Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/148/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123436696
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6123436696.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: Náhradné
vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpený: ADVOKÁTI
Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545,
právne zastúpený: Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 328,
Dunajská Streda, IČO: 36 720 097, o zaplatenie 985,55 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/5/2024-117 z 28. mája 2024 v spojení s opravným

uznesením č. k. 25C/5/2024-142 z 12. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 985,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
z dlžnej sumy od 11.05.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok
I.). Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

Konštatoval, že žalobou doručenou dňa 23.01.2024 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 985,55 eur. Citujúc § 442 ods. 1, 3, § 517 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2, § 797 ods. 3 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001
Z. z.“), dospel k záveru, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, neuhradil
žalobcovicelúškodu, pričomdôvodykráteniaplnenia kvalifikovanýmspôsobomnepreukázal.Otrovách

konania rozhodol citujúc § 262 ods. 1, 2 a 3, § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) tak, že žalobcovi ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100%.

2. Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal za nesporné, že dňa 01.10.2022 došlo
v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle (ďalej aj ako
„poškodené vozidlo“), ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B. (ďalej aj ako „poškodený“).

K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne poisteným
u žalovaného (ďalej aj ako „škodca“). Za nespornú považoval povinnosť žalovaného uhradiť skutočnú
škodu poškodeného na základe uzatvorenej poistnej zmluvy s osobou škodcu, podľa zák. č. 381/2001
Z.z., spornou bol rozsah plnenia, vzhľadom na tvrdenia žalovaného. Z dôvodu poškodenia motorovéhovozidla, poškodený s osobou žalobcu uzatvoril zmluvu o nájme, na základe ktorej zapožičal žalobca
poškodenému motorové vozidlo KIA Ceed, za podmienok dohodnutých v zmluve, s poplatkom za
pristavenie vozidla. Po ukončení nájmu žalobca fakturoval nájomcovi faktúrou zo dňa 09.12.2022 za

prenájom náhradného motorového vozidla nájomné za 47 dní nájmu celkovú sumu (spolu s poplatkom
30 eur ) 1.627,81 eur s DPH. Zmluvou o postúpení pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. OZ zo dňa
09.12.2022 postúpil poškodený a nájomca v jednej osobe na prenajímateľa a žalobcu v jednej osobe,
pohľadávku poškodeného vo fakturovanej výške 1627,81 eur s DPH. Z oznámenia o poistnom plnení
zo dňa 26.04.2023 vyplývalo, že žalovaný z fakturovanej sumy uhradil len 641,932 eur za 18 dní

nájmu, nevyplatil zostatok nároku žalobcu vo výške 985,55 eur s DPH. K tvrdeniam žalovaného
o neprimeranosti dĺžky nevyhnutnej opravy poškodeného vozidla okresný súd uviedol, že žalovaný
svoje tvrdenia nedoložil žiadnym dôkazom, ktorý by predstavoval dôvodnosť inej doby nevyhnutnej
opravy. Uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by poškodený alebo žalobca zasahoval do
opravy poškodeného motorového vozidla alebo umelo predlžoval opravu motorového vozidla v servise.
Z uvedených dôvodov konštatoval, že pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na doplatenie náhrady škody

z titulu poistnej udalosti v zostávajúcej výške 985,88 eur, priznal mu uplatnený nárok v celom rozsahu.
Ďalej uviedol, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňom 26.04.2023, ktorú skutočnosť oznámil
žalobcovi oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.04.2023 a poskytol mu plnenie len vo výške 641,93
eur, čím sa dostal do omeškania so zostatkom nároku žalobcu. Z tohto dôvodu priznal žalobcovi okrem
istiny aj úrok z omeškania 8,75% odo dňa omeškania 11.05.2023, z priznanej sumy až do zaplatenia.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne alebo ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Uviedol, že podľa jeho názoru prenájom náhradného motorového vozidla na obdobie 47 dní
nezodpovedalvzhľadomnarozsahpožadovanýchoprávúčelnýmaprimeranýmnákladomvynaloženým

na nájom náhradného vozidla. Z toho dôvodu kontaktoval autoservis vykonávajúci opravu poškodeného
motorového vozidla za účelom preukázania dĺžky opravy, avšak autoservis ani na jeho opakovanú
žiadosť nereagoval. Preto z faktúry za opravu motorového vozidla ustálil rozsah primeranej opravy 18
dní, ktoré žalobcovi priznal a nahradil. Uviedol, že ani z dodatočného oznámenia servisu o vykonaní
opravy na poškodenom motorovom vozidle nevyplynul rozsah čakania na náhradné diely, ani neboli

zdôvodnenédôvodypredĺženiaopravyvozidla.Nestotožnilsasvyjadrenímservisupredloženýmpovyše
1,5roku,žeboliprieťahyvdoobhliadkespoločnosťouSLOVEXPERTA.Uviedol,žeprávesautoservisom
AT a.s. bola problematická komunikácia, keďže nereagoval ani na jednu z emailových správ, ktorými
sa dotazoval zdôvodnenia dĺžky opravy motorového vozidla, ani neuviedol žiadnu informáciu k oprave
vozidla. Tvrdenie autoservisu AT, s.r.o., že k prieťahom zapríčineným žalovanou stranou, ktoré sa mali

týkať doobhliadky motorového vozidla tak nemajú opodstatnenie. Na základe uvedeného tak podľa neho
vychádza záver súdu z nesprávne zisteného skutkového stavu veci a tiež z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že bolo na strane žalobcu, aby zdôvodnil neprimeranú dĺžku opravy, avšak
žalobcaajautoserviszostalivpreukázaníoprávnenostiopravymotorovéhovozidlapočas47dnínečinný
a potrebu opravy v tomto rozsahu ničím žalobca nepreukázal. Na záver uviedol, že má za to, že žalobca

ani v žalobe ani v súdnom konaní neuviedol vôbec žiadne skutkové tvrdenia k nutnosti a účelnosti nájmu
náhradného vozidla. Okresný súd sa podľa neho riadne nevysporiadal so skutkovým a právnym stavom
v prejednávanej veci, a preto je jeho rozhodnutie zároveň nepreskúmateľné a arbitrárne.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že je len prejavom nesúhlasu žalovaného

s rozsudkom a jeho postoj nemá vecné ani právne opodstatnenie. Vyjadril súhlas s napadnutým
rozhodnutím, ktoré považuje za vecne správne. Žalovaný si sám protirečí a spochybňuje svoj vlastný
postup, keď ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy nemal nijaké námietky, pričom fakturovanú
čiastku autoservisu bez pochybností uhradil a postup autoservisu namietal až v súvislosti s nákladmi
na nájom náhradného vozidla. Podľa jeho názoru v konaní jednoznačne preukázal, po akú dobu sa

poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy, pričom poukázal na
skutočnosť, že to bol práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a kedy
sa ocitol v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Samotnú dĺžku opravy nebolo
možné zo strany poškodeného akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Uviedol, že nedôvodnosť obrany
žalovaného potvrdzujú i viaceré právoplatné rozhodnutia súdov v obdobných sporoch, v ktorých súdy

odmietlipričítaťpoškodenému„nečinnosť“autoservisualebovykonávaťdokazovanieohľadomsamotnej
dĺžky opravy, keď rozhodná pre posúdenie uplatneného nároku na náhradu nákladov za prenájom
náhradného vozidla bola výhradne doba, po ktorú nemohol poškodený užívať svoje opravované vozidlo
nachádzajúce sa v autoservise. V prejednávanej veci podľa jeho názoru nebolo preukázané, že bydoba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému, práve naopak, doba
zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidla súvisí výhradne so vznikom
dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu škody,

ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný nesúhlasí s
postupom servisu pri oprave či s konečnou dĺžkou opravy, uvedené skutočnosti mali byť z jeho strany
zohľadnené a namietané priamo voči autoservisu ako zmluvnému partnerovi pri poskytovaní plnenia a
nie následne v rámci nároku poškodeného.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nájom náhradného vozidla v akomkoľvek
rozsahu nemôže byť svojvoľný. Výška náhrady nie je daná čiastkou skutočne vyplatenou v akejkoľvek
výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Hoci oprava poškodeného vozidla je objektívnou
relevantnouskutočnosťou,ktorázakladánutnosťprenájmunáhradnéhovozidlapoškodeným,významné
sú podľa neho z hľadiska posudzovania odkázanosti poškodeného na používanie náhradného vozidla aj
konkrétne okolnosti, za ktorých sa oprava vykonávala. Podľa jeho názoru túto skutočnosť oprávnenosti

nájmu v ním požadovanom rozsahu žalobca nepreukázal. Uviedol, že samotná faktúra nie je dôkazom
o primeranej dĺžke nájmu náhradného vozidla. Keďže poškodený aj servis napriek jeho výzvam bol v
preukázaní okolností, ktoré mali vplyv na predĺženie opravy v takomto neprimeranom rozsahu oproti
skutočne vykonaným prácam v servise nečinný, bol nútený skúmať účelnosť nájmu z jemu dostupných
informácií. Nestotožnil sa s tvrdením, že čas pozostávajúci zo zotrvania poškodeného motorového

vozidla v servise je zároveň preukázaním účelnosti nájmu náhradného vozidla. Takýto záver podľa
neho podporuje možnosť neúčelného využívania náhradného vozidla z PZP zo strany poškodeného
počas vykonávania opravy poškodeného motorového vozidla bez ohľadu na to, po akú dĺžku si servis
poškodené motorové vozidlo ponechá v oprave. Ďalej uviedol, že žalobca si svojvoľne určil rozsah
trvania potreby užívať náhradné vozidlo, keďže žiaden relevantný doklad k nutnosti použitia náhradného

vozidla v ním požadovanom rozsahu nepreukázal, pričom zo samotnej faktúry servisu bolo preukázané,
že oprava trvala dva pracovné dni. Z toho dôvodu nemôže byť preto irelevantný nezáujem poškodeného
o dĺžku opravy jeho motorového vozidla v servise, keď mu rozsah potreby vykonania opravy bol a musel
byť už z prvotnej obhliadky známy a v konaní nepredložil žiaden doklad o informovaní sa poškodeného
o dĺžke opravy jeho auta v servise, ak zjavne tento čas prekračoval čas obvyklý na vykonanie opravy.

Na záver uviedol, že správanie poškodeného spočívajúce v tom, že akúkoľvek dobu zotrvania jeho
poškodeného motorového vozidla v servise možno považovať za dobu zodpovedajúcu účelnému nájmu
náhradného vozidla, nemôže požívať oprávnenú ochranu jeho nárokov, ak vedel a mal vedieť už pri prvej
obhliadne svojho vozidla približný rozsah prác na jeho poškodenom motorovom vozidle a z dokazovania
nevyplynula žiadna aktivita poškodeného o informovaní sa o priebehu vykonávania prác na jeho aute,

resp. požadovaní vysvetlenia zo strany servisu, z akého dôvodu trvali práce na jeho motorovom vozidle
neprimerane dlho. Z toho dôvodu je toho názoru, že žalobca dôkazné bremeno na preukázanie nároku
na úhradu nájomného za použitie náhradného vozidla presahujúceho žalobcom priznaných 18 dní pri
nespornom preukázaní dĺžky opravy poškodeného motorového vozidla v rozsahu 2 pracovných dní,
nepreukázal vôbec.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov podaného
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania (§ 124 CSP) odvolací súd ustálil, že žalovaný namieta
správnosť záverov okresného súdu, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia
o primeranej dĺžke opravy motorového vozidla poškodeného. Žalovaný bol názoru, že bremeno dôkazu
v tomto prípade zaťažovalo žalobcu, ktorý mal dôvodnosť dĺžky opravy motorového vozidla preukázať,
čím by preukázal aj oprávnenosť nároku na náhradu nájomného za užívanie náhradného motorového

vozidla počas opravy poškodeného vozidla.

8. Podľa Článku 8 [ Procesné povinnosti a procesné bremená ] CSP strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s
princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť tvrdenia a s ňou súvisiaca
dôkazná povinnosť, ktorá v kontradiktórnom spore nestíha len žalobcu. Dokazovať je povinný každý,
kto v spore niečo tvrdí. To znamená, že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosťtvrdenia, a tým pádom aj dôkaznú povinnosť. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej
strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Okruh
rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie

tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer sporových strán.

10. V súdenej veci je predmetom konania nárok žalobcu na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložení
nákladov na nájom náhradného motorového vozidla, ktoré poškodený používal počas doby opravy jeho
poškodeného vozidla. Povinnosťou žalobcu bolo (okrem iného) tvrdiť existenciu škody a túto škodu

preukázať. Žalobca existenciu škody preukázal zmluvou o nájme náhradného motorového vozidla, dĺžku
trvania nájmu odvodzoval od dĺžky vykonávanej opravy jeho poškodeného motorového vozidla, ktorú
preukazoval faktúrou vystavenou za vykonanú opravu príslušným autoservisom. Žalovaný žalobcom
tvrdenú a preukázanú dĺžku opravy motorového vozidla namietal a tvrdil, že oprava bola neprimerane
dlhá, nezodpovedajúca rozsahu poškodenia motorového vozidla a mohla trvať maximálne 18 dní.
Žalovaný bol povinný okrem povinnosti tvrdiť skutočnosti, ktorými napádal správnosť tvrdení žalobcu

o dĺžke trvania opravy poškodeného motorového vozidla aj označiť a predložiť dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia. Žalovaný však žiadne takéto dôkazy súdu neoznačil a nepredložil. Okresný súd potom
správne ustálil, že žalovaný neuniesol dôkaznú povinnosť. Žalovaný mylne v odvolaní namietal, že
bolo na žalobcovi, aby primeranosť vykonávanej opravy tvrdil a preukázal. Žalobca v konaní tvrdil,
že poškodený nemohol svoje motorové vozidlo užívať z dôvodu, že poškodenie motorového vozidla

spôsobené poisteným žalovaného (škodcom) vyžadovalo vykonanie opravy v rozsahu 47 dní, počas
ktorej nemohol svoje motorové vozidlo používať, pretože bolo v oprave. Žalovaný nenamietal, že
poškodené motorové vozidlo bolo v oprave 47 dní, avšak tvrdil, že rozsahom poškodenia motorového
vozidla poškodeného vzniknutého pri dopravnej nehode si vyžadoval kratší čas vykonávania opravy
a to 18 dní, a preto dĺžka opravy tento čas presahujúca, už nesúvisela so zodpovednosťou škodcu

za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového vozidla a z toho titulu ani nájom náhradného
motorového vozidla poškodeným presahujúci dĺžku opravy 18 dní nemohol byť škodou, ktorá vznikla v
príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla škodcu. Žalovaného zaťažovala povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Ten sa však obmedzil iba na spochybnenie správnosti údajov
vo faktúre za vykonanie opravy vystavenej autoservisom, ktorý realizoval opravu auta poškodeného,

sám neoznačil a nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by tieto spochybňujúce tvrdenia doložil. Okresný súd
tak správne vychádzal z toho, že žalovaný neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal svoje tvrdenia
spochybňujúce dĺžku trvania opravy motorového vozidla poškodeného, teda dospel k správnemu
právnemu záveru o neunesení dôkazného bremena žalovaným s následkom znášania pre neho
nepriaznivého rozhodnutia, ktorými vyhovenie žalobe. Odvolací súd tak dospel k záveru, že rozsudok

okresného súdu je vecne správny. Pokiaľ žalovaný poukazoval na vyjadrenie autoservisu, ktorý opravu
poškodeného motorového vozidla vykonával a tam uvádzaným dôvodom dĺžky vykonávanej opravy,
spochybňovanie týchto dôvodov, bez uvedenia a označenia relevantných dôkazov, ktorými by žalovaný
preukázal svoje tvrdenia o tom, že celková doba opravy mala byť podľa jeho názoru kratšia, nemajú
vplyv na správnosť právneho názoru okresného súdu.

11. Odvolací súd preskúmal správnosť závislého výroku o trovách konania a dospel k záveru, že okresný
súd správne vychádzal zo zásady úspechu v konaní a žalobcovi, ako strane v spore úspešnej, priznal
nárok na ich náhradu.

12. Rovnaká procesná situácia nastala aj v odvolacom konaní, žalovaný nebol v odvolacom konaní
úspešný, preto odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi.

13.Totorozhodnutiesenátuodvolaciehosúduboloprijatéhlasovanímpomeromhlasov 3(za):0(proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).