Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 18, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/168/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203346
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1223203346.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov matka: C. D., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom E. X, B., občianka Rakúskej republiky, zastúpená: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri,
s.r.o. so sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, a otec: E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
B. - F., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Dlhé Lúky 1, 919 35 Hrnčiarovce nad Parnou,
občan Slovenskej republiky, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti

k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 28.05.2024,
č.k. 11P/85/2023-189, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov I., III., IV., V., VII. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 28.05.2024, č.k. 11P/85/2023-189, zveril maloletú A. B., nar.
XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“), do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), zastupovať maloletú a
spravovať jej majetok budú obaja rodičia (výrok II.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej

od 21.08.2023 210 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky (výrok III.), zročné
výživné za obdobie od 21.08.2023 do 31.05.2024 1.364,50 eura uložil otcovi uhradiť k rukám matky do
30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.), styk otca s maloletou neupravil (výrok V.), návrh matky vo
zvyšku zamietol (výrok VI.), protinávrh otca zamietol (výrok VII.), zrušil neodkladné opatrenie nariadené
uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 04.07.2023, č.k. 11P/49/2023-88 (výrok VIII.), o trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IX.).
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil § 24 ods. 4, § 35, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1,

2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej len „Zákon o rodine“), §
28 ods. 1, 2, 3, 7, 8, zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 40 ods. 8, 9, vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu
trestu odňatia slobody, v ktorom na základe vykonaného dokazovania uviedol svoje skutkové a právne
závery. Maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, v súlade so stanoviskom kolízneho opatrovníka,
a protinávrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol.
Zohľadňoval nielen na útly vek maloletej, jej prirodzenú fixáciu na matku ako primárnu vzťahovú osobu,

aleajvýlučnývýkonosobnejstarostlivostiaokolnosť,žeotecsanachádzavýkonetrestuodňatiaslobody
(s predpokladaným koncom trestu k 30.04.2024). Poukázal na vyjadrenie otca, že je bezdomovec,
a konštatoval, že ani v prípade jeho prepustenia nie sú zaručené vhodné podmienky na každodennú
osobnú starostlivosť o maloletú, nehovoriac o intenzívnej konzumácii návykových látok otcom, ktorúnepoprel. K tvrdeniam otca o možnosti presťahovania maloletej matkou do Rakúska uviedol, že maloletá
má evidovaný trvalý pobyt na E. X C. B. (byt vo vlastníctve matky), kde aj dlhodobo s matkou žije,
navštevuje škôlku, a kde rodičia naposledy viedli aj spoločnú domácnosť. Z uvedeného preto odvodil

obvyklý pobyt maloletej v Slovenskej republike, a uviedol, že o vysťahovaní maloletej do cudziny
nemôže matka rozhodnúť bez súhlasu otca, resp. bez rozhodnutia súdu nahrádzajúceho súhlas otca.
Zastupovanie maloletej a správu jej majetku ponechal v dispozícii oboch rodičov, keď nezistil dôvod na
obmedzenie alebo pozbavenie ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností. Konštatoval, že styk
otca s maloletou neupravil s ohľadom na skutočnosť, že otec sa toho času nachádza vo výkone trestu

odňatia slobody, rodičia nežiadali o úpravu styku s maloletou a otec ani v jednom zo svojich procesných
úkonov, a nesporoval tvrdenie matky, že jeho styk s maloletou prebieha telefonicky.
3. Pri určení výšky výživného na maloletú vychádzal z jej odôvodnených potrieb v predškolskom veku,
osobnej starostlivosti matky, zo schopností, možností a pomerov matky, ako aj otca, ktorý sa toho času
nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Konštatoval, že otec je práceneschopný a jeho príjmom sú
nemocenské dávky v priemernej výške za obdobie od 09/2023 do 03/2024 1.240 eur mesačne. Nástup

otca do výkonu trestu nezohľadnil ako okolnosť pre neurčenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletej,
v zmysle jeho návrhu. Poukázal na § 28 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody,
že odsúdenému sa účtujú a evidujú na jeho osobnom konte aj peňažné prostriedky z nemocenských
dávok a podľa § 28 ods. 8, odsúdený môže (okrem peňažných prostriedkov blokovaných podľa odseku
7) čerpať peňažné prostriedky účtované a evidované ústavom na jeho osobnom konte aj na úhradu

výživného, pričom podľa § 40 ods. 8 vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z.z. vyživovacia povinnosť voči
odsúdenému sa eviduje na základe právoplatného rozhodnutia súdu.
4. Odôvodnené mesačné potreby maloletej, ustálil ako pomernú časť výdavku na bývanie do 12/2023 v
sume 146,25 eur, a od 01/2024 (v dôsledku narodenia mal. G.) 97,50 eur, strava v MŠ 36 eur, gymnastika
61,66 eur, vyšetrenie a ortopedická obuv 8,33 eur, logopédia 22,50 eur, ošatenie 58,12 eur, spolu

suma cca 333 eur mesačne do decembra 2023, a od januára 2024 cca 284 eur mesačne (vzhľadom
na prepočet výdavku na bývanie s poukazom na narodenie mal. G.). Ďalšie potreby maloletej sú na
stravu, hygienu, voľný čas/kultúru, či liečbu bežných detských ochorení. Zhodnotil, že každomesačné
náklady na maloletú predstavujú sumu cca 500 eur mesačne (ako ich matka uviedla), a tieto sú čiastočne
kryté prídavkom na dieťa vo výške 60 eur mesačne poberaným v Slovenskej republike a vo výške 180

eur mesačne poberaným v Rakúsku. Náklady na maloletú reálne vynakladané matkou po zohľadnení
prídavkov tak dosahujú sumu cca 260 eur mesačne. Otec výšku uvedených výdavkov na maloletú
nesporoval, a uviedol, že vie platiť 200 eur mesačne. Na strane matky zistil, že je aktuálne na materskej
dovolenke, poberá materské z nemocenského poistenia v rozpätí od 1.089,20 do 1.164 eur mesačne,
pred nástupom na materskú dovolenku dňa 05.11.2023, pracovala v spol. H. I., G. X, B., kde pri uplatnení

daňového bonusu v celkovej výške 560 eur, mala v roku 2023 mesačný netto príjem 1.100 eur a v období
od 06/2023 do 12/2023 mala vyplácanú vyrovnávaciu dávku v tehotenstve od 189,30 eur do 246,90 eur
mesačne. Na strane otca mal za preukázané, že od 05/2022 do 08/2023 pracoval v spol. J. K. K. I.,
s priemerným mesačným vymeriavacím základom 2.976 eur, od 08/2023 dosiaľ je práceneschopný s
výplatou nemocenských dávok od 08/2023 do 03/2024 priemerne 1.240 eur mesačne, od 31.01.2024 je

otec vo výkone trestu odňatia slobody (rozhodnutie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/79/2024).
5. Súd prvej inštancie zohľadnil výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú (ktorá aktuálne sama
zabezpečuje všetku starostlivosť), vlastníctvo k bytu, narodenie ďalšieho dieťaťa dňa XX.XX.XXXX G.
D., jej príjem (ktorý je mierne nižší než nemocenské dávky poberané otcom), a dospel k záveru, že
výživné vo výške 210 eur mesačne zodpovedá 17% z aktuálneho priemerného mesačného príjmu otca

v podobe nemocenských dávok a je v jeho možnostiach. Dôvodil aj Metodikou pre výpočet výživného
rodičov k deťom, v zmysle ktorej sa odporúča pri jednej vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu v
predškolskom veku výživné vo výške 18% z príjmu rodiča. V tomto prípade zohľadnil to, že maloletý
G. je taktiež spoločným dieťaťom rodičov, a hoci otcovstvo k nemu nie je dosiaľ určené, otec by z
morálneho hľadiska mal aj do času jeho určenia prispievať na jeho výživu aspoň dobrovoľne. Inými

slovami,akpriemernémesačnénákladynamaloletúpredstavujúsumucca500eurmesačne,včasti240
eur kryté detskými prídavkami, tak výživné 210 eur určené otcovi predstavuje 80% zvyšných nákladov
dieťaťa, nekrytých prídavkami, čo zohľadňuje aktuálne 100% osobnú starostlivosť matky. Zvyšných 20%
nákladov dieťaťa (cca 50 eur), ktoré znáša matka, predstavujú 4,6% percenta z jej aktuálneho príjmu,
čo považoval za súladné s jej aktuálnymi možnosťami a tiež spravodlivým usporiadaním pomerov.

6. Nenariadil znalecké dokazovanie navrhované otcom z dôvodu hospodárnosti konania, keď výsledky
dokazovania celkom postačovali pre rozhodnutie a na vytvorenie dostatočných skutkových a právnych
záverov týkajúcich sa zverenia maloletej (§ 217 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP). Zročné výživné
1.364,50 eur určil ako rozdiel výživného za obdobie od podania návrhu, t.j. za 11 dní mesiaca august2023 (210/31 = 6,77x11 = 74,50 eur), za mesiace september 2023 až december 2023 (doplatok k
uhradeným 150 eur/mes., t.j. 4 x 60 eur = 240 eur) a za mesiace január 2024 až máj 2024 (t.j. 5x 210
eur = 1.050 eur). Uznesenie Mestského súdu Bratislava II č.k. 11P/49/2023-88 zo dňa 04.07.2023, o

nariadení neodkladného opatrenia podľa § 363 CMP zrušil z dôvodu, že úpravu rodičovských práv a
povinností nahradil komplexnou úpravou vo veci samej. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).
7. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov I., III., IV., V., VII. podal odvolanie otec, dôvodiac § 365 ods.
1 písm. d, e, h, f, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Namietal nesprávne

a neúplné zistenie skutočného stavu. Uviedol, že v čase pojednávania sa matka nachádzala v Rakúskej
republike a súd danú skutočnosť nepreveril. Vyjadril obavu z únosu maloletej do zahraničia, ktorá má
rakúske aj slovenské občianstvo. Maloletú navrhol zveriť do starostlivosti jemu aj matke, a aby o zverení
bolo rozhodnuté po jeho prepustení z výkonu trestu. Nesúhlasil s určenou výškou výživného na maloletú,
keď po jeho príchode do ústavu mu dňa 15.06.2024 bola práceneschopnosť zrušená. Súd v danom
bode vychádzal len z minulosti nie však z prítomnosti a budúcnosti, a svojim rozhodnutím o výživnom

mu znemožnil riadny návrat do spoločnosti. Ak bude mať dlh, ktorý nebude po prepustení z výkonu
trestu vedieť splatiť, môže ho to priviesť k trestnému činu zanedbania plnenia povinnosti a nepriamo
ohroziť jeho vzťah s maloletou a jeho pracovný rozvoj. Uviedol, že nedisponuje finančnými prostriedkami
a majetkom a vo výkone trestu je vyradený z práce zo zdravotných dôvodov. Žiadal určiť výživné na
maloletú v minimálnej výške. Uviedol, že matka je majetná, má vysokú mzdu a s výchovou maloletej

jej pomáhajú jeho rodičia.
8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že vecná
a miestna príslušnosť súdu, bola podľa bydliska maloletej správne odvodená podľa § 3 ods. 3 CMP v
spojení s § 112 ods. 1 CMP. Súd rozhodoval v čase a podľa stavu vykonaného dokazovania do momentu
vyhlásenia rozsudku, o ktorý oprel svoje rozhodnutie. Skutočnosti, ktoré nastanú v budúcnosti môžu

byť predmetom posudzovania na základe procesnej aktivity strany konania, ktorá takýto návrh uplatní
v budúcnosti. Záujem maloletej zodpovedá povinnosti otca sa zapojiť do práce v akomkoľvek postavení
a preto liberačné dôvody nedostatku príjmu a nemajetnosti neobstoja. Otec sám vypovedal, že veľmi
slušne zarábal, z čoho plynie záver o jeho spôsobilosti na primeraný zárobok.
9. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

10. Predmetom odvolacieho prieskumu v zmysle podaného odvolania otca bol výrok I. o zverení
maloletej, výroky III., IV. o výživnom na maloletú, výrok V. ktorým styk otca s maloletou neupravil, a výrok
VII., ktorým súd prvej inštancie protinávrh otca zamietal (návrh na zverenie maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov).
11. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa

§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods.
1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
otca dôvodné nie je.
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 2 ods. 2 CMP na účely tohto zákona sa pojmy žalobca, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
14. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných
podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre posúdenie otázky zverenia maloletej, určenia
výživného na maloletú, a dôvodnosť úpravy styku otca s maloletou, výsledky vykonaného dokazovania

správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V odvolaní neboli
uvedené žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy a ktoré by mali
za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a
právnej stránke stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vo
vzťahu k otázkam rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, dostatočne

zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní podstatný význam, v rozhodnutí sa
náležite a presvedčivo vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami účastníkov konania prezentovanými v
konaní pred súdom prvej inštancie a nepovažuje za potrebné dôvody už vyslovené opakovať (§ 387ods. 2 CSP). Len v záujme doplnenia dôvodov rozhodnutia a vyporiadania sa s odvolacími námietkami
otca dodáva nasledovné.
17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

18. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
19. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Medzi hmotnoprávne predpoklady na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré
musia byť kumulatívne splnené, patrí v zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine jednoznačný záujem
dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, možnosť zaistenia potrieb
dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov,

spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa
alebo súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Je
nesporné, že súd musí rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a

starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Musí sa dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, aby sa rešpektovalo jeho právo na udržiavanie pravidelného,
rovnocenného, rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Pri nariaďovaní striedavej osobnej
starostlivosti je ju nutné veľmi starostlivo zvážiť a posúdiť každý prípad jednotlivo. Pri rozhodovaní o
jej vhodnosti je vždy prioritný záujem dieťaťa, až potom práva rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej

osobnej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre rodiča, závisí od mnohých faktorov - veku a osobnosti
dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k
rodičom,výchovnýchschopnostíapovahovýchvlastnostírodičov,ichživotnýchamateriálnychpomerov,
vzdialenostimedzioddelenýmibydliskamirodičov,stabilitybudúcehovýchovnéhoprostredia,schopnosti
rodičov vzájomne komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa a pod.

21. S rozhodnutím a dôvodmi súdu prvej inštancie o zverení maloletej (6 rokov) do osobnej starostlivosti
matky sa odvolací súd plne stotožnil. Súd prvej inštancie v čase svojho rozhodnutia, dospel k správnym
právnym a skutkovým záverom, keď pri zhodnotení spôsobu a rozsahu doposiaľ vykonávanej osobnej
starostlivosti rodičov o maloletú, s poukazom na vek maloletej, jej vývojové štádium, prirodzenú
psychickú naviazanosť na matku, ktorá sa o maloletú osobne stará, za preukázania, že otec je vo

výkone trestu odňatia slobody, neustálil splnenie podmienok pre zverenie maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti a záujem maloletej na takejto forme starostlivosti. Už len samotná skutková
okolnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody, ním navrhovanú formu starostlivosti o maloletú
úplne vylučuje, a to bez potreby vyhodnocovania ďalších podstatných skutkových okolností, akými sú
v danom prípade bytové podmienky otca, hodnotenie jeho bezúhonnosti a rodičovských kompetencií pre

výchovu a starostlivosť o maloletú, užívanie psychotropných a návykových látok a jeho konanie (hrozba
domáceho násilia) pre ktoré bol okamžite vykázaný zo spoločného obydlia dňa 13.06.2023.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu? rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výživného na maloletú ako aj vykonané
dokazovanie odvolací súd vyhodnotil ako vecne a právne správne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu

určená výška výživného zodpovedá v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie tak odôvodneným potrebám
maloletej v konaní dostatočne preukázaných, ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom
rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na
maloleté dieťa v zmysle § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a to počas celého posudzovaného obdobia
t.j. od podania návrhu dňa 21.08.2023. Pri určení výšky výživného do tejto súd prvej inštancie správne
premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti a to výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú, ako aj

okolnosť, že matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Výživné zohľadňuje aj
náklady na odôvodnené potreby maloletej v jej veku, ktoré tak ako boli ustálené súdom prvej inštancie
aj odvolací súd považuje za plne odôvodnené a aj primerané. Tieto napokon neboli v konaní otcom
namietané. Odvolací súd plne preberá na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie
jeho právny záver o možnostiach a schopnostiach otca, ktorý sa nachádza vo výkone trestu odňatia

slobody, v čase rozhodnutia súdu bol práceneschopný s príjmom z nemocenských dávok. Otec potvrdil,
že z nemocenského dostáva na účet cca 950 eur mesačne. Správne súd prvej inštancie vo vzťahu k
otcovi nezohľadnil okolnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody, poukazujúc na účtovanie a
evidenciu na osobnom konte odsúdeného aj peňažných prostriedkov z nemocenských dávok, z ktorých
môže čerpať úhradu výživného na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Pokiaľ otec namieta,

že príjem z nemocenských dávok bol ukončený v júni 2024, je potrebné doplniť, že jeho zárobkové
možnosti a schopnosti je dôvodné vyhodnotiť aj z pohľadu potencionality jeho príjmov. Nedôvodná
je preto námietka otca, že je potrebné zohľadniť jeho výkon trestu odňatia slobody (predpokladaný
koniec trestu má 30.04.2025). V tejto súvislosti treba uviesť, že túto svoju nepriaznivú finančnú situáciu
si spôsobil vlastným zavinením tým, že sa dopustil trestnej činnosti, za čo bol odsúdený a bol mu

uložený trest odňatia slobody. Skutočnosť, že otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody z
dôvodu páchania úmyselnej trestnej činnosti, čím týmto protiprávnym konaním, t.j. zo subjektívnych
dôvodov na jeho strane došlo tiež k strate jeho potenciálnych príjmov, je dôvodné posúdiť v súlade
s § 75 ods. 1 Zákona o rodine. To znamená, že na reálne zárobkové možnosti súd neprihliada, ak
otec v dôsledku vlastného zavinenia si znemožní dosahovanie príjmov (v širšom ponímaní vzdá sa

výhodnejšieho zamestnania, resp. majetkového prospechu), napr. tým, že si odpykáva trest odňatia
slobody za trestný čin. Ak by súd prihliadol na aktuálny stav otca, musel by konštatovať, že ak výživou
povinný subjekt nepracuje, reálne nemá možnosti, resp. príjem na to, aby si plnil vyživovaciu povinnosť,
preto nemusí platiť výživné nad rámec nevyhnutnej miery. Takýto postup by bol však v príkrom rozpore
so záujmami maloletého dieťaťa a bol by neakceptovateľný. Práve na takúto situáciu sa vzťahuje princíp

potenciality uplatňovaný v otázkach výživného, t.j. vychádza sa z toho, aký príjem by mohol rodič
dosahovať, keby sa nevyhýbal práci, resp. keby sa spáchaním trestného činu nevylúčil z účasti na trhu
práce. Tvrdenie otca, že vo výkone trestu nepracuje zo zdravotných dôvodov vyvracia správa L. D. B.,
vedúcej lekárky zdravotníckeho zariadenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 16.05.2024,
z ktorej vyplýva, že po ukončení práceneschopnosti bude otec schopný pracovať. Výška výživného

bola súdom prvej inštancie správne ustálená nielen s ohľadom na možnosti a schopnosti rodičov,
ale aj s ohľadom na výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú, ktorá je na materskej dovolenke
s ďalším dieťaťom a ktorú okolnosť je potrebné zo zákona zohľadňovať. Odvolací súd poznamenáva, že
vyživovaciapovinnosťmániekoľkoforiem,môžebyťplnenáosobnoustarostlivosťoualebotiežčiastočne
starostlivosťou o domácnosť, rodič, ktorý sa o dieťa stará osobne, plní vyživovaciu povinnosť prevažne

poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti)
a osobnou starostlivosťou a rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu výživným určeným
súdom. Podiel matky na zabezpečení osobnej starostlivosti, osobitne o dieťa v najnižšom veku, je formu
plnenia si jej vyživovacej povinnosti a v tomto prípade, kedy otec na starostlivosti a výchove o maloletú
neparticipuje, je potrebné ju zohľadniť tak, že otec je povinný sa finančne na výžive a potrebách maloletej

podieľať v prevažnej miere. Súd prvej inštancie napokon správne určil obdobie priznania výživného na
maloletú a správne vyčíslil aj zročné výživné.
27. Následne odvolací súd posudzoval rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaniu otca voči
výroku V. rozsudku. Aj keď otec svoje odvolanie v tomto smere neodôvodnil, odvolací súd preskúmalsprávnosť rozhodnutia aj v tomto odvolaním označenom výroku podľa § 66 CMP. Súd prvej inštancie pri
posudzovanímožnostípreúpravustykuotcasmaloletoupostupovalsprávne,keďzastavu,kedysaotec
nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach

nad Parnou, a maloletá má s otcom telefonický kontakt, nevzhliadol v záujme maloletej podmienky
na úpravu styku vo forme jej osobných stretnutí s otcom v ústave na výkon trestu odňatia slobody.
Vzhľadom na preukázaný skutočný stav odvolací súd prisvedčuje záveru súdu prvej inštancie styk otca
s maloletou ponechať nateraz za neupravený. Telefonický kontakt otca s maloletou počas výkonu trestu
odňatia slobody zabezpečuje zachovanie vzájomných väzieb medzi otcom a maloletou do času, kým

nebudú obnovené ich osobné stretnutia.
28. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
30. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).