Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5407209771
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5407209771.5

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej
veci žalobkyne: A. B., C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, F., právne zastúpená: Advokátska
kancelária JUDr. Mária Badová, s. r. o., so sídlom Vajanského 1/2765, Žilina, IČO: 36 851 906, proti
žalovaným: 1/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, I., 2/ J. H., C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom

F. XXX/XX, I., obaja právne zastúpení: JUDr. Peter Vevurka, advokát, so sídlom Štefánikova 269/24,
Námestovo, 4/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, K., 5/ L. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
N. XXX/X, I., 6/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, 7/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Q. XXX/
XX, I., 8a/ A. N., C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, I., 8b/ N. K., C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
XXX, XX/ S. N., C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, I., 8d/ A. R., C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. XXX/XX, K. – A., 8e/ P. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. N. XX/XX, I., 8f/ T. E., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX/XX, I., 8g/ J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, I., 8h/ H. F., C. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXXX/XX, K., 9aa/ A. M., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, I., 9ab/ A. A. F., C. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, I., 9ac/ U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, I., 9ad/ K. M., C. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, I., 9ae/ I. M., C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, I., 9b/ V.
K., C. M.. nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, M., zastúpená splnomocneným zástupcom: J. M.. C. M.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomD.R.XXX,I.,9c/V.M..rod.M..nar.XX.XX.XXXX,bytomW.X.XXXXXXXXXX/

XX, Q. A., 9d/ J. M.. C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R. XXX/XX, I., 9e/ L. P., C. M.. nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX/XX, F., zastúpená splnomocneným zástupcom: J. M.. C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. R. XXX, I., 9f/ U. G., C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, K. - A., 10a/ S. M. C. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. N. XXX/XXX, I., 10ba/ B. M., C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. E. XXXX/XX, P.
R., 10bb/ H. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, P. R., 10bc/ H. J. R., C. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XXXX/X, P. R., 10c/ R. M., C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, I., 10d/ J. Q., C. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom J. N. XXX/XXX, I., 10e/ L. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, V., 10f/ P. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, I., žalovaní 10a/, 10c/, 10d/, 10e/ a 10f/ právne zastúpení: Advokátska
kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, 11/
A. V., C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, I., právne zastúpená: JUDr. Jozef Polák, advokát,
so sídlom J. T. XXXX/XX, P. R., 12a/ A. F., C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, P. R., 12b/ P.
F., C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, C., 12c/ C. Q., C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/

XX, K., o neplatnosť kúpnych zmlúv a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v štádiu konania
o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/200/2008-427 zo
dňa 12. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdzuje.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zostáva nedotknuté.

III. Žalobkyni priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil (výrok I.). Žalovaným nárok na náhradu
trov konania nepriznal (výrok II.).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je žaloba doručená Okresnému súdu
Dolný Kubín dňa 03.12.2007, v znení jej zmeny, ktorú súd pripustil uznesením č. k. 3C/200/2008- 356
zo dňa 18.02.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 3C/200/2008-373 zo dňa 03.03.2022. Dňa
22.03.2022 žalobkyňa doručila súdu späťvzatie žaloby, z dôvodu, že žalobou spísanou dňa 30.11.2007
sa domáhala, okrem časti, v ktorej bolo zastavené konanie ohľadne určenia vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti, aj neplatnosti kúpnych zmlúv voči žalovaným v 1.- 15. rade, na základe ktorej mal súd
určiť, že kúpne zmluvy, vklad vlastníckeho práva ktorých bol povolený rozhodnutiami Správy katastra
Tvrdošín pod V 1805/06 zo dňa 11.04.2007, V 1079/07 zo dňa 18.07.2007, V 1806/06 zo dňa
16.01.2007, V 1202/07 zo dňa 27.08.2007, uzavreté medzi žalovanými v 1. - 13. rade, pokiaľ
sa týkajú podielov v nehnuteľnosti, teda 14/15 ornej pôdy E parc. č. 10281 o výmere 991 m2 v kat. úz.

I., ktorá je zapísaná na Správe katastra Tvrdošín na LV č. XXXX pod B 14 na mene žalovaných v 1. a 2.
rade, sú neplatné. Následne, vzhľadom na dĺžku konania a zdravotný stav žalobkyne, sa rozhodla pre
späťvzatie podanej žaloby a navrhla, aby súd konanie zastavil. Pokiaľ ide o trovy konania, poukázala na
skutočnosť, že je na starobnom dôchodku a stará sa o nesvojprávnu dcéru, teda existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, aby nebola zaviazaná na náhradu trov konania s použitím § 257 zák. č. 160/2015 Z.

z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“).AkodôkazpredložilarozsudokOkresnéhosúduDolný
Kubín sp. zn. 7P 291/2003 zo dňa 19.10.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2005,
listinu o ustanovení opatrovníka vydanú Okresným súdom Dolný Kubín č. k 7P 291/2003 a rozhodnutie
Ústredia sociálnej poisťovne č. 455 2104 7420 0 zo dňa 02.12.2021, v zmysle ktorého poberá starobný
dôchodok v sume 531,90 € a vdovský dôchodok v sume 122,80 €, ktoré sotva postačujú na pokrytie

nevyhnutných životných nákladov spočívajúcich v strave, nákladoch na energie, vodu, ošatenie a lieky.
Nazákladeuvedenýchskutočnostínavrhla,abysúdkonaniezastavilažiadnejzostránnároknanáhradu
trov konania nepriznal.
V podaní doručenom dňa 23.03.2022 žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že súhlasia so späťvzatím žaloby a
uplatňujú si nárok na náhradu trov konania. Podaním doručeným dňa 24.03.2022 žalovaní 10a/, 10b/,

10c/, 10d/, 10e/ a 10f/ vyjadrili súhlas so späťvzatím, nárok na náhradu trov konania si neuplatnili.
Na pojednávaní dňa 24.03.2022 súd oboznámil prítomných žalovaných so späťvzatím žaloby, pričom
žalovaní 4/, 5/, 6/, žalovaná 9aa/ (ktorá zastupovala žalované 9ab/, 9ad/, 9ae/), žalovaní 9ac/, 9c/,
žalovaný 9d/ (ktorý zastupoval žalované 9b/ a 9e/), žalované 11/, 12a/, 12b/ a 12c/ uviedli, že súhlasia so
späťvzatím žaloby a trovy konania si neuplatňujú, čo potvrdili svojimi podpismi v zápisnici o pojednávaní

zo dňa 24.03.2022. Súd pojednávanie odročil za účelom vypracovania rozhodnutia o procesnom návrhu
žalobkyne a tiež vzhľadom ku skutočnosti, že na pojednávaní neboli prítomní žalovaní 9f/ a 8/, ktorí sa
k späťvzatiu žaloby nevyjadrili.
Výzvou zo dňa 25.03.2022 súd vyzval žalované 8/ a 9f/, aby sa vyjadrili, či súhlasia so späťvzatím žaloby,
tieto na výzvu nereagovali, preto mal súd za to, že nemajú žiadne pripomienky k späťvzatiu žaloby.

Žalobkyňa zobrala žalobu späť bez uvedenia dôvodu, a tým zavinila zastavenie konania. Žalovaným
by tak patrila náhrada trov konania, avšak žalovaní 4/, 5/, 6/, 9aa/, 9ab/, 9ad/, 9ae/, 9ac/, 9c/, 9d/, 9b,
9e/, 11/, 12a/, 12b/ a 12c/ výslovne uviedli, že si náhradu trov konania neuplatňujú, žalované 8/ a 9/f
sa napriek výzve súdu k náhrade trov konania nevyjadrili. Uvedeným žalovaným tak súd náhradu trov
konania nepriznal.

Náhradu trov konania voči žalobkyni si uplatnili len žalovaní 1/ a 2/. Súd im ako strane procesne defacto
úspešnej v konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď aplikoval § 257 CSP, keďže z
obsahu spisu mal preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ uzatvárali kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckych
podielovknehnuteľnostizapísanejnaLVč.XXXXprek.ú.I.sA.E.aspol.dňa23.06.2006,zavkladovaná
dňa 16.01.2007, návrh na vklad bol podaný žalovanými 1/ a 2/ dňa 22.11.2006, teda v čase, keď mali

vedomosť o skutočnosti, že ďalší podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti vedený na danom LV -
V. M. je mŕtvy, a bez dôvodu sa spoliehali na žalovanú 3/, ktorá im mala povedať, že podiel po ňom zdedí
ona, z dôvodu, že jej sestry sú mŕtve, a preto nepočítala s ich deťmi, pričom žalovaný 1/ sa nedotazoval,
kto sú deti jej sestier. Súd mal za to, že žalovaní 1/ a 2/ ako manželia mali istý podiel na vzniku a
priebehusporu,vktorýchskutočnostiachvzhliadoldôvodyosobitnéhozreteľaodôvodňujúcenepriznanie

náhrady trov konania žalovaným 1/ a 2/, inak povedané svojím „nedotiahnutým“ konaním zadali príčinuna podanie žaloby. Žalovaní 1/ a 2/ sa ku skutočnostiam ohľadne dôvodov hodných osobitného zreteľa
tvrdených žalobkyňou vyjadrili v podaní na čl. 403 spisu.
Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdené sociálne a finančné dôvody, súd mal za to, že použitie ust. § 257 CSP

neodôvodňuje fakt, že strana nie je solventná.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, čo do výroku II. o trovách konania, podali v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí žiadali, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil
tak, že žalovaným 1/a 2/ prizná náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) voči žalobkyni

v rozsahu 100 %. Nesúhlasili s tvrdením súdu, že zapríčinili predmetný spor. Súčasne argumentovali,
že zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska a nie podľa
hmotného práva. V danom prípade nie je preukázané, že by žalovaní 1/a 2/ akýmkoľvek spôsobom
zavinili zastavenie konania. Skutočnosť, či bola žaloba podaná dôvodne, alebo aké dôvody viedli
žalobkyňu k podaniu žaloby, je pre rozhodnutie o trovách konania právne bezvýznamná. Pokiaľ ide
o žalobkyňou tvrdené sociálne a finančné okolnosti pre použitie § 257 CSP, súhlasili so súdom prvej

inštancie, že použitie § 257 neodôvodňuje fakt, že strana nie je solventná. Ani dĺžka konania, zdravotný
stav žalobkyne, ktorý bližšie nešpecifikovala, a že sa stará o nesvojprávnu dcéru nie sú dôvody pre
použitie § 257 CSP.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že námietka žalovaných 1/ a 2/, že nemali zapríčiniť

predmetný spor, nemá oporu v obsahu spisu, pretože žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko pri
uzatváraní kúpnych zmlúv nerešpektovali jej zákonné predkupné právo. Dôvody hodné osobitného
zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ich výklad ponecháva na súdnu prax, ktorá
za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje najmä neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na
vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti prípadu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky,

zložitosťprípadovvýkladumedzinárodnejzmluvy,osobitnépomerystranysporu,činízkypríjem.Použitie
§ 257 CSP slúžilo k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany
sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Súd prvej inštancie vychádzal z posúdenia všetkých
okolností konkrétnej veci a výnimočnosť prípadu bola v rozhodnutí náležite odôvodnená. Zavinenie
zastaveniakonaniajepotrebnéposudzovaťjednakzprocesnéhohľadiskaajednakzhľadiskahmotného

práva. Argumentácia súdu prvej inštancie, že žalovaní 1/ a 2/ zadali príčinu na podanie žaloby, je právne
významná a dôvodná. Uviedla, že k dôvodom späťvzatia žaloby – dĺžke konania a jej zhoršenému
zdravotnému stavu predložila dôkazy o starobnom dôchodku a o tom, že sa stará o nesvojprávnu dcéru,
ktoré predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukazujúc na Nález Ústavného súdu SR č. k.
II. ÚS 225/2020 zo dňa 27. augusta 2020, uviedla, že v danom konaní za základné sa považuje, že

nebolo rešpektované jej zákonné predkupné právo uzavretím kúpnych zmlúv, neplatnosti ktorých sa
v tomto konaní domáhala, preto ju treba považovať za plne procesne úspešnú. Navrhla uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdiť a žalovaným 1/ a 2/
nepriznať ani náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaní 1/ a 2/ v replike zo dňa 19.09.2022 k vyjadreniu žalobkyne uviedli, že trvajú na svojom
odvolaní v celom rozsahu. Ak žalobkyňa tvrdí, že žaloba bola podaná dôvodne, nič je nebránilo
pokračovať v konaní do skončenia vo veci samej. Žalobkyňa v späťvzatí žaloby dôvodila hlavne dĺžkou
konania, jej zdravotným stavom a že sa stará o nesvojprávnu dcéru, tieto dôvody nie sú dôvodmi
hodnými osobitného zreteľa. Žalobkyňa bola v konaní zastúpená advokátom, na pojednávaniach sa

zúčastňovať nemusela, konanie nevyžadovalo jej osobnú účasť na pojednávaniach. Jej rozhodnutie
zrejme vychádzalo zo zistenia, že v konaní nebude úspešná, a toto bol dôvod jej späťvzatia žaloby.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k replike žalovaných 1/ a 2/ (v duplike zo dňa 22.12.2022) zotrvala na svojich
tvrdeniach vo vyjadrení k odvolaniu, opätovne namietla tvrdenie žalovaných 1/ a 2/, že nemali zapríčiniť

predmetný spor, keď pri uzatváraní kúpnych zmlúv, ktoré boli predmetom tohto konania, nerešpektovali
jej zákonné predkupné právo.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo

vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. m) CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktoré v napadnutom výrokuII. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I.,
odvolaním nenapadnuté, zostáva nedotknuté.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom
rozsahu posúdil skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup a následne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP.

9. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalovaných
1/ a 2/ formulovanú v podanom opravnom prostriedku. Zároveň poukazuje na ich zodpovednosť za
obsahové vymedzenie odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať princíp
viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

10. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že v posudzovanej veci sa žalobkyňa voči

žalovaným domáhala, okrem časti, v ktorej bolo zastavené konanie ohľadne určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, aj neplatnosti kúpnych zmlúv voči žalovaným, na základe ktorej mal súd určiť, že
kúpne zmluvy konkretizované v naposledy učinenej zmene žaloby, ktorú súd prvej inštancie pripustil
uznesením, č.k. 3C/200/2008-356 zo dňa 18.02.2022, sú neplatné.
Dňa 22.03.2022 zobrala žalobkyňa žalobu späť a žiadala konanie zastaviť, poukazujúc na dĺžku konania

a jej zdravotný stav. O trovách konania žiadala rozhodnúť podľa § 257 CSP, pričom ako dôvody hodné
osobitného zreteľa uviedla, že je na starobnom dôchodku a že sa stará o nesvojprávnu dcéru, s ktorou
žije v spoločnej domácnosti, k čomu pripojila rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 7P 291/2003
zo dňa 19.10.2005, listinu o ustanovení opatrovníka vydanú Okresným súdom Dolný Kubín sp. zn. 7P
291/2003 a rozhodnutie Ústredia sociálnej poisťovne č. 455 204 7420 0 zo dňa 02.12.2021.

Pôvodne žalovaná 8/ a žalovaná 9f/ na výzvu súdu prvej inštancie, aby sa vyjadrili, či (ne)súhlasia so
spävzatím žaloby, nereagovali, preto mal za to, že nemajú žiadne pripomienky k späťvzatiu žaloby.
Ostatní žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili.
Náhradu trov konania voči žalobkyni si uplatnili len žalovaní 1/ a 2/.
Vzhľadomnadispozitívnyúkonžalobkynesúdprvejinštanciepostupompodľa§145ods.1CSPkonanie

zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 257 ods. 1 CSP, keď pri konštatovanom procesnom
zavinení žalobkyne na zastavení konania, kedy žalovaným 1/ a 2/ vznikol nárok na náhradu trov konania,
vzhliadol na strane žalobkyne dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že žalovaní 1/ a 2/
návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.06.2006, určenie neplatnosti
ktorej sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala, podali dňa 22.11.2006, t. j. v čase, keď mali vedomosť

o tej skutočnosti, že ďalší podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti vedený na LV č. XXXX pre k.
ú. I. - V. M. je mŕtvy a bez dôvodu sa spoliehali na žalovanú 3/, podľa vyjadrenia ktorej podiel po ňom
zdedí ona, keďže jej sestry sú mŕtve a s ich deťmi nepočíta. Žalovaní 1/ a 2/ svojím konaním dali príčinu
na podanie žaloby, pričom tieto skutočnosti vyplývajú z obsahu spisu. Žalobkyňou tvrdené sociálne
a finančné dôvody, t. j. fakt, že nie je solventná, použitie § 257 CSP neodôvodňujú.

11. Hoci z formálneho hľadiska je procesné zavinenie na zastavení konania v dôsledku späťvzatia
žaloby na strane žalobcu, ktorý môže ako jediný zobrať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú
procesnú zodpovednosť, odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
569/2017 zo dňa 20.03.2018, podľa záverov ktorého aj za účinnosti CSP je možné priznať žalobcovi

náhradu trov konania v intenciách doterajšej judikatúry v prípade, ak žalobca zoberie dôvodne podanú
žalobu späť pre správanie žalovaného. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa
posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného
práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po
začatí konania. V danom prípade žalobkyňa zobrala žalobu späť argumentujúc dĺžkou súdneho konania

a jej zdravotným stavom, teda netvrdila ani nepreukázala, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie
sa žalovaných. Odvolací súd v súlade s konštantnou judikatúrou pripomína, že princíp procesného
výsledku za zavinenie nemožno chápať výlučne iba z formálno-procesného hľadiska, ale aj z hľadiska
materiálneho, pretože nielen petit, ale aj žalobné tvrdenie, teda dôvody žaloby, vyjadrujú, prečo sa
žalobca voči žalovanému domáha plnenia (I. ÚS 629/2016). Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že

žalovaní v rade 1/ a 2/ svojim nedbalým konaním (nepreverením si všetkých skutočností) zadali príčinu
na podanie žaloby.12. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie mal o trovách konania rozhodovať podľa
§ 256 ods. 1 CSP, a nie podľa § 257 CSP. Skutočnosť, či bola žaloba podaná dôvodne, alebo aké
dôvody viedli žalobkyňu k podaniu žaloby, je pre rozhodnutie o trovách konania právne bezvýznamná.

Ani žalobkyňou tvrdené sociálne a finančné okolnosti nie sú dôvodom pre použitie § 257 CSP, t. j. pre
nepriznanienáhradytrovkonaniažalovaným1/a2/.Suvedenouargumentáciouodvolateľovsaodvolací
súd nestotožnil.

13. K problematike aplikácie § 257 CSP Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 168/2018 z 10.10.2018

konštatoval nasledovné: „Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady
zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1
CSP). Súd podľa neho "nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej
strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy
nahradila protistrane... Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza

ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že
tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k
tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp.
zn. 3 MCdo 46/2012) ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho
voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný

skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je
potrebnépristanovenípovinnostinahradiťtrovykonaniavýnimočneprihliadnuť.Ustanovenie§257preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov
podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia

o určitom druhu nárokov... Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému
typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12),
ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR sp. zn.
III. ÚS 727/2000)... Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania,
ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného

princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1). Priamo z textu zákonného
ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch... Zmyslom
predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán
(ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu ustanovenia §
257nepriznaniesamôžetýkaťvšetkýchtrovalebolenichčasti...Naúčelymoderácieniejerozhodujúce,

na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno aj trovy
zastaveného konania. Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán
navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné,
aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 a strane,
ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade

použitia ustanovenia § 257 je povinný "vytvoriť procesný priestor" umožňujúci stranám sporu vyjadriť
svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok ESĽP Čepek proti
Českej republike (sťažnosť č. 9815/10) ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp.
zn. I. ÚS 1593/15]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257
vyjadrila svoje stanovisko. Výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácie by mal znieť "stranám sa nárok

na náhradu trov konania nepriznáva" resp. "súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva".
Výrok, že "žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania" už nemá v CSP oporu. Existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť,
pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle. Nie je prípustné
odôvodnenie obsahujúce iba odkaz na výpoveď účastníka konania bez toho, aby bolo možné z diel

náhrady trov by napr. dostal odôvodnenia napadnutého rozsudku zistiť, z akých dôkazných prostriedkov
súd čerpal svoje zistenia pre následný záver o odôvodnenosti aplikovať § 257. Aj podľa ustálenej súdnej
praxe (pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 či uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5 Cdo 67/2010) výnimočnosť použitia ustanovenia 257, ako aj to, v čom súd videl, že išlo o
prípad hodný osobitného zreteľa, musí byť náležite odôvodnené." (I.ÚS153/2018).“

14. Odvolací súd taktiež poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 299/2021,
podľa ktorého ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach
tohto zákonného ustanovenia nepriznal náhradu trov konania tomu účastníkovi, ktorému inak patríich náhrada. Dôvodom na použitie uvedeného ustanovenia môžu byť len okolnosti hodné osobitného
zreteľa, ktoré Civilný sporový poriadok neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým
vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba

prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj účastníkov,
a to na obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, pričom
hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie
úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti
za výsledok sporového konania (I. ÚS 118/2017, I. ÚS 269/2018).

15. Odvolací súd má za to, že jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia ustanovenia §
257 CSP prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do
popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama
nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a pripadne

iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o
nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného
zreteľa.

16. V danom prípade žalobkyňa použitie § 257 CSP odôvodnila tým, že sa stará o nesvojprávnu dcéru,

s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ako starobná dôchodkyňa poberá starobný dôchodok v sume
531,90 Eur a vdovský dôchodok v sume 122,80 Eur, ktoré jej postačujú len na pokrytie nevyhnutných
životných nákladov na stravu, energie, vodu, ošatenie a lieky. Svoje tvrdenia preukázala pripojenými
listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie, skúmajúc splnenie podmienok pre aplikáciu § 257 CSP, hoci
žalobkyňou tvrdené sociálne a finančné dôvody ako dôvody hodné osobitného zreteľa neposúdil,

v súlade s judikatúrou najvyšších súdnych autorít správne prihliadol na postoj žalovaných 1/ a 2/
v konaní, ktorí od počiatku súdneho sporu neuznávali nárok žalobkyne uplatnený žalobou a žiadali
žalobu zamietnuť a aj v podanom odvolaní proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie nesúhlasili
s tvrdením, že zapríčinili predmetný spor. Žalovaní 1/ a 2/ v čase uzatvárania kúpnej zmluvy o prevode
spoluvlastníckych podielov k spornej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. I. so žalovanou 3/

A. E. dňa 23.06.2006, teda i v čase podania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností dňa 22.11.2006,
mali (minimálne z vyjadrenia A. E.) vedomosť o tej skutočnosti, že pôvodný podielový spoluvlastník V.
M. je mŕtvy a že ako dedičia po ňom, t. j. ako podieloví spoluvlastníci prichádzajú do úvahy jeho dcéry –
A. E. a jej sestry R. A. a J. R., následne z dôvodu úmrtia R. A. a J. R. ich deti, ktorým zo zákona svedčí
predkupné právo na spoluvlastnícke podiely k danej nehnuteľnosti. Odvolací súd sa stotožnil so záverom

súdu prvej inštancie, že žalovaní 1/ a 2/ mali podiel na vzniku a priebehu sporu, ktorú skutočnosť správne
posúdil ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie žalovaným 1/ a 2/ náhrady trov konania.

17. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, ako dôvody hodné osobitného zreteľa okrem
vyššie uvedeného vyhodnotil aj sociálne a finančné pomery na strane žalobkyne. Žalobkyňa preukázala,

že ako osoba vo vyššom veku (nar. XX.XX.XXXX – t.j. vo veku XX rokov) sa dlhodobo stará
o dcéru, ktorá bola rozhodnutím súdu, právoplatným v roku 2005, pozbavená spôsobilosti na právne
úkony, ktoré skutočnosti predpokladajú zvýšené výdavky na zabezpečenie osobnej starostlivosti,
základných životných potrieb (tak svojich ako i potrieb jej dcéry, ktorej bola ustanovená za opatrovníčku),
zdravotníckych pomôcok, či liekov. Žalobkyňa je poberateľkou starobného a invalidného dôchodku

celkomvsume654,70Eur,zktorýchžalobkyňauhrádzanákladynastravu,hygienicképotreby,ošatenie,
vodu a energie, t. j. preukázala svoju nepriaznivú sociálno-ekonomickú situáciu ako dôvod hodný
osobitného zreteľa, keďže trovy konania vzniknuté v súvislosti s týmto konaním žalovaným 1/ a 2/ by
mohla uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Toto doplňujúce a extenzívnejšie posúdenie dôvodov hodných
osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odvolacím súdom oproti súdu prvej inštancie však nemá vplyv

na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalovaným náhradu trov konania nepriznal,
keď u žalovaných 1/ a 2/ aplikoval § 257 CSP a ostatní žalovaní si náhradu trov konania voči žalobkyni,
ktorá procesne zavinila zastavenie konania, neuplatnili.

18. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie vo výroku II. o trovách

konania ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Proti výroku I. napadnutého uznesenia
odvolanienebolopodané,vdôsledkučohotentovýrokuzneseniasúduprvejinštanciezostalnedotknutý.19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobkyni ako úspešnej procesnej strane v rámci odvolacieho konania priznal nárok
na ich náhradu v plnom rozsahu proti žalovaným 1/ a 2/, ktorí v ňom úspech nemali.

20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).