Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118205061
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5118205061.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v spore žalobkyne:
A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F., právne zastúpená: JUDr. Lenka Maďarová,
s.r.o., advokátka so sídlom Štrková 95/21, Žilina, IČO: 47 232 692, proti žalovaným: 1/ G. H. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, F., 2/ H. H. K., C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. L. XXXX/XX, L.,
žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení: Karkó, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Obchodná 8985/5,
Žilina, IČO: 50 158 121, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a iné, na odvolanie žalobkyne
a žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/15/2018-244 zo 16. novembra 2023,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. a III. potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu vo výroku V. mení tak, že žalobkyni priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 25%, ktoré sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne.

Žalobkyni priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,

ktoré sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne.

Rozsudok okresného súdu vo výroku IV. zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, v poradí druhým vydaným v súdenej veci, okresný súd určil, že dôvody
vydedenia žalobkyne jej matkou G. D., C. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelou dňa XX.XX.XXXX, nie sú dané
(výrok I.), určil, že listina o vydedení obsahovo uvedená v prvej časti bodu jeden notárskej zápisnice
špecifikovanej vo výroku napadnutého rozsudku je neplatná (výrok II.), určil, že závet poručiteľky
napísaný formou notárskej zápisnice, bližšie špecifikovanej vo výroku napadnutého rozsudku, je v časti,

v ktorej bola žalobkyňa opomenutá ako plnoletý potomok v rozsahu jej zákonného dedičského podielu, je
neplatný (výrok III.). Vo zvyšnej časti (o určenie, že vydedenie je neplatné a o určení neplatnosti zvyšnej
časti závetu) rozsudok okresného súdu zamietol (výrok IV.). Žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov
konania (výrok V.).
Okresný súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ust. § 37 ods. 1, § 39 ods. 1, § 116, § 469a
ods. 1 až 3, § 473 ods. 2, § 476 ods. 1 a 2, § 476d ods. 1, § 476f a § 479 Občianskeho zákonníka.
Konštatoval, že predmetom konania na základe podanej žaloby je v prvej časti žalobného nároku

určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a vydedenie je neplatné a v druhej časti žalobného nároku
určenie, že notárska zápisnica ako listina o vydedení a závet sú neplatné. Na základe vykonaného
dokazovaniamalpreukázané,žeporučiteľkaG.D.,nar.XX.XX.XXXXspísalanaNotárskomúradeŽilina,
u notárky JUDr. Dany Tabačkovej listinu o vydedení a závet zo dňa 16.03.2016, ktoré sú obsahomnotárskej zápisnice č. N57/2016, Nz 9166/2016, NCRza 1551/2016, NCRIs 9443/2016. V prvom bode
zápisnice poručiteľka vydedila svoju dcéru A. B., C. D. – žalobkyňu ako aj všetkých jej prípadných
potomkov z dôvodu, že viac ako 8 rokov neprejavuje o poručiteľku skutočný záujem, ktorý by v zmysle

zákona prejavovať mala a v rozpore s dobrými mravmi jej neposkytuje žiadnu pomoc v starobe
a chorobe, nemá s ňou žiaden kontakt, nenavštevuje ju. V druhom bode zápisnice odkázala všetok
svoj hnuteľný i nehnuteľný majetok svojim deťom, G. H. I. – žalovanému 1/ a H. H. K. – žalovanej
2/, každému v 1/2. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že listina o vydedení
žalobkyne spĺňa všetky zákonné formálne náležitosti kladené na takýto jednostranný právny úkon

poručiteľa. Následne sa zameral na posúdenie existencie dôvodov vydedenia žalobkyne a jej potomkov
zo strany poručiteľky. Ustálil, že prvým dôvodom, pre ktorý malo dôjsť k vydedeniu žalobkyne bolo
neposkytnutie potrebnej pomoci v starobe a chorobe žalobkyňou poručiteľke, pričom tento prvý dôvod
poručiteľka v listine o vydedení bližšie nešpecifikovala okrem uvedenia skutočnosti, že s ňou žalobkyňa
nemá žiaden kontakt a nenavštevuje ju. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že tento dôvod vydedenia naplnený nebol. Mal preukázané, že to bola poručiteľka, ktorá nijakým

spôsobomžalobkyňu–svojudcérunekontaktovalaanežiadalaopomocvstarobeachorobe.Zvýsluchu
svedkov mal preukázané, že poručiteľka bola tvrdohlavá, prestala komunikovať so žalobkyňou, čo bol
aj základný problém medzi nimi. Napriek tejto okolnosti prakticky všetci svedkovia rovnako potvrdili,
že vnučka poručiteľky, dcéra žalobkyne, upratovala byt, v ktorom bývala aj poručiteľka. Okrem toho
mal okresný súd preukázané, že poručiteľka, ktorá potrebovala pomoc ako v starobe tak aj chorobe

až do svojej smrti, do 14.08.2017, ju mala zabezpečenú inak, nebola odkázaná na pomoc žalobkyne.
Ďalej okresný súd prihliadal na skutočnosť, že v rokoch 2015 a 2016 aj samotná žalobkyňa mala
zdravotné problémy, v dôsledku ktorých sa nemohla postarať sama o seba, a preto nebolo možné, aby
poskytovala pomoc poručiteľke. Táto jej bola dostatočne poskytovaná inými osobami, keď poručiteľka
odmietala žalobkyňu, nekomunikovala s ňou a keď žalobkyňa jej poskytovala pomoc iným spôsobom,

a to prostredníctvom svojej dcéry v rozsahu ako mohla s ohľadom na skoro dva roky trvajúci jej zlý
zdravotný stav pred smrťou poručiteľky. Ďalším dôvodom vydedenia mala byť skutočnosť, že žalobkyňa
ako dcéra, ani jej potomkovia o poručiteľku neprejavili viac ako 8 rokov skutočný záujem, ktorý by ako
potomkovia prejavovať mali. Okresný súd aj v tomto prípade konštatoval, že naplnenie predmetného
dôvodu vydedenia nebolo preukázané. Žalobkyňa bývala s poručiteľkou v spoločnej domácnosti do

roku 2011, keď sa po narodení syna odsťahovala, poručiteľka zomrela v roku XXXX (správne malo byť
uvedené v roku XXXX – pozn. odvol. súdu), teda nemohlo dôjsť viac ako 8 rokov o neprejavenie záujmu
žalobkyňou voči poručiteľke. Okresný súd zdôraznil, že skutočnosť, že žalobkyňa bývala s poručiteľkou
v spoločnom byte. Užívanie bytu nepredstavuje len miestnosť, v ktorej poručiteľka spávala, ale aj
samotné upratanie kuchyne, toalety či kúpeľne žalobkyňou je forma starostlivosti aj forma záujmu

o osobu, ktorá uvedené využíva. Ďalej mal okresný súd preukázané, že žalobkyňa chcela zlepšiť svoje
vzťahy s poručiteľkou po narodení syna v roku 2011, poručiteľka však žalobkyňu odmietala, nemala
záujem vidieť ani svojho novonarodeného vnuka. Vzťah žalobkyne a poručiteľky bol narušený už od
mladosti žalobkyne, kedy sa jej nepodarilo vytvoriť si hlbší vzťah s poručiteľkou ako s matkou. Okresný
súd tak ustálil, že žiaden z dôvodov vydedenia uvádzaný poručiteľkou v listine o vydedení nebol daný

a z toho dôvodu je táto listina o vydedení podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným
právnym úkonom.
Po konštatovaní neplatnosti listiny o vydedení, okresný súd zameral svoju pozornosť na druhú časť
žalobného nároku, ktorým žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že notárska zápisnica č. N 57/2016,
Nz 9166/2016, NCRZA1551/2016, NCRIS9433/2016, napísaná dňa 16.03.2016 v Notárskom úrade

Žilina, notárom JUDr. Danou Tabačkovou ako listina o vydedení a závet poručiteľky G. D., C. J.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, sú neplatné. S poukazom na to, že rozhodol, že dôvody
vydedenia nie sú dané konštatoval, že žalobkyňa je dedičkou poručiteľky a má nárok na svoj dedičský
podiel, keď nedošlo k platnému vydedeniu. Žalovaní v konaní poukazovali na skutočnosť, že súd
nemôže rozhodnúť o neplatnosti závetu ako verejnej listiny a minimálne v tejto časti žalobného nároku

navrhli žalobu zamietnuť. K tejto námietke okresný súd uviedol, že nemožno dať na ťarchu žalobkyne,
že rešpektovala povinnosť stanovenú uznesením zo dňa 14.02.2018, ktorým bola notárkou JUDr.
Alexandrou Vrlíkovou ako poverenou súdnou komisárkou jej bola uložená povinnosť podať žalobu
o určenie absolútnej neplatnosti predmetnej notárskej zápisnice. Uviedol, že z obsahovej stránky žaloby
vyplýva, že žalobkyňa napádala platnosť závetu a listiny o vydedení, keď súčasne tvrdila, že dôvody

vydedenia nie sú dané. Odkazujúc na judikatórne závery uznesenia NS SR z 25. 11.2020, sp. zn.
7Cdo/268/2019, podľa ktorých predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným
návrhom, ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami, upravil petit žaloby a rozhodol, že závet spísaný
formou notárskej zápisnice, nie je platný. Neplatný bol však len v časti vydedenia žalobkyne akoneopomenuteľného dediča v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka. V súlade s § 41 Občianskeho
zákonníka rozhodol o jeho neplatnosti v tejto časti a vo zvyšnej časti určenia neplatnosti závetu
žalobu zamietol. Rovnako zamietol žalobu v časti, v ktorej žalobkyňa žiadala určenie, že „vydedenie je

neplatné“, keď takto formulovaný petit žaloby nemá oporu v Civilnom sporovom poriadku.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 257 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej iba „CSP“). Odchýlil sa od uplatnenia zásady úspechu v konaní a aplikoval § 257 CSP, keď
predmet konania ako aj okolnosti prejednávanej veci považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa
pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnejšej žalobkyni. Konanie a jeho potreba neboli

zapríčinené žiadnou zo strán sporu, ale vznikli ako dôsledok vôle poručiteľky. Žalobkyňa sa legitímne
bránilapodanímžaloby,aleodžalovanýchnemožnospravodlivopožadovať,abyjejhradilitrovykonania,
keď ani oni svojim pričinením nezavinili potrebu prieskumu poslednej vôle poručiteľky.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obe procesné
strany. Žalovaní napadli odvolaním výroky I., II. a III. rozsudku okresného súdu. Namietali, že okresný

súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdili, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
a nepreukázala, že dôvod vydedenia, a to, že v rozpore s dobrými mravmi neposkytla poručiteľke
potrebnú pomoc v chorobe a starobe, neexistoval. Podľa ich názoru tento dôvod vydedenia bol
preukázaný vykonaným dokazovaním, a to najmä výsluchmi svedkov, H. B., M. K., N. I. a O. B.. Uviedli,

že svedkyňa B., sestra poručiteľky na pojednávaní konanom dňa 14.09.2020 v rámci svojho výsluchu
uviedla, že žalobkyňa „celé tie roky nejavila žiadny záujem, ani raz nebola v nemocnici za ňou a ani sa
jej doma neopýtala“. Taktiež táto svedkyňa potvrdila, že poručiteľka a žalobkyňa sa prestali rozprávať
a vybavená vec. Nemali žiaden záujem jedna o druhú. Svedkyňa podrobným spôsobom rozviedla, kto
a akým spôsobom pomáhal poručiteľke počas jej zlého zdravotného stavu s tým, že žalobkyňa žiadnu

pomoc poručiteľke neposkytla. Svedok K. v rámci svojho výsluchu jednoznačne potvrdil, že žalobkyňa
sa o poručiteľku nezaujímala a neposkytla jej žiadnu pomoc počas obdobia jej zlého zdravotného stavu
až do jej smrti a starostlivosť museli poskytovať poručiteľke iní rodinní príslušníci. Rovnako svedkyňa
I. uviedla, že žalobkyňa sa nestarala o poručiteľku a poručiteľka „pekného slova, pokiaľ viem, od nej
nepočula“. O svoju matku sa poručiteľka ( správne má byť žalobkyňa – pozn. odvolacieho súdu) nemala

zaujímať ani počas spoločných stretnutí. Rovnako O. B., dcéra žalobkyne uviedla, že aj ona samotná
mala so žalobkyňou vyhrotené vzťahy a počas dvoch mesiacov, keď ešte bola maloletá, bola z tohto
dôvodu nútená opustiť spoločný byt.

3. Vychádzajúc z týchto svedeckých výpovedí žalovaní uviedli, že to nebola len poručiteľka, ktorá bola

príčinou zlého vzťahu medzi ňou a žalobkyňou, ale zásadný podiel na tom mala aj samotná žalobkyňa,
ktorá sa o svoju matku nezaujímala a nezabezpečovala jej starostlivosť v čase jej veľmi závažných
zdravotných problémov. Uviedli, že je pochopiteľné, ak poručiteľka ako osoba staršieho veku a v zlom
fyzickom zdravotnom stave bola niekedy nervózna a podráždená, a to aj voči svojim blízkym. Nie je
však v súlade s dobrými mravmi, ak sa dcéra počas náročného obdobia, spôsobeného opakovanými

operáciami a chorobami, o vlastnú matku prakticky nezaujíma a starostlivosť jej musí poskytovať bývalá
nevesta, či zať a nie vlastná dcéra. Okresný súd tiež nezohľadnil samotný názor poručiteľky, ktorý
vyjadrila v rámci závetu, keď uviedla, že žalobkyňa jej neposkytla takú pomoc a starostlivosť akú by
dcéra matke poskytnúť mala. Vo vzťahu k ďalšiemu dôvodu vydedenia, a to, že žalobkyňa o poručiteľku
trvale neprejavovala opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mala, žalovaní namietali, že

vykonaným dokazovaním, a to výsluchmi prakticky všetkých svedkov, bolo preukázané, že žalobkyňa
a poručiteľka spolu počas niekoľkoročného obdobia prakticky nekomunikovali, nezaujímali sa jedna
o druhú, hádali sa. Nebola to poručiteľka samotná, ktorá takýto stav zapríčinila, čo potvrdila napr.
svedkyňa I., keď popísala, podľa jej názoru, drzé správanie sa dcéry k matke. V konaní ani len nebolo
tvrdené, že by sa žalobkyňa snažila urovnať vzájomné nezhody, a že by s týmto úmyslom poručiteľku

navštívila. Poručiteľka ju pritom v byte tolerovala a poskytla jej bývanie. Žalovaní uviedli, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia vychádza z tvrdení samotnej žalobkyne, ktoré si okresný súd nekriticky osvojil.

4. Ďalej namietali nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu o neplatnosti závetu poručiteľky, keď
podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala neplatnosti notárskej zápisnice. Súd modifikoval nárok

žalobkyne nepochybne z dôvodu, že v zmysle konštantnej judikatúry nie je možné domáhať sa
neplatnostinotárskejzápisnice,ktorájeverejnoulistinou.Okresnýsúdjeviazanýžalobnýmnávrhomaje
zodpovednosťou žalobcu, aby svoj petit naformuloval tak, aby mu bolo možné vyhovieť. Súd nemôže
prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac ako sa domáhajú. V tejto súvislosti žalovaní odkázali nazávery rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 122/2012, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Cdo 56/2012. Uviedli, že nespochybňujú možnosť súdu mierne upraviť výrok súdneho
rozhodnutia, napr. pre lepšiu zrozumiteľnosť, avšak za striktného dodržania zásady, ne ultra petitum,

ktorý okresný súd nerešpektoval. Nemôže obstáť ani argument súdu, že žalobkyňa pri formulácii
žalobného návrhu rešpektovala povinnosť uloženú notárom v príslušnom uznesení. Za správnosť
žaloby zodpovedá výlučne žalobca a žalobkyňa bola okrem toho zastúpená aj advokátkou kanceláriou.
Nesprávnosť žalobného návrhu, t. j. toho, čoho sa žalobkyňa v konaní domáhala, nie je možné dať
na vrub notára a jeho inštrukcii tak ako to odôvodnil súd prvej inštancie. Podľa názoru žalovaných

boli splnené podmienky pre to, aby súd bez ďalšieho žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala
neplatnosti notárskej zápisnice, zamietol. Následne by musel pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu zamietnuť aj určenie neplatnosti vydedenia, pretože právne postavenie žalobkyne by sa žiadnym
spôsobom vo vzťahu k dedičstvu po poručiteľke nezmenilo. Žalobkyni by neprináležalo dedičské právo
po poručiteľke v prípade konštatovania neplatnosti vydedenia, pretože závet, v zmysle ktorého dediť
nemá, by zostal naďalej platný. Žalovaní žiadali, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v nimi

napadnutých výrokoch podľa § 388 CSP zmenil a žalobu zamietol a zároveň im priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

5. Žalobkyňa podala odvolanie voči výroku V. rozsudku okresného súdu, ktorým rozhodol o nároku na
náhradu trov konania. Namietala, že okresný súd v tomto prípade na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ aplikoval pri svojom
rozhodovaní § 257 CSP. Uviedla, že žalovaným 1/ a 2/ ako jej nevlastným súrodencom nič nebránilo
v tom, aby už v dedičskom konaní po poručiteľke pred notárkou uznali jej nárok ako dedičky. Práve
naopak, žalovaným záleží od počiatku na tom, zbaviť ju dedičstva po poručiteľke – matke. Uviedla, že
listina o vydedení a závet neboli vôľou jej matky, ale vôľou jej nevlastných súrodencov, žalovaných 1/

a2/,pretožejejmatkasanikdynestaralaomajetkovézáležitostianiadministratívneúkony.Rozhodnutím
okresného súdu jej bolo odňaté právo na náhradu trov konania v rozpore so zásadou spravodlivosti,
nakoľko s obranou práva jej vznikli náklady nielen na úhradu trov právneho zastúpenia, ale aj náklady na
súdne poplatky. V prejednávanom prípade ide o sporové konanie, ku ktorému nemuselo dôjsť, pokiaľ by
žalovaní boli uznali jej právo na dedenie. Bolo to práve správanie žalovaných, ktoré vyvolalo predmetné

súdne konanie. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o nároku na náhrade trov
konania zmenil tak, že jej právo na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu prizná.

6. Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu žalovaných písomným podaním zo dňa 19.01.2024. Namietala
pravdivosť odvolacích dôvodov, konštatovala, že obsah jednotlivých svedeckých výpovedí, na ktoré

žalovaní poukazovali, bol vytrhnutý z celkového kontextu ich vyjadrení. Pripustila, že s matkou
– poručiteľkou nemali dobré vzťahy, čo však neznamená, že o túto nejavila záujem. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že matka ju odmietala, v minulosti ju fyzicky napadla, preto starostlivosť
o ňu zabezpečovala inak. Okrem iného každý víkend chodila byt poručiteľky upratovať jej dcéra. Tak isto
bolo preukázané, že sa snažila zlepšiť svoje vzťahy s poručiteľkou, a to nielen cez dcéru O. B., ktorá jej

chodila upratovať, ale doniesla jej ukázať aj syna, jej vnuka H. P., nar. XX.XX.XXXX, pričom poručiteľka
ju vyhnala a upozornila, aby viac k nej nechodila. Jej spôsob starostlivosti o poručiteľku tak zodpovedal
tomu, že ju táto odmietala. Okresný súd preto správne rozhodol, že dôvody vydedenia nie sú dané.
Pokiaľ ide o žalobu o určenie neplatnosti závetu/notárskej zápisnice, jej žaloba má označenie „Žaloba
o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a vydedenie je neplatné. Žaloba o určenie neplatnosti

závetu.“ Dokonca aj ňou vymedzený žalobný petit len konkrétne označuje listinu o vydedení a závet,
ktoré sú súčasťou notárskej zápisnice. Nedomáhala sa určenia neplatnosti notárskej zápisnice, ale
neplatnosti závetu a listiny o vydedení, ktoré boli spísané formou notárskej zápisnice. Navrhla preto,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktoré boli napadnuté odvolaním žalovaných
ako vecne správny potvrdil. Naďalej zotrvala na odvolaní voči výroku o trovách konania a žiadala, aby

odvolací súd v tejto časti rozsudok okresného súdu zmenil a nárok na náhradu trov konania jej v celom
rozsahu priznal.

7. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zo dňa 19.01.2024 označili odvolanie žalobkyne za
nedôvodné. Zdôraznili, že predmet sporu nevyvolali a stotožnili sa so závermi okresného súdu, ktorý pri

svojom rozhodovaní o trovách konania aplikoval § 257 CSP.

8. Žalovaní v odvolacej replike z 29.01.2024 uviedli, že žalobkyňa sa vo svojom vyjadrení k ich odvolaniu
snažila spochybniť dôveryhodnosť jednoznačných svedeckých výpovedí vykonaných v konaní. Bolpreukázaný absolútny nezáujem žalobkyne o poručiteľku, ktorý pretrvával aj počas jej zlého zdravotného
stavu, keď sa o svoju matku prakticky nestarala. Ďalej žalovaní zotrvali na tom, že súd prvej inštancie
rozhodol v rozpore so žalobným návrhom, keď určil neplatnosť závetu napriek tomu, že žalobkyňa sa

domáhala neplatnosti notárskej zápisnice.

9. Žalobkyňa v odvolacej replike z 09.02.2024 zotrvala na podanom odvolaní a vyjadrenie žalovaných
k tomuto odvolaniu považovala za bezpredmetné.

10. Ďalšie vyjadrenia strán sporu neboli odvolaciemu súdu predložené.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu
a z dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. a III. ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP, vo výroku V. zmenil podľa § 388 CSP. Výrok IV. rozsudku okresného súdu,

ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, nebol odvolaním napadnutý žiadnou zo sporových strán, preto
sa tohto výroku odvolací súd nedotýkal.

12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli v odvolaní žalovanými 1/
a 2/ vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.

Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu vo veci samej je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd (§ 387 ods. 2 CSP). Zároveň k jednotlivým odvolacím námietkam žalovaných odvolací
súd uvádza nasledovné:

13. Žalovaní namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Mali za to, že okresný súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli nimi
označenými svedeckými výpoveďami preukázané a vykonané zistenia následne založil na chybnom
hodnotení dôkazov.

14. Túto námietku odvolací súd v celom rozsahu považoval za nedôvodnú. Okresný súd vykonal
dokazovanie výsluchom svedkov označených žalovanými v podanom odvolaní a pri hodnotení ich
výpovedi postupoval v súlade s ust. § 191 CSP (citovaný v bode 14. odôvodnenia napadnutého
rozsudku). Okresný súd neopomenul tvrdenia svedkov H. B., M. K., N. I. a O. B., na ktoré poukazovali

žalovaní v podanom odvolaní. Žalovaní si však „vybrali“ len tie časti výpovedí, ktorými sa snažili
zdôvodniť nesprávnosť skutkových záverov okresného súdu. Okresný súd však správne pri hodnotení
týchto dôkazov vychádzal z obsahu celých predmetných svedeckých výpovedí a tieto vyhodnocoval
vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní
najavo. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovaných, že okresný súd si nekriticky osvojil tvrdenia žalobkyne,

že neboli naplnené dôvody vydedenia uvedené poručiteľkou v listine o vydedení. Dokonca ani časti
svedeckých výpovedí, na ktoré poukazovali žalovaní v podanom odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť
tieto závery. Veď samotní žalovaní v podanom odvolaní uvádzajú, že z nimi označených dôkazov
vyplýva, „že to nebola len poručiteľka, ktorá bola príčinou zlého vzťahu so žalobkyňou, pripúšťajú teda,
že poručiteľka tiež svojim správaním prispela k narušeniu vzťahov so žalobkyňou. Tu však okresný

súd na základe rozsiahleho dokazovania zistil, že samotná poručiteľka žalobkyňu ako svoju dcéru
nekontaktovala, nežiadala ju o pomoc v chorobe a starobe, z výsluchu svedkyne H. B. vyplynulo,
že vždy, keď sa povadili povedala, že žalobkyňu vydedí. Okresný súd konštatoval existenciu nezhôd
medzi poručiteľkou a žalobkyňou, avšak tým zároveň konštatoval, že medzi nimi musela aj prebiehať
komunikácia. Žalovaní nespochybňovali závery okresného súdu, že z výpovedi svedkov vyplynula

tvrdohlavá povaha poručiteľky, rovnako nespochybňovali závery okresného súdu, že vnučka poručiteľky,
dcéra žalobkyne upratovala byt poručiteľky ani skutočnosť, že poručiteľka odmietala nie len žalobkyňu,
ale bezdôvodne aj jej dcéru. Nespochybňovali závery okresného súdu o tom, že žalobkyňa mala
sama v rokoch 2015 a 2016 zdravotné problémy, pre ktoré nemohla poskytovať poručiteľke potrebnú
pomoc. Rovnako nespochybnili, že táto bola poručiteľke poskytovaná inými osobami, keď poručiteľka

žalobkyňu odmietala a s ňou nekomunikovala. Nemožno sa stotožniť s tvrdeniami žalovaných, že keďže
poručiteľka bola staršia osoba, jej vek mal vplyv aj na povahu a správanie sa vo vzťahu k žalobkyni,
cez ktorú skutočnosť sa táto mala preniesť a snažiť sa vzťahy s poručiteľkou zlepšiť. Okresný súd
mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa aj po odchode z bytu, ktorý obývala spolus poručiteľkou, mala snahu kontaktovať poručiteľku, dokonca jej prišla ukázať svojho novonarodeného
syna, poručiteľka však nebola k tomuto konaniu žalobkyne ústretová a naďalej ju odmietala. Žalobkyňa
tak vykonala dostatočnú snahu zlepšiť vzťahy s poručiteľkou, avšak, tak ako to uzavrel okresný súd,

bol to práve odmietavý postoj poručiteľky, pre ktorý sa to nedarilo. Následné správanie sa žalobkyne
tak nemožno hodnotiť ako kvalifikovaný nezáujem žalobkyne o poručiteľku, ktorý by napĺňal niektorý
z dôvodov vydedenia tak ako boli špecifikované v listine o vydedení.

15. Ďalšia odvolacia námietka žalovaných sa týkala nesprávneho právneho posúdenia veci okresným

súdom, ktorý rozhodoval v rozpore so zásadou viazanosti súdu žalobným petitom. Rovnako v tejto časti
nepovažoval odvolací súd odvolanie žalovaných za opodstatnené. Žalovaní poukazovali na ustálenú
súdnu prax, v zmysle ktorej zo zásady viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy
účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú (tzv. zásada ne ultra petitum) a nepochybne i to, aby
súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd
doplňuje, že v zmysle o uznesenia Ústavného súdu I.ÚS 122/2012, na ktoré žalovaní poukazujú vyplýva,

že súd sa má vyvarovať neprimeraného formalizmu, aj pokiaľ ide o zásadu viazanosti súdnym petitom
s tým, že nie je porušením zásady ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej
časti rozhodnutia, má vychádzať z obsahu celej žaloby a v jej zmysle s prihliadnutím na ňu identifikovať
žalobný petit a nárok nim uplatnený. Okresný súd dôsledne vychádzal z obsahu podanej žaloby (§ 124
CSP). Jednoznačne v úvode je táto označená ako žaloba o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané

a vydedenie je neplatné a žaloba o určenie neplatnosti závetu. Zo skutkového vymedzenia uplatneného
nároku je nepochybné, že sa žalobkyňa domáha neplatnosti úkonov, ktoré sú obsahom ňou označenej
notárskej zápisnice. Nemožno prisvedčiť žalovaným, že sa predmetnou žalobou domáhala žalobkyňa
neplatnosti notárskej zápisnice ako verejnej listiny. Jednoznačne správne okresný súd konštatoval, že
išlo o uplatnenie nároku neplatnosti úkonov, ktoré sú obsahom tejto notárskej zápisnice.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd tak dospel k záveru, že odvolanie žalovaných
nie je dôvodné, preto mu nevyhovel a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I., II. a III.
ako vecne správny potvrdil.

17. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne do výroku V. o náhrade trov konania, jej odvolanie považoval
odvolací súd za dôvodné. Okresný súd pri svojom rozhodnutí, podľa názoru odvolacieho súdu,
nesprávne aplikoval § 257 CSP. Dôvody, pre ktoré toto zákonné ustanovenie použil podľa odvolacieho
súdu nie sú dané. Predmetné konanie je sporovým konaním, ktoré bolo vyvolané podaním žaloby zo
strany žalobkyne. Skutočnosť, že na podanie tejto žaloby bola odkázaná v rámci dedičského konania

po poručiteľke, teda záver, že žiadna zo sporových strán nemohla ovplyvniť vznik tohto sporu, nie je
správny. Možno prisvedčiť odvolacím námietkam žalobkyne, že pokiaľ by v rámci dedičského konania
nedošlo k sporu o dedičské právo medzi do úvahy pripadajúcimi dedičmi po poručiteľke, nebol by dôvod,
aby zostranynotáraprejednávajúcehodedičstvo, bolažalobkyňaodkázanánapodanie žaloby.Vtomto
prípade ide o klasické sporové konanie, pri ktorom skutočnosť, že bolo vyvolané na základe dedičského

konania nie je pre aplikáciu § 257 CSP rozhodujúca. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
tak treba vychádzať z ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalobkyňa sa, tak ako to vymedzil okresný súd, domáhala
fakticky 4 nárokov -1. určenia, že dôvody vydedenia uvedené v notárskej zápisnici nie sú dané (v tejto
časti bolo žalobe vyhovené okresným súdom), 2. že vydedenie je neplatné (v tejto časti okresný súd
žalobu zamietol), 3. určenia, že notárska zápisnica ako listina o vydedení je neplatná (okresný súd

v tejto časti žalobe vyhovel) a 4. že závet poručiteľky je neplatný (tomuto nároku v časti vyhovel, v časti
zamietol). Zo štyroch nárokov bola žalobkyňa úspešná úplne vo vzťahu k dvom nárokom, vo vzťahu
k jednému nároku bola úspešná čiastočne, neúspešná bola v jednom nároku v celosti a v jednom
čiastočne. Pri percentuálnom vyjadrení predstavuje tak úspech žalobkyne 62,5 %, neúspech 37,5 %,
čistý úspech žalobkyne je 25 %. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách

prvoinštančného konania zmenil tak, že žalobkyni voči žalovaným 1/ a 2/ v tomto rozsahu priznal nárok
na náhradu trov konania s tým, že žalovaní sú povinní tento nárok uhradiť spoločne a nerozdielne.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Keďže odvolaniu žalovaných vyhovené nebolo, naopak bolo vyhotovené odvolaniu žalobkyne,

v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd voči žalovaným
priznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%stým,žežalovanýmuložilpovinnosť
tieto trovy konania nahradiť žalobkyni spoločne a nerozdielne.19.Totorozhodnutieodvolaciehosúduboloprijatéhlasovanímvsenátepomeromhlasov3(za):0(proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).