Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5621010223
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5621010223.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.

Marcely Malatkej a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom 13. novembra 2024
prejednal odvolanie podané obžalovanou A. B. C., nar. X.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/51/2021 zo dňa 8.11.2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
3T/51/2021 zo dňa 8.11.2023.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanú A. B. C. , D. E., nar. X.XX.XXXX v E., trvale
bytom F. G. XXX/XX, H.,

u z n á v a z a v i n n ú , ž e :

s cieľom získať neoprávnený majetkový prospech

1./ v presne nezistenom období od decembra 2015 do augusta 2016 oslovila poškodeného I. A. J., trvale
bytom K. XXX/XX, L. K. s požiadavkou o pôžičku finančných prostriedkov na uhradenie leasingových
splátok spoločnosti NOREA – leas, s.r.o., v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti patriacej spoločnosti
NOREA – leas, s.r.o., nachádzajúcej sa v H. na ul. M. XX z dôvodu údajne plánovaného odkúpenia
uvedenej nehnuteľnosti od označenej leasingovej spoločnosti, čo sa však nezakladalo na pravde, dňa
23. 3. 2016 deklarovala poškodenému schválenie poskytnutia úveru vo výške 405.000,- Eur N. J. B.,
z ktorého požičané finančné prostriedky prisľúbila poškodenému vrátiť, čo sa taktiež nezakladalo na
pravde a takto od poškodeného I. A. J. vylákala:

dňa 17. 12. 2015 finančné prostriedky v sume 10.000,- Eur, ktoré v O. v hoteli P. I. poškodený osobne
obžalovanej odovzdal,
dňa 22. 12. 2015 finančné prostriedky v sume 2.000,- Eur, ktoré poškodený previedol z účtu č. C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX na obžalovanou uvedený účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
dňa 23. 12. 2015 finančné prostriedky v sume 500,- Eur, ktoré poškodený vložil na obžalovanou uvedený
účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,

dňa 29. 12. 2015 finančné prostriedky v sume 2.000,- Eur, ktoré poškodený vložil na obžalovanou
uvedený účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
dňa 1. 2. 2016 finančné prostriedky v sume 1.000,- Eur, ktoré poškodený vložil na obžalovanou uvedený
účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
dňa 23. 3. 2016 finančné prostriedky v sume 5.000,- Eur, ktoré poškodený previedol z účtu č. C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX na obžalovanou uvedený účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
dňa 29. 3. 2016 finančné prostriedky v sume 800,- Eur, ktoré poškodený previedol z účtu č. C. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX na obžalovanou uvedený účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,dňa 15. 4. 2016 finančné prostriedky v sume 7.000,- Eur, ktoré poškodený previedol z účtu č. C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX na obžalovanou uvedený účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
dňa 3. 5. 2016 finančné prostriedky v sume 2.500,- Eur, ktoré poškodený previedol z účtu č. C. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX na obžalovanou uvedený účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
dňa 6. 5. 2016 finančné prostriedky v sume 2.200,- Eur, ktoré poškodený previedol z účtu č. C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX formou dvoch prevodov v objemoch 1.100,- Eur a 1.100,- Eur na obžalovanou
uvedený účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
dňa 17. 6. 2016 finančné prostriedky v sume 4.000,- Eur, ktoré poškodený previedol z účtu č. C. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX na obžalovanou uvedený účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
dňa 21. 6. 2016 finančné prostriedky v sume 2.300,- Eur, ktoré poškodený previedol z účtu č. C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX na obžalovanou uvedený účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
dňa 4. 7. 2016 finančné prostriedky v sume 500,- Eur, ktoré v L. K. poškodený osobne odovzdal
obžalovanej,
dňa 15. 7. 2016 finančné prostriedky v sume 3.500,- Eur, ktoré poškodený previedol z účtu č. C. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX na obžalovanou uvedený účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
dňa 8. 8. 2016 finančné prostriedky v sume 8.350,- Eur, ktoré v L. K. poškodený osobne odovzdal
obžalovanej, takto získané financie si obžalovaná ponechala a použila na doposiaľ nezistený účel, už
v čase požičiavania peňazí vedela, že tieto poškodenému nevráti, a to vzhľadom na jej zlú finančnú
situáciu, čo pred poškodeným účelovo zamlčala a tak I. A. J. spôsobila škodu v celkovej výške 51.650,-

Eur,
2./ dňa 24.4.2017 zatelefonovala poškodenému K. P., bytom G. Q. XXX, L. P. s tvrdením, že chce odkúpiť
škôlku na ul. M. č. XX v H., na kúpu ktorej sa poskladala s učiteľkami, ale chýba im ešte 1.000,- EUR,
s poškodeným sa telefonicky dohodla, že čiastku 1.000,- Eur jej menovaný vloží na účet jej dcéry C.
E., číslo účtu: IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a sľúbila mu, že peniaze mu vráti do dvoch až

troch mesiacov, najneskôr do 25. 7. 2017, poškodený jej sľubu uveril a dňa 25. 4. 2017 v Q. banke v L.
K. vložil na obžalovanou uvedený účet čiastku 1.000,- Eur, obžalovaná už pri oslovovaní poškodeného
vedela, že vzhľadom na jej zlú finančnú situáciu sľub o vrátení peňazí nedodrží, peniaze do 25. 7. 2017
nevrátila ani sčasti, napriek opakovaným výzvam zo strany poškodeného urobila tak až dňa 28. 3. 2019
vrátila sumu 300,- Eur, peniaze použila na doposiaľ nezistený účel, čím spôsobila škodu K. P. vo výške

700,- Eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom

majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l a

pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom od 6.8.2024

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. jej súd výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá azároveňjej ukladá probačnýdohľadnadjejsprávanímvskúšobnejdobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. jej súd u r č u j e skúšobnú dobu na 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. f) Tr. zák. jej súd u k l a d á povinnosť písomne sa ospravedlniť poškodeným.

o d ô v o d n e n i e :Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/51/2021 zo dňa 8.11.2023 bola obžalovaná
A. B. C. uznaná vinnou zo spáchania pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.
a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

s cieľom získať neoprávnený majetkový prospech

1./ v presne nezistenom období od decembra 2015 do augusta 2016 oslovila poškodeného I. A. J., trvale
bytom K. XXX/XX, L. K. s požiadavkou o pôžičku finančných prostriedkov na uhradenie leasingových

splátok spoločnosti NOREA – leas, s.r.o., v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti patriacej spoločnosti
NOREA – leas, s.r.o., nachádzajúcej sa v H. na ul. M. XX z dôvodu údajne plánovaného odkúpenia
uvedenej nehnuteľnosti od označenej leasingovej spoločnosti, čo sa však nezakladalo na pravde, dňa
23. 3. 2016 deklarovala poškodenému schválenie poskytnutia úveru vo výške 405.000,- Eur N. J. B.,
z ktorého požičané finančné prostriedky prisľúbila poškodenému vrátiť, čo sa taktiež nezakladalo na
pravde a takto od poškodeného I. A. J. vylákala:

dňa 17. 12. 2015 finančné prostriedky v sume 10.000,- Eur, ktoré v O. v hoteli P. I. poškodený osobne
obžalovanej odovzdal,
dňa 22. 12. 2015 finančné prostriedky v sume 2.000,- Eur, ktoré poškodený previedol z účtu č. C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX na obžalovanou uvedený účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,

dňa 23. 12. 2015 finančné prostriedky v sume 500,- Eur, ktoré poškodený vložil na obžalovanou uvedený
účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
dňa 29. 12. 2015 finančné prostriedky v sume 2.000,- Eur, ktoré poškodený vložil na obžalovanou
uvedený účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
dňa 1. 2. 2016 finančné prostriedky v sume 1.000,- Eur, ktoré poškodený vložil na obžalovanou uvedený

účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
dňa 23. 3. 2016 finančné prostriedky v sume 5.000,- Eur, ktoré poškodený previedol z účtu č. C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX na obžalovanou uvedený účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
dňa 29. 3. 2016 finančné prostriedky v sume 800,- Eur, ktoré poškodený previedol z účtu č. C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX na obžalovanou uvedený účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,

dňa 15. 4. 2016 finančné prostriedky v sume 7.000,- Eur, ktoré poškodený previedol z účtu č. C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX na obžalovanou uvedený účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
dňa 3. 5. 2016 finančné prostriedky v sume 2.500,- Eur, ktoré poškodený previedol z účtu č. C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX na obžalovanou uvedený účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
dňa 6. 5. 2016 finančné prostriedky v sume 2.200,- Eur, ktoré poškodený previedol z účtu č. C. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX formou dvoch prevodov v objemoch 1.100,- Eur a 1.100,- Eur na obžalovanou
uvedený účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
dňa 17. 6. 2016 finančné prostriedky v sume 4.000,- Eur, ktoré poškodený previedol z účtu č. C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX na obžalovanou uvedený účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
dňa 21. 6. 2016 finančné prostriedky v sume 2.300,- Eur, ktoré poškodený previedol z účtu č. C. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX na obžalovanou uvedený účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
dňa 4. 7. 2016 finančné prostriedky v sume 500,- Eur, ktoré v L. K. poškodený osobne odovzdal
obžalovanej,
dňa 15. 7. 2016 finančné prostriedky v sume 3.500,- Eur, ktoré poškodený previedol z účtu č. C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX na obžalovanou uvedený účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,

dňa 8. 8. 2016 finančné prostriedky v sume 8.350,- Eur, ktoré v L. K. poškodený osobne odovzdal
obžalovanej, takto získané financie si obžalovaná ponechala a použila na doposiaľ nezistený účel, už
v čase požičiavania peňazí vedela, že tieto poškodenému nevráti, a to vzhľadom na jej zlú finančnú
situáciu, čo pred poškodeným účelovo zamlčala a tak I. A. J. spôsobila škodu v celkovej výške 51.650,-
Eur,

2./ dňa 24.4.2017 zatelefonovala poškodenému K. P., bytom G. Q. XXX, L. P. s tvrdením, že chce odkúpiť
škôlku na ul. M. č. XX v H., na kúpu ktorej sa poskladala s učiteľkami, ale chýba im ešte 1.000,- EUR,
s poškodeným sa telefonicky dohodla, že čiastku 1.000,- Eur jej menovaný vloží na účet jej dcéry C.
E., číslo účtu: IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a sľúbila mu, že peniaze mu vráti do dvoch až

troch mesiacov, najneskôr do 25. 7. 2017, poškodený jej sľubu uveril a dňa 25. 4. 2017 v Q. banke v L.
K. vložil na obžalovanou uvedený účet čiastku 1.000,- Eur, obžalovaná už pri oslovovaní poškodeného
vedela, že vzhľadom na jej zlú finančnú situáciu sľub o vrátení peňazí nedodrží, peniaze do 25. 7. 2017
nevrátila ani sčasti, napriek opakovaným výzvam zo strany poškodeného urobila tak až dňa 28. 3. 2019vrátila sumu 300,- Eur, peniaze použila na doposiaľ nezistený účel, čím spôsobila škodu K. P. vo výške
700,- Eur,

Za to obžalovanej súd podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. jej súd výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a zároveň jej uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. obžalovanej určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. f) Tr. zák. jej súd uložil povinnosť písomne sa ospravedlniť poškodeným.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. obžalovanej súd uložil povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú

probačným a mediačným úradníkom okresného súdu v mieste trvalého pobytu obžalovanej.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovanej A. B.
C.. Odvolanie odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu R. A. S. (č.l. 765-767 spisu), a to podaním
z 2.2.2024, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš elektronicky dňa 5.2.2024, v ktorom uviedla

nasledovné:

„Keďže prvostupňový súd (ďalej len „súd“) nedal dostatočné odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné námietky obhajoby prednesené najmä v záverečnej reči, tak primárne v rámci odvolacích
dôvodov sa pridržiavame skutočností uvádzaných práve v záverečnej reči, ktorú v zásade opakujeme a

samozrejme dopĺňame v kontexte reakcie na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Obhajoba upriamuje pozornosť na druh trestného činu, ktorý je predmetom tohto trestného konania, keď
tento nie je kvalifikovaný, ako úverový podvod, kde by bolo rozhodujúce uvádzanie veriteľov do omylu
v otázkach splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na jeho splácanie. V tomto smere potom stráca
svoju relevantnosť aj tvrdenie súdu, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaná na

získanie pôžičky od poškodených použila zámienku splatenia záväzkov za účelom kúpy nehnuteľnosti,
v ktorej prevádzkovala predškolské zariadenie a tiež zaplatenie kúpnej ceny alebo zálohy na jej kúpu,
respektíve zaplatenie všetkých záväzkov tak, aby mohla dostať úver na kúpu tejto nehnuteľnosti, ako sa
však ukázalo, obžalovaná podľa zápisnice zo dňa 3. 6. 2015 mohla byť v rokovaní o kúpe nehnuteľnosti
v uvedenom čase, avšak nie v čase, kedy od poškodených vylákala pôžičky.1 V daných súvislostiach

práve v kontexte toho, že sa nejedná o úverový podvod, nie je teda na účely posudzovania trestnej
zodpovednosti obžalovanej relevantné skúmanie, či uviedla svojich veriteľov do omylu v otázkach
splnenia podmienok na poskytnutie úveru, teda v tomto prípade pôžičky, a teda na účel merita veci
nie je podstatné, či obžalovaná poskytnuté peňažné prostriedky použila na účel, na ktorý deklarovala
veriteľom, že ich mieni použiť; na účel naplnenia skutkovej podstaty podvodu je rozhodné len to, či už v

čase majetkovej transakcie, teda v čase požičania si peňazí, mala úmysel tieto nevrátiť.
Pre účely posúdenia trestnej zodpovednosti v prípade spáchania podvodu je teda primárne potrebné
skúmať vôľu a teda úmysel, v tomto prípade dlžníka, ohľadom toho, že (či) poskytnutú pôžičku už v čase
samotnej majetkovej transakcie nechce a nemieni vrátiť, či už v celosti alebo v čiastočnej výške.
Na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 08.11.2023, na ktorom došlo aj k vyhláseniu napádaného

rozsudku, obhajoba predložila dôkazy, ako aj označila nové dôkazy v podobe navrhovaných svedkov,
ktoré boli spôsobilé na objasnenie a preukázanie práve tých skutočností, že obžalovaná, v čase keď
ešte neprebiehalo žiadne trestné konanie, teda úplne dobrovoľne, sa snažila vyriešiť si svoje finančné
problémy a teda zjavne aj vrátiť dlhované pôžičky, a to prostredníctvom určitého obchodného vzťahu, do
ktorého mal vstúpiť finančne solventný investor, za účelom vyfinancovania predmetných nehnuteľností,

kde obžalovaná prevádzkovala materskú škôlku. Je totiž úplne zrejmé, že pokiaľ by obžalovaná nemala
v úmysle od začiatku požičané financie veriteľom (poškodeným) vrátiť, nerobila by v čase krátko po
splatnosti svojich záväzkov kroky smerujúce k získaniu finančnej spôsobilosti.
V tomto smere sme teda na hlavnom pojednávaní predložili súdu listinné dôkazy svedčiace o tom, že
obžalovaná viedla komunikáciu k žiadosti o úver s bankou T. J. v Českej republike v roku 2017. Súdu

bolo známe, že Obžalovaná mala zdravotné problémy aj neurologického charakteru a teda nemôže byť
Obžalovanej na ujmu, že si na túto skutočnosť na začiatku tohto trestného procesu nespomenula a tento
dôkaz nepredložila už skôr, a to s poukazom súdu na akúsi koncentráciu trestného konania. Taktiež z
predložených listinných dôkazov je zrejmé, že bola vedená komunikácia v rámci vybavovania úveru sospoločnosťou SPV BUKOVEC 1, s.r.o., za ktorú ako štatutár konal I. R. E. a tohto sme navrhli vypočuť
ako svedka, pričom práve tento svedok by sa vedel vyjadriť, ako ďaleko zašiel proces žiadosti o úver,
ktorého firma mala do tohto úverového vzťahu vstúpiť ako investor. Tieto listinné dôkazy sme navrhli

vykonať ich prečítaním, čo aj súd učinil a listinné dôkazy po založení do spisu na č. l. 720-722 prečítal.
K týmto okolnostiam obhajoba na hlavnom pojednávaní navrhla vypočuť okrem I. E. aj K. K., ktorého
meno sa objavilo v rámci čítania listinných dôkazov, a to k okolnostiam vybavovania úveru zo strany
obžalovanej.
Súd však navrhnutých svedkov odmietol vypočuť s odôvodnením, že obžalovaná mala od podania

obžaloby dňa 10.06.2021 dostatočný časový priestor na ich navrhnutie, resp. zabezpečenie svedkov a
taktiež je zistiteľné z už vykonaného dokazovania, že emailová (ktorej pravdivosť ani nie je preukázaná)
ohľadne vybavovania nejakého úveru obžalovanou vo T. J., B., Česká republika, prebehla dňa
29.06.2017, čo časovo nespadá do obdobia skutku, ktorý je predmetom obžaloby (od 15.12.2015 do
08.08.2016 a konanie 24.04.2017).
K tomuto zdôvodneniu súdu uvádzame v kontexte zdôraznenia už vyššie uvedeného, že v roku 2017

neprebiehalo v tejto veci trestné konanie, ani nebolo voči obžalovanej podané trestné oznámenie a
teda obhajobou navrhovanými dôkazmi sme chceli preukázať pohnútky obžalovanej v tom smere,
že sa snažila získať finančné prostriedky na splanenie si svojich dlhov, čo logicky vylučuje okolnosti
spojené s úmyselným podvodným konaním vo vzťahu k tomu, že by bola od počiatku jej vôľa taká, že
požičané peňažné prostriedky nevráti. Treba si totiž uvedomiť, že preukazovanie úmyslu je subjektívnou

kategóriou, keď zavinenie je postavené na vnútornom psychickom vzťahu k porušeniu alebo ohrozeniu
záujmu chráneného zákonom a práve z tohto dôvodu sa úmysel preukazuje, ako aj vyvracia, najmä
tým, čo v rozhodnom období obvinený dobrovoľne konal a ako sa správal v kontexte vyvodzovania
logických súvislostí vo vzťahu ku konaniu, ktoré sa obvinenému kladie za vinu. Z tohto pohľadu potom je
plne relevantné, keď sa obhajoba za účelom vyvrátenia úmyselného zavinenia z podvodného konania

spočívajúceho vo vylákaní finančných prostriedkov snaží preukázať, že obvinený mal dobrovoľnú snahu
požičané peniaze vrátiť a robil k tomu príslušné kroky, aj keď sa jednalo o konanie ex post s ohľadom
na dátum splatnosti jeho záväzkov.
Práve na tento účel sa riešil aj úver, ktorý si vybavovala obžalovaná vo výške predschválenej čiastky
270.000,- Eur zo strany banky, pričom o tomto jednoznačne svedčí predložený e-mail zo strany

bankovéhopracovníkazčeskejT.J.,zktoréhoobsahujezrejmé,žepredmetnéfinancovaniesamátýkať
prevádzkovania škôlky, resp. nehnuteľnosti, kde sa táto prevádzkuje; tu naozaj ostávame prekvapení,
že súd ešte aj poznamenáva, že pravosť emailovej komunikácie nie je preukázaná, pričom však na
druhej strane obhajobe odmietnutím vypočutia navrhovaných svedkov zamedzil aj možnosť preukázania
pravosti a relevantnosti danej komunikácie!

Navrhovaný svedok, štatutár spomínanej obchodnej spoločnosti SPV BUKOVEC 1, by sa určite vedel
v bližších podrobnostiach a konkrétnostiach vyjadriť k daným otázkam, resp. by vedel konkrétnejšie
popísať, akým spôsobom to bolo rozjednané a finančne nastavené z hľadiska vyfinancovania, tak
kúpy predmetných nehnuteľností, kde obžalovaná prevádzkovala škôlku, ako aj splnenia si finančných
podlžností obžalovanej, resp. jej občianskeho združenia. Týmito dôkazmi sme chceli práve objasniť tie

podstatné okolnosti, ktoré sú relevantné vo vzťahu k preukazovaniu a posudzovaniu toho, aký mala
obžalovaná úmysel vo vzťahu k vráteniu predmetných finančných pôžičiek. Z tohto dôvodu sú pre nás
absolútne nepochopiteľné dôvody pre ktoré súd odmietol vykonať navrhované svedecké dokazovanie a
to tobôž, keď súd vykonal k tomu sa vzťahujúce listinné dôkazy, teda spomínané písomnosti založené
v spise pod č.l. 720-722! Veď pokiaľ súd tieto skutočnosti nezaujímali, a teda nemali byť pre merito

veci relevantné, pýtame sa z akého dôvodu ich vykonal prečítaním? Následne, pokiaľ však tieto
prečítaním vykonal, pýtame sa, prečo už odmietol vykonať k tomu sa vzťahujúce navrhované svedecké
dokazovanie, ktoré by skutočnosti vyplývajúce z uvedených – súdom vykonaných – listinných dôkazov
v rámci objasnenia veci konkretizovali? Toto sú zjavne zmätočné a prekvapivé postupy zo strany súdu,
pričom v tomto smere neobstojí ani odvolávanie sa na to, že sme uvedené dôkazy mali doložiť skôr,

nakoľko v trestnom konaní predsa neplatí koncentrácia konania a súd má povinnosť zisťovať stav veci
bezdôvodnýchpochybnostíapokiaľtietopochybnostivyvstanúzdokazovania(minimálnepredloženými
listinnýmidôkazmi,ktorésúdvykonal,vyvstali),nemôženanenebraťzreteľaneučiniťďalšienavrhované
podrobnejšie dokazovanie smerujúce k objasneniu daných skutočností.
V kontexte vyššie uvedeného teda máme za to, že pretrvávajú rozumné pochybnosti o tom, či

obžalovaná skutočne mala úmysel podviesť, teda už od začiatku nevrátiť požičané finančné prostriedky
poškodeným a minimálne je možné konštatovať, že súd k tejto otázke odmietol vykonať relevantné
dokazovanie. Na tomto základe obhajoba navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Prokurátorsakdôvodomodvolaniaobžalovanejpísomnevyjadrilprípisomzodňa25.1.2024,doručeným
Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 29.1.2024, v ktorom uviedol, že rozsudok považuje za

zákonný. Obžalovaná tak, ako na hlavnom pojednávaní (či v prípravnom konaní), ani v samotnom
odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali zásadným spôsobom
výsledok dokazovania na hlavnom pojednávaní, rovnako tak dôvodnosť vydaného rozsudku. Odvolanie
obžalovanej preto navrhol zamietnuť ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí konanom na krajskom súde, ktoré sa po splnení zákonných podmienok
konalo v neprítomnosti obžalovanej, prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že vzhľadom na novelu
Trestného zákona účinnú od 6.8.2024 ponecháva na zváženie krajskému súdu, aby prekvalifikoval
konanie obžalovanej v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a zároveň jej uložil primeraný
podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom a uložením primeraných obmedzení
a povinností, a to tak, ako už boli v predchádzajúcom konaní uložené okresným súdom.

Obhajca obžalovaného uviedol, že pokiaľ krajský súd dospeje k záveru v odvolacom konaní o vine
obžalovanej, je potrebné jej konanie právne prekvalifikovať, a to s prihliadnutím na novelu Trestného
zákona č. 40/2024 v spojení s nálezom Ústavného súdu SR v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1, ods.
2 Tr. zák. Zároveň opísal životnú situáciu a osobné pomery obžalovanej s tým, že táto je pri prípadne

uznanej vine ochotná uhradiť uložený peňažný trest, a to z dôvodu, aby mala tzv. čistý register trestov.
V ostatných častiach svojho návrhu odkázal na odôvodnenie napadnutého odvolania.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote

stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd
odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že
odvolanie obžalovanej je sčasti dôvodné, avšak z iných ako ňou namietaných skutočností. Krajský súd
preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch o vine, uloženom treste, ako aj uložených
povinnostiach obžalovanej.

Krajský súd po dôkladnom preskúmaní príslušného spisového materiálu dospel k jednoznačnému
záveru o vine obžalovanej s výsledkom druhostupňového rozsudku. Pri uznaní viny k pokračovaciemu
útoku skutku pod bodom 1/ obžaloby, krajský súd dospel k totožnému záveru ako to uviedol okresný
súd vo svojom odôvodnení prvostupňového rozsudku. Obžalovaná bola v tomto prípade usvedčená

výpoveďou poškodeného I. A. J.. Poškodený bez zistených rozporov vypovedal v tom smere, že
obžalovaná sa stíhaného skutku dopustila, a to takým spôsobom ako to bolo uvedené v podanej
obžalobe prokurátora. Odvolací súd preto nezistil také skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia
poškodeného, a to v jeho celej časti. Obžalovaná bola fakticky insolventná a podvodným konaním
sa snažila zaobstarať si finančné prostriedky potrebné pre svoje živobytie. Krajský súd na základe

vykonaného dokazovania nemal pochybnosti o žalovanej vine a táto bola preukázaná na základe
totožných výsledkov ako to uviedol okresný súd. Pri uznaní viny vo vzťahu k pokračovaciemu útoku
skutku pod bodom 2/ obžaloby, odvolací súd uvádza, že jeho spáchanie bolo preukázané výpoveďou
poškodeného K. P.. Aj tento svedok, ako to bolo konštatované v prvom prípade, obžalovanú bez
akýchkoľvek zistených pochybností zo spáchania trestného činu usvedčil. Tieto závery sú podľa názoru

krajského súdu nepochybne preukázané aj relevantnými listinnými dôkazmi. Aj tento druh dôkazov
bol veľmi podrobným spôsobom opísaný v zrušenom rozhodnutí okresného súdu, a preto krajský súd
naň odkazuje. V odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti, ktoré by spochybňovali, resp.
vylučovali jednoznačný záver o vine obžalovanej. Takéto skutočnosti neboli uvedené ani v odôvodnení
podaného odvolania a druhostupňový súd dospel ku konštatovaniu, že tieto sú len opakovaním

obhajoby z predchádzajúceho trestného konania. Preto krajský súd v tomto smere považoval odvolanie
obžalovanej za nedôvodné.Odvolacísúdsavšaknestotožnilsprávnoukvalifikácioužalovanéhokonaniaobžalovanej,atovzhľadom
na prijatú novelu Trestného zákona č. 40/2024 Z.z. účinnej od 6.8.2024. V zmysle novelizovaného
ustanovenia § 125 Tr. zák. bola upravená výška spôsobenej škody. Okrem iného bola touto novelou

zmenená žalovaná značná škoda, ktorá bola určená ako škoda prevyšujúca sumu 250.000,- eur.
Z uvedeného teda vyplýva, že krajský súd bol povinný na uvedenú zmenu Trestného zákona reagovať,
a to prostredníctvom svojho rozsudku na konanom verejnom zasadnutí. Preto dospel k záveru, že
obžalovaná svojím protiprávnym konaním na cudzom majetku spôsobila väčšiu škodu, ktorá prevyšuje
sumu 20.000,- eur. Táto skutočnosť potom odôvodnila zmenu právnej kvalifikácie pokračovacieho

prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom od 6.8.2024. Takáto zmena právnej
kvalifikácie konania obžalovanej bola odzrkadlená aj v uloženom treste odňatia slobody, a to v zmysle
ustanovenia § 221 ods. 2 Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,

na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného
činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na
úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové

alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým

následkom trestného činu.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na

ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia)
a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom

a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a
prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec
nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov
vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak
z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť

výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia
sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej
trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce,
proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú
orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z

hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods.
1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa
musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom
spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného
k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných
potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatnýmčlenom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje
ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon
vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú

a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Krajský súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal do úvahy najmä tú skutočnosť, že od spáchania
trestného činu (rok 2015) uplynula značná doba, ako aj fakt, že obžalovaná bola aktuálneho odpisu

registra trestov bola v minulosti 3-krát trestne stíhaná. V dvoch prípadoch sa na ňu hľadí akoby nebola
odsúdená, avšak táto skutočnosť neznamená prekážku pri hodnotení jej osoby dospieť k záveru, že je
kriminálne narušená. U osoby obžalovanej ide o špeciálnu recidivistku, ktorá pácha druhovo rovnakú
trestnú činnosť proti majetku. Predchádzajúce trestné stíhania, resp. stíhanie za skutok spáchaný
1.1.2015 nemalo na jej osobu prevýchovný vplyv, ani účinok, a to za situácie, že toto bolo podmienečne
zastavené. Z takéhoto dobrodenia príslušných orgánov si obžalovaná nevzala ponaučenie a ďalej

pokračovala v páchaní trestnej činnosti. Z tohto dôvodu je potrebné na jej osobu pôsobiť prísnejším
trestom, a to pri zmiernenej právnej kvalifikácii vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou na 2 roky a 6
mesiacov. Uvedený trest bol obžalovanej uložený aj z dôvodu absencie odvolania prokurátora a zásady
zákazu zmeny k horšiemu v trestnom konaní (reformatio in peius). Zároveň bolo potrebné rozhodnúť
podľa § 51 ods. 4 písm. f) Tr. zák. a obžalovanej uložiť povinnosť písomne sa ospravedlniť poškodeným.

Taktiež bolo rozhodnuté podľa § 51 ods. 5 Tr. zák., že súd obžalovanej ukladá povinnosť strpieť nad
sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného súdu v mieste jej trvalého
pobytu. Rozhodnutie krajského súdu teda sčasti vyhovelo odvolaniu obžalovanej, avšak z iných ako ňou
namietaných dôvodov. Odvolací súd novelu Trestného zákona v konkrétnom prípade trestného stíhania
aplikoval v prospech obžalovanej.

Pre uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnuté bolo pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.