Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, August 6, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 80C/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124208433
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Kysucká
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124208433.1

Uznesenie

A. B., Mgr.

OkresnýsúdTrenčínvovecižalobkyneC.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytomB.XXX,E.F.G.protižalovanému
H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, F. G., na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

A. B., Mgr.

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, zmysle ktorého u k l a d á žalovanému nepribližovať sa k
žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti na konaniach pred orgánmi verejnej
moci.

II. Žalovaného p o u č u j e , že môže podať žalobu proti žalobkyni o ochranu osobnosti s tým, že súd aj
bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom opatrení rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu

trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške
náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

A. B., Mgr.

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže

žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, a to až do úpravy styku žalovaného
s ich maloletými deťmi v konaní vo veci samej. V návrhu uviedla, že so žalovaným, ktorý je otcom
ich maloletých detí, bývali ako druh a družka v prenajatom dome v Šebešťanovej spoločne s ich
maloletými deťmi približne od decembra 2023. Počas spoločného spolužitia vznikali medzi nimi konflikty,
ktoré vyústili vo štvrtok 04.07.2024, kedy sa jej v návale zúrivosti žalovaný telefonicky vyhrážal hrubým
fyzickým napadnutím, ktorého intenzita bola tak závažná, že v nej vzbudila dôvodnú obavu o jej život

a bezpečnosť ich detí, v dôsledku čoho podala v tento deň na žalovaného trestné oznámenie. Uviedla,
že žalovaný je držiteľom zbrojného preukazu skupiny A, pričom sa jej vyhrážal, že jej v ten deň násilím
deti zoberie a viac ich neuvidí. Bola nútená sa s deťmi ihneď odsťahovať k svojej matke. Do spoločnej
domácnosti k žalovanému sa nemieni vrátiť. Domnieva sa, že situácia je tak vážna, že vyžaduje, aby
súd upravil ich pomery neodkladným opatrením, ktorým by bola zabezpečená ochrana jej aj maloletým
deťom. Žalovaný ju telefonicky žiada, aby situáciu neriešila cez súdy, preto má obavy, že ju bude osobne

kontaktovať, že si na ňu niekde počká aby si to s ňou vydiskutoval osobne, a z toho dôvodu žiada uložiť
žalovanému dočasný zákaz priblíženia sa k jej osobe.2. K návrhu žalobkyňa pripojila USB kľúč s 2 nahrávkami telefonického rozhovoru medzi ňou
a žalovaným, vzájomnú textovú komunikáciu a rodné listy maloletých detí. Z obsahu nahrávok
telefonického rozhovoru nevyplýva, že by žalovaný dal súhlas k nahrávaniu daného rozhovoru, je

teda zrejmé, že pri ich získaní došlo k porušeniu v tomto prípade Občianskeho zákonníka (§ 11
a nasl.). V zmysle čl. 16 CSP súd dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, nezohľadňuje,
ibaže vykonanie takto získaného dôkazu bolo odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1 CSP, t. j.
ústavnokonformným výkladom práva. Vo výnimočných prípadoch je odôvodnený (a teda ústavne
ospravedlniteľný) aj postup, že súd zoberie do úvahy aj takto nezákonne získaný dôkaz, a to ak je právo

strany ústavnokonformne posúdené ako v danom konkrétnom prípade silnejšie než porušené právo
toho, na koho úkor sa právo vykonáva.
3. V súdenom prípade žalobkyňa chcela nahrávkami osvedčiť vyhrážky žalovaného o hrubom fyzickom
napadnutí žalobkyne, ktoré u nej vzbudili dôvodnú obavu o jej život. V rámci testu proporcionality, ktorý
je kľúčovým právnym nástrojom pre posúdenie, či určitý nezákonný dôkaz je procesne prípustný, sa
posudzujú kritériá vhodnosti, potrebnosti a primeranosti porušenia práva druhej strany.

4. V konkrétnosti tohto prípadu, čo sa týka kritéria vhodnosti, vyhotovenie telefonických nahrávok
žalobkyňou dňa 04.07.2024 bolo odôvodnené preukázaním, resp. osvedčením takých skutkových
okolností, od ktorých závisel úspech žalobkyne v konaní (osvedčenie vyhrážok žalovaného na adresu
žalobkyne týkajúce sa narušenia jej telesnej integrity bolo jednou z kľúčových okolností, pre osvedčenie
ktorej súd návrhu vyhovel). V súvislosti s kritériom potrebnosti súd uvádza, že v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie /nevypočúva strany sporu, prípadne svedkov
a pod./, preto na osvedčenie vyššie spomínaných okolností je takáto forma dôkazu primeraná.
Kritérium primeranosti, t. j. skúmanie otázky, či je v okolnostiach daného prípadu vyšší záujem na
osvedčení žalobkyňou tvrdených skutočností ako záujem na ochrane práva porušeného nezákonne
získaným dôkazom, bolo v danom prípade taktiež naplnené, keďže záujem na ochrane života a zdravia

žalobkyne, je podstatne silnejší než záujem na ochranu osobnosti žalovaného. Súd na základe vyššie
uvedenéhokonštatuje,žehociztelefonickýchnahrávoknevyplývasúhlasžalovanéhoudelenýžalobkyni
na zaznamenávanie hovoru, takýto nezákonne získaný dôkaz je procesne prípustný a pri svojom
rozhodovaní z neho vychádzal. Totiž zásah do práv žalovaného spočívajúci v získavaní a následnom
použití daného dôkazu je primeraný s prihliadnutím na povahu práva žalobkyne, na ochranu ktorej má

nezákonný dôkaz slúžiť.
5. Z rodného listu H. I., nar. XX.XX.XXXX a C. I., nar. XX.XX.XXXX bolo osvedčené, že matkou
maloletých detí je C. D., nar. XX.XX.XXXX a otcom je H. I., nar. XX.XX.XXXX.
6. Z textovej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným bolo osvedčené, že žalovaný opakovane
žalobkyňu hrubo uráža, vulgárne sa o nej vyjadruje (nazýva ju trápnou pičou prijebanou skurvenou,

kurvou zdechlou falošnou, dementnou po predkoch,...), pričom jej vyčíta, že je neschopná, že mu
nenachystá jesť, a že má doma bordel, hoci mala dosť času sa zmeniť. Rovnako bolo osvedčené, že
žalovaný vyhadzuje žalobkyňu zo spoločnej domácnosti, pričom tvrdí, že deti mu má nechať a ona nech
si ostane tam, kde je.
7. Z telefonických rozhovorov medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 04.07.2024 má súd za osvedčené,

že žalovaný uviedol žalobkyni, že jej zoberie deti a už ich neuvidí, opakovane ju vulgárne nazýval,
vykríkal na ňu vulgarizmy, rovnako sa vulgárne vyjadroval aj na rodinu žalobkyne. Vytýkal jej, že má
problém mu navariť, bol nespokojný, že nemá navarené. Po tom, ako žalovaný ziapal a zisťoval, kde sa
žalobkyňa nachádza, jej povedal, že „rozjebem ti hlavu ty kurva dneska keď ťa chytím, uvidíš, rozjebem
ti hlavu, piča“. Vypytoval sa jej, na čo sú jej deti, rodina, pričom ju nazýval neschopnou daromnou

kurvou, pičou zabrzdenou.

8. Zo zápisnice o trestnom oznámení Obvodného oddelenia PZ Považská Bystrica zo dňa 04.07.2024,
ČVS:ORP-301/PB-PB-2024 bolo osvedčené, že žalobkyňa sa dňa 04.07.2024 o 16:00 hod. dostavila na
vyššie uvedené policajné oddelenie bez predvolania, za účelom oznámenia skutočností nasvedčujúcich

tomu, že bol spáchaný trestný čin. Uviedla, že podáva oznámenie na svojho partnera H. I., nar.
XX.XX.XXXX, otca ich maloletých detí, pretože tohto dňa v čase o 11:14 hod. jej zavolal s tým, že chcel
vedieť, či je doma. Ona mu uviedla, že je vo Sverepci u rodičov pretože išla dcére vyzdvihnúť motorku.
Na to sa jej začal vypytovať, či má upratané a navarené, keď chodí kade-tade. Povedala mu, že upratané
má, ale navariť ešte nestihla. Nato sa on začal rozčuľovať, že čo má on žrať, prečo nenavarila, a že je

neschopná piča, že nevie ani upratať a navariť, a že načo mu je taká žena, čo sa nestará o domácnosť.
Uviedla, že takéto výlevy on na ňu občas máva. Po tom, ako jej vulgárne do telefónu vynadal, jej taktiež
po chvíli poslal fotky z ich domu, kde fotil, že nie je všade utretý prach, že je doma bodrel. Uviedla, že
jeho tvrdenia sa nezakladajú na pravde, nakoľko ona sa o všetko stará, je ako jeho slúžka, ale on si ničneváži. Ostala u rodičov vo Sverepci v rodinnom dome, pričom on jej neustále telefonoval, vulgárne jej
nadával, že je piča a že sa nevie o nič postarať. Aj jej rodinní príslušníci mu snažili telefonovať s tým,
aby sa ukľudnil, avšak ani to nepomohlo a naďalej bol vulgárny do telefónu. Následne išla do rodinnej

firmy, kde mu v telefóne uviedla, že momentálne uspáva ich dcéru a nemôže ísť nikam, na čo sa on opäť
rozčúlil a povedal jej, že je piča, že chce ich rodinu vymeniť za svoju rodinu, že chce vymeniť rodinu za
služobné auto a benzín od svojich rodičov. Ďalej jej povedal, nech sa uvedomí, nech si dá hlavu dokopy,
a že má na to 3 hodiny. Taktiež jej povedal, že nech zoberie domov deti, pobalí ich a on si ich zoberie
a už ich neuvidí. Zároveň jej povedal nech si aj ona zbalí veci a nech ide z domu do piče. Z toho plynie

jej obava, že si zoberie ich dve deti a odíde s nimi preč a ona ich už nikdy neuvidí. Následne mu zavolal
jej ujo s tým, že nech príde do firmy, že si to celé vydiskutujú. Ona v tom čase bola vo firme aj so svojou
rodinou, kde prišiel žalovaný a začal jej aj jej rodine vulgárne nadávať, že sú kokoti a nech sa do nich
nestarajú. Tam sa všetci navzájom povadili, na čo žalovaný odišiel. Po celom tomto incidente ona išla na
políciu podať oznámenie, pričom žalovaný si deti nezobral. Na otázky povereného príslušníka žalobkyňa
odpovedala, že medzi ňou a žalovaným nikdy nedošlo k fyzickému násiliu, nikdy ju fyzicky nenapadol,

iba jej vulgárne nadával. Vyhrážal sa jej, že jej zoberie deti a už ich nikdy neuvidí, že je piča neschopná,
žumpa, kurva, že sa nevie o nič postarať, a že taká žena mu je na nič do života. Fyzickým násilím sa
jej nevyhrážal. Rovnako sa jej ani teraz ani v minulosti nevyhrážal zabitím. Má z neho taký pocit, že
je agresívny, že sa nevie ku nej správať, nenávidí jej rodinu. Robí si z nej slúžku. Má obavu, že by ju
mohol zbiť, ale hlavne sa bojí, že jej zoberie ich deti, odíde s nimi preč a ona už ich nikdy neuvidí. Nevie

uviesť, či by bol schopný ublížiť deťom. Je držiteľom zbrojného preukazu aj zbrane, avšak so zbraňou
sa jej nikdy nevyhrážal. Trestným oznámením sleduje to, aby sa žalovaný uvedomil, hlavne kvôli deťom.
Ona s ním chce normálne vychádzať. Nechce, aby bol zobratý do väzby len chce, aby bol normálny a
normálne sa dohodli o deti. Na záver uviedla, že po výsluchu pôjde k svojím rodičom spolu s deťmi do
Sverepca, kde môže ostať.

9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je bezodkladne
potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie
vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami
sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Takáto úprava je v zásade potrebná
vtedy, ak je medzi stranami sporu nejaký právny vzťah a nároku z tohto právneho vzťahu hrozí

bezprostredná ujma. Existencia nároku a ujmy síce nemusí byť preukázaná, musí byť však aspoň
osvedčená. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie,
navrhovateľom tvrdené skutočnosti však musia byť osvedčené. Aj v prípade splnenia formálnych a
vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte
zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu

alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného
opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa a nesmie
nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.

13. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) - h) CSP vychádza zo znenia článku 3.1

nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady ( EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013, o vzájomnom uznávaných
ochrannýchopatrenívobčianskychveciach.Ideoopatreniavydanévzáujmeochranyjednotlivýchosôb,
ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne

násilie, prenasledovanie, zastrašovanie, alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť
v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Kvalitatívne požiadavky na
osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc.14. V danom prípade bolo osvedčené, že žalobkyňa a žalovaný boli v družeckom vzťahu, pričom od
12/2023 bývali v spoločnej domácnosti. Z tej sa žalobkyňa spolu s ich maloletými deťmi odsťahovala
k rodičom žalobkyne. Bolo osvedčené, že žalovaný vypisoval žalobkyni správy s veľmi vulgárnym

obsahom, rovnako aj v telefonických hovoroch, v ktorom jednom zo dňa 04.07.2024 žalobkyni uviedol,
že „rozjebem ti hlavu ty kurva dneska keď ťa chytím, uvidíš, rozjebem ti hlavu, piča“. Zo zápisnice
o trestnom oznámení zo dňa 04.07.2024 má súd za osvedčené, že žalovaný žalobkyni už dlhšiu dobu
vulgárne nadáva. Síce ju nikdy fyzicky nenapadol a ani sa jej fyzickým násilím alebo zabitím v minulosti
nevyhrážal, žalobkyňa má však zo žalovaného strach a bojí sa, že ju zbije.

15. To, či má niekto obavy z druhej osoby je psychickým stavom (podobne ako napríklad dobrá viera).
Uvedené znamená, že samo o sebe to nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania
môžubyťlenskutočnostivonkajšiehosveta,prostredníctvomktorýchsavnútornépresvedčeniesubjektu
(jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu týchto obáv
dôvodiť. Už len skutočnosť, že žalobkyňa ako družka sa so žalovaným nechce stretávať a vyjadruje sa,
že má strach že ju zbije, vyplýva, že sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa

vyjadruje svoje obavy z kontaktu so žalovaným, hoci s ním žila v spoločnej domácnosti, a domáha sa
zákazu priblíženia, čo je neštandardné.
16. Je zrejmé, že konaním žalovaného (jeho agresívnym vulgárnym vystupovaním ako i vyhrážkami
o narušení telesnej integrity žalobkyne) môže byť ohrozená nielen telesná integrita žalobkyne (napr.
poškodeniezdravia),ale takistoajjejduševnáintegrita(užsamotnáprítomnosťžalovanéhovjejblízkosti

môže objektívne u žalobkyne vyvolávať strach o svoj život a zdravie). Podľa názoru súdu žalobkyňa
osvedčila skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
a tiež bolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, a preto z dôvodu ochrany života a
zdravia žalobkyne súd vyhovel jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého
súd uložil žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov. Nariadením

neodkladného opatrenia v tomto smere sa predíde prípadnému konaniu zo strany žalovaného vo vzťahu
k žalobkyni, ku ktorému by mohlo dôjsť.
17. Povinnosť žalovaného nepribližovať sa k žalobkyni je viazaná na jeho osobu a vzťahuje sa
na akékoľvek miesta, na ktorých sa žalobkyňa zdržiava, t.j. hocikde vo vzdialenosti do 20 metrov,
s výnimkou účasti žalovaného za súčasnej prítomnosti žalobkyne, na procesných úkonoch pred orgánmi

verejnej moci.
18. Nariadenie neodkladného opatrenia v znení, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, nie je
prekážkou v prípadnom realizovaní dohody rodičov, resp. rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností
k spoločným maloletým deťom.
19. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať na to, že ak sa povinná osoba dopustí

závažného alebo opakovaného konania, aby zmarila zákaz priblíženia sa, ktoré bolo vydané na základe
neodkladného opatrenia, môže tým naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Tr. zákona.

20. Podľa názoru súdu, samotné neodkladné opatrenie nariadené v tomto konaní postačuje

na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi
žalobkyňou a žalovaným. Z uvedeného dôvodu súd neuložil žalobkyni v zmysle § 336 ods. 1 CSP
povinnosť podať žalobu vo veci samej. Preto súd v súlade s ustanovením § 337 ods. 1 CSP súd poučil
žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej - žalobu o ochranu osobnosti, keďže zákaz priblíženia
sa na určitú vzdialenosť podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP môže byť zo strany žalovaného vnímaný

ako zásah do jeho osobnostných slobôd. Rovnako súd dal poučenie i o právnych následkoch s tým
spojených (§ 337 ods. 3 CSP).

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Je zrejmé, že žalobkyňa bola v konaní
úspešná, keďže súd vyhovel jej návrhu v celom rozsahu, súd jej preto priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto
uznesenia vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

A. B., Mgr.Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, ktoré sa podáva
na Okresnom súde Trenčín v jednom vyhotovení. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).