Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 7, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/108/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322010870
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2322010870.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu
JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.X.XXXX
v C., trvalé bydlisko D., tohto času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, pre prečin
neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona účinného do 5.8.2024 a iné, o odvolaní odsúdeného voči rozsudku Okresného súdu Galanta zo

dňa 4.9.2024, sp. zn. 14T/23/2022, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 7. januára 2025 v Trnave,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie odsúdeného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdGalanta(ďalejlen„okresnýsúd“)rozsudkomzodňa4.9.2024sp.zn.14T/23/2022,rozhodol
podľa § 405b odsek 1 druhá veta Trestného poriadku a § 84 Trestného zákona s poukazom na §

405a Trestného poriadku tak, že zrušil rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 14T/23/2022 zo
dňa 22.3.2023, právoplatný dňa 5.7.2023 vo výroku o treste, ktorým bol odsúdenému A. B. (ďalej len
„odsúdený“) uložený podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písmeno l) Trestného
zákona, § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona
a § 41 odsek 1 Trestného zákona účinného k 22.3.2023 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28
(dvadsaťosem) mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 405b odsek 1 druhá veta
Trestného poriadku s poukazom na právoplatný výrok o vine zo spáchania prečinov neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona
účinného do 5.8.2024, pri ktorých trestnosť činu nezanikla a z ktorých bol odsúdený uznaný za vinného
rozsudkomOkresnéhosúduGalantasp.zn.14T/23/2022zodňa22.3.2023,právoplatnýmdňa5.7.2023,

odsúdenému uložil podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024, zistiac poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h),
písmeno m) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona a § 41 odsek 1
Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov. Podľa § 48
odsek 2 písmeno b) Trestného zákona odsúdeného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 45 odsek 3 Trestného zákona, §

414 odsek 1 Trestného poriadku rozhodol, že sa už vykonaný trest uložený týmto rozsudkom zrušeného
rozsudku započítava do výkonu týmto rozsudkom uloženého trestu.
Po vyhlásení rozsudku na verejnom zasadnutí a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor vzdal
práva na podanie odvolania, no odsúdený voči nemu zahlásil odvolanie.
Odsúdený zahlásené odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ondreja Bartošoviča
(ďalej len „obhajca“) písomným podaním z 21.10.2024, v ktorom uviedol, že okresný súd správne ustálil,

že u odsúdeného je potrebné pôvodný rozsudok zrušiť v dôsledku zániku trestnosti niektorých skutkov,
avšak nesprávne postupoval, keď nedôsledne aplikoval ustanovenie § 2 odsek 1 Trestného zákona,podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin
spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony,
trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Okresný

súd tak dospel k nesprávnemu záveru, že vinu nie je možné posúdiť podľa jedného zákona a výrok
o treste podľa zákona v inom znení. Pre uloženie trestu mal byť aplikovaný Trestný zákon účinný od
6.8.2024, podľa ktorého sa pri prevahe priťažujúcich okolností nezvyšuje dolná hranica trestnej sadzby
a odsúdenému tak mohol byť ukladaný trest v sadzbe 1 rok až 5 rokov.
S poukazom na uvedené obhajca navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu,

alternatívne uložiť odsúdenému trest vo výmere 1 rok.
Prokurátor sa k písomne zdôvodnenému odvolaniu odsúdeného nevyjadril.
Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) riadne predložený na rozhodnutie
o odvolaní odsúdeného 8. novembra 2024.
Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil,
že odvolanie podal odsúdený ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ustanovenie § 317 odsek 1
Trestného poriadku krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné.

Vzhľadom k novele Trestného zákona účinnej od 6.8.2024 správne okresný súd pristúpil v zmysle
ustanovenia § 405a Trestného poriadku k preskúmaniu trestnosti skutku pôvodného rozsudku, ktorý bol
právne kvalifikovaný ako prečiny neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa
§ 219 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona účinného do 5.8.2024 a prečin krádeže podľa § 212 odsek
1 písmeno a) Trestného zákona účinného do 5.8.2024 v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného

zákona a správne dospel k záveru o zániku trestnosti prečinu krádeže. Následne správne rozhodoval na
verejnom zasadnutí o primeranom treste pre ostatné trestné činy v zmysle ustanovenia § 405b odsek
1 Trestného poriadku, ktorých trestnosť nezanikla.
Pokiaľ teda ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o primeranom treste, v
tomto smere žiadne námietky odsúdený nevzniesol a chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré

by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, krajský súd vlastným
prieskumom nezistil.
Podľa § 438k odsek 7 Trestného zákona trest, ktorý bol právoplatne uložený pred 15.3.2024 a ktorý
nebol ešte celkom vykonaný, za čin, ktorý podľa Trestného zákona v znení účinnom od 15.3.2024 nie
je trestným činom, sa vo zvyšnom rozsahu nevykoná.

Podľa § 405a odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny
zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe
aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.
V konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni a vo veciach,
v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia

účinnosti zmeny zákona.
Podľa § 405b odsek 1 Trestného poriadku, ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný
čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti
činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží

primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh
uloženého trestu započítanie možné.Podľa § 405d odsek 1, odsek 2, odsek 3 a odsek 4 Trestného poriadku, na vyhotovenie rozhodnutia, jeho
doručenie, opravný prostriedok proti rozhodnutiu, opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane
použijú ustanovenia o rozsudku a o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak. Rozsudok v

konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia
rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom zasadnutí sa použijú primerane. Nadriadený súd
rozhoduje podľa tohto dielu na neverejnom zasadnutí; odsek 2 tým nie je dotknutý. Ak súd pri postupe
podľa § 405b odsek 1 ukladá nový trest, rozsudok podľa § 405b odsek 1 sa stáva právoplatným až
právoplatnosťou výroku o novourčenom treste.

Kľúčové je hmotnoprávne ustanovenie § 438k odsek 7 Trestného zákona, ktoré upravuje prechodné
ustanovenia k zmenám Trestného zákona účinným od 15.3.2024. Jeho zmyslom bolo docieliť taký stav
veci, aby po účinnosti predmetnej novely nik nevykonával trest za čin, ktorý po novele už nie je trestným.
Toto prechodné ustanovenie zjavne cielilo len na nevykonané zvyšky trestov uložených za trestné činy,
ktorých trestnosť zanikla, pričom predmetné hmotnoprávne pravidlo našlo svoj odraz v procesnom
kódexe, a to v Trestnom poriadku vo štvrtom diely ôsmej časti označenej ako Preskúmanie rozhodnutia v

dôsledku zmeny zákona, konkrétne v ustanovení § 405b Trestného poriadku citovaných vyššie v texte,
ktoré upravujú procesný postup, ako želaný stav dosiahnuť.
Krajský súd konštatuje, že okresný súd citované normy aplikoval správne, keď ustálil, že odsúdenému
je potrebné aj naďalej ukladať úhrnný trest, nakoľko po zániku trestnosti prečinu krádeže sa aj naďalej
odsudzoval za viac trestných činov, konkrétne za dva prečiny neoprávneného vyrobenia a používania

platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona. Rovnako správne ustálil, že
z týchto dvoch zbiehajúcich sa prečinov (§ 219 odsek 1 Trestného zákona a § 219 odsek 2 Trestného
zákona) je prísnejšie trestný prečin podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona, za ktorý Trestný zákon
v znení účinnom v čase spáchania skutku a rovnako tak v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku
ustanovoval trestnú sadzbu trestu odňatia slobody 1 rok až 5 rokov.

Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd u odsúdeného správne
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, že sa odsúdený k činu priznal
a tento úprimne oľutoval, a zároveň ustálil existenciu dvoch priťažujúcich okolností, konkrétne podľa
§ 37 písmeno h) Trestného zákona, že odsúdený spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písmeno
m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený. Keďže u odsúdeného prevažovali priťažujúce

okolnosti nad poľahčujúcimi (2 : 1), správne okresný súd aplikoval ustanovenie § 38 odsek 2, odsek
4 Trestného zákona v znení účinnom do 5.8.2024, ktorým zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu na 28 mesiacov.
Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresným súdom nanovo uložený úhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov je trestom ukladaným na samej dolnej hranici modifikovanej

trestnej sadzby a z pohľadu krajského súdu je trestom nielen zákonným, ale aj primeraným, preto
spravodlivým,najmävzhľadomnaosobuodsúdeného,ktorýboldoposiaľuž15-krátsúdnetrestanýaboli
mu opakovane ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré vykonal. Okresný súd teda nijako
nepochybil, ak ako primeraný trest za zostávajúce trestné činy určil rovnaký trest, aký bol odsúdenému
uložený pôvodným rozhodnutím, keďže už vtedy bol ukladaný na dolnej hranici modifikovanej trestnej

sadzby. Taký trest už z povahy veci nemôže byť neprimerane prísny. Možno dodať, že primeranosť
trestu v zmysle ustanovenia § 405b odsek 1 Trestného poriadku neznamená, že nanovo uložený trest
nutne musí byť miernejší než trest uložený v pôvodnom rozhodnutí, resp. že ako primeraný nemôže byť
opätovne uložený trest v rovnakej výmere.
Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd nepochybil, keď odsúdeného

s použitím ust. § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, keďže do rovnakého ústavu bol zaradený aj pôvodným rozhodnutím.
Odsúdený v odvolaní nedôvodne namietal, že mal okresný súd pri určovaní nového primeraného
trestu aplikovať ustanovenia Trestného zákona účinného od 6.8.2024. Konanie podľa § 405b Trestného
poriadku nie je opakovaním konania v pôvodnej trestnej veci, týka sa iba výroku o treste, aj to len

jeho primeranosti vo vzťahu k trestnému činu, ktorého trestnosť zanikla. Citované ustanovenie zákona
neumožňuje súdom akokoľvek zasahovať do výroku o vine, ten je aj naďalej právoplatný, preto ho súdy
nemôžu preskúmavať, tobôž nemôžu skutok, pri ktorom trestnosť činu nezanikla, s odstupom času
inak právne kvalifikovať. Z uvedeného dôvodu sa nový primeraný trest ukladá podľa Trestného zákona
účinného v čase, keď bol pôvodný trest ukladaný, nie podľa Trestného zákona účinného od 6.8.2024.

Inak vyjadrené, v danej veci bolo potrebné ukladať nový úhrnný trest podľa najprísnejšieho trestného
čin, ktorého trestnosť nezanikla, pričom okresný súd správne rozhodoval podľa Trestného zákona
účinného v čase spáchania činu a súčasne aj v čase vyhlásenia pôvodného odsudzujúceho rozhodnutia.
V prípadoch trestných činov, ktorých trestnosť nezanikla a za ktoré bol právoplatne uložený trest do5.8.2024, nie je možné ukladať trest podľa Trestného zákona účinného od 6.8.2024, nakoľko novela
Trestného zákona ani Trestného poriadku účinná od 6.8.2024, neumožňuje prehodnocovať tresty pri
trestných činoch, kde trestnosť činu nezanikla.

S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti a právne úvahy dospel krajský súd k záveru, že
odvolanie odsúdeného nie je dôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
Krajský súd o odvolaní rozhodol na neverejnom zasadnutí tak, ako to predpokladá ustanovenie § 405d
odsek 3 Trestného poriadku.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 odsek 4, § 170 odsek 6 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.