Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Ndob/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118207095
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:1118207095.3

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej
a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v právnej veci žalobcu Stanislav
Bajo - BAJO, Trstená, Západ 1058/21, IČO: 35 013 656, zastúpeného JUDr. Petrom Vevurkom,
Námestovo, Mieru 312/13, proti žalovanej UNIQA pojišťovna, a.s., Praha, Evropská 810/136, IČ: 492 40
480, Česká republika, zastúpenej advokátskou kanceláriou PRK Partners s. r. o., Bratislava, Suché Mýto

1, o zaplatenie 330 000 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného, vedenom na Krajskom
súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 42Cob/44/2023, o nesúhlase Krajského súdu v Banskej Bystrici s
postúpením sporu Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 13Cob/159/2022, takto

r o z h o d o l :

Na konanie o odvolaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 42Cob/44/2023 je
príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež
„najvyšší súd“) z dôvodu jeho nesúhlasu s postúpením veci Krajským súdom v Žiline podľa § 43 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), majúc za to, že funkčne príslušným
na konanie o odvolaní je v danom prípade Krajský súd v Žiline. V dôvodoch predloženého nesúhlasu
uviedol, že v predmetnom spore bolo začaté odvolacie konanie dňa 12. júla 2019, teda ešte pred
účinnosťou novely CSP uskutočnenou zákonom č. 150/2022 Z. z. zákon o zmene a doplnení niektorých

zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov (ďalej len „zákon č. 150/2022 Z. z.“), ktorý v
spojení so zákonom č. 398/2022 Z. z. ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení
niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, s účinnosťou od 1. júna 2023, okrem iného, zmenil aj úpravu Civilného sporového poriadku a
zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č.

757/2004 Z. z.) [ďalej tiež „zákon č. 371/2004 Z. z.“]. Podľa Krajského súdu v Banskej Bystrici v zmysle
prechodného ustanovenia § 471c CSP k úpravám účinným od 1. júna 2023 na konanie a rozhodnutie
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5Cb/7/2019 zo dňa 26.
júna 2019 je príslušný Krajský súd v Žiline. Krajský súd v Banskej Bystrici ďalej argumentoval, že z
ustanovenia § 471c CSP vyplýva zásada dokončenia vecí na vecne a miestne príslušných súdoch podľa
predpisov účinných do 31. mája 2023 s jedinou výnimkou, ak dochádza k prechodu výkonu súdnictva na

iný súd. V takom prípade, dochádza k prechodu výkonu súdnictva na iný súd, tieto veci dokončia už súdy
vecne a miestne príslušné podľa právnej úpravy účinnej od 1. júna 2023. Poukázal, že prechod výkonu
súdnictva znamená, že určitý súd zanikne a súdnictvo, ktoré tento zaniknutý súd vykonával, prejde na iný
zákonomurčený.Súčinnosťouod1.júna2023všakvovzťahukodvolacímsúdomkžiadnemuprechodu
súdnictva, teda že by dochádzalo k prechodu výkonu súdnictva z Krajského súdu v Žiline na Krajský súd
v Banskej Bystrici, nedošlo a takáto úprava nie je obsiahnutá ani v žiadnom inom právnom predpise.

Uviedol, že od 1. júna 2023 síce v zmysle § 34 ods. 2 dochádza k zmene funkčnej príslušnosti súdov
tak, že Krajský súd v Banskej Bystrici je funkčne príslušný aj na konanie o odvolaní proti rozhodnutiuvydanému v konaní podľa § 22 písm. c) a h) CSP, t.j. v konaní v obchodnoprávnych sporoch, kde sú
príslušné Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici a Okresný súd
Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline, avšak zmenu funkčnej príslušnosti, ktorú upravujú predpisy

procesného práva, nie je možné stotožňovať s prechodom výkonu súdnictva, ktorý upravuje osobitný
predpis. Krajský súd tiež uviedol, že mu je zrejmý procesnoprávny princíp okamžitej aplikability zmeny
procesných predpisov, avšak nestotožňuje sa s názorom o jeho súladnosti s výkladom prechodných a
záverečných ustanovení s účelom, zmyslom a cieľom, ktorý sa mal dosiahnuť uvedenou zmenou právnej
úpravy v súvislosti s reformou súdnej mapy účinnej od 1. júna 2023.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Banskej Bystrici a
Krajskému súdu v Žiline dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením
mu obchodnoprávneho sporu z Krajského súdu v Žiline na odvolacie konanie dôvodný nie je.

3. Pri rozhodovaní o príslušnosti odvolacieho súdu, vychádzal najvyšší súd z nasledovnej relevantnej

právnej úpravy:

4. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

5. Podľa čl. 17 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

6. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne
predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide
o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú
súdy viazané.

7. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do
otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu (veta za bodkočiarkou v znení účinnom
od 1. júla 2023).

8. Podľa § 34 ods. 1 CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), ak odsek 2 neustanovuje inak, o odvolaní
proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

9. Podľa § 34 ods. 2 CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu

vydanému v konaní podľa
a) § 22 písm. f) a h) a § 23 písm. f) a h) je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici,
b) § 22 písm. d) a g) a § 23 písm. d) a g) je príslušný Krajský súd v Bratislave,
c) § 22 písm. e) a § 23 písm. e) je príslušný Krajský súd v Košiciach.

10. Podľa § 22 CSP (Príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch), na konanie v obchodnoprávnych
sporoch sú príslušné
a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,

d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP (v znení účinnom od 1. júla 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.12. Podľa § 471c CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), konania začaté a právoplatne neskončené
do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do
31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne

príslušného súdu na iný súd.

13. Podľa ust. § 3 ods. 8 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o
zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov
č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) [ďalej tiež „zákon č. 371/2004 Z. z.“], sídlom Krajského súdu v

Žiline je mesto Žilina; jeho obvod tvoria obvody a) Okresného súdu Liptovský Mikuláš, b) Okresného
súdu Martin, c) Okresného súdu Námestovo, d) Okresného súdu Žilina.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom obchodnoprávnom spore rozhodol Okresný súd Námestovo
rozsudkom zo dňa 26. júna 2019, č. k. 5Cb/7/2019-180, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 330 000 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Voči rozsudku podal

žalovaný dňa 12. júla 2019 odvolanie, ktoré bolo súdom prvej inštancie dňa 27. júla 2023 opätovne
predložené Krajskému súdu v Žiline (ako súdu odvolaciemu) po tom, ako bolo dovolacím súdom zrušené
rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 9. decembra 2020. Krajský súdu v Žiline o odvolaní nerozhodol
a v súvislosti s novelou CSP, účinnou od 1. júna 2023, skúmajúc počas celého konania svoju funkčnú
príslušnosť v odvolacom konaní podľa § 40 veta pred bodkočiarkou CSP, postúpil vec na rozhodnutie

Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu funkčne a kauzálne príslušnému. Pre rozhodnutie tohto
sporu o príslušnosť je potrebné v prvom rade vyriešiť otázku časovej pôsobnosti právnych noriem
upravených v § 34 ods. 1 a 2 CSP v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 471c CSP. Odvolacie
konanie bolo začaté pred nadobudnutím účinnosti novely, ktorou boli s účinnosťou od 1. júna 2023
menené aj ustanovenia upravujúce funkčnú príslušnosť súdov na konanie o odvolaní a novoupravená

kauzálna príslušnosť súdov v obchodnoprávnych sporoch. Pre súdy preto vzniká otázka, či sa nová
právna úprava funkčnej príslušnosti má vzťahovať aj na odvolacie konania začaté pred účinnosťou
novely.

15. Súčasťou tzv. súdnej reformy, vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku uskutočnenou jeho

novelizáciou, zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými
sídlami a obvodmi súdov, v znení zákona č. 398/2022 Z. z. ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z.
o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola s účinnosťou od 1. júna 2023 nová úprava príslušnosti súdov
na konanie v obchodnoprávnych sporoch, a to v prípade súdov prvej inštancie príslušnosti kauzálnej

(§ 22 - Príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch), a v prípade odvolacích súdov funkčnej príslušnosti
odvolacích súdov v obchodnoprávnych sporoch (§ 34 ods. 1 a 2 CSP).

16. Vzhľadom na zákonný príkaz daný odvolaciemu súdu ustanovením § 40 veta pred bodkočiarkou
CSP, skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého (odvolacieho) konania, a keďže odvolacie konanie

vyvolané podaním odvolania v danom obchodnoprávnom spore začalo v dobe do 31. mája 2023,
bolo pri nachádzaní funkčnej príslušnosti krajského súdu potrebné sa prvotne zaoberať tým, ako
zákonodarca vyriešil aplikabilitu CSP v novelizovanom znení s účinnosťou od 1. júna 2023 ohľadom
príslušnosti krajských súdov na konanie o odvolaniach začatých pred týmto dátumom. Prechodné
ustanovenie § 471c CSP s účinnosťou od 1. júna 2023 zákonodarcom prijaté k novým úpravám tohto

kódexu procesného práva, predstavuje ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorým sa určuje režim
dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej úpravy; teda
vzájomný vzťah týchto úprav.

17. Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej aplikovateľnosti (novej)

procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených)
predpisov. Zmyslom tohto princípu je zabezpečiť hladký a bezproblémový procesný režim súdnych
konaní. Súd ani sporové strany nemajú hľadať procesný režim v spleti prechodných ustanovení, ale
sústrediť sa na hmotnoprávnu podstatu veci. [porov. Števček in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár.

Praha : C. H. Beck, 2022, s. 1703]. Podľa rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež
„ústavnýsúd“),účelomprincípuokamžitejaplikovateľnostinovýchprocesnýchnoriem,tedapoužiteľnosti
nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajšej právnej úpravy, je
zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku tohosporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (nález z
22.októbra2014sp.zn.PL.ÚS107/2011,uzneseniez12.apríla2018sp.zn.II.ÚS185/2018,uznesenie
z 22. septembra 2020 sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález z 8. februára 2023 sp. zn. II. ÚS 451/2022).

Podstatou princípu okamžitej aplikability je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím
sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom
sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu (nález zo 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 267/2017).

18. Procesné právo v prípade stretu novej a starej právnej úpravy charakterizuje princíp okamžitej

aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1). [Števček in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komenár.
Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1701]. Princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy je
procesnému právu natoľko imanentný, že sa nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných ustanoveniach
procesnej úpravy - platí aj bez toho, aby bol vyjadrený (porov. Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič,
M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,

2017, 1064 - 1072 s.).

19. Prechodné ustanovenie § 471c CSP v účinnom znení k úpravám od 1. júna 2023, je výnimkou
z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej úpravy Civilného sporového poriadku
a vzťahuje sa výlučne na konania začaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne

príslušných.

20. Príslušnosť súdu na konanie o odvolaní, t. j. na konanie v druhej inštancii, sa označuje ako funkčná
príslušnosť; podľa § 34 CSP v znení účinnom do 31. mája 2023, o odvolaní rozhoduje krajský súd,
ak tento zákon neustanovuje inak. V súlade s princípom okamžitej aplikovateľnosti je však potrebné

aplikovať novú právnu úpravu funkčnej príslušnosti v obchodnoprávnych sporoch obsiahnutú v § 34
ods. 2 CSP (účinným od 1. júna 2023) aj na odvolacie konanie začaté a právoplatne neskončené do
31. mája 2023.

21. Pokiaľ teda na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému súdom prvej inštancie v konaní o

obchodnoprávnom spore podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 bol funkčne príslušný Krajský súd
v Žiline, zatiaľ čo s účinnosťou od 1. júna 2023 je na konanie o odvolaní v zmysle § 34 ods. 2 písm.
a) CSP funkčne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici a súčasne § 471c CSP ako intertemporálne
ustanovenie explicitne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája
2023 sa dokončí na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, potom so

zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, je od 1. júna 2023 na
odvolacie konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 funkčne príslušný krajský súd
určený podľa úpravy CSP účinnej od 1. júna 2023, v danom prípade Krajský súd v Banskej Bystrici.

22. S názorom vec predkladajúceho krajského súdu, že kauzálna príslušnosť je v tomto prípade

podmnožinou miestnej príslušnosti, pretože v závislosti od druhu kauzy určuje, ktorý z existujúcich
funkčne príslušných odvolacích súdov je tým súdom, ktorému svedčí miestna príslušnosť, sa najvyšší
súd nestotožňuje. Z ustanovení o systematickom členení príslušnosti nevyplýva, že by sa kauzálna
príslušnosť mala interpretovať len ako podmnožina miestnej príslušnosti súdov. Najvyšší súd má za to,
že jednotlivé druhy príslušnosti súdu, ktoré Civilný sporový poriadok upravuje, nemožno stotožňovať

alebo vnímať ako poddruhy inej príslušnosti. Nezodpovedá tomu vyššie uvedená právna úprava.
Skutočnosť, že kauzálna príslušnosť má prioritnú povahu voči ostatným druhom príslušnosti (porovnaj
uznesenie najvyššieho súdu z 29. januára 2019, sp. zn. 5Ndob/2/2019) neznamená, že by ju bolo
možné vnímať ako poddruh inej príslušnosti. Pri výklade prechodného ustanovenia § 471c CSP preto
nemožno dospieť k záveru, že by v ňom bolo skryto (v rámci vecnej alebo miestnej príslušnosti)

zahrnuté aj zachovanie kauzálnej príslušnosti. V prípade absencie funkčnej a kauzálnej príslušnosti
v ust. § 471c CSP nejde o pravú medzeru v zákone, teda o prípad, kedy úmyslom zákonodarcu
nebolo vylúčiť zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti. Zo znenia § 471c CSP podľa najvyššieho
súdu jednoznačne vyplýva, že zákonodarca zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti v konaniach
začatých do 31. mája 2023 v § 471c CSP neupravil vedome. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že

zákonodarca v znení tohto prechodného ustanovenia pristúpil k vymenovaniu iných druhov príslušnosti,
ktoré zostávajú zachované (vecnej a miestnej príslušnosti), avšak kauzálnu a ani funkčnú príslušnosť
neuviedol, ako aj z porovnania s prechodným ustanovením § 470 ods. 4 CSP. Následný prípadný
rozpor s dôvodovou správou a aj usmernením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nemožnoodstraňovať výkladom, ktorým by sa zmenil nepochybný obsah predmetného ustanovenia (čl. 3 ods.
1 CSP). Naopak, krajským súdom prezentovaný výklad, podľa ktorého by konania o odvolaniach
podaných do 31. mája 2023 mali byť dokončené na pôvodných krajských súdoch funkčne príslušných

podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, nerešpektuje podľa najvyššieho súdu účel sledovaný
novelou, ktorým je v prvom rade špecializácia súdov, vrátane krajských súdov. Navrhovaný výklad by
spôsobil neželanú dvojkoľajnosť, kedy by odvolacie konania v obchodnoprávnych sporoch aj napriek
zamýšľanej špecializácii naďalej prebiehali aj na krajských súdoch, ktoré už podľa novej právnej úpravy
nemajú byť súčasťou špecializovaného obchodného súdnictva.

23. Vecná príslušnosť určuje, či v určitej veci podľa jej povahy (ratione causae) majú rozhodovať ako
súdy prvej inštancie okresné súdy alebo súdy krajské (tu len ako výnimka v konaní o abstraktnej kontrole
v spotrebiteľských veciach, opomínajúc doposiaľ neskončené konania podľa Zákona o konkurze a
vyrovnaní). Miestna príslušnosť konkretizuje, ktorý z vecne príslušných súdov je príslušný na konanie a
rozhodnutie danej veci. K definovaniu kauzálnej príslušnosti sa najvyšší súd už skôr vyjadril v uznesení

z 29. januára 2019, sp. zn. 5Ndob/2/2019 tak, že osobitná úprava kauzálnej príslušnosti v ust. § 22 až 33
CSP je úprava obsahujúca kritériá určenia príslušného súdu, ktoré s ohľadom na predmet konania určujú
ako jediný oprávnený vo veci konať takto vymedzený súd aj pre prípad, že by bola inak založená podľa
všeobecných ustanovení týkajúcich sa miestnej príslušnosti príslušnosť iného prvoinštančného súdu.
Má tak povahu prioritnej voči všetkým ostatným do úvahy prichádzajúcim vymedzeniam príslušnosti.

Z uvedeného vyplýva, že tak ako to zreteľne vyplýva aj zo systematiky CSP, je potrebné medzi
uvedenými druhmi príslušností rozlišovať a nezamieňať či (účelovo) stotožňovať kauzálnu príslušnosť
súdu s jeho miestnou príslušnosťou. Uvedený záver o potrebe rozlišovania medzi zákonom upravenými
príslušnosťami je možné z obdobných dôvodov prijať aj v prípade úpravy vecnej a kauzálnej príslušnosti
(nie je možné ich stotožňovať a zamieňať).

24. Najvyšší súd zastáva názor, že aj v prípade ostatnej novelizovanej úpravy Civilného sporového
poriadku má mať prednosť metóda teleologickej interpretácie právnych noriem, najmä ak vychádzanie
úzko len z textu zákona v znení účinnom od 1. júna 2023, ktorý explicitne nevyjadruje všetky
aspekty určenia príslušnosti odvolacích súdov v (tzv. „starých“) odvolacích konaniach začatých do 31.

mája 2023, by v konečnom dôsledku spôsobilo nejednotnosť v príslušnosti pri rozhodovaní v rámci
obchodnoprávnych sporov v režime Civilného sporového poriadku, resp. v rámci registrových konaní
v režime Civilného mimosporového poriadku (tu porov. závery najvyššieho súdu v unesení z 27. júna
2023 sp. zn. 6Ndc/19/2023). Ustanovenie § 471c veta pred bodkočiarkou CSP sa výslovne vyjadruje
len k miestnej a vecnej príslušnosti súdov pre dokončenie konaní začatých a právoplatne neskončených

do 31. mája 2023, avšak neupravuje zachovanie funkčnej príslušnosti odvolacích súdov na odvolacie
konania začaté do 31. mája 2023.

25. Najvyšší súd v nadväznosti na vyššie uvedené uzatvára, že pre konania začaté a právoplatne
neskončené do 31. mája 2023 zákonodarca v prechodnom ustanovení § 471c CSP výslovne určil,

že sa majú dokončiť na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája
2023. Toto ustanovenie a contrario teda nepokrýva funkčnú ani kauzálnu príslušnosť odvolacích súdov.
Najvyšší súd pritom zastáva názor, že ak by zákonodarca mienil, aby sa tento prechodný právny
režim týkal aj funkčnej a kauzálnej príslušnosti, vyjadril by to výslovne tak, ako to v minulosti urobil
v prechodnom ustanovení § 470 ods. 4 CSP (konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,

kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom
sa konanie začalo). Preto je pri nachádzaní funkčnej príslušnosti krajského súdu na konanie o odvolaní
v obchodnoprávnych sporoch potrebné vychádzať z okamžitej aplikability procesného predpisu (§ 470
ods. 1 CSP), súladne so zámerom „súdnej reformy“ zahŕňajúcej špecifické požiadavky zákonodarcu
smerujúce k špecializácii súdov (sudcov) v určitých druhoch sporov stanovených zákonom tak, ako je

tomu aj v danom obchodnoprávnom spore (§ 34 ods. 1 a 2 CSP). Tento zámer je možné vyrozumieť
aj z dôvodovej správy k zák. č. 150/2022 Z. z. (časť A), ktorá uvádza, že reforma súdnej mapy je
jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre
špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov.

26. Najvyšší súd, v zhode s už skôr vysloveným právnym názorom v rozhodnutí sp. zn. 5Ndob/5/2023
zo 16. augusta 2023, pri rozhodovaní o funkčnej príslušnosti súdu podľa § 34 ods. 1 a 2 CSP
na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v danom obchodnoprávnom spore súdom prvej
inštancie, ktorý je expressis verbis vymenovaný v § 22 CSP, prihliadajúc na článok 4 ods. 1 Základnýchprincípov CSP, považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ jedným z nosných dôvodov tzv. súdnej reformy
bola špecializácia súdov, v CSP explicitne zvýraznená novou úpravou kauzálnej príslušnosti súdov
(na konanie v obchodnoprávnych sporoch v § 22), je nespochybniteľné, že pod funkčnú príslušnosť

krajských súdov vymenovaných v § 34 ods. 2 písm. a) až c) CSP je potrebné zahrnúť všetky
obchodnoprávne spory riešené na všetkých súdoch prvej inštancie spadajúcich tak do obvodov týchto
troch krajských súdov, ako aj do obvodov krajských súdov vymenovaných v § 22 písm. d) až h) CSP. To,
ktoré súdy prvej inštancie (okresné, mestské) patria do obvodu konkrétneho krajského súdu, stanovuje
§ 3 zák. č. 371/2004 Z. z. Keďže ustanovenie § 34 ods. 2 CSP nestanovuje inak, niet pochýb o tom, že (a

contrario) podľa § 34 ods. 1 CSP je od 1. júna 2023 daná funkčná príslušnosť Krajského súdu v Banskej
Bystrici,KrajskéhosúduvBratislaveaKrajskéhosúduvKošiciachakosúdovvýhradnešpecializovaných
na konania o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným v obchodnoprávnych sporoch všetkými súdmi
prvej inštancie vo vlastnom obvode (teda nie len okresným alebo mestským súdom v sídle krajského
súdu). Na rozdiel od tejto príslušnosti, zahŕňajúcej všetky okresné, resp. mestské súdy v obvode týchto
krajských súdov podľa zák. č. 371/2004 Z. z., potom nie je prijateľný taký výklad ust. § 34 ods. 2 CSP,

vychádzajúci úzko len z jeho jazykového znenia, podľa ktorého by uvedené krajské súdy boli príslušné
aj na ďalšie konania o odvolaniach v obchodnoprávnych sporoch, avšak len proti tým rozhodnutiam,
ktoré by vydali súdy prvej inštancie výslovne uvedené v § 22 písm. d) až h) CSP (okresné súdy v sídle
ostatných krajských súdov). Takáto dvojkoľajnosť jednoznačne nebola úmyslom zákonodarcu. V tomto
kontexte je na odkaz na ustanovenie § 22 (ako aj § 23) uvádzanom v § 34 ods. 2 CSP potrebné nahliadať

tak, že pokiaľ základom súdnej reformy je špecializácia súdov/sudcov, ustanovenie § 22 z hľadiska
kauzálnej príslušnosti súdov prvej inštancie stanovuje, ktoré z týchto súdov konajú v obchodnoprávnych
sporoch, a to s dôrazom na kauzu - právny charakter týchto sporov, potom ich majú riešiť pre celý obvod
krajského súdu. Preto aj pre interpretáciu ustanovenia § 34 ods. 2 CSP z hľadiska účelu súdnej reformy
je podstatné hľadisko obchodnoprávneho charakteru sporov a obvodu krajského súdu, uvádzaného v §

22 písm. d) až h) CSP. Najvyšší súd pri tomto závere vychádzal čiastočne z gramatického výkladu § 34
ods. 2 CSP, najmä z časti „Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa..., kde bol
zákonodarcom zvolený dôraz na konanie vymedzené v § 22 CSP (a nie na súd rozhodujúci podľa § 22
CSP), ktorý upravuje kauzálnu príslušnosť súdu v obchodnoprávnych sporoch ako aj z teleologického
výkladu zohľadňujúceho účel novely, ktorým je špecializácia súdov (vrátane odvolacích súdov) s cieľom

zabezpečenia rýchlosti, kvality a efektívnosti rozhodovania v obchodnoprávnych sporoch, a zároveň
vychádzal z absencie prechodného ustanovenia, ktoré by obsahovalo odlišnú úpravu. Najvyšší súd
aplikoval pri zvolenom riešení aj základné princípy Civilného sporového poriadku vymedzené v čl. 4 ods.
1 CSP a čl. 17 CSP.

27. Najvyšší súd dodáva, že ustanovenie § 34 ods. 2 CSP je pri jeho interpretácii potrebné vnímať ako
normu, ktorá síce nejednoznačne a vnútorne rozporne odkazuje na ust. § 22 CSP čo do identifikácie
súdov prvej inštancie podriadených týmto odvolacím súdom, avšak zároveň ako ustanovenie, ktoré
vymedzuje výlučný okruh odvolacích súdov pre oblasť obchodnoprávnych sporov (tu akcentujúc dikciu §
34 ods. 2 - „Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní...“, teda nielen pre rozhodnutia

vydané uvedenými súdmi, ale pre všetky rozhodnutia, kde konanie má charakter obchodnoprávnej
sporovej agendy). To, že zákonodarca opomenul, že obchodnoprávnu agendu do 31. mája 2023 viedli
všetky súdy Slovenskej republiky, ako aj to, že môže nastať situácia, že nielen súdy výslovne uvedené v
§ 22 CSP aj v budúcnosti budú takúto agendu rozhodovať, nemôže viesť k inému záveru, ako tomu, že
rigidný gramatický výklad predovšetkým ustanovení § 34 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 22 CSP spôsobí

sťaženú realizáciu špecializácie súdnictva (tzv. súdnej reformy).

28. Najvyšší súd pri rozhodovaní o príslušnosti, prihliadajúc primerane aj na článok 17 Základných
princípov CSP, v zhode s už vysloveným obdobným názorom v rozhodnutí najvyššieho súdu z 27. júna
2023 sp. zn. 6Ndc/19/2023 a v rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS 257/2023 - 38 z 27. júna 2023,

poukazuje aj na efektivitu konania a v neposlednom rade na zachovanie účelu súdnej reformy. Pre
úplnosť uvádza, že týmto nedochádza k porušeniu základného práva na zákonného sudcu (§ 3 ods.
3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a ani k porušeniu
procesnoprávnejzásadytzv.perpetuatiofori(vzmysle§36CSPpríslušnosťurčenápodľarozhodujúcich
skutočností existujúcich v čase začatia konania zostáva zachovaná pre celé konanie [perpetuatio fori],

avšak v danom prípade došlo k zmene funkčnej príslušnosti na základe okamžitej aplikability právnej
úpravy zmien v nastavení súdnej mapy, kompetencií súdov v rámci súdnej reformy.)29.Najvyššísúdvzhľadomnavyššieuvedenékonštatuje,ženesúhlasKrajskéhosúduvBanskejBystrici
spostúpenímveciKrajskýmsúdomvŽilineniejedôvodný,pretorozhodoltak,akovyplývazvýrokutohto
uznesenia. Funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Námestovo je

Krajský súd v Banskej Bystrici [§ 34 ods. 2 písm. a) CSP v spojení s § 22 písm. h) CSP].

30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.