Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722020105
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8722020105.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petrom Molitorisom, PhD.

a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: Mesto Poprad,
Nám. Jána Pavla II., 2802/3, 058 01 Poprad, IČO: 00326470, právne zastúpeného: Beňo & partners
advokátska kancelária, s.r.o., Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti
žalovanému: RENGL Slovensko, s.r.o., Medený Hámor 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 877 979,
o vypratanie nehnuteľnosti s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
19C/3/2022-119 zo dňa 30.8.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 3.4.2020 domáhal uloženia povinnosti
žalovanému vypratať časti nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktoré žalovaný užíval na
základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom dňa 6.8.2014 (Nájomná zmluva o dočasnom
užívaní nehnuteľností č. XX/XXXX/XX, ďalej len ako „nájomná zmluva“). Predmetné nehnuteľnosti boli
žalovanému prenajaté za účelom vybudovania a prevádzkovania výlepných a vývesných zariadení s
možnosťou využitia časti výlepných plôch žalobcom za podmienok uvedených v čl. VII. predmetnej

zmluvy. Nájomné bolo určené v čl. V ods. 1 predmetnej nájomnej zmluvy vo výške 51,- eur/m2/rok,
spolu 1.071 eur/rok. V zmysle čl. IV ods. 2 nájomnej zmluvy zaslal žalobca žalovanému dňa 13.2.2018
výpoveď z nájmu. V zmysle dojednaných podmienok bola výpovedná lehota 6 mesiacov s tým, že po
jej uplynutí bol žalovaný povinný priestranstvo vyčistiť na vlastné náklady a vrátiť nehnuteľnosť vstave
zodpovedajúcom dojednanému účelu užívania. Nakoľko žalovaný po uplynutí 6 mesačnej výpovednej
lehoty pozemky nevypratal, bola mu opakovane zasielaná výzva na odovzdanie nehnuteľností. Žalovaný
napriek opakovaným výzvam predmet nájmu nevypratal a naďalej ho užíva bez právneho dôvodu.

2. Okresný súd Poprad vzhľadom na vznesenie námietky miestnej nepríslušnosti žalovaným postúpil
vec Okresnému súdu v Banskej Bystrici, ktorý predložil vec nadriadenému súdu pretože nesúhlasil s
postúpením veci. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41Ncb/3/2021-69 zo dňa 1.12.2021
rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Banská Bystrica s postúpením veci č.k. 62Cb 111/2020 z
Okresného súdu Poprad na Okresný súd Banská Bystrica je dôvodný a na prejednanie a rozhodnutie
je príslušný Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“).

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom takto:

„I. Žalovaný je povinný vypratať časti nehnuteľností: v k. ú. A., obec B., C. B., zapísaných na LV č. X:
pozemok parcela C-KN č. 234/2 - ostatné plochy o výmere 1996 m2, pozemok parcela C-KN č. 1647/3 -zastavané plochy a nádvoria o výmere 105 m2; v k. ú. B., obec B., C. B., zapísaných na LV č. X: parcela
C-KN č. 246 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3320 m2, parcela C-KN č. 424/1 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 7356 m2, parcela C-KN č. 483/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 55 m2,

parcela C-KN č. 541/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 141 m2, parcela C-KN č. 921/1 - ostatné
plochy o výmere 3225 m2, parcela C-KN č. 1127 - ostatné plochy o výmere 7238 m2, parcela C-KN
č. 1882/1 - ostatné plochy o výmere 1934 m2, parcela C-KN č. 2539/3 - ostatné plochy o výmere 297
m2, parcela C-KN č. 2729/1 - ostatné plochy o výmere 10675 m2, parcela C-KN č. 2993/557 - ostatné
plochy o výmere 965 m2, parcela C-KN č. 2993/657 - ostatné plochy o výmere 686 m2, parcela C-KN č.

2993/825 - ostatné plochy o výmere 2756 m2, parcela C-KN č. 2993/892 - ostatné plochy o výmere 346
m2, parcela C-KN č. 3009/310 - ostatné plochy o výmere 460 m2, parcela C-KN č. 3222/320 - ostatné
plochy o výmere 192 m2, parcela C-KN č. 3226/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 167457 m2; v
k. ú. D. D., obec B., C. B., zapísaných na LV č. X: parcela C-KN č. 1742 - ostatné plochy o výmere 3381
m2, parcela C-KN č. 1756/1 - ostatné plochy o výmere 5810 m2, parcela C-KN č. 1821/1 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 17410 m2; o celkovej výmere 21 m2.

II.Žalobcovipriznávavočižalovanémuprávonanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Ovýškenáhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

4. Vychádzal z preukázaného skutkového stavu, podľa ktorého žalobca uzavrel so žalovaným ako

nájomcom nájomnú zmluvu č. XX/XXXX/XX v zmysle § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa
6.8.2014. Žalobca následne zaslal žalovanému „Výpoveď z nájmu pozemkov v katastrálnom území B.,
A., D. D.“ zo dňa 13.2.2018, ktorá bola žalovanému doručená 22.2.2018. Žalobca tiež zaslal žalovanému
elektronicky dve výzvy: „Výzva na odovzdanie nehnuteľností vo vlastníctve Mesta Poprad“ zo dňa
28.9.2018 a „Výzva na odovzdanie nehnuteľností vo vlastníctve Mesta Poprad“ zo dňa 3.1.2019, ktorá

bola žalovanému doručená dňa 6.2.2019. Žalovaný nehnuteľnosti napriek výzvam neodovzdal.

5. Po právnej stránke vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 126 ods. 1, § 663, § 677 ods. 1 a § 682
Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2 písm. b) a § 9a ods. 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení
neskorších predpisov a v zmysle čl. III. IV, VIII nájomnej zmluvy.

6. Prvoinštančný súd poukázal v odôvodnení rozsudku na povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno
strán sporu. Za preukázané považoval, že žalobca vypovedal nájomnú zmluvu v súlade so zákonom a
citovanou zmluvou, pričom k výpovedi súhlas obecného zastupiteľstva potrebný nebol. Nakoľko uplynula
zmluvne dohodnutá výpovedná doba (6 mesiacov) žalovaný je povinný predmetné nehnuteľnosti

vypratať. Žalovaný neuniesol v konaní svoje dôkazné bremeno. Námietky žalovaného, že žalobca
prijímal platby nájomného aj po výpovedi z nájmu (žalovaný predmet nájmu užíval, takže na strane
žalobcu by sa nejednalo ani o bezdôvodné obohatenie) a že využíval vylepovacie plochy (čo bolo
zmluvne upravené) považoval súd prvej inštancie za právne irelevantné pre dané konanie. Vzhľadom
na uvedené súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie tiež priznal úspešnému žalobcovi

voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Žalovaný podal proti rozsudku včas odvolanie. Ako odvolacie dôvody označil dôvody vymedzené v
§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g) a h) CSP. Pri konkretizácii odvolacích dôvodov rekapituloval obsah
svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 27.7.2020 a priebeh prvoinštančného konania. Poukázal na to, že

dňa 17.5.2022 mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie vo veci týkajúce sa konania vedeného
pod sp. zn. 19C/3/2022 medzi ním a žalobcom o vypratanie nehnuteľností, avšak on žiadne konanie
vedené pod touto spisovou značkou neevidoval. Konanie, ku ktorému sa vo veci samej vyjadroval, bolo
totiž vedené pod sp.zn. 9C/14/2020 a on nemal vedomosť o pridelení novej spisovej značky. O tejto
skutočnosti opakovane informoval súd prvej inštancie, avšak žiadnej odpovede sa nedočkal. Následne

muboldoručenýažrozsudokzodňa30.8.2022aažzjehoobsahusadozvedel,žekonaniesaviedlopod
novou spisovou značkou. V tomto postupe súdu vidí žalovaný porušenie svojho práva na spravodlivý
proces, nesplnenie procesných podmienok konania a zároveň inú vadu v konaní. Súd prvej inštancie
ho na pojednávanie predvolával v rozpore s § 100 ods. 3 CSP, keďže vec bola definovaná cez spisovú
značku, ktorú žalovaný nepoznal. Samotná zhoda strán a predmetu konania pre identifikáciu nestačila,

nemohol totiž vedieť, či mesto Poprad nepodalo proti nemu aj inú žalobu o vypratanie. Podľa spisovej
značky sa domnieval, že ide o vec začatú v roku 2022. Z uvedeného vyvodil, že súd rozhodol vo veci
bez toho, aby žalovaného riadne predvolal na pojednávanie. Súd mal vyhovieť jeho požiadavke na
odročenie pojednávania, ktorej nevyhovel. Podľa žalovaného neobstojí ani zistený skutkový stav, keďžes ohľadom na znemožnenie jeho účasti na pojednávaní nemal možnosť uplatniť prostriedky procesnej
obrany a procesného útoku, čím došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci žalovaný vidí v skutočnosti, že žalobcom vypovedaná nájomná zmluva bola uzatvorená

na základe súťaže, ktorej predchádzal súhlas obecného zastupiteľstva, preto aj ukončenie zmluvného
vzťahu malo podliehať takémuto schváleniu. Primátor mesta Poprad ako žalobcu zmluvu vypovedal
bez predošlého súhlasu zastupiteľstva, žalovaný je preto naďalej oprávnený využívať sporné pozemky.
O platnosti zmluvy svedčí aj to, že žalobca naďalej prijíma od žalovaného platby nájomného a sám tiež
využíva plagátovacie plochy umiestnené na týchto pozemkoch. Odvolaním napadnutý rozsudok navrhol

zrušiť a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. K odvolaniu sa vyjadril podaním zo dňa 25.5.2023 žalobca. Uviedol, že žalovaný bol o konaní a jeho
predmete súdom informovaný e-mailom zo dňa 4.7.2022, v ktorom súd žalovanému oznámil, že žaloba
mu bola v predmetnej veci doručená aj s prílohami dňa 9.7.2020 pod sp. zn. 9C/14/2020. Žalovaný sa
kžalobevyjadrovalpodanímdoručenýmsúdu24.7.2020,tedapredmetkonaniamubolnesporneznámy.

Pojednávania, na ktorom bola vec prejednaná a bol vyhlásený rozsudok dňa 30.8.2022 sa žalovaný
nezúčastnil výlučne z dôvodu svojej ľahostajnosti a neopatrnosti. Podľa žalobcu je každá osoba povinná
sa dostaviť na predvolanie na súd, pričom je v jej záujme pojednávania sa zúčastniť aj v prípade, ak
nevie, čo je predmetom sporu. Pokiaľ by tak žalovaný urobil, mohol na pojednávaní vzniesť námietky,
ktoré vzniesol v podanom odvolaní. Po hmotnoprávnej stránke považuje žalobca napadnutý rozsudok

za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť.

9. Žalovaný v odvolacej replike z 19.6.2023 trval na všetkých odvolacích dôvodoch. Poukázal na
nedostatočné vymedzenie predmetu konania v predvolaniach na pojednávania, keďže uvedenie, že
ide o vypratanie nehnuteľností bez uvedenia, o ktoré nehnuteľnosti ide, mu neumožňovalo spoľahlivo

identifikovať konanie. Spochybnil, že mu súd e-mailom oznámil akékoľvek informácie o konaní, pričom
nikdy súd nežiadal, ani nesúhlasil, aby mu bola komunikácia doručovaná na elektronickú adresu podľa §
105 ods. 2 CSP. Žalovaný odmieta, že by mu bol predmet konania známy, keďže sa k nemu vyjadril ešte
pod sp. zn. 9C/14/2020. Momentom zmeny spisovej značky došlo k upretiu ďalšej účasti žalovaného
na súdnom konaní, keďže súdom nebol informovaný o akejkoľvek zmene spisovej značky alebo

opredmetekonaniapodsp.zn.19C/3/2022.Nesúhlasí,žejehoneúčasťnapojednávaníboladôsledkom
ľahostajnosti. Keďže nepoznal predmet sporu, napriek tomu, že sa naň opakovane dopytoval, nebolo
možné požadovať, aby sa zúčastnil na pojednávaní, o ktorého predmete nemá vedomosť. V prípade
účasti na pojednávaní, na ktoré sa nemohol pripraviť, by bol v značnej nevýhode oproti sporovej strane,
ktorá už súdu doručovala svoje podania. Povinnosť dostavenia sa na súd nie je absolútnou povinnosťou

občanov, pričom ani prípadné porušenie tejto povinnosti nemá za následok stratu práva na spravodlivý
proces.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie

preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a
nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej
5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Odvolací súd úvodom pripomína, že pri svojom rozhodovaní je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP), čo znamená, že je oprávnený posudzovať len tie odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody,
vo vzťahu ku ktorým uviedol odvolaciu argumentáciu. Odvolací súd sa preto zaoberal len tými odvolacími
námietkami a argumentmi žalovaného, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/238/2008 zo dňa 30.11.2009).

12. Žalovaný v odvolaní namieta, že nebol súdom prvej inštancie informovaný o tom, že po rozhodnutí
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Ncb/3/2021-69 zo dňa 1.12.2021, ktorým bola konštatovaná
dôvodnosť nesúhlasu Okresného súdu Banská Bystrica s postúpením veci z Okresného súdu Poprad,
došlo k opätovnému vráteniu veci súdu prvej inštancie, avšak už pod novou spisovou značkou. Uvedené

malo za následok, že nebol o predmete konania až do oznámenia rozsudku vo veci informovaný, a to
napriek viacerým jeho žiadostiam adresovaným súdu prvej inštancie.13. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie e-majlom zo dňa 4.7.2022 a 18.7.2022
zaslanýmnae-mailovéadresyE.aF.,tedanaelektronickéadresypoužívanéžalovanýmnakomunikáciu
so súdom, oznámil žalovanému, že ide o spor pôvodne vedený pod sp. zn. 9C/14/2020. Zvolený

spôsob komunikácie zo strany súdu prvej inštancie nie je možné považovať za spĺňajúci podmienky
podľa § 105 ods. 2 CSP, keďže zo žiadneho podania žalovaného nevyplýva, že by o doručovanie
na uvedené elektronické adresy požiadal alebo s ním vyslovil súhlas, a že nebolo možné doručovať
mu do elektronickej schránky. Doručenie predmetnej informácie preto nie je možné považovať za
procesnoprávne účinné.

14. Napriek uvedenému odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie nezistil naplnenie odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b) a d) CSP, ani porušenie práva žalovaného na spravodlivý
proces.

15. Podľa Čl. 10 ods. 1) CSP strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov

súdu.

16. Podľa Čl. 11 ods. 2) CSP pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá
fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni
priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i

jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.

17. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
41Ncb/3/2021-69 z 1.12.2021 bolo žalovanému do vlastných rúk doručené súdom prvej inštancie dňa
19.5.2022. Na listinnej poštovej doručenke (č. l. 81) s vlastnoručným nečitateľným podpisom osoby

oprávnenej na preberanie zásielok za žalovaného bola čitateľne uvedená spisová značka konania,
v rámci ktorého bolo predmetné uznesenie doručované, a to už nová sp. zn. 19C/3/2022. Na rovnakom
mieste v súdnom spise sa nachádza elektronická doručenka, z ktorej je zrejmé, že žalovanému bolo
v rovnakom období (17.5.2022) súdom prvej inštancie pod sp. zn. 19C/3/2022 doručované predvolanie
na pojednávanie na deň 6.7.2022, obsahujúce všetky náležitosti predvolania podľa § 100 ods. 3 CSP.

18. Z obsahu listinnej poštovej doručenky, obsahu uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
doručeného žalovanému, ako aj z obsahu v rovnakom čase elektronicky doručeného predvolania na
pojednávanie obsahujúceho identifikáciu rovnakých sporových strán a rovnakého predmetu konania mal
žalovaný, ktorému už bola v danej veci doručovaná žaloba, ku ktorej sa aj písomne vyjadril a vzniesol

námietku nepríslušnosti súdu, dostatočnú možnosť usúdiť, o ktorú jeho právnu vec ide.

19. Žalovaný bol súdom prvej inštancie riadne predvolaný na každé nariadené pojednávanie, pričom
sa opakovane ospravedlnil a žiadal o ich odročenie. V dôsledku odročených pojednávaní mal zároveň
žalovaný dostatočnú možnosť vykonať potrebné úkony na to, aby sa oboznámil s údajne neznámym

predmetom konania, pokiaľ, ako tvrdí, nedostával na svoj dopyt žiadnu odpoveď zo strany konajúceho
súdu. Žalovaný mal k dispozícii obdobie troch mesiacov, aby využil možnosť nahliadnuť do súdneho
spisu, a to aj na diaľku, prostredníctvom služby elektronického súdneho spisu.

20. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd nemal dňa 30.8.2022 vo veci konať a mal pojednávanie odročiť,

odvolací súd k tomu uvádza, že v tomto prípade nebol daný žiaden z dôvodov pre odročenie
pojednávania v zmysle § 183 CSP. Sporové strany boli na pojednávanie riadne predvolané v súlade s
§ 178 ods. 2 CSP. Žalovaný, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 19.8.2022 sa
v tomto prípade z pojednávania neospravedlnil ani nepožiadal o jeho odročenie, ako to urobil v prípade
skôr nariaďovaných pojednávaní. Jeho neprítomnosť na pojednávaní dňa 30.8.2022, kedy súd prvej

inštancie vo veci aj rozhodol, je preto možné považovať za neospravedlnenú včas a vážnymi dôvodmi.
Civilný sporový poriadok spája s neospravedlnenou neúčasťou viacero možných procesnoprávnych
následkov (napr. § 180, § 274 CSP), pričom súd prvej inštancie si, aj s ohľadom na absenciu iného
návrhu zo strany žalobcu, zvolil postup podľa § 180 CSP a vec prejednal v neprítomnosti žalovaného,
čím podľa názoru odvolacieho súdu žiadnym spôsobom neporušil procesné práva riadne predvolaného

a bez ospravedlnenia neprítomného žalovaného.

21. Pokiaľ žalovaný namieta, že na pojednávanie dňa 30.8.2022 sa nedostavil, keďže nevedel čo je jeho
predmetom, a teda by nemohol adekvátne reagovať na žalobu a argumenty protistrany, odvolací súdkonštatuje, že skutočnosť, že žalovanému nie je zrejmé, čo má byť predmetom sporu, nepredstavuje
akceptovateľný dôvod neúčasti na pojednávaní. V prípade, ak by skutočne išlo o pojednávanie v spore,
o ktorého predmete nemá v dôsledku procesného pochybenia súdu žalovaný žiadnu vedomosť, mal

by sa pojednávania zúčastniť a tam argumentovať nemožnosťou predniesť podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, prípadne navrhnúť odročenie
pojednávania z dôvodu nemožnosti prípravy na pojednávanie. Civilný sporový poriadok s takouto
možnosťou počíta v § 181 ods. 4 CSP.

22.Odvolacísúdpretovtejtočastiuzatvára,žepostupomsúduprvejinštancienedošlokporušeniupráva
žalovaného na spravodlivý proces, pretože žalovaný mal možnosť si uplatňovať svoje práva a využívať
inštitúty poskytované CSP. Žalovaný mal vytvorené podmienky na výkon svojich práv, sám sa však
rozhodol pojednávania nezúčastniť, pričom o jeho odročenie nepožiadal a svoju neúčasť neospravedlnil.
Najvyššie súdne autority vo svojich rozhodnutiach viackrát akcentovali význam zásady, podľa ktorej
právo patrí bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu, uplatňovanie a výkon svojich práv

a predvídajú aj možnosti vzniku komplikácií sťažujúcich výkon práv a ich uplatnenie v prebiehajúcom
konaní. Žalovaný nekonal v súlade s touto zásadou. Súd prvej inštancie navyše rozhodol vo veci, o ktorej
žalovaný vedomosť mal, a ku ktorej sa aj meritórne vyjadril podaním zo dňa 21.7.2020. Žalovanému
bolo tiež doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 12.8.2020, na ktoré mal možnosť reagovať. Odvolací
súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že zo strany žalobcu neboli produkované v čase po opätovnom

vrátení veci Okresnému súdu Poprad žiadne vyjadrenia, návrhy alebo dôkazy, o ktorých by nebol
žalovaný informovaný, a ktoré by vzal súd prvej inštancie do úvahy pri rozhodovaní. To platí aj o jedinom
pojednávaní konanom vo veci dňa 30.8.2022, na ktorom právny zástupca žalobcu iba stručne zotrval na
podanejžalobeapoukázalnavyjadreniezodňa12.8.2020,ktoréboložalovanémuriadnedoručené.Súd
prvej inštancie teda vo veci samej rozhodol na základe stranami predložených dôkazov, zohľadniac ich

písomné vyjadrenia a dôkazy, ktoré boli stranám sporu známe, pričom sa síce podľa názoru odvolacieho
súdu neúmerne stručne, no vo vzťahu k predmetu konania relevantne, vysporiadal aj s námietkami
žalovaného.

23. Žalovaný v odvolaní namietal aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keďže súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Správne zistený
skutkový stav je základom pre správne právne posúdenie veci. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými
vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Môže k tomu dôjsť, ak súd chybne
vyhodnotí návrhy na vykonanie dôkazov, nesprávne vyhodnotí vykonané dôkazy, nesprávne postupuje
pri aplikácii iných spôsobom vytvárania skutkového stavu (zistení) alebo je prípustné ďalšie dotváranie

skutkového stavu novotami. Súd prvej inštancie pri skutkových zisteniach vychádzal zo žaloby a tam
navrhnutých dôkazov, ako aj z vyjadrení žalovaného a dôkazov ním navrhovaných či predkladaných.
Vykonané dôkazy súd hodnotil podľa vlastnej úvahy podľa všeobecnej zásady, kedy každý dôkaz
sa hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov
prvoinštančný súd uviedol v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Všetky dôkazy prvoinštančný súd

náležitým spôsobom vyhodnotil jednak z pohľadu dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Prvoinštančný
súd tieto dôkazy následne posudzoval vo vzájomnej súvislosti a skúmal, či medzi vykonanými dôkazmi
nie sú rozpory. Prvoinštančný súd postup hodnotenia dôkazov dodržal, úvaha súdu pri hodnotení
dôkazov zodpovedá pravidlám formálnej logiky a odvolací súd pri tomto postupe prvoinštančného súdu
nezistil žiadne pochybenie. Skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré sa týkajú prijímania platieb nájomného

zo strany žalobcu aj po vypovedaní nájomnej zmluvy, či využívanie plagátovacích plôch žalovaného
žalobcom, na ktoré v časti VI. odvolania žalovaný poukázal, neboli žalobcom v konaní popreté a
súd prvej inštancie ich preto považoval za nesporné a nevykonal vo vzťahu k nim žiadne osobitné
dôkazy. Žalovaný ani žiadne dôkazy v tomto smere nenavrhol. Z odvolania žalovaného nevyplýva,
v čom mal súd prvej inštancie pochybiť pri skutkových zisteniach, a ktorý skutkový dej nebol súdom

dostatočne objasnený. Odvolacie námietky obsiahnuté v častiach V. a VI. odvolania smerujú voči
právnemu posúdeniu zistenej dôkaznej situácie (platnosť výpovede z nájmu, právne dôsledky prijímania
platieb nájomného žalobcom aj po vypovedaní nájmu), a teda nie sú priraditeľné pod odvolací dôvod
v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Odvolací súd vo svetle uvedeného nezistil také pochybenie súdu
prvej inštancie, ktoré by tento odvolací dôvod napĺňalo.

24. Ani namietaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP nebol podľa odvolacieho súdu
naplnený. Tento odvolací dôvod sa týka nesprávne ustáleného skutkového stavu, z dôvodu prípustnosti
ďalších prostriedkov procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní predsúdom prvej inštancie. Odvolateľ v podanom odvolaní nijak bližšie nevysvetlil poukázanie na tento
odvolací dôvod. Uviedol iba, že pokiaľ by bol o predmete konania riadne informovaný, mohol by uplatniť
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoku, ktoré však nekonkretizoval. Odvolací súd tu poukazuje

na to, že žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k podanej žalobe, pričom túto možnosť využil, žiadne návrhy
na vykonanie dokazovania však nepredniesol, ani žiadne dôkazy v konaní nepredložil. Ani v odvolaní
nekonkretizoval, aké konkrétne prostriedky procesného útoku alebo obrany nemohol použiť v konaní
pred súdom prvej inštancie a je preto dôvodné pripustiť ich v konaní ako novoty. Bez preukázania
týchto skutočností nemohla byť táto odvolacia námietka posúdená ako dôvodná. Odvolateľ neuviedol v

odvolaní žiadne nové skutkové tvrdenia ani nevzniesol žiadne hmotnoprávne námietky, ktoré by neboli
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie, a ktorými by sa nebol súd prvej inštancie zaoberal.

25. Žalovaný tiež namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vo vzťahu k záveru
súdu o platnosti skončenia nájomnej zmluvy. Tvrdí, že podmienkou pre výpoveď z nájomnej zmluvy bolo
predchádzajúce schválenie výpovede zmluvy mestským zastupiteľstvom. Odvolací súd v tejto súvislosti

poukazujenasprávneavýstižnézáverysúduprvejinštancie.Žalovanýtvrdí,ževýpoveďzmluvyonájme
nespadá v zmysle zákona o obecnom zriadení do právomoci starostu. V tejto súvislosti odvolací súd
uvádza, že zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov je, pokiaľ ide
o nakladanie s majetkom obcí, lex generalis vo vzťahu k zákonu o majetku obcí. Zákon o obecnom
zriadení pri vymedzení právomocí orgánov obce (mesta) v § 11 ods. 4 písm. a) zveruje obecnému

zastupiteľstvu určovanie zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu,
ktorý užíva, schvaľovanie najdôležitejších úkonov týkajúcich sa tohto majetku a kontrolu hospodárenia
s ním. Zákon o obecnom zriadení však žiadnym spôsobom nešpecifikuje, ktoré úkony pri hospodárení
s majetkom je potrebné považovať za najdôležitejšie, ani nelimituje spôsob, akým majú byť vymedzené
vzájomné právomoci orgánov obce pri nakladaní s majetkom v zásadách hospodárenia a nakladania

s majetkom. V konkrétnostiach túto problematiku upravoval v čase výpovede nájomnej zmluvy zákon
o majetku obcí v § 9 ods. 2 písm. b) v spojení s § 9a ods. 9 v znení účinnom do 30.4.2018. Zo žiadneho
z dotknutých ustanovení nevyplýva, že by uzatvorenie alebo vypovedanie nájomnej zmluvy [s výnimkou
dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 9a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí] podliehalo
predošlému súhlasu obecného zastupiteľstva. Výklad dotknutých ustanovení v zmysle, že na každý

majetkovoprávny úkon je potrebná ingerencia obecného zastupiteľstva, by prichádzal do úvahy iba
v prípade, ak by obec nemala v čase uzatvárania zmlúv schválené zásady hospodárenia a nakladania
s majetkom (napr. Ústavný súd SR sp. zn. III.ÚS/389/2008, Najvyšší súd SR sp. zn. 2Obdo/85/2021),
čo však nebol prípad žalobcu.

26. Záveru o trvaní nájmu tiež podľa odvolacieho súdu nesvedčí samotná skutočnosť, že žalobca
aj po výpovedi nájomnej zmluvy prijímal od žalovaného platby nájomného v súlade s uzatvorenou
nájomnou zmluvou, ani to, že sám žalobca využíval plagátovacie plochy žalovaného nachádzajúce
sa na prenajatých pozemkoch. Pokiaľ ide o prijímanie platieb nájomného odvolací súd uvádza, že po
doručení výpovede z nájmu nie je možné ďalší nájom považovať za trvajúci (uzatvorený konkludentne)

len na základe toho, že vlastník prijímal od nájomcu platby nájomného. To by prichádzalo do úvahy
iba v prípade, ak by so zreteľom na všetky okolnosti prípadu neexistovali pochybnosti 1/ o tom, že
tu bol úmysel vlastníka nehnuteľnosti (žalobcu) dať ju do ďalšieho nájmu žalovanému a 2/ o tom,
čo bolo obsahom zhodnej vôle účastníkov právneho vzťahu (k tomu mutatis mutandis porovnaj napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/91/2022 zo dňa 31.5.2023). V danom prípade žalobca

po doručení výpovede z nájmu výzvami zo dňa 28.9.2018 a 30.01.2019 celkom jednoznačne vyzval
žalovaného na odovzdanie nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu, čím prejavil jednoznačne vôľu
zodpovedajúcu výpovedi z nájmu. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca prijímal platby
zodpovedajúce dohodnutému nájomnému, keďže v tom čase žalovaný nepochybne fakticky, hoci bez
právneho titulu, užíval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu taktiež bez právneho titulu. Na posúdenie

veci z hľadiska predmetu tohto sporu nemá, vo svetle doposiaľ uvedeného, žiaden vplyv ani to,
že žalobca podľa tvrdenia žalovaného užíval plagátovacie plochy nachádzajúce sa na prenajatých
nehnuteľnostiach,keďžeprípadnénárokyžalovanéhovočižalobcovititulomužívaniajehoplagátovacích
plôchbezprávnehotitulu(poukončenínájomnéhovzťahu,ktorýtotovyužívanievzmyslečl.VIInájomnej
zmluvy umožňoval) nie sú predmetom tohto konania a užívanie výlepných plôch žalovaného žalobcom

žiadnym spôsobom nezakladá trvanie nájomného vzťahu vo vzťahu k pozemkom, na ktorých sa tieto
plochy nachádzajú.27. Na základe uvedeného obsah odvolania žalovaného nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu a z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom
uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo

dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych
záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP a úspešnému žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania v celom rozsahu voči žalovanému.

29. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).