Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 23, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200334
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5015200334.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Okresná prokuratúra Martin, so sídlom Vajanského
námestie 1, 036 80 Martin, proti žalovanému: Okresný úrad Martin, odbor cestnej dopravy a pozemných
komunikácií, so sídlom Námestie S. H. Vajanského 1, 036 01 Martin, za účasti ďalších účastníkov:
1/ NOVÝ MARTIN, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 43769381, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,
821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, 2/ Mesto Martin, so sídlom Námestie S.

H. Vajanského 1, 036 49 Martin, 3/ Slovenský vodohospodársky podnik, Odštepný závod Piešťany,
so sídlom Nábrežie I. Krasku 3/834, 921 80 Piešťany, 4/ Slovenský pozemkový fond Bratislava,
so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 5/ CREAT, s.r.o., so sídlom Na Bystričku 16, 036 01
Martin, IČO: 43907377, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-MT-
OCDPK-2014/004360-16zodňa10.06.2014,vkonaníokasačnejsťažnostižalobcuprotiprávoplatnému
rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/219/2021-78 zo dňa 28. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Žiadnemu účastníkovi konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania
1. Podaním doručeným dňa 19.09.2012 Mestu Martin ako špeciálnemu stavebnému úradu požiadal
ďalší účastník 1 (stavebník) o vydanie kolaudačného rozhodnutia pre stavbu „Inžinierske siete Záturčie
- Riečiny, SO 03 Most č. 2“. Stavebné povolenie na predmetnú stavbu vydalo Mesto Martin pod č.
30/11353/2008/Vd rozhodnutím zo dňa 22.08.2008, právoplatným dňa 26.09.2008.
2. Mesto Martin rozhodnutím č. ŠSS 21730/20/2012-Ko zo dňa 13.11.2012 kolaudačné konanie
prerušilo až do doby právoplatného ukončeného konania o dodatočnom povolení časti dopravnej stavby

„Inžinierske siete Záturčie - Riečiny, SO 03 Most č. 2“. Svoje rozhodnutie správny orgán odôvodnil tým,
že časť stavby bola zrealizovaná v rozpore so stavebným povolením, nakoľko bola zrealizovaná aj na
pozemkoch KN-C parc. č. XXXX/XX, XXX/X a XXX/X, k. ú. Y., ktoré nie sú predmetom stavebného
povolenia. Správny orgán vyzval stavebníka na doplnenie podkladov žiadosti o právoplatné rozhodnutie,
ktorým bude ukončené konanie o dodatočnom povolení časti dopravnej stavby na pozemkoch č. KN-C
XXXX/XX, XXX/X, XXX/X, k. ú. Y. s poučením, že v prípade neodstránenia nedostatkov v určenej lehote
bude kolaudačné konanie zastavené podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku.

3. Ďalší účastník konania 1 zaslal dňa 20.06.2013 správnemu orgánu podanie - Doplnenie dokladov
do konania, žiadosť o pokračovanie v konaní, v ktorom namietal, že zrealizovaná stavba sa
podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, stavba
bola prispôsobená reálnemu stavu vodného toku Bažinov jarok a poukázal na to, že v zmysle §81 ods. 4 Stavebného zákona je možné s kolaudačným konaním spojiť konanie o zmene stavby,
pokiaľ sa nejedná o podstatné odchýlky oproti dokumentácii overenej stavebným úradom v stavebnom
konaní. Zároveň predložil súhlasné stanovisko Slovenského pozemkového fondu - Bratislava (ďalší

účastník 4) č. DE/2013/030948 zo dňa 12.06.2013 s vydaním kolaudačného rozhodnutia na parc.
č. KN-C XXX/X a č. XXX/X, k. ú. Y. s podmienkou, že stavebník do 12 mesiacov od vydania
kolaudačného rozhodnutia majetkoprávne vysporiada tieto pozemky v správe SPF a tiež vyjadrenie
Slovenského vodohospodárskeho podniku š. p., Odštepný závod Piešťany (ďalší účastník 3) značka CZ
29750/210/2012 zo dňa 14.11.2012, že súhlasí s vydaním kolaudačného rozhodnutia.

4. Na žiadosť ďalšieho účastníka 1 o pokračovanie v konaní po doplnení dokladov reagoval správny
orgán odpoveďou značka ŠSS 14581/2013/03-Ko zo dňa 24.07.2013, že sa nejedná o nepodstatnú
zmenu, nakoľko parcely č. XXXX/XX, XXX/X, XXX/X v k. ú. Y. nie sú súčasťou návrhu na vydanie
stavebnéhopovolenia,zotrvalonadôvodochprerušeniakonaniazdôvodužestavebníkstálenepredložil
špeciálnemu stavebnému úradu- Mestu Martin požadované doklady v zmysle výzvy zo dňa 13.11.2012.
5. Ďalší účastník 1 požiadal žalovaného podaním doručeným dňa 02.10.2013 o postup podľa § 50

Správneho poriadku. Žalovaný s odôvodnením, že správny orgán (Mesto Martin) bol v konaní nečinný
pri aplikácii § 50 Správneho poriadku prevzal dňa 12.05.2014 konanie vo veci povolenia užívania
predmetnej stavby.
6. Žalovaný konajúci v postavení prvostupňového správneho orgánu rozhodnutím č. OU- MT-
OCDPK-2014/004360-16 zo dňa 10.06.2014 ďalšiemu účastníkovi konania 1 užívanie dopravnej stavby

„Inžinierske siete Záturčie - Riečiny, SO 03 Most č. 2“ na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX/XX, XXX/
X, XXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX v k. ú. Y. ako stavby trvalej. Vo výroku napadnutého rozhodnutia
určil tiež podmienky užívania stavby nasledovne: vlastníkom a majetkovým správcom mostného
objektu je spoločnosť Nový Martin, a.s., Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, ktorá je povinná udržiavať
komunikáciu v stave zodpovedajúcemu účelu, na ktorý je určená. Jej údržba bude zabezpečovaná

podľa príslušných platných noriem; rozhodol o námietkach vznesených na ústnom konaní: v rámci
ústnehokonaniaspojenéhosmiestnymzisťovanímneboliuplatnenéžiadnepripomienkyanipožiadavky,
účastníci súhlasili s vydaním kolaudačného rozhodnutia; ďalej uviedol podmienky určené v písomných
vyjadreniach: stavebník bude mať najneskôr do 12 mesiacov od vydania kolaudačného rozhodnutia na
predmetnú stavbu majetkoprávne vysporiadaný pozemok parc. č. XXX/X v k.ú. Y.. Vlastník mostného

objektu je povinný podľa ust. § 47 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách (vodný zákon) zabezpečiť
ich riadnu údržbu a dbať danom území. Správca predmetného vodného toku nezodpovedá za škody
spôsobené účinkami vôd, splavenín a ľadu, ako i vzniknuté pri mimoriadnych udalostiach podľa ust. §
49 ods. 5 vodného zákona.
7. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že stavba bola zrealizovaná na pozemkoch parc. č.

KN-C XXXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX k. ú. Y., pričom časť stavby z pozemku parc.
č. KNC XXX/X k. ú. Y. bola stavebníkom odstránená, a preto nebola predmetom rozhodovania. Ďalej
uviedol, že stavebník predložil nájomnú zmluvu na KN-C parcelu č. XXX/X k. ú. Y. so Slovenským
pozemkovým fondom Bratislava, súhlasné stanovisko Slovenského pozemkového fondu Bratislava s
kolaudáciou predmetnej stavby na KN-C parcelu XXX/X, XXX/X v k. ú. Y.. Stavebník tiež predložil

na parcely KN-C XXXX/XX a XXXX/XX, XX potvrdenie o priebehu delimitácie pozemkov v prospech
Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., Odštepný závod Piešťany so súhlasom s vydaním
kolaudačného rozhodnutia. Boli predložené elaboráty kvality, atesty materiálov a doklad o nakladaní
s odpadom. Bolo preukázané, že stavba bola zrealizovaná v zmysle projektovej dokumentácie s
drobnými odchýlkami spočívajúcimi v novom umiestnení zábradlia, mostné nábehy boli zrealizované

podľa skutočného stavu koryta Bažinovho jarku. Tieto zmeny žalovaný vyhodnotil ako drobné zmeny
nezabraňujúce vydaniu kolaudačného rozhodnutia, stavba bola vydaná v súlade so súvisiacimi STN a
predpismi, na základe ktorých žalovaný konštatoval, že predmetná stavba je užívania schopná a neboli
zistené žiadne nedostatky. Toto potvrdila aj miestna obhliadka stavebného objektu SO 03 Most č. 2. Proti
rozhodnutiu o povolení užívania uvedenej dopravnej stavby nebol podaný žiaden opravný prostriedok

a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2014.
8. Proti predmetnému kolaudačnému rozhodnutiu prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine
adresovala Okresnému úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a
pozemných komunikácií protest prokurátora navrhujúco ho zrušiť z dôvodu, že vydané rozhodnutie ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v rozpore s § 3 ods. 1, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1, § 12 ods. 1, § 14 ods.

1, § 50 ods. 1 Správneho poriadku a s § 82 ods. 2 a ods. 4 Stavebného zákona. Prokurátorka podľa § 22
ods. 2 písm. i) zákona o prokuratúre navrhla kolaudačné rozhodnutie zrušiť a vo veci ďalej postupovať
v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku a Stavebného zákona.9. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií
rozhodnutím č. OU-ZA-OOP2-2014/038092/DUG zo dňa 29.12.2014 v zmysle § 69 ods. 2 Správneho
poriadku protestu prokurátora nevyhovel. V odôvodnení rozhodnutia okresný úrad poukázal na §

3 ods. 4 Správneho poriadku, v ktorom je upravená zásada hospodárnosti a rýchlosti konania, jej
podstata spočíva v tom, aby správne orgány vybavili vec včas a bez zbytočných prieťahov, a aby
zároveň konanie prebiehalo hospodárne s použitím najvhodnejších prostriedkov vedúcich k správnemu
vybaveniu veci. Táto zásada korešponduje s čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej má každý
právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Podľa názoru správneho orgánu Okresný úrad Martin, odbor
cestnej dopravy a pozemných komunikácií v súlade s § 50 Správneho poriadku na podnet stavebníka
preskúmal spisovú dokumentáciu k predmetnému konaniu a postup správneho orgánu. Zo spisového
materiálu bolo zistené, že objekt SO 03 Most č. 2 bol zrealizovaný v zmysle projektovej dokumentácie,
zaznamenané odchýlky stavby vyplynuli zo skutočného stavu toku, spočívali v zásahu stavby aj na
pozemok KN-C č. XXXX/XX a č. XXX/X v k. ú. Y., ktoré však nezmenili stavbu. Vo veci konajúci

orgán sa nestotožnil s názorom Mesta Martin, že pokiaľ je z časti stavba realizovaná aj na iných
pozemkoch, nejedná sa o nepodstatnú zmenu stavby a vo veci sa vyžaduje dodatočné povolenie
stavby. Táto skutočnosť nevyplýva zo spisovej dokumentácie predmetnej stavby a z platnej právnej
úpravy. Sporný zostal pozemok parc. č. XXX/X k. ú. Y., ktorý Mesto Martin uvádzalo ako jeden
z pozemkov, na ktorom bola stavba zrealizovaná bez stavebného povolenia, no stavba zasahovala

po zameraní na tento pozemok len v rozsahu 4 m2, pričom stavebník stavbu z pozemku odstránil
skôr, ako Okresný úrad Martin, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií začal kolaudačné
konanie. Okresný úrad Žilina nesúhlasil s názorom uvedeným v proteste prokurátora, že nebol dôvod
na postup podľa § 50 Správneho poriadku. Mesto Martin v konaní bezdôvodne nepokračovalo ani
nebolo nápomocné stavebníkovi pri odstraňovaní vytýkaných nedostatkov podania. K tomu správny

orgándodal,žekonanieododatočnompovolenístavbyniejenávrhovékonanie.Zustanovení§88aods.
1 a ods. 2 Stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že konanie začína správny orgán. Okresný úrad
Martin, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, po prevzatí príslušnosti postupoval v zmysle
§ 80 ods. 1 Stavebného zákona a dňa 19.05.2014 oznámil účastníkom konania začatie kolaudačného
konania a nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na predmetnej stavbe. V

tom čase pozemok parc. č. XXX/X k. ú. Y., ktorého vlastníkom bolo Mesto Martin, nebol zastavaný, došlo
k odstráneniu stavby z tohto pozemku, a teda nebol dôvod doručovať oznámenie o začatí kolaudačného
konania aj Mestu Martin. Oznámenie o začatí kolaudačného konania tak zasielal v zmysle § 80 ods. 1
Stavebného zákona už Okresný úrad Martin, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorý
na seba v zmysle § 50 Správneho poriadku prevzal kompetencie stavebného úradu, ktorý zostal po

podaní návrhu na kolaudáciu niekoľko mesiacov nečinný. Stavebný zákon upravuje okruh účastníkov
konania v § 78 ods. 1 Stavebného zákona tak, že účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník,
vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Okruh
účastníkov konania sa teda určoval až vydaním tohto oznámenia, pričom Okresný úrad Martin, odbor
cestnej dopravy a pozemných komunikácií už v tomto čase vedel z listu spoločnosti Nový Martin, a.

s. zo dňa 19.02.2014, že došlo k odstráneniu stavby z pozemku parc. č. XXX/X v k. ú. Y., teda
Mesto Martin ako vlastník tohto pozemku už nebolo účastníkom konania v zmysle stavebného zákona.
Okresný úrad Žilina poukázal na to, že ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý upravuje pojem
účastníka konania v správnom konaní, možno použiť a určovať podľa neho okruh účastníkov konania
iba v tom prípade, ak osobitný právny predpis neupravuje okruh účastníkov konania, čo je situácia

aj v predmetom prípade, v ktorom okruh účastníkov kolaudačného konania je upravený v osobitnom
právnom predpise, t. j. v § 78 ods. 1 Stavebného zákona. Okresný úrad Žilina dospel k záveru, že
nemôže konštatovať, že Mestu Martin bolo odopreté jeho právo účasti na kolaudačnom konaní. Na
základe ústneho prejednania spojeného s miestnym zisťovaním dňa 05.06.2014 bolo zistené, že stavba
bola zrealizovaná na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX v k. ú.

A. Y.. Stavebník predložil nájomnú zmluvu so Slovenským vodohospodárskym podnikom a taktiež priložil
súhlasné stanovisko Slovenského pozemkového fondu. Bolo preukázané, že stavba bola zrealizovaná v
zmysle projektovej dokumentácie s drobnými odchýlkami spočívajúcimi v novom umiestnení zábradlia,
taktiež mostné nábehy boli zrealizované podľa skutočného stavu. Tieto zmeny špeciálny stavebný
úrad vyhodnotil ako drobné zmeny nezabraňujúce vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Časť stavby

bola z pozemku parc. č. XXX/X k. ú. Y. stavebníkom odstránená a nebola predmetom kolaudačného
konania. Vydaním protestovaného rozhodnutia sa žiadnym spôsobom nezmenilo a ani nemohlo zmeniť
právne postavenie Mesta Martin, keďže Mesto Martin nespĺňalo hmotnoprávne predpoklady účastníka
konania v zmysle § 78 ods. 1 Stavebného zákona, a preto v tejto časti Okresný úrad Žilina nevyhovelprotestu prokurátora. Okresný úrad Žilina nesúhlasil ani s námietkou prokurátora, že rozhodnutím bolo
porušené ust. § 82 ods. 2 a 4 Stavebného zákona. Okresný úrad Martin, odbor cestnej dopravy a
pozemných komunikácií vzal na vedomie požiadavku účastníka konania Slovenského pozemkového

fondu a zapracoval ju do rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 4 Stavebného zákona, keďže sa domnieval,
že uložená povinnosť vysporiadať pozemok zastavaný kolaudovanou stavbou, na ktorý má stavebník
uzatvorenú nájomnú zmluvu, nezakladá nezákonnosť rozhodnutia. Námietku prokurátorky, že U.. W.. K.
neoznámil svojmu nadriadenému skutočnosti nasvedčujúce jeho vylúčenie, a že vo veci rozhodol ako
predpojatý, vyhodnotil Okresný úrad Žilina ako nedôvodnú. Každú prípadnú zaujatosť treba posudzovať

vo vzťahu ku konkrétnej veci, t. j. ku konkrétnemu správnemu konaniu. Zaujatosť zo strany k účastníkom
a ich zástupcom má personálny základ a odvíja sa spravidla od nadštandardných vzťahov zamestnanca
s nejakou konkrétnou osobou, napríklad na strane žiadateľa. U.. W.. K. ukončil členstvo v dozornej
rade spoločnosti Nový Martin, a. s. ešte v roku 2011, a teda Okresný úrad Žilina mal za to, že je
nemysliteľné, aby aj s odstupom niekoľkých rokov správny orgán ešte stále prihliadal na jeho prípadnú
zaujatosť v konaniach, v ktorých vystupuje spoločnosť Nový Martin, a. s. Záverom Okresný úrad Žilina

po preskúmaní protestom napadnutého rozhodnutia konštatoval, že nezistil dôvody, pre ktoré by mal
vyhovieť protestu prokurátora, nakoľko napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so
Stavebným zákonom, Správnym poriadkom a ďalšími súvisiacimi právnymi predpismi.

II. Konanie pred správnym súdom

10. Žalobca (Okresná prokuratúra Martin) podal proti rozhodnutiu Okresného úradu Martin, odbor
cestnej dopravy a pozemných komunikácií, sp. zn. OU-MT-OCDPK-2014/004360-16 zo dňa 10.06.2014
správnu žalobu o preskúmanie jeho zákonnosti, pričom žalobné námietky boli totožné s tými, ktoré boli
uvedené v proteste prokurátora opísané vyššie.

11. Krajský súd v Žiline v skoršom vydanom rozsudku č. k. 21S/38/2015-54 zo dňa 22.06.2016
rozhodnutie Okresného úradu Martin č. OU-MT-OCDPK-2014/004360-16 zo dňa 10.06.2014 a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Na základe podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením zo dňa 26.09.2019, sp. zn. 2Sžk/13/16 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

12. Následne Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 21S/38/2015-170 zo dňa 06.05.2020 postupom podľa
ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu žalobcu odmietol. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
uznesením zo dňa 20. októbra 2021 na základe kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/ a 2/ (účastník konania
v rade 1/ a žalobcu) uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/38/2015-170 zo dňa 06.05.2020
zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd preskúmajúc obsah

spisového materiálu uviedol, že predchádzajúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Sžk/13/2016 zo dňa 26.09.2019 vydané v tejto veci odkazovalo na ojedinelý názor k otázke
rozhodnutia správneho orgánu napádaného správnou žalobou v prípade neúspechu prokurátora so
svojim protestom. Najvyšší správny súd poukázal na to, že už v čase vydania týchto rozhodnutí
existovalo Stanovisko správneho kolégia sp. zn. Snj 124/00, ktoré jednoznačne ustálilo výklad ust. § 35

ods. 1 písm. b) OSP tak, že prokurátor môže podať žalobu na správny súd, ktorým napáda rozhodnutie,
voči ktorému neúspešne podal protest prokurátora a nie rozhodnutie, ktorým sa protestu prokurátora
nevyhovelo.
13. Správny súd rozsudkom č. k. 30S/219/2021-78 zo dňa 28. decembra 2022 (napadnutým predmetnou
kasačnou sťažnosťou) žalobu v zmysle § 190 SSP zamietol, pričom všetky prokurátorom vznesené

žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné.
14. V úvode odôvodnenia rozsudku sa správny súd vyjadril k námietke o nesprávnom postupe
žalovaného podľa § 50 Správneho poriadku, pričom túto námietku považoval za nedôvodnú. Poukázal
na rozsudok NSS ČR, sp. zn. 7 Ans 2/2009 z 20. decembra 2009. Uviedol, že nečinnosť v začatom
administratívnom konaní môže mať viacero podôb. Orgán verejnej správy môže zostať úplne nečinný

(pasívny) tak, že prestane v plnom rozsahu konať, orgán verejnej správy síce môže konať, ale
liknavo a s dlhými časovými odstupmi medzi jednotlivými úkonmi. Nečinnosť je aj také konanie orgánu
verejnej správy, ktoré zahŕňa vykonávanie nezmyslených a neúčelných úkonov, napr. s cieľom zámerne
predlžovať administratívne konanie alebo ho predražovať pre jeho účastníka, resp., toho šikanovať. Ak
k prerušeniu došlo vydaním rozhodnutia a účastník administratívneho konania sa domnieva, že orgán

verejnej správy o tom rozhodol nezákonne, nie je na mieste domáhať sa z jeho strany ochrany svojich
práv formou žaloby proti nečinnosti. V takom prípade totiž orgán verejnej správy nie je nečinný, pretože
svoje konanie zdôvodnil v rozhodnutí o prerušení administratívneho konania. Ochrany svojich práv a
právom chránených záujmov sa môže účastník konania domáhať podaním všeobecnej správnej žalobyproti rozhodnutiu o prerušení konania, za predpokladu, ak ním môžu byť dotknuté jeho subjektívne
práva (§ 7 písm. e/ SSP). Správny súd sa oboznámil s rozhodnutím Mesta Martin č. 21730/20/2012-
Ko zo dňa 13.11.2012, ktorým kolaudačné konanie prerušilo až do doby právoplatného ukončeného

konania o dodatočnom povolení časti dopravnej stavby „Inžinierske siete Záturčie - Riečiny, SO 03 Most
č. 2“, výzvou Mesta Martin z rovnakého dňa na doplnenie dokladov a s následnými krokmi, podaniami
účastníka konania v rade 1/- list zaslaný dňa 20.06.2013 Mestu Martin - Doplnenie dokladov do konania,
žiadosťopokračovanievkonaní,naktoréMestoMartinreagovalotak,ževyslovilonesúhlas(voznámení
zo dňa 24.07.2013) s názorom ďalšieho účastníka konania 1, že sa jedná o nepodstatnú zmenu, tak

ako je obsah týchto listín podrobnejšie popísaný v úvode tohto rozsudku. Správny súd k tomu uviedol,
že Mesto Martin však ďalej nekonalo a konanie o dodatočnom povolení stavby ex offo nezačalo, aj keď
vyzvalo ďalšieho účastníka konania 1, aby doplnil jeho návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia o
právoplatné rozhodnutie, ktorým bude ukončené konanie o dodatočnom povolení časti dopravnej stavby
napozemkochč.KN-CXXXX/XX,XXX/X,XXX/X,k.ú.Y.,čovyústilovpatovúsituáciuvkonanívedenom
Mestom Martin, ktorú aj podľa správneho súdu je potrebné vyhodnotiť ako nečinnosť odôvodňujúcu

vykonanie úkonu nadriadeného správneho orgánu- žalovaného v zmysle § 50 Správneho poriadku na
odstránenie nečinnosti. Z ustanovení § 88a ods. 1 a ods. 2 Stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že
konanie o dodatočnom povolení stavby začína správny orgán. Žalovaný zákonným spôsobom vykonal
úkon za účelom odstránenia nečinnosti v administratívnom konaní, keď si atrahoval pôsobnosť vo veci
rozhodnúť v zmysle § 50 Správneho poriadku. Boli splnené obe podmienky, ktoré zákon pre takýto

postup vyžaduje, a to a) že takéto vybavenie veci odvolacím orgánom dovoľuje povaha veci a b)
odstránenie nečinnosti prvostupňového orgánu nemožno dosiahnuť inak.
15. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku prokurátora o nekonaní s mestom Martin ako s
účastníkom kolaudačného konania. Z administratívneho spisu vyplýva Mestom Martin nespochybnená
skutočnosť,ževčaseoznámeniaozačatíkolaudačnéhokonaniažalovanýmčasťstavbybolazpozemku

parc. č. KNC XXX/X k. ú. Y. vo vlastníctve Mesta Martin stavebníkom odstránená a nebola predmetom
kolaudačnéhokonania.Vychádzajúczošpecifickéhookruhuúčastníkovkolaudačnéhokonaniavzmysle
§ 78 ods. 1 Stavebného zákona Mesto Martin z titulu odstránenia stavby z pozemku nebolo účastníkom
kolaudačného konania, a preto žalovaný nepostupoval nezákonne, keď s Mestom Martin ďalej nekonal.
16. Pokiaľ prokurátor v správnej žalobe namietal, že v rozhodnutí žalovaného bola ďalšiemu účastníkovi

konania 1 uložená povinnosť najneskôr do 12 mesiacov od vydania kolaudačného rozhodnutia
majetkoprávne vysporiadať tieto pozemky v správe SPF, nemajúca oporu v zákone, správny súd
konštatoval, že uvedená povinnosť nemá bezpochyby charakter vyznačenia drobných odchýlok od
overenej dokumentácie stavby, ale ju možno podradiť pod ďalšiu povinnosť na zabezpečenie verejných
záujmov,resp.ďalšiupovinnosťnaochranuprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkovvzmysle§82ods.4

Stavebného zákona, keďže túto povinnosť si v zásade vymienil Slovenský pozemkový fond v súhlasnom
stanovisku číslo DE/2013/030948 zo dňa 12.06.2013 ako aj v rámci ústneho pojednávania spojeného s
miestnym zisťovaním. Správny súd nevzhliadol, že by sa jednalo o takú podmienku, ktorá by odporovala
zákonu, či spôsobovala nezákonnosť kolaudačného rozhodnutia odôvodňujúcu jeho zrušenie správnym
súdom.

17. K námietke, že v kolaudačnom konaní rozhodoval zamestnanec žalovaného, o ktorom je dôvodné sa
domnievať, že vzhľadom na vzťah k účastníkovi kolaudačného konania nemohol byť osobou nezaujatou,
keďže bol v minulosti na vlastnú žiadosti vylúčený zo všetkých konaní, v ktorých podateľom bude
spoločnosť Nový Martin, a.s., ktorý v predmetnej veci skutočnosti nasvedčujúce jeho vylúčenie, správny
súd uviedol, že nezaujatosť a nestrannosť štátneho zamestnanca patria k hlavným predpokladom

spravodlivého rozhodovania správnych orgánov. Nezaujatosť je kategória, ktorá vyjadruje vnútorný
psychický vzťah zamestnanca k prejednávanej veci. V širšom zmysle zahŕňa vzťah k predmetu konania,
jeho účastníkom, ich zástupcom, o podstate a povahe ktorého je schopný podať (subjektívnu) informáciu
iba sám zamestnanec. Inštitút nezaujatosti je však potrebné chápať širšie, tiež v rovine objektívnej.
Nie je preto rozhodujúce, ako sa nezaujatosť zamestnanca iba subjektívne javí účastníkovi konania;

určujúcim je, či reálne existujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam
o tom, že zamestnanec určitým, nie nezaujatým, vzťahom k veci skutočne disponuje. S nestrannosťou
zamestnanca správneho orgánu úzko súvisí problematika, resp. efekt tzv. revolving door. Ide o jav,
kedy zamestnanec alebo vysokopostavený činiteľ prechádza z verejného sektora do súkromného a
naopak. Podobná situácia vzniká v prípade, keď verejný činiteľ prechádza z jednej pracovnej pozície

v štátnej alebo verejnej správe na inú, na ktorej má možnosť kontrolovať, auditovať, posudzovať
alebo sankcionovať výsledky svojej vlastnej práce vykonanej na predchádzajúcej pracovnej pozícii.
Vznikajú kontakty a prepojenia medzi súkromným a verejnej sektorom a vytvára sa priestor pre
skutočný alebo potenciálny konflikt záujmov, riziko zneužitia osobných kontaktov a interných informáciízískaných na predchádzajúcom pracovisku, potenciálne riziko zasahovania, vplyvu či klientelizmu v
prospech záujmových skupín alebo iné korupčné riziko vrátane rizika ohrozujúceho spravodlivosť a
nestrannosť pri rozhodovaní. Na minimalizáciu tohto korupčného rizika by bolo vhodné stanoviť obdobie

prechodného útlmu po skončení zamestnania/funkcie („cooling-off period“) a prípadne aj obmedzenia
uplatňovanéposkončenívýkonuverejnejfunkcie.Vovzťahukzamestnancomvštátnozamestnaneckom
pomere je problematika okrajovo riešená v Etickom kódexe štátneho zamestnanca - vyhláška Úradu
vlády SR č. 400/2019 Z. z. a v zákone č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, s tým že je potrebné uviesť, že predmetné právne predpisy neboli platné v čase

relevantnom pre posudzovanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na to, že právnym
poriadok neboli stanovené obdobia potrebného odstupu od prechodu zo súkromného sektora do
verejného, správny súd mal za to, že toto posúdenie bolo predmetom voľnej úvahy správneho orgánu,
ktorý mohol zamestnanca sám stiahnuť z rozhodovania a napokon v dispozičnej sfére zamestnanca
a účastníkov konania. Vzhľadom na to, že zamestnanec sa v konkrétnej veci necítil zaujatý, bolo
potrebné vykonať test objektívnej stránky nezaujatosti, vyhodnotiť, či obava z nedostatku nestrannosti

vznesená prokurátorom bola relevantná, teda či sa zakladala na objektívnych, dostatočne konkrétnych
a závažných skutočnostiach. Správny súd mal z obsahu tvrdení v spise ako aj z výpisu z obchodného
registra preukázané, že U.. W.. F. K. bol členom dozornej rady spoločnosti Nový Martin, a.s. od
15.10.2008 do 04.07.2011 (t. j. cca tri roky). K prevzatiu pôsobnosti stavebného úradu žalovaným na
základe § 50 Správneho poriadku došlo dňa 12.05.2014. Aj keď rozhodnutím bývalého Krajského úradu

pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline č. 2012/02130-002 zo dňa 10.09.2012 bol U.. W.. F.
K. na základe vlastnej žiadosti vylúčený zo všetkých konaní, ktorých účastníkom alebo navrhovateľom
bude obchodná spoločnosť Nový Martin, a. s., správny súd poukázal na časové súvislosti rozhodné
pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. V roku 2012 bol odstup od ukončenia členstva v
dozornej rade ďalšieho účastníka konania 1 jeden rok, v roku 2014 sa jednalo o trojročný odstup s tým,

že bolo potrebné vziať do úvahy aj dĺžku členstva - tri roky. Pokiaľ prokurátor v správnej žalobe netvrdil
a nepreukázal ďalšie trvanie väzieb medzi zamestnancom U.. W.. F. K. a ďalším účastníkom konania
1, podľa správneho súdu v predmetnej veci dôsledkom dostatočného časového odstupu troch rokov
od ukončenia členstva v dozornej rade nastalo ochladnutie väzby a správny súd nevzhliadol námietku
prokurátora o rozhodovaní zaujatým zamestnancom ako dôvodnú.

I. Kasačná sťažnosť

18. Proti napadnutému rozsudku podal ďalší účastník 2 (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote
kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu

na ďalšie konanie.
19. Sťažovateľ sa nestotožnil s napadnutým rozsudkom z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP,
pretože správny súd podľa jeho názoru rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
keď neakceptoval podľa sťažovateľa právne relevantné žalobné námietky. Obsah kasačnej sťažnosti
a jednotlivé námietky sťažovateľa boli identické s tými, ktoré uviedol žalobca v správnej žalobe.

Sťažovateľ sporoval postup v rozpore so zákonom žalovaného pri atrahovaní právomoci správneho
orgán príslušného na rozhodnutie v predmetnej veci, porušenie svojho práva účasti v kolaudačnom
konaní, nezákonnosť podmienky kolaudačného rozhodnutia do 12 mesiacov od vydania kolaudačného
rozhodnutia mojetkoprávne vysporiadať dotknuté pozemky so SPF a tiež že vo veci rozhodoval
zamestnanec žalovaného, u ktorého je dôvodná pochybnosť o jeho nezaujatosti pre pomer k ďalšiemu

účastníkovi 1 (stavebníkovi).

II. Vybrané ustanovenia právnych predpisov, z ktorých kasačný súd vychádzal

20. Podľa 9 ods. 1 Správneho poriadku zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a

rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.
21. Podľa § 11 ods. 1 Správneho poriadku len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o
skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie
nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho

orgánu.
22. Podľa § 12 ods. 1 Správneho poriadku o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania
vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, žezamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho
uskutočnenia ďalšieho konania
23. Podľa § 49 ods. 1 Správneho poriadku v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na

podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.
24. Podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch
rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote,
môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán

nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov
upovedomiť.
25. Podľa § 50 Správneho poriadku, ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak,
správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny
orgán príslušný na rozhodnutie nezačal konanie, hoci je na to povinný alebo pokiaľ nerozhodol v lehote
ustanovenej v § 49 ods. 2.

26. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť
stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.
27. Podľa § 68 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom
chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených
dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby

povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné
podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o
stavebnom konaní.
28. Podľa § 78 ods. 1 Stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

29. Podľa § 78 ods. 2 Stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o
zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by
sa zmena mohla dotýkať.
30. Podľa § 81 ods. 4 Stavebného zákona s kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene
stavby (§ 68), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej

stavebným úradom v stavebnom konaní.
31. Podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona (účinný v čase rozhodnutia žalovaného) kolaudačným
rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky
užívania stavby.
32. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona v kolaudačnom rozhodnutí môže

stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu,
odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní
a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré
neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu
stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.

33. Podľa § 82 ods. 4 Stavebného zákona v podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa
druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby,
ktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na
ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné
prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám

s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
34. Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými

predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

35. Úlohou kasačného súdu bolo podrobiť hodnoteniu právne posúdenie veci (postupu a rozhodnutia
žalovaného) správnym súdom a vyjadrenia jeho právnych úvah v odôvodnení kasačnou sťažnosťou
napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa kasačný súd obmedzuje na overenie,či správnymi orgánmi a správnym súdom zistený skutkový stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému
dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok skutkových dôvodov vo vzťahu k
vyvodeným právnym záverom.

36. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu č. k. 30S/219/2021-78 zo
dňa 28. decembra 2022, ktorým krajský súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zamietol.
37. Pokiaľ ide o právne predpisy, súlad s ktorými bolo v konaní pred súdmi posudzované napadnuté
rozhodnutie žalovaného, kasačný súd (rovnako ako správny súd) vychádzal z právnych predpisov

v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov. Kasačnú súd to uvádza predovšetkým z
dôvodu, že medzičasom Stavebný zákon (zákon č. 50/1976 Z. z. bol zrušený novým právnym predpisom
zákonom č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.
38.Úvodommožnozhrnúť,žesakasačnýsúdplnestotožnilsargumentáciousprávnehosúduuvedenou
v napadnutom rozhodnutí, tak ako bola opísaná v časti II odôvodnenia tohto rozhodnutia.

39.Pokiaľideonamietanéatrahovanieprávomocižalovanýmkasačnýsúdpoukazujenavyššiecitované
ustanovenia § 49 ods. 1, 2 Správneho poriadku, ktoré vymedzujú lehoty, do ktorým má správny orgán
príslušný na rozhodnutie v jemu napadnutom konaní rozhodnúť. Zároveň toto časové vymedzenie určuje
hranice, pokiaľ možno ešte postup správneho orgánu považovať za súladný so zákonom. Základným
právomúčastníkaadministratívnehokonaniaje,abyjehovecbolaprejednanábezzbytočnýchprieťahov,

z čoho následne vyplýva povinnosť správnemu orgánu konať bez zbytočných prieťahov. Kasačný
súd akcentuje, že medzi základné pravidlá administratívneho konania patrí povinnosť svedomite a
zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných
prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci.
40. V zmysle správneho poriadku sú správne orgány povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva

a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať splnenie ich povinností, sú povinné
postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,
ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,
najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, sú povinné svedomite a zodpovedne
sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a

použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci.
41. Správny orgán má vždy zvoliť postup v duchu vyššie formulovaných povinností. S poukazom na
ustanovenie § 81 ods. 4 Stavebného zákona prichádzalo do úvahy s kolaudačným konaním spojiť
konanie o zmene stavby podľa § 68 Stavebného zákona. Kasačný súd pripúšťa, že ide o možnosť
nie povinnosť správneho orgánu, pričom k spojeniu pristúpi pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne

neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. V danom prípade
sťažovateľ konajúci ako stavebný úrad vyhodnotil zmeny realizované stavebníkom ako podstatné
vyžadujúce si samostatné konanie. Ako však vyplýva z dostupného administratívneho spisu, stavebný
úrad síce vyzval ďalšieho účastníka konania 1, aby doplnil jeho návrh na vydanie kolaudačného
rozhodnutia o právoplatné rozhodnutie, ktorým bude ukončené konanie o dodatočnom povolení časti

dopravnej stavby na pozemkoch č. KN-C XXXX/XX, XXX/X, XXX/X, k. ú. Y., nevykonal však úkony
predpísané pre opísané prípady Stavebným zákonom.
42. Kasačný súd poukazuje na ustanovenie § 88a ods. 1 tohto zákona, z ktorého nad všetky pochybnosti
vyplýva povinnosť stavebnému úradu z vlastného podnetu začať konanie o dodatočnom v prípade
zistenia, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Stavebný

úrad v súvislosti so začatým konaním o dodatočnom povolení stavby vyzve vlastníka stavby, aby v
určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. V
podmienkach súdenej veci sa postup stavebného úradu (sťažovateľa) javí kasačnému súdu ako účelový
zasahujúci do subjektívnych práv účastníka kolaudačného konania v rozpore s povinnosťou správneho

orgánu konať v intenciách povinností opísaných v odseku 40 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Sťažovateľ
bez hlbšieho zamyslenia (zdôvodnenia) za podstatný rozpor realizácie stavby so stavebným povolením
videl v tom, že predmetná cestná stavba zasahovala po zameraní len v rozsahu 4 m2 do pozemku
vo vlastníctve ďalšieho účastníka 2, ktorý bol zároveň stavebným úradom. Stavebný úrad nereagoval
adekvátne na pripomienku stavebníka, že pri realizácii stavby bola táto prispôsobená reálnemu stavu

vodného toku Bažinov jarok ani na jeho žiadosť spojiť s kolaudačným konaní konanie o zmene stavby.
43. Vznikol nežiaduci (neznesiteľne nespravodlivý) stav, kedy bolo správnym orgánom prerušené
kolaudačné konanie do predloženia právoplatného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, ktoré
mal vydať ten istý správny orgán, ktorý však v tejto veci nekonal plynule bez prieťahov a k rozhodnutiu,ktoré v uznesení o prerušení konania požadoval predložiť, ani nezačal konanie a neurobil potrebné
úkony smerujúce k jeho vydaniu.
44. Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na

rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a
rozhodol. Táto nečinnosť sa prejavuje najmä v tom, že správny orgán nekoná vo veci vôbec, resp.
nevykoná v zákonom stanovenej lehote zákonom predpísaný úkon, alebo vykoná chybný úkon.
45. Kasačný súd súhlasí, že pokiaľ je konanie prerušené z dôvodu, že sa má začať konanie o
dodatočnom povolení zmeny stavby - skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, lehota podľa

§ 49 ods. 1, 2 Správneho poriadku neplynie. Na druhej strane však, pokiaľ administratívne konanie
trvajúce od septembra 2012 až do septembra 2013 samo o sebe preukazuje neefektívnosť úkonov
stavebného úradu, ktorý nezabezpečil skoré rozhodnutie vo veci a jeho administratívny postup nie je
možné chápať ako aktívnu činnosť správneho orgánu, keďže túto nerealizuje v súlade so zákonom. Z
jeho strany dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní, ktoré súd vyhodnotil ako nečinnosť.
46. Postupom správneho orgánu došlo k porušovaniu dvoch zo základných zásad administratívneho

konania. Zásady hospodárnosti a rýchlosti konania a zásady zákonnosti. Správny orgán je povinný
zaoberať sa každou vecou riadne a vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k rozhodnutiu. Za pasivitu nutné považovať aj tú skutočnosť, keď
napriek tomu, že správnemu orgánu nehrozí žiadna prekážka, vo veci nekoná a nerozhoduje (V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR napríklad III.ÚS 282/08 alebo

I.ÚS 225/08).
47. Je vždy vecou posúdenia správneho orgánu rozhodujúceho o odvolaní, či oprávnenie ustanovené
v § 50 Správneho poriadku uplatní. Pokiaľ zvolí tento postup, je povinnosťou nadriadeného orgánu svoj
postup riadne odôvodniť, aby bola vylúčená jeho svojvôľa. Inštitút atrahovania právomoci je výnimočný
postup a je možný jedine za predpokladu vážneho procesného pochybenia v podobe porušenia riadneho

plynulého a bezprieťahového konania zo strany podriadeného správneho orgánu.
48. V danom prípade dodatočné povolenie stavby bolo v právomoci stavebného úradu. Ten nedokázal
o tom rozhodnúť do jedného roka, pričom nie je možné ani tvrdiť, že by vo veci akokoľvek konal. Svoj
postup nadriadený orgán stavebnému úradu odôvodnil tým, že prerušenie konania nebolo potrebné,
zmeny na stavbe boli drobné a inak bola stavba vyhotovená v súlade so stavebným povolením. Uviedol

tiež, že boli odstránené nezrovnalosti ohľadom pozemkov Konštatuje sa, že z pozemku XXX/X bola
stavba odstránená, k pozemkom XXX/X bola predložená nájomná zmluva o SPF, pričom SPF s
kolaudáciou súhlasil a na pozemok XXXX/XX bolo predložené potvrdenie o delimitácii v prospech
Slovenského vodohospodárskeho podniku a táto spoločnosť s kolaudáciou súhlasila.
49. Kasačný súd sa s takýmto zdôvodnením stotožnil. Prerušenie konania stavebným úradom

nebol efektívny úkon smerujúci k ukončeniu veci. Výzva na predloženie dôkazu - právoplatné
rozhodnutie, ktorým bude dodatočne povolená príslušná časť dopravnej stavby, javí sa byť neefektívna
a nedobromyseľná zároveň. Stavebný úrad nezačal konanie v zmysle § 88a Stavebného zákona. V tejto
súvislosti hodným zreteľa bola i tá skutočnosť, že stavebník neskôr predložil súhlas vlastníka (SPF) a
správcu (Vodohospodárska výstavba) a tiež že stavba postavená na pozemku vo vlastníctve ďalšieho

účastníka 2 bola odstránená. Výhrady stavebného úradu, ktoré mal za podstatný rozpor realizácie
stavby so stavebným povolením boli jednoduchým spôsobom vyriešené a mohli byť považované za
bezpredmetné. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ stavebný úrad nevyužil možnosť spojiť kolaudačné
konanie s konaním o zmene stavby podľa § 81 ods. 4 Stavebného zákona, nedostatočne chránil práva
a záujmy účastníkov konania, nepostupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, obmedzil

jeho možnosť účinne obhajovať jeho práva a záujmy, pričom sa zároveň nezaoberal svedomite a
zodpovednevecou,ktorájepredmetomkonania,nevybaviljuvčasabezzbytočnýchprieťahovalenajmä
nepoužil najvhodnejšie prostriedky ustanovené zákonom, aby vec (záležitosť účastníka) zákonným
spôsobom vybavil, teda procesne pochybil a uplatnenie § 50 Správneho poriadku žalovaným bolo v
tomto prípade namieste.

50. Za neopodstatnenú kasačnú námietku považoval Najvyšší správny súd tvrdenie, že správny súd
nesprávne právne posúdil otázku neúčasti sťažovateľa v kolaudačnom konaní. Sťažovateľ tvrdil, že mu
právo byť účastníkom konania svedčilo z dôvodu, že kolaudovaná stavba bola postavená na pozemku
v jeho vlastníctve.
51. Účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník

pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Ako vyplýva z administratívneho spisu, stavba pôvodne
zasahovala aj na pozemok vo vlastníctve sťažovateľa. Tento stav platil v čase podania žiadosti o
vydanie kolaudačného rozhodnutia ďalším účastníkom 1. Preto v zmysle § 78 ods. 1 Stavebného zákona
ďalšiemu účastníkovi 2 patrilo nepochybne aj postavenie účastníka kolaudačného konania. Následne,skôr ako začal konanie žalovaný v postavení prvostupňového správneho orgánu, bola z pozemku
sťažovateľa stavba ďalším účastníkom 1 odstránená.
52. Právne relevantnou skutočnosťou pre posúdenie otázky účastníctva v kolaudačnom konaní bol pre

žalovaný správny orgán stav v čase ním vedeného konania, kedy už stavba, ktorá sa mala kolaudovať,
nestála na pozemku sťažovateľa. Ustanovenie § 78 ods. 1 Stavebného zákona kategoricky vymedzuje
účastníkov kolaudačného konania. Zmyslom tohto ustanovenia je priznať účastníctvo tomu, koho právo
bude dotknuté do budúcnosti - teda na čas užívania stavby. V stavebnom konaní počíta širší záber
právnej sféry a účastníkmi sú osoby ako to predpokladá aj § 14 ods. 1 Správneho poriadku podľa

ktorého účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak
(napr. susedia, vlastníci prechodných pozemkov, osoby obťažované stavebnými prácami vlastníci sietí a
pod.) Pri začatí kasačným (pred tým správnym) súdom posudzovaného kolaudačného konania už nebol

predmetný pozemok vo vlastníctve sťažovateľa dotknutý zrealizovanou stavbou, preto mu ani nepatrilo
postavenie účastníka v tomto konaní.
53. K namietanej podmienke kolaudačného rozhodnutia, že stavebník je povinný „do 12 mesiacov od
vydania kolaudačného rozhodnutia mojetkoprávne vysporiadať dotknuté pozemky so SPF“, je úvodom
potrebné uviesť, že uvedená podmienka bola ďalším účastníkom 1 už v čase rozhodovania kasačného

súdu splnená a k tomuto dňu je ďalší účastník 1 vlastníkom dotknutých pozemkov.
54. V zhode s názorom správneho súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku i kasačný súd považuje
opísanú podmienku za legitímnu. Okrem toho sa týka len subjektívnych práv stavebníka a vtedajšieho
vlastníka (SPF), pričom obaja pred vydaním kolaudačného rozhodnutia zhodne prejavili vôľu svoje
vzťahy k dotknutému pozemku vysporiadať. Zároveň uvedenú podmienku možno subsumovať pod

Stavebným zákonnú formuláciu „ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov“ uvedenú v §
82 ods. 4 Stavebného zákona.
55. K tvrdeniu uvedenému sťažovateľom v jeho kasačnej sťažnosti, že v predmetnej veci o kolaudácii
rozhodoval zamestnanec žalovaného, u ktorého je dôvodná pochybnosť o jeho nezaujatosti pre pomer
k ďalšiemu účastníkovi 1, poukazuje kasačný súd na § 9 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého

je zamestnanec správneho orgánu vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho
nepredpojatosti.
56. O vzťah pracovníka správneho orgánu k účastníkom konania alebo k zástupcom účastníkov konania
ide v prípade vzťahu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho

rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako
okolnosti vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti pracovníka správneho orgánu možno uvažovať, ak
sa zakladá na priamych a vnímateľných kladných alebo záporných vzťahoch. Pochybnosti o nezaujatosti
musia byť odôvodnené. To znamená, že zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo
nezaujatosť na prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností,

musia byť oprávnené. Nepostačuje, aby išlo bez ďalšieho o subjektívne pocity, pre ktoré má niekto
pochybnosti o nezaujatosti, ale s pohľadu účelu právnej úpravy je nevyhnutné, aby tvrdenia o zaujatosti
v prejednávanej veci vyplývali z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania
alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k ich zástupcom.
57. Subjekt tvrdiaci zaujatosť, v danom prípade sťažovateľ v kasačnej sťažnosti a pred ním prokurátor v

správnej žalobe, znáša povinnosť preukázať tvrdenú zaujatosť, teda preukázať okolnosti odôvodňujúce
zaujatosť vo veci konajúceho pracovníka. Vzťahy na pracovisku vo všeobecnosti nie sú svojou intenzitou
a hĺbkou pomerom. Kasačný súd per analogiam poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Ndz/4/2011 zo dňa 11.11.2011, podľa ktorého, „samotná okolnosť, že sudcovia sa navzájom (ako
kolegovia) poznajú a pravidelne sa stretávajú na pracovisku, nemôže byť (bez ďalšieho) dôvodom pre

vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy sudcov navzájom sú vo všeobecnosti
neutrálne, budované na princípoch profesionálnej spolupráce, riešenia obdobných pracovných úloh a
problémov. Takéto kolegiálne vzťahy sudcov nemožno bez ďalšieho považovať za okolnosť vzbudzujúcu
pochybnosti o ich nezaujatosti. Jedine v prípade, kedy vzájomný vzťah presiahne takto chápaný
profesionálny rámec a nadobúda charakter bližšieho osobného vzťahu (rodinného, priateľského a pod.),

možno o tejto okolnosti uvažovať ako o dôvode pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania
veci. Je však nutné, aby táto okolnosť bola nielen konštatovaná, ale aj skutkovo vymedzená, preto
aj napríklad tvrdenie o priateľskom pomere by malo byť konkretizované. Až v takomto prípade môže
vykazovať právne významné znaky z hľadiska § 14 ods. 1 OSP“58. Zákon zakladá vylúčenie na existencii určitého konkrétneho dôvodu vymedzeného takými konkrétne
označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí nezaujatosť dôvodne pochybnou. Na
vylúčenie nepostačuje načrtnutie všeobecného alebo vágneho tvrdenia o pomere pracovníka správneho

orgánu k veci, účastníkom alebo ich zástupcom. Nemôže byť vylúčený z dôvodu subjektívneho vnímania
a pocitov účastníka o tom, že možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Len samotná minulá účasť
v orgánoch stavebníka sama o sebe nevytvára pomer pracovníka správneho orgánu k stavebníkovi
ako účastníkovi administratívneho konania. Nevyplýva z nej taká intenzita vzbudzujúca odôvodnené
pochybnosti, že nebude tento pracovník o veci rozhodnúť nestranne (nepredpojate). Prokurátor ani

sťažovateľ neuviedli žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by sa vzťahovala na pomer zamestnanca
správnehoorgánukstavebníkovi.Takúto(logickyneopodstatnenú)zjednodušenúdedukciukasačnýsúd
nemoholobjektívneakceptovaťakoreálnydôvodvylúčeniaprepomerkúčastníkovi,akohopredpokladá
a vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 1 Správneho poriadku.
59. Kasačný súd dodáva, že pokiaľ aj v minulosti vyššie menovaný zamestnanec správneho orgánu
požiadal o vylúčenie zo všetkých vecí týkajúcich sa ďalšieho účastníka 1, u ktorého v minulosti

pôsobil v dozornej rade, ide o skutočnosť ktorá nemá na posúdenie jeho predpojatosti priamy vplyv.
Možno predpokladať, že ho k tomu motivovala skutočnosť, že niektoré otázky, ku ktorým zaujal
stanovisko počas pôsobenia v dozornej rade, mohli byť predmetom rozhodovania žalovaného, jeho
nového zamestnávateľa. V danom prípade však nemožno hovoriť o pomere zamestnanca žalovaného
k ďalšiemu účastníkovi 1, pretože pracovný pomer alebo účasť v orgánoch nepretrvával a žiadna iná

okolnosť jeho pomer neosvedčovala.
60. Kasačný súd záverom konštatuje, že podľa jeho názoru sa správny súd posudzovanou vecou
zaoberal dôsledne. Vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové
aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom
o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Na základe uvedených zistení kasačný súd nepovažuje

sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené, a preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako
nedôvodnú zamietol.
61. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd tak, že sťažovateľovi, ktorý
v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal
a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani ďalším

účastníkom konania, keďže súdom im neboli uložené žiadne povinnosti a súd ani nevzhliadol dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mali byť trovy konania ďalším účastníkom konania v zmysle §
169 SSP priznané.
62. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP
v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.