Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2023

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: SI-3C/225/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715206998
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2023:2715206998.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: A. O., E.. XX.XX.XXXX,

I. K. XX, G., zastúpeného: JUDr. Zuzanou Flakovou, advokátkou so sídlom Mesačná 9, Bratislava
proti žalovanému: O. O.Š., E.. XX.XX.XXXX, I. Z. XX, G.Č., zastúpenému: JUDr. Václavom
Sosnom, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, Skalica, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa28.10.2015ajejdoplnenímzodňa9.3.2016domáhalzrušeniapodielového

spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného (každý o veľkosti podielu 1 k celku) k nehnuteľnostiam, a to
pozemkom: parcele č. XXXX/X vo výmere XXX m2, parcele č. XXXX/X vo výmere XXX m2, parcele
č. XXXX/X vo výmere XXX m2, parcele č. XXXX/X vo výmere XX m2, parcele č. XXXX/X vo výmere
XXX m2 a k stavbám: k rodinnému domu súpisné číslo XXX na parcele č. XXXX/X a ku kovodielni
súpisné č. XXX na parcele XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie G. (ďalej len ako
„sporné nehnuteľnosti“) a vyporiadania rozdelením (pozn. súdu - v žalobe uvedené ako prikázanie
do podielového spoluvlastníctva). Žaloba ako i jej doplnenie boli zhodne odôvodnené tým, že medzi

spoluvlastníkmi prichádza k neustálym nezhodám ohľadom užívania sporných nehnuteľností, žalovaný
užíva približne 2/3 priestorov bez súhlasu žalobcu, znemožňuje žalobcovi užívanie týchto nehnuteľností
zaprataním priechodných priestorov, zamedzovaním prístupu k vstupnej bráne. Napriek snahy o dohodu
k tejto dohode nedošlo. Súčasne bolo uvedené, že sporné nehnuteľnosti užívajú spoluvlastníci na
podnikateľskú činnosť.

2. K doručenej žalobe sa písomným podaním zo dňa 24.11.2016 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol,

že žalobu považuje za nedôvodnú a neopodstatnenú, preto ju žiada zamietnuť. Uviedol, že
žalobcom navrhovaný spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva (rozdelením) nie
je realizovateľný a účelný z technického ani z právneho hľadiska, jeho realizovaním by došlo k
znehodnoteniutýchtonehnuteľností.Podľažalovanéhoakékoľvekrozdelenienehnuteľnostíjepochybné
a problematické, preto najvhodnejším riešením vyporiadania podielového spoluvlastníctva je podľa
neho prikázanie všetkých nehnuteľností do jeho výlučného spoluvlastníctva s tým, že bude zaviazaný
k vyplateniu primeranej náhrady žalobcovi (pri zmierlivom vyriešení sporu do vylúčného vlastníctva

jedného z nich).

3. Podaním zo dňa 5.6.2018 žalobca navrhol zmenu žaloby, ktorá bola súdom pripustená uznesením
č.k. 3C/225/2015 - 101 zo dňa 4.2.2019 (právoplatného dňa 22.2.2019) tak, že súd zrušuje podielovéhospoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam a tieto budú prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu
za finančnú náhradu (vyrovnací podiel) 20.200,-eur. Uznesením č.k. 3C/225/2015 - 220 zo dňa
20.12.2019 (právoplatného dňa 7.1.2020) súd pripustil žalobcom navrhnutú zmenu žaloby tak, súd

zrušuje podielového spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam a tieto budú prikázané do výlučného
vlastníctva žalobcu za finančnú náhradu (vyrovnací podiel) 21.050,-eur.

4. V písomnom vyjadrení zo dňa 10.1.2020 žalovaný žiadal prikázať sporné nehnuteľnosti do jeho
výlučného vlastníctva za finančnú náhradu.

5. Okresný súd Skalica rozhodol vo veci samej rozsudkom č.k. 3C/225/2015 - 247 zo dňa 10.2.2020
tak, že žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol a žalovanému voči
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V rozsudku poukázal na nutnosť
dodržať pri procesnom postupe poradie jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva
podľa platnej právnej úpravy, ktorá je pre súd záväzná, s tým, že prvým spôsobom vyporiadania je

reálna deľba nehnuteľností, ktorá predpokladá, že ide o vec deliteľnú z hľadiska technického a jej
rozdelenie je aj funkčne opodstatnené (ak by rozdelením vznikli samostatné vecí, ktoré vlastníkom môžu
naďalejslúžiťspôsobomzodpovedajúcimichpovaheaspoločenskémuposlaniu,čizáujmu).Súduneboli
predložené dôkazy preukazujúce, že nehnuteľnosti nie sú deliteľné, a bez dôkazu o reálnej deliteľnosti
nehnuteľností súd nemohol zistiť podstatné skutočnosti a nemohol tak v konaní pokračovať ďalším

spôsobom pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, prikázaním vecí jednému zo spoluvlastníkov
za náhradu. Žaloba bola z tohto dôvodu zamietnutá. Súd súčasne konštatoval, že i keď žalobca na
súdnom pojednávaní 13. januára 2020 predniesol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania na
zistenie,činehnuteľnostisúaleboniereálnedeliteľné,učiniltakažpouplatnenísudcovskejkoncentrácie
a preto na tento návrh súd prvej inštancie neprihliadal.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom jeho rozsahu odvolanie žalobca. O odvolaní bolo
rozhodnuté Krajským súdom v Trnave uznesením č.k. 10Co/50/2020 - 299 zo dňa 30.6.2021 (ďalej ako
„odvolací súd“) tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tým, že vzhľadom na dĺžku konania a vedenie dokazovania

súdom prvej inštancie, bolo opodstatnené pokračovať vo vykonávaní ďalšieho dokazovania, i s
prihliadnutím na charakter sporu, keďže nešlo o zdržiavanie sporu neskoro vykonanými procesnými
úkonmi. Ak žalobca na súdnom pojednávaní dňa 13. januára 2020 predniesol návrh na vykonanie
znaleckého dokazovania za účelom preukázania deliteľnosti (nedeliteľnosti) predmetných nehnuteľností
v spoluvlastníctve so žalovaným, dôkazný návrh bol dôvodný, keďže predstavoval reakciu na skutočnosť

vyplývajúcu z vykonaného dokazovania, a to nevykonanie znaleckého dokazovania v súčinnosti so
žalovaným, na základe ním vzneseného dôkazného návrhu. Súd prvej inštancie preto nesprávne
vyhodnotil dôkazný návrh žalobcu, v konkrétnej procesnej situácii daného sporu, v dôsledku čoho
bolo žalobcovi znemožnené, procesným postupom súdu prvej inštancie (nesprávnym vyhodnotením
sudcovskej koncentrácie), vykonať dokazovanie na základe jeho dôkazného návrhu, ktoré bolo pre

súd prvej inštancie rozhodujúce (pre posúdenie reálnej deliteľnosti nehnuteľností boli podľa záveru
súdu prvej inštancie potrebné odborné znalosti, bez ktorých nemohol pokračovať v konaní a preto
žalobu zamietol). Žalobcovi ako spoluvlastníkovi bolo tak znemožnené domáhať sa súdnej ochrany
žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Odvolací súd preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, keďže súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil starne, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktoré
nenahrádzaprvoinštančnékonanie.Povinnosťousúduprvejinštancievďalšomkonaníbudepostupovať
v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými

tvrdeniami strán sporu, ohľadom ktorých nesie každá zo strán dôkazné bremeno, pričom preukázaný
skutkovýstavvsporovomkonaníjevždyvýsledkomdôkaznejaktivitystránkonania,ktorépredkladajúna
preukázanie svojich tvrdení alebo navrhujú dôkazy. Súd potom rozhoduje na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov (ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné),
teda zisťuje skutkový stav veci, ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity strán konania. Bremeno tvrdenia a

dôkazné bremeno sa delia medzi stranami konania v závislosti na aktuálnom priebehu konania a na tom,
ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (porov. rozsudok
NS SR sp. zn. 3MCdo 6/2010).7. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Súd po vrátení veci (odvolacím súdom) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie nariadil na prejednanie
veci samej pojednávanie.

9. V písomnom vyjadrení zo dňa 18.7.2023 k doterajšiemu priebehu konania žalobca uviedol, že nikto

nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek
dôvodov nevyhovuje. K reálnej nedeliteľnosti sporných nehnuteľností uviedol, že táto skutočnosť nie
je medzi sporovými stranami spornou, žalovaný to tvrdil od začiatku konania, žalobca predložil súdu
dôkazy, ktoré to potvrdzujú (odpoveď Mesta Holíč z 16.1.2020, technická správa U.. I. z 11/2021 a
odpoveď Mesta Holíč z 22.7.2022). V prípade pochybností navrhol ako dôkaz obhliadku. Súčasne
uviedol, že ak by nebolo uskutočniteľné rozdelenie veci bez nákladných stavebných úprav, jednalo

by sa o vec reálne nedeliteľnú (R 61/1968). Taktiež ak by žiadne zo spoluvlastníkov nebol ochotný
vynaložiť nič na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, musela by byť stavba považovaná za
nedeliteľnú (R 45/1991 ). Pri reálnej deľbe sa musia zohľadniť aj hľadiská územného plánovaniam,
prístupu ku komunikáciám, polohy pozemkov (NS SR 5Cdo 93/2010). Podmienkou rozdelenia stavieb
(budov) je, aby rozdelením vznikli samostatné veci, ktorých existencia bude v súlade so stavebnými

predpismi (R 108/1967). Na základe vyššie uvedených dôkazov možno uviesť, že stavebný úrad by v
žiadnom prípadne nepovolil ani rekonštrukciu kovodielne, nie to ešte jej rozdelenie na dve samostatné
jednotky, a to z dôvodu nezlučiteľnosti súčasnej existencie s územným plánom mesta. Žalobca opätovne
poukázal na dlhodobé nezhody medzi sporovými stranami, ktorý medzi sebou už ani nekomunikujú. Vo
vzťahu k prikázaniu sporných nehnuteľností žalobcovi za náhradu uviedol, že rekonštrukcia sporných

nehnuteľností vzhľadom na stanovisko Mesta Holíč bude možná len za účelom individuálnej bytovej
výstavby, no žalovaný stále trvá na tom, že tam bude prevádzkovať výrobu kovodielne, tieto však
nebude môcť rekonštruovať. Naopak žalobca v prípade prikázania do výlučného vlastníctva sporné
nehnuteľnosti by rekonštruoval za účelom riešenie bytovej otázky svojich detí, z budovy kovodielne by
vytvoril funkčný sklad pre svoje potreby. Žalobca uviedol, že žalovaný ako bezdetný a slobodný má svoju

bytovú otázku má vyriešenú, pretože býva sám v rodičovskom dome a garážou, v ktorej by eventuálne
mohol svoju výrobu praktizovať. Súčasne žalobca poukázal na to, že je výlučným vlastníkom priľahlého
pozemku parc. č. 3862/4, na ktorom sa nachádza elektrická rozvodná skriňa a plynová prípojka k
rodinnému domu, ktorá následne vedie cez dom do kovodielne. Žalobca uviedol tiež, že je ochotný
a schopný vyplatiť žalovanému primeranú finančnú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel, naopak

žalovaný deklaroval, že nemá finančné prostriedky na výplatu žalobcu. Podľa znaleckého posudku č.
193/2019 z 6.12.2019 je hodnota sporných nehnuteľností 42.100,-€ (1 potom zodpovedá suma 21.050,-
€).

10. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní (10.8.2023) odkázala na svoje písomné vyjadrenie zo dňa

18.7.2023. Zástupkyňa žalovaného na tomto pojednávaní uviedla, že žalovaný nesúhlasí so zrušením
podielového spoluvlastníctva, nakoľko chce aj naďalej na tejto veci vykonávať podnikateľskú činnosť,
a teda zrušením podielového spoluvlastníctva by mu to bolo znemožnené, pričom žalobca uviedol,
že do budúcna nemá záujem na danej nehnuteľnosti vykonávať už podnikateľskú činnosť. Súd na
tomto pojednávaní súčasne stranám sporu bolo s prihliadnutím na doterajší priebeh konania uvedené

predbežné právne posúdenie sporu. Následne súd doplnil dokazovanie o výsluch sporových strán.

11. Súd stranám sporu uviedol, že nevykoná dokazovanie navrhnuté žalujúcou stranou, a to vyjadrením
regionálneho úradu verejného zdravotníctva za účelom zistenia, či ich podnikateľská činnosť na
sporných nehnuteľnostiach je alebo nie je v súlade s územným plánom mesta Holíč v časti týkajúcej

sa dopadu na životné prostredie, nakoľko i prípadné negatívne zistenie by pre rozhodnutie sporu bolo
právne irelevantné, nakoľko podľa súdu je pre jeho rozhodnutie podstatný faktický, aktuálny (v čase
rozhodovania súdu) stav užívania predmetných nehnuteľností. Navrhnutý dôkaz súd posúdil ako tzv.
nadbytočnýdôkaz(NSSR5Cdo/107/2019z31.marca2021).Súdnevykonalaninavrhnutédokazovanie
obhliadkou (nadbytočný dôkaz), a to s prihliadnutím na právne posúdenie sporu.

12.Súdprirozhodovanísporuvychádzalznasledovnýchdôkazov:výsluchžalobcu,výsluchžalovaného,
výpis z listu vlastníctva, výpisy zo živnostenského registra, stanoviská Mesta Holíč, technická správa,
z ktorých zistil tento skutkový stav veci:13. Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie G. mal súd preukázané, že
žalobca a žalovaný sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci (každý o veľkosti podielu 1 k celku)

nehnuteľností, a to pozemkov: parcela č. XXXX/X vo výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X vo výmere
XXX m2, parcela č. XXXX/X vo výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X vo výmere XX m2, parcela č. XXXX/
X vo výmere XXX m2 a stavieb: rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele č. XXXX/X a kovodielňa
súpisné č. XXX na parcele XXXX/X. Táto skutočnosť nebola ani spornou.

14. Zo stanoviska Mesta Holíč zo dňa 16.1.2020 vyplýva, že zámer rozdelenia jestvujúcej prevádzky
dielne kovovýroby na predmetných pozemkoch na dve samostatné dielne kovovýroby je neprípustné,
nakoľko nie je v súlade so záväznou časťou územného plánu mesta. Dôvodom je predpokladané
zvýšenie negatívnej záťaže a dopadu na životné prostredie a komfortu bývania v obytnej zóne na
predmetnej ulici Z.. XXX/X.

15. Zo stanoviska Mesta Holíč zo dňa 22.7.2022 vyplýva, že zámer rozdelenia jestvujúcej prevádzky
dielne kovovýroby na predmetných pozemkoch na dve samostatné dielne kovovýroby nie je možné,
nakoľko podľa územného plánu mesta je neprípustné zriaďovať v predmetnej lokalite priemyselné
výrobné prevádzky s negatívnym dopadom na životné prostredie.

16. Z technickej správy U.. I., autorizovaného stavebného inžiniera z 11/2021 vyplýva, že rodinný dom
spornejnehnuteľnostinedoporučujevžiadnomprípadeanipočastiachrekonštruovaťaprevádzkuvňom
z tohto dôvodu rozdeľovať, bolo by to technologicky extrémne náročné, ale predovšetkým to je vzhľadom
naúčelstavbynáročnéajekonomicky.Akonajvhodnejšieriešenieuviedolcelýobjektasanovaťavytvoriť
tu tak čistý pozemok.

17. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalobca je v ňom zapísaný pod obchodným menom:
Miroslav Jánošík - JAKO, IČO: 33045721, s miestom podnikania (prevádzky): Holíč, Priateľstva 612/2. Z
výpisu zo živnostenského registra taktiež vyplýva, že aj žalovaný je v ňom zapísaný, a to pod obchodným
menom: Jaroslav Jánošík DONAS - Kovovýroba, IČO: 11836296, miestom prevádzky: Holíč, Priateľstva

612/2.

18.Zvýsluchužalobcuksúčasnémustavuohľadomužívaniaspornýchnehnuteľnostísúdzistil,žedôvod
prečo naďalej zotrváva na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je ten, že vzťahy medzi
nimi sú narušené, vyhrotené. Na predmetných nehnuteľnostiach obaja podnikajú, je to na tej adrese Z.

XXX, G.. Na podnikanie využíva kovodielňu i rodinný dom. Kovodielňa nie je nijako rozdelená, on ta
vykonáva podnikateľskú činnosť len keď tam nie je žalovaný. Uviedol, že nakoľko zo stanoviska Mesta
Holíč vyplýva, že by sa tam nemalo do budúcna podnikať, preto tam plánuje bývanie pre jeho deti, on
má bývanie zabezpečené. Na sporných nehnuteľnostiach nikdy nebývali, mali tam hydinu, následne tam
začali podnikať.

19. Z výsluchu žalovaného k súčasnému stavu ohľadom užívania sporných nehnuteľností súd zistil, že
k žiadnym vyhrotením stavom so žalobcom na sporných nehnuteľnostiach neprichádza, je pravda, že
sa so žalobcom nezdravia, on si tam robím svoju prácu, žalobca si tam robí svoju prácu. So zrušením
podielového spoluvlastníctva nesúhlasí, chcel by tam naďalej vykonávať podnikateľskú činnosť, ktorú

tam vykonáva aj v súčasnosti. Žalobca mu zakázal, aby svojim vozidlom slúžiacim na podnikanie
parkoval na spornej nehnuteľnosti. Chcel to riešiť dohodou o spoločnom užívaní veci , toto žalobca
odmietol. Ohľadom výkonu podnikateľskej činnosti v súčasnosti neprebieha žiadne konanie smerujúce
k zastaveniu tejto činnosti. Možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť inde nemá. Je dôchodca, poberá
dôchodok.

20. Zástupkyňa žalobcu v záverečnej reči uviedla, že tu nie sú splnené dôvody na zamietnutie
návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pre existenciu dôvodov hodného
osobitného zreteľa, počas celého konania je zrejmé, že sporové strany sa nevedia na ničom dohodnúť,
z tohto dôvodu neboli ani zo strany žalobcu vykonané žiadne investície do spornej nehnuteľnosti.

Žalovaný nepreukázal existenciu dôvodov na nezrušenie podielového spoluvlastníctva . Ďalšie zotrvanie
v podielovom spoluvlastníctve pre sporové strany nie je riešením danej situácie. Ako vyplýva z
dokazovania žiadna zo sporových strán nie je na túto nehnuteľnosť odkázaná na bývanie, čo sa týka
podnikateľskej činnosti tak uviedla, že obaja sú už poberateľmi dôchodku, príjem majú zabezpečený,napriek tomu je podnikateľská činnosť z ich strany vykonávaná, no do budúcna s prihliadnutím na
stanovisko Mesta Holíč, možno predpokladať, že táto ich podnikateľská činnosť bude musieť byť
ukončená. Ak by žaloba bola právoplatne zamietnutá, je predpoklad, že by medzi sporovými stranami

opäť vznikol spor, ktorý by bolo opäť nutné riešiť podaním žaloby na súd. Taktiež nebolo zo strany
žalovaného nebolo preukázané, prečo by mala byť sporná nehnuteľnosť prikázaná do jeho výlučného
vlastníctva. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nemôže podnikať, nevidím prekážku v tom smere, že by si žalovaný
mohol na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti nájsť iný priestor v priemyselnej časti resp. vo svojom
rodinnom dome kde má dielňu aj garáž.

21. Zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči uviedla, že má za to, že danom prípade sú splnené
podmienky pre postup podľa § 142 ods. 2 OZ, a to z dôvodu, že v danom prípade existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa prečo spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať. Zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva by došlo k závažnému zásahu do iného práva žalovaného, a to konkrétne
právavykonávaťpodnikateľskúčinnosť.Natentoúčelbolipredmetnénehnuteľnostizriadené,čovyplýva

aj z výpisu LV kde je príslušná stavba označená ako kovodielňa. Dôvody hodného osobitného zreteľa sú
preukázané jednak výpisom zo živnostenského registra, z ktorého vyplýva, že v týchto nehnuteľnostiach
je vykonávaná podnikateľská činnosť, rovnako táto skutočnosť vyplýva aj z výsluchu žalobcu a
žalovaného. Poprela tvrdenia žalobcu, že žalobca a žalovaný nemôžu nehnuteľnosti naďalej spoločne
užívať, s tým, že aj počas celej doby tohto konania žalobca aj žalovaný v týchto priestoroch naďalej

túto činnosť vykonávali. Žalovaný má záujem nehnuteľnosti naďalej využívať na výkon podnikateľskej
činnosti, má dohodnuté aj ďalšie zákazky, je odkázaný na tento priestor. Žalovaný na rozdiel od žalobcu
nemádeti,jeodkázanýsiajnaďalejzabezpečovaťpríjemvykonávanímpodnikateľskejčinnosti.Uplatnila
nárok na náhradu trov konania, s tým, že žalovaný tento spor nezavinil, od počiatku mal záujem sa
dohodnúť na komplexnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a tiež mal záujem na uzatvorení

dohody o spoločnom užívaní veci. Podľa názoru žalovaného nebolo potrebné ani žiaduce podať návrh
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

22. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“ alebo
„Občiansky zákonník“), ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh

niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

23. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

24. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú

spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

25. Po vykonanom dokazovaní, zistení skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že žalobe
a zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam nie je možné z

dôvodu aplikácie ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyhovieť (rozhodnúť kladným
spôsobom), a preto žalobu zamietol.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané (a toto nebol ani sporným), že strany sporu sú v
súčasnosti zapísaní ako podieloví spoluvlastníci (po 1 k celku) nehnuteľností na LV č. XXXX v obci a

k.ú. G..

27. S poukazom na ust. § 142 ods. 1 OZ súd uvádza, že v prípade, ak nedôjde k dohode spoluvlastníkov
(čo bolo dané aj v tomto prípade - nesporná skutočnosť), zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie

veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z povahy podielového spoluvlastníctva(ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti) vyplýva, že ak nedôjde k
dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho
vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval

v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Uvedená zásada však podľa
súdu nie je absolútnou, nakoľko Občiansky zákonník zákon v ustanovení § 142 ods. 2 určuje výnimku z
tejto zásady, kedy v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Ako vyplýva z
ust. § 142 ods. 2 OZ, súd pri aplikácii tohto ustanovenia musí mať preukázané, že sporné nehnuteľnosti

nie je možné rozdeliť, nakoľko nezrušenie a nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle §
142 ods. 2 OZ je možné len pri prikázaní veci za náhradu alebo predaji veci a rozdelením výťažku.
Súd ďalej uvádza, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je viazaný navrhnutým
spôsobom vyporiadania niektorým zo spoluvlastníkov, ale musí striktne (okrem prípadu uzatvorenia
zmieru) postupovať chronologicky, t.j. najprv zistiť, či je možné spoločnú vec rozdeliť, ak nie, potom túto
prikázať do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov a ak ani to nie je možné, t.j. ak žiaden

zo spoluvlastníkov spoločnú vec nechce, potom nariadiť predaj spoločnej veci a výťažok rozdeliť podľa
podielov (§ 142 ods. 1 OZ).

28. Súd preto v danom prípade v prvom rade zisťoval, či je možné sporné nehnuteľnosti (spoločnú
vec) rozdeliť, nakoľko sa jednak jedná o najprirodzenejší spôsob likvidácie spoluvlastníckych vzťahov

a súčasne sa jedná o prvý možný spôsob zrušenie a vyporiadania daný zákonom (§ 142 ods. 1 OZ).
I napriek tomu, že samotné sporové strany nemali spornú otázku nedeliteľnosti ich spoločnej veci, čo
vyplýva jednak z vyjadrenia žalovaného k žalobe a vyjadrenia žalobcu z 18.7.2023, súd skúmal túto
možnosť a zo zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že v tomto prípade rozdelenie spoločnej veci
(sporných nehnuteľností) možné nie je. Súd vychádzal jednak z technickej správy Ing. I., autorizovaného

stavebného inžiniera z 11/2021 ako odborného vyjadrenia (§ 206 CSP), z ktorej vyplýva, že rodinný
dom spornej nehnuteľnosti nedoporučuje v žiadnom prípade ani po častiach rekonštruovať a prevádzku
v ňom z tohto dôvodu rozdeľovať, bolo by to technologicky extrémne náročné, ale predovšetkým to
je vzhľadom na účel stavby náročné aj ekonomicky. Ako najvhodnejšie riešenie dokonca uviedol celý
objekt asanovať a vytvoriť tu tak čistý pozemok. Nedeliteľnosť sporných nehnuteľností možno vyvodiť aj

zo stanovísk Mesta Holíč z 16.1.2020 a 22.7.2022, z ktorých vyplýva, že rozdelenie kovodielne možné
nie je, pre rozpor z územným plánom mesta. Otázka prípadnej deliteľnosti pozemkov pod spornými
stavbami sa potom stala irelevantnou, nakoľko zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je potrebné posudzovať ako celok a nie je ani možné oddeliť, a teda rozdeliť len spoločný pozemok
pod spornou stavbou bez tohto aby bola rozdelená aj spoločná stavba, keďže spolu tvoria súčasnosti

jeden funkčnú (neoddeliteľný) celok. Čo sa týka nedeliteľnosti spoločnej veci, súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s odkazom žalujúcej strany v tejto časti obsiahnutú v ich vyjadrení zo dňa 18.7.2023 (najmä
rozhodnutie NS SR 5Cdo 93/2010, ale i R 61/1968, R 45/1995 a R 108/1967), keďže pri prípadnej
reálnej deľbe sa musia zohľadniť aj hľadiská územného plánovaniam (čo v danom prípade možné
nie je - stanoviská Mesta Holíč z 16.1.2020 a 22.7.2022). Otázku nedeliteľnosti spoločnej veci tak súd

považovalzajednoznačnedanú.Doúvahytakpririešenídanejvecizrušeniaavyporiadaniapodielového
spoluvlastníctva sporových strán prichádzali ostatné 2 zákonné možnosti dané ustanovením § 142 ods.
1 OZ, t.j. prikázanie veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov, resp. nariadenie jej predaja
a rozdelenie výťažku, avšak aj keď sa jedná o poslednú z možných možností zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, súd túto možnosť predbežne vylúčil, nakoľko týmto spôsobom by bolo

možné postupovať len v prípade, ak by žiadny zo spoluvlastníkov spoločnú nechcel, čo v danom prípade
dané nebolo, nakoľko naopak obaja (tak žalobca aj žalovaný) prejavili o výlučné vlastníctvo sporných
nehnuteľností. Takže v rámci rozhodovania v merite veci súd posudzoval možnosť prikázania veci za
primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov, resp. aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

29. Pri posudzovaní, ktorému zo súčasných spoluvlastníkov by bolo možné spoločnú vec prikázať do
výlučného vlastníctva, vystala pred súdom taká právne významná skutočnosť, že jednak v súčasnosti
(čo je pre súd určujúce), ale v podstate od samého počiatku užívania sporných nehnuteľností je táto
tak žalobcom ako i žalovaným využívaná na podnikateľskú činnosť. Uvedené vyplýva jednak z výpisov

zo živnostenského registra ako i z výsluchov sporových strán. Predmetná skutočnosť je podľa názoru
takéhovýznamu,žebolopotrebnésazaoberaťmožnouaplikáciouust.§142ods.2OZ,očomsúdstrany
sporu aj na pojednávaní upovedomil, aby tým predišiel prípadnému „prekvapivému“ rozhodnutiu. Nič na
tom (potrebou sa s tým vysporiadať) nemení ani tá skutočnosť, že obaja spoluvlastníci sú poberateľmidôchodku. Súd vychádzal zo súčasného skutkového stavu, pri rešpektovaní tohto, že je právom tak
žalobcu ako i žalovaného túto činnosť aj napriek ich „dôchodkovému veku“ vykonávať. Súčasne z
výsluchu sporových strán bolo zistené, že ani jedna z nich sporné nehnuteľnosti nepotrebuje za účelom

zabezpečenia bytovej potreby, na strane žalobcu bola argumentácia len vo vzťahu k jeho deťom, o
pláne využitia spornej nehnuteľnosti na účely bývania, avšak odkázanosť týchto osôb na bývanie v
spornej nehnuteľnosti preukázaná v konaní nebola. Občiansky zákonník v § 142 ods. 2 neuvádza (ani
demonštratívne ani taxatívne) aké sú možné dôvody hodné osobitného zreteľa. Je preto na súde, aby
sám zo skutkového stavu vyvodil, zhodnotil ich existenciu, ich závažnosť. Existencia takýchto dôvodov

musíbyťnatoľkozávažná,abynimibolaopodstatnenávýnimočnosťtakéhoto„negatívneho“rozhodnutia
súdu (k tomu rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 84/20009 z 30.11.2010). Dôvody hodné osobitného
zreteľa sú okolnosti viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré sú buď na prospech žalovaného alebo
v neprospech žalobcu. Môže sa jednať o okolnosti ako sú zdravotný stav, vek, sociálna situácia,
stav odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, osobné väzby na spoločnú vec. Ani jedna z
týchto okolností v danom prípadne daná podľa súdu nebola. Ďalej medzi tieto okolnosti (dôvody hodné

osobitného zreteľa) možno zaradiť okolnosti materiálnej povahy - napr. zárobkové, podnikateľské,
dané výškou finančných prostriedkov vynaložených na spoločnú vec. A práve existencia takejto
okolnosti v danom prípade daná (preukázaná) bola, táto okolnosť tu pretrváva aj v súčasnosti a je ňou
vykonávanie podnikateľskej (zárobkovej) činnosti oboma spoluvlastníkmi, ktoré je naviazané práve na
sporné nehnuteľnosti. Len ťažko by sa hľadal kľúč, na základe ktorého by bolo možné v danej situácii

určiť, ktorému z týchto dvoch podnikajúcich spoluvlastníkov by bolo možné (vhodné) prikázať sporné
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Vždy by pri takomto spôsobe vyporiadania, t.j. prikázania za
náhradu do výlučného vlastníctva len jednému z nich bol druhý z nich nedôvodne poškodený, a to
vo vzťahu k možnosti vykonávať podnikateľskú činnosť, nakoľko ani jeden z nich nemá inú možnosť
vykonávanie tejto ich podnikateľskej činnosti na inom mieste. Za dôvod hodný osobitného zreteľa možno

zaradiť aj tú skutočnosť, že jediným sledovaným cieľom podanej žaloby je vyriešenie sporných užívacích
vzťahov,atedažeotázkazánikuspoluvlastníctvanemáprespoluvlastníkovvpodstatepriorituavýznam.
Zoskutkovéhostavunepochybnevyplýva,žemedzisporovýmistranamiakospoluvlastníkmisúnezhody
ohľadom užívania ich spoločnej veci, avšak na tieto situácie je potrebné postupovať inou formou právnej
ochrany, a to žalobou podanou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže pod pojmom

hospodáreniasospoločnouvecousúdnapraxzaradilaajužívaniespoločnejveciichspoluvlastníkmi(NS
ČR 22Cdo 2528/1998). Existencia konfliktov medzi spoluvlastníkmi v súvislosti s užívaním ich spoločnej
veci nie je dôvodom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (k tomu napr. rozsudok OS
Košice sp. zn. 25C/10/2017 z 19.6.2018), keďže ako už bolo súdom uvedené, možnosť právnej ochrany
(nápravy) vyplýva z ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe zisteného skutkového stavu,

pri úvahách uvedených vyššie potom súd žalobu v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka zamietol
(výrok I.).

30. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žiadna

zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP (výrok II.). Súd
má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o úspechu niektorej zo strán sporu. Návrhu žalobcu
spočíval prvotne v rozdelení veci, neskôr v prikázaní spoločnej veci do jeho výlučného vlastníctva, návrh
žalovaného spočíval v prikázaní spoločnej veci do jeho výlučného vlastníctva, až po právnom posúdení
uvedené súdom stranám sporu jeho postoj spočíval v zamietnutí žaloby pre existenciu dôvodov hodných

osobitného zreteľa. Ani jedna zo sporových strán tak podľa súdu nebola v konaní úspešnejšia. Súd
zohľadnil aj to, že žaloba bola podaná z dôvodu riešenie nezhôd medzi spoluvlastníkmi, pričom obaja
na riešenie tejto situácie navrhovali výlučné vlastníctvo toho - ktorého z nich, čomu súdom vyhovené
nebolo (žaloba zamietnutá). Vzhľadom na uvedené preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Senica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.