Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-6Csp/172/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617204747
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8617204747.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobkyne A. A. B., C. D., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom E. XX/X, XXX XX F., štátna občianka SR, zastúpenej JUDr. Martinou
Fabianovou, advokátkou, so sídlom Hencovská 2043, 093 02 Hencovce, IČO: 47 100 885 proti
žalovanému365.bank,a.s.,sosídlomDvořákovonábrežie4,Bratislava,IČO:31340890, zastúpenému
Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO:

47 232 471, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 12.12.2017 domáhala, aby súd zaviazal pôvodne žalovaných 1/
a 2/ na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 994,81 eura s príslušenstvom a primeraného
finančného zadosťučinenia tiež vo výške 994,81 eura. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 6.10.2005
uzatvorila spotrebiteľskú Zmluvu o úvere č. 4000310805 so žalovaným ako veriteľom, ktorý jej poskytol
úver vo výške 50 000,- Sk (l 659,70 eura), výška mesačnej splátky 1 894,- Sk, počet pravidelných
mesačných splátok - 40, prvá platba - 18.11.2005, ďalšie platby k 18. dňu v mesiaci, RPMN 11,82

%, celková výška nákladov –

SK-6Csp/172/2017
-2-

22 888,99 Sk. Zmluva neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe, ani o konečnej splatnosti. V tomto

prípade ide o spotrebiteľský úver. Poštová banka následne svoju pohľadávku voči žalobkyni Zmluvou o
postúpení pohľadávok medzi Poštovou bankou, a.s, Prievozská 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890
a BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, 8 G. H., I. J., XXX K., L. XXX, XXXX J., E., č. reg. HE 275225 zo
dňa 15.12.2010 a následne v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi BOSSNUT INVESTMENTS
LIMITED, 8 Gregory Afxentiou, EL.PA Livadiotis, XXX K., L. XXX, XXXX J., E., č. reg. HE 275225 a PRO
CIVITAS s.r.o, Hattalova 12/C, 83103 Bratislava, IČO: 45 869 464 zo dňa 24.2.2011 postúpila uvedenú
pohľadávku voči žalobkyni v celom rozsahu spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými

na spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., čím spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. vstúpila do všetkých práv
Poštovej banky, a.s. ako pôvodného veriteľa. Žalobkyni v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník
pod sp. zn. 2C/95/2015 boli dňa 23.2.2016 doručené dokumenty a to výpis z úverového účtu žalobcu,
z ktorých žalobkyňa zistila, že na tento úver uhradila čiastku 2 654,51 eura. Zmluva o úvere zo dňa
6.10.2005 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva neobsahuje údaj o výške

úrokov, a preto je v zmysle § 4 ods. 5 bezúročná. Taktiež údaj o výške RPMN je nesprávne uvedený.
Podľa internetovej stránky www. fininfo.sk/sklkalkulacky-rpmn je výška RPMN podľa údajov získaných z
úverovej zmluvy 28,42 % a nie ako je uvedené v zmluve 11,82 %. Má za to, že nesprávny, klamlivý údaj
o výške RPMN je potrebné považovať za údaj, ktorý nie je v zmluve uvedený. Sankciou za neuvedenie
výšky RPMN je v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. tá skutočnosť, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa podľa výpisu z úverového účtu zaplatila pôvodne žalovaným
1/ a 2/ sumu 2 654,51 eura (69 032,- Sk + 363,07 eura). Posledná splátka bola žalobkyňou realizovaná

dňa 4.5.2009. Keďže úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobkyňa zaplatila žalovanýmviac o 994,81 eura (2.654,51 - 1.659,70). Pôvodne žalovaní získali majetkový prospech plnením bez
právneho dôvodu v zmysle § 451 a nasl. OZ, preto musia vrátiť to, o čo sa obohatili. Pôvodne žalovaní
1/ a 2/ sú povinní pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri

dodržiavaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. Pôvodne žalovaní
1/ a 2/ museli pri svojej činnosti samozrejme počítať pri nesplnení svojich zákonných povinností aj s
následkami uvedenými v § 4 ods. 2 písm. g), ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. Vzhľadom na právnu fikciu,
podľa ktorej sa poskytnuté úvery, v ktorých absentujú náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. g), ods.
5 zákona č. 258/2001 Z. z. považujú za bezúročné a bez poplatkov, je plnenie prijaté žalovanými vo

výške 994,81 eura (1 851,53 eura - 796,65 eura) plnením bez právneho dôvodu a teda ide o bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaných, ktoré musia vydať. Ďalej žalobkyňa citovala z rozsudku Krajského
súdu v Prešove zo dňa 2.5.2017, sp. zn. 11Co/56/2016, na základe ktorého žiada primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vo výške
994,81 eura.

2. Súd v spore vydal platobný rozkaz č. k. 6Csp/172/2017-14 zo dňa 27.2.2018.
3. Podľa § 266 ods. 1 CSP, platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.

4. Podľa § 267 ods. 3 a 4 CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením,
súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí,

SK-6Csp/172/2017
-3-

ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76. Uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd

do vlastných rúk; žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.

5. Proti platobnému rozkazu pôvodne žalovaní 1/ a 2/ podali v zákonnej lehote odpor. Uznesením
tunajšieho súdu č. k. 6Csp/172/2017-60 zo dňa 6.4.2018 bol uvedený platobný rozkaz zrušený.

6.Pôvodnežalovaný1/vodporeuviedol,ženamietanedostatokpasívnejvecnejlegitimácie.Podvecnou
legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie
oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z
účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, aktívna
vecnálegitimáciaalebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva,pasívnavecná

legitimácia, o ktorých sa v konaní rozhoduje. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 5.11.2015,
uzatvorenej medzi spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464 ako
postupcom a spoločnosťou OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P.O.BOX XXX,
C. B., B., D. M. N., zapísaná v Registri spoločnosti British Virgin Islands pod č. 1503447 ako postupníkom
bola pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. 4000310605 postúpená na postupníka, spoločnosť

OMIKRON TRADING LIMITED. Vyššie uvedené postúpenie pohľadávky mal za preukázané aj Okresný
súd Svidník, ktorý uznesením zo dňa 10.12.2015 sp. zn. 2C/95/2015 pripustil do konania spoločnosť
OMIKRON TRADING LIMITED namiesto žalovaného spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. V uvedenom
konaní tak isto vystupovala žalobkyňa zastúpená tou istou právnou zástupkyňou ako v tomto konaní.
V tejto súvislosti nie je vôbec jasné, z akého dôvodu žalobkyňa opätovne žaluje spoločnosť BENCONT

COLLECTION, a.s. (predtým PRO CIVITAS s.r.o.), keď už bolo v konaní 2C/95/2015 preukázané, že
pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. 4000310605 bola postúpená na spoločnosť OMIKRON
TRADING LIMITED. Zároveň k samotnému konaniu 2C/95/2015 je potrebné uviesť, že žalobkyňa
zobrala žalobu späť dňa 3.3.2016 a žiadala konanie zastaviť, nakoľko došlo k mimosúdnej dohode so
žalovaným. Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 11.4.2016 sp. zn. 2C/95/2015 konanie zastavil.

Žalobkyňa sa voči tomuto rozhodnutiu proti výroku II., ktorým súd rozhodol, že: „žalobkyni náhradu trov
nepriznáva“, odvolala. Spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. na základe dohody so žalobkyňou tento dlh ďalej
nevymáhala a pohľadávku odpísala. Z toho dôvodu nie je vôbec jasné, prečo žalobkyňa opätovne žaluje
právneho nástupcu spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. o zaplatenie, keď medzi žalobkyňou a
žalovaným bola uzavretá dohoda o nevymáhaní úveru.

7. Žalovaný v odpore uviedol, že pohľadávka žalovaného zo Zmluvy o úvere bola pôvodne žalovaným
1/ postúpená na nového veriteľa. Pohľadávka bola postúpená so všetkými právami a povinnosťami
s ňou súvisiacimi. Pritom žalobkyňa uhradila poslednú platbu dňa 4.5.2009. Súd v časti nárokužalobkyne o zaplatenie 994,81 eura s úrokom z omeškania vyhovel a vydal dňa 27.2.2018 platobný
rozkaz doručený žalovanému dňa 1.3.2018. Z evidencie žalovaného vyplýva, že žalobkyňa žalovanému
vykonala poslednú platbu vo výške 300 eur dňa 4.5.2009. Uvedenú skutočnosť tvrdí aj samotná

žalobkyňa, preto dátum poslednej platby v tomto konaní nepovažuje za sporný. Nakoľko žalobkyňa
uskutočnila poslednú platbu žalovanému dňa 4.5.2009, nárok na vydanie prípadného bezdôvodného
obohatenia, ktoré žalovaný v celom rozsahu popiera, by zanikol v subjektívnej lehote 4.5.2011
a dokonca
SK-6Csp/172/2017

-4-

v objektívnej premlčacej lehote 4.5.2012. Žalobkyňa podala žalobu na súd 12.12.2017, to znamená
viac ako päť rokov po uplynutí aj objektívnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
tak má za to, že žaloba je zjavne nedôvodná a podáva námietku premlčania. Žalobkyňa sa domáha
vydania primeraného finančného zadosťučinenia v sume totožnej so sumou údajného bezdôvodného

obohatenia. Jej nárok považuje za neprijateľný a neprimeraný, rovnako tak za nedôvodný. Žalobkyňa
ako osoba zastúpená advokátom si tak musí byť vedomá, že žaluje premlčaný nárok. Už z uvedeného
je zrejmé, že ani údajné primerané finančné zadosťučinenie nie je dôvodné. Súčasne považuje
naformulovaný petit za neurčitý, nakoľko žalovaný postúpil pohľadávku v celom rozsahu na pôvodne
žalovaného 1/ a preto voči žalobkyni nedisponuje žiadnymi právami ani povinnosťami, ktoré by sa týkali

jej údajných nárokov zo Zmluvy o úvere. Primerané zadosťučinenie sa skladá z náhrady morálnej ujmy a
výdavkov spojených s reparáciou navodeného stavu ako aj satisfakcie za stav, ktorý žalobkyňa musela
trpieť. Pokiaľ ide o nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ten predstavuje osobitný nárok plniaci
dvojakú úlohu, a to jednak úlohu alebo funkciu sankčnú, ktorá smeruje k sankcionovaniu subjektu,
ktorý sa dopustil protiprávneho konania, a jednak úlohu alebo funkciu satisfakčnú, ktorá je zameraná

na náhradu ujmy spôsobenej poškodenej zmluvnej strane. Pokiaľ ide o úlohu satisfakčnú,
nárok na primerané finančné zadosťučinenie je pomerne blízky štandardnému civilistickému nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy, keďže v tejto časti primerané finančné zadosťučinenie plní náhradu
nemajetkovej ujmy. Zákonnou podmienkou vzniku nároku na finančné zadosťučinenie je skoršie
úspešné uplatnenie práv na ochranu spotrebiteľa na súde. Tento nárok teda vznikne až vtedy, ak

sa spotrebiteľ úspešne (t. j. v podobe právoplatného a vykonateľného rozsudku) porušenia práva
dovolá. Žalovaný tak požiadavku žalobkyne na vydanie finančného zadosťučinenia popiera. Súčasne
z argumentácie žalobkyne nie je zrejmé, akým spôsobom dospela k sume finančného zadosťučinenia
vo výške 994,81 eura. Predmetná suma totožná s návrhom na vydanie bezdôvodného obohatenia
zrejme nepredstavuje náhradu nemajetkovej ujmy, ale snahu žalobkyne dosiahnuť vydanie údajného

a súčasne už premlčaného nároku prostredníctvom iného právneho inštitútu. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti navrhuje, aby súd žalobu voči žalovanému zamietol a priznal žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

8. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 20.11.2018 po zaslaní dôkazov pôvodne žalovaného

1/, ktoré nemala k dispozícii, zobrala návrh vo vzťahu k pôvodne žalovanému 1/ v celom rozsahu späť.
Žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedela až z výpisu z jej úverového účtu, ktorý
jej bol zaslaný v konaní vedenom na Okresnom súde vo Svidníku pod sp. zn. 2C/95/2015 dňa 23.2.2016.
Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola podaná dňa 12.12.2017, k uplynutiu subjektívnej
lehoty nedošlo. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, má za to, že žalovaný ako nebankový

subjekt dlhodobo poskytujúci úvery vo veľkom rozsahu má povinnosť poznať a dodržiavať právne
predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú formulované
žalovaným ako dodávateľom a preto žalovaný zodpovedá za ich obsah a za to, aby boli v súlade s
kogentnými ustanoveniami právnych predpisov. Pokiaľ žalovaný vo svojich zmluvách neuvádzal údaje,
ktoré vyžadoval zákon, tak bezdôvodné obohatenie takto vzniknuté je nutné hodnotiť ako úmyselné

bezdôvodné obohatenie, na ktoré sa vzťahuje desaťročná premlčacia doba. Žalobkyňa si svoj nárok
uplatňuje od 12.12.2017. Preto námietka premlčania je nedôvodná. Žalobkyňa podľa výpisu z úverového
účtu zaplatila žalovanému od 12.12.2007 do 4.5.2009 naviac sumu 977,17 eura. V časti sumy 16,93
eura berie svoj návrh späť.
SK-6Csp/172/2017

-5-

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 8.12.2018 uviedol, že zotrváva na podanej námietke
premlčania a nedôvodnosti žaloby v celom rozsahu. Ohľadom plynutia premlčacích dôb poukázal naviaceré rozhodnutia súdov. V zmysle uvedeného s dôrazom na princíp právnej istoty žalovaný trvá na
tom, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania.

10. Pôvodne žalovaný 1/ v písomnom podaní zo dňa 16.12.2018 uviedol, že so späťvzatím žaloby proti
nemu súhlasí a uplatňuje si trovy proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
11. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 6Csp/172/2017-158 zo dňa 6.12.2017 bolo konanie prerušené
do právoplatného skončenia konania vedeného pred Súdnym dvorom Európskej únie pod sp. zn. C
485/19 z dôvodu, že žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 2.12.2019 navrhla, aby súd konanie

prerušil,nakoľkoKrajskýsúdvPrešoveuznesenímsp.zn.20Co/22/2019-113zodňa12.6.2019predložil
Súdnemu dvoru Európskej únie otázky s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, týkajúce sa
predmetu konania v tejto veci, v zmysle argumentácie žalovaného ohľadom plynutia a trvania premlčacej
doby na vydanie bezdôvodného obohatenia a primeraného finančného zadosťučinenia, ako je tomu v
tomto prípade. Európsky súd pre ľudské práva tento návrh prijal na konanie a koná o ňom pod sp. zn.
C 485/19. V tomto konaní Európskeho súdu pre ľudské práva sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre rozhodnutie súdu a tým sú dané dôvody pre prerušenie tohto konania podľa §164 CSP.

12. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 6Csp/172/2017-175 zo dňa 23.9.2021 súd rozhodol o pokračovaní
v konaní z dôvodu, že konanie vedené pred Súdnym dvorom Európskej únie pod sp. zn. C 485/19 bolo
právoplatne skončené dňa 22.4.2021.

13. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. SK-6Csp/172/2017-225 zo dňa 14.9.2023, súd vo výroku I. konanie
vo vzťahu k žalovanému 1/ zastavil, vo výroku II. žalovanému 1/ priznal proti žalobkyni náhradu trov
konania v plnom rozsahu, vo výroku III. konanie v časti o zaplatenie sumy 19,93 eura zastavil, vo výroku
IV. rozhodol, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 977,17 eura s 5 % úrokom z omeškania

ročne od 6.3.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku V. vo zvyšku žalobu
zamietol, vo výroku VI. žalobkyni priznal proti žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 96,44 %,
vo výroku VII. žalobu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 994,81 eura
zamietol a vo výroku VIII. žalovanému 2/ priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.
14. Proti predmetnému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Rozsudkom Krajského

súdu v Prešove, č. k. 20CoCsp/1/2024-303 zo dňa 31.5.2024, odvolací súd vo výroku I. odmietol
odvolanie voči výroku IV., vo výroku II. potvrdil rozsudok vo výrokoch V. a VI. a vo výroku III. zrušil
rozsudok vo výrokoch II., VII. a VIII. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
15. V odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 20CoCsp/1/2024-303 zo dňa 31.5.2024

odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobkyne na
primerané finančné zadosťučinenie vo vyššie uvedených intenciách s tým, že si najprv u žalobkyni ustáli,
žetitulomakéhoúspešnéhouplatneniaporušeniaprávapovinnostivspotrebiteľskomsporesižalobkyňa
uplatňuje svoj nárok na primerané finančné
SK-6Csp/172/2017

-6-

zadosťučinenie vo výške 944,81 eura voči žalovanému. Po ustálení tejto skutočnosti, súd prvej inštancie
o nároku opätovne rozhodne v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu. Zároveň po
vrátení veci opätovne rozhodne o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ s tým, že posúdi

možnosť aplikácie ust. § 257 CSP a vyrovná sa s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie C-224/19
a C-259/19. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho
rozhodnutie bolo presvedčivé.
16. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že zotrváva na podanej žalobe ako aj
na všetkých svojich vyjadreniach prednesených v tomto konaní. Na otázku súdu titulom akého

úspešného uplatnenia porušenia práv a povinností v spotrebiteľskom spore si žalobkyňa uplatňuje svoj
nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 944,81 eura voči žalovanému odpovedala, že
žalobkyňa podala návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia na základe porušenia práv a povinností v
spotrebiteľskom spore, o ktorom súd právoplatne rozhodol v tomto konaní. Právna zástupkyňa žiadala,
aby súd prihliadol aj na konanie žalovaného vedené pod sp. zn. 2C/95/2015 a zároveň tiež uviedla, že

už samotný charakter tohto sporu, t. z., že ide o spotrebiteľský charakter, odôvodňuje aplikáciu ust. §
257 CSP.17. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že aj keby súd uznal, že nárok je daný,
sumu považuje za privysokú a neodôvodnenú. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie alebo jeho
výška sa mu nezdá primeraná a má za to, že primerané by bolo rádovo nižšie primerané finančné

zadosťučinenie, a preto žiada súd, aby v týchto intenciách rozhodol.

18. Podaním zo dňa 25.9.2024 pôvodne žalovaný 1/ uviedol, že nesúhlasí s aplikáciou ust. § 257
Civilného sporového poriadku, nakoľko v danom prípade neboli splnené a ani preukázané podmienky
na aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Závery rozhodnutia Krajského súdu v Prešove nie

sú jednoznačné, tieto sú všeobecné a len uvádzajú, že každý jeden prípad je nevyhnutné posúdiť
individuálne a zvážiť, či je v ňom možné aplikovať uvedené ustanovenia alebo nie. Krajský súd nedal
záväzný pokyn na aplikáciu, len stanovil, že sa má posúdiť, či je aplikácia možná alebo nie. Vzhľadom
na vyššie uvedené pôvodne žalovaný 1/ nesúhlasí s aplikáciou ust. § 257 CSP, nakoľko sa procesne
bránil a v dôsledku toho žalobkyňa vzala voči nemu žalobu späť. Žalobkyňa nesprávne zažalovala
pôvodne žalovaného 1/. Nemožno automaticky priznať právnu ochranu len na základe hmotnoprávneho

postavenia spotrebiteľa, nakoľko sa narúšajú základné princípy a práva. Zároveň tiež uviedol, že výkon
práv nemôže svojvoľne zasahovať do práv ďalšej osoby a poukázal aj na zjavné zneužívanie práva.
V danom prípade má za to, že sa úspešne bránil, v dôsledku čoho žalobkyňa voči nemu vzala žalobu
späť. Na základe uvedeného neexistujú žiadne dôvody osobitného zreteľa a pôvodne žalovanému 1/ má
byť v súlade s právnou normou ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznaná plná náhrada

trov konania.

19. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to so Zmluvou o úvere č.
4000310805 zo dňa 6.10.2005, listom právneho zástupcu žalovaného zamestnávateľovi žalobkyne zo
dňa 25.10.2013, výpisom z úverového účtu, interaktívnou kalkulačkou na výpočet RPMN, pripojeným

spisom - uznesením Okresného súdu Svidník sp. zn. 2C/95/2015, listinou „aktuálny stav úveru“ s
vyznačenou poslednou platbou realizovanou žalobkyňou.

SK-6Csp/172/2017
-7-

20. Súd v prvom rade posudzoval charakter sporu. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný poskytol
žalobkyni úver na základe uzavretej úverovej zmluvy. Na tento úverový vzťah je potrebné aplikovať
ustanoveniaObZ,alelenpokiaľneodporujúSmerniciRadyč.93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ustanoveniam § 53-54 Občianskeho zákonníka o

spotrebiteľských zmluvách, ustanoveniam zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a ustanoveniam
zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoSÚ), v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané,
že úver bol poskytnutý žalobkyni ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi na osobnú potrebu a nie na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania a preto úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.

21. Zmluva o úvere je upravená v § 497 ObZ, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22 Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.
SK-6Csp/172/2017
-8-

26. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na
súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

27. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie upierať
spotrebiteľovi práva podľa § 3.

28. Predmetom konania zostal nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje
splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo

povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.

29. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho,
kto za toto porušenie práva zodpovedá. Čo sa týka úspešného porušenia práva alebo povinnosti ako

predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si
spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, alebo sa úspešne bráni,
a to v konaní na súde. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká
ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Samotná povaha primeraného
finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené

dôkazy o existencii ujmy, stačí, ak tá ujma tu je, teda dokonca je bez právneho významu, či ujma
spotrebiteľovi reálne vznikla. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa
naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany a odradiť žalovaného alebo
akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia súčasne pôsobí preventívne. V konečnom dôsledku aj rozhodovacia prax Najvyššieho

súdu SR je celkom jednoznačná, pokiaľ ide o podmienky pre priznanie nároku podľa ustanovenia §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.1.2019, sp. zn.
6Cdo/127/2017. Sťažnosť proti predmetnému rozsudku Najvyššieho súdu SR bola Ústavným súdom SR
dňa 15.4.2020, sp. zn. III. ÚS 124/2020 zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Pre úspešné uplatnenie
nároku na primerané finančné zadosťučinenie zákon vyžaduje splnenie podmienky, že spotrebiteľ na

súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitnými
predpismi. Túto podmienku žalobca splní aj vtedy, keď si v tom istom konaní úspešne uplatní porušenie
práv a povinností a aj finančné zadosťučinenie. Aj ten postup, že sú oba nároky uplatnené v jednom
konaní, je podľa názoru súdu možný, keď zo žiadneho právneho predpisuSK-6Csp/172/2017
-9-

nevyplýva, že by v prípade nároku na finančné zadosťučinenie malo ísť až o následné konanie, t. j. o
konanie nadväzujúce na konanie, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o porušení práva spotrebiteľa
alebo povinnosti zo strany dodávateľa, resp. o nároku spotrebiteľa z týchto dôvodov. S týmto záverom
sa stotožnil Najvyšší súd SR v rozhodnutí 9Cdo/15/2020 zo dňa 10.11.2020, kde najvyšší súd doplnil,
že tento záver pri riešení tejto procesnej otázky je aj v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP, podľa

ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a
iných osôb (napr. aj rozsudok Krajského sudu v Prešove sp. zn. 22CoCsp/44/2022 zo dňa 15.12.2022).

30. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že základ nároku žalobkyne je
bezpochyby daný, čiže je splnený jediný predpoklad pre uplatnenie práva na primerané finančné

zadosťučinenie, ktorým je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Bolo preukázané,
že žalobkyňa bola plne úspešná pri ochrane a uplatňovaní svojich spotrebiteľských práv proti
žalovanému. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že si uplatňuje nárok na primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 944,81 eura titulom úspechu v časti žaloby o vydanie bezdôvodného
obohatenia v tomto konaní. V tomto konaní je nepochybné, že žalobkyňa bola úspešná, čo do zaviazania

žalovaného povinnosťou vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 977,17 eura voči žalovanému na
základe právneho záveru súdu o porušení povinnosti žalovaného 2/ uvádzať úroky a poplatky v zmluve
o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z
uvedeného je preto zrejmé, že žalobkyňa si úspešne uplatnila porušenie svojich práv v tomto konaní,
a to aj v zmysle vyššieho uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, a preto súd konštatuje, že

priznanie finančného zadosťučinenia je plne dôvodné.

31. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje
žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba

určiť jeho výšku, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita,
časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a podobne. Za primerané vzhľadom
na okolnosti prípadu súd považuje z uplatnenej sumy 944,81 eura finančné zadosťučinenie vo výške
250 eur. Podľa názoru súdu táto suma finančného zadosťučinenia ja adekvátnou k vyrovnaniu ujmy
žalobkyne, ktorá jej hrozila konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela

v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal.
Zároveňsúdpoukazujeajnasankčnúfunkciuprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia,jehovýškamusí
byť taká, aby bola spôsobilá odradiť žalovaného od ďalšieho protiprávneho konania. Súd má za to, že
priznaná výška zodpovedá svojmu účelu, pričom vo vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľke nepredstavuje
neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa.

32. Na základe vyššie uvedených dôvodov a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a právnym
názorom odvolacieho súdu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a vo výroku II.
rozsudku vo zvyšku žalobu zamietol.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

SK-6Csp/172/2017
-10-

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O trovách konania vo výroku III. rozsudku súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení.
Žalobkyni súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko výška priznaného primeranéhozadosťučineniazáviselaodúvahysúdu.Ovýšketrovbuderozhodnutésamostatnýmuznesenímvlehote
do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

37. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

38. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

39. Súd sa napokon zaoberal otázkou náhrady trov konania k zastaveniu konania vo vzťahu k pôvodne
žalovanému 1/. Pred tým, než všeobecný súd dospeje k záveru o potrebe aplikácie ustanovenia
§ 257 CSP, je potrebné ustáliť otázku procesného úspechu sporových strán, keďže účelom tohto
ustanovenia je odstránenie neprimeranej tvrdosti voči strane sporu, ktorá nemala v konaní úspech v
záujme dosiahnutia spravodlivosti. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 225/2020

z 27. augusta 2020). Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci
v zmysle ustanovenia § 255 CSP, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie.
Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,
ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by
pri riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto

trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Ide o zásadu procesného práva, a preto
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či,
a pokiaľ áno, ktorá zo sporových strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium
procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu k tomu, čo

žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú bolo
konanie zastavené. Vzhľadom na uvedené, súd konštatuje, že zastavenie konania procesne zavinila
žalobkyňa, ktorá vzala žalobu proti pôvodne žalovanému 1/ späť.

40. Ustanovenie § 257 CSP má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, resp. na dosiahnutie

spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. V danej veci je
evidentné, že ide o spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorý má nad svojím klientom mocenskú,
ekonomickú a právnu nadvládu. Pre pôvodne žalovaného 1/ (dodávateľa) je tento spor ekonomicky
zanedbateľný, avšak zaviazanie na náhradu trov konania žalobkyňu (spotrebiteľku ako slabšiu zmluvnú
stranu)vážnezasiahnedojejmajetkovejsféry.Jemožnéprihliadaťvprvomradenamajetkové,sociálne,

osobné a ďalšie pomery
SK-6Csp/172/2017
-11-

všetkých účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto má trovy konania zaplatiť,

ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery povinného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)
na súde, postoj strán sporu v priebehu konania a pod. Rovnako je zrejmé, že pôvodne žalovaný 1/ je
veľkou spoločnosťou, pre ktorú je priznanie náhrady trov konania finančne zanedbateľné v porovnaní so
žalobkyňou. V tomto konaní žalobkyňa z dôvodu procesnej opatrnosti zažalovala spolu so žalovaným

aj pôvodne žalovaného 1/. Nebankové subjekty postupujú svoje pohľadávky a ich vymáhaním poverujú
rôzne obchodné spoločnosti a tak zneprehľadňujú to, komu je dlžník povinný hradiť dlh. Aj keď žalobkyni
nebolo zaslané oznámenie o postúpení pohľadávky, z dôvodu procesnej opatrnosti žalovala aj pôvodne
žalovaného 1/. Pokiaľ voči spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci boli použité nekalé obchodné praktiky
či uplatnené nároky na plnenia v rozpore s dobrými mravmi alebo na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky, predstavuje to dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý je dôvodné náhradu trov konania
nepriznať. V otázke trov spotrebiteľa už bolo Súdnym dvorom EÚ (štvrtá komora) rozsudkom v
spojených veciach C-224/19 a C-259/19 zo dňa 16. júla 2020 ) rozhodnuté takto: „5. Článok 6 ods.
1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13, ako aj zásada efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že
bránia režimu, ktorý umožňuje, aby časť trov konania znášal spotrebiteľ, a to v závislosti od výšky

súm zaplatených bez právneho dôvodu, ktoré sa mu vracajú v nadväznosti na vyhlásenie neplatnosti
zmluvnej podmienky z dôvodu jej nekalej povahy, keďže takýto režim vytvára podstatnú prekážku, ktorá
môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia práva na účinné súdne preskúmanie možnej nekalej povahy
zmluvných podmienok, ako mu ho priznáva smernica 93/13“.41. Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, citovanou časťou
rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-224/19 a C-259/19 zo dňa 16. júla 2020 a právnym

názorom odvolacieho súdu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 12.12.2017 domáhala, aby súd zaviazal pôvodne žalovaných 1/
a 2/ na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 994,81 eura s príslušenstvom a primeraného
finančného zadosťučinenia tiež vo výške 994,81 eura. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 6.10.2005
uzatvorila spotrebiteľskú Zmluvu o úvere č. 4000310805 so žalovaným ako veriteľom, ktorý jej poskytol

úver vo výške 50 000,- Sk (l 659,70 eura), výška mesačnej splátky 1 894,- Sk, počet pravidelných
mesačných splátok - 40, prvá platba - 18.11.2005, ďalšie platby k 18. dňu v mesiaci, RPMN 11,82
%, celková výška nákladov –

SK-6Csp/172/2017

-2-

22 888,99 Sk. Zmluva neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe, ani o konečnej splatnosti. V tomto
prípade ide o spotrebiteľský úver. Poštová banka následne svoju pohľadávku voči žalobkyni Zmluvou o
postúpení pohľadávok medzi Poštovou bankou, a.s, Prievozská 2/B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890

a BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, 8 G. H., I. J., XXX K., L. XXX, XXXX J., E., č. reg. HE 275225 zo
dňa 15.12.2010 a následne v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi BOSSNUT INVESTMENTS
LIMITED, 8 Gregory Afxentiou, EL.PA Livadiotis, XXX K., L. XXX, XXXX J., E., č. reg. HE 275225 a PRO
CIVITAS s.r.o, Hattalova 12/C, 83103 Bratislava, IČO: 45 869 464 zo dňa 24.2.2011 postúpila uvedenú
pohľadávku voči žalobkyni v celom rozsahu spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými

na spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., čím spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. vstúpila do všetkých práv
Poštovej banky, a.s. ako pôvodného veriteľa. Žalobkyni v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník
pod sp. zn. 2C/95/2015 boli dňa 23.2.2016 doručené dokumenty a to výpis z úverového účtu žalobcu,
z ktorých žalobkyňa zistila, že na tento úver uhradila čiastku 2 654,51 eura. Zmluva o úvere zo dňa
6.10.2005 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa

a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva neobsahuje údaj o výške
úrokov, a preto je v zmysle § 4 ods. 5 bezúročná. Taktiež údaj o výške RPMN je nesprávne uvedený.
Podľa internetovej stránky www. fininfo.sk/sklkalkulacky-rpmn je výška RPMN podľa údajov získaných z
úverovej zmluvy 28,42 % a nie ako je uvedené v zmluve 11,82 %. Má za to, že nesprávny, klamlivý údaj
o výške RPMN je potrebné považovať za údaj, ktorý nie je v zmluve uvedený. Sankciou za neuvedenie

výšky RPMN je v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. tá skutočnosť, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa podľa výpisu z úverového účtu zaplatila pôvodne žalovaným
1/ a 2/ sumu 2 654,51 eura (69 032,- Sk + 363,07 eura). Posledná splátka bola žalobkyňou realizovaná
dňa 4.5.2009. Keďže úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobkyňa zaplatila žalovaným
viac o 994,81 eura (2.654,51 - 1.659,70). Pôvodne žalovaní získali majetkový prospech plnením bez

právneho dôvodu v zmysle § 451 a nasl. OZ, preto musia vrátiť to, o čo sa obohatili. Pôvodne žalovaní
1/ a 2/ sú povinní pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri
dodržiavaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. Pôvodne žalovaní
1/ a 2/ museli pri svojej činnosti samozrejme počítať pri nesplnení svojich zákonných povinností aj s
následkami uvedenými v § 4 ods. 2 písm. g), ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. Vzhľadom na právnu fikciu,

podľa ktorej sa poskytnuté úvery, v ktorých absentujú náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. g), ods.
5 zákona č. 258/2001 Z. z. považujú za bezúročné a bez poplatkov, je plnenie prijaté žalovanými vo
výške 994,81 eura (1 851,53 eura - 796,65 eura) plnením bez právneho dôvodu a teda ide o bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaných, ktoré musia vydať. Ďalej žalobkyňa citovala z rozsudku Krajského
súdu v Prešove zo dňa 2.5.2017, sp. zn. 11Co/56/2016, na základe ktorého žiada primerané finančné

zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vo výške
994,81 eura.

2. Súd v spore vydal platobný rozkaz č. k. 6Csp/172/2017-14 zo dňa 27.2.2018.
3. Podľa § 266 ods. 1 CSP, platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.4. Podľa § 267 ods. 3 a 4 CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením,
súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí,

SK-6Csp/172/2017
-3-

ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76. Uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd
do vlastných rúk; žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.

5. Proti platobnému rozkazu pôvodne žalovaní 1/ a 2/ podali v zákonnej lehote odpor. Uznesením
tunajšieho súdu č. k. 6Csp/172/2017-60 zo dňa 6.4.2018 bol uvedený platobný rozkaz zrušený.

6.Pôvodnežalovaný1/vodporeuviedol,ženamietanedostatokpasívnejvecnejlegitimácie.Podvecnou
legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie

oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z
účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, aktívna
vecnálegitimáciaalebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva,pasívnavecná
legitimácia, o ktorých sa v konaní rozhoduje. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 5.11.2015,
uzatvorenej medzi spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464 ako

postupcom a spoločnosťou OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P.O.BOX XXX,
C. B., B., D. M. N., zapísaná v Registri spoločnosti British Virgin Islands pod č. 1503447 ako postupníkom
bola pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. 4000310605 postúpená na postupníka, spoločnosť
OMIKRON TRADING LIMITED. Vyššie uvedené postúpenie pohľadávky mal za preukázané aj Okresný
súd Svidník, ktorý uznesením zo dňa 10.12.2015 sp. zn. 2C/95/2015 pripustil do konania spoločnosť

OMIKRON TRADING LIMITED namiesto žalovaného spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. V uvedenom
konaní tak isto vystupovala žalobkyňa zastúpená tou istou právnou zástupkyňou ako v tomto konaní.
V tejto súvislosti nie je vôbec jasné, z akého dôvodu žalobkyňa opätovne žaluje spoločnosť BENCONT
COLLECTION, a.s. (predtým PRO CIVITAS s.r.o.), keď už bolo v konaní 2C/95/2015 preukázané, že
pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. 4000310605 bola postúpená na spoločnosť OMIKRON

TRADING LIMITED. Zároveň k samotnému konaniu 2C/95/2015 je potrebné uviesť, že žalobkyňa
zobrala žalobu späť dňa 3.3.2016 a žiadala konanie zastaviť, nakoľko došlo k mimosúdnej dohode so
žalovaným. Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 11.4.2016 sp. zn. 2C/95/2015 konanie zastavil.
Žalobkyňa sa voči tomuto rozhodnutiu proti výroku II., ktorým súd rozhodol, že: „žalobkyni náhradu trov
nepriznáva“, odvolala. Spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. na základe dohody so žalobkyňou tento dlh ďalej

nevymáhala a pohľadávku odpísala. Z toho dôvodu nie je vôbec jasné, prečo žalobkyňa opätovne žaluje
právneho nástupcu spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. o zaplatenie, keď medzi žalobkyňou a
žalovaným bola uzavretá dohoda o nevymáhaní úveru.

7. Žalovaný v odpore uviedol, že pohľadávka žalovaného zo Zmluvy o úvere bola pôvodne žalovaným

1/ postúpená na nového veriteľa. Pohľadávka bola postúpená so všetkými právami a povinnosťami
s ňou súvisiacimi. Pritom žalobkyňa uhradila poslednú platbu dňa 4.5.2009. Súd v časti nároku
žalobkyne o zaplatenie 994,81 eura s úrokom z omeškania vyhovel a vydal dňa 27.2.2018 platobný
rozkaz doručený žalovanému dňa 1.3.2018. Z evidencie žalovaného vyplýva, že žalobkyňa žalovanému
vykonala poslednú platbu vo výške 300 eur dňa 4.5.2009. Uvedenú skutočnosť tvrdí aj samotná

žalobkyňa, preto dátum poslednej platby v tomto konaní nepovažuje za sporný. Nakoľko žalobkyňa
uskutočnila poslednú platbu žalovanému dňa 4.5.2009, nárok na vydanie prípadného bezdôvodného
obohatenia, ktoré žalovaný v celom rozsahu popiera, by zanikol v subjektívnej lehote 4.5.2011
a dokonca
SK-6Csp/172/2017

-4-

v objektívnej premlčacej lehote 4.5.2012. Žalobkyňa podala žalobu na súd 12.12.2017, to znamená
viac ako päť rokov po uplynutí aj objektívnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
tak má za to, že žaloba je zjavne nedôvodná a podáva námietku premlčania. Žalobkyňa sa domáha

vydania primeraného finančného zadosťučinenia v sume totožnej so sumou údajného bezdôvodného
obohatenia. Jej nárok považuje za neprijateľný a neprimeraný, rovnako tak za nedôvodný. Žalobkyňa
ako osoba zastúpená advokátom si tak musí byť vedomá, že žaluje premlčaný nárok. Už z uvedeného
je zrejmé, že ani údajné primerané finančné zadosťučinenie nie je dôvodné. Súčasne považujenaformulovaný petit za neurčitý, nakoľko žalovaný postúpil pohľadávku v celom rozsahu na pôvodne
žalovaného 1/ a preto voči žalobkyni nedisponuje žiadnymi právami ani povinnosťami, ktoré by sa týkali
jej údajných nárokov zo Zmluvy o úvere. Primerané zadosťučinenie sa skladá z náhrady morálnej ujmy a

výdavkov spojených s reparáciou navodeného stavu ako aj satisfakcie za stav, ktorý žalobkyňa musela
trpieť. Pokiaľ ide o nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ten predstavuje osobitný nárok plniaci
dvojakú úlohu, a to jednak úlohu alebo funkciu sankčnú, ktorá smeruje k sankcionovaniu subjektu,
ktorý sa dopustil protiprávneho konania, a jednak úlohu alebo funkciu satisfakčnú, ktorá je zameraná
na náhradu ujmy spôsobenej poškodenej zmluvnej strane. Pokiaľ ide o úlohu satisfakčnú,

nárok na primerané finančné zadosťučinenie je pomerne blízky štandardnému civilistickému nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy, keďže v tejto časti primerané finančné zadosťučinenie plní náhradu
nemajetkovej ujmy. Zákonnou podmienkou vzniku nároku na finančné zadosťučinenie je skoršie
úspešné uplatnenie práv na ochranu spotrebiteľa na súde. Tento nárok teda vznikne až vtedy, ak
sa spotrebiteľ úspešne (t. j. v podobe právoplatného a vykonateľného rozsudku) porušenia práva
dovolá. Žalovaný tak požiadavku žalobkyne na vydanie finančného zadosťučinenia popiera. Súčasne

z argumentácie žalobkyne nie je zrejmé, akým spôsobom dospela k sume finančného zadosťučinenia
vo výške 994,81 eura. Predmetná suma totožná s návrhom na vydanie bezdôvodného obohatenia
zrejme nepredstavuje náhradu nemajetkovej ujmy, ale snahu žalobkyne dosiahnuť vydanie údajného
a súčasne už premlčaného nároku prostredníctvom iného právneho inštitútu. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti navrhuje, aby súd žalobu voči žalovanému zamietol a priznal žalovanému náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

8. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 20.11.2018 po zaslaní dôkazov pôvodne žalovaného
1/, ktoré nemala k dispozícii, zobrala návrh vo vzťahu k pôvodne žalovanému 1/ v celom rozsahu späť.
Žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedela až z výpisu z jej úverového účtu, ktorý

jej bol zaslaný v konaní vedenom na Okresnom súde vo Svidníku pod sp. zn. 2C/95/2015 dňa 23.2.2016.
Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola podaná dňa 12.12.2017, k uplynutiu subjektívnej
lehoty nedošlo. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, má za to, že žalovaný ako nebankový
subjekt dlhodobo poskytujúci úvery vo veľkom rozsahu má povinnosť poznať a dodržiavať právne
predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú formulované

žalovaným ako dodávateľom a preto žalovaný zodpovedá za ich obsah a za to, aby boli v súlade s
kogentnými ustanoveniami právnych predpisov. Pokiaľ žalovaný vo svojich zmluvách neuvádzal údaje,
ktoré vyžadoval zákon, tak bezdôvodné obohatenie takto vzniknuté je nutné hodnotiť ako úmyselné
bezdôvodné obohatenie, na ktoré sa vzťahuje desaťročná premlčacia doba. Žalobkyňa si svoj nárok
uplatňuje od 12.12.2017. Preto námietka premlčania je nedôvodná. Žalobkyňa podľa výpisu z úverového

účtu zaplatila žalovanému od 12.12.2007 do 4.5.2009 naviac sumu 977,17 eura. V časti sumy 16,93
eura berie svoj návrh späť.
SK-6Csp/172/2017
-5-

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 8.12.2018 uviedol, že zotrváva na podanej námietke
premlčania a nedôvodnosti žaloby v celom rozsahu. Ohľadom plynutia premlčacích dôb poukázal na
viaceré rozhodnutia súdov. V zmysle uvedeného s dôrazom na princíp právnej istoty žalovaný trvá na
tom, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania.

10. Pôvodne žalovaný 1/ v písomnom podaní zo dňa 16.12.2018 uviedol, že so späťvzatím žaloby proti
nemu súhlasí a uplatňuje si trovy proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
11. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 6Csp/172/2017-158 zo dňa 6.12.2017 bolo konanie prerušené
do právoplatného skončenia konania vedeného pred Súdnym dvorom Európskej únie pod sp. zn. C
485/19 z dôvodu, že žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 2.12.2019 navrhla, aby súd konanie

prerušil,nakoľkoKrajskýsúdvPrešoveuznesenímsp.zn.20Co/22/2019-113zodňa12.6.2019predložil
Súdnemu dvoru Európskej únie otázky s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, týkajúce sa
predmetu konania v tejto veci, v zmysle argumentácie žalovaného ohľadom plynutia a trvania premlčacej
doby na vydanie bezdôvodného obohatenia a primeraného finančného zadosťučinenia, ako je tomu v
tomto prípade. Európsky súd pre ľudské práva tento návrh prijal na konanie a koná o ňom pod sp. zn.

C 485/19. V tomto konaní Európskeho súdu pre ľudské práva sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu a tým sú dané dôvody pre prerušenie tohto konania podľa §164 CSP.12. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 6Csp/172/2017-175 zo dňa 23.9.2021 súd rozhodol o pokračovaní
v konaní z dôvodu, že konanie vedené pred Súdnym dvorom Európskej únie pod sp. zn. C 485/19 bolo
právoplatne skončené dňa 22.4.2021.

13. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. SK-6Csp/172/2017-225 zo dňa 14.9.2023, súd vo výroku I. konanie
vo vzťahu k žalovanému 1/ zastavil, vo výroku II. žalovanému 1/ priznal proti žalobkyni náhradu trov
konania v plnom rozsahu, vo výroku III. konanie v časti o zaplatenie sumy 19,93 eura zastavil, vo výroku
IV. rozhodol, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 977,17 eura s 5 % úrokom z omeškania

ročne od 6.3.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku V. vo zvyšku žalobu
zamietol, vo výroku VI. žalobkyni priznal proti žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 96,44 %,
vo výroku VII. žalobu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 994,81 eura
zamietol a vo výroku VIII. žalovanému 2/ priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.
14. Proti predmetnému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Rozsudkom Krajského
súdu v Prešove, č. k. 20CoCsp/1/2024-303 zo dňa 31.5.2024, odvolací súd vo výroku I. odmietol

odvolanie voči výroku IV., vo výroku II. potvrdil rozsudok vo výrokoch V. a VI. a vo výroku III. zrušil
rozsudok vo výrokoch II., VII. a VIII. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
15. V odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 20CoCsp/1/2024-303 zo dňa 31.5.2024
odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobkyne na

primerané finančné zadosťučinenie vo vyššie uvedených intenciách s tým, že si najprv u žalobkyni ustáli,
žetitulomakéhoúspešnéhouplatneniaporušeniaprávapovinnostivspotrebiteľskomsporesižalobkyňa
uplatňuje svoj nárok na primerané finančné
SK-6Csp/172/2017
-6-

zadosťučinenie vo výške 944,81 eura voči žalovanému. Po ustálení tejto skutočnosti, súd prvej inštancie
o nároku opätovne rozhodne v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu. Zároveň po
vrátení veci opätovne rozhodne o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ s tým, že posúdi
možnosť aplikácie ust. § 257 CSP a vyrovná sa s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie C-224/19

a C-259/19. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho
rozhodnutie bolo presvedčivé.
16. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že zotrváva na podanej žalobe ako aj
na všetkých svojich vyjadreniach prednesených v tomto konaní. Na otázku súdu titulom akého
úspešného uplatnenia porušenia práv a povinností v spotrebiteľskom spore si žalobkyňa uplatňuje svoj

nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 944,81 eura voči žalovanému odpovedala, že
žalobkyňa podala návrh o vydanie bezdôvodného obohatenia na základe porušenia práv a povinností v
spotrebiteľskom spore, o ktorom súd právoplatne rozhodol v tomto konaní. Právna zástupkyňa žiadala,
aby súd prihliadol aj na konanie žalovaného vedené pod sp. zn. 2C/95/2015 a zároveň tiež uviedla, že
už samotný charakter tohto sporu, t. z., že ide o spotrebiteľský charakter, odôvodňuje aplikáciu ust. §

257 CSP.

17. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že aj keby súd uznal, že nárok je daný,
sumu považuje za privysokú a neodôvodnenú. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie alebo jeho
výška sa mu nezdá primeraná a má za to, že primerané by bolo rádovo nižšie primerané finančné

zadosťučinenie, a preto žiada súd, aby v týchto intenciách rozhodol.

18. Podaním zo dňa 25.9.2024 pôvodne žalovaný 1/ uviedol, že nesúhlasí s aplikáciou ust. § 257
Civilného sporového poriadku, nakoľko v danom prípade neboli splnené a ani preukázané podmienky
na aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Závery rozhodnutia Krajského súdu v Prešove nie

sú jednoznačné, tieto sú všeobecné a len uvádzajú, že každý jeden prípad je nevyhnutné posúdiť
individuálne a zvážiť, či je v ňom možné aplikovať uvedené ustanovenia alebo nie. Krajský súd nedal
záväzný pokyn na aplikáciu, len stanovil, že sa má posúdiť, či je aplikácia možná alebo nie. Vzhľadom
na vyššie uvedené pôvodne žalovaný 1/ nesúhlasí s aplikáciou ust. § 257 CSP, nakoľko sa procesne
bránil a v dôsledku toho žalobkyňa vzala voči nemu žalobu späť. Žalobkyňa nesprávne zažalovala

pôvodne žalovaného 1/. Nemožno automaticky priznať právnu ochranu len na základe hmotnoprávneho
postavenia spotrebiteľa, nakoľko sa narúšajú základné princípy a práva. Zároveň tiež uviedol, že výkon
práv nemôže svojvoľne zasahovať do práv ďalšej osoby a poukázal aj na zjavné zneužívanie práva.
V danom prípade má za to, že sa úspešne bránil, v dôsledku čoho žalobkyňa voči nemu vzala žalobuspäť. Na základe uvedeného neexistujú žiadne dôvody osobitného zreteľa a pôvodne žalovanému 1/ má
byť v súlade s právnou normou ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznaná plná náhrada
trov konania.

19. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to so Zmluvou o úvere č.
4000310805 zo dňa 6.10.2005, listom právneho zástupcu žalovaného zamestnávateľovi žalobkyne zo
dňa 25.10.2013, výpisom z úverového účtu, interaktívnou kalkulačkou na výpočet RPMN, pripojeným
spisom - uznesením Okresného súdu Svidník sp. zn. 2C/95/2015, listinou „aktuálny stav úveru“ s

vyznačenou poslednou platbou realizovanou žalobkyňou.

SK-6Csp/172/2017
-7-

20. Súd v prvom rade posudzoval charakter sporu. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný poskytol

žalobkyni úver na základe uzavretej úverovej zmluvy. Na tento úverový vzťah je potrebné aplikovať
ustanoveniaObZ,alelenpokiaľneodporujúSmerniciRadyč.93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ustanoveniam § 53-54 Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, ustanoveniam zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a ustanoveniam
zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej

rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoSÚ), v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané,
že úver bol poskytnutý žalobkyni ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi na osobnú potrebu a nie na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania a preto úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.

21. Zmluva o úvere je upravená v § 497 ObZ, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22 Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.
SK-6Csp/172/2017

-8-

26. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi nasúde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

27. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie upierať
spotrebiteľovi práva podľa § 3.

28. Predmetom konania zostal nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje
splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo
povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.

29. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho,
kto za toto porušenie práva zodpovedá. Čo sa týka úspešného porušenia práva alebo povinnosti ako
predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si
spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, alebo sa úspešne bráni,

a to v konaní na súde. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká
ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Samotná povaha primeraného
finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené
dôkazy o existencii ujmy, stačí, ak tá ujma tu je, teda dokonca je bez právneho významu, či ujma
spotrebiteľovi reálne vznikla. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa

naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany a odradiť žalovaného alebo
akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia súčasne pôsobí preventívne. V konečnom dôsledku aj rozhodovacia prax Najvyššieho
súdu SR je celkom jednoznačná, pokiaľ ide o podmienky pre priznanie nároku podľa ustanovenia §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.1.2019, sp. zn.

6Cdo/127/2017. Sťažnosť proti predmetnému rozsudku Najvyššieho súdu SR bola Ústavným súdom SR
dňa 15.4.2020, sp. zn. III. ÚS 124/2020 zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Pre úspešné uplatnenie
nároku na primerané finančné zadosťučinenie zákon vyžaduje splnenie podmienky, že spotrebiteľ na
súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitnými
predpismi. Túto podmienku žalobca splní aj vtedy, keď si v tom istom konaní úspešne uplatní porušenie

práv a povinností a aj finančné zadosťučinenie. Aj ten postup, že sú oba nároky uplatnené v jednom
konaní, je podľa názoru súdu možný, keď zo žiadneho právneho predpisu
SK-6Csp/172/2017
-9-

nevyplýva, že by v prípade nároku na finančné zadosťučinenie malo ísť až o následné konanie, t. j. o
konanie nadväzujúce na konanie, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o porušení práva spotrebiteľa
alebo povinnosti zo strany dodávateľa, resp. o nároku spotrebiteľa z týchto dôvodov. S týmto záverom
sa stotožnil Najvyšší súd SR v rozhodnutí 9Cdo/15/2020 zo dňa 10.11.2020, kde najvyšší súd doplnil,
že tento záver pri riešení tejto procesnej otázky je aj v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP, podľa

ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a
iných osôb (napr. aj rozsudok Krajského sudu v Prešove sp. zn. 22CoCsp/44/2022 zo dňa 15.12.2022).

30. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že základ nároku žalobkyne je

bezpochyby daný, čiže je splnený jediný predpoklad pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie, ktorým je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Bolo preukázané,
že žalobkyňa bola plne úspešná pri ochrane a uplatňovaní svojich spotrebiteľských práv proti
žalovanému. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že si uplatňuje nárok na primeranéfinančné zadosťučinenie vo výške 944,81 eura titulom úspechu v časti žaloby o vydanie bezdôvodného
obohatenia v tomto konaní. V tomto konaní je nepochybné, že žalobkyňa bola úspešná, čo do zaviazania
žalovaného povinnosťou vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 977,17 eura voči žalovanému na

základe právneho záveru súdu o porušení povinnosti žalovaného 2/ uvádzať úroky a poplatky v zmluve
o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z
uvedeného je preto zrejmé, že žalobkyňa si úspešne uplatnila porušenie svojich práv v tomto konaní,
a to aj v zmysle vyššieho uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, a preto súd konštatuje, že
priznanie finančného zadosťučinenia je plne dôvodné.

31. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje
žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba
určiť jeho výšku, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita,
časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a podobne. Za primerané vzhľadom

na okolnosti prípadu súd považuje z uplatnenej sumy 944,81 eura finančné zadosťučinenie vo výške
250 eur. Podľa názoru súdu táto suma finančného zadosťučinenia ja adekvátnou k vyrovnaniu ujmy
žalobkyne, ktorá jej hrozila konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela
v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal.
Zároveňsúdpoukazujeajnasankčnúfunkciuprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia,jehovýškamusí

byť taká, aby bola spôsobilá odradiť žalovaného od ďalšieho protiprávneho konania. Súd má za to, že
priznaná výška zodpovedá svojmu účelu, pričom vo vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľke nepredstavuje
neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa.

32. Na základe vyššie uvedených dôvodov a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a právnym

názorom odvolacieho súdu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a vo výroku II.
rozsudku vo zvyšku žalobu zamietol.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

SK-6Csp/172/2017
-10-

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

35.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O trovách konania vo výroku III. rozsudku súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení.
Žalobkyni súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko výška priznaného primeraného
zadosťučineniazáviselaodúvahysúdu.Ovýšketrovbuderozhodnutésamostatnýmuznesenímvlehote
do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

37. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

38. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

39. Súd sa napokon zaoberal otázkou náhrady trov konania k zastaveniu konania vo vzťahu k pôvodne
žalovanému 1/. Pred tým, než všeobecný súd dospeje k záveru o potrebe aplikácie ustanovenia
§ 257 CSP, je potrebné ustáliť otázku procesného úspechu sporových strán, keďže účelom tohto
ustanovenia je odstránenie neprimeranej tvrdosti voči strane sporu, ktorá nemala v konaní úspech v

záujme dosiahnutia spravodlivosti. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 225/2020
z 27. augusta 2020). Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci
v zmysle ustanovenia § 255 CSP, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie.
Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by
pri riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto
trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Ide o zásadu procesného práva, a preto

rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či,
a pokiaľ áno, ktorá zo sporových strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium
procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu k tomu, čo
žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú bolo

konanie zastavené. Vzhľadom na uvedené, súd konštatuje, že zastavenie konania procesne zavinila
žalobkyňa, ktorá vzala žalobu proti pôvodne žalovanému 1/ späť.

40. Ustanovenie § 257 CSP má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, resp. na dosiahnutie
spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. V danej veci je
evidentné, že ide o spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorý má nad svojím klientom mocenskú,

ekonomickú a právnu nadvládu. Pre pôvodne žalovaného 1/ (dodávateľa) je tento spor ekonomicky
zanedbateľný, avšak zaviazanie na náhradu trov konania žalobkyňu (spotrebiteľku ako slabšiu zmluvnú
stranu)vážnezasiahnedojejmajetkovejsféry.Jemožnéprihliadaťvprvomradenamajetkové,sociálne,
osobné a ďalšie pomery
SK-6Csp/172/2017

-11-

všetkých účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto má trovy konania zaplatiť,
ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery povinného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)

na súde, postoj strán sporu v priebehu konania a pod. Rovnako je zrejmé, že pôvodne žalovaný 1/ je
veľkou spoločnosťou, pre ktorú je priznanie náhrady trov konania finančne zanedbateľné v porovnaní so
žalobkyňou. V tomto konaní žalobkyňa z dôvodu procesnej opatrnosti zažalovala spolu so žalovaným
aj pôvodne žalovaného 1/. Nebankové subjekty postupujú svoje pohľadávky a ich vymáhaním poverujú
rôzne obchodné spoločnosti a tak zneprehľadňujú to, komu je dlžník povinný hradiť dlh. Aj keď žalobkyni

nebolo zaslané oznámenie o postúpení pohľadávky, z dôvodu procesnej opatrnosti žalovala aj pôvodne
žalovaného 1/. Pokiaľ voči spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci boli použité nekalé obchodné praktiky
či uplatnené nároky na plnenia v rozpore s dobrými mravmi alebo na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky, predstavuje to dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý je dôvodné náhradu trov konania
nepriznať. V otázke trov spotrebiteľa už bolo Súdnym dvorom EÚ (štvrtá komora) rozsudkom v

spojených veciach C-224/19 a C-259/19 zo dňa 16. júla 2020 ) rozhodnuté takto: „5. Článok 6 ods.
1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13, ako aj zásada efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že
bránia režimu, ktorý umožňuje, aby časť trov konania znášal spotrebiteľ, a to v závislosti od výšky
súm zaplatených bez právneho dôvodu, ktoré sa mu vracajú v nadväznosti na vyhlásenie neplatnosti
zmluvnej podmienky z dôvodu jej nekalej povahy, keďže takýto režim vytvára podstatnú prekážku, ktorá

môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia práva na účinné súdne preskúmanie možnej nekalej povahy
zmluvných podmienok, ako mu ho priznáva smernica 93/13“.

41. Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, citovanou časťou
rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-224/19 a C-259/19 zo dňa 16. júla 2020 a právnym

názorom odvolacieho súdu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
SK-6Csp/172/2017
-12-

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.