Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2023

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622202362
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2023:7622202362.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu v 1.rade: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX a žalobcu v 2.rade: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.,
E. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej
Vsi, Štefánikovo nám. 13, proti žalovanému v 1.rade: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. I., C.
J. XXXX/XX a žalovanému v 2 rade: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. I., C. J. XXXX/XX, K.
L. B. M. XX, XXX XX N. H. D., M. F., obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou PIATNIK, s.r.o.,
so sídlom v Poprade, Vysoká 425/71, IČO: 54 915 627, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu
trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská
Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike na účet

Okresného súdu Spišská Nová Ves náhradu trov konania titulom trov štátu v plnom rozsahu, pričom o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením,
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia podali na tunajšom súde dňa 05.05.2022 žalobu, ktorou žiadali, aby súd určil, že byt č.
XX s príslušenstvom na X. poschodí bytového domu na L. C. J. XX I. G. H. I. so súpisným číslom
XXXX, vchod č. XX, stojaci na zastavanom pozemku - parcele registra „O.“ parcelné číslo XXXX, druh
pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve domu súpisné č. XXXX vo veľkosti XXX/XXXXX-XX a

spoluvlastnícky podiel k pozemku - parcele registra „O.“ parcelné číslo XXXX, druh pozemku: Zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2 , vo veľkosti XXX/XXXXX-XX , nachádzajúce sa v katastrálnom
území G. H. I., obec G. H. I., okres G. H. I. zapísané v evidencii katastra nehnuteľností Okresného úradu
Spišská Nová Ves, katastrálneho odboru na liste vlastníctva č. XXXX v rozsahu vlastníckeho podielu
poručiteľky patria do dedičstva po neb. P. B., F. Q., nar. XX.XX.XXXX, zosn. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom C. J. XXXX/XX, XXX XX G. H. I..

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že na tunajšom súde pod sp.zn. 1D/270/2021 prebieha dedičské konanie
po poručiteľke. Žalobcovia a žalovaní sú súrodencami - potomkami poručiteľky a súčasne jej dedičmi.
Dňa 15.02.2022 sa na notárskom úrade JUD. A. Q., notárky, uskutočnilo prejednanie dedičstva, na
ktorom žalobcovia zistili, že predmetom dedičstva po poručiteľke nie je vyššie uvedený byt (a k nemuprislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve
a spoluvlastnícky podiel k pozemku), v ktorom poručiteľka žila tesne pred smrťou a ktorý bol v jej
výlučnom vlastníctve. Podľa zápisu na LV č. XXXX je však výlučným vlastníkom vyššie špecifikovaných

nehnuteľností žalovaný v 1. rade, pričom ako titul nadobudnutia je uvedená Darovacia zmluva a zmluva
o zriadení vecného bremena - I.- XXXX/XXXX zo dňa 15.10.2021 - XXXX/XXXX (ďalej len „darovacia
zmluva”).Žalobcoviazastávajúnázor,žeporučiteľkanemohladňa15.10.2021platneuzatvoriťdarovaciu
zmluvu, a to z dôvodu duševnej poruchy — diagnózy Alzheimerova demencia, ktorá ju v zmysle ust.
38 ods. 2 Občianskeho zákonníka robila na daný právny úkon neschopnou. V súvislosti s diagnózou

poručiteľky poukazujú na Psychologický nález R. B. S. zo dňa 22.07.2019, v zmysle záverov ktorého
výsledky psychologického vyšetrenia výkonu poukazujú na narušenie kognitívnych funkcií stredne
ťažkého stupňa. Osobnosť' vyšetrovanej je simplexná, s oslabeným sociálnym fungovaním, vyžadujúca
pomoc a usmernenie zo strany okolia resp. príbuzných. Stav je trvalý a prognóza nepriaznivá. Z
lekárskej správy neurológa, A. D. T., zo dňa 04.05.2021 vyplýva, že poručiteľka trpela diagnózou
Alzheimerová demencia. Zo záverov prepúšťacej správy z NSP Spišská Nová Ves zo dňa 01.11.2021

taktiež vyplýva tá skutočnosť, že poručiteľka trpela Alzheimerovou demenciou, kvantitatívnou poruchou
vedomia - dementným syndrómom. S poukazom na vyššie uvedené psychologické a lekárske správy
majú žalobcovia za to, že darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom otázku
vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy žalobcovia navrhujú riešiť ako prejudiciálnu otázku. Keďže
poručiteľka by mala byt' vlastníčkou nehnuteľností v čase jej smrti, tieto by mali byt' predmetom

prebiehajúceho dedičského konania. Žalobcovia majú na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva
naliehavý právny záujem, ktorý je daný tým, že takéto rozhodnutie je podkladom v konaní o dedičstve,
ako aj podkladom pre následné uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.
K otázke vecnej legitimácie účastníkov konania žalobcovia uviedli, že táto svedčí všetkým označeným
účastníkom konania, nakoľko títo sú jedinými zákonnými dedičmi po poručiteľke a v danom prípade ide o

nútené procesné spoločenstvo v zmysle 78 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Pred podaním žaloby
žalobcovia oslovili žalovaného v 2. rade, či nechce vystupovať na strane žalobcov, no tento sa vyjadril,
že akceptuje právny stav aktuálne zapísaný na liste vlastníctva. Nezostávala im teda iná možnosť ako
ho označiť za žalovaného v 2. rade.

3. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe s jej obsahom nesúhlasil. Poukázal na to, že
predmetný byt získal do osobného vlastníctva dňa 31.10.2000 kúpou od spoločnosti H. U. G. H. I.,
pričom ho kúpil čiastočne z vlastných finančných prostriedkov a čiastočne z pôžičky, ktorú včas a riadne
splatil podľa ústnej dohody. O túto kúpu bytu bol požiadaný práve poručiteľkou, nakoľko táto v čase
ponuky bytu na odpredaj spoločnosťou H. U. nemala na jeho kúpu finančné prostriedky. V uvedenom

byte v tom čase bývali už len oni dvaja, žalovaný a poručiteľka, ostatní jeho bratia v tom čase už
mali svoje vlastné bývanie. Ďalej uviedol, že potom čo si priviedol domov svoju priateľku za účelom
spoločného bývania, s čím však poručiteľka nesúhlasila a z obáv, že by žalovaný poručiteľku mohol
vyhodiť z bytu, táto začala na neho naliehať, aby jej daroval časť bytu a tak ju ubezpečil, že sa k nej
takto nikdy nezachová. Nakoľko sa nechcel stále hádať, pristúpil k darovaniu polovice bytu , kedy sa

tak rozhodol sám, aby poručiteľku dostatočne ubezpečil a upokojil. Nezaoberal sa v tom čase možnými
právnymi dôsledkami, ktoré z darovania bytu vyplynuli, a síce že stávajú po smrti poručiteľky zo zákona
dedičmi všetci súrodenci. Keby o týchto skutočnostiach vtedy vedel, dal by poručiteľke len dosmrtné
právo na užívanie bytu, nakoľko uvedený byt si zaobstaral sám z vlastných finančných prostriedkov.
Potom, čo sa o darovaní polovice bytu dozvedeli bratia - žalobcovia nastali medzi žalovaným a nimi

ako súrodencami spory a hádky, kde mu títo neustále pripomínali, aby si nezabudol zabezpečovať
finančné prostriedky na vyplácanie ich podielov na dedičstve. Do týchto sporov sa miešali aj manželky
žalobcov. Nakoľko poručiteľka ťažko znášala prítomnosť vtedajšej priateľky žalovaného v domácnosti,
rozhodli sa s priateľkou odsťahovať do Českej republiky, do mesta R., pričom poručiteľku ponechal
bývať v ich byte z dôvodu, že k nemu mala silný citový vzťah. V ďalšom popisoval svoj pobyt v Českej

republike, ako aj dvojmesačný pobyt poručiteľky v Českej republike u jeho brata – žalovaného v 2. rade
a jej následný návrat do bytu, a aby následne uviedol, že v roku 2019 bol telefonicky kontaktovaný
žalobcami, že poručiteľke sa rapídne zhoršuje zdravotný stav, vyžaduje si nepretržitú starostlivosť,
preto navrhli mu dve riešenia a to jej umiestnenie do domova dôchodcov s tým, že budú požadovať
predaj bytu a ich vyplatenie z maminej polovičky bytu, alebo že žalovaný príde poručiteľku dochovať.

Nakoľko nesúhlasil s umiestnením poručiteľky do domova dôchodcov, presťahoval sa späť spoločne
sjehovtedajšouneplnoletoudcérou.Vďalšompopisovalpriebehakýmzabezpečovalstarostlivosťotúto
svoju dcéru a ako ju odviezol späť do Českej republiky, z čoho vyplynulo jeho následné dochádzanie
za ňou počas víkendov, kedy uviedol, že v čase týchto víkendov chodil na poručiteľku dozerať žalobcav 1. rade. Ďalej uvádzal, ako zabezpečili opatrovateľku pre poručiteľku, najprv počas pracovných
dní v čase od 7.00 do 15.00 hod., a neskôr potom čo sa opatrovateľka stala priateľkou žalovaného
ako hľadali opatrovateľku aj cez víkendy, čo vyústilo podľa podania žalovaného do toho, že žalobcovi

v 1. rade, ako aj žalobcovi v 2. rade , ktorý sa tiež už o opatrovanie prihlásil musel starostlivosť
o poručiteľku zaplatiť. Následne potom, čo žalovanému v 1. rade u jeho zamestnávateľa (v B.) po
uplynutí doby určitej nepredĺžili ďalej zmluvu, tento požiadal o opatrovateľský príspevok na UPSVaR.
V tejto súvislosti uviedol, že poručiteľka bola vzatá na psychiatrické vyšetrenie ku R. S., preto lebo
žalovaný bol o nutnosti tohto vyšetrenia informovaný práve žalobcom v 1. rade , ktorý to odôvodnil

tak, že ak chce mat' schválený opatrovateľský príspevok musí predložiť čo najviac diagnóz a tak by
bolo dobré ešte vyšetrenie u psychiatra, nakoľko v prípade psychiatrickej diagnózy neexistuje dôvod na
zamietnutie opatrovateľského príspevku. Podľa žalovaného žalobca v 1. rade vedel, že ak poručiteľke
stanoviadiagnózuAlzheimerovachoroba,nebudeužspôsobilánaprávneúkony,takžemunebudemôcť
vrátiť polovičku bytu, ktorú jej daroval, takže si zabezpečí dedičstvo. Uviedol, že nechce spochybňovať
odbornosť R. S. a zapierať, že poručiteľka nemala psychické problémy, konkrétne problémy s pamäťou,

avšak keďže s ňou žil vie, čoho si poručiteľka bola ešte vedomá a čoho už nie. Uviedol, že poručiteľka
mala problémy s krátkodobou pamäťou, strácala orientáciu v dátumoch, nevedela, aký je deň v týždni,
aký je rok, koľko je práve hodín, strácala motorickú zručnosť, čo bolo ovplyvnené aj inými diagnózami,
avšak do poslednej chvíle poznala všetkých členov svojej rodiny po mene, vedela vymenovať, v akom
poradí sa jej ako deti narodili, vedela meno svojho nebohého manžela, v ich rozhovoroch sa často

vracala do minulosti a hovorila o zážitkoch, keď boli malí, na niektoré si ešte pamätal aj samotný
žalovaný. Tiež uviedol, že počas života niekoľkokrát slušne požiadal poručiteľku o vrátenie daru práve
na základe zistenia skutočností, že sa po jej smrti stávajú zákonnými dedičmi všetci štyria súrodenci.
Poručiteľka s tým nesúhlasila znovu len zo strachu o stratu bývania prípadne o umiestnenie do domova
sociálnych služieb, a argumentovala slovami na to je ešte dosť času, a že neskôr to dá do poriadku. Keď

poručiteľka vedela, že sa jej zdravotný stav rapídne zhoršuje, sama ho požiadala, aby ju vzal k notárovi,
že mu chce polovicu bytu vrátiť. Notára s riadne informoval o poručiteľkinej Alzheimerovej chorobe,
a bol upovedomený notárom, že bez lekárskeho vyšetrenia nemôže tento úkon urobiť. Preto navštívili
všeobecného lekára, MUDr. file_0.jpg

file_1.wmf

D. S. so žiadosťou a vyšetrenie spôsobilosti na vykonávanie právnych úkonov. Vyšetrenie prebehlo
riadne v prítomnosti poručiteľky, kde ju doktorka riadne vypočula v danej veci, na základe čoho vydala
príslušný doklad. Ďalej uviedol, že ani notár by nebol spísal darovaciu zmluvu, keby nemohol takýto

doklad v plnej miere akceptovať a nepovažoval ho za dostatočný a platný. Aj notár poručiteľku pred
vyhotovením zmluvy a jej podpisom ešte riadne vypočul v danej veci, poručiteľka zmluvu riadne
vlastnoručne podpísala za prítomnosti svedkyne P. Q., a jej podpis bol u notára riadne overený.

4. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení sa k žalobe uviedol, že predmetný byt odkúpil do svojho osobného

vlastníctva žalovaný v 1. rade a užíval ho spoločne s ich matkou – poručiteľkou. Bohužiaľ' nastala
situácia, kedy poručiteľka nadobudla obavy, že by mohla byť z bytu vyhodená a preto jej žalovaný
v 1. rade pre pokoj jej vedomia polovicu bytu daroval. Túto polovicu bytu potom poručiteľka darovala
žalovanému v 1. rade späť. Tiež uviedol, že žalovaný v 1. rade sa o poručiteľku riadne a s láskou staral
v čase, keď táto na tom nebola po zdravotnej stránke najlepšie a hlavne vďaka nemu mohla dožiť v

prítomnosti svojich najbližších. Podľa tohto žalovaného neexistuje právny a ani morálny dôvod, prečo
by sa mal žalovaný v 1. rade o svoj byt s kýmkoľvek deliť. Nemá jediný dôvod na to, aby zneužil bratovu
dobrotu, keď prenechal poručiteľke polovicu bytu, a teraz spochybňoval poručiteľkin zdravý úsudok a
„ pral“ sa o dedičstvo.

5. Žalobcovia v písomnej replike reagujúc na vyjadrenie žalovaného v 1. rade vyjadrili pochybnosť nad
pravdivosťou jeho argumentácie týkajúcej sa okolností za akých došlo k prevodu spoluvlastníckeho
podielu k bytu o veľkosti 1 k celku v roku 2004, a síce že kedy bol tento žalovaný vedel, že sa darovaný
spoluvlastnícky podiel na byte po smrti poručiteľky stane predmetom dedičstva, tejto by zriadil len
právo doživotného užívania a k darovaniu časti bytu by nepristúpil, a to poukazujúc na ust. čl. X ods.

2 Kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2000 (predloženej žalovaným v 1. rade) , podľa ktorého žalovaný v
1. rade ako kupujúci uznal poručiteľke právo dožitia v prevádzanom byte. Argumentácia žalovaného
v 1. rade sa tak javí ako zavádzajúca, nepravdivá a nereflektujúca skutočné dôvody darovania časti
bytu matke. V ďalšom odmietali žalovaným uvádzané tvrdenia , z akých dôvodov nemohla neboháporučiteľka u žalobcov bývať a podávali svoje vyjadrenie k týmto tvrdeniam., ako aj k tvrdeniam za
akých okolnosti nebohá poručiteľka mohla opúšťať svoj byt. K tvrdeniam o umiestnení poručiteľky
do domova dôchodcov uviedli, že z ich strany šlo o návrh možnosti riešiť situáciu okolo poručiteľky,

ktorá si s postupne sa zhoršujúcim zdravotným stavom vyžadovala stále viac starostlivosti. Kategoricky
popreli tvrdenia, že by sa o nebohú poručiteľku nestarali a v tejto súvislosti poukazovali na to, že
starostlivosť' o ňu u nahrádzali žalobcovia a ich manželky práve vtedy kedy žalovaný nebol doma.
Ďalej poukázali na incident opatrovateľky – terajšej partnerky žalovaného v 1. rade s poručiteľkou , pri
ktorom opatrovateľka fyzicky napadla poručiteľku, čoho priamym svedkom bol i žalovaný v 1. rade, a

bezprostredne po incidente došlo k ukončeniu opatrovania poručiteľky. Poukázali na obsah lekárskej
správy od R. S., z ktorej vyplýva, že už v roku 2019 bol zdravotný stav poručiteľky zhoršený a že
kognitívne funkcie poručiteľky boli narušené, a to v stredne ťažkom stupni. Zdôraznili, že k prevodu
spoluvlastníckeho podielu k bytu došlo o takmer 2 roky neskôr, z čoho je zrejmé, že zdravotný stav
poručiteľky bol ešte horší, o čom svedčí i záver vyplývajúci z lekárskej správy, podľa ktorého šlo o stav
trvalý so zlou prognózou. Vzhľadom na zdravotný stav poručiteľky, konštatovali, že nebola poručiteľka

nebolaspôsobiláuzavrieťdarovaciuzmluvu.Rozporovaliajtvrdeniažalovanéhov1.rade,žeporučiteľka
do poslednej chvíle poznala všetkých členov rodiny po mene, vedela vymenovať v akom poradí sa jej
deti narodili, meno nebohého manžela, či zážitky z minulosti. Naopak tvrdili, že poručiteľka tesne pred
smrťou,tedaivčasepodpisudarovacejzmluvy,nebolaschopnásasamaaninajesť,nietoeštepodpísať
akýkoľvek dokument. V tejto súvislosti žalobcovia vyslovili pochybnosť, či podpis na darovacej zmluve je

skutočne poručiteľky. Uviedli, že žalovaným v 1. rade predložené potvrdenie od A. S. nemá relevantné
náležitosti ani lekárskej správy ani potvrdenia o spôsobilosti na právne úkony. Namietali, že A. S. je len
všeobecným lekárom a nemá potrebnú kvalifikáciu v odbore psychiatrie. a teda nemá ani spôsobilosť
vydávať potvrdenia o spôsobilosti na právne úkony. Tiež uviedli, že im nie je zrejmý dôvod, prečo podpis
overoval notár so sídlom v Kežmarku. keď poručiteľka mala problémy s pohybom a akékoľvek presuny

boli pre ňu zaťažujúce. Podľa žalobcov okolnosti za akých došlo k podpisu darovacej zmluvy, ktorou
došlo k prevodu predmetu sporu z poručiteľky na žalovaného v 1. rade, sú pochybné a svedčia skôr
o špekulatívnom a vopred dobre premyslenom konaní žalovaného v 1. rade ako o ním tvrdenej snahe
žalobcov neoprávnene nadobudnúť dedičstvo. Tiež poukázali na to, že žalovaný v 1. rade ich ešte
pred smrťou poručiteľky ich oslovil s ponukou, že im za podiel poručiteľky na predmete sporu vyplatí

každému po 5.000,- EUR, k čomu napokon nedošlo, keďže žalovaný v 1. rade nedisponoval potrebnými
finančnými prostriedkami. Podľa nich aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že akceptoval nárok žalobcov
na predmet sporu. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade uviedli, že argumentácia žalobcov je totožná
s argumentáciou vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného v 1. rade, a preto ju z dôvodu hospodárnosti
neopakujú. Napokon v závere uvedenej repliky žalobcovia uviedli, že upravujú svoje tvrdenia uvedené v

žalobe, a to že predmetom sporu majú byt' nehnuteľnosti patriace do výlučného vlastníctva poručiteľky
poukazujúc na to, že v čase podania žaloby nedisponovali darovacou zmluvou, ktorou bol predmet sporu
prevedený na žalovaného v 1. rade, a teda nemali ani vedomosť o tom, že predmetom sporu má byt'
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k celku, a nie celá nehnuteľnosť. Zároveň však tiež uviedli, že v
ostatnom žalobcovia trvajú na tvrdeniach obsiahnutých v žalobe. Zároveň ale tiež uviedli, že v ostatnom

trvajú na tvrdeniach obsiahnutých v žalobe a že navrhujú, aby súd rozhodol v intenciách podanej žaloby.

6. Žalovaný v 1. rade v písomnej duplike zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach uvedených v
jeho vyjadrení k žalobe vo vzťahu k okolnostiam, za akých došlo k prevodu časti bytu na poručiteľku
v roku 2004. Ďalej ohľadom zabezpečenia opatery z jeho strany zopakoval, že mu v telefonáte bolo

jasne povedané, že ak sa o matku starať nepríde, bude umiestnená do domova dôchodcov, pričom
sa bude od neho požadovať predaj bytu a vyplatenie podielu na dedičstve. Rovnako zopakoval, že
žalobcom bola ponúknutá možnosť, aby opatrovali poručiteľku v domácnosti žalovaného v 1. rade t.j.
v byte, ktorý v tom čase s ňou, avšak tento návrh žalobcovia odmietli z dôvodu nutnosti dochádzania
a zníženia ich príjmu. K okolnostiam týkajúcim sa incidentu medzi poručiteľkou a jej opatrovateľkou D.

B. žalovaný uviedol, že táto nikdy fyzicky nenapadla poručiteľku, len došlo medzi nimi k ostrej výmene
názorov, kedy tejto hádke predchádzalo dlhodobé zlé správanie poručiteľky voči tejto opatrovateľke
a jej maloletému synovi, ktorého poručiteľka dvakrát fyzicky napadla a opatrovateľku neustále urážala
nevhodnými výrazmi, zvlášť po tom, ako sa stala priateľkou žalovaného v 1. rade. Zároveň poukázal na
to, že žiaden zo žalobcov nebol svedkom tejto uvedenej hádky. Ďalej uviedol, že táto jeho priateľka sa po

skončení opatrovania často zdržiavala v byte, v ktorom bývala poručiteľka a to aj v období tesne pred jej
smrťou, takže bola svedkom správania a vyjadrovania sa poručiteľky. Od času, kedy došlo k ukončeniu
jej sa jej zdravotný stav zhoršil len v oblasti motoriky, nie však v psychickej oblasti, konkrétne v oblasti
demencie. Žalovaný ďalej uviedol, že návrh žalobcov na umiestnenie poručiteľky do domova dôchodcovbol motivovaný ich neochotou sa o ňu starať, pričom zároveň poukázal na to, že samotná poručiteľka
rázne odmietala umiestnenie do domova dôchodcov, dokonca sa vyjadrovala o spáchaní samovraždy
v prípade, ak by bola do nejakého ústavu umiestnená. K vyšetreniu poručiteľky u psychiatričky A. S.

opätovne poukázal na to, že išlo o vyšetrenie z dôvodu potrebnosti ďalšej diagnózy na schválenie
opatrovateľského príspevku a že s týmto vyjadrením i návrhom na vyšetrenie prišiel práve žalobca v
1. rade. Išlo o jediné vyšetrenie bez následných kontrol prípadnej zmeny zdravotného stavu, ktorého
výsledky mohli byť ovplyvnené aj inými zdravotnými problémami poručiteľky, napr. neustálymi bolesťami
končatín a chrbtice, sťaženým pohybom a celkovo rýchlou únavou po akejkoľvek už i nižšej fyzickej

záťaži a pod. Aj z dôvodu ďalších zdravotných problémov sa poručiteľka odmietala podrobiť ďalším
vyšetreniam, a to zvlášť tých, ktoré neboli nevyhnutné pre predpis liekov. Pokiaľ ide o Alzheimerovu
chorobu, mala predpísaný len liek v podobe náplasti Excelon, ktorý jej vybavila manželka žalobcu v
2. rade, nakoľko pracuje na neurologickom oddelení v nemocnici v Levoči. Rovnako jej po zhoršení
zdravotného stavu vybavila aj pobyt a kompletné vyšetrenia vrátane neurologického vyšetrenia, čím
žalovaný v 1. rade chce poukázať na skutočnosť, že manželka žalobcu v 2. rade preto dobre pozná

personál spomenutej nemocnice. Žalovaný ďalej označil za nepravdivé tvrdenie žalobcom, že im mal
ponúknuť na ich vyplatenie za podiel poručiteľky na predmete sporu každému po 5000,-- eur. Naopak
tvrdil, že takúto ponuku dali žalovanému v 1. rade práve žalobcovia s tvrdením, že po smrti poručiteľky
si už nebudú nárokovať žiadne ďalšie dedičstvo. Žalovaný v 1. rade však s takýmto návrhom nesúhlasil.
Napokon žalovaný v uvedenej duplike poukázal na to, že žalobcovia zmenili svoje pôvodné skutkové

tvrdenie uvedené v žalobe, že poručiteľka bola výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, kedy
po novom majú byť podľa nich predmetom sporu nehnuteľnosti len v spoluvlastníckom podiele vo
veľkosti 1/2 ako podiel z celku. Podľa žalovaného v danom prípade nejde o zmenu žaloby podľa § 140
a nasl. CSP, nakoľko sa uvedenou úpravou nerozširuje uplatnené právo, ani sa neuplatňuje iné právo
resp. nedochádza k podstatnej zmene alebo doplneniu rozhodujúcich skutočností bez zmeny žalobného

petitu. V skutočnosti podľa žalovaného žalobcovia obmedzili svoj pôvodný žalobný návrh a domáhajú sa
menšieho nároku, a preto je potrebné posudzovať toto ich vyjadrenie ako čiastočné späťvzatie žaloby
podľa § 144 a nasl. CSP, o ktorom žalovaný žiadal rozhodnúť.

7. Následne na pojednávaní konanom dňa 11.10.2022 žalobcovia cestou svojho právneho zástupcu

prehlásením zaznamenaným do súdnej zápisnice uviedli, že vzhľadom na zistené okolnosti v súčasnej
dobe k druhej polovici spoluvlastníckeho podielu na predmetnom byte netrvajú na žalobe, teda
predmetom tohto konania sa vzhľadom na uvedené stáva len 1 bytu, ktorá bola predmetom darovania,
teda spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na predmetnom byte. Uviedli, že nevidia dôvod, aby osobitne
menili petit žaloby, keďže z obsahu žaloby vyplynulo, že predmetom sporu sú nehnuteľnosti v rozsahu

vlastníckeho podielu nebohej poručiteľky. Pokiaľ sú však žalovaní opačného názoru, navrhli potom
zmeniť petit tejto žaloby a to tak, že predmetom určenia sú špecifikované nehnuteľnosti v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1.

8.Vnadväznostinatožalovanícestousvojhoprávnehozástupcunatomistompojednávaníprehlásením

zaznamenaným do súdnej zápisnice navrhli, aby súd toto vyjadrenie žalobcov posúdil ako čiastočné
späťvzatie žaloby, keďže dochádza k zúženiu pôvodného návrhu.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, znaleckým dokazovaním vrátane výsluchu znalca, a na ich základe ustálil tento skutkový stav

veci:

10. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nebohá poručiteľka podľa Oznámenia o úmrtí zomrela dňa
XX.XX.XXXX.

11. Podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXXX vyhotoveného dňa 04.05.2023 a vedeného pre k.ú. G. H.
I., Mesto Spišská Nová Ves, Okres G. H. I. je žalovaný v 1. rade toho času vedený ako výlučný vlastník
nehnuteľnosti a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 8. poschodí, vo vchode č. XX, bytového domu
súp.č. XXXX, stojaceho na parc.č. XXXX, ako aj podielu o veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach uvedeného bytového domu, ako aj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXX/

XXXXX na pozemku - parcele reg. O. evidovanej na katastrálnej mape pod parc.č. XXXX o výmere XXX
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria (ďalej len ako „ byt č. XX“, príp. „ predmetný byt“) .12. Podľa uvedeného listu vlastníctva ako titul nadobudnutia pre uvedeného žalovaného sú uvádzané
Kúpna zmluva vedená pod katastrálnym číslom V- XXXX/XXXX – XXXX/XXXX a Darovacia zmluva
a zmluva o zriadení vecného bremena vedená pod katastrálnym číslom I. - XXXX/XXXX zo dňa

XX.XX.XXX-XXXX/XXXX. Zároveň je aj poznamenaný výmaz vecného bremena s právnym titulom -
Úmrtný list –N./-XXX/XXXX/-XXX/XXXX.

13. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vyššie uvedeným právnym titulom pod katastrálnym číslom
I./XXXX-XXXX/XXXX je Kúpna zmluva uzavretá dňa 31.10.2000 medzi spoločnosťou H. U. G. H. I.,

a.s. ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, na základe ktorej sa tento žalovaný stal
výlučným vlastníkom predmetného bytu a príslušného spoluvlastníckeho podielu k nemu ( článok II
predmetnej zmluvy).

14. Následne dňa 03.03.2004 uzavrel žalovaný v 1. rade ako darca s nebohou poručiteľkou ako
obdarovanou darovaciu zmluvu spísanú notárkou C. A. Q. vo forme Notárskej zápisnice sp.zn.

H. XXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX , na základe ktorej uvedený žalovaný daroval nebohej poručiteľke
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k celku na predmetnom byte a na podiele na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj na spoluvlastníckom podiele na pozemku - parcele
reg. O. evidovanej na katastrálnej mape pod parc.č. XXXX, na ktorom stojí bytový dom. Podľa pečiatky
SprávykatastraG.H.I. vkladuvedenéhospoluvlastníckehopodieluprenebohúporučiteľkubolpovolený

dňa 23.03.2004 pod číslom I. XXX/XXXX a právne účinky vkladu nastali toho istého dňa.

15. Dňa 08.09.2021 v Kežmarku uzavrela nebohá poručiteľka ako darkyňa a žalovaný v 1. rade
ako obdarovaný Darovaciu zmluvu a Zmluvu o zriadení vecného bremena, na základe ktorej nebohá
poručiteľka darovala uvedenému žalovanému svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k celku na

predmetnom byte ako aj na k nemu prináležiacom podiele na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu a na spoluvlastníckom podiele na pozemku - parcele reg. O. evidovanej
na katastrálnej mape pod parc.č. XXXX (článok II zmluvy) a zároveň v zmysle článku V uvedenej zmluvy
zmluvné strany uzavreli zmluvu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve nebohej poručiteľky
bezplatného doživotného bývania a užívania predmetného bytu v rozsahu , v akom tento užívala ku

dňu zriadenia uvedeného vecného bremena s povinnosťou žalovaného v 1. rade ako vlastníka toto jej
právo rešpektovať.

16. Na základe uvedenej darovacej zmluvy bol podľa rozhodnutia V. W. G. H. I., katastrálny odbor
pod číslom vkladu I. XXXX/XXXX dňa 15.10.2021 povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnému

bytu v prospech žalovaného v 1. rade v podiele 1 k celku, v dôsledku čoho sa stal výlučným
vlastníkom uvedeného predmetného bytu. Zároveň týmto rozhodnutím bol povolený aj vklad vecného
bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania predmetného bytu v prospech nebohej
poručiteľky.

17. Z predmetnej darovacej zmluvy zároveň vyplynulo, že podpis poručiteľky na uvedenej zmluve bol
osvedčený notárom C. G. U., kedy podľa osvedčovacej doložky nebohá poručiteľka uvedenú zmluvu
pred týmto notárom vlastnoručne podpísala a osvedčenie o pravosti jej podpisu bolo poznamenané do
knihy osvedčenia pravosti podpisov pod č. V. XXXXXX/XXXX. Rovnako tak pred uvedeným notárom
bol osvedčený aj podpis samotného žalovaného v 1. rade na uvedenej darovacej zmluve, kedy podľa

osvedčovacej doložky aj on uvedenú zmluvu pred týmto notárom vlastnoručne podpísal a osvedčenie
o pravosti jeho podpisu bolo poznamenané do knihy osvedčenia pravosti podpisov pod č. V. XXXXXX/
XXXX.

18. Podľa účastníckej výpovede žalovaného v 1. rade sa uzavretia predmetnej darovacej zmluvy okrem

neho samotného a nebohej poručiteľky zúčastnila aj svedkyňa P. Q., ktorá uvedenú skutočnosť vo
svojej svedeckej výpovedi potvrdila.

19. Samotný notár osvedčujúci podpisy na uvedenej darovacej zmluve - svedok C. G. U. vo svojej
výpovedi uviedol, že si konkrétne na tento prípad nespomína. Zároveň však uviedol, že pokiaľ sú

z jeho strany podpisy na príslušnej listine, tak sa jedná o podpis nebohej poručiteľky, a zároveň v čase
podpísania týchto listín nebohá poručiteľka musela sa mu javiť ako osoba spôsobilá na ich podpísanie.20. Podľa zhodných výpovedí ako žalovaného v 1. rade, tak aj svedkyne P. Q. sa uvedené podpisovanie
predmetnej darovacej zmluvy uskutočnilo na dvakrát. Pri prvom stretnutí notár po osobnom upozornení
žalovaným v 1. rade , že nebohá poručiteľka má druhý stupeň demencie ich informoval, že za daných

okolností uskutočnenie tohto právneho úkonu v uvedenej chvíli nie je možné, a upozornil ich , že nebohá
poručiteľka musí absolvovať vyšetrenie u doktorky na posúdenie jej schopnosť vykonať takýto právny
úkon , na základe čoho tak na druhý deň nebohá absolvovala predmetné vyšetrenie.

21.SvedkyňaA.D.S.,ktorásastalaošetrujúcoulekárkounebohejporučiteľkyvdecembri2020, uviedla,

že v tejto súvislosti ju telefonicky kontaktoval žalovaný v 1.rade, ktorý ju požiadal o vystavenie takéhoto
potvrdeniastým,žesitovyžadovalnotár.Zatýmtoúčelomsisvedkyňanebohúporučiteľkupredvolalana
vyšetrenie, počas ktorého podľa jej svedeckej výpovede zistila u nej stabilný stav. Svedkyňa uvádzala,
že sa nebohej poručiteľky pýtala na to, či vie o čo sa jedná, a tiež zistila, že menovaná bola orientovaná
časovo a miestne. Táto svedkyňa potvrdila , že v čase vykonávaného vyšetrovania nebohej poručiteľky
pre potreby vystavenia predmetného potvrdenia mala vedomosť o tom, že nebohá poručiteľka trpí

Alzheimerovou chorobou, nakoľko mala k dispozícii jej zdravotnú dokumentáciu, a z tejto dokonca mala
vedomosť aj o tom, že nebohá má trpieť stredne ťažkým stupňom demencie. Podľa výpovede tejto
svedkyne táto nebohej poručiteľke v rámci vyšetrenia kládla príslušné otázky, z odpovedí na ktoré zistila,
že nebohá poručiteľka bola orientovaná, takže ju považovala za spôsobilú. Svedkyňa bližšie popísala aj
priebeh uvedeného vyšetrenia, kedy uviedla, že ako prvé sa vylučuje kardiopulmonálna dekompenzácia,

či je stabilná z pľúcneho a srdcového hľadiska, a potom sa posudzuje orientačný neurologický deficit,
to znamená či u nej neprebieha akútna neurologická príhoda, napr. cievna mozgová príhoda, ktorá sa
môže prejavovať poklesom kútika prípadne poruchou reči, a samozrejme sa hodnotí u takejto osoby jej
orientácia. Podľa výpovede tejto svedkyne nebohá poručiteľka priamo nepovedala aký právny úkon
chce urobiť, ale pokiaľ to povedala táto svedkyňa, tak jej nebohá na to prikývla. Svedkyňa uviedla, že

nebohá poručiteľka bola skleslá, jej reakcie boli trošku horšie v tom zmysle, že nerozprávala sama, ale
len reagovala na položené otázky. Svedkyňa uviedla, že samotné vyšetrenie prebiehalo za prítomnosti
žalovaného v 1.rade, avšak poprela, že by nebohá poručiteľka bola ovplyvnená týmto žalovaným
v 1.rade, ktorý ju doprevádzal, poukazujúc na to, že v takýchto prípadoch, kedy je osoba ovplyvnená
sa u takejto osoby prejavuje zvýšená agresivita, alebo zvýšená dezorientácia, prípadne sa prejavuje

u nej zhoršenie spolupráce z jej strany, avšak u nebohej poručiteľky ani jeden z týchto prejavov nebol
zo strany svedkyne zaznamenaný.

22. Na základe uvedeného vyšetrenia tak dňa 07.09.2021 A. D. S. vystavila potvrdenie označené ako
„Lekársky list. Poukaz“, v ktorom potvrdila, že nebohá poručiteľka je spôsobilá na právne úkony.

23. Následne po obstaraní vyššie uvedeného potvrdenia sa podľa zhodných výpovedí ako žalovaného
v 1. rade, tak aj svedkyne P. Q. nebohá poručiteľka spoločne s týmto žalovaným a touto svedkyňou
opätovne dostavili k vyššie uvedenému notárovi, ktorý podľa výpovede žalovaného v 1. rade sám
vypracúvaval písomné znenie predmetnej darovacej zmluvy.

24. Ako uvedený žalovaný v 1. rade tak zhodne aj svedkyňa P. Q. uvádzali, že rozhovor sa nebohou
poručiteľkou uvedený notár vykonával dole pred svojim úradom, nakoľko nebohá poručiteľka v tom
čase bola na vozíku. Podľa výpovede žalovaného v 1.rade notár prišiel osobne k ich autu a s nebohou
poručiteľkou komunikoval o všetkom a takisto prišla k autu aj overovateľka podpisu (zamestnankyňa

notára), a tam to všetko prebehlo, nakoľko nebohá poručiteľka nemohla ísť hore schodmi. Aj svedkyňa
P. Q. vypovedala, že notár prišiel k ním dole, a pri podpise sa mal ešte nebohej poručiteľky pýtať, či vie
čo podpisuje, kedy mu táto potvrdila, že vie. Tiež podľa uvedenej svedkyne sa nebohá poručiteľka pri
tomto rozhovore jasne a zreteľne sa vyjadrovala.

25. Podľa zhodných výpovedí žalovaného v 1. rade ako aj svedkyne P. Q. na vypracovanie predmetnej
darovacej zmluvy notárom museli počkať, podľa svedkyne im bolo povedené notárom, že to bude trvať
dve hodiny, a tak v uvedený deň medzičasom navštívili A. B.- švagrinú svedkyne P. Q.. Svedkyňa A. B.,
ako aj jej partner – svedok E. B. uvedenú návštevu nebohej poručiteľky, ako aj žalovaného v 1. rade
a svedkyne P. Q. potvrdili.

26. Podľa výpovede svedkyne A. B. pri tejto návšteve sedeli vonku a rozprávali sa, keďže nebohá
poručiteľka bola na vozíku a do domu ju nemohli dostať, lebo majú schody na verande. Svedkyni sa
mala nebohá poručiteľka strašne sťažovať na syna A., ktorého uvedená svedkyňa nepozná, mala jejplakať ako malé decko, a táto svedkyňa ju upokojovala, že všetko bude dobre. Nebohá podľa svedkyne
stále opakovala, že prečo nedajú oni pokoj. Tiež mala uvedenej svedkyni uviesť, že to (byt) dá F., lebo
on sa o ňu stará. O iných témach sa nebavili. Aj svedkyňa P. Q. uvádzala, že pri tomto stretnutí sa s

nebohou poručiteľkou rozprávali o tom, že chce byt prepísať na žalovaného v 1.rade, na čo jej aj
švagriná (svedkyňa A. B.) hovorila, že dobre robí, lebo oni žalobcovia ho zjedia. Tiež potvrdzovala že
nebohá aj plakala, že prečo ona má také deti. Svedok E. B. potvrdil, že sa nebohá poručiteľka a jej
doprovod u nich zdržali 2-3 hodiny, popíjali kávu a že sa rozprávali, avšak obsah ich rozhovoru nepoznal,
keďže sa pri nich nezdržiaval a osobne s nimi nehovoril.

27. Samotný notár C. G. U. si konkrétne na tento prípad nespomínal, avšak zároveň vo všeobecnosti
popísal, ako overuje spôsobilosť osoby pred ním konajúcej na príslušný právny úkon, kedy uviedol, že
pre neho je dôležité akým dojmom na neho táto osoba pôsobí, či je orientovaná časovo a miestne,
a prípadne ak je tam nejaká pochybnosť žiada účastníka , aby zabezpečil príslušné lekárske potvrdenie
o zdravotnom stave takejto osoby. Tie dodal, že aj keby mu bolo predložené takéto lekárske potvrdenie

o spôsobilosti a dotyčná osoba by sa mu navonok javila ako nespôsobila na takýto právny úkon, tak
by podpis takejto osoby neodsvedčil. Ďalej uviedol, že orientáciu takejto osoby zisťuje tak, že sa snaží
s ňou komunikovať, a v prvom rade sa opýta či dotyčná osoba vie o aký úkon ide, ktorý podpisuje, a tiež
či takýto úkon podpisuje dobrovoľne. Poukázal na prípad, že pokiaľ ide o rodiča so svojim potomkom,
a takáto osoba (potomok) len mechanicky opakuje čo mu uvádzajú jej príbuzní, tak v takomto prípade

nedokáže overiť spôsobilosť u takejto osoby. Uvedený svedok nepripustil, že by pred ním bolo možné
vykonať podpis osoby tým spôsobom, že by takejto osobe niekto fyzicky pomáhal, napr. že by jej viedol
ruku. Zotrval na tom, že sa takáto osoba pred ním musí podpísať tak ako sa dokáže podpísať.

28. Podľa žalovaného v 1. rade, bola to samotná nebohá poručiteľka, ktorá sa rozhodla že mu vráti

predmetný podiel na byte späť, pričom to povedala aj v rodine, a to sestrám a švagrine P. Q.. Svedkyňa P.
Q. potvrdila, že jej nebohá poručiteľka uvádzala, že ide byt prepísať synovi - žalovanému v 1.rade kým
ešte žije. Rovnako taj aj svedkyňa A. P., uvádzala, že pri poslednom kontakte s nebohou poručiteľkou
v apríli v roku kedy zomrela a kedy ju nebohá navštívila , jej táto uviedla, že prepíše svoj byt na
žalovaného v 1. rade lebo ten ju opatruje.

29. Podľa žalovaného v 1. rade sa tak nebohá poručiteľka rozhodla po incidente s manželkou žalobcu
v 2. rade, pri ktorom, keď sa hádali o byte, poručiteľka tejto uviedla, že čo jej je do toho. Aj svedkyňa
P. Q. tvrdila, že jej nebohá poručiteľka uvádzala , že ešte žije a už do nej skáču, pričom malo ísť o
manželku žalobcu v 2.rade, vo vzťahu ku ktorej jej nebohá uvádzala, že koľkokrát prišla, toľkokrát sa

s ňou táto dotyčná vadila.

30. Naproti tomu žalobca v 2. rade poprel tieto tvrdenia , že by sa jeho manželka mala stále hádať
s nebohou poručiteľkou, a v skutočnosti podľa neho išlo o hádky medzi nebohou poručiteľkou a jej
opatrovateľkou, prípadne synom tejto opatrovateľky. Aj samotná manželka žalobcu v 2. rade - svedkyňa

F. B. uvádzala, že nebohá poručiteľka s ňou dobre vychádzala, a že navzájom nemali ani jednu potýčku.
Podľa tejto svedkyne nebohá sa na ňu vždy tešila a vždy sa dopytovala kedy zase príde. Svedkyňa
zároveň tvrdila, že bola jediná nevesta ktorú mala nebohá rada, kým ostatné nevesty nemala veľmi
v láske. V tomto smere aj svedok O. B. tvrdil, že nebohá bola tvrdá povaha a nezniesla ani manželku
žalobcu v 1.rade, ani vnúčatá žalobcu v 1.rade, jednoducho sa pohnevala s manželkou žalobcu v 1.rade

a už bol medzi nimi koniec. O manželke žalobcu v 2. rade sa však nezmienil.

31. Podľa svedkyne F. B.- manželky žalobcu v 2.rade , jej nebohá poručiteľka mala tvrdiť, že sa bojí aby
ju F. G. X. (t.j. žalovaní) nedali do Domova dôchodcov.

32. Podľa žalobcu v 2. rade sa im nebohá poručiteľka tiež sťažovala, že ju chce jej opatrovateľka –
neskoršia partnerka žalovaného v 1. rade otráviť. Nebohá preto aj odmietala jesť a v tejto súvislosti aj
upozorňoval žalovaného v 1. rade, aby varil nebohej doma pred ňou, aby to videla, že je to od neho.
Aj svedkyňa F. B. uvádzala, že sa jej nebohá sťažovala na uvedenú opatrovateľku, s tým, že táto na ňu
kričala, že ty stará ku.. , že sa jej mala vyhrážať, že ten byt bude aj tak jej.

33. Uvedená bývalá opatrovateľka potvrdila nezhody s nebohou poručiteľkou, tvrdiac, že to bola
práve nebohá, ktorá túto svedkyňu nazývala neslušnými výrazmi, a tiež ubližovala aj v tom čase jej
šesťročnému synovi, pričom podľa tejto svedkyne nebohá sa k nej takto začala správať po tom, čosa stala partnerkou žalovaného v 1.rade. Uvedená svedkyňa tiež uviedla, že nebohá sa pred ňou
vyjadrovala, že ju nikto z toho bytu nevyhodí.

34. Pokiaľ ide o samotný zdravotný stav nebohej poručiteľky v čase pred podpisom spornej darovacej
zmluvy z obsahu rozboru znaleckého posudku č. 78/2023 znalca A. D. D. vyplynulo, že v apríli 2018
bola nebohá vyšetrená na neurologickej ambulanciu A. T. po páde, kedy bola orientovaná, mierne
ataktická, na CT mozgu zistené oblasti poškodenia mozgových ciev a známky mozgovej atrofie. V
tomto období narastali problémy s chôdzou, mala predpísanú pomôcku- štvorkolku. Následne v máji

2018 bola prijatá na Neurologické oddelenie v Levoči pre bolesti chrbtice, v diagnostickom závere sú
uvedené oblasti poškodenia chrbtice, polyneuropatický syndróm diabetický, s neuropatickou bolesťou, a
ďalšími diagnózami. V tomto období bola orientovaná, nie sú zaznamenané závažnejšie známky porúch
kognitívnych funkcií, avšak na CT mozgu sú už prítomné zjavné známky poškodenia mozgu.

35. Začiatkom roku 2019 podľa obsahu rozboru znaleckého posudku č. 78/2023 bola hospitalizovaná

na neurologickom oddelení v Levoči, kedy bola prijatá pre slabosť, nemohla sa postaviť a nevedela
prečo. Na CT mozgu sú badateľné známky chronickej hypertenznej enceflopatie, tj. poškodenia mozgu
pri vysokom tlaku, s drobnými ložiskami krvácania a ischémie bielej hmoty mozgu. V oblasti mozgovej
kôry sa nepopisujú oblasti ložiskového poškodenia, ale celková atrofia mozgu áno. Počas hospitalizácie
je zaznamenaná zhoršená spolupráca. V závere je uvedená diagnóza: Porucha chôdze v progresii

pri hypertenznej encefalopatii, dehydratácii s podielom gonartrozy bilat. Chron. postischemické lakúny
ponsu a BG bilat., splývajúce hyperintenzívne lézie hlbokej bielej hmoty v.s, vaskulárnej etiológie /
Fazekas 3/, chron. mikrohemorágie, chron. hypertenzná encefalopatia, kortikálna atrofia mozgu.

36. Následne dňa 22.7.2019 bola nebohá vyšetrená psychologicky u R. B. S., kedy podľa

psychologického nálezu uvedenej psychologičky z predmetného dňa vyplynulo, že nebohá poručiteľka
v čase vykonávaného vyšetrenia subjektívne uvedenej psychologičke uvádzala, že „ si odkúpili byt
do vlastníctva, a že najmladší syn ( žalovaný v 1. rade poznámka súdu) chce, aby byt prepísala
na neho, že „chlapci“ sa medzi sebou žerú, každý z troch „chlapcov“ má svoj byt, že by ona
vyplatila byt „chlapcom“, už našetrila, že sa o ňu stará jedna pani suseda a aj syn, ktorý bude brať

opatrovateľské ,a že ona sa tak rozhodla. Z obsahu uvedeného nálezu ďalej vyplynulo, že psychologička
vykonaným vyšetrením zistila, že kontakt s vyšetrovanou (poručiteľkou) bol nadviazateľný, no
nekvalitný, spolupráca preto sťažená, na zadávané otázky odpovedala, komunikácia bola jednoduchá,
formou otázka- odpoveď, reč bola vybudovaná, psychomotorické tempo inhibované, a konštatovala
prítomnosť lakrimozity. Výkon v kognitívnom teste svedčil pre kognitívny deficit na podklade organickej

alterácie CNS aktuálne dosahujúci pásmo stredne ťažkej demencie /MMSE-13 bodov/. Výkon kolísavý,
v popredí dezorientácia časom /kedy vyšetrovaná udávala nesprávny dátum/, osobou a miestom
bola prevažne orientovaná, narušená bola krátkodobá pamäť v oblasti vštepivosti, vybavovania si
z krátkodobej pamäti aj rekognícii , bezprostredná pamäť bola zachovaná, staropamäť nespoľahlivá.
Verbálna fluencia kvantitatívne výrazne obmedzená, počtový úsudok narušený ako aj koncentrácia

pozornosti. Zrakovo priestorové schopnosti značne oslabené, v subteste hodín neschopnosť zakresliť
číslice ani ručičky . Jazykové schopnosti hlboko subnormné , a to takmer vo všetkých oblastiach /písanie,
opakovanie slov a porozumenie jednoduchým inštrukciám/, schopnosť čítať a pomenovať predmety
je prevažne zachovaná. Grafický prejav bol simplexný, Kresba postavy a Baumtest poukazovali na
emočnú nezrelosť, neistotu a úzkosť v prežívaní, regres osobnosti a závislé tendencie voči okoliu. Obe

kresby so znakmi organicity. Záver bol, že osobnosť vyšetrovanej je simplexná, s oslabeným sociálnym
fungovaním, vyžadujúca pomoc a usmernenie zo strany okolia, resp. file_2.jpg

file_3.wmf

príbuzných. Stav trvalý, prognóza nepriaznivá.

37. Žalobca v 1. rade tvrdil, že nebohá poručiteľka uvedenú psychologičku navštívila niekoľko krát,
avšak žalovaný v 1. rade toto tvrdenie poprel uvádzajúc, že nebohá poručiteľka bola u menovanej
psychologičky len na jednom vyšetrení. Toto jeho tvrdenie nepriamo osvedčuje aj vyššie uvedený

psychologický nález, ktorý je jediný a ani samotný znalec pri vypracuvávaní znaleckého posudku s iným
výstupom od menovanej psychologičky sa nestretol.38. V novembri 2019 bola nebohá podľa lekárskej správy ako aj rozboru z posudku znalca
hospitalizovaná na neurologickom oddelení v Levoči. Prijatá pre celkovú slabosť, zhoršenie chôdze a
pamäti. Podľa objektívnych informácií bola často dezorientovaná, údaje a okolnosti pri príjme uvádzala

nepresne. Na CT mozgu neboli nájdené nové ložiskové zmeny, okrem už prítomnej mozgovej atrofie
a oblastí poškodenia bielej hmoty. V dekurze počas hospitalizácie je uvedené, že orientácia viazne,
najmi časová, bolo realizované MMSE vyšetrenie s výsledkom 18 bodov. Konštatuje sa Alzheimerova
demencia a je odporúčaná 24 hodinová starostlivosť. Nebohá mala predpísané antialzheimeriká.
Postupne sa jej zhoršovala mobilita.

39. V máji roku 2021 bola už prakticky imobilná, boli jej predpisované aj inkontinenčné pomôcky. V dňoch
30.06.2021 až 07.07.2021 bola nebohá hospitalizovaná na neurologickom oddelení, v G. H. I., kedy
bola pre zhoršenú reč a slabosť. Podľa syna bola čudná a zle reagovala. Sama uviedla, že jej bolo
nevoľno, nemohla rozprávať, ale už je lepšie, už dlhšie nechodí, bolia ju kríže. Bola orientovaná osobou
a miestom, ale nie časom. Nemala fatickú poruchu, poznávala okolie. Na MRI mozgu boli zistené

akútne ischemické lakuny - oblasti poškodenia periventrikulárne vpravo a vysoko frontálne subkortikálne
bilaterálne. Nodulárne „blooming“ artefakty mozočka, mozgového kmeňa a v oboch hemisférach mozgu
- v dif dg. st.p. mikrohemorágiach, amyloidná angiopathia. Leukoarióza, viaceré malatické lakuny
signálu CSF, atrofia mozgu. V rámci záznamov (v opise lekárskej správy zaznamenanom v znaleckom
posudku na str. 21) je dňa 03.07.2021 uvedený záznam, že nebohá jedla sama. Prepustená bola so

záverom ischemickej cievnej mozgovej príhody, s dysartriou, ľavostrannou hemiparézou- ochrnutím, s
MR verifikovanými ischemickými oblasťami. Ďalej je konštatovaný dementný syndróm a imobilizačný
syndróm.

40. Podľa obsahu rozboru znaleckého posudku č. 78/2023 v zázname v dekurze obvodnej lekárky zo

dňa 06.08.2021 je uvedená imobilita a občasné stavy dezorientácie. Dňa 07.09.2021 je však uvedenou
lekárkou vystavené potvrdenie označené ako „Lekársky list. Poukaz“, v ktorom lekárka potvrdzuje, že
nebohá poručiteľka je spôsobilá na právne úkony, pričom z účastníckej výpovede menovanej lekárka
vyplynulo, že nebohá bola orientovaná.

41. Žalovaný v 1.rade vo svojej účastníckej výpovedi tvrdil, že nebohá poručiteľka síce mala demenciu,
avšak nie v takom rozsahu, aby nevedela čo robí, prípadne kto sú. Pripustil, že mala stavy že sa
pozabudla, ale podľa tohto žalovaného to bolo už jej vekom. Nepopieral, že nemala stavy, kedy nevedela
ktorý je deň, avšak nebola v takom stave, aby ich nepoznala, prípadne že by nevedela čo robí, keď si
rozkázala že idú na návštevu ku sestre, ku švagrinej do Ovčieho, alebo na cintorín. Stalo sa, že niekedy

mala stavy že poplietla mená žalobcu v 1. rade, niekedy si nevedela spomenúť, niekedy hľadala okuliare,
ktoré mala na nose, a také maličkosti, avšak nebolo také ako sa to uvádza v lekárskych správach, a do
poslednej chvíle vedela čo robí. Podľa tohto žalovaného nemala nejaké bludné predstavy, ale pripustil,
že ich niekedy upodozrievala, že jej niečo ukradli, napríklad konkrétne zlato, z toho ich obviňovala, aj
keď to nebola pravda, lebo bolo v šuplíku, na čo si neskôr spomenula, aj ho tam našla. Tiež uvádzal,

že po fyzickej stránke nebohá nevládala, avšak nedovolil jej aby bola ležiaca, preto ju brával na vozík
a všade vozieval , ku rodine, alebo doktorom.

42. Aj svedkyňa D. B. – partnerka žalovaného v 1.rade. ktorá v období marca do augusta roku 2020
pôsobila ako opatrovateľka nebohej poručiteľky v dňoch od pondelka do piatku, v čase od 8.00 hod.

do 15.00 hod tvrdila, že keď si skúšala nebohú poručiteľku, či si pozná rodinných príslušníkov, táto
vedela podľa uvedenej svedkyne vymenovať mená všetkých svojich detí ako aj poradie kedy sa narodili,
vedela povedať meno nebohého manžela, vedela povedať mená svojich vnúčat, vedela v susedstve
uviesť mená svojich susediek, priradiť jednotlivé poschodia kde bývajú. Tiež vedela uviesť adresu svojho
bydliska. Rovnako tak mala orientáciu v samotnom byte, keďže vedela uviesť do akej miestnosti ide,

keď sa tam vybrala. Pokiaľ táto svedkyňa hľadala nejaký liek , poručiteľka jej vedela uviesť, kde sa tá
ktorá z týchto vecí nachádza, v komore dokonca uviesť aj konkrétnu zásuvku, v ktorej má túto ktorú vec
hľadať. Podľa tejto svedkyne sa správanie nebohej poručiteľky nezmenilo ani potom, čo prestala robiť
pre ňu opatrovateľku, pričom to vedela posúdiť z osobných stretnutí s ňou, keďže sa s ňou stretávala
aspoň raz do týždňa už ako partnerka žalovaného v 1. rade.

43. Podľa svedkyne D. B. počas obdobia kedy poručiteľku opatrovala tak tri – štyrikrát za uvedené
obdobie mala nebohá aj návštevy, kedy ju navštevovala P. Q., a ešte jedna pani, ktorej meno svedkyňa
nepoznala. Uvedenú návštevu nebohej poručiteľky potvrdila aj svedkyňa P. Q. - švagriná nebohej,ktorá podľa svojej výpovede nebohú navštevovala raz za mesiac, prípadne raz za 3 týždne. Uvedená
svedkyňa tvrdila, že v čase, keď sa takto stretávali sa s nebohá poručiteľka s ňou normálne rozprávala,
smiala, normálne vypila kávu.

44. Svedkyňa D. B. tiež uvádzala, že po tom čo už prestala opatrovať nebohú poručiteľku žalovaný
v 1. rade brával nebohú autom k rodine, do obce Ovčie, k bratovi, alebo švagrovi, a jeho manželke.
Aj svedkyňa P. Q. - švagriná nebohej poručiteľky vo svojej výpovedi uvádzala, že nebohá zvykla raz za
dva týždne k ním prísť, a nebohá chcela, aby ju žalovaný v 1.rade vozil, chcela aby išla aj ku sestre,

aj k ním, teda uvedenej svedkyni.

45. Stretnutia s nebohou poručiteľkou či jej návštevy vo svojich domácnostiach potvrdzovali aj iní
svedkovia.

46. Svedok O. B. – vo vzťahu ku ktorému sú strany sporu jeho synovcami - vypovedal, že s nebohou sa

stretával tri, resp. štyrikrát do roka, niekedy aj viac. V roku smrti nebohej chodil častejšie svedok k nej
asi trikrát, a to počas jari a leta, a tiež že nebohú žalovaný v 1.rade k svedkovi podľa jeho výpovede
doviezol v októbri pred jej smrťou. Pri tom stretnutí nebohá svedkovi uvádzala, že vrátila žalovanému
ten dar. Podľa svedka sa správala pekne, normálne, pekne sa u nich najedla, akurát, že nechodila a
bola na vozíku.

47. Svedkyňa A. P. uvádzala, že nebohá poručiteľka ju chodila navštevovať v G. K., keď chodila na
návštevu k svojej sestre. Naposledy takto uvedená svedkyňa s nebohou bola v kontakte v apríli v roku
kedy nebohá zomrela, lebo išli ku sestre, ale tá nebola doma. Podľa tejto svedkyne sa nebohá u nej
zdržala asi hodinu. Po tomto stretnutí mala nebohá nastúpiť ako aj vystúpiť sama z auta, akurát jej

žalovaný v 1. rade pomohol aby nespadla, keď išla k autu. Podľa svedkyne sa s nebohou rozprávali
o zdravíčku, o tom ako sa majú, a tiež o tom, že nebohá dá byt žalovanému v 1. rade, lebo ten ju opatruje.

48. Svedkyňa D. B. tiež uvádzala, že v čase kedy ešte bola opatrovateľkou nebohej , táto cca jeden, príp.
dvakrát do týždňa pokiaľ bolo pekné počasie, si tiež išla posedieť pred činžiak na lavičku k susedám

na rozhovor. To potvrdzovala vo svojej výpovedi aj svedkyňa N. E. - suseda nebohej poručiteľky,
podľa ktorej sa s nebohou stretávali aj pred bytovkou, zvyčajne v apríli, a to preto, lebo vždy v máji
táto svedkyňa zvykla odchádzať na letný pobyt, z ktorého sa vracala v októbri. Počas týchto posedení
sa zvykli rozprávať ako sa má, kde boli, a tiež sa zhovárali ohľadne zdravia, ale rodinné záležitosti
nerozoberali. Uvedená svedkyňa tiež uviedla, že nebohú poručiteľku navštívila v apríli v roku, v ktorom

nebohá zomrela, pričom pri rozhovore s nebohou nepostrehla, že by táto rozprávala z cesty. Podľa
svedkyne sa vyjadrovala jasne a zrozumiteľne., dokonca jej mala uvádzať, že hlavu má v poriadku, len
nohy jej odchádzajú.

49. Naproti týmto vyššie uvedeným tvrdeniam žalobca v 1. rade uvádzal, že nebohá poručiteľka ho

niekedy spoznávala, niekedy nie, vtedy videla v ňom niekoho iného. Uvádzal, že nevedela ani jeho
dátum narodenia a to v tom poslednom čase, keď už bol zhoršený jej zdravotný stav, a vtedy nepoznala
ani jeho deti, resp. vnúčatá.

50. Aj žalobca v 2. rade tvrdil, že komunikácia s nebohou pri jeho stretnutiach s ňou sa zhoršovala,

nebohá nevedela uviesť mená, spomenul situáciu , kedy sa pýtala na príchod žalobcu v 1. rade z R.,
lebo spomínala jeho meno, vtedy ju žalobca v 2. rade opravoval, že v R. je žalovaný v 1. rade. Podľa
tohto žalobcu nebohá poručiteľka rozprávala veľmi tichým hlasom, trebalo ju pozorne počúvať čo hovorí,
aj napriek tomu zvykla splietať.

51. Podľa žalobcu v 1. rade v auguste 2021 mala nebohá veľmi zhoršený stav. To vyvodzoval z toho,
že nebohá bola zvyknutá vo veľkom množstve variť guľáš pre štyri osoby, mala pritom veľký hrniec na
sporáku, pričom uvedený žalobca sám videl ako zo štvorlitrovej fľaše sypala do tohto hrnca orechy a
miešala to. Tiež uvedený žalobca poukázal na to, že nebohej poručiteľke sa zamykali vchodové dvere,
aby im neušla, lebo raz ju tento žalobca prichytil ako sa snažila ujsť z bytu, pričom nevedela uviesť

kde je. V tom čase bola len v papučiach a niekde išla.

52. Aj svedkyňa F. B. - manželka žalobcu v 2.rade uvádzala, že museli nebohej vypnúť plyn, lebo istý
čas aj varila polievku, v ktorej mala šupky od orechov. Uvedená svedkyňa tiež uvádzala, že v domácnostinebohej sa stratili kávové lyžičky, pričom nebohá si nevedela spomenúť kde sú. Tiež uvádzala, že
v poslednom období nebohá poručiteľka už len sedela, takmer vôbec nekomunikovala, zvykla spávať,
rozprávala do vetra, a to podľa tejto svedkyne aj v lete a septembri 2021. Táto svedkyňa poukázala

aj na situáciu, kedy ju nebohá poručiteľka pri jej návšteve oslovila krstným menom „C.“, pritom to nie
je jej meno, ale meno bývalej manželky manžela tejto svedkyne. Tiež poukázala na situáciu, kedy
nebohú navštívila dcéra tejto svedkyne a nebohá túto pri jednej príležitosti ani nespoznala. Napokon
táto svedkyňa poukazovala na výpadky pamäte nebohej , ktoré sa podľa tejto svedkyne prejavovali tým,
že, keď sa jej na niečo pýtali, tak nevedela odpovedať, bola ticho, a len na nich pozerala, prípade sa

prejavovali tak, že si nebohá plietla obdobie s Vianocami, čo sa prejavovalo tým, že sa dotazovala, kedy
jej postavia stromček, napriek tomu že Vianoce neboli.

53. K mesiacu september 2021, kedy malo dôjsť k uzavretiu spornej darovacej zmluvy, sa vyjadroval
žalobca v 1. rade v tom zmysle, že pol roka pred smrťou sa zdravotný stav nebohej rapídne zhoršil.
Podľa jeho vyjadrení nebohá nevládala chodiť, musel ju voziť na vozíku, a po byte len veľmi ťažko

prešla s chodítkom, nakoniec nebohá už ani nechodila, len ležala. Žalobca tiež tvrdil, že psychický
stav nebohej bol zlý, lebo 5 minút rozprávala normálne ale ďalších 5 minút bola niekde inde, „v inej
dimenzii“ , čo sa podľa žalobcu prejavovalo tým, že nebohá rozprávala v prítomnom čase napr. „ako
dobrevyzeráš“,alebo„dámesikávu“,preto,lebonebolaschopnásitakútokávuurobiť,aniudržaťhrnček
v ruke. Aj svedkyňa F. B.- manželka žalobcu v 2.rade uvádzala, že možno mesiac pred podpísaním

spornej darovacej zmluvy , pri návšteve nebohej poručiteľky túto našli v zlom stave, kedy bola prikrytá
len kožušinou bola jej zima, a keď sa jej uvedená svedkyňa dopytovala čo je s ňou, nebohá len dvihla
hlavu a uviedla, že jej je zima.

54. V súvislosti s týmto obdobím, kedy malo dôjsť k uzavretiu predmetnej darovacej zmluvy žalobca v 1.

rade uvádzal, že nebohá sa nedokázala ani sama najesť, že jej tiež musel pokrájať chlieb na drobné
kúsky, že sa jej triasli ruky a nedokázala sa ani napiť vody z pohára, a že ju musel tiež kŕmiť. Aj žalobca
v 2. rade tvrdil, že sa nebohá nedokázala najesť, a že jeho manželka keď jej doniesla obed musela
nebohú nakŕmiť, lebo táto nedokázala si udržať ani lyžičku. Túto jeho výpoveď potvrdzovala aj jeho
samotná manželka - svedkyňa F. B., ktorá uvádzala, že septembri 2021 musela nebohú kŕmiť lyžičkou

priamo do úst, lebo jednoducho nebohá poručiteľka už nezvládala žiadne úkony, už len sedela na gauči,
pričom ju bolo potrebné aj obliekať, či prebaľovať. Podľa svedkyne kŕmiť nebohú musela aj preto ,
nakoľko pokiaľ tanier stál pred nebohou, tak jednoducho len do neho pozerala a sama nejedla.

55. Naproti tomu, svedkyňa P. Q. - švagriná nebohej poručiteľky tvrdila, že nebohá poručiteľka v tom

čase u notára pri rozhovore s ním sa jasne a zreteľne vyjadrovala. Aj z výpovede svedkyne A. B., ktorú
nebohá spoločne so žalovaným v 1. rade a svedkyňou P. Q. pri návšteve notára, navštívili , vyplynulo,
že nebohá s touto riadne komunikovala. Rovnako tak svedkyňa A. D. S., ktorá v septembri 2021 (pred
vystavením písomného potvrdenia o zdravotnom stave nebohej) s nebohou komunikovala, kedy podľa
jej výpovede nebohá poručiteľka síce bola skleslá, jej reakcie boli trošku horšie v tom zmysle , že

nerozprávala sama, ale reagovala na položené otázky. Tiež uvádzala, že u nebohej nezaznamenala
žiaden z prejavov zvýšená agresivity, zvýšenej dezorientácie, či zhoršenej spolupráce, ako dôsledok
prípadného jej ovplyvňovania žalovaným v 1.rade. Aj svedkyňa Y. B. , podľa ktorej sa s nebohou stretla
asi dva mesiace pred jej smrťou, podľa jej výpovede s nebohou riadne komunikovala, aj keď táto už
nevyšla z auta, lebo ju boleli nohy.

56. Svedkyňa I. K. zase uvádzala, že ju nebohá poručiteľka navštívila v polovičke septembra, kedy sa
objavila u nich na dvore pri ceste z cintorín, na ktorom bola spoločne so žalovaným v 1. rade. Podľa
svedkyne bola na vozíčku, zdržala sa asi pol hodiny, a nejavila žiadne známky demencie, spomínala na
staré časy. Svedkyňa si rovnako u nej nevšimla žiadne výpadky pamäte a ani nezmyselné vyjadrenia,

ktoré by nenadväzovali na tému rozhovoru. Podľa svedkyne, rozprávala normálne, dokonca sa nie veľmi
pekne vyjadrovala o ďalších synoch, použila aj vulgárne výrazy za čo ju mala táto svedkyňa aj karhať.

57. Aj svedok O. B. uvádzal, že v októbri pred smrťou žalovaný v 1.rade k ním nebohú poručiteľku
doviezol a že táto pri tom stretnutí im uvádzala, že vrátila žalovanému ten dar. Podľa tohto svedka sa

nebohá vtedy správala pekne, normálne, akurát, že nechodila a bola na vozíku. Pekne sa u nich aj
najedla. Dokonca istý čas s ňou uvedený svedok ostal ajsám (potom, čo žalovaného v 1. rade prehovoril,
aby s ňou nešiel na cintorín) a viedol s ňou normálny rozhovor.58. Stretnutie s nebohou po prepise bytu na žalovaného v 1. rade potvrdila aj svedkyňa P. Q., podľa
ktorej nebohá pri tomto ich stretnutí bola v poriadku a normálne sa s nimi rozprávala.

59. Zo záverov znaleckého posudku č. 78/2023 znalca A. D. D. (ďalej len ako „znalecký posudok“
a „znalec“) vyplynulo, že zdravotný stav nebohej v čase 5 rokov pred smrťou bol charakterizovaný
postupným zhoršovaním a polymorbiditou- t.j. prítomnosťou mnohých ochorení, ktoré vzájomným
pôsobením zaťažujú organizmus a komplikujú liečbu. V jej prípade to bol vysoký tlak krvi, diabetes
mellitus, obezita, metabolický syndróm, poškodenie kĺbov a chrbtice. Od roku 2018 bola viackrát

hospitalizovaná na neurologickom oddelení, spočiatku pre poruchu chôdze, ktoré vyplývali z preťaženia
pohybového aparátu, ale aj z narastajúcich problémov s prekrvením mozgu. V roku 2019 jej bola
diagnostikovanádemenciastrednéhostupňaazobrazovacímimetódamibolinájdenépomernerozsiahle
oblasti poškodenia mozgu a atrofia mozgu. V roku 2021 sa prehlbovala porucha chôdze začiatkom
júla 2021 bola hospitalizovaná na neur. oddelení s čerstvou cievnou mozgovou príhodou, bola
dezorientovaná miestom aj časom, a aj po prepustení mala stavy dezorientácie. Bola imobilná. V

nasledujúcom období došlo k novej cievnej príhode a terminálnemu zhoršeniu zdravotného stavu s
exitom12.11.2021.Nebohátedabolavovážnomtelesnomstave,trpelaimobilitouzpoškodeniachrbtice,
poškodenia váhonosných kĺbov a pri mozgovom poškodení.

60. Podľa znalca v čase podpisu zmluvy nebohá trpela demenciou stredného stupňa, pričom išlo o

zmiešaný typ demencie, t.j. Alzheimerov typ demencie (charakterizovaná je úbytkom mozgovej kôry) a
vaskulárny typ (charakterizovaná je oblasťami poškodenia mozgového tkaniva následkom uzáveru ciev,
alebo krvácania). Podľa znalca s najväčšou pravdepodobnosťou nešlo teda o typickú Alzheimerovu
demenciu, ale skôr vaskulárnu-cievnu demenciu s Alzheimerovskou zložkou. V rámci svojej výpovede
znalec popísal fyzické a psychické rozdiely medzi oboma typmi , kedy pokiaľ ide o ich fyzické odlišnosti

pri Alzheimerovej demencii podľa znalca dochádza k úbytku mozgovej kôry a je vidieť, že dochádza k jej
stenšovaniu, pri cievnej demencii zase vidíme to, že mozgové tkanivo je ako keby prestúpené dutinkami,
dutinky vznikajú z toho, že dôjde k ohraničenému odumretiu tkaniva, mozgovej kôry alebo v oblasti
pod kôrou. Psychické rozdiely medzi nimi sa zase prejavujú tak, že pri demencii Alzheimeroveho typu
dochádza k plynulému a progresívnemu úbytku pamäte a rozumovej schopnosti, vidíme tam aj obraz

toho, že z človeka sa vytráca jeho osobnosť. Pri cievnej demencii dochádza ku tzv. ostrovčekovitému
výpadku určitých mozgových funkcií, dochádza ku celkovému spomaleniu myslenia, zníženej pružnosti
myslenia, človek postihnutý cievnou demenciou býva emočne labilný, depresívny, plačlivý. V tejto
súvislosti poukázal na svoj rozbor v závere znaleckého posudku, a to konkrétne na Hachinského
ischemické skóre, v ktorom sú vymenované kritéria, ktoré umožňujú zaradiť patologický stav dotyčného,

čo umožňuje rozlíšiť cievnu demenciu od Alzheimerovej. V prípade Alzheimerovej demencie dochádza
k odbúraniu charakteristík osobnosti u konkrétnej osoby, u cievnej demencie to však nebýva takto
nápadné. V prípade cievnej demencie nemusí nutne dôjsť ku úbytku rozumovej schopnosti, ako pri
Alzheimerovej demencii. V prípade cievnej demencie to závisí od toho, či dôjde alebo nedôjde k novej
cievnej príhode. Znalec vo výpovedi pripustil, že u nebohej pravdepodobne došlo aj k zhoršeniu stavu

nebohej oproti stavu v r. 2019, avšak zároveň zdôraznil, že to nevie s istotou tvrdiť, nakoľko v zdravotnej
dokumentácii chýba popis jej psychického stavu zameraný na to, akú má úroveň pamäte, ako dokáže
po psychickej stránke fungovať.

61. Zo záverov znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že nebohá nebola orientovaná v čase, musela

mať výrazne spomalené a ťažkopádne uvažovanie, mala ťažkosti pri učení sa novým informáciám
a mala ťažkosti aj pri vybavovaní si starých informácií. Podľa údajov v zdravotnej dokumentácii si
mohla uvedomovať svoj stav, ale nie úplne a zrejme nevedela svoje užívané lieky (už v roku 2019
je zaznamenané počas hospitalizácie nevedela uviesť lieky). Je možné predpokladať, že poznávala
svojichpríbuznýchamohlabyt'orientovanámiestom.Súzaznamenanéporuchyúsudku,sparanoidnými

prejavmi (myslela si, že ju príbuzní okrádajú). Zároveň podľa dokumentácie trpela „intermitentnou
dezorientáciou“, čo pravdepodobne znamená prechodné stavy zmeneného vedomia. Podľa znalca ak
je už stanovená diagnóza demencie- čo v čase podpisu bola - nie je z medicínskeho hľadiska uznávaná
existencia tzv. svetlej chvíle ( cit. z P.Pavlovský kol.: Soudní psychiatri a psychologie, GRADA Publishing
a.s, 2009: s. 42 .nelze v této souvislosti uznat existenci tzv. lucidního intervalu.“).

62. Nebohá podľa znalca netrpela úplnou stratou pamäti, ale mala pamäťové funkcie poškodené.
Porucha pamäťových funkcií bola u nebohej zistená už v roku 2019, a musela byt' prítomná aj v čase
podpisu zmluvy v septembri 2021. Išlo o narušenie učenia sa novým informáciám, sťažené vybavovaniesi informácií z pamäti, nespoľahlivé vybavovanie si aj staropamäti. Udalosti závažnejšie, alebo pre ňu
významné si na určitý čas dokázala zapamätať (napr. v nemocnici vedela vysvetliť okolnosti pádu).
Okrem pamäti mala narušené verbálne schopnosti, kde sa prejavovalo spomalené tempo myslenia,

narušený mala počtový úsudok (vid' napr. 7- test na MMSE v roku 2019) a vizuopriestorové schopnosti
(MMSE 2019).

63. Podľa záverov znalca ovplyvnenie nebohou inou osobou nemožno vylúčiť vzhľadom na demenciu a
ťažký telesný stav v čase podpisu zmluvy, kedy bola už úplne odkázaná na opateru inej osoby.

64. Podľa znalca demencia je ochorenie trvalého charakteru, a teda ako v rámci svojej výpovede
doplnil, nemôžeme očakávať, že dôjde ku nejakému zlepšeniu, či už ide o Alzheimerovú demenciu,
alebo cievnu demenciu. Ako ďalej vyplynulo zo záverov jeho znaleckého posudku demencia stredného
stupňa býva dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, avšak zároveň v rámci svojej
doplňujúcej výpovede uviedol, že z toho automaticky nevyplýva, že na všetky právne úkony. V tejto

súvislosti aj v záveroch posudku poukázal na to, že je zrejmé, že v čase diagnózy demencie, v roku
2019, sa nebohá ešte zaoberala myšlienkou prevodu bytu na syna a uvedomovala si vtedy, že prejav
jej vôle by vyvolal právne následky. V tejto súvislosti vo svojej doplňujúcej výpovedi poukázal na
psychologické vyšetrenie R. S. z r.2019, kde táto zistila, že nebohá v tom čase trpela demenciou,
uviedla, že išlo o demenciu stredného stupňa, avšak počas vyšetrenia bolo zrejmé, že nebohá sa

otázkou darovania zaoberala a uvedomovala si možné právne následky. Odvtedy sa jej fyzický stav
zhoršil, a pravdepodobne s cievnou príhodou aj psychický stav, avšak nie je dostatok informácii, aby
skutočnú hĺbku tohto zhoršenia bolo možné nejakým spôsobom vyčísliť, na čo napokon poukazuje aj
v záveroch svojho znaleckého posudku, kedy uvádza , že v roku 2021, po novej cievnej príhode, chýba
podľa znalca podrobnejšie posúdenie jej kognitívnych funkcií. Informácie zo zdravotnej dokumentácie sú

rozporného charakteru a reflektujú menlivosť jej stavu pri mozgovej cievnej nedostatočnosti. Z dostupnej
dokumentácie vyplýva, že mala poruchy časovej orientácie, ale bola prevažne orientovaná miestom a
vlastnouosobou.Pohospitalizáciijeuvedené,žebolaorientovanáabolsňoumožnýkontakt06.08.2021
u A. F.. V zdravotnej dokumentácii A. S. z augusta 2021 je uvedené, že trpí stavmi dezorientácie,
potom ale dňa 07.09.2021 bola orientovaná, ako aj A. S. uviedla vo svojej výpovedi. Súhrnne je možné

uzavrieť, že vzhľadom na jednoduchý charakter právneho úkonu nie je možné s určitosťou tvrdiť, že mu
nerozumela a je možné, že si ho uvedomovala, i pri svojom stave demencie. V rámci svojej výpovede
znalec doplnil, že sa nedá vylúčiť, že stav nebohej bol nestabilný, na jednej strane podliehala zmenám,
boli tam zmeny tlaku, tým pádom aj zmeny zásobenia nervovej sústavy, u takýchto stavov vidíme často,
že dochádza ku zmenám kvality vedomia, môže byť človek zmätený, robiť chyby, pospávať, to je jedna

stránka veci, druhá stránka veci je, že je zaznamenaných viac situácii kde je vyhodnotená, že je pri
vedomí a že je orientovaná. Z poznania zdravotnej dokumentácie nie je možné podľa znalca toto
nejakým spôsobom znegovať.

65. Vychádzajúc zo známych informácií, nebohá podľa znalca musela mať v čas skutku vážne pamäťové

nedostatky, spomalené myslenie a motoriku a narušené vôľové schopnosti. Bola pasívna a odkázaná
na starostlivosť inej osoby vo väčšine sebaobslužných činností. Mohla mat' zachované určité motorické
zručnosti, vedela rozprávať a zrejme aj písať. (V neurologických správach nie je popisovaná apraxia, ani
agrafia, ani afázia, počas hospit. v 7/2021 sa dokázala sama najesť). Jej ovládacie schopnosti museli
byt' ovplyvnené demenciou, t.j. nedostatkami v pamäťových a rozumových schopnostiach.

66. Znalec poukázal aj na to, že zdravotná dokumentácia z obdobia realizácie právneho úkonu obsahuje
iba málo konkrétnych a priamych informácií o psychickom stave nebohej v čase podpisu zmluvy,
informácie sú navyše rozporného charakteru. Psychiatrické vyšetrenie chýba. Existuje iba psychologický
nález R. B.. S. a záznam o testovaní MMSE z roku 2019. Neskoršia dokumentácia obsahuje informácie

o zhoršujúcom sa telesnom stave a o cievnej príhode v roku 2021. S veľkou istotou je možné stanoviť
diagnózu stredne ťažkej demencie, zmiešaného typu. Prípadné uvažovanie nebohej, alebo jej úmysel
o tomto právnom úkone v čase pred podpisom nie je zaznamenaný. Znalec uviedol, že jeho závery
o rozumových a vôľových schopnostiach nebohej a o stave jej orientácie, je možné považovať za
pravdepodobné, nie úplne nepochybné.

67. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä oa./ splnení povinnosti,
b./ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c./ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d./ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

68. Podľa § 628 ods. 1,2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. (Občianskeho zákonníka) ,v znení neskorších zmien

adoplnkov(ďalejlenako„Občianskyzákonník“),darovacouzmluvoudarcaniečobezplatneprenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak
je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

69. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

70. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

71. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

72. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), v znení
platnom a účinnom do 30.11.2015, (ďalej len ako „Notársky poriadok“), notárskou činnosťou je:

b./ osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64).

73. Podľa § 56 ods. 1 Notárskeho poriadku, na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré
by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky.

Vydáva najmä osvedčenia:

b) o pravosti podpisu na listine (legalizácia).

74. Podľa § 56 ods. 2 Notárskeho poriadku, o osvedčení skutočností uvedených v odseku 1 písm. a),

b) a c) pripojí notár osvedčovaciu doložku na predloženej listine alebo na listine pevne s ňou spojenej.

75. Podľa §58 ods. 1 Notárskeho poriadku, Legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec
osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísal
alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Pre zistenie totožnosti tejto osoby platí § 48.

76. Podľa § 48 ods. 1 Notárskeho poriadku, ak notár nepozná účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov
alebo osobu, ktorá ovláda jazyk účastníka osobne, títo musia preukázať svoju totožnosť platným
úradným preukazom alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti.

77. Podľa § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku, listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené
v rámci notárskej činnosti (ďalej len "notárska listina"), ich osvedčené odpisy a listiny vyhotovené pri
činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.

78. Podľa § 205 CSP, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny,

ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje
alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

79. Súd sa v prvotnej fáze sporového konania vysporiadal s otázkou vecnej legitimácie strán sporu.
K tomuto uvádza, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-

právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom)
alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca
v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastníksubjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom
konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba

len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,

oktorúvkonaníide (porovnajrozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.3Cdo192/2004).
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo
pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného ) je imanentnou súčasťou súdneho
konania (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).

80. Podľa § 75 ods. 1 Civilného sporového poriadku , na strane žalobcu alebo žalovaného môže
vystupovať viac subjektov. Z ustanovenia § 76 Civilného sporového poriadku vyplýva, že samostatné
spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná
sám za seba, pričom súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne. Naproti tomu nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ods. 1 Civilného sporového poriadku je procesné spoločenstvo, v ktorom ide

o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje
ako žalobca alebo žalovaný, pričom procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných, a nútené
spoločenstvo podľa § 78 ods. 1 Civilného sporového poriadku je procesné spoločenstvo, v ktorom
osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. A napokon
o nútené procesné spoločenstvo ide vtedy , keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska

vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak povedané, existencia
spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou.

81. O spoločné práva a povinnosti, ohľadne ktorých sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých
účastníkov konania, ktorí vystupujú na jednej strane a úkony jedného z nich platia aj pre ostatných,

sa jedná vtedy, ak podľa ustanovení hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide,
nedeliteľnej povahy. Tak je tomu napr. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
patriaceho viacerým podielovým spoluvlastníkom, v konaní o neplatnosť závetu poručiteľa, ktorý
zanechal viac dedičov, v konaní o popretie rodičovstva a podobne (viď R 1/1975).

82. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp.zn. 3 Cdo 222/2010 zo dňa 14. marca
2011 poukázal na to , že určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí
do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je
vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť
len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom.

83. Súčasná naďalej platná judikatúra najvyššieho súdu konštatuje, že ak zanechal poručiteľ viac
dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho
do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do
dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru,

akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných
spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. (teraz § 77a 78 CSP - poznámka súdu). To platí aj v prípade, ak
poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktoré ide v občianskom
súdnom konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané.
Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a

nebolvkonaníodedičstvoprejednaný,súaždovyporiadaniadedičstvaohľadomtejtovecivšetcidedičia
považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní
voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 91 ods. 2
O.s.p. / porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 3 Cdo 222/2010 zo dňa 14. marca 2011 /. Uvedený právny
názor bol potvrdený aj Ústavným súdom SR ( porovnaj uznesenie ÚS SR sp.zn. II. ÚS 260/2011-13

zo dňa 9. júna 2011).

84. V konaní nebolo sporné, že subjekty vystupujúce ako na strane žalujúcej tak aj na strane žalovanej
sú jedinými zákonnými dedičmi po nebohej poručiteľke, pričom v danom prípade ide o nútené procesnéspoločenstvo v zmysle 78 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Všetky subjekty , ktoré sú zákonnými
dedičmi po nebohej poručiteľke musia byť preto účastné sporu týkajúceho sa majetku nebohej a preto
musia vystupovať či už na jednej alebo druhej procesnej strane. V tomto spore uvedená požiadavka

bola naplnená.

85. Súd sa v ďalšom vysporiadal s otázkou, či v tomto konaní na strane žalobcov je daný naliehavý
právny záujem na nimi požadovanom určení, nakoľko to vyžaduje ustanovenie § 137 písm. c) CSP
(keďže naliehavý právny záujem tu nevyplýva z osobitného predpisu). V tejto súvislosti súd konštatuje,

že právny záujem žalobcov musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom
posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.
Žalobcovia sú potom povinní tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav, že právo resp.
právny vzťah medzi stranami sporu je sporný, je tu ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav
neistoty právneho postavenia žalobcov, a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom

jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

86. V zmysle judikatúry a súdnej praxe, naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez
tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým (R 17/1972). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej

otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo
ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je)
právny vzťah alebo právo (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 112/2004). Naliehavý právny záujem nie je pri
takej určovacej žalobe, keď je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto žalobe nedôjde k odstráneniu
spornosti práva a bude po nej musieť i tak nasledovať ďalšie súdne konanie. V takom prípade by podaná

určovacia žaloba neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
Akvšakurčovaciažalobavytvárapevnýprávnyzákladpreprávnyvzťahúčastníkovsporu,jeprípustnáaj
napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (porovnaj rozhodnutie NS SR publikované v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska

opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje
žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti týkajúce sa sporu medzi stranami sporu, a
zároveň objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným (teda účinným) nástrojom,
ktorý tento spor vyrieši (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012).

87. Ak sa žalobca prostredníctvom určovacej žaloby domáha určenia, že je vlastníkom v žalobe
špecifikovaných nehnuteľností, keď je v katastri nehnuteľností ako vlastník zapísaná iná osoba
(žalovaný), svedčí žalobcovi na takomto určení naliehavý právny záujem, pretože žalobca sa domáha
vydania deklaratórneho (nie konštitutívneho) rozhodnutia s cieľom dosiahnuť súlad medzi ním tvrdeným
právnym stavom (tzv. právnou realitou) a stavom zápisov v katastri nehnuteľností. Inak povedané,

v prípade procesného úspechu žalobcu dosiahne priaznivejšie právne postavenie, ktoré tkvie v
tom, že súdnym rozhodnutím bude deklarovaný žalobcom tvrdený existujúci vecnoprávny vzťah k
predmetnému nehnuteľnému majetku, pričom vydaný rozsudok bude súčasne podkladom pre zápis
takto deklarovaného žalobcovho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a to vo forme záznamu
(porovnaj rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 30 Cdo/3745/2009 ze dne 21,12.2009, obdobne

Fekete, I : Občiansky zákonník . 2. Zväzok ( Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné
obohatenie) Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 56,
rovnako tak Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 6Co/25/2015 zo dňa 11.03.2015, príp. Rozsudok
NS SR sp.zn. 1 Cdo 3/03 uverejnený v časopise zo Súdnej praxe č. 48/2003).

88. K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava
dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného
predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o
dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol
známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva

alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe
od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím
súdu , tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto
bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov (porovnajrozsudok NS SR sp.zn. 3 Cdo 222/2010 zo dňa 14. marca 2011). Zároveň ale podľa dosiaľ platnej
judikatúry najvyššieho súdu platí, že princíp úradnej ingerencie do nadobúdania dedičstva, ktorá je
v zmysle ustanovení § 175a až § 175zd O.s.p. ( teraz § 158 až § 219 Civilného mimosporového

poriadku – poznámka súdu ) zverená súdu, akcentovali aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu (viď
napríklad rozsudok z 19. septembra 2007 sp. zn. 3 Cdo 332/2007 a uznesenie z 31. januára 2011
sp. zn. 4 Cdo 267/2009). Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená na názore, že ak nebol
zachovaný postup upravený ustanoveniami § 175a až § 175zd O.s.p. ( teraz § 158 až § 219 Civilného
mimosporového poriadku – poznámka súdu ), nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny

nástupca poručiteľa domáha, že je (spolu)vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Pokiaľ teda nie
je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič nadobudol
vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, nemôže sa dedič domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou
o určenie vlastníctva. Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec
(jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi (porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 31. marca 2014 sp. zn. 3 MCdo 4/2013).

89. Žalobcovia existenciu naliehavého právneho záujmu na nimi požadovanom určení odôvodňovali
tým, že jedine nimi požadované rozhodnutie je podkladom v konaní o dedičstve, ako aj podkladom pre
následné uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.

90. Sud sa s týmto ich argumentom stotožnil, nakoľko nimi zvolený postup je súladný aj s vyššie
uvádzanou judikatúrou najvyššieho súdu a len nimi zvoleným procesným sporovom postupom sa
dá dosiahnuť súlad medzi nimi tvrdeným právnym stavom (tzv. právnou realitou) spoluvlastníckeho
podielu nebohej poručiteľky na príslušnej nehnuteľnosti – byte, a súčasným stavom zápisu v katastri
nehnuteľností k tomuto bytu, samozrejme za predpokladu, že následne vykonaným dokazovaním sa

hmotnoprávny nárok žalobcov k tomuto bytu vôbec preukáže. Súd teda konštatoval, že v danom prípade
je daný naliehavý právny záujem na strane žalobcov na vedení takéhoto sporu.

91. Následne po vyriešení týchto vyššie uvedených otázok sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z
hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcami.

92. Žalobcovia vo vzťahu k spornej darovacej zmluve spochybňovali samotný podpis samotnej nebohej
poručiteľky pod uvedený dvojstranný právny úkon, ako aj – a to predovšetkým - jej mentálnu schopnosť
vôbec vzhľadom na jej zdravotný stav , takúto zmluvu uzavrieť.

93. Pokiaľ ide o samotný podpis nebohej poručiteľky na uvedenej darovacej zmluvy ako mechanický
šifrovací prejav vôle nebohej z jej strany v konaní vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
uvedený podpis na darovacej zmluve bol úradne osvedčený notárom a osvedčenie o pravosti jej
podpisu bolo poznamenané do knihy osvedčenia pravosti podpisov pod č. V. XXXXXX/XXXX, pričom
z osvedčovacej doložky vyplynulo, že nebohá poručiteľka sa pred notárom podpisovala vlastnoručne.

94. Svedok - notár C. G. U. si síce na uvedený prípad priamo nespomínal, avšak zároveň prehlásil, že
pokiaľsúzjehostranyosvedčenépodpisynapríslušnejlistine,taksajednáopodpisnebohejporučiteľky.
Inými slovami uvedený svedok tvrdil, že pokiaľ osvedčí podpis určitej osoby (tak ako to je aj v prípade
podpisu nebohej), je podľa tohto jeho tvrdenia takýto podpis skutočne podpisom tejto osoby, ktorá sa

pred ním takto reálne podpisovala a ktorej totožnosť overoval zákonom predpísaným spôsobom.

95. V súvislosti s týmto osvedčeným podpisom nebohej poručiteľky súdu uvádza, že podľa § 3 ods.4
Notárskeho poriadku osvedčovacie doložky vrátane osvedčovacej doložky o pravosti podpisu na listine,
tzv. legalizácia (§ 56 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 1 písm b./ Notárskeho poriadku) sú zákonom vyhlásené

za verejné listiny , ktoré podľa § 205 CSP potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje, ak nie
je dokázaný opak.

96. V tejto súvislosti súd uvádza, že pravá verejná listina, o ktorej správnosti nevzišli v konaní
pochybnosti, môže byť zbavená svojej dôkaznej sily len tým, že účastník tvrdí skutočnosti a ponúkne

dôkazy, ktorými bude preukázaná jej nepravdivosť. Pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej
správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka,
ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané. Pri verejnej listine teda dôkaznébremeno spočíva na tom účastníkovi, ktorý popiera jej správnosť (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 2 Cdo 199/2005).

97. Žalobcovia na preukázanie svojho tvrdenia o tom, že uvedený podpis nie je podpisom nebohej
poručiteľky nepredložili súdu žiaden dôkaz a ani žiaden dôkaz za týmto účelom nenavrhli vykonať,
a tak si súdu ustálil, že na preukázanie tohto svojho tvrdenia , že v danom prípade sa nejedná o podpis
nebohej, žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a preto súd ustálil, že daný podpis bol podpisom
nebohej poručiteľky.

98. Súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcov, že nebohá poručiteľka v čase uzavretia predmetnej
darovacej zmluvy dňa 08.09.2021 nebola plne spôsobilá na takýto právny úkon, a to z dôvodu, že v tom
čase už trpela demenciou stredne ťažkého stupňa.

99. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy a zároveň platnej a účinnej aj v čase vykonania predmetného

právneho úkonu, a síce § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto
ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony a podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatný
právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

100. V konaní bolo nepochybne preukázané, že v septembri 2021 už nebohá poručiteľka trpela

demenciou stredného stupňa, pričom podľa znaleckého posudku č. 78/2023 znalca A. D. D. a jeho
doplňujúcej výpovede pravdepodobne nešlo o typickú Alzheimerovu demenciu, ale o zmiešaný typ
demencie, a síce vaskulárnu-cievnu demenciu s Alzheimerovskou zložkou. Ako znalec uviedol pri
cievnej demencii dochádza k tzv. ostrovčekovitému výpadku určitých mozgových funkcií, dochádza ku
celkovému spomaleniu myslenia, zníženej pružnosti myslenia, človek postihnutý cievnou demenciou

býva emočne labilný, depresívny, plačlivý.

101. Takéto prejavy navonok u nebohej poručiteľky v uvedenom relevantnom období boli zaznamenané
aj z iných dôkazov – výpovedí svedkov , kedy o plačlivosti sa zmieňovala svedkyňa A. B. (... mala jej
plakať ako malé decko...), ako aj svedkyňa P. Q. (..plakala, že prečo ona má také deti...), a to dokonca

obe popisujú uvedený stav u nebohej zo dňa samotného podpisu zmluvy. Z výpovede svedkyne A. D. S.
o stave nebohej zo dňa ňou vystaveného potvrdenia z 07.09.2021 zase vyplynula prejavená pokleslosť
v nálade nebohej , čo je príznak depresie ( .... nebohá poručiteľka bola skleslá, jej reakcie boli trošku
horšie v tom zmysle, že nerozprávala sama, ale len reagovala na položené otázky.)

102. Zároveň znalec uvádzal, že kým v prípade Alzheimerovej demencie dochádza k odbúraniu
charakteristík osobnosti u konkrétnej osoby, u takejto cievnej demencie to nebýva takto nápadné a
nemusí v jej prípade nutne dôjsť k úbytku rozumovej schopnosti. V tomto smere podotkol, že je to závisle
od toho, či dôjde alebo nedôjde k novej cievnej príhode.

103. V konaní síce bolo zistené , že u nebohej došlo k ďalšej mozgovej (cievnej) príhode v lete
2021, avšak ako uviedol samotný znalec, po tejto novej cievnej príhode chýba podrobnejšie posúdenie
kognitívnych funkcií nebohej. Informácie zo zdravotnej dokumentácie sú rozporného charakteru a
reflektujú menlivosť jej stavu pri mozgovej cievnej nedostatočnosti. Z dostupnej dokumentácie vyplýva,
že nebohá mala poruchy časovej orientácie, ale bola prevažne orientovaná miestom a vlastnou osobou.

Po hospitalizácii je uvedené, že bola orientovaná a bol s ňou možný kontakt 06.08.2021 u A. F.. V
zdravotnej dokumentácii A. S. z augusta 2021 je uvedené, že trpí stavmi dezorientácie, potom ale dňa
07.09.2021 bola orientovaná, ako aj A. S. uviedla vo svojej výpovedi. Súhrnne je možné uzavrieť, že
vzhľadom na jednoduchý charakter právneho úkonu nie je možné s určitosťou tvrdiť, že mu nerozumela
a je možné, že si ho uvedomovala, i pri svojom stave demencie. V rámci svojej výpovede znalec doplnil,

že sa nedá vylúčiť, že stav nebohej bol nestabilný, na jednej strane podliehala zmenám, boli tam zmeny
tlaku, tým pádom aj zmeny zásobenia nervovej sústavy, u takýchto stavov vidíme často, že dochádza
ku zmenám kvality vedomia, môže byť človek zmätený, robiť chyby, pospávať, to je jedna stránka veci,
druhá stránka veci je, že je zaznamenaných viac situácii kde je vyhodnotená, že je pri vedomí a že
je orientovaná.

104. Tu súd dáva do pozornosti aj výpoveď svedkyne A. D. S. o ňou prevedenom vyšetrení nebohej
deň pred sporným právnym úkonom , kedy táto svedkyňa uvádzala, že u nebohej posudzovala aj
orientačný neurologický deficit, to znamená či u nej neprebiehala akútna neurologická príhoda, napr.cievna mozgová príhoda, ktorá sa môže prejavovať poklesom kútika prípadne poruchou reči, pričom
u nebohej nič také nezaznamenala.

105. Inými slovami zo skutočnosti, že u nebohej v lete prebehla akútna cievna mozgová príhoda, nie
je možné vzhľadom na vyššie popísané rozporuplné zistenia vyvodiť záver, že v čase podpisu spornej
darovacej zmluvy, došlo u nej nutne k takému úbytku rozumovej schopnosti, na základe ktorého by bola
nebohá jednoznačne a nespochybniteľne v takom stave, že by nebola spôsobila takýto právny úkon
uskutočniť.

106. Ako uvádzal samotný znalec, demencia stredného stupňa síce býva dôvodom na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony, avšak z toho automaticky nevyplýva, že je to na všetky právne úkony. Aj
v záveroch posudku znalec poukázal na to, že je zrejmé, že v čase diagnózy demencie, v roku 2019,
sa nebohá ešte zaoberala myšlienkou prevodu bytu na syna a uvedomovala si vtedy, že prejav jej vôle
by vyvolal právne následky. Takúto myšlienkou sa dokonca zaoberala preukázateľne aj v apríli 2021

(viď výpoveď svedkyne A. P., ktorá sa nebohá zmienila, že prepíše svoj byt na žalovaného v 1. rade
lebo ten ju opatruje) a dokonca aj v deň podpisu spornej darovacej zmluvy, ako to vyplynulo z výpovede
svedkyne A. B..

107. Pokiaľ ide o výpovede týchto dvoch uvedených svedkýň, žalobcovia síce vo všeobecnosti namietali

(vzáverečnomprednese),ževýpovedesvedkovnavrhovanýchžalovanýmisú účelovéanehodnoverné,
čím zrejme túto námietku vzťahovali aj na výpovede týchto svedkýň, avšak vo vzťahu k osobám práve
týchto dvoch svedkýň neuviedli žiadne také relevantné okolnosti, pre ktoré by ich výpovede mali
spochybnené či nevierohodné.

108. Súd v tu poznamenáva, že vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho
dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení,
súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých
zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu
dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Tak napr. pri svedeckej

výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok
vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň a ďalej vzhľadom
na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie
týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi a pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu
svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných

dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod.
Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností,
ktorýjepodkladomprezáverotom,čiadoakejmieryúčastníksplnilsvojupovinnosťpreukázaťskutkové
tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno
potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého

pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 4MCdo/14/2011 zo dňa
28.05.2012) .

109. Svedkyne A. P. a A. B. nie sú v príbuzenskom pomere , resp. v blízkom príbuzenskom pomere
k stranám sporu a neboli ani vo vzťahu k osobe nebohej poručiteľky. Popis vo výpovedi A. B. o návšteve

nebohej poručiteľky u tejto svedkyne logicky nadväzoval na ďalšie dôkazy (výpovede žalovaného v 1.
rade ako aj svedkyne P. Q. z akého dôvodu došlo k uvedenej návšteve / čakanie na vyhotovenie
darovacej zmluvy notárom/, výpoveď svedka E. B. o dĺžke trvania uvedenej návštevy) svedkyne sa
nejavili pri výpovede , že by sa nevedeli časovo orientovať, a predovšetkým zo strany žalobcov nebolo
jasne zdôraznené , na základe akých skutočností by výpovede týchto svedkýň mali byť spochybnené

a považované za nevierohodné.

110. Vykonaným dokazovaním tak nebolo nespochybniteľne preukázané, že nebohá poručiteľka v čase
uzatvárania darovacej zmluvy dňa 08.09.2021 bola nespochybniteľne v takom psychickom rozpoložení,
v dôsledku ktorého by nebol schopná vnímať to, ako právny úkon činí.

111. V tejto súvislosti súd uvádza, že nie je potrebné, aby konajúca osoba bola v dobe právneho úkonu
zbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.
Neplatnosť právneho úkonu, ktorý urobila fyzická osoba v konkrétnom prípade pod vplyvom duševnejporuchy môže konštatovať iba súd. Svoje zistenie musí súd oprieť o znalecký posudok.. Zo znaleckého
posudku musí vyplývať, že v danom prípade (in concreto) išlo u konajúceho o prechodnú duševnú
poruchu. Záver o neplatnosti právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť

súdom bezpečne zistený. Keďže neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vyžaduje bezpečné zistenie , že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania
alebo svoje konanie ovládnuť , je vylúčené robiť záver o konaní v duševnej poruche na základe
pravdepodobnosti či za skutkových okolností, ktoré aj napriek dôkaznej verifikácii v zmysle § 191
Civilného sporového poriadku (resp. pôvodne podľa § 132 O.s.p.) neumožňujú urobiť v uvedenom

smere úplne jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 2
Občianskeho zákonníka (Fekete, I : Občiansky zákonník . 1. Zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár,
2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2014, str. 349).

112. Vyššie uvedená požiadavka na bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť
následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť, aby následne bolo možné podľa § 38 ods.

2 Občianskeho zákonníka konštatovať, že takýto účastník nebol spôsobilý na príslušný právny úkon
vyplýva z dosiaľ platnej judikatúry najvyššieho súdu, (porovnaj Sborník stanovisek, zpráv o rozhodovaní
soudů a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR 1970-1983, zv. IV. Vydané NS ČSSR nákladem
SEVT 1986, str. 456-457: Rozsudek NS ČSR ze dne 05.02.1972, 2 Cz 72/70).

113. V súvislosti s týmito vyššie uvedeným rozhodnutím súd poukazuje na to, že za ustálenú
rozhodovaciu prax podľa stanoviska najvyššieho súdu treba považovať aj rozhodnutia uverejnené v
Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR
a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č. I, 1965 - 1967), 1980 (č. II, 1964 - 1969) a 1986 (č.
IV, 1970 - 1983), pokiaľ sú stále použiteľné (najmä z hľadiska ich súladu s hodnotami demokratického

právnehoštátu)aneboliprekonanéneskoršoujudikatúrou (porovnajbod12odôvodneniaUzneseniaNS
SR sp.zn. 6 Cdo 15/2017 zo dňa 30.05.2018 publikované pod poradovým číslom 31 v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2019).

114. Berúc do úvahy vyššie uvedený právny názor najvyššieho súdu a vychádzajúc zo zisteného

zdravotného stavu nebohej poručiteľky, a síce že táto v čase podpisu spornej darovacej zmluvy zo
dňa 08.09.2021 trpela vaskulárnou-cievnou demenciou stredného stupňa, u ktorej nemusí nutne dôjsť
k úbytku rozumovej schopnosti, pričom v súvislosti s cievnou príhodou v roku 2021 u nebohej nebolo
nespochybniteľne preukázané k akému zhoršeniu zdravotného stavu u nej došlo, keďže informácie
zo zdravotnej dokumentácie nebohej sú rozporného charakteru a reflektujú menlivosť jej zdravotného

stavu,pričompodľaichobsahupohospitalizáciinebohejjedňa06.08.2021zostranyA.F.zaznamenaná
možnosť kontaktu s nebohou a je potvrdená jej orientácia, kedy následne orientácia u nebohej a jej
schopnosť chápať dôsledky úkonu, ktorý zamýšľa, je potvrdená aj 07.09.2021 svedkyňou A. D. S.,
kedy v období medzi týmto dvoma údajmi v zdravotných záznamoch nie je zaznamenaný žiaden iný
popis psychického zdravotného stavu nebohej, berúc do úvahy , že podľa výpovede svedkyne A.

B. nebohá poručiteľka v deň podpisu predmetnej darovacej zmluvy s ňou komunikovala o byte , že
svedkyňa P. Q. uviedla, že nebohá sa pred notárom počas rozhovoru s ním v čase podpisovania spornej
darovacej zmluvy jasne a zreteľne sa vyjadrovala, a že samotný notár - svedok C. G. U. uviedol, že sa
mu nebohá poručiteľka musela javiť ako osoba spôsobilá na podpísanie uvedenej zmluvy inak by jej
podpis neoveril, súd dospel k názoru, že nebolo nepochybne preukázané, že nebohá poručiteľka pri

podpisovaní darovacej zmluvy dňa 08.09.2021 konala v duševnej poruche, ktorá ju pre uvedený právny
úkon v daný moment robila nespôsobilou naň, a preto žalobu žalobcov zamietol.

115. Súd posúdil vyjadrenie žalobcov v ich písomnej replike , ako aj cestou ich právneho zástupcu
na pojednávaní konanom dňa 11.10.2022, a ktoré sa týkalo ich tvrdenia že predmetom sporu má

byt' spoluvlastnícky podiel nebohej poručiteľky o veľkosti 1 k celku, a nie celá nehnuteľnosť, len
ako odstránenie neurčitosti petitu ich pôvodnej žaloby, na ktorú by ich inak bol musel súd príslušným
postupom vyzývať , keďže v žalobe sa dožadovali zaradenia príslušného bytu a k nemu prináležiaceho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a ním zastavaného pozemku
do dedičstva po nebohej v „rozsahu vlastníckeho podielu“ nebohej poručiteľky, čo bolo neurčité

vyjadrenie.

116. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny názor vyslovený najvyšším súdom, podľa ktorého
„...Samotný procesný predpis v § 132 ods. 1 C.s.p. nestanovuje presnú štruktúru žalobného návrhu;musí byť z neho jasné iba to, čoho sa žalobca domáha a od toho sa potom odvíja všeobecne uznávaný
výklad, že žalobný návrh (petit) musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný (porov. nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 192/2015), lebo sú ním určené hranice, v ktorých sa môže súd

pri rozhodovaní v priebehu konania pohybovať a ktoré môže prekročiť len za podmienok uvedených
v ustanovení § 216 ods. 2 C.s.p. Petit však nemusí byť zreteľne oddelený od ďalších častí žaloby,
nemusí mať ani určitú predpísanú formu, iba zo žaloby ako celku musí byť jasné, čo je žiadané. S
ohľadom na určitosť petitu ide o to, do akej miery môže súd tento petit modifikovať, teda do akej miery
je ním „otrocky“ viazaný, t. j. je povinný navrhovaný petit prevziať “ (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn.

4Cdo/198/2019 z 29.04.2020). Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že pôvodná neurčitosť petitu žaloby
reprezentovaná slovným vyjadrením v „rozsahu vlastníckeho podielu“ nebohej poručiteľky následnou
písomnou replikou žalobcov, v ktorej uviedli, že „ že predmetom sporu má byt' spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 1 k celku, a nie celá nehnuteľnosť“ bola odstránená , a tak ich žaloba v celom svojom obsahu po
tomto doplnení zabezpečila, že ich žalobný návrh – petit sa stal úplným, určitým a zrozumiteľným. Preto
súd túto nimi realizovanú úpravu neposúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti spoluvlastníckeho

podielu na uvedenej nehnuteľnosti., ale len ako odstránenie neúplnosti ich návrhu a preto o tomto
doplnenie nerozhodoval samostatným výrokom ako o čiastočnom zastavení konania pre určitú časť
spoluvlastníckeho podielu na tomto byte.

117. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

118. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

119. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

120. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

121.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1a2 CSPaobochžalobcovzaviazalpovinnosťou
spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania žalovaným, a to v pomere zodpovedajúcom ich
úspechu v tomto spore, teda v plnom rozsahu.

122. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

123. Podľa Článku 4 ods.1 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo

iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

124. V danom spore vznikli trovy štátu, ktoré neboli vykryté preddavkami od sporových strán a ktoré
spočívali v úhrade časti odmeny (znalečného) znalca A. D. D. priznanej uznesením sp.zn. 16C/21/2022
- 234 zo dňa 14.08.2023 za vypracovanie znaleckého posudku v tomto sporovom konaní preddavkovo

z finančných prostriedkov štátu, a to vo výške 118,32 EUR, a úhrade plnej odmeny (znalečného)
uvedeného znalca vo výške 53,11 eur za jeho účasť na pojednávaní konanom dňa 19.09.2023, na
ktorom vypovedal ako znalec a ktorá mu bola priznaná uznesením sp.zn. 16C/21/2022 – 255 zo dňa
28.09.2023.

125. Aj v tomto prípade súd na ich úhradu v prospech štátu – Slovenskej republiky zaviazal oboch
žalobcov ako neúspešnú stranu sporu.

126. Výroky o náhrade trov konania vzniknutých ako medzi stranami sporu tak aj spočívajúcich v trovách
štátu súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp.zn.

6 Cdo/65/2017 zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. 6 Cdo 222/2016 zo dňa 23. marca 2017,
podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, a teda len takouto
formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu onároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda
aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.

127. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „ CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.