Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/92/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124208433
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124208433.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D. E. F., proti
odporcovi G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, E. F., zastúpenému JUDr. Romanom Grigelom,
advokátom,sosídlomBanskáBystrica,Nadplážou16,onariadenieneodkladnéhoopatrenia,oodvolaní
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. augusta 2024, č. k. 80C/55/2024-24, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. m e n í tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie

neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Odporcovi p r i z n á v a voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
odporcovi nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti

na konaniach pred orgánmi verejnej moci. Výrokom II. poučil odporcu, že môže podať žalobu proti
navrhovateľke o ochranu osobnosti s tým, že súd aj bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom opatrení
rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Výrokom III. navrhovateľke priznal voči odporcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je odporca povinný
zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po
právoplatnosti rozhodnutia vydá vyšší súdny úradník.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže odporcovi priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 20
metrov, a to až do úpravy styku odporcu s ich maloletými deťmi v konaní vo veci samej.

3. Z predložených dôkazov mal súd prvej inštancie za osvedčené, že navrhovateľka a odporca boli

v družeckom vzťahu, pričom od 12/23 bývali v spoločnej domácnosti. Z tej sa navrhovateľka spolu
s ich maloletými deťmi odsťahovala k rodičom navrhovateľky. Bolo osvedčené, že odporca vypisoval
navrhovateľke správy s veľmi vulgárnym obsahom, rovnako aj v telefonických hovoroch, v ktorom
jednom zo dňa 04.07.2024 navrhovateľke uviedol, že „rozjebem ti hlavu ty kurva dneska, keď ťa chytím,
uvidíš, rozjebem ti hlavu, piča“. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 04.07.2024 mal súd za
osvedčené, že odporca navrhovateľke už dlhšiu dobu vulgárne nadáva. Síce ju nikdy fyzicky nenapadol,

ale ani sa jej fyzickým násilím alebo zabitím v minulosti nevyhrážal, navrhovateľka má však z odporcu
strach a bojí sa ho, že ju zbije.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že to, či má niekto obavy z druhej osoby je psychickým stavom
(podobne, ako napríklad dobrá viera). Uvedené znamená, že samo o sebe to nemôže byť predmetom
dokazovania. V danom prípade už len skutočnosť, že navrhovateľka ako družka sa s odporcom

nechce stretávať a vyjadruje sa, že má strach, že ju zbije, vyplýva, že sú dané dôvody na nariadenie
neodkladného opatrenia. Navrhovateľka vyjadruje svoje obavy z kontaktu s odporcom, hoci s ním žilav spoločnej domácnosti, a domáha sa zákazu priblíženia, čo je neštandardné. Je zrejmé, že konaním
odporcu (jeho agresívnym, vulgárnym vystupovaním), ako i vyhrážkami o narušení telesnej integrity
navrhovateľky (môže byť ohrozená nielen telesná integrita navrhovateľky – napríklad poškodenie

zdravia), ale takisto aj jej duševná integrita (už samotná prítomnosť odporcu v jej blízkosti môže
objektívne u navrhovateľky vyvolávať strach o svoj život a zdravie). Podľa názoru súdu prvej inštancie
navrhovateľka osvedčila skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana a tiež bolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Preto z dôvodu
ochrany života a zdravia navrhovateľky, súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie

neodkladného opatrenia a uložil odporcovi nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako
20 m s tým, že nariadením neodkladného opatrenia sa predíde prípadnému konaniu zo strany odporcu
vo vzťahu k navrhovateľke, ku ktorému by mohlo dôjsť. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že
nariadenie neodkladného opatrenia v znení, ako je uvedené vo výroku uznesenia, nie je prekážkou
v prípadnom realizovaní dohody rodičov, resp. rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností k spoločným
maloletým deťom.

5. Podľa názoru súdu prvej inštancie, samotné neodkladné opatrenie nariadené v tomto konaní
postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov
medzi navrhovateľkou a odporcom. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie neuložil navrhovateľke
v zmysle § 336 ods. 1 CSP povinnosť podať žalobu vo veci samej. Preto súd prvej inštancie v súlade

s ust. § 337 ods. 1 CSP poučil odporcu, že môže podať žalobu vo veci samej – žalobu o ochrane
osobnosti, keďže zákaz priblíženia sa na určitú vzdialenosť podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP môže byť
zo strany odporcu vnímaný ako zásah do jeho osobnostných slobôd. Rovnako súd prvej inštancie dal
poučenie i o právnych následkoch s tým spojených (§ 337 ods. 3 CSP).

6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej
navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania.

7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca prostredníctvom právneho zástupcu,
ktorý žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh navrhovateľky na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a priznal odporcovi nárok na náhradu trov konania v plnej
výške. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP.

8. V odvolaní uviedol, že navrhovateľka už určitú dobu koná účelovo v snahe úplne mu zakázať styk s ich
spoločnými maloletými deťmi. Podala na neho niekoľko nepravdivých trestných oznámení, ktoré polícia

postupneodmieta.Podalaajnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmžiadala,abysúdzveril
maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, a tento bol zamietnutý. Celé jej konanie smeruje premyslene,
vypočítavo a účelovo k tomu, aby z pomsty zabezpečila, že nebude mať akýkoľvek kontakt s jeho
milovanými deťmi. Táto skutočnosť je potvrdená aj zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 04.07.2024,
ČVS:ORP-301/PB-PB-2024, kde navrhovateľka jasne uvádza, že trestným oznámením sleduje iba

vytvoriť nátlak na odporcu, aby sa „uvedomil“ a „normálne sa dohodli“, že deti bude mať v starostlivosti
ona a odporca nebude mať žiadne právo na kontakt so svojimi deťmi. Navrhovateľka absolútne nemá
žiaden strach z odporcu a nie je ohrozená ani jej telesná integrita a ani jej duševná integrita a nehrozí
jej nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Takúto skutočnosť potvrdzuje uvedená zápisnica o trestnom
oznámení, v ktorej navrhovateľka jasne uvádza, že odporca ju nikdy fyzicky nenapadol, nikdy sa jej

nevyhrážal fyzickým násilím, zabitím alebo zbraňou. Napokon navrhovateľka vyslovene uvádza, že
nechce, aby bol odporca vzatý do väzby, čo je v príkrom rozpore so záverom súdu prvej inštancie, že
navrhovateľka má z odporcu strach.

9. Pokiaľ ide o video telefonického rozhovoru zo dňa 04.07.2024, tak je jasne vidieť, že počas tohto

telefonického rozhovoru bola prítomná nielen matka žalobkyne H. B., ale aj muž J. K., avšak nikto z nich
nezakročil a ani sa neozval voči slovám odporcu, ale všetci sa iba tešili z toho, že navrhovateľka má
nahrávku, ktorú môže účelovo použiť a ktorú aj hneď účelovo použila, keďže ju predložila do spisu
v konaní o úprave práv a povinností k ich maloletým deťom. Uvedené video teda vôbec nepotvrdzuje,
že by z odporcu mala navrhovateľka akýkoľvek strach, ale iba potvrdzuje jej prefíkané a falošné

konanie zabezpečiť, aby odporca neuvidel svoje vlastné deti vyrásť a nemohol sa spolu s nimi tešiť pri
každodenných aktivitách tak, ako tomu bolo doteraz. Odporca poukázal tiež na to, že navrhovateľka po
uvedenom telefonickom rozhovore nemala žiaden problém stretnúť sa s ním, objímala sa s ním potom,čo sa jej ospravedlnil za uvedený rozhovor a v čase po 04.07.2024 sa spolu bez problémov stretávali
pri odovzdávaní spoločných maloletých detí a úplne normálne komunikovali.

10. Odporca ďalej namietal, že súd prvej inštancie v rozpore s CSP prekročil návrh navrhovateľky.
Navrhovateľka žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým mu súd zakáže priblížiť sa k nej
na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, a to až do úpravy styku odporcu s ich maloletými deťmi v konaní
vo veci samej. Súd však nad rámec petitu navrhovateľke nariadil neodkladné opatrenie bez časového
obmedzenia a ako trvalú úpravu pomerov medzi navrhovateľkou a odporcom. Z uvedeného jasne

vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne prekročil svoju právomoc a v rozpore so zákonom prekročil
žalobný návrh navrhovateľky. Ďalej upriamil pozornosť na skutočnosť, že ich spoločná dcérka A. má iba
1 rok a 10 mesiacov a nie je mu celkom jasné, ako podľa súdu prvej inštancie má dôjsť k bezpečnému
odovzdaniu tak malého dieťaťa zo starostlivosti jedného rodiča do starostlivosti druhého rodiča, ak sa
odporca nesmie priblížiť k navrhovateľke na menej ako 20 metrov. Takto malé deti si rodičia odovzdávajú
takpovediac z rúk do rúk, aby sa dieťaťu nič nestalo, čo však v tomto prípade by z pohľadu odporcu

mohlo naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 Trestného zákona.

11. V doplnení odvolania odporca oznámil súdu, že dňa 05.09.2024 v konaní o úprave práv a povinností
k maloletým deťom pod sp. zn. 84P/51/2024 došlo k rodičovskej dohode medzi stranami konania, pričom

navrhovateľka na danom pojednávaní nepotvrdila, že by mala strach z odporcu a uviedla, že je ochotná
sa dohodnúť o styku otca s maloletými deťmi, a preto v rámci rodičovskej dohody nebol styk otca
upravený.Vzhľadomnato,žeobajarodičianasúdeprejavilischopnosťsadohodnúťnastykumaloletých
detí a vôľu normálne komunikovať a zároveň si maloleté deti odovzdávať, sa zákaz približovania javí
jednoznačne ako nepotrebný a zbytočne by komplikoval odovzdávanie maloletých detí, najmä pokiaľ ide

o ani nie dvojročnú A.. Zároveň súd strany konania oboznámil so skutočnosťou, že prokuratúra zamietla
sťažnosť žalobkyne vo veci jej trestného oznámenia, a teda skutočnosti, ako ich uvádzala navrhovateľka
sa tak v tomto konaní ako aj v trestnom oznámení, nepreukázali.

12. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdiť. Uviedla, že vzhľadom k tomu, že sa jej odporca nespochybniteľne a preukázateľne
vyhrážal ťažkým ublížením na zdraví prostredníctvom telefonického rozhovoru, tak sa rozhodla vo
veci konať, a toto konanie nebolo z akéhokoľvek iného dôvodu, ako z toho dôvodu, že sa odporcu
bojí. Vo svojich návrhoch súdu uviedla elektronickú komunikáciu s odporcom, v ktorej uvádzal, ako ju
„zavrie do klietky“, že je „jeho úhlavný nepriateľ“, „že sa má dobre vyspať“ a pod., z čoho jednoznačne

vyplýva psychický nátlak na jej osobu zo strany odporcu, s jeho následným úmyslom, ktorý spočíva
vo fyzickom napadnutí jej osoby. Rovnako tak poukázala na tú skutočnosť, že odporca je držiteľom
zbrojného preukazu, pričom zbraň mával opakovane v domácnosti položenú na komode aj počas toho
ako spával, taktiež so zbraňou chodil aj do škôlky a vzhľadom na jeho nepredvídateľné a agresívne
správaniesinedokážebyťistá,čibytútozbraňnedokázalpoužiťznenávistiprotikomukoľvekzjejrodiny,

prípadne proti nej samotnej. Pokiaľ odporca uvádza, že ju fyzicky nenapadol, toto tvrdenie je absolútne
nepravdivé, pretože odporca ju opakovane, minimálne trikrát v domácnosti fyzicky napadol, a to tak, že
ju udrel „facku“. Keby nemala „žiaden strach“ z odporcu, tak by nemusela od neho dňa 04.07.2024 odísť.

13. Navrhovateľka ďalej uviedla, že od incidentu 04.07.2024 sa snažila dodržiavať názor kurately

(ÚPSVaR Považská Bystrica), presne podľa pokynov kurately maloleté deti odporcovi odovzdávala, a to
až do momentu, kedy ju napadol a opľul na benzínovej pumpe. Toto však neznamená, že by z odporcu
počas tohto konania nemala strach, a väčšina preberaní detí prebehla pri bránke ich trvalého bydliska.
Tvrdenie, že by sa mala s odporcom objímať je absolútne nepravdivé. Odporca sa jej do dnešného dňa
nikdy nijakým spôsobom neospravedlnil za jeho agresívne a vulgárne chovanie a takéto ospravedlnenie

ani neočakáva. Nikdy sa spolu nestretávali bez obáv, minimálne nikdy nie bez obáv z jej strany.

14. V replike sa odporca argumentačne pridržal podaného odvolania.

15. V duplike navrhovateľka argumentačne odkázala na svoje skoršie vyjadrenia.

16. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné vo výrokoch I. a II. podľa § 388 CSP zmeniť.17. Preskúmaním podaného odvolania a obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
odporcu je dôvodné.

18. Predmetom návrhu navrhovateľky bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
navrhovateľka domáhala, aby súd zakázal odporcovi priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 20
metrov, a to až do úpravy styku odporcu s ich maloletými deťmi v konaní vo veci samej.

19. O návrhu navrhovateľky súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, v ktorom vo výroku I.
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť
menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti na konaniach pred orgánmi verejnej moci. Z uvedeného, ako
aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia v ods. 20. je zrejmé, že súd prvej inštancie tak rozhodol o trvalej
úprave pomerov medzi navrhovateľkou a odporcom.

20. Podľa § 216 ods. 1, 2 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný
návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

21. Civilné sporové konanie ako konanie, ktorého účelom je poskytovanie ochrany súkromnoprávnym

vzťahom, je ovládané (okrem iného) dispozičným a prejednacím princípom. Konanie sa začne len na
základe podanej žaloby (alebo návrhu na nariadenie zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia
podaného pred podaním žaloby). V súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú
ochranu právnemu vzťahu, právu ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal. Súd sa
tedavsporovomkonanínebudevecnezaoberaťinýmprávnymvzťahom,inýmprávom,aniinýmplnením

(čo do druhu alebo výšky) než aké sú uvedené v žalobe (návrhu) a nemôže priznať iné plnenie ako je
žiadané v petite.

22. Tak ako bolo uvedené vyššie, v preskúmavanej veci navrhovateľka podaným návrhom na nariadenie
neodkladnéhoopatreniažiadalanariadiťneodkladnéopatrenie,ktorýmbysúdzakázalodporcovipriblížiť

sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, a to až do úpravy styku otca s maloletými deťmi
v konaní vo veci samej. Napriek takto časovo obmedzenému petitu návrhu súd prvej inštancie rozhodol
o trvalej úprave pomerov medzi navrhovateľkou a odporcom, teda v rozpore s navrhovaným petitom,
čím prekročil návrh navrhovateľky a rozhodol ultra petitum. V tomto prípade, totiž súd, viazaný žalobným
návrhom, mohol uložiť odporcovi povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako

20 metrov, iba do skončenia konania o úprave styku otca s maloletými deťmi vo veci samej (vedené na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 84P/51/2024).

23. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 84P/51/2024 odvolací súd pritom zistil, že toto
konanie je právoplatne skončené. Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 05.09.2024, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 09.09.2024, schválil medzi navrhovateľkou a odporcom rodičovskú dohodu, podľa
ktorej boli maloleté deti strán sporu: Matias, nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX, zverené do
osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení
obaja rodičia, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého G. sumou vo výške 200,- eur mesačne
a na výživu maloletej A. sumou vo výške 100,- eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi nebol

upravený.

24. Odvolací súd sa oboznámil aj s obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.09.2024 (č.l. 55 až 57
spisu), z ktorej vyplýva, že navrhovateľka a odporca sa súhlasne dohodli na úprave rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom, pričom navrhovateľka a odporca styk otca s maloletými deťmi upraviť

nežiadali. V predmetnom konaní navrhovateľka neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k záveru, že
predpokladá nejaké problémy pri odovzdávaní maloletých detí odporcovi, že by mala z otca maloletých
detí strach, čo napokon vyplýva z ich súhlasne predloženého návrhu na uzavretie rodičovskej dohody,
ako i zo skutočnosti, že sa po vyhlásení rozsudku vzdali proti nemu odvolania.

25. Z uvedeného tak odvolací súd dospel k presvedčeniu, že tvrdenia odporcu, uvedené v jeho odvolaní
a v doplnení odvolania, že vzťahy medzi ním a navrhovateľkou sa usporiadali, že sa dokážu medzi
sebou dohodnúť a že spolu normálne komunikujú, zodpovedajú súčasným pomerom. V opačnom
prípade, pokiaľ by vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom boli konfliktné a navrhovateľka by skutočnepociťovala ňou deklarovanú obavu zo stretnutia sa s odporcom v intenzite vyžadujúcej si potrebu zákazu
priblíženia, by totiž navrhovateľka celkom zrejme nesúhlasila s tým, aby styk odporcu s maloletými deťmi
nebol súdom upravený, ale naopak, žiadala by upraviť styk súdom za špecifických podmienok (napr.

odovzdávanie mal. detí prostredníctvom tretej osoby, za asistencie ÚPSVaR a pod.). V prípade súdom
neupraveného styku sa totiž predpokladá, že komunikácia medzi rodičmi detí existuje a rodičia majú
medzi sebou taký existujúci vzťah, ktorý im umožňuje dohodnúť sa o všetkých otázkach týkajúcich sa
odovzdávania a prevzatia maloletých detí, ako aj vo všetkých oblastiach spojených s realizáciou styku
a starostlivosti o maloleté deti.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v súčasnosti nehrozí navrhovateľke
taká bezprostredne hroziaca ujma, pre ktorú by bolo potrebné uložiť odporcovi zákaz priblíženia. Naviac,
konanie, do skončenia ktorého navrhovateľka žiadala tento zákaz uložiť, tak ako bolo uvedené vyššie,
už bolo právoplatne skončené.

27. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. podľa § 388 CSP zmenil tak,
že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

28. Tým, že odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie, vyvstala potreba nanovo rozhodnúť
o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania. O týchto odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.

2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).