Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Obdo/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622202340
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6622202340.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej
a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v spore žalobcu: FARDOUS
PARTNERS správcovská, k.s., Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava, IČO: 48 002 381, správca konkurznej
podstaty úpadcu ECOBAU GROUP, a.s., Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 44 095 333,
zastúpeného ARIES LEGAL s.r.o., Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava, IČO: 54 726 417, proti žalovanému:

1/ BPT LEASING, a.s., Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, zastúpenému Mgr.
Vladimírom Šárnikom, advokátom, Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 30 865 077, 2/ Dom Dražieb
s.r.o., Podzámska 37, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 711 933, zastúpenému Mgr. Vladimírom Šárnikom,
advokátom, Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 30 865 077, 3/ VÁHOSTAV, a.s., Priemyselná
6, 821 09 Bratislava, IČO: 31 356 648, zastúpenému Advokát VASKÝ s.r.o., Miletičova 21, 821 08
Bratislava, IČO: 51 166 950, 4/ ROQIS s.r.o., Líščie Nivy 23, 821 08 Bratislava, IČO: 46 413 863, v

konaní o určenie neplatnosti dražby, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13Cb/30/2022,
o dovolaniach žalovaného 1/ a žalovaného 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
43Cob/6/2023-1065, zo dňa 9. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolacie konanie vo vzťahu k žalovanému 4/ z a s t a v u j e.

II. Dovolanie žalovaného 1/ a dovolanie žalovaného 3/ o d m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému 1/ a žalovanému 3/ nárok na náhradu trov dovolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd" alebo „súd prvej inštancie") rozsudkom č. k.
13Cb/158/2017-258 zo dňa 10. mája 2018, žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol s

tým, že žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ priznal právo voči žalobcovi na náhradu trov konania v celosti vo výške,
ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.

2. Žalobca sa žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 20. decembra 2017 domáhal určenia
neplatnosti dražby konanej dňa 19. septembra 2017, na základe Oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo
dňa 16. augusta 2017, ktoré bolo registrované v Notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb

dňa 16. augusta 2017 pod sp. zn. NCRdr 4274/2017, JUDr. Adrianou Vorelovou, notárkou, so sídlom
Pribinova 23, 920 01 Hlohovec (ďalej ako „dobrovoľná dražba" alebo „dražba"). Navrhovateľom dražby
bolžalovaný1/vpostavenízáložnéhoveriteľa.Dražobníkombolžalovaný2/avydražiteľombolžalovaný
3/, ktorý sa stal vlastníkom titulom nadobudnutia Osvedčením o vykonaní dobrovoľnej dražby č. N
497/2017, Nz 32055/2017, NCRls 32781/2017 zo dňa 19. septembra 2017.

3. Predmetom dražby boli podľa žalobcu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným
úradom E., obec F., k. ú. F., a to pozemky:- parcela registra „C", parcela č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 375 m2;
- parcela registra „C", parcela č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2;
- parcela registra „C", parcela č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2;

- parcela registra „C", parcela č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 406 m2;
- parcela registra „C", parcela č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 558 m2;
- parcela registra „C", parcela č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 928 m2;
- parcela registra „C", parcela č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 6978 m2;
- parcela registra „C", parcela č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2;

- parcela registra „C", parcela č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2;
- parcela registra „C", parcela č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 105 m2;
a stavby
- administratívna budova so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. XXX/X;
- ošipáreň (bez súpisného č.), postavená na parcele č. XXX;
- soc. hyg. budova a dielňa so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. XXX;

- bitúnok so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. XXX/X;
- čist. odp. vôd so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. XXX/XX;
vo výlučnom vlastníctve úpadcu v podiele 1/1 (ďalej spolu len „nehnuteľnosti" alebo „predmet dražby").

4. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/4/2015

zo dňa 24. júla 2015 bol uznesením vyhlásený konkurz na dlžníka ECOBAU GROUP, a.s., so sídlom
Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 44 095 333 (ďalej len „úpadca"), ktoré bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 146/2015 zo dňa 31. júla 2015 pod položkou K017081. Konkurz na majetok
úpadcu tak bol vyhlásený dňom 1. augusta 2015.

5. Žalobca zastával názor, že je osobou, ktorá tvrdí, že bola vykonaním dobrovoľnej dražby a udelením
príklepu licitátora vydražiteľovi dotknutá na svojich vlastníckych právach k predmetu dražby. Predmetné
nehnuteľnosti boli zapísané do súpisu majetku úpadcu dňa 11. augusta 2017. Doplnenie súpisu
všeobecnej podstaty o novú súpisovú zložku majetku bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.
222/2017 zo dňa 22. novembra 2017 pod položkou K039548. V zmysle § 76 ods. 1 prvá veta zákona č.

7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej len „ZKR") „Súpis majetku podstát (ďalej len „súpis") je listina oprávňujúca
správcu speňažiť spísaný majetok", v spojení s § 44 ods. 1 ZKR je len správca oprávnený nakladať s
majetkom úpadcu a tento majetok speňažiť.

6. Úpadca v postavení predávajúceho uzavrel dňa 11. júla 2013 kúpnu zmluvu (ďalej len „kúpna zmluva")
s kupujúcim, spoločnosťou SK Machineri, s.r.o., so sídlom Galvaniho 14, 821 04 Bratislava, IČO: 36 639
095 (ďalej aj ako „spoločnosť SK Machineri"), ako právnym predchodcom žalovaného 4/. Spoločnosť
SK Machineri zanikla z dôvodu zlúčenia s právnym nástupcom, žalovaným 4/, od 4. decembra 2017.
Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti v predmetnej dražbe. Splatnosť kúpnej ceny bola určená

termínomnajneskôr30dníododňapovoleniavkladuvlastníckehoprávakpredmetnýmnehnuteľnostiam
v prospech kupujúceho. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V XXXX/XX zo dňa 19.
augusta 2013. Kúpna cena v rozhodnom období júl - september 2013 nebola uhradená. Nakoľko kúpna
cena nebola úpadcovi vôbec uhradená, správca úpadcu od kúpnej zmluvy odstúpil listom zo dňa 8.
februára 2016 (ďalej len „odstúpenie"). Predmetný list si však spoločnosť SK Machineri neprevzala v

odbernej lehote.

7. Úpadca sa na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 11. júla 2013 stal opätovným vlastníkom
predmetu dražby. Správca zároveň z opatrnosti v jednoročnej prekluzívnej lehote v zmysle § 57 ods. 2
ZKR podal vo vzťahu ku kúpnej zmluve ako odporovateľnému právnemu úkonu odporovaciu žalobu zo

dňa 29. júla 2016 a požiadal príslušný Okresný úrad E., katastrálny odbor, v tejto súvislosti o vyznačenie
poznámky o uplatnení objektívneho odporového práva na príslušnom súde a vedení konania o určenie
neúčinnosti právnych úkonov na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4Cbi/20/2016.

8. Žalobca bol toho názoru, že ak žalovaný 1,/ ako záložný veriteľ evidoval pohľadávku voči inej osobe

ako úpadcovi, ktorá je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu, mal si v
konkurznom konaní úpadcu uplatniť svoju pohľadávku prihláškou pohľadávky v zmysle § 28 ods. 7 ZKR
(a to minimálne z opatrnosti). Nakoľko si žalovaný 1/ v konkurznom konaní úpadcu svoju pohľadávku
zabezpečenú záložným právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu (predmetu dražby) v základnejprihlasovacej lehote neuplatnil, na jeho zabezpečovacie právo (záložné právo) sa v konkurznom konaní
úpadcu neprihliada v zmysle § 28 ods. 8 ZKR.

9. Ďalej žalobca trval na tom, že žalovaný 1/, ako navrhovateľ dražby nedisponoval záložným právom
k majetku úpadcu, a keďže záložné právo mu v zmysle § 28 ods. 8 ZKR zaniklo, nebol oprávnený
navrhovať dražbu majetku úpadcu. Rovnako z titulu zapísania majetku do súpisu majetku úpadcu
bol s predmetom dražby oprávnený nakladať iba správca a iba tento ho mohol speňažiť spôsobom
ustanoveným zákonom (ZKR). S prihliadnutím na vyznačenie poznámky o vedení konania o určenie

neúčinnosti právneho úkonu na liste vlastníctva č. 583 k predmetu dražby, nemohol byť podľa žalobcu
vydražiteľ (žalovaný 3/) dobromyseľným vydražiteľom predmetu dražby, a preto nemohlo dôjsť k
platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaným 3/ k predmetu dražby.

10. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie
žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. (ďalej len

„zákon o dobrovoľných dražbách") daná. S poukazom na § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách
súd prvej inštancie najskôr skúmal, či bola žalobcom podaná žaloba včas, tzn. v prekluzívnej 3-mesačnej
lehote odo dňa udelenia príklepu. Okresný súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná v prekluzívnej
lehote, a preto žalobu zamietol.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd" alebo „odvolací súd"), ako súd odvolací, na
odvolaniežalobcu,uznesenímč.k.43Cob/84/2018-342zodňa14.novembra2018rozsudokOkresného
súdu Lučenec č. k. 13Cb/158/2017-258 zo dňa 10. mája 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd dospel po preskúmaní veci k protichodnému záveru, a teda, že žaloba žalobcu bola podaná
v prekluzívnej 3-mesačnej lehote. Právne posúdenie súdu prvej inštancie ohľadom včasnosti doručenia

žaloby, a teda že si žalobca uplatnil právo na súde po uplynutí prekluzívnej lehoty, v dôsledku čoho jeho
právo zaniklo, vyhodnotil ako nesprávne.

12. Po vrátení veci Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 13Cb/158/2017-372 zo dňa 4. marca 2019,
v znení opravného uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/158/2017-713 zo dňa 5. októbra

2020 žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol s tým, že uložil žalobcovi povinnosť
nahradiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ trovy konania v celosti, vo výške ako bude
rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje
rozhodnutie najmä tým, že spätné nadobudnutie vlastníckeho práva v zmysle uvedeného odstúpenia
od kúpnej zmluvy tak, ako bolo učinené žalobcom listom zo dňa 8. februára 2016 mohlo vyvolať jedine

záväzkovo právne účinky medzi zmluvnými stranami, avšak k vecnoprávnym účinkom, tzn. k navráteniu
vlastníckeho práva pôvodnému predávajúcemu nedošlo. Z uvedeného dôvodu nebolo podľa súdu prvej
inštancie možné konštatovať, že by na základe takéhoto úkonu sa žalobca skutočne stal vlastníkom
predmetných nehnuteľností. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalobca nie je aktívne legitimovaným
podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách na podanie takejto žaloby. Keďže žalobca v čase

zasielania oznámenia o dražbe nebol ako vlastník uvedený na príslušnom LV, zo strany dražobníka
(žalovaného 2/) nemohlo dôjsť k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách nedoručením oznámenia
o dražbe.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na odvolanie žalobcu, rozsudkom č. k.

43Cob/53/2019-535 zo dňa 30. mája 2019, v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 43Cob/53/2019-704 zo dňa 20. augusta 2020, rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k.
13Cb/158/2017-372 zo dňa 4. marca 2019 potvrdil s tým, že žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu
prvej inštancie konštatoval, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne právne

posúdil, preto sa odvolací súd s týmto, ako vecne správnym, v zmysle § 387 ods. 1 CSP stotožnil, a to
v celom rozsahu aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") v konaní o dovolaní
žalobcu rozhodol uznesením sp. zn. 2Obdo/99/2020 zo dňa 23. marca 2022 a rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/53/2019-535 zo dňa 30. mája 2019 v znení opravného uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/53/2019 zo dňa 20. augusta 2020 v spojení s rozsudkom
Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/158/2017-372 zo dňa 4. marca 2019 zrušil a vec vrátil Okresnému
súdu Lučenec na ďalšie konanie.15. Podľa dovolacieho súdu bolo prioritným právnym problémom prejednávaného sporu preukázanie
vlastníctva dražených nehnuteľností za situácie, kedy došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Kľúčovou

bola zároveň otázka, či dobrovoľná dražba spôsobuje nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom
aj vtedy, ak nikto z tých, kto sú oprávnení dobrovoľnú dražbu navrhnúť, nie je vlastníkom
predmetu dražby, a to aj s akcentom na dobromyseľnosť vydražiteľa (ako to uvádza odvolací
súd v napadnutom rozhodnutí). Žalobca v postavení predávajúceho (následne odstupujúceho, resp.
odosielateľa) doručenie odstúpenia od kúpnej zmluvy kupujúcemu (adresátovi) aplikujúc teóriu dôjdenia

preukázal listinným dôkazom na č.l. 17 spisu, čím v prejednávanom spore došlo k zavŕšeniu procesu
doručenia odstúpenia od kúpnej zmluvy a vyvolania zamýšľaných právnych následkov tohto právneho
úkonu. K totožnému záveru dospel aj krajský súd, ktorý mal preukázanie odstúpenia od kúpnej zmluvy
za nesporné. S takýmto právnym záverom sa dovolací súd stotožnil.

16. Dovolací súd sa však nestotožnil s následným právnym posúdením konajúcich súdov ohľadom

vyvolania účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorá má podľa ich záverov za následok zánik len
záväzkovo právneho vzťahu, a nie tiež zánik vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra
nehnuteľností po príslušnom konaní a rozhodnutí správneho orgánu. S poukazom na rozsudok
najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/229/2010 zo dňa 20. júla 2011, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod publikačným číslom 81/2014 dovolací súd uzavrel, že

obligačné účinky týkajúce sa prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti trvajú len do doby, keď sú nahradené
účinkami vecnoprávnymi. Odstúpenie od zmluvy je právnym inštitútom, v dôsledku uplatnenia ktorého
sa zmluva zrušuje „od začiatku" (ex tunc). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého
nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi zmluvy je po jej zrušení taký
právny stav, aký bol pred jej uzatvorením, ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo a to nielen z

hľadiska obligačných účinkov, ale i z účinkov vecnoprávnych. Oba tieto účinky sú totiž sledované nielen
pri uzatváraní zmluvy, ale i pri odstúpení od nej a nemožno ich od seba oddeľovať. Obligačné účinky
predstavujú predpoklad pre nastúpenie účinkov vecnoprávnych.

17. Podľa dovolacieho súdu jednostranné odstúpenie od kúpnej zmluvy má aj vecnoprávne účinky

erga omnes, nielen účinky obligačné inter partes, kedy sa v dôsledku odstúpenia obnovuje pôvodný
stav, t.j. zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo prevodcu (predávajúceho), a to samotným právnym
úkonom odstúpenia od zmluvy za predpokladu, že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti (predmetu kúpy)
nebolo pred odstúpením od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou. Vecnoprávne účinky
odstúpenia od kúpnej zmluvy sleduje aj postup správy katastra, ktorá obnovenie vlastníckeho práva

vykoná záznamom v katastri nehnuteľností za predpokladu, že adresát odstúpenia od kúpnej zmluvy
nepodá žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia. Takéto záznamové konanie má deklaratórny charakter
nastúpenia vecnoprávnych účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy.

18. Podľa najvyššieho súdu nie je možné považovať za správnu ani argumentáciu konajúcich súdov s

odkazom na prejavy žalovaných, ktorí mali spochybniť platnosť jednostranného odstúpenia od kúpnej
zmluvy v tomto súdnom konaní. Odhliadnuc od skutočnosti, že za jediný účinný procesný útok smerujúci
proti jednostrannému odstúpeniu od kúpnej zmluvy je možné považovať podanie žaloby o určenie
neplatnosti takéhoto odstúpenia (viď vyššie), prejavy žalovaných 1/ až 3/ (resp. záložného veriteľa,
dražobníka a vydražiteľa) obsiahnutých v súdnom spise v podobe „účinkov vyvolaných odstúpením

len v smere záväzkovo právneho vzťahu; zmätočnosti konania žalobcu pri spísaní súpisov už po
deklarovanom odstúpení od kúpnej zmluvy a podobne" nie sú spôsobilé nahradiť príslušnú žalobu o
určenie neplatnosti, a to v žiadnom smere.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery a konštatovania je v prejednávanom spore o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa dovolacieho súdu daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, pretože

tento bol v čase realizácie dobrovoľnej dražby skutočným vlastníkom draženej nehnuteľnosti (nie len
iluzórnym ako uvádza odvolací súd), čím bol preukázateľne dotknutý na svojich právach.

20. K udeleniu príklepu v dobrovoľnej dražbe ako originárnemu spôsobu nadobudnutia vlastníckeho
práva, kedy je potrebné vziať na zreteľ aj dobromyseľnosť vydražiteľa, najvyšší súd uvádza, že hoci

príklep v dražbe bol už judikatúrou označený za spôsob originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva
(dobromyseľným) vydražiteľom (napr. II. ÚS 289/2008), takáto paralela v prípade príklepu udeleného
v rámci dobrovoľnej dražby neobstojí, a to pre rozličné účinky dražby vykonanej v rámci exekučného
konania (kedy dochádza k výkonu verejnej moci súdnym exekútorom) a dražby vykonanej podľa zákonao dobrovoľných dražbách, kedy má takáto dobrovoľná dražba súkromnoprávny charakter. Zo znenia
samotného zákona o dobrovoľných dražbách nemožno vyvodiť záver o tom, že by dobrovoľná dražba
mala viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva aj od nevlastníka a teda, že by došlo k prelomeniu zásady

nemo plus iuris. V tejto súvislosti dovolací súd poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 448/2010 zo dňa 13. apríla 2011 a rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2MCdo/20/2011
zo dňa 18. decembra 2012.

21. Najvyšší súd sa vyjadril aj k dobromyseľnosti vydražiteľa v prejednávanom spore a uviedol, že táto

nebola daná s ohľadom na informatívnu poznámku na príslušnom liste vlastníctva, z ktorej poznámky
bolo zrejmé, že vlastníctvo k predmetu dobrovoľnej dražby (predmetu zálohu) bolo spochybnené v
čase konania dobrovoľnej dražby a výkonu záložného práva záložným veriteľom predajom dražených
nehnuteľností, a to v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4Cbi/20/2016.

22. Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že dovolateľ dôvodne namietal

nesprávne právne posúdenie jeho aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, z ktorého dôvodu najvyšší súd napadnuté rozsudky odvolacieho súdu a súdu prvej
inštancie zrušil (§ 449 ods. 1, ods. 2 CSP) a pripomenul, že v ďalšom konaní sú súdy nižšej inštancie
jeho právnym názorom viazané.

23. Okresný súd Lučenec v novom konaní po vrátení veci rozhodol rozsudkom č. k. 13Cb/30/2022-944
zo dňa 17. októbra 2022 tak, že dobrovoľná dražba je neplatná s tým, že žalovaní sú povinní spoločne
a nerozdielne nahradiť trovy konania žalobcovi v rozsahu 100%.

24. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v kontexte namietanej aktívnej legitimácie žalobcu odôvodnil

tým, že žalovaní podľa neho neuniesli dôkazné bremeno, ktorým by preukázali tvrdenia, že k zaplateniu
kúpnej ceny kupujúcim SK Machinieri došlo. Okresný súd mal za to, že v tomto prípade od žalobcu nie
je možné ani požadovať negatívny dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie, že kúpna cena zaplatená
nebola. Bolo povinnosťou žalovaného 4/, ako nástupcu pôvodného predávajúceho SK Machinieri,
aby skutočnosť, že došlo k zaplateniu kúpnej ceny preukázal. Odhliadnuc od vyššie uvedeného však

jednostranný úkon odstúpenia od kúpnej zmluvy ani jednou zo strán hmotnoprávneho vzťahu namietaný
nebol. Nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti takéhoto odstúpenia ako jediný legitímny spôsob,
ktorým by neplatnosť jednostranného odstúpenia mohla byť napadnutá. Za takéhoto stavu mal okresný
súd za to, že odstúpenie nadobudlo tak obligačné ako aj vecnoprávne účinky, a teda odstúpením od
zmluvy nadobudol žalobca vlastnícke právo spätne.

25. Okresný súd ďalej poukázal na právne záväzné závery najvyššieho súdu, ktoré vyslovil v rozhodnutí
o dovolaní, pri odôvodnení rozhodnutia ich plne zohľadnil a vychádzal z nich. V čase vykonania
dobrovoľnej dražby bol žalobca podľa okresného súdu nepochybne vlastníkom draženej nehnuteľnosti,
z čoho vyplýva, že ako vlastník nehnuteľnosti v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách mal určité,

zákonom priznané práva, rovnako ako aj povinnosti, ktorých realizácia mu však v priebehu prípravy
a vykonania samotnej dražby nebola umožnená. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť mal súd prvej
inštancie za to, že dražba nehnuteľnosti nebola vykonaná v súlade so zákonom a teda je neplatná,
pričom neplatnosti sa domáha skutočný vlastník nehnuteľností ako aktívne vecne legitimovaným v spore
v zákonnej lehote.

26. Vo vzťahu k ďalším námietkam týkajúcich sa pochybenia správcu konkurznej podstaty úpadcu
(žalobcu) v konkurznom konaní, prípadne námietok ohľadom pravosti, výšky, resp. splatnosti
pohľadávky, pre ktorú došlo k dražbe, ako aj platnosti zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby, tieto
námietky okresný súd považuje za irelevantné. Predmetom skúmania platnosti dobrovoľnej dražby

podľa názoru okresného súdu ani prejudiciálne nemôže byť preskúmavanie konania správcu konkurznej
podstaty, pretože aj keby bolo zistené pochybenie pri zápise do konkurznej podstaty, prípadne ďalšej
realizácii v rámci zákona o konkurze a reštrukturalizácii, uvedená skutočnosť by na platnosť dobrovoľnej
dražby nemala vplyv. Rovnako skúmanie výšky pravosti, resp. splatnosti pohľadávky, pre ktorú bola
dobrovoľná dražba navrhnutá, by bolo až sekundárnou otázkou, pretože primárne pri konštatovaní,

že došlo k porušeniu práva žalobcu už tým, že sa na dobrovoľnej dražbe ako vlastník nezúčastnil je
nadbytočným a irelevantným skúmať, či pohľadávka, pre ktorú sa dražilo, bola skutočne pohľadávkou
existujúcou. Aj v prípade, ak by bolo preukázané a dokazovanie tomu zatiaľ nasvedčuje, že tátopohľadávkajepravouasplatnou,uvedenébynerobiloopätovneplatnýmajdobrovoľnúdražbuvzhľadom
na vyššie uvedené pochybenia.

27. Vo vzťahu k namietanému nedostatku naliehavého právneho záujmu na podanie žaloby súd prvej
inštancie poukázal na skutočnosť, že možnosť podania žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby je
procesným spôsobom obrany, v tomto prípade vlastníka nehnuteľnosti, ktorý vyplýva priamo zo zákona,
zákon priamo takýto druh žaloby umožňuje, a teda jeho záujem na podaní žaloby je zo zákona
prezumovaný.

28. Odkazujúc na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právne záväzný názor dovolacieho súdu teda
súd prvej inštancie žalobe vyhovel a dobrovoľnú dražbu určil ako neplatnú.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, o odvolaniach žalovaného 1/, 2/ a 3/ rozhodol
rozsudkom č. k. 43Cob/6/2023-1065 zo dňa 9. marca 2023 a rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k.

13Cb/30/2022-944 zo dňa 17. októbra 2022 potvrdil s tým, že žalobcovi voči žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

30. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne
zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe

v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd vady, okresný súd sa
dostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu a s námietkami žalovaných 1/, 2/ a 3/ nevyhnutných
a podstatných pre rozhodnutie vo veci a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonom
stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu, ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd na
odôvodnenie okresného súdu v celom rozsahu poukázal.

31. V reakcii na námietky odvolateľov odvolací súd doplnil, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil
v zmysle § 455 CSP vyššie uvedeným záväzným právnym názorom dovolacieho súdu a správne na
základe neho konštatoval existenciu aktívnej legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie správne poukázal
na to, že žalobca svoje tvrdenie o neuhradení kúpnej ceny, ako dôvod odstúpenia od zmluvy, nie je

logicky spôsobilý preukázať. Tento záver okresného súdu je v súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou.
Odvolací súd doplnil, že žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že mohlo dôjsť k úhrade kúpnej ceny iným spôsobom
ako bezhotovostnou platbou na konkrétny účet (napr. úhrada na iný účet alebo hotovostná úhrada), t.j.
vychádzali z domnienky o možnej úhrade iným spôsobom. Žalovaní 1/ a 2 / teda netvrdili, že k úhrade
došlo, a akým spôsobom, ale len poukazovali na eventuálnu možnosť úhrady kúpnej ceny a na možný

spôsob jej úhrady a v súvislosti s touto domnienkou navrhli výsluch svedkov, a to štatutárnych zástupcov
právneho predchodcu žalovaného 4/.

32. Odvolací súd poukázal na to, že žalovaní 1/ a 2/ sa len domnievali, že k úhrade kúpnej ceny mohlo
dôjsť, pričom až výsledok výsluchu navrhovaných svedkov mal nahradiť povinnosť tvrdenia žalovaných

o konkrétnych skutkových okolnostiach úhrady kúpnej ceny. Takýto spôsob vedenia civilného sporového
konania nie je v súlade s procesnými princípmi podľa čl. 8 CSP, keď povinnosť tvrdenia je nahradená
výsledkom navrhnutého dokazovania. Aj z tohto hľadiska preto okresný súd postupoval správne, keď
výsluch navrhovaných svedkov nevykonal. Navyše, aj prípadný výsluch uvedených svedkov nič nemení
naskutkovomstaveexistujúcomvčaserozhodnutiadovolaciehosúdu,ktorýzmenenýnebol,žežalobao

neplatnosťodstúpeniaodkúpnejzmluvyjejadresátompodanánebola,pričompodľanázorudovolacieho
súdusajednáojedinýúčinnýprostriedoksmerujúciprotiodstúpeniu(bod100.odôvodneniadovolacieho
rozhodnutia).

33. Súd prvej inštancie správne v zmysle záväzného právneho názoru dovolacieho súdu poukázal

aj na tvrdenú dobromyseľnosť žalovaného 3/ pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností na základe
dobrovoľnej dražby, kedy samotná dobromyseľnosť neprelamuje princíp nemo plus iuris. Vzhľadom
na to, že príklep udelený v rámci dobrovoľnej dražby nepatrí medzi originárne spôsoby nadobudnutia
vlastníckeho práva, potom ani dobromyseľnosť vydražiteľa nie je spôsobilá prelomiť zásadu nemo plus
iuris, z čoho potom vyplýva, že nebolo možné prihliadnuť na ňu pri udelení príklepu na dobrovoľnej

dražbe dňa 19. septembra 2017.

34. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom okresného súdu, že je irelevantné, z akého dôvodu došlo
k opomenutiu konať so žalobcom, keď je zrejmé, že ako záložnému veriteľovi, tak ani dražobníkovi aani vydražiteľovi nebola známa existencia vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko žiadne listinné doklady
z verejne prístupných registrov túto skutočnosť neosvedčovali. Uvedená skutočnosť je irelevantná,
pretože v tomto prípade je nevyhnutné, v súlade so záverom okresného súdu, zistiť len to, či došlo,

alebo nedošlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách s dôsledkom zásahu do vlastníckeho
práva žalobcu ako vlastníka dražených nehnuteľností, čo v konaní preukázané bolo. Aj prípadné
porušenie a zanedbanie povinností správcu úpadcu, t.j. žalobcu vo vzťahu k včasnému zverejneniu
zápisu uvedených nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, resp. nezapísanie poznámky
o spornosti zapísaných nehnuteľností, je vo vzťahu k predmetu tohto konania podľa odvolacieho súdu

irelevantné. Prípadné porušenie povinností žalobcu konajúceho v rozpore s úpravou ZKR nemôže
konvalidovať zistený rozpor so zákonom o dobrovoľnej dražbe pri realizácii dražby, kde sa so žalobcom
nekonalo ako s vlastníkom predmetu dražby, a to napriek tomu, že žalovaní 1/, 2/, 3/ o žalobcovi ako
o vlastníkovi uvedenú vedomosť nemali.

35. Odvolací súd súhlasil aj s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa nevyjadroval k

námietkam žalobcu týkajúcich sa pravosti, výšky a splatnosti pohľadávok, pre ktoré došlo k dražbe, ako
ani k platnosti zmluvy o dobrovoľnej dražbe, pretože ich považoval za irelevantné. Okresný súd správne
poukázal na to, že pokiaľ v konaní bolo preukázané, že došlo nesprávnym postupom v rámci dobrovoľnej
dražby k zásahu do práv žalobcu ako vlastníka predmetu dražby, skúmanie uvedených skutočností je
nadbytočné.

36. Aj keď teda žalovaní 1/, 2/, 3/ postupovali pri realizácii dobrovoľnej dražby podľa dostupných
údajov, t.j. nie je možné im vytknúť vedomé a úmyselné nedodržanie zákona o dobrovoľnej dražbe, táto
skutočnosť nemá vplyv na záver o tom, že došlo k porušeniu zákona o dobrovoľnej dražbe na základe
spätného nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom na základe vecnoprávnych účinkov odstúpenia

od kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, v
zmyslektoréhoúdajekatastraoprávachknehnuteľnostiamsúhodnovernéazáväzné,aksanepreukáže
opak. Keďže v predmetnom konaní sa opak preukázal, t.j., že údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti ku dňu
konania dražby nezodpovedali skutočnému a právnemu stavu, keď vlastníkom bol žalobca na rozdiel od
evidovaného stavu, bol naplnený predpoklad § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, keď žalobca preukázal

ku dňu konania dražby existenciu jeho vlastníckeho práva.

37. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ a 3/ namietali a nesúhlasili so závermi dovolacieho súdu týkajúcich sa
vecnoprávnych účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy, dobromyseľnosti žalovaného 3/ ako vydražiteľa,
nevyhnutnosti podania žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy odvolací súd poukázal na §

455 CSP, podľa ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

38. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní nesúhlasili s posúdením otázky dobromyseľnosti dovolacím súdom, ktorý
spochybnil dobromyseľnosť žalovaného 3/ ako vydražiteľa aj tým, že na LV vo vzťahu k predmetným

nehnuteľnostiam bola vyznačená poznámka o odporovacej žalobe. Túto výhradu považoval odvolací
súd za irelevantnú. Aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 481/2022-14 zo
dňa 25. augusta 2022 konštatovalo, že sa jedná síce o mylný záver dovolacieho súdu vo vzťahu k
účinkom zapísanej poznámky o existencii konania o odporovacej žalobe, avšak (bod 13. posledná veta
odôvodnenia rozhodnutia) táto nelogickosť a rozporuplnosť záveru najvyššieho súdu vzhľadom na jeho

skoršie právne závery nie je spôsobilá sama o sebe ani v spojení s inými skutočnosťami ovplyvniť nové
rozhodnutie.

39. K návrhu žalovaného 3/ ohľadne vykonania nového dôkazu právoplatného rozhodnutia Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/20/2016 zo dňa 14. februára 2022 odvolací súd uviedol, že v

zmysle § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách sú účastníkmi konania o neplatnosť
dobrovoľnej dražby navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá
osoba. V zmysle citovaného ustanovenia sa preto jedná o nútené procesné spoločenstvo podľa
§ 78 ods. 1 CSP. V prípade núteného procesného spoločenstva, t.j. ak ide o procesnú situáciu,
keď si hmotnoprávna úprava vyžaduje existenciu procesného spoločenstva na úspech v konaní,

pôjde vždy o spoločenstvo nerozlučné. Z uvedeného potom vyplýva, že procesný úkon jedného
subjektu nerozlučného spoločenstva platí aj pre ostatných, ktorí sú členmi nerozlučného procesného
spoločenstva na danej procesnej strane. Podľa odvolacieho súdu, pokiaľ účastníkom vyššie uvedeného
konania bol žalovaný 4/, potom žalovaný 4/ mohol a mal možnosť použiť uvedený prostriedok procesnejobrany najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uplatnenie takejto procesnej obrany
žalovaným4/byzároveňbolopovažovanézaúkonakéhokoľvekinéhočlenanerozlučnéhospoločenstva
na strane žalovaných podľa § 77 ods. 1 CSP. Podľa odvolacieho súdu podstatné je, či ktokoľvek zo

žalovaných 1/ až 4/, ako účastníkov núteného a nerozlučného procesného spoločenstva mal a mohol
uplatniť takýto prostriedok procesnej obrany do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení
dokazovania v zmysle zásady zákonnej koncentrácie konania podľa § 154 CSP. Pri kladnej odpovedi,
t.j. že čo i len jeden zo žalovaných takúto procesnú možnosť mal a ju nevyužil, je nevyhnutné dospieť k
záveru o oneskorenom uplatnení takéhoto prostriedku procesnej obrany v rozpore s § 154 CSP. Takto

uplatnený prostriedok procesnej obrany žalovaným 3/ až v podanom odvolaní nepovažoval z týchto
dôvodov preto odvolací súd za včas uplatnený a naň neprihliadol. Tvrdenie žalovaného 3/, že žalovaný
4/ je schránkovou firmou, ktorá nie je aktívna, je nečinná a nemožno od nej očakávať aktívnu procesnú
obranu a preto žalovaný 3/ uplatnil tento prostriedok procesnej obrany až v odvolaní, je irelevantné.
Ustanovenie o zákonnej koncentrácii konania v § 154 CSP nepozná nečinnosť strany sporu ako dôvod,
ktorý by mohol prelomiť zásadu zákonnej koncentrácie konania.

40. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu v celom
rozsahu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

41. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolania žalovaný 1/ a žalovaný 3/.

42. Žalovaný 1/ prípustnosť svojho dovolania odvodzuje od § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 CSP teda, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu, resp. ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, resp. je
dovolacím súdom riešená rozdielne.

43. Žalovaný 1/ v podanom dovolaní poukázal na to, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí akcentoval
právnu zásadu, že nik nemôže previesť viac práv, ako sám má, jeho rozhodnutie však má v tomto

prípade iba akademické účinky, pretože práve záložný veriteľ môže previesť cudzie vlastníctvo proti
vôli vlastníka. Ústavnoprávny konflikt medzi zásadou nemo plus iuris a ochranou dobromyseľne
nadobudnutých práv je pritom dlhodobo predmetom judikatúrnych sporov. Napriek tomu nemožno
rezignovať na hľadanie spravodlivého riešenia v každom jednotlivom prípade podľa okolností konkrétnej
veci. Aj spravodlivosť je totiž hodnotou, ktorú má chrániť súd. Pokiaľ teda súd kategoricky vyslovil, že

v prípade nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe nemožno v žiadnom prípade
priznať ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi, úplne rezignoval na hľadanie spravodlivej rovnováhy
medzi dvoma ústavnoprávnymi hodnotami. Ústavnoprávna hodnota spravodlivosti vyžaduje, aby bola
každá vec posudzovaná individuálne, po zohľadnení špecifických okolností prípadu.

44. Pokiaľ predávajúci odstúpením od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny získava späť
vlastnícke právo, de facto vymáha svoju pohľadávku spôsobom obdobným výkonu záložného práva
podľa § 151j ods. 3 OZ, t.j. získaním vlastníctva zálohu. Na druhej strane stoja práva žalovaného 1/
ako záložného veriteľa, ktorého pohľadávka je zabezpečená tou istou vecou. Podľa žalovaného 1/
ide teda iba o hľadanie spravodlivej rovnováhy medzi právami dvoch zabezpečených veriteľov, nie

kolíziu ochrany vlastníckeho práva a ochrany dobromyseľného nadobúdateľa. Úpadca ako predávajúci
totiž žiadne vlastnícke právo v čase odstúpenia nemá a späť ho nadobudne len vďaka tomu, že jeho
právu odstúpiť od zmluvy priznáme vecnoprávne účinky na úkor dobromyseľného nadobúdateľa. Pokiaľ
by sme teda tvrdili, že odstúpeniu priznávame vecnoprávne účinky preto, lebo vlastnícke právo má
prednosť, tak ide o dôkaz v kruhu. Odstupujúci predávajúci totiž žiadne vecné právo v tom čase už nemá.

45. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť na strane vydražiteľa aj na strane záložného veriteľa, ako navrhovateľa
dražby,tútomalaúdajnevylučovaťpoznámkaoodporovacejžalobe,ktorúdalnapríslušnýlistvlastníctva
zapísať správca. Vo všeobecnosti však takáto poznámka znamená presný opak, keďže odporovať
možno iba platnému právnemu úkonu. Pokiaľ teda žalobca podal odporovaciu žalobu a súčasne nepodal

určovaciu žalobu (žiadna poznámka na liste vlastníctva tomu nenasvedčuje), logicky z toho vyplýva, že
vlastníctvo a teda ani z neho odvodené záložné právo nespochybňuje. Následkom odporovacej žaloby
nikdyniejestrata,čispochybnenievlastníctva.Naopak,základnýmpredpokladomúspechuodporovacej
žalobyjeplatnosťprávnehoúkonu,ktorémusaodporuje.Správcasosvojouodporovacoužalobouuspel,čo je zrejmé z rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/20/2016 zo dňa 14. februára 2022.
Nastala tak doslova bizarná situácia, že pred Okresným súdom Bratislava I žalobca tvrdil, že napáda
platný (jestvujúci) právny úkon a pred týmto súdom zasa tvrdí, že ten istý právny úkon je nejestvujúci.

46. Žalobca podľa žalovaného 1/ tvrdí, že od kúpnej zmluvy odstúpil listom zo dňa 8. februára 2016.
Príslušné doplnenie zoznamu majetku konkurznej podstaty však zverejnil v Obchodnom vestníku až dňa
22. novembra 2017. Žalobca napriek tomu tvrdí, že tento majetok spísal už dňa 11. augusta 2017. Podľa
§ 76 ods. 3 ZKR je však povinný doplnenie súpisu uverejniť do 10 dní, nie o 3 mesiace. Žalobca cynicky

argumentuje, že žalovanému 1/ zaniklo záložné právo, lebo si ho včas, t.j. do 45 dní od vyhlásenia
konkurzu, neprihlásil. Žalovaný 1/ pritom nemal odkiaľ vedieť, že správca považuje záloh za súčasť
konkurznej podstaty.

47. Žalobca do právoplatného skončenia konania v tejto veci nesplnil ani ďalšiu povinnosť, zapísať do
zoznamu majetku poznámku spornosti a vyzvať osobu, v prospech ktorej je takáto poznámka, aby svoje

právo preukázala, ako mu to ukladá § 78 ods. 1, ods. 2 ZKR. Žalobca toto hrubé porušenie zákona
podľa žalovaného 1/ cynicky obhajuje právnou absurdnosťou, že on od kúpnej zmluvy odstúpil a preto
je vlastnícke právo úpadcu nesporné. Žalobca pritom predstiera, že rozpor medzi zápisom na liste
vlastníctva a reálnym tvrdeným stavom nie je základným príkladom spornosti. Pokiaľ by žalobca konal
v súlade so zákonom, hneď po domnelom odstúpení by nehnuteľnosti spísal do majetku úpadcu, vyzval

žalovaného 1/ na preukázanie svojho záložného práva a prípadné podanie vylučovacej žaloby, žalovaný
1/ by nezačal výkon záložného práva, kým by sa spor o jeho existenciu nevyriešil. Napriek tomu dovolací
súd žalovanému 1/ vyčíta absenciu dobromyseľnosti naopak, zneužívaniu práva zo strany žalobcu sa
rozhodol poskytnúť ochranu. Súhrnne teda možno povedať, že nie žalovaný 1/, ako záložný veriteľ a
žalovaný 3,/ ako vydražiteľ konali nedobromyseľne, ale naopak, žalobca konal priamo zlomyseľne. Súd

by však nikdy nemal poskytovať ochranu zjavnému zlomyseľnému zneužívaniu práva.

48. Záver odvolacieho súdu je podľa žalovaného 1/ v konkrétnych okolnostiach tejto veci logicky
rozporný. Na jednej strane odvolací súd vyslovil záver, že hlavným dôvodom vyslovenia neplatnosti
dražby bolo to, že žalovaný 2/ „nekonal" so skutočným vlastníkom, ale konal s vlastníkom evidovaným

v katastri, ktorému malo zaniknúť vlastnícke právo v dôsledku odstúpenia. Súčasne sa však odvolací
súd dovoláva zásady nemo plus iuris. V tejto časti teda rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje
argumentačnú medzeru. Pokiaľ je dôvodom neplatnosti dražby skutočnosť, že žalovaný 2/ „nekonal" so
skutočným vlastníkom, nemožno to odôvodňovať zásadou nemo plus iuris vo vzťahu k vlastníctvu, ale
výlučne k záložnému právu. Kľúčovou teda bude otázka, či má odstúpenie od zmluvy aj spätné účinky

vo vzťahu k záložnému právu zriadenému pred odstúpením. Rozsudok odvolacieho súdu tak trpí tzv.
zmätočnosťou. Súčasne rozsudok odvolacieho súdu trpí aj vadou nesprávneho právneho posúdenia.

49. Žalovaný 1/ v dovolaní navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil.

50. K dovolaniu žalovaného 1/ sa na výzvu súdu vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že napadnuté
rozhodnutie považuje za vecne správne. Podľa žalobcu žalovaný 1/ sám opomína svoje zákonné
povinnosti v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt, a to jednak v kontexte ním opomenutej
povinnosti uplatniť si zabezpečenú pohľadávku prihláškou pohľadávky v konkurznom konaní úpadcu,
ktorá skutočnosť má význam pre zánik existencie záložného práva žalovaného tak, ako to žalobca

opakovane v priebehu konania tvrdil a zároveň odôvodňuje absenciu akejkoľvek vady zmätočnosti
podľa § 420 písm. f) CSP. Rovnako žalovaný 1/ opomína v kontexte povinnosti v prípade uplatnenia
dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP vymedziť právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo
rozhodnutie odvolacieho súdu a spôsobom predpokladaným v jednotlivých písm. a) - c) predmetného §
421 ods. 1 CSP. Vzhľadom na absenciu splnenia uvedenej podmienky je žalovaným uvedený dovolací

dôvod podľa § 421 ods. 1 CSP neprípustný, a dovolanie z takto vymedzené dovolacieho dôvodu je
potrebné bez ďalšieho odmietnuť.

51. Žalobca ohľadne dobromyseľnosti vydražiteľa odkázal na rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn.
2Obdo/99/2020 zo dňa 23. marca 2022, s ktorým sa v citovanom rozsahu stotožňuje. K domnelému

záložnému právu žalovaného 1/ žalobca poukázal na už opakovane uvádzané skutočnosti a to, že
žalovaný 1/ evidoval pohľadávku voči úpadcovi, zabezpečenú záložným právom k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve úpadcu, ktoré boli predmetom dražby. Nakoľko si však žalovaný 1/ predmetnú pohľadávku
v zákonnej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu neuplatnil v konkurznom konaníúpadcu prihláškou pohľadávky zabezpečenú predmetným záložným právom z titulu zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. N/1954/15/1 zo dňa 30. marca 2015, toto záložné právo zaniklo
ex lege v zmysle § 28 ods. 4 ZKR, a teda nemohlo byť predmetom uspokojenia v rámci výkonu

záložného práva žalovaným 1/. Pokiaľ sa veriteľ, ktorý eviduje pohľadávku zabezpečenú záložným
právom voči úpadcovi, neprihlási v zákonnej prihlasovacej lehote (45 dní od vyhlásenia konkurzu, t.j.
15. septembra 2015) jeho záložné právo zaniká ex lege (zo zákona) bez potreby akéhokoľvek ďalšieho
úkonu. Vzhľadom na uvedené nemôže obstáť ani argumentácia žalovaného, že žalobca neinformoval
žalovaného 1/, žalovaného 2/ a ani žalovaného 3/ o predmetnom odstúpení, alebo si nesplnil domnelú

povinnosťpodľa§78ZKR.Žalobcavzhľadomnazánikzáložnéhoprávaexlegenemaldôvodinformovať
žalovaných 1/ - 3/ o odstúpení od zmluvy. Navyše predmetné odstúpenie bolo doručované žalovanému
4/, ktorý spolu so žalovanými 1/ - 3/ tvorí nerozlučné procesné spoločenstvo teda, akékoľvek námietky
týkajúce sa skutočnosti, že žiaden zo žalovaných nemal vedomosť o odstúpení nemôžu obstáť, keďže
odstúpenie bolo žalovanému 4/ riadne doručené, ktorej fikcii doručenia svedčí aj doručenka ako verejná
listina.

52. Vzhľadom na zánik záložného práva ex lege v dôsledku jeho neuplatnenia v konkurznom konaní
úpadcu, nemôže obstáť argumentácia žalovaného, že by došlo k realizácii dobrovoľnej dražby na
základe všetkých vtedy známych informácii, keďže o predmetnej skutočnosti (zániku záložného práva)
museli mať minimálne žalovaný 1/ a 2/ objektívnu vedomosť, vzhľadom na dikciu ustanovenia § 28 ods.

4 ZKR a príslušných zmluvných dojednaní (neznalosť práva neospravedlňuje), ktorých si museli byť
pri konaní s odbornou starostlivosťou dražobníka realizujúceho dražbu a záložného veriteľa vedomí.
Ide o skutočnosť, ktorú žalobca namieta od počiatku predmetného sporového konania. Navyše táto
skutočnosť spochybňuje akúkoľvek údajnú dobromyseľnosť žalovaného 3/.

53. Pokiaľ ide o konania vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4Cbi/20/2016 žalobca
uvádza, že ak žalovaní (vrátane žalovaného 4/) mali za to, že skutočnosti, ktoré sa týkajú konania sp. zn.
4Cbi/20/2016, sú relevantné pre toto konanie, kedykoľvek ich mohli v tomto konaní bez ďalšieho uplatniť.
Žalovaný 4/ bol rovnako účastníkom obidvoch konaní, teda nejde o dôkaz, ktorý by žalovaní v konaní
nevedeli uplatniť riadne a včas, keďže spoločne so žalovaným 4/ tvorili nútené procesné spoločenstvo. V

tomto smere nemôže byť procesná pasivita žalovaných 1/ až 4/ v konaní na ujmu žalobcu, ak prostriedky
procesnej obrany neuplatnili v kontradiktórnom konaní riadne a včas a nimi uvádzane nové skutkové
tvrdenia a dôkazy nepredložili a neoznačili v priebehu konania na súde prvej inštancie. Žalovaní 1/
až 4/ boli v tomto smere podľa žalobcu pasívni a ich pasivitu nemôže nahradiť podané dovolanie ako
ďalší „opravný prostriedok". V kontexte uvedeného žalobca poukázal na § 442 CSP, podľa ktorého je

dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, teda akékoľvek dôkazy, ktoré
boli predložené oneskorene, už nie sú spôsobilé zmeniť skutkový stav zistený odvolacím súdom.

54. Žalobca v závere vyjadrenia navrhol, aby dovolací súd zamietol dovolanie žalovaného 1/ ako
nedôvodné a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.

55. Žalovaný 3/ prípustnosť svojho dovolania odvodzuje od § 420 písm. b), f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP
a teda, že ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, resp. že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

56.Žalovaný3/vdovolaníuviedol,žetakprvostupňovýsúd,odvolacísúd,akoajdovolacísúdnesprávne
právne posúdili poznámku týkajúcu sa žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov, ktorá bola v čase
konania dobrovoľnej dražby zapísaná na liste vlastníctva. Zo znenia tejto poznámky nevyplýva, že by sa

ohľadom nehnuteľností viedli právne spory ohľadne vlastníckeho práva ale, že sa vedie spor o určenie
neúčinnosti právnych úkonov, čo sú podľa žalovaného 3/ dve zásadne rozdielne a protichodné veci.

57. Podľa žalovaného 3/ súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd na jednej strane striktne dodržiavajú
ustanovenie § 455 CSP a v plnom rozsahu preberajú právny názor najvyššieho súdu, na druhej strane

pozabúdajú na ostatné ustanovenia CSP, ktoré im aj naďalej prikazujú vykonávať vo veci nestranné a
rovnovážne dokazovanie, a na základe dokazovania spravodlivo rozhodnúť. Súdy právam žalovaného
3/, ako vydražiteľa nevenujú takú pozornosť, ako právam žalobcu. V rozhodnutiach súdov nie je uvedené
prečo súdy považujú dôvody, z akých došlo k opomenutiu konať so žalobcom, za irelevantné, a prečopodľa názoru konajúcich súdov je nevyhnutné zistiť len to, či došlo, alebo nedošlo k porušeniu zákona
o dobrovoľných dražbách.

58. V konaní bolo preukázané, že žalovaný 1/, t.j. navrhovateľ dobrovoľnej dražby, žalovaný 2/, ako
dražobník a žalovaný 3/, ako vydražiteľ postupovali pri realizácii dobrovoľnej dražby bez vedomia o
tom, že žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy, teda od zmluvy, ktorej zmluvnou stranou nebol žiadny zo
žalovaných 1/ - 3/. Žalobca neinformoval o odstúpení od kúpnej zmluvy žalovaného 1/ a žalovaného 2/
ani potom, čo bolo dňa 21. augusta 2017 v Obchodnom vestníku č. 160/2017 zverejnené oznámenie

o dobrovoľnej dražbe, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti. Žalobca neinformoval o odstúpení od
kúpnej zmluvy žalovaného 1/, žalovaného 2/ a žalovaného 3/ ani potom, čo bolo dňa 22. septembra
2017 v Obchodnom vestníku č. 181/2017 zverejnené oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby,
ktorej predmetom boli nehnuteľnosti. Žalobca o odstúpení od kúpnej zmluvy neinformoval žiadneho zo
žalovaných1/až3/anipotom,čobolžalovaný3/zapísanýdokatastranehnuteľnostíakovýlučnývlastník
nehnuteľností. Týmto konaním, resp. nekonaním, žalobca sám znemožnil žalovaným 1/ až 3/, aby na

situáciu adekvátne reagovali a od dobrovoľnej dražby upustili.

59. To, že konajúce súdy nezohľadnili konanie, resp. nekonanie žalobcu, ktoré bolo jediným dôvodom
prečo voči žalobcovi neboli vykonané úkony v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách, považuje
žalovaný 3/ za pochybenie súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, ktoré má za následok

nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd dospeli k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdili (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), čo považuje
žalovaný 3/ za pochybenie zakladajúce dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP.

60. Pre spravodlivé a nestranné rozhodnutie vo veci žaloby je podľa názoru žalovaného 3/ dôležitá

dobromyseľnosť žalovaného 1/ až 3/ pri realizácii dobrovoľnej dražby teda, či subjekty vystupujúce
v dobrovoľnej dražbe boli pri svojom konaní dobromyseľné, alebo nie, čo však konajúce súdy
neskúmali. Konajúce súdy boli podľa žalovaného 3/ povinné z hľadiska poskytnutia ochrany postaviť na
rovnakú úroveň údajné vlastnícke právo žalobcu a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
žalovaným 3/ na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné

hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu
a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t.j. nikto nemôže previesť
na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných
práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je

nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti
konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník (ktorým je bezpochyby v
zmysle vykonaného dokazovania žalobca) než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný
sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu
po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.

61. Žalovaný 3/ v dovolaní ďalej namieta nevykonanie nového dôkazu rozsudku Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 4Cbi/20/2016 zo dňa 14. februára 2022. Toto svoje rozhodnutie odvolací súd
odôvodnil tým, že žalovaní 1/ až 4/ tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo a nakoľko žalovaný 4/ bol
účastníkom konania, ktorého výsledkom je rozsudok Okresného súdu Bratislava I, tak mal možnosť

tento predložiť ako dôkaz už skôr. Podľa žalovaného 3/ odvolací súd neprihliadol na skutočnosť, že
žalovaný 4/ je počas celého súdneho konania neaktívny, nikdy do súdneho konania žiadnym spôsobom
nezasiahol, a že sa jedná o spoločnosť, ktorá existuje len na papieri a je v realite nefunkčná. Odvolací
súd za nekonanie žalovaného 4/ sankcionuje všetkých ostatných žalovaných, a ešte sa pritom odvoláva
na procesné ustanovenia CSP. V tomto smere treba podotknúť, že výklad procesných predpisov a

pravidiel (a v rámci nich aj ustanovení o nerozlučnom procesnom spoločenstve a koncentrácii konania)
nesmiebyťsamoúčelnýčiprekvapivý,lebomáslúžiťnazaistenieochranysubjektívnychprávúčastníkov
konania, preto procesný návrh žalovaného 3/ na pripustenie vykonania nového dôkazu nemohol byť v
rozpore s týmito pravidlami. Nepripustenie rozsudku Okresného súdu Bratislava I, ako nového dôkazu
považuje žalovaný 3/ za pochybenie odvolacieho súdu zakladajúce dovolací dôvod v zmysle § 420 písm.

f) CSP.

62. Zároveň, nakoľko rozsudok Okresného súdu Bratislava I právoplatne judikoval platnosť a účinnosť
kúpnej zmluvy, je zrejmé, že žalobcovi sa na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy vlastníckeprávo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, neprinavrátilo, a preto žalobca nikdy
nenadobudol procesnú subjektivitu a nebol oprávnený podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby, čo zakladá dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. b) CSP.

63. Nepripustením rozsudku Okresného súdu Bratislava I, ako dôkazu navyše došlo podľa názoru
žalovaného 3/ zo strany odvolacieho súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Právne posúdenie
odvolacieho súdu týkajúce sa rozsudku Okresného súdu Bratislava I uvedené v bodoch 99., 100., 102.,
103. rozsudku odvolacieho súdu považuje žalovaný 3/ za nesprávne, najmä s poukazom na znenie §

228 ods. 1 CSP. Nakoľko stranami súdneho konania, ktoré bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Bratislava I, boli žalobca a žalovaný 4/, tak je výrok právoplatného rozsudku Okresného
súdu Bratislava I pre žalobcu a žalovaného 4/ záväzný tak, ako je záväzný aj pre žalovaných 1/ až 3/
a to v zmysle § 77 ods. 1 CSP.

64. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I je podľa žalovaného 3/ zrejmé, že žalobca v konaní, ktoré

viedlo k jeho vydaniu, nikdy netvrdil, že od kúpnej zmluvy odstúpil, alebo, že by kúpna zmluva bola
neplatná, resp. neúčinná. Práve naopak žalobca po celý čas trvania konania tvrdil, že kúpna zmluva
je platná a účinná, a že z nej vyplývajú tak obligačnoprávne ako aj vecnoprávne účinky a vlastníkom
nehnuteľností je stále žalovaný 4/. Právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré sa týka predloženého
dôkazu, a to rozsudku Okresného súdu Bratislava I je nesprávne, nakoľko odvolací súd nesprávne

aplikoval ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, § 78 ods. 1 CSP, § 154 CSP a §
366 písm. d) CSP pričom mal pri rozhodovaní o odvolaní postupovať v zmysle § 228 ods. 1 CSP a §
77 ods. 1 CSP a prihliadnuť na rozsudok Okresného súdu Bratislava I a ním právoplatne judikovaný
skutkový stav. Žalovaný 3/ je toho názoru, že toto pochybenie odvolacieho súdu zakladá dovolací dôvod
v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pričom žalovaný 3/ si nie je vedomý, že by dovolací súd vo svojej

rozhodovacej praxi obdobnú právnu otázku už riešil.

65. Na margo konania žalobcu ešte žalovaný 3/ uviedol, že konanie žalobcu v tejto veci je vysoko
špekulatívne vzhľadom na to, že inicioval dve súdne konania, v ktorých o platnosti a účinnosti kúpnej
zmluvy uvádza protichodné tvrdenia, ako aj vzhľadom na postup žalobcu pri zápise nehnuteľností do

súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu, za ktorý bola žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty
zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky uložená rozhodnutím č. 07985/2022/152SKP
zo dňa 6. októbra 2022 pokuta vo výške 700 eur.

66. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalovaný 3/ navrhol, aby dovolací súd v súlade s § 449 ods.

2 CSP zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby v súlade s § 449 ods. 3 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná
žalovaným 1/ až 4/ voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%. Žalovaný 3/ si uplatňuje aj
náhradu trov dovolacieho konania.

67. K dovolaniu žalovaného 3/ sa na výzvu súdu v lehote vyjadril žalobca a uviedol, že rozhodnutia
konajúcich súdov považuje za vecne správne. Podľa žalobcu vzhľadom na ex lege zánik záložného
práva v dôsledku jeho neprihlásenia do konkurzu nemôže obstáť argumentácia žalovaného 3/, podľa
ktorej žalobca neinformoval žalovaného 1/, žalovaného 2/ a ani žalovaného 3/ o predmetnom odstúpení.

Žalobca nemal dôvod informovať o odstúpení žalovaných, ktorí k predmetným nehnuteľnostiam v čase
odstúpenia nemali žiadne právo. Predmetné odstúpenie bolo navyše doručované žalovanému 4/, ktorý
spolu so žalovanými 1/ až 3/ tvorí nerozlučné procesné spoločenstvo (pozri vyjadrenie žalobcu k
dovolaniu žalovaného 1/).

68. Žalobca ďalej poukázal, že existencia rozsudku v konaní sp. zn. 4Cbi/20/2016, na ktorý súd v
rámci odvolania nemohol prihliadať, keďže vzhľadom na nerozlučné procesné spoločenstvo žalovaných
1/ až 4/, nebol uplatnený riadne včas (vrátane nových skutkových tvrdení žalovaného v 3. rade)
ako prostriedok procesného útoku resp. obrany, nič nemení na dôvodoch určenia neplatnosti dražby.
V kontexte uvedeného žalobca opätovne poukázal na § 442 CSP, podľa ktorého je dovolací súd

viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, teda akékoľvek dôkazy, ktoré boli predložené
oneskorene už nie sú spôsobilé zmeniť skutkový stav zistený odvolacím súdom. Z uvedeného dôvodu
nie je v konaní daný dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.69. Žalovaný 3/ podľa žalobcu opakovanie predkladá a označuje nové dôkazy, ktoré mal povinnosť
označiť a navrhnúť v rámci konania na súde prvej inštancie, a to rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 07985/2022/152SKP zo dňa 6. októbra 2022, ktoré rozhodnutie mohol rovnako

kedykoľvek označiť už skôr (najneskôr v čase odvolacieho konania ako novotu), čo však opätovne
neurobil. Navyše, o predmetom konaní vedenom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky
musel mať rovnako objektívnu vedomosť, keďže bolo iniciované na základe podnetu právneho zástupcu
žalovaných 1/ a 2/, ktorá skutočnosť rovnako odznela na pojednávaniach v predmetnej právnej veci
a v podaniach žalovaných 1/ a 2/, a navyše disponuje originálnym znením predmetného rozhodnutia,

nie anonymizovanou verziou, ktorú by mohol získať z verejne dostupných zdrojov, teda objektívne
mal vedomosť o existencii predmetného rozhodnutia už skôr. Predmetné rozhodnutie Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky je predmetom osobitnej správnej žaloby (konanie vedené na
Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 1S/47/2023) s poukazom na jeho nezákonnosť. Vzhľadom na § 442
CSP nemôže dovolací súd na predmetné rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
prihliadať.

70. Žalobca v závere svojho vyjadrenia navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaného 3/ zamietol ako
nedôvodné a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.

71. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd„ alebo „dovolací súd"), ako súd dovolací

(§ 35 CSP) po zistení, že dovolania podali včas žalovaný 1/ a žalovaný 3/, v neprospech ktorých
bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpení podľa § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že tieto mimoriadne opravné prostriedky žalovaných je
potrebné odmietnuť, pretože smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447
písm. c) CSP).

72. Dovolací súd pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno
napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá
právna úprava jeho prípustnosti podľa CSP. Dovolanie v systéme opravných prostriedkov nie je
ďalším odvolaním a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať

akékoľvek rozhodnutie (1Cdo/113/2012, 4Cdo/280/2013, 7Cdo/92/2012, 3Cdo/539/2014). Základná
idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho, že právna istota a stabilita, nastolené
právoplatným rozhodnutím, sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Dovolací
súd pristupuje k preskúmaniu samotnej dôvodnosti dovolacích dôvodov výlučne za predpokladu, že sú
splnené podmienky prípustnosti dovolania, ktoré je dovolací súd povinný preskúmať prednostne.

73. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované
v § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže
dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

74. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť

dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

K dovolaniu žalovaného 1/

75. Žalovaný 1/ odvodzuje prípustnosť dovolania v prvom rade od ustanovenia § 420 písm. f) CSP.
Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý
proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou)
uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

76. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonuzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných

predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

77. Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia

predchádzajúcačinnosťalebonečinnosťsúdu,tedasamaprocedúraprejednaniaveci(to,akosúdviedol
spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní (porovnaj R 129/1999). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním
aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný
priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

78. Dovolací súd konštatuje, že v dovolaní žalovaného 1/ nebolo uvedené, ktoré konkrétne dovolacie
námietky majú odôvodňovať prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Žalovaný 1/ v podanom
dovolaní ani neoznačuje konkrétny postup súdu, ktorý má porušovať jeho práva do takej miery, že by
ním malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Keďže teda v dovolaní zo strany žalovaného
1/ absentovalo konkrétne uvedenie námietky a dovolacieho dôvodu, pod ktorý mala byť námietka

zaradená, najvyšší súd, rešpektujúc ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS
344/2019, I. ÚS 115/2020, II. ÚS 277/2021, III. ÚS 252/2023), sa pokúsil z obsahového hľadiska
porozumieť podanému dovolaniu. Dospel k záveru, že žalovaný 1/ vo svojej podstate s poukazom
na dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP napáda spôsob hodnotenia dôkazov a
argumentačné medzery v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý podľa neho

predovšetkým nezohľadnil dobromyseľnosť žalovaných 1/ až 3/ pri výkone záložného práva formou
dobrovoľnej dražby.

79. Dovolací súd pripomína, že v dovolacom konaní nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery
odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a revízia

rozhodnutí súdov nižšej inštancie nie je možná vo svetle skúmania skutkových otázok. Súčasne právo
na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti
podlieha určitým obmedzeniam (I. ÚS 4/2011). Pri zvažovaní dôsledkov zistených procesných
nesprávností treba mať vždy na zreteli, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje
proti už právoplatnému rozhodnutiu súdu vykazujúcemu atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti.

80. Najvyšší súd k namietanému spôsobu hodnoteniu dôkazov a nedostatočnému odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom uvádza, že zásahom do práva na spravodlivý proces a
k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 431 CSP odkazujúc na § 420 písm. f) CSP môže dôjsť
výlučne na podklade hodnotenia dôkazov, ktoré je možné označiť za arbitrárne, ktoré je bez akéhokoľvek

akceptovateľného racionálneho základu alebo, ktorého odôvodnenie je extrémne nelogické so zreteľom
na preukázané skutkové a právne skutočnosti (k tomu pozri IV. ÚS 150/03, I. ÚS 200/2012, I. ÚS
51/2020).Najvyššísúdvrozsahuvdovolacomkonaníakceptovateľnéhoprieskumuhodnoteniadôkazov
odvolacím súdom konštatuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu nepovažuje za arbitrárne, svojvoľné, ani
extrémne nelogické.

81. Dodržiavajúc zákonom ustanovený rozsah dovolacieho prieskumu najvyšší súd pripomína, že
predmetom tohto sporového konania je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 zákona
o dobrovoľných dražbách. Dovolacie námietky týkajúce sa právneho posúdenia veci a smerujúce k
napadnutiu právneho záveru konajúcich súdov o nemožnosti prelomenia právnej zásady nemo plus iuris

ad alium transfere potest quam ipse habet (nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám)
nezakladajú vadu zmätočnosti, nakoľko sa netýkajú konkrétneho procesného postupu súdu.

82. Tento právny záver a jeho odôvodnenie by mohlo byť s prihliadnutím na vyššie uvedené podradený
pod dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP výlučne v prípade keby bol svojvoľný, arbitrárny, alebo

extrémne nelogický. Dovolací súd v tomto prípade odkazuje v plnom rozsahu na odôvodnenie rozsudku
odvolacieho súdu (pozri bod 73., 80., 86.) a na odôvodnenie uznesenia dovolacieho súdu sp. zn.
2Obdo/99/2020 zo dňa 23. marca 2022. Opätovne dáva do pozornosti žalovaného 1/, že dobrá viera
nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutievlastníckeho práva len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho
práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. Medzi tieto taxatívne vymedzené
prípady príklep licitátora na dobrovoľnej dražbe nepatrí. V iných prípadoch právna úprava de lege lata

nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka neumožňuje. Rozhodnutia konajúcich súdov najvyšší
súd považuje v tomto smere za riadne odôvodnené a žiadne argumentačné medzery v nich nenachádza.

83. Dovolací súd uvádza, že samotnou správnosťou hodnotenia dôkazov konajúcimi súdmi sa
nezaoberal s poukazom na § 442 CSP. Keďže najvyšší súd nevykonáva dokazovanie, nemôže pre svoje

rozhodnutie zabezpečiť rovnaké podklady, aké mal súd nižšej inštancie, ktorý dokazovanie vykonával.
Vzhľadom na uvedené má najvyšší súd za to, že akékoľvek ďalšie skúmanie správnosti skutkových
zistení a ich hodnotenie by prekročilo zákonný rámec dovolacieho prieskumu napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu vymedzený dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.

84. Žalovaný 1/ ďalej v súvislosti s prejednávaným dovolacím dôvodom namietal nezohľadnenie

porušovania povinností správcu konkurznej podstaty, čo malo podľa neho spôsobiť, že dobrovoľná
dražba vôbec prebehla. Ani po preskúmaní tejto časti dovolania najvyšší súd nemôže konštatovať,
že by sa odvolací súd uvedenou námietkou nezaoberal, alebo, že by bolo možné v tejto časti
konštatovať arbitrárnosť alebo nelogickosť rozhodnutia. Dovolací súd poukazuje na odôvodnenie
rozsudku odvolacieho súdu, podľa ktorého nie je skúmanie konania správcu konkurznej podstaty pre

toto konanie relevantné, pretože ani v prípade zistenia, že k pochybeniam došlo, toto by nemalo vplyv
na rozhodnutie, ktorého predmetom bolo určenie platnosti alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby (bližšie
pozri bod 84. a 85. rozsudku odvolacieho súdu).

85. S prihliadnutím na dôslednosť a vnútornú nerozpornosť odôvodnenia rozhodnutí konajúcich súdov

a ich hodnotenia dôkazov, ktoré nemožno označiť za nelogické, svojvoľné a ani arbitrárne, najvyšší súd
sumarizuje,žezpodanéhodovolaniažalovaného1/nemožnovyvodiťprípustnosťdovolaniaspoukazom
na § 420 písm. f) CSP, nakoľko nie je dôvodné sa domnievať, že by konajúce súdy postupovali procesne
nesprávne a tým porušili práva žalovaných na spravodlivý proces.

86. Žalovaný 1/ ďalej napáda rozhodnutie odvolacieho súdu s poukazom na dovolací dôvod spočívajúci
v nesprávnom právnom posúdení veci. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP,
rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP).
Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho
súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti

dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že
rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, a že ide o
prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.

87. Právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania

podľa § 421 ods. 1 CSP, sa rozumie otázka hmotnoprávna, ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine, ako aj otázka
procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení (k tomu viď aj
3Cdo/158/2017). Zároveň právnu otázku, (od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu)
je potrebné koncipovať jednak spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 CSP, no zároveň aj

dostatočne všeobecným spôsobom tak, aby vôbec bolo možné konštatovať, že vo vzťahu ku konkrétnej
otázke skutočne existuje, alebo neexistuje ustálená/rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu.
Tento záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 123/2020 zo
dňa 15. apríla 2020, podľa ktorého už zo samotného znenia § 421 CSP je možné vyvodiť, že vzhľadom
na skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja dovolací prieskum a to v rozsahu, či sa od nej

odvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne, alebo ju ešte neriešil, je pri jej formulácii
nevyhnutný predpoklad jej „zovšeobecnenia".

88. Žalovaný 1/ v podanom dovolaní v súvislosti s namietaným dovolacím dôvodom nesprávneho
právneho posúdenia veci s poukazom na § 421 ods. 1 CSP bližšie nekonkretizuje, či ním vymedzená

právna otázka spadá pod písm. a), b) alebo c) predmetného ustanovenia. Z obsahu podaného dovolania
najvyšší súd vyvodzuje, že žalovaný 1/ namieta právnu otázku, ktorá by po zovšeobecnení mohla znieť:
Má odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim spätné účinky spôsobujúce aj neplatnosť záložného
práva zriadeného kupujúcim na predmete kúpy pred tým, ako predávajúci od kúpnej zmluvy odstúpil?89. Najvyšší súd v reakcii na vyabstrahovanú otázku konštatuje, že sa nejedná o otázku skutkovú,
ale o otázku, ktorej odpoveď sa odvíja od interpretácie hmotnoprávnych noriem. Dovolací súd však

pripomína, že aj keď je dovolateľom v dovolaní vymedzená právna otázka, je povinný sa ďalej zaoberať
aj tým, či nastolená otázka spĺňa kritériá právnej otázky, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí
riešiť, nakoľko táto musí byť rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej, a teda musela byť rozhodujúca
aj pre vydanie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. To znamená, že dovolací súd
nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne

rozhodnutie, a ani akademické otázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom, čiže také, ktoré
vôbec neboli predmetom posudzovania zo strany odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania nezakladá
ani všeobecná nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu, resp. jeho právnymi závermi
(k tomu viď napr. 3Obdo/28/2018 a 3Obdo/64/2018).

90. V nadväznosti na uvedené dovolací súd dáva do pozornosti, že nemožno ustáliť, že by dovolateľom

vymedzená právna otázka mohla byť považovaná za kľúčovú, spôsobilú akýmkoľvek spôsobom
ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej. Pre posúdenie dôvodov na určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby nebolo rozhodujúce posúdenie platnosti alebo neplatnosti zriadeného záložného
práva. Najvyšší súd sa stotožňuje s konajúcimi súdmi, že rozhodujúcou a kľúčovou bola právna
otázka porušenia zákona o dobrovoľných dražbách spočívajúca v neúčasti vlastníka predmetu dražby

na dobrovoľnej dražbe (s prihliadnutím na skutkový záver o účinnom odstúpení od kúpnej zmluvy
a s právnym záverom o jeho vecnoprávnych účinkoch) a konštatovaná nemožnosť nadobudnutia
vlastníckeho práva k predmetu dražby na dobrovoľnej dražbe od nevlastníka.

91. Dovolaciemu súdu nie je zrejmé ako s týmito kľúčovými otázkami, na ktorých boli založené

rozhodnutia konajúcich súdov, má súvisieť právna otázka, či má odstúpenie od zmluvy aj spätné účinky
vo vzťahu k záložnému právu zriadenému pred odstúpením od zmluvy. Najvyšší súd konštatuje, že tak
v prípade kladnej, ako aj v prípade zápornej odpovede na žalovaným 1/ položenú otázku by rozhodnutie
odvolacieho súdu, ani súdu prvej inštancie takáto odpoveď nijakým spôsobom nemohla ovplyvniť.
Vzhľadom na uvedené dovolací súd považuje za nadbytočné, aby sa vymedzenou právnou otázkou

zaoberal, nakoľko nemá žiadny vplyv na meritórne rozhodnutie.

92. Podľa dovolacieho súdu za relevantné vymedzenie dovolacieho dôvodu v súlade s § 432 ods. 1
a 2 CSP, nemožno považovať ani argumenty žalovaného 1/ uvedené v dovolaní, z ktorých je zrejmá
v zásade len jeho nespokojnosť s rozhodnutím odvolacieho súdu. Samotná polemika s rozhodnutím

odvolacieho súdu alebo spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či nesúhlas s
právnym záverom odvolacieho súdu a kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci,
významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP, resp. § 432 ods. 2 CSP. Najvyšší
súd preto považuje dovolanie žalovaného za neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP, aj čo sa týka
označeného dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

K dovolaniu žalovaného 3/

93. Žalovaný 3/ rovnako, ako žalovaný 1/ odvodzuje prípustnosť svojho dovolania od § 420 písm. f)
CSP. Argumentácia žalovaných je do istej miery totožná, preto sa dovolací súd ďalej vyjadrí len k

námietkam žalovaného 3/ odlišným od námietok žalovaného 1/. Ohľadne totožných námietok dovolací
súd žalovaného 3/ v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie neprípustnosti dovolania žalovaného 1/
uvedené vyššie.

94. Žalovaný 3/ osobitne poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.

ÚS 481/2022 zo dňa 25. augusta 2022, vydané v tejto veci, ktorý v časti kritizoval odôvodnenie
uznesenia najvyššieho súdu. Kritika smerovala predovšetkým k vyslovenému záveru dovolacieho súdu,
že zapísaná poznámka na liste vlastníctva informujúca o prebiehajúcom konaní o odporovacej žalobe
vylučuje dobromyseľnosť vydražiteľa. Najvyšší súd k tomu uvádza, že žalovaný 3/ opomína, že Ústavný
súd Slovenskej republiky síce odôvodnenie dovolacieho súdu v tejto časti naozaj skritizoval, avšak

ústavnú sťažnosť ako celok odmietol a po kritike ďalej vyslovil, že „nelogickosť a rozporuplnosť tohto
záveru najvyššieho súdu s prihliadnutím na skoršie právne závery nie je spôsobilá ani sama o sebe, ani
v spojení s inými skutočnosťami ovplyvniť nové rozhodnutie".95. Najvyšší súd s poukazom na uvedené teda konštatuje, že otázka dobromyseľnosti vydražiteľa
síce mohla byť dovolacím súdom vyhodnotená nelogicky a rozporne, avšak táto nie je spôsobilá
založiť vadu zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu vzhľadom na skutočnosť, že otázka

posúdenia dobromyseľnosti vydražiteľa je pre toto konanie irelevantná s poukazom na pre
rozhodnutie kľúčové závery konajúcich súdov, medzi ktoré patrí porušenie zákona o dobrovoľných
dražbách z dôvodu nekonania s vlastníkom založených nehnuteľností a konštatovaná nemožnosť
nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným vydražiteľom od nevlastníka na dobrovoľnej dražbe.
Dobromyseľnosť alebo nedobromyseľnosť vydražiteľa nie je spôsobilá vzhľadom na prezentované

právne závery konajúcich súdov ovplyvniť výsledok tohto konania, na čo poukázal aj Ústavný súd
Slovenskej republiky.

96. Prípustnosť dovolania je podľa žalovaného 3/ daná s poukazom na § 420 písm. f) CSP aj tým, že
odvolací súd neprihliadol na rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/20/2016 zo dňa 14.
februára 2022, pretože tento neposúdil ako prípustnú novotu v odvolacom konaní podľa § 366 písm. d)

CSP. Dovolateľ v tejto súvislosti namieta aj procesný postup odvolacieho súdu pri aplikácii § 217 ods. 1
CSP. Odvolací súd, keďže neprihliadol na rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/20/2016
zo dňa 14. februára 2022, podľa dovolateľa nevychádzal v rozhodnutí zo stavu v čase jeho vyhlásenia.
Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd neprihliadol na rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.
zn. 4Cbi/20/2016, ako na nový dôkaz v odvolacom konaní. Keďže žalovaní tvorili nerozlučné procesné

spoločenstvo a jeden zo žalovaných mal vedomosť o tom, že bol vydaný predmetný rozsudok, tento
dôkaz mohli žalovaní navrhnúť vykonať už pred vydaním uznesenia o skončení dokazovania, a preto
sa naň mala uplatniť zákonná koncentrácia konania. Podľa odvolacieho súdu nemožno na tento nový
dôkaz prihliadnuť ako na novotu v odvolacom konaní podľa § 366 písm. d) CSP (pozri body 102. a 103.
rozsudku odvolacieho súdu).

97. Dovolací súd poukazuje v tejto súvislosti na § 217 ods. 1 druhá veta CSP, podľa ktorej
Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. Ustálený stav skutkových
zistení pre rozhodnutie môže byť v dôsledku uplatnenia princípu koncentrácie konania v sporovom
konaní odlišný od aktuálnej objektívnej reality v čase vyhlásenia rozhodnutia. Disproporcia medzi

objektívnou realitou a skutkovým stavom ustáleným v sporovom konaní môže byť teda v niektorých
prípadoch spôsobená zákonom stanoveným spôsobom budovania skutkového základu súdmi (zásada
koncentrácie sporového konania). V špecifických prípadoch oneskoreného predloženia relevantných
dôkazov, súd v sporovom konaní na takéto dôkazy neprihliada. Predmetná disproporcia je zákonným
postihom strany sporu, ktorá opomenie pri svojich procesných úkonoch aplikovať zásadu rýchlosti a

hospodárnosti sporového konania a prejednávací princíp, na ktorom je zákonná úprava sporového
konania založená. Neprihliadnutie na dôkaz, ktorý nebol predložený včas, s poukazom na zásadu
koncentrácie konania nespôsobuje vadu zmätočnosti odôvodňujúcu prípustnosť dovolania podľa § 420
písm. f) CSP s poukazom na nesprávny procesný postup súdu pri aplikovaní § 217 ods. 1 CSP a § 366
písm. d) CSP.

98. V súvislosti s touto dovolacou námietkou dovolací súd dopĺňa, že už podľa predchádzajúcej
právnej úpravy nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strany sporu
(a zakladajúcim prípustnosť dovolania) nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností,
nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R

37/1993, R 125/1999, R 42/1993). Najvyšší súd aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a
stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999 dospel k záveru, že ak súd v priebehu konania
nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP nie je prípustné, lebo to nemožno
považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Zároveň dovolací súd poukazuje na rozhodnutia

najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/46/2017 a obdobne aj sp. zn. 4Obdo/41/2017, v ktorých uviedol, že
„súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v
rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. Ak súd
teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie

skutočného stavu, nezakladá to vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, lebo to nemožno považovať
za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho
postupu súdu z nich vylúčení".99. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd konštatuje, že dovolanie žalovaného 3/, rovnako ako
dovolanie žalovaného 1/, nie je podľa § 447 písm. c) CSP prípustné proti napadnutému rozhodnutiu
odvolacieho súdu s poukazom na namietanú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP.

100. Žalovaný 3/ odôvodňuje prípustnosť dovolania ďalej z dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Odkazuje pritom na nesprávne právne posúdenie § 21
ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, § 78 ods. 1 CSP, § 154 CSP a § 366 písm. d) CSP. Sumarizujúc
žalovaný 3/ napáda právne posúdenie veci odvolacím súdom, podľa ktorého, ak mala strana sporu

ako súčasť nerozlučného procesného spoločenstva podľa § 78 ods. 1 CSP vedomosť o tom, že je
možné navrhnúť vykonanie ďalšieho dôkazu a jeho vykonanie nenavrhla do vyhlásenia uznesenia o
skončení dokazovania podľa § 154 CSP, nemôže iná strana sporu ako súčasť toho istého nerozlučného
procesného spoločenstva navrhnúť vykonanie tohto dôkazu v odvolacom konaní podľa § 366 písm. d)
CSP, nakoľko tento dôkaz nemožno označiť za novotu v konaní vzhľadom na to, že jeden z účastníkov
nerozlučného procesného spoločenstva nepredložil dôkaz včas. Nedostatočná aktivita jedného subjektu

v nerozlučnom procesnom spoločenstve má teda podľa odvolacieho súdu postihovať všetky subjekty
nerozlučného spoločenstva.

101. Dovolací súd je názoru, že právna otázka vyplývajúca z obsahu dovolania by po zovšeobecnení
mohla znieť nasledovne:

Je v súlade so zákonom neprihliadnuť na novotu v odvolacom konaní podľa § 366 písm. d) CSP
navrhovanú žalovaným ako stranou sporu, ktorá je súčasťou nerozlučného núteného procesného
spoločenstva, z dôvodu, že iný žalovaný tvoriaci rovnaké nerozlučné nútené procesné spoločenstvo mal
vedomosť o tomto dôkaze už pred tým, ako nastala zákonná koncentrácia konania podľa § 154 CSP
a tento dôkaz včas nepredložil?

102. Dovolateľ predmetnou dovolacou námietkou prezumuje dôležitosť a kľúčovosť právoplatného
rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/20/2016 zo dňa 14. februára 2022 pre toto konanie.
Konajúce súdy mali byť podľa neho viazané posúdením platnosti kúpnej zmluvy v súlade s právoplatným
rozsudkom. Najvyšší súd z obsahu spisu zistil, že žalobca už pri podaní žaloby upozornil konajúce súdy

naexistenciuparalelnéhosúdnehokonania,vktoromsažalobcadomáhalvyslovenianeúčinnostikúpnej
zmluvy voči veriteľom (č.l. 8 a nasl. súdneho spisu).

103. Najvyšší súd v súlade s ustálenou judikatúrou uvádza, že inštitút odporovateľnosti právneho úkonu
je špecifickým inštitútom na ochranu veriteľov, je najčastejšou namietanou vadou právneho úkonu v

konkurznom konaní, a ako určitá sankcia postihuje právne dôsledky právneho úkonu vo vzťahu k
veriteľom dlžníka. Odporovacou žalobou sa veriteľ môže domáhať, aby súd vyslovil, že určitý právny
úkon, ktorý urobil jeho dlžník, je voči veriteľovi právne neúčinný. Podaním žaloby sa z odporovateľného
právneho úkonu stáva odporovaný právny úkon, teda úkon, ktorý veriteľ považuje za taký, ktorý ukracuje
uspokojenie jeho pohľadávky, a ktorý dlžník urobil práve s týmto úmyslom. Odporovateľný právny

úkon musí byť teda účinný; ak je právne neúčinný, nemožno ho úspešne odporovať. Odporovateľnosť
možno uplatňovať iba pri právnych úkonoch, ktoré sú platné. Neplatný právny úkon nemá právne
účinky, resp. nemá právne účinky, ktoré právo spája s platným právnym úkonom. Keďže odporovať
možno len platnému právnemu úkonu, má prípadné zistenie o tom, že právny úkon je neplatný okrem
iného za následok, že odporovacej žalobe súd nemôže vyhovieť. Zistenie platnosti právneho úkonu je

preto neoddeliteľnou súčasťou konania o odporovacej žalobe a súd posudzuje platnosť, či neplatnosť
právneho úkonu ako otázku predbežnú (prejudiciálnu), t.j. ako otázku, ktorá síce sama osebe nie
je predmetom konania, ale jej vyriešenie je potrebné pre rozhodnutie o merite veci (k tomu pozri
4Obdo/75/2022).

104. Dovolací súd teda nadväzuje, že judikovaným právnym záverom rozhodnutia súdu v konaní o
odporovacej žalobe je určenie neúčinnosti právneho úkonu, nie určenie jeho neplatnosti. Platnosť,
alebo neplatnosť právneho úkonu je síce prejudiciálnou otázkou konania, avšak takýto právny záver
je obsiahnutý výlučne v odôvodnení rozsudku, netýka sa ho však samotný výrok rozsudku príslušného
súdu. Predbežná právna otázka môže byť judikovaná výlučne za predpokladu, že súd postupuje podľa §

214 CSP a vydá o nej medzitýmny rozsudok. Podľa najvyššieho súdu je zjavné, že pokiaľ boli priznané
právnemu posúdeniu prejudiciálnej otázky rovnaké právne účinky vo vzťahu k iným sporovým konaniam
ako právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej, ustanovenia týkajúce medzitýmneho rozsudku by boli
nadbytočné.105. Predbežné posúdenie prejudiciálnej otázky platnosti právneho úkonu vzhľadom na predmet
konania o žalobe o odporovateľnosti právneho úkonu nebolo judikované, a preto jej posúdenie nemôže

byť právne záväzné pre iné súdy konajúce v iných nesúvisiacich konaniach. Vzhľadom na skutočnosť,
že sporové konanie je založené na princípe formálnej pravdy, môže sa stať, že medzi súdmi konajúcimi
v rôznych konaniach sa právne posúdenie prejudiciálnej otázky bude líšiť. Tieto rozdiely môžu byť
spôsobené predovšetkým rozdielnymi skutkovými zisteniami, z ktorých súdy vychádzajú.

106. Pripustenie navrhovaného dôkazu krajským súdom v odvolacom konaní by teda vzhľadom na
uvedené nebolo spôsobilé nijako spochybniť vyslovené závery konajúcich súdov o tom, že kúpna
zmluva zanikla z dôvodu prijatého skutkového záveru o riadnom odstúpení od nej. Najvyšší súd sa
nestotožňuje s dovolateľom, že navrhnutý dôkaz - rozsudok Okresného súdu Bratislava I - by mohol
akýmkoľvek spôsobom zmeniť výrok rozsudku odvolacieho súdu o tom, že dražba je neplatná, a preto
túto položenú právnu otázku najvyšší súd nepovažuje za kľúčovú pre rozhodnutie odvolacieho súdu.

Dovolanie žalovaného 3/ v časti odkazujúcej na § 421 ods. 1 písm. b) CSP považuje z tohto dôvodu
za neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP vzhľadom na absenciu vymedzenia kľúčovej právnej otázky
spôsobilej ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu. Najvyšší súd pre úplnosť dopĺňa, že nie je úlohou
dovolacieho súdu skúmať pohnútky a stratégiu strán sporu v iných konaniach, nakoľko táto nijako
nesúvisí s predmetom sporu, ktorý žalobou vymedzil žalobca.

107. Dovolací súd dáva do pozornosti žalovaného 3/, že ďalšia polemika s rozhodnutím odvolacieho
súdu alebo spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či nesúhlas s právnym záverom
odvolacieho súdu a kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo
nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP, resp. § 432 ods. 2 CSP.

108. Žalovaný 3/ v dovolaní poukázal aj na dovolací dôvod spočívajúci vo vade zmätočnosti rozsudku
odvolacieho súdu podľa § 420 písm. b) CSP, ktorý odôvodnil tým, že keďže rozsudok Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 4Cbi/20/2016 zo dňa 14. februára 2022 právoplatne judikoval platnosť a účinnosť
kúpnej zmluvy je zrejmé, že žalobca nie je vlastníkom predmetu dražby, a preto nemal v konaní procesnú

subjektivitu.

109. K tomu najvyšší súd len v krátkosti v súlade s vyššie uvedeným opakuje, že v konaní o odporovacej
žalobekonajúcisúdnerozhodujezáväzneoplatnostiprávnehoúkonu,tútoposudzujelenakopredbežnú
otázku bez toho, aby vyriešenie takejto predbežnej otázky bolo právne záväzné pre súdy konajúce v

iných sporových konaniach. Najvyšší súd poznamenáva, že z námietok dovolateľa sa javí, že podaným
dovolaním napáda nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom nerozlišuje medzi pojmami
vecná legitimácia a procesná subjektivita. Nedostatok vecnej legitimácie nespôsobuje vadu zmätočnosti
podľa§420písm.b)CSP,alevediekzamietnutiužalobymeritórnymrozhodnutím.Čijeúčastníkkonania
vecne legitimovaným sa preto ukáže až v konečnom rozhodnutí vo veci. Za vadu zmätočnosti podľa §

420 písm. b) CSP sa považuje len nedostatok procesnej subjektivity (k tomu porovnaj 7Cdo/21/2010).
Spôsobilosť byť účastníkom konania (procesnú subjektivitu) má ten, kto má spôsobilosť na práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 61 CSP). Dovolací súd s prihliadnutím na uvedené
nezistil, že by žalobca nemal procesnú subjektivitu. Dovolanie žalovaného 3/ preto nie je prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu ani s poukazom na vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. b) CSP.

K výroku I. uznesenia dovolacieho súdu

110. Dovolací súd vo vzťahu k I. výroku tohto rozhodnutia uvádza, že z výpisu z Obchodného registra
Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č.: 77031/B zistil, že žalovaný 4/ obchodná spoločnosť

ROQIS s.r.o., so sídlom Líščie Nivy 23, 821 08 Bratislava, IČO: 46 413 863 bola z obchodného registra
ex offo vymazaná dňa 8. augusta 2023.

111. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení

neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník") spôsobilosť mať práva a povinnosti
majú aj právnické osoby. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v
obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ
osobitné zákony neustanovujú inak.112. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné

podmienky"). Medzi základné procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť skúmať aj
bez návrhu po celý čas konania, je splnenie podmienok civilno-procesnej subjektivity, t.j. spôsobilosti byť
účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať procesné práva a povinnosti,
ktoré zákon účastníkom priznáva, resp. ukladá. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo
význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o

taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

113. Najvyšší súd konštatuje, že keďže v danej veci na strane žalovaných vystupovala obchodná
spoločnosť, ktorá zanikla ku dňu výmazu z obchodného registra (§ 68 ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov) bez právneho nástupcu, a teda
žiadne subjekty nevstúpili do jej procesnoprávneho postavenia, táto stratila výmazom z obchodného

registra spôsobilosť byť účastníkom tohto konania. Nedostatok procesnej subjektivity je v súlade s
vyššie uvedeným neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania, a preto najvyšší súd s
poukazom na § 64 veta druhá CSP dovolacie konanie vo vzťahu k žalovanému 4/ zastavil.

O trovách konania

114. Nárok na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd priznal v tomto dovolacom konaní
úspešnému žalobcovi v súlade s § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

115. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.