Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120425676
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6120425676.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore
žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35
724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť
Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D.,
právne zastúpený: WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO:
50 680 552, o zaplatenie 9.399,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 25Csp/10/2021 - 438 zo dňa 12.12.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdzuje.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) napadnutým rozsudkom
žalobu zamietol (výrok I. napadnutého rozsudku) a rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% (výrok II. napadnutého rozsudku).

1.1. Súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca žalobcu E. E., a.s., Tomášikova 48, 832

37 Bratislava, IČO: 00 151 653 uzatvoril dňa 29.4.2015 so žalovaným B. A., F., C. XX, D. Zmluvu
o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver 8.000,- eur
za podmienok uvedených v zmluve ( bod I. zmluvy Základné podmienky ), ktorú požičanú sumu 8.000,-
eur mal žalovaný splácať v splátkach po 131,73 eur, do 15.05.2024. Ďalej uviedol, že právny predchodca
žalobcu vyplatil žalovanému sumu 8.000,- eur, z ktorej sumy žalovaný v nepravidelných splátkach
uhradil len sumu 4.362,23 eur (podľa prehľadu splátok predloženého žalobcom), čím žalovaný porušil
ustanovenia zmluvy, splácať úver riadne a včas. S poukazom na uvádzané porušovanie ustanovení

zmluvy so strany žalovaného splácať úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu písomne vyzval
Výzvou E. E., a.s. zo dňa 30.10.2019 žalovaného, aby najneskôr do 15 dní na účet uvedený vo výzve
uhradil sumu 3.039,64 eur.

1.2. K predmetnej písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu (ako jednostranného právneho úkonu )
okresný súd uviedol, že uvedená výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neobsahuje
konkretizáciu splátky, ktorou konkrétnou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania a ktoré omeškanie

so splácaním splátky zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Pokiaľ predmetná
písomná výzva právneho predchodcu žalobcu neobsahuje identifikáciu konkrétnej omeškanej splátky,
podľa názoru súdu je neurčitá a nezrozumiteľná, pretože dlžník a ani súd nevie zistiť, či tvrdenie veriteľa
vo výzve je pravdivé.1.3. Okresný súd ďalej konštatoval, že oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti E. E., a.s. zo dňa
02.12.2019 zosplatnil právny predchodca žalobcu predmetný dlh na Zmluve o spotrebiteľskom úvere

a vyzval žalovaného, aby do 15 dní od doručenia výzvy zaplatil na účet 9.213,68 eur. Aj k predmetnému
oznámeniu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka okresný súd uviedol, že Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.12.2019 neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú konkrétnu splátku
došlo k zosplatneniu úveru, čím je podľa názoru súdu uvedené zosplatnenie ako jednostranný právny
úkon v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka aj z poukazom na vyššie uvedené nielen pre súd ale aj

pre stranu žalobcu neurčité a nezrozumiteľné.

1.4.Spoukazomnaobsahuvedenýchlistínokresnýsúdzastalnázor,žepokiaľobsah vyššieuvedených
listín nie je možné preskúmať ako zákonnosť postupu veriteľa pri zosplatňovaní dlhu v zmysle § 59
ods. 3 a § 565 Občianskeho zákonníka právneho predchodcu žalobcu, sú tieto jednostranné právne
úkony neplatné.

1.5. Okresný súd ďalej poukázal na to, že výzvou E. E., a.s. zo dňa 16.12.2019 vyzval písomne právny
predchodca žalovaného, žalovaného na uhradenie dlžnej sumy vo vyčíslenej výške 9.260,79 eur ( podľa
obsahu by malo ísť o výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách ). K predmetnému uviedol, že k tejto
výzve nebol priložený žalovaným žiaden taký písomný dôkaz, z obsahu ktorého písomného dôkazu

by mohol súd konštatovať, že E. E., a.s. doručila žalovanému uvedenú výzvu. Na č.l. 102 spisu sa
síce nachádza Podací hárok, z obsahu ktorého podacieho hárku môžeme predpokladať doručovanie
písomnosti v rozhodnom období, avšak vzhľadom na obsah podacieho hárku nie je možné jednoznačne
zistiť, či predmetom konkrétneho zasielania bola vyššie uvedená (alebo iná) listina a že sa predmetná
listina sa dostala do sféry vedomia žalovaného.

1.6. K obsahu výzvy právneho predchodcu žalobcu zo dňa 16.12.2019 uviedol, že predmetná výzva
je výzvou banky, ktorá výzva v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách musí byť kvalifikovaná (ako
predpoklad pre postúpenie nároku). Poukázal na skutočnosť, že aj keď vyššie uvedené zákonné
ustanovenie neobsahuje žiadne osobitné obsahové náležitosti výzvy, z obsahu a zmyslu predmetného

ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou
musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie sumy s uvedením lehoty 90 dní a upozorniť ho, že
po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový
subjekt. Výzva právneho predchodcu žalobcu – banky s vyššie uvedenými obsahovými náležitosťami
doložená nebola.

1.7. Záverom uzavrel, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby
vo veci.

1.8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v spore so
žalobcom plne úspešný, a preto priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to v rozsahu výroku I., ktorým súd žalobu zamietol, ako aj
v časti výroku II., ktorým súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
podal žalobca odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie tak, že žalobe vyhovie. Žalobca
má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd

nesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

2.1. K určitosti právneho úkonu uviedol, že postupca v posudzovanom prípade využil svoje právo

zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 02.12.2019 upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje.
Postupca toto svoje právo využil po omeškaní žalovaného s platením splátok po dobu troch
mesiacov a po upozornení žalovaného na možné uplatnenie tohto práva výzvou zo dňa zo dňa
30.10.2019. Postupca toto svoje právo využil v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a zároveň v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka pre nesplnenie splátky,

ktorá využitiu práva podľa ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka predchádzala po dobu
3 mesiacov za splnenia podmienky 3-mesačného omeškania s ohľadom na aktuálnu judikatúru
Najvyššieho súdu SR, t. j. pre nesplnenie splátky splatnej dňa 15.08.2019. Na základe uvedeného malza to, že v konaní bolo preukázané účinné zosplatnenie úveru zo strany postupcu, v dôsledku ktorého
sa všetky splátky úveru splatné do budúcna stali splatnými.

2.2. Poukázal na to, že uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti splátok v prípade neplnenia
splátkového kalendára je ponechané len na vôli veriteľa, ktorý si môže vymáhať každú jednotlivú
splátku samostatne, alebo môže (a zároveň nemusí) v dôsledku porušovania povinností dlžníka pristúpiť
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu a žiadať zaplatenie dlhu okamžite a jednorazovo.

2.3. Uviedol, že zastáva názor, že právny predchodca žalobcu E. E., a.s., Tomášikova 48, 832 37
Bratislava, IČO: 00 151 653 v posudzovanom prípade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadal
o zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku neplnenia splátok riadne a včas v súlade s § 565 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa pred vyhlásením mimoriadnej
splatnosti úveru omeškal (viac ako tri mesiace) s úhradou dohodnutých mesačných splátok riadne a
včas a bol opakovane vyzývaný k úhrade omeškaných splátok úveru, a to okrem iných výziev aj výzvou

zo dňa 30.10.2019, v ktorej bol upozornený na oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru
v prípade, ak nebude dlžná suma uhradená. Následne – v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka
(za súčasného splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) postupca podaním zo
dňa 02.12.2019 s názvom „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ uplatnil právo na zaplatenie
všetkých splátok pre neplnenie splátkového kalendára, v dôsledku čoho sa stal úver splatným v celom

rozsahu.

2.4. Rovnako žalobca kategoricky nesúhlasil s právnym záverom súdu, v zmysle ktorého vo výzve pred
zosplatnením chýba konkretizácia splátky, s ktorou sa dostal žalovaný do omeškania, a ktorá zakladá
dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, a preto je podľa súdu neurčitá a nezrozumiteľná,

nakoľko dlžník a ani súd nevie zistiť, či tvrdenie vo výzve je pravdivé.

2.5. Žalobca ďalej uviedol, že určenie, od akej omeškanej splátky sa žalovaný dostal do omeškania a
od akej konkrétnej splátky si žalobca uplatňuje predčasné zosplatnenie dlhu, je právnym posúdením,
t.j. výhradne na posúdení súdu a žalobca nemá povinnosť vec právne kvalifikovať, ale len skutkovo

vymedziť (čo napokon aj urobil). Závery súdu sú tak v priamom rozpore s procesným kódexom a
napokonajvykonanýmdokazovanímvkonaní.Postupcanemalzákonompredpísanúpovinnosťuvádzať
konkrétne označenie splátky, s ktorou sa žalovaný dostal do omeškania. Pri zosplatňovacej výzve je
pritom požiadavka súdu o to absurdnejšia, keďže zákon (druhá veta § 565 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) jasne vymedzuje, pre ktorú splátku môže veriteľ splatnosť

vyhlásiť, inak by bolo vyhlásenie splatnosti neplatné. Je zrejmé, že v prípade, ak postupca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 02.12.2019, toto svoje právo uplatnil v súlade s § 565
Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.08.2019 a zároveň toto svoje právo
uplatnil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákoníka po omeškaní spotrebiteľa (žalovaného) s platením
splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom spotrebiteľ (žalovaný) bol nesporne na toto oprávnenie

veriteľa upozornený (podaním zo dňa 30.10.2019). Žalobca v súvislosti s uplatnením práva podľa §
565 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka poukazuje na to,
že Občiansky zákonník v žiadnom ustanovení neustanovuje povinnosť špecifikácie, pre ktorú splátku
sa toto právo uplatňuje. Závery súdu o povinnosti žalobcu určiť, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu
dlhu, nevyplývajú zo zákona a sú nepreskúmateľné. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s §

565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k platnému vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 15.08.2019 a nemožno súhlasiť so závermi súdu
prvej inštancie, že nebolo zrejmé, pre ktorú konkrétnu splátku, s ktorou bol žalovaný v omeškaní, došlo
ku tvrdenému následku predčasnej splatnosti celého dlhu.

2.6. K splneniu podmienok pri postúpení pohľadávky na iný subjekt podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
žalobca v prvom rade poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo celkom nesporne preukázané, že pred
postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákon o bankách ukladá.

2.7. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v
omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol postupcom opakovane vyzvaný na
úhradu omeškaných splátok, a to okrem iných výziev aj výzvou zo dňa 30.10.2019, ku ktorej žalobcapriložil podací hárok, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.12.2019, ku ktorému
žalobca priložil aj doklad o doručovaní žalovanému – doručenku a výzvou zo dňa 16.12.2019, ku ktorej
žalobcapriložilpodacíhárok.Žalobcatedavkonanítvrdil,žežalovanýbolvčasepostúpeniapohľadávky

napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči
postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.

2.8. K uvedenému žalobca uviedol, že predmetná výzva bola žalovanému zasielaná formou poštovej
prepravy, k čomu žalobca priložil podací hárok, ku ktorého dostatočnosti pre preukázanie doručovania

písomností do dispozičnej sféry adresáta. Rovnako žalobca zasielal formou poštovej prepravy
žalovanému oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.12.2019, ktoré taktiež možno
považovať za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a ku ktorému žalobca priložil doručenku
podpísanú manželom žalovaného.

2.9. Podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle 92 ods. 8 Zákona o bankách tak boli podľa

názoru žalobcu bez pochybností splnené a v konaní riadne preukázané. K postúpeniu pohľadávky
došlo až zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2020 medzi postupcom a žalobcom, pričom
je nepochybné, že žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90
dní. Teda boli kumulatívne naplnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie
pohľadávky postupcu na žalobcu, a preto mal žalobca za to, že pohľadávka bola na žalobcu postúpená

v súlade so zákonnými ustanoveniami. Žalobca preto uzatvoril, že v zmysle uvedeného zastáva názor,
že je v konaní aktívne vecne legitimovaný, nakoľko doručovanie a existencia výzvy v zmysle § 92 ods.
8 Zákona o bankách bola v konaní nepochybne preukázaná.

2.10. V odvolaní uviedol, že právne posúdenie súdu prvej inštancie je v priamom rozpore s aktuálnou

rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v súvislosti s čím poukázal na uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022 a 4Cdo/132/2021 zo
dňa 15.12.2022 týkajúce sa plynutia premlčacej doby zosplatneného spotrebiteľského dlhu. Ďalej
poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že v prvom rade nesúhlasí s námietkami žalobcu,
že žalobca nie je povinný v súdnom konaní skutkovo vymedziť, pre nezaplatenie ktorej splátky došlo
k vyhláseniu predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Je povinnosťou žalobcu v súdnom spore
uviesť (skutkovo vymedziť), pre nezaplatenie ktorej splátky došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, aby následne konajúci súd mohol nezávisle a nestranne na takto zistený

a tvrdený skutkový stav aplikovať príslušné právne normy, teda v prejednávanom prípade najmä
ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, a teda posúdiť, na základe tvrdeného
skutkového stavu, či došlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru alebo
nie. Žalovaný v súvislosti s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou poukázal na Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/13/2009 zo dňa 24.02.2010, na nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020 a na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. I. ÚS 241/2023 zo dňa 08.06.2023. V tomto kontexte, považoval za mimoriadne dôležité,
že žalobca až v odvolaní po prvý krát uvádza, že k zosplatneniu úveru došlo pre nezaplatenie splátky
splatnej dňa 15.08.2019. Uvedené považoval jednak za neprípustné novoty v odvolacom konaní, ale aj
za neprípustnú zmenu žaloby.

3.1 Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že ak by aj bolo pravdivým tvrdenie žalobcu, že k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti pristúpil postupca pre omeškanie so splátkou splatnou dňa 15.08.2019, tak
namieta, že jednak žalobca nepredložil žiadnu výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v ktorej
by postupca žalovaného upozornil na to, že je v omeškaní s touto splátkou viac ako 3 mesiace a že

pokiaľ túto splátku neuhradí, tak môže pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný
popieral, že by mu takáto výzva/ upozornenie bola doručená. Uviedol, že žalobca odkazuje na výzvu zo
dňa 30.10.2019, ktorá však tieto náležitosti nespĺňa a ďalej len veľmi všeobecne a abstraktne hovorí o
iných výzvach, pričom tieto jeho tvrdenia sú neurčité, vágne, a teda nie je možné dospieť k záveru, že by
si žalobca splnil svoju povinnosť tvrdenia v tomto smere a rovnako žalobca tieto tvrdenia nepreukázal a

nepredložil nijaký dôkaz o tom, že by takáto výzva (výzvy) boli žalovanému aj riadne doručené. Pôvodný
veriteľ tak konal v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda vyhlásenie predčasnej splatnosti
je pre rozpor so zákonom neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7CoCsp/1/2022 zo dňa 23.03.2022 a rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. 8CoCsp/58/2022 zo dňa 29.11.2022 a tiež na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6M Cdo/9/2012 zo 16.01.2013, sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, sp. zn. 4Cdo/132/2021
zo dňa 15.12.2022.

3.2 V neposlednom rade žalovaný poukázal tiež na to, že v konaní pred okresným súdom žalovaný
namietal, že výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani výzvy podľa § 565 Občianskeho
zákonníka mu neboli doručené. Okresný súd (viazaný právnym názorom odvolacieho súdu) mal však
za preukázané, že oba tieto právne úkony sa dostali minimálne do dispozičnej sféry žalovaného.

Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by výzva podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka bola žalovanému doručená alebo sa aspoň dostala do sféry jeho dispozície, a
teda že by mal reálnu možnosť sa o nej dozvedieť. Žalobca v priebehu konania okrem podacieho hárku
nepredložil žiaden iný dôkaz ani nenavrhoval vykonať iné dôkazy v tomto smere. Žalobca v konaní síce
predložil elektronický podací hárok (výňatok z neho), ale nejde o dôkaz o doručení zásielky do dispozície
adresáta. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/283/2003 a

sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020. V tomto kontexte poukázal aj na judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03).

3.3 Podotkol, že upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo vykonané v mieste G.,
z podacieho hárku nevyplýva, na ktorej pošte malo byť toto upozornenie podané na poštovú prepravu.
Každopádne, toto upozornenie malo byť doručované žalovanej do jej dispozície na adresu C. XXXX/
XX, D..

3.4 V neposlednom rade žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že posúdenie toho, pre omeškanie,
s ktorou splátkou došlo k zosplatneniu úveru je právnym posúdením. Jednoznačne ide o skutkové
tvrdenia, ktoré zaťažujú žalobcu, a nemôže sa tento snažiť preniesť svoju povinnosť na súd, ktorý by
tak bol postavený iba do úlohy hľadať perfektný skutkový stav v prospech jednej zo strán.

3.5 Pokiaľ ide o námietky žalobcu ohľadom výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, tieto rovnako
považoval za nedôvodné, nepreukázané, účelové a bez opory vo vykonanom dokazovaní. Namietal,
že v predmetnej výzve pôvodný veriteľ neposkytol žalovanému lehotu 90 dní na úhradu a dokonca
sám žalobca v odvolaní tvrdil, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu bezodkladne. Rovnako pôvodný
veriteľ zavádzajúco informoval žalovaného, že je v omeškaní so splácaním viac ako 3 mesiace, keďže k

zosplatneniu úveru malo dôjsť dňa 02.12.2019, a teda aj z časového hľadiska nemohol byť žalovaný ku
dňu 16.12.2019 v omeškaní 3 mesiace s údajnou pohľadávkou pôvodného veriteľa vo výške 9.260,79
eur, pričom pôvodný veriteľ uvedenou výzvou požadoval úhradu práve sumy 9.260,79 eur, teda sumy
celého zosplatneného úveru. Rovnako sa žalovaný stotožnil aj so záverom okresného súdu o tom, že
žalobca nepreukázal, že by výzva zo dňa 16.12.2019 bola žalovanému doručená alebo sa dostala do

sféry jeho dispozície.

4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril tak, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, v zmysle
ktorého majú byť tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní posúdené ako novoty v odvolacom konaní alebo
ako zmena žaloby. Zo strany žalobcu nebol žiaden dôvod sa vyjadrovať, resp. produkovať akékoľvek

skutkové tvrdenia k neexistujúcim tvrdeniam o povinnostiach, ktoré žiadne zákonné ustanovenie
veriteľovi neukladá, a ktorých existenciu vylučuje aj rozsiahla judikatúra súdov Slovenskej republiky, z
ktorej poukazuje príkladom na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 25CoCsp/2/2023 zo dňa
31.10.2023, Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16CoCsp/2/2023 zo dňa 14.09.2023 a Krajského súdu
v Nitre sp.zn. 5CoCsp/29/2022 zo dňa 20.07.2022.

5. Žalobca dňa 29.04.2024 doručil súdu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)

(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359
CSP), t. j žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie jeho žalobu
zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštanciev rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s §
219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP vo výroku I., ako aj

v závislom výroku II., t.j. výroku o práve na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v zásade sa
stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
založil (pokiaľ ide o určitosť výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie

v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, v tejto časti vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správne. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom
konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je

viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok

konania.

9. V ďalšom odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, teda či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
odôvodnil, a to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na všetky

námietky (argumenty) uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05),
pričom konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220
ods. 2 CSP, keď uviedol rozhodujúci skutkový stav a primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného
dokazovania, svoje závery náležite vysvetlil a dostatočne uspokojivo objasnil, z akých úvah vychádzal.

I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jej riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uskutočňovala svoje procesné
práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, podľa názoru
odvolacieho súdu v prejednávanej veci o taký prípad nešlo, keď súd prvej inštancie síce stručne avšak
dostatočne zrozumiteľným spôsobom prezentoval svoje skutkové a právne závery, z ktorých pri svojom

rozhodnutí vychádzal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno in globo považovať za
rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého
skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal, ako aj to, o aké ustanovenia právnych
predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.

10. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu námietku žalobcu
týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k výzve na zaplatenie
omeškaných splátok s upozornením na zosplatnenie označené ako „Výzva“ zo dňa 30.10.2019 (č.l. 51
súdnehospisu),ktorúsúdprvejinštancieposúdilakoneplatnýprávnyúkonzdôvoduneurčitosti,nakoľko
v ňom absentovalo uvedenie splátky, s ktorou mal byť žalovaný viac ako tri mesiace v omeškaní.

11. Účelom právnej úpravy ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť
„zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané
v splátkach z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky (len pár eur)
a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ

využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. K uvedenému však musí byť nepochybne spotrebiteľ
informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ustanovenia
§ 565 Občianskeho zákonníka. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva“. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte ustanovenia § 565
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celejpohľadávkyprinesplneníniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutíurčené.Totoprávo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky“. Odvolací súd
zastáva názor, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym
úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou

je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie
mimoriadnejsplatnostiúveru.Bezuvedeniatejtoidentifikácieniejemožnénáslednepreskúmaťsplnenie
podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je
potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť
dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku

spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie
konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená,
nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru
abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže
v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za
splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť,

kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je
potrebné poukázať na to, že veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne
upozorní dlžníka – spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová
lehota (na upozornenie a uplatnenie tohto práva) musí uplynúť po splatnosti splátky, ktorá sa stane

najskôr splatnou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním
z úhrady splátky (s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace), potom môže veriteľ uplatniť
výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (t.j. v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak

právo na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zanikne. Z uvedeného
potom možno vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka
by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom
účelu ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené

odvolací súd zdôrazňuje, že procesný súd nie je povinný ex offo vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov
veriteľa podľa § 53 ods. 9 a
§ 565 Občianskeho zákonníka, keďže by mohlo dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci právneho vzťahu
ani nepomysleli. V kontexte s takto formulovaným právnym názorom odvolací súd poukazuje aj na
relevantnú odbornú literatúru, a to Občiansky zákonník I. § 1 – 450 – Komentár od Števček, M., Dulák,

A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol., z vydavateľstva C. H. Beck, Praha,
2015 (strana 576 a nasl.), ktorá dospela k rovnakému právnemu záveru.

12. Za ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít (čl. 2 ods. 2 CSP) nemožno považovať
žalobcom akcentované a zatiaľ ojedinelé rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Cdo/123/2022

zo dňa 30.01.2024. Odvolací súd primárne poukazuje na to, že v predmetnom rozhodnutí Najvyšší
súd SR posudzoval ťažiskovo otázku začiatku plynutia premlčacej doby v zmysle § 103 Občianskeho
zákonníka. Iba okrajovo sa vyjadril k otázke náležitostí vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v
tom zmysle, či predmetný úkon má obsahovať vymedzenie/určenie splátky zakladajúcej právo na
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ako (esenciálnej) náležitosti tohto právneho úkonu, pričom

dospel k negatívnemu záveru, ktorý založil len na prostom konštatovaní, že povinnosť označiť vo
vyhlásení predčasnej splatnosti (zosplatnení) konkrétnu splátku zákon veriteľovi neukladá a že pokiaľ
sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania
účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na § 565 druhej
vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou,

ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti. Z uvedeného možno vyvodiť, že Najvyšší súd
Slovenskej republiky sa v dotknutom rozhodnutí vyjadril výlučne k otázke platnosti právneho úkonu, t.
j. vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd Slovenskej
republiky navyše v uvedenom rozhodnutí nijako osobitne neposudzoval otázku náležitosti zosplatneniu
obligatórne predchádzajúceho právneho úkonu veriteľa, a to výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. Iné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky, na ktoré žalobca odkazoval, sa bezprostredne nastolenej právnej problematiky netýkajú. V
kontexte uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore učinil
prieskum právneho úkonu - výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka podľa § 37 Občianskehozákonníka a dospel k záveru o jeho neplatnosti z dôvodu neurčitosti, pričom s týmto záverom súdu prvej
inštancie sa odvolací súd v kontexte posúdenia uvedeného v odseku 8. odôvodnenia tohto rozsudku
plne stotožňuje.

13. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že zákon prísne stanovuje kritéria, za
akých podmienok môže prísť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, pričom tieto podmienky musia
byť splnené kumulatívne. Z uvedeného tiež vypláva, že aj keď vymedzenie konkrétnej splátky, pre
omeškanie dlžníka, s ktorou veriteľ zvažuje uplatnenia práva zosplatniť úver, v upozornení (výzve)

na zosplatnenie dlhu neukladá zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka
expressis verbis, ide o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy. Odvolací súd zastáva právny názor, že
požiadavkanatakévymedzenievyplývazúčelupredmetnéhoupozornenia(výzvy),ktorýmjeinformovať
spotrebiteľa o tom, s ktorou je v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou veriteľ zvažuje
uplatnenia práva na predčasne zosplatniť úver/dlh.

14. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca podaním zo dňa 30.10.2019
označeným ako: „Výzva“ oznámil žalovanému, že ku dňu 30.10.2019 je v omeškaní so splácaním
pohľadávky banky vo výške 3.039,64 eur. Týmto podaním banka vyzvala žalovaného na úhradu
špecifikovanej pohľadávky v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň upozornila
žalovaného, že v prípade, ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu.

15. Z konštrukcie predmetnej výzvy je zrejmé, že táto neobsahuje identifikáciu splátky, s ktorou je
spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je vopred možné posúdiť,

kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti (túto vyhlásil dňa
01.12.2019), a táto pôsobí vo vzťahu k spotrebiteľovi neurčito. Na základe uvedeného nemožno výzvu
zo dňa 30.10.2019 považovať za kvalifikovanú výzvu v zmysle požiadaviek vyslovených v § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka.

16. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z dôvodu neurčitosti (výzvy) ako právneho úkonu, v dôsledku
ktorej je tento jednostranný právny úkon veriteľa neplatný, nemožno vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti
úveru – označené ako ,,Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 02.12.2019 považovať
za platné a účinné.

17. Vzhľadom na uvedené (absencia kvalifikovanej výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka) krajský súd zastáva názor, že neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka pre mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru, čo má za následok neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky a s tým spojený nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.

18.PokiaľžalobcaupriamujepozornosťnaopačnézáveryniektorýchinýchodvolacíchsúdovSlovenskej
republiky, odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutia súdov rovnakej inštancie nie sú pre súd tej istej
inštancie v tomto smere záväzné.

19. Náležitým nie je ani poukaz odvolateľa na ním označené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, nakoľko tieto sa týkajú začiatku plynutia premlčacej doby v prípade zosplatneného
spotrebiteľského úveru (čo nie je daný prípad), ale nijakým spôsobom tieto rozhodnutia dovolacieho
súdu nereflektujú na problematiku obsahových náležitostí predmetných notifikácii a s tým súvisiaceho
posúdenia platnosti zosplatnenia spotrebiteľského úveru.

20. Krajský súd k určitosti výzvy podľa §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.07.2024, ktorý konštatoval: ,,V
prípade,akzostranyveriteľadôjdekvyhláseniuúveruzapredčasnesplatný,atovsúladesustanovením
§ 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v
tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne

špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.“

21. Pokiaľ ide o otázku splnenia predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách, krajský súd uvádza, že k tejto otázke sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskejrepubliky v rozhodnutí sp.zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023, v ktorom uviedol: „Niet žiadneho
dôvodu [...] vyžadovať, aby výzva banky adresovaná dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách
obsahovala ďalšie, osobitné náležitosti než tie explicitne vyjadrené, [...] a to a) preukázateľné zaslanie

písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a b) dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie
ako 90 dní. Z predmetného ustanovenia však pri použití žiadnej z výkladových metód nevyplýva
povinnosť banky osobitne oznámiť klientovi možnosť postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na
tretiu (nebankovú) osobu. Banka nie je povinná osobitne upozorňovať resp. informovať klienta/dlžníka
na skutočnosť, že po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie dlhu bude oprávnená postúpiť pohľadávku

na inú osobu. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ
pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá konkrétna
špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn.
1Cdo/154/2022 zo dňa 27.02.2024 v bode 19. plne odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023.

22. S poukazom na uvedené sa odvolací súd nezaoberal ostatnými odvolacími námietkami žalobcu.

23. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o práve na náhradu trov konania,
žalobca v tejto časti zjavne založil svoje odvolanie len na tom, že považoval napadnutý rozsudok
v merite veci za vecne nesprávny, a preto napadol odvolaním aj v ňom závislý výrok o práve na náhradu

trov konania. Inak žalobca neprodukoval žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom
prieskumu v odvolacom konaní.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1 CSP tak vo výroku I., ako aj vo výroku II. ako vecne správny potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP pri aplikácii ustanovenia § 262 ods. 1 a ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom
konaní v celom rozsahu úspešný a vznikol mu tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu
v súvislosti s odvolacím konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd tak

žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)