Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/146/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322010111
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1322010111.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Erika

Tomusa a Mgr. Ing. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obžalovaného Y. G., pre prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I z 16.11.2023 sp. zn. B3-6T/21/2022, na
verejnom zasadnutí konanom 05. decembra 2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa

obžalovaný Y. G. , nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom X., K. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia
slobody v inej trestnej veci,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

po tom, ako v čase o 01.33 hod. dňa 22.09.2021 na Y. ulici číslo XXXX/XXX v W. pri K., manuálne odpojil

uzamknutie motora elektrickej brány oplotenia tam situovaného rodinného domu, túto bránu manuálne
otvoril, vošiel na pozemok rodinného domu, kde z dvora za použitia pravého kľúča, ktorý sa nachádzal
v zapaľovaní odcudzil motorové vozidlo - štvorkolku zn. Yamaha Grizly 700, bez evidenčných čísiel u
nezisteným VIN číslom tmavozelenej vojenskej farby, v čase odcudzenia s defektom na ľavom prednom
kolese, následne odtiahol bránu, tak aby cez ňu s odcudzenou štvorkolkou prešiel a odišiel na nej preč,
pričom ju odstavil na poľnej ceste medzi Zelenou vodou a Vrakuňou, čím poškodenému W. Y., bytom
Y. XXXX/XXX, W. pri K., spôsobil škodu vo výške 5.175,- eur, a skutku sa dopustil napriek skutočnosti,
že bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III pod značkou 3T 83/2021 zo dňa 12.08.2021,

právoplatným 12.08.2021 uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže v štádiu pokusu podľa § 14
k § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a prisvojil
si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich

dvadsiatich štyroch mesiacov odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024
v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného od
06.08.2024.Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. účinného od
06.08.2024 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného od 06.08.2024 sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu

zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Mestského súdu Bratislava I z 16.11.2023 sp. zn. B3-6T/21/2022 bol
obžalovaný Y. G. uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.
2 písm. b/ Tr. zák. v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.,
pričom uvedenej trestnej činnosti sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že po tom, ako v čase o

01.33 hod. dňa 22.09.2021 na Y. ulici číslo XXXX/XXX v W. pri K. manuálne odpojil uzamknutie motora
elektrickej brány oplotenia tam situovaného rodinného domu, túto bránu manuálne otvoril, vošiel na
pozemok rodinného domu, kde z dvora za použitia pravého kľúča, ktorý sa nachádzal v zapaľovaní
odcudzil motorové vozidlo - štvorkolku zn. Yamaha Grizly 700, bez evidenčných čísiel u nezisteným
VIN číslom tmavozelenej vojenskej farby, v čase odcudzenia s defektom na ľavom prednom kolese,

následne odtiahol bránu, tak aby cez ňu s odcudzenou štvorkolkou prešiel a odišiel na nej preč, pričom
ju odstavil na poľnej ceste medzi Zelenou vodou a Vrakuňou, čím poškodenému W. Y. (správne malo
byť uvedené Y.), bytom Y. XXXX/XXX, W. pri K. spôsobil škodu vo výške 5.175,- eur, a skutku sa dopustil
napriek skutočnosti, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III pod značkou 3T 83/2021
zo dňa 12.08.2021, právoplatným 12.08.2021 uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže v štádiu

pokusu podľa § 14 k § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods.
4 Tr. zák., § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 41 ods. 1Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný Y. G..

Obžalovaný Y. G. prostredníctvom svojej obhajkyne podané odvolanie odôvodnil osobitným písomným
podaním, ktoré bolo doručené na Krajský súd v Bratislave dňa 01.12.2024, v ktorom uviedol nasledovné:

„Rozsudkom sp. zn. B3 - 6T/21/2022 zo dňa 16.11.2023 ma súd uznal za vinného z prečinu porušovania

domovej slobody a prečinu krádeže a uložil mi trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov. Proti tomuto
rozsudku som podal odvolanie. Ku skutku som sa pri prvom výsluchu priznal a oľutoval som ho. V konaní
som namietal len použitú právnu kvalifikáciu - porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 ods. 2
písm. b) Trestného zákona. Mojím cieľom a ani úmyslom nikdy nebolo zasahovať do domovej slobody
poškodeného, nie je tu naplnená subjektívna stránka trestného činu. V konaní som poukazoval aj na

skutočnosť, že poškodený nemá vlastnícky vzťah k parcele, z ktorej som štvorkolku vzal. Tým som chcel
súdu vysvetliť práve to, že pri skutku som predpokladal, že štvorkolka sa nachádza na samostatnom
pozemku, ktorý nemá väzby k žiadnemu obydliu. Navyše podľa môjho názoru tu išlo o jednočinný súbeh
trestných činov (a nie viacčinný ako je uvedené v rozsudku), čo by mohlo mat' vplyv na neprihliadanie na
skutočnosť, že som spáchal viac skutkov. Súčasne dávam odvolaciemu súdu, pokiaľ príde k záveru o

opodstatnenosti stíhania za dva trestné činy, na zváženie použitie novelizovaného Trestného zákona. Aj
keď pri § 194 ods. 1 ods. 2 písm. b) Trestného zákona žiadna zmena v rámci trestnej sadzby nenastala,
súvisiaca krádež sa kvalifikačne mení z § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona na § 212
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Táto zmena svojím spôsobom čiastočne znižuje
závažnosť skutku, keď sa väčšia škoda mení na malú škodu a súčasne ponecháva súdu priestor naindividuálne zváženie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby
súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vo veci sám rozhodol a uložený trest mi primerane znížil.“

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného Y. G., nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnil obžalovaný, jeho obhajkyňa a prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné
zasadnutie v neprítomnosti poškodeného W. Y., nakoľko na takýto postup boli splnené všetky zákonné
podmienky.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí tiež doplnil dokazovanie tak, že postupom podľa § 326 ods. 5 Tr.
por. s použitím § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy predložené obžalovaným (na č. l. 194 - 19), nakoľko
súd I. stupňa tieto dôkazy na hlavnom pojednávaní neoboznámil. Išlo o listiny získané z webovej stánky
„gis.skgedesy.sk“ Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

Obhajkyňa obžalovaného sa na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom pridržiavala dôvodov

podaného odvolania a navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám
rozhodol spôsobom, že obžalovaného uzná za vinného iba z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
a/,ods.2písm.b/Tr.zák.účinnéhood06.08.2024azauvedenútrestnúčinnosťmuuložíprimeranýtrest.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie obžalovaného ako

nedôvodné zamietnuť postupom podľa § 319 Tr. por.

Obžalovaný Y. G. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnom rozsahu pripája k prednesu svojej
obhajkyne. Žiada, aby krajský súd zohľadnil skutočnosť, že k predmetnému skutku došlo ešte v roku
2021, medzičasom bol vo výkone trestu, potom už žil riadnym životom a teraz vykonáva ďalší trest

odňatia slobody v inej trestnej veci. Skutok ľutuje.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania
obžalovaného (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného Y. G. je iba čiastočne dôvodné.

Odvolací súd úvodom konštatuje, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených
trestných činov, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného
poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového
stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok sa stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku a tento spáchal aj obžalovaný Y. G.. Na tomto základe potom prvostupňový súd

vyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne a ktorým nemožno nič vytknúť.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého
rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi
jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný Y. G. sa v kritickom čase a za daných okolností,

ako aj spôsobom ustáleným v rozsudku súdu prvého stupňa, neoprávnene vnikol na pozemok patriaci
k obydliu poškodeného W. Y. prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu a zároveň si
prisvojil štvorkolku zn. Yamaha Grizly 700 tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak škodu vo výške 5.175,-
eur, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava III z 12.08.2021 sp. zn. 3T 83/2021.

E. obžalovaného Y. G. bola preukázaná svedeckou výpoveďou poškodeného - svedka W. Y. z hlavného
pojednávania, v ktorej popísal všetky rozhodné skutkové okolnosti. S výpoveďou tohto poškodeného -
svedka korešpondovali aj ostatné vo veci vykonané dôkazy a to zápisnica o previerke výpovede Y. G.
na mieste s fotodokumentáciou, zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, ako aj odborné

vyjadrenie spoločnosti JHS, s.r.o., Sládkovičova 10, Martin. Nemožno prehliadnuť ani trestný rozkaz
Okresného súdu Bratislava III z 12.08.2021 sp. zn. 3T 83/2021.Pokiaľ ide o výpoveď obžalovaného Henricha Plazáka z hlavného pojednávania, v ktorej tvrdil, že
štvorkolku zn. Yamaha Grizly 700 odcudzil na pozemku - parcele XXXX/X, ktorá patrí rehoľnej
spoločnosti „D. I.“, G. XX, J., pričom tento pozemok bol samostatne oplotený, čím sa ani nemohol

dopustiť trestného činu porušovania domovej slobody, tak odvolací súd oproti tomu poukazuje na
výpoveď poškodeného - svedka W. Y. z hlavného pojednávania, v ktorej vyvrátil obhajobné tvrdenia
obžalovaného. Menovaný poškodený - svedok totiž vysvetlil, že pozemok sa skladá z dvoch parciel,
ktoré sú oplotené jedným vonkajším plotom a v mieste, kde sa nachádzala štvorkolka, toto miesto je síce
oddelené dvojmetrovým múrom, ale tento múr výslovne slúži na oddelenie hospodárskej časti od zvyšku

pozemku, dokonca na tomto múre sa nachádza bránička. Z uvedenej výpovede poškodeného - svedka
sa dalo totiž jednoznačne vyvodiť, že tak parcela XXXX/X (ktorá vlastnícky patrí W. Y.), ako aj parcela
XXXX/X (ktorá síce vlastnícky patrí „D. I.“, ale jej užívateľom je W. Y.) tvoria pozemok, ktorý je oplotený
jedným vonkajším plotom a zároveň patrí k obydliu (domu) poškodeného W. Y.. V tomto kontexte treba
zdôrazniť, že objektom trestného činu porušovania domovej slobody je domová sloboda. Je tu chránený
akýkoľvek oprávnený užívateľ domu alebo užívateľ pozemku, ktorý k tomuto domu patrí, nielen teda

jeho vlastník. Pojmom „dom iného“ sa rozumie nielen vlastný bezprostredne obývaný dom, ale aj všetky
ostatné uzavreté priestory, ďalej ohradený priľahlý pozemok alebo záhrada, prípadne ohradený dvor,
vrátane objektov, ktoré sa tam nachádzajú.

Ak obžalovaný namietal vyčíslenú škodu na odcudzenej štvorkolke, tak ani odvolací súd nemal

dôvod spochybniť odborné vyjadrenie spoločnosti JHS, s.r.o., Sládkovičova 10, Martin. Z uvedeného
odborného vyjadrenia vyplynulo, že všeobecná hodnota vozidla - štorkolky zn. Yamaha Grizly 700, bez
evidenčných čísiel a nezisteným VIN, predstavuje finančnú čiastku 5.175-, eur.

S poukazom na uvedené odvolací súd uzatvára, že obžalovaný svojim protiprávnym konaním naplnil

nielen zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže, ale aj zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu porušovania domovej slobody, a to tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke. Súbeh
trestného činu krádeže a trestného činu porušovania domovej slobody je totiž možný. V posudzovanej
veci išlo o priamy úmysel, tak ako to má na mysli ustanovenie § 15 písm. a/ Trestného zákona.

Apelačným dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku bola skutočnosť, že v priebehu odvolacieho
konania došlo k podstatnej zmene Trestného zákona. Dňa 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č.
40/2024 Z. z., ktorým bol novelizovaný Trestný zákon a ktorý priniesol aj novú právnu úpravu hraníc
škody, keďže sa zvýšila suma malej škody na sumu prevyšujúcu 700 eur, následne sa upravila aj hranica
väčšej škody (suma prevyšujúca 35 000 eur), značnej škody (suma prevyšujúca 350 000 eur) a škody

veľkého rozsahu (suma prevyšujúca 700 000 eur). Novelizovaný Trestný zákon priniesol aj novú právnu
úpravu ohľadom poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom došlo aj k odstráneniu povinnej úpravy
hraníc trestných sadzieb v nadväznosti na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Vzhľadom k uvedenému bolo nutné zrušiť všetky výroky napadnutého rozsudku, pretože bolo potrebné

s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona, zmeniť najmä výrok o vine, od ktorého sa
odvíjajú všetky ostatné výroky - t. j. zmeniť právnu vetu, ako aj právnu kvalifikáciu stíhaného skutku
tak, aby zodpovedali ustanoveniam Trestného zákona účinného od 06.08.2024, a to za nezmenených
skutkových okolností.

Krajský súd v rámci opätovného rozhodovania o vine obžalovaného, jeho protiprávne konanie musel
právne kvalifikovať ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
účinného od 06.08.2024 v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr.
zák. účinného od 06.08.2024 s tým, že sčasti zmenil aj právnu vetu takým spôsobom, že „neoprávnene
vnikol do obydlia iného prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a prisvojil si cudziu vec

tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacov odsúdený“. Znovu treba zopakovať, že odvolací súd uznal obžalovaného vinným na
nezmenenom skutkovom základe v znení, ako to bolo ustálené v napadnutom rozsudku.

Nakoľko odvolací súd z dôvodu zmeny právnej úpravy zrušil celý výrok o vine napadnutého rozsudku,

v zmysle ustanovenia § 321 ods. 3 Tr. por. musel obligatórne zrušiť aj celý výrok o treste, nakoľko tento
mal vo výroku o vine svoj podklad.Pri individualizovaní ukladaného trestu je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery
musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež
potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34

ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024, ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce
pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie
trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 o účele trestu je spolu s ustanovením § 34

ods. 4 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia
opierať o skutočný stav veci a musia z neho vyplynúť.

Odvolací súd v súlade so stavom veci prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestných činov, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania predmetného skutku.

Nepochybil mestský súd, keď vzhliadol dve priťažujúce okolnosti spočívajúce v tom, že obžalovaný
jednak spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.) a jednak bol v minulosti za trestný čin
odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.).

Na strane druhej mestský súd nepostupoval správne, keď vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť

spočívajúcu v tom, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval
(§ 36 písm. l/ Tr. zák.). Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že obžalovaný ohľadom prečinu
krádeže namietal výšku spôsobenej škody a zároveň spochybňoval, že by sa dopustil aj prečinu
porušovania domovej slobody, keďže podľa jeho názoru, pozemok - parcela XXXX/X, kde sa nachádzala
štvorkolka, ktorú aj odcudzil, vlastnícky nepatrila poškodenému W. Y., ale patrila rehoľnej spoločnosti

„D. I.“, G. XX, J., pričom tento pozemok (parcela XXXX/X) bol samostatne oplotený. Vzhľadom na takto
zvolenú účelovú obhajobu obžalovaného, bolo preto vylúčené, aby súd I. stupňa obžalovanému priznal
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.

Nakoľko však odvolanie podal iba obžalovaný, rešpektujúc zásadu zákazu „reformatio in peius“ (§ 322

ods. 3 Tr. por.), neprichádzala do úvahy akákoľvek zmena rozsudku súdu prvého stupňa v neprospech
obžalovaného, pre nedostatok odvolania prokurátora. Z týchto dôvodov musí aj krajský súd konštatovať,
že u obžalovaného pri určovaní druhu trestu a jeho výmery naďalej treba naďalej vychádzať z pôvodne
ustáleného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností t. j. z jednej poľahčujúcej okolnosti podľa §
36 písm. l/ Tr. zák. a z dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., tak ako

boli stanovené súdom I. stupňa.

Východisko pre ukladanie úhrnného trestu odňatia slobody predstavovala v zmysle ustanovenia § 41
ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 trestná sadzba pre prečin porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 2 Tr. zák. účinného od 06.08.2024 a to v rozpätí od 1 roka do 5 rokov (na rozdiel od

prvostupňového rozsudku, kde sa postupovalo podľa režimu v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Tr.
zák. účinného do 05.08.2024 a trestná sadzba sa upravila v rozpätí od 2 rokov a 4 mesiacov do 5
rokov). Keďže obžalovaný spáchal dva trestné činy, odvolací súd mu musel vymerať úhrnný trest odňatia
slobody podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

Krajský súd v Bratislave uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, teda
pri dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá v sebe dostatočne zahŕňa tak individuálnu, ako aj generálnu
prevenciu a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Treba tiež zdôrazniť, že na
dosiahnutie účelu trestu bolo potrebné na obžalovaného pôsobiť v zmysle zásady jednoty prevencie
a represie. Z hľadiska tejto zásady je v tejto konkrétnej trestnej veci možné považovať trest odňatia

slobody vo výmere 2 roky za zákonný a primeraný. S poukazom tak na charakter skutku, ako aj osobu
obžalovaného i jeho kriminálnu minulosť (obžalovaný sa opätovne dopustil obdobnej trestnej činnosti
ako aj v minulosti), krajský súd vyvodil, že uloženie iného druhu trestu, akým je iba nepodmienečný trest
odňatia slobody, neprichádzal vôbec do úvahy. V tomto smere je preto odôvodnené také preventívnepôsobenie na obžalovaného, ktoré mu účinne zabráni v dopúšťaní sa trestnej činnosti, pričom je
nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť represiou v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Takýto druh trestu odráža v sebe nielen minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu

jednotlivých spoločenských noriem, ale tiež jeho vývoj z hľadiska možného páchania trestnej činnosti.

Súd I. stupňa na strane druhej nepochybil, keď obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, čo zodpovedalo ustanoveniu § 48 ods. 2 písm.
b/ Tr. zák. Odvolací súd tento výrok prevzal aj do svojho rozhodnutia, nakoľko obžalovaný v posledných

desiatich rokoch pred spáchaním posudzovaného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti a vyjadrené právne úvahy Krajský súd v Bratislave ako súd
odvolací rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods.
3 Tr. por. mal dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok
nie je prípustný.