Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122210192
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1122210192.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej, a členov
senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v právnej veci návrhu navrhovateľky: Ing. arch.
B. T., nar. XX.XX.XXXX, Na E. XX/X, XXX XX S., právne zastúpená: SEDLAČKO & PARTNERS s.
r. o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 na nariadenie dodatočnej likvidácie majetku
obchodnej spoločnosti KOLME. s. r. o. v likvidácii, IČO: 36 718 181, Gr?sslingova 21, 811 09 Bratislava

o odvolaní Ing. arch. B. T. proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III sp. zn.: B1-49CbR/347/2022-32
zo dňa 11.09.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn.: B1-49CbR/347/2022-32 zo
dňa 11.09.2023 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo aj ako „registrový súd“) uznesením
sp. zn.: B1-49CbR/347/2022-32 zo dňa 11.09.2023 (ďalej len ako „napadnuté uznesenie“) výrokom I.
zamietol návrh navrhovateľky Ing. arch. B. T., nar. XX.XX.XXXX, Na E. XX/X, XXX XX S. (ďalej len ako
„navrhovateľka“), na nariadene dodatočnej likvidácie majetku obchodnej spoločnosti KOLME. s. r. o. v
likvidácii Grösslingova 21, Bratislava 811 09, IČO: 36 718 181 (ďalej len ako „KOLME. s.r.o. v likvidácii“)

a výrokom II. nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že v konaní skúmal, či sú splnené
zákonné predpoklady na vydanie uznesenia o nariadení dodatočnej likvidácie majetku obchodnej
spoločnosti KOLME. s. r. o. v likvidácii, na základe navrhovateľkou predloženého rozsudku Okresného
súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/156/2011-592 zo dňa 17.03.2022 (ďalej aj ako „rozsudok sp. zn.

25Cb/156/2011-592 zo dňa 17.03.2022“ alebo aj ako „rozsudok“), ktorým bola žalovaná T. N., nar.
XX.XX.XXXX, zaviazaná zaplatiť obchodnej spoločnosti KOLME. s. r. o. v likvidácii, pohľadávku
vo výške 86 285,45 eura spolu s ročným úrokom z omeškania a to v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti predmetného rozsudku. Dôvodil, že navrhovateľka k predmetnému návrhu nedoložila
doložku právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku sp. zn. 25Cb/156/2011-592 zo dňa 17.03.2022. V
súlade s aplikáciou čl. 6 Základných princípov a ustanovenia § 36 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný

mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CMP“) v konaní súd prvej inštancie
zistil, že voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/156/2011-592 zo dňa 17.03.2022,
podala žalovaná odvolanie a o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd tak,
že uznesením sp. zn. 2Cob/123/2022-632 zo dňa 25.10.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
07.12.2022, rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 25Cb/156/2011-592 zo dňa 17.03.2022 zrušil
a konanie v tejto veci zastavil z dôvodu straty procesnej spôsobilosti žalobcu v zmysle ustanovenia §

64 CMP, pretože obchodná spoločnosť KOLME. s. r. o. v likvidácii, dňa 08.04.2022 zanikla výmazom z
obchodného registra bez právneho nástupcu.3. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť, návrh navrhovateľky na nariadenie
dodatočnej likvidácie zamietol, pretože účel konania nepovažoval za naplnený a to s poukazom na

ustanovenie § 75k ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „Obchodný zákonník“), v zmysle ktorého zákonným predpokladom na nariadenie
dodatočnej likvidácie majetku obchodnej spoločnosti zo strany súdu, je existencia majetku, ktorý sa
navrhovateľke nepodarilo preukázať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.

4. Proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie podala navrhovateľka riadne včas odvolanie
a navrhla, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“), napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil likvidáciu spoločnosti KOLME. s. r. o. v likvidácii a
ustanovil ju za likvidátorku spoločnosti.

Navrhovateľka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie pripisuje rozsudku v konaní o náhradu škody

konštitutívne právne účinky a ktorý mal za to, že kým autoritatívne nerozhodne, škodca nemá povinnosť
nahradiť škodu a poškodený nemá na takéto plnenie právny nárok. S uvedeným názorom súdu prvej
inštancie navrhovateľka nesúhlasila a zdôraznila, že obchodná spoločnosť KOLME. s. r. o. v likvidácii
disponuje týmto majetkom (nárokom na náhradu škody) nepretržite od roku 2007 doposiaľ.

Zároveň navrhovateľka poukázala na to, že právo na náhradu škody voči konateľovi (pohľadávka) tvorí
obchodný majetok spoločnosti (§ 6 ods. 1 Obchodného zákonníka) a tento nárok vzniká spoločnosti
priamo ex lege vtedy, keď dôjde ku škode (ujme na majetku) v dôsledku porušenia povinnosti konateľa
postupovaťsodbornoustarostlivosťouavsúladesozáujmamispoločnostiajejspoločníkov(§135aods.
2 Obchodného zákonníka). Zastávala názor, že aplikácia dispozície právnej normy (t. j. aj vznik nároku

na náhradu škody) nie je podmienená vydaním rozsudku, a preto rozhodnutie o nároku na náhradu
škody nemôže mať konštitutívny účinok, nakoľko súd deklaratórnym rozsudkom právo poškodeného
iba potvrdzuje.

Navrhovateľka vyjadrila názor, že nenariadenie dodatočnej likvidácie pre zastavenie konania o náhradu

škody vyznieva za daných okolností absurdne, nakoľko konanie zastavil Krajský súd v Bratislave pre
zánik procesnej subjektivity žalobcu a dodatočnej likvidácii spoločnosti má teda paradoxne brániť práve
jej zánik. Absencia právnej subjektivity je pritom nevyhnutným predpokladom pre samotné nariadenie
dodatočnej likvidácie. Akceptáciou tohto záveru by sa spoločnosti KOLME. s. r. o. v likvidácii odňala
možnosť konať pred súdom (denegatio iustitiae).

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, po
preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom odvolania (§ 65
CMP a 379 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľky je dôvodné.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom,

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

9. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.10. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

11. Podľa § 304 písm. c) CMP, je konanie o nariadení dodatočnej likvidácie majetku právnickej osoby.

12. Podľa § 305 ods. 1 CMP, na konanie v niektorých veciach právnických osôb je kauzálne príslušný
registrový súd.

13. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

14. Podľa § 6 ods.1 Obchodného zákonníka, obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie
súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré
patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.

15.Podľa§75kods.1Obchodnéhozákonníka,akbolaspoločnosťvymazanázobchodnéhoregistrabez
právneho nástupcu a ak sa zistí majetok spoločnosti, ktorý mal byť predmetom likvidácie alebo konkurzu,
súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem na nariadení dodatočnej likvidácie, rozhodne o
nariadení dodatočnej likvidácie majetku spoločnosti a na ten účel ustanoví likvidátora.

16. Podľa § 75k ods. 2 Obchodného zákonníka, ten, kto navrhuje dodatočnú likvidáciu, je povinný zložiť
preddavok na likvidáciu, inak súd konanie zastaví.

17. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 193/2020 ktorou sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii, v zozname majetku spoločnosti
(ďalej len „zoznam majetku“) sa uvádza všetok majetok patriaci spoločnosti ku dňu uloženia zoznamu
majetku alebo ku dňu jeho doplnenia vrátane sporného majetku, ku ktorému niekto iný uplatňuje
vlastnícke právo alebo iné majetkové právo, do zbierky listín obchodného registra.

18. Podľa § 15 ods. 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 193/2020 ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii, ak je položka predmetom súdneho
sporu alebo iného sporu, v zozname majetku sa uvedú skutočnosti súvisiace s týmto sporom.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia v intencii podaného odvolania dospel k záveru,

že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil.

20. Za nesprávne skutkové zistenie odvolací súd považuje tvrdenie súdu prvej inštancie, že sa
navrhovateľke nepodarilo preukázať majetok spoločnosti, keďže rozsudok Okresného súdu Bratislava II

sp. zn. 25Cb/156/2011-592 zo dňa 17.03.2022 a na ktorý poukázala v návrhu na nariadenie dodatočnej
likvidácie, nenadobudol právoplatnosť a nie je vykonateľný, nakoľko voči nemu podala žalovaná
odvolanie a o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 2Cob/123/2022-632 zo dňa
25.10.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2022 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava
II sp. zn. 25Cb/156/2011-592 zo dňa 17.03.2022 zrušil a konanie v tejto veci zastavil z dôvodu straty

procesnej spôsobilosti žalobcu v zmysle ustanovenia § 64 CMP, pretože obchodná spoločnosť KOLME.
s. r. o. v likvidácii, dňa 08.04.2022 zanikla výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu (viď
bod 16. napadnutého uznesenia).

21. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že možno prisvedčiť názoru súdu prvej

inštancie a to, že nárok navrhovateľky nemožno považovať za judikovaný. V ďalšom sa však právny
názor odvolacieho súdu s názorom súdu prvej inštancie nezhoduje a poukazuje na pomerne širokú
koncepciu definície obchodného majetku podľa ustanovenia § 6 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého sa ním rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi
oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia, alebo sú určené na jeho podnikanie,

pričom výpočet je skôr demonštratívny. Právnická osoba, ktorej predmet činnosti sa výlučne viaže na
podnikanie, má obchodný majetok. (viď Obchodný zákonník - komentár, 1. a 2. zväzok Autori: Pavel
BOKA, Alena ČERNEJOVÁ a ďalší Nakladateľ: Wolters Kluwer s. r. o. 1995).22. S ustanovením § 6 Obchodného zákonníka je prepojené ustanovenie § 75g a 75k Obchodného
zákonníka, ktoré pri koncipovaní zoznamu majetku likvidovanej spoločnosti (§ 75g Obchodného
zákonníka) počíta aj s majetkom obchodnej spoločnosti, ak je majetková pozícia obchodnej

spoločnosti sporná, teda ak si na vec uplatňuje nárok tretia osoba alebo majetkové právo je
spochybňované v súdnom konaní. Jej zahrnutie do likvidovaného majetku bez ohľadu na to, či o danej
majetkovej pozícii súdne konanie prebieha alebo nie, predpokladá ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 193/2020, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodnéhozákonníkaolikvidáciiavzmyslektorého,vzoznamemajetkuspoločnostisauvádzavšetok

majetok patriaci spoločnosti ku dňu uloženia zoznamu majetku alebo ku dňu jeho doplnenia vrátane
sporného majetku, ku ktorému niekto iný uplatňuje vlastnícke právo alebo iné majetkové právo, do
zbierky listín obchodného registra a v zozname majetku spoločnosti, ak je položka predmetom súdneho
sporu alebo iného sporu, v zozname majetku sa uvedú skutočnosti súvisiace s týmto sporom (§ 15 ods.
5 citovanej vyhlášky).

23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie mal pri skúmaní splnenia podmienok pre
nariadeniedodatočnejlikvidáciepodľa§75kObchodnéhozákonníkaskúmať,činároknanáhraduškody
prejednávaný vo veci sp. zn. 25Cb/156/2011 Okresným súdom Bratislava II bol uvedený v zozname
majetku likvidovanej spoločnosti KOLME. s. r. o. v čase jej likvidácie t. j. či už bol zahrnutý do likvidácie
a teda bol predmetom ukončenej likvidácie, alebo či sa jedná o novozistený majetok spoločnosti, ktorý

nebol predmetom ukončenej likvidácie a je preto potrebná dodatočná likvidácia tohto majetku podľa §
75k Obchodného zákonníka.

24. Uvedený nedostatok, ktorý súvisí s nesprávnym právnym posúdením likvidovateľného majetku a
následnomnedostatočnomzistenískutkovéhostavunemožnonapraviťvkonanípredodvolacímsúdom.

Preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP, zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v celom
rozsahu a vec vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP),
ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

25. Základné právo na súdnu ochranu zohráva v demokratickej spoločnosti natoľko závažnú úlohu, že

pri rozhodovaní o podmienkach jeho uplatnenia neprichádza zo strany súdov do úvahy zužujúci výklad a
ani také interpretačné postupy pri výklade procesných predpisov, ktorých následkom by mohlo byť jeho
neodôvodnené, prípadne svojvoľné obmedzenie alebo odňatie. Konanie a rozhodovanie všeobecných
súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje
svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich

povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť, ako
súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa riadil pri svojom
rozhodovaní o spore. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho
procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

26. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak zo
strany súdu došlo k takej interpretácii a aplikácii právnej normy, ktorá zásadne popiera účel a význam
aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú
zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne

jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS
301/06). 36.

27. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadne zistiť skutkový stav t. j. či majetok -
uplatnený nárok spoločnosťou KOLME. s. r. o. voči žalovanej a na ktorý navrhovateľka poukázala v

návrhu, bol zahrnutý do zoznamu majetku spoločnosti a bol predmetom ukončenej likvidácie alebo
ide o novoobjavený majetok, ktorý mal byť predmetom ukončenej likvidácie a nebol a o veci meritórne
opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby jeho závery o každej rozhodujúcej
otázke boli preskúmateľné s tým, že právny názor odvolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí je
podľa § 391 ods. 2 CSP pre súd prvej inštancie záväzný.

28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.29. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom

dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/ CSP).