Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/147/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718202830
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8718202830.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsporežalobcu:H..R.Q.U.U.,narodenýXX.K.XXXX,bytomJ.O.,I.,
W. U.-F., zastúpený: SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom v Bratislave, Laurinská
3, IČO: 47 254 432, proti žalovaným: 1/ Q.. Y. X., narodený X. P. XXXX, bytom v S., Z. XXXX/XX, 2/ Q.. J.
X., narodená XX. P. XXXX, bytom v S., Z. XXXX/XX, 3/ Q. V., narodený XX. U. XXXX, bytom v S., P. XXX/
XX, 4/ S. V., narodená XX. U. XXXX, bytom v S., P. XXX/XX, 5/ Q.. Q. Q., narodený X. Q. XXXX, bytom

v S., Š. XXXX/X, 6/ Q.. J. Q., narodená XX. Q. XXXX, bytom v S., Š. XXXX/X, 7/ H.. S. S., narodená
XX. K. XXXX, bytom v Q., V. XXXX/XXA, všetci zastúpení: Mgr. Peter Amrich, usadený euroadvokát,
so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, IČO: 51 209 446, o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, v
konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C/26/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 19. júna 2023, č. k. 8Co/7/2022 - 385, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19. júna 2023, č. k. 8Co/7/2022 - 385 z r u š u j e a vec mu

v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) v
predmetnej právnej veci rozhodol (prvým) rozsudkom zo dňa 31. decembra 2018, č.k. 7C/26/2018-202
tak, že žalobu zamietol a žalovaným 1/ až 8/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Žalobca sa žalobou, ktorá bola súdu prvej inštancie doručená dňa 30. mája 2018, domáhal voči

žalovaným vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností označených
v žalobe.
1.1 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ sa týka výkonu záložného práva priamym predajom
spoločnosťou HAPPY COIN, s. r. o. boli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 151m ods. 1
Občianskeho zákonníka. Z pripojenej poštovej doručenky vyplýva, že dražobná spoločnosť HAPPY
COIN s. r. o. výkon záložného práva oznámila žalobcovi dňa 13. februára 2017, čo je zrejmé z doručenky

poštového doručovateľa. Z tejto doručenky vyplýva, že bola adresovaná žalobcovi na Hotel Autis, Dolný
Smokovec a z relácie poštového doručovateľa je zrejmé, že oznámenie o výkone záložného práva
bolo prevzaté splnomocneným zástupcom žalobcu. Za takejto dôkaznej situácie potom spoločnosti
HAPPYCOINs.r.o.ničnebránilouskutočniťvýkonzáložnéhoprávapriamympredajom,pretožeostatné
podmienky pre jeho vykonanie boli splnené, a pokiaľ došlo k pochybeniu zo strany pošty, nemohla to
spoločnosť HAPPY COIN s. r. o. predpokladať.

2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 8Co/55/2019-251 zo dňa 28. mája
2020 postupom podľa ustanovenia § 389 písm. b) CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v predmetnom uznesení dospel k záveru,
že z obsahu spisu a priebehu súdneho konania nevyplývajú skutočnosti uvedené v odôvodnení súdu
prvej inštancie, že návrh na vykonanie dražby bol doručený žalobcovi, čo má osvedčovať doručenka.

Uviedol, že súdu prvej inštancie v priebehu konania bolo nepochybne známe, že žalobca predložil
relevantné dôkazy, ktorými vyvrátil údaje uvedené v doručenke. Úlohou súdu prvej inštancie vzhľadomna závery vyslovené odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení bolo nanovo zistiť, či sú splnené všetky
podmienkydobrovoľnejdražby,najmävšakustanoveniaObčianskehozákonníkaodoručeníOznámenia
pri výkone záložného práva žalobcovi. V prípade, že podmienky boli splnené, je daný dôvod pre

zamietnutiežaloby.Vopačnomprípadejepotrebnépristúpiťkúvahámonadobudnutívlastníckehopráva
originárnym spôsobom, dobromyseľným nadobúdateľom. V tejto súvislosti však odvolací súd považoval
za potrebné zdôrazniť, že právne významnými skutočnosťami, s ktorými sa súd prvej inštancie musí
nevyhnutne zaoberať a náležite ich odôvodniť, sú ústavný princíp proporcionality, ktorý sa uplatňuje v
oblasti základných práv a slobôd, medzi ktoré patrí vlastnícke právo. Pri strete dvoch vlastníckych práv

s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti daného prípadu je potrebné rozhodnúť tak, aby zostalo
zachované z obidvoch práv čo najviac, a ak to možné nie je, potom dať prednosť tomu právu, v prospech
ktorého svedčí všeobecná idea spravodlivosti.

3. Po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom rozhodol súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom
zo dňa 30. júna 2021, č.k 7C/26/2018 - 344 tak, že žalobu zamietol a žalovaným 1/ až 7/ priznal nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3.1.Súdprvejinštancievzmyslezáverovodvolaciehosúduvykonaldokazovanievýsluchomprocesných
strán a svedkov a doplnil o nové listinné dôkazy, pričom zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca na
základe Kúpnej zmluvy zo dňa 24. septembra 2013 kúpil od spoločnosti KONŠTRUKTA - POPRAD,
s.r.o. zastúpenej konateľom Michalom Šuligom rozostavané byty - byt č. X, byt č. X, byt č. X, a

byt č. X. V článku IX. Zmluvy predávajúci vyhlásil, že na rozostavaných bytoch je vecné bremeno
v prospech Východoslovenskej distribučnej, a.s. a záložné právo v prospech Slovenskej záručnej
rozvojovej banky, a.s.. Zároveň v článku IX. ods. 2 sa predávajúci zaviazal, že zabezpečí výmaz
záložného práva v prospech Záručnej rozvojovej banky, a.s. do 40 dní po podpise kúpnej zmluvy. V
prípade, že predávajúci nezabezpečí výmaz záložného práva do 40 dní po zápise vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľnosti, má kupujúci právo od kúpnej zmluvy odstúpiť. Záložné právo v prospech
Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. spočívalo v tom, že Slovenská záručná a rozvojová banka,
a.s. na základe Úverovej zmluvy zo dňa 1. augusta 2012 poskytla úver vo výške 866.000 eur obchodnej
spoločnosti KONŠTRUKTA - POPRAD, s.r.o.. Za účelom zabezpečenia predmetného úveru uzatvorila
Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. s obchodnou spoločnosťou KONŠTRUKTA - POPRAD,

s.r.o. Zmluvu o zriadení záložného práva okrem iného aj k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom
prevodu na základe kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou KONŠTRUKTA - POPRAD, s.r.o. a žalobcom.
KONŠTRUKTA - POPRAD, s.r.o. si nesplnila povinnosť vyplývajúcu z článku IX. ods. 2 kúpnej zmluvy
v prospech žalobcu. KONŠTRUKTA - POPRAD, s.r.o. riadne nesplácala poskytnutý úver vo výške
866.000 eur, preto Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. dňa 9. marca 2016 podala Návrh na

vykonanie exekúcie voči KONŠTRUKTA - POPRAD, s.r.o. Exekútorskému úradu Mgr. Róberta Segľu,
Prešov. V priebehu tohto exekučného konania obchodná spoločnosť Insurenet, s.r.o., prejavila záujem
o odkúpenie pohľadávok Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. voči dlžníkovi KONŠTRUKTA -
POPRAD, s.r.o. a na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10. januára 2017 boli zo strany
Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. postúpené pohľadávky voči KONŠTRUKTA - POPRAD,

s.r.o. na obchodnú spoločnosť Insurenet, s.r.o., za odplatu vo výške 321.664,41 eura. V čase existencie
spoločnosti Insurenet, s.r.o., ktorá odkúpila pohľadávky Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a.s., sa
začal prostredníctvom spoločnosti HAPPY COIN spol. s.r.o. výkon záložného práva priamym predajom
sporných bytov. Na základe Zmlúv o vlastníctve bytu zo dňa 27. marca 2017 nadobudli vlastnícke právo
k bytom a spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a to konkrétne k

bytu č. X Q.. O. S., k bytu č. X H.. U. I., k bytu č. X V. G. a k bytu č. X X. Y.. Následne boli predmetné
byty týmito fyzickými osobami odpredané súčasným žalovaným.
3.2. Vzhľadom na námietky žalobcu bolo úlohou súdu vyrovnať sa s pravdivosťou údajov uvedených
na poštovej doručenke, ktorá má povahu verejnej listiny, ktorej údaje sa považujú za pravdivé, ak
nie je dokázaný opak. Tvrdenie žalobcu, že nikoho nesplnomocnil na preberanie zásielok na území

Slovenskej republiky, bolo podľa súdu prvej inštancie podporené poskytnutou informáciou od Slovenskej
pošty, a.s., Banská Bystrica zo dňa 27. apríla 2018 (na č.l. 147 - súdneho spisu), že pre žalobcu
splnomocnenie v zmysle Poštových podmienok - Všeobecná časť (vnútroštátny styk) bod 6.2.5. žiadosť
o doplnkové a dispozičné služby na preberanie všetkých jemu adresovaných zásielok, vrátane zásielok
„Do vlastných rúk“ na pošte Dolný Smokovec, neevidujú. Preto súd prvej inštancie vylúčil doručenie

Oznámenia o výkone záložného práva žalobcovi, pokiaľ absentuje preukázanie splnomocnenia v zmysle
vyššie opísaných podmienok pošty. Súd poukázal na to, že ide o vylúčenie doručenia v rámci absencie
plnej moci evidovanej na pošte, čo nevylučuje existenciu plnej moci udelenej žalobcom na preberanie
poštových zásielok, ktorou sa neidentifikovaná osoba doručovateľke preukázala. V tejto súvislosti súdprvej inštancie poukázal na listinný dôkaz - mailovú komunikáciu medzi p. Šuligom a žalobcom, dňa 25.
novembra 2014 (na čl. 185 - súdneho spisu), kde sa uvádza: ,,Ahoj R., pošli mi, prosím, tvoju presnú
adresu ku kolaudácii. Takisto v prílohe ti posielam splnomocnenie, ktoré potrebujem podpísať ohľadom

kolaudácie. Kolaudácia prebehne v termíne 5. decembra až 9. decembra a hneď po nej budú aj bankou
oddlžené všetky tvoje byty. Plnomocenstvo mi pošli naspäť poštou aj mailom“. Tento mail a zaslanie plnej
moci žalobcom pre konateľa spoločnosti p. Šuligu potvrdzuje ďalší dôkaz a to Kolaudačné rozhodnutie
Obce Veľký Slavkov Č.j.:39/2019 (ktorý je súčasťou žltého šanónu predloženého B. S.), že rozhodnutie
bolo doručované nie žalobcovi, ale zastúpenému KONŠTRUKTA-POPRAD s.r.o. Z uvedeného sa dá

konštatovať, že žalobca udeľoval plné moci, ktoré neboli registrované poštovým úradom. Vzhľadom na
danú dôkaznú situáciu pri absencii vyšetrovacieho princípu v danom spore a aplikácii zásady materiálnej
pravdy súd prvej inštancie konštatoval nepreukázanie doručenia Oznámenia žalobcovi do vlastných
rúk. Vzhľadom na prijatie záveru o nedoručení Oznámenia výkonu záložného práva žalobcovi súd prvej
inštancie ustálil, že nie je možné považovať za splnenú podmienku vyžadovanú v § 151l OZ, v zmysle
ktorej je záložný veriteľ povinný oznámiť začatie výkonu záložného práva žalobcovi. Z tohto dôvodu

neboli splnené podmienky dobrovoľnej dražby.
3.3. Následne súd prvej inštancie posudzoval nadobudnutia vlastníckeho práva originárnym spôsobom
dobromyseľnými nadobúdateľmi - žalovanými. Žalovaní nadobudli vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam titulom Kúpnych zmlúv. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav,
súd prvej inštancie konštatoval, že si nevie predstaviť, aké úsilie by mali vynaložiť žalovaní, prípadne

aké ďalšie úkony by mali predchádzať pred uzavretím kúpnej zmluvy o nadobudnutí vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti v právnom štáte na ubezpečenie sa, že nehnuteľnosť, ktorú kupuje, kupuje od riadneho
vlastníka zapísaného na liste vlastníctva. Aj vyžiadanie si listu vlastníctva s predchádzajúcim vlastníkom
a titulom nadobudnutia nevypovedá o tom, za akých okolností prechádza vlastnícke právo na ďalších
nadobúdateľov. Tieto skutočnosti a prístup k informáciám by mohli mať iba osoby, ktoré nadobudli

vlastníctvo z výkonu záložného práva realizovaného dražbou, priamym predajom, nie vlastníci, ktorí
nadobudlinehnuteľnostiakodruhívporadí.Súdprvejinštancieuviedol,žepokiaľtakýprávnysubjektako
je banka, ktorá poskytuje úvery na nehnuteľnosti, nemá pochybnosti o zapísanom vlastníkovi v katastri
nehnuteľností, aké pochybnosti by už mohla mať fyzická osoba, u ktorej sa predpokladajú rozumové
schopnostinaúrovnipriemernespôsobilejosobyanavyše,keďkúpunehnuteľnostiriešiprostredníctvom

realitnej kancelárie. Čo viac by mal pre svoju osobnú právnu istotu urobiť kupujúci, pretože v opačnom
prípade by každá kúpa nehnuteľnosti mohla byť ad absurdum spochybnená. Súd prvej inštancie preto
prijal záver, že žalovaní nadobudli vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na základe kúpnych zmlúv
prostredníctvom realitnej kancelárie od fyzických osôb a nič nenasvedčovalo tomu, že by na strane
žalovaných mohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti o tom, akým spôsobom tieto nehnuteľnosti nadobudli

ich právni predchodcovia a už vonkoncom nemohli vedieť o okolnostiach nadobúdania vlastníctva
k týmto nehnuteľnostiam žalobcom. Konali preto v dobrej viere. Súd prvej inštancie vyhodnocujúc
proporcionalitu medzi právom žalobcu a právami žalovaných poskytol ochranu vlastníckemu právu
žalovaných a rozhodol o tom, aby bolo zachované ich vlastnícke právo v prospech ich nehnuteľností.
K danému záveru dospel súd prvej inštancie po vyhodnotení všetkých rozhodných okolností majúcich

vplyv pre vyslovenie záveru o tom, že žalobca nie je vlastníkom sporných nehnuteľnosti.

4. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 8Co/7/2022
- 385 z 19. júna 2023 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným 1/ až 7/ priznal vo vzťahu k
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4.1. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je opodstatnené, pričom postupom podľa ustanovenia § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, avšak
zo zistených skutočností nebol vyvodený správny právny záver a to vo vzťahu k otázke doručenia

oznámenia o výkone záložného práva. V danej veci bolo sporným porušenie § 151l ods. 1 Občianskeho
zákonníka tým, že žalobcovi ako záložcovi nebolo doručené Oznámenie o výkone záložného práva.
4.2. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom vysloveným súdom prvej inštancie v bode 45. jeho
druhéhorozsudku,keďsúdprvejinštanciedospelkzáveru,ženebolopreukázanédoručenieOznámenia
žalobcovi do vlastných rúk a teda nie je možné považovať za splnenú podmienku vyžadovanú v

§ 151l Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je záložný veriteľ povinný oznámiť začatie výkonu
záložného práva záložcovi. Uviedol, že informácia na č.l. 147 spisu, potvrdzuje len tú skutočnosť,
že Slovenská pošta, a.s. na pošte Dolný Smokovec neeviduje splnomocnenie v zmysle Poštových
podmienok - Všeobecná časť (vnútroštátny styk) bod 6.2.5. Z uvedeného potvrdenia Slovenskejpošty, a.s. ďalej vyplýva, že žalobca môže prostredníctvom Žiadosti o doplnkové a dispozičné služby
splnomocniť kohokoľvek na preberanie zásielok na ktorejkoľvek pobočke pošty na území Slovenskej
republiky, prípadne na základe originálu splnomocnenia overeného oprávneným orgánom (notár a pod.)

a Slovenská pošta, a.s. nevedie centrálnu evidenciu takýchto splnomocnení, nevie uviesť, či takéto
splnomocnenie nie je zaevidované na inej pobočke pošty/ overené oprávneným orgánom. Odvolací
súd ďalej poukázal na to, že z emailovej komunikácie medzi žalobcom a p. Šuligom dňa 25. novembra
2014 (č.l. 185 spisu) vyplýva, že žalobca splnomocnil pre účely kolaudácie konateľa spoločnosti
KONŠTRUKTA-POPRAD s.r.o., p. Šuligu.

4.3. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatoval, že žalobca predloženým potvrdením pošty
neuniesol dôkazné bremeno o tom, že údaje uvedené na poštovej doručenke sú nepravdivé. Žalobca
v konaní nepreukázal, že splnomocnená osoba, ktorá prevzala písomnosť adresovanú žalobcovi, sa
poštovému doručovateľovi nepreukázala platným plnomocenstvom na preberanie zásielok žalobcu.
Z predloženého potvrdenia pošty ako aj predložených dôkazov v podobe emailovej komunikácie
žalobcu s konateľom spoločnosti KONŠTRUKTA-POPRAD, s.r.o. nie je možné jednoznačne ustáliť,

že žalobca neudelil plnomocenstvo na preberanie jeho poštových zásielok inej fyzickej osobe, resp.,
že nie je zaevidované splnomocnenie na inej pobočke pošty. Odvolací súd dospel k záveru, že pri
realizácii výkonu záložného práva priamym predajom boli splnené podmienky podľa ust. § 151l a nasl.
Občianskeho zákonníka a odvolacia námietka žalobcu o nesplnení povinnosti záložného veriteľa riadne
informovať záložcu o začatí výkonu záložného práva v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka

je neopodstatnená.
4.4. O trovách odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“). Dovolanie podal z
dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP.
5.1. Dovolateľ v dovolaní poukázal na body 41. a 42. napadnutého rozsudku. Odvolací súd v bode 42.
napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca predloženým potvrdením pošty neuniesol dôkazné bremeno
o tom, že údaje uvedené na poštovej doručenke sú nepravdivé. Dovolateľ argumentoval, že doručovanie

zásielky bolo potrebné posudzovať podľa Poštových podmienok k službám a nie podľa Poštového
poriadku, z ktorého odvolací súd nesprávne vychádzal. Poštové podmienky v časti „Úradná zásielka
- vnútroštátny styk“ upravujú okrem iného aj dodávanie úradných zásielok a vo „Všeobecnej časti pre
vnútroštátny styk“ upravujú okrem iného dodávanie zásielok, preukazovanie totožnosti a potvrdenie
prevzatia, ako aj povinnosť toho, komu bola nesprávne dodaná zásielka (kto nie je jej adresátom)

bezodkladnejuvrátiť.Vprejednávanejvecizásielkanadoručeniedovlastnýchrúkbolaurčenážalobcovi
a mala mu byť doručená poštou. Dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka, ktorá má
povahu verejnej listiny v zmysle § 111 CSP. Ustanovenie § 111 CSP upravuje vyvrátiteľnú právnu
domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených
na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť

dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Pokiaľ zo strany žalobcu bolo spochybnené
doručenie zásielky a predložený dôkaz na preukázanie pravdivosti jeho tvrdenia (v preskúmavanom
prípade podpísané potvrdenie Slovenskej pošty a vyhlásenie žalobcu vykonané priamo žalobcom na
pojednávaní konanom dňa 19. októbra 2018), bolo povinnosťou odstrániť tento rozpor vykonaním
šetrenia postupu doručovania zásielky. Keďže tak krajský súd nepostupoval, je možné jeho rozhodnutie

považovať za predčasné a ako také nesprávne. Dodal, že zo strany žalobcu nebolo v jeho objektívnej
dispozícii konajúcemu súdu predložiť potvrdenie vyhotovené na všetkých pobočkách Slovenskej pošty.
5.2. Dovolateľ v dovolaní naznačil prekvapivosť napadnutého rozsudku, keď poukázal na bod 24.
uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 8Co/55/2019 - 251 zo dňa 28. mája 2020, ktorým odvolací
súd rozhodoval o odvolaní žalobcu proti prvému rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7C/26/2018

- 202 zo dňa 31. decembra 2018 a v ktorom odvolací súd uviedol, že žalobca predložil relevantné
dôkazy, ktorými vyvrátil údaje uvedené v doručenke. K predmetnému bodu dovolateľ uviedol, že zo
strany odvolacieho súdu v rámci jedného konania prišlo k prezentovaniu dvoch vzájomne protichodných
názorov, pričom žalobca považoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený v predmetnom uznesení
za právne záväzný pre prvoinštančný súd, na základe čoho doručovanie listín vzťahujúcich sa k výkonu

záložného práva, nebolo predmetom ďalšieho dokazovania v rámci prvoinštančného konania po zrušení
rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd tak nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.5.3. Dovolateľ vzhľadom na uvedené žiadal rozsudok Krajského súdu v Prešove a rozsudok Okresného
sudu Poprad zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. K dovolaniu sa vyjadrili aj žalovaní 1/ až 7/, ktorí uviedli, že civilné sporové konanie v právnej veci
žalovaných sa na rozdiel od spotrebiteľských sporov neriadi vyšetrovacou zásadou, a prvoinštančný
súd ani súd odvolací bez návrhu nevykonáva iné dôkazy, ktoré nevyplývajú z verejných registrov a
zoznamov. Bolo na žalobcovi, aby riadne a včas uplatnil prostriedky procesného útoku, a aby uniesol
dôkazné bremeno vo vzťahu k svojím tvrdeniam, čo však žalobca neučinil, keďže žalobcom predložené

potvrdenie pošty nepotvrdilo, že údaje uvedené na poštovej doručenke sú nepravdivé a žalobca neučinil
iný konkrétny návrh, ktorým by preukázal ním tvrdenú nesprávnosť doručenky. Zo samého potvrdenia
pošty predloženého žalobcom pritom vyplýva, že nemožno vylúčiť, či splnomocnenie na preberanie
zásielok za žalobcu nie je napr. zaevidované na inej pobočke pošty. Žalovaní tak majú za to, že odvolací
súd postupoval správne, keď konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že údaje na
poštovej doručenke sú nepravdivé. Ďalej uviedli, že tvrdenie dovolateľa, že nebolo v jeho objektívnej

dispozícii konajúcemu súdu predložiť potvrdenie vyhotovené na všetkých pobočkách Slovenskej pošty,
a.s., je zavádzajúce. Príslušným včasným a riadnym návrhom konajúcemu súdu na uloženie informačnej
povinnosti Slovenskej pošte, a.s. mohol žalobca obstarať do konania vyjadrenie Slovenskej pošty
a.s., či niektorá z jej pobočiek eviduje plnomocenstvo udelené žalobcom inej osobe na preberanie
zásielok, alebo či žiadna z jej pobočiek plnomocenstvo neeviduje. Žalobca mal povinnosť tvrdiť a svoje

tvrdenia preukázať najneskôr do okamihu zákonnej koncentrácie konania, preto žalobcom nenaplnená
predstava o potrebe dokazovania z vlastnej iniciatívy prvoinštančného súdu nad rámec dôkazných
návrhov žalobcu učinených do zákonnej koncentrácie je nedôvodná. Napokon žalovaní navrhli, aby
NajvyššísúdSlovenskejrepublikydovolanieodmietolpostupompodľa§447písm.c)alebod)CSPaaby
priznal žalovaným proti žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %, eventuálne aby

dovolanie ako nedôvodné zamietol postupom podľa § 448 CSP a aby priznal žalovaným proti žalobcovi
náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),

zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP),
preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.

8. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je
proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne
napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú
taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

9. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť podaného dovolania z § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď uviedol,
že napadnuté rozhodnutie možno považovať za predčasné a ako také nesprávne. Dovolateľ v dovolaní

ďalej argumentoval, že zo strany odvolacieho súdu v rámci jedného konania prišlo k prezentovaniu
dvoch vzájomne protichodných názorov, pričom žalobca považoval právny názor odvolacieho súdu
vyslovený v prvotnom zrušujúcom uznesení za právne záväzný pre prvoinštančný súd, na základe čoho
doručovanie listín vzťahujúcich sa k výkonu záložného práva nebolo predmetom ďalšieho dokazovania v
rámci prvoinštančného konania po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd tak nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej

strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a zárukyposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

12. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že
sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť
súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu
realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R
129/1999 a 1Cdo 6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno

vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom
súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu
posudzujúceopodstatnenosťžalobouuplatnenéhonároku.Podnesprávnymprocesnýmpostupomsúdu
treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré
majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera

tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.

13. Podľa § 387 ods. 1 až 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

14. Podľa § 391 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.
15. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd v predmetnej veci uznesením pod č.k.

8Co/55/2019 - 251 zo dňa 28. mája 2020 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba
zamietnutá. V bode 23. odôvodnenia odvolací súd uviedol, že „Z obsahu spisu vyplýva (zápisnica o
pojednávaní zo dňa 19. októbra 2018) tvrdenie žalobcu, že nikoho nesplnomocnil na preberanie zásielok
na území Slovenska, (poskytnutie informácií Slovenskou poštou, a.s., Banská Bystrica zo dňa 27. apríla
2018 č.l. 147), tvrdenie Slovenskej pošty, že jej šetrením bolo zistené, že pre žalobcu splnomocnenie

v zmysle Poštových podmienok - Všeobecná časť (vnútroštátny styk) bod 6.2.5. žiadosť o doplnkové a
dispozičné služby na preberanie všetkých jemu adresovaných zásielok, vrátane zásielok „Do vlastných
rúk“ na pošte Dolný Smokovec neevidujú.“ Následne v bode 24. odôvodnenia odvolací súd uviedol, že
„Z obsahu spisu a priebehu súdneho konania tak nevyplývajú skutočnosti uvedené v odôvodnení súdu I.
inštancie, že návrh na vykonanie dražby bol doručený žalobcovi, čo má osvedčovať doručenka. Súdu I.

inštancie v priebehu konania bolo nepochybne známe, že žalobca predložil relevantné dôkazy, ktorými
vyvrátil údaje uvedené v doručenke.“

16. Súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol rozsudkom pod č. k. 7C/26/2018 - 344 zo dňa 30. júna
2021 tak, že žalobu žalobcu zamietol, pričom v bode 12. uviedol, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom

uznesení konštatoval, že z obsahu spisu a priebehu súdneho konania nevyplývajú skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali tomu, že Návrh na vykonanie dražby (Oznámenie o výkone záložného práva spôsobom
- dražby, priameho predaja) bol doručený žalobcovi, čo má osvedčovať doručenka. Súd prvej inštancie
dospel k záveru o nedoručení Oznámenia o výkone záložného práva žalobcovi a ustálil, že nie je možné
považovať za splnenú podmienku vyžadovanú v § 151l OZ. Následne súd prvej inštancie, vyhodnocujúc

proporcionalitu medzi právom žalobcu a právami žalovaných, poskytol ochranu vlastníckemu právu
žalovaných a rozhodol o tom, aby bolo zachované vlastnícke právo žalovaných. Odvolací súd následne
(druhý) rozsudok súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom potvrdil, pričom v bode 42. napadnutého
rozsudku vyslovil záver, „že žalobca predloženým potvrdením pošty neuniesol dôkazné bremeno otom, že údaje uvedené na poštovej doručenke sú nepravdivé. Žalobca v konaní nepreukázal, že
splnomocnená osoba, ktorá prevzala písomnosť adresovanú žalobcovi, sa poštovému doručovateľovi
nepreukázala platným plnomocenstvom na preberanie zásielok žalobcu.“.

17.Právnynázorodvolaciehosúdujezáväznýpresúdprvejinštancie.Ideotzv.inštančnúalebokasačnú
záväznosť, ktorá v žiadnom prípade neznamená zásah do nezávislosti sudcu, definovanej v čl. 144
ods. 1 Ústavy SR. Výkon súdnej moci je zverený všeobecným súdom, ktoré v rozhodovacej činnosti
postupujú podľa záväzných predpisov procesného práva. Súdny systém je jednotný a jednotlivé stupne

súdov plnia v inštančnom postupe tie úlohy, ktoré sú im týmito predpismi zverené.

18. Judikatúra Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR je vzácne jednotná pri posudzovaní
zákonného príkazu rešpektovania právneho názoru súdu vyššej inštancie, či ide o viazanosť
prvoinštančného súdu rozhodnutím odvolacieho súdu, alebo viazanosť odvolacieho súdu rozhodnutím
dovolacieho súdu (§ 455). Rovnaká povinnosť platí aj vo vzťahu k rozhodnutiam Ústavného súdu SR o

sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb.

19. Iba vo výnimočných prípadoch sa princíp viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu nemusí
uplatniť. Pôjde najmä o situáciu, ak v dôsledku zmeny skutkových zistení, z ktorých vychádzal odvolací
súd, už jeho právny názor nie je možné rešpektovať, pretože je napríklad potrebné aplikovať inú právnu

normu.Vovzťahukzistenémuskutkovémustavusapripúšťaodchýlenieodzáväznéhoprávnehonázoru
aj vtedy, keď došlo v inom konaní k odlišnému vyriešeniu prejudiciálnej otázky, z ktorej odvolací súd
vychádzal. Ďalším dôvodom, ktorým sa môže odôvodniť nerešpektovanie právneho názoru súdu vyššej
inštancie, je zmena právnej úpravy, ku ktorej došlo po zrušení rozhodnutia. Odklon od právneho názoru
môže napokon byť ovplyvnený aj podstatnou zmenou rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít

po rozhodnutí odvolacieho súdu.

20. Akýkoľvek odklon od záväzného právneho názoru vysloveného odvolacím súdom je nevyhnutné
dôkladne odôvodniť (analógia s § 220 ods. 3). Jeho bezdôvodné nerešpektovanie môže byť
posudzované ako svojvôľa so všetkými právnymi následkami.

21. V rámci práva na spravodlivý súdny proces a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí najvyšší súd
poukazuje na ustálenú súdnu prax, že pokiaľ odvolací súd napr. v predchádzajúcom zrušujúcom
rozhodnutí uloží súdu prvého stupňa, aby nejakým spôsobom doplnil dokazovanie, aby mohlo byť vo
veci spravodlivo a zákonne rozhodnuté, tak je potrebné, aby tento proces pri opätovnom vrátení veci na

odvolací súd aj verifikoval a preskúmal a vo veci predvídateľným spôsobom rozhodol.

22. Odvolací súd v predmetnej veci napadnutým rozsudkom rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
bez toho, aby vysvetlil prečo, z akých dôvodov sa vo veci odchýlil od svojho vysloveného pôvodného
právneho názoru v prejednávanej veci v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení pod č.k. 8Co/55/2019

- 251 zo dňa 28. mája 2020. V danom prípade odvolací súd žiadnym relevantne významným spôsobom
zmenu tohto svojho postoja argumentačne nezdôvodnil a preto svoje rozhodnutie zaťažil vadou podľa
§ 420 písm. f) CSP. Ak tak chcel postupovať mal tento svoj zámer oznámiť, inak zaťažil konanie vadou
nepredvídateľnosti svojho rozhodnutia. CSP predpokladá taký postup odvolacieho súdu v opakovanom
odvolacom konaní, aby sa predchádzalo vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Teda vychádza sa z

princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, ktorý je považovaný za komponent princípu právneho
štátu, osobitne princípu právnej istoty, ktorá je vyjadrená v čl. 2 CSP.

23. O tzv. prekvapivé rozhodnutie môže ísť aj vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci
na iných záveroch ako vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, za súčasného naplnenia

tej okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť
vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších
právnych záverov nejavili ako významné.

24. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že v kontexte celého súdneho konania ide o

tak závažné pochybenie odvolacieho súdu, ktoré znemožnilo žalobcovi uskutočňovať jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle § 420
písm. f) CSP a preto považoval dovolací súd za potrebné dovolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť.25. Dovolací súd preto dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je nielen procesne prípustné ale aj
opodstatnené a so zreteľom na to dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu dovolací súd zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP).

26. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

27. V predmetnej veci bude úlohou odvolacieho súdu, aby vysvetlil z akých dôvodov nebol rešpektovaný

prv vyslovený právny názor uvedený v uznesení 8Co/55/2019 - 251 zo dňa 28. mája 2020 s poukazom
najmä na bod 24. odôvodnenia predmetného uznesenia. O nároku na náhradu trov pôvodného konania
a trov dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom rozhodnutí vo veci samej (§ 453 ods. 3 CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.