Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823010217
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5823010217.5

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Eriky Bebčákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 22. augusta
2024 prejednal odvolanie podané obžalovaným A. B., proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k.
6T/47/2023-304 z 24.10.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Námestovo, č. k. 6T/47/2023-304

z 24.10.2023.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. vec
obžalovaného A. B., nar. X.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D.
XXX, prechodne bytom E., A. XXX/X,

stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., na
skutkovom základe, že

dňa 05.03.2023 v nezistenom čase v mieste spoločného bydliska v Obci E. na ulici A. XXX/X v byte číslo
X chcel prestrihnúť kábel od televízora, v čom mu chcela zabrániť poškodená F. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom E., G. XXX/X tým, že mu chytila ruku a posotila ho, následkom čoho on spadol na zem,
následne sa postavil a chytil ju pod krk oboma rukami a zatriasol ňou a vyhrážal sa jej, že ju zaškrtí,
čím svojim konaním mohol vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu, poškodená na druhý deň po incidente
podala na polícií trestné oznámenie,

p o s t u p u j e

Okresnému úradu Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy, nakoľko nejde o trestný čin, ale
žalovaný skutok by mal byť prejednaný ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/47/2023-304 z 24.10.2023 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného, že:

„dňa 05.03.2023 v nezistenom čase v mieste spoločného bydliska v Obci E. na ulici A. XXX/X v byte číslo
X chcel prestrihnúť kábel od televízora, v čom mu chcela zabrániť poškodená F. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E., G. XXX/X tým, že mu chytila ruku a posotila ho, následkom čoho on spadol na zem,
následne sa postavil a chytil ju pod krk oboma rukami a zatriasol ňou a vyhrážal sa jej, že ju zaškrtí,
čím svojim konaním mohol vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu, poškodená na druhý deň po incidente

podala na polícií trestné oznámenie“,čím obžalovaný A. B. spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr. zák.

Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov. Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 24.10.2023 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení
a poučení o opravných prostriedkoch prokurátor a ani obžalovaný sa nevyjadrili k možnosti podať
opravný prostriedok.

Dňa 30.10.2023 okresnému súdu bolo doručené odvolanie prokurátora s tým, že odvolanie odôvodní

po doručení písomného vyhotovenia rozsudku.

Dňa 8.11.2023 okresnému súdu bolo elektronicky doručené odvolanie obžalovaného prostredníctvom
obhajcu, podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom s tým, že odvolanie odôvodní po doručení
písomného vyhotovenia rozsudku.

Dňa 4.1.2024 okresnému súdu bolo doručené odôvodnenie odvolania prokurátora, v ktorom odvolateľ
uviedol nasledovné argumenty:
„Nemožno sa stotožniť s názorom Okresného súdu, že skutok, ktorý je popísaný v obžalobe nevykazuje
znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona z dôvodu

nepreukázania psychického a fyzického ubližovania zo strany obžalovaného voči svojej manželke F. B.
spôsobom a intenzitou popísanou v samotnej obžalobe, teda spôsobovaním pocitov poníženia, neistoty,
sklamania, nekľudu a porúch spánku.

Už samotný krajský súd pri svojom rozhodovaní pod spis. zn. 3Tpo/32/2023, o sťažnosti prokurátora

proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo o prijatí písomného sľubu obžalovaného, jeho prepustení
z väzby na slobodu a jej nahradení dohľadom probačného a mediačného úradníka, za súčasného
uloženia primeraných povinností a obmedzení, uviedol, že na základe doposiaľ zadovážených dôkazov
možno považovať trestné stíhanie A. B., vtedy ešte v pozícii obvineného, za dôvodné, teda konštatoval
dôvodnosť väzobného stíhania, pričom je potrebné poukázať na splnenie práve materiálnej podmienky

väzby. Krajský súd vyslovil názor, že splnenie materiálnej podmienky väzby (skutok bol spáchaný, má
znaky trestného činu a existujú dôvody na podozrenie, že skutok spáchal obvinený) je v súčasnom štádiu
trestného konania preukázaný dôkazmi doposiaľ zabezpečenými vo vyšetrovacom spise. Podotýkam,
že krajský súd rozhodoval o sťažnosti v štádiu tesne pred podaním obžaloby na príslušný súd, teda
vychádzal pri svojom rozhodovaní z rovnakých dôkazov, z ktorých vychádzal aj prokurátor pri príprave

obžaloby. Možno konštatovať, že dôkazná situácia preukazujúca vinu obžalovaného zo skutku, ktorým
je predmetom obžaloby, sa nijakým spôsobom nezmenila, a to ani po vykonaní hlavného pojednávania.

Hocipoškodenávosvojejvýpovedinahlavnompojednávanízľahčovalasprávaniesaobžalovanéhovoči
nej,predovšetkýmvpočteskrývaniazubnejprotézyavodyvofľašiach,zamykaniabytu,výmenyzámkua

pod., v podstate sa jedná o obrannú reakciu poškodenej na následky, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti
s prísnejším postihom obžalovaného, ako aj o samotnú obavu poškodenej z utrpenia ujmy, ktorá by jej
mohla vzniknúť v súvislosti s jej odkázanosťou a finančnou závislosťou od obžalovaného, nakoľko ako
sama uviedla, že na obžalovanom je finančne závislá. Poškodená si je dostatočne vedomá, že z príjmu,
ktorý poberá ako invalidný dôchodok vo výške 240 Eur sa vyžiť nedá, preto bagatelizovanie správania sa

obžalovaného, ktorý sa mal voči nej dopúšťať predovšetkým psychického ponižovania rôznymi formami,
je pochopiteľné. Ako vyplynulo z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, poškodená sa
so svojimi problémami s obžalovaným zdôverovala svojim dcéram, ktoré zhodne vypovedali, že hádky
medzi poškodenou a obžalovaným sa začali stupňovať po uzavretí ich manželstva, čo nepoprela ani
poškodená, pričom hlavným spúšťačom mal byť práve alkohol. Svedkyne H. I., J. K. a F. K., vlastné dcéry

poškodenej zhodne uviedli, aké formy príkoria poškodená zažívala od obžalovaného, pričom všetky tieto
skutočnosti sa dozvedeli priamo od poškodenej, ktorá u nich hľadala viackrát útočisko a vo všetkom
sa im zdôverila, či už osobne, keď prišla za nimi do bytu alebo telefonicky. Z ich výpovedí v súhrne
vyplynulo, že obžalovaný sa opakovane dopúšťal voči poškodenej konania tak, ako je to popísané vsamotnej obžalobe, teda nešlo len o jeden prípad v súvislosti so skrývaním zubnej protézy, vyžadovaním
pohlavného styku, vypínaním elektriky, vytrhávaním káblov a pod., čím svojím konaním naplnil všetky
znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Aj napriek tomu, že poškodená podľa záverov znaleckého posudku vyhotoveného znalkyňou PhDr.
Martou Halašovou, PHd., nevykazovala znaky týranej osoby, podotýkam, že syndróm týranej osoby nie
je možné medicínsky diagnostikovať a ani sa k nemu nie je možné z hľadiska medicínskej diagnostiky
vyjadriť. Hoci znalkyňa pri svojom znaleckom skúmaní nezistila u poškodenej výraznejšie následky

alebo stopy po fyzickom alebo psychickom utrpení, samotná skutková podstata zločinu týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona nevyžaduje na naplnenie znakov skutkovej
podstaty aj reálne spôsobenie následkov v podobe ujmy na psychickom zdraví, naopak, postačuje, aby
spôsobené psychické utrpenie bolo spôsobilé ohroziť psychické zdravie poškodenej. Ak sa poškodená
po každom incidente s obžalovaným obracala na svoje dcéry, je možné konštatovať, že poškodenej
nebolo správanie sa obžalovaného voči nej príjemné, napokon aj samotná svedkyňa J. K. uviedla, že

poškodená ju kontaktovala ráno 6.3.2023, kedy ..... jej s plačom uviedla, že obžalovaný jej znova schoval
zuby ...., a ďalej svedkyňa F. K. uviedla, že ..... má vedomosť, že poškodená utekala pred obžalovaným k
sestre, pričom si myslí, že poškodená mala z neho strach, hovorila jej to každý víkend. Ak by poškodená
nepociťovala správanie sa obžalovaného voči nej ako príkorie, nehľadala by útočisko u svojich dcér s
potrebou sa im zdôverovať.

Na základe vyššie uvedeného som toho názoru, že vykonaným dokazovaním bolo dostatočne
preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je popísaný v samotnej obžalobe a svojím
konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa
§ 208 odsek 1 písm. a) Trestného zákona. Celkové dlhodobé a opakované sa ponižujúce správanie

sa obžalovaného voči poškodenej, vrátane občasných schválnosti je potrebné vyhodnotiť ako akt
závažného príkoria, ktoré má na zreteli ustanovenie § 208 odsek 1 Trestného zákona.

Preto navrhujem, aby Krajský súd v Žiline ako súd odvolací podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku zrušil
v danej veci odvolaním napadnutý výrok o vine, súčasne celý výrok o treste a vrátil vec súdu prvého

stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie“.

Dňa 11.4.2024 okresnému súdu bolo elektronicky doručené odôvodnenie odvolania obžalovaného
prostredníctvomobhajcu,podpísanékvalifikovanýmelektronickýmpodpisom,vktoromodvolateľuviedol
nasledovné argumenty:

„Napadnuté rozhodnutie Okresného súdu v Námestove považujem za nespravodlivé, nezákonné a
v rozpore so základnými zásadami Trestného práva, nakoľko som toho názoru, že okresný súd pri
vydávaní rozhodnutia a rozhodovaní o vine a treste rozhodol nesprávne.

Z hmotnoprávneho hľadiska samotná skutková veta, teda znenie skutku, ktorý som mal spáchať, je v
rozpore s vykonaným dokazovaním a je len strohým skopírovaním časti skutku z podanej obžaloby a je
subsumované na prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona. Preto
som názoru, že súd potom rozhodol nezákonne a nesprávne, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné,
pretože ani odôvodnenie neobsahuje akúkoľvek zmienku o tom, ako sa súd vysporiadal s obhajobnými

tvrdeniami obžalovaného.

Skutková veta je uvedená tak, že som dňa 05.03.2023 v presne nezistenom čase v mieste spoločného
bydliska v obci E. E. L. A. XXX/X, H. I. C. X, chcel prestrihnúť kábel od televízora, v čom mu chcela
zabrániťpoškodenáF.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomE.,G.XXX/X,tým,žemuchytilarukuaposotila

(nie potkla) ho, následkom čoho on spadol na zem, následne sa postavil a chytil ju pod krk oboma rukami
a zatriasol ňou a vyhrážal sa jej, že ju zaškrtí, čím svojim konaním mohol vzbudiť u poškodenej dôvodnú
obavu, poškodená na druhý deň po incidente podala na polícii trestné oznámenie.

Prvostupňový súd uvádza, že „skutok zo dňa 05.03.2023, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto

rozsudku bol na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní posúdený ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, nakoľko tento skutok sa svojou
závažnosťou a intenzitou vymykal z celého konania popísaného v obžalobe, kvalifikovaného ako zločintýrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona, ktoré bolo následne uznesením súdu postúpené
na prejedanie priestupku.

Avšak uvedené sa javí ako nelogické, keďže prvostupňový súd uvádza v tom istom odseku 3
odôvodnenia na str. 11, že skutok popísaný v obžalobe nevykazuje znaky zločinu týrania blízkej a
zverenejosobypodľa§208ods.1písm.a/Tr.zákona,pretoževykonanýmidôkazminebolopreukázané,
že by obžalovaný psychicky a fyzicky ubližoval svojej manželke F. B. spôsobom a intenzitou popísanými
v obžalobe, čím jej mal spôsobovať pocity poníženia, neistoty, sklamania, nekľudu a poruchy spánku

ako to tvrdila obžaloba.

Obhajoba je názoru, že vina obžalovaného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ Tr. zákona nebola preukázaná ani výpoveďou obžalovaného na hlavnom pojednávaní,
ktorý k skutku jasne uviedol, že dňa 05.03.2023 „akože“ chcel prestrihnúť kábel do televízora, v ruke
nemal ani nožničky ani kliešte. Poškodená ho vtedy zhodila na zem a bila ho papučami aj rukami, on ju

vtedy iba chytil za ruky, keďže ho bila a ruky jej skrížil spredu pod krkom (pričom to aj názorne ukázal) a
posadil ju na gauč. V živote jej nedal ani len facku, boli tam iba nadávky, to skôr manželka sa vyhrážala
jemu.

Vina obžalovaného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona

nebola preukázaná ani výpoveďou svojej manželky, poškodenej F. B., ktorá ku skutku vypovedala, že
sa s obžalovaným hádali, ona ho bila papučou a obžalovaný ju chytil pod krk, obidvoma rukami, ale na
krk jej netlačil. Svedkyni poškodenej bola podľa § 264 ods. 1, 2 Tr. poriadku prečítaná časť jej výpovede
zo dňa 10.03.2023, v ktorej skutok popísala, že je pravdou, že ju obžalovaný chytil pod krk, nadával a
urážal ju. On chcel vtedy telefonovať niektorej z dcér, že sú kurvy, vtedy mu vykopla telefón, aj ho kopla

a dala mu po papuli a jeho reakcia bola, že sa postavil a vtedy ju chytil pod krk a povedal jej, že ju zaškrtí.

Je zrejmé, že poškodená mení svoje výpovede v snahe ospravedlniť svoje konanie a preto na
pojednávaní na rozpory vo výpovediach radšej potvrdila, že ju obžalovaný chytil pod krk a povedal jej,
že ju zaškrtí, pretože ho predtým bila. Keďže výpoveď poškodenej je jediným priamym dôkazom, ktorý

môže usvedčovať obžalovaného M., musím v tejto súvislosti poukázať na závery súdnej praxe (aj záver
trestno-právneho kolégia KS Žilina, Jtk 11/09), podľa ktorej ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný
dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného bez ďalších dôkazov (posudky, stopy), musí byť tento dôkazný
prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi
spochybniteľný čo dokonca vyvrátený.

Predmetný skutok tak, ako je uvedený v rozsudku, sa však nestal ani podľa výpovede svedkov, pretože
svedkyňa H. I. potvrdila len to, že jej mama volala, že obžalovanému vykopla mobil z ruky a dala mu
facku, pretože chcel niekomu volať z ich rodiny a potom jej volala poobede, že to graduje, že jej zakázal
počúvaťrádioavypolelektrinuavtedypovedala,žehopodreže.VýpoveďsvedkyneH.I.,nasvedčujelen

tomu, že uvedeného dňa došlo medzi obžalovaným a poškodenou k nejakému manželskému incidentu,
no nedokazuje konanie obžalovaného napĺňajúce prečin nebezpečného vyhrážania.

Naopak práve zo záverov znaleckého posudku PhDr. Marty Halašovej, PhD., znalkyne z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých vyplynulo, že ked' nie je uspokojovaná silná

potreba pozornosti, náklonností a sympatií poškodenej, môže sa u nej prejavovať resentiment a
hostilita (tzn. sklon ublížiť inému človeku, nepriateľstvo). Vykazovala známky dissociálnej, emočne
nestabilnej a histriónskej (sebadramatizuácia, teatrálnosť) a závislej poruchy osobnosti. Poškodená
môže mať problém reprodukovať prežitý dej bez nadsadzovania alebo skresľovania prežitých udalostí
a môže prežitý dej spracovať alibisticky, zovšeobecňovať alebo konkretizovať, minimalizovať alebo

maximalizovať.

ZločinuTýraniablízkejosobyazverenejosobysatotižpodľa§208ods.1písm.a)Tr.zákonadopustíten,
kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo
psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním,

pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu,
násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické
zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť. Nikdy som poškodenej nespôsobil nič vyššie uvedené.K obhajobe obžalovaného súd na str. 12 v strede odôvodnenia len zjednodušene zhrnul, že svoje
konanie zľahčoval a vyhrážku zaškrtením poprel. Pritom na tom istom mieste už súd v rozpore zo
znením skutku vo výroku rozsudku konštatuje, že súd dospel k záveru, že vyhrážka obžalovaného

zaškrtenímzasúčasnéhofyzickéhoútoku-obomarukamichytilpoškodenúzakrk,bolispôsobilévzbudiť
dôvodnú obavu o život a zdravie poškodenej. Pritom obaja aktéri incidentu potvrdili, že obžalovaný chytil
poškodenú za ruky, keďže ho bila a ruky jej skrížil spredu pod krkom (pričom to aj názorne ukázal).

V odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje, akým spôsobom sa okresný súd vysporiadal s

obhajobou obžalovaného, čo je v rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 168 Tr. por. a názorom
odvolacieho súdu. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že obžalovaný od začiatku trestného
konania spáchanie trestnej činnosti popiera, necíti sa byt' vinným, na svoju obhajobu tak počas
prípravného konania ako i na hlavnom pojednávaní v rámci vyjadrení k jednotlivým dôkazom produkoval
početné obhajobné tvrdenia, na ktoré prvostupňový súd nereagoval. V rámci hodnotenia dôkazov v
zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. je potrebné zohľadniť aj výpoveď obžalovaného, jeho obhajobné tvrdenia

a tieto hodnotiť tak jednotlivo, ako aj v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi. Súd hodnotením
vykonaných dôkazov musí náležite ustáliť, či obhajoba obžalovaného má oporu vo vykonanom
dokazovaní, alebo bola inými vykonanými dôkazmi vyvrátená. Toto v napadnutom rozsudku absentuje.

Zo znaleckého posudku doktorky Halašovej č. 22/2023 je zrejmé, že u poškodenej neboli zistené

akékoľvek znaky týranej osoby, naopak znalkyňa uviedla, že poškodená je skôr egocentrická, sebecká a
môže prejavovať resentiment a hostilitu. Samotná znalkyňa potvrdila to čo tvrdíme od začiatku trestného
stíhania, že ide len o schválnosti medzi manželmi, ktoré si manželia podľa znalkyne takpovediac
zaužívali. Ako je zrejmé aj z výpovede poškodenej ako aj zo z predmetného znaleckého posudku tak
posledný incident bol taktiež manželskou schválnosťou, kde znalkyňa uvádza, že manželka nepripravila

manželovi do práce poživeň a oblečenie, tak manžel jej za to spravil schválnosť a schoval jej zubnú
protézu. Taktiež znalkyňa jasne uviedla, že poškodená nezostala nič dlžná správaniu manžela, naopak
dokázalahoešteajpriposlednomincidente„mlátiťpapučou“.Správanímmanželanepociťovalapríkorie,
napriek nejakým hádkam denne spolu komunikovali a došlo u nich k zabehnutému spôsobu spolužitia
medzi partnermi, teda nie sú naplnené žiadne znaky skutkovej podstaty stíhaného zločinu a ani prečinu.

Taktiež znalkyňa potvrdila, že poškodená nevykazuje znaky týranej osoby, teda nevykazuje známky
posttraumatickej poruchy, nevykazuje známky naučenej bezmocnosti ani známky sebazničujúcich
reakcií (je skôr egocentrická, sebecká, pasívna, zneistie a môže prejavovať resentiment a hostilitu,
keď nie je uspokojovaná jej silná potreba pozornosti, náklonností a sympatií). Na psychike poškodenej

neboli zistené výraznejšie následky alebo stopy po fyzickom alebo psychickom utrpení, neboli
zistené výraznejšie známky fyzického alebo psychického násilia alebo utrpenia, ktoré by bolo možné
jednoznačne a výlučne vztiahnuť k správaniu sa obžalovaného voči nej. U poškodenej nekonštatuje takú
mieru príkoria zo strany obžalovaného, aby ju to ovplyvnilo v každodennom živote.

Skutok, ktorý sa stal koncom októbra 2022, tak za ten bol obžalovaný už priestupkovo potrestaný a druhá
hádka, resp. skutok ako je opísaný v napadnutom výroku rozsudku o vine, bol znovu aj podľa znalkyne
len schválnosťou medzi manželmi, teda skutok nemôže byť trestným činom. Konanie obžalovaného tak,
ako vyplynulo z dokazovania na hlavnom pojednávaní by bolo možné posúdil nanajvýš ako priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení a mala

by byť táto trestná vec uznesením podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku postúpená na prejednanie priestupku
príslušnému okresnému úradu.

Keďže aj prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného, je nutné poukázať na to, že z
vykonaným dokazovaním nebolo obžalovanému preukázané naplnenie znakov skutkovej podstaty

zločinu uvedeného v právnej vete podanej obžaloby a dokonca obžalobe sa nepodarilo preukázať ani
to, že by mal obžalovaný spáchať skutok tak, ako je uvedený v skutkovej vete podanej obžaloby, pretože
to ani samotná poškodená netvrdila.

ZločinuTýraniablízkejosobyazverenejosobysatotižpodľa§208ods.1písm.a)Tr.zákonadopustíten,

kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo
psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu,násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické
zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť.

V súvislosti s právnou kvalifikáciou prípadnej protiprávnosti konania obžalovaného dávam do osobitnej
pozornosti aj samotný názor senátu odvolacieho súdu v obdobnej veci, kde sa uvádza v Uznesení
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2To/13/2022 zo dňa 29.06.2022, že v zmysle ustálenej súdnej praxe,
týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo osobou, ktorá je v starostlivosti alebo
výchove, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Vyznačuje sa určitou

trvalosťou, prípadne aj súvislosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré takáto osoba vzhľadom na jeho
hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie, ponižovanie. Trvalosť páchateľovho
konania je nutné posudzovať v závislosti od intenzity zlého zaobchádzania. Predpokladom trestnosti
činu je, aby v dôsledku týrania zo strany páchateľa bolo spôsobené fyzické utrpenie alebo psychické
utrpenie niektorou z foriem uvedených v odseku 1 (§ 208). Nevyžaduje sa, aby u týranej osoby vznikli
následky na zdraví.

Ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. por. vymedzuje nevyhnutý obsah odôvodnenia rozsudku, pričom platí tak
pre odsudzujúci, ako aj pre oslobodzujúci rozsudok. Vyplýva z neho, že každý výrok rozsudku musí byť
odôvodnený (výrok o vine, o treste, o náhrade škody, o ochrannom opatrení). Odôvodnenie všetkých
výrokov rozsudku musí vždy vychádzať z vyhodnotenia dôkazov spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12

Tr. por. V odôvodnení rozsudku nestačí len zhrnutie vykonaných dôkazov ich vymenovaním. Nemá
ísť ani o mechanické prepisovanie ich obsahu do odôvodnenia rozsudku, pretože musí ísť o stručný
výklad. Je potrebné uviesť, na základe ktorých dôkazov, ktoré skutočnosti považuje súd za dokázané.
Súd musí uviesť svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ
si dôkazy navzájom odporujú. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, nestačí len mechanicky citovať znenie

právnej vety skutkovej podstaty trestného činu, ale je potrebné konkrétne uviesť, akými dôkazmi sú
jednotlivé znaky konkrétneho trestného činu preukázané, v nadväznosti na ustanovenia všeobecnej
časti Trestného zákona o trestnej zodpovednosti. Náležité odôvodnenie rozsudku je dôležité aj hľadiska
možnej následnej prieskumnej povinnosti vo vzťahu k rozsudku odvolacím súdom.

V danej trestnej veci tu absentujú ďalšie dôkazy, ktoré by korešpondovali s výpoveďou poškodenej, túto
podporovali a spolu s výpoveďou poškodenej viedli bez akýchkoľvek vážnejších pochybností k záveru
o vine obžalovaného v zmysle podanej obžaloby či napadnutého rozsudku. Z vykonaného dokazovania
nesporne vyplynulo, že spolužitie obžalovaného a poškodenej nie je ideálne, v poslednom období sa
častejšie hádali, vzájomne si počas hádok adresovali aj vulgárne nadávky a dokonca často poškodená

fyzicky zaútočila na obžalovaného, čo potvrdili aj svedkovia, sama poškodená ako aj znalkyňa.

Avšak verbálne a fyzické ataky počas medzi nimi vznikajúcich konfliktných situácii neboli spoľahlivo
preukázané takej povahy, intenzity a frekvencie, ako vypovedala poškodená a aby tieto napĺňali zákonné
znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v zmysle

vyššie uvedeného výkladu, či nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona.
Nesporne hlavným dôvodom konfliktov medzi obžalovaným a poškodenou bol alkohol a provokácie zo
strany poškodenej, prípadne žiarlivosť obžalovaného na poškodenú.

Napriek konfliktnému spolužitiu obžalovaného s poškodenou však pri komplexnom zhodnotení všetkých

vo veci vykonaných dôkazov (teda izolovane sa nesústrediac len na výpoveď' svedkyne poškodenej,
čo by bolo v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.) nebolo spoľahlivo a bez akýchkoľvek
vážnejších pochybností preukázané, že obžalovaný by sa bol voči poškodenej správal spôsobom, ktorý
by ona pociťovala ako ťažké príkorie a ktorý by bol zločinom týrania blízkej osoby a zverenej osoby
korešpondujúc či nebezpečného vyhrážania.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav na základe dôkazov vykonaných pred okresným súdom tu
potom existujú natoľko vážne pochybnosti o spáchaní zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovaným v zmysle podanej obžaloby, že je v súlade so zákonom
a výsledkami vykonaného dokazovania obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodiť z dôvodu

podľa § 285 písm. b) Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom. Ak sa obžalovaný voči poškodenej
dopustil protiprávneho konania verbálnej príp. fyzickej povahy (vulgárne nadávky počas hádky a zovretie
rúk poškodenej zozadu, aby ho „nemlátila papučou“), ktoré však nevykazuje zákonné znaky zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. či nebezpečného vyhrážaniapodľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, toto by mohlo byť kompetentným priestupkovým orgánom
posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

V danom prípade je však potrebné zobrať do úvahy možnosť postúpenia veci na prejednanie
príslušnému orgánu ako možného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (údajný skutok od
10.10.2020 do 06.03.2023 (kedy obžalovaný odišiel na týždeň do práce) z dôvodu zániku zodpovednosti
za priestupok podľa § 20 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch („Priestupok nemožno prejednať, ak
od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej

zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia, pričom do plynutia lehoty podľa odseku 1 sa
nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie.“).

Z hľadiska právneho posúdenia skutku, ktorý je predmetom trestného oznámenia je nevyhnutné uviesť,
že základná zásada trestného práva nullum crimen sine lege (nie je trestný čin bez zákona) je
inkorporovaná v § 8 Trestného zákona, v ktorom je ustanovené, že za trestný čin sa považuje protiprávny

čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Znakmi
trestného činu podľa prechádzajúcej vety sa okrem iného rozumejú: objekt (záujem chránený Trestným
zákonom), subjekt (páchateľ), objektívna stránka (konanie, následok a príčinný vzťah medzi konaním
a následkom) a subjektívna stránka (zavinenie páchateľa), pričom uvedené znaky sú obligatórnou
náležitosťou skutkovej podstaty ktoréhokoľvek trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného

zákona. Absencia čo i len jedného z týchto znakov má za následok, že skúmaný skutok nemôže byť
posudzovaný ako trestný čin.

V zmysle § 2 odsek 10) Trestného poriadku Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

V zmysle § 2 odsek 12) Trestného poriadku je potrebné vyhodnotiť všetky vyššie uvedené dôkazy
získané zákonným spôsobom, a to podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, no hlavne skutočnosti, pri ktorých sa
vychádza pri hodnotení dôkazov. Je otázne, či „in fine“ slovné útoky, ktoré uvádzam vo svojej výpovedi,
možno vôbec posúdiť ako nejaký priestupok podľa ustanovení zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,

čím by boli porušené spoločenské vzťahy dostatočne napravené a retribúcia voči páchateľovi, teda v
danom prípade voči obžalovanému, dostatočne učinená.

Musím zdôrazniť, že skutok (alebo určitý skutkový dej, ktorý sa odohral) sa nestáva trestným činom len
preto,žehozatrestnýčinoznačíoznamovateľvpodanomtrestnomoznámeníčisťažnosti.Oznamovateľ

(poškodený)máprávonapodanietrestnéhooznámeniaaorgányčinnévtrestnomkonanímajúnásledne
povinnosť sa ním zaoberať a rozhodnúť o ňom, avšak posúdenie, či skutok napĺňa alebo nenapĺňa znaky
konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu, je plne len v ich kompetencii. Každý má síce zákonný
nárok na to, aby sa jeho podaniami a návrhmi kompetentné orgány zaoberali a aby ich vybavili, avšak
nikto nemá nárok na to, aby výsledok tohto vybavenia zodpovedal jeho predstave (primerane pozri aj

uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 287/06).

Na preukázanie viny musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú
sústavunavzájomsadoplňujúcichdôkazov,ktorávosvojomcelkunielenspoľahlivopreukazujeokolnosti
skutku a usvedčujú z jeho spáchania podozrivého a súčasne vylučujú možnosť' akéhokoľvek iného

záveru. Tvrdenie, že niekto spáchal trestný čin, musí byt' založené len na takých dôkazoch, ktoré
vylučujú pochybnosť', že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného oznámenia. Po zhodnotení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne je potrebné sa prikloniť k záveru, že mojim konaním
nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty zločinu Týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1, písm. a) Trestného zákona a ani iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného

zákona. Treba uviesť, že pre naplnenie skutkových znakov trestného činu - zločin Týranie blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a) Trestného zákona sa vyžaduje úmyselné konanie, ktoré
má za následok spôsobenie ťažkého príkoria. Vykonaným dokazovaním musí byť preukázané konanie
páchateľa, spôsobený následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom. V tomto smere jetreba poukázať na nasledujúce závery súdnej praxe reprezentovanej aj nasledujúcimi rozhodnutiami
Ústavného súdu SR:

Nález sp. zn. IV. ÚS 49/06 zo 14.9.2006 „Napriek skutočnosti, že v právnom poriadku Slovenskej
republiky rozhodnutia všeobecných súdov vo veci samej nezaväzujú ostatných sudcov rozhodnúť
analogicky v podobných prípadoch, taká situácia, keď súdy v druhovo rovnakej veci rozhodujú
protichodným spôsobom, podkopáva efektivitu fungovania systému spravodlivosti a neguje elementárny
princíp a základný predpoklad, ktorým je požiadavka, aby sa v rovnakých veciach rozhodovalo rovnakým

spôsobom.“

Nález sp. zn. III. ÚS 339/08 z 25.11.2008 Konečným výsledkom rešpektovania aplikačnej praxe by mala
byť jednotná interpretácia právnych predpisov v zmysle zásady, že „každý sa môže spoliehať na to, že v
podobnej veci bude rozhodnuté podobne (nie rovnako) a v rôznej odlišne.“ Táto požiadavka veľmi úzko
súvisí s princípom rovnosti pred zákonom.

Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným
spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (mutatis mutandis PL. ÚS 21/00 a PL.
ÚS 6/04).

Princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia je vlastný aj trestnému konaniu, preto nie
je najmenší dôvod neaplikovať rovnaké právne názory aké boli aplikované v inej veci aj na danú trestnú
vec.

Na základe vykonaného dokazovania navrhujem, aby odvolací súd podrobne preskúmal všetky

skutočnosti a po vyhodnotení všetkých dôkazov podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku zrušil vo výroku
o vine a treste rozsudok Okresného súdu Námestovo č. 6T/47/2023-304 zo dňa 24.10.2023 a na
základe postupu v zmysle § 322 Trestného poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie
a rozhodnutie, resp. rozhodol rozsudkom, ktorým ma podľa § 285 Trestného poriadku oslobodí spod
obžaloby, pretože nebolo dokázané, že obžalovaný spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný, resp. skutok

nie je trestným činom. V prípade ak odvolací súd dospeje taktiež k názoru, že v tejto veci nejde o trestný
čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, nech podľa § 320 ods. 1 písm.
a) Trestného poriadku postúpi s použitím § 280 ods. 2 Trestného poriadku vec inému orgánu, ktorý je
príslušný rozhodovať o priestupku“.

Z hľadiska procesného odvolací súd postupoval podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože napadnutý
rozsudok trpí vadami, ktoré nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

Krajský súd ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie

bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti
§ 311 ods. 1 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného
odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu
veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorýmje náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého
procesu.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia

(voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na
logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných
zákonným spôsobom.

Hodnotenie dôkazov súdom sa musí premietnuť aj do odôvodnenia rozsudku, pričom podľa § 168 ods.
1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za

dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, najmä, ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa
súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo strán konania na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Je korelátom práva strán konania prednášať návrhy, argumenty a
námietky, aby na ne dostali primeranú odpoveď. Nutnosť odôvodniť súdne rozhodnutie je daná rovnako
vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný,

ale že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Je rovnako predpokladom toho, aby strany
konania mohli účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi odvolania obžalovaného voči výroku o vine.

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaného smerujú primárne do oblasti
skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov
vykonaných súdom nižšej inštancie a zároveň polemizuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého
stupňa. V podstate sa obžalovaný takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú verziu skutkového stavu
veci. Až následne z uvedených skutkových výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení

skutku, resp. o inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Odvolacísúdnazákladeodvolaniaobžalovanéhovykonalvšeobecnýprieskumrozhodnutiasúduprvého
stupňa o vine, ako i prieskum konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku
súdu prvého stupňa. Z hľadiska aplikácie hmotného a procesného práva sa krajský súd nemohol

stotožniť s výrokom o vine v napadnutom rozsudku, ktorý nezodpovedá stavu veci a zákonu a to
z nasledujúcich dôvodov.

Prokurátor dňa 22.6.2023 podal obžalobu na obvineného A. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

„dňa 05.03.2023 v nezistenom čase v mieste ich spoločného bydliska v Obci E. E. L. A. XXX/X H. I. C.
X chcel prestrihnúť kábel od televízora, v čom mu chcela zabrániť tým, že mu chytila ruku a potkla ho,
následkom čoho on spadol na zem, následne sa postavil a chytil ju pod krk oboma rukami až tak, že
nemohla dýchať, oprel ju o stenu a zatriasol ňou“.

Okresný súd uznesením pod sp.zn. 6T/47/2023 zo dňa 24.10.2023 rozhodol, že podľa § 280 ods. 2 Tr.
por. trestnú vec obžalovaného A. B. na podklade obžaloby prokurátora pod sp.zn. Pv 109/23/5507 zo
dňa 20.6.2023 pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

„v čase od 10.10.2020, kedy uzatvoril manželstvo s poškodenou F. B. až do dňa 10.03.2023 v obci
E., E. L. A. XXX/X v byte číslo X v mieste ich spoločného bydliska pod vplyvom alkoholu psychicky a
fyzicky ubližoval svojej manželke F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., G. XXX/X tým spôsobom,že jej vulgárne nadával, správal sa k nej nadradene, povýšenecky, ponižoval ju, že je obyčajná handra,
bezdôvodne na ňu žiarlil, vyžadoval od nej pohlavný styk viackrát za deň a keď nesúhlasila, tak ju
psychicky deptal, vyhadzoval jej z chladničky potraviny, skrýval jej pitnú vodu vo fľašiach, viackrát ju

doma zamkol, vymenil zámky na byte, aby sa nemohla dostať dnu do bytu, vypínal jej v byte elektrický
prúd, vypínal jej internet, televíziu, slovne ju provokoval, opakovane jej skryl zubnú protézu, ktorú jej
nevrátil aj dva týždne, opakovane do nej rukami sácal, čím týmto konaním poškodenej F. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E., G. XXX/X spôsoboval pocity poníženia, neistoty, sklamania, nekľudu a
poruchy spánku“,

postupuje Okresnému úradu Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie
priestupku.

Voči predmetnému uzneseniu podal prokurátor sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením pod
sp.zn. 3To/34/2024 zo dňa 20.6.2024 tak, že túto zamietol, pretože nie je dôvodná.

Odvolací súd primárne konštatuje, že skutkové zistenia, na ktorých súd prvého stupňa založil svoj
odsudzujúci rozsudok, sú síce logicky odôvodnené, ale krajský súd má za to, že aj napriek tomu, že
vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že skutok tak, ako je opísaný v skutkovej vete
obžaloby, sa stal, ale tento nie je trestný činom a to z dôvodu absencie jedného zo zákonných znakov

trestného činu a to dôvodnosti obavy poškodenej. Vychádzajúc z týchto dôvodov sa potom odvolací
súd ani nemôže stotožniť s úvahami právneho charakteru, na ktorých súd prvého stupňa založil svoj
odsudzujúci rozsudok.

Odvolací súd rovnako ako okresný súd, po dôkladnom preštudovaní predloženého spisového materiálu

dospel k právnemu záveru, že časť skutku, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba, a tak
ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, sa stal. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
obžalovaného usvedčuje z jeho spáchania najmä výpoveď svedkyne – poškodenej F. B., ktorá popísala
protiprávne konanie obžalovaného a to v kontexte s dôkazmi, ktoré súd prvého stupňa popísal vo svojom
odôvodnení. Obžalovaný A. B. sa napokon ku skutku (skutok z 5.3.2023), ktorý sa mu kladie za vinu

obžalobou, aj priznal. Svoje úvahy súd prvého stupňa teda správne založil predovšetkým na vyššie
uvedených dôkazoch, ktoré boli potvrdené a podporené ďalšími vykonanými dôkazmi. Nie je sa však
možné stotožniť so záverom okresného súdu, že žalovaný skutok je trestným činom.

V tejto súvislosti treba upriamiť pozornosť jednak na to, že či ide o vyhrážanie spôsobilé vzbudiť u iného

dôvodnú obavu, je potrebné posúdiť so zreteľom na všetky konkrétne okolnosti prípadu, treba brať do
úvahy povahu vyhrážky, porovnať fyzické a povahové vlastnosti páchateľa s fyzickými a povahovými
vlastnosťami poškodeného. Nevyžaduje sa, aby ten, komu bolo vyhrážané, bol pri vyhrážaní prítomný,
stačí, ak je vyhrážka adresovaná poškodenému takým spôsobom, že páchateľ si je vedomý toho, že
poškodený sa o nej dozvie. Vyžaduje sa však, aby vyhrážka smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo

inou ťažkou ujmou bola spôsobilá vyvolať u adresáta obavu z reálneho uskutočnenia toho, čím mu je
hrozené. Napríklad reálne možno vnímať obavu v prípade, že páchateľ poleje rodinný dom benzínom,
kde majiteľovi sa vyhráža jeho zapálením a v ruke pritom drží zápalky, rovnako tak je namieste obava z
naplnenia vyhrážok v prípade, že páchateľ sa vyhráža poškodenému usmrtením a v rukách drží pištoľ,
alebo nôž, či sekeru, t. j. zraňujúci predmet, ktorý sám o sebe pri použití voči telesnej integrite obete

je schopný vyvolať následok uvedený v ustanovení § 360 Tr. zák., t.j. smrť, či ťažkú ujmu na zdraví
a preto osoba, ktorej je takýmto spôsobom vyhrážané, vie sama posúdiť reálnosť vyhrážok a použitý
nástroj vyhrážky znásobuje do takej miery, že obavy možno vnímať ako reálne. Obavy z naplnenia
vyhrážok nemožno vyvodiť napríklad v prípade, keby páchateľ pri prezentácii vyhrážok držal v ruke
plastikovú pištoľ, kde táto skutočnosť by bola zjavná aj poškodenému. Samozrejme dôvodnosť obavy

môže vyplývať aj z poznatkov poškodeného o osobe páchateľa, či tohto vníma ako agresívnu osobu na
základe vlastných poznatkov zo spoločnej domácnosti, najmä, ak už bol poškodený fyzicky napadnutý
páchateľom,alebosastalužvminulostiobeťoutrestnéhočinunásilnéhocharakteruzostranypáchateľa.
Preto je potrebné každý prípad posúdiť individuálne s prihliadnutím na všetky jeho špecifiká, vrátane
osoby páchateľa a poškodeného.

Na základe obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade
konanie obžalovaného A. B. nenaplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 Tr. zák. V zmysle tohto zákonného ustanovenia sa pre trestnoprávnuzodpovednosť páchateľa za spáchanie uvedeného prečinu vyžaduje okrem samotnej vyhrážky
usmrtením, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, aby táto bola učinená takým spôsobom,
že to môže vzbudiť dôvodnú obavu z jej uskutočnenia. Existenciu dôvodnej obavy pritom nemožno

posudzovať výlučne subjektívne, ale túto je nutné skúmať objektívne, s poukazom na všetky okolnosti
prípadu a osobu podozrivého. Konanie obžalovaného tiež nenaplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák., a ani iného trestného činu uvedeného
v osobitnej časti Trestného zákona.

S poukazom na obsah vykonaného dokazovania by bolo možné skonštatovať, že po formálnej stránke
je možné prejav A. B. smerom voči poškodenej subsumovať pod vyššie citované ustanovenie § 360 Tr.
zák., nakoľko by mohlo ísť o vyhrážku smrťou.

Tiež však treba posúdiť verbálny prejav páchateľa z hľadiska toho, či tento mohol vyvolať dôvodnú
obavu, t.j. tiesnivý pocit z možnej realizácie vyrieknutej hrozby. Na podklade zabezpečených dôkazov

teda možno vyvodiť záver, že intenzita prezentovaných vyhrážok nebola taká, aby bolo možné vyvodiť
záver, že tieto vyvolali dôvodnú obavu u poškodenej F. B. o jej život a zdravie, ktorá napokon svoje
obavy neprezentovala ani formálnym spôsobom, kedy uviedla, že manžel nie je agresívny, skôr sa bála
samej seba, že pod tým stresom a tlakom mu niečo urobí, nebála sa ho ani vtedy, keď mal vypité, práve
naopak, dokázala sa mu postaviť ako seberovnému. Možno skôr vyvodiť záver, že vyhrážky zo strany

obžalovaného nevyvolali u poškodenej skutočné obavy, skôr zapadali do rámca ich slovnej komunikácie
poznačenej vzájomnými atakmi a nezhodami súvisiacimi s diskomfortom vo vzájomnom spolužití.

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania má krajský súd za to, že obžalovaný A. B. skutočne
použil voči poškodenej vyhrážku usmrtením, resp. ťažkou ujmou na zdraví tak, ako je to uvedené v

skutkovej vete napadnutého rozsudku. Za existujúcich okolností však táto objektívne nebola spôsobilá
vyvolať dôvodnú obavu z jej uskutočnenia, ako uviedla sama poškodená. Vyhrážka obžalovaného v
danom prípade javila známky skôr impulzívnej reakcie a nie je dôvodná obava, že vyslovené vyhrážky
boli obžalovaným mienené vážne tak, aby vyvolali u poškodenej reálny strach, že podozrivý ju zabije,
resp. jej spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.

Nakoľko odvolací súd nemal za objektívne preukázanú dôvodnosť obavy poškodenej, že obžalovaný
svoju vyhrážku uskutoční, nie sú tu splnené zákonné podmienky pre právnu kvalifikáciu konania ako
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Tr. zák., nakoľko tu nie je naplnený jeden
z kvalifikačných znakov skutkovej podstaty tohto prečinu, a to dôvodnosť obavy. Súčasne v konaní

obžalovaného krajský súd nevzhliadol spáchanie ani iného trestného činu.

Odvolací súd v žiadnom prípade nebagatelizuje konanie A. B., v jeho prípade však nie je potrebné
pôsobiť prostriedkami trestného práva, ale je ho potrebné hodnotiť v priestupkovej rovine. Na základe
vykonaného dokazovania teda bolo zrejmé, že skutok sa stal, nevykazuje však znaky akéhokoľvek

trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona.
V tejto súvislosti je nutné ďalej poukázať na znenie ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v platnom znení, podľa ktorého priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší
občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým
obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Na základe odvolania obžalovaného preto krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a postupom
podľa § 280 ods. 2 Tr. por. vec obžalovaného A. B. postúpil Okresnému úradu, odboru všeobecnej
vnútornej správy, Námestovo, nakoľko nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal byť prejednaný
ako priestupok.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.