Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/19/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815010179

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8815010179.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša, sudcov JUDr.
Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a JUDr. Jaroslava Bugeľa na verejnom zasadnutí konanom dňa
28.11.2024, v trestnej veci proti obžalovanej A. B. a obžalovanej C. B., pre prečin porušovanie domovej

slobody podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/86/2015 zo dňa 22.09.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku výroky o treste
vo vzťahu k obžalovaným.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku obžalovaným

1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX vo D. E. F., trvale bytom
G. XXX, okr. D. E. F.,

X./ C. B., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom G. XXX, okr. D. E. F.,

u k l a d á :

1./ A. B.

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z. účinného od 06.08.2024 trest odňatia
slobody na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.
2./ C. B.

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z. účinného od 06.08.2024 s prihliadnutím
na § 36 písm. j/ Tr. zákona trest odňatia slobody na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalované vinnými zo spáchania prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona, ktorý spáchali tak, že

- dňa 27. 12. 2014, v čase okolo 19:00 hod., neoprávnene vnikli cez neuzamknuté dvere do domu C. F.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom G. H. XXX, okr. D. E. F., tak, že A. B. mala v ruke metlu a C. B. mala v ruke
drevo a to klátik hrubý okolo 10 cm a dlhý okolo 40 cm, pričom A. B. a C. B. fyzicky napadli maloletého G.
F., F. H., nar. XX.XX.XXXX, tak, že ho metlou a dreveným klátikom nezisteným počtom úderov udierali

do hlavy, rúk a hornej časti tela, čím mu podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva spôsobili
pomliaždenie pravej spánkovej oblasti hlavy s dobou liečenia v trvaní troch dní s tým, že v dome,
kde došlo k napadnutiu, sa okrem menovanej napadnutej osoby nachádzal aj otec tohto maloletého,
poškodený C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom na tej istej adrese.

Za to uložil obžalovanej A. B. podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona, v spojení s § 42 ods. 1 Tr. zákona, v

nadväznostina§41ods.1Tr.zákona,zapoužitia§38ods.4Tr.zákona,prizisteníprevahypriťažujúcich
okolností podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona a neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona,
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov a 8 (ôsmich mesiacov).

Podľa 51 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložil s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určil skúšobnú dobu
podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 51 ods. 2, ods.
4 písm. a/ Tr. zákona uložil obžalovanej A. B. povinnosť spočívajúcu v príkaze v skúšobnej dobe sa
nepriblížiť k poškodenému G. H., I. F., nar. XX.XX.XXXX vo D. E. F., trvale bytom G. XXX, okr. D. E.
F., na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia maloletého poškodeného

alebo v určenom mieste, kde sa tento poškodený zdržuje, alebo ktoré navštevuje.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté právoplatným trestným
rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 31.07.2020, č. k. 0T/31/2020-62, ktorý bol
obžalovanej doručený dňa 31.07.2020 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2020, ktorým bol

obžalovanej podľa § 279 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l/ Tr. zákona a § 37 Tr. zákona, uložený
trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov, výkon ktorého jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/, §
50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 30
(tridsať) mesiacov, ako aj všetky obsahovo nadväzujúce výroky, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili svoj podklad.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona uložil obžalovanej trest prepadnutia veci: Tabaku v množstve 8,98
kg, uložený v nylonovom vreci modrej farby s červeným pásikom, ktorý je bez označenia slovenskou
kontrolnou známkou a podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona rozhodol, že sa vlastníkom prepadnutej veci stáva
štát.

Obžalovanej C. B. podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 3 Tr. zákona, pri zistení prevahy
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37
Tr. zákona, uložil trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona, v nadväznosti na § 51 ods. 4 písm. a/ Tr. zákona, uložil obžalovanej C.

B. povinnosť spočívajúcu v príkaze v skúšobnej dobe sa nepriblížiť k poškodenému G. F., F. H., nar.
XX.XX.XXXX vo D. E. F., trvale bytom G. XXX, okr. D. E. F., na vzdialenosť menšiu ako päť metrov
a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia maloletého poškodeného alebo v určenom mieste, kde sa tento
poškodený zdržuje, alebo ktoré navštevuje.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obom obžalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne z titulu
nároku na náhradu škody zaplatiť poškodenému G. F., nar. XX.XX.XXXX vo D. E. F., trvale bytom G.
XXX, okr. D. E. F., pôvodne zastúpeného C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, okr. D. E. F., sumu
82,40 eur (osemdesiatdva eur a štyridsať eurocentov) a poškodenej Dôvere zdravotnej poisťovni, a. s.,sosídlomEinsteinova25,Bratislava,IČO:35942436,zast.splnomocnencomJ.J.K.,nar.XX.XX.XXXX,
sumu vo výške 22,95 eur (dvadsaťdva eur a deväťdesiatpäť eurocentov) na č. ú. IBAN: L., SWIFT/BIC,
kód: L., VS: 1573017601, KS: 0058 a SS: 13093.

Proti tomuto rozsudku podal obhajca obžalovaných odvolanie na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho
vyhlásení a po poučení o opravnom prostriedku, a to proti výroku o vine i treste. V samostatnom
písomnomodôvodneníobž.A.B.uviedla,žerozhodnutiesúdujenezákonné,pretoženespáchalažiaden
prečin porušovania domovej slobody a napadnutý rozsudok je vnútorne rozporný a nepreskúmateľný.

Bez akýchkoľvek pochybností bolo dokázané, že dôvodom vojdenia do otvoreného obydlia C. F. dňa
27.12.2014 vo večerných hodinách bolo zistenie si dôvodov neustáleho fyzického napádania B. B.,
nič iné. Nepoprela, že mala v ruke v tom čase násadu z umelej hmoty z metly, ale to iba kvôli psom,
ktoré sa po osade v G. voľne potulujú, teda na svoju obranu pred psami. Namiesto slušnej odpovede
od G. F., jej ten odpovedal vulgárne, čo ju urazilo (v tom čase som už mala 50 rokov, on 17), preto
mu dala jednu facku otvorenou dlaňou po tvári. Urazil ju. V ich komunite (rómskej) odjakživa, a je

tomu tak aj teraz, sa navzájom nepozývajú na návštevy, vojdú do domu I., ktorého chcú navštíviť. Tak
tomu bolo aj dňa 27.12.2014. Ani ju len nenapadlo, žeby mohla tým narušiť domovú slobodu C. F.,
najmä, keď videla otvorené dvere do domu a videla, že je niekto doma. Poukázala na nejasnosť tvrdení
súdu ohľadom aktivít poškodeného C. F. pri vytláčaní obžalovanej z domu, ktorými súd preukazoval
naplnenie skutkovej podstaty prečinu po objektívnej stránke. Obžalovaná s dcérou po chvíli z domu

poškodeného odišli samé dobrovoľne. V súvislosti so subjektívnou stránkou prečinu opäť poukázala na
to, že návštevy v rómskej komunite sú úplne bežné, nikoho ani nenapadne pomyslieť na to, že by tým
porušil niekomu jeho domovú slobodu, teda, podľa jej názoru, nedošlo k naplneniu subjektívnej stránky
prečinu porušovania domovej slobody. Argumentácia súdu zdôvodňujúca jej odsúdenie aj tým, že už
bola v minulosti trestne stíhaná, je neopodstatnená. Súd prvého stupňa, podľa jej názoru, porušil jednu

z najdôležitejších zásad trestného konania, zásadu in dubio pro reo. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaná C. B. v samostatnom odôvodnení odvolania doplnila, že sa so spoluobžalovanou A. B.
nedohodla na nejakom spoločnom konaní, ale vošli do obydlia C. F. spontánne, nie však v úmysle

niečo tam protizákonné vykonať, ale preto, aby zistila príčinu napádania jej manžela B. B.. Potvrdila
tvrdenia spoluobžalovanej ohľadom zvykov pri návštevách v ich komunite. Má vedomosti, že v obci G.
sa takto navštevujú bežne aj ostatní občania, tzv. väčšinová komunita a nikto sa na nikoho nesťažuje
z porušovania domovej slobody. Z domu nakoniec odišli samé (s matkou), nikto ich nevyhadzoval, ani
nevyzýval k odchodu. Tak, ako dobrovoľne vošli, tak aj dobrovoľne odišli. Záverečný návrh je totožný

s návrhom spoluobžalovanej.

Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľky podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaných nie je dôvodné,
čo do viny, avšak našiel dôvody pre iné rozhodnutie o treste.

Odvolací súd poznamenáva, že v predmetnom konaní súd prvého stupňa najskôr rozsudkom zo dňa

20.04.2016 uznal obžalované vinnými z prečinu podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm.
a/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva formou spolupáchateľstva podľa § 20 k §
364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 9To/35/2017 zo dňa 26.06.2018 zrušil tento rozsudok v celom

rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil
súdu prvého stupňa, aby znovu vec prejednal a rozhodol. Krajský súd, okrem iného, uložil súdu prvého
stupňa po zrušení veci sa zaoberať pohnútkou k spáchaniu trestného činu, preveriť predovšetkým
okolnosti, ktoré mali predchádzať samotnej návšteve obžalovaných v dome C. F., preveriť tú skutočnosť,
či skutočne dňa 27.12.2014 došlo k útoku G. F. a D. F. na B. B., zaoberať sa otázkou týkajúcou sa, či

došlo k neoprávnenému vniknutiu do obydlia, pretože zo samotnej výpovede C. F. vyplynulo, že svoj
nesúhlas so vstupom do obydlia vyjadril až po tom, čo začali napádať jeho synov, dôslednejšie sa
zaoberať aj vznikom konfliktnej situácie, kedy obžalovaná A. B. konštatovala, že reagovala práve na
správanie syna C. F., G. F., vzhľadom na špecifickú komunitu sa zaoberať práve obranou obžalovanejA. B., ktorá zdôraznila, že v rámci tejto komunity je bežné, že keď sú dvere otvorené a potrebujú sa
kontaktovať, vstupujú do tohto priestoru, zaoberať sa tým, či v danom prípade nešlo iba o ľahostajný
postoj, kedy obžalované si chceli iba vyjasniť dôvody predchádzajúcich útokov na ich príbuzného.

Ďalšími argumentmi odvolací súd usmerňoval súd prvého stupňa v spojitosti so zbiehajúcim sa prečinom
výtržníctva podľa § 364 Tr. zákona.

Súd prvého stupňa, po vrátení veci na prejednanie, na splnenie pokynov nadriadeného súdu
v skutkových otázkach opätovne vypočul obe obžalované, poškodeného C. F., svedka B. B., M. F., E.

F., poškodeného G. H., I. F., svedka I. N., svedka D. O..

Po preskúmaní veci sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil s výrokom napadnutého rozsudku v otázke
viny, s jeho odôvodnením, s argumentáciou súdu prvého stupňa v skutkových i právnych otázkach. Súd
prvého stupňa postupoval tak, že bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti
a v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Týmto svojím postupom naplnil základnú zásadu trestného

konania vyplývajúcu z ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku.

Súd prvého stupňa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Takýmto

postupom súdu prvého stupňa došlo k naplneniu základnej zásady vyjadrenej v § 2 ods. 12 Tr. poriadku.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa podrobne popísal rozsah vykonaného dokazovania a
následne poukázal na skutočnosti, ktoré vyplývajú z jednotlivých dôkazných prostriedkov a ktoré mal
za preukázané a z ktorých dôkazných prostriedkov vychádzal pri svojom rozhodovaní, pričom náležite

vyjadril konkrétne právne úvahy vedúce k jeho skutkovým i právnym záverom. Súd prvého stupňa
sa tiež v intenciách pokynu odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení náležite zaoberal otázkami
predostretými odvolacím súdom v skoršom zrušujúcom uznesení a podľa názoru odvolacieho súdu,
nastolené otázky zákonným spôsobom vyhodnotil a vyriešil. Skutkové a právne nejasnosti, nesúlad vo
výpovediach svedkov, poškodených, obžalovaných odstraňoval a svoje výsledné závery náležite vyjadril

v odôvodnení rozsudku a aj dostatočne odôvodnil.

Na všetky detaily a podrobnosti, ktoré súd prvého stupňa konštatoval k jednotlivým vykonaným
dôkazom, odvolací súd odkazuje na veľmi rozsiahle a podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku,
a už len v súvislosti s najdôležitejšími odvolacími dôvodmi a skutočnosťami uvádza nasledovné.

V spojitosti s popieraním naplnenia objektívnej i subjektívnej stránky prečinu porušovania domovej
slobody v zmysle § 194 Tr. zákona v súvislosti s protiprávnosťou vniknutia do obydlia poškodeného,
ktoré obžalované prezentovali vzhľadom na zvyky vlastnej komunity pri navštevovaní obydlí, nemohol
ani odvolací súd prevziať túto obranu, a to z dôvodu, že sám poškodený je nepochybne členom tejto

komunity, a v žiadnom prípade nezdieľal názor obžalovaných, že by kedykoľvek, z akýchkoľvek príčin,
dôvodov a pohnútok, bolo v ich komunite automaticky bežné znášať vstupy iných osôb do vlastného
obydlia. V tejto veci to platí, aj podľa názoru odvolacieho súdu, o to viac, že pohnútkou malo byť
vysvetlenie v podstate konfliktných vzťahov, skorších roztržiek medzi rodinnými príslušníkmi na strane
poškodeného i na strane obžalovaných, čo samo o sebe napokon aj vyústilo do ďalšej konfliktnej

udalosti. Odvolací súd sa preto stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že obe obžalované, vnikli do
obydlia tohto poškodeného neoprávnene, i keď bez toho, aby nedovolene prekonali uzamknutie alebo
inú zabezpečovaciu prekážku použitím sily alebo ľsťou, čo však pre naplnenie pojmu „neoprávneného
vniknutia“ nie je potrebné, stačí, že ide o nežiadúce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa,
uskutočnené vojdenie do obydlia iného, ktoré zasahuje do domovej slobody iného a že samotné

otvorenie dverí, či ich výslovne neuzatvorenie, či neuzamknutie, neoprávňuje iné osoby na vstup do
obydlia užívaného iným užívateľom, a konali vo forme nepriameho úmyslu. Z uvedených dôvodov
neobstáli odvolacie argumenty obžalovaných, že vžité komunitné tradície vylučujú naplnenie objektívnej
i subjektívnej stránky predmetného prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zákona.

Odvolací súd sa teda stotožnil v plnej miere so závermi a výrokom rozsudku súdu prvého stupňa v otázke
viny oboch obžalovaných zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.Pokiaľ však ide o výrok o treste, odvolací súd tento výrok musel zrušiť, a to predovšetkým z dôvodov
u obžalovanej A. B., čiastočne potom aj vo vzťahu k obžalovanej C. B..

Súd prvého stupňa uložil obžalovanej A. B. podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona, v spojení s § 42 ods. 1
Tr. zákona, v nadväznosti na § 41 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 4 Tr. zákona, pri zistení
prevahy priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona a neexistencii poľahčujúcich okolností
podľa § 36 Tr. zákona, súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov a 8 (ôsmich mesiacov)
a súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté právoplatným

trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 31.07.2020, č. k. 0T/31/2020-62, ktorý
bol obžalovanej doručený dňa 31.07.2020 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2020, ktorým bol
obžalovanej podľa § 279 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l/ Tr. zákona a § 37 Tr. zákona, uložený
trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov, výkon ktorého jej bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/, §
50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 30
(tridsať) mesiacov, ako aj všetky obsahovo nadväzujúce výroky, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili svoj podklad.

Odvolací súd však zistil, že tento postup bol v rozpore s Trestným zákonom.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol

súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

V prípade súhrnného trestu ide o ukladanie trestu pri zbiehajúcich sa trestných činoch, pri ktorých však
musí byť splnená podmienka, že medzi spáchaním týchto dvoch trestných činov nedôjde k vyhláseniu

rozhodnutia pre trestný čin. V predmetnom konaní však súd prvého stupňa už dňa 21.05.2015 vydal
trestný rozkaz, ktorým uznal obžalované vinnými zo spáchania predmetného skutku, pričom trestný
rozkaz bol obom obžalovaným doručený a tak podľa § 353 ods. 8 Tr. poriadku nadobudol účinky inak
spojené s vyhlásením rozsudku. Týmto momentom však súčasne došlo k prerušeniu súbehu trestného
činu, o ktorom súd prvého stupňa konal, s trestným činom, pre ktorý bola obžalovaná A. B. odsúdená

neskôr trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 31.07.2020 sp. zn. 0T/31/2020,
vo vzťahu ku ktorému potom súd prvého stupňa ukladal súhrnný trest.

Z uvedených dôvodov musel odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. poriadku zrušiť výrok
o treste u obžalovanej A. B. a súčasne, keďže časť dôvodov, pre ktoré rušil výrok o treste spočívajúcich

v neprimeranosti trestu, sa týkali aj obžalovanej C. B., zrušil výrok o treste aj u tejto obžalovanej.

Následne odvolací súd sám podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku uložil obžalovaným nové, miernejšie tresty.

Totožne so súdom prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že obžalovaná A. B., podľa najnovšieho

výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov, do času spáchania stíhaného skutku nebola priestupkovo
sankcionovaná, avšak po spáchaní stíhaného skutku bola celkovo už trikrát priestupkovo potrestaná,
dvakrát za fyzické napadnutie iných osôb a jedenkrát za priestupok na úseku cestnej premávky. Z
odpisu z Registra trestov, ako aj z pripojených spisov tunajšieho súdu týkajúcich sa tejto obžalovanej,
však vyplýva, že táto obžalovaná po spáchaní stíhaného konania bola najprv odsúdená trestným

rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 0T/22/2020-59 zo dňa 26.06.2020, právoplatným
dňa 26.06.2020, za prečin porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie
tovaru podľa § 279 ods. 1 Tr. zákona na peňažný trest vo výmere 300,- eur, s uložením náhradného
trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov, ako aj na trest prepadnutia veci, a to konkrétne zaistených
cigariet.Uvedenýpeňažnýtrestvšaktátoobžalovanázaplatilaatakjeužuvedenéodsúdeniezahladené.

Následne na to bola táto obžalovaná odsúdená opätovne tunajším súdom, a to trestným rozkazom
sp. zn. 0T/31/2020 zo dňa 31.07.2020, právoplatným dňa 31.07.2020, opätovne za prečin porušovania
predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 ods. 1 Tr. zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 30 mesiacov, ako aj na trest prepadnutia veci, a to konkrétne tabaku. Uvedená skúšobná doba

podmienečného odsúdenia by pritom tejto obžalovanej mala uplynúť dňa 01.02.2023. Z odpisu Registra
trestov ďalej vyplýva, že táto obžalovaná bola, ešte pred vyššie uvedenými dvoma odsúdeniami, dvakrát
trestne stíhaná, pričom v jednom prípade bolo jej trestné stíhanie podmienečne zastavené a v druhom
prípade došlo aj k zahladeniu odsúdenia, a to v oboch prípadoch za prečin porušovania predpisovo štátnych technických opatreniach na označenie tovaru, a to podľa Trestného zákona účinného do
31.12.2005, ako aj Trestného zákona účinného od 01.01.2006.

Obžalovaná C. B. nebola v minulosti súdne trestaná, až po spáchaní žalovaného konania bola štyrikrát
priestupkovo potrestaná za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.

Odvolacísúdpotomprirozhodovaníodruhutrestovaichvýmerepostupovaltak,abytrestboldostatočne
prísny, súčasne aby druh trestu a jeho výmera dostatočne rešpektovali zásady pre ukladanie trestov

v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona, aby primerane zohľadnil spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, pričom priťažujúcu okolnosť u obžalovanej A. B. podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona po
vyššie uvedenom zistení nemohol aplikovať, poľahčujúce okolnosti u nej neboli zistené, u obžalovanej
C. B. bola prítomná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, odvolací súd na ňu prihliadol,
ďalej zohľadnil osoby páchateliek, ich pomery a možnosti ich nápravy. Súčasne rozhodoval o treste tak,
aby tento trest primerane zabezpečil účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zákona, pričom odvolací

súd nemohlo neprihliadnuť na skutočnosť, že od spáchania skutku dňa 27.12.2014 uplynula doba cca
10 rokov, čo sa podľa odvolacieho súdu nevyhnutne muselo odzrkadliť aj v novo uložených trestoch
u oboch obžalovaných.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd uložil obžalovanej A. B. podľa § 194 ods. 2

Tr. zákona v znení zák. č. 40/2024 z. z. účinného od 06.08.2024 pri nezistení prevahy poľahčujúcich
alebo priťažujúcich okolností, oproti rozsudku súdu prvého stupňa miernejší trest odňatia slobody na
18 mesiacov, podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods.
1 Tr. zákona určil kratšiu skúšobnú dobu na 18 mesiacov.

Obžalovanej C. B. následne podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona v znení zák. č. 40/2024 Z. z. účinného od
06.08.2024 s prihliadnutímna poľahčujúcu okolnosť, uložil oproti rozsudku súdu prvého stupňa miernejší
trest odňatia slobody na 12 mesiacov, podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne
odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil kratšiu skúšobnú dobu na 12 mesiacov.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku, ktoré neboli odvolacím súdom zrušené, ostávajú bez zmeny.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.