Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322203077
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1322203077.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar.XX.XX.XXXX,zastúpenýkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyBratislava,
odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XX, v konaní zastúpená: Advokátska kancelária MARTIN ČERNÁK, so sídlom Zochova 5, Bratislava,
a otca: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, G. H., v konaní zastúpený: JUDr. Pavol Polakovič,
advokát, so sídlom Detvianska 14, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 27.09.2023 č.k. B3-40P/119/2022-76, v spojení

s opravným uznesením zo dňa 01.12.2023 č.k. B3-40P/119/2022-100, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že vyživovacia povinnosť otca
na maloletého A. sa zvyšuje zo sumy 100 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne počnúc 04.07.2022,
ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 04.07.2022 do 27.09.2023 vo výške 447 eur súd
povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur splatných spolu s bežným výživným k rukám

matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že nezaplatenie jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/266/2017 - 24 zo dňa 06.02.2018 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/309/2018 - 51 zo dňa 15.01.2019 v časti
výživného na maloletého A..

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava
III, sp. zn. 38P/266/2017-24 zo dňa 06.02.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave,
sp. zn. 11CoP/309/2018-51 zo dňa 15.01.2019 tak, že sa výživné, ktorým je otec povinný prispievať
na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, zvyšuje zo sumy 100 eur na sumu 200 eur mesačne, ktorú
je otec povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od
04.07.2022, výrokom II povolil otcovi zročné výživné za obdobie od 04.07.2022 do 27.09.2023, spolu
v sume 1.500 eur splácať v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou

výhody splátok, výrokom III vyslovil, že v ostatnom zostáva rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp.
zn. 38P/266/2017-24 zo dňa 06.02.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
11CoP/309/201-51 zo dňa 15.01.2019 nezmenený a výrokom IV rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65
ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, vecne tým, že návrh matky

na zvýšenie výživného posúdil ako dôvodný. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že matka sa domáhala
zvýšenia výživného na maloletého A. zo sumy 100 eur na sumu 200 eur mesačne s poukazom na zmenu
pomerov,ktoránastalaodposlednejúpravy.Súd zvýpovedematkyzistil,žejenačiastočnominvalidnom
dôchodku, bude musieť absolvovať operáciu kolena, nevládze chodiť čo ju limituje pri hľadaní si práce
a preto si hľadá prácu na čiastočný úväzok, ale neúspešne. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá

jej pomáha, pretože okrem prídavku na dieťa v sume 60 eur a výživného od otca v sume 100 eur nemá
žiaden iný príjem a bez pomoci rodičov by sama s maloletým vyžiť nezvládla. Na spoločnú domácnosť
matke prispieva sumou 100 eur. Maloletý A. navštevuje materskú školu na doobedie, kde platí mesačne
s uplatnenou zľavou réžiu 12 eur a 50 eur polročne na príspevok materskej škole, od septembra 2024
nastupuje do 1. ročníka základnej školy. Maloletý A. je alergik, trpí problémami s dutinami a krvácaním z
nosa , absolvoval už dva razy operáciu na ORL, užíva lieky v hodnote asi 50 eur mesačne, nepreplácané

poisťovňou. Navštevuje tiež ortopéda, keďže potrebuje špeciálnu obuv v priemernej cene 20 eur. Bude
navštevovať športový krúžok, ktorý stojí 30 eur mesačne. Otec okrem platenia výživného maloletému
ničím neprispieva, od narodenia ho videl iba párkrát, nemá o neho záujem a syn sa na neho ani nepýta,
pokiaľ by zmenil názor, matka mu v stretnutí s otcom nebude brániť. Z výpovede otca súd zistil, že jeho
čistý mesačný príjem zo zamestnania je 873 eur, má stredoškolské vzdelanie bez maturity, je zdravý,

nevie si nájsť lepšie platenú prácu a je rád, že je vôbec zamestnaný. Je vyučený mäsiar, nedokázal sa
však nikde v odbore zamestnať, pretože má psychický hendikep, hoci nie je nikde liečený. Je nemajetný,
býva s rodičmi, platí im mesačne 200 eur na bývanie a 15 eur na stravu. Otec mu na cestu do práce
požičiava auto, benzín ho stojí asi 50 eur a strava v práci 150 eur mesačne, spláca pôžičku mesačne
200 eur. Okrem maloletého A. platí výživné v sume 80 eur na syna I. E., nar. XX.XX.XXXX a 90 eur

na už plnoletú dcéru J. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá podľa tvrdenia otca od 01.09.2023 nastúpila na
štúdium na vysokej škole v Trnave (o čom však otec nepredložil potvrdenie) a existuje tak predpoklad,
že si z tohto dôvodu bude žiadať tiež vyššie výživné. Navyše otec očakáva, že sa ukončí jeho pracovný
pomer, pretože zamestnávateľ mu avizoval ukončenie zmluvy ohľadom stráženia objektu, na ktorom
pôsobí. Otec bol toho názoru, že jeho možnosti a schopnosti nedovoľujú platiť výživné zvýšené viac než

o 30 eur. Z potvrdenia o zárobku otca od jeho zamestnávateľa L. M. so sídlom v Rimavskej Sobote súd
zistil, že jeho čistý mesačný príjem je 873 eur, matka je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku,
ktorého výška od 01.04.2022 bola 181,50 eur, aktuálne je v sume 203 eur.

3. Pri posudzovaní návrhu matky súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 75 odsek 1 Zákona o rodine,

poukázal na to, že v danej veci otec svoj nízky príjem vysvetľoval tým, že sa nevie uplatniť v inom
zamestnaní a je rád, že má vôbec túto prácu v strážnej službe. Vzhľadom na jeho zdravotný stav, ktorý
sám vo výpovedi označil za dobrý, keď sa nelieči na žiadne ochorenie a uvádzaný psychický hendikep
súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, súd prihliadol na jeho pracovné predpoklady, keď je vyučený
mäsiar a žije v Bratislavskom kraji, kde sú ponuky na trhu práce v tejto oblasti mimoriadne široké. Súd

s poukazom na princíp potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné konštatoval, že otec má
možnosti aj schopnosti nájsť si dobre platené zamestnanie, prípadne okrem práce v súčasnom trvalom
pracovnompomeresimôženájsťajbrigádunazabezpečenievyššiehopríjmupostačujúcehonaplatenie
výživného. Súd ďalej zohľadnil výdavky otca a jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti ( i keď v prípade
plnoletej J. zostala informácia o jej štúdiu na vysokej škole iba v rovine tvrdenia otca, pretože súdu

nepredložil žiaden dôkaz), na výživu J. prispieva mesačne v sume 90 eur, na syna I. platí výživné v
sume 80 eur mesačne, teda okrem maloletého A. platí výživné na ostatné deti spolu v sume 170 eur. Súd
však vychádzal zo zistenia, že otec žije v rodinnom dome so svojimi rodičmi, neplatí žiaden hypotekárny
úver, bývanie a stravu má zabezpečenú rodičmi, ktorým prispieva len minimálne ( podľa jeho tvrdenia
sumu 215 eur mesačne, z toho 200 eur bývanie a 15 eur strava). Súd zdôraznil, že vyživovacia

povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Ak je otec schopný, hoci za pomoci
svojich rodičov, zabezpečiť starostlivosť o seba, je nesporné, že je v jeho schopnostiach a možnostiach
zabezpečiť prioritne platenie výživného. Pri výške výživného súd zohľadnil vek maloletého A., ktorý
v apríli 2023 dosiahol 6 rokov, na budúci školský rok bude prvákom na základnej škole a jeho výdavky
sa zvýšia. Jeho matka je invalidná dôchodkyňa, v starostlivosti o domácnosť a zabezpečenie všetkých

potrieb jej výrazne pomáhajú rodičia, s ktorými býva. Maloletý A. má zdravotné problémy a za lieky
mesačne dopláca 50 eur, pričom celkové mesačné výdavky spojené s jeho starostlivosťou súd vyčíslil
na sumu 400 eur. Súd určil výživné v sume 200 eur súladne s návrhom, pretože od posledného určenia
výživného uplynuli takmer 4 roky, pričom už samotné uplynutie času od posledného posudzovaniapomerov je dôvodom na zvýšenie výživného. Okrem toho, matka sa o dieťa výlučne osobne stará a otec
okrem platenia mesačného výživného neprispieva dieťaťu ničím nad rámec výživného ani s ním netrávi
žiadenčas,takževšetkaťarchastarostlivostiodieťaležínapleciachmatky,ktorejzdravotnéobmedzenie

a starostlivosť o dieťa bráni nájsť si zamestnanie. Zročné výživné za obdobie od podania návrhu do dňa
vyhlásenia rozsudku v sume 1.500 eur súd povolil otcovi na jeho žiadosť zaplatiť v splátkach po 50 eur
mesačne. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý poukázal na to, že nemá

stredoškolské vzdelanie, je vyučený v odbore potravinárstvo. V tomto odbore by nezarobil ani sumu,
ktorú vypočítal súd, teda 873 eur, pretože túto prácu nevie vykonávať. Jediné zamestnanie, ktoré je
schopný vykonávať, je SBS, aj to, ako uviedla matka maloletého, s problémami. Otec nemá žiadnu
vyššiu kvalifikáciu, preto vykonáva pracovníka SBSky. Má tri deti, na ktoré platí výživné. Otec poukazuje
na aktuálnu súdnu prax Krajského súdu v Prešove a v Trnave, v zmysle ktorej výživné na deti by malo
byť od 20 do 30% čistej mzdy, čo z jeho príjmu 873 eur predstavuje maximálne 261 eur, avšak aj

pri jeho minimálnych nákladoch otec nevie uhrádzať ani takto stanovenú maximálnu výšku výživného
v zmysle súdnej praxe. V čase, kedy bol nezamestnaný a na dávkach úradu práce, mu ešte pomáhali
s úhradou výživného rodičia. V súčasnej dobe, ako už uviedol na pojednávaní, mu opätovne hrozí, že
zamestnávateľ ho prepustí z dôvodu, že sa mu ukončuje zmluvný vzťah s odberateľom služieb, kde
otec vykonáva práce SBS. Otec je nemajetný, jeho život je len o tom, že sa príde k rodičom vyspať

a najesť a nastupuje do ďalšej služby. Navyše tiež očakáva, že podobne aj dcéra J. K., ktorá navštevuje
vysokú školu v Trnave, si podá návrh na zvýšenie výživného, pretože do telefónu mu povedala, že
jeho výživné jej postačuje tak na cestovné. Vzhľadom na uvedené otec navrhol napadnuté rozhodnutie
zmeniť a výživné zvýšiť o 30 eur mesačne od rozhodnutia súdu prvej inštancie, teda od 27.09.2023.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť. Poukázala na
zásadnú zmenu pomerov v porovnaní s obdobím poslednej úpravy výživného v roku 2019 a to tak
na strane otca ako aj na strane maloletého, ktorý je o štyri roky starší, náklady na jeho starostlivosť
sa zvýšili na sumu 400 eur mesačne a má zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť. Zároveň
poukázala tiež na medziročný nárast spotrebiteľských cien v roku 2023 v porovnaní s rokom 2019, ktorý

predstavuje 20,5%, pričom už len touto samotnou skutočnosťou je preukázaná výrazná zmena pomerov
nastranemaloletéhoodôvodňujúcazmenuvýškyvýživného.Zmenilisaajpríjmovépomeryotca,ktorého
priemerný čistý príjem sa zvýšil. Otcom deklarované náklady na zabezpečovanie jeho potrieb neboli
v konaní nijakým spôsobom preukázané, pričom ubytovanie a stravovanie má zabezpečené rodičmi
v ich dome. Otcom uvádzaná okolnosť, že mu hrozí prepustenie zo zamestnania je len v teoretickej

rovine, pre súd je rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia. Otec nepreukázal žiadne zdravotné
prekážky, či iné objektívne skutočnosti, ktoré by mu bránili v prípade skončenia súčasného pracovného
pomeru opätovne sa zamestnať. Otcom uvádzaný výdavok na splácanie úveru, aj keby takýto existoval,
nie je z hľadiska určenia výšky výživného relevantný, keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,

proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP)
a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, ktoré ale nezistil (§ 67
CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je
opodstatnené a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci prvoinštančným súdom potrebné korigovať.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo zvýšenie výživného na maloleté dieťa.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov
prvoinštančného súdu, ktoré viedli k zvýšeniu výživného z pôvodnej sumy 100 eur na 200 eur mesačne
od podania návrhu pri súčasnom uložení povinnosti zaplatiť aj vyčíslený nedoplatok na zročnom
výživnom v mesačných splátkach po 50 eur.9. Odvolateľ považuje výšku výživného určenú prvoinštančným súdom za príliš vysokú, keď
prvoinštančný súd podľa neho nerešpektoval zákonom stanovené kritériá pre jeho určenie a to

nezohľadnením jeho schopností a možností a výživné určil zároveň aj v rozpore s obvyklou súdnou
praxou. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu musel dať odvolateľovi za pravdu.

10. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom
vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy,

keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. V preskúmavanej veci
odvolací súd po oboznámením sa s vecou bol toho názoru, že súd prvej inštancie síce vykonal vo veci
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre určenie vyživovacej povinnosti na maloletého a odvolací súd aj
v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav, avšak v otázke výšky výživného
sa nezhoduje s právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, ktorý sa dopustil nesprávneho
právneho posúdenia veci pri interpretácii § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie

zvýšil výživné na maloletého A. zo sumy 100 eur na 200 eur mesačne, avšak podľa názoru odvolacieho
súdu takto určené výživné nezodpovedá možnostiam a schopnostiam otca dieťaťa.

11. Predovšetkým treba zopakovať, že v zmysle ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú

schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov, s tým, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

12.Rozsudkyoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíaovýživemaloletýchmožnozmeniťalebo

zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery (por. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP). V zmysle
záverov aplikačnej praxe treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu
výživného,dôvodomnazmenurozhodnutiasúvšaklenvprípade,aksazávažnejšímspôsobomprejavia
v pomeroch účastníkov. Nie je totiž žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre
nepodstatnú zmenu v pomeroch. Zmenu pomerov treba chápať ako zmenu rozhodujúcich kritérií v

porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu.

13. Porovnaním a vyhodnotením okolností rozhodujúcich pre určenie výšky výživného na maloletého
A. v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom a aktuálnych okolností dospel aj odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že nastala podstatná zmena pomerov na strane účastníkov

konania, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Predovšetkým už uplynutím času došlo k nárastu
bežných výdavkov dieťaťa a pribudli aj mimoriadne výdavky, ktoré v roku 2019 ešte dieťa nemalo. Zatiaľ
čo v čase ostatného rozhodovania súdu mal maloletý A. necelé dva roky, bol zdravý a jeho výdavky
pozostávali z nákladov na plienky, stravu a ošatenie, keďže bol v celodennej starostlivosti matky, ktorá
s ním bola na rodičovskej dovolenke, maloletý medzičasom vyrástol, začal navštevovať materskú školu

a aktuálne by už mal nastúpiť do 1. ročníka základnej školy, v súvislosti s čím je spojený značný nárast
mesačnýchvýdavkovdieťaťa.Zároveňsazvýšilijehonákladynavýživuajzdôvoduurčitýchzdravotných
problémov vyžadujúcich medikamentóznu liečbu nepreplácanú poisťovňou. Je teda nepochybné, že
odôvodnené potreby maloletého A. sa zmenili a nemožno požadovať od matky, aby všetky tieto zvýšené
náklady hradila ona, ktorá nielenže z objektívnych dôvodov vyplývajúcich z preukázateľného poklesu jej

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nemôže dosahovať také príjmy ako zdravý rodič, ale zároveň
výlučne ona zabezpečuje maloletému osobnú starostlivosť, na ktorej sa otec nepodieľa.

14. Keďže z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že otcove príjmy oproti stavu v čase posledného
rozhodovania o výživnom vzrástli, je preto namieste zvýšenie výživného na maloletého A. avšak podľa

názoru odvolacieho súdu toto zvýšenie výživného prichádza do úvahy v nižšom rozsahu než to urobil
súd prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom
je ich prvoradou zákonnou povinnosťou a i keď žiadny zákon SR nezakotvuje povinnosť pracovať,
vzhľadom na nutnosť plnenia si vyživovacej povinnosti k deťom sú obaja rodičia povinní zariadiť svoje
záležitosti tak, aby dokázali uspokojovať nielen svoje potreby ale aj potreby svojich detí, dokým sú

na nich odkázané výživou. Pri skúmaní možností a schopností rodičov je teda súd vždy povinný
skúmať, či sa obaja rodičia správajú tak, aby svoju vyživovaciu povinnosť k deťom mohli napĺňať
a teda, že využívajú svoj zárobkový potenciál. V prípade otca maloletého odvolací súd nezistil, že
by aktuálne nevyužíval jeho možnosti na dosiahnutie príjmu, je zamestnaný v riadnom pracovnompomere na plný úväzok ako bezpečnostný pracovník, rovnako ako tomu bolo keď súd o výživnom
rozhodoval naposledy, pričom dosahuje priemerný čistý mesačný príjem cca 873 eur, čo je o cca 373
eur viac než v tom čase. Podľa názoru odvolacieho súdu tak nebol dôvod na strane otca vychádzať

z potencionálneho príjmu, keďže súd mal reálny príjem otca preukázaný a uvedená suma čistého príjmu
vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie otca - nižšie stredné odborné vzdelanie v odbore potravinárstvo,
v ktorom nemá žiadnu prax, sa javí ako zodpovedajúca jeho schopnostiam, možnostiam a doterajšej
praxi. Na druhej strane matka dosahuje stále zhruba rovnaký príjem, zatiaľ čo v minulosti bola na
rodičovskej dovolenke s maloletým, a teda z objektívneho dôvodu (celodenná osobná starostlivosť

o maloletého) nemohla pracovať, v súčasnosti stále nepracuje a poberá už niekoľko rokov iba čiastočný
invalidný dôchodok, aktuálne vo výške 203 eur. U matky však už neexistuje viac objektívny dôvod,
pre ktorý by nemala svojim pričinením vôbec dosahovať žiadne príjmy, keď vzhľadom k miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je u nej 45% jej invalidita nebráni nájsť si prácu aspoň na
polovičný úväzok (navyše sa dá pracovať aj z domácnosti) a rovnako tomu nebráni už ani vykonávanie
osobnej starostlivosti o maloletého, keďže tento už je v školských zariadeniach. Matka je preto schopná

dosahovať prinajmenšom polovicu minimálnej mzdy, ktorej výška v roku 2023 predstavovala sumu cca
570eur,tedamohlabysizarobiťaspoň285eurmesačne,čospolusinvalidnýmdôchodkomaprídavkom
na dieťa za rok 2023 predstavuje príjem cca 548 eur. Zároveň z dokazovania vyplýva, že matka aj otec
sú nemajetní a bývajú u svojich rodičov, ktorým prispievajú na domácnosť.

15. Nesprávne súd prvej inštancie posúdil aj odôvodnené potreby maloletého A.. Pod odôvodnenými
potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb dieťaťa týkajúcich sa stravovania,
ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti a mimoriadne výdavky.
Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho potreby (či
už denné alebo mimoriadne), ale súčasne treba prihliadať vždy i na príjem, schopnosti a možnosti

rodičov a ich životnú úroveň, čo v tomto prípade prvoinštančný súd nedostatočne zohľadnil. Možnosť
uspokojovania potrieb dieťaťa je totiž všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov
a samotná odôvodnenosť potrieb sa odvíja od konkrétnej posudzovanej situácie, od životnej úrovne
dotknutých osôb. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem
odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa a toto platí i naopak. V danom prípade však suma 400 eur

mesačne, ktorú súd prvej inštancie ustálil ako výšku všetkých výdavkov spojených so starostlivosťou
o maloletého, nezohľadňuje životnú úroveň rodičov, ktorá ako vyplýva z dokazovania nepatrí u otca a ani
u matky aktuálne k najvyšším a preto bude nutné, aby výdavky dieťaťa matka korigovala a prispôsobila
ich výšku možnostiam a schopnostiam rodičov.

16. Súdy teda pri určovaní výšky výživného vychádzajú zo zákonných kritérií pre jej určenie, ktorými
sú najmä odôvodené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného,
zároveň súd musí zohľadňovať životnú úroveň rodičov a podiel každého rodiča na osobnej starostlivosti
o maloleté dieťa. Určenie výšky výživného je síce v každom jednom prípade individuálne, avšak tak, aby
bola naplnená požiadavka zásadnej predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. V zmysle ustálenej súdnej

praxesavýškavýživnéhoodvíjaodčistéhopríjmupovinnéhorodičaajeurčenápercentomzjehočistého
príjmu v závislosti od životnej etapy, v ktorej sa dieťa nachádza, a od celkového počtu vyživovacích
povinností. V danom prípade má otec 3 vyživovacie povinnosti a to na syna I. E., nar. XX.XX.XXXX,
na už plnoletú dcéru J. K., nar. XX.XX.XXXX a na maloletého A., ktorý je z nich najmladší a treba
vychádzať z toho, že dve vekovo staršie otcove deti majú objektívne vyššie výdavky než maloletý A.,

ktorý má v zásade výdavky bežné, primerané veku, len mierne zvýšené v súvislosti so zdravotným
stavom (krvácanie nosa, ploché nohy). V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho odvolacieho
súdu vo veciach výživného súdy vychádzajú z toho, že pokiaľ sa dieťa nachádza vo výlučnej osobnej
starostlivosti jedného rodiča, je tu povinnosť druhého rodiča kompenzovať nedostatok vlastnej osobnej
starostlivosti o dieťa platením súm určeného výživného, pričom výška jeho vyživovacej povinnosti

(ktorou sa podieľa na plnení všetkých jeho vyživovacích povinností) určenej súdom sa pohybuje obvykle
v rozmedzí od 20% do 30% čistého mesačného príjmu zamestnaného rodiča, s prihliadnutím ku
konkrétnym okolnostiam prípadu, čo v danom prípade predstavuje u otca pri zistenom priemernom
čistom mesačnom príjme cca 873 eur sumu od 175 eur do 262 eur na všetky jeho vyživovacie povinnosti,
ktorú sumu by mal otec rozdeliť medzi všetky tri deti. I v prípade, ak by žiadne zo starších detí otca

nežiadalo zvýšenie výživného (čo nemožno brať ako fakt, keďže aj ich výdavky sa zvyšujú rovnako ako
výdavky maloletého A.), už v súčasnosti pri platení výživného 80 eur na syna I., 90 eur na dcéru J.
a 100 eur na syna A. platí otec spolu 270 eur, ktorá suma je na hornej hranici jeho možností, i keď sa
žiada doplniť, že vyššie uvedené rozpätie je iba orientačné a v žiadnom prípade nie je pre súd záväzné,pretože vždy sú rozhodujúce individuálne okolnosti každého prípadu. Súčasne ale odvolací súd dáva
do pozornosti i Metodiku pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je
síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však práve zjednocovanie procesných

postupov a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende, pričom z tejto metodiky vyplýva, že
v prípade existencie troch vyživovacích povinností k deťom aké má otec, predstavuje primerané výživné
na najstaršie z detí cca 17%, na stredné dieťa cca 15% a na najmladšie z detí 11% z priemerného
čistého mesačného príjmu povinného rodiča, čo v danej veci vzhľadom k príjmom otca predstavuje na
maloletého A. sumu cca 96 eur. Odvolací súd však v tomto prípade zohľadnil nielen nárast výdavkov

na dieťa a nárast otcovho príjmu ale musel vziať do úvahy skutočnosť, že otec sa o maloletého A.
nezaujíma, nestýka sa s ním a celá osobná starostlivosť o dieťa spočíva na matke (ktorá si v zmysle § 62
ods. 4 Zákona o rodine i touto formou čiastočne plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu), pričom otec okrem
súdom určeného výživného neprispieva na syna žiadnymi inými plneniami. S prihliadnutím na uvedené
a berúc do úvahy i samotný návrh otca na zvýšenie výživného na sumu 130 eur mesačne, odvolací súd
považoval za dôvodné výživné zvýšiť na uvedenú sumu, ktorú vzhľadom na okolnosti prípadu považoval

za primeranú a zodpovedajúcu zákonným kritériám pre určenie výživného.

17. Súd výživné zvýšil v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine od 04.07.2022, teda od podania návrhu
matkou na súd, kedy už existovali dôvody na jeho zvýšenie, čím otcovi vznikol ku dňu vyhlásenia
rozsudku prvoinštančným súdom nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 447,10 eur, zaokrúhlene

447 eur. Pri jeho výpočte súd zohľadnil jednak termín splatnosti (15. deň v mesiaci vopred) a jednak
výživné 100 eur, ktoré otec dovtedy platil podľa pôvodného rozhodnutia. V uvedenom období od
04.07.2022 do 30.09.2023 mal otec pri výške zvýšeného výživného v sume 130 eur zaplatiť sumu
1.937,40 eur, vypočítané ako pomerná časť zvýšeného výživného za 28 dní mesiaca júl 2022 (130
eur : 31 dní x 28 dní = 117,40 eur) + zvýšené výživné za mesiace august 2022 až september 2023

(14 x 130 eur = 1.820 eur), podľa pôvodného rozsudku však zaplatil iba 1.490,30 eur, vypočítané ako
pomerná časť pôvodného výživného za 28 dní mesiaca júl 2022 (100 eur : 31 dní x 28 dní = 90,30 eur)
+ pôvodné výživné za mesiace august 2022 až september 2023 (14 x 100 eur = 1.400 eur) a nedoplatok
tak predstavuje rozdiel medzi nimi. Vzhľadom na celkovú sumu nedoplatku a s prihliadnutím na pomery
otca,jehopríjemanevyhnutnévýdavky,bolodvolacísúdzhodnesosúdomprvoinštančnýmtohonázoru,

že je dôvodné povoliť otcovi splátky po 50 eur, ktoré budú splatné spolu s bežným výživným.

18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím §
388 CSP zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zároveň v zmysle ustanovení § 52, § 58
CMP a § 396 ods. 2 CSP rozhodol o trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

19. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).