Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, December 27, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114232116
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8114232116.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členiek senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobkyne: W. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XX, XXX XX P. J., zastúpená PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r. o.,
so sídlom Masarykova 13 v Prešove, p r o t i žalovanej: H. - U. poisťovňa, a.s., so sídlom J. rad X v X.,
N.: XXXXXXXX, zastúpenej Majerník & Miháliková, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave,

Cukrová 14, o zaplatenie 1.030 Eur a prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 10C/49/2015-172 z 5.3.2019, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala nároku na zaplatenie poistného plnenia z poistnej udalosti zo zmluvy
o poistení, uzavretej so žalovanou.

2. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) v poradí druhým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.030 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 %
ročne z tejto sumy od 10.12.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Osobitných poistných podmienkach pre poistenie
denného odškodného pri pobyte v nemocnici z dôvodu choroby (15ND/15NDJ) v čl. 3 s
nadpisom ,,Čakacia doba" bod 1. Čakacia doba začne plynúť dňom začiatku poistenia., bod 2. Dĺžka
čakacej doby je stanovená v trvaní 2 mesiacov, je neprijateľná.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Osobitných poistných podmienkach pre poistenie
chirurgického zákroku (B1) v čl. 3 s nadpisom ,,Čakacia doba" bod 1. Čakacia doba začne plynúť dňom
začiatku poistenia., bod 2. Dĺžka čakacej doby je stanovená v trvaní 6 mesiacov, je neprijateľná.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške, ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 788, ods. 1-4, § 792, ods. 1, § 793, § 794, ods. 1, § 795, ods. 1,
§ 796, ods. 1, § 797, ods. 1-3, § 802, ods. 1,2, § 52, ods. 1, § 52, ods. 1,2,3,4, § 53, ods. 1-3,5, § 54,
ods. 1,2 OZ. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods.
1 CSP žalobcovi priznal náhradu trov konania v pomere 100 % voči žalovanému.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že dňa 17.3.2014 bola medzi
matkou žalobkyne (v tom čase zákonná zástupkyňa žalobkyne) a žalovanou uzavretá poistná zmluvaživotnéhopoisteniač.XXXXXXXXXX.Zlekárskejprepúšťacejsprávynachádzajúcejsanač.l.8vyplýva,
že žalobkyňa bola náhle hospitalizovaná 25.3.2014 vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. G. v L.,
pričom dátum ukončenia hospitalizácie bol 30.3.2014. Prijatie bolo odporučené z dôvodu diagnostiky

kameňa žlčníka s inou cholecystitídou bez prejavov obštrukcie. Z prepúšťacej správy zo dňa 29.3.2014
(č. l. 10 spisu) vyplýva, že u žalobkyne bola dňa 26.3.2014 vykonaná laparoskopicky cholecystectómia
s opisom epikrízy, že XX-ročná pacientka bola prijatá na chirurgickú kliniku pre biliárne ťažkosti, pričom
záver tejto prepúšťacej správy bol označený ako cholecystitis chronica, cholecystolithiasis. Žalovaná
odmietla nárok na poistné plnenie z vyššie uvedenej poistnej zmluvy z dôvodu, že v zmysle osobitných

poistných podmienok pre poistenie denného odškodného pri pobyte v nemocnici je dĺžka čakacej doby
stanovená v trvaní 2 mesiacov, teda čakacia doba trvá v danom prípade do 17.5.2014, a rovnako v
zmysle osobitných poistných podmienok pre poistenie chirurgického zákroku je dĺžka čakacej doby
stanovená v trvaní 6 mesiacov, pričom v danom prípade by čakacia doba trvala do 17.9.2014. Z
osobitných poistných podmienok pre poistenie denného odškodného pri pobyte v nemocnici z dôvodu
choroby v čl. 3 s označením ,,čakacia doba“ vyplýva, že čakacia doba začne plynúť dňom začiatku

poistenia a dĺžka čakacej doby je stanovená v trvaní 2 mesiacov. Rovnako tak z osobitných poistných
podmienok pre poistenie chirurgického zákroku (č. l. 26 spisu) v čl. 3 s označením ,,čakacia doba“
vyplýva, že čakacia doba začne plynúť dňom začiatku poistenia, pričom dĺžka čakacej doby je stanovená
v trvaní 6 mesiacov.

5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že v danom prípade žalovaná nepreukázala, že v prípade žalobkyne šlo o chronickú
chorobu, ktorá by bola dôvodom pre odmietnutie plnenia a zároveň zmluvné podmienky, ktoré bránia
priznaniu plnenia z dôvodu existencie čakacích dôb sú neprijateľné . V prepúšťacej správe z 30.3.2014,
je síce uvedené u pacienta (poistenej osoby) cholecystis chronica, avšak vzhľadom na tú skutočnosť,

že žalobkyňa bola akútne operovaná, je možné prijať záver, že tento zákrok bol vykonaný po náhlom
zhoršení zdravotného stavu, po podpise poistnej zmluvy. Žalovaná vo vzťahu k preukázaniu chronickosti
zdravotného stavu žalobkyne neprodukovala žiadne dôkazy, iba sa odvolávala na slovné spojenie
cholecystis chronica z vyššie uvedenej prepúšťacej správy. Poistená osoba platí poistné za každý
mesiac (v danom prípade išlo o mesačne dojednané poistné), avšak podľa poistných podmienok počas

tzv.čakacejdoby(2mesiaceodzačiatkupoisteniapripobytevnemocnicia10mesiacovprichirurgickom
zákroku) aj v prípade náhodnej poistnej udalosti žalovaná - poisťovňa by pri uplatňovaní týchto čakacích
dôb nemusela plniť, čo je podľa názoru súdu prvej inštancie neprípustné. Pokiaľ žalovaná požaduje
poistné za celú dobu poistenia (všetky mesiace), je len ťažko pochopiteľné, že za celú zaplatenú
dobu poistenia žalovaný odmieta „kryť“ ním poistenú osobu - žalobkyňu. Žalovaný požaduje poistné aj

počas plynutia tzv. čakacích dôb, avšak počas týchto tzv. čakacích dôb týkajúcich sa poisteného ho nič
nezaväzuje plniť ani pri náhodne vzniknutej poistnej udalosti, čo len potvrdzuje záver o neprijateľnosti
celej takejto zmluvnej podmienky. Ak tzv. čakacia doba podľa názoru žalovanej slúži len žalovanej
- poisťovni na ochranu pred nepoctivým prístupom zo strany reálnych klientov, argumentujúc touto
logikou žalovaná všetkých potenciálnych klientov považuje a priori už vopred za osoby konajúce v zlom/

podvodnom úmysle, čo je podľa názoru súdu neprípustné. Je neprípustná argumentácia žalovanej, že
pri tzv. čakacích dobách ide o inštitút dlhodobo používaný aj v minulosti, preto nemôže byť neprijateľný,
keďže pri tejto logike nebolo vôbec možné skúmať neprijateľné zmluvné podmienky zakotvené v
spotrebiteľských zmluvách, odvolávajúc sa pritom na historickú skúsenosť, či skoršiu právnu úpravu.
Žalovaný uplatňovaním tzv. čakacích dôb v poistných zmluvách porušuje spotrebiteľské právo v zmysle

vyššie citovaných právnych ustanovení tým, že aplikuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súd prvej
inštancie preto rozhodol tak, že vyhlásil tieto zmluvné podmienky za neprijateľné tak, ako je to uvedené
vovýrokovejčastiII.aIII.tohtorozsudku,nakoľkouvedenézmluvnépodmienkybrániapriznaniuplnenia,
na ktoré poistenému vzniká nárok.

6. Za nekalé správanie zo strany žalovaného súd považoval aj to, že v poistke k poistnej zmluve
je uvedené, že pri poistení chirurgických zákrokov je poistná zmluva 1.000 eur, avšak v osobitných
poistných podmienkach pre poistenie chirurgického zákroku je pri tabuľke chirurgických zákrokov
uvedené poistné plnenie vyjadrené ako percento z poistnej sumy operácia alebo odstránenie žlčníka vo
výške 30 %, čo súd považuje za pre spotrebiteľa zavádzajúce, navyše uvedené polovičnou veľkosťou

písma v osobitných poistných podmienkach pre poistenie chirurgického zákroku, ako v samotnej poistke.
Uvedené spôsobuje prvotné zdanie výhodnosti poistenia, avšak pri prípadnom následnom plnení je
poistená osoba „prekvapená“ ani nie tretinovým plnením zo strany poisťovne oproti očakávaniu.7. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu zmenil tak,
že žalobu zamietne a prizná žalovanej právo na náhradu trov konania, prípadne, ak nie sú splnené
podmienky na jeho zmenu, tak navrhla zrušenie rozsudku a jeho vrátenie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP.

8. Žalovaná ďalej v odvolaní uviedla, že Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 24Co/102/2017
zrušil rozsudok Okresného súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie
z dôvodu, že dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani zmenu rozsudku. V

bode 17. daného uznesenia usmernil okresný súd, ako má pokračovať ďalej v konaní a teda v ďalšom
bude potrebné doplniť dokazovanie a opätovne posúdiť okolnosti uzavretia poistnej zmluvy. Svoje
dokazovanie zameria na ustálenie, či žalobkyňa v čase uzavretia poistnej zmluvy trpela na chronické
ochorenie, ktorého dôsledkom bol operačný zákrok, ktorému sa podrobila v čase po uzavretí zmluvy,
alebo ide o akútne zhoršenie zdravotného stavu, ktoré si vyžiadalo neodkladnú operáciu, ktoré vzniklo
v čase po uzavretí poistenej zmluvy.

9. Okresný súd bez ďalšieho, po oboznámení sa s doposiaľ vykonanými dôkazmi, ktoré neboli
postačujúce pre rozhodnutie krajského súdu, a preto vrátil vec okresnému súdu na nové rozhodnutie,
priznal žalobkyni poistné plnenie v žalovanej sume. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu,
súd má za to, že nešlo o chronickú chorobu poistenej osoby a ako dôkaz vyhodnotil v neprospech

žalovanej prepúšťaciu správu z 30.3.2014, ktorú predložila žalobkyňa pri uplatnení nároku a v ktorej je
uvedená diagnóza „cholecystic chronica“ teda chronické ochorenie. Súd v bode 56. rozsudku uvádza: V
prepúšťacej správe z 30.3.2014 je síce uvedené u pacienta cholecystic chronica, avšak vzhľadom na tú
skutočnosť, že žalobkyňa bola akútne operovaná, je možné prijať záver, že tento zákrok bol vykonaný po
náhlom zhoršení zdravotného stavu, po podpise zmluvy. V danom prípade má za to, že na vyhodnotenie

tejto listiny boli potrebné odborné znalosti z príslušného odvetvia z oblasti medicíny. Súd sa nijako
nevysporiadal s výpoveďou žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 20.11.2015, kedy žalobkyňa sama
vypovedala a potvrdila, že prvý žlčníkový záchvat mala už pred uzavretím poistnej zmluvy iba v rozsudku
skonštatoval tento stav, čo však svedčí v prospech tvrdenia žalovanej, že žalobkyňa už pred uzavretím
poistnej zmluvy trpela na ochorenie žlčníka.

10. Žalovaná v rámci procesnej obrany po tom, keď jej bolo doručené uznesenie Krajského súdu v
Prešove za účelom predloženia dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, že žalobkyňa v čase uzavretia
poistnej zmluvy trpela chronickým ochorením vyžiadala od žalobkyne výpis zo zdravotnej poisťovne,
ktorý však žalobkyňa žalovanej nepredložila. Žalovanej sa napriek maximálnemu úsiliu nepodarilo do

konania vytýčeného na deň 5.3.2019 zabezpečiť a doložiť súkromný znalecký posudok, ktorým by
preukázala skutočnosť, že žalobkyňa trpela na chronické ochorenie v čase uzavretia poistenej zmluvy, a
teda, že u žalobkyni chýbal jeden z prvkov poistnej udalosti, ktorou je náhodilosť, a preto nemohlo dôjsť
k poistnej udalosti tak, ako je to upravené v § 788 OZ, poistnej zmluve a k tomu prislúchajúcich poistných
podmienkach a osobitných poistných podmienkach. Žalovaná požiadala súd o vykonanie znaleckého

dokazovania, pričom oznámila súdu aj dôvody, prečo žalovaná nemohla do konania predložiť súkromný
znalecký posudok ako dôkaz, keďže žalobkyňa s ňou nespolupracovala a nepodarilo sa žalovanej
zabezpečiť podklady pre vypracovanie súkromného znaleckého posudku. Žalovaná má za to, že v tomto
prípade boli splnené podmienky pre nariadenie znaleckého dokazovania, nakoľko žalovaná navrhla
tento dôkaz, rozhodnutie súdu záviselo od posúdenia skutočnosti, na ktoré boli potrebné vedecké

poznatky a v danom prípade nepostačovalo vyžiadanie odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej
osoby z dôvodu zložitosti posudzovanej otázky.

11. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na doplnenie dokazovania. Súd priznal žalobkyni
požadované plnenie v celkovej výške 1030 Eur, ktorého sa domáhala vo výške 1000 Eur za chirurgický

zákrok a 30 Eur za odškodné za pobyt v nemocnici, nakoľko za nekalé správanie zo strany žalovaného
súd považoval aj to, že v poistke k poistnej zmluve je uvedené, že pri poistení chirurgického zákroku je
poistná suma 1000 eur, avšak v osobitných poistných podmienkach pre poistenie chirurgického zákroku
je pri tabuľke chirurgických zákrokov uvedené poistné plnenie vyjadrené ako percento z poistnej sumy
operácie alebo odstránenie žlčníka vo výške 30%, čo súd považuje pre spotrebiteľa za zavádzajúce

atď. Žalobkyňa, resp. zákonná zástupkyňa žalobkyne podpísala návrh na uzavretie poistnej zmluvy,
o čom svedčí jej podpis na návrhu, ktorý tvoril prílohu žalobného návrhu. Tým, že návrh poistenej
zmluvy podpísala, došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy s poisťovateľom. V súlade s § 788 OZ ods. 3 )
súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktorésa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené, alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Tieto skutočnosti v konaní boli preukázané. Predmetná listina
(poistka), na ktorú odkazuje súd, je jednostranný úkon poisťovateľa, ktorým sa len potvrdzuje existencia

konkrétnej poistnej zmluvy, ktorú žalobkyňa podpísala, pričom poistná zmluva podpísaná žalobkyňou
(v čase uzatvorenia PZ matkou žalobkyne) je dvojstranný právny úkon a právnou skutočnosťou, na
základe ktorej vzniká právny vzťah, a teda poistná zmluva má konštitutívne účinky. Predmetná listina,
poistka, na základe ktorej súd priznal žalobkyni poistné plnenie, má len oznamovaciu funkciu vo vzťahu
k objektívnym skutočnostiam, ktorým je uzatvorenie poistnej zmluvy. Táto listina (poistka) nemá žiadne

konštitutívne účinky a nezakladá nový právny vzťah, ako je to pri konštitutívnych listinách zakladajúcich
nové právne vzťahy, napr. pri zmluvách.

12. Súd v rozpore s poistnou zmluvou a k nej prislúchajúcimi osobitnými poistnými podmienkami
priznal žalobkyni poistné plnenie. Neriadil sa poistnou zmluvou a k tomu prislúchajúcimi osobitnými
poistnými podmienkami, na ktoré žalovaná v konaní viackrát poukazovala. V súlade s poistnou zmluvou

a osobitnými poistnými podmienkami pre poistenie denného odškodného pri pobyte v nemocnici z
dôvodu choroby, ak by bol nárok krytý, tak žalobkyňa nebola hospitalizovaná v nemocnici 6 dní, za ktoré
jej súd priznal poistné plnenie, ale iba 5 dní, pretože žalobkyňa bola prijatá dňa 25.3.2014 o 2:04 hod.
a prepustená 30.3.2014 o 12:00 hod., teda v nemocnici strávila 5 a nie 6 dní (deň = 24 hodín), čo by vo
finančnom ekvivalente znamenalo, že jej prináleží 25 eur a nie 30 eur ako jej súd priznal.

13. S poukazom na ustálenú súdnu prax (viď napr. rozhodnutie NS SR 2Cdo/122/2002, rozhodnutie KS
Prešov 7Co/70/2013) žalovaná namieta priznaný úrok z omeškania, nakoľko, ak bol sporný samotný
právny základ nároku na poistné plnenie tak, ako je to v súdenej veci, žalovaná sa nemohla dostať do
omeškania. Pred právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý rozhodoval o dôvodnosti nároku sa žalovaná

nemohla dostať do omeškania, nakoľko splatnosť poistného plnenia nastáva až vykonateľnosťou
rozhodnutia súdu o poistnom plnení. Až nesplnenie si povinnosti z právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia súdu v časti istiny - základu nároku žalobkyne je základom pre uplatnenie úrokov z
omeškania, pretože až týmto okamihom sa môže žalovaná dostať do omeškania.

14. Inštitút čakacej doby existuje v poisťovníctve historicky dlhodobo, používal sa v poistných zmluvách
ešte v časoch pred zrušením poistných podmienok vo forme vyhlášok a pred liberalizáciou poistného
trhu. Takže, ak čakacia doba bola už v minulosti súčasťou právnych predpisov vydávaných štátnymi
orgánmi, neskôr aj súčasťou poistných podmienok, ktoré až do účinnosti Zákona o poisťovníctve č.
95/2002 Z. z. schvaľoval Úrad pre finančný trh SR ako špecializovaný orgán dozoru nad poisťovníctvom,

nemožno sa stotožniť s názorom súdu, že je to neprijateľná zmluvná podmienka. Naopak, poisťovne to
považujú za potvrdenie skutočností, že ňou vytvorené poistné podmienky sú v celom rozsahu v súlade
s právnymi predpismi SR a tým je zaručený princíp právnej istoty v zmysle Ústavy SR. Právo zmluvných
strán dojednať v poistnej zmluve rozsah poistenia, ako aj to, kedy vznikne poistiteľovi povinnosť plniť,
a teda kedy vznikne poistenému právo na poistné plnenie, vychádza aj z jednej zo základných zásad

občianskehopráva,atozásadyzmluvnejvoľnostiúčastníkovobčianskoprávnychvzťahov.Čakaciadoba
slúži ako prostriedok na zníženie špekulatívnych motívov a podvodov pri uzavieraní poistenia, a teda má
zamedziť vyplácaniu v prípadoch chorôb, ktoré nastali tesne pred začiatkom poistenia. Čakacia doba
umožňujekryťajtiepoistnérizika,ktorébypoisťovateľinakponúkallenzavyššiepoistnéresp.vzhľadom
na svoje riziko neponúkal vôbec. Toto je započítané aj na poistnom, teda, že riziko pre poisťovňu je po

uplynutí čakacej doby vyššie, ale poistné pre klienta je stále rovnaké. Pri výpočte poistného sa uvažuje
s nulovou pravdepodobnosťou vzniku uvedeného rizika počas čakacej doby, čo sa následne prejaví v
celkovej výške poistného plateného klientom, ktoré je počas celej doby poistenia rovnaké. Z uvedeného
dôvodu nie je možné prisvedčiť súdu, že poistený za svoje peniaze, ktoré platí ako poistné nedostáva
od začiatku protislužbu.

15. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Poukázala na skutočnosť, že k poistnej udalosti došlo dňa 25.03.2013 - hospitalizácia a dňa 26.03.2013 -
operačnýzákrok.Poisťovňajejpísomnýmpodanímeštezodňa07.07.2014uviedla,žeukončilašetrenie,
atedalikvidáciujejpoistnejudalosti.Úplneprekvapivovodvolanížalovanáuvádza,žeodlekárkyžiadala

zdravotnú dokumentáciu dňa 12.02.2019, čo poisťovňa označila za maximálne úsilie.

16. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v poradí druhým rozsudkom sp. zn. 24Co/12/2019 z
28.5.2020 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.17. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že žalovaný namieta záver súdu o tom, že v
prípade žalobkyne nešlo o chronickú chorobu. Má za to, že na posúdenie tejto otázky sú potrebné

odborné znalosti z oblasti medicíny a namieta, že súd pri svojom závere o tom, že v danom prípade
u žalobkyne došlo k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu a nešlo o chronické ochorenie, vychádzal
iba z domnienok.

18. Ako to vyplýva z prepúšťacej správy (č. l. 10), žalobkyňa bola dňa 25.3.2014 o 02:14 hod.

hospitalizovaná po tom, ako od 11.00 hod. predchádzajúceho dňa mala bolesti v pravom podrebrí
a nauzeu (nutkanie dáviť). Dôvodom prijatia na hospitalizáciu na chirurgickej klinike boli jej biliárne
(žlčníkové) ťažkosti. Z lekárskej prepúšťacej správy zo dňa 30.3.2014 (č. l. 8) je prijímacím lekárom
ako spôsob prijatia uvedené „1“ (neodkladné prijatie) s diagnózou K80. Ako to vyplýva z verejne
dostupných zdrojov na internete, „na operáciu je indikovaný každý pacient s nálezom cholecystolitiázy,
pretože možné komplikácie vyplývajúce z litiázy pri zablokovaní alebo uvoľnení kameňov (od hydropsu

žlčníka, cez jeho zápal, perforáciu po akútny zápal pankreasu, ikterus - ožltnutie, atď. ) môžu
byť závažné a ich riešenie môže byť následne výrazne komplikované.“ (zdroj: https://www.lekari.sk/
lekarsky-clanok/Laparoskopicka-operacia-zlcnika-laparoskopicka-cholecystektomia-31.html). V súlade
s uvedeným, rešpektujúc názor lekára - odborníka, ktorý žalobkyňu vyšetril a prijal na hospitalizáciu
a ktorý ako spôsob jej prijatia stanovil neodkladné prijatie (na rozdiel od plánovaného prijatia, resp.

iného spôsobu prijatia), prihliadnuc na možné výrazné a závažné zdravotné komplikácie, ktoré žalobkyni
v prípade nevykonania neodkladnej operácie mohli hroziť, má odvolací súd v zhode so záverom
súdu prvej inštancie za preukázané, že v prípade operácie žalobkyne nešlo v žiadnom prípade o
chronické ochorenie, ale o akútny, život ohrozujúci stav, ktorý si vyžadoval neodkladnú operáciu. Dôkazy
podporujúce tento záver sú dostatočné a vyplývajúce zo spisu, preto nebolo potrebné na posúdenie tejto

skutočnosti nariadenie znaleckého dokazovania.

19.Žalovanávosvojomodvolanínamietanesprávnyzáversúduvovzťahukpriznanejvýškeplnenia.Má
za to, že pre výšku plnenia je relevantná poistná zmluva s ňou prislúchajúcimi obchodnými podmienkami
a poistka má len oznamovaciu funkciu vo vzťahu k uzatvoreniu poistnej zmluvy. Súd pri rozhodovaní

o výške plnenia vychádzal z poistnej sumy 1.000 Eur pre poistenie chirurgického zákroku, ktorá
suma je uvedená v poistke k poistnej zmluve ( č. l. 7). Súd uvedenie odlišnej sumy v osobitných
poistných podmienkach a v poistke považoval za zavádzajúce pre spotrebiteľa, vytváranie zdania
výhodnosti poistenia, a teda za nekalé správanie zo strany žalovanej pri uzatváraní spotrebiteľskej
zmluvy. Odvolací súd poukazuje na návrh poistnej zmluvy (č. l. 22-23), kde je zmluvnými stranami

dohodnuté poistenie chirurgického zákroku a poistná suma za toto poistenie 1000 Eur, čo zodpovedá aj
sume uvedenej v poistke k poistnej zmluve (č. l. 7). Za takýchto okolností je podľa názoru odvolacieho
súdu bez významu, že v osobitných zmluvných podmienkach je pre prípad poistenia chirurgického
zákroku uvedená odlišná suma, ako suma dohodnutá zmluvnými stranami pri podpise poistnej zmluvy.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že v spotrebiteľskom vzťahu je žalovaná ako dodávateľ povinná

postupovať v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti tak, aby nedošlo k narušeniu ekonomického
správania priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe. Nepochybne k požiadavke
odbornej starostlivosti patrí aj dôsledné, správne a jednoznačné uvádzanie výšky poistných súm zo
strany dodávateľa. Vo vzťahu k námietke, že denné odškodnenie žalobkyni náleží len za 5 dní, nie
6 dní hospitalizácie, odvolací súd udáva, že ako to vyplýva z prepúšťacej správy, žalobkyňa bola

hospitalizovaná v čase od 25.3.2014 do 30.3.2014, t. j. 6 dní, ako to správne ustálil súd prvej inštancie.

20.Žalovanánamieta,žesúdnesprávnevyslovilneprijateľnosťzmluvnýchpodmienokohľadnečakacích
dôb. Žalovaná odkazuje na historické súvislosti tohto inštitútu a výraz zmluvnej voľnosti zmluvných
strán. Súd mal za to, že predmetné zmluvné podmienky vyjadrujú finančný záväzok spotrebiteľa za

plnenie, ktoré mu nie je dodané a slúži len záujmom dodávateľa. V tejto časti sa odvolací súd stotožňuje
s odôvodnením súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Nad rámec uvedeného
odvolací súd udáva, že preskúmaním zoznamu chirurgických zákrokov, na ktoré sa vzťahuje čakacia
doba uvedená v osobitných zmluvných podmienkach je zrejmé, že poistený po dobu 6 mesiacov
nemá nárok na poistné plnenie za chirurgický zákrok ani v prípadoch, akými sú aj odstraňovanie

malígnych (zhubných, rakovinových) nádorov na koži, podkožnom tkanive, resekcia konečníka z dôvodu
malignity, vrátane kolostómie, čo síce nie je prejednávaný prípad, ale v plnom svetle ilustruje absurditu
tvrdení žalovanej o tom, že takého zmluvné dojednania nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľov.21. Nakoniec žalovaná namieta záver súdu o začiatku omeškania žalovanej s poukazom na to,
že v prejednávanom prípade bol sporný samotný právny základ nároku na poistné plnenie, a teda

do omeškania sa mohla dostať až vykonateľnosťou rozhodnutia súdu o poistnom plnení. Právo na
plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná
udalosť)“ (797 ods. 2 OZ). Odmietnuť poistné plnenie je poisťovňa oprávnená len v prípadoch
špecifikovaných v ust. § 802 Občianskeho zákonníka, čo v konkrétnom prípade nenastalo.

22. Žalovaná podala voči tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie. Najvyšší súd SR uznesením sp.
zn 9Cdo/277/2020 z 30.11.2022 napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

23. Dovolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že súd prvej inštancie v konaní nerešpektoval
záväzný pokyn nadriadeného súdu pokiaľ nevykonal ním nariadené dokazovanie v intenciách

kasačného rozhodnutia odvolacieho súdu, naviac takéto dokazovanie nevykonal ani súd odvolací, ktorý
nepochopiteľnerezignovalnasvojevlastnézávery,atedanedostatokvdokazovanízostalneodstránený,
čím v danom prípade je konanie postihnuté vadou zmätočnosti, ktorá zakladá nie len prípustnosť,
ale i dôvodnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Treba poznamenať, že pokyn
nadriadeného súdu vykonať konkrétny dôkaz je bez ďalšieho pre súd záväzný a preto je bez právneho

významu, či takýto dôkaz (ne)navrhne súdu i sporová strana. Takéto konanie odvolacieho súdu sa potom
nevyhnutne odrazilo i v nepresvedčivosti a nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia. Jeho závery o tom,
že v žiadnom prípade nešlo o chronické ochorenie žalobkyne, vychádzajú naozaj iba z domnienky,
a nemožno ich považovať za odôvodnené, keď súd prvého stupňa nevykonanie dôkazu na ustálenie
tejto podstatnej skutočnosti odôvodnil iba hospodárnosťou konania a dĺžkou trvania sporu, čo však

nemôže byť na úkor strany sporu a odvolací súd pridal iba odkaz na verejný zdroj na internete. Za úplne
nedostatočné vzhliadol dovolací súd odôvodnenie neprijateľnosti zmluvných podmienok čakacích dôb,
ako to ustálili oba súdy.

24. Najvyšší súd ďalej uviedol, že podľa § 298 v spojení s § 295 CSP je súd povinný i bez

návrhu skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiac so spotrebiteľskou zmluvou. A to nielen tých, na ktorých spočíva uplatnený
nárok, ale všetkých ostatných podmienok spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, na tento účel aj bez návrhu obstarať alebo zabezpečiť dôkaz a
vykonať ho, výslovne uviesť vo výroku znenie zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej

zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ak dospel k
záveru o jej neprijateľnosti. Tieto ustanovenia predstavujú v Civilnom sporovom poriadku odôvodnenú
výnimku z dispozičného princípu a z princípu ne ultra petitum. Skúmanie neprijateľných zmluvných
podmienok sa týka nielen samotnej zmluvy, ale aj všetkých zmluvných dokumentov s ňou súvisiacich.
Súd nemusí vyhlasovať uznesenie o začatí konania, ak mieni ex officio určiť v začatom spotrebiteľskom

sporezmluvnúpodmienkuzaneprijateľnú.Musívšakumožniťstranámvyjadriťsakmožnémuposúdeniu
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, aby bolo jeho rozhodnutie predvídateľným. Princíp kontradiktórnosti
totiž zabezpečuje stranám rovnaké právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a tiež k skutkovým a
právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania, čo zdôrazňuje aj SDEÚ vo svojej
rozhodovacej činnosti. Takúto možnosť by mal mať jednak dodávateľ, v ktorého záujme, pochopiteľne,

bude predložiť dôkazy a tvrdenia o tom, že zmluvná podmienka nie je neprijateľná, no súd musí
prihliadnuť aj na vyjadrenie spotrebiteľa, či si aj napriek neprijateľnosti zmluvnej podmienky nepraje
byť ňou viazaný. V predmetnom spore pred rozhodnutím súdu prvej inštancie táto možnosť stranám
sporu daná nebola, čo samo osebe sa javí ako nesprávny procesný postup, a viedol k prekvapivosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie, a je potrebné dodať i k nedostatku odôvodnenia, na druhej strane

v rámci odvolacieho kasačného konania a následného opätovného rozhodnutia bola daná možnosť
stranám sa k uvedenému záveru súdu vyjadriť.

25. Dovolací súd však dospel k záveru, že odôvodnenie súdov v prípade, ak rozhodujú ex officio
musí v sebe obsahovať ešte väčšiu požiadavku na kvalitu odôvodnenia takéhoto rozhodnutia súdu.

Z hľadiska záväznosti vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spore dovolací súd súhlasí so
záverom o jej záväznosti iba medzi stranami sporu, ale nemôže prehliadnuť i ďalšie konzekvencie
takéhotorozhodnutia.ÚstavnýsúdvosvojomrozhodnutíI.ÚS540/2012uviedol,žeajkeďprávnezávery
všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republikycharakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval
rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch
neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne

konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že
nedostatočným odôvodnením trpiace rozhodnutie odvolacieho súdu dáva podklad pre záver, že konanie
je postihnuté vadou v zmysle § 420 písm. f/ CSP.

26. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu žalovanou z hľadiska § 421 ods. písm. b/ CSP dovolací súd, i
keď sú mu známe závery ústavných rozhodnutí (napr. II. ÚS 89/2018 (ZNaU 14/2018) mal za to, pokiaľ
nedôjde k riadnemu odôvodneniu záverov súdov, prečo považuje dohodnuté zmluvné dojednania za
neprijateľné, tak ako to vyslovili vo svojich rozhodnutiach v predmetnom spore, akékoľvek právne závery
v intenciách dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 CSP by boli predčasné a nahrádzali by činnosť
odvolacieho súdu.

27. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na podané odvolanie i rozhodnutie
dovolacieho súdu znova preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)

tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove
a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre
potvrdenie ani zmenu rozsudku.

28. Dovolací súd za právne relevantný uznal dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého

dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolací
súd v odôvodnení svojho uznesenia vytkol nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý
nerešpektoval právne záväzný názor odvolacieho súdu pri prvom zrušení a vrátení veci, odvolaciemu

súdu vytkol, že rezignoval na svoj právny názor a nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie
aproboval svojím druhým potvrdzujúcim rozsudkom, uznesením však zrušil iba rozsudok odvolacieho
súdu. Ak nevykonaním navrhnutého dôkazu došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces,
ako to ustálil dovolací súd, potom odvolací súd zastáva názor, že zadosťučiniť tomuto právu žalovanej
možno v úplnosti len opätovným zrušením rozsudku súdu prvej inštancie a vrátením veci na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, vychádzajúc aj z toho, že sama žalovaná túto možnosť v alternatívnom
odvolacom petite navrhla, čím dala najavo, že takýto postup by nepovažovala za porušenie svojich
procesných práv.

29. Odvolací súd považuje za dôležité zaujať stanovisko aj k ústavnoprávnemu aspektu tohto postupu.

Odvolaciemu súdu je známa judikatúra ústavného súdu vo veci nerešpektovania zásady jedenkrát a
dosť, no ústavný súd sa zatiaľ nevysporiadal so stretom tejto zásady so zásadou neúplnej apelácie,
ktorá je a bola nosným pilierom odvolacieho konania už aj za predchádzajúcej právnej úpravy. Zásada
jedenkrát a dosť bola do novej právnej úpravy zakomponovaná bez toho, aby sa odrazila aj v iných
ustanoveniach upravujúcich priebeh odvolacieho konania. Odvolací súd vníma ako účel ustanovenia

§ 390 CSP dosiahnutie zrýchlenia konania, nie však aby sa vec sama prejednala mimo súdu prvej
inštancie, resp. aby celé dokazovanie prebehlo pred odvolacím súdom (porovnaj napr. s § 384 CSP).
Pokiaľ na súde prvej inštancie neprebehlo nijaké dokazovanie, odvolací súd nemá čo doplniť, resp.
zopakovať, čím by odvolací súd v prerokúvanej veci (nemajúc súdom prvej inštancie vytvorený nijaký
skutkový ani právny základ) plnil de facto všetky úlohy súdu prvej inštancie, čím by došlo k porušeniu

zásady dvojinštančnosti konania, keďže voči rozhodnutiu odvolacieho súdu by už nebol prípustný riadny
opravný prostriedok. Zachovanie možnosti prípadného následného odvolacieho prieskumu by nebol na
ujmu ani jednej zo sporových strán, s čím korešponduje aj názor vyslovený v odôvodnení uznesenia
dovolacieho súdu (bod 13.), že v tejto veci právo strany sporu na spravodlivý súdny proces prevažuje
nad dĺžkou trvania sporu.

30. Na podporu svojej argumentácie odvolací súd cituje z nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 570/2023
z 21. decembra 2023: „Vo vzťahu k namietanému porušeniu ústavných práv sťažovateľa na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti
s nesprávnou aplikáciou § 390 CSP v uznesení krajského súdu je potrebné pripomenúť, že cieľom§ 390 CSP je zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania. Krajskému súdu sa v konaní o druhom
odvolaní ukladá povinnosť rozhodnúť vec, ak rozhodnutie okresného súdu bolo už raz krajským súdom
zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Ak krajský súd ignoruje alebo bez odôvodnenia

nerešpektuje § 390 CSP, predstavuje jeho postup ústavne neakceptovateľný zásah do základného
práva na súdnu ochranu, pretože koliduje s jeho obsahom v záruke postupu podľa zákona (I. ÚS
451/2022, III. ÚS 379/2017). Opomenutie príkazu, aby krajský súd sám vo veci rozhodol, a to bez
akéhokoľvek odôvodnenia tohto opomenutia, je excesom, ktorý zakladá porušenie ústavných práv na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(III. ÚS 5/2018). Tieto závery však neposkytujú odpoveď na otázku, či zákaz druhýkrát zrušiť rozsudok
okresnému súdu a vec mu vrátiť má absolútnu povahu a či z pravidla podľa § 390 CSP je možné
ústavne konformným spôsobom odvodiť výnimku. Z uvedených záverov je zrejmé, že pokiaľ krajský súd
dostatočným spôsobom odôvodní, prečo aj druhýkrát zrušil rozsudok okresného súdu, takýto postup
môže byť ústavne súladný. Krajský súd však musí splniť dve podmienky. Jednak musí uviesť konkrétne
skutočnosti, pre ktoré sa domnieva, že s ohľadom na cieľ § 390 CSP je pre spravodlivé rozhodnutie

účelnejšie vrátiť vec okresnému súdu. Vrátenie veci okresnému súdu musí byť posledná možnosť po
tom, čo krajský súd zváži, že jeho rozhodnutie by bolo v danej veci horším riešením. Pritom nie je
postačujúce len všeobecné konštatovanie o lepšej vybavenosti okresného súdu pre rozhodnutie. Okrem
toho rozhodnutie okresného súdu musí vykazovať závažné nedostatky. Je to tak najmä v prípade, keď
je zjavné, že sa okresný súd v rozpore s § 391 ods. 2 CSP nijak nevysporiadal so skorším rozhodnutím

krajského súdu a vo svojej podstate opakuje rovnaké odôvodnenie a závery alebo inak úplne ignoruje
svoje právomoci súdu prvej inštancie, tak ako vyplývajú z ustanovení zákona. Pokiaľ by nebolo možné
odchýliť sa od § 390 CSP, okresné súdy by mali bezbrehý priestor na neplnenie svojich právomocí
s následkom ich faktického prenosu na odvolacie súdy, no predovšetkým s rizikom porušenia iných
ústavných práv strán civilného sporu. Veď ľahko si možno predstaviť taký prístup okresného súdu, ktorý

aj napriek jasnému príkazu krajského súdu svoje druhé rozhodnutie odôvodní obdobne nedbalo, ako to
bolo v spore sťažovateľa. Krajský súd zdôvodnil, prečo zrušenie rozsudku a vrátenie veci okresnému
súdu je lepším riešením s ohľadom na spravodlivé vyriešenie sporu. Krajský súd správne poukázal na
nedostatky odôvodnenia rozsudku okresného súdu, ktoré len rekapituluje závery vykonaných dôkazov
bez akejkoľvek snahy o vyhodnotenie ich rozporov. Vlastné odôvodnenie okresného súdu tvorí len jedna

strana na konci odôvodnenia, ktorá sa zjavne nevysporiadava s medzi stranami spornými skutkovými
tvrdeniami a právnym posúdením. Krajskému súdu tak chýbal základný predpoklad v podobe jasného
podkladu pre rozhodnutie o odvolaní. Je potrebné zdôrazniť, že § 390 CSP vyžaduje, aby šlo o nové
rozhodnutie. V tomto konkrétnom prípade sa však okresný súd dopustil tak viditeľných nedostatkov
v odôvodnení druhého rozhodnutia, ktoré pri ignorovaní prvého zrušujúceho rozhodnutia krajského

súdu vykazuje znaky odopretia spravodlivosti. Po formálnej stránke je rozsudok okresného súdu
novým rozhodnutím, no po obsahovej stránke novým nie je. Z porovnania prvého a druhého rozsudku
okresného súdu, je zrejmé, že okresný súd len prebral text „odôvodnenia“ svojho prvého rozsudku
do textu „odôvodnenia“ druhého rozsudku potom, ako ho len kozmeticky doplnil o pár odsekov, ktoré
rekapitulujú, no nevyhodnocujú závery znaleckých posudkov bez akejkoľvek bližšej snahy o vysvetlenie

skutkových rozporov. Okresný súd tak nerešpektovaním záväzného právneho názoru súdu vyššieho
stupňa v rozpore s § 391 ods. 2 CSP postavil krajský súd do situácie, v ktorej by krajský súd ako prvý
a posledný riešil rozpory medzi jednotlivými dôkazmi, a tak sa vlastne ocitol v postavení súdu prvej
inštancie. K tomu došlo napriek tomu, že CSP stranám konania priznáva to, aby o spore bolo v jeho
skutkových a právnych otázkach rozhodnuté v dvoch inštanciách tak, aby bola zabezpečená kvalita

rozhodnutia, ktorá zodpovedá ústavným právam strán na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.
Prístup krajského súdu v jeho druhom zrušujúcom uznesení vyvažoval ústavné práva na spravodlivú
súdnu ochranu na strane jednej a na postup bez zbytočných prieťahov na strane druhej, ktorá sa v
ustanoveniach CSP o odvolaní koncentruje do protichodných príkazov zrušiť rozsudok okresného súdu,
ak tento nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovanie jej procesných práv v

miere porušenia práva na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) na strane jednej a rozhodnúť
sám vo veci, ak rozhoduje o druhom rozsudku okresného súdu po zrušení jeho prvého rozhodnutia (§
390 CSP). I s ohľadom na vyslovené porušenie ústavných práv sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a prejednanie veci v primeranej lehote postupom okresného súdu tak nemožno
dospieť k záveru, že by druhým zrušujúcim uznesením krajského súdu došlo k porušeniu ústavných práv

sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Zabezpečenie ochrany týchto ústavných
práv je ďalej v právomoci okresného a krajského súdu, pričom bude práve úlohou okresného súdu, aby
k ochrane ústavných práv strán sporu prispel aspoň takým odôvodnením, ktoré nebude len deskripciouvyjadrení strán a vykonaných dôkazov, ale jasným vyhodnotením dôkazného bremena strán a záverov
už vykonaného dokazovania“.

31. Vzhľadom na argumentáciu uvedenú v bodoch 29. a 30. odôvodnenia, odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389, ods. 1, písm.
c/ CSP.

32. V zmysle intencií rozhodnutia dovolacieho súdu, úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude

doplniť dokazovanie podľa návrhov sporových strán a opätovne posúdiť okolnosti uzavretia poistnej
zmluvy. Svoje dokazovanie zameria na ustálenie, či žalobkyňa v čase uzavretia poistnej zmluvy trpela na
chronické ochorenie, ktorého dôsledkom bol operačný zákrok, ktorému sa podrobila v čase po uzavretí
zmluvy alebo ide o akútne zhoršenie zdravotného stavu, ktoré si vyžiadalo neodkladnú operáciu, ktoré
vzniklo v čase po uzavretí poistnej zmluvy. Ak žalovaná tvrdí, že šlo o chronickú chorobu, čo predstavuje
výluku z poistenia, má v tejto súvislosti dôkaznú povinnosť na preukázanie svojich tvrdení. Odvolací

súd pripomína, že v súlade s ust. § 298 CSP je vyhlásenie neprijateľnej podmienky v individuálnom
spotrebiteľskom spore záväzné iba inter partes (pre strany sporu) a len v prejednávanej veci, v žiadnom
prípade nie je záväzný erga omnes (pre každého). Skúmanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky má
preto význam v prípade, ak súd dospeje k záveru, že takáto zmluvná podmienka bráni priznaniu plnenia,
na ktoré by inak vznikol nárok. Súd znova preskúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorú judikoval

v napadnutom rozsudku a svoje závery náležite odôvodní tak, aby rozhodnutie zodpovedalo zákonným
kritériám podľa § 220, ods. 2 CSP. Súd je viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu.

33. Súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).