Uznesenie – Neodkladné opatrenia ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/104/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724202959
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1724202959.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: R. T. R. G. M. D.
X. Á. , O. Y. X.X.XXXX, Z. V. U. P. V., Z. Č.. XX, zastúpená spoločnosťou: Kanisová & Kanis Advokátska
kancelária s. r. o., IČO: 36 836 460, Bratislava, Ďumbierska č. 3F, za ktorú koná Mgr. Matúš Kanis, proti
žalovanému: L. T. R. G. M. D. , O. Y. X.XX.XXXX, Z. V. U. P. V., Z. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou: AK

- AK, s. r. o., IČO: 55 629 679, Bratislava, Na Revíne č. 37, za ktorú koná JUDr. Kristína Absolonová,, o
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok
zo dňa 26. augusta 2024, č.k. 9 C 62/2024-57, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 26. augusta 2024, č.k. 9 C 62/2024-57,
- vo výrokoch I. a II. m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a ,
- vo výroku III. z r u š u j e ,

- vo výroku IV. m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 26.8.2024, č.k. 9 C 62/2024-57, I. uložil žalovanému
povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti, ktorá je postavená v obci U., súpisné č. XXXX, na parcele

registra „C“, parcelné č. XX/XXX o výmere 226 m2 a na pozemky C-KN parcela č. XX/XXX, ostatná
plocha o výmere 528 m2 a parcela č. XX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 226 m2,
evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F., obec U. pri V., okres F.; II. žalovanému
uložil povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni, s výnimkou
úkonov nariadených štátnymi orgánmi Slovenskej republiky; III. uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu vo veci samej na Okresný súd Pezinok v spore žalobkyne:

R. T., narodená dňa X.X.XXXX, bytom Z. č. XX, U. pri V., proti žalovanému: L. T., narodený dňa
X.XX.XXXX, bytom Z. č. XX, U. pri V., o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľností. Ak žaloba vo
veci samej nebude podaná, súd uznesenie o neodkladnom opatrení zruší s tým, že ak žaloba vo veci
samej podaná bude, neodkladné opatrenie bude trvať až do rozhodnutia vo veci samej; IV. žalobkyni
priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 21.8.2024, ktorým sa žalobkyňa domáhala

uloženia povinnosti žalovanému tak, ako je uvedené vo vyššie uvedených bodoch I. a II. a náhrady
trov konania. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutkovo odôvodnila tým, že ona
a žalovaný sú bezpodielovými vlastníkmi rodinného domu postaveného na pozemku parcelné č. XX/
XXX, popis stavby: rodinný dom, súpisné č. XXXX, postaveného na parcele registra „C“ parcela č. XX/
XXX, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie F., obec U. pri V., okres F.. V danej
nehnuteľnosti dlhodobo žije spolu so svojim manželom - žalovaným a ich maloletými deťmi - G. a L.,

obaja narodený dňa XX.X.XXXX. So žalovaným sa zoznámila v auguste 2011 a spočiatku nevnímala
žiarlivosť žalovaného za prehnanú, ktorá sa prejavovala napríklad tým, že musela mu zaslať počasjej výletu s priateľkami napríklad fotografiu, na ktorej bolo zreteľne vidieť, že je na izbe. Žalovaný jej
počas jedného zo svojich amokov žiarlivosti rozbil telefón, pretože mal pocit, že si až príliš často píše
so svojimi kamarátkami, následne ju čoraz viac obmedzoval v stretnutiach s jej priateľmi. Po čase sa

presťahovala k žalovanému, ktorý žil spolu so svojim otcom v rodinnom
dome. Bola na rizikovom tehotenstve a už počas tohto obdobia začal značne pribúdať počet hádok zo
strany žalovaného; počas jej tehotenstva uzatvorili manželský zväzok. Počas prvého roku života detí
bola nútená spať v obývačke, nakoľko žalovaného rušilo, keď vstávala za deťmi počas noci. Prevažnú
časť nákladov na deti znášala ona spočiatku sama (niekoľko rokov). V tomto období sa začali prejavovať

fyzické, slovné a sexuálne útoky zo strany žalovaného, ktoré sa prejavovali dehonestáciou jej osoby,
slovnými narážkami a urážkami o tom, ako sa stará o deti, ako sa stará o spoločnú domácnosť,
ako sa s ňou nie je možné rozprávať, keďže podľa slov žalovaného „osprostela.“ Žalovaný na ňu taktiež
vyvíjal sexuálny nátlak s vyjadrením, že ide o jej povinnosť ako jeho manželky, bez ohľadu na jej vôľu.
V tomto období na ňu žalovaný zaútočil v Liptovskom Mikuláši pri šoférovaní auta, v ktorom sa vzadu
nachádzali maloleté deti, pričom žalovaný bol pod vplyvom alkoholu a to tak, že keď sa ho pýtala na

cestu, tak ju vysmial „aká je sprostá“ a fyzicky na ňu zaútočil, dvakrát ju udrel päsťou do pleca. V roku
2019 začali so žalovaným stavať spoločný rodinný dom a v prvých dvoch rokoch po presťahovaní sa
vyskytliobdobia,keďsižalovanýzaznamenávaldokalendáradni,kedynekričalnamaloletédetialebona
ňu,abydokázal,ženasebepracuje.Častokrátbolkrikspojenýajsfyzickýmprejavom(trieskaniedvermi,
udieranie päsťou o stenu, resp. vyhrážanie, že maloleté deti zbije, štípance, ťahanie za končatiny po

dome a pod.) V tomto období ju žalovaný prinútil nechávať si zasielať jej plat na jeho účet, takže nemala
pod kontrolou vlastné financie, ktoré sa všetky minuli, bola pravidelne kontrolovaná, čo kúpila/nekúpila,
až sa dostala do stavu, že musela žalovanému fotiť nákup. Niekoľkokrát chcela žalovaného opustiť, čo
mu aj povedala, ale ako naznačila rozvod alebo navrhla, že si žalovaný môže kľudne nájsť partnerku
podľa jeho predstáv, žalovaný vyvolal hádku, ktorá bola častokrát spojená aj s fyzickým útokom, ako

napríkladhodenieostenu,oposteľ,rozbitiešatníka,vyhádzaniejejvecí,hodeniekonferenčnýchstolíkov
cez obývačku, hodenie pohára smerom na ňu, hodenie taniera o stenu pri hádke o varení a podobne.
Nenapadlo ju volať v týchto situáciách na políciu. Neskôr jej začal žalovaný ešte viac obmedzovať
súkromie, ktoré sa prejavovalo neustálim telefonovaním, po čase zistila, že jej žalovaný nainštaloval do
mobilného zariadenia rodičovskú aplikáciu na sledovanie a odpočúvanie detí. Rozhodla sa žalovanému

oznámiť, že sa chce rozviesť, na čo reagoval neprimerane, až agresívne, hodil po nej vínový pohár, ktorý
trafil našťastie stenu, následne hodil konferenčné stolíky a od tejto reakcie sa začala žalovaného báť a
vyhľadať psychologičku a párovú poradňu. Maloleté deti boli svedkami žalovaného slovných a fyzických
útokov, čo má už v súčasnosti dopady na ich psychické zdravie. Žalovaný dosahuje nekontrolovateľné
výbuchy hnevu, je agresívny a situácie nedokáže riešiť v pokoji, s chladnou hlavou, na maloleté

deti pravidelne kričí a hovorí im ako ich „má na háku“, vyhráža sa im, že im prestane dávať peniaze,
hovorí im, že sa ich nedá počúvať, že ho z nich „porazí“ a dokonca že majú hnusný hlas s tým, že je
naň už alergický. Dňa 20.4.2024 udrel maloletého G. päsťou do rebier a chrbta. Jej obavy ešte viac
umocňuje skutočnosť, že je žalovaný držiteľom zbrojného preukazu. V priebehu druhého augustového
týždňa si žalovaný bez dovolenia prezeral jej mobilný telefón, v ktorom našiel tri mená právnikov, ktoré

jej poslala iniciatívne kamarátka a po tomto zistení ju nazval v zlosti „sukou, kurvou a štetkou“, odišiel
z domu na bicykli a vrátil sa o 1,00 hod. ráno. Následne ju vyhadzoval z postele, domu, trieskal vecami a
keď chcela zo strachu odísť, hodil ju žalovaný o posteľ. Keď sa jej podarilo odísť, zamkla sa vo vedľajšej
miestnosti na celú noc. Po tomto konflikte sa rozhodla, že musí aj spolu s maloletými deťmi opustiť
spoločnú domácnosť a v súčasnosti sa aj s deťmi nachádza dočasne u svojich rodičov v Trenčíne.

Vzhľadom na to, že sa blíži začiatok školského roka, je potrebné vyriešiť situáciu s bývaním detí v
blízkosti ich školského zariadenia a zároveň uprednostniť možnosť bývania v prostredí, na ktoré sú
maloleté deti zvyknuté.

2.1. Uznesenie prvoinštančný súd právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods.

2 písm. f/, h/, § 328 ods. 1, § 336 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Civilného sporového poriadku, dôvodiac
dôvodnosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na účel neodkladného opatrenia
s tým, že preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín bez
vykonania dokazovania. Uviedol, že sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov, z ktorých zistil, že

žalobkyňa a žalovaný sú vlastníkmi nehnuteľnosti postavenej v obci U. pri V., súpisné č. XXXX, na
parcele registra „C“, parcelné č. XX/XXX o výmere 226 m2 a na pozemky „C-
KN“ parcela č. XX/XXX, ostatná plocha, o výmere 5X8 m2 a parcela č. XX/XXX, zastavaná plocha a
nádvorie, o výmere 226 m2, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie F., obecU. pri V., okres F.. Zároveň sú manželia, majú dve maloleté deti, žalovaný je držiteľom zbrojného
preukazu. Žalobkyňa predložila SMS komunikáciu, z ktorej však nie je zrejmý jej pôvod, dátum, adresát,
vyplýva z nej osočovanie žalobkyne vulgarizmami, nezhody, frustrácia, obviňovanie, že nerobí dosť

pre ich vzťah. Reakciou je obava o život a zdravie, strach, vyčítanie klamstiev. Poukázal na to, že
život a zdravie je najvyššou hodnotou a je úlohou štátnych orgánov a orgánov verejnej moci chrániť
telesnú a psychickú integritu človeka, pokiaľ je ohrozená. Z predložených SMS, u ktorých je dôvodný
predpoklad, že prebehli medzi stranami sporu a zároveň z tvrdení uvedených v návrhu, je možné
dospieť k záveru, že vzťah medzi stranami je narušený už dlhší čas, okrem slovných hádok dochádza

aj k fyzickému kontaktu medzi stranami. Z SMS komunikácie síce nie je zjavná výrazná agresivita
žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, skôr snaha ovládať jej konanie. Žalobkyňa však poukázala na to,
že žalovaný je držiteľom zbrojného preukazu, pričom jeho správanie je nevyspytateľné, čo potvrdzuje
i incident, kedy hádzal taniere o stenu, čo je osvedčené predloženými fotografiami. Takéto rodinné
prostredie rozhodne nie je súladné ani so záujmami maloletých detí, ktoré v dome žijú. Prevencia
ochrany zdravia a života by mala byť prioritným záujmom, nakoľko iba prevencia môže zabrániť

prípadným nežiaducim následkom. Listinné dôkazy, ktoré sú založené v súdnom spise, potvrdzujú
potrebunariadenianeodkladnéhoopatreniavrozsahunavrhnutomžalobkyňou.ZjudikatúryEurópskeho
súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný
proporčnývzťahmedzipoužitýmiprostriedkamiasledovanýmcieľom. Vštádiu,keďsúdrozhoduje
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je nemysliteľné, aby súd vykonával dokazovanie,

prípadne aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť
a dôkazné bremeno v činnosti súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
spočíva výlučne na navrhovateľovi. Potreba okamžitej a dočasnej úpravy pomerov strán je kumulatívnou
požiadavkou na nariadenie neodkladného opatrenia, ale musí byť reálne preukázaná. Vzhľadom na to,
že potreba dokazovania výrazne presahuje možnosti konania o neodkladnom opatrení, zároveň uložil

navrhovateľke povinnosť podať ako žalobkyňa žalobu vo veci samej proti žalovanému, ktorou sa bude
domáhať trvalého vylúčenia žalovaného z užívania spoločnej nehnuteľnosti. Nariadené neodkladné
opatrenie tak bude trvať iba určitý čas, pričom ak žaloba vo veci samej nebude podaná, súd uznesenie
o neodkladnom opatrení zruší. Ak žaloba vo veci samej podaná bude, neodkladné opatrenie bude trvať
až do rozhodnutia vo veci samej. Súd neodkladné opatrenie zruší na návrh, pokiaľ odpadnú dôvody pre

ktoré bolo nariadené.
2.2. O trovách konania právne rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 C.s.p. a v
konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O
konkrétnej výške tohto nároku bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm.
b/, d/, e/, f/, g/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať a následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené). Uviedol, že žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
neodôvodnilažiadnymilistinnýmidôkazmi,trestnýmioznámeniami,lekárskymisprávamialebopriamymi

svedeckými výpoveďami, z ktorých by bolo možné hovoriť o dôvodnosti ňou podaného návrhu.
Vytkol prvoinštančnému súdu, že vôbec nezohľadnil skutočnosť, že návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia bol jednostranný a nehodnoverný, pričom závery v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia sú ústavne neudržateľné a nespĺňajú nevyhnutné požiadavky na odôvodnenie všeobecných
súdov a je možné ich označiť ako arbitrárne a svojvoľné. Súd prvej inštancie nezohľadnil ani to, že

žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila zvukové nahrávky a videozáznamy
za obdobie od augusta 2023, tzn. za jeden celý rok, počas ktorého sa systematicky pripravovala na
podanie návrhu, nahrávala si rozhovory a konflikty v domácnosti, pričom ale
doložila len veľmi ojedinelé záznamy, kedy ani z jedného záznamu nie je zrejmé, že by sa dopustil
fyzického či psychického násilia páchaného na žalobkyni, ktorá tak nijakým spôsobom nepreukázala

intenzitu a závažnosť jeho konania. Ak by skutočne dochádzalo k vážnej telesnej a duševnej ujme
páchanej na žalobkyni a maloletých deťoch, tak by žalobkyňa zavolala v rozhodnom čase policajnú
hliadku a podala by na neho trestné oznámenie a nenahrávala si predložené zostrihané nahrávky, kde
podnecovala aprovokovalakonfliktapasívnesanásledneprizerala.Vtejtosúvislostidaldopozornosti ustanovenie § 27a zákona o Policajnom zbore. Namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol
na to, že podanie predmetného návrhu by malo byť až ďalším krokom za účelom vykázania násilníka
zo spoločnej domácnosti, pričom z konania žalobkyne je naopak skôr možné nadobudnúť dojem, že

sa dlhodobo a cielene pripravovala na podanie návrhu, v ktorom si prispôsobila skutkový stav svojím
potrebám, vynechala podstatnú časť života rodiny a vytiahla niekoľko SMS správ a nahrávok, ktoré
vopred zostrihala a z ktorých vytvorila príbeh. Žalobkyňa v návrhu uviedla prevažne len jej subjektívny
pohľad na výchovu detí, chod domácnosti a manželstvo bez ich následnej verifikácie. Má za to, že sa
nedopustil trestnoprávneho konania. Pri spáchaní trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby je

jednou z požiadaviek vyšší stupeň bezcitnosti a hrubosti, ktorá sa týka celkového konania páchateľa, čo
následne vedie k fyzickej alebo duševnej bolesti poškodenej (týranej) osoby, ktorá sťažuje a ovplyvňuje
jej obvyklý život. Skutková podstata sa tak nevzťahuje len na ojedinelé hádky, či argumentačné konflikty,
ktoré nepatrným spôsobom skĺznu do násilnej podoby, ale jedná sa o tvrdú podobu
najhrubšieho správania. Dal do pozornosti definíciu týrania z odborného psychologického hľadiska a
ďalej uviedol, že je zodpovedným rodičom a dobrým otcom. Manželku ľúbi a úprimne ho mrzí, kam až

zašla. Riadne sa stará finančne a osobne o rodinu, s deťmi sa učí, chodí s nimi na výlety,
na prechádzky a aktívne spolu trávia čas. Je pravdou, že maloletí si vyžadovali od narodenia väčšiu
pozornosť, čo plne rešpektoval. Žalobkyňa vidí chybu iba v ňom, nie na sebe. Problémy v manželstve
medzi sporovými stranami boli zapríčinené aj nedostatočnou komunikáciou, nezáujmom manželky o
manžela (po osobnej a fyzickej stránke) a iným prístupom k výchove maloletých. On dieťa

nezbil, ani nikdy na žalobkyňu neútočil v tom zmysle, že by jej chcel ublížiť. Nikdy sa nesprával ako
násilník aodmieta,žebyspáchalnejakýfyzickýagresívnyútoknažalobkyňu,ktorásahosnaží
vykresliťakonásilníka,ktorývšetkoničíarozbíjanábytok,zariadeniebytu,ideoklamstvoazveličovanie,
pričom tvrdenia žalobkyne nie sú ničím podložené. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia doložila fotografie poškriabaných parkiet, avšak z týchto fotografií nie je zrejmé, či škrabance

vznikliposúvanímnábytkualebohroudetí.ŽalobkyňataktiežzaložilaSMSkomunikáciusporovýchstrán,
ktorá nie je takej intenzity, že by odôvodňovala zákaz jeho priblíženia sa k žalobkyni na 10 metrov, či
dokonca zákaz vstupu do spoločného obydlia a rovnako nie je zrejmé, kedy bola SMS komunikácia
vyhotovená a za akých okolností. K tvrdeniu žalobkyne v návrhu, že je držiteľom zbrojného preukazu
dôvodil, že zbrojnému preukazu vypršala platnosť dňa 5.5.2020, čo je zrejmé aj z doloženej fotografie

zbrojného preukazu, ktorú predložila sama žalobkyňa. V mesiaci jún 2024 prosil žalobkyňu, aby mu v
domácnosti pomohla nájsť zbrojný preukaz, keďže ho nikde nevie nájsť a potrebuje ho vrátiť, na čo mu
uviedla, že nevie kde je a keďže ho nenašiel, tak bol na policajnom zbore podpísať vyhlásenie o strate
zbrojného preukazu. Taktiež žalobkyňa nedoložila ani jednu fotku modriny dieťaťa alebo modriny na jej
tele, rovnako uvedené roky neriešila s detským pediatrom maloletých, s psychológom alebo sociálkou.

Návrh žalobkyne je napísaný štýlom, aby bolo navodené, že má násilnícke konanie. Uvedené „incidenty“
sa nestali na dennej, ani na mesačnej báze, ale v nepravidelnom časovom období, prevažne po slovných
útokoch zo strany žalobkyne a po nerešpektovaní jeho osoby ako otca. Žalobkyňa, ktorá navrhovala
nariadiťneodkladnéopatrenie,neuviedlavtomtosmererozhodujúcetvrdeniaapotrebudočasnejúpravy
pomerov, ani nijako neosvedčila listinami, ktoré by odôvodňovali potrebu dočasnej úpravy pomerov.

Žalobkyňa v konaní neosvedčila také jeho správanie, ktoré by vyžadovalo takúto neodkladnú úpravu
vzťahov. Z oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu nijako nevyplýva taká intenzita
zakázaných zásahov do duševnej a telesnej integrity žalobkyne z jeho strany, ktorá by vyžadovala
nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods.2 písm. h/ C.s.p. Namietal, že prvoinštančný
súd nedostatočne odôvodnil osvedčenie nároku žalobkyne a vôbec nevyhodnotil, či a ako uvedený

zásah zasiahne do práv protistrany, jeho maloletých detí, a prečo ho považuje za primeraný, resp.
dôvodný, ani na základe čoho dospel k záveru, že nárok žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť ochrana
je osvedčený. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že súd je povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh
z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je
nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Obsahom práva na spravodlivý

súdny proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza k realizácii
práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Stručná forma odôvodnenia uznesenia
predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé
výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Pokiaľ ide o odôvodnenie
uznesenia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musia z neho vyplývať

aj osobitosti odôvodnenia v intenciách aplikovaného právneho posúdenia, t. j. najmä ustanovení §
324, § 325, § 326 C.s.p. a rozhodnutie v súlade s § 236 C.s.p. riadne odôvodniť. V danom prípade
došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade
so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetleniedôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vyjadril sa k
jednotlivým nepravdivým obvineniam žalobkyne týkajúce sa maloletých detí a samotnej žalobkyne s
tým, že sa v súvislosti s tvrdeniami žalobkyne dostal do tzv. negatívnej

dôkaznej teórie. Ďalej poukázal na jeho vzťah k žalobkyni a maloletým deťom, dal do pozornosti ako sa
od odchodu žalobkyne s deťmi do Trenčína s deťmi stretával. Odvolaciemu súdu (nesprávne uvedené
Krajský súd v Trnave, poznámka odvolacieho súdu) navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v celom rozsahu zrušiť, alternatívne napadnuté uznesenie zmeniť a návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnuť v celom rozsahu; žiadal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že primárnym dôvodom nariadenia
neodkladného opatrenia bola ochrana jej života a zdravia, resp. ochrana telesnej a
psychickej integrity. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné
podozrenie z násilia na žalobcovi a v tejto súvislosti dala do pozornosti význam pojmu násilie. Násilie

zo strany žalovaného utlmilo práve nariadené neodkladné opatrenie, v ktorého dôsledku mu bolo
zakázané vstupovať do predmetnej nehnuteľnosti a približovať sa k nej na určitú vzdialenosť a jeho
správanie vďaka súčasnému nariadenému neodkladnému opatreniu, ktoré má preventívnu funkciu
a tak sa zabránilo do budúcnosti nepriaznivým následkom na zdraví, resp. jej živote a maloletých
detí. K tvrdeniu žalovaného v jeho odvolaní, že nepreukázala dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia dôvodila, že k svojmu návrhu priložila zvukové nahrávky,
ktoré osvedčujú agresívne a manipulatívne správanie sa žalovaného, na základe ktorých je možné
domnievať sa, že jeho správanie ohrozovalo jej telesnú a duševnú integritu a bezpečnosť. V súvislosti
s predloženými nahrávkami, pri ktorých žalovaný namieta, že boli zhotovené v období posledného
jedného roka a „nezákonne“, poukázala na názor Ústavného súdu Českej republiky k problematike

prípustnosti/neprípustnosti záznamov, ktoré boli vyhotovené bez súhlasu druhej osoby. Odmieta, že by
nahrávanie ňou predložených nahrávok bolo z jej strany zámerne systematické, predložené nahrávky
dokazujú, že správanie žalovaného je dlhodobé a nejde len o chvíľkové jednorazové vzplanutie emócií
žalovaného. K argumentácii žalobcu v jeho odvolaní, že nijakým spôsobom nepreukázala intenzitu a
závažnosť jeho konania konštatovala, že vo veciach domáceho násilia, vrátane možného ohrozenia

telesnej a duševnej integrity, pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu a prípadných
listinných dôkazov. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt
násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Nesúhlasí
ani s tvrdením žalovaného, že by boli nahrávky vyhotovené úmyselne a systematicky, pretože tieto sú
autentické a dostatočne dlhé na to, aby poslucháč usúdil, že nemôžu byť účelovo zostrihané alebo

vytrhnuté z kontextu. Priložila niekoľko čestných vyhlásení od jej blízkych osôb, ktoré potvrdzujú ňou
opisované správanie a konanie žalovaného. Odmieta vyjadrenie žalovaného o jej
neochote zbrojný preukaz nájsť a potvrdzuje, že jej žalovaný volal, že ho polícia vyzvala vyjadriť sa k
zbrojnému preukazu. Ona sama žalovaného vyzvala, nech sa pozrie do svojich starých dokladov, ktoré
má v plastovej nádobe v jeho šatníku, na čo jej žalovaný so smiechom povedal, že „on ich serie a povie,

že ho stratil. On hľadať nič nejde.“ Po týchto slovách a obavách o svoje bezpečie
sa rozhodla sama tento preukaz vyhľadať, zoskenovať a odovzdať ako dôkaz. Vrátila ho na miesto
medzi staré doklady žalovaného a zo strachu, že má žalovaný úmysel tento zbrojný preukaz aj napriek
jeho vypršaniu neskôr použiť, mu neoznámila, že ho našla. Ďalej sa vyjadrila k vzťahu žalovaného a
maloletých detí s tým, že na maloletých deťoch i nej sa žalovaný dopúšťal ekonomického a psychického

násilia vo forme dehonestácie, nadávok, osočovania a neustálej kontroly s poukazom na konkrétne
incidenty. Odvolaciemu súdu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu uviedol, že je nesmierne sklamaný,
ale najmä zarazený až kam, k akým výmyslom, nehanebným klamstvám a prekrúteniam sa žalobkyňa

z dôvodu získania neodkladného opatrenia uchýlila. Nerozumie konaniu žalobkyne ako s ním dokázala
fungovať roky, pretvarovať sa, chodiť na dovolenky, mať pohlavný styk a tráviť s ním a rodinou krásne
rodinné chvíle, pri týchto obvineniach. Opísal ako sa zoznámil so žalobkyňou, ich vzťah a ako sa stretáva
v súčasnosti s maloletými deťmi. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení priznala, že ho fyzicky napádala a je
pre neho zarážajúce, že vo veci nezákonne získaných nahrávok sa žalobkyňa absolútne nevyjadrila

k tomu, že nahrávky boli účelovo zmanipulované spôsobom, že za zámienkou nahratia dôkazu proti
nemu ho úmyselne provokovala pred alebo počas hádky. Zotrval na tom, že nahrávky boli zostrihané
tak, či už na začiatku nahrávania alebo boli vystrihnuté niektoré časti rozhovoru, aby navodzovali
dojem, že hádku spôsobil on. Argumentáciu žalobkyne v jej vyjadrení ohľadom zbrojného preukazupovažuje za nezmyselnú a vymyslenú s odkazom na podanie trestného oznámenia z dôvodu krádeže a
zneužitia osobného dokladu. Zopakoval, že žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
neodôvodnila žiadnymi listinnými dôkazmi, trestnými oznámeniami, lekárskymi správami, priamymi

svedeckými výpoveďami, z ktorých by bolo možné hovoriť o dôvodnosti jej podaného návrhu, ako aj
dôvodyuvedenévodvolanítýkajúcesanásilia,ktorémalpáchaťnažalobkyni.Ďalejsavyjadrilkvýchove
maloletých detí a jednotlivým incidentom uvedených vo vyjadrení žalobkyne k jeho odvolaniu. Zotrval
na odvolacom návrhu.

6. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380, § 325 ods. 2 písm. f/, h/ C.s.p.), z obsahu spisu nezistil procesné vady súdu prvej inštancie, túto
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné.

7. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého

uznesenia, ktorý vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne, ktorým sa
domáhala uloženia povinnosti žalovanému, aby nevstupoval do nehnuteľnosti špecifikovanej v bode 1.
odôvodneniatohtouzneseniaaabysaknejžalovanýnepribližovalnavzdialenosťmenšiuako10metrov,
pretože predmetný návrh žalobkyne narozdiel od prvoinštančného súdu, považuje za nedôvodný.

8. V danej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania.
Odvolací súd uvádza, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie plní funkciu
prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní, má preto výrazný preventívny

zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej
došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu.

9. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má obsahovať náležitosti uvedené v stanovení §
326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva.

10. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že žalobkyňa žiadnym spôsobom
neosvedčila a nepreukázala potrebu neodkladnej úpravy pomerov v miere potrebnej pre nariadenie

neodkladného opatrenia, pretože zo žalobkyňou opísaného skutkového stavu v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia i z listinných dôkazov ňou predložených vyplýva, že podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia nie sú splnené z dôvodu chýbajúcej potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
K tejto odvolacej námietke odvolací súd dôvodí, že žalobkyňa žiadala o nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by bola uložená povinnosť žalovanému, aby nevstupoval do ich spoločnej

nehnuteľnosti (špecifikovaná v bode 1. odôvodnenia tohto uznesenia) a aby sa k nej nepribližoval
na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Predmetná nehnuteľnosť je v
bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu a pri nariadení neodkladného opatrenia treba rešpektovať
zásadu rovnoprávneho postavenia oboch manželov pri užívaní spoločnej veci. Nemožno však, a to ani
výnimočne, vydať neodkladné opatrenie takého obsahu, ktorým by bol jeden z manželov z užívania veci

dočasne vylúčený. Z tejto zásady sú však možné výnimky, ak sú dané výnimočné okolnosti, napríklad
nevhodné správanie jedného z manželov voči druhému manželovi alebo spoločnému majetku. Súd musí
brať zreteľ na to, že správa majetku bývalých manželov sa až do vyporiadania spravuje ustanoveniami
o bezpodielovom spoluvlastníctve. Ak žalobkyňa tvrdí, že sa žalovaný v tomto rodinnom dome voči nej
(i maloletým deťom) správal agresívne, dehonestujúco, musí toto tvrdenie aj preukázať (osvedčiť), čo

neurobila, keď nepredložila také dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalovaný svojim konaním
vážne ohrozuje jej telesnú alebo duševnú integritu. Odvolací súd poukazuje na to, že pojem integrita
je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K
ohrozeniualebonarušeniutelesnejaleboduševnejintegrityčlovekadochádzapôsobenímnásilia.Pojem
násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná

právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a
spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty.
Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a
sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keďjedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo,
čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie
nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie

môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú
vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže
byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky
psychického násilia, páchaného na ženách zo strany partnera.

11. V danom spore žalobkyňa síce predložila SMS správy, ktorými preukazovala negatívne správanie
žalovaného voči nej, ale sám prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval
(body 24. a 25.), že z SMS komunikácie nie je zrejmý jej pôvod, dátum a adresát, že je dôvodný
predpoklad, že prebehli medzi stranami sporu, že je z nich možné dospieť k záveru, že vzťah medzi
stranami je narušený už dlhší čas, ale nie je z nich zjavná výrazná agresivita žalovaného vo vzťahu
k žalobkyni. Rovnako z fotografií predložených žalobkyňou k návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia nie je možné zistiť ako žalovaný ohrozil jej telesnú alebo duševnú integritu, ako namietal
aj žalovaný v odvolaní. Skutočnosť, že žalobkyňa oznámila dňa 21.8.2024 na útvare OO PZ Trenčín
spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, z ktorého je podozrivý žalovaný (č.l. 56 spisu),
ktorý je držiteľom zbrojného preukazu (č.l. 24 spisu) ešte neznamená, že zo strany žalovaného voči
žalobkyni dochádza k takému fyzickému, duševnému konaniu, ktoré by malo za následok nariadenie

neodkladného opatrenia. Odvolací súd dodáva, že žalobkyňa tvrdí, že zo strany žalovaného ide o
dlhodobé negatívne správanie voči nej, avšak neuviedla, či teda ich vzťahy sú tak vážne narušené,
že dokonca podala návrh na rozvod ich manželstva. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatreniaijejnáslednévyjadreniasatýkajúajvzťahužalovanéhoamaloletýchdetí,kčomuodvolacísúd
dôvodí, že predmetom tohto konania nie je posúdenie ohrozenia telesnej a duševnej integrity maloletých

detí zo strany žalovaného, pričom žalobkyňa neargumentovala ani tým, že podala návrh na úpravu práv
a povinností k maloletým deťom.

12. Z uvedených dôvodov tak odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, mal za to, že
žalobkyňa neosvedčila ani dôvod, pre ktorý by sa k nej žalovaný nemohol približovať na vzdialenosť

menšiu ako 10 metrov. Odvolací súd poznamenáva, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa
nedokazuje, iba sa osvedčuje tvrdenie žalobcu, čo znamená, že nárok nemusí byť nepochybne
preukázaný, ale aspoň tvrdenia žalobcu musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na
rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej

úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. V konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno
výlučne na žalobcovi neodkladného opatrenia s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a
hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe,
naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na

ktoré sa žalobca odvoláva. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu
dokazovania, spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. V
danom spore zo strany žalobkyne bolo potrebné preukázať existenciu odôvodneného podozrenia z
ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity zo strany žalovaného, a to predložením relevantných a
hodnoverných tvrdení a dôkazov deklarujúcich skutočnosť, že telesná alebo duševná stránka vykazuje

stopy psychického alebo fyzického násilia. Osvedčenie takéhoto podozrenia môže napríklad vyplývať
z obsahu trestného oznámenia, z oznámenia o priestupku, či iných predložených dôkazov, ktoré súd
posúdi. Zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov ale odvolací súd, pri ich posudzovaní, dospel k
záveru, že zákonné podmienky na vylúčenie žalovaného z domu a jeho priblíženie k žalobkyni splnené
neboli, keďže nebola osvedčená intenzita konfliktu zo strany žalovaného voči nej.

13. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného v odvolaní, že napadnuté uznesenie je
nedostatočne odôvodnené, pretože jasne nevysvetlil prečo považoval návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného oparenia za dôvodný, keď na jednej strane dôvodil, že zjavná výrazná agresivita
žalovaného vo vzťahu k žalobkyni nie je, ako aj že nie je zrejmý pôvod, dátum a adresát SMS

komunikáciepredloženejžalobkyňouanastarnedruhejkonštatoval,želistinnédôkazyzaloženévspise,
potvrdzujú potrebu nariadenia neodkladného oparenia v rozsahu navrhnutom žalobkyňou. Odvolací súd
poukazuje na to, že odôvodnenie uznesenia musí zodpovedať požiadavkám kladeným na odôvodnenie
uznesenia podľa ustanovenia § 236 C.s.p., teda jasne a zrozumiteľne dať odpovede na právne askutkovo relevantné otázky súvisiace s nárokom žalobkyne uplatnenom navrhovaným neodkladným
opatrením, čo sa v danom prípade nestalo. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti
súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, napríklad v náleze č.k. III.

ÚS 119/2003-30, pričom vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/2003). Odvolací súd
dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa ale v prejednávanej
veci nestalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo
veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 17.6.2009, sp.z. 5 M Cdo 8/2008]. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom
tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces
je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v
zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do

práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do
obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.

ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).

14. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru,
že žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia

spočívajúceho v bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu tak, aby bol žalovanému zakázaný
vstup do predmetnej nehnuteľnosti a aby sa k žalobkyni nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 10
metrov, z dôvodu ktorého napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. vo výrokoch I.
a II. zmenil a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

15. Zároveň odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým uložil
žalobkyni povinnosť podať žalobu proti žalovanému vo veci samej v lehote do 30 dní od právoplatnosti
uznesenia, podľa § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p. zrušil, pretože dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali,
keďže odvolací súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (§ 379 písm. a/
C.s.p.).

16.1. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výrokoch I. a
II., zmenil toto rozhodnutie aj vo výroku IV. o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie podľa
§ 388 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.

16.2. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa § 396 ods. l, ods. 2, § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 C.s.p. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
adoplneníniektorýchzákonovvzneníúčinnomod1.5.2011,§393ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).