Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200579
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Fečík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:4020200579.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr.
Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu: CORAL, spol. s r. o., so sídlom: Novozámocká
207, 951 12 Ivanka pri Nitre, IČO: 34 122 419, právne zastúpený: JUDr. Svetlana Kšiňanová, PhD.,
advokátka, so sídlom: Štefánikova 4, Nitra, IČO: 51 019 922, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej
správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101519716/2020 zo dňa 02.
októbra 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.

11S/170/2020 - 134 zo dňa 07. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

1. Daňový úrad Nitra (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu, spoločnosti CORAL, spol. s r. o., so
sídlom: Novozámocká 207, 951 12 Ivanka pri Nitre, IČO: 34 122 419, daňovú kontrolu dane z pridanej

hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) zameranú na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2015, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č.
100428493/2018 zo dňa 21. februára 2018 (ďalej aj „Protokol“).

2. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval zdaniteľné obchody uskutočnené medzi žalobcom
a dodávateľom PAULINE s.r.o., Západní 258/37, 160 00 Praha 6, Česká republika (predmetom
zdaniteľného obchodu bolo deklarované dodanie tovaru - kuracie prsia solené značky Coopavel,

pôvodom z Brazílie). Správca dane zistil, že tovar od spoločnosti PAULINE s.r.o. bol dodávaný v reťazci
spoločností KOVÁŘ plus s.r.o. - Ján Špilar - PAULINE s.r.o. - žalobca. Správca dane k dodaniu tovaru
spoločnosťouPAULINEs.r.o.uviedol,ženespochybňujedodaniutovarutoutospoločnosťouprežalobcu.

3. Predmetom daňovej kontroly bolo tiež deklarované dodanie tovaru (kuracieho mäsa) žalobcom do
iného členského štátu EÚ (Poľsko) odberateľovi PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO-USLUGOWE
„ZUZANEX“ TOMASZ GIEC, Obojna 74, 37 416 Zbydniów, Poľsko (ďalej aj „deklarovaný odberateľ“

alebo „ZUZANEX“), pričom malo ísť o tovar, ktorý žalobca nadobudol od dodávateľa PAULINE s.r.o.
(ďalej aj „sporný tovar“).4. Správca dane na základe vykonaného dokazovania spochybnil žalobcom uplatnené právo na
oslobodenieoddanepridodanítovarudoinéhočlenskéhoštátu.Podľasprávcudanenebolopreukázané
prepravenie sporného tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ v zmysle § 43 os.1 a ods. 5

zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o
DPH“). Správca dane mal za to, že doklad o preprave tovaru zo Slovenskej republiky do Poľska a
doklad o preprave tovaru z Poľska späť na Slovensko boli iba účelovo vystavené a preprava tovaru
nebola uskutočnená tak, ako je to na prepravných dokladoch uvedené. Skladovú evidenciu vedenú
spoločnosťou MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, na ktorú poukazoval žalobca, správca dane vyhodnotil

tak, že táto preukazuje iba to, že tovar bol naložený na vozidlo, avšak nie je dôkazom toho, že tovar bol
prepravený označeným vozidlom do Poľska.

5. Správca dane mal zároveň za to, že dokazovanie jednoznačne preukázalo podvodné transakcie
s komoditou - kuracie mäso. Podľa správcu dane žalobca nepredložil žiadne dôkazy, že sa na
pochybnej transakcii vedome nezúčastnil, resp., že prijal opatrenia, aby sa vyhol účasti na podvode

s DPH. Zdôraznil, že žalobca dlhodobo preukazuje dodanie tovaru s oslobodením od dane pre
deklarovaného odberateľa, čo je zrejmé z evidencií správcu dane za obdobie od marca 2014 nepretržite.
NazákladevýstupovzosystémuVIESjepodľasprávcudanezrejmé,žedeklarovanýodberateľnásledne
bezprostredne preukazuje dodanie tovaru od žalobcu s miestom nakládky v sklade MRAZIARNE
a.s., slovenským zmiznutým obchodníkom a nárazníkovým spoločnostiam, neregistrovaným pre účely

obchodovania s potravinami veterinárnou správou, ktorým bola zrušená registrácia pre DPH, resp. v
čase deklarovaných transakcií nepodávali daňové priznania k DPH. Správca dane vyslovil záver, že
žalobca sa zúčastňuje obchodných transakcií s deklarovaným odberateľom podozrivého charakteru a
je zjavné, že neprijal opatrenia, aby sa vyhol účasti na podvode s DPH.

6. Na základe výsledkov z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane vydal rozhodnutie
č. 100470404/2020 zo dňa 19. februára 2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68
ods. 5 a ods.6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane v sume
10.583,40 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015. Správca dane žalobcovi nepriznal nadmerný

odpočet v sume 7.388,26 eur a vyrubil daň v sume 3.195,14 eur. Správca dane zistil, že v súvislosti s
uplatneným právom žalobcu na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského
štátu EÚ, správanie sa zapojených zdaniteľných osôb do transakcií so sporným tovarom spôsobilo únik
na DPH. Podľa správcu dane žalobca vedel, resp. mal vedieť, že je zapojený do transakcií pochybného
charakteru so sporným tovarom, kde dochádza k podvodnému konaniu s DPH, pričom podľa správcu

dane išlo o dopredu premyslenú a koordinovanú činnosť. Správca dane zároveň neuznal právo žalobcu
na oslobodenie od dane za dodanie sporného tovaru pre deklarovaného odberateľa z dôvodu, že
preprava sporného tovaru z tuzemska do iného členského štátu nie je nepochybne preukázaná, čím
podľa správcu dane došlo k porušeniu § 43 zákona o DPH.

7. Žalobca podal proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 101519716/2020 zo dňa 02. októbra 2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) tak, že prvostupňovému rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
potvrdil. K jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol:
- deklarovaný odberateľ síce potvrdil prijatie tovaru od žalobcu, avšak nepredložil dôkazy o tom, že tovar

bol skutočne popravený na miesto určenia Obojna v Poľsku; skutočnosť, že tovar bol fyzicky prepravený
na miesto určenia v inom členskom štáte (Poľsko) nebolo podľa žalovaného v konaní preukázané,
-kuskladovejevidencii,ktorúviedlaspoločnosťMRAZIARNEa.s.žalovanýuviedol,žepreukazujelento,
žespornýtovarbolnaloženýnavozidlo,avšakniejedôkazomtoho,žetovarbolprepravenýpredmetným
vozidlom do Poľska,

- k námietke žalobcu o tom, že správca dane sa zaoberal tým, komu následne deklarovaný odberateľ
tovar predal, žalovaný uviedol, že správca dane mal v prípade pochybností právo preverovať celý
obchodný reťazec; v tejto súvislosti ďalej uzavrel, že v danom prípade išlo o obchodovanie s
tým istým tovarom medzi viacerými subjektami pričom tovar bol v priebehu jedného až dvoch dní
predmetom intrakomunitárneho nadobudnutia od českého dodávateľa PAULINE s.r.o. u žalobcu,

následne intrakomunitárneho dodania s uplatnením práva na oslobodenie od dane zo strany žalobcu
pre deklarovaného odberateľa ZUZANEX a následne bol znova predmetom intrakomunitárneho
dodania ZUZANEX pre slovenskú spoločnosť Access line s.r.o - podozrivému subjektu, zmiznutémuobchodníkovi, resp. nárazníkovej spoločnosti, pričom išlo o podozrivé obchodné transakcie s komoditou
kuracie rezne, t.j. potravinou s obmedzenou zárukou určenou na ľudskú spotrebu,
- pokiaľ žalobca uviedol, že deklarovanému odberateľovi ZUZANEX predával tovar na báze ex works, t.j.

predané v sklade a za tým účelom splnil všetky požadované podmienky, žalovaný uvedené akceptoval,
ale mal za to, že tento spôsob obchodovania na báze ex works a formálne splnenie si zákonných
povinností nevylučuje možnosť účasti žalobcu na podvode s DPH,
- žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou a neuistil sa, aby jeho
konanie nebolo spojené s daňovým podvodom, a zároveň uviedol, že žalobca vedel, resp. mal vedieť,

že jeho dodávky sú súčasťou podvodu s daňou (str. 17 rozhodnutia žalovaného), pričom poukázal
na dôkazy, ktoré uvedené tvrdenie preukazujú; žalovaný uzavrel, že žalobca bol svojimi transakciami
dlhodobo účastný podvodu s DPH, čo správca dane zistil aj z iných konaní,
- žalovaný mal za to, že správca dane nevzniesol pochybnosti o existencii tovaru, ktorým sa v
sklade MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo v rozhodnom období disponovalo, správca dane spochybnil
opodstatnenosť a priebeh zdaniteľných plnení tak, ako boli deklarované v obchodnom reťazci: KOVÁŘ

plus s.r.o.(CZ) - Ján Špilar (CZ) - PAULINE s.r.o.(CZ) - žalobca (SK) - ZUZANEX (PL) - Access line
s.r.o. (SK); podľa zistení správcu dane bolo s týmto tovarom nakladené spôsobom, ktorý nesie znaky
podvodného konania, ktoré sa dopustil odberateľ v inom členskom štáte; žalovaný prijal záver, že
žalobca bol súčasťou podvodného obchodného reťazca s komoditou „mrazené kuracie mäso“, pričom
ide o potravinu živočíšneho pôvodu, preto aj realizácia sporných zdaniteľných plnení si vyžadovala

vyššiu mieru opatrnosti zo strany žalobcu,
- na záver žalovaný uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno) v rozsahu
preukázania splnenia zákonných podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane z intrakomunitárnej
dodávky tovaru; žalovaný konštatoval, že žalobca uplatnením oslobodenia od dane pri dodaní sporného
tovaru z tuzemska do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi ZUZANEX porušil zákon o

DPH, pretože oslobodenie od dane je možné len v rozsahu a za podmienok stanovených v § 43 zákona o
DPH,pričomoslobodenieoddanejeviazanékumulatívnenasplnenievšetkýchstanovenýchpodmienok
a už nesplnenie len jednej vylučuje priznanie nároku;

II. Konanie pred správnym súdom

8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu doručenú Krajskému
súdu v Nitre (ďalej aj „krajský súd“). Žalobca navrhol, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca
zároveň požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 Správneho súdneho

poriadku (ďalej aj „SSP“)

9. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, najmä tvrdil, že
napadnuté rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaný sa podľa žalobcu nevysporiadal s otázkou, ako a čím

žalobca porušil zákon a aké sú dôkazy a objektívne okolnosti preukazujúce účasť žalobcu na daňovom
podvode. Žalobca mal za to, že zákonné podmienky na oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru do Poľska
v apríli 2015 splnil. Žalobca tvrdil, že dôkazné bremeno vyčerpal a z toho dôvodu dôkazné bremeno v
rámci daňovej kontroly (a vyrubovacieho konania) prešlo na správcu dane. Žalobca vo svojej žalobe
poukázalajnasúkromnýZnaleckýposudok č.3/2019zodňa19.februára2019vypracovanéhoznalcom

Ing,MilanomChovanomvoveciposúdeniaproblematikyDPH,ktorýsidalžalobcavypracovaťzaúčelom
objektívneho zistenia skutkového stavu. Napokon namietal aj neprimeranú dĺžku daňovej kontroly.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 04. júna 2021 uviedol, že trvá na výroku žalobou
napadnutého rozhodnutia, pričom opakovane poukázal na jeho odôvodnenie ako aj dôkazy, ktoré sú

súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný k žalobným námietkam konštatoval zhodu s odvolacími
námietkami, okrem novo vznesenej námietky, týkajúcej sa znaleckého posudku, ku ktorej uviedol, že
znalec vychádzal pri spracovaní posudku vyslovene s účtovníctva žalobcu, pričom nemal vedomosť,
resp. nevzal do úvahy rozsiahle výsledky zistení správcu dane, preto podľa žalovaného znalecký
posudok nemá vplyv na výsledok rozhodnutia. Žalovaný navrhol, aby krajský súd nepriznal žalobe

odkladný účinok a zároveň navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania.

11. Krajský súd uznesením č. k. 11S/170/2020 - 88 zo dňa 23. júna 2021 zamietol návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe.12. Krajský súd následne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. Krajský súd vo

veci rozhodol rozsudkom č. k. 11S/170/2020 - 134 zo dňa 07. septembra 2022 (ďalej aj „napadnutý
rozsudok“), a to tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods.
1 písm. d) SSP z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov.

13. Krajský súd námietku žalobcu ohľadne nezákonného postupu správcu dane pri prerušení daňovej

kontroly vyhodnotil ako nedôvodnú, keď preskúmaním obsahu administratívneho spisu zistil, že daňová
kontrola bola začatá 17. júna 2015 a ukončená bola dňa 02. marca 2018 (dňom doručenia Protokolu
spolu s výzvou zo dňa 22. februára 2018 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole). Keďže
v priebehu daňovej kontroly nastali situácie, kedy bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu, konkrétne nariadenia Rady (EU) č. 904/201 o administratívnej spolupráci a boji
proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej ,,nariadenie Rady (EU) č. 904/2010) a to za

účelomzisteniaobchodnéhoreťazcaaprevereniareálnostiobchoduudodávateľaaodberateľažalobcu,
správca dane zaslal Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky žiadostí o MVI do Poľska s tým, že
možnosť prerušenia daňovej kontroly využil trikrát: od 08. júla 2015 do 01. mája 2016, od 07. júna
2016 do 28. novembra 2016 a od 19. júna 2017 do 20. decembra 2017. Vychádzajúc z celkového času
trvania daňovej kontroly po zohľadnení času, počas ktorého bola daňová kontrola prerušená, krajský

súd uzavrel, že celkový čas trvania daňovej kontroly nepresiahol jeden rok (daňová kontrola trvala 331
dní). Krajský súd mal v uvedenej súvislosti za to, že správca dane neporušil zákon ani nariadenie Rady
(EU) č. 904/2010, keď pri prerušení daňovej kontroly postupoval podľa ustanovenia § 61 Daňového
poriadku, pričom prerušenie daňovej kontroly oznamoval žalobcovi (doručením rozhodnutí) a zároveň
mu oznámil, kedy pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly a tieto dátumy korešpondujú s dátumami

doručenia odpovedí na MVI.

14. Krajský súd ďalej ustálil, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj z prvostupňového
rozhodnutia správcu dane vyplýva (aj keď nepresvedčivo), že orgány verejnej správy svoje rozhodnutia
založili na zistení o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na oslobodenie od DPH žalobcom. Žalobca

mal porušiť § 43 ods.1 zákona o DPH, keď nepreukázal prepravu tovaru z tuzemska do iného členského
štátu - Poľska deklarovanému odberateľovi ZUZANEX. Správca dane (a žalovaný) konštatovali, že
žalobca nepreukázal, že sporný tovar, ktorého existenciu žalovaný nespochybnil, dodal do iného
členského štátu - Poľska.

15. Podľa krajského súdu správca dane zároveň na inom mieste odôvodnenia svojho rozhodnutia
uviedol, že žalobca síce predložil formálne dôkazy za účelom preukázania práva na oslobodenie od
dane, ale bolo zistené, že transakcia bola podozrivá od začiatku a pri výkone dokazovania sa potvrdilo,
že bola spojená s podvodom na DPH spáchanej odberateľom v inom členkom štáte, o čom žalobca mal
mať vedomosť.

16. V nadväznosti na vyššie uvedené krajský súd poukázal na to, že v rozhodnutiach Optigen Ltd
(C-354/03), Fulcrum Elektronics Ltd (C-353/03) a Bond House Systems Ltd. (C-484/03) Európsky súdny
dvor konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých
plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia

nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli
vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. K spresneniu tejto zásady došlo v rozhodnutí vo veci Kittel
(C-439/04) tak, že vo vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu je Európsky súdny dvor tohto názoru, že osobe
povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na
plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti DPH, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane

odopreté. Skutočnosť, či konkrétny daňový subjekt v reťazci vedel, alebo mohol vedieť že sa prijatím
plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu
dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje
správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom
styku daňových subjektov.

17. Krajský súd ďalej zdôraznil, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi
základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia spôsobuje
nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Tiež uviedol, že nepreskúmateľným nie je len rozhodnutie, ktoréneobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné, ale za nepreskúmateľné
je možné označiť aj také rozhodnutia, ktoré obsahujú také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku
rozhodnutia vzájomne odporuje. Podľa názoru krajského súdu z napadnutého rozhodnutia žalovaného

i prvostupňového rozhodnutia správcu dane vyplýva, že vykonané dôkazy a zistené skutočnosti sú
vyhodnotené v tom zmysle, že preverovaná transakcia indikuje konanie, ktoré smeruje k podvodnému
konaniu. V rozhodnutiach správcu dane a žalovaného sa prelína konštatovanie, že žalobca ako daňový
subjekt nekonal s náležitou starostlivosťou, aby sa svojim konaním vyhol účasti na podvode s DPH
a mohol a mal vedieť, že ide o transakciu, ktorá je súčasťou podvodnej schémy s konštatovaním,

že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona
o DPH. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí na jednom
mieste konštatuje, že sporný obchodný reťazec nesie znaky reťazových resp. karuselových daňových
podvodov, na inom mieste rozhodnutia uvádza, že žalobca na základe spornej faktúry pre spoločnosť
ZUZANEX porušil § 43 zákona o DPH.

18. Podľa názoru krajského súdu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí si tak navzájom ako aj vnútorne
odporujú. Zdôraznil, že nemožno sa zároveň dopustiť konania majúceho znaky daňového podvodu
a zároveň nesplniť podmienky dôvodnosti nároku na oslobodenie od DPH. Krajský súd uzavrel, že
skutočnosť, že dôvody, na ktorých žalovaný (a správca dane) založili svoje rozhodnutia si vnútorne
odporujú, spôsobuje zmätočnosť, nezrozumiteľnosť navzájom si odporujúcich skutkových zistení a

právnych záverov a s tým súvisiacu nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a prvostupňového
rozhodnutia správcu dane. Takéto právne zdôvodnenie nepriznania oslobodenia od dane považoval
krajský súd za mätúce a nezrozumiteľné, pretože z neho po právnej stránke jednoznačne nevyplýva, či
žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre oslobodenie od DPH, alebo bol účastný na podvodnom
karuselovom obchode smerujúcemu k daňovému úniku. Krajský súd dodal, že od právnej kvalifikácie

konania, ktoré je nezlučiteľné so systémom DPH, totiž závisí nielen okruh skutočností, ktoré musia byť
v daňovom konaní preukázané, ale aj to, kto tieto skutočnosti preukazuje, čo má vplyv aj na realizáciu
práva žalobcu ako daňového subjektu na obhajobu ako aj na bránenie svojich práv.

19. V súvislosti s otázkou nepreskúmateľnosti podľa krajského súdu súvisí aj otázka, či dôkazné

bremeno zaťažovalo žalobcu, alebo naopak, správcu dane, nakoľko iná dôkazná situácia vzniká pri
preukazovaní podvodu, a pri preukazovaní nároku na oslobodenie od dane. Krajský súd poukázal na
judikatúru Súdneho dvora EÚ, z ktorej jasne vyplýva, že je potrebné rozlišovať medzi preukázaním
hmotnoprávnej požiadavky práva na odpočítanie DPH, resp. práva na oslobodenie od DPH na
jednej strane a určením existencie podvodu na DPH na druhej strane (Ferimet, C-281/20, bod 41).

Preukazovanie hmotnoprávnych podmienok má teda prednosť pred povinnosťou daňových orgánov
preukazovať, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že poskytnutie uvedených tovarov alebo služieb
súvisí s podvodom v oblasti DPH.

20. Krajský súd načrtol, že v ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, aby v naznačenom smere

opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, najmä si
jednoznačne na základe vykonaného dokazovania ozrejmil, či žalobca splnil podmienky na oslobodenie
od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH pri dodaní tovaru spoločnosti ZUZANEX do Poľska. Pokiaľ
zotrvá na argumentácii, že tieto neboli splnené z dôvodu, že nebola preukázaná preprava tovaru z
tuzemska do Poľska a teda hmotnoprávne podmienky pre oslobodenie od dane splnené neboli, nie je

dôvod sa ďalej zaoberať prípadnou účasťou žalobcu na podvodnom konaní v rámci reťazca s kuracím
mäsom. Krajský súd dodal, že v ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi žalobcom uplatnený nárok na
oslobodenieoddanepridodanítovaruztuzemskadoinéhočlenskéhoštátuabudepovinnýsvojezávery
vyhodnotiť tak, aby z nich bolo zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ako sa vysporiadal
s návrhmi a námietkami žalobcu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a aké právne predpisy použil

pri svojom rozhodovaní. Krajský súd usmernil, že z rozhodnutia žalovaného musí vyplývať, či a ktorú
povinnosť žalobca pri uplatnení nároku na oslobodenie od dane porušil, resp. nesplnil bez toho, aby
došlo k zmätočnej a vzájomne si odporujúcej argumentácii.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

21. Proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 11S/170/2020 zo dňa 07. septembra 2022 podal žalovaný
(ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žalovaný navrhol, aby Najvyšší správny súdSlovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

22. Sťažovateľ za nesprávne právne posúdenie veci považoval tvrdenie krajského súdu, že žalobou
napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov. Podľa
sťažovateľa je uvedené tvrdenie priamo v rozpore s bodmi 77. až 79. napadnutého rozsudku, ktoré
citoval. Sťažovateľ mal za to, že rozhodnutie žalovaného obsahuje odôvodnenie, ktoré nie je v rozpore
s výrokom tohto rozhodnutia a je dostatočné, nakoľko je z neho zrejmé, čo konštatoval aj krajský súd,

že „orgány verejnej správy svoje rozhodnutie založili na zistení, že žalobca nesplnil hmotnoprávne
podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, došlo k porušeniu ustanovenia § 43 ods.1
zákona č. 222/2004 Z. z., keď žalobca nepreukázal prepravu tovaru z tuzemska do iného členského
štátu - Poľska deklarovanému odberateľovi ZUZANEX“ (bod 77. rozsudku), a čo uviedol aj sťažovateľ
v odôvodnení rozhodnutia na str. 5, 8, 19 a 21, čiže uvedené skutočnosti sú v napadnutom rozhodnutí
podľa sťažovateľa vyjadrené korektne a jednoznačne.

23.Sťažovateľkonštatoval,žepokiaľbyišloorozhodnutienepreskúmateľné,vpodstateužzlingvistickej
stránky veci vyplýva, že nepreskúmateľné rozhodnutie nemožno vecne preskúmať, nemožno sa
zaoberať hmotnoprávnou argumentáciou, pokiaľ rozhodnutie neobstojí ani po formálnej stránke. V tejto
súvislosti sťažovateľ uviedol, že v žalobe žalobca brojil proti rozhodnutiu sťažovateľa aj z hľadiska

hmotnoprávneho, potom namietanie nepreskúmateľnosti sa javilo sťažovateľovi ako účelové, čo uviedol
aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04. júna 2021. Ďalej sťažovateľ uviedol, že za nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie, ktoré má buď vadný výrok alebo odôvodnenie.
Nepreskúmateľný alebo nezrozumiteľný výrok je taký, z ktorého nemožno zistiť ako bolo rozhodnuté,
komu bola uložená povinnosť, prípadne výrok, ktorý je vnútorne rozporný alebo nie je možné

rozpoznať, čo je výrok rozhodnutia a čo odôvodnenie. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov
podľa sťažovateľa znamená, že buď odôvodnenie úplne chýba, alebo je rozhodnutie postavené na
nedostatku skutkových dôvodov, ide o prípady, kedy skutkové zistenia majú vady napr. rozhodnutie je
založené na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli vôbec zisťované, alebo získané z dôkazov, ktoré
neboli vykonané alebo neboli získané v súlade so zákonom alebo keď z rozhodnutia nie je zrejmé, aké

boli dôkazy vykonané. Takýmito vadami podľa sťažovateľa napadnuté rozhodnutie netrpí. Sťažovateľ,
aj správca dane rozhodnutia postavili na porušení zákona o DPH.

24. Na uvedenom podľa sťažovateľa nemení nič skutočnosť, že správca dane ako aj sťažovateľ
vo svojich rozhodnutiach vyjadrenia žalobcu vyhodnotili v tom smere, že žalobca nepristupoval v

obchodnom vzťahu s odberateľom ZUZANEX s primeranou opatrnosťou počas celej doby obchodovania
s týmto odberateľom. Pre správne určenie dane bolo rozhodujúcou skutočnosťou, či fakturované plnenie
bolo reálne dodané tak, ako preukazoval žalobca vydanou faktúrou č. 20150090 zo dňa 17. apríla 2015 a
ďalšími dokladmi, pričom toto bolo vykonaným dokazovaním správcu dane spochybnené a pochybnosť
nebola žalobcom v daňovom konaní vyvrátená.

25. Sťažovateľ zdôraznil, že správca dane v priebehu daňovej kontroly opakovane vyzýval a
oboznamoval žalobcu o svojich pochybnostiach súvisiacich s preukázaním prepravy tovaru z tuzemska
do iného členského štátu v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH a tieto pochybnosti správca dane
zopakoval aj v Protokole a následne aj vo vyrubovacom konaní. Správca dane zároveň vykonal rozsiahle

dokazovanie, ktorým zistil, že tovar kuracie rezne prebehol v obchodnom reťazci: KOVÁŘ plus s.r.o.
(CZ) › Jan Špilar (CZ) › PAULINE s.r.o. (CZ) › žalobca (SK) › ZUZANEX, resp. Tomasz Giec (PL)
› Access line s.r.o.(SK), pričom išlo o podozrivé obchodné transakcie s komoditou kuracie rezne, s
predmetným tovarom bolo nakladané spôsobom, ktorý nesie znaky podvodného konania, ktorého sa
dopustil odberateľ v inom členskom štáte. Sťažovateľ tiež uviedol, že z dôvodu úplnosti dokazovania

správca dane preveroval, ako poľský odberateľ naložil so sporným tovarom a skúmal, či existuje dôkaz o
tom,žetovarbolfyzickyprepravenýkďalšiemuodberateľovivzistenomreťazcideklarovanýchtransakcií
od dodávateľa ZUZANEX z Poľska na Slovensko, táto skutočnosť však podľa sťažovateľa preukázaná
nebola.

26. Sťažovateľ považoval konštatovanie krajského súdu o tom, že odôvodnenia napadnutých rozhodnutí
si navzájom ako aj vnútorne odporujú, pretože nemožno sa zároveň dopustiť konania majúceho
znaky daňového podvodu a zároveň nesplniť podmienky dôvodnosti nároku na oslobodenie od DPH,
za nedôvodné, nakoľko dôvodom neuznania oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemsko doiného členského štátu, bola podľa sťažovateľa celkom jednoznačne skutočnosť, že v zmysle judikatúry
Súdneho dvora EÚ žiadnym spôsobom nebola žalobcom preukázaná preprava fakturovaného tovaru z
tuzemska do iného členského štátu.

27. Podľa sťažovateľa neobstojí obrana žalobcu, ktorý s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ namietal vyvodzovanie zodpovednosti voči nemu za
porušovanie povinností iného daňového subjektu. Závery vychádzajúce z judikatúry Súdneho dvora
EÚ je podľa sťažovateľa potrebné aplikovať s ohľadom na konkrétne okolností prípadu, pričom prípad

žalobcu, ktorý v rámci priameho obchodného vzťahu s deklarovaným odberateľom nepostupoval s
náležitou obozretnosťou a nebolo preukázané dodanie plnenia z tuzemska do iného členského štátu,
takými okolnosťami nie sú. Zdôraznil, že v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť
údajov v daňovom priznaní, musí žalobca ako daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k
realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, v tomto prípade vykonanie prepravy tovaru z
tuzemska do iného členského štátu, čo žalobca v predmetnej veci neurobil, napriek skutočnosti, že bol

správcom dane vyzvaný.

28. Sťažovateľ uviedol, že pri rozhodovaní bral do úvahy aj judikatúru Súdneho dvora EÚ, ale je
toho názoru, že pokiaľ nebola preukázaná preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu čo
je eseciálnou podmienkou pre uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného

členského štátu, nebolo povinnosťou sťažovateľa a ani správcu dane preukazovať, že žalobca sa
zúčastnil na daňovom podvode.

29. Sťažovateľ tak považoval rozhodnutia správcu dane a napadnuté rozhodnutie žalovaného za
preskúmateľné, nakoľko v nich orgány finančnej správy vyhodnotili skutočnosti, ktoré boli nepochybne

zistené a ustálil ich právny význam. Uviedli, z akých dôkazov vychádzali, ako ich zhodnotili a ako sa
vyrovnali s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.

30. Žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 09. januára 2023 uviedol, že sa stotožňuje
s napadnutým rozsudkom krajského súdu. Poukázal na argumentáciu, ktorú uviedol v podanej žalobe

a mal v zhode s krajským súdom za to že zistenia správcu dane a žalovaného ohľadne nesplnenia
podmienok pre oslobodenie od dane sú nepresvedčivé. Žalobca tvrdil, že preukázal prepravu sporného
tovaru do Poľska deklarovanému odberateľovi, pričom za dôležitý a jediný relevantný údaj, ktorý sa
nachádza v mýtnom systéme, považoval ten, že vozidlo dňa 17. apríla 2015 prekročilo štátnu hranicu do
Poľska. Aký je ďalší pohyb vozidla na území Poľska je podľa žalobcu vo vzťahu k vykonávanej kontrole

irelevantné. Žalobca tiež uviedol, že správca dane a žalovaný neodôvodnili, prečo na dôkazy, ktoré
svedčia v prospech žalobcu a na vysvetlenie žalobcu podané v daňovom konaní, neprihliadli. Žalobca
tiež vyslovil názor, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je napriek rozsiahlemu
dokazovaniu zmätočné, nakoľko sťažovateľ si neujasnil dôvod pre nepriznanie uplatneného nároku,
tento riadne nevysvetlil a neuviedol právne úvahy, ktorými sa riadil. Žalobca mal za to, že sťažovateľ

v konaní nepreukázal jeho podvodný úmysel, hoci podvodné konanie alebo účasť na takomto konaní
použil ako dôvod pre nepriznanie uplatneného nároku. Žalobca zotrval na argumentácii, podľa ktorej
žalovaný a správca dane svojim postupom porušili princíp rozloženia dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane pri výkone daňovej kontroly vyplývajúci z § 24 Daňového poriadku
a z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Záverom žalobca navrhol kasačnú sťažnosť

sťažovateľa zamietnuť a priznať žalobcovi náhradu trov kasačného konania.

31. Prejednávaná vec bola dňa 09. februára 2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky ako kasačnému súdu a bola náhodným výberom technickými prostriedkami schválenými
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S.

IV. Právne názory kasačného súdu

32. Kasačný súd po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),

oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý
rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2
SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie
je dôvodná.33. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť, či krajský súd dospel k správnemu záveru, ak napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, alebo

nedostatok dôvodov.

34. Z kasačnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ sa prednesenou argumentáciou snažil kasačný súd
presvedčiť, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane,
boli jednoznačne založené na dôvode nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie nároku

na oslobodenie od dane žalobcom, nie na preukazovaní účasti žalobcu na podvodnom konaní, s
poukazom na vybrané časti rozhodnutia žalovaného. Po preskúmaní administratívneho spisu, ako
aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane a napadnutého rozhodnutia žalovaného, kasačný súd
konštatuje, že argumentácia sťažovateľa nemá potenciál zmeniť závery krajského súdu v napadnutom
rozsudku.

35. Podľa zistení kasačného súdu žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako aj správca dane v
prvostupňovom rozhodnutí, pomerne jasne a bez akýchkoľvek pochybností opakovane poukazovali na
to, že žalobca bol účastný daňového podvodu na DPH a zároveň na druhej strane taktiež (opakovane)
tvrdili, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre priznanie nároku na oslobodenie od dane pri dodaní
tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ, keď žalobca nepreukázal prepravu sporného tovaru zo

Slovenskej republiky do Poľska deklarovanému odberateľovi spoločnosti ZUZANEX. Kasačný súd v tejto
súvislosti poukazuje na str. 29 prvostupňového rozhodnutia, keď správca dane uviedol: „Dokazovanie
jednoznačne preukazuje podvodné transakcie s uvedenou komoditou. Daňový subjekt CORAL spol. s
r.o. nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy preukazujúce, že sa na uvedenej pochybnej transakcii
vedomenezúčastnil.“Správcadaneďalejkonštatoval:„Nazákladezistenéhostavukontrolovanýdaňový

subjekt CORAL spol. s r.o. svojho obchodného partera pozná dlhodobo (pozn. deklarovaný odberateľ
ZUZANEX), zúčastňuje sa obchodných transakcií s uvedeným subjektom podozrivého charakteru a je
zjavné, že neprijal opatrenia, aby sa deklarovanými transakciami vyhol účasti na podvode s daňou z
pridanej hodnoty.“ Taktiež na sr. 47 prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol: „Kontrolovaný
daňový subjekt CORAL spol. s r.o. síce predložil formálne dôkazy za účelom preukázania práva na

oslobodenie od dane, ale zistilo sa, že transakcia bola podozrivá od začiatku a pri výkone dokazovania
sa potvrdilo, že bola spojená s podvodom na dani z pridanej hodnoty, spáchanej odberateľom v inom
členkomštáte(predkladanímfalošnýchfaktúr,nepravdivýchvyhlásení,deklarovanímdodaniatovarupre
slovenský subjekt - nárazníka a zmiznutého obchodníka Access line s.r.o., pričom daň z nadobudnutia
na tomto stupni preukázateľne nebola priznaná ani zaplatená). Správca dane disponuje dôkazmi,

ktoré ho oprávňujú tvrdiť, že kontrolovaný daňový subjekt o tejto skutočnosti, že transakcia, ktorá
tvorí základ nárokovaného práva na oslobodenie od dane je súčasťou podvodnej schémy, vedel resp.
vedieť mal. Je preukázané, že kontrolovaný daňový subjekt nekonal s náležitou starostlivosťou, aby sa
svojím konaním vyhol účasti na podvode daňou z pridanej hodnoty.“ Uvedené závery správcu dane
prevzal do svojho rozhodnutia aj žalovaný. Je zrejmé, že argumentácie sťažovateľa v podanej kasačnej

sťažnosti o tom, že správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia jednoznačne založili na nepreukázaní
splneniahmotnoprávnychpodmienokžalobcompreuplatnenienárokuaoslobodenieoddanevkontexte
citovanej textácie záverov správcu dane z prvostupňového rozhodnutia, neobstojí. Sťažovateľ svojou
sťažnosťou argumentáciou relevantným spôsobom nespochybnil záver krajského súdu v napadnutom
rozsudku.

36. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa spravidla vychádza z premisy, že zákonné
podmienky pre oslobodenie od dane sú splnené. Finančné orgány teda na základe daňovej kontroly buď
v zásade komunikujú pochybnosti týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych alebo formálnych podmienok,
ktoré daňovému subjektu jasne a zrozumiteľne avizujú a umožňujú mu ich predkladaním ďalších

dôkazov vyvracať (dôkazné bremeno daňového subjektu), alebo konštatujú záver o účasti daňového
subjektu na daňovom úniku a sú zaťažené preukazovaním jeho participácie (dôkazné bremeno
finančných orgánov).

37. Kasačný súd na dôvažok uvádza, že uvedený záver kasačného súdu automaticky neznamená, že

žalobcovi má byť nárok na oslobodenie od dane uznaný. Kasačný súd má za to, že daňové orgány v
predmetnom konaní zistili skutkový stav riadne a dostatočne na vyvodenie jednoznačných záverov Tak
ako v napadnutom rozsudku načrtol krajský súd v ďalšom konaní však bude úlohou sťažovateľa, aby v
naznačenom smere opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcudane, najmä si jednoznačne na základe vykonaného dokazovania ozrejmil, či žalobca splnil podmienky
na oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH pri dodaní tovaru spoločnosti ZUZANEX do
Poľska. Pokiaľ zotrvá na argumentácii, že tieto neboli splnené z dôvodu, že nebola preukázaná preprava

tovaru z tuzemska do Poľska, a teda hmotnoprávne podmienky pre oslobodenie od dane splnené neboli,
nie je dôvod sa ďalej zaoberať prípadnou účasťou žalobcu na podvodnom konaní.

38. Na záver kasačný súd uvádza, že pri preskúmavaní kasačnej sťažnosti zistil, že sa už v obdobnej
veci totožných účastníkov konania, vo vzťahu k obdobným rozhodnutiam správnych orgánov a krajského

súdu (iba v časti týkajúcej sa uplatneného nároku na oslobodenie od dane z dodávok z tuzemska do
iného členského štátu pre deklarovaného odberateľa ZUZANEX), zaoberal obdobnou právnou otázkou v
rozhodnutí sp. zn. 2Sfk/70/2022 zo dňa 31. júla 2023, v ktorom konajúci kasačný súd kasačnú sťažnosť
žalovaného ako sťažovateľa taktiež ako nedôvodnú zamietol.

39. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už

bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už
len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. Kasačný súd preto postupom
podľa§464ods.1SSPpoukazujenarozsudoksp.zn.2Sfk/70/2022z31.júla2023(zdaňovacieobdobie
január 2016), v ktorom konajúci kasačný súd uviedol:
„13. Správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že ho považoval za

nedostatočne zrozumiteľné z hľadiska jeho dôvodov. Konkrétne z neho nemalo byť zrejmé, z akého
dôvodu bol žalobcovi jednak odmietnutý odpočet DPH, ako aj dôvody pre konštatovanie nesplnenia
podmienok pre oslobodenie od DPH pri intrakomunitárnej dodávke tovaru. Sťažovateľ považoval dôvody
pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia za dostatočne zreteľné a brojil proti právnemu posúdeniu
správneho súdu uvedenom v napadnutom rozsudku.

14. S týmto právnym posúdením správneho súdu sa kasačný súd stotožňuje v dôsledku čoho považuje
kasačnú sťažnosť za nedôvodnú. Skutočne sťažovateľ v preskúmavanom rozhodnutí na jednej strane
konštatuje, že existencia deklarovaného tovaru nebola v konaní spochybnená. Ďalej potom uvádza,
že akýsi zodpovedajúci tovar síce na skladoch spoločnosti MRAZIARNE a.s Sládkovičovo bol, avšak
nebolo ho jednoznačne možné jednoznačne stotožniť s tovarom uvedeným na faktúrach, čo by svedčalo

absencii hmotnoprávnej podmienky odpočtu DPH - materiálnej existencii plnenia deklarovaného na
faktúrach. Sťažovateľ ďalej pokračoval s argumentáciou, že žalobca splnil hmotnoprávne podmienky
odpočtu DPH a preukázal reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, avšak odpočet DPH mu bol
odmietnutý z dôvodu vedomej účasti na podvodnom reťazci, ktorého cieľom bolo získanie daňovej
výhody spočívajúcej v uplatnení neoprávneného odpočtu DPH. Obdobnú argumentačnú líniu sťažovateľ

viedol aj ohľadom zdaniteľných obchodov, z ktorých si žalobca uplatnil oslobodenie od DPH pri
intrakomunitárnej dodávke tovaru. (pozn. v prejednávanej veci správca dane na jednej strane spochybnil
prepravu sporného tovaru zo Slovenskej republiky do Poľska deklarovanému odberateľovi spoločnosti
ZUZANEX a zároveň konštatoval, že žalobca síce formálne predložil dôkazy za účelom preukázania
práva na oslobodenie od dane, ale zistilo sa, že transakcia bola spojená s podvodom na dani z pridanej

hodnoty.)
15. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery sťažovateľa vyplývajúce z preskúmavaného
rozhodnutia je vskutku nutné konštatovať, že vo vzájomnej súvislosti spôsobujú značný chaos čo do
účelu daňového konania, ktorým v danom prípade bolo preveriť, či si žalobca zákonne uplatnil odpočet/
oslobodenie od DPH, pretože nie je možné nepochybne určiť, čo bolo v samotnej podstate dôvodom

vyrubenia rozdielu dane. Na druhú stranu kasačný súd považuje za vhodné poznamenať, že daňové
orgány v predmetnom konaní zistili skutkový stav riadne a dostatočne na vyvodenie jednoznačných
záverov (tohto názoru bol aj správny súd v napadnutom rozsudku).
...
17. Ako dôvody odmietnutia nároku na odpočet DPH/ oslobodenie intrakomunitárnej dodávky tovaru od

DPH zásadne prichádzajú v úvahu len nasledovné:
- nepreukázanie splnenia podmienok (neunesenie dôkazného bremena);
- dopustenie sa daňového podvodu, resp. vedomá účasť daňového subjektu na podvodnom reťazci;
- zneužitie práva.
18. Súdny dvor EÚ v rámci ustálenej judikatúry týkajúcej sa práva na odpočet DPH upraveného

smernicou o DPH vyvodil, že prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom odmietnuť právo na odpočet,
ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že dovolávanie sa tohto práva je podvodné alebo
zneužívajúce. Ďalej rozhodol, že dôsledok zneužitia alebo podvodu sa v zásade týka aj uplatnenia práva
na oslobodenie od dane na základe dodania v rámci Spoločenstva (rozsudok SD EÚ vo veci C-273/11Mecsek-Gabona, bod 54). Súdny dvor napokon potvrdil, že v rozsahu, v akom prípadné odmietnutie
priznania práva vychádzajúceho zo smernice o DPH odráža všeobecnú zásadu, podľa ktorej nikto
nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom požívať práva upravené právnym systémom Únie,

takéto odmietnutie vo všeobecnosti prináleží vykonať vnútroštátnym orgánom a súdom, a to bez ohľadu
na právo v oblasti DPH, ktoré ovplyvnil podvod, teda vrátane práva na vrátenie DPH (rozsudok SD EÚ
vo veci C-131/13, C-163/13 a C-164/13 Schoenimport „Italmoda“ Mariano Previti a i, bod 46).
19. Dôvody odmietnutia nároku na odpočet DPH, respektíve nepriznania oslobodenia od DPH pri
intrakomunitárnej dodávke tovaru, je nutné striktne rozlišovať. Toto rozlíšenie je osobitne dôležité pre

určenie, či dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt (žalobcu) alebo správcu dane. Zároveň je správca
dane v procese dokazovania podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku povinný oznámiť svoje pochybnosti
o skutočnostiach deklarovaných daňovým subjektom dostatočne jednoznačne a určito tak, aby daňový
subjekt mohol efektívne tieto pochybnosti správcu dane rozptýliť a neostal v pochybnostiach akým
smerom má rozvíjať svoju argumentáciu a čo má v daňovom konaní preukázať.
20. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného

bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie
uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
377/2018-53 zo dňa 14.11.2018).
21.Jednotlivédôvodysanavyševzájomnevylučujú.Pripreukazovanízapojeniadopodvodnéhoreťazca
sa spravidla vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené (rozsudok SD

EÚ v spojených veciach SGI a Valériane C-459/17 a C-460/17).“

V. Záver

40. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje vo výroku za vecne správny, dostatočne
odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť
sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

41. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1
SSP a vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal voči žalovanému úplnú náhradu
dôvodne vynaložených trov kasačného konania. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením
súdny úradník na správnom súde v zmysle § 175 ods. 2 SSP.

42. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.