Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/168/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221205707
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1221205707.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdBratislavaIIvkonanípredsudkyňouJUDr.KatarínouGašparovou,vprávnejvecimanželky:

V. R., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.Z. XX, B., zastúpená: JUDr. Angelika Bůžek, advokátka
so sídlom Björnsonova 14, Bratislava, proti manželovi: O. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. - X. B.,
t.č. bytom Š. XX, B., štátny občan Z. G. J., zastúpený: Mgr. Ján Jeseňák, advokát so sídlom Tupého
25, Bratislava, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode
manželstva k maloletým deťom: Q. X. R., nar. XX.XX.XXXX a I. Q. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej: Q. X. R., nar. XX.XX.XXXX sumou 130 eur mesačne

od 06.04.2023 a na výživu maloletej: I. Q. R., nar. XX.XX.XXXX sumou 110 eur mesačne od 06.04.2023,
ktorú je povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

II. Zročné výživné k maloletej: Q. X. R. za obdobie od 06.04.2023 do 31.05.2024 vo výške 440,- eur
súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- eur spolu s bežným výživným počnúc
mesiacom jún 2024 pod následkom straty výhody splátok.

III. Zročné výživné k maloletej: I. Q. R. za obdobie od 06.04.2023 do 31.05.2024 vo výške 290 eur
súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20 eur spolu s bežným výživným počnúc
mesiacom jún 2024 pod následkom straty výhody splátok.

IV. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II, sa manželka domáhala rozvodu manželstva

a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
Maloleté deti navrhovala zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že len ona bude maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok a otec bude povinný prispievať na výživu každej dcéry výživným vo
výške 200,- Eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi navrhovala ponechať na dohodu rodičov.

2. Manžel vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s podaným návrhom na rozvod manželstva
nesúhlasí. Mal za to, že predmetný návrh je podaný predčasne, neuvážene, je nedôvodný a skutočnosti

v ňom uvedené týkajúce sa dôvodu rozvodu sa nezakladajú na reálnej pravde, návrh bol podaný po
nezrelej úvahe manželky, a preto navrhol súdu, aby predmetný návrh zamietol ako nedôvodný. Na jeseň
roku 2021 ho manželka vyhodila z domu a musel si hľadať nové bývanie, kde má možnosť stýkať sa
s deťmi a aj tak začal robiť. Napriek tomu manželka mu odmieta odovzdať deti na styk a stretávanie,hoci sa o to snaží a platí na obe deti mesačne súhrne cca 200,- Eur. V súčasnej dobe nie je v jeho
možnostiach platiť na obe deti viac ako 200,- Eur, nakoľko si musel zabezpečiť nové bývanie a za
prenájom musí mesačne uhrádzať minimálne 400,- Eur plus iné výdaje na stravné, cestovné, ošatenie,

zdravie atď. Pripustil, že vzťahy s manželkou sa narušili, môžu mať aj iné názory na rôzne veci, veď
pochádzajú z iných kultúr, ale tvrdil, že ich vzťahy nie sú ani vážne ani trvalo rozvrátené, a preto rozvod
nie je východiskom z tejto situácie, a to najmä preto, že to nie je vôbec v záujme ich maloletých detí,
s ktorými majú pekný vzájomný vzťah a manžel je presvedčený, že aj ich deti si želajú, aby sa rodičia
udobrili a vrátili sa k sebe a spoločne budovali ďalej stabilnú rodinu.

3. Manželka v konaní pred súdom zotrvala na svojom písomne podanom návrhu. Svoje rozhodnutie
nezmení. Manželstvo je v hlbokom a trvalom rozvrate, nie je možné obnoviť manželské spolužitie, z jej
strany určite nie. Za hlavnú príčinu rozpadu manželstva považuje to, že s manželom sa vôbec nevedia
dohodnúť na výchove detí. Už takmer rok nežijú v spoločnej domácnosti. Čo sa týka úpravy práv a
povinností k maloletým deťom, manželia boli na mediácii, u mediátorky sa dohodli na stretnutiach každý

pondelok, stredu a piatok podľa toho, ako má staršia dcéra súťaže. V stredu sa otec s deťmi stretáva,
pondelky nie a čo sa týka víkendov, tak stretnutie sa uskutoční raz do mesiaca, styk prebieha tak, že otec
si deti vyzdvihne v sobotu a na večer ich donesie a potom znovu v nedeľu. Dcéry u otca neprespávajú,
mladšia je naviazaná na matku, ona u otca nechce spať. Matka vlastne ani nevie, kde otec býva. Dcéry
u otca v byte neboli. Otec matke mesačne posiela na výživu detí od 170 do 200 €, v septembri poslal

250 €. Matka poberá prídavky na deti 30 € mesačne na jedno dieťa. Daňový bonus si uplatňuje od júla
2022. Q. navštevuje X. ročník ZŠ. Maloletá bola manželom osvojená, nemali však pojednávanie, ale
boli spolu na matrike, bolo to rozhodnutie manžela, ktorý chcel byť zapísaný v rodnom liste maloletej.
Maloletá navštevuje I. Š.Ú. Š., za stravu v škole sa uhrádza 66 € mesačne, je v tom zahrnutá aj desiata
a olovrant. Matka uhradila poplatok ZRPŠ vo výške 40 € ročne. Q. chodí na karate, za čo platia 40 €

mesačne. Maloletá je nefrologický pacient, nie sú s tým spojené žiadne náklady. Mladšia I. navštevuje
materskú školu, za stravu v škôlke uhrádza matka 45 €, ZRPŠ na celý rok je 100 €. Pôjde na kurz
korčuľovania, ktorý bude stáť 45 €, a tiež chodí na karate, za čo sa platí 40 € mesačne. Jej zdravotný
stav je dobrý. Bývajú v byte, ktorý je vlastníctvom manželkinej mamy. Náklady na bývanie činia: 278
€ mesačne nájomné, 32 € mesačne elektrina. Manželka je zamestnaná, jej aktuálny mesačný príjem

predstavuje cca 1.000 € netto. Uviedla, že by bola ochotná sa dohodnúť aj na nižšom výživnom, ale
minimálne na sume 150 € na jedno dieťa. Aktuálne je taká situácia, že otec sa s deťmi občas stretáva,
keď mu to vyhovuje, je to tak 5 krát do mesiaca. Stále je to len na niekoľko hodín, pričom otec sa
dohaduje s deťmi. Matka nemá problém s úpravou styku, ale nevie, či deti budú chcieť u otca prespávať.
Otec jej posiela mesačne od 170 do 200 €. Má informácie o tom, že otec má 2 roboty. Keď zoberie všetky

výdavky maloletých detí, tak sú vo výške minimálne 200 €.

4. Manžel pred súdom vypovedal, že ohľadne rozvodu sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia, mal
za to, že by sa na tom ešte dalo popracovať a manželstvo by sa dalo zachrániť. V prípade rozvodu by
súhlasil s tým, aby boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že by bol upravený styk s

maloletými deťmi v rozsahu 2 víkendov a cez týždeň to má zložité v tom, že pracuje na zmeny. Čo sa
týka mediačnej dohody, dával si ju prekladať a dlho to trvalo, medzitým už bola mediácia ukončená. Na
výživnom sa rodičia u mediátora nedohodli. Matke posiela toľko finančných prostriedkov, koľko môže,
zvýši sa mu nájom, musí bývať v podnájme, odkedy bol nútený odísť zo spoločnej domácnosti. Čo sa
týka rozvodu, nevie čo to znamená. On je žid, pre neho rozvod neexistuje. On by manželke na deti

platil, ale keby to šlo, tak by s tým nechcel nič mať, nech si podá ona návrh na rozvod. Manžel sa na
pojednávaní priamo spýtal manželky, či sa chce rozvádzať, ona odpovedala že áno a na to manžel
povedal, že teda v poriadku. Manžel dodal, že keď sa ženil, tak preto, že si chcel založiť rodinu, túžil po
rodine, prisťahoval sa na Slovensko, chcel tu pracovať, deti sú budúcnosť. Keď sa zobrali, tak spočiatku
to manželstvo fungovalo, ale teraz je to ťažké. Za hlavný dôvod rozvratu manželstva považuje to, že

sa manželka zmenila. Bol v práci a prišla mu správa od manželky, že sa nemusí vracať domov, že
má nového priateľa. Vždy sa snažil v domácnosti všetko platiť, nikdy sa jej nepýtal na to, aký má
príjem. Čo sa týka styku, chcel by, aby bol styk s deťmi upravený tak, ako sa dohodli u mediátora, a
to každý pondelok a stredu od 15.30 hod 18.00 hod a každý párny týždeň v sobotu od 09.00 hod do
18.00 hod a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. Má prenajatý byt, za ktorý platí 530 € mesačne.

Je zamestnaný v spoločnosti M. SK Q..J..H.., jeho priemerný mesačný príjem dosahuje výšku 700
€. Snažil sa nájsť si aj lepšiu prácu, ale keď mal minulý rok problém v J., tak sa zase vrátil do tejto
práce. Je elektrikár. Psychicky ho to veľmi vzalo, keď ho manželka vyhodila z domu, stále nevie pochopiť
prečo. Mal všetko vybavené v K. a kvôli manželke a deťom prišiel na Slovensko. Je schopný prispievaťdeťom 80 € mesačne, vie, že majú výdavky na stravu v škole vo výške 40 € mesačne, na karate 40 €
mesačne, toto je im schopný zaplatiť. Na Slovensku žije 4 roky, predtým viac menej dochádzal, čo sa
týka slovenčiny, keď ho manželka vyhodila, tak mal dosť práce so sebou, musí sa z toho spamätať, takže

nemá silu na iné veci. Síce nie je biologickým otcom maloletej Q., ale chce platiť na obidve deti. Keď
sa s manželkou spoznali, maloletá Q. mala 2 roky, on si ju zamiloval a matka povedala, že potrebuje
otca. Je schopný za obe pravidelne platiť 160,- € mesačne. V októbri 2021 otvoril účty pre deti a posiela
tam mesačne 40 €. Okrem finančného príspevku deťom aj nakupuje veci, v januári kúpil Q. nohavice a
tričko, v decembri kúpil drogériu, pančuchy, pyžamá pre obidve dcéry. Q. kúpil retiazku, tiež boli spolu

v reštaurácii. Finančne mu pomáha jeho brat a sestra. Je schopný prispieť na výživu detí maximálne
sumou 170 € mesačne spolu na obidve deti, viac si nemôže dovoliť.

5. Kolízny opatrovník maloletých detí spočiatku navrhoval určiť výživné vo výške 150 € na staršiu dcéru
a 100 € na mladšiu dcéru.

6. V priebehu konania rodičia uzavreli rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode manželstva v otázkach zverenia, zastupovania a správy majetku maloletých detí a
úpravy styku otca s maloletými deťmi. Zároveň navrhli schválenie tejto rodičovskej dohody súdom. V
otázke výživného sa rodičia nedohodli.

7. V danej veci súd rozsudkom č.k. 28P/168/2021-97 zo dňa 31.01.2023 rozviedol manželstvo rodičov
maloletých detí a zároveň schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa obe maloleté deti na čas po
rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky, obidvaja rodiča sú oprávnení maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok a otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý pondelok a stredu
od 15.30 hod. do 18.00 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od 09.00 hod. do

18.00 hod a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. Miestom odovzdania a prevzatia maloletej I. Q. je
predškolské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje, inak miesto bydliska matky. Miestom odovzdania
a prevzatia maloletej Q. X. je miesto bydliska matky. Otec sa zaväzuje oznámiť matke najneskôr 24
hodín pred termínom každého stretnutia v zaslanej sms, či sa na stretnutie v uvedenom čase dostaví.
Ohľadne výživného súd rozhodol tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej Q.C. X. R., nar.

XX.XX.XXXX sumou 100 € mesačne a na výživu maloletej I. Q. R., nar. XX.XX.XXXX sumou 90 €
mesačne, ktorú je povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou
výroku rozsudku súdu o rozvode manželstva. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol a žiadnemu z
účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozsudok v časti výroku o rozvode manželstva
nadobudol právoplatnosť dňa 22.04.2023 a v časti výroku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda,

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.04.2023.

8. Voči predmetnému rozsudku podala matka maloletých detí odvolanie, a to v časti výroku týkajúceho
sa určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Krajský súd v Trnave svojim uznesením č.k.
13CoP/45/2023-136 zo dňa 31.10.2023 rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. (o výživnom), IV.

(zamietnutie návrhu vo zvyšku) a V. (o trovách konania) zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Predmetom ďalšieho konania v danej veci tak zostala už len otázka určenia vyživovacej povinnosti
otca k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rodičov.

10. Súd vo veci opätovne vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa so
sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, záznamom z mediácie, potvrdením o pobyte manžela,
potvrdeniami o príjmoch a výdavkovými dokladmi oboch rodičov, potvrdeniami o platbách z bankových
účtov, čestným vyhlásením partnerky otca, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi

a zistil tento stav veci.

11. Matka maloletých detí je zamestnaná, podľa vlastného vyjadrenia jej príjem predstavuje cca 1.000,-
Eur mesačne netto. Podľa potvrdenia zamestnávateľa o príjmoch mala matka za rok 2022 priemernú
čistú mesačnú mzdu vo výške 998,15 eur netto a za rok 2023 vo výške 1322,65 eur netto mesačne.

Okrem toho v minulosti vykonávala aj práce na základe dohody o pracovnej činnosti, z čoho mala
nepravidelný príjem vo výške 10-15 eur mesačne netto. Poberá prídavky na deti a uplatňuje si daňový
bonus na obe maloleté deti. Spolu s maloletými deťmi býva v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej
matky. Vlastní osobné motorové vozidlo. Medzi svoje pravidelné mesačné výdavky matka zahrnula:zálohovýpredpisnabyt222,-eur,elektrina36,-eur,plyn13,-eur,poistenienehnuteľnosti8,-eur,internet
22,- eur, televízia 9,- eur, strava + drogéria 200,- eur, pohonné hmoty 180,- eur, náklady na opravy
motorového vozidla 20,- eur, úver 206,- eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá.

12. Otec maloletých detí je zamestnaný, podľa vlastného vyjadrenia jeho aktuálny mesačný príjem
dosahuje priemerne sumu 874,- eur, po zohľadnení vysokých nadčasov nad rámec pracovného času
v niektorých exponovaných mesiacoch (október, november, december) zarába priemerne 996,- eur
mesačne. Podľa potvrdenia zamestnávateľa o príjmoch mal otec za rok 2022 priemernú čistú mesačnú

mzdu vo výške 824,- eur netto a za rok 2023 vo výške 996,50 eur netto mesačne. Otcovi sa dňa
24.04.2023 narodil syn O. T. R.. Spolu s jeho matkou žije v spoločnej domácnosti v byte, ktorý je vo
výlučnom vlastníctve partnerky otca. Na maloletého syna poberá daňový bonus vo výške 140,- eur
mesačne, ktorý vypláca partnerke ako príspevok na výživu spoločného maloletého syna. Partnerka otca
je momentálne na rodičovskej dovolenke. Podľa vlastného vyjadrenia a na základe čestného vyhlásenia
partnerky na náklady spojené s bývaním otec prispieva sumou 500,- eur mesačne a na domácnosť

(strava, drogéria) 100,- eur mesačne. Medzi ďalšie výdavky otca patrí: cestovné do práce MHD 36,-
eur, mobil 38,25 eur mesačne, splátka pokuty, ktorú dostal v súvislosti so zrušením pobytu 30,- eur
mesačne, výdavky na oblečenie, zdravotný stav a iné mimoriadne výdavky. Otec sám nevlastní žiadne
nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Podľa založených potvrdení o platbách z účtu otec v
období október 2023 až marec 2024 vrátane prispieval na výživu oboch maloletých dcér spolu sumou

vo výške 190,- eur mesačne.

13. Maloletá Q. X. je aktuálne žiačkou X. ročníka základnej školy, maloletá I. Q. je žiačkou X. ročníka
základnej školy. Bývajú v spoločnej domácnosti s matkou. Obe deti sú zdravé, v súvislosti so zdravotným
stavom nemajú žiadne špeciálne výdavky. Obe deti chodia na krúžok karate. Pravidelné mesačné

výdavky na maloletú Q. X. bez nákladov na bývanie matka vyčíslila celkovo na sumu cca 544,- eur
mesačne a zhrnula sem tieto náklady: obedy vrátane desiaty v škole 64,- eur, krúžok karate 45,- eur,
doučovanie nemčina 50,- eur, doučovanie matematika 40,- eur, električenka 8,30 eur, mobil 39,- eur,
výlety a tábory 30,- eur, strava a drogéria 150,- eur, oblečenie a obuv 100,- eur, lieky na alergiu na
slnko 7,70 eur, zubná hygiena 10,- eur. Pravidelné mesačné výdavky na maloletú I. Q. bez nákladov na

bývanie matka vyčíslila celkovo na sumu cca 439,- eur mesačne a zhrnula sem tieto náklady: obedy v
škole 30,- eur, družina 40,- eur, krúžok tanečná 25,- eur, krúžok karate 45,- eur, mobil 19,- eur, strava a
drogéria 150,- eur, oblečenie a obuv 90,- eur, zubná hygiena 10,- eur, výlety a tábory 30,- eur,

14. Právna zástupkyňa matky pred súdom uviedla, že sú ochotní sa dohodnúť, ale výživné, ktoré bolo

určené pri rozvode, považujú za nízke. Spochybňujú čestné prehlásenie partnerky otca a tým pádom
spochybňujú aj náklad na bývanie vo výške 500 eur. Nakoľko otec žije s partnerkou žiadajú, aby otec
založil do spisu potvrdenie o príjme svojej partnerky. Trvajú na tom, čo uviedli v odvolaní voči rozsudku
a žiadajú, aby súd určil výživné k maloletým deťom na sumu 200 eur mesačne na každé dieťa. Matke
pomáhajú rodičia, teda stará matka. Až také zásadné odchýlky, ako ich prezentoval právny zástupca

otca, nevidia.

15. Matka v konaní pred súdom vypovedala, že maloletá Q. navštevuje X. ročník základnej školy H.,
ide o Š. Š., v náklade na obed je zahrnutý aj náklad na desiatu. Na nemčinu chodí dcéra 2 mesiace,
na matematiku ešte len bude chodiť. Náklad na mobil považuje za primeraný, sú v tom neobmedzené

volania, sms, internet. Veľakrát chodí maloletá k starej mame a tá nemá internet. I. navštevuje X. ročník
ZŠ,zaobedymatkauhrádza30eur,požiadalaodotáciu,nevieprečojetotakásuma.Čosatýkanákladu
na mobil, je to náklad na sim-kartu do smart hodiniek, maloletá je na matku naviazaná, potrebuje sa s
ňou často kontaktovať a navyše takto má matka aj informácie o tom, kde sa dcéra nachádza. Otec sa s
deťmi nestretáva tak často, ako to bolo určené v rozhodnutí, stretáva sa s nimi tak často, ako chce on, v

decembri sa stretli 21.12.2023. Potom sa otec s nimi stretol 11.2.2024 na 1,5 hodinu a potom 17.3.2024
a 27.3.2024, vo februári 2023 sa stretli raz, v marci nebolo stretnutie, v apríli 2023 sa stretli 3 krát, v máji
4 krát, v júni 2 krát, v júli nemá matka žiadny záznam, v auguste jeden krát, v septembri raz, v októbri
nebolostretnutie,vnovembriraz.Otecvpodstatedcéramničnekupuje,akurátnaVianocedostalinejaké
darčeky. Vie, že sa stalo to, že otec kúpil kamarátom pivá a dievčatám lízatká, a keď povedali, že sú

hladné, tak na ne zvýšil hlas a potom ich zobral do reštaurácie. Otec platí výživné pravidelne a to 190
eur mesačne. Otec s dcérami telefonuje, telefonuje málo, pokiaľ sa aj uskutočnia tie rozhovory, tak sú
veľmi krátke. Matka poberá prídavky na deti vo výške 60 eur na jedno dieťa a uplatňuje si daňový bonus.
Uplatňuje si u Q. dotáciu na stravu, v tej strave je zahrnutý aj náklad na olovrant, aj na desiatu. U mladšejdcéry platí 15 eur za obedy až od 01.03.2024, dotáciu si uplatnila, nevie prečo predtým platila viac.
Suma 25 eur, ktoré matka preukázala výpismi, je poplatok za tanečný krúžok mladšej dcéry. Položka vo
výške 45 eur je stravné za I.. Za Q. platí za doučovanie z nemčiny 10 eur a má ju 4 krát do mesiaca a za

matematiku 12 eur a má to 4 krát do mesiaca. Čo sa týka výdavkov na doučovanie, potreba doučovania
vznikla až teraz, keďže už majú geometriu a začínajú z nemčiny konverzovať. Na konci X. ročníka mala
Q. z matematiky štvorku. V X. ročníku na pol roka mala z matematiky štvorku a z nemčiny tiež štvorku.
Nie je pravdou, že matka žije v spoločnej domácnosti aj s partnerom, on chodí k nim len občas. Partner
na bývanie neprispieva, z mesiaca je tam 14 dní, matka po ňom príspevok nepožaduje, keďže je tam

len pol mesiaca a prispieva na stravu. Doučovanie má Q. cez telefón. Ďalej uviedla, že tento rok bola u
zubára s obidvoma deťmi 2 krát, tam platila 1x röntgen, pre každú vo výške 12 eur. Minulý rok neboli u
zubára. Minulý rok v lete aj tento rok pôjdu dievčatá na tábor, na 1 osobu uhradila 54 eur. Tento rok ešte
na žiadnom výlete neboli. Otec sa s deťmi stretol jeden krát v apríli a jeden krát v máji. V máji kúpil staršej
dcére 2 tričká a mladšej plyšáka. V apríli nič. Za apríl a za máj uhradil otec výživné len vo výške 150 eur.

16. Právny zástupca otca uviedol, že pre jeho klienta nie je možné uhrádzať vyššie výživné, ako bolo
naposledy určené a rozhodnutím odvolacieho súdu zrušené. Čo sa týka nákladov, spochybňujú náklad
na oblečenie a obuv, a to u staršej, aj u mladšej dcéry, spochybňujú náklad na drogériu a stravu, keďže
aj v pravidelných mesačných výdavkoch na domácnosť je uvedená strava a drogéria. Nakoľko otcove
možnosti a schopnosti sú obmedzené, tak pri určení výživného možno prihliadať len na bežné potreby

maloletých detí, otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Čo sa týka namietaných výdavkov na
bývanie, tieto si uvádza aj druhá strana, zaujímalo by ho, na čo bol použitý úver, ktorý matka uvádza vo
výdavkoch. Rozporujú niektoré výdavky, ktoré matka uviedla, doslova všetky, napr. výdavok na stravu v
školeuQ.matkavyčíslilanasumu64eur,ztohočozdokladovala,takibav1mesiacibolasumavovýške
65 eur, zvyšok boli nižšie sumy. Náklad na karate uvádza vo vyjadrení vo výške 45 eur, pričom z toho

čo zdokladovala je iba od februára tohto roku na jedno, predtým to bolo len 35 eur na jednu. Rozporujú
to kvôli tomu, že matke nedôverujú. Matka uvádza náklad na nemčinu vo výške 50 eur, pričom to bude
len 40 eur. Matka uvádza náklad na doučovanie matematiky vo výške 40 eur mesačne, pričom za apríl
preukázala36eurazamáj24eurmesačne.Nemajúvýsledkyzoškoly,nevednočitomaloletápotrebuje,
tieto doučovania nebude realizovať v lete. Majú za to, že je to účelové. Sumy za mobilný telefón sú

extrémne navýšené aj u jednej aj u druhej dcéry. Považujú za navýšené aj výdavky na oblečenie.
Nadsadené sú aj náklady na lieky, keďže Zodac v takej sume ako uviedla matka, by znamenalo, že
maloletá užíva 100 tabliet mesačne. Balenie Zodacu za 7,70 € totiž obsahuje 100 tabliet. Pridržiavajú
sa písomných vyjadrení a navrhujú určiť vyživovaciu povinnosť k Q. vo výške 80 eur mesačne a k I. vo
výške 70 eur mesačne, nakoľko to zodpovedá príjmu, možnostiam a schopnostiam otca ako cudzinca,

vzhľadom k tomu, že má tretiu vyživovaciu povinnosť, ako aj vzhľadom k zaužívanej súdnej praxi, kedy
výživné predstavuje 20 - 30 % z čistého príjmu povinného.

17. Otec pred súdom vypovedal, že nesúhlasí so sumou 190 eur, navrhuje výživné spolu vo výške
150 eur. Stará sa teraz o svoju novú rodinu, snaží sa stretávať so svojimi deťmi, pričom Q. nie je

jeho biologická dcéra, ale robí čo môže. Čo sa týka priznania otcovstva k dcére Q., on nerozumel po
slovensky. Jeho partnerka je na rodičovskej dovolenke cca pol roka, nevie presne akú výšku dosahuje
rodičovský príspevok, je to tak okolo 350 eur mesačne. Partnerka pracovala ako učiteľka. Byt, v ktorom
bývajú, je vlastníctvom otcovej partnerky. V čase, keď ich súd rozviedol, tak otec tam býval na základe
ústnej zmluvy o prenájme, jeho priateľka tam vtedy nebývala, bývala na dedine. Má právo na rodinný

život, a keď sa matka dcér s ním rozviedla, tak otec chcel novú rodinu a syna. Nemá peniaze na to, aby
uhrádzal výživné, ktoré požaduje matka, nech mu dá deti. Pridržiava sa toho, čo uviedol jeho právny
zástupca, a to že môže uhrádzať výživné vo výške 150 eur mesačne na obidve deti. Matka fajčí, on
nepije ani nefajčí. Má potvrdenie od lekára, že má alergiu a že nemôže chodiť vonku.

18. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhoval, aby bolo výživné určené vo výške zohľadňujúcej
výdavky maloletých detí, ako aj možnosti a schopnosti otca. Navrhoval určiť vyživovaciu povinnosť k
maloletej Q. vo výške 190 eur a k maloletej I. vo výške 160 eur mesačne.

19. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, ktoho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

21. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti

poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri

rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov
a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým
dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na
základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito

všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby
oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť
rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch
svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou
na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti

každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne
dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie,
zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča
ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.

24. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj z
možnosti rodičov. Odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné slúži
ajnauspokojovanieďalšíchodôvodnenýchpotriebdôležitýchprevýchovuavývojdieťaťa.Matkauviedla
nákladynamaloletúQ.vovýške549,-eurmesačne,pričomdotejtosumyzarátalanákladnadoučovanie

(90eur),ktorývznikolkrátkoprerozhodnutímaniejezrejmé,žepôjdeodlhodobýnáklad,ztohtodôvodu
súd na túto položku neprihliadal, neprihliadal ani na náklady na zubára, nakoľko sa v takej výške ako
uviedla matka nezrealizovali. Po vyhodnotení jednotlivých výdavkov sa súd ustálil na odôvodnených
výdavkoch maloletej Q. vo výške cca 450,- eur mesačne. U maloletej I. matka vyčíslila náklady na
439,- eur mesačne. Ani u nej súd nezohľadňoval všetky výdavky, napr. za stravu v škole súd zohľadnil

vzhľadom na dotáciu 15,- eur mesačne, na výdavky na zubára súd neprihliadal, nakoľko sa v takej výške
nezrealizovali a na výlety a tábory súd zohľadnil výdavok vo výške 15,- eur mesačne. Po vyhodnotení
jednotlivých výdavkov I. sa súd ustálil na jej odôvodnených výdavkoch vo výške cca 400,- eur mesačne.
Takto ustálené výdavky 450,- eur a 400,- eur mesačne považuje súd za primerané veku maloletýchdetí, ktoré navštevujú prvý a druhý stupeň základnej školy a hlavne ich považuje za zodpovedajúce
priemerným príjmom ich rodičov. Po odrátaní príspevku na dieťa a daňového bonusu ( spolu 200,-
eur mesačne na každé dieťa ), ktoré poberá matka a ktoré sú príspevkom štátu na výdavky dieťaťa,

predstavuje suma nákladov maloletej Q. cca 250 eur mesačne a maloletej cca I. 200,- eur mesačne.
Povinnosť prispievať na výživu maloletých detí rozložil súd viac menej rovnomerne na obidvoch rodičov.
Na výšku určenej vyživovacej povinnosti malo vplyv viacero faktorov. Súd prihliadal aj na to, že otec je
cudzí štátny príslušník ( Z.), neovláda slovenský jazyk a je handicapovaný ako pri hľadaní pracovného
miesta tak aj pri využití pomoci od príbuzných, ktorí nežijú na Slovensku. Sotva možno od neho za týchto

okolností žiadať aby dosahoval vyšší príjem aký deklaroval. Na druhej strane nie je možné prenechať
bremeno výživy len na matku. Argumenty otca, že matka spôsobila rozpad manželstva, že ona sa chcela
rozvádzať neobstoja. Výživné je určené pre maloleté deti, jeho výšku neovplyvňuje to, ktorý z manželov
sa do akej miery na rozvrate manželstva podieľal, resp. kto podal návrh na súd. Výživné, ktoré navrhoval
otec vo výške 150,- eur spolu na obidve deti je neprijateľné, vzhľadom na výdavky maloletých detí
ako aj na samotné príjmy otca. Súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že otcovi v priebehu súdneho

konania pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Súdna prax nie je v posudzovaní ďalších vyživovacích
povinností u povinného rodiča jednotná. Častejšie sa vyskytujúcim je názor, že je vecou povinného
rodiča, pokiaľ má záujem mať viac detí, ako si zabezpečiť dostatočné príjmy nato, aby tieto deti mohol v
primeranom a požadovanom rozsahu zabezpečiť. Nie je možné znižovať životnú úroveň jedného dieťaťa
na úkor ďalších detí ( Krajský súd Žilina 11CoP/15/2017). Na druhej strane sa v súdnej praxi vyskytujú

aj názory, ( i keď zriedkavejšie) že povinný rodič má právo na rodinný život, má svoje reprodukčné práva
a tie je potrebné rešpektovať. Nebolo by spravodlivé očakávať, že rozvedený ( rozídený ) rodič si už
nenájde partnera, nebude si môcť založiť novú rodinu a bude navždy odkázaný na občasne stretnutia s
deťmi z pôvodného vzťahu a život bez rodiny. Pri rozširovaní svojho potomstva však rodič musí brať do
úvahy aj existujúce záväzky a zohľadňovať, aký vplyv budú mať na ich životnú úroveň ďalšie vyživovacie

povinnosti, nie je však možné bez výhrad prijať názor, „nie je možné znižovať životnú úroveň jedného
dieťaťa na úkor ďalších detí“. V podstate v každej rodine, v ktorej sa narodí ďalšie dieťa dochádza v
istom smere k zníženiu životnej úrovne už narodených detí. Zjednodušene uvedené, pomyselný „koláč“
sa delí medzi viaceré deti a teda podiel každého z nich je nižší. Pokiaľ zazneli zo strany matky voči
otcovi výhrady týkajúce sa jeho ďalších potomkov, je potrebné uviesť aj to, že maloletá Q. ( zverená

matke) nie je biologickým dieťaťom otca a je nespravodlivé obviňovať otca z nezodpovedného plodenia
detí, ak jedno z detí na ktoré prispieva, nie je jeho biologickým dieťaťom. Táto skutočnosť ale nezbavuje
otca prispievať na výživu ( otec sa dobrovoľne k otcovstvu „prihlásil“), súd na ňu poukázal len v súvislosti
s obvinením otca zo strany matky z nezodpovedného reprodukčného správania. Otec zjavne nerozumel
tomu, prečo by mal platiť vyššie výživné ako bolo určené v rozhodnutí, ktoré bolo zrušené odvolacím

súdom, ak mu odvtedy pribudla vyživovacia povinnosť, dokonca aj výživné vo výške 190,- eur, ktoré
spočiatku uhrádzal už považoval v dnešnej situácii za nezvládnuteľné. K tomu je potrebné uviesť, že je
síce pravdou, že počet potomkov otca sa zvýšil, zvýšil sa však aj príjem otca oproti obdobiu kedy súd
rozhodoval prvýkrát, otcovi ubudol resp. sa znížil náklad na bývanie a zvýšili sa aj náklady maloletých
detí. Otec sa s maloletými deti stretáva veľmi zriedkavo, nad rámec vyživovacej povinnosti určenej

rozhodnutím, ktoré bolo zrušené neprispieva a aktuálne už neplní výživné ani v tej výške ako prispieval
doposiaľ (190,- eur mesačne na obidve deti). Súd sa pri určení výšky vyživovacej povinnosti inšpiroval aj
Metodikou pre výpočet výživného rodičov k deťom (ďalej len „Metodika“), súd však zdôrazňuje, že táto
má nezáväzný, odporúčací charakter. V zmysle tejto Metodiky predstavuje výška vyživovacej povinnosti
u dieťaťa vo veku 12 rokov (navštevujúce druhý stupeň základnej školy) 13% z príjmu povinného rodiča,

ktorý má 3 vyživovacie povinnosti a u dieťaťa vo veku 7 rokov 12% z príjmu povinného rodiča, ktorý má 3
vyživovacie povinnosti. Pokiaľ ide o príjem otca súd vychádzal z priemerného mesačného príjmu otca vo
výške 996,- eur netto, z ktorého 13 % predstavuje sumu 129,48 eur a 11 % sumu 109,56,- eur mesačne.
I keď má metodika odporúčací charakter a v zásade je možné sa od nej odchýliť v tomto konkrétnom
prípade súd pristúpil k určeniu maximálnej sumy výživného v zmysle Metodiky, a to sumy 130,- eur na

maloletú Q. a 110,- eur na maloletú I.. K maximálnej sume súd pristúpil preto lebo otec má relatívne
nízky príjem, z čoho vyplýva, že nízky je aj percentuálny podiel a už maximálna suma výživného v
zmysle metodiky je na pomyselnej dolnej hranici vzhľadom na výdavky maloletých detí. Otec neustále
zdôrazňoval na pojednávaní, že nemá peniaze a že sa stará o maloletého syna a aj napriek tomu, že bol
právnezastúpenýasúdkonalstlmočníkom,bolonáročnéažnemožnéobjasniť otcovizásadyrodinného

právanaSlovensku,resp.otecakokebyichodmietalprijať.Otecodôvodňovalvýškupriemernéhopríjmu
nadčasmi, ktoré nedokáže realizovať každý mesiac. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že otec má
3 vyživovacie povinnosti a bude musieť využívať aj prácu nadčas, prípadne brigádu mimo hlavného
pracovného pomeru. Na druhej strane však nemožno spravodlivo žiadať od otca, aby dosahoval takýpríjem, ktorý by uspokojil všetky nároky maloletých detí. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov, je však nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky detí. Otec dosahuje priemerný
príjem a je nevyhnutné tejto skutočnosti prispôsobiť aj výdavky detí. Výživné, ktoré požadovala matka

bolo neprimerane vysoké a nezohľadňovalo ani príjem otca ani jeho odôvodnené výdavky, súd preto
návrh matky vo zvyšku zamietol.

25. Zročné výživné k maloletej Q. X. R. tvorí súčin súdom určeného mesačného výživného za obdobie
od 06.04.2023 do 31.05.2024 ( 13 mesiacov + alikvótna časť vo výške za mesiac apríl 2023) a dosahuje

výšku 1.793,20 eur ( 13 x 130,- eur =1690,- eur +103,20- alikvótna časť za mesiac apríl 2023).
Otec uhradil za obdobie od 06.04.2023 do 31.05.2024 sumu 1.353,20,- eur ( za mesiace máj 2023 až
marec 2024 (11 mesiacov) po 100 eur mesačne = 1.100 eur + za mesiace apríl 2024 až máj 2024 po
75,- eur mesačne = 150,- eur + alikovótná časť za mesiac apríl 2023 vo výške 103,20 eur. Po započítaní
plnenia otca vo výške 1353, 20 eur zročné výživné činí 440,- eur ( 1793,20 -1353,20 )

26. Zročné výživné k maloletej I. Q. R. tvorí súčin súdom určeného mesačného výživného za obdobie
od 06.04.2023 do 31.05.2024 ( 13 mesiacov + alikvótna časť za mesiac apríl 2023) a dosahuje výšku
1.502,- eur ( 13 x 110,- eur =1.430,- eur +72,- eur alikvótna časť za mesiac apríl 2023. Otec uhradil
za obdobie od 06.04.2023 do 31.05.2024 sumu 1.212,- eur ( za mesiace máj 2023 až marec 2024 (11
mesiacov) po 90 eur mesačne = 990 eur + za mesiace apríl 2024 až máj 2024 po 75,- eur mesačne =

150,- eur + alikovótná časť za mesiac apríl 2023 vo výške 72,- eur. Po započítaní plnenia otca vo výške
1.212,- eur zročné výživné činí 290,- eur ( 1502,- 1212,- )

27. Za mesiace apríl a máj 2024 otec uhradil nižšiu sumu ako bolo určené v rozhodnutí o rozvode a to
mesačne po 150,- eur, spolu na obidve deti. Nakoľko otec v platbe neuviedol koľko zo sumy 150,- eur

je určené pre každé dieťa, súd rozdelil túto sumu na polovicu, teda 75,-eur mesačne na jedno dieťa.

28. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku. Čo sa
týka zročného výživného, plnenie zročného výživného v splátkach by nemal súd uplatňovať automaticky.
Ide o výhodu povinného proti oprávnenému, ktorá musí byť odôvodnená, napr. postojom povinného k

plneniu vyživovacej povinnosti, výškou priznaného nedoplatku, platobnou schopnosťou povinného, ale
tiež pomermi oprávneného. Vzhľadom na príjem otca, jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť ako aj samotnú
výšku určeného výživného súd povolil otcovi úhradu zročného výživného v splátkach.

29. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,

môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.