Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/114/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324207030
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1324207030.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: supportCrew s.r.o., so sídlom Holečkova
789/49, Smíchov, 150 00 Praha 5, IČO: 171 46 194, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., so sídlom
Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 9. októbra 2024,

č.k. 36C/79/2024 - 15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia, podaný bez podania žaloby vo veci samej, ktorým žiadal žalovanému uložiť zákaz blokovať
vykonanie prevodu z účtu klienta vedeného u žalovaného na účty žalobcu IBAN: P., P., K. a súčasne
zákaz na jeho telefónnej linke - DIALOG *1100 rozprávať volajúcim, že účty uvedené vyššie, alebo
žalobca, sú bezpečnostné riziko a odhovárať ich od vykonania transakcie. Žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

2. Poukázal na to, že žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že zistil,
že pravdepodobne od 1. augusta 2024 začal žalovaný brániť jeho klientom vo vykonávaní transakcií,
ktorých účastníkom je účet klienta vedený u žalovaného a niektorý z účtov žalobcu vedených v iných
bankách než je žalovaný. Hneď po tomto zistení zaslal žalovanému dňa 16.08.2024 na oficiálny
mail žalovaného - A..sk prípis/výzvu, ktorého doslovné znenie žalobca vložil priamo do textu návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a nahradil tým opis rozhodujúcich skutočností a dôvodov. V

tomto prípise žalobca žalovaného vyzval na okamžité odstránenie protiprávneho stavu. Výzva bola
odôvodnená konaním žalovaného spočívajúcim v bránení jeho klientom vo vykonávaní transakcií,
ktorých účastníkom sú účty spoločnosti žalobcu. Uvedené má prebiehať tak, že pri potvrdzovaní
transferu im žalovaný píše, že transakcia nebola povolená z bezpečnostných dôvodov a majú zavolať
na dialóg. Následne im vraj má byť bránené k prihláseniu do internetbankingu bez toho, aby "...Vám
volali na ten Váš dialóg, kde sa ich pokúšate mystifikovať." žalobca požiadal žalovaného o zdôvodnenie

tohto obmedzenia jeho klientov vo vzťahu k účtom jeho spoločnosti pri výkone ich vôle, čím má žalovaný
spôsobovať "... totálnu dehonestáciu a degradáciu povesti našej spoločnosti a hrubé poškodzovanie
jej dobrého mena." Žalobca nevie, prečo žalovaný prezentuje účty jeho spoločnosti ako bezpečnostné
riziko. Vyjadril názor, že žalovaný pôsobí vraj v demokratickom a právnom štáte v roku 2024, kde
"... kde také fašistické praktiky, ako ste vy začali vykonávať sú neprípustné!" Žalobca má za to, že
žalovaný nie je oprávnený "... kohokoľvek kádrovať či vydávať ho za bezpečnostné riziko, a dokonca

ho i materiálne postihovať ...", a preto žalovaného vyzval, aby "... skončili s týmito fašizoidnými
praktikami ..." a účty spoločnosti žalobcu vyradili z nejakej privátnej databázy na základe ktorej je takžalobcovi ako aj klientom žalovaného spôsobovaná škoda. Navrhovateľovi neodkladného opatrenia nie
sú známe skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, prípadne právny predpis, ktorý by umožňoval žalovanému
považovať navrhovateľa za bezpečnostné riziko. Následne vyjadril jeho názor na spôsob fungovania

žalovaného a poukázal na vyjadrenia žalovaného v kauze Welten. Ďalej uviedol, že zistil, že existuje
najmenej 5 klientov žalovaného, ktorí by "... radi realizovali transakciu, ale nemajú účet inde, len u
Vás a momentálne nemajú inú možnosť.", a súčasne "Rovnako ďalší dvaja keď to nešlo cez Vás,
tak použili inú alternatívu." Vo výzve žalovanému navrhovateľ neodkladného opatrenia položil otázku,
či žalovaný nepovažoval za bezpečnostné riziko skutočnosť, že do 28.07.2024 poslal na jeho účty

finančnéčiastkyod2831odosielateľov,ktorýchvprípade,aksuvedenýmkonanímžalovanýneprestane,
navrhne predvolať za účelom zodpovedania otázky, či utrpeli škodu. Žalobca konštatoval, že žalovaný
na uvedený prípis nereagoval a k spôsobu výkonu transakcií žalovaným priložil fotografiu, na ktorej je
uvedené "Chyba, Platba nebola z bezpečnostných dôvodov povolená. Pre viac informácií kontaktujte
DIALOG Live na čísle *1100." Následne má byť podľa vyjadrenia žalobcu volajúci "mystifikovaný"
a odhováraný od vykonania transakcie, pričom uvedené konanie žalovaného súhrne považuje za

poškodzovanie dobrého mena a povesti s tým, že žalobu na ochranu dobrého mena a povesti a náhrady
škody mieni podať hneď po upustení žalovaného od protiprávneho konania. Navrhovateľ neodkladného
opatrenia na osvedčenie nároku a svojich tvrdení nepripojil k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia žiadne listinné dôkazy.

3.Nazákladetvrdenížalobcuaobsahunímpredloženýchlistín,vychádzajúcnajmäzust.§324ods.1,3,
§325ods.1,2,§326ods.1a2a§ 328ods.1C.s.p.,dospelprvoinštančnýsúdkzáveru,ženanariadenie
neodkladnéhoopatrenianazákladenávrhužalobcuniesúsplnenépodmienky.Zdôraznil,ženeodkladné
opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým sa bezodkladne
upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom na tento charakter

neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a
rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať
stav tvrdený v návrhu. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu
nielen tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel

tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Neodkladným opatrením
nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom
alebonadnevyhnutnýrozsah.Zprocesnéhohľadiskamusínávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
obsahovať zákonom predpísané náležitosti, a to okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 127
ods. 1 a 2 C.s.p. (t. j. uvedenie súdu, ktorému je podanie učené; toho, kto podanie robí; ktorej

veci sa týka; čo sa ním sleduje a podpisu) a osobitných náležitostí žaloby podľa § 132 C.s.p. (t.
j. označenia strán, pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností, označenia dôkazov a žalobného
návrhu) aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 ods. 1 a
2 C.s.p., ktorými sú: opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, návrh petitu neodkladného opatrenia,
aby bolo zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha a pripojenie listín, na ktoré sa
strana sporu navrhujúca nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva. Jednou z osobitných náležitostí
žaloby ako aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je "žalobný návrh", resp. petit žaloby,
ktorý nadväzuje na všeobecnú náležitosť podania, a to uvedenie toho, čo sa podaním sleduje, ktorú

žalobný návrh bližšie špecifikuje. Žalobným návrhom je súd podľa § 216 ods. 1 C.s.p. viazaný a
prenáša sa do výroku rozhodnutia súdu vo veci samej. Preto je dôležité, aby bol žalobný návrh
formulovaný jasne, určito a zrozumiteľne tak, aby prenesenie takéhoto žalobného návrhu do výroku
súdneho rozhodnutia nemalo za následok materiálnu nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. V prípade,
ak sa žalobca žalobou, prípadne návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, domáha, aby sa

rozhodlo podľa § 137 písm. a) C.s.p. o splnení povinnosti, je nevyhnuté, aby v žalobnom návrhu určil
kto, komu a čo má plniť, teda presne špecifikoval osobu oprávnenú z povinnosti, ktorá sa má splniť,
osobu povinnú na predmetné splnenie povinnosti a špecifikoval predmet plnenia. Poukázal na to, že ak
návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniapredpísanénáležitostineobsahujealebojenezrozumiteľný
alebo neurčitý a zároveň tieto vady bránia pokračovaniu v konaní, súd bez vyzvania navrhovateľa na

odstraňovanie vád podania podľa § 129 C.s.p., takýto návrh podľa § 327 C.s.p. odmietne. V prípade,
že je návrh bezvadný alebo prípadné vady nebránia pokračovaniu v konaní o nariadení navrhovaného
neodkladného opatrenia, tzn. nebol daný postup podľa § 327 C.s.p., súd skúma, či boli naplnené
podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C.s.p., tzn.či bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo je obava, že bude ohrozená
exekúcia (výkon) doposiaľ sporného práva, ktorého dôvodnosť a trvanie je aspoň osvedčená. V takom
prípade súd bezodkladne nariadi navrhované opatrenie a v opačnom prípade návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne bez nariadenia pojednávania a výsluchu a vyjadrení strán. Pred
nariadením neodkladného opatrenia tak musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má
poskytnúťochrana,b)navrhovateľomtvrdenéaosvedčenéskutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej

povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.). Existencia
právneho pomeru (nároku) medzi účastníkmi, resp. osvedčenie základných skutočností potrebných

pre záver o dôvodnosti nároku, samé osebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného
opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Dôkazné bremeno, resp.
bremeno osvedčenia, spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo
aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd
len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať zo skutkového stavu, ktorý mu je známy a existuje
v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Po posúdení rozhodujúcich
skutočností uvedených v návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa citovaných
ustanovení zákona a uvedených princípov dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, spočívajúceho v uložení zákazu realizovať žalovaným činnosti špecifikované v

žalobnom návrhu, nie je možné vyhovieť. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyjadril nesúhlas s činnosťou žalovaného - banky, v ktorom má mať vedených viacero účtov, pričom má
za to, že žalovaný svojou činnosťou, poškodzuje dobré meno spoločnosti navrhovateľa. Navrhovateľ
však riadne neosvedčil ani existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným. Navrhovateľ bol
povinný existenciu právneho osvedčiť napríklad predložením zmluvy (zmlúv) o účtoch, ktoré špecifikoval

v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v prospech ktorých má byť žalovaným odmietnuté
vykonanie prevodu finančných prostriedkov. Navrhovateľ tiež nešpecifikoval a neosvedčil konkrétne
prípady a žiadnym spôsobom neopísal okolnosti konania žalovaného, ktoré namieta a voči ktorému
požaduje nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neopísal a neosvedčil ďalej ani to, v
čom konkrétne spočíva bezprostredná hrozba poškodenia jeho práv, akým spôsobom, príp. s akým

dôsledkom sa prejavuje, tzn. existenciu bezprostredného ohrozenia práv a potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia naviac
nepripojil žiadne listinné dôkazy. Priamo do textu návrhu iba vložil text celej emailovej správy - výzvy
adresovanej žalovanému na okamžité odstránenie protiprávneho stavu, ktorú mal odoslať na oficiálny
emailžalovaného-A..sk,pričomneosvedčilanito,žeuvedenýemailbolžalovanémudoručený,príp.ako

naň žalovaný reagoval. Navrhovateľovi neodkladného opatrenia nič nebráni v tom, aby akékoľvek jeho
dopyty ohľadom realizácie platobných operácií, prípadne odmietnutia ich vykonania, zaslal žalovanému
poštou na korešpondenčnú adresu uvedenú na jeho internetovej stránke. V tejto súvislosti podotkol,
že orgánom dohľadu nad činnosťou žalovaného je Národná banka Slovenska. Z obsahu fotografie,
ktorú navrhovateľ vložil priamo do textu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemal osvedčené

ani to o akú konkrétnu operáciu ide, resp. medzi kým a v prospech akého účtu, pri realizácii akej
platobnejoperáciebolovypísanéuvedenéoznámenie.Rovnakotakneboloopísanéaaniosvedčenétzv.
"mystifikovanie" volajúcich na DIALOG Live na čísle *. a ani spôsob informovania klientov žalovaného
samotným žalovaným o navrhovateľovi neodkladného opatrenia. V návrhu úplne absentuje konkrétny
opis rozhodujúcich (relevantných) skutkových okolností, na základe ktorých sa navrhovateľ domáha

požadovaného zákazu, pričom v tejto časti je petit návrhu aj neurčitý, nejasný a nevykonateľný. Pre
osvedčeniezásahudodobrejpovestinavrhovateľaanáslednejdôvodnostinavrhovanéhoneodkladného
opatrenia pritom nepostačuje iba tvrdenie navrhovateľa, že "... najmenej 5 Vašich klientov, ktorí by
aj napriek Vášmu hate-ovaniu, radi realizovali transakciu, ale nemajú účet inde ...", príp. "Rovnako
ďalší dvaja ...", alebo "Každým dňom sa ozývajú osoby, ktoré boli konaním žalovaného obmedzené."

Uvedené všeobecné konštatovanie nepredstavuje osvedčenie prípadného zásahu zo strany žalovaného
do dobrej povesti navrhovateľa. Pritom samotný prípis adresovaný žalovanej banke, ktorým navrhovateľ
nahradil text návrhu a opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich podľa neho potrebu navrhovanej
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a skutočností hodnoverneosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, obsahuje expresívne, urážlivé až difamačné vyjadrenia
navrhovateľa vo vzťahu k žalovanému, ako napr. ničím nepodložené označenie, že využíva "...fašistické
praktiky...kádruje.., že nejaký zamestnanec žalovaného "..si prihrieva polievočku",,,za patričnú odmenu

začal slúžiť armáde hejterov a napomáhať nekalej konkurencii,,,vy - takýto morálny odpad..." a podobné
vyjadrenia navrhovateľa bez akéhokoľvek vecného základu. Zdôraznil tiež, že k možnosti nariadenia
neodkladného opatrenia v zmysle § 330 ods. 2 C.s.p., ktorým by došlo k trvalej úprave pomerov
strán sporu, s ohľadom na znenie navrhovaného neodkladného opatrenia v predmetnej veci, bez
uvedenia toho, čo má byť predmetom konania vo veci samej, na akom skutkovom základe a na tento

opis nadväzujúce označenie práva, ktorého ochrany sa domáha, je potrebné pristupovať zdržanlivo,
nakoľko ho súd vydá bez vykonania riadneho dokazovania v kontradiktórnom civilnom procese. Preto
sú na navrhovateľa neodkladného opatrenia kladené väčšie nároky v súvislosti s povinnosťou uviesť
konkrétne skutkové tvrdenia a k návrhu pripojiť resp. označiť dôkazy na ich osvedčenie (§ 326
C.s.p.), aby nemal súd väčšie pochybnosti o dôvodnosti navrhovanej neodkladnej úpravy. Pri tomto
type konania súd nevyzýva dodatočne na splnenie uvedených povinností. Dôkazné bremeno spočíva

výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky skutočnosti
umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe
tvrdení navrhovateľa, naviac nedostatočných, nekonkrétnych, bez vecného súvisu s konečným návrhom
(petitom neodkladného opatrenia) a bez osvedčenia aspoň základných skutočností, umožňujúcich prijať
záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, bez osvedčenia existencie potreby

navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov strán, ktorá by naviac v danom prípade pri vyhovení návrhu,
mala mať trvalý charakter (§ 336 ods. 1 C.s.p.). Z uvedených dôvodov, keď navrhovateľ žiadnym
spôsobom neosvedčil, že existuje bezprostredné ohrozenie jeho práv zo strany žalovaného, ani riadne
neopísal a neosvedčil v čom táto hrozba konkrétne spočíva, aké dôsledky vo vzťahu k navrhovateľovi
má, tzn. že neosvedčil dôvodnosť a potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že

exekúcia bude ohrozená a preto je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi procesnými stranami,
pričom na podporu návrhu nepredložil žiaden relevantný dôkaz osvedčujúci potrebnosť nariadenia
neodkladného opatrenia, v súlade s § 328 ods. 1 C.s.p. predmetný návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., avšak
nakoľko úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, nárok na náhradu trov konania mu

nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal
napadnuté uznesenie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nepostupoval konformne s duchom C.s.p.,

nezistil správne skutkový stav veci, nedostatočne preskúmal obsah návrhu v dôsledku čoho dospel
k nesprávnym, ako skutkovým, tak aj právnym záverom. Poukázal na to, že obsah odôvodnenia
napadnutého uznesenia dokazuje že prvostupňový súd je úplne mimo realitu skutkového stavu veci.
Vo svojom návrhu nikde neuvádza, že má u žalovaného vedený nejaký účet ba dokonca viacero účtov.
Žalobca u žalovaného nemá vedený žiadny účet, teda nemá s ním žiadny právny vzťah ani nemá

s ním žiadne zmluvy. Zato žalovaný verejne prezentuje, že účty žalobcu, s ktorým nie je v žiadnom
právnom ani inom vzťahu, vedené v iných bankách sú vraj rizikové. Túto informáciu vnucuje žalovaný
všetkým svojim klientom, ktorý sa snažia urobiť prevod zo svojho účtu vedeného u žalovaného na účet
žalobcu vedený v inej banke. Odkiaľ berie žalovaný oprávnenie verejne tvrdiť, že účty žalobcu vedené
v iných bankách sú rizikové ? Ľudovo sa takémuto konaniu žalovaného hovorí - ohováranie. A toto

"ohováranie" žalobcu žalovaným, je spôsobilé, spôsobiť žalobcovi značne škody, ako materiálne, tak aj
na dobrej povesti. Taktiež pokiaľ mal prvostupňový súd za to, že nemá dostatok podkladov na vydanie
neodkladného opatrenia, mal mu tak, ako sám, nie celkom správne, poukazuje na § 129 C.s.p. uložiť
žalobcovi, aby podanie doplnil podľa jeho predstáv. Prvostupňový súd však takto z nepochopiteľných
dôvodov neurobil a napadnutým uznesením z fleku zamietol jeho návrh - doslova pod koberec. Z obsahu

napadnutého uznesenia doslovne trčí snaha prvostupňového súdu jednoducho sa zbaviť jeho podania,
čo aj napadnutým uznesením urobil. Nešlo mu o spravodlivé vyriešenie sporu a to zjavne aj preto, že
na podaní žalobcu chýba nejaký titul "JUDr" či "Mgr.".

5. Žalovaný možnosť vyjadriť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a podanému odvolaniu

nevyužil.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností

potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanierozhodujúcichskutočnostíodôvodňujúcichnevyhnutnosťpotrebyneodkladnejúpravy pomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Vzhľadom na podstatu, účel a zmysel inštitútu
neodkladného opatrenia sa pre účely rozhodnutia o návrhu na jeho nariadenie dokazovanie zásadne
nevykonáva a za dostatočné (preto) treba považovať osvedčenie rozhodujúcich skutočností, ktoré

zakladajú splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to minimálne do tej miery, že
možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, nakoľko pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení. Súd je pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia viazaný opisom
rozhodujúcich skutočností navrhovateľa neodkladného opatrenia a v tejto súvislosti musí mať na zreteli

aj účel, ktorý sa má podľa návrhu nariadením neodkladného opatrenia dosiahnuť. Predpokladom na
nariadenie neodkladného opatrenia je pritom aj jeho materiálna vykonateľnosť a rovnako rešpektovanie
zásady, že neodkladné opatrenie neobmedzuje povinnú osobu nad rozsah nevyhnutný na naplnenie
jeho účelu.

13. V danej veci žalobca žiadal uložiť žalovanému zákaz blokovať vykonanie prevodu z účtu klienta
vedeného u žalovaného na účty žalobcu I.: P., P., K. a súčasne zákaz na jeho telefónnej linke - DIALOG
*. rozprávať volajúcim, že účty uvedené vyššie, alebo žalobca, sú bezpečnostné riziko a odhovárať ich
od vykonania transakcie.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na nariadenie
neodkladného opatrenia v znení požadovanom zo strany žalobcu, ktorým je súd viazaný, na základe
ničím neosvedčených tvrdení žalobcu, nie sú splnené predpoklady. Správne aj prvoinštančný súd
poukázal na to, že žalobca netvrdil, no najmä ničím neosvedčil, že by medzi ním a žalovaným existoval
akýkoľvek právny vzťah, avšak ani to, že by tu v dôsledku tvrdeného správania žalovaného, ktoré

však rovnako nebolo ani len osvedčené, existovalo nebezpečenstvo vzniku akejkoľvek ujmy na jeho
strane, keď žalobca v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy, teda ani dôkazy, z ktorých by to mohlo
vyplývať.Správneprvoinštančnýsúdzdôraznil,žežalobcanešpecifikovalaneosvedčilokolnostikonania
žalovaného, ktoré namieta a ktorému má byť zabránené nariadením neodkladného opatrenia, pričom
rovnako neopísal ani neosvedčil, v čom konkrétne má spočívať bezprostredná hrozba poškodenia

jeho práv, akým spôsobom, príp. s akým dôsledkom sa prejavuje, tzn. existenciu bezprostredného
ohrozenia práv a potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, keď do
textu návrhu iba vložil text celej emailovej správy - výzvy adresovanej žalovanému na okamžité
odstránenie protiprávneho stavu, ktorú mal odoslať na oficiálny email žalovaného - A..sk, pričomneosvedčil ani to, že uvedený email bol žalovanému doručený, prípadne ako naň žalovaný reagoval.
Z obsahu fotografie, ktorú žalobca, ako jediný dôkaz, vložil priamo do textu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nevyplýva, o akú konkrétnu bankovú operáciu ide, resp. medzi kým a v

prospech akého účtu, pri realizácii akej platobnej operácie, bolo vypísané uvedené oznámenie, pričom
rovnako žalobca ani len podrobnejšie neuviedol a no najmä neosvedčil tzv. "mystifikovanie" volajúcich
na DIALOG Live na čísle *. a ani spôsob informovania klientov žalovaného samotným žalovaným
o navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Správne potom prvoinštančný súd na základe uvedeného
vychádzal z toho, že takéto všeobecné a nekonkrétne tvrdenia žalobcu, za stavu, keď žalobca

na osvedčenie splnenia predpokladov pre vyhovenie podanému návrhu nepredložil prakticky žiadne
relevantné dôkazy, nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci neumožňujú. Rovnako sa však
odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcom navrhované neodkladné opatrenie
by bolo aj materiálne nevykonateľné, keďže z jeho obsahu (ktorým je súd viazaný) nevyplýva, akých
konkrétnych klientov žalovaného sa má týkať zákaz blokovania prevodov ani to, ktorých konkrétnych
volajúcich sa má týkať zákaz rozprávať na jeho telefónnej linke - DIALOG *XXXX, že účty žalobcu

alebo žalobca sú bezpečnostné riziko a odhovárať ich od vykonania transakcie. Nevykonateľnosť
navrhovaného neodkladného opatrenia je pritom samostatným dôvodom na zamietnutie návrhu na jeho
nariadenie.

15. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní v súvislosti so záverom súdu prvej inštancie, neosvedčil

existenciu právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť ochranu, namieta, že vo svojom návrhu nikde
neuvádza, že má u žalovaného vedený nejaký účet ba dokonca viacero účtov, teda s ním nemá právny
vzťah a nemá s ním žiadne zmluvy, ale za to žalovaný verejne prezentuje, že jeho účty vedené v iných
bankáchsúvrajrizikové,tátojehonámietkalenpotvrdzujesprávnosťzáverovsúduprvejinštanciepokiaľ
ide o osvedčenie nároku alebo právneho vzťahu, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť

ochrana. Pokiaľ totiž takýto nárok a právny vzťah absentuje, nie je možné neodkladné opatrenie nariadiť.

16. Pokiaľ žalobca v odvolaní zotrváva na tom, že žalovaný ho verejným označovaním jeho účtov v
iných bankách ako rizikových ohovára a toto "ohováranie" je spôsobilé spôsobiť mu značné škody,
ako materiálne, tak aj na dobrej povesti, odvolací súd poukazuje na to, že žalobca svoje tvrdenia o

takomto správaní žalovaného ničím neosvedčil, keď v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy, a preto
je správny aj záver súdu prvej inštancie, že nakoľko na nariadenie neodkladného opatrenia nemal
dostatok podkladov, bolo potrebné podaný návrh zamietnuť a nie zvoliť postup podľa § 129 C.s.p.,
akého sa žalobca dožaduje, keď uvedenie skutočností a dôkazov, ktoré nepostačujú na vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodom na odmietnutie, avšak na zamietnutie

návrhu. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď meritórne návrh žalobcu posúdil a ako
nedôvodný ho zamietol. Vzhľadom na skutočnosti, od ktorých žalobca odvodzuje opodstatnenosť svojho
návrhu a tiež so zreteľom na neosvedčenie takých skutočností, ktoré by umožňovali návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, prvoinštančný súd nemal inú možnosť, než tento návrh
ako nedôvodný zamietnuť, a preto je neopodstatnená aj námietka žalobcu v odvolaní, že "z obsahu

napadnutého uznesenia doslovne trčí snaha prvostupňového súdu jednoducho sa zbaviť jeho podania"
a nešlo mu o spravodlivé vyriešenie sporu.

17.Odvolacísúdpreto,keďsastotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,ženanariadenienavrhovaného
neodkladného opatrenia v danej veci neboli splnené podmienky, napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, 2
C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., avšak úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keď mu žiadne trovy nevznikli.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).