Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120356383
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6120356383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MartyBarkovejačlenieksenátu

JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: T. právne zastúpený: JUDr. Gabriel
Laktiš, advokát, so sídlom Mariánska 8, 949 01 Nitra, proti žalovanému: ACQUIRE s.r.o., so sídlom
Veľkoúľanská cesta 1397/0, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 45 570 744, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., so sídlom Hlavná 949/53, 924 01 Galanta, IČO: 47 252 987, o
zaplatenie 3 570,71 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta
č.k. 35Cb/29/2020 - 82 zo dňa 27.04.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 35Cb/29/2020 - 82 zo dňa 27.04.2022

p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 35Cb/29/2020
- 82 zo dňa 27.04.2022 (ďalej len ako „napadnutý rozsudok), v právnej veci žalobcu T. (ďalej len
ako „žalobca), proti žalovanému ACQUIRE s.r.o., so sídlom Veľkoúľanská cesta 1397/0, 925 21
Sládkovičovo, IČO: 45 570 744 (ďalej len ako „žalovaný“), o zaplatenie 3 570,71 eura s príslušenstvom,
žalobu zamietol (výrok I.) a rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania

v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3, § 5 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 116/1990 Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 116/1990
Zb.“), podľa § 676 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „Občiansky zákonník“) a podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako prenajímateľ a
výlučný vlastník nehnuteľností vedených na LV č. XXXX v k.ú. A. ako KNC parc. č. XXXX/X, zast. plochy
a nádvoria o výmere 1 773 m2, KN-C parc. č. XXXX/X, zast. plochy a nádvoria o výmere 940 m2,
KN-C parc. č. XXXX/X, zast. plochy a nádvoria o výmere 154 m2, stavby s.č. XXXX na KN-C parc.
č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X - budova, na základe Zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa
01.12.2016 (ďalej aj ako „zmluva o prenájme nebytových priestorov“ alebo aj ako „zmluva“), prenajal

žalovanému ako nájomcovi nebytové priestory na prízemí dvojpodlažnej budovy, a to priestory označené
na priloženom pôdoryse ako m.č. 1.15 s pôdorysnou plochou 7,41 m2, m.č. 1.16 s pôdorysnou plochou
3,06 m2, m.č. 1.17 s pôdorysnou plochou 5,03 m2, m.č. 1.18 s pôdorysnou plochou 69,63 m2, m.č. 1.20
s pôdorysnou plochou 16,97 m2, spolu 102,10 m2 (spolu 102,10 m2) a v prízemnej prístavbe priestoryoznačené na priloženom pôdoryse ako m.č. 1.28 s pôdorysnou plochou 118,17 m2, spolu 220,27 m2
(ďalej spolu aj ako „predmet nájmu“ alebo aj ako „nebytové priestory“). Na základe tejto zmluvy bol
žalovaný povinný platiť žalobcovi nájomné vo výške uvedenej v jej čl. IV. a úhradu služieb spojených

s nájmom, najmä odberu elektrickej energie podľa čl. V. bodu 1. až 4. zmluvy. Na základe Dohody
o ukončení nájmu nebytových priestorov z 25.04.2018 (ďalej aj ako „dohoda o ukončení nájmu“) sa
strany dohodli na skončení nájmu ku dňu 31.07.2018. Žalobca na základe doručených podkladov o
dodávke elektrickej energie vzťahujúcich sa na predmet nájmu, vystavil faktúru na základe vykonaného
rozúčtovaniaelektrickejenergienasumu3570,71eurasDPHsplatnúdňa08.04.2020.Žalovanýnapriek

pokusu o zmier zo dňa 04.06.2020 žalobcovi náklady dodanej elektrickej energie neuhradil.

Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn.
24Up/1565/2020 zo dňa 25.08.2020, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní
odo dňa doručenia platobného rozkazu istinu vo výške 3 570,71 eura, úrok z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 3 570,71 eura od 09.04.2020 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor a

povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 447 eur, proti ktorému žalovaný podal odpor.
Žalovaný v odpore namietal, že mu boli na základe zmluvy o prenájme nebytových priestorov odovzdané
iba niektoré nebytové priestory, ktoré sú súčasťou budovy so súp. č. XXXX. V zmysle čl. V. ods. 2
zmluvy, mali byť zo strany prenajímateľa pravidelne mesačne predkladané vyúčtovania za spotrebovanú
elektrickú energiu. Počas trvania nájomného vzťahu od 01.12.2016 až do 31.07.2018, si prenajímateľ

nijakým spôsobom neuplatnil peňažné plnenie za spotrebovanú elektrickú energiu a ani nepredložil
vyúčtovanie za spotrebu elektrickej energie v prenajatých priestoroch. K uplatneniu peňažného plnenia
za spotrebovanú energiu nedošlo zo strany prenajímateľa ani ku dňu ukončenia nájomného vzťahu, t. j.
ku 31.07.2018, ako to bolo dohodnuté v dohode o ukončení nájmu zmluvnými stranami, Žalovaný mal za
to, že ku dňu 31.08.2020 žalobca voči nemu žiadne nároky neevidoval, žiadny nedoplatok pri ukončení

nájmu mu neprezentoval a ani od neho nežiadal žiadnu úhradu. Žalovaný ďalej uvádzal, že podklady,
ktoré boli k vystavenej faktúre č. 22020003 priložené nijakým spôsobom nepreukazujú reálnu spotrebu
elektrickej energie za prenajaté priestory a žalobca nepredložil žiadny relevantný doklad o spotrebe
elektrickej energie, ktorá by sa viazala k predmetnému areálu. Mal za to, že žalobca si uplatnil nárok
bez preukázania existencie jeho vzniku (neexistuje fakturácia spotreby odberného miesta zahŕňajúceho

aj spotrebu elektrickej energie žalovaným). Namietal, že faktúry, na ktoré sa žalobca odvolával, mu
neboli predložené a spotreba energie nebola preukázaná. Hoci žalobca uvádzal, že z faktúr dodávateľa
elektrickej energie je zrejmé konkrétne odberné miesto, toto odberné miesto nie je totožné s priestormi,
ktoré mal žalovaný v nájme. Ak by malo dôjsť k plneniu zo strany žalovaného voči žalobcovi na základe
ním uplatneného nároku, jednalo by sa o bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu.

V ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah repliky žalobcu
a dupliky žalovaného, ako aj obsah prednesov strán sporu na pojednávaniach vo veci samej, obsah
výpovede žalobcu ako strany sporu a obsah výpovede žalovaného ako strany sporu na pojednávaní
konanom dňa 04.04.2022, ako aj obsah svedeckej výpovede svedka Q. M. vyslúchnutého na návrh

žalobcu na pojednávaní konanom dňa 04.04.2022 a ustálil, že na základe vykonaného dokazovania
mal preukázané, že žalobca a žalovaný ako dva podnikateľské subjekty uzavreli dňa 01.12.2016 podľa
zákona č. 116/1990 Z. z. zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej žalobca, ako vlastník
pozemkov a budovy vymedzených v zmluve, ich časť prenechal žalovanému do užívania. Zmluva
bola uzavretá na dobu určitú od 01.12.2016 do 31.12.2026. V zmluve sa žalobca zaviazal poskytovať

žalovanému okrem iného dodávku elektrickej energie. Úhrady za služby spojené s nájmom mali byť
uhrádzané vo výške skutočných nákladov, a to na požiadanie prenajímateľa bezodkladne po predložení
vyúčtovania z jeho strany. Hoci v zmluve bolo dojednané, že úhrady mali byť uhrádzané obvykle
mesačne spolu s nájomným, vykonávanie akýchkoľvek úhrad za spotrebovanú elektrickú energiu zo
strany žalovaného v priebehu nájomného vzťahu preukázané nebolo. Konateľ žalovaného síce na

pojednávaní tvrdil, že uhrádzal zálohy v hotovosti do rúk svedka Q. M., žalobca aj svedok však prevzatie
akýchkoľvek peňažných prostriedkov od žalovaného na tento účel popreli. Žalovaný svoje tvrdenie
žiadnym iným spôsobom nepreukázal, keďže jeho konateľ uviedol, že o vykonaných úhradách záloh
žiadne listinné dôkazy nemá.

Dňa 25.04.2018 žalobca a žalovaný uzavreli dohodu o ukončení nájmu nebytových priestorov, na
základe ktorej sa dohodli o ukončení nájomného vzťahu pred uplynutím pôvodne dojednanej doby, a
to k 31.07.2018. Súčasťou tejto dohody o skončení nájomného vzťahu je aj prehlásenie zmluvných
strán, že ku dňu skončenia nájmu (t. j. k 31.07.2018) si vysporiadajú všetky záväzky, ktoré im zo zmluvyvznikli. Súd prvej inštancie mal za to, že uvedenú formuláciu v dohode o skončení nájmu nemožno
vykladať v žalovaným prezentovanom zmysle a to, že strany si tieto záväzky vysporiadali ku dňu podpisu
dohody (kedy nájomný vzťah ešte ani nebol ukončený), resp. že sa vzájomné vzťahy majú považovať

za vysporiadané ku dňu skončenia nájmu, t. j. k 31.07.2018. V predmetnom dojednaní čl. II dohody
o ukončení nájmu sa strany len zaviazali, že si vzájomné vzťahy, ktoré im vznikli zo zmluvy ku dňu
ukončenia nájmu vysporiadajú, t. j. že zrealizujú potrebné úkony a poskytnú si nevyhnutnú súčinnosť.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že z uvedeného dojednania dohody o ukončení nájmu v žiadnom prípade
nemožno vyvodiť, že by nároky ktorejkoľvek zmluvnej strany zanikli v prípade, že k ich vysporiadaniu

nedôjde ku dňu ukončenia nájmu. Za účelom vysporiadania vzťahov bol prílohou predmetnej dohody aj
protokoloodovzdaníaprevzatínebytovýchpriestorov,vktorommalibyťokreminéhokudňuodovzdania
nebytových priestorov žalovaným zaznačené aj údaje o stavoch meracích zariadení. K vyplneniu a
riadnemu podpísaniu predmetného protokolu obomi stranami však v danom prípade nedošlo. Práve
riadnym vyplnením uvedeného protokolu, resp. obdobnej listiny, spísaným na začiatku nájomného
vzťahu a pri jeho ukončení a odovzdaní predmetu nájmu, by žalobca najjednoduchšie preukázal rozsah

prípadných záväzkov žalovaného v súvislosti s prijatými dodávkami energií. Pri absencii týchto listín
bolo povinnosťou žalobcu produkovať iné dôkazy na preukázanie existencie a výšky jeho pohľadávky
proti žalovanému.

Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca vo svojich vyjadreniach uvádzal, že k odovzdaniu

a prevzatiu predmetu nájmu došlo za účasti žalobcu a konateľa žalovaného až 12.10.2018, kedy
si zúčastnení odfotili aj elektrické merače. Túto skutočnosť pri svojom výsluchu potvrdil aj konateľ
žalovaného. V priebehu konania nebolo žiadnou zo strán objasnené, prečo k odovzdaniu predmetu
nájmu po jeho ukončení k 31.07.2018, došlo až dňa 12.10.2018 a prečo až k tomuto dátumu mali byť
vyhotovované zmienené fotografie. Zároveň z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani to, či údaje

meračov na uvedených fotografiách boli použité ako podklad pre výpočet žalobcom uplatneného nároku.
Medzi stranami nebolo sporné, že priestory vo vlastníctve žalobcu majú jeden spoločný centrálny
elektromer. Zároveň nebolo sporné, že žalovaný si ešte v predchádzajúcom období, keď priestory užíval
na základe zmluvy s pôvodným prenajímateľom, dal namontovať podružné meranie elektrickej energie.
Žalovaný tvrdil, že tento merač namontoval len pre vlastné účely, pričom aj žalobca vo svojej výpovedi

potvrdil, že tento merač nebol ciachovaný a že si neoveroval, či funguje presne. Podľa názoru súdu
prvej inštancie žalovaný z uvedeného dôvodu účinne spochybnil, že by údaje tohto merača mohli byť
relevantné pre stanovenie hodnôt skutočnej spotreby elektriny. Napriek tomu však žalobca tvrdil, že z
údajov tohto merača je možné vychádzať pri stanovení hodnoty záväzku žalovaného, keďže obdobne
žalovaný postupoval aj v minulosti, keď bol v zmluvnom vzťahu s pôvodným prenajímateľom. Žalobca

sa odvolával na dve fotografie založené do súdneho spisu, dodatočne sa však nedokázal jednoznačne
vyjadriť, či obe boli vyhotovené dňa 12.10.2018 a zachytávajú centrálny a podružný merač alebo ide o
fotografie jedného merača zachytávajúce stav na začiatku nájomného vzťahu a po jeho ukončení. Súd
prvej inštancie mal za to, že v tejto súvislosti boli vyjadrenia žalobcu zmätočné a na ich základe nebolo
možné ustáliť, aké tvrdenia žalobcu by mali fotografie (do spisu predložené bez legendy) preukazovať.

Ďalej súd prvej inštancie zdôraznil, že pokiaľ žalobca tvrdil, že výpočet spotrebovanej energie bol
realizovaný na základe odpisu stavu meračov na začiatku nájomného vzťahu a po jeho ukončení dňa
12.10.2018, tomuto vyjadreniu nezodpovedá ani výpoveď svedka Q. M., ani predložená faktúra č.
22020003anajejrube dopísanéúdaje,nazákladektorýchmalžalobcakvýslednejdlžnejsumedospieť.

Q. M. totiž vypovedal, že údaje o stave podružného merača (uvedené na rube faktúry) si odpisoval sám,
vo svojom záujme, keďže druhú časť spotreby platil on. Tieto údaje mu nikto neoveroval. Žalobca vo
svojom vyjadrení zo dňa 27.11.2020 označil svedka za správcu nehnuteľností (vo vlastníctve žalobcu),
ktorý však vo svojej výpovedi opakovane uviedol, že so žalobcom nie je v žiadnom vzťahu. Uviedol,
že časť priestorov patriacich žalobcovi užíva, avšak bez zmluvy a počas doby, kedy bol ich vlastníkom

žalobca, s ním nič neriešil, až vtedy, keď ho žalobca požiadal, aby urobil výpočet spotreby. Osobný
ekonomický záujem svedka na rozúčtovaní spotrebovanej elektriny, nejasnosť vzťahu medzi ním a
žalobcom, na základe ktorého ho mal žalobca týmto úkonom poveriť, podľa názoru súdu spochybňujú
jeho hodnovernosť. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že hoci nájomný vzťah medzi žalobcom
a žalovaným mal trvať od 01.12.2016 do 31.07.2018, v predloženom rozpise sú zohľadnené spotreby

za obdobie od februára 2017 až do septembra 2018. Svedkom zaznamenané stavy hodín merača (rub
č. l. 10) - prvotný z februára 2017 v hodnote 32 514 kWh a posledný zo septembra 2018 v hodnote 46
055 kWh - pritom vôbec nezodpovedajú ani jednej z hodnôt zaznamenaných na žalobcom predložených
fotografiách 23 750 kWh (č .l. 34 s. spisu) a 12 311 kWh (č. l. 35 s. spisu).Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy (predovšetkým faktúry
špecifikované v rozúčtovaní elektrickej energie na rube č. l. 10), ktorými by preukázal jednak cenu a

zároveň reálnu spotrebu elektrickej energie, ktoré by sa viazali k predmetnému areálu a konkrétnemu
odbernému miestu, hoci žalovaný tieto skutočnosti namietal v odpore proti platobnému rozkazu, kde
zároveňuvádzal,žetietofaktúrymudoposiaľnebolivôbecpredložené.Poukázalnato,žepokiaľžalobca
v následnom vyjadrení zo dňa 27.11.2020 uvádzal, že faktúry dodávateľa elektrickej energie za mesiac
február 2017 až júl 2018, ktoré sú uvedené v prílohe faktúry č. 22020003, má k dispozícii a predloží

ich na požiadanie konajúceho súdu, tak civilné sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti.
V rámci toho je súd povinný poskytnúť stranám rovnaký priestor na uvádzanie ich tvrdení, reagovanie
na protitvrdenia protistrany a označenie a predloženie dôkazov. V žiadnom prípade však nemôže súd
túto aktivitu strán nahrádzať vlastným konaním. Zdôraznil, že žalobcovi bol poskytnutý priestor na to,
aby reagoval na vyjadrenia žalovaného v odpore a označil a predložil ním navrhované dôkazy a bolo
na ňom, ako sa s uvedeným vysporiada.

Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že mu voči žalovanému vznikla pohľadávka z titulu
poskytnutých dodávok elektrickej energie v rozsahu, v akom si túto uplatnil faktúrou č. 22020003
vystavenou na sumu 3 570,71 eura, pričom závery vykonaného dokazovania nemôžu byť ani podkladom

pre čiastočné vyhovenie žalobe, preto ju súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol. Zdôraznil,
že žalobca v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukázal v akom množstve a pri akej
jednotkovej cene bola do jeho areálu v rozhodnom období dodávaná elektrická energia, a nepreukázal
v akom rozsahu sa na tejto reálnej spotrebe podieľal žalovaný.

Nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, súd prvej inštancie žalovanému ako plne úspešnej
strane sporu priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie v celom rozsahu, z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), e) a f) CSP a namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že konateľ žalovaného pri výsluchu uviedol, že zálohy za elektrickú
energiu mal počas trvania nájomného vzťahu uhrádzať k rukám Q. M., avšak toto svoje tvrdenie
nepreukázal, ako konštatoval aj súd prvej inštancie. Poukazoval na to, že žalovaný pred začatím
konania ako aj v priebehu konania neustále menil dôvody svojej obrany, ktoré sa postupne ukázali ako

účelové, nepreukázané a nepravdivé, tvrdil napríklad, že strany sporu si všetky záväzky vyplývajúce zo
zmluvy o nájme nebytových priestorov vysporiadali v dohode o ukončení nájmu, čo súd prvej inštancie
správne považoval za nesprávny výklad. Žalobca mal za to, že snahou žalovaného už v predsporovom
konaní, ako aj v sporovom konaní, bolo zbaviť sa akýmkoľvek spôsobom svojho záväzku, ktorý mal
voči nemu, a to záväzku na uhradenie nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu za čas trvania

nájmu. Mal za to, že v priebehu konania preukázal existenciu žalovanej pohľadávky a jej výšku preukázal
listinnými dôkazmi. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie k otázke, prečo k
odovzdaniu predmetu nájmu došlo až dňa 12.10.2018, keď k ukončeniu nájomného vzťahu došlo už
dňa 31.07.2018, avšak stalo sa tak pre správanie žalovaného, ktorý až toho dňa odovzdal žalobcovi
predmet nájmu späť. Žalobca namietol, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie ani k

otázke zistenia výšky spotrebovanej energie a jej následnej fakturácie žalovanému s výnimkou žiadosti,
aby označil, čo predstavujú fotokópie elektromerov a uviedol, či boli použité ako podklad pre výpočet ním
uplatneného nároku. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že v jeho vyjadrení zo dňa 27.11.2020 uviedol,
že odovzdanie a prevzatie predmetu nájmu po jeho skončení sa uskutočnilo dňa 12.10.2018 a v ten deň
žalovaný a žalobca odfotili elektrické merače a vodomer, pričom žalobca v konaní predložil fotografie

podružného merača pred začatím nájmu a po jeho skončení. Poukázal na to, že súd prvej inštancie
na pojednávaní konanom dňa 04.04.2022 od žalovaného nevyžiadal fotografiu toho istého podružného
merača, ktorý vyhotovil dňa 12.10.2018 súčasne so žalobcom. Uviedol, že keby súd prvej inštancie
riadne vykonal dokazovanie, čo ho nezbavuje ani poukazovaná zásada kontradiktórnosti konania, takby boli v tejto otázke odstránené akékoľvek pochybnosti uvádzané súdom prvej inštancie ohľadom
žalobcom predložených fotografií podružného merača. Žalobca poukázal na to, že predmet nájmu mal
podružné meranie elektrickej energie ešte z obdobia predchádzajúceho nájmu, nakoľko išlo o totožné

priestory v nájme žalovaného. Spotreba elektrickej energie v predmete nájmu sa tak merala podružným
meračom, ktoré tam žalovaný namontoval. Mal za to, že poukazovanie žalovaného na to, že podružný
merač elektrickej energie nie je „ciachovaný“, je tvrdením žalovaného v snahe zbaviť sa za každú
cenu svojej povinnosti voči nemu z titulu uhradenia nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu. Za
zarážajúcu skutočnosť žalobca považoval, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o ním vykonaných

mesačných meraniach spotreby elektrickej energie na podružnom merači v predmete nájmu počas
trvania celého nájomného vzťahu so žalobcom. Z uvedených dôvodov žalobca namietol, že záver
súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný účinne spochybnil, že údaje podružného merača by mohli
byť relevantné pre stanovenie hodnôt skutočnej spotreby elektrickej energie, nemôže byť dôvodom na
zamietnutie žaloby. Žalobca ďalej upozornil odvolací súd na to, že súd prvej inštancie mal absolútne
skresliť výpoveď svedka Q. M. a snažil sa ho vykresliť ako nedôveryhodného svedka. Poukázal na to, že

svedok Q. M. vykonával pravidelné mesačné odpočty na podružnom elektrickom merači zabudovanom
žalovaným, ktorý meral elektrickú spotrebu v predmete nájmu žalovaného. Hodnoty namerané na
podružnom merači potom premietol do rozúčtovania elektrickej energie, ktoré tvorilo prílohu k faktúre č.
22020003 v jednotlivých položkách, kde tvorí plusovú zložku k stavu spotrebovanej elektrickej energie
v tom ktorom mesiaci. Uviedol, že keby súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie pri výsluchu

svedka Q. M., boli by pochybnosti o spôsobe odpočtu odstránené. Považoval za zrejmé, že súd prvej
inštancie absolútne nepochopil údaje uvedené v rozúčtovaní. Hodnoty meračov sa nemohli zhodovať,
pretože išlo o merané hodnoty na začiatku a na konci a pretože prvé boli hodnoty centrálneho merača
elektrickej energie a druhé boli hodnoty podružného merača, ktorým sa merala spotreba elektrickej
energie žalovaného v jeho predmete nájmu. Žalobca ďalej nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie

o tom, že nepredložil žiadne listinné dôkazy, najmä faktúry špecifikované v rozúčtovaní. Poukázal na
to, že vo svojom vyjadrení zo dňa 27.11.2020 reagoval na všetky argumenty žalovaného uvedené
v jeho odpore, pričom v časti B bod 5 svojho vyjadrenia jasne a zrozumiteľne uviedol, že faktúry
dodávateľa elektrickej energie za mesiac február 2017 až júl 2018, ktoré boli uvedené v prílohe faktúry
č. 22020003 má k dispozícii a predloží ich na požiadanie konajúceho súdu. K zásade kontradiktórnosti

sporového konania žalobca uviedol, že toto konanie sa v prvom rade riadi sedemnástimi základnými
princípmi sporového konania, pričom (princíp) zásada kontradiktórnosti je len jedným z nich. Zdôraznil,
že v predmetnej veci predložil dôkazy preukazujúce jeho nárok a okrem toho označil ďalšie dôkazy
na podporu tohto nároku, ktoré bol pripravený predložiť súdu prvej inštancie v rámci dokazovania.
Namietol, že zo znenia zápisnice z pojednávania konaného dňa 04.04.2022 nebolo zrejmé, ktoré

skutkové tvrdenia súd prvej inštancie považoval za sporné a ktoré za nesporné a či a v akom rozsahu
bude vykonané dokazovanie. V prvom rade bolo úlohou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie
faktúrami dodávateľa elektrickej energie za obdobie február 2017 až september 2018, ktoré boli uvedené
v rozúčtovaní spotrebovanej elektrickej energie a ktoré mal žalobca pripravené na predloženie súdu,
ako to uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 27.11.2020. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal riadne

a vyčerpávajúco dokazovanie v danej právnej veci. Mal za to, že by boli odstránené sporné otázky v
rámci dokazovania, ak by ho súd prvej inštancie vyzval na predloženie faktúr dodávateľa elektrickej
energie uvedených v prílohe faktúry č. 22020003, ak by vyzval žalovaného na predloženie fotografie
podružného merača elektrickej energie a na predloženie ním zistených hodnôt spotrebovanej elektrickej
energie z podružného merača za jednotlivé mesiace trvania nájmu, ak by podrobne vypočul svedka Q.

M. ohľadne jednotlivých položiek uvedených v prílohe faktúry č. 22020003. Žalobca tiež poukazoval na
to, že žalovaný v záverečnej reči uviedol, že rozpočítanie spotreby je nezrozumiteľné, neprehľadné a
vychádza z faktúr dodávateľa elektrickej energie vystavených nie na žalobcu ale na svedka, pričom ide
o rozpor medzi tvrdením žalovaného uvedeným v odpore. S poukazom na uvedené, žalobca považoval
závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku za absolútne v

rozpore so skutočným a právnym stavom veci a mal za to, že bol procesným postupom súdu prvej
inštancie poškodený na svojich procesných právach.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa 12.06.2022 a uviedol, že napadnutý
rozsudok považuje za vecne správny a odvolanie žalobcu za nedôvodné a navrhoval, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok potvrdil. Mal za to, že žalobcovi sa ani v odvolaní nepodarilo vyvrátiť písomné
odôvodnenie napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie v bode 24. odôvodnenia napadnutého
rozsudku vystihol aj pohľad žalovaného a všetky ním uvádzané argumenty o neopodstatnenosti
žalobného návrhu, ako aj odvolania by boli nad rámec potreby rozsahu tohto vyjadrenia.6. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa žalobca vyjadril v odvolacej replike zo dňa 02.08.2022 a
uviedol, že už v odvolaní namietal a preukazoval, že napadnutý rozsudok je nesprávny po skutkovej

ako aj právnej stránke, a teda zo strany súdu prvej inštancie došlo k porušeniu ustanovení CSP, pričom
poukazoval najmä na absolútne neúplne, nedostatočné a v konečnom dôsledku zmätočne vykonané
dokazovanie súdom prvej inštancie, čím došlo k poškodeniu na jeho procesných právach. Mal za to,
že súd prvej inštancie „čiastočne odhalil“ nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia žalovaného a na ďalšie
žalobca poukázal v jednotlivých bodoch svojho odvolania.

7. V odvolacej duplike zo dňa 30.08.2022 žalovaný zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a vyjadrení
k odvolaniu žalobcu.

8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v
zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380
CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

9. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

10. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

11. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie
inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).

13.Podľa§3ods.3zákonač.116/1990Zb.,zmluvamusímaťpísomnúformuamusíobsahovaťpredmet

a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas,
čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová
organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky,
pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 5 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 116/1990 Zb., ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný
odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v
tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie
je s užívaním nebytového priestoru spojené. Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu
dohodnutom v zmluve. Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

15. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

16. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej

inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalobcu a vyjadreniami strán sporu v
odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku
súdu prvej inštancie, a preto v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého
rozsudku. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, spôsobom súladným s dikciou ustanovenia
§ 220 ods. 2 CSP rozhodnutie presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení

rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom
ustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil
a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v
súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného

charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku.

17. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd preukázané, že žalobca v právnom postavení
prenajímateľa a žalovaný v právnom postavení nájomcu uzavreli dňa 01.12.2016 zmluvu o prenájmenebytových priestorov, na základe ktorej žalobca prenechal a žalovaný prebral do nájmu nebytové
priestory špecifikované v čl. I. zmluvy. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.12.2016 do
31.12.2026 (čl. III. bod 1 zmluvy). V čl. V. bod 1 zmluvy si žalobca a žalovaný dojednali, že prenajímateľ

bude poskytovať nájomcovi služby - dodávku tepla, dodávku elektrickej energie a pitnej vody. Úhrada
za služby spojené s nájmom bola dojednaná tak, že mala byť uhrádzaná vo výške skutočných nákladov,
a to na žiadosť prenajímateľa, bezodkladne po predložení vyúčtovania zo strany prenajímateľa, obvykle
mesačne spolu s nájomným (čl. V. bod 2 zmluvy). Na žiadosť nájomcu sa prenajímateľ zaviazal predložiť
knahliadnutiuvyúčtovaniealebozálohovéfaktúryoddodávateľovslužiebspojenýchsnájmom(čl.V.bod

3 zmluvy). Podľa čl. V. bod 4 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak na základe vyúčtovania
skutočného odberu týchto služieb vznikne nedoplatok, zaväzuje sa nájomca tento prenajímateľovi
uhradiť najneskôr spolu s najbližším nasledujúcim nájomným a v prípade, ak na základe vyúčtovania
skutočného odberu týchto služieb vznikne preplatok, bol prenajímateľ povinný tento nájomcovi vrátiť,
resp. započítať so splatným nájomným. Z obsahu súdneho spisu ďalej vyplynulo, že dňa 25.04.2018
uzavreli žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca dohodu o ukončení nájmu nebytových

priestorov,nazákladektorejsažalobcaažalovanýdohodli,ženájomnebytovýchpriestorovkončíkudňu
31.07.2018 (čl. I. bod 2 dohody o ukončení nájmu). Podľa čl. II bod 1 dohody o ukončení nájmu zmluvné
strany prehlásili, že ku dňu skončenia nájmu nebytových priestorov v zmysle ods. 2 predchádzajúceho
článku tejto dohody si vysporiadajú všetky záväzky, ktoré im z predmetnej zmluvy vznikli. Prílohou
dohody o ukončení nájmu mal byť protokol o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov, ktorý však

nebol žalobcom a žalovaným vyplnený, datovaný ani podpísaný. Medzi stranami nebolo sporné, že
k odovzdaniu a prevzatiu predmetu nájmu došlo dňa 12.10.2018. Dňa 01.04.2020 žalobca vystavil
faktúru č. 22020003 na sumu vo výške 3 570,71 eura splatnú dňa 08.04.2020, ktorou si od žalovaného
fakturoval za rozúčtovanie elektrickej energie na budove Pionierska č. 1343 za obdobie 2017/2018 sumu
podľa rozpisu. Na rube predmetnej faktúry bolo uvedené rozúčtovanie elektrickej energie pre odberné

miesto 31030553110000V, čísla faktúr za obdobie od februára 2017 do augusta 2018 so sumami bez
DPH a s DPH, pričom celková suma s DPH predstavovala sumu vo výške 6 018,26 eura a rukou
bola dodatočne dopísaná suma za september 2018 vo výške 245,95 eura (s DPH) bez uvedenia čísla
faktúry. Pod uvedenými údajmi je pod dvadsiatimi položkami za mesiace február 2017 až september
2018 rukou uvedený stav hodín, vychádzajúc z počiatočného stavu 32 514 a konečného stavu 46 055,

s údajom o pribudnutej spotrebe za jednotlivé mesiace, cene za 1kWh za jednotlivé mesiace (pre každý
mesiac odlišná) a sumami za jednotlivé mesiace tvoriacimi súčet v sume vo výške 3 570,70 eura.
Žalovaný žalobcovi neuhradil fakturovanú sumu. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že mu
voči žalovanému vznikla pohľadávka z titulu poskytnutých dodávok elektrickej energie v rozsahu, v akom

si ju uplatnil faktúrou č. 22020003 vystavenou na sumu vo výške 3 570,71 eura s tým, že žalobca
neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, v akom množstve a pri akej jednotkovej cene bola
do jeho areálu v rozhodnom období dodávaná elektrická energia, a nepreukázal v akom rozsahu sa na
tejto reálnej spotrebe podieľal žalovaný.

18. K odvolacej námietke žalobcu, že v priebehu prvostupňového konania preukázal existenciu
pohľadávky, ktorá je predmetom danej právnej veci a listinnými dôkazmi preukázal aj jej výšku, odvolací
súd uvádza, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bode 21. až 24. odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a nepredložil listinné dôkazy, ktoré by preukázali výšku a

dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. Žalobca v konaní nepreukázal skutočnú spotrebu elektrickej
energie žalovaným počas doby nájmu, na úhradu ktorej sa žalovaný ako nájomca zaviazal v čl. IV bod
1. v spojení s čl. V. zmluvy o nájme nebytových priestorov. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie, že zo žalobcom predloženej faktúry č. 22020003 a z ručne dopísaných údajov na jej rube
nebola preukázaná skutočná spotreba elektrickej energie žalovaným v predmete nájmu počas trvania

nájomného vzťahu. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na to, že na rube faktúry
rukou uvedené hodnoty merača elektriny sa nezhodujú s hodnotami merača, ktoré bolo zachytené na
fotografiáchpredloženýchakodôkazzostranyžalobcu(č.l.34a35s.spisu).Zvykonanéhodokazovania
rovnako nevyplynulo, či sa v danom prípade jedná o fotodokumentáciu hlavného merača inštalovaného
pre všetky nebytové priestory vlastnené žalobcom, alebo podružného merača inštalovaného zo strany

žalovaného v predmete nájmu, pričom túto otázku nevedel bez pochybností zodpovedať počas konania
na súde prvého stupňa a po otázke súdu na pojednávaní konanom dňa 04.04.2022, ani žalobca.
Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádzal, že sa jedná o fotografie podružného merača elektriny inštalovaného
žalovaným v predmete nájmu, a to ku dňu začatia nájomného vzťahu (01.12.2016) a ku dňu odovzdaniaa prevzatia predmetu nájmu (12.10.2018) odvolací súd poznamenáva, že uvedená skutočnosť nie je
z predložených fotografií zrejmá a hodnoty nameranej spotreby elektriny uvedené na predmetných
fotografiách nijako nevyplývajú zo žalobcom predloženej faktúry č. 22020003. S poukazom na uvedené

odvolacísúdkonštatuje,žežalobcamalvzmyslečl.IVbod1vspojenísčl.Vzmluvyonájmenebytových
priestorov nárok na úhradu nákladov spojených s nájmom, avšak z ním predložených dôkazov a
vykonaného dokazovania nevyplynulo, že mu tento nárok vznikol voči žalovanému v žalobou uplatnenej
výške. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

19. K odvolacej námietke žalobcu, že žalovaný mal pred začatím konania, ako aj počas sporového
konania meniť dôvody svojej obrany, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
so všetkými relevantnými tvrdeniami a argumentáciou strán sporu vznesenou žalobcom v rámci
procesného útoku, ako aj žalovaným v rámci procesnej obrany. Zo žalovaným podaného odporu a
ostatných vyjadrení v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že v rámci svojej procesnej obrany
v konaní namietal, že zálohové platby za služby spojené s nájmom počas doby nájmu uhrádzal k rukám

svedka Q. čo súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako ničím nepreukázané tvrdenie
žalovaného, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd sa ďalej stotožnil aj so záverom súdu prvej
inštancie o tom, že z dojednania strán sporu podľa čl. II bod 1 dohody o ukončení nájmu nemožno
vyvodiť, že by nároky ktorejkoľvek zmluvnej strany zmluvy o nájme nebytových priestorov zanikali v
prípade, ak nedôjde k ich vysporiadaniu ku dňu skončenia nájmu. Žalovaný však v rámci procesnej

obrany v konaní namietal aj to, že podklady k vystavenej faktúre č. 22020003 nijakým spôsobom
nepreukazujú jeho reálnu spotrebu elektrickej energie v predmete nájmu a že faktúry dodávateľa
elektrickej energie, na ktoré sa žalobca odvolával mu neboli predložené, a teda spotreba elektrickej
energie za dobu nájmu nebola žalobcom preukázaná. Uvedenú procesnú obranu posúdil súd prvej
inštancie po vykonanom dokazovaní ako dôvodnú, nakoľko dospel k záveru, že žalobca neuniesol

v konaní dôkazné bremeno tvrdenia, že mu voči žalovanému vznikla pohľadávka z titulu spotreby
elektrickej energie v takej výške, ako si uplatnil v žalobe a neprodukoval dôkazy, ktorými by preukázal,
v akom množstve a pri akej jednotkovej cene bola do jeho areálu dodávaná elektrina a v akom rozsahu
sa na tejto spotrebe reálne podieľal žalovaný, s ktorým záverom sa odvolací súd rovnako stotožňuje. V
tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v

rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie.
V danom prípade na žalobcovi ležalo dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti a výšky žalobou
uplatneného nároku, pričom súd prvej inštancie zohľadňujúc vykonané dokazovanie a procesný útok
žalobcu a procesnú obranu žalovaného dospel k záveru, že žalobca toto svoje dôkazné bremeno
neuniesol, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že má nárok na zaplatenie úhrady za

spotrebovanú elektrinu žalovaným v predmete nájmu za dobu trvania nájomného vzťahu vo výške
uplatnenej v žalobe. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

20. K odvolacej námietke žalobcu, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný účinne spochybnil,
žeúdajepodružnéhomeračabymohlibyťrelevantnéprestanoveniehodnôtskutočnejspotreby,nemôže

byť dôvodom na zamietnutie žaloby, odvolací súd uvádza, že žalobca v konaní pred súdom prvej
inštancie a ani na dopyt súdu na pojednávaní konanom dňa 04.04.2022 nevedel jednoznačne uviesť, či
predložené fotografie merača (č.l. 34 a 35 s. spisu) sú fotografiami podružného merača inštalovaného
žalovaným, alebo sa jedná o fotografie hlavného merača elektrickej energie a podružného merača
inštalovaného žalovaným. Zároveň sa hodnoty tohto merača uvedené na fotografiách nijako nezhodujú

s hodnotami elektromeru rukou dopísanými na rube spornej faktúry č. 22020003. Žalobca tak neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti a výšky žalovanej sumy. Odvolací súd preto považoval
túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

21. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil,

aby uskutočňoval svoje práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko
nevykonalriadnedokazovanievoveci,keďsinevyžiadalodžalovaného,abyvkonanípredložilfotografiu
podružného merača, ktorá mala byť ním vyhotovená súčasne so žalobcom dňa 12.10.2018, nevyzval
žalovaného na predloženie ním zistených hodnôt spotrebovanej elektrickej energie z podružného
merača za jednotlivé mesiace trvania nájmu, riadne nevykonal dokazovanie výsluchom svedka Q. M. a

neuložil mu, aby v konaní predložil faktúry dodávateľa elektrickej energie, hoci ich tento mal k dispozícii,
pričom v replike zo dňa 27.11.2020 uviedol, že tieto faktúry predloží na požiadanie konajúceho súdu,
odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca v konaní predložil listinné dôkazy -
zmluvu o prenájme nebytových priestorov (č.l. 4-6 s. spisu), dohodu o ukončení nájmu (č.l. 7 s. spisu),nevyplnený protokol o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov (č.l. 8 s. spisu), list zo dňa 20.04.2020
označený ako „Rozúčtovanie elektrickej energie na budove Pionierska č. 1343 - Zaslanie faktúry“ (č.l.
9 s. spisu), faktúru č. 22020003 (č.l. 10 s. spisu), list žalobcu zo dňa 04.06.2020 (č.l. 11s. spisu),

záznam o vlastnostiach fotografie (č.l. 33 s. spisu), dve fotografie merača označeného ako Trojfázový
elektromer SX5A2-SELS-04-0GP122 (č.l. 34 a 35 s. spisu) a v replike zo dňa 27.11.2020, navrhol
doplniť dokazovanie výsluchom strán sporu a výsluchom svedka Q. M.. Z bodov 4. až 9. odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplynulo, že súd prvej inštancie v konaní vykonal dokazovanie všetkými
listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 04.04.2022

zároveň vyplynulo, že súd prvej inštancie vykonal aj žalobcom navrhnuté dokazovanie výsluchom strán
sporu a svedka Q. M.. Súd prvej inštancie tak vykonal dokazovanie na základe predložených listinných
dôkazov a návrhov na jeho doplnenie stranami sporu (v danom prípade žalobcu), pričom v konaní neboli
zo strany žalobcu navrhnuté iné dôkazy a vznesené iné dôkazné návrhy.

Pokiaľ žalobca namietal, že v replike zo dňa 27.11.2020 uviedol, že faktúry od dodávateľa elektrickej

energie za február 2017 až júl (resp. september) 2018 má k dispozícii a predloží ich na požiadanie
konajúceho súdu, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že civilné sporové konanie je
kontradiktórne a povinnosťou strán sporu je svoj nárok nielen tvrdiť ale aj relevantne preukázať, pričom
súd v zásade vykonáva dokazovanie len na návrh strán sporu. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca
spolu s vyjadrením zo dňa 27.11.2020 a ani neskôr počas konania tieto listiny nepredložil a z jeho

vyjadrení je zrejmé, že by tak urobil iba na požiadanie súdu. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu,
že bolo úlohou súdu aj bez návrhu vykonať listiny, ktoré žalobca sám zo svojej iniciatívy nepredložil.
Táto procesná aktivita leží na stranách sporu, a nemôže byť nahradená aktivitou súdu, toto konanie by
naopak zvýhodnilo jednu stranu sporu oproti inej strane sporu, čo je neprípustné, keďže strany sporu
majú v konaní rovné postavenie (uplatňuje sa princíp rovnosti sporových strán).

Akžalobcanamietal,žesúdprvejinštanciemalvrámcidokazovaniasámzosvojejiniciatívyabeznávrhu
ktorejkoľvek strany sporu vyžiadať si od žalovaného fotografie merača vyhotovené dňa 12.10.2018
a mal vyzvať žalovaného na predloženie ním zistených hodnôt spotrebovanej elektrickej energie z
podružného merača za jednotlivé mesiace trvania nájmu, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
takúto povinnosť nemal, nakoľko dokazovanie vykonáva súd v sporovom konaní na návrh strán sporu

a vykonanie takéhoto dôkazu v konaní pred súdom prvej inštancie navrhnuté nebolo.

Žalobca taktiež namietal, že súd prvej inštancie riadne nevykonal výsluch svedka Q. M. a nepochopil
údaje uvedené v rozúčtovaní (na rube faktúry). Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že pochybenie
súdu prvej inštancie pri výsluchu svedka z obsahu súdneho spisu nevyplýva. Zo zápisnice z

pojednávania ako aj zo zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa 04.04.2022 vyplynulo, že
svedok bol súdom prvej inštancie pred výsluchom samotným riadne poučený, následne mu súd prvej
inštancieumožnil,abysámopísalskutočnosti,ktorévnímalkpredmetuvýsluchuanáslednemohlistrany
sporu klásť svedkovi otázky. Nemožno potom dávať súdu prvej inštancie na ťarchu, ak sa sám žalobca
svedka pri výsluchu nespýtal otázky, ktoré podľa jeho názoru mali smerovať k preukázaniu jeho nároku,

resp. k odstráneniu sporných otázok v konaní. Pokiaľ chcel žalobca výsluchom svedka preukázať a
podrobne opísať, akým spôsobom svedok vykonal rozúčtovanie uvedené na rube spornej faktúry, nič
mu nebránilo, aby v tomto zmysle svedkovi kládol otázky. Žalobcom v odvolaní tvrdené skutočnosti k
rozúčtovaniu uvedenému na rube spornej faktúry č. 22020003, však nevyplývajú z výsluchu svedka ani
zo samotného rozúčtovania a povinnosťou súdu v civilnom sporovom konaní nebolo domýšľať si, čo

predstavujú jednotlivé údaje uvedené svedkom v rozúčtovaní.

Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného
bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné
postavenie. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia

rozhodnutia vo veci samej. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s
procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu s tým, že porušenie povinnosti tvrdenia sa
považuje za procesnú pasivitu strany sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také
rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
(stranou) v opačnom procesnom postavení než je účastník (strana), ktorý nesplnil, alebo nedostatočne

splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak
napríklad bolo porušené právo strany sporu na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákazu ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými
relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,

právo na preskúmanie rozhodnutia a podobne. Žiadne z uvedených porušení práv zo strany súdu
prvej inštancie voči žalobcovi však zo spisového materiálu nevyplýva. Žalobca mal možnosť v konaní
predkladať aj navrhovať dôkazy, tieto aj predložil a navrhol, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
predloženými listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom strán sporu a navrhnutého svedka, pričom žalobcovi
(ako aj žalovanému) umožnil klásť im otázky na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca mohol v rámci

dokazovania predložiť všetky listinné dôkazy, na ktoré sa v rámci svojho procesného útoku odvolával,
resp. ktorými chcel preukázať svoj nárok a skutočnosť, že tak neučinil je vecou jeho procesnej aktivity
v konaní a ide na jeho ťarchu.

Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že súd prvej inštancie spor riadne prejednal a zároveň
vykonal dokazovanie na základe návrhov strán sporu, prostriedky procesného útoku a procesnej obrany

predložené a označené stranami sporu, ktoré mali vplyv na samotné rozhodnutie súdu riadne vykonal
a vyhodnotil. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

22. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 04.04.2022 neuviedol,
ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, ktoré za nesporné a v akom rozsahu bude vykonané

dokazovanie, odvolací súd uvádza, že zo zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa
04.04.2022 (od 04.20 minúty) vyplynulo, že súd prvej inštancie na pojednávaní uviedol, ktoré tvrdenia
stránpovažovalzasporné,ktorézanesporné,akoajto,ktoréznavrhnutýchdôkazovvykoná.Nadrámec
uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že predbežné právne posúdenie veci má predovšetkým umožniť
objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie

vlastnej procesnej pozície sporových strán, ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu, riadne
substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a pod. Ide o zásadný inštitút, ktorého účelom
je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých
súdnych rozhodnutí. Prekvapivým však môže byť rozhodnutie odvolacieho súdu (nie súdu prvej
inštancie) „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp.

z pohľadu výsledkov konania na súde prvej inštancie „nečakane“ a nepredvídateľne založené na iných
nových dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, pričom strana sporu v
danej procesnej situácii nemala možnosť namietať ne/správnosť nového právneho názoru zaujatého
až v odvolacom konaní (k tomu viď napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 374/2022
zo dňa 06.07.2022). Podľa § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové

tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná,
a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak
už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. Ak sudca toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to
žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový
poriadok priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu

sporu, napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k
vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a podobne (k tomu viď napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/4/2024 zo dňa 26.09.2024). Odvolací
súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

23. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany na spravodlivý proces (pozri

napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP") vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného

prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994,sériaA,č.303-B;Georgiadisc.Gréckoz29.mája1997;Higinsc.Francúzskoz19.februára1998).

24. Odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

27. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v celom
rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).