Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, January 10, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19Er/899/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113224890
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2113224890.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa
so sídlom v Bratislave, IČO: 30807484, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, pobočka Trnava,
Vl. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava, proti povinnému: Technológie Slovensko, s.r.o., IČO: 36 259
128, Botanická 5636/25, 917 08 Trnava (ex offo výmaz z Obchodného registra SR dňa 08.10.2014),
vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., Blahova 13, 909 01 Skalica,

o vymoženie pohľadávky vo výške 1 841,46 EUR a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 48,94 Eur do
troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Podľa§243hods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostivaktuálnom
znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom

2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

2. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 148189 zo dňa 26.09.2013 bol súdny exekútor JUDr.
Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD. v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech

oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka
Trnava, č. k. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 03.05.2013.

3. Dňa 16.10.2014 súdny exekútor doručil na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu
výmazu povinného z Obchodného registra a zároveň žiadal rozhodnúť o trovách exekúcie. Súdny
exekútor vo svojom podaní zo dňa 15.10.2014 vyčíslil trovy exekúcie vo výške 54,71 Eur, pozostávajúce

z minimálnej odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.01.2009 (ďalej len „vyhláška“) vo
výške 33,19 Eur, z náhrady hotových výdavkov vo výške 12,40 Eur a z 20 % DPH.

4. Dňa 20.11.2014 Okresný súd Trnava uznesením č. k. 19Er/899/2013-9 o zastavení exekúcie a
zároveň zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného vo výške 53,57 Eur.

5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, ktoré súdu doručil dňa 19.01.2015, podané na
poštovú prepravu dňa 16.01.2015. Nakoľko napadnuté uznesenie bolo oprávnenému doručené dňa
12.01.2015, súd konštatuje, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote 15 dní odo dňa doručenia
uznesenia.

6. Oprávnený zastáva názor, že mu nemala byť uložená povinnosť na náhradu trov exekúcie. Exekučné
konanie začalo dňa 10.09.2013 a k výmazu povinného z obchodného registra došlo dňa 08.10.2014.Nebolo preto možné očakávať od oprávneného, že mohol predvídať zánik povinného. Oprávnený
nezavinil zastavenie exekúcie, nakoľko musí existovať príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného
a zastavením exekúcie. Pod zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných

predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo
také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Zároveň oprávnený k výške trov exekúcie
uvádza, že že súdny exekútor v období od 10.09.2013 do 08.10.2014 vystavil len upovedomenie o začatí
exekúcie a príkaz na začatie exekúcie, napriek tomu žiada náhradu trov exekúcie od oprávneného.
Oprávnený navrhuje zmeniť uznesenie súdu tak, že oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie

neuloží.

7. Podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa
je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo
justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie

súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

8. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len ,,CSP“), ktorým sa podľa § 473 zrušuje zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. K právnym účinkom odvolania podaného oprávneným, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti
CSP, a ktoré v zmysle cit. ustanovenia § 470 ods. 2 CSP zostávajú zachované, súd uvádza nasledovné:

13. Nakoľko proti výroku II uznesenia č. k. 19Er/899/2013-9 zo dňa 20.11.2014 o náhrade trov exekúcie
Exekučný poriadok v zmysle § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nepripúšťal odvolanie,
avšak uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, toto rozhodnutie bolo podľa § 374 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku podaním odvolania zrušené s tým, že o náhrade trov exekúcie mal

opätovne rozhodnúť sudca. V predmetnej veci teda v zmysle § 470 ods. 2 CSP zostal zachovaný
účinok podaného odvolania, spočívajúci v zrušení napadnutého rozhodnutia vydaného vyšším súdnym
úradníkom.

14. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

15. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

16. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

17. Podľa § 12 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje
inak.

18. Podľa § 44 ods. 1 CSP, na okresnom súde koná a rozhoduje sudca.19. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

20. Po legislatívnych zmenách účinných od 01.07.2016 je podľa § 239 ods. 1 CSP proti každému
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré vydá súdny úradník a je potrebné ho doručiť, prípustná sťažnosť,
pričom o tejto rozhoduje v zmysle § 248 CSP v spojení s § 44 ods. 1 CSP sudca.

21. Na konanie o podanom odvolaní súd v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP analogicky použil ustanovenia § 239
a nasl. CSP o sťažnosti, nakoľko tento inštitút možno považovať za vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci, t. j. podanému odvolaniu, s tým, že subjekt, ktorý o odvolaní rozhoduje –
teda sudca, zostáva nezmenený.

22. Na základe podaného odvolania oprávneného súd opätovne preskúmal nárok na náhradu trov

exekúcie a dospel k záveru, že návrhu vyjadrenému v odvolaní, ktorým sa oprávnený domáhal zmeny
napadnutého uznesenia v časti náhrady trov exekúcie tak, aby oprávnenému nebola uložená povinnosť
na náhradu trov exekúcie, nemožno vyhovieť. Súd znížil výšku náhrady trov exekúcie priznanú súdnemu
exekútorovi z pôvodne priznanej sumy 53,57 Eur na sumu 48,94 Eur.

23. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

24. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

25. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

26. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

27. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení rozhodol výrokom I o zastavení exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie.

28. Súd šetrením zistil, že povinný bol dňa 24.06.2014 zrušený bez likvidácie a následne 08.10.2014
ex offo vymazaný z Obchodného registra SR. Tým došlo k zániku povinného v zmysle ustanovenia §
68 ods. 1 Obchodného zákonníka a k strate jeho spôsobilosti mať práva a povinnosti, a teda zároveň
spôsobilosti byť účastníkom konania. Exekučné súdy sú povinné skúmať, z akého dôvodu došlo k ex offo
výmazu povinného z obchodného registra. Ide o skutočnosť rozhodujúcu pre určenie dôvodu zastavenia

exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a pre následné rozhodnutie o trovách konania. Povinný
bol zrušený bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. d) a ods. 4 Obchodného zákonníka uznesením
o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku, č. k. 25K/2/2014 zo dňa 02.06.2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2014. V zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodovacej
činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (cit. rozhodnutie sp. zn. 6MCdo/13/2012), prichádza

v danom prípade zrušenia obchodnej spoločnosti bez likvidácie do úvahy zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

29. Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka Ak po ukončení konkurzného konania zostane majetok
spoločnosti,vykonásajejlikvidácia.Akpoukončeníkonkurznéhokonanianezostanespoločnostižiaden

majetok alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov
a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre
nedostatok majetku alebo ak bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku alebo ak bolkonkurz zrušený pre nedostatok majetku, vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia výmaz
spoločnosti z obchodného registra.

30. Povinný bol na základe právoplatného rozhodnutia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok
majetku zrušený a následne vymazaný z Obchodného registra.

31. V napadnutom uznesení zaviazal vyšší súdny úradník na náhradu trov exekúcie oprávneného na
základe ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Teda dôvodom, pre ktorý bola náhrada trov

exekúcie priznaná súdnemu exekútorovi voči oprávnenému, bola nemajetnosť povinného, ktorá bola
dôvodom na zrušenie povinného bez likvidácie. Výška trov exekúcie, ktorú bol oprávnený povinný
zaplatiť povinnému bola určená sumou 53,57 Eur.

32. Súd opätovne preskúmal náhradu trov exekúcie a o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199

Exekučného poriadku a ustanoveniami vyhlášky.

33.Súdnyexekútorsivyčíslilnáhradutrovexekúcievpodanídoručenomsúdudňa16.10.2014vcelkovej
výške 54,71 Eur, pozostávajúce z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. ods. 1 vyhlášky vo
výške 33,19 Eur, z náhrady hotových výdavkov vo výške 12,40 Eur a z 20 % DPH.

34. O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle
ustanovení § 196 v spojení s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku
a vyhláškou v znení účinnom od 01.01.2009.

35. Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania
exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z
vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Podľa
ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

36. Súd priznal súdnemu exekútorovi požadovanú odmenu vo výške 33,19 Eur, ktorá je minimálnou
odmenou, na ktorú má súdny exekútor nárok pri zastavení exekúcie v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky.

37. Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových

výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

38. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada

hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Hotové
výdavky teda musia byť súdnym exekútorom už vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu.
Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi prizná
len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie,
ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise,

t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine, poštovým
podacím hárkom, faktúrou. Súd nemôže priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré ešte
nevznikli, nakoľko v súčasnosti nie je možné preukázať ich vznik ani výšku. V časti rozhodovania súdu
o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna
výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd

posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti.

39. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 6,60 Eur. Výška
účelne vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná 1 doručenkou, resp. vrátenou obálkou: 2x
doručenie exekučného príkazu povinnému 2x 1,70 Eur, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie

povinnému 1,70 Eur, 1x žiadosť o udelenie poverenia 1,50 Eur. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal
náhradu hotových výdavkov za poštovné (doručenie príkazu na začatie exekúcie banke) v prípade,
ak sa na v spise EX 3264/2013 založených doručenkách nenachádzalo iba číslo exekučného konania
EX 3264/2013, keďže súd nemôže priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré súdnemuexekútorovi vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním. Z takéhoto postupu súdneho exekútora
nemá súd za jednoznačne preukázané, že si takéto hotové výdavky neuplatňuje aj v súvislosti s iným
exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať

také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz. Súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada poplatku
za elektronickú súčinnosť bánk, vo výške 0,70 Eur, nakoľko sa v exekučnom spise nenachádzal žiadny
doklad preukazujúci uskutočnenie tohto úkonu.

40. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko

Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08 - 16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný
kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne
zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného
pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení
exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami,
avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej

činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné
náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov.
Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie
nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone
konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu za

administratívny materiál (spisový obal 0,40 Eur, obálka 0,30 Eur, listiny - tlač, papier 2,70 Eur), nakoľko
sa jedná o bežný kancelársky materiál, za ktorý sa podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi náhrada
nepriznáva.

41. Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty

podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd
má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie
odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky, ako aj náhrad o DPH podľa platnej sadzby. V zmysle citovaného
ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal DPH vo výške 23 % v súlade so zákonom č. 222/2004
o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení. Súd mu priznal zvýšenie odmeny o 23 % DPH zo sumy

39,79 EUR, t.j. o sumu 9,15 EUR.

42. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 48,94 Eur ako celkovú
sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2
Exekučného poriadku oprávneného.

43. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.