Uznesenie · Sloboda a ľudská dôstojnosť · Judgement

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122013018
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8122013018.7

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
14.11.2024vtrestnejveciprotiobž.A.B.,prepokračovacíobzvlášťzávažnýzločinsexuálnezneužívanie
podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného, splnomocnenca
poškodených a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4Tk/1/2022 zo

dňa 19.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného A. B., poškodených C. D. E., F. G. B. H.,
I. J. a K. F. zastúpených splnomocnenkyňou poškodených A. C. E. a okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného A. B. za vinného v bode 1 rozsudku
z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm.

a/, ods. 3 Tr. zákona v znení do 31.12.2020 s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/, § 123 ods. 3
písm. i/ Tr. zákona v súbehu s prečinom ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1,
ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, v bode 2 pokračovací obzvlášť
závažný zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr. zákona v znení do
31.12.2020 s poukazom na § 138 písm. b/, § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zákona, v bode 3 zločin výroba
detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.

zákona na to skutkovom základe, že

1. od presne nezisteného dňa roku 1998 najneskôr do 18.11.2006, na rôznych miestach bytových domov
č. XXX a č. XXX v obci L., časť M., okres H. a inde vedomý si toho, že C. D. E., E. J., nar. XX.XX.XXXX
bola v tom čase osobou mladšou ako pätnásť rokov, v nepravidelných intervaloch vykonával s ňou
rôzne sexuálne praktiky tak, že ju pod rôznymi zámienkami pozýval k sebe do bytu, ako aj do pivnice

prislúchajúcej k bytu na adrese L., M. N. XXX a na týchto miestach ju postupne počas celého uvedeného
obdobia najprv ohmatával na prsiach a pohlavných orgánoch, neskôr aj orálne uspokojoval a prstami
vnikal do jej pohlavných orgánov a taktiež sa od nej nechával sám orálne uspokojovať, pričom v tomto
konaní pokračoval aj po tom, čo menovaná dovŕšila pätnásty rok svojho veku a to až do 18.11.2009, kedy
s ňou okrem uvedených sexuálnych praktík opakovane vykonával aj pohlavný styk, pričom jej zato tiež
poskytoval majetkové výhody, čím ju takto úmyselne zvádzal k nemravnému spôsobu života a spôsobil

jejPosttraumatickústresovúporuchu,ktoráunejvyvolalastavyúzkosti,strachu,ľakavýchreakcií,pokles
nálady do depresívnej symptomatológie, opakované prežívanie epizodických stavov, bolestivé pocity,
výčitky a pocity beznádeje, čo ju závažne obmedzovalo v obvyklom spôsobe života, trvalo od detstva
až do súčasnosti, a vyžiadalo si psychologickú intervenciu formou psychoterapeutických sedení, ktoré
navštevuje od septembra 2021, pričom doba liečenia Posttraumatickej stresovej poruchy je viac ako
jeden rok,- od presne nezisteného dňa roku 1999 najneskôr do bližšie nezisteného dňa roku 2001 na rôznych
miestach v byte na adrese L., M. XXX, O. H., vedomý si toho, že P. Q. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bola
v tom čase osobou mladšou ako pätnásť rokov, v nepravidelných intervaloch približne raz do týždňa

vykonával s ňou sexuálne praktiky tak, že ju pod rôznymi zámienkami, ako napríklad hrou na playstation,
pozýval k sebe do bytu a na týchto miestach ju postupne počas celého uvedeného obdobia hladkal
a stimuloval na vonkajších pohlavných orgánoch na pyskoch ohanbia, čím jej spôsobil Posttraumatickú
stresovú poruchu, ktorá u nej vyvolala stavy úzkosti, strachu, panické ataky a depresívne ladené nálady,
čo ju závažne obmedzovalo v obvyklom spôsobe života, trvalo od detstva až do súčasnosti, a vyžaduje

si započatie s individuálnou psychoterapiou, pričom doba liečenia Posttraumatickej stresovej poruchy
je viac ako jeden rok,

-odpresnenezistenéhodňaroku2003najneskôrdo02.07.2008,narôznychmiestachbytovéhodomuč.
XXXvobciL.,časťM.,okresH.aL.,N.M.N.XXX,vedomýsitoho,žeG.B.,E. J.,nar.XX.XX.XXXXbola
v tom čase osobou mladšou ako pätnásť rokov, v nepravidelných intervaloch vykonával s ňou sexuálne

praktiky tak, že ju pod rôznymi zámienkami, ako napríklad hrou na playstation, pozýval k sebe do bytu a
na týchto miestach, ako aj v mieste bydliska G. B., E. J. na adrese L., časť M. č. XXX ju postupne počas
celého uvedeného obdobia najprv ohmatával na prsiach cez tričko a neskôr aj rukou na nahých prsiach
pod tričkom, na pohlavných orgánoch a v dobe keď mala jedenásť rokov svojim prstom vnikal do jej
vnútorných pohlavných orgánov, čím jej spôsobil Posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá u nej vyvolala

stavy úzkosti, strachu, depresívne ladené nálady a pocity beznádeje, čo ju závažne obmedzovalo v
obvyklom spôsobe života, trvalo od detstva až do súčasnosti, a vyžaduje si individuálnu psychoterapiu,
pričom doba liečenia Posttraumatickej stresovej poruchy je viac ako jeden rok,

2.od presne nezisteného dňa roku 2012 najneskôr do 14.04.2018, na adrese L., M. XXX, O. H. a inde,

vedomý si toho, že I. J., nar. XX.XX.XXXX bola v tom čase osobou mladšou ako pätnásť rokov,
v nepravidelných intervaloch vykonával s ňou sexuálne praktiky, a to tak, že sa jej rukami opakovane
dotýkaltelanaprsiachagenitáliáchaneskôrjejajstrkalprstydovagíny,čímjejspôsobilPosttraumatickú
stresovú poruchu, ktorá u nej vyvolala stavy úzkosti, strachu, depresívne ladených nálad, opakované
prežívanie epizodických stavov, bolestivé pocity, výčitky a pocity beznádeje, čo ju závažne obmedzovalo

v obvyklom spôsobe života, trvalo od detstva až do súčasnosti a vyžaduje si započatie s individuálnou
psychoterapiou, pričom doba liečenia Posttraumatickej stresovej poruchy je viac ako jeden rok,

- od presne nezisteného dňa roku 2016 najneskôr do 08.11.2019, na adrese L., M. XXX, O. H., vedomý
si toho, že K. F., nar. XX.XX.XXXX bola v tom čase osobou mladšou ako pätnásť rokov, v nepravidelných

intervaloch ju sexuálne zneužíval tak, že využil jej návštevy s rodičmi v bytovom dome, kde túto volal do
spálne a tam ju zozadu chytal, pod zámienkou zistenia materiálu trička a ukážky korytnačiek na prsiach
a neskôr aj pod tričkom za nahé prsia, čím jej spôsobil Posttraumatickú stresovú poruchu doprevádzanú
zmiešanou úzkostnou depresívnou poruchou, ktorá u nej vyvolala stavy úzkosti, strachu, depresívnu
náladu, celkovú zvýšenú unaviteľnosť a panické ataky, čo ju závažne obmedzovalo v obvyklom spôsobe

života, trvalo od detstva až do súčasnosti a vyžaduje si psychoterapiu u klinického psychológa a liečbu
u psychiatra, pričom doba liečenia Posttraumatickej stresovej poruchy je viac ako jeden rok,

3.od presne nezisteného dňa roku 2005 najneskôr do 18.11.2009 v obci L., M. N. XXX, O. H. v mieste
svojho trvalého bydliska v rôznych miestnostiach svojho bytu ako aj v pivnici prislúchajúcej k bytu na

adrese L., M. N. XXX, vyhotovoval svojim mobilným telefónom zn. Sony Ericsson K850i fotografie s
erotickoutematikou,pričomfotografiepodčíslami000058až000061,000064,000070,000076,000080,
000082, 000086, 000092, 000095, 000099, 000100, 000108, 000109, 000112, 000116, 000118, 000124,
000125, 000126, 000139, 000143, 000144, 000195 zobrazujú obnažené pohlavné orgány vtedy osoby
mladšej ako osemnásť rokov C. D. E., E. J. a zároveň vyhotovil 3 ks obrazovo-zvukových videí (000146,

000181, 000200) zobrazujúcich pohlavný styk a iné spôsoby sexuálnych praktík, z ktorých najmenej
jedno (000200) zobrazuje obvineného A. B. s vtedy osobou mladšou ako osemnásť rokov C. D. E., E. J..

Uložilmuzatopodľa§201ods.3Tr.zákona,spoužitím§38ods.2Tr.zákona,priexistenciipoľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona,

§ 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.Podľa§60ods.1písm.a/Tr.zákonaobžalovanémuuložiltrestprepadnutiaveci,atomobilnéhotelefónu
zn. Sony ERIKSON, CYBER-SHOT čiernej farby so SIM kartou Eurotel a kartou zn. SANDISK vydané

obžalovaným pri domovej prehliadke dňa 08.11.2021.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné sexuologické liečenie ústavnou
formou.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona obžalovanému uložil ochranný dohľad
v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej C. D. E., nar.
XX.XX.XXXX v H., bytom R. N. XXX, okr. M. nemajetkovú ujmu za zásah do práva na ochranu osobnosti
v sume 15.000 Eur a sumu 14.908,19 Eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodenú C. D. E., nar. XX.XX.XXXX v H., bytom R. N. XXX, okr. M.
so zvyškom nároku odkázal na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej P. Q., nar.

XX.XX.XXXX v H., bytom L. N. XXX, okr. H. nemajetkovú ujmu za zásah do práva na ochranu osobnosti
v sume 7.500 Eur a sumu 2.589,13 Eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodenú P. Q., nar. XX.XX.XXXX v H., bytom L. N. XXX, okr. H. so
zvyškom nároku odkázal na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej G. B., nar.
XX.XX.XXXX v H., bytom L. N. XXX, okr. H. nemajetkovú ujmu za zásah do práva na ochranu osobnosti
v sume 7.500 Eur a sumu 17.386,84 Eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodenú G. B., nar. XX.XX.XXXX v H., bytom L. N. XXX, okr. H. so
zvyškom nároku odkázal na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej I. J., nar.
XX.XX.XXXX v H., bytom L. N. XXX, okr. H. nemajetkovú ujmu za zásah do práva na ochranu osobnosti

v sume 7.500 Eur a sumu 24.804 Eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodenú I. J., nar. XX.XX.XXXX v H., bytom L. N. XXX, okr. H. so
zvyškom nároku odkázal na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej K. F., nar.
XX.XX.XXXX v H., bytom M. XXX/X, H. nemajetkovú ujmu za zásah do práva na ochranu osobnosti
v sume 7.500 Eur a sumu 26.338 Eur titulom náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia.

Podľa§ 288ods.2Tr.poriadkupoškodenúK.F.,nar.XX.XX.XXXXvH.,bytomM.XXX/X,H.sozvyškom

nároku odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obžalovaný, okresný prokurátor
a splnomocnenkyňa poškodených JUDr. Rajtáková.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa
19.02.2024 súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a, ods. 3/ Tr. zákona v znení do 31.12.2020
a iné. Proti predmetnému rozsudku obžalovaný A. B. podal v zákonnej lehote odvolanie proti všetkým
výrokom rozsudku. 1/ Odvolanie vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutkov l a 2 ako pokračujúceho

obzvlášť závažného zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2, písm. a, ods. 3/
Tr. zákona s poukazom na § 123 ods. 3, písm. i/ Tr. zákona. Súd prvého stupňa vo všetkých
čiastkových skutkoch uvádza, že: „ ... čo ju závažne obmedzovalo v obvyklom spôsobe života, trvalo od
detstva, až do súčasnosti, a vyžaduje si započatie s individuálnou psychoterapiou, pričom doba liečeniaposttraumatickej stresovej poruchy je viac ako jeden rok. V tomto smere súd prvej inštancie opiera svoje
závery o tom, že konaním obžalovaného bola spôsobená ťažká ujma na zdraví poškodeným výlučne z
vyjadrení znalkyne L.. Znalecký posudok a výsluch znalca je len jedným z dôkazov. V konaní však vo

vzťahu k poškodeným boli vykonané aj iné dôkazy, ktoré je potrebné posúdiť vo vzájomnej súvislosti, a to
výsluch matky a otca poškodených, výsluch manželky obžalovaného, výsluchy poškodených navzájom.
Súdprvéhostupňavšakvýsluchysvedkovodsúvanadruhúkoľajadoúvahyberielenzáveryznaleckého
dokazovania a výsluch znalkyne. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok v roku 2022, avšak rodičia,
ako aj manželka obžalovaného (boli susedia) boli v kontakte s poškodenými od ranného detstva, až

po okamih, kedy začalo trestné konanie. Manželka obžalovaného bola vo veľmi blízkom kontakte s
poškodenými po celú dobu a nevšimla si, aby boli nejako poškodené obmedzované v spoločenských
a sociálnych kontaktoch. Znalkyňa uviedla vo svojej svedeckej výpovedi /na otázku obhajcu/, že: „ ako
som uviedla v znaleckých posudkoch, poškodené prežívali silné stavy úzkosti, strach a obavy, u každej
z nich to bolo individuálne a inej intenzity, ale presne sa to nedá kvantifikovať, pôsobilo to obmedzujúco
pri spoločenských a sociálnych kontaktoch a partnerských vzťahoch. Z výpovede matky poškodených

a svedkyne S. B., však vyplýva, že mali vzťahy s rovesníkmi, a neskôr v puberte aj vzťahy s chlapcami,
čo vyvracia tvrdenie znalkyne, že mali problémy pri spoločenských a sociálnych kontaktoch. Znalkyňa
navyše pri poškodenej D. E. uviedla, že po odchode z domu na vysokú školu sa akoby „odtrhla z reťaze”
- priznala, že jej správanie bolo v tom čase nemorálne. Bez ohľadu na osobu obžalovaného, vznik
posttraumatickej stresovej poruchy PTSD a jej trvanie, /aj keď dĺžka jej trvania presahuje dobu viac

ako 42 dní či už v celku alebo prerušovane a bez ohľadu na jej liečenie/, z právneho hľadiska nie je
možné ešte definovať ako ťažkú ujmu. Posudky štyroch sestier sú totožné, jednak v tom, že u všetkých
sú totožné príznaky PTSD a jednak tým, že znalkyňa uvádza, že to malo za následok to, že sa to
snažili vytesniť a vyhýbať sa myšlienkam na stresujúcu udalosť, vyhýbajú sa pocitom alebo konverzii o
traume. Znalkyňa však na otázky obhajoby dala jednoznačnú odpoveď /počas všetkých troch období,

na ktoré boli otázky rozdelené/, že všetky poškodené boli schopné obstarať si obvyklým spôsobom
svoje životné potreby a usporiadať si svoje sociálne väzby. Matka poškodených, ktorá bola s nimi v
dennodennom kontakte vo svojej výpovedi na HP dňa 11.11.2022 uviedla, že: „ Ja som mala radosť zo
svojich detí , D. mala kamarátky, mala priateľov, v detstve bola veselá, v 6-7 rokoch sa utiahla, ale potom
keď začala chodiť do H. bola veselá, a čo sa týka ostatných dievčat, ja som si nevšimla, žeby boli nejaké

depresívne. To, že boli dievčatá také potvrdil aj A. J. a manželka obžalovaného. Nikto si počas celého
obdobia, o ktorom hovoria poškodené nevšimol, aby aspoň na nejaký krátky časový úsek by poškodené
neboli schopné obstarať si bežné životné potreby, to potvrdila aj znalkyňa F. L.. Tá dokonca uviedla,
že pri vypracovaní znaleckého posudku nezistili určité obdobie, počas ktorého by poškodené boli na
tom tak zle, aby si nevedeli obstarať bežné záležitosti, a už vôbec sa znalkyňa nevedela vyjadriť, aby

takéto obmedzenie trvalo u ktorejkoľvek poškodenej vrátane K. F. (ku ktorej sa v rámci záverečnej reči
dostane obhajoba neskôr z dôvodu, že obžalovaný popiera, aby sa akéhokoľvek skutku na nej dopustil).
V tomto smere obhajoba poukazuje napr. na rozhodnutie NS ČR 6Tdo 320/2018 zo dňa 27.03.2018,
ktoré rozoberá podrobne otázku ťažkej ujmy v súvislosti s PTSD a uvádza, že: „ pokiaľ ide o vznik PTSD,
tak tá môže u poškodeného v rôznej intenzite pretrvávať po relatívne dlhu dobu, avšak o ťažkú ujmu

na zdraví sa môže jednať v zmysle Trestného zákona iba v prípade, že táto psychická porucha sa po
dlhšiu dobu obecne aspoň šesť týždňov - rovnako ako v slovenskom trestnom práve/ prejavuje ako
vážna porucha zdravia." „ Vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie predovšetkým znamená veľmi
citeľnú ujmu na obvyklom spôsobe života, že to spôsobuje také problémy, že tento sa nemôže správať
podľa svojich zvyklostí, ktoré sú potrebné pre zaistenie jeho životných pomerov. V inom rozhodnutí NS

ČR zo dňa 19.07.2017 sp. zn. 8Tdo 751/2017 súd uvádza, že: „ Pre záver o tom, že PTSD je dlhšie
trvajúcou poruchou zdravia a teda ťažkou ujmou, zásadne nestačí zistenie o jej pretrvávaní po relatívne
dlhú dobu, ale je nutné, aby predstavovala veľmi citeľnú ujmu na obvyklom spôsobe života poškodených.
Musí byť spojená s takými ťažkosťami, ktoré nielenže trvajú dlhšiu dobu, ale poškodenému bránia v
obvyklom spôsobe života, do ktorého mu vážne zasahujú tak, že sa nemôže prejavovať a chovať podľa

svojich zvyklosti a obstarávať si obvyklým spôsobom svoje životné potreby a usporiadať svoje sociálne
potreby. Podľa ustanovenia § 123 ods. 4 Tr. zákona sa pod poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas na účely
tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, v trvaní najmenej 42 dní počas
ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života. Tieto skutočnosti však u poškodených neboli
preukázané. V prvom rade je potrebné uviesť, že aj keď podľa vyjadrenia znalkyne si liečenie vyžaduje

najmenej dobu jedného roka nie je preukázané, aby počas tejto doby boli poškodené obmedzované
závažným spôsobom na obvyklom spôsobe života. Navyše poškodená po odchode na vysokú školu
sa odtrhla z reťaze, teda nie je preukázané, aby len konaním obžalovaného malo dôjsť k spôsobeniu
PTSD, ale zásadným spôsobom k tomu prispela aj samotná poškodená. Navyše poškodené I. J., P. Q.a G. B. návštevu u psychológa alebo psychiatra odmietajú, a preto podľa názoru obhajoby nie je možné
presvedčiť súd prvého stupňa o tom, že u týchto poškodených ide o poruchu zdravia po dlhší čas. Na
základe vyššie uvedených skutočností, preto majú za to, že kvalifikácia skutkov aj podľa odseku 3 § 201

Tr. zákona nie je správna. 2/ Odvolanie k pochybnostiam o správnosti skutkových zistení súdu prvého
stupňa. Obžalovaný popiera spáchanie skutku vo vzťahu K P. Q., G. B. a K. F. a rovnako popiera v určitej
častispáchanieskutkuvovzťahukčasovémuobdobiuodroku1998do18.11.2006vovzťahukC.D.E.a
odroku2012do14.04.2018vovzťahukI.J..SúdprvéhostupňavovzťahukpoškodenejK.F.uvádza,že
obžalovaný sa ma i skutku dopustiť od nezisteného dňa roku 2016 najneskôr do 08.11.2019. Obžalovaný

uvádza, že v tomto období sa žiadneho protiprávneho konania nemohol dopustiť, nakoľko to objektívne
ani nebolo možné. Malo k tomu dochádzať tak, že počas návštevy s rodičmi K. mal volať do spálne
a v tom ju zozadu chytať cez tričko a neskôr aj pod tričkom na prsiach. Súd prvého stupňa absolútne
ignoroval skutočnosť, že v spálni obžalovaný nikdy nemal korytnačky. Preto ju obžalovaný nemohol
pod touto zámienkou vylákať do spálne. Poškodená si vymýšľa. G. F. (matka poškodenej) však uviedla,
že k obchytávaniu malo dôjsť, keď dcéra bola raz na návšteve s otcom u obžalovaného. Poškodená

K. F. matke vyrozprávala len jednu jedinú udalosť. Po tejto udalosti poškodená K. F. už do L. nemala
chodiť. Súd prvého stupňa však ohraničuje skutok vo vzťahu k poškodenej K. F. až do 08.11.2019, kedy
poškodená dovŕšila vek 15 rokov. Avšak na základe akých dôkazov k tomu dospel, to súd prvého stupňa
neuvádza. Naopak uvádza (strana 80), že udalosti v spálni sa mohli (nie, že je preukázané, že sa udiali)
medzi jej 12-14 rokom vo frekvencii raz za mesiac. Svedkyňa S. B. vo svojej výpovedi uviedla, že dňa

08.11.2021 bola u sestry G., ktorá jej mala povedať (strana 42 rozsudku, odsek 3), že K. povedala,
že asi dva roky dozadu, keď boli u nich, že manžel robil niečo s kvetom a mal ju chytiť cez tričko za
prsník, pričom nevedela uviesť s istotou, či išlo o nejaké šuchnutie. Túto skutočnosť súd prvého stupňa
nijako nevyhodnotil. Setra setre (manželke obžalovaného) nepovedala, že to sa dialo opakovane, ale
iba raz a ani nevedia, ako to majú vyhodnotiť. To sú z pohľadu obhajoby závažné skutočnosti, ktoré

svedčia v prospech tvrdenia obžalovaného, že ku skutku nedošlo, a už vôbec nie opakovane počas
dlhšieho časového obdobia. Tu je potrebné uviesť, že tu existujú zásadné rozpory medzi tvrdeniami
poškodenej, že sa to malo opakovať pravidelne po určité obdobie a obsahom údajného listu, výpoveďou
matky a otca poškodenej, ktorí neuvádzali, aby k protiprávnemu konaniu malo dochádzať po dobu, ktorá
je uvedená v skutku. Tu nejde o nejakú malú odchýlku, ale o rozpor v podstatných skutočnostiach.

Ak súd prvej inštancie argumentuje tým, že hodnovernosť výpovede poškodenej je podporená závermi
znalkyne z odvetvia psychológie, tu je potrebné uviesť, že ani u obžalovaného tá istá znalkyňa nezistila
sklon ku skresľovaniu vyšetrovaných udalostí. Navyše poškodená uvádzala, že sa to malo diať počas
osláv a velkého počtu prítomných dospelých osôb po dlhší čas. Podľa názoru obžalovaného by nebolo
možné, aby si takéto konanie (ak by bolo) nikto nevšimol. Skutok je v období 4 rokov a pri mesačných

intervaloch to predstavuje až 48 možných kontaktov. Obžalovaný preto uvádza, že si to ani nikto všimnúť
nemohol, nakoľko nič z toho, čo je uvedené vo vzťahu k poškodenej K. F. sa nestalo. Vo vzťahu k
poškodenej P. Q. obžalovaný skutok úplne popiera. Žiadneho protiprávneho konania sa voči poškodenej
nedopustil. Súd prvej inštancie mal preukázané, že ku skutku došlo, z výpovede samotnej poškodenej,
ktorej hodnovernosť potvrdila znalkyňa. Táto jej výpoveď mala byť podporne potvrdená aj výpoveďou jej

manžela B. Q.. Rovnako uvádzajú, že ani hodnovernosť obžalovaného nebola spochybnená a podľa
názoru obžalovaného bola tiež potvrdená napr. výpoveďou manželky obžalovaného, ktorá uviedla, že
dievčatá nikdy nechodili samé, vždy chodili spoločne spolu s bratmi manželky obžalovaného. Rovnako v
skutku, ktorý sa týka poškodenej Q. sa uvádza, že v období rokov 1999 až 2001 to mal robiť obžalovaný
pod zámienkou hry na Playstation. Ide o podstatnú skutočnosť, nakoľko je uvedená v skutkovej vete.

Avšakzvykonanéhodokazovanianiejepreukázané,abyvtomtoobdobívlastnilobžalovanýPlaystation.
V období rokov 1999 až 2001 obžalovaný nevlastnil Playstation. Táto skutočnosť má za následok, že
skutočnosti tak, ako ich popisuje poškodená sa nemohli udiať. Z uvedeného dôvodu je potom záver
znalkyne o hodnovernosti výpovede poškodenej otázny, ak uvádza, že: „ podľa znaleckého hľadiska
sa preto jej opis vyšetrovaných udalostí javí, v podstatnej miere, ako opis skutočne prežitého." K

poškodenejG.B.obžalovanýskutokktejtopoškodenejpopiera.Zrozsudkusúduprvéhostupňavyplýva,
že ku skutku malo dôjsť v období od roku 2003 do 02.07.2008. Rovnako ako v prípade poškodenej
P. Q., aj v prípade poškodenej G. B. súd mal za to, že skutok bol preukázaný jednak výpoveďou
poškodenej, závermi znaleckého dokazovania z odboru psychológie a podporne výsluchom manžela
poškodenej C. B.. Rovnako ako v predchádzajúcom skutku, tak aj pri tejto poškodenej obžalovaný

odmieta, akékoľvek protiprávne konanie. Svedkyňa S. B. uviedla, že od júna 2002 až do septembra
2005 bola na materskej dovolenke a poprela, aby poškodená G. chodila k ním sama. Ide o časť obdobia,
počas ktorého sa mal obžalovaný dopustiť protiprávneho konania. Túto výpoveď súd však ignoruje
a žiadnym spôsobom ju nehodnotí v spojitosti s ostatnými vykonanými dôkazmi. Obžalovaný je tohonázoru, že súd nemôže oddelene hodnotiť dôkazy, ktoré svedčia v neprospech obžalovaného. Na
druhej strane nehodnotí dôkazy, ktoré svedčia v prospech obžalovaného. Táto selekcia dôkazov nie
je prípustná. Súd je povinný vyhodnotiť aj dôkazy, ktoré skutok spochybňujú a uviesť ako sa s týmito

dôkazmi vysporiadal. Z napadnutého rozsudku sa však obžalovaný tieto skutočnosti nedozvedá. Podľa
obžalovaného nestačí, ak súd prvého stupňa do rozsudku iba prekopíruje výpoveď svedka. Musí ju však
aj vyhodnotiť, teda musí uviesť, prečo ju pri preukázaní viny obžalovaného považoval resp. nepovažoval
za významnú. Obžalovaný vo vzťahu ku skutku, ktorý sa týka poškodenej I. J. uvádza, že popiera
spáchanie skutku tak, ako je to uvedené v rozsudku. Obžalovaný priznal, že buď 18.09.2017 alebo

13.05.2018 ju obťažoval. Súd prvého stupňa mu však kladie za vinu, že to malo byť v rozmedzí rokov
2012 až do 14.04.2018. Hodnovernosť jeho výpovede podľa súdu prvého stupňa mala byť podporená
závermi znaleckého dokazovania z odvetvia psychológie. Tu rovnako uvádzajú, že ani pravdivosť
výpovede obžalovaného znalcami nebola spochybnená. Ide teda o tvrdenie proti tvrdeniu. A teda z
pohľadu obžalovaného, majú za to, že tento skutok tak, ako je uvedený v rozsudku nie je preukázaný,
rovnakoakoniesúpreukázanéskutkyvovzťahupoškodenejK.F.,P.Q.aG.B..Vovzťahukznaleckému

dokazovaniu z odvetvia psychológie poukazujú na nižšie citované rozhodnutie. Napr. v rozhodnutí
Ústavného súdu ČR z 30. apríla 2007, sp. zn. III. ÚS 299/06: „vyplývá požadavek kritického hodnocení
všech důkazů včetně znaleckého posudku. Znalecký posudek je nutno hodnotit stejně pečlivě jako
každý jiný důkaz, ani on nepožívá žádné větší důkazní síly, a musí být podrobován všestranné prověrce
nejen právní korektnosti, ale též věcné správnosti. Hodnotit je třeba celý proces utváření znaleckého

důkazu, včetně přípravy znaleckého zkoumání, opatřování podkladů pro znalce, průběh znaleckého
zkoumání,věrohodnostteoretickýchvýchodisek,jimižznalecodůvodňujesvézávěry,spolehlivostmetod
použitých znalcem a způsob vyvozování závěrů znalce... Ponechávat bez povšimnutí věcnou správnost
znaleckého posudku a slepě důvěřovat závěrům znalce by znamenalo ve svých důsledcích popřít
zásadu volného hodnocení důkazů soudem podle jeho vnitřního přesvědčení, privilegovat znalecký

důkaz a přenášet odpovědnost za skutkovou správnost soudního rozhodování na znalce; takový postup
nelze z ústavněprávních hledisek akceptovat". Obžalovaný uvádza, že skutok vo vzťahu k poškodenej
E. sa nestal. V prvom rade obžalovaný uvádza, že počas rokov 1998 až 2001 mal zdravotné problémy,
pre ktoré bol aj hospitalizovaný. Počas tohto obdobia k žiadnemu kontaktu nedošlo. Rovnako nedošlo
k žiadnemu obťažovaniu počas rokov 2002 až 2005, kedy bola na materskej dovolenke manželka

obžalovaného. Preto pri popise tohto skutku nie je možné vychádzať len z výpovede poškodenej, jej
manžela a znaleckého posudku, ale aj z výpovede obžalovaného a výpovede svedkyne S. B., ktorá
okrem iného uviedla, že počas materskej dovolenky bola doma. Uviedla, že dievčatá chodili do bytu,
ale nikdy nie po samej. Navyše je potrebné vychádzať aj z toho, že obžalovaný v tom čase pracoval
na smeny, a preto sa nemohol s poškodenou stretávať tak často, ako uvádzala poškodená. Rovnako

ako u ostatných poškodených, tak aj u poškodenej Regecovej súd prvého stupňa vôbec nebral do
úvahy výsluch svedkyne S. B.. Na jednej strane súd prvého stupňa považuje za hodnovernú výpoveď
poškodenej, na druhej strane absolútne ignoruje výpoveď manželky obžalovaného, ktorá podrobne
popisuje, že dievčatá nikdy nechodili k ním samé. Obžalovaný za to, že súd prvého stupňa si vyberá
a hodnotí dôkazy, ktoré svedčia v jeho neprospech. Neexistuje však žiadny dôvod, prečo by súd

prvého stupňa nemal hodnotiť aj svedeckú výpoveď, ktorá je v prospech obžalovaného. Obžalovaný
priznal, že k prvému kontaktu došlo, až keď mala poškodená 14 rokov, čo zapadá do obdobia, kedy
už manželka obžalovaného nastúpila do práce po materskej dovolenke. Obžalovaný je toho názoru, že
bolo povinnosťou súdu prvého stupňa sa riadne vysporiadať s výpoveďou svedka S. B.. Navyše ostatní
svedkovia (matka poškodených, otec poškodených si nič nevšimli), pričom súd prvého stupňa uvádza,

že protiprávneho konania sa mal dopúšťať obžalovaný po dlhšiu dobu. Všetky tieto skutočnosti majú
podľa obžalovaného vplyv aj na právnu kvalifikáciu, ktorá je podľa názoru obžalovaného nesprávna.
Podľa obžalovaného nie je preukázané, v bode 1/, aby sa dopustil skutku pokračujúceho obzvlášť
závažného zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods., 1, ods. 2 a, ods. 3 Tr. zákona. Pri tomto
skutku nie je preukázané spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, a ani to, že by sa skutku dopustil na

viacerých osobách. Rovnako v skutku v bode 2/, nie je preukázané, aby obžalovaný poškodeným
spôsobil ťažkú ujmu, a aby sa konania dopúšťal po dlhšiu dobu. Obžalovaný má za to, že rovnako
nie je preukázané, aby poškodenej C. E. poskytoval majetkové výhody. Túto skutočnosť obžalovaný
poprel. Uviedol, že jej poskytol peňažnú podporu, ale táto podpora nebola v súvislosti s vykonávaním
sexuálnych praktík. Keďže táto skutočnosť nebola preukázaná, obžalovaný je toho názoru, že v bode

1/ nie je preukázané, aby svojím konaním naplnil znaky prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže
podľa §211 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona. 3/ Vo vzťahu k nároku na náhradu škody obhajoba
uvádza, že v tomto smere sa ani nevie vyjadriť, nakoľko žiadne adhézne konanie ani neprebehlo, pričom
adhézne konanie je konaním podľa predpisov civilného práva. Prokurátor pri podaní obžaloby žiadalsúd, aby prečítal a oboznámil podania splnomocnenca poškodených na čl. 1604 -1640. Súd prvého
stupňa uvádza, že nárok na náhradu škody bol riadne oboznámený, čo vyplýva zo zvukovej nahrávky.
Na priznanie nároku na náhradu škody, však podľa obžalovaného nestačí len jeho uplatnenie. Keďže

ide o návrhové konanie bolo povinnosťou súdu umožniť súdu, aby sa k nároku na náhradu škody
vyjadril (resp. jednotlivým nárokom každej poškodenej), aby sa vyjadril k výške uplatňovanej škody,
a aké má návrhy na preukázanie svojich tvrdení. Keď tak súd neurobil, došlo k porušeniu práva na
obhajobu, nakoľko ako obžalovaný má právo vyjadriť sa ku všetkým nárokom, ktoré boli uplatnené v
obžalobe. Súd prvého stupňa nikdy počas celého hlavného dokazovania nedal obžalovanému možnosť

sa k uplatneným nárokom vyjadriť. To vyplýva aj z písomného vyhotovenia rozsudku, kde súd prvého
stupňa neuvádza, kedy dal súd obžalovanému priestor, aby sa k týmto jednotlivým nárokom vyjadril. Tu
sa súd prvého stupňa neriadil príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Bez ohľadu na
to, že obžalovaný popiera akékoľvek protiprávne konanie vo vzťahu k K. F., P. Q. a G. B., obžalovaný
uvádza, že súd pri určení nároku na náhradu škody nemôže analogicky vychádzať z ustanovenia §
12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z. V prvom rade je potrebné uviesť, že právna úvaha súdu prvého

stupňa o tom, že: „ keďže náhrada nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti má konštitutívny
charakter, a preto je správne odvodzovať jej výšku k vzhľadom na infláciu k času rozhodovania súdu,
nie k času spáchania skutku, keďže pri skutkoch páchaných dávno v minulosti by zadosťučinenie
nebolo dostatočným." Táto právna úvaha súdu však nie je správna. Pri stanovení náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, je táto určená ku dňu dokonania skutku. Teda súd prvého stupňa pri určovaní

nárokov v jednom prípade (sťaženie spoločenského uplatnenia) vychádzal pri určení hodnoty bodu
z hodnoty ku dňu spáchaniu skutkov. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 z.z. „Pri trestnom čine
obchodovania s ľuďmi, trestnom čine znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia, trestnom čine
sexuálneho zneužívania, trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestnom čine
nedobrovoľného zmiznutia má obeť násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za

spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške desaťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na
obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. “ Ak teda súd prvého stupňa
odkazuje na analógiu, tak to nesedí, pretože v poslednej vete citovanej právnej úpravy sa nárok odvíja
od minimálnej mzdy platnej za obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného
činu. Zákon teda nárok na náhradu nemajetkovej ujmy posudzuje iným spôsobom, ako to urobil súd

prvého stupňa. Teda samotný zákon stanovuje výšku náhrady podľa výšky minimálnej mzdy k tomu
roku, v ktorom došlo k spáchaniu skutku. Teda nie tak, ako to uvádza súd prvého stupňa. Rovnako
obžalovaný má za to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil námietku premlčania. Nie je možné
presvedčiť súd prvého stupňa, že poškodené nemohli uplatniť nárok na náhradu škody v zákonnej
lehote. Obžalovaný je toho názoru, že v žiadnom prípade uplatnenie námietky premlčania je výkonom

práva v rozpore s dobrými mravmi. V prípade poškodených K. F. a I. J. si ich zákonní zástupcovia mohli
uplatniť nároky včas v zákonnej lehote. Preto tvrdenie súdu prvého stupňa, že maloleté sa nemohli
brániť neobstojí. Tu vychádzajú z času, kedy sa rodičia mali dozvedieť o údajnom protiprávnom konaní
obžalovaného. V prípade ďalších poškodených (obžalovaný však popiera spáchanie skutkov, pre ktoré
bol uznaný za vinného) uvádza, že po dovŕšení dospelosti im nič nebránilo, aby svoje nároky uplatnili.

C. E. mala podľa výpovede svedka A. E. jemu už v roku 2010 povedať, čo sa malo diať. Úvaha
súdu o tom, že poškodené ako i maloleté sa nemohli brániť ako dospelý jedinec, preto neobstojí. To
platí aj v prípade poškodenej P. Q. a G. B.. 4/ Odvolanie vo vzťahu k uloženému sexuologickému
liečeniu obžalovaný má za to, že znalecké dokazovanie, ktoré vykonala F. T. je nepreskúmateľné. V
tomto smere poukazujú na ich vyjadrenia k tomu znaleckému dokazovaniu. „Vo vzťahu k znaleckému

posudku MUDr. Danici Caisovej - Škultétyovej uvádzajú, že tento znalecký posudok je nepreskúmateľný
a závery tohto posudku nie je možné použiť v tomto konaní. Jednak preto, že nespĺňa ako formálne
náležitosti tak ani obsahové náležitosti, ktoré sú v zmysle § 17 zákona č. 382/204 Z. z. kladené na
znalecký posudok. Znalecký posudok neobsahuje prílohy, ktoré sú potrebné na to, aby bol tento posudok
preskúmateľný. Obhajoba už pri skončení vyšetrovania žiadala o tieto prílohy, resp., o dopočutie znalca.

Rovnako v priebehu konania pred súdom obhajoba žiadala doplnenie príloh znaleckého posudku.
Znalkyňa doplnila prílohu - vyšetrenie PPG až na pojednávaní dňa 27.10.2023, avšak je sporné, či
predložené výsledky PPG vyšetrenia sú pravdivé, nakoľko podľa znaleckého posudku malo vyšetrenie
začať o 10.37 hod., a z predložených príloh vyplýva, že začalo 9.51 hod. Rovnako znalecký posudok
neobsahuje ako prílohu súhlas obžalovaného so samotným vyšetrením. To všetko vznáša pochybnosti

o zákonnosti vykonaného dôkazu a preskúmateľnosti posudku. Ďalej obhajoba poukazuje na to, že pri
pribratí znalca MUDr. Dariny Caisovej Škultétyovej vyšetrovateľ nepostupoval podľa ustanovenia § 143
ods. 1 Tr. poriadku, nakoľko predmetné ustanovenie zvýrazňuje pri vykonaní znaleckého dokazovania
pribratie predovšetkým znaleckej organizácie špecializovanú na činnosť, ktorá je obsahom znaleckéhodokazovania. Na Slovensku takéto organizácie máme, a preto bolo povinnosťou na objasnenie obzvlášť
zložitejvecipribraťznaleckúorganizáciu.Vznaleckýchposudkochmusiabyťuvedenézákladnévstupné
údaje (v našom prípade tieto vstupné údaje z PPG vyšetrenia v posudku chýbajú) a v tomto smere

je dôležité, aby všetky znalecké posudky z rôznych odvetví mali dodržanú uvedenú podstatnú časť
znaleckého posudku - zabezpečenú preskúmateľnosť obsahu. Kritéria na vypracovanie znaleckého
posudku sú prísne aj preto, aby nedochádzalo k možným prieťahom v súdnych konaniach kvôli
nezabezpečeniu preskúmateľnosti a neodôvodnenia záverov v znaleckých posudkoch. V uvedených
kritériách sa výkon znaleckej činnosti približuje vedeckej práci a podmienky na znalecký posudok

sú blízke podmienkam na vypracovanie vedeckých štúdií. Vyššie citovaný posudok tieto podmienky
nespĺňa. Ďalej je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že príloha k PPG vyšetreniu, ktorá bola znalkyňou
pri jej výsluchu, nie je riadne zožurnalizovaná, a preto nie je možné vôbec zistiť, v akom poradí boli
obžalovanému obrázky premietané. Práve presné určenie poradia obrázkov, ktoré boli obžalovanému
premietané má zásadný vplyv na celkový výsledok PPG vyšetrenia. Napr. v rozhodnutí Ústavného
súdu ČR z 30. apríla 2007, sp. zn. III. ÚS 299/06: „vyplývá požadavek kritického hodnocení všech

dôkazu včetně znaleckého posudku. Znalecký posudek je nutno hodnotit stejně pečlivě jako každý
jiný dôkaz, ani on nepožívá žádné větší důkazní síly, a musí být podrobován všestranné prověrce
nejen právní korektnosti, ale též věcné správnosti. Hodnotit je třeba celý proces utváření znaleckého
důkazu, včetně přípravy znaleckého zkoumání, opatřování podkladů pro znalce, průběh znaleckého
zkoumání,věrohodnostteoretickýchvýchodisek,jimižznalecodůvodňujesvézávěry,spolehlivostmetod

použitých znalcem a způsob vyvozování závěrů znalce... Ponechávat bez povšimnutí věcnou správnost
znaleckého posudku a slepě důvěřovat závěrům znalce by znamenalo ve svých důsledcích popřít
zásadu volného hodnocení důkazů soudem podle jeho vnitřního přesvědčení, privilegovat znalecký
důkaz a přenášet odpovědnost za skutkovou správnost soudního rozhodování na znalce; takový
postup nelze z ústavněprávních hledisek akceptovat". Znalecký posudok je evidentné nepreskúmateľný.

Znalkyňa vo svojom posudku ani neuviedla, akým spôsobom a akou metódou hodnotila zistené merania
vyšetrenia PPG. Uviedla len aká bola pulzová frekvencia pred a po vyšetrení. Avšak vôbec nevysvetlila
akýmapulzováfrekvenciavplyvnavýsledkymeraniaazáveryznaleckéhoposudku."Súdprvéhostupňa
však všetky pochybenia znalca pri znaleckom vyšetrení, ako aj pri vypracovaní znaleckého posudku
ignoroval. Súd prvej inštancie uviedol, že PPG vyšetrenie je len pomocnou metódou, kde hlavnou

metódou je diagnosticky rozhovor. Tu však obžalovaný aj vzhľadom na vyššie uvedené trvá na tom,
že aj diagnostický rozhovor, resp. jeho obsah, z ktorého znalec vychádza, musí byť presvedčivý a
spoľahlivý. Z obsahu diagnostického rozhovoru, ktorý je obsahom znaleckého posudku, však nemožno
dospieť k záveru, ktorý uvádza súd prvého stupňa, že: „sexualita obžalovaného sa odlišuje od väčšinovej
populácie". Zohľadňujúc všetky vyššie uvádzané dôvody preto navrhujú, aby Krajský súd v Prešove ako

súdodvolací,týmtoodvolanímnapadnutýrozsudokOkresnéhosúduPopradzrušilzdôvodovuvedených
v § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. poriadku vo výroku vo vine a v nadväznosti na to, aj vo výrokoch
nadväzujúcich a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Následne obžalovaný prostredníctvom obhajcu podal aj vyjadrenie k odvolaniu prokurátora v ktorom

uviedol, že dňa 18.04.2024 im bolo doručené odvolanie prokurátora s výzvou súdu na možnosť k
podanému odvolaniu sa vyjadriť. K predmetnému odvolaniu prokurátora uvádzajú, že obžalovaný trvá
na svojom odvolaní a má zato, že vo vzťahu k poškodeným P. Q., G. B. a K. F. nebolo preukázané, aby
sa dopustil skutkov, pre ktoré bol uznaný za vinného. Vo vzťahu k poškodenej D. E. a I. J. obžalovaný vo
svojom odvolaní uviedol, že nebolo preukázané, aby ku skutkom došlo tak, ako je uvedené v skutkových

vetách napadnutého rozsudku.

V zákonnej lehote podal odvolanie proti rozsudku aj okresný prokurátor, ktorý odôvodnil tým, že v trestnej
veci obžalovaného A. B. sa na Okresnom súde Prešov konalo dňa 19.02.2024 hlavné pojednávanie,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol menovaný uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho

obzvlášť závažného zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/
Tr. zákona v znení do 31.12.2020 s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/, § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zákona
spáchaného v súbehu s prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1, ods. 3
písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona a v súbehu so zločinom výroby detskej
pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona.

Za uvedené mu bol podľa § 201 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2,
§ 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov, na výkon
ktorého ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Ďalej mu bol podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona uložený trest prepadnutia veci a to mobilnéhotelefónu zn, Sony ERIKSON, CYBER-SHOT so SIM kartou a pamäťovou kartou zn. SANDISK. Taktiež
mu bolo podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona uložené sexuologické liečenie ústavnou formou a podľa
§ 76 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky. Zároveň

ho súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do práva na
ochranu osobnosti v prospech poškodenej C. D. E. vo výške 15.000 Eur, v prospech poškodenej P.
Q. vo výške 7.500 Eur, v prospech poškodenej G. B. vo výške 7.500 Eur, v prospech poškodenej I.
J. vo výške 7.500 Eur a v prospech poškodenej K. F. vo výške 7.500 Eur. Taktiež ho súd zaviazal na
náhradu sťaženého spoločenského uplatnenia v prospech poškodenej C. D. E. vo výške 14.908,19 Eur,

v prospech poškodenej P. Q. vo výške 2.589,13 Eur, v prospech poškodenej G. B. vo výške 17.386,84
Eur, v prospech poškodenej I. J. vo výške 24.804 Eur a v prospech poškodenej K. F. vo výške 26.338
Eur. So zvyškom nároku na náhradu škody odkázal súd všetky poškodené v zmysle § 288 ods.2 Tr.
poriadku na civilný proces. Proti predmetnému rozsudku podáva odvolanie v neprospech obžalovaného
A. B. a to do výroku o vine a treste, ktoré bližšie odôvodní po doručení písomného vyhotovenia rozsudku.

Následne okresný prokurátor doplnil dôvody odvolania, kde uviedol, že v trestnej veci obžalovaného
A. B. bol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.02.2024 vyhlásený rozsudok, ktorým súd uznal
obžalovaného za vinného zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona v znení do 31.12.2020 s
poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/, § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zákona spáchaného v súbehu s prečinom

ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Tr. zákona a v súbehu so zločinom výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona. Za uvedené mu podľa § 201
ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona
uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu súd podľa § 287 ods.
1 Tr. poriadku uložil povinnosť nahradiť poškodeným C. D. E., P. Q., G. B., I. J. a K. F. nemajetkovú
ujmu a náhradu za sťažené spoločenské uplatnenie v sumách uvedených v predmetnom rozsudku.
Proti predmetnému rozsudku podal prokurátor dňa 29.02.2024 písomné odvolanie do výroku o vine a
treste, ktoré takto odôvodňuje. Dňa 21.03.2024 bolo Okresnej prokuratúre Poprad doručené písomné

vyhotovenie rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4Tk/1/2022-2369 zo dňa 19.02.2024, v ktorom
súd ustálil výrok o vine obžalovaného nasledovne:
1. od presne nezisteného dňa roku 1998 najneskôr do 18.11.2006, na rôznych miestach bytových domov
č. XXX a č. XXX v obci L., časť M., okres H. a inde vedomý si toho, že C. D. E., E. J., nar. XX.XX.XXXX
bola v tom čase osobou mladšou ako pätnásť rokov, v nepravidelných intervaloch vykonával s ňou

rôzne sexuálne praktiky tak, že ju pod rôznymi zámienkami pozýval k sebe do bytu, ako aj do pivnice
prislúchajúcej k bytu na adrese L., M. N. XXX a na týchto miestach ju postupne počas celého uvedeného
obdobia najprv ohmatával na prsiach a pohlavných orgánoch, neskôr aj orálne uspokojoval a prstami
vnikal do jej pohlavných orgánov a taktiež sa od nej nechával sám orálne uspokojovať, pričom v tomto
konaní pokračoval aj po tom, čo menovaná dovŕšila pätnásty rok svojho veku a to až do 18.11.2009, kedy

s ňou okrem uvedených sexuálnych praktík opakovane vykonával aj pohlavný styk, pričom jej zato tiež
poskytoval majetkové výhody, čím ju takto úmyselne zvádzal k nemravnému spôsobu života a spôsobil
jejPosttraumatickústresovúporuchu,ktoráunejvyvolalastavyúzkosti,strachu,ľakavýchreakcií,pokles
nálady do depresívnej symptomatológie, opakované prežívanie epizodických stavov, bolestivé pocity,
výčitky a pocity beznádeje, čo ju závažne obmedzovalo v obvyklom spôsobe života, trvalo od detstva

až do súčasnosti, a vyžiadalo si psychologickú intervenciu formou psychoterapeutických sedení, ktoré
navštevuje od septembra 2021, pričom doba liečenia Posttraumatickej stresovej poruchy je viac ako
jeden rok,

- od presne nezisteného dňa roku 1999 najneskôr do bližšie nezisteného dňa roku 2001 na rôznych

miestach v byte na adrese L., M. XXX, O. H., vedomý si toho, že P. Q. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bola
v tom čase osobou mladšou ako pätnásť rokov, v nepravidelných intervaloch približne raz do týždňa
vykonával s ňou sexuálne praktiky tak, že ju pod rôznymi zámienkami, ako napríklad hrou na playstation,
pozýval k sebe do bytu a na týchto miestach ju postupne počas celého uvedeného obdobia hladkal
a stimuloval na vonkajších pohlavných orgánoch na pyskoch ohanbia, čím jej spôsobil Posttraumatickú

stresovú poruchu, ktorá u nej vyvolala stavy úzkosti, strachu, panické ataky a depresívne ladené nálady,
čo ju závažne obmedzovalo v obvyklom spôsobe života, trvalo od detstva až do súčasnosti, a vyžaduje
si započatie s individuálnou psychoterapiou, pričom doba liečenia Posttraumatickej stresovej poruchy
je viac ako jeden rok,- od presne nezisteného dňa roku 2003 najneskôr do 02.07.2008, na rôznych miestach bytového domu
č. XXX v obci L., časť M., okres H. a L., časť M. N. XXX, vedomý si toho, že G. B., E. J., nar. XX.XX.XXXX

bola v tom čase osobou mladšou ako pätnásť rokov, v nepravidelných intervaloch vykonával s ňou
sexuálne praktiky tak, že ju pod rôznymi zámienkami, ako napríklad hrou na playstation, pozýval k sebe
do bytu a na týchto miestach, ako aj v mieste bydliska G. B., E. J. na adrese L., časť M. č. XXX ju
postupne počas celého uvedeného obdobia najprv ohmatával na prsiach cez tričko a neskôr aj rukou
na nahých prsiach pod tričkom, na pohlavných orgánoch a v dobe keď mala jedenásť rokov svojim

prstom vnikal do jej vnútorných pohlavných orgánov, čím jej spôsobil Posttraumatickú stresovú poruchu,
ktorá u nej vyvolala stavy úzkosti, strachu, depresívne ladené nálady a pocity beznádeje, čo ju závažne
obmedzovalo v obvyklom spôsobe života, trvalo od detstva až do súčasnosti, a vyžaduje si individuálnu
psychoterapiu, pričom doba liečenia Posttraumatickej stresovej poruchy je viac ako jeden rok,

2.od presne nezisteného dňa roku 2012 najneskôr do 14.04.2018, na adrese L., M. XXX, O. H. a inde,

S vyššie uvedenými závermi súdu ohľadom skutkových zistení v bodoch 1 a 2 sa nestotožňuje, nakoľko
má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa týchto skutkov dopustil na

chránenej osobe a že svojím konaním zvádzal k nemravnému spôsobu života aj poškodené P. Q.,
G. B., I. J. a K. F.. Zároveň má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že následok
konania obžalovaného vo vzťahu k poškodenej K. F. bol kvalitatívne iný, ako je ustálený v skutkovej
vete rozsudku sp. zn. 4Tk/1/2022-2369 zo dňa 19.02.2024. V súvislosti s uvedenými závermi poukazuje
na tieto skutočnosti: 1/Čo sa týka postavenia poškodených, ako chránené osoby, tak poukazuje najmä

na výpovede svedkýň - poškodených C. D. E., P. Q., G. B., I. J. a K. F., ktoré v podstate zhodne
vypovedali, že obžalovaný A. B. bol k ním veľmi priateľsky, bol medzi nimi obľúbený, hral sa s nimi, bol
stredobodom pozornosti, ako deti ho mali veľmi radi, často sa navštevovali a chodili na spoločné rodinné
oslavy. Dokonca poškodená C. D. E. vypovedala, že jej matka je krstnou mamou detí obžalovaného.
Ďalej poukazuje na výpovede svedkov A. J. a G. J., ktorí taktiež v podstate zhodne vypovedali,

že poškodené (ich dcéry) mali s obžalovaným veľmi dobrý vzťah, boli susedia, často sa navzájom
navštevovali, chodili na spoločné rodinné oslavy. Dokonca svedok A. J. vypovedal, že keď niekedy
potrebovali postrážiť deti, tak ich zverili obžalovanému, resp. svedkyňa G. J. vypovedala, že deti v byte
obžalovaného aj prespávali. Taktiež poukazuje aj na výpoveď svedkyne S. B. (manželky obžalovaného),ktorá vypovedala, že vzťahy v rodine mali vždy dobré, ako rodiny sa navštevovali, pričom deti (bratranci
a sesternice) spolu dobre vychádzali, jej manžel mal k neteriam (poškodeným) dobrý vzťah, vedel ich
zaujať, ukazoval im prírodu a vysvetľoval im to. Za takejto situácie má za to, že medzi obžalovaným a

všetkými poškodenými existoval rodinný, resp. obdobný pomer takej kvality a intenzity, ktorá objektívne
vyvoláva presvedčenie, že obžalovaný musel pociťovať ujmu, ktorú by utrpela každá z poškodených ako
ujmu vlastnú. Samozrejme táto ujma, nemohla byť spôsobená konaním obžalovaného, ale konaním inej
osoby, lebo ak by pripustili výklad, že ujmu, ktorú utrpeli poškodené, a ktorú musí obžalovaný pociťovať
akoujmuvlastnú,môžespôsobiťajsámobžalovaný,lenveľmiťažkobysaobžalovanýdopustiltrestného

činu, ktorým by spôsobil poškodeným ujmu, ktorú by pociťoval ako ujmu vlastnú. Alebo povedané inak
ak má byť naplnená definícia blízkej osoby uvedená v § 127 ods. 4 časť za bodkočiarkou Tr. zákona,
tak medzi páchateľom a poškodeným musí existovať rodinný alebo obdobný vzťah takej intenzity, že
možno objektívne predpokladať, že ak poškodené utrpia ujmu (napr. v dôsledku trestného činu), tak túto
ujmu bude páchateľ pociťovať ako ujmu vlastnú. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť so záverom
súdu, že samotné hranie sa s deťmi, šalenie či iné venovanie sa deťom nevylučuje, že blízkosť vzťahu

nebola len predstieraná za účelom kontaktu s poškodenými, resp. že tieto skutočnosti nie sú spôsobilé
preukázaťsubjektívnypocitobžalovaného,žeujmupoškodenýchpociťovalakoujmuvlastnú,alenaopak
vyššie uvedené skutočnosti podľa jeho názoru jasne dokumentujú, že vzťah medzi obžalovaným a
poškodenými napĺňa definíciu blízkej osoby uvedenú v § 127 ods. 4 časť za bodkočiarkou Tr. zákona,
a že skutky uvedené v bodoch 1 a 2 výrokovej časti rozsudku sp. zn. 4Tk/1/2022-2369 boli spáchané v

súvislosti s postavením poškodených t. j. že obžalovaný využil blízky vzťah medzi ním a poškodenými
na spáchanie trestného činu a takto naplnil aj ods. 2 písm. b/ s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.
zákona trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 Tr. zákona. K veci sa žiada ešte doplniť,
že blízkou osobou pri zločine sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2 Tr. zákona sú okrem osôb
uvedených v § 127 ods. 4 Tr. zákona aj osoby uvedené v § 127 ods. 5 Tr. zákona t. j. mimo iného

aj osoby, ktoré sú vo vzťahu k osobám uvedeným v § 127 ods. 4 a ods. 5 Tr. zákona blízkou osobou
teda tzv. „blízke osoby blízkej osoby“ napr. blízka osoba manžela alebo druha páchateľa tohto trestného
činu. Nakoľko v posudzovanom prípade sú všetky poškodené neterami manželky obžalovaného A. B.,
s ktorou dlhodobo udržiavajú blízke rodinné vzťahy (napr. poškodená P. Q. uviedla, že je super teta,
svedok A. J. uviedol, že má s jeho manželkou, svojou sestrou blízky vzťah a svedkyňa G. J. uviedla,

že sa jej deťom venovala, keď mali 8-9 rokov), má za to, že aj z tohto pohľadu možno považovať
všetky poškodené za blízke osoby obžalovaného A. B., nakoľko všetky poškodené sú blízkou osobou
jeho manželky v zmysle § 127 ods. 4 časť za bodkočiarkou Tr. zákona. 2/ V súvislosti so záverom
súdu, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že obžalovaný A. B. zvádzal k nemravnému
spôsobu života aj poškodené P. Q., G. B., I. J. a K. F., považuje za potrebné poukázať na výpovede

všetkých poškodených, z ktorým možno jasne identifikovať postupnosť konania obžalovaného, ktorý
najprv vzbudil u poškodených dôveru rôznymi hrami (hra na Playstation, ukazovanie rybičiek, resp.
leguána a pod.), následne prešiel k náhodným dotykom (napr. poškodená K. F. vypovedala, že jej skúšal
materiál na tričku), potom začal s dotykmi na prsiach a genitáliách (cez oblečenie aj pod oblečením),
ďalej začal niektorým poškodeným núkať rôzne výhody (poškodená C. D. E. vypovedala, že jej dával

peniaze za rôzne sexuálne aktivity, poškodená P. Q. vypovedala, že jej ponúkol možnosť privyrobenia si
a poškodená I. J. vypovedala, že sa ju snažil podplatiť rôznymi hudobnými albumami a kartičkami, resp.
vypovedala, že jej povedal, že jej dá hudobný album, ak mu dovolí obchytkávať ju) a v záverečnej fáze
naviedol poškodenú C. D. E. na rôzne sexuálne aktivity, vrátane pohlavného styku. Uvedený modus
operandi konania obžalovaného A. B. celkom zjavne smeroval k tomu, aby všetky poškodené naviedol

na to, aby s ním dlhodobo vykonávali rôzne sexuálne aktivity. Jediným rozdielom medzi posudzovanými
konaniami je iba fáza do ktorej sa u tej ktorej poškodenej dostal, napr. u poškodených G. B. a K. F.
jeho konanie neprerástlo fázu dotykov na prsiach a genitáliách, u poškodených P. Q. a I. J. začal s
fázou núkania rôznych výhod a u poškodenej C. D. E. jeho konanie dospelo až do fázy sexuálnych
aktivít za peniaze. Zároveň poukazuje aj na to, že sa v danom prípade jednalo o rodinu, ktorá mala

dobré a blízke vzťahy a často sa stretávali. Ak by medzi obžalovaným a poškodenými neexistoval blízky
príbuzenský vzťah, obžalovaný by s poškodenými neprišiel ani do styku a nemohol by „využiť“ túto
situáciu. Na základe uvedeného možno podľa jeho názoru vyvodiť, že obžalovaný A. B. svoje konanie
jednoznačne smeroval k tomu, aby zvádzal všetky poškodené (teda aj poškodené P. Q., G. B., I. J. a
K. F.) k nemravnému spôsobu života tým spôsobom, že sa ich snažil pod rôznymi zámienkami primať

k tomu, aby s ním vykonávali, resp. umožnili mu vykonávať rôzne sexuálne praktiky. Takéto konania
obžalovaného podľa jeho názoru napĺňa aj vo vzťahu k poškodeným P. Q., G. B., I. J. a K. F. skutkovú
podstatu pokračovacieho prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a/,
ods. 3 písm. a/ Tr. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zákona. 3/ V súvislosti s následkom konaniaobžalovaného vo vzťahu k poškodenej K. F. považuje za vhodné poukázať na výpoveď svedkyne F. Q.,
ktorá vypovedala, že poškodená bola u nej ambulantne liečená od marca 2022 do januára 2023, užívala
antidepresíva, frekvencia symptómov ako časté poruchy spánku, nočné mory, boli u nej takmer denne,

pokles frekvencie nevie presne, ale uvádzala, že asi po 2-3 mesiacoch sa jej stav zlepšil o 30-40%.
Taktiež poukazuje na znalecký posudok F. B. L., z ktorého vyplýva, že poškodená K. F. pravidelne
absolvuje psychoterapiu u klinického psychológa v intervaloch dvakrát do mesiaca a raz do mesiaca
kontrolu v pedopsychiatrickej ambulancii s užívaním psychofarmák zo skupiny antidepresív a anxiolytík.
Uvedené skutočnosti t. j. že poškodená K. F. navštevovala od marca 2022 psychiatrickú ambulanciu a

musela užívať antidepresíva, pričom medikácia sa prejavila až po minimálne dvoch mesiacoch, kedy
sa jej stav zlepšil o 30-40 %, sú podľa jeho názoru následkom konania obvineného A. B., ktorý má
význam pre právne posúdenie jeho konanie, preto podľa jeho názoru mali byť uvedené v skutkovej
vete výroku rozsudku sp. zn. 4Tk/1/2022-2369 v časti, ktorá sa týka poškodenej K. F.. 4/ V súvislosti
s výškou trestu, ktorý bol uložený obžalovanému A. B. poukazuje na to, že trestnú činnosť páchal
dlhodobo v priebehu takmer 20 rokov, skutkov sa dopustil voči piatim poškodeným, ktoré sú vo vzťahu k

nemu blízkou osobou, pričom u každej z poškodených jeho konanie spôsobilo ťažkú ujmu na zdraví. Na
základe uvedeného má za to, že na jeho nápravu a na ochranu spoločnosti, nebude postačovať trest,
ktorý mu bol uložený Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4Tk/1/2022-2369 zo dňa 19.02.2024,
ale je nevyhnutné, aby mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v polovici zvýšenej trestnej
sadzby, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Prešove podľa § 321 ods. 1 písm. b/, ods.
2 Tr. poriadku zrušil výrok o vine v bodoch 1 a 2 a celý výrok o treste, a aby podľa § 322 ods. 3 Tr.
poriadku vo veci sám rozhodol.
Po podaní odvolania obžalovaným okresný prokurátor podal vyjadrenie k tomuto odvolaniu v ktorom
uvádza, že dňa 18.04.2024 bolo Okresnej prokuratúre Poprad doručené odvolanie obž. A. B. proti

Rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4Tk/1/2022-2367 zo dňa 19.02.2024, v ktorom obžalovaný
spochybňuje skutkové zistenia a právnu kvalifikáciu skutkov č. 1 a č. 2 uvedených vo výrokovej časti
predmetného rozsudku, napadá výrok o náhrade škody a výrok o uložení ochranného sexuologického
liečenia ústavnou formou. Po preskúmaní predmetného odvolania uvádza, že s argumentáciou
obžalovaného sa nestotožňuje, nakoľko má za to, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne

preukázané, že skutky č. 1 a č. 2 sa stali tak, ako je to špecifikované vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku, s výnimkou skutkových zistení týkajúcich sa postavenia všetkých poškodených a skutkových
zistení týkajúcich sa následku konania obžalovaného A. B. vo vzťahu k poškodeným P. Q., G. B., I. J.
a K. F., čo bližšie odôvodnil v odvolaní proti tomuto rozsudku zo dňa 29.02.2024. Taktiež má za to, že
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tieto skutky vykazujú všetky znaky skutkovej podstaty

pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm.
a/, písm. b/, ods. 3 písm. a Tr. zákona v znení do 31.12.2020 s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/,
§ 139 ods. ods. 1 písm. c/, § 127 ods. 4, § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zákona v súbehu s pokračovacím
prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zákona a že tieto skutky spáchal obžalovaný A. B.. Zároveň

považuje za správny aj výrok o náhrade škody a výrok o uložení ochranného sexuologického liečenia
ústavnou formou. V súvislosti s časťou odvolania v ktorej obžalovaný atakuje právnu kvalifikáciu skutkov
č. 1 a č. 2, pričom dôvodí tým, že súd vzal do úvahy iba znalecké posudky F. B. L., ale nezobral do úvahy
aj iné dôkazy, najmä výsluch manželky obžalovaného a rodičov poškodených uvádza, že z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zrejme, že súd pri ustálení následku konania obžalovaného nevychádzal iba

zo znaleckých posudkov F. B. L., ale vzal do úvahy aj výpovede samotných poškodených, výpovede
partnerov poškodených C. D. E., P. Q. a G. B., výpovede rodičov všetkých poškodených, výpovede
svedkov H. F. C. F., M. I. a F. Q. a znalecké posudky PhDr. Karin Štiffelovej, na základe ktorých
správne zistil, že všetky poškodené utrpeli v dôsledku konania obžalovaného Posttraumatickú stresovú
poruchu (u poškodenej K. F. doprevádzanú aj zmiešanou úzkostnou depresívnou poruchou), ktorá

ich obmedzovala v obvyklom spôsobe života spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku po dobu trvajúcu viac ako jeden rok. Čo sa týka názoru obžalovaného, že zistené obmedzenie
v obvyklom spôsobe života nenapĺňa definíciu ťažkej ujmy uvedenej v § 123 ods. 3 písm. i/, ods.
4 Tr. zákona, nakoľko nebolo preukázané, že poškodené boli závažným spôsobom obmedzené v
obvyklom spôsobe života, tak opätovne poukazuje na vyššie citované dôkazy, z ktorých nepochybne

vyplýva, že všetky poškodené pociťovali následky Posttraumatickej stresovej poruchy ako závažné
obmedzenie v obvyklom spôsobe života, ktoré sa u nich prejavovalo obmedzeniami pri spoločenských a
sociálnych kontaktoch, v partnerských vzťahoch, vyskytovali sa u nich tzv. flashbacky a znovuprežívanie
traumatickej udalosti (sexuálneho zneužívania). Príznaky posttraumatickej stresovej poruchy pretrvávaliu každej z poškodených minimálne jeden rok a u dvoch poškodených (C. D. E. a K. F.) si vyžiadali aj
intervenciu psychológa a psychiatra. U ostatných poškodených je taktiež vhodné, aby sa podrobili aspoň
individuálnej psychoterapii, ktorú tieto poškodené doposiaľ odmietajú. Uvedené zistenia jednoznačne

preukazujú, že u všetkých poškodených nastala ťažká ujma na zdraví vo forme poruchy zdravia trvajúcej
dlhší čas tak, ako to predpokladá § 123 ods. 3 písm. i/, ods. 4 Tr. zákona, preto má za to, že kvalifikácia
skutkovč.1ač.2ajpodľaods.3písm.a/§-u201Tr.zákonajesprávna.Vsúvislostisčasťouodvolania,v
ktorej obžalovaný atakuje skutkové zistenia súdu týkajúce sa páchania skutkov vo vzťahu k poškodeným
P. Q., G. B. a K. F. a čiastočne aj vo vzťahu k poškodeným C. D. E. a I. J., pričom poukazuje na to, že súd

nevzal do úvahy jeho výpovede a výpovede jeho manželky poukazuje na odôvodnenia napadnutého
rozsudku, v ktorom súd dostatočne zrozumiteľne a vyčerpávajúco vysvetlil na základe akých dôkazov
ustálil skutkový stav veci a prečo neuveril obrane obžalovaného a výpovedi jeho manželky. S týmto
odôvodnením súdu sa plne stotožňuje, preto považuje argumentáciu obžalovaného v tomto smere za
bezdôvodnú. Zároveň uvádza, že spáchanie skutkov č. 1 a č. 2 obžalovaným A. B. je preukázané najmä
výpoveďami všetkých poškodených, ktoré veľmi emotívne a presvedčivo popísali priebeh stíhaných

skutkov. Výpovede poškodených sú podporené ďalšími dôkazmi citovanými v napadnutom rozsudku,
ktoré v súhrne s výpoveďami poškodených vytvárajú ucelený a ničím nenarušený obraz svedčiaci o
tom, že skutky č. 1 a č. 2 sa stali tak, ako ich súd ustálil v napadnutom rozsudku. V súvislosti s
uvedeným záverom taktiež podotýka, že v priebehu trestného konania nebol produkovaný žiaden dôkaz,
ktorý by nasvedčoval tomu, že poškodené si tieto skutky vymysleli, resp. žeby sa týmto spôsobom

chceli obžalovanému pomstiť. Naopak všetci vypočutí svedkovia vypovedali, že voči obžalovanému
necítia žiadnu nenávisť, dokonca časť svedkov (najmä švagriné obžalovaného) vypovedali, že s rodinou
obžalovaného mali blízky vzťah, resp. že spolu veľmi dobre vychádzali, čo taktiež nasvedčuje tomu, že
výpovede poškodených a ďalších svedkov sú pravdivé a že nie sú motivované postrannými úmyslami.
V súvislosti s časťou odvolania obžalovaného, v ktorej atakuje znalecký posudok MUDr. Danice

Caisovej Škultétyovej týkajúci sa duševného stavu obžalovaného, pričom uvádza, že tento posudok
je nepreskúmateľný, lebo nespĺňa formálne ani obsahové náležitosti, ktoré sú uvedené v § 17 zákona
č. 382/2004 Z. z. o znalcoch tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
uvádza, že znalkyňa MUDr. Danica Caisová bola k záverom znaleckého posudku vypočutá na hlavných
pojednávania konaných v dňoch 08.09.2023 a 27.10.2023, kedy dostatočným spôsobom vysvetlila z

akých podkladoch vychádzala pri vypracovávaní znaleckého posudku a k akým záverom pri znaleckom
dokazovaní dospela. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.09.2023 taktiež predložila výsledky
PPG vyšetrenia, ktoré požadovala obhajoba, a tieto výsledky aj primerane vysvetlila. Vzhľadom na
uvedené považuje znalecký posudok MUDr. Danice Caisovej za súladný so zákonom č. 382/2004 Z.
z. o znalcoch tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a použiteľný pre

potreby tohto trestného konania, preto považuje túto námietku obžalovaného za bezdôvodnú. Čo sa
týka námietky obžalovaného, že vyšetrovateľ PZ nepostupoval pri pribratí znalca MUDr. Danice Caisovej
Škultétyovej podľa ustanovenia § 143 ods. 1 Tr. poriadku, lebo do konania pribral znalca a nie znaleckú
organizáciu tak uvádza, že uvedené ustanovenie Trestného poriadku síce ukladá povinnosť pribrať do
trestného konania predovšetkým znaleckú organizáciu, ale zároveň nevylučuje, aby bol do konanie

pribratý iba znalec, aj keď v danom odbore existuje (je zapísaná) znalecká organizácia. Z uvedeného
dôvodu považuje túto námietku obžalovaného za bezdôvodnú, lebo namietaný postup vyšetrovateľa
PZ nemôže spôsobiť nezákonnosť a nepoužiteľnosť znaleckého posudku MUDr. Danice Caisovej U.
a to zvlášť za situácie, keď takýto postup (priberanie znalcov namiesto znaleckých organizácii) je
úplne štandardným postupom v trestnom konaní počas dlhých rokov naprieč celým územím Slovenskej

republiky.Zároveňpoukazujeajnato,žepribratieznalcaMUDr.DaniceCaisovejŠkultéyovejobžalovaný
nenamietal už v prípravnom konaní a nenamietal, resp. ani teraz nenamieta pribratie ďalších znalcov v
tomto trestnom konaní, ktorí boli pribratý za rovnakej situácie ako MUDr. Danica Caisová Škultétyová. Z
vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 319 Tr. poriadku zamietol odvolanie
obžalovaného A. B. ako nedôvodné.

V zákonnej lehote podala odvolanie aj splnomocnenkyňa poškodených A. C. E., ktorá odôvodnila tým,
že dňa 19.02.2024 vyniesol Okresný súd Prešov rozsudok vo veci sp. zn. 4Tk/1/2022, ktorým uznal
obžalovaného A. B. vinným zo spáchania: pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu sexuálneho
zneužívania podľa ustanovenia § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/ ods. 3 Tr. zákona v znení účinnom do
31. decembra 2020 s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/, § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zákona v súbehu

s prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s
poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona za skutok uvedený v bode 1 výroku rozsudku, pokračovacieho
obzvlášť závažného zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr.
zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 s poukazom na § 138 písm. b/, § 123 ods. 3 písm. i/Tr. zákona za skutok uvedený v bode 2 výroku rozsudku, zločinu výroby detskej pornografie podľa §
368 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona za skutok uvedený
v bode 3 výroku rozsudku. Za to súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov,

trest prepadnutia veci, ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou a ochranný dohľad v trvaní 3
roky. Obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej: C. D. E. nemajetkovú ujmu za zásah do
práva na ochranu osobnosti v sume 15.000 Eur a sumu 14.908,19 Eur titulom náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia a so zvyškom nároku ju odkázal na civilný proces. F. P. Q. nemajetkovú
ujmu za zásah do práva na ochranu osobnosti v sume 7.500 Eur a sumu 2.589,13 Eur titulom náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia a so zvyškom nároku ju odkázal na civilný proces. F. G. B. H.
nemajetkovú ujmu za zásah do práva na ochranu osobnosti v sume 7.500 Eur a sumu 17.386,84 Eur
titulomnáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniaasozvyškomnárokujuodkázalnacivilnýproces.
I. J. nemajetkovú ujmu za zásah do práva na ochranu osobnosti v sume 7.500 Eur a sumu 24.804 Eur
titulomnáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniaasozvyškomnárokujuodkázalnacivilnýproces.
K. F. nemajetkovú ujmu za zásah do práva na ochranu osobnosti v sume 7.500 Eur a sumu 26.338

Eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a so zvyškom nároku ju odkázal na civilný
proces. Proti tomuto rozsudku, jeho výrokom, ktorým ich súd odkázal so zvyškom nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy na civilný proces podávajú týmto poškodené C. D. E., F. G. B. H., I. J. a K. F. každá
vo vzťahu k tomu výroku rozsudku, ktorým ju súd odkázal so zvyškom nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy na civilný proces a navrhujú: C. D. E., aby odvolací súd ňou napadnutý výrok rozsudku zrušil a

rozhodol tak, že obžalovaný je povinný nahradiť jej nemajetkovú ujmu za zásah do práva na ochranu
osobnosti vo výške 45.000 Eur. F. G. B. H., aby odvolací súd ňou napadnutý výrok rozsudku zrušil a
rozhodol tak, že obžalovaný je povinný nahradiť jej nemajetkovú ujmu za zásah do práva na ochranu
osobnosti vo výške 18.000 Eur. I. J., aby odvolací súd ňou napadnutý výrok rozsudku zrušil a rozhodol
tak, že obžalovaný je povinný nahradiť jej nemajetkovú ujmu za zásah do práva na ochranu osobnosti

vo výške 25.000 Eur. K. F., aby odvolací súd ňou napadnutý výrok rozsudku zrušil a rozhodol tak, že
obžalovaný je povinný nahradiť jej nemajetkovú ujmu za zásah do práva na ochranu osobnosti vo výške
25.000 Eur. Dôvody odvolania predložia poškodené po tom, čo im bude doručené písomné vyhotovenie
rozsudku.
Splnomocnenkyňa poškodených doplnila odvolanie poškodených proti napadnutému rozsudku v ktorom

uviedla, že dňa 05.03.2024 podali poškodené, C. D. E., F. G. B. H., I. J. a K. F., proti rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 4Tk/1/2022 z 19. februára 2024, každá vo vzťahu k tomu výroku rozsudku,
ktorým ju súd odkázal so zvyškom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy na civilný proces, odvolanie.
Toto odvolanie takto dopĺňajú: Ako vyplýva z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, súd
rozhodol o náhrade nemajetkovej ujmy pre poškodené, súd sa pri priznaní ich výšky riadil ustanovením

§ 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z. Takýto postup súdu nemá oporu v ustanoveniach právnych
predpisov, vzťahujúcich sa na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv, osobitne
práva na súkromie a práva na ľudskú dôstojnosť, ktoré boli, bez akýchkoľvek pochybností, skutkami
obžalovaného, za ktoré bol uznaný vinným, mimoriadne hrubým spôsobom porušené. Poškodené v
tejto súvislosti osobitne zdôrazňujú, že samotný trestný čin sexuálneho zneužívania, z ktorého bol

obžalovaný uznaný vinným, je zaradený v osobitnej časti Trestného zákona v druhej hlave, druhom
oddiely s názvom Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti. Zákon č. 274/2017 Z. z. upravuje, okrem iného,
finančné odškodňovanie obetí násilných trestných činov, pričom z jeho ustanovenia § 9 vyplýva, že
právo na odškodnenie, ktoré je v tomto zákone upravené, poskytuje štát. Vo vzťahu k odškodneniu,
poskytovaného štátom, a len k tomuto odškodneniu, je potom možné aplikovať ustanovenia § 12 ods. 3

zákona č. 274/2017 Z. z., a to v konaní podľa tohto zákona. Rozsah tohto odškodnenia, ktorý môže byť
poškodeným poskytnutý štátom, je však bez akéhokoľvek významu vo vzťahu k náhrade nemajetkovej
ujmy, o ktorej súd rozhoduje v trestnom konaní. Právne posúdenie veci súdom, podľa ktorého je výška
náhrady nemajetkovej ujmy limitovaná výškou, ktorú obetiam poskytne štát, je nesprávne. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať na to, že intenzita zásahu do ľudskej dôstojnosti poškodených a do ich

súkromia vyplýva nielen, ako na to bolo poukázané vyššie, zo samotnej podstaty trestného činu, ktorého
boli obeťami, ale vyplýva aj z výpovedí samotných poškodených a ich najbližších príbuzných (manželov,
v prípade C. D. E. a F. G. B. H., rodičov poškodenej, K. F.), znaleckých posudkov z odboru Psychológie
a z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Psychiatria, ako aj z výpovedí ošetrujúcich lekárov, či
psychologičiek. V tejto súvislosti poškodené poukazujú aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 7Cdo/155/2021 z 13. decembra 2022, z ktorého vyplýva, že: „Ani strop, uvedený v ust. §
17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. – vzhľadom na súdnu prax – nepovažoval odvolací súd za nemenný,
s čím sa v zásade stotožňuje aj prax najvyššieho súdu (napr. 6Cdo/38/2019 a 5Cdo/127/2019), ktorá
pripúšťa (aj) princíp úplného odškodnenia, teda nevylučuje vo výnimočných prípadoch priznať vyššiunáhradunemajetkovejujmyzapredpokladuriadnehoodôvodneniazvýšenejzávažnostizásahudopráva
poškodeného v dôsledku nezákonného rozhodnutia.“ Ak teda súdna prax pripúšťa priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy za nezákonné rozhodnutie v situácii, keď je horná hranica tejto náhrady výslovne v

zákone stanovená, aj nad rámec tejto hranice, neexistuje dôvod, aby ak takéto obmedzenie v zákone nie
je uvedené, aplikoval súd na výšku náhrady nemajetkovej ujmy obmedzenie, ktoré vyvodil z právneho
predpisu, ktorý neupravuje výšku náhrady nemajetkovej ujmy poškodených voči obžalovanému. Odkaz
poškodených so zvyškom náhrady nemajetkovej ujmy sťažuje prístup poškodených k spravodlivosti,
keďže všetko dokazovanie, ktoré bolo možné vykonať vo vzťahu k intenzite zásahu do ich osobnostných

práv, bolo vykonané v trestnom konaní. Neexistuje teda dôvod, aby poškodené boli so svojím nárokom
na plné odškodnenie spôsobenej ujmy odkázané na ďalšie konanie.

Táto splnomocnenkyňa podala aj vyjadrenie odvolania prokurátora v ktorom uviedla, že dňa 18. apríla
2024 bolo doručené splnomocnenkyni poškodených odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 4Tk/1/2022 z 19. februára 2024 s tým, že poškodeným bola daná možnosť vyjadriť

sa k tomuto odvolaniu. Poškodené týmto oznamujú, že sa s odvolaním prokurátora Okresnej prokuratúry
Popradstotožňujú,anavrhujú,abymuodvolacísúdvyhovel.Anáslednepodalaajvyjadreniekodvolaniu
obžalovaného v ktorom uvádzala, že dňa 19. apríla 2024 bolo splnomocnenkyni poškodených doručené
odvolanie obžalovaného, A. B., proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4Tk/1/2022 z 19. februára
2024

s možnosťou vyjadriť sa k tomuto odvolaniu v lehote 5 dní. Poškodené sa k tomuto odvolaniu vyjadrujú
takto: Navrhujú, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného v celom rozsahu zamietol ako nedôvodné.
Podstata odvolania obžalovaného vo vzťahu k vine spočíva v tom, že tento vytrháva jednotlivé časti
dokazovania z ich kontextu a účelovo ich interpretuje v prospech záveru o tom, že jeho vina nebola bez
pochybností dokázaná. Táto snaha obžalovaného je na jednej strane pochopiteľná. Na druhej strane

však z vykonaného dokazovania, tak, ako je naňho poukázané v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku, nevyplýva žiadna možnosť pre vznik rozumných pochybností o vine obžalovaného, tak, ako
o nej súd v napadnutom rozsudku rozhodol. Okresnému súdu nemožno vytknúť, že by svoj rozsudok
o vine obžalovaného založil na jednom dôkaze, či to, že by nebral do úvahy všetko, čo vyšlo v konaní
najavo a čo bolo zistené z dôkazov, získaných podľa zákona. Vykonané dokazovanie nedalo súdu

možnosť oslobodiť obžalovaného spod obžaloby zo žiadneho z dôvodov, uvedených v ustanoveniach
§ 285 Tr. poriadku, a toto dokazovanie nedáva možnosť pre pochybnosti o kvalifikácii skutkov, tak,
ako ich posúdil okresný súd. Rozsudok okresného súdu je založený na výpovediach poškodených,
ich partnerov (manželov), rodičov poškodenej, K. F., ale nakoniec aj na výpovediach A. J. a G. J..
Poslední dvaja svedkovia potvrdili, že poškodené (ich dcéry), predovšetkým C. E., sa už pred podaním

trestného oznámenia prestali s obžalovaným stýkať. G. J. potvrdila, že C. D. E. jej ešte ako žiačka na
základnej škole hovorila o obťažovaní zo strany obžalovaného a rovnako potvrdila, že sa uspokojila s
bagatelizujúcim vysvetlením zo strany obžalovaného. Zo znaleckých posudkov z odboru Psychológia a
z odboru Zdravotníctvo a farmácia, z výpovedí svedkýň, H. F. C. F., V. F. I. D. M., H., svedkyne, F. M. I.,
svedkyne, F. F. Q., vyplynuli jednoznačné závery, poukazujúce na dôsledky konania obžalovaného voči

poškodeným, aj skutočnosť, že tieto zodpovedajú situácii obetí sexuálneho zneužívania. Bol objasnený
mechanizmus prežívania dôsledkov sexuálneho zneužívania a bez akýchkoľvek pochybností bolo z
tohto dokazovania zistené, že každá z poškodených vykazovala znaky sexuálneho zneužívania, pričom
dôsledky sexuálneho zneužívania sú
širokospektrálne. V konaní nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorý by spochybnil výpovede poškodených

a svedkov, usvedčujúcich obžalovaného zo skutkov, z ktorých bol uznaný vinným, či spochybňujúci
skutočnosť, že u všetkých poškodených sa prejavujú znaky sexuálneho zneužívania. Rovnako, z
vykonaného dokazovania vyplýva vo vzťahu ku každej z poškodených, v čom spočíva posttraumatická
stresová porucha a aké sú jej prejavy. Samotná skutočnosť, že sa obžalovaný so závermi, plynúcimi
z vykonaného dokazovania nestotožňuje, keďže privodzujú preňho nepriaznivý záver o jeho vine,

neznamená, že by sa súd dopustil akéhokoľvek pochybenia v hodnotení dokazovania a vyvodzovaní
skutkovýchzáverov,čipriprávnomposúdeníveci.Zuvedenýchdôvodovnavrhujúpoškodenérozhodnúť
o odvolaní obžalovaného tak, ako to uviedli v úvode tohto podania.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok

v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedyak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že ani jedno
z odvolaní nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 22.08.2022 podal prokurátor Okresnej prokuratúry
Poprad pod č. 1Pv 445/21/7706-155 obžalobu zo dňa 18.08.2022 na obvineného A. B. na skutkovom
základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. uviedol, že čo sa týka D. E., nar. XX.XX.XXXX v roku 1997 – 1998 nebýval v L., jeho

trvalýmbydliskombolaadresaD..DoL.saprisťahovalaž1.júna1998posvadbesmanželkou.Kukoncu
roka 1998 začal mať zdravotné problémy, ktoré vyvrcholili, že bol viackrát v roku 1999 hospitalizovaný
v nemocnici, čo trvalo do roku 2001. Akvárium, ktoré spomína poškodená D. E. mal až v roku 2001
a umiestnené bolo v obývačke. Playstation takisto kúpil až v roku 2000. Chodili sa väčšinou hrať iba
chlapci - bratia manželky a potom neskôr začali aj dievčatá, samozrejme, že boli aj spolu. V roku 2002
až 2005 manželka nastúpila na materskú dovolenku, čiže bola stále doma, obžalovaný pracoval na dve

smeny. V roku 2003 sa sťahovali na novú adresu na číslo 257, pred sťahovaním, aj po sťahovaní stále
v byte prevádzali rôzne úpravy, takže chlapci a dievčatá ku nim nechodili a samozrejme boli už aj starší
a mali svoje aj iné záujmy. So D. sa začal bližšie stýkať v roku 2005, keď mala 14 rokov. V tom roku
sa niekoľkokrát stretli u obžalovaného doma. V tomto roku ju začal ohmatávať na prsiach a na vrchu
pohlavných orgánov a orálne uspokojovať. Prstami vnikol do pohlavných orgánov, keď mala 15 rokov.

Pohlavný styk s ňou mal, keď mala 16 rokov, myslí tak vo februári a následne orálne uspokojenie bolo
takisto v 16. rokoch v auguste. Toto pokračovalo do roku 2009, v októbri ukončili úplne komunikáciu. D.
E. všetko robila dobrovoľne, k ničomu ju nenútil so všetkým súhlasila a nebol to žiaden obchod niečo
za niečo, veľa krát prišla, veľa krát pýtala peňažnú podporu, tak jej dal bez všetkého. Tiež veľa krát
prišla aj bez toho, že by niečo potrebovala alebo chcela. Sexuálny akt trval so všetkým maximálne 10

minút. Od 14 rokov riešila svojich kamarátov, frajerov takže sa stretávali nepravidelne, mala aj iných ľudí,
s ktorými sa stýkala a trávila svoj voľný čas. Neskôr začala chodiť na rôzne chaty v piatok a v sobotu,
v nedeľu potom prišla domov, kde zbierala sexuálne dobrodružstvá, spávala s chlapcami, skúšala to
s dievčatami, a toto prevádzala nielen na chatách, ale aj so svojimi kamarátmi v bytoch napríklad v H..
Dokonca sa mu priznala, že si sama vkladá palce do pohlavných orgánov. Toto všetko, čo robila s ním

si plne uvedomovala a užívala si to.
Čo sa týka I. J., nar. XX.XX.XXXX tak susedov navštevoval pravidelne, navštevoval aj poškodenú,
rozprávali sa veľakrát o rôznych veciach. Mal s ňou kontakt, keď jej daroval hudobné zvukové CD od
skupiny BTS bolo to medzi 14-15 rokom, buď 18.09.2017 alebo 13.05.2018, vtedy ju chytil jednou rukou
za prsia a druhou vošiel do nohavičiek a začal ju hladiť po vagíne, dnu do pohlavných orgánov nevošiel.

Celé toto trvalo niekoľko minút, ani predtým ani potom sa nič podobného nestalo. Od roku 2013-2015
pracoval na 2 smeny, 2016 do 2021 pracoval na 4 smeny, takže návštevy boli nepravidelné.
Čo sa týka G. J., nar. XX.XX.XXXX tak v roku 2003, keď poškodená mala 10 rokov sa presťahovali do
nového bytu na adresu XXX. Pred a po sťahovaní robili rôzne úpravy bytu, takže k nim vôbec nechodili.
Stále pracoval na smeny a manželka bola stále na materskej dovolenke, takže bola doma a samozrejme

sa stalo, že občas došli. Prišli všetci a nikdy nechodili po samom. V roku 2004-2005 im rodičia kúpili
počítač s internetom, takže prestali chodiť k nim. Takže väčšinou, keď chodili, keď mali záujem, prišli
chlapci. V roku 2005 sa zoznámila s chlapcom z vedľajšieho domu a postupom času začali spolu chodiť.
Keď sa to dozvedeli rodičia, zakazovali jej to a dokonca ju zamkýnali doma. G. J. začala z domu utekať
a vyhrážať sa rodičom, že si niečo urobí. Takže nakoniec jej dovolili chodiť von a chodila s ním do

septembra 2008, kde nastúpila na strednú školu, kde si našla opäť ďalšieho, takže na adrese XXX ju
nezneužíval. Taktiež ju nezneužíval na adrese XXX. Bol cielene len raz za ňou, a to keď chodila do
prvého ročníka na strednú školu, samozrejme všetci boli vtedy doma, dal jej na biele tričko namaľovať
červený znak, znak maľovala ručne textilnou farbou. Trápila sa s ním 2-3 týždne a nakoniec sa jej to
podarilo a ona z toho bola veľmi rada, takže mu to zrobila bez nejakých problémov alebo výčitiek, plaču,

že od nej niečo chcem. Keď už bývali na adrese 257 chodila do B. na vysokú školu, tak často u nich
sedela a popíjala vínko s manželkou. A takýchto vecí sa udialo viac a vôbec nič nenasvedčovalo tomu,
že jej niečo robil.
Čo sa týka P. Q., nar. XX.XX.XXXX nikdy ju nevolal, na adresu XXX hrať playstation a žiadne iné
zámienky neboli. Volal ich všetkých iba raz, keď kúpil hru a vtedy im zavolal po telefóne, že či tú hru

chcú pozerať alebo si ju zahrať. Takže odvtedy vedeli, že ju má a chodili samé bez volania, bez pýtania.
Takisto aj chlapci aj dievčatá, hocikedy prišiel už hrali a boli doma a nikdy ako P. Q. uviedla ju nezneužíval
ani doma, ani v lese, ani sama u nich nespala, ani po samom sa u nich nehrali, vždycky boli spoločne,
spoločne prišli a spoločne odišli, pretože ich musel tak krotiť, lebo chlapci boli zvlášť a dievčatá bolizvlášť a sa predbehovali, kto chcel viacej hrať, takže to museli riešiť, ale nikto nezostal žeby zostal hrať
sám. Keď odišli odchádzali všetci.
Čo sa týka K. F., nar. XX.XX.XXXX tak uviedol, že F. po hádke o byt s J. k nim sporadicky vôbec nechodili,

lebo do toho zatiahli aj obžalovaného manželku. Chodievali len ku svokre, ale časom sa to začalo
urovnávať,semtamsaobjaviliajunich.Nebolotoanirazzamesiac,aleväčšinoumožnorazzapolroka.
Väčšinou chodievali len ku J. k susedom. Ale niekedy k nim prišli na oslavy, keď to bolo nutné. Chodievali
bez svojej dcéry. Na oslavách chýbala nielen u nich, ale aj na iných stretnutiach v rodine a dokonca
nebola ani na oslavách, ktoré sa konali u nich doma. Rodičia povedali, že je u nejakej kamarátky alebo

u nejakého kamaráta. Nikdy ju nezneužíval, ani nevolal do spálne, nedával žiadne návrhy, aby niečo
robila, aby niekam išla. Na oslavách bolo veľa ľudí aj veľa detí. Dvere boli stále pootvárané a v spálni
majú dve veľké plastové okná, za ktorými je balkón, na ktorý sa dá vojsť len z obývačky a na balkóne
väčšinou stále niekto bol. Rodičia chodievali normálne, ako keby sa nič nestalo, všetci sa stretávali
napríklad v I. na chate to bol rok 2016-2017-2018, tam boli komplet celá rodina a dokonca aj spali. V roku
2017 bolispoločnenaV.atudokoncasmatkouK.F.,bolsámnadeke,všetcisakúpaliavôbecnedávala

najavo, žeby sa niečo dialo, žeby jej dcére nejak ubližoval. V roku 2018 oslavoval dokonca päťdesiatku
a taktiež boli všetci a tiež nič sa nedialo, nikto mu nič nehovoril, nikto nechcel neprísť z nejakého určitého
dôvodu. V roku 2015 pracoval na 4 smeny, takže na mnohé oslavy nechodil a to sa týka aj osláv, ktoré
sa konali u nich. Manželka robila taktiež víkendy, niektoré mala voľné, niektoré robila, takže sa nemohli
nejak dať do súladu, preto na tých oslavách chýbal.

Obžalovaný A. B. v prípravnom konaní dňa 08.11.2021 uviedol, že v roku 1996 sa zoznámil so svojou
priateľkou, ktorá sa v roku 2000 stala jeho manželkou. Majú 2 deti E. a V.. Bývajú na adrese M. XXX,
to čo je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia (zo dňa 05.11.2021) sa zakladá na pravde. Snaží
sa bojovať s nutkaním pri pohľade na dievčatá nižšom veku, ktoré ho vzrušujú ako sexuálne objekty,

ktorých sa chce dotýkať. Nikdy nebol voči nikomu násilný, vždy chcel súhlas. Je si vedomý toho, že
tieto dievčatá vo veku 9 až 11 rokov ešte nevedeli povedať, či to čo od nich chce, chcú aj oni. D. E. je
manželkinou neterou, kde jeho manželka a mama Stanislavy sú sestry. Nespomína si na celý priebeh
ich vzťahu, ale bolo to tak ako je to uvedené v uznesení o vznesení obvinenia. Nevie kedy presne začal
vykonávať sexuálne praktiky na Stanislave pamätá si, že s ňou mal 1. pohlavný styk, keď mala 16 rokov

bola ešte panna. Sex mali v pivnici prislúchajúcej k jeho bytu v M. XXX. Pohlavný styk bol dobrovoľný
väčšinou pohlavné styky boli prevádzané v pivnici, tiež v byte v spálni na posteli, nevie či aj v obývačke.
Už si nepamätá či sexuálne praktiky na D. prevádzal aj v predchádzajúcom byte M. XXX. Ich stretnutia
prebiehali asi raz za týždeň. Za to, že D. ku nim domov prišla jej dával aj finančnú odmenu v rôznych
výškach. Ich vzťah s ním skončil, keď o tom, čo medzi ním a D. dochádzalo, povedala svojmu priateľovi,

kedy mala 18 rokov. D. bola vo veku 13 a 14 rokov, kedy jej dal mobilný telefón, aby mohla komunikovať
s jej kamarátmi. Obžalovaný jej na telefón posielal esemesky. Hlavne o tom ako sa má, tiež kde je a kedy
sa stretnú . Vo veku 15 až 16 rokov D. jej zobral mobilný telefón a bol s ňou v spojení, kde si posielali
SMS správy. Keď mala D. 16 - 17 rokov, obžalovaného manželka našla v jeho mobilnom telefóne správu
od D., obsah si nepamätá, pričom D. hneď volala, avšak nevie uviesť či sa dovolala, keď manželka

konfrontovala obžalovaného s tou správou nejak sa vyhovoril.
Čo sa týka vyhotovovania fotografie nahých intímnych partií a pŕs a genitálií D. tak je to pravda. Fotil ju
od veku jej trinástich rokov v byte na adrese L. M. XXX na viacerých miestach fotil viackrát až dokým
nemala 18 rokov fotky si ukladal do svojho mobilného telefónu, s ktorým aj fotil. Keď mala 18 rokov
fotografie vymazal. Bol to telefón Sony Ericsson, ktorý vydal pri domovej prehliadke. Tiež si na mobilný

telefón nahrával aj videá so D. ako ju orálne uspokojuje alebo ako ona uspokojuje jeho orálne, taktiež
natáča aj pohlavný styk s ňou všetko však vymazal. Nikdy sa nebál, že by niekto mohol prísť, lebo vedel,
že nikto v dohľadnej dobe nepríde.
I.J.jeD.sestra.KeďmalaI.asi10až11rokovtakprišielknimdomov,kdevtomčasebolaI.samadoma,
keďže jej sestry boli preč z domu v školách. Prišiel do jej izby, kde sedela na stoličke pred počítačom,

postavil sa za ňu, doniesol jej hudobné CD a povedal či môže ísť pod tričko a tiež do nohavičiek. Nevie
či mu na to niečo povedala a tak jej rukou vošiel pod tričko, začal ohmatávať prsia a druhou rukou pod
nohavičky, kde ju hladil, čo trvalo asi 10 až 15 minút, prsty do vagíny nevopchal. Len sa vzrušil a odišiel
preč. Uvedené sa opakovalo viackrát od tej doby, kde už potom jej rukami nevošiel pod tričko, ale hladil
ju cez tričko po prsiach. To sa stávalo pravidelne asi raz za 3 týždne. Naposledy bol s I. v lete 2020, kde

k nim prišiel do bytu, I. bola v kúpeľni prišiel k nej a rukou ju začal ohmatávať po prsiach cez tričko a
odišiel preč. Okrem D. a I. iné dievčatá neobťažoval ani neskúšal na nich žiadne iné praktiky.Obžalovaný A. B. v prípravnom konaní dňa 01.04.2022 uviedol, čo sa týka P. Q. sa žiadneho konania
voči nej nedopustil, rovnako ani voči G. J. a K. F..
Čo sa týka I. nie je pravda, že by ju zneužíval dlhšiu dobu, ku kontaktu došlo iba raz, keď mala medzi

14. až 15. rokom, kedy ju chytil za prsia a v dolnej časti tela medzi nohami. Prišiel k nim a chcel jej
dať hudobný disk. Čo sa týka D. až do veku 14 rokov s ňou určite nič nemal. Intenzívnejšie sa začali
stretávať až od 15. roku jej veku.
Obžalovaný A. B. v prípravnom konaní dňa 10.11.2021 uviedol, že jeho výpoveď u vyšetrovateľa mu nie
je známa, pretože sa ho vypytovali na konkrétne veci, na otázky odpovedal a výpoveď bola spisovaná.

Nepoznávšetkymomenty,ktorésúvzápisniciuvedené,nakoľkosijuneprečítaladalimujuibapodpísať.
Bolúplnemimoužodmomentu,keďvstúpilipolicajtidobytuavykonávalidomovúprehliadku.Požadovali
len, aby sa priznal a uvádzal mená, s kým a koľko obetí má za sebou. Pri prevoze sa mu vyhrážali, že
pôjdu po JOJ-KU a urobia rozruch. O tom, že má právo odoprieť vypovedať, ho nikto nepoučil. Tvrdili,
že D. má deti, a že aj jej deti sú do toho namočené. Tiež mu tvrdili, že je spracovaný na jeho osobu
hrubý spis, a že osôb je tam spomínaných ako prstov na jednej ruke možno viac.

D. sa s ním stretávala, často sa vyzliekala sama a on ju dráždil na prirodzení. Prsty dával do pošvy, až
keď mala 15 rokov, pohlavný styk mali až od 16. roku. Za ich stretávania -následne sa opravil- a uviedol,
že hocikedy, keď prišla za ním a potrebovala peniaze, tak ich poskytol. E. D. bývajú v byte oproti ich
bytu. Pokiaľ ide o I. nie je pravdou, aby ju mal sexuálne obťažovať, tak ako ona uvádza a ako je uvedené
v uznesení, pričom poukázal, že je v súčasnosti v 4. ročníku strednej školy, domov chodila iba na víkendy

a ich vzťah ukončili ešte pred nástupom na strednú školu. Predtým chodil k nim, ale nič jej nerobil, raz
sa stalo, že jej doniesol hudobný disk a pri tejto príležitosti jednu ruku jej položil na rameno a druhou jej
hladkal prirodzenie tak, že dal ruku do nohavičiek, iné praktiky nerobil. Pokiaľ boli v spoločnosti iných
osôb, niekedy ju chytil za ruku alebo za nohu a šaleli sa. Nevie sa vyjadriť, či manželka alebo jej rodičia
niečo tušili, ale myslí si, že by mu to povedali, ak by to zistili.

Pokiaľ vo svojej výpovedi má uvedené na začiatku, že pohľad na dievčatá v nízkom veku ho vzrušuje ako
sexuálne objekty, tak to určite uviedla vyšetrovateľka, ktorá naňho naliehala. Na otázku, či si uvedomoval
svoje konanie vo vzťahu k týmto deťom uviedol, že asi zblbol.

Uznesením zo dňa 05.11.2021 doručené obžalovanému dňa 08.11.2021 bolo obžalovanému vznesené

obvinenie na skutkovom základe, že
- ako blízka osoba najskôr od presne nezisteného dňa v roku 1998 najneskôr do nezisteného dňa v roku
2010 na rôznych miestach bytového domu číslo 253 a číslo 257 v M. zneužíval maloletú D. E. tak, že
ju pod rôznymi zámienkami pozýval k sebe do bytu alebo pivnice, kde ju počas celého obdobia najprv
ohmatával na prsiach, pohlavných orgánoch, neskôr ju orálne uspokojoval a potom aj ona jeho, svojimi

prstami jej vnikal do pohlavných orgánov, vo veku šestnástich rokov mal s ňou pohlavný styk a tiež si fotil
do svojho mobilného telefónu jej prsia a genitálie, a keď ju orálne uspokojoval, tak si z toho vyhotovoval
videonahrávky do jeho mobilného telefónu,
- ako blízka osoba od presne nezisteného dňa v roku 2012 najneskôr do presne nezisteného dňa v roku
2020 na rôznych miestach v byte M. XXX opakovane sexuálne zneužíval maloletú I. J. tak, že k nej

odzadu pristúpil a začal sa svojimi rukami opakovane dotýkať jej tela na prsiach a genitáliách a strkal
jej svoje prsty do vagíny.

Svedkyňa, poškodená, D. E., nar. XX.XX.XXXX v prípravnom konaní dňa 22.10.2021 uviedla, že
pochádza z obce L., kde sa presťahovali do bytového domu číslo 254, keď mala 3 roky, blízko jej rodiny,

to je blízko babky, maminej mamy a tiež maminej sestry. Pochádza zo štyroch detí, má jednu sestru
staršiu,ostatnémladšie.VypovedáohľadnejejujaA.B.,manželamaminejsestryS.,bytomL.XXX,ktorý
býval v dome číslo XXX, čo bola bytovka vedľa ich bývania. Ich svadbu si nepamätá, si ho spája s jej
životom s tými zlými vecami, keď mala približne 6-7 rokov. Okolo roku 1997 sa ujo s tetou nasťahovali
vedľa.Malveľkéakvárium,leguána,čobolopredetizaujímavé,veľkájašterička,veľarybiek,korytnačiek

a kúpil aj Playstation. Tam niekde sa to začalo, že ich volal ako deti z rodiny ku ním, vtedy ešte nemali
deti, čiže ich volal hrať sa Playstation pozerať sa na rybky, na leguána.
Vtedy má prvú spomienku na obťažovanie. Mal veľké akvárium na skrinke, pod ním mal krmivo pre
rybičky a tam jej kázal si čupnúť ku skrinke a v tej chvíli siahol rukou do nohavičiek. Zozadu jej siahol do
nohavičiek, čiže sa tváril tak, že keď niekto dôjde, že kŕmia rybičky, tú ruku vedel rýchlo vytiahnuť. Často

bol pritom plný byt aj ostatných detí prípadne bola doma jeho žena, čiže to vedel popritom urobiť. Keď
siahol do nohavičiek, dotkol sa genitálií, šiel úplne pod nohavičky a svedkyňa bola malé dieťa, takže
úplne nechápala, čo robí. Chytal, hladkal iba obchytkával. Mala 6 alebo 7 rokov, bol to 1. ročník základnejškoly. Je si istá, že aj sestry niečo také zažili, ale nikdy to nevidela priamo na vlastné oči alebo si to
neuvedomila, že sa také niečo tiež deje.
Nasledujúce roky si nevie vybaviť konkrétnu situáciu, určite sa niečo dialo, lebo si pamätá 4. ročník, ešte

chodila na 1. stupeň základnej školy a pamätá si, že vtedy to niekedy začalo, že k nemu prišla, čiže
muselo to byť aj medzitým, lebo vedela, prečo k nemu ešte stále do toho bytu XXX ide a pamätá si ako
ju na ich gauči orálne uspokojoval ako štvrtáčku na Základnej škole, má k tomu spomienku, že jej dal
za to hrsť mincí. Potom je už dával za to peniaze pravidelne, že prišla, že sa niečo dialo.
Vtedy niekedy sa mu narodil syn a potom sa presťahovali do domu číslo XXX. Obžalovaný ju ku nim

volal. Keď bola dieťa chodila vonku s kamarátkami s partiou hocikedy ju takto zavolal, keď išiel okolo.
Vravel jej, či nepotrebuje tiež peniažky, a či príde. Keď mala 12 rokov jej začal hovoriť, že medzi nimi je
obchodný vzťah, že svedkyňa mu niečo dá a on jej dá za to peniaze, vtedy to začalo byť pravidelnejšie
už automaticky za ním išla, že ju bude obchytkávať, možno aj niečo orálne bude na nej skúšať. Okolo
štrnástich rokov veku začala orálne uspokojovať jeho, vtedy začalo bozkávanie, čo predtým nebolo.
Bozkávanie začalo v 12. roku.

Začala si uvedomovať, že to nie sú dobré veci, čo robí. V 6.- 7. triede asi na jeseň na Základnej škole
mali nejakú sexuálnu výchovu, triedna učiteľka vravela, že sa to deje často a často je to nejaký rodinný
príslušník, že mu dieťa dôveruje. Vtedy jej kývla cez hodinu a potom si ju učiteľka po hodine zavolala, že
či má skúsenosť a povedala jej, že áno, že vlastný ujo, ale nepamätá si, čo jej na to učiteľka povedala.
Potom cítila, že možno to bude s mamkou riešiť, že to musí povedať. Jej mamka je uponáhľaný človek,

čiže s ňou ani nevie, kedy má tie rozhovory začať, ale pamätá si, že vešala vonku prádlo, prišla za ňou
s bicyklom povedala jej, že ich, ju a sestry sexuálne obťažuje ujo, načo jej uviedla, že tam nemá chodiť
a nemá to povedať otcovi, lebo by ho zabil. A to bolo všetko čo jej povedala. Myslí, že svedkyňa potom
aj jemu vykričala, nech jej dá pokoj, že matka o tom vie. Cítila, že konečne sa to zmení, že už jej nič
robiť nebude, bol to možno mesiac, keď to začalo znova.

Pamätásirodinnúoslavuuprababkyvrámciobce,žetambolacelárodina,všetkydetisahralivbabkinej
spálni schovávačky a obžalovaný bol pri nich, lebo bol vždy za toho čo to s deťmi vie, celá rodina to tak
chápala, že sa tam všetci smejú s ním v jednej izbe. Tam sa išla schovať pod posteľ a obžalovaný si k
nej čupol, obchytkával ju, nemohla nič povedať, lebo tam bola plná izba detí, sestier, bratrancov, ale aj
tak sa dokázal dotýkať využiť situáciu, nikto nič nevidel z rodiny alebo sa všetci tvárili, že nič nevidia. To

bolo tiež v období dvanástich trinástich rokov, 6.-7. ročník základnej školy. Potom jej dal niekedy telefón,
aby spolu komunikovali. Rodičia o ňom nevedeli, skrývala ho a zato s ním musela viackrát niečo robiť a
možno vtedy začalo jej orálne uspokojovanie jemu. Mobil jej dal s inštrukciami, že má esemesky hneď
vymazávať. To bolo v 13 rokoch asi, čiže 2003, 2004. Do roku 2003 jej obchytkával genitálie, prsia,
orálne ju do dvanástich, trinástich rokov uspokojoval. Nevie uviesť, ako často sa stretávali. Obžalovaný

sa presťahoval, dieťa sa mu narodilo a sa to presunulo aj do iného bytu. Už aj v tom byte si pamätá
orálne uspokojovanie na ich manželskej posteli, jeho žena bola s dieťaťom nevie kde, u doktorov, tak
dokázal využiť prázdny byt a volal ju tam a svedkyňa tam hneď išla.
Potom to už bolo vždy o peniazoch, začalo to v 4. ročníku s tými mincami. Potom to už išlo skoro vždy
za niečo. Možno 2 krát 3 krát sa mamka pýtala, odkiaľ má peniaze. Svedkyňa sa vždy nejak vyhovorila,

že niečo našla alebo niečo také, prevažne, že našla.
Vždy sa to dialo v byte 253 a potom v byte 257 a potom to prešlo do pivnice bytového domu č. 257. Do
pivnice to prešlo, keď zistil, že je to lepšie. Asi jeho žena bola viac doma a bolo to tam prevažne. V pivnici
mákaždýbyt2miestnosti.Postupnetoupraviltamtak,žepodoknommalopretékoženkovéhnedédvere
také hrubšie a vždy, keď prišla, tak ich dal na zem a nato položil molitan. Bol tam aj stôl a dal ju ľahnúť na

stôl. Potom sa mu zmenila rétorika, začal hovoriť, že je zaľúbený, že je mu ľúto, že nie je mladší, že by ju
chcelzafrajerkuavovedľajšejmiestnostijejzačalnalievať.Najprv1,2pohárikyapotomsaišlodoďalšej
miestnosti niečo zrobiť a potom jej dal peniaze a šla preč. Ešte ju išiel odprevadiť a bozkával ju pri dome
medzi stromami a ešte mal jedno miesto, kde ju stiahol, keď chcel od nej bozkávanie a objímanie. Do tej
pivnice sa to presunulo, asi keď mala 14 rokov. Vtedy orálne uspokojovala aj svedkyňa obžalovaného,

tak už to bolo zabehnuté, bolo to niečo obyčajné v tom zmysle iba ona jeho orálne uspokojiť alebo on
ju, čo bolo za 300 korún a bolo to už také normálne. Keď chcel niečo navyše, tak aj on musel, niečo
navyše. V tom čase išla so speváckym zborom do zahraničia a chcel jej dať viac peňazí, aby si to užila,
tak musela prísť na viackrát a dal jej viac peňazí. Dopredu sa nedohadovali, čo kto bude robiť. Po tých
štrnástich pätnástich rokoch v 9. ročníku jej začal nalievať, vedela, že si vypijú, budú sa rozprávať,

potom príde na nejaké veci s tým, že jej dá peniaze a pôjde preč a na 2. deň si môže ísť s kamoškami
sadnúť do čajovne. Nechápe sa za to obdobie, ale vždy tam prišla a vedela, čo ide robiť.
K sexu došlo asi v šestnástich rokoch, keď bola prváčka na strednej škole s tým, že sa jej opýtal, či
miesto palcov, môže do nej strčiť niečo iné.Koľkokrát mu povedala, že je to zneužívanie, že s tým chce skončiť, načo bol urazený, že vráť mi telefón,
mala mu v tej sekunde všetko vrátiť a pre zmenu, keď nemala ten telefón tak volal na pevnú linku. Zdvihla
mama, že rovno chce ju k telefónu, ale nechcela s ním hovoriť, chcela to vydržať, že nech jej dá pokoj,

ale vždy to bolo nejak tak, že poď sa s ním porozprávať a vždy nakoniec musela slúchadlo zobrať a
obžalovaný jej vravel, že nemá vymýšľať, že vie, že to chce, že potrebuje peniaze. A vždy sa tam vrátila.
Vie, že na Základnej škole išla na birmovku, mali prípravu, prišiel na ňu pocit viny, že pácha hriech,
pričom pomedzi chodila na spoveď aj na prijímanie a svedomie jej povedalo, že sa chce vyspovedať.
Pán farár jej všetko možné nato povedal, ale vie, že obžalovanému na to povedala, nech jej dá pokoj

mesiac, že na birmovku chce byť čistá. Vtedy bol mesiac pokoj, obžalovaný mal s ňou nejakú debatu,
že sa z toho nemusí spovedať, že to nie je o čistote. Vravel jej, že aj on je veriaci a že cirkev je o
iných veciach. Viedol s ňou také debaty ako sa o ňu zaujíma, o viere, o živote, vôbec nie o svojej žene,
svojich deťoch, vtedy ešte asi o jednom dieťati. V tých časoch chodili od neho esemesky, ľúbim ťa, že
je zamilovaný a podobne. To bol začiatok strednej školy 15., 16. rok, rok 2006, 2007 a aj svedkyňa mu
začala písať, že ho ľúbi, ale nemyslela to vážne, nechcela si ho pohnevať, nejako v tom zmysle, že tie

peniaze chce od neho. Dokázala mu hocičo napísať, dokázala za ním prísť a povedať si, že to pretrpí
vôbec si to neužiť, vždy myslela na to, že nech to skončí a pôjde preč.
V čase, keď chodievala na výlety vymyslel, že či si ju môže nafotiť alebo nakamerovať priamo na jeho
mobil, čiže vtedy niekedy vznikali fotky a videá, potom ich bolo viac, ale to bolo za väčšiu odmenu pre
ňu, ako to on nazval, ale nebolo to pravidelne. Fotil si ju, v byte hore, keď bola žena preč a bol voľný byt.

Postavil ju ku skrini, natočil najlepšie svetlo a odfotil si ju, často iba intímne miesta partie bez tváre, ale aj
s tvárou. Fotky sem-tam jej ich ukázal, že aha akási pekná. Fotil si ju úplne nahú. Fotil si ju v štrnástich
rokoch, keď jej chcel dať viac peňazí. Raz jej ukazoval, ako to má uložené, na pamäťovej karte mal
strašne veľa priečinkov, preklikal jej to tam a boli tam jej fotky. Videá tiež robil v byte na ich manželskej
posteli, oprel mobil vedľa, poskladal perinu, pozrel sa, čo tam bude vidno, potom stlačil nahrávanie a

kameroval ako ju orálne uspokojuje. To si pamätá, vtedy ešte nebol pohlavný styk.
Pohlavný styk prišiel až v 16 rokoch prvýkrát ju začal fotiť v štrnástich, pätnástich rokoch jej veku, keďže
jej za to sľúbil vyššiu odmenu, keď šla sa nejaký výlet alebo jej bolo treba viac peňazí vtedy povedal, že
dobre, ale vieš, že bude treba robiť niečo viac ako inokedy. To inokedy už bolo na týždennej báze, počítal
aj plodné dni, vysvetľoval jej veci s tým spojené, a vtedy vedel, že iba svedkyňa môže obžalovanému

niečo robiť. Keď mala 16 rokov vo februári 2008 alebo v januári došlo k pohlavnému styku, že ju opil, dal
jej kolu s napoleonom zo starého sekretára v pivnici a potom sa jej spýtal, či už môže namiesto prstov,
dať do nej niečo iné. A mali pohlavný styk, ochranu nepoužíval, urobil sa do uteráka, ktorý mal uložený
pod umývadlom v takej skrini.
Od šestnástich rokov prebiehali stretnutia na týždennej báze, keď mala čas a vedela, že približne na

hodinku pôjde za ním. Jej staršia sestra P. vnímala, že svedkyňa má viac peňazí, tušila vždy odkiaľ aj s
tým počítala, že za ňu zaplatila. Sestra G. mala iné aktivity a v tých rokoch ju nevnímala, bola umeleckou
dušou. Skončilo to, keď mala 19 rokov, čiže v roku 2010.
Asi 2-3 týždne po dovŕšení jej osemnástich rokov, potom čo napísala esemesku zakončenú slovami
„ľúbim ťa“, tak asi o polhodinu si našla zmeškaný hovor od ženy obžalovaného. Keď jej zdvihla telefón,

žena obžalovaného sa na ňu vykričala, že ako si to predstavuje, že jej na osemnástku dáva tanga
nohavičky a vykričala jej, že či sa obžalovanému páčia v tom zmysle, že je štetka, že zviedla jej muža.
Svedkyňa nevie, ako na to reagovala myslí, že manželka obžalovaného zložila telefón a obžalovaný
svedkynipotomuviedol,žesanemástarať,žemáčakať,čojejdávedieť.Nevieakosatovtedypretriaslo
a o 3 týždne pokračovali ďalej. Odvtedy s tetou už nemá taký vzťah, vidia sa pri oslavách ešte sa jej

spýta, že ako deti v škole, inak si nenapíšu, nezavolajú.
Keď svedkyňa mala svadbu so svojim manželom tak manželke obžalovaného povedala, že nechce, aby
tam bol a ešte bola urazená. Asi pol roka po tej udalosti s esemeskou si našla priateľa. Obžalovaný
vravel, že sa mu nepáči, keď začala brigádovať v Tescu, lebo už bude mať vlastné peniaze. Tam sa to
začalo lámať a končiť. Keď si našla priateľa začala s ním tráviť viac času a potom to priateľovi povedala

po polroku, čo spolu chodili, aj čo sa dialo, vtedy sa mu nepriznala, že sa to ešte deje. Keď chodila s
priateľom pol roka ešte 3 až 4 krát bola za obžalovaným. Potom mu povedala, že to sa dialo celé detstvo.
Keď sa to dozvedel jej priateľ, tak to chcel riešiť, čo mu vyhovorila. Obžalovanému vrátila telefón už
vtedy iný a povedala mu, že jej je jedno, že jej berie všetko, čo jej medzitým dal a skončilo to. Obžalovaný
bol úplne nahnevaný otočil sa na päte, že dobre, ako keby ho svedkyňa zradila. Obžalovaný ešte v čase,

keď mala priateľa sa vyjadroval tak, že keď bude vydatá bude mať rodinu, že hocikedy, keď za ním príde
sa nejako poradiť o svojom živote, ešte niečo si s ním môže užiť, že to stále budú pokračovať. A vtedy
to skončilo v tých devätnástich rokoch, odvtedy sa s ním nerozprávala, vyhýba sa mu.V roku 2012 sa do bytu cez chodbu k obžalovanému do bytovky číslo 257 presťahovali jej rodičia. Jej
mama je krstná jeho deťom, navštevujú sa v kuse. Keďže už skôr odišla z domu, tak sa tam s nimi
nesťahovala a zostala tam s nimi malá sestra v tom roku mala 9 rokov, keď sa nasťahovali. V septembri

2021 mala debatu s rodičmi, keď k nim prišli na návštevu, že si chce dať život na poriadok, že chce
doriešiť suseda. Matka vedela, na čo naráža, otec, že o ničom nevie a vtedy tá 18 ročná sestra kývla, že
asi vie, o čo sa jedná a vtedy svedkyňa pochopila, že ňou sa to neskončilo, že asi aj sestra si niečo odžila.
Tak ju zobrala na kávu a sestra jej povedala, že od toho presťahovania do 15. roku jej veku, podrobnosti
sa jej nepýtala, nechcela ich vedieť. Preto prišla, lebo si myslí, že sa obžalovaný nedokáže ovládať.

Keď volala so svojimi sestrami, staršia P. uviedla, že ju to obišlo, že jej skúsenosť možno nie je až na
stíhanie, že nemá čo tak možno povedať, u nej bolo to obchytkávanie na začiatku, ale asi to tam tak u
nej skončilo, ale si pamätá tie stredoškolské časy, keď mala svedkyňa viac peňazí, keď všetko platila,
vnímala to, keď chodila z domu preč. Mladšia sestra G. jej s plačom povedala, že nedokáže ísť na
políciu, že na to nie je pripravená, že sa obžalovanému nedokáže pozrieť do očí, ani jeho mladšiemu
synovi, ktorý sa naňho veľmi podobá.

So sestrami, keď spolu vyrastali, sa o tom nerozprávali. Ale mama jej povedala, že na rodičovskom
združení si ju tá triedna učiteľka zavolala, a tiež, že mama obžalovaného priamo konfrontovala, že vie
čo robí a obžalovaný jej na to povedal, že dievčatá si to len zle vysvetlili, že nič také nerobí. Následne sa
mamy triedna učiteľka pýtala, že či o tom vie a vtedy povedala, že už to riešila, lebo sa s ním rozprávala.
Svedkyňa uviedla, že o tom inak nerozprávala s nikým, vedia to osoby z jej okolia, ktoré jej boli v tom

čase blízke. Pamätá sa, že kamarátkam v obci uvádzala, že ju učí bozkávať. Vedeli, že má peniaze
navyše, vnímali aj to, že keď boli vonku, obžalovaný prišiel a pýtal sa niekde obďaleč sa porozprávať.
V tom veku aj volali na linku detskej dôvery a svedkyňa mala príbeh, ktorý pohovorila v rámci zábavy
s dievčatami, oni to vnímali ako srandu a sa smiali, i keď u nej to bola pravda a narýchlo zložila, keď sa
jej pani na druhej strane linky pýtala, odkiaľ volá. Potom na strednej škole, to vedela jej kamarátka F. H..

Obchytkávanie zo strany strýka začalo od nejakého 6. roku veku. Orálne ju začal uspokojovať vo štvrtom
ročníku, keď mala 9, 10 rokov. V 12. rokoch začalo bozkávanie a vkladanie prstov. Vkladanie prstov bolo
po orálnom uspokojovaní, mohlo to byť v dvanástich - jedenástich rokoch. V štrnástich rokoch vznikli
prvé fotky, v šestnástich rokoch mali prvý pohlavný styk a pokračoval do devätnástich rokov veku.
Čo sa týka vyriešenia situácie jej matkou, že tam nemajú chodiť tak, keď volala pred dvoma týždňami

so sestrou G. tá jej vravela, že si spomína na obdobie, že ich mamka posadila v detskej izbe na posteľ
a vravela, že tam nemajú chodiť, čo si svedkyňa nepamätá, ale asi doma to bolo trošku riešené.
Farár ju tam veľmi dlho držal, bola od neho dlhá kázeň, že plakala a išiel na ňu v podstate s tým, že je
to hriech ale vôbec nie tým smerom, že to má riešiť s rodičmi prípade s políciou, že je to zlé. Skôr tým
smerom, že ona mala tie svätokrádeže, že ako si mohla dovoliť chodiť na prijímania.

Keď obžalovaný chcel, aby prišla, ale ona neprišla tak obžalovaný bol potom urazený, dva dni sa s ňou
nerozprával. Čakal nejakú ospravedlňujúcu SMS od nej. Nikdy nebol vulgárny, že by kričal, že by ju
výslovne do niečoho nútil. Obžalovaný na ňu nikdy nešiel hrubou silou. Keď robil tie fotky, mal vtedy
taký lepší telefón D. W.. Vie, že mal ďalekohľad, akože ním sledoval jelene a také veci a často jej hovoril,
že ju videl, sledoval ju, a vravel, že má takých známych, ktorí hovorili, kde chodí čo robí. Cez telefón

sa jej pýtal, ktorým autobusom príde a čakal na druhej strane cesty v tieni, pritom sprevádzaní zašli k
susedkiným búdam, kde bolo 4 -5 ihličnanov a medzi tými stromami ju ešte bozkával. Častokrát, keď
mala 16, 17 rokov hovoril, že ju nemôže pustiť domov, lebo je opitá, v časti to bola aj taká starostlivosť.
Čo sa týka natáčania nevie, či si natočil pohlavný styk.
Často sa rozprávali pod oknom, keď svedkyni trebalo peniaze a mu písala, že nestíha prísť, či jej ich

môže dať cez okno a potom jej písal, že jej pod oknom dal peniaze a pripomenul, že to má na dlh, a že
musí prísť za ním zato na návštevu. Ako mala narodeniny kúpil jej nejaké originál cédečko, to musela
niečo viac odpracovať. Pamätá si, že keď mal 40 rokov jej uvádzal, že chce niečo osobnejšie, nejaký
darček, vždy vravel, že prečo za ním hocikedy nepríde, aj keď nič nepotrebovala. To sa však nestalo
ani raz, vždy za ním išla, že za to niečo chce. Nikdy to nebolo dobrovoľné takto prísť, to jej vyčítal, v

sedemnástich rokoch k jeho štyridsiatke chcel niečo osobnejšie a vtedy mu polepila jej fotky tváre, aby
mal jej fotky. Od septembra 2021 chodí ku psychologičke a v čase, keď to povedala rodičom, že si ide
dať život do poriadku už bola k nej objednaná.

Svedkyňa, poškodená, D. E., nar. XX.XX.XXXX v prípravnom konaní dňa 04.04.2022 uviedla, že

obvinený A. B. je jej ujo, mamin švagor, ktorý sa priženil do rodiny, nie je to pokrvný príbuzný. Celé sa to
týka jej štyroch sestier. Keď ujo prišiel do rodiny, pamätá si, že bola na ich svadbe, to sú prvé záblesky
s ním. Približne v siedmych rokoch, keď bývali v L. číslo XXX si ujo kúpil byt s tetou, tak si videli z okna
do okna na číslo 253, čo bol ich bytový dom. Pamätá si ako 3 dievčatá, to sú jej 3 najstaršie sestry,chodili vtedy ešte k bezdetným ujovi a tete sa hrať. Ujo bol zaujímavý, mal doma leguána, korytnačky,
PlayStation 1, okolo roku 1997.
Okolo jej siedmich rokov veku si pamätá, že ju volal k nim kŕmiť rybičky, mal veľké akvárium na veľkej

komode a pri otvorenej komode kľačala, kde akože naberali kŕmenie pre rybky a nato akvárium, ktoré
bolo hore, išli dávať rybkám jesť a vtedy si pamätá prvé obchytkávanie od neho, ktoré bolo už na
genitáliách, v nohavičkách. To je jej prvá spomienka, nato všetko. V tom období si uvedomuje, že aj
sestrám sa niečo dialo, ale sa o tom nerozprávali. Uvedomuje si to na základe toho, že sa šepkalo sem
tam niečo, že sestra P. mala najlepšiu kamarátku a že sa pri krátkej návšteve o niečo pokúšal. Pamätá

si, že tam potom nerada chodila. Mamka ich tam často posielala, ale svedkyňa radšej trávila čas inak.
Dievčatá sa chodili hrať hlavne na PlayStation.
Potom má ďalšiu spomienku, keď bola štvrtáčka na Základnej škole. Vtedy došlo k jej orálnemu
uspokojeniu z jeho strany, orálne sa ju snažil uspokojiť, čo asi nič nebolo, pamätá si hlavu medzi jej
nohami. K tomu došlo v bytovom dome číslo XXX u nich na gauči. Vtedy jej dal zato hrsť drobných
mincí, vtedy si predstavila, že kde ich minie, že ide z družiny okolo obchodu v obci, a že bude divné, že

má peniaze. To mohlo byť okolo roku 2001, 2002.
Následne nemá ucelené spomienky, dialo sa tam viac vecí niečo približne v 6. ročníku. Pamätá si, že
kamarátkam z obce hovorila, že ujo ju učí bozkávať. M. sa jej opýtali, lebo videli divné vzťahy s ním, často
ku nej prišiel, volal si ju „Stanka poď sem“ a odtiahol ju od kamarátok, niečo jej šepkal, dohadoval sa
s ňou, že kedy príde. Skôr sa pýtal, či nepotrebuje peniažky, či ešte má, či zas nepotrebuje. Kamarátky

vnímali to, že za ňou chodí, že ju sleduje v tých rokoch. Keď mali s kamoškami debatu, tak sa jej pýtali,
že či to on a ona uviedla, že áno. Pamätá si, že s kamarátkami chodili zo srandy volať na detskú linku
dôvery do telefónnej búdky, kde si vymýšľali príbehy, ten jej bol veľmi blízko realite, si pamätá, že vtedy
jej bolo smutno a tiež si pamätá pani na druhej strane linky, že jej má povedať adresu a vtedy zložila
telefón. Tej pani v tých rokoch rozprávala asi o tom bozkávaní, obchytkávaní, to orálne asi nespomenula,

asi ani pre dievčatami.
Ujo ju obchytkával v oblasti genitálií, aj na prsiach pri rôznych situáciách, vedel využiť nepozornosť
ľudí naokolo. Hrávali skrývačky u babky tam bola celá rodina, všetci bratranci, všetci a to bolo dokonca
v období, keď mu povedala, že jej má dať pokoj. Celý čas sa ju snažil prehovárať, že pokračujeme,
že sa nič nedeje, že nemá vymýšľať, pamätá si ako sa mu snažila vyhýbať, skrývať, ale vtedy hrali

schovávačku, išla sa skryť pod babkinu posteľ, a obžalovaný ju v plnej izbe detí dokázal chytiť za prsia.
Čiže človek by nebol povedal, že v tých chvíľach dokáže také niečo robiť.
Potom často, keď sa presťahovali do bytu na číslo XXX, tak na tom byte, boli rodičia na káve, všetci
sedeli v obývačke a obžalovaný ju volal do jeho spálne, do ich izby. Hneď za dverami mal 4 vysoké
stojany s CDčkami, nakoľko bol dídžej a vkuse jej povedal, že si má čupnúť za dvere, že si akože pozerá

cédečka a pomedzi to mal ruku v jej nohaviciach zozadu, že akože si s ňou pozerá CD, a že keby niekto
vošiel do miestnosti tak neprejde, lebo je tam hneď jeho noha a zároveň mal prsty v nej. To nebolo len
chytanie, ale bol prstami vnútri. Vekovo mohla mať 12, 13 rokov. V tých časoch ho ona neuspokojovala.
V štvrtom, piatom ročníku raz vravel, že je medzi nimi obchodný vzťah, že ona mu niečo dá a on jej dá
za to peniažky, s čím súhlasila. Prešlo to do toho, že to bol zvyk, že to bolo pre ňu nie, že normálne,

ale mala pocit, že sa z toho kolobehu nedá dostať. Bývalo to často, nevie si vybaviť každé stretnutie,
zároveň to vytesňuje hlava. Môže sa povedať, že to bolo asi 1 krát za týždeň, asi v trinástich rokoch, bolo
to často. Potom v sedemnástich, osemnástich rokoch to už bolo naozaj na týždennej báze. Predtým to
bývalo tiež pravidelne, ale asi na dvojtýždennej báze.
V 4. ročníku ju už orálne uspokojoval. Ruky do nohavičiek si pamätá v tom ďalšom byte, mohlo to byť

aj skôr. To, že prstami do nej vnikal si pamätá v tom druhom byte, kde sa nasťahovali v roku 2003. Čo
sa týka predošlého bytu tam možno bolo nejaké obdobie, sú to jej domnienky a možno nebolo nič, lebo
sa im narodilo dieťa a sťahovali sa. To si nepamätá, čo bolo medzitým, ale určite bolo, lebo volala na tú
linku dôvery a dievčatá vnímali to neštandardné správanie, kde ju čaká na zastávke, keď išla zo školy a
odprevádzal domov. Prvá spomienka na ruku v nohavičkách je, keď mala tých 7 rokov.

Asi koncom 6. ročníka mali s triednou učiteľkou I. sexuálnu výchovu alebo inú obdobnú hodinu, ktorá
vravela, že najčastejšie k zneužívaniu dochádza priamo v rodine nejakým príslušníkom rodiny, vtedy
kývla a učiteľka to zaregistrovala a vtedy s ňou išla odniesť veci z triedy dole schodmi a sa jej učiteľka
pýtala, či má skúsenosť a jej povedala, že áno, a že ide o vlastného uja. Čo jej na to povedala, si
nepamätá, ani to, že to riešila ďalej nevedela. Svedkyňa vtedy cítila, že to musí povedať mamke, lebo to

vie učiteľka. Nasledujúci týždeň, dva sa snažila vystihnúť situáciu s mamkou, aby jej to povedala. Mama
vešala prádlo vonku, na bicykli prišla k nej a jej hovorila, že ujo im ubližuje, že ich chytá a matka jej vtedy
na to povedala, že tam nemajú chodiť a to bolo všetko. To, že to trochu riešila o tom nevedela.V tom 6. ročníku to potom prešlo do toho, že to bolo pravidelne za peniaze. Potajme jej dal mobil v
ôsmom, deviatom ročníku, aby mu písala esemesky s dohodou, že esemesky má zakaždým vymazať.
Stretnutia sa potom dohadovali cez telefón, predtým sa stretávali vonku, ju volal bližšie, aby sa s ním

dohodla a sem tam aj doma. Sem tam jej volal aj domov. Keď mu nedvíhala telefón, lebo mu párkrát
vravela, že to čo robí, nie je správne, že je to sexuálne zneužívanie, nech jej dá pokoj, bol hneď urazený,
aby mu vrátila všetko, čo jej dal. Potom začal volať na pevnú linku a zdvihla to mamka a povedala, že ju
chce k telefónu a mamka stála nad ňou s tým slúchadlom, že obžalovaný s ňou chce hovoriť, že tu máš
telefón. Boli tiež také obdobia, že sa mu naozaj snažila vysvetliť, že nie, vždy to nejak pretlačil, vždy ju

tak obťažoval, že sa do toho vrátila. Tiež v tých rokoch vnímala od neho psychický nátlak, sledoval ju,
hovoril jej, že má nasadených ľudí, že vedia, kde chodí. Bola s kamoškou vo U. na zmrzlinu a on jej
vravel, že ju niekto videl z okna a že vie, že tam bola. Pamätá si, že mala birmovku v 9. ročníku, kde mali
prísnejšieho kňaza a vtedy mu povedala, že chce byť vyspovedaná na birmovku, že nechce ísť s nijakým
hriechom na birmovku, lebo to brala ako hriech, čo robí a potom obžalovanému po rozhrešení povedala,
že jej má dať mesiac pokoj, lebo chce ísť na birmovku čistá. Tiež bol potom urazený, že to s B. nemá

nič, vtedy mu prikázala, že mesiac nič nebude. Birmovku mala v pätnástich rokoch v 9. ročníku v júni.
Nepamätá si, kedy prvýkrát uspokojovala ona jeho, ale bolo to neskôr ako on uspokojoval ju.
Prvý styk bol v čase, keď už obžalovaný býval v bytovke číslo XXX, párkrát to bolo hore v byte a potom
prešli do pivnice predmetného domu. Tam sa stretávali, mali zvyk, že sa dohodli, aby ho tam čakala
pred dverami do pivnice. Tam prebiehalo stretávanie. Boli tam dve miestnosti, vždy sa najprv rozprávali,

zaujímal sa o ňu, ako sa má, vedel o všetkých kamarátkach, o všetkom, čo zažíva, čo sa deje a v časoch,
keď došlo k prvému pohlavnému styku jej už aj nalieval alkohol-Napoleon. Tam sa rozprávali, pripil na
ňu a potom išli vedľa, kde mal opreté koženkové dvere o stenu, ktoré dal na zem, nato dal molitan a tam
to prebiehalo.
Prvý styk bol, keď mala 16 rokov v období lyžiarskeho výcviku v 1. ročníku na strednej škole január,

február.
Chodila so speváckym zborom na zájazdy a jej povedal, že keď bude chcieť viac peňazí, že bude zato
chcieť od nej niečo viac. Ten pohlavný styk bola tá vyššia hodnota, fotky a videá boli tiež za vyššiu
odmenu pre ňu. Keď boli takéto udalosti, keď išli na zájazd do Q. tak, aby jej dal viac peňazí, tak musela
urobiť viac.

Keď mali prvý pohlavný styk, sa jej spýtal, že či už a prejdú či s tým súhlasí. Dovolila mu to, nakoľko
už mali taký vzťah, že to už bolo jedno v tých časoch, už sa nebrala za hodnotnú ženu a vtedy prešiel
z toho obchodného vzťahu do toho, že jej hovoril, že ju ľúbi, že je mu ľúto, že nie je mladší, že tak by
si želal, aby bol jej frajer. Svedkyňa si tiež postupne zvykla obžalovanému písať esemesky na konci
s vetou, že ho ľúbi, aj keď u nej to zaľúbenie nebolo. Hovoril jej o predstavách, že túži, aby za ním prišla

len tak, žeby zato nechcela peniaze. Z jeho strany to šlo vždy akoby na dlh, keď potrebovala peniaze,
dal jej ich cez okno, z vonku bytu č. XXX, ale mala to ako dlh, že musela prísť za tých 10 Eur ešte niečo
spraviť. To prebiehalo za tmy. Pravidelne v tých rokoch jej dával jahodovú F. a sem tam ružu, ale len
hlavičku, aby rodičia nevideli, že prišla s kvetom domov.
Potom po prvom pohlavnom styku sa stretávali na týždennej báze s tým, že vedel, kedy má svoje dni,

kedy má plodné dni, čiže vtedy nebol styk, vtedy bolo orálne uspokojenie jeho, bolo tam 10 Eur za
stretnutie, ktoré trvalo okolo hodiny. Najprv sa rozprávali, na záver bolo niečo sexuálne a potom ju vždy
išiel odprevadiť domov. Pri dome sú ihličnany, búdy a garáž, kde ju stiahol a sa lúčili a bozkávali sa tam.
Takto intenzívne to trvalo do osemnástich rokov, potom sa to krátilo a intenzita sa zmenšovala.
V osemnástich rokoch prišla nato S., keď svedkyňa napísala obžalovanému na telefón, že potrebuje

peniažky a na konci bolo slovo ľúbim ťa. Našla si od nej zmeškané hovory a keď jej zdvihla telefón, tak
kričala, to bolo asi mesiac po tom, čo mala 18 rokov a dostala od nej dvoje nohavičky-tangá, a vtedy
jej S. povedala, že či je to pre neho, tá bielizeň, bolo to celé v tom smere, že je štetka kurva. Potom
jej obžalovaný písal, že sa nemá báť, že to dá do poriadku, lenže sa nemá ozývať. Mesiac bolo ticho a
potom to pokračovalo ďalej. Po osemnástke nastúpila v marci na brigádu do Tesca robiť pokladníčku,

vtedy mal obžalovaný také výčitky, že už ho nebude potrebovať. Našla si priateľa a počas chodenia s
manželom sa ešte s ním asi dvakrát, trikrát stretla a potom asi v decembri mesiac po 19 rokoch alebo
v novembri to povedala manželovi, vtedy sa to skončilo.
Dá sa povedať, že odvtedy sa nerozprávali, ale našla ešte konverzáciu s kamarátkou, že mu ešte nejakú
esemesku zaslala, že sa mu to raz všetko vráti. Na to reagoval, že so všetkým súhlasila, že sa má

spamätať. Odišla z domu. Myslela si, že to nebude robiť nikomu ďalšiemu až teraz Táňa v septembri
kývla hlavou, že tiež niečo prežila od suseda.
Konanie obžalovaného nebolo nikdy nasilu. Tiež neboli žiadne vyhrážky, že to nikomu nemá povedať,
ale aj prízvukoval, aby si vymazávala esemesky, vedel ako na ňu, že nechcela, aby o tom mama vedela,vedel, že to z toho hľadiska, že by sa to zistilo neprezradí. Nepotrebovala jej to prizvukovať vyslovene, že
zakazuje niečo hovoriť. So sestrami sa o tom nerozprávala, ale vie, že to P. vnímala cez strednú školu. P.
jej sestra, ešte s jednou slečnou chodievali do čajovne na vodnú fajku každý piatok. Mama im nedávala

peniaze a P. vedela, že to svedkyňa vždy zaplatí aj vedela skadiaľ sú tie peniaze, ale neriešila to.
Vytváranie fotiek a videí začalo v časoch, keď začala mať väčšie výdavky, keď chodila na výlety
a podobne, vtedy jej dá viac peňazí, keď mu dovolí, aby si ju odfotil, nakameroval, to bolo na byte L.
N. XXX, nevie či inde boli tiež fotky robené. Fotiť ju začal približne v 9. ročníku základnej školy. Boli to
fotky bez jej tváre, fotil si intímne partie. Raz jej ukazoval fotku, že aha aká je pekná. Tiež jej ukazoval

ako to má uložené na pamäťovej karte v telefóne bol to priečinok označený dvoma písmenkami, mal
tam veľa priečinkov a vedel cestu do toho preklikať na niekoľko krát až jej ukazoval fotky, kde nebola
jej tvár. Bola nahá fotil si intímne partie. Robil aj videozáznam pri jej orálnom uspokojovaní jej osoby
obžalovaným, nastavil mobil o perinu na ich posteli, nebola tam tiež jej tvár. Aj neskôr vznikali fotky v 1.
ročníku na strednej škole, avšak nevie ako často, avšak myslí, že potom vznikalo omnoho menej fotiek,
že už povedala, že nie. Teda natočil a odfotil si viac videí aj fotiek bolo viac, ale počet nevie uviesť. Nie

je si vedomá, že by si fotil alebo natáčal pohlavný styk, ale je to možné.
Čo sa týka toho, keď jej dal v siedmich rokoch ruku do nohavičiek uviedla, že to bolo pri jej pokľaku,
nevie či bol pred ňou alebo zozadu. Prvý impulz, aby to začala riešiť bol leto do polovice augusta roku
2021, keď boli na pohrebe manželovho uja a nechali deti u jej rodičov v byte číslo XXX. Jej staršia dcéra
mala vtedy 8 rokov, keď prišli naspäť nevie presne či deti neboli vo vedľajšom byte alebo jej povedali, že

boli. A aj ujo bol doma, jeho vždy deti zbožňovali z rodiny, že si ich vedel nakloniť, vždy tam radi chodili
a jej deti ho spomínajú, že A.. Svedkyňa do toho bytu nechodí, ale deti tam chodili a jej vraveli, že sa
šteklili, šaleli a vtedy si s manželom povedala, že už to tak nepôjde. Musela vysvetliť rodičom, že už
ich tam viacej nebudú posielať, že prečo k nim nebudú chodiť deti na prázdniny, na návštevy a ani na
rodinné oslavy, to si povedali doma, tiež si povedali, že treba začať chodiť ku psychologičke, lebo už to

bolo veľmi zlé v manželských vzťahov zasahovalo to do všetkého a vtedy v septembri sa rozhodli, že
im to povie. Prišli na návštevu v septembri a svedkyňa im išla odhodlane povedať o susedovi a vtedy
Táňa, jej sestra kývla, že tiež niečo zažila. Vtedy si uvedomila, že to museli byť tiež roky aj pri nej, lebo
to bolo vedľa v byte. Ešte nebola odhodlaná ísť na políciu ešte boli s manželom začiatkom októbra na
wellness pobyte, kde to prebrali či to treba riešiť, nakoniec išla v M. na políciu. V septembri rodičom

nedokázala povedať, čo sa stalo, iba oznámila, že by im chcela niečo povedať, čo sa týka B. a povedala,
a mamka spozornela, že vlastne trošku vie, hneď ju išla objímať a stískať, že jej je to ľúto. Táňa vtedy
kývla, myslím, že ďalej svedkyňa nič nevravela, nedošlo k žiadnemu vysvetľovaniu, ale možno iba o
tom, že tam deti nebudú chodiť. Po polícii v Košiciach sa stretla s Táňou a sa jej spýtala či niečo riešila,
tak jej povedala, že keď chce treba to povedať, keď má silu a keď vládze a I. na to, že samozrejme,

že vie, že to treba riešiť a že by nejakú pomoc potrebovala psychologickú alebo psychiatrickú, k čomu
ešte nedošlo. Sestrám v ten večer volala, ešte im to vravela pred 01. septembrom, že to chce rodičom
povedať, P. vedela, že čo a G. akoby, že nevie o čom sa rozprávame, ale zároveň aj ona na to reagovala,
že tiež niečo zažíva, niečo v tom smere. A potom v rozhovore s I. aj volala jednej aj druhej sestre, že
to je horšie ako si to myslela.

S obžalovaným nebola ďalej v dospelosti v kontakte, sa ho snažila nevnímať, nevidieť aj na rodinných
oslavách, keď začal niečo hovoriť, tak to šlo jedným uchom dnu druhým von. V roku 2013 mali svadbu
s manželom, manžel jej hovoril, že ho tam nechce vidieť, že samozrejme, čo povedala S. - tete v deň
svadby, že nechce jej manžela vidieť na svadbe, na čo ona reagovala, že to mala povedať skôr, že by
sa ako rodina zariadila inak, bolo to povedané urazene, že si dovoľujú žiadať, aby tam nebol jej manžel.

Tiež si spomenula, že 2 krát 3 krát boli spolu na pizzu, akože na rande. To sa len rozprávali a potom, keď
odchádzali, na chodbe si ju pritiahol a bozkával, využil každú chvíľu čo sa dala, keď ich nikto nevidel.
Čo sa týka jej orálneho uspokojovania obžalovaným nebolo to kvôli tomu, že by sa jej to páčilo, že to
vyhľadáva, nikdy si to neužívala vždy to bolo, že nech je to za ňou, nech jej dá peniaze a ide domov.
Často má pocit, akoby nebola vo vlastnom tele v tých chvíľach, akoby ho opustila, v tú chvíľu rozmýšľala

nad povinnosťami, domácimi úlohami. Popri tom ako by viedla normálny život paralelne, že nikto nevidel,
čo sa deje.

Svedkyňa, poškodená, K. F., nar. XX.XX.XXXX v prípravnom konaní dňa 01.02.2022 uviedla, že
obžalovaný je jej ujo, je to manžel sestry jej mamy. Ako veľká rodina sa navštevovali často, možno každý

druhý víkend, ale po tom, čo povedala rodičom, čo sa dialo tak chcela obmedziť príchody na oslavy,
takže nechodila častejšie. Obžalovaný ju sexuálne obťažoval, že ju obchytkával. Začalo to, keď mohla
mať 11 alebo 12 rokov (2015-2016) tak, že najprv prišiel ku nej, že aký materiál má na tričku, chytal ju po
prsiach a neskôr to prešlo k tomu, že ju volal do spálne. Hovoril, kde pracuje, že niečo s ponožkami, žetam má také materiály a si pozrie aký materiál má na tričku, pritom ju chytal rukami na prsiach. Prvýkrát
sa to stávalo na chodbách medzi dverami, neskôr ju ťahal do jeho spálne, keď boli oslavy a tam ju už
aj vyzliekol a tiež ju chytal len po prsiach. Uvedené sa stávalo asi raz do mesiaca. Na návštevy chodila

s rodičmi, nie sama. Prv si to neuvedomovala, až keď sa snažil ju obchytkávať bez trička tak jej došlo, že
sa to stávalo aj predtým a nebolo to len tak, že to nebolo omylom. Čo sa týka vyzliekania trička stalo sa
raz alebo dva krát, že jej povedal, že jej ide ukázať korytnačky alebo niečo také a zatiahol ju do spálne,
kde jej dal pod tričko ruky a chytal po prsiach, pričom stuhla od strachu a potom sa snažila ísť preč.
Počas toho naznačoval, aby bola ticho, pričom rodičom to nepovedala, lebo bola vystrašená a sama

bola prekvapená, čo sa stalo. Myslí, že sa aj sám obžalovaný zľakol, potom sa to už nedialo. V tej spálni
sa to mohlo diať medzi 12. - 14. rokom. V 11.-12. rokoch ju chytal po prsiach cez tričko, 12.-13. rokoch
pod tričko. Stávalo sa to na chodbách a v jeho spálni.
Asi v štrnástich rokoch, to povedala rodičom prostredníctvom listu. Obsahom listu bolo, že ju obťažoval,
že tam nechce chodiť a či zavolajú políciu alebo niečo také. Keď sa s ňou rodičia o tom rozprávali, im
povedala, že to nechce riešiť, že sa niečo bude diať v rodine, preto to riešiť nechcela. Ten list nechala

ráno doma na linke a šla ráno do školy s tým, že keď budú doma si prečítajú, že im napísala list. Neskôr
prišla mama, nech povie viac, už si presne nespomína, čo jej povedala o tom, že ako sa jej dotýkal na
prsiach. Na iných miestach sa nedotýkal. Bolo medzi nimi aj objímanie, ale akože rodinné. Čo sa týka
tých obchytkávaní tak ju ako keby zozadu chytil rukami a akože jej chytal prsia. Najprv to bolo cez tričko
a potom, keď prišiel zozadu, tak išiel na holé telo. Už si nevie spomenúť, či tričko dal dole celé alebo ho

nadvihol. Sama sa nevyzliekla. Čo sa týka ťahania do izby ťahal ju tam, aby sa tam išla na niečo pozrieť,
že jej niečo ukáže. Najprv nešla, a tak ju potiahol aj pred inými osobami, všetci si mysleli, že jej chce
ukázať zvieratká. Ešte si pamätá, že ju neskôr, akoby chcel odviezť do pivnice s takým niečím, aby mu
šla s niečím pomôcť, avšak nikdy tam nešla. Napríklad dažďovú vodu pre kvety zobrať alebo niečo také.
Tiež raz spala u sesternice I. J. a má pocit, akoby túto sesternicu pred ňou obchytkával tak, že zašiel

akoby rukou pod perinu, nejak divne na nohu. Myslí, že jej rodičia boli vtedy v práci. Svedkyňa spala na
posteli a Tatiana dole na zemi na matraci. Sesternica bola vtedy na mobile, ako keby jej dal ruku pod
paplón a sa jej dotýkal. Oni sú totiž susedia a majú stále otvorené dvere, prešiel jej po nohe, panve bolo
to pod perinou, ale videla ako sa hýbe. Mohlo to byť okolo 12tich rokov ich veku, sesternica mohla mať
13 alebo 14 rokov. Sesternice sa na to nepýtala, lebo sa bála, že by vlastne povedala na seba, že by

všetci vedeli, čo sa deje. Pod pojmom sexuálne obťažovanie vníma obchytkávanie na miestach, ktoré
sa vnímajú sexuálne-prsia, zadok, vagína penis.
O týchto udalostiach povedala ešte svojej psychologičke M. I. a pár kamarátom. Psychologičku
navštevuje z tohto dôvodu, chodí ku nej už od októbra novembra. Už skôr sa pýtala rodičov, aby začala
chodiť, ale stále sa k tomu nedostali. K psychologičke chodí preto, lebo sa z toho necítila dobre, mala

pocit, že má z toho silné úzkosti, mala úzkosť bála sa ísť von. Vie, že jej sesternica podala oznámenie
na obžalovaného, povedala jej to mama.
Potom čo to povedala rodičom sa už tam snažila veľmi nechodiť a keď už išla tak bola od obžalovaného,
čonajďalejanikdeužneodchádzala,bolobydivnékebyniečostálevynechávala.Otáľalatospovedaním
rodičom preto, lebo sa bála, že rodine poškodí, že jej neuveria a, že by to uškodilo tete, ktorá sama

pracuje ako predavačka a tak by to uškodilo aj deťom, nemali veľa peňazí tak rozmýšľala, aby ich uživila,
keď obžalovaný nepracuje.

Svedkyňa, poškodená P. Q., E. J., nar. XX.XX.XXXX v prípravnom konaní dňa 21.12.2021 uviedla, že
obžalovaný je manžel sestry jej mamy. Obžalovaný sa svedkyne dotýkal na intímnych miestach hlavne

okolo vagíny,bolitoneželanédotyky.Snažilasatovsebepotlačiťanevnímaťto,žesatodeje,nemyslieť
na to, zabudnúť na to, keďže nerátala s tým, že to dôjde až do takéhoto štádia. To, čo sa dialo si začala
potom uvedomovať, že to nie je správne, že je to zvláštne, že sa jej to nepáči. Myslí, že to, že sa jej to
nepáči začala vnímať na 1. stupni základnej školy okolo 4. ročníka alebo 3. tak nejak, ale nevie úplne
presne. Obžalovaný bol u detí obľúbený, chodievali k nemu sa hrávať, mal PlayStation. Vždy bolo u

neho veľa detí a bolo prirodzené, že, keďže bol aj sused a býval pár metrov od nich tam občas chodili
a tiež tam chodili aj samotné. Keď bola sama, hrala hru tak si sadol za ňu a začal ju nejako chytať,
pamätá si, že sedela na okraji sedačky, obžalovaný si sadol za ňu a rukami ju objímal tak, že rukami
siahal do oblasti vagíny, nevie uviesť či toto je prvá spomienka na udalosti, chronologicky to zoradiť
nevie. Spomína si na to tak, že keď je smutná alebo večer nevie zaspať tak sa jej to v podstate vynára

v hlave ako sa jej dotýka, má pocit, že okrem spodných častí sa jej dotýkal aj niekde inde, ale to už si
nepamätá. Snažila sa na veľa vecí zabudnúť nespomínať na ne a neriešiť ich, a preto hovorí veci, o
ktorých si pamätá. Čo nevie zabudnúť, je, že ju hladkal okolo pyskov ohanbia. Pohladkanie bolo až také,
že nebolo, akoby po povrchu a už to bolo aj viacej dozadu bola to taká stimulácia, nevie či ju hladkal ajhore. Väčšinou to bolo také, že on prišiel, sadol si za ňu a už vedela, že sa to blíži alebo, že prišiel do tej
miestnosti a už bola taká stŕpnutá, že či aj dneska bude ten deň, keď si za ňu sadne zas to bude robiť
alebo či to zvládnu bez toho, žeby si ju všimol. Nevie uviesť, prečo tam chodila, keď mala taký stres, ale

asi sa to snažila v sebe popierať. Obžalovaný bol taký veľmi obľúbený, že by bolo veľmi zvláštne, keby
tam všetci chodili a svedkyňa by tam nechodila, snažila sa okolo toho nerobiť rozruch.
Čo sa týka stupňovania tak si pamätá, že po nejakom čase, keď už si bola vedomá, čo sa deje, sa jej
pýtal, že či by si nechcela nejako privyrobiť, že či by sa jej nezišli nejaké peniaze navyše alebo niečo
podobné, na čo sa nejak zháčila, potom to skúšal ešte raz nejako podobne, načo čo mu povedala, že nie

a odvtedy sa jej to nepýtal a hlavne už odvtedy mala s tými jeho úkonmi pokoj. Bolo to pre ňu zvláštne,
ale zároveň sa z toho tešila a mala radosť a už začala aj príjemnejšie chodiť ku nim, lebo manželka
obžalovaného je tiež super teta. K tomuto ponúkaniu peňazí, respektíve k ukončeniu týchto úkonov
muselodôjsťaspoňna2.stupnizákladnejškoly,čovyvodzujeztoho,žesajejpýtalčijejchýbajúpeniaze
a či možno nechce niekde chodiť von a von začala chodiť až na tom 2. stupni. Nevie presne, ale myslí, že
to mohlo skončiť v nejakom 6. ročníku. Ďalej uviedla, že chodili na opekačky, respektíve na veľký guláš

tak hrávali schovky v lese, kde sa schovávali a obžalovaný sa šiel schovať s ňou, kde ju vlastne zase
objímal, zase využil chvíľu na to, aby ju hladkal, čo jej tiež bolo nepríjemné, zvláštne. Obžalovaný vtedy
býval vo vedľajšej bytovke, nie ako teraz, že bývajú na jednom poschodí. To obťažovanie sa stávalo
možno raz do týždňa. K obžalovanému išli preto, aby mali tú hru, nakoniec niekto odtiaľ odišiel a ostala
tam sama. K obžalovanému sa chodili hrávať dvojčatá M. jej ujovia, ale sú o 3 roky mladší ako svedkyňa.

Tiež má spomienku, že šla k ujovi v noci prespať, bola sama lebo chcela hrať hry a tajne dúfala, že
obžalovaný si na ňu nespomenie a bola tam aj jej teta S., čiže neboli úplne sami. Ľubka potom išla spať,
svedkyňa spala u nich v obývačke na gauči a obžalovaný tam ostal pozerať televízor, kedy vstal a išiel
po baterku a dvíhal jej perinu a svietil si baterkou a videl ako spí a cítila presne, že ju hladká, dvíha
jej pyžamo. Veľmi sa bála ako ďaleko zasiahne, a čo sa bude diať. Na to prišla S., čo počul asi aj on

a stihol sa dať do nejakého kľudového režimu a S. mu povedala, že už je veľa hodín, že má ísť spať
a nemá pri nich pozerať telku. Svedkyňa mala strach, že keď to niekomu povie, že jej nikto neuverí a
tiež jej nikto neuverí ani preto, lebo ho má každý rád, že sa to nikomu inému okrem nej nedeje, akoby
to mohla dokázať. Bol to taký zvláštny pocit, že musí stále hrať to, že majú dobrý vzťah, lebo jeho má
predsa každý rád, aj ona ho má rada a nie je problém tam ísť spať. V jej prípade to bolo iba o hladkaní

bolo to viac stimulovanie, ale stále to bolo hladkanie. Teraz zistila, že sa to týkalo aj jej sestier, hlavne
Táni, čo si vyčíta.
Vie, že raz sa to svedkyňa snažila povedať jednej kamarátke, ale znelo jej to strašne neuveriteľne, tak sa
v nejakej časti zasekla, ani netuší či kamarátka pochopila, čo jej chcela povedať. Bolo to v období, keď
začínali strednú školu alebo ukončili základnú, hovorila to už takým retrospektívnym spôsobom, potom

to hovorila už, keď bola dospelá a žila v B., keď už mala vážne vzťahy, lebo jej to ako keby komplikovalo
život, vždy mala problém pri novom vzťahu prejsť do nejakých intímnych vecí alebo celkovo už len začať
vzťah. Možno to spomínala dvom alebo trom ľuďom. V čase, keď sa jej to malo diať to nespomínala
nikomu. Čo sa týka sestier si nespomína na 100 %, že by sa o tom rozprávali, nikdy nie otvorene možno
niekedy v nejakých náznakoch, ale nevie.

V neskoršom veku vnímala D., s ktorou chodila von v jednej kamarátskej skupine, že má peniaze, sa
tomu čudovala a nejakým spôsobom jej vtedy doplo. Bavili sa o tom, či má tie peniaze od B. alebo ako
sa k nim dostala, pričom nevie či jej to povedala, ale myslí, že aj tak vedela, že peniaze má od neho.
D. bola z toho nervózna nechcela sa o tom rozprávať, čím jej podozrenie potvrdila, uvedené sa mohlo
stať, keď už boli na strednej škole a až teraz neskôr zistila, že D. to hovorila rodičom, ale matka nikdy

za svedkyňou neprišla, či sa to aj jej netýka. Teda si myslí, že sa to snažili buď vyriešiť v tichosti, aby
ich do toho nezapájali. O tom, že by mala byť obťažovaná aj G. sa dozvedela asi pred pol rokom, keď
sa o tom rozprávali so Stankou, o čom dovtedy vôbec nevedela
Myslí, že z toho vyviazla relatívne skoro, ale nie je úplne v poriadku, ale už sa k tomu vracať nechcela.
K B. chodili sami, bola s ním sranda, mal PlayStation. Sama si nevšimla, že by hladkal aj niekoho

iného. Inak sa správal normálne. Nemala pocit, že by bol nejaký iný. Robil si srandu, so všetkými sa
rovnakošalel,nepostrehla,žebysavenovalinakkchlapcomadievčatám.Odbornúpomocnevyhľadala.
So psychológom alebo psychiatrom to neriešila, rozprávala sa o tom s manželom, s ním rieši takéto
veci, má s ním blízky vzťah. Na druhej strane zapla svoj obranný mechanizmus, všetko zabudnúť
najmenej si pamätať. Keď boli nejaké emočné výkyvy alebo niečo podobné, vtedy sa jej vynárali nejaké

konkrétne spomienky, ale odviedla dobrú prácu. Rodičov chodí navštevovať, obžalovaný už jej príde
taký asociálnejší teda, keď sú na nejakom spoločnom obede alebo niečo podobné tak v podstate nevie,
kde sedí a pozerá do vetra, občas sa s niekým porozpráva, ale väčšinou to je také, že sa s niekým
rozpráva – jeden, dvaja ľudia. Nie je to také ako niekedy, čo si pamätá, bol taký stredobod pozornosti.Keď bola mladšia bol obľúbený, je viacej utiahnutý a je pre ňu jednoduché ho teraz ignorovať. Takéto
aktivity sú možno 3-4 krát do roka, keď tak prehodia spolu jednu vetu, ako sa svedkyňa má, svedkyňa
sa nesnaží robiť drámu.

Svedkyňa, poškodená G. J., nar. XX.XX.XXXX v prípravnom konaní dňa 26.11.2021 uviedla, že
obžalovaný je manžel sestry jej mamy. Keď boli deti, bývali v Kišovciach 254, kde obžalovaný býval
vedľa nich. Pamätá si ako prišiel do rodiny ako frajer jej tety S., mal veľmi dobrý vzťah s deťmi, často
sa s nimi šalel, hral, zabával ich, ako deti ho mali strašne radi, lebo sa im venoval.

Následne sa odsťahovali (obžalovaný s rodinou) na adresu číslo XXX, kde nastal taký väčší kontakt,
najprv taký, že ich zvykol občas na seba pritlačiť vie, že im tisol pusy na líca. Vtedy mohla mať viacej
ako 8 rokov, muselo to byť už potom presťahovaní, nakoľko dovtedy si to nepamätá. Obžalovaný si
vždycky hľadal zámienky, o čom sa vždycky bála hovoriť, lebo jej to pripadalo, že je to ich vina. Vždy
ich volal, že sa majú ísť hrať na PlayStation alebo zbieral cédečka a tvrdil, že jeho dodávateľ mu ich
vie dať zadarmo, a že on už má všetky cédečka aké chce a že, aké by chceli oni. Boli deti a neprišlo

jej to čudné, boli tam zámienky s tým, že to robil aj pred ich rodičmi a vždy prišiel s tým, aby sa prišli
k nim zahrať, že má nejakú novú hru.
Často k nemu chodievala so svojimi dvoma ujami dvojičkami a tak mala pocit, že to bude dobré, ale
časomjejtozačalobyťnepríjemné.Vedela,žeužnechcechodiťknimnanávštevu,taksanatúnávštevu
snažila chodiť vždycky len s nimi, ale vždy si obžalovaný našiel nejaký moment, že ich odtiahol do izby

alebo niečo a zvykol ju tak nejak objímať a potom začal rukou chodiť pod tričko, vtedy už mohla mať
aspoň 10 rokov.
Keď ich volal na hru vedela, že to bude obnášať aj nejaké chytanie, robieval to totiž pravidelne, že ju
objímal alebo niekde chytal. Dotýkal sa jej na prsiach, čo prišlo po tlačení na seba, hladkal ju po pod
tričko, hladkal ju po prsiach. Nič predtým nehovoril, boli to také momenty, že napríklad ako odchádzali a

ešte vyšiel za nimi bola niekde na chodbe sa prišiel rozlúčiť a tam si svedkyňu na seba pritisol, natlačil
na seba a potom šmátral rukami. Má jednu skúsenosť aj s dolnou časťou jej tela, kde raz ju vytiahol
k nim na návštevu, S. nebola doma, svedkyňa bola v obývačke hrala sa na zemi mohla mať vtedy asi
11 rokov, sadol si k nej, vtedy aj dole vošiel rukou a použil aj prsty. Prisadol si nejako z boku, hovoril to
najhoršie, čo v živote počula, že má uvoľniť nôžky, silou sa dobíjal, nemôže povedať, že by sa jej podarilo

ubrániť, ale skončilo to iba pritom. Snažil sa dostať do jej pošvy, pričom jej vošiel pod gaťky, jedným
prstom vošiel do pošvy. Snažil sa tam aj niečo robiť vie, že na ňu tlačil celý čas, snažila sa držať nôžky,
potom prestal, trvalo to asi polhodinu. Rozprával jej pri tom, aby sa uvoľnila, že mu to má dovoliť, mala
11 rokov. Okrem tlačenia rukou dole, keď sa snažila neuvoľniť nohy, iné násilie nepoužil. Čas vyvodzuje
z toho, že keď mala 12 rokov bola s kamarátkami, ktoré hovorili, že muži si môžu honiť a že aj ženy sa

dajú uspokojovať rukou, že sa to volá prstovanie, vtedy si uvedomila, že to zažila. Toto urobil iba raz.
Následne potom to bolo stále pri nejakom objímaní a hladkaní pŕs. Myslí, že to trvalo do jej pätnástich
alebo štrnástich rokov, nakoľko na strednej škole to už nebolo. Výslovne sa mu už potom vyhýbala a
vedela, že je to niečo, čo nechce, a čo nemá ani on robiť, a už sa vedeli aj viacej brániť. Vedela o tom,
že sestry o tom vedeli, ale nehovorili o tom, povedala o tom iba svojmu terajšiemu priateľovi, ktorý nevie

detaily iba to, že sa to dialo. Myslí, že D. sa dotýkal asi najviac, lebo za ňou aj najviac chodieval, hľadal
si nejaké dôvody, aby bol pri nej. So sestrami o tom nehovorili, ale vedeli, že sa to deje. Čo sa týka
miest, okrem jeho bytu chodil v kuse k nim. Myslí, že čakal kým rodičia nebudú doma, tak aj vtedy ich
obťažoval, ak doma boli tak ich zavolal k nim, že sa môžu ísť zahrať.
Časom si začal uvedomovať, že jej to vadí snažila sa tomu vyhnúť, ale obžalovaný to robieval tak, že

prišiel aj pred rodičmi, že či dievčatá nemôžu ísť na návštevu, lebo má nejakú hru alebo niečo. Vie, že
nemohla povedať rodičom, že nejde, že sa to tam bude diať. Chodil s takýmito zámienkami. Vždy prišiel
nejaký moment, že už sa to nedalo obísť. Vie, že už, keď boli staršie sa o tom bavili so sestrami a vtedy
D. išla za rodičmi, že majú s ním takúto skúsenosť, a že ho nemajú radi, ale nepamätá si reakciu rodičov,
marí sa jej, že im mamka povedala, že tam nemajú chodiť.

Svedkyňa, poškodená, I. J., nar. XX.XX.XXXX v prípravnom konaní dňa 04.04.2022 uviedla, že
obžalovaný je manžel sestry jej mamy. Začalo to, keď sa presťahovali do nového bytu a on bol jej sused.
Sú 4 sestry. Už nebývala so všetkými setrami, bola najmladšia. Začalo to v roku 2012, k decembru 2012
má už také spomienky. Obžalovaný sa venoval mäsožravým rastlinám a jej mamu to zaujalo a tak sa

mama rozhodla, že aj s tým začne, mama chodila za obžalovaným, prosila ho o rady alebo obžalovaný
nosil napríklad dažďovú vodu, ktorú zbieral, pomáhal jej mame starať sa o tie rastliny. Čiže často chodil
len preto, že by napríklad doniesol len vodu vo fľašiach alebo sa išiel pozrieť na kvety, čiže to nebolo
divné. Tak sa to bralo, že vlastne je to rodina a návštevy sa nebrali ako niečo divné.Čo sa týka obťažovania vie, že to nebolo naraz zhurta, ale začalo to postupne, prišiel ku nim skontroloval
kvety, potom prišiel za ňou, a keď niečo robila, napríklad sa hrala na tablete tak sa postavil k nej a sa
pýtal, čo robí, vtedy mala okolo 9, 10 rokov. Povedala, čo robí a postupne začalo, že keď sa ku nej

postavil tak už jej dal ruku na plece, na koleno jej položil ruku, čo tiež nebrala ako nič divné, pretože sa
stáva, že sa ľudia dotýkajú, keď sa s niekým rozprávajú, tiež mala 9 rokov a si to neuvedomovala, aj tým
to môže byť. Neskôr už začal obchytkávať jej prsia cez tričko najskôr tak zhora, neskôr jej išiel rukou
aj pod tričko a pod podprsenku. Začiatok nevie presne uviesť, ale vie, že keď mala 14-15 rokov, tak to
bolo niečo, čo sa dialo v kuse a v tom veku to už bolo také, že už jej neobchytkával len prsia, ale prešiel

aj rukou do rozkroku, stál nad ňou a obchytkával ju. Nie je si istá, kedy to začalo bolo to celkom dlho,
nepamätá si presne začiatok, ale v tých štrnástich pätnástich rokoch to už bolo také, že neobchytkával
len prsia, ale jej išiel prstami aj rukou do rozkroku.
Prsty jej strkal do vagíny, vytiahol a potom ich tam dal znova. Chvíľku to trvalo a potom to prestalo a
odišiel. Čo sa týka bránenia sa, napríklad sa snažila ho odstrčiť, dať jeho ruky preč z nej, niekoľkokrát
mu povedala, že nech ide preč. Niekedy sa aj spýtal, či môže, asi trikrát, načo odpovedala, že nie, na

čo reagoval, že prosím, avšak stále mu hovorila, že nie, na čo odišiel, avšak onedlho sa vrátil, akoby
sa nič neudialo a postavil sa k nej, dal na ňu ruku a robil si svoje. V tom veku štrnástich, pätnástich
rokov si začala uvedomovať, že čo sa deje a začala to vnímať inak. Raz sa stalo, že keď bola v kuchyni,
nebol vôbec nenápadný. Nič sa nesnažil zakryť, objal ju tak, že ju chytil, že nemohla veľmi hýbať rukami.
Zľakla sa a od strachu si čupla na zem, obžalovaný si čupol, s tými prstami jej strkal do genitálií a bolo

to také agresívnejšie, ako to bolo predtým. Väčšinou ku nej chodil tak, že sedela v izbe a prišiel za ňou,
sa jej pýtal, čo robí a pomaly jej dal ruky na plece tak potom pokračoval na prsia alebo išiel do vagíny.
Nebolo to také, že by robil v kuse to isté, svedkyňa nikdy nevedela, čo príde.
Najčastejšie sa to stávalo v jej izbe. Vie ešte, keď boli na oslave u babky, ktorá býva v dome, kde
často chodili do hornej izby, bola spolu s ňou jej sestrenica K., mali pustenú telku a dospelí ich chodili

kontrolovať a raz prišiel aj obžalovaný. Čupol si k posteli, na ktorej ležala zakrytá perinou a pýtal sa, že
čo pozerajú. Ako mu odpovedali, čo pozerajú tak ju pod perinou začal obchytkávať, že jej ohmatával
prsia, nevie či si to sesternica všimla. Nevie presne koľko mala vtedy rokov, má len takú tú spomienku.
Uvedené sa stávalo hlavne, keď rodičia neboli doma, ale aj keď boli doma. Otec, keď bol doma, bol
väčšinou na záhrade, a keď bola doma mama tak sa jej spýtal, porozprával sa s ňou, potom sa išiel

pozrieť náhodou do izby. Možno to matke nebolo zvláštne, nakoľko obžalovaný je dosť populárny, čo
sa týka detí v rodine, obžalovaný sa s nimi často hral, čiže možno to nebrala ako niečo také, že by
sa mala báť. Snažila sa matke naznačiť, že keď boli oslavy tak ju prosila, aby tam nemusela ísť, keď
si k nej sadol, tak si sadla preč, ale asi si nič nevšimla. S mamou sa o tom nerozprávali, dokým sa
nezačalo vyšetrovanie. Čo sa týka sestier či kamarátok nechcela o tom hovoriť, nakoľko tam bol veľmi

blízky rodinný vzťah, tak mala pocit, že ju nepochopia alebo jej povedia, že si vymýšľa, že to tak nie je.
So sestrami nič nepreberala. Až neskôr jej spomínala matka, že jej dávajú niektoré veci zmysel, že si to
mohla všimnúť, ale nevšimla si. Svedkyňa o tom nikomu nehovorila, lebo rodičom to hovoriť nechcela,
keďže tam bol veľmi blízky rodinný vzťah, mala pocit, že ju nepochopia, alebo povedia, že si vymýšľa.
Čo sa týka frekvencie, predtým ako išla na strednú školu, tak sa to stávalo každý deň, niekedy, neprišiel

pretože bol v práci, ale myslí, že keď bol doma za ňou chodil stále, po tom ako nastúpila na strednú
školu, ktorá je v M. bola celý týždeň na internáte a cez týždeň sa tak nedialo nič a cez víkendy za ňou
niekedy prišiel. Čo sa týka obdobia na Základnej škole má pocit, že to bolo viac dní, kedy za ňou prišiel
ako neprišiel. Snažil sa ju podplatiť dá sa povedať, zbierala kartičky, hudobné albumy, čo vedel a veľmi
často s jedným prišiel s tým, že jej ho dá keď, mu dovolí ju obchytkávať to bolo vtedy, keď ju o to prosil,

aby mu dala dovolila ohmatať jej telo a povedala mu, že to nechce a odišiel preč akoby sa urazil, neskôr
sa vrátil, akoby sa nič neudialo.
Prvýkrát to povedala, keď to vytiahla jej sestra D. E., keď boli u nich. Mama sa jej pýtala, prečo ku nim
nechodia a vtedy D. povedala, že kvôli obžalovanému a aj vtedy sa jej spýtali, že či vie, že akože prečo
a prikývla.

V tých začiatkoch sa jej obžalovaný pýtal či ju môže vyfotiť, čo bolo predtým ako mala 14 a 15 rokov bol
ten prelom, kedy už vlastne vedela o všetkom aj to vnímala normálnejšie, načo mu povedala, že nie.
Začalo sa to pred štrnástim rokom, čo ju ohmatával na prsiach a genitáliách a strkal prsty dovnútra.
Dotyky po kolenách a pleciach boli, keď mala približne 9 rokov a rozhodne nie hneď, ale po nejakých
pár mesiacoch to prešlo na prsia a genitálie. Obdobia, že by to nerobil si nepamätá.

Svedkyňa, poškodená, I. J., nar. XX.XX.XXXX v prípravnom konaní dňa 05.11.2021 uviedla, že je
najmladšia zo štyroch sestier. Ujo je jej sused odkedy sa presťahovali a je to manžel maminej
sestry. Začalo to okolo roku 2012, keď sa presťahovali, mohla mať okolo 9 až 10 rokov, vtedy si toneuvedomovala,čosadialo.Bývalasamadoma,keďžerodičiapracovali.Boločasté,keďžebolisusedia,
ktorí bývali oproti nim, že oni, to je rodina obžalovaného a aj jej rodičia chodili často na návštevy. Mama
mala kvety, mucholapky, obžalovaný tiež pestoval mucholapky. Obžalovaný s mamou riešil, aké kúpiť,

pomáhal jej, nosil jej veci, vodu. Často k nim chodil, pozrel sa na tie kvety, ako sa im darí, potom
odišiel preč. Postupom času, keď sa išiel pozrieť na tie kvety tak potom už prišiel aj ku nej, pýtal sa, čo
robí a podobne. Mala vtedy tablet, na ktorom sa hrala, tak mu povedala, že napríklad pozerá video a
podobne. Potom sa to začalo stupňovať tak, že jej dal ruku, napríklad na rameno, čo jej prišlo divné,
lebo nikdy nemala rada, keď sa jej ľudia dotýkali, tak mu dala ruku preč a neriešila to, lebo sa stáva,

že niekto niekoho chytí len tak. Obžalovaný potom postupne jej postupne začal chytať, hladkať nohy
aj ruky, toto trvalo dlhšie a robil len toto. Svedkyňa vtedy nevedela, čo to je a potom trošku neskôr, ju
začal obchytkávať. V neskorších časoch už mala 12 - 13 rokov, keď jej šiel pod tričko. Keď mala 12
rokov mala viac rozumu a už mu vedela povedať, že nech jej dá pokoj, tak jediné, čo urobil, že sa urazil
a odišiel preč. Keď vošiel rukou pod tričko, ohmatával jej prsia, išiel pod podprsenku. Keďže to bolo
trocha neskôr vedela, že je to nesprávne tak vždy robila niečo pri tom, keď za ňou došiel, napríklad

písala úlohy. Nemala sa ako veľmi brániť pred ním, čiže snažila sa mu dať ruky preč a povedať, nech
jej dá pokoj. Hocikedy sa urazil a odišiel preč, potom zas pár dni sa nič nedialo, akoby trucoval, ani sa
nepozrel a zase sa vrátil a pokračovalo to, ako keby sa nič nedialo, akoby mu nič nepovedala, neskôr
začal chodiť do nohavičiek, čo mohlo byť okolo trinástich rokov. Vtedy sedela, keď za ňou došiel, stál
nad ňou nahol sa ruky mu išli všade, kde mohli, došiel až na kožu a strkal prsty z predu, čo mohlo byť

v trinástich rokoch. Snažila sa ho dostať od nej preč, a keď bol od nej preč, tak sa mu snažila povedať.
Niekedy neprišiel vôbec, niekedy i niekoľko krát za deň prišiel, do týždňa mohol tak 3 možno 4 krát prísť,
nie každý deň. Raz bola v kuchyni, prišiel za ňou bola už v pozore, dávala si pozor, prišiel za ňou zo
zadu, mala vtedy asi 14 rokov a on ju uchopil, aby sa nemohla pohnúť a dal jej ruky pod tričko, načo si
čupla na zem, aby sa nemohol k nej dostať, ale aj tak sa k niečomu dostal, pretože bol silný.

Možno tým, že sa fakt hodila na zem mu nič nedovolila tak si myslí, že on preto potom odišiel preč,
akoby sa nič neudialo. Jednou rukou si ju vtedy držal druhou rukou obchytkával prsia išiel s ňou na zem,
ako čupela bol agresívnejší, ju obchytkával, snažil sa dostať do nohavíc ako vždy a tým že čupela bolo
to preňho ťažšie čiže asi, keď si myslel, že sa nedostane ďalej tým, že sa bránila sa postavil a odišiel
preč. Potom aj naďalej za ňou chodil, táto situácia sa už, ale neopakovala, ale chodil ohmatávať prsia

alebo do nohavičiek, vchádzal pod nohavičky dostal sa aj k intímnym partiám, do vagíny vošiel prstami.
Vtedy mohla mať tak 12 rokov. Ešte si pamätá, že boli na rodinnej oslave u babky, kde na pôjde je 1
izba a kde bola so svojou sesternicou, ležali v posteli a pozerali telku a prišiel tam obžalovaný ujo A. B.,
so sesternicou boli pod perinami a ako ležala v posteli si čupol využil situáciu aj vtedy ju obchytkával,
tak že vopchal svoje ruky pod perinu chytil ju na prsiach. Čo sa týka koncu k tomu uviedla, že kvôli tomu

chovaniu odišla do M., aby od neho bola, čo najďalej. Stávalo sa, že prišla na prázdniny domov, potom
už bola zamknutá a keď sedela doma tak počula kľučku ako sa stláčala.
Keď za ňou prišiel, napríklad tak sa pýtal, že čo robí na počítači, a také veci, začal normálnu komunikáciu
a potom to prešlo k tomu, čo opisovala. Kamarátkam sa nezdôverila. Sestrám ani mame to nepovedala,
nevedela ako, že tu je nejaká situácia, mala pocit, že sa to deje len jej, je ťažké začať konverzáciu, že

Vás zneužíva sused. Začala o tom rozprávať, keď to začiatkom septembra spomenula sestra D. lebo sa
riešilo, že oni už nechcú chodiť do M., pretože má malú dcéru a vtedy, sa dozvedela, že sa jej to dialo,
dozvedela sa, že to prežili aj ostatné sestry, vtedy si povedala, že povie aj, čo sa jej udialo.
Nedával jej odmeny, ale snažil sa ju podplácať. Jedna z jej záľub je počúvanie pesničiek KPop, keď
vyšiel nový album, si ho kúpila. A obžalovaný za ňou došiel jedného dňa s albumom a že tu ho máš, že

je pre teba, na čo mu povedala, že nechce. Aj tak jej ho strčil do rúk a odišiel. Doniesol jej asi 4. Vždy,
keď jej ho dal tak sa jej spýtal, že či by ho na chvíľku nemohla pustiť nepovedal, že kde, ale pochopila,
že ohmatávať, čo mu nedovolila.
Čo sa týka prsta, ten dal dovnútra potom znovu von, v tú chvíľu to opakoval častejšie. Tie veci jej robil
aj keď bola mama doma, bola v inej miestnosti tiež za svedkyňou prišiel tak nenápadne obchytkával ju

hlavne na prsiach, išiel aj pod nohavičky.

Svedok A. J., otec poškodených D. E., I. J., G. B. a P. Q. uviedol, že s obžalovaným mali dobrý vzťah,
bývali spolu cez chodbu dvoch bytov. Svedkove deti chodili k nim a ich deti chodili ku svedkovi, bývali
akoby v jednom byte. O udalostiach sa dozvedel pred rokom, keď mala mať druhá dcéra 30 rokov. D.

vtedy povedala, že ju obžalovaný obťažoval, pričom tam bola dcéra I., ktorá uviedla, že sa pokúšal
obťažovať aj ju. I. sa svedkovi priznala, že sa o niečo pokúšal, že mala s ním problémy. Ďalšie veci nevie
a vedieť nechce. Zistil, že deti veľmi túžili mať PlayStation, keďže mali 4 deti, tak ho kúpiť nemohol,
ale obžalovaný ho okamžite kúpil a lákal na to deti, čo odvodil z toho, že tam deti chodili. To, že hraliPlayStation, odvodil z toho, že keď chodili aj na oslavy, deti sa okamžite posadali a hrali hry, postupne
si to pospájal.
Keď G. začala chodiť na umeleckú školu do M., začala pracovať s PC, vtedy obžalovaného pristihol,

ako jej stojí za chrbtom, a jeho odpoveď na to, čo tam robí bola, že ako výborne maľuje, tieňuje. Takisto
sa bol obžalovaný pýtať, ako sa niečo s PC robí. Za tým PC len stál, svedok nič nevidel. Uvedené sa
stalo ešte na starom byte. Teraz, keď bývajú blízko pri sebe, manželka začala mať záujem o pestovanie
mäsožravých rastlín a z toho dôvodu chodil často k nim do bytu sám. Keď svedok vyšiel napr. z pivnice,
videl obžalovaného, ako je u nich v byte, prípadne videl vodu na zalievanie rastlín na chodbe. Byt

nezamykali. G. začala chodiť na strednú ako 15 ročná.
Čo sa týka I., tá mala rada skupinu BTS a hneď sa aj obžalovaný začal zaujímať o túto skupinu a tiež ho
rovnako videl asi 3 krát za chrbtom I., ako robila niečo na PC. Čo sa týka tej kapely BTS, vtedy mohla
mať I. asi 15 rokov, a za tým chrbtom ho pristihol aj teraz asi pred 2 rokmi, keď bola Corona.
Asi 3 roky dozadu sa začala D. obžalovanému veľmi vyhýbať. Ostatné dcéry, si nevšimol, žeby sa
vyhýbali obžalovanému, ale si vždy vyčítal, že mu všetky dcéry odišli preč. Odišli na vysoké školy a už

sa nevrátili ani jedna.
Vzťah dcér s manželkou označil ako dobrý, porozprávali sa. Vedeli sa porozprávať aj o vážnych veciach,
čo usudzuje z toho, že mali blízky vzťah. Čo sa týka vzťahu jeho manželky s manželkou obžalovaného,
mali spolu blízky vzťah, ani teraz ju neodsúdila. Z počutia sa dozvedel, keď mala mať D. svadbu, 6-7
rokov dozadu, že povedala švagrinej, aby tam obžalovaný nešiel, počul to od manželky. Keď sa snažil

rozprávať so D., čo sa stalo, tak mu neodpovedala, bol tam len plač a slzy. To už bolo teraz v tomto roku.
Obžalovaný sa nasťahoval do obce okolo roku 2000, hneď po svadbe. Oni vtedy kúpili byt, banícke
bytovky to boli, svedok býval v bytovke vzadu, svokra vpredu a oni medzi nami. Bezprostrednými
susedmi sa stali asi 13 rokov dozadu, asi v roku 2009-2010.
Nevie, či PlayStation bola kúpená v hornom alebo dolnom byte. Čo sa týka hrania PlayStation deti tam

chodili spoločne, ale aj sami, bolo to rôzne, ako boli doma.
Počas navštevovaní základnej a strednej školy nemuseli absolvovať žiadne liečenie so žiadnou dcérou,
ani psychiatrické liečenie. Čo sa týka školských výsledkov, u P. tá bola dvojkárka, D. chcela byť
jednotkárka, čo sa jej aj darilo, G. bola dvojkárka, potom mala nejaké problémy, na strednej škole bola
jednotkárka, všetky skončili vysoké školy. P. je F., D. je C. a G. je doktorandka, I. chodí na gymnázium do

M., teraz končí, nemá zlé známky, je to 5. ročné štúdium. Čo sa týka dievčat a ich vzťahu s rovesníkmi na
základnej a strednej škole, tak mali kamarátky, chodili vonku, bavili sa spolu. S deťmi si nevšimol žiadne
problémy. Čo sa týka ich detstva, tak by povedal, že bolo dobré. Čo sa týka kamarátok ako začala P.
a D. chodiť do H., chodili do detského speváckeho súboru a tam mali kamarátky.
A. T., bol ich sused chodil s G. asi 1 rok, boli priatelia a bolo to v čase, keď mala 18-19 rokov, tomu bránili,

ale nie za každú cenu, keďže už mala 18 rokov, končila strednú školu a dôvod bránenia bol asi ten, že
sa im nevidel, konkrétne voči nemu nič nemal. Vo vzťahu k P. a D. nevie nič povedať ohľadne vzťahov
s chlapcami na strednej škole. Čo sa týka vzájomného vzťahu obžalovaného a svedkových detí, bol
dobrý, keď potrebovali ísť do práce alebo boli choré zverili mu ich, neboli tam žiadne príznaky ničoho.
Do bytu obžalovaného chodil viackrát na oslavy, boli si blízke osoby, navštevovali sa. Na tých oslavách

mohlo byť tak 15 ľudí, svedkova manželka je zo šiestich detí. Takisto na oslave bola prítomná aj K. F.
a tie oslavy prebiehali tak, že deti boli v zadnej izbe a dospelí boli v obývačke. K. k nim chodievala na
prázdniny, keďže s I. sú jeden ročník.
Keď sa svedkovi narodili prvé 3 deti býval doma u rodičov vo J., G. mala rok, keď kúpil byt, vyše roka
si ho prerábal a potom sa presťahovali do M. XXX a teraz bývajú na čísle XXX. Obžalovaný sa do

domu číslo XXX mohol nasťahovať možno 5-7 rokov pred svedkom. Do prvého bytu obžalovaného číslo
253, chodievali deti aj samostatne, nevie povedať ako často tam chodili, je to ťažko povedať, bolo to
normálne ako v rodine, niekedy 2 krát za deň, niekedy tam nešli týždeň. Čo sa týka školskej dochádzky,
P. navštevovala 1-2 ročník v L. a potom prestúpila do H., takto chodili všetky štyri. Do prvého ročníka ZŠ
nastúpili G. a I. ako 6 ročné, P. a D. ako 7 ročné, vychádzajú im zle roky. Nepamätá sa, či deti do 15 rokov

prespávali u obžalovaného. Svedok nevedel uviesť či ešte pred kúpou PlayStation deti navštevovali byt
obžalovaného, možno ich aj sami poslali napríklad pre vajíčka, pre cukor, ale možno aj nie.
Čo sa týka domu jeho svokry, najskôr bývali v takej bytovke ako svedok a asi pred 8 rokmi sa
presťahovali, keď zomreli svokrovi rodičia. Je to starší dom, má hore pôjd a jednu manzardu hore na
pôjde. Nevie sa vyjadriť, či v tomto dome jeho deti prespávali, ale na oslavy tam chodievali.

Čo sa týka strednej školy u I., jej prihlášku podávali na posledný deň pred talentovými skúškami,
nevedela sa do poslednej chvíle rozhodnúť, na ktorú školu pôjde. I. je väčšinou na internáte a chodí buď
domov na víkendy, alebo ostáva u D. v M.. Na tom internáte bývala od prvého ročníka, čo sa týka výberu
jej strednej školy, nevie sa vyjadriť medzi čím sa rozhodovala.Čo sa týka bytu č. XXX je to byt po svokriných rodičoch, pričom o ten byt mal záujem aj svedok ako
aj F., pričom svokrin brat sa rozhodol, že ho predá svedkovi. Nenazval by to konfliktom. Čo sa týka
vzťahu švagriny s deťmi, normálne s nimi vychádza, neregistroval nič zvláštne. Čo sa týka mobilov,

deťom kupovali mobily asi až keď končili ZŠ, aby boli v spojení, keby sa niečo stalo, mobily kupovali
neskoro, prvý mobil kupovali ako spoločný.

Svedkyňa G. J., sestra manželky obžalovaného a matka poškodených D. E., I. J., G. B. a P. Q. uviedla,
že boli najprv 4 súrodenci, boli súdržní, nikdy nemali problém, ak sa niečo vyskytlo tak samé sa to nejako

poriešilo, aj keď sa im narodili ďalší súrodenci, tak si vedeli dobre žiť. Obžalovaný si vedel získať deti,
pošalil sa s nimi, pošteklil ich, deti hneď kričali hurá, hurá, keď ho videli, vybudoval si u nej pocit, že to je
naozaj, a nikdy by si nepomyslela, že za tým môže byť niečo zvrhlé. To šalenie nebolo nič nezvyčajné
aj oni sa s deťmi takto šaleli. Deti chodili radi ku obžalovanému. S., jeho manželka, bola veselá, bola
rozbehaná na všetky strany.
Má takú predstavu, to sa ale naozaj stalo, že D. prišla na bicykli, že v škole bola s učiteľkou, že sa

také veci dejú a učiteľka povedala, že to má svedkyni-mame povedať. D. povedala, že obžalovaný
ju obchytkával, šteklil, videla v jej očiach bolesť a hneď jej uverila, jej doplo to obchytkávanie, to
šteklenie a bolo jej D. veľmi ľúto. Buď v ten deň alebo nasledujúci išla do bytu obžalovaného, kde bol
sám a povedala mu, že nech sa to už viac nestáva, on na to reagoval, že si to zle vysvetľuje, že sa to
už viac nestane. V tom čase bola I. ešte malá, E., syn obžalovaného mohol mať možno rok. D. jej to

povedala, keď vešala prádlo. Nič konkrétne nepovedala a svedkyňa sa jej nič nepýtala, keď videla jej
oči. Uvedenú udalosť riešila iba s obžalovaným, nakoľko sa bála o svoju sestru, že si toho veľa vytrpela.
Keď sa obžalovaný s jej sestrou zobrali, nemohli mať deti, sestra niekoľkokrát potratila. Obžalovaný sa
neskôr nasťahoval na byt, kde býva teraz svedkyňa a vtedy deti ku nim prestali chodiť. Niežeby prestali
úplne chodiť, ale už to nebolo tak, ako keď mal PlayStation a vždy ich volal hrať sa. Potom sa mu narodil

V., celý čas myslela, že má obžalovaného pod kontrolou, pred očami, a že sa nič nedeje, dokázal celých
20 rokov klamať, využíval to, že sú súdržní, lebo kto by to dokázal S. žene povedať. D. mala kamarátky,
mala priateľov, zdalo sa, že je všetko v poriadku. V detstve bola veselá, v 6-7 rokoch sa utiahla, ale keď
začala chodiť do školy do H., našla si kamarátov a všetko bolo OK, znova nabrala veselosť, a to sa týka
aj ostatných dievčat, nevšimla si, žeby boli nejaké depresívne. Je si istá, že obžalovaný vedel, že jej to

deti nepovedia, na základe toho, že vedel, že sa u nich nenadáva, nepozerajú sa neslušné filmy.
V lete 2021 sa D. odhlásila zo spoločného rodinného četu, aj návštevy začali byť sporadické, už ich
toľko nenavštevovala, ani vnúčatá u nich nechceli nechať. Keď boli u nich, sa jej spýtala, že prečo sa
odhlásila, že nemá žiadne informácie, načo sa rozplakala, čupla si na zem a s tou istou bolesťou, ako
vtedy, keď vešala prádlo, uviedla, že kvôli susedovi, pozrela na I. a spýtala sa jej, či aj jej sa to stáva a

I. uviedla, že aj jej sa to stávalo. To sa udialo asi 1.-2.9.2021. Žiadne konkrétnosti od nich nezisťovala ani
ich nepotrebovala vedieť, pred očami mala obraz ako I. nechávala celý čas v byte samú, kde obžalovaný
2-3x vbehol za deň dnu, a nechápala, ako to nemohla vidieť. Žiadne z dievčat jej nič nepovedalo, žiadne
konkrétnosti, ani doteraz nevie. Včera sa ich tiež pýtala, či jej nechcú povedať nejaké konkrétne veci,
a oni povedali, aby nehľadala, čo bolo za tým. V septembri 2021, keď sa vrátili domov, manžel to chcel

ísť hneď riešiť, ale ho odhovorila. S. nikdy nič zlé nepovedala na svoju rodinu, všetko riešila za deti aj
za obžalovaného. Obžalovaný, keď bol s deťmi sa šalel, ale keď bol s dospelými nič nepovedal.
Po tom ozname pri vešaní prádla, chodili D. aj ostatné dcéry k obžalovanému sporadicky, ale mala pocit,
že keď chodia všetky tri, tak sa chránia. So D. sa k tej udalosti už nevrátila, vždy si myslela, že sa to
týka len D. a ostatných dievčat nie.

V tom septembri zhodnotili so D., že určite aj P. a G. sa to týkalo.
Do domu 257 sa svedkyňa s rodinou nasťahovali v roku 2013 na Vianoce. Obžalovaný tam už vtedy
býval s manželkou niekoľko rokov, jeho syn E. možno nemal vtedy ani rok, keď sa tam nasťahovali.
Ako rodina ledva vychádzali s peniazmi, nikdy nemala pocit, že by dcéry mali nejaké peniaze.
V septembri 2021 jej všetko zapadlo. Vtedy pochopila, že dcéry nechcú ísť k susedovi. Takisto na

Silvestra pred pandémiou, boli u nich P. s B. aj G. toho času s manželom, svedkyňa bola u obžalovaného
a oni hrali u nich v byte takú spoločenskú hru, bolo jej divné, že nechcú ísť k obžalovanému, keď za nimi
prišla. Nakoniec ich donútila, aby tam išli, boli tam chvíľku a išli preč.
Na otázku, keď uvádzala, že vtedy pochopila, že nechceli chodiť k rodičom, kedy deti prestali chcieť
chodiť k susedom uviedla, že keď sa svedkyňa presťahovala na 257 tak ku nim chodili menej ako to bolo

predtým. Čo sa týka Táni, tak tá tam vôbec nechodila, čo prikladala tomu, že má domáce úlohy alebo
sa hrá na PC. Ani s jeho chlapcami nemala vzťah, akurát tak možno s V.. Čo sa týka druhej strany, tak
obžalovaný bol u nich každú chvíľu aj viackrát za deň, avšak sestra, jeho manželka, k nim až tak často
nechodila, aj keď vždy chcela byť stredobodom spoločnosti, aj keď vedela, že prišli dievčatá z internátu,tak sa len na krátko zastavila a odišla. Myslí, že chcela obraňovať svoju rodinu a myslí si, že o tom
vedela. Obžalovaný sa nasťahoval do obce L. možno, keď sa priženil v roku 1998 alebo 1997.
Kúpil playstation, hneď na začiatku, keď sa nasťahovali do bytu. Ale vie, že jej bratia – dvojčatá boli

ešte malí. Obžalovaný s rodinou, vtedy nemali z čoho žiť, a to bolo divné, že nemajú z čoho žiť
a kúpili PlayStation, bolo to ešte v starom byte. Nikdy nesledovala, či chodia deti sami alebo spolu
k obžalovanému, ale chodili k nemu často, možno aj každý deň, a to bolo ešte predtým, keď jej to D.
povedala, chodili tam bez rodičov. Chodievali k nemu takto všetky 3 dievčatá, I. ešte nemali, resp. mohla
byť čerstvo narodená.

Prvé mobily deťom kúpili, keď boli na 2. stupni základnej školy.
Nemá vedomosť, že D. posielala obžalovanému SMS, svedkyňa nikdy mobily nikomu nekontrolovala.
D. jej po novom roku 2022 uviedla, že do školy, keď bola ešte na strednej jej volala S. a to na základe
asi nejakej SMS, že čo obťažuje jej muža a útočila na D., že čo vystrája, čiže opäť z jej pohľadu bola
jej rodina dokonalá, a na vine bola D..
V roku 2002 sa S. narodil E., bola na materskej, obžalovaný si nevedel nájsť prácu a tak ona chodila

na brigády v obci, napríklad v motoreste. Marí sa jej, že obžalovaný vtedy bol aj na maródke, takže ako
rodina boli bez príjmu, okrem materskej.
Vždy mala pocit, že jej deti boli dokonalé. Vždy sa učili na samé jednotky, nemusela ich nútiť do učenia
alebo robiť si domáce úlohy. Zuzka bola čistá jednotkárka. So P. mala obdobie, keď nechcela vychádzať
z domu, vtedy s ňou chodila k psychologičke, bolo to v 4. alebo 5. ročníku základnej školy, chodili k

detskému psychológovi. Boli tam iba raz, lebo jej P. povedala, že už tam nechce chodiť, že ona radšej
bude chodiť vonku. Ten psychológ bol vyvrcholením tohto obdobia, keď si s ňou nevedela dať rady.
Psychologička uviedla, že je to šikovné dievča, mala aj správu, ktorú odovzdala jej lekárovi F. L., ale
nebolo tam nič také spomínané. Doktor jej povedal, že to môže byť aj tým, že chce byť dokonalá, že
chce mať jednotky, svedkyňu nenapadlo, že to môže byť v inej súvislosti.

Počas štúdia na základnej a strednej škole nemali dievčatá zdravotné problémy, ktoré by si vyžiadali
dlhšiu zdravotnú starostlivosť.
I. začala navštevovať strednú školu Košiciach v roku 2017, teraz je piatačka, počas týždňa bola na
internáte, na víkend chodila v piatok domov a v nedeľu ju odvádzali na vlak.
I. mala dištančné štúdium, tak ako to bolo v celej republike, a vtedy sa zdržiavala doma.

Nevšimla si, žeby mali dievčatá problém nadväzovať kontakty s kamarátmi, okrem I., tá mala obdobie,
že sa jej nemohla dotknúť, aj v rodine si z nej robili srandu, aká je odmietavá. To začalo, keď mala vek
12-13 rokov.
A. T. bol sused a začali s dcérou G. chodiť, keď mala 13 rokov a on mal 18 rokov, nemala nič proti nemu,
protijehorodine,lenjejboloľúto,akoprváláska,žechodísnímvon,dávalajejnormálnezákazy,kedysa

má vrátiť domov, napríklad o 10.00 hod. večer, ich vzťah bol ukončený možno po roku, keď nastúpila na
strednú školu. Oni sedávali vonku na obrubníkoch, takisto boli aj uňho doma, lebo jemu žila iba mama.
Čo sa týka bytu, ktorý je oproti obžalovanému podstatou problému bolo, že v ňom zomrela jej babka
a celá rodina, jej ujovia a tety sa dohodli, že ho chcú predať v prvom rade rodine. O ten byt mala záujem
aj sestra G. F., avšak chceli špekulovať s cenou, čo povedala teta. Svedkyňa im nepovedala, že ten byt

by tiež chcela kúpiť, ale oni jej nakoniec povedali, že ho pôjdu predať niekomu cudziemu a tak prejavila
záujem. Sestra G. to brala ako podraz, ale ešte v tom mesiaci, keď bol predaj si to vysvetlili, nemôže
povedať, že by ten problém bol v tom, že by sme sa hnevali. Ona povedala, že svedkyni praje, keďže
mali viac detí a rodina sa rozrastá. Možno za rok 3 rok sa to dalo do poriadku, aj v tom období sa
stretávali, menej často k nám chodili. Avšak ich dcéra K. k nim chodila každý víkend za I. aj vtedy, oni

boli ako sestry, veľmi si rozumeli. Čo sa týka spoločných osláv nemá pocit, že by sa oni alebo F. po
predaji bytu nejak stránili.
K. - asi 2-3 roky, čo sa presťahovali do bytu, raz keď bola u nich sa objavil švagor A. a zobral K. naspäť
domov, potom čo mu zavolala K., aby prišiel po ňu. A keď sa jej pýtala, prečo k nim K. nechodí, tak
vyhýbavo odpovedala. Keď bola malá, tak chodila na oslavy v byte obžalovaného až do času, kým od

nich neodišla.
O tom, čo jej D. povedala, keď mala 11 rokov rozprávala s učiteľkou I. v škole na rodičovskom združení,
keďže si ich volala po jednom a so D. nebolo čo riešiť, a učiteľka sa jej pýtala či to D. povedala svedkyni,
a či s tým niečo robila, na čo jej povedala, že bola za švagrom a myslela si, že sa to už viac nebude
opakovať, myslela si, že to má pod kontrolou.

Možno obžalovaný navnadil svedkyňu na pestovanie rastlín, ktoré pestovali na oknách a on ich chodil
polievať. Tie rastliny neboli pestované u I. v izbe a možno takto si vytvoril klam, ako sa ku nim dostať.
U seba pestoval rastliny, jednu si zobrala a druhú dal k nim kvôli svetlu. Svedkyňa si dokúpila ešte ďalšie
dve rastliny, obžalovaný ich chodil polievať a kontrolovať uvádzal, že voda musí byť špeciálna z jehovane. Keď ho u nich pristihla tak sa vyhováral, že kontroluje. Chodil potom aj za I. a aj sestra S. hovorila,
že čo tam toľko chodí. Všetky 4 dcéry nastúpili ako 6 ročné na základnú školu
V prvom byte číslo XXX bývali od 1994 do roku 2013. Obžalovaný býval v prvom byte od roku 1998 do

2003 a potom šiel do druhého bytu č. XXX.
Keď býval obžalovaný v starom byte, tak tam chodili deti aj prespávať, S. sa im venovala, deti mali vtedy
asi 8-9-10 rokov. Do druhého bytu si myslí, že už ani nechodili, to už boli väčšie.
Obžalovaný aj sám volával deti k sebe, on mal deti rád, aj vnúčatá volal do bytu na rybky.
Dom jej mamy je jednopodlažný, nízky, teraz tam býva brat, na prvom poschodí je manzardka.

I. chodí na bilingválne gymnázium v M.. Čo sa týka výberu školy, bol dosť hektický, I. sa nevedela
rozhodnúť na akú školu chce ísť, mala rada angličtinu a tak ju prihlásili na gymnázium do M., s čím
nebol problém. Čo sa týka základnej školy, deti chodili na prvý stupeň v O.- L., druhý stupeň P., I. a D.
chodili na Q., H., G. T. K. M., H.. Na strednú školu chodila P. na cirkevné gymnázium v H., D. chodila na
gymnázium V. I. v H., G. nastúpila do M. na umeleckú priemyselnú školu. Na internát chodila len I..
Deti nikdy výslovne neuviedli, že nechceli ísť na nejakú oslavu, ale keď nešli tak vždy bol nejaký dôvod

napríklad škola, ale nebolo to také, že výslovne nechceli ísť.

SvedkyňaG.F., ktorejsestryjeobžalovanýmanželuviedla,žeobžalovanýsexuálneobťažovaljejdcéru.
V. K. (nar. XX.XX.XXXX) bola veselé dievča, spoločenské, mala veľa kamarátov. Okolo 11 až 12 roku jej
veku došlo u nej k zmene v správaní ako aj vo výzore, ako aj vo vzťahu k nim, odvtedy nebola k nim

už taká otvorená. Začala sa inak obliekať, nechcela chodiť vonku. V škole sa jej pohoršilo. K. nikdy
nebola síce jednotkárka, ale v škole sa jej vtedy výrazne pohoršilo, odmietala chodiť do L. na návštevy,
ale aj k babke, čo bolo preto, aby sa nestretala s obžalovaným, čo svedkyňa vtedy nevedela. Čo sa
týka výzoru, ten dosť zmenila, ťažko je to opísať, začala nosiť široké veci, zmenila výzor a správanie
tým spôsobom, že čím horšie tým lepšie, to myslí ohľadne obliekania. Dovtedy sa obliekala dievčensky

sukničky, sandálky, tričká, legíny. Mala veľkosť 32 a začala nosiť 38 až 40, samé mikiny, všetko veľké,
aby na jej tele nebolo rozoznať žiadne ženské tvary. Svoje kamarátstva obmedzila v škole na jednu
kamarátku.
V čase keď mala 13-14 možno 12 rokov, asi 8. ročník základnej školy, K. napísala list, ktorý nechala
na linke, v ktorom uviedla, že nevie, čo má robiť, mala zlé pocity, že ju obžalovaný chytil za prsia, keď

bola s manželom u neho pre kvet mäsožravku. Obsahom toho listu bolo to, že plače, nechce chodiť
vonku, nevie ako to má povedať, a preto zvolila túto formu. Celé to bolo okolo jej pocitov. V tom liste
uviedla aj to, že ju obžalovaný chytal za prsia, a že z toho to celé vyplýva. Následne potom svedkyňa
volala manželovi a povedala mu o tom liste. Ešte predtým bola s K. v jej izbe, svedkyňa sa triasla, obidve
plakali, nevedela, čo robiť. Ninka nebola schopná ničoho, tak jej povedala, nech skúsi kričať, plakať,

svedkyňa tiež pred ňou výrazne nadávala na obžalovaného a povedala, že počkajú na manžela.
Vtendeňsanebavilasdcérouotom,čosajejmalostať,lebovtedynebolaschopnározprávať.Následne
prišiel na víkend manžel a s ním a K. si sadli a rozprávali, čo ďalej. K. nebola o tom schopná rozprávať,
dohodli sa, že nebude chodiť do L. alebo len, keď tak výnimočne, na narodeniny babky a vždy s ňou
niekto bude. Nechcela, aby niekto o tom vedel. Keď deti na oslavách boli v jednej izbe, asi 2 krát, keď

tam prišiel obžalovaný tak vstala a išla za nimi do izby a ostala tam s nimi. S K. sa dohodli, že keď
bude čas, tak to budú riešiť, K. ju požiadala, aby mohla chodiť k psychologičke, zo začiatku mysleli,
že to zvládnu bez nej. Vtedy bola Corona, doktorka povedala, že treba výmenný lístok a nemohli sa
k nej dostať. Čo sa týka Ninkinej požiadavky na psychologičku, je to len odhad, možno to bolo rok od
toho listu. Nakoniec začala chodiť k psychologičke až v októbri 2021, ktorá ju približne po 5 mesiacoch

doporučila k psychiatričke Q.. Ninka tam chodí doteraz, berie antidepresíva, lieky na spanie, bez nich
nevie fungovať a spať.
V novembri 2021 mali spoločnú oslavu narodenín G. a K., keďže majú po mesiaci narodeniny. Na oslave
bola s manželom, brat s priateľkou, potom prišla sestra S. - manželka obžalovaného a uviedla, že im
musí niečo povedať a povedala, že A. je vo väzení. Svedkyňa vedela hneď, že prečo - myslela, že ten

podnet išiel cez nich, že sa to od psychologičky nejak dozvedeli. S. povedala, že dôvod nám nepovie,
nechcela o tom rozprávať tak ju zavolala ku nim do spálne, kde S. uviedla, že A. chytil K. za prsia, že
im o tom K. napísala list, že chodí k psychologičke, že nemôže spať, načo S. začala plakať a povedala,
„aj K.?“. Svedkyňa nevedela, že dôvod väzby bol z podnetu D. E., čo sa dozvedela až neskôr, tiež jej
povedala, že jej pomôžu, že môže prísť k nim s deťmi bývať. Ona uviedla, že potrebuje obžalovaného

dostať z väzenia, lebo to neprežije. Svedkyňa myslela, že s ním nebude chcieť byť, ale ho obhajuje. Tiež
poprosila, aby K. nič nerozprávala, tiež uviedla, že jej syn V., ktorý možno vtedy nevedel, prečo je otec
vo väzbe, myslel si, že kvôli nejakým CD, že toho človeka, ktorý ho tam dostal, zabije, S. jej povedala,
že mu to vysvetlila tak, že otec je kvôli CDčkam vo väzbe.Následne, keď sa diali tie veci, okolo nich, K. nebola schopná o tom rozprávať, ale svedkyňa bola
spokojnejšia, že chodí k psychologičke, že je to na dobrej ceste. Keď bola v januári 2022 u sestry G.,
išla navštíviť S. a cítila, že je dosť odmeraná, na messenger jej poslala, že sa môže ozvať keď niečo

bude potrebovať. V apríli 2022 jej S. ešte volala, že K. nemusí ísť vypovedať, keď nechce, načo uviedla,
že to necháva na K., a že K. chce ísť vypovedať.
Svedkyňa ďalej uviedla, že okolo 13-14 rokov veku K., t.j. predtým listom išla spať k svojej sesternici
I., ktorá je približne o rok staršia k sestre G., odviezli ju s tým, že o hodinu im volala, aby išli pre ňu,
pričom ako dôvod nič neuviedla. Ďalej vie, že obžalovaný býval stále s deťmi, čo jej bolo divné, ale ľudí

z ničoho nepodozrieva, a raz sa aj mama svedkyne pýtala či to nie je divné, že je stále obklopený deťmi,
čo sa jej mama pýtala možno 10-7 rokov dozadu. S mamou to bola bežná konverzácia, rozprávali sa
o deťoch, bolo to určite pred listom. Aj iní členovia rodiny sa hrali s deťmi, ale úplne iným spôsobom,
netrávili s deťmi toľko času. Boli to deti z rodiny, pričom deti pribúdali, tak sa to menilo. Plus má od sestry
informáciu, že sa stretával s mládežou v L., ale k tomu nevie, nič viac uviesť.
Čo sa týka skutku, ktorý sa mal K. stať uviedla, že K. o tom nebola dlho schopná rozprávať, na ňu

netlačila, z času na čas sa jej spýtala, či sa nechce rozprávať. Možno rok a pol po tom liste jej povedala,
že sa to dialo u B. a asi minulý rok v lete uviedla, že to malo začať, keď mala 11 alebo 12 rokov. Uviedla
jej, že jej ohmatával prsia, dal dole tričko, čo uviedla minulý rok, predtým nechcela o tom rozprávať.
S obžalovaným o tom nekomunikovala.
Čo sa týka nemožnosti dcéry spať a zaspávať uviedla, že dcéra má samostatnú izbu. Vnímala dokedy

svieti a odkedy svieti, cez deň bola unavená, sa jej snažila na to kupovať nejaké čaje. Toto začala vnímať
okolo 12-13 rokov jej veku. Nesledovala či spí alebo nespí, svedkyňa chodí spať skôr, keď sa zobudila,
tak videla, že svieti napr. o 22, o 1 a 2 hodine, a zas ráno svedkyňa skoro vstáva okolo 4 hodine a už
videla, že je hore, svieti, chodí na toaletu a nespí.
Od 11-12 roku sa K. správala k všetkým členom rodiny odmerane, uzavreto a tým, že nevedela, čo sa

dialo, tak nesledovala jej správanie voči obžalovanému. Čo sa týka tých 2-3 návštev, čo sa to dozvedeli,
a zamedzili kontaktu, raz boli u brata, K. sedela na stoličke, obžalovaný chytil zozadu tú stoličku, K.
stuhla, prišlo jej zle.
Čosatýkaprospechuuviedla,žeK.boladopiatehoročníkajednotkárka-dvojkárka,potombolatrojkárka
a štvorkárka, na vysvedčení mala trojky na ZŠ. ZŠ navštevovala na M. ulici, v H.. K. ohľadne známok

hovorila, že má naviac.
Čo sa týka liekov, ktoré teraz užíva, sú to už štvrté, lebo psychologička jej nevedela nastaviť lieky, K.
minulý rok 2022 nebola schopná ísť do školy, keď išla tak sa musela najprv vyvracať. Niektoré dni ostala
doma a vtedy už vybavovali psychiatričku. Potom išla na tie lieky.
Okruh kamarátov sa jej zúžil, keď mala 12-13 rokov, 7. ročník, pričom s tou kamarátkou chodí na

umeleckú priemyslovku sú stále v kontakte, má pocit, že sa jej rok dozadu rozšíril kolektív, ale nedá sa
povedať, že je viac spoločenská.
Keď K. prestala chodiť von, čas trávila tak, že ležala v posteli. To bolo od 12-13 rokov a bolo to dovtedy,
kým jej nepomohla pani psychologička. Väčšinou tam nič nerobila, väčšinou tam mala mobil, rada čítala
knihy a vtedy ich čítala menej.

Čo sa týka listu prehľadala všetko, ale ho nenašla. O tom liste a to, čo sa stalo vedela len svedkyňa,
manžel a K. a potom sestra S., keď jej to povedala.
V minulosti k psychológovi ani psychiatrovi K. nechodila. Tú vec svedkyňa neriešila, lebo nevedela, čo
má robiť, aj po dohode s K. sa dohodli, že ju budú chrániť. Sestra S. uviedla, že prečo jej to nepovedali,
že ona by to vyriešila a vtedy pochopila, že by cez to neprešli, a narušili by všetky vzťahy. O ostatných

dievčatách totiž nevedela a K. by v tom bola sama bez podpory. Asi by to vyšlo výsmechom zo strany S.,
lebo má taký ochranársky postoj voči svojej rodine aj manželovi. Čo sa týka jej vzťahu k obžalovanému,
rozprávali sa, pozdravili, ale nikdy nemali vzťah, aby sa intímnejšie rozprávali. Čo sa týka sestry S.,
s ňou mali veľmi dobrý vzťah.
Čo sa týka bytu, kde býva sestra G. J., s tým bytom boli problémy, že keď zomrela babka, tak si

myslela, že ten byt budú mať oni, nakoľko chcela ísť bývať do L.. S tým, že sestra mala malý byt a boli
4 deti a rodina svedkyne býva v 4 izbovom byte, tak vnímala podporu celej rodiny, že ten byt prajú
sestre. Sestra jej zavolala, sa pochopili a kvôli tomu bytu sa nehádali. Nebolo nejaké obdobie, kedy sa
navštevovali menej, voči sestre nič nevyčítala, ale skôr v sebe mala taký vnútorný pocit, potom si to
v sebe vysporiadala. Do napísania listu sa navštevovali často. K mame chodievali možno 3 x za mesiac,

tiež navštevovala svoje sestry. Ono to fungovalo tak, že keď už bola u mamy tak išla navštíviť jednu
alebo druhú sestru alebo oni prišli k mamke. K zneužívaniu dochádzalo pred napísaním tohto listu, po
liste už k nemu nedochádzalo, nemalo ako. Na 90% predpokladá, že K. v roku 2016 necestovala sama
z H. do bytu B..Svedkyňa nevedela uviesť koľko krát boli v byte B. v roku 2012, 2013, 2014, 2015, 2016 také veci si
neevidovala.
Tá udalosť, keď im K. volala, že majú ísť pre ňu, bola to ešte pred napísaním toho listu, pričom K.

mala spať vtedy u sestry G.. Možno mala vtedy 12 rokov, vtedy tam mala prespať, u sestry prespávala
častejšie, keď bola menšia. Po tom telefonáte už určite neprespávala u sestier. Keď manželovi o tom
liste povedala, chcel ísť do L. obžalovanému ublížiť, ale to bolo povedané, to neznamená, že by tam
išiel a urobil to.
Od roku 2016-2019 chodili gratulovať na narodeniny obžalovanému, chodil aj manžel a predpokladá,

že boli aj v auguste 2021. Dcéra nebola dlhodobo chorá, keď mala 12-13 rokov.
Od 12- rokov bežné úkony hygieny a obliekania, zvládala. Dôvod zhoršenia prospechu dcéry v 7. ročníku
si spája s tými problémami.
Dcéra, má priateľa od septembra 2021.
Okrem toho, čo teraz uvádzala, sa dcére neudiala, nejaká významná nepríjemná udalosť.
K. jej uviedla minulý rok, že jej obchytkával prsia, že to malo byť v byte obžalovaného, dával jej dole

tričko a svedkyňa verí, že tam už nebolo nič iné. Ešte jej dcéra K. možno 3-4 týždne dozadu uviedla, že
ju volával do pivnice a vravela jej, že pre nejakú špeciálnu vodu pre tie rastliny, a vravela, že je rada, že
tam nikdy nešla, on tam mal veľa vody v plastových fľašiach. Dcére 100% verí. Nevie o tom, že by jej
dcéra niekedy klamala, ak ju oklamala, tak o tom nevie. Medzi svedkyňou a dcérou hádky neboli, len jej
vyčítala napríklad zmenu oblečenia, nemajú výchovu založenú na trestoch.

Svedok A. F. uviedol, že obžalovaný je jeho švagor, manžel sestry jeho manželky. Predmetom konania
je sexuálne obťažovanie jeho dcéry K.. Dozvedel sa to v 8. až 9. triede základnej školy, K. napísala
list, že sa chce zavraždiť. Vtedy sa jej spýtal, čo je vo veci a povedala mu, že ju A. B., chytal za prsia.
V liste bolo toho viac, ale to vypustil z hlavy. Bolo tam napísané, že keď tam išla, nejaký kvet jej išiel

ukazovať, že ju chytil za prsia, nevie, čo má robiť, že nechce robiť zle jednej alebo druhej strane, nechce
to sociálne rozbiť, že nemôže v noci spať, stále na to myslí. Aj si od obžalovaného doniesla kvet. O tom
liste sa dozvedel tak, že mu volala manželka, pričom chodieval do roboty na týždňovky, a keď prišiel
domov, tak si ho prečítal. Manželka mu volala, už si tu konverzáciu nepamätá, mu uviedla, že dcéra
sa chce zabiť, že ju A. obchytával za prsia, že ju zneužíval.

Keď prišiel na víkend domov a pýtal sa to dcéry, bol tam on, K. a nevie či manželka, nebola na chodbe.
Chcel vedieť, čo a ako sa to stalo a čo chce urobiť. Dcéra ukázala a dala si ruky na prsia (svedok
znázornil dve dlane na prsiach). Keď sa jej pýtal, či to bolo prvý krát, alebo viackrát alebo náhodne, dala
dole hlavu a nič nehovorila. Chcel sa viac dozvedieť, ale dcéra bola ticho, už aj predtým sa mu zdala
čudná, lebo sa začala inak obliekať, nemohol ju pohladkať a dať jej pusu, sa odťahovala, mala 14 rokov

a si to spájal s pubertou. Zdala sa mu čudná, odťahovala sa od neho ako od otca, dovtedy to tak nebolo,
mali spolu veľmi dobrý vzťah. To odťahovanie bolo, keď mala 12-13 rokov, spätne to nemôže povedať
na 100%, že to bolo vtedy. Obliekala si oblečenie, nohavice, tričká veľkosti XXL. Na otázku, či sa jej
páči to oblečenie, odpovedala, že áno. Neskoro chodila v noci spať, to si všimol, keď sa zobudil v noci
napiť alebo na WC, a keď sa jej pýtal, tak uviedla že jej nejde spať. Iné veci si nevšimol, bol doma dva

víkendy do mesiaca. Tieto dva víkendy bol doma asi v roku 2018-2019. S K. a manželkou sa dohodli,
že to nebudú bližšie riešiť. Potom začala chodiť manželka s K. ku psychologičke a psychiatričke, tam
s ňou chodila manželka. S dcérou o tom svedok ani doteraz nekomunikuje, keď si to prečítal, tak jej to
nechce pripomínať, nevie, či by sa ešte viacej neodtiahla a neuzatvorila sa do seba. Po tom rozhovore
s dcérou sa dohodli, že sa to nebude riešiť, a uvidia, čo sa bude diať časom. Časom sa to zhoršilo,

chodila k psychiatričke a psychológovi, čakal, keď bude mať 18 rokov a čo sa bude diať. Keby sa to
prevalilo skôr, tak to nemuselo dôjsť až tak ďaleko. Čo sa týka vzťahov v širšej rodine, stále bolo všetko
v pohode, nebol žiadny konflikt, čo sa nedal vyriešiť. Pred tým listom sa nič nepýtal, nebol s ňou tak
často v kontakte, iba cez tie víkendy, iba sa pýtal na to oblečenie.
List vo vzťahu k rodine B. neriešil, chcel, ale K. nechcela. Doteraz nechápe, prečo vtedy v ten večer

tam hneď nevletel. Keby sa nebola rozplakala, bola celá mokrá od potu, a v strese, to bolo vtedy, keď
sa s ňou rozprával o tom liste, bol za ňou 3 x krát, aby sa s ňou o tom rozprával. Pri rozhovore k nej
pristupoval vetou: „K. moja zlatá povedz mi, čo sa vlastne stalo“, povedala mu, že ju chytil za prsia
a ďalej to už bolo bez komunikácie, povedal jej to normálnym tónom. Túto debatu už nerozvíjal, K. sa
uzavrela do seba, nevychádzala z izby von. Po polícii sa tiež K. pýtal, nerozprávala o tom, a ani sám ju

do toho tlačiť nebude, takisto chcel ísť s ňou ku psychologičke. Nechápe, ako človek, ktorý robí detské
diskotéky, také niečo môže spraviť. Čo sa týka tých detských diskoték, tie boli v M., bola tam taká jedna
budova, kde sa robili normálne aj detské diskotéky.Zmenu v správaní dcéry k sebe si všimol, keď bola v 7. ročníku. Začala si obliekať iné veci, vyzeralo to
ako pyžamo, stále si obliekala väčšie veci. Dovtedy to bolo zlaté dievča, chodila na výtvarnú, nemala
žiadne psychické problémy. Začala byť utiahnutá, chodila aj na modelárske krúžky, ale už to bolo také,

ako by tam chcela ísť, ale akoby sa aj niečoho bála.
Na návštevy do M. chodili často, k jej mame, jednej sestre, druhej sestre alebo k švagrovi D.. Potom
liste chodievali tiež na návštevy, ale už zriedkavejšie, K. s nimi už nechodila, bola len, keď babka mala
narodeniny alebo G., ale už ju mali stále na očiach. Predtým listom sa nevie vyjadriť či K. chcela chodiť
na návštevy, vie, že pár krát bola. Po 4.-5. ročníku chodila menej. Do tých 11-12 rokov bolo všetko OK,

začalo sa to potom meniť. V prítomnosti obžalovaného K. väčšinou sedela pri svedkovi alebo manželke
a potom si išla sadnúť k I. a potom liste už nechodila.
K reakciám K. na obžalovaného uviedol, že väčšinou sa len pozdravila a sadla si niekde na gauč, chvíľu
posedela a išla potom k I.. Marí sa mu, že keď I. nebola doma, tak ani K. nešla do M., že na čo tam
pôjde. V septembri 2021 boli gratulovať B. a jeho synovi, ak mal sviatok tak boli, pokiaľ nemal sviatok
tak neboli. K psychiatričke začala K. chodiť v októbri 2021.

Dcéra pred napísaním listu určite autobusom sama nešla, mohlo sa stať, že ju doviezol švagor, alebo G.
alebo jej manžel, stávalo sa tak, že ju doviezli a potom po ňu išli. Ona tam prespávala, keď boli prázdniny,
prespávala u I. alebo dole u babky.
Na otázku ako prebiehali oslavy v byte babky uviedol, že keď tam boli všetci, tam mohlo byť 13-14 detí,
10 dospelých, obývačka dvere nemá, oproti je kúpeľňa má dvere, naľavo je detská izba má dvere, spálňa

má dvere a ešte je kuchyňa, z obývačky na pravej strane je balkón.
Na otázku, či si pamätá či niekedy bola jeho dcéra sama v prítomnosti obžalovaného uviedol, že si
pamätá, že raz ju zobral ukazovať korytnačky a raz kvety. Bolo to predtým listom. To registroval, že tam
išli, raz zobral I., raz nejaké iné dieťa. Prebiehalo to asi tak, pili kávu a K. povedala, že ide si pozrieť
s A. kvety alebo korytnačky. Nevie, či tam išla sama alebo tam išiel s ňou niekto iný. B. stál vedľa nej,

boli tam aj iné deti, nevie, či tam išli. Nebolo to tak, že ju ťahal, len registruje, že sa tam išli pozrieť. Vie,
že dcéra sleduje Anime rozprávky. Nevie či to na ňu malo vplyv, tým pádom by to malo vplyv na milión
ďalší detí, hlavne čo chodia na umeleckú školu do M..
Nevie, či presne v roku 2017 boli na chate vo J.. Čo sa týka správania medzi dcérou a obžalovaným,
normálne chodili do lesa na huby, na borievky, varili guľáš, pili. Obžalovaný chodil s deťmi ukazoval im

chrobáčiky, zobral za ruku aj svoje deti aj ich deti a ukazoval. Aj svedok zobral za ruku jeho deti k tomu
by význam neprikladal. Nemá vedomosť, že by dcéra bola dlhodobejšie chorá počas základnej školy.
Dcéra má vzťah, trvá možno pol rok, 3 nevie presne. Čo sa týka súčasných študijných výsledkov sú
vynikajúce, vyhrala súťaž, napísala nejaký článok, chodí vonku len s M., doma len kreslí a píše.
Obžalovaný organizoval tie detské diskotéky, svedok chodil na ne s ním. Pred 3-4 roky bol obžalovaný

stanovať s deťmi v lese, oznámila mu to jeho manželka, ale nebol so svojimi deťmi. Vie, že v M. mal aj
iné násťročné, s ktorými bol v kontakte, ale či tam niečo bolo, nevie.
Čo sa týka K. výpovedi, jej výpoveď nečítal. Čítal výpoveď švagra a švagrinej, to bolo, ako boli prvý krát
vypovedať na polícii.
O väzbe obžalovaného sa dozvedel tak, že mali oslavu K. a G. a bola tam aj manželka obžalovaného,

ktorá povedala, čo sa stalo, manželka ju zobrala do spálne a tam sa rozprávali. To sa dozvedel od
manželky. Manželka mu potom povedala, že keď jej povedala, že obťažoval K., na to S. povedala, že
„aj ju“.
Nemá vedomosť ako často dochádzalo k tým udalostiam, to vie asi len p. psychiatrička a psychologička.
Čo sa týka bytu, kde bývala babka uviedol, že ten byt chceli, ale nakoniec ho nechali G., keďže svedok

má veľký byt, manželka len chcela ísť bývať do M., rozpory v rodine neboli.
Na výzvu predsedu senátu aby odstránil rozpor keď v prípravnom konaní uvádzal, sexuálne obťažovanie
bolo viackrát a na hlavnom pojednávaní uvádzal, že nevie koľkokrát k tomu dochádzalo uviedol, že sa
nevie k tomu vyjadriť, možno by tiež o hodinu povedal, že to bolo viackrát, na 100% sa nevie k tomu
vyjadriť.

Svedok A. E. uviedol, že od manželky D. E. vie, že predmetom konania je sexuálne zneužívanie. Po
istom čase, keď začali chodiť s manželkou asi na jeseň 2010 mal od nej telefonát, kde sa mu priznala,
že bola sexuálne zneužívaná a na ďalších stretnutiach sa dozvedel ďalšie detaily. Spolu začali chodiť
v júli 2010, aj vtedy boli nejaké náznaky, že niečo nie je v poriadku-spomínala mu, že ju sleduje, keď

obžalovaného stretli v L.. Tiež mu dávala vedieť, že ju čakal na zastávke, keď vystupovala z autobusu.
Uviedla mu, že sa mu chce priznať, že sexuálne žila so svojím ujom, čo svedkovi povedala s plačom do
telefónu. Na ďalších stretnutiach, keď sa to snažil z nej dostať, uviedla ďalšie skutočnosti. Nepovedala
mu všetko naraz, ale postupne, nakoľko sa vždy zložila, rozplakala sa, pri niektorých stretnutiach ušla,nerozprávala, bola akoby bez duše, plakala a svedkovi bolo nepríjemné to z nej ťahať. Tieto prejavy sa
menili, niekedy bolo na stretnutiach dobre, niekedy mala zlé stavy. Nie vždy reagovala rovnako, niekedy
plakala, niekedy sa k nemu schúlila, niekedy odišla a niekedy sa o tom nechcela rozprávať. Postupne

sa dozvedel, že sa to dialo v pivnici M. XXX, že jej dával za to peniaze a dialo sa to každý týždeň.
V horšej chvíli mu rozprávala o jej detstve na Základnej škole, a že to povedala mame. Uvádzala, že
bývala v bytovke č. XXX, kde obžalovaný býval o bytovku nižšie, kde sa chodili pozerať na rybky, hrať
PlayStation. Nikdy nemala od neho pokoj, bol jej v pätách čakával ju pri autobuse a tiež, keď boli rodinné
oslavy, kde bolo veľa ľudí dokázal to zariadiť tak, že deti išli do inej izby, kde boli dotyky. Jeho manželka,

D. E. mu hovorila, že sa to celé začalo dotykmi, že sa jej dotýkal na genitáliách a to v období, kedy mali
chodiť do toho spodného bytu, keď bola mladšia. S tým dotýkaním, obťažovaním to pokračovalo ďalej
až sa to dostalo k tomu, že mali pohlavný styk. Ten mal byť v pivnici v dome č. XXX s tým, že obžalovaný
jej vždy nalial Karpatské brandy a mali spolu pohlavný styk. O týchto veciach mu hovorila postupne,
počas ich vzťahu a dozvedel sa o nich do podania trestného oznámenia.
Čo sa týka chovania D. E. uviedol, že na stresové situácie zvyčajne reagovala tak, že sa zložila alebo

utiekla z domu, ostal sám s deťmi a zvyčajne sa to stávalo vtedy, keď mali ísť na nejakú rodinnú oslavu
alebo na návštevu do M.. Tiež sa snažil brániť a nechcel chodiť s deťmi na návštevy do M., pričom v
týchto stavoch, keď mali ísť na návštevu na ňu prišli tie zrútenia, keďže nesúhlasil, aby D. išla s deťmi
do M.. Svedok nechcel chodiť s deťmi do M.. Impulzom tých zrútení bolo asi to, že nesúhlasil, aby išla do
M. s deťmi, z toho dôvodu vznikali u nich aj konflikty. To jej zrútenie vyzeralo rôzne, niekedy sa schúlila,

niekedy odišla z domu a potom ju musel hľadať. To že toto bolo impulzom zrútení bolo to, že svedok
nechcel ísť do M. s deťmi vyvodzuje z toho, že D. tiež nechcela ísť na tie oslavy, ale bol tam nejaký
tlak od rodiny. Stále je to tlak zo strany rodičov, je ich dcéra, tak ich aj chcela navštevovať. Takto to
pokračovalo, až kým nepodala trestné oznámenie, až kým nevyhľadala psychologickú pomoc. Potom
pochopila, že si to prestala dávať za vinu, že je za tým niekto iný. Za vinu si dávala to, že sa to celé

dialo, že sa to dialo celé tie roky, to prenasledovanie, to sexuálne zneužívanie, že nedokázala povedať
nie. Čo sa týka informácií, že mala byť obchytkávaná na genitáliách vo vedľajšej bytovke to sa dozvedel
v manželstve približne v roku 2013.
Zrútenia u D., bývali viackrát ročne a to od leta 2010 a pokračujú. Pokračujú doteraz, vždy keď sa niečo
deje, keď mala vypovedať na polícii, bola niekoľko dní bez seba. To bez seba znamená, že chodí ako

človek bez duše, nedá sa s ňou rozprávať, preleží pol dňa, nemá záujem sa o tom rozprávať, plače.
Ten stav, že je bez duše si všíma odvtedy, čo sú manželia, niekedy trvá dlhšie, niekedy kratšie, ale ako
boli v tomto období na polícii, to bolo rozsiahlejšie. Nedá sa povedať ako často do roka tie zrútenia sú,
ale bolo to zvyčajne, keď sa išlo na oslavy, svadby alebo aj počas vysokej školy, keď mala toho veľa.
K jej odchodom z domu uviedol, že musel nejak zosúladiť, aby ju mohol ísť hľadať, tak ju išiel hľadať

a utešovať. Ona, keď odišla z domu, ju išiel za 10-15 minút hľadať, zvyčajne nebola ďaleko od domu
a s plačom ju priviedol domov. K stavu bez duše uviedol, že sa to striedalo, počas jedného zrútenia sa
u nej striedal stav bez duše, plač, apatickosť, niekedy to trvalo deň, inokedy 3 dni. Naposledy tento stav
mala po druhej výpovedi na polícii v H..
Psychologičku začala navštevovať koncom leta roku 2021. Vie, že sa objednala telefonicky, nevie, kedy

ju navštívila prvý krát, bola to doktorka F.. Impulzom boli častejšie zrútenia, keď si uvedomila, že to už
viac nezvláda, vtedy sa rozhodla povedať rodičom, prečo sa tak často nezúčastňovala na oslavách.
Ten rok 2020-2021 zrútenia boli častejšie aj si to viac všímal, keď pracoval doma kvôli Corone. Tú
psychologičku navštevuje stále, zo začiatku chodila 2 x do mesiaca a teraz je to raz mesačne. Potom
vyhľadala v spolupráci so psychologičkou na internete jednu pani, ktorá sa zaoberá obeťami sexuálneho

zneužívania pani M..
Keď mu rozprávala o tom, čo sa dialo medzi ňou a obžalovaným prejavovala sa tak, že to bývalo počas
tých zrútení, plakala, niekedy ušla, schúlila sa, bolo ju treba ratovať. Ratoval ju tak, že sa ju snažil naviesť
na iné myšlienky, pritúliť, ukľudniť. Čo sa týka tých dotykov, tie mu opísala, ale bolo jej to nepríjemné,
spomínala, že sa jej dotýkal na genitáliách, bozkával ju, tak to začalo. Spomínala s plačom, s krikom,

že aj vnikal do nej prstami, ohmatával jej prsia. Neuvádzala mu ako často. K týmto dotykom dochádzalo
na č. 254. Uvádzala, že tam chodila často a to aj so sestrami.
Často spomínala, že to povedala niekedy na prvom alebo druhom stupni mame, ktorá nič nespravila,
vnímala to ako krivdu, hovorila to s plačom a tiež hovorila, že to povedala učiteľke v škole. Malo sa to
skončiť na jeseň 2010.

Čo sa týka správania D. E., tak keď išli do M. a nebol tam obžalovaný správala sa normálne a keď prišiel
tak odišli, alebo odišiel on. Takisto sa aj vyhýbali oslavám, na ktorých mal byť prítomný obžalovaný.
Takisto keď boli na návšteve a S. volala ich deti do ich bytu sa hrať, deti volal hneď naspäť, snažil sa
ich chrániť, aby neprišli do kontaktu s obžalovaným.K iným osobám sa nemá ako vyjadriť, lebo P. a G. sa vyhýbali kontaktu s obžalovaným a aj menej chodili
doM.avtomroku,keďsamanželkazdôverilarodičomaI.vtedytiežprikývla,žesajejtodeje,takI.začali
brávať ku nim na víkendy, keďže študuje počas týždňa v Košiciach a býva na internáte, aby tiež neprišla

do kontaktu s obžalovaným. Skutočnosť, že I. prikývla, to počul a videl, lebo to bolo u svedka doma, keď
sa D. o tom rozprávala s rodičmi a I. tiež prikývla, že má tieto skúsenosti, svedok bol v miestnosti.
Táňa začala chodiť ku nim na víkendy, odkedy manželka a I. vypovedali na polícii. A čo sa týka druhého
polroka 2021/2022, od tohto polroka začala chodiť aj na víkendy domov. Od výpovede bývala I. cez
víkendy u nich od jari 2022 začala chodiť domov a teraz už k nim nechodí. Veľa o nej nevedeli, niekedy

pol dňa nevyšla z domu, Táňa je celkovo tichší typ.
Čo sa týka ich sexuálneho života, tak funguje a fungoval stále.
D. za túto dobu, čo sa poznajú, tak počas tých zrútení nevedela zaspať, preležala noc na mobile, svedok
zaspal skôr, a keď sa v noci zobudil tak bola ešte na mobile, nevie sa vyjadriť koľko vtedy spávala,
takisto ju niekedy nenašiel vedľa seba spať, bola vo vedľajšej miestnosti, niekedy, keď ju išiel hľadať,
buď bola na mobile alebo bola bez mobilu, pozerala pred seba, čo bolo také desivejšie.

Čo sa týka výkonu práce D. uviedol, že začala pracovať od 25.08.2022, nakoľko dovtedy študovali
vysokú školu s dvoma deťmi a potom sa narodilo tretie dieťa, s ktorým bola doteraz na materskej
dovolenke. Na vysokej škole bola dobrý študent, mala dobré výsledky, škola ju bavila.
K obťažovaniu zo strany obžalovaného malo začať na prvom stupni základnej školy, bližšie obdobie mu
neuviedla, myslí, že to ani sama nevie.

Na otázku prečo sa to neriešilo už skôr, keď sa o tom skôr dozvedel, uviedol, že na ňu tlačil skôr, aby
sa to riešilo, tlačil na to, keď sa mu mala narodiť prvá dcéra, ktorá sa narodila v roku 2012, nakoľko
svokrovci začali prerábať izbu v ich dome, keď sa nám narodí dieťa. Povedal, že tam v žiadnom prípade
nepôjde žiť, a keď na ňu tlačil tak upadala viac do tých stavov zrútenia a balansoval medzi tým, aby sa
aj upokojila, aby nemala tie stavy, aby sa to riešilo.

Spúšťačom trestného oznámenia, bolo to, že prvorodené dieťa D., keďže už bola v takom veku, už
nechcel púšťať do M., a manželka sa vtedy zrútila, zase chodila do tých stavov zrútenia, čo začala riešiť
cez psychologičku. Asi tam pochopila, že to nie je jej vina a mala to riešiť skôr, povedala to rodičom, bol
prekvapený, že sa nič nedialo, ale nakoniec dostala podporu v rodine a od neho a to trestné oznámenie
podala.

Vie, že o zneužívaní povedala, svojej kamarátke so strednej školy a vie, že o tom môžu vedieť aj iné
kamarátky, nakoľko raz mu povedala, že volali na linku dôvery. Tá kamarátka sa volá F. H. a mala sa jej
o tom zdôveriť počas štúdia na strednej škole, to mu povedala manželka, aj keď nevie, o čom všetkom
F. H. vie. Manželka mu to povedala tiež pri nejakom zrútení, ale presný čas už uviesť nevie. Tiež o tom
vedela S. manželka obžalovaného, keďže D. povedala, že jej počas strednej školy S. volala. Obsah

telefonátu nevie, len že sa vyvrieskala, že prečo má niečo s jej manželom. Čo sa týka vysokoškolského
štúdia, keď boli v M., tak to štúdium prerušila, lebo čakala druhé dieťa a potom nastúpila znova do školy.
Je pravda, že predtým bola 1. semester v B., kde to možno pod tlakom okolností nezvládla a vrátila sa
späť do H.. Možno to bolo kvôli náročnosti štúdia, možno tam nemala podporu, nebol tam s ňou, preto
sa nemôže presne vyjadriť.

Stavy bez duše boli spojené s tým, že mu rozprávala to, čo sa dialo, na základe toho asi tak reagovala,
boli aj v prípade, keď rozprávala o obchytkávaní na prvom stupni.
Čo sa týka vzťahu s obžalovaným, s ním nemá žiadny vzťah, dáva pozor pred ním, aj obžalovaný sa
mu asi vyhýbal, takisto nechodili tam, kde mal ísť obžalovaný.
Čo sa týka bytu obžalovaného a osláv predpokladá, že to bývali minimálne 4x krát do roka, lebo si na to

veľmi potrpeli. To viem preto, lebo svokra zvykla robiť torty a vždy sa stretávali ako rodina na oslavách.
Čo sa týka osláv v období 2010-2021 tak, že by tam bol prítomný aj obžalovaný, uviedol, že ešte deti
nemali, keď mal prvé sväté prijímanie E., potom na P. svadbe čo je september 2020, keď sa tiež pohádal
s manželkou, keďže nechcel, aby tam išli deti ale manželka chcela, keďže to je jej sestra, vtedy tak horšie
upadla. Ale aj keď boli napríklad u svokrovcov a bola tam oslava a bol tam obžalovaný tak obžalovaný

potom odišiel, jeho manželka tam zvykla ostať. Týchto kontaktov, keď prišli na oslavu ku svokrovcom,
bolo viac.
Čo sa týka prípadov, kedy svedok na oslavu nešiel, ale išla manželka s deťmi, tak raz bol prípad v roku
2021 na oslave svokry, keď nemohol ísť, ale Stanka tam s deťmi išla. Oslava bola v L. –M.. Starostlivosť
o deti a domácnosť zvládala D. výborne, je to dobrá matka a to od roku 2013 až doteraz.

V období rokov 2012 až do podania trestného oznámenia sa D. E. neliečila, ale aj keď sa neliečila, mala
svoje stavy, obdobia 3-dňové aj týždňové periódy. Preležala celý deň v posteli, nespala, bola nervózna –
za každú volovinu sa dokázala vytočiť, vrieskať, nebola v normálnom stave, striedanie nálad. Na jednej
strane, keď sa to snažil riešiť tak na neho kričala, niečo mu vyčítala, že všetko bolo zlé, deti si tiež zažilisvoje - krik od matky. Nevie ako často boli tieto vytočenia, ale boli spojené s tým, keď si spomenula na
obžalovaného. Teraz keď navštevuje psychologičku už to lepšie zvláda, keď príde k takým situáciám. Jej
prejavy už nie sú také markantné, ale aj teraz keď šiel na pojednávanie, jej správanie je iné – smutná,

plačlivá, vystrašená.
Čo sa týka starostlivosti v týchto stavoch o domácnosť svedok uviedol, že musel ju dať čím skôr do
poriadku, to bola jeho úloha, aby tie veci začala zvládať. Deti bola schopná vypraviť do školy, škôlky,
bola schopná svojej osobnej hygieny.
Keď mala horšie stavy, keď to na ňu prišlo bolo to niekedy akútne, plakala, musel ju dávať dokopy,

niekedy týždeň bola ako keby bez tela, bez duše, chodila jak bez pohľadu nejakého, nebolo možno tak
často povysávané, nebol tak často umytý riad, lebo preležala v tej posteli, ale narúšalo jej to kvalitu
života dosť výrazne v tých chvíľach.
D. sa v období 2010-2021 snažila vyhýbať kontaktom s obžalovaným, či už očným alebo prítomnosťou.
Boli na oslavách s deťmi, vtedy sa držala, ale potom večer to už na ňu doľahlo myšlienkami – ležala bez
rozprávania, schúlila sa, bola smutná. Dôvodom smútku, bolo asi to, čo si s obžalovaným zažila.

Čo sa týka SMS so slovom ľúbim ťa, čo písala obžalovanému, raz pri zrútení mu uviedla, že to napísala
a dávala si to za vinu.
D. mala v stavoch zrútenia aj také epizódy, že bola aj týždeň bez seba, niekedy to bolo aj kratšie, ale
nevie presne povedať, lebo to nebolo useknuté, že hneď máte dobrú náladu. Tie týždňové bývali tak
raz, dvakrát do roka.

To, že vrieskala, kričanie na deti, súviselo s konaním obžalovaného, vyvodzuje z toho, že to nebolo
také normálne kričanie, ako keď deti robia niečo zlé, to bolo kričanie pre maličkosti, keď to schytávali
všetci, väčšinou tomu predchádzal rozhovor o tom, čo sa dialo s obžalovaným, a následne dni sa takto
prejavovala.
Nemá vedomosť o tom, že by jeho deti spali v byte obžalovaného, čo by bol veľký problém medzi ním

a manželkou, medzi rodinou obžalovaného, nakoľko si vždy dával veľký pozor, aby sa to nedialo.
Zozačiatkuvstavochzrúteniamanželkaprežívalavinu,dávalasitozavinu,nenávidelasa.Uvádzalamu
tieto veci, hovorila, že jej z toho bolo nechutne, že sa za to nenávidí. Nenávidela sa preto, že zneužívanie
obžalovaným dovolila pokračovať tak dlho.

Svedok B. Q. uviedol, že obžalovaný je manžel manželkinej tety. Predmetom konania je sexuálne
obťažovanie manželky, jej sestier a ešte dcéry jednej so P. tiet.
Tieto informácie má od menovaných, ale hlavne od manželky. Svedok sa to dozvedel od jeho manželky,
vtedy ešte priateľky P. J. (nar. XX.XX.XXXX), keď spolu začali chodiť, približne v roku 2016. Dozvedel
sa to takými nepriamymi náznakmi, nikto nebol konkretizovaný a nemal tušenia, že by malo ísť o blízku

osobu. Dozvedel sa, že k niečomu takému došlo, že ju neznámy muž obchytkával, potom si začal
všímať výkyvy v správaní, terajšia priateľka mala zlý spánok, častejšie upadala do depresií, precitlivene
a podráždene reagovala na dotyk. Čo sa týka tých náznakov, jej bolo nepríjemné, keď ju objímal okolo
ramien alebo keď ju objímal zozadu, dosť sa premáhala. Bola taká strnulá, ako keď po vás lezie hmyz,
bola taká zamrazená. To sa stávalo na začiatku vzťahu, od roku 2016 dovtedy, do kým sa viacej zblížili

a P. mu začala dôverovať. Bližšími sa stalo v roku 2016, keď začali spolu bývať a začala mu viacej
dôverovať.
Výkyvy v správaní sa prejavovali – zlým spánkom, častejšie upadanie do depresií, precitlivenosť na
dotyk, čo si začal všímať v čase, keď začali spolu bývať, čo bolo ku koncu 2016. Bývala smutnejšia,
mávala výkyvy nálad z nadšenia do depresie, mala zlý spánok, zlú náladu, ťažko zaspávala alebo

niekedy nespávala vôbec, keď rozmýšľala nad vecami, ako aj plakala. V tom čase nevedel, čo bolo
príčinou. Bolo to dosť časté, keď mala zlú náladu, väčšinu týždňa to je 4 dni, asi 3 x do mesiaca.
Zlá nálada sa prejavovala tak, že nereagovala na otázky, či sa niečo stalo. Bola náchylná sa jednoducho
rozplakať, chcela byť sama, sama sa odťahovala. To bolo odvtedy ako začali bývať, pričom niektoré
stavy pretrvávajú, ale už nie v takej intenzite. Pretrváva tá plačlivosť, väčšia uzatvorenosť. P. pomôže

sa o tom porozprávať. Uvedené sa stupňovalo. Za zlú náladu pokladá nezhovorčivosť, že sa s ňou
nedalo rozprávať, takisto mala výbuchy hnevu, ktoré smerovala na seba samú, nadávky, výčitky
a sebaobviňovanie, k tomu plaču pridávala aj svoje sebatrýznenie, že sa škrabala po nociach, čo si
prv nevšímal, až neskôr ju prichytil, keď mu o tom povedala, vtedy ešte nevedel o príčinách, takisto
nebola schopná každodenných činností. Tým myslí, že nebola schopná domácich prác, čím myslí

to, že častokrát bola vyčerpaná z toho, že nespala a bola akoby bez života, tiež mala problémy so
socializovaním sa. Čo sa týka tých frekvencií zo začiatku to bolo dosť často, nevie sa vyjadriť ako často,
postupne to začalo ustupovať u P. sa potom akoby obrátil vypínač, a práveže sa moc zapracovávala,
dosť dlho pracovala, aby prišla asi na iné myšlienky, čo ju tiež unavovalo. K záveru, aby prišla na inémyšlienky dospel preto, že si nabalila toľko práce, aby nič iné neriešila iba prácu, v tom čase ani akoby
nekomunikovali, bol tiež 12 hodín v práci.
Na otázku, aby uviedol kedy to začalo ustupovať a čo tým myslí uviedol, že začala ustupovať plačlivá

nálada, depresie už nebývali také časté, aj keď boli, a čo sa týka výbuchov hnevu tie boli tiež, ale boli už
zamerané na tú prácu. Dovtedy neboli konkretizované, načo boli výbuchy hnevu zamerané, väčšinou
to bola ona sama, ale nepovedala, o čo ide z akého dôvodu, príčinou mohlo byť hocičo, čo si človek
môže vyčítať. Príčinou bolo akékoľvek zlyhanie v živote od najjednoduchšej veci. V podstate keď bola
v zlej nálade si dokázala vyčítať hocičo. Úplne najjednoduchšia vec bola ako nedokázala navariť obed,

si vyčítala ako to mám s ňou ťažké, že to nevie urobiť. Výbuchy boli záchvaty hnevu, napríklad búchanie
príborníkom, ak to bolo v kuchyni, alebo jej zrútenie, keď utekala z kuchyne do kúpeľne, kde sa schúlila
na zem, triasla sa a plakala. Tieto stavy boli odkedy začali spolu bývať, pretrvávajú doteraz, avšak nie
tak často.
Potom sa mu P. zdôverila v noci, keď išli spať, že sa také niečo udialo. Zdôverila sa mu na začiatku
vzťahu, keď bývali v prvom byte čo bolo v zime 2016, zima bližšie k 2017. Úplne presne, kedy sa

mu zdôverila nevie, ale bolo to v tom byte v roku 2017 a 2018. Zdôverila sa mu asi ten prvý rok, keď
tam bývali. Povedala mu, že keď bola menšia, že ju obťažoval nejaký muž, neuviedla či z rodiny, alebo
z dediny. Zároveň uviedla, že sa ospravedlňuje, že to má s ňou ťažké. Si myslí, že mu to povedala,
preto lebo ich vzťah sa posunul do takej úrovne, že mu to už mohla povedať, pričom na ňu netlačil, lebo
väčšinou sa hovorí, že o týchto veciach začne hovoriť človek vtedy, ak je na to sám pripravený. Potom

sa k tejto téme vrátila, až keď ju kontaktovala D., že bola na polícii. Nechcel sa v tom rýpať a v podstate
nevedel, že sa môže jednať o niekoho, kto sa pohybuje v jej prostredí. Potom začali padať konkrétne
mená a čo sa dialo teda, čo bolo myslené tým obchytkávaním. P. bola nemilo prekvapená, že sa to dialo
aj G. a I. a to bol vlastne pre ňu, dá sa povedať posledný klinec do rakvy, keď sa zosypala a dávala si
za vinu, že I. neochránila. Čo sa týka konkrétnych mien padlo meno A. B.. Čo sa týka obchytkávania,

vie to od svojej manželky a uviedla, že k nim chodievala na návštevu do vedľajšej bytovky od nich,
nevedela čo sa môže stať, chodievala tam tráviť voľný čas, keď sa tam hrala zozadu ju objímal, nakláňal
sa a vlastne ju stimuloval, obchytkával ju na citlivých miestach, teda prstoval ju a hovorila, že to musel
mať premyslené, nakoľko to robil pritom ako ju objímal, takže ak by aj niekto aj ďalší prišiel by si nič
nevšimol. Prstovanie znamená, že ju fyzicky stimuloval, dochádzalo tam k masturbácii, počas toho ju

obchytkával na prsiach. Ona vyslovene hovorila, že jej pchal prsty do vagíny. Čo si z toho pamätá, ako
mu potom z toho smrdeli ruky.
Na otázku či uviedla koľko mala rokov, uviedol, že nie, len keď bola menšia, v podstate o tom napovedá
to, že vtedy bývali v dvoch rôznych bytovkách a teraz bývajú v jednej.
To zrútenie, keď sa dozvedela najmä o I. prebiehalo tak, že na mieste sa rozplakala, začala si to dávať

za vinu ako obvykle, obviňovala sa, že ak by to riešila skôr, že mohla od toho uchrániť svoje sestry. Ešte
uviedla, ale to už bolo po tom obchytkávaní, že raz keď bola u nich na prespanie, obžalovaný pozeral
TV a ona sa tvárila, že spí, lebo mala tušenie, že sa bude niečo diať a vie, že jej nadvihoval perinu
a svietil tam baterkou a že ju zachránila S., ktorá po obžalovaného prišla s tým, že je veľa hodín, aby sa
P. vyspala. S počiatku do L. chodil so P. častejšie, postupne chodili menej krát až to nakoniec skončilo

tak, že chodievajú cez sviatky. Obžalovaného vídaval, keď prišiel na návštevu so synmi alebo, keď bola
grilovačka, alebo sa vracal z práce alebo pri rôznych oslavách. Keď tam prišiel obžalovaný tak sestry
mali stále potrebu niečo robiť. U P. to bolo také, že keď prišiel obžalovaný a sadol si k nej na gauč tak
neobsedela, prípadne keď sa zvrhla téma a mala o niečom hovoriť, hovorila s takým odstupom, mne to
vysvetlila tak, že sa ho snažila ignorovať.

Intímny život hodnotí ako normálny, začali sa stretávať, sa postupne zbližovali a došlo aj k intímnemu
životu. Zo začiatku to bolo také ostýchavé, sa spoznávali, k tomuto mu asi nič ďalšie nenabehne.
Čo sa týka prejavu zlého spánku a nespavosti uviedol, že nespávala, väčšinou nad niečím premýšľala
a ako mu sama neskôr uviedla, sa škrabávala po rebrách. To, že nad niečím premýšľala vyvodil z toho,
že keď sa zobudil nespala a nebola ani vôbec ospalá, pričom mu uvádzala, že sa nedá zaspať z toho

vyvodil, že nad niečím premýšľa, neskôr mu uviedla, že mala výčitky a to najmä vtedy, keď sa ukľudnila,
nebolo nad ničím iným rozmýšľať tak vtedy takto premýšľala, väčšinou sa to dalo aj fyzicky spozorovať,
že si dávala nohy k hrudi, že sa dávala do fetálnej polohy, alebo si dávala prikrývku cez hlavu.
Prácu zvládala dobre, po troch mesiacoch od ich zoznámenia si našla novú, práca ju bavila, v podstate
si myslí, že v tom období tie depresie zamenila za workoholickosť.

Čo sa týka práceneschopnosti v podstate, nič čo by vedel, možno keď mala nejaký kašeľ.
Stanka to oznámila P., že skutok rieši na prelome rokov 2021/2022.
Predtým sa P. neliečila a v súčasnosti tiež nelieči u psychologičky a psychiatričky.
Vzťah s manželkou má dobrý, snažia sa komunikovať a mať ho otvorený.Čo sa týka správania manželky, keď sa dozvedela, že to bude riešiť celé polícia, je znova depresívna,
vyčíta si najmä I., je plačlivá a uzavretejšia, ale už sa snaží o tom viacej komunikovať. Čo sa týka tých
depresívnych stavov, je to v podstate tá nespavosť viacej sa zapracováva - ostáva dlhšie v práci, snaží

sa myslieť na iné myšlienky. Tie stavy sú častejšie než pred tým oznámením, možno 2-3 x do týždňa,
čo sa týka tej depresie tak záleží ako dlho je v práci, niekedy, keď príde domov sa vôbec nerozprávajú
a niekedy to vychrlí aj za tri dni. Vychrliť znamená, že začne veľa rozprávať, aj o tom aká je neschopná
a zakončí to výčitkou prípadne slovami ako jej to pomôže, alebo že jej to v ničom nepomohlo - to
vyrozprávanie, že si to zase pripomenie.

Na výzvu, aby odstránil rozpor kedy začali chodiť s manželkou v prípravnom konaní uvádzal rok 2015
a na hlavnom pojednávaní rok 2016 uviedol, že sa iba asi pomýlil, povedal by, že to bol ten skorší rok.
Na výzvu, aby odstránil rozpor, keď na pojednávaní uvádzal, že sexuálny život bol v norme, bola
ostýchavá a v prípravnom konaní uvádzal, že mali problémy, čo sa týka intímneho života, kde P.
reagovala inak na dotyky, uviedol, že dovtedy v sexuálnej oblasti veľké skúsenosti nemal, tá ostýchavosť
mu prišla normálna. Väčšinou počas súlože nemávala P. dobré stavy a museli to prerušiť, neskôr bola

plačlivá. Na pojednávaní to neuviedol, lebo sa hanbil, príde mu to za obe strany citlivé. Na príčinu
prerušenia sa nepýtal, ale dôvodom bol vtedy plač P.. K časovému intervalu sa vyjadriť nevie, zo začiatku
to bolo dosť časté, lebo to bolo spoznávanie sa.
Na výzvu, aby svedok odstránil rozpor, keď v prípravnom konaní uvádzal, že to bolo leto 2021, keď D.
povedala P. o trestnom oznámení a na pojednávaní uvádzal, že to bolo na prelome rokov, uviedol, že to

uvádzal inak, pretože si nevedel spomenúť, bolo to tak ako to je uvedené v prípravnom konaní.
Na výzvu predsedu senátu, aby svedok odstránil rozpor, ohľadom telefonátu, ktorý sa odohral medzi
P. a D., keď ho nespomínal na pojednávaní uviedol, že je to tak ako to bolo v prípravnom konaní, ale
nevedel som si na to spomenúť. V prípravnom konaní uvádzal, že čo sa konkrétne dialo v čase, keď
bola P. menšia sa dozvedel vtedy, keď P. telefonovala D., že to ide riešiť a vtedy sa P. zosypala, vtedy sa

dozvedela, že neobťažoval nielen ju ale aj D., I. a G.. Telefonát bol koncom leta 2021 a P. mu hovorila,
že nešlo o náhodného človeka ale osobu-suseda, manžela jej tety.
Na výzvu, aby odstránil rozpor keď v prípravnom konaní uvádzal, že P. a jej sestry sú v prítomnosti
obžalovaného v strehu a na pojednávaní uviedol, že nevedeli obsedieť uviedol, že v podstate, že
nevedeliobsedieť,žemuselistáleniečorobiť,nechcelipriňomsedieť.Slovovstrehupoužilvprípravnom

konaní preto, lebo mu nenapadol iný výraz, a v podstate aj obsedieť sa tak môže použiť.

Svedok C. B. uviedol, že s G. J. (nar. XXXX) sa zoznámil niekedy koncom roka 2016, spolu začali chodiť
a v roku 2017 v lete na internáte v F. V., prvý krát zistil, že bola obťažovaná. Sa rozprávali, vedel, že ju
niečo trápi a začal sa vypytovať, čo to je. Už si nepamätá z čoho vyvodil, že ju niečo trápi. Sama mu

nič nepovedala, musel sa jej explicitne pýtať, čo sa deje, čo sa stalo. V podstate sa to dozvedel malými
krokmi, najprv, že sa niečo stalo, postupne zistil, že kedy, keď bola malá, a nakoniec čo sa stalo. Celý čas
plakala, získanie informácií bolo pomalé. Keďže nevedel, čo sa stalo tak tlačil a nakoniec povedala, že
keď bola malá, tak ju ujo obťažoval. Nebola to ona, čo sama povedala, že ju niekto obťažoval, ale svedok
sa jej spýtal, či ju niekto obťažoval a ona povedala, že áno. V tom momente sa už viac nedozvedel, lebo

už na ňu nechcel tlačiť. Nechcela sa na neho vtedy pozerať, asi sa hanbila, bola rozrušená, plakala. To
rozrušenie sa prejavovalo plačom. V tom období mali vzťah niekoľko mesiacov možno pol roka, nevie
presne.
Počas vysokej školy spolu chodili a bývali na internáte, počas pobytu na internátoch sa jej nikdy
iniciatívne nevypytoval, keďže nevedel, ako to s ňou preberať. Pamätá sa, že vtedy boli nejaké prípady

a retrospektívne vie, že s tým súviseli, vtedy nevedel prečo, bola smutná, zvykla plakať a keď sa jej
spýtal, či je to kvôli tomu obťažovaniu tak prikývla, na ňu nechcel tlačiť, preto sa s ňou o tom nerozprával,
toto boli v tom období jediné skúsenosti s jej prejavmi. Stávalo sa, že na internátoch mala problémy
v priestoroch, kde bolo veľa ľudí, napr. v autobuse, v obchodoch, dostávala panické ataky, ktoré sa
prejavovali dýchavičnosťou, vie, že museli aj z autobusu vystúpiť. Bolo jej aj ťažko a cítila sa aj na

odpadnutie počas tých panických atakov. Takisto boli spolu na námestí, kde bol nejaký protest, tiež
jej prišlo zle, tak museli nájsť miesto, kde bolo menej ľudí. Vo všeobecnosti od začiatku vzťahu, mala
problém s takými nevyžiadanými dotykmi, napríklad zdvorilostnými, keď na ňu niekto položil ruku, to
výslovne nemá rada a sa tak stránila, pričom naznačil odvrátenie sa, odtiahnutie sa, čo sa deje aj teraz.
Vie, že aj teraz, tam kde robí, je tam zamestnanec – šofér, ktorý sa chodí za ňou porozprávať a G.

mu hovorí, že keď sa jej dotkne tak jej je to nepríjemné. Pracuje v Slovenskom národnom archíve. Tiež
si všimol, že jedinou aktivitou, ktorej sa venuje je beh, nemá rada žiaden kolektívny šport a vždy mala
problém nadväzovať nové vzťahy, nakoľko nevie ako sa v takýchto sociálnych situáciách správať, vtedynevydá ani hlások, keď ju predstavil rodičom, aj vtedy bola tichá, vtedy u nich aj plakala, ale nie pred
rodičmi.
Naotázkučisatietovzťahysnovýmiľuďmialeborodičmi,nejakvyvíjajú,uviedol,že áno,ikeďnevytvára

konverzáciu, snaží sa odpovedať na nejaké otázky, prípadne sa zapojiť, ale väčšinou je ticho. V podstate
kvôli tomuto má problémy aj v práci, lebo sa zriedkakedy s niekým skamaráti, je pasívna a má problém
si nájsť kamarátov. To vie od nej, robila v Inchebe a v tom archíve a sa mu po práci zdôverovala, že
tam majú kolektív a že sa nevie zapojiť a potom je väčšinou sama. V Inchebe si nenašla kamarátov
a v archíve má jednu kamarátku, i keď nevie, či ju nepoznala zo školy, inak nemá kamarátky. Po ukončení

školy, nevie presne rok, ale bolo to pred koronou sa spolu nasťahovali do podnájmu, kde bývali 3 roky.
Počas tej doby boli tie prejavy podobné, čo sa týka nadväzovania vzťahov, takisto mala u seba občasný
plač, keď sa pýtal, či je to kvôli tomu obťažovaniu, tak prikývla, že áno.
Čo sa týka podnetu k tomu plaču, nebolo to nič, čo by si on všimol, ale vie, že raz keď išiel v TV
program Silná zostava s témou sexuálneho obťažovania, tak sa o tom rozprávali, a prejavovalo sa to
plačom a úzkosťou, teda buď to bolo niečím týmto alebo niečo, čo si on nevšimol. Bola schúlená na

gauči, bola uplakaná, nevídala ani hlásku, bola tichá, potom sa rozprávali. Bolo to počas korony a bývali
v podnájme, keď išla táto relácia. Takto bývali do apríla 2020, 2021. Vtedy sa bližšie rozprávali, čo sa jej
stalo.Vpodstatemuuvádzala,žetoboloobchytkávanienaintímnychmiestachprsiaavagína.Saopýtal,
ako to, že si nikto nič nevšimol a odpovedala tak, že ujo B. si vždycky našiel priestor, keď tam nikto nebol.
Nevie si presne vybaviť, aké slová použila ale vie, že to boli intímne miesta. Mala problém aj s dotykmi

svedka. V podstate na nečakaný dotyk jej pŕs sa odtiahla, čo si predtým nevedel dať do súvisu, nakoľko
nevedel v akom rozsahu sa to dialo, čo sa týka vagíny, tak tam sa jej v podstate nedotýkal, keďže vie,
že to nemá rada ani od neho. Teraz, keď sa o tom bavili na novom byte niekedy v roku 2021/2022 vníma
z jej strany takú nechuť v rámci starania sa o domácnosť, či vybavovanie iných vecí, alebo vykonávania
iných aktivít, napr. športových, k čomu je ľahostajná a v podstate sa dozvedel, že aj táto ľahostajnosť je

aj kvôli tomu obťažovaniu. Zdôverila sa mu o tom, že aj toto je toho príčinou, že v podstate tie veci, čo
má urobiť a neurobí, sa jej to nakopí a potom je z toho nešťastná a deprimovaná – je napr. podráždená,
smutná, má zlú náladu. Mali teraz svadbu a nechcela mať na svadbe nikoho z vedľajšieho bytu.
Neliečila sa na psychiatrii alebo u psychológa, nevyhľadala žiadnu liečebňu. Je to niečo o čom sa bavia,
a vie, že je potrebné ísť k nejakému psychiatrovi a získať pomoc a spracovať to.

Dôvod, prečo sa to riešilo na polícii bol ten, že D. dala trestné oznámenie na uja B. a to to spustilo.
Spomínalamu,keďeštebolinapodnájme,žesaotomobťažovaníbavilasosestraminiekedyvmladšom
veku.Ibadedukciou vie,žeoTáninevedela,otom,žesatodialoajI.sadozvedelaažpočasprocesu,tak
predpokladá, že sa rozprávala so D. a P.. Vie, že aj ich mama sa dozvedela, že malo nejaké obťažovanie
jej dcér prebiehať, ale nevie či od D., alebo P.. G. svedkovi spomínala, že mama sa to pána B. pýtala,

ale že to poprel.
Počas toho ako spolu chodili aj do rodiny G. a bol tam niekedy aj obžalovaný, Aďka bola rozrušená,
neprejavovala žiaden kontakt, nepozerala sa naň, nenadväzovala kontakt, nálada jej upadla. Chodili
k nim možno 6 krát do roka. Za celé obdobie, čo sa poznajú tam mohol byť obžalovaný možno 10-15 krát.
Vzťah s manželkou charakterizuje ako dobrý, sú lepšie chvíle, sú horšie chvíle, asi ako v každom

manželstve, majú spoločné záľuby, ktoré si užívajú, je to ovplyvnené teda horšími chvíľami, to čo sa jej
stalo v minulosti, spôsobuje to problémy, niekedy aj hádky. Je to ťažké miestami, pretože dochádza k
odsúvaniu nejakých povinností, čo potom spôsobuje stres u svedka aj u nej, ako aj hádky, je to ťažké,
lebo vie, že to nie je jej vina, je tým poznačená, ovplyvňuje to ich manželstvo spolunažívanie.
Svedok v podstate nemá žiadny vzťah s obžalovaným, keď aj boli u nich, nerozprávali sa alebo len

minimálne. Je ťažké necítiť hnev voči niekomu, kto takto ovplyvnil človeka, ktorého ľúbite. Snaží sa mu
nevenovať žiaden čas, myšlienku, je dosť, že sa tým trápi G..
Čosatýkavysokoškolskéhoštúdia,vie,žeto,čoštudovalajubavilo,bolatojejzáľubaajodskoršíchčias,
ukončila 3. stupeň VŠ. Nevie konkrétne, aké mala známky, vie, že ju trápilo, keď jej niečo nevyšlo. Vie,
že mala problém v 3. časti v doktorandskom štúdiu, bolo to ťažké obdobie, čo sa týka ich spolunažívania,

tie povinnosti v rámci štúdia a písania dizertačnej práce, sa jej to kopilo a spôsobovalo to stres a napätie,
vie, že aj fyzicky ju často bolievalo brucho, bola často unavená, bolo to proste náročné obdobie.
Čo sa týka starostlivosti o domácnosť, väčšinou je to taká nevôľa alebo ľahostajnosť, potom sa tie veci
nakopia, čo spôsobuje stres a to potom na nich tlačí.
V súčasnosti nemajú deti. Deti chcú, do manželstva išli preto, ale s tým obťažovaním a tým aké to má

následky na ich život sa musia ešte predtým vyrovnať, vysporiadať.
Čo sa týka spánku manželky, nepamätá si nič nezvyčajné.
Na výzvu aby odstránil rozpor, keď v prípravnom konaní uvádzal, že sa o obchytkávaní dozvedel vtedy,
až keď sa od D. alebo jej mamy dozvedel, že sa to bude riešiť a dnes na pojednávaní uvádzal, že mukonkrétnejšie o obchytkávaní uviedla, keď pozerali program Silná zostava uviedol, že vie, že sa mu aj
počas tej TV zdôverila, teraz konkrétne nevie, aké konkrétnosti mu uvádzala pri tej relácii alebo keď
sa dozvedel, že sa to bude riešiť. Viackrát sa o tom bavili a nevie, ktorý rozhovor bol ten, kedy sa mu

zdôverila, čo konkrétne sa odohrávalo.
Na výzvu aby odstránil rozpor, keď dnes na pojednávaní uviedol, že nevie ktorá dcéra to povedala mame
a v prípravnom konaní uvádzal, že to bola G., uviedol, že vtedy povedal, že G. to povedala mame, ale si
nie je istý, ktorá z dcér to povedala mame. Nevie rozpor vysvetliť vedel, že o tom mama vie, ale nebol
si istý, či to vie od Adriany.

Svedkyňa S. B., manželka obžalovaného, uviedla, že v máji 1998 začala žiť s manželom v spoločnej
domácnosti. Do 2003 bývali na s. N. XXX M., následne sa presťahovali o 500 m ďalej na č. XXX. Vzťahy
v rodine mali vždy dobré.
Ako rodiny sa vždy navštevovali a to nie len u nich, u bratov, u sestry, na chate a to aj počas bežných
osláv, pričom deti – bratranci a sesternice spolu dobre vychádzali. Na oslavy dievčatá J. nechodili nikdy

samé, vždy chodili s rodičmi. Čo sa týka prvého bytu, vždy chodili spoločne, to je 3 najstaršie dievčatá
J., spolu s jej 2 bratmi a nikdy nechodili samé, pričom chodili bez rodičov. Vtedy sa hrali playstation, boli
z toho vytešení a chodili k nim deti, len oni mali playstation. Čo sa týka vzťahu neterí s jej manželom,
mali dobrí vzťah, vedel deti zaujať, ukázať im prírodu, vysvetliť im to, mal dobrý vzťah nielen s nimi ale
aj s ostatnými deťmi s dievčatami, ale aj s chlapcami to nerozlišoval.

S dievčatami nikdy nemal konflikt a ani svedkyňa. Do 08.11.2021 s tým, že s neterami bola v kontakte,
nevidela žiadnu traumu, nič nepostrehla. Čo sa týka D., keď mala 15-17 rokov chodila k manželovi
vyrozprávať sa, pričom aj manželovi hovorila, že prečo všetko jemu vraví, a nie kamarátkam, on na to
uviedol radšej nech sa vyrozpráva jemu a on jej nejaké veci vyhovorí. V roku 2009, keď bola svedkyňa
na materskej, manžel prišiel po nočnej a mal telefón na stolíku a prišla SMS od D., že sa 13.30 vracia zo

školy, a že ho miluje alebo ho ľúbi. Skúšala jej volať, ale nedvíhala, potom za ňou išla po škole, že to čo
máznamenať,uviedlajej,žejetozožartu,žečobyonamohlamaťsjejmanželom,pričomzačalaplakať,
pričom svedkyňa sa cítila tak, že to bolo zbytočné haló, pričom jej povedala, že také žarty neuznáva,
potom sa neozvala. D. mala viacero priateľov, často ich menila. Keď mala F., bola za bytovkami, čo bolo
ešte pred SMS, on si ľahol na chrbát a ona si vyzliekla tričko a sadla si naň a začala s ním mávať, preto

jej uverila, že s manželom nič nemá. Svedkyňa teraz vie, že mala niečo s manželom, nevie prečo to
nezistila skôr, vie že sa chodili rozprávať po ceste, čo jej povedal manžel, vie že bola u nich doma v čase,
keď tam nebola svedkyňa. Raz, keď mala D. 16-17 rokov, keď sa stretávali s manželom, manžel prišiel
neskôr domov, sa ho pýtala, kde bol, povedal, že stretol D. a povedal, že mala vypité a nechcel, aby taká
prišla domov k rodičom, preto sa s ňou prechádzal po dedine, aby trošku vytriezvela. Ešte povedala, že

dobre urobil, že sa s ňou prechádzal. Od roku 2009 bol kľud, sa navštevovali, všetko bolo v poriadku.
Po polnoci v roku 2012 prišla SMS od D., že mu napísala, že otehotnela. Svedkyňa bola v šoku, prečo
mu to napísala, manžel na to neodpovedal, len uviedol, že má asi vypité. V roku 2012 sa D. narodila
prvá dcéra. V júli 2013 mala D. sobáš, piekli u mami koláče a pamätá si, že prišla D. boli vonku a plakala
a povedala, aby manžel - obžalovaný nešiel na svadbu, lebo jej súčasný manžel odíde z kostola, čo

pripisovala tomu, že o nej veľa toho vie, o tých vzťahoch, čo mala s chlapcami aj na chatách, čo on jej
sem tam povedal, že mu to D. povedala. Nakoniec na svadbu manžel nešiel. Potom sa im narodilo druhé
dieťa A. a tým, že aj oni mali chlapcov, mali veľa hračiek, tak k nim často chodili. Určite sa žiadne dievča
nevyhýbalo obžalovanému, vždy sa dobre učili. Takisto keď P. a G. prišli z vysokej školy z B., vždy si
ju zavolali k sebe, popili spolu víno, posedeli spolu v uvoľnenej atmosfére. V septembri 2020 mala P.

najstaršia svadbu, tak P., G. a D. deti spali u nich a D. asi spala u svoje mami. Na druhý deň prišla k nim
kaderníčka, v byte sa všetky ženy česali, nikto nemal problém vojsť do bytu, tak tomu nerozumie.
Svedkyňa mala prvú materskú dovolenku jún 2002 až 9/2005, vtedy bola doma, začiatkom materskej
dovolenky bola ešte v tom prvom byte a potom sa presťahovali do druhého bytu. Dievčatá do prvého bytu
chodili. Na druhej materskej dovolenke som bola 4/2008 do 5/2010. Manžel chodil do práce, svedkyňa

bola doma na materskej dovolenke.
So P. si rozumela najviac, hrávali sa na chate, bedminton, nevšimla si žiadne traumy. P. bola na
promóciách. Čo sa týka G. bola tichá, maľovala, chodila na Zušku, keď mala 13 zaľúbila sa do suseda,
jej mama jej zakazovala sa s ním stretávať, ona potom utekala z domu, nakoniec jej mama dovolila sa
s ním stretávať, ale zakázala chodiť k nemu domov, on bol starší. Od manžela vie, že mu D. povedala,

že G. oklamala rodičov, že išla zo školy na chatu, ale išla s ním. G. bola taký typ, že mala dlhodobejšie
vzťahy. G. ku nim nikdy nechodila sama. Čo sa týka bytu XXX vedľa nej bola bytovka, kde bývali starší
ľudia aj jej babka, pričom ani tí jej nepovedali, že k nim chodili dievčatá sami, ale vždy zvestovali, kto bol
u nich, čo prišiel. G. bola vždy rovnaká, nemala žiadne zmeny správania. Vždy sa robil Silvester u nich,dievčatá chodili ku nim robiť ozdoby spolu. Teraz asi pred 3 týždňami 23.10 mala G. svadbu, tiež sa
u nich pieklo, bol tam smiech, bola normálna atmosféra, tiež ju pozvali na svadbu, ale z pochopiteľných
dôvodov nešla.

I. bola najmladšia, mala rada svoje záujmy, PC, už ju brala ako dieťa. I. odišla na internátnu školu, ju
videla málo, nakoľko chodila málo domov, pomáhala D. s deťmi v M.. To jej povedala sestra, neostávala
tam každý víkend, ale stávalo sa.
Čo sa týka osláv, tak priamo u nich v byte spravili 4 x do roka spoločnú oslavu, na ktorých sa zúčastnili
súrodenci s rodinami, bývalo ich viac ako 20. Občas sa stalo, že na víkendy k nim zavítal niekto

zo súrodencov, tak 2-3x do roka. V ich trojizbovom byte boli všetky dvere otvorené, vrátane spálne.
Počas týchto osláv nebol priestor, aby bol niekto niekde sám, kde v spálni majú veľké okná, pričom
cez obývačku sa vychádza ma balkón, ktorý je pred spálňovým oknom, a je vidno do spálne, pričom
švagrovia chodia fajčiť na balkón. Manžel pracoval na 4 smeny, tak sa nemohol zúčastňovať všetkých
osláv, počas osláv chodil do práce a tak sa ich nezúčastnil.
V roku XXXX zomrela babka a ostal voľný byt a sestra G. F. sa chcela do bytu nasťahovať, ale suma

bola vyššia ako bola ochotná dať, tak byt nakoniec kúpila G.. Vznikli tam určité nezhody a G. spoločne
s deťmi prestali k nim chodiť, chodili len k rodičom, ktorí bývajú v L., asi po 5 rokoch sa vzťahy urovnali
a z času na čas sa navštevovali.
Aj K. má stáleho priateľa 2-3 roky a teraz, keď prišla M. tak prestala chodiť. Čo sa týka K., boli u sestry
G. 08.11.2021, kde sa rozhodla povedať súrodencom o manželovi, pričom následne bola s G., pričom jej

K. povedala, že asi 2 roky dozadu, že keď boli u nich, že manžel robil niečo s kvetom, pričom obžalovaný
ju mal chytiť cez tričko za prsník, avšak nevedela uviesť na istotu, či išlo o nejaké šuchnutie. Bolo čudné,
že nezjačala, lebo K. sa nerada stíska.
Počas oboch materských dovoleniek chodila do práce, avšak bolo to len pár dní z materskej dovolenky,
napríklad išla pracovať do Motorestu, manžel strážil deti. Po nasťahovaní sa do rovnakej bytovky sa

vzájomne navštevovali a vie, že manžel chodil nosiť vodu na kvety sestre.
Na otázku viete povedať koľkokrát za deň, za týždeň išiel do bytu susedov, uvádza: Chodil tam sám,
raz za čas mi povedal, že ide odniesť G. vodu, bolo to možno raz za týždeň, 2 x alebo 3 x krát za týždeň,
nebolo to každý deň, niekedy išiel.

Svedkyňa F. A. I. uviedla, že D. E. bola jej bývalá žiačka. Svedkyňa pracovala ako učiteľka Základnej
školy v H.. Bola jej triednou učiteľkou, gro triedy tvorili inteligentní a šikovní žiaci. Svedkyňa učila biológiu
a telesnú výchovu. Na biológii sa vyučuje anatómia ľudského tela a vždy, keď vyučovala či na telesnej,
biológii alebo triednej hodine, vždy používala vetu, že tvoje telo je tvoje, staraj sa oňho, nikto nemá právo
sa ho dotknúť. Na margo tej vety sa D. ozvala, prišla za ňou na chodbu, ale neuviedla nič konkrétne,

to by si určite zapamätala, potom to oznámila jej mame, aby sa v rodine porozprávali a myslí, ale už si
nepamätá, že sa už o tom ďalej nerozprávali. V súvislosti s rozhovorom nespomínala meno žiadneho
človeka. Rozhovor mohol byť tak asi v roku 2003, nakoľko ich dostala ako triedu v roku 2001, pričom
tieto témy sa učia v 7. ročníku základnej školy.
Čo sa týka D. ako osoby bola bystrá, uzavretá - ale skôr taký tichší typ, vedela sa ozvať, komunikovať,

avšak čo sa týka kolektívu v triede, bola taká tichšia, mala kamarátku M.. Z hľadiska študijných výsledkov
patrila k lepším žiakom na škole.
Na výzvu, aby odstránila rozpor, keď uvádzala v prípravnom konaní, že D. uvádzala, že sa jej stala
nepríjemnosť s blízkym človekom, avšak na pojednávaní uviedla, že D. jej nič bližšie nepovedala,
svedkyňa uviedla, že ten zápis čítala, ale určite tam nepadlo bližšie konkretizovanie osoby. Nevie uviesť,

prečo je to tam uvedené. Určite si nepamätá, že by jej to konkretizovala.
Svedkyňa sa hodnotila ako človek, ktorý je nekonfliktný a skôr uzavretý, a bojí toho, aby sa syn
obžalovaného, s ktorým má dobrý vzťah nedozvedel, čo je predmetom konania, a to pre neho samého,
keďže tu bola na pojednávaní, bojí sa toho, keď bude mať v pondelok triednickú hodinu a žiaci sa jej
budú pýtať, kde bola, aby sa nič nedozvedeli. Je veľmi rozrušená, nakoľko keď dostala predvolanie na

súd, zistila, že meno, ktoré je tam uvedené je otec žiaka, ktorého je teraz triedna. Tento chlapec má
teraz so sebou veľké problémy, osobnostné.

Svedkyňa F. H. uviedla, že D. E. je jej kamarátka. Z jej rodiny pozná jej manžela a sestry P. a G.. So D.
boli spolužiačky a stretávali sa pravidelne, zoznámili sa na gymnáziu. Bolo jej podozrivé, že stále mala

so sebou peniaze, pričom nikto z kamarátov nevedel, odkiaľ ich má, ale potom jej prezradila, že mala
pomer s jej ujom A. B.. Mohlo to byť v roku 2012-2013, keď boli na gymnáziu a študovali. Povedala jej,
že v 16 rokoch mala pohlavný styk s obžalovaným prvý krát, čo najprv prezentovala, akoby o nič nešlo.
Postupne jej prezradila, že sa k nej správal nevhodne od malička, podrobnosti si už nepamätá, čo jejpovedala okolo roku 2012, 2013, keď mala 20 rokov. Presne si nepamätá, kedy jej povedala o styku
s ujom, vie že si posielali správy. Bola vždy usmiate a veselé dievča, avšak keď to hovorila videla, že
sa usmiala na nasilu, že úsmev bola pretvárka. D. poznala dlho a vie, že trpela depresiami, nakoľko jej

písala, že sa má chuť aj zabiť okolo roku 2012. Vravela, že ju to poznačilo na celý život, že jej to zobralo
detstvo, a že už nikdy nebude ako predtým, keď jej to hovorila pripadala jej nešťastná. Spomínala, že
obžalovaný to bral tak, že ju má rád, a tak jej to prezentoval. D. ešte hovorila, že sa stretávali pravidelne
a potom to ukončila. Uviedla, že si myslí, že vtedy si D. nemyslela, že sa jedná o niečo zlé až neskôr
sa z toho vyplavila trauma, keď na vysokej škole videla, že ju to trápi, ale potom sa už nestretávali. V B.

sa D. nevenovala škole, skôr navštevovaniu podnikov, pitiu alkoholu. Myslí, že na to chcela zabudnúť,
čo dôvodí z rozhovorov a písania, že sa kvôli tomu trápila a asi kvôli tomu pila. O tom pohlavnom styku
jej mohla povedať v 2. alebo 3. ročníku. Myslí, že to bolo niekde v garáži. Všimla si, že keď chodili do
podniku, tak platila za svoje sestry, chodievali do čajovne vždy v piatok počas gymnázia.

Svedok E. B., nar. v roku 2002, uviedol, že je synom obžalovaného. Vie, že predmetom konania je

sexuálne zneužívanie, pričom zneužívanou mala byť D. E.. So svojím otcom mal dobrý vzťah, vždy sa
o nich staral a vždy boli s nimi jeho sesternice D., I., G., P.. Stretávali sa vždy ako rodina pri nejakých
oslavách, nemá s nimi žiadne problémy. Oslavy v ich byte boli asi 4 krát do roka. Potom bývali oslavy
u J. a F., v každej z týchto domácností 3x do roka. Tie oslavy si pamätá od mala od nejakých 8 rokov, 5
rokov jeho života. Vie, že tiež predmetom konania je aj I. a K. o ďalších osobách nevie, počul iba o troch

a iba to, že sa niečo také deje. Od mamy počul, že sa jedná o sexuálne zneužívanie D. E., ale nepočul
nič konkrétne. Čo sa týka I. a K. počul, že sa má jednať aj o nich dvoch, ale nič podozrivé nevidel. Tiež
nepočul o nich dvoch nič konkrétne. Nevie, prečo sú predmetom tohto konania. Oslavy prebiehali tak,
že dospelí boli v obývačke, deti bývali spolu v izbe alebo sa hrali vonku, dvere boli stále otvorené a deti
behali stále hore a dole a boli stále v kontakte s rodičmi. Čo sa týka PlayStation, odkedy si pamätá, tak

sa bratia jej mami chodili ku nim hrávať, sú od neho starší o 10 rokov. PlayStation mali dlho, chodievali
sa ku nim hrávať aj sesternice, ale vždy, keď boli u nich F. s G., sesternice ku nim samé nechodili. So
D. nebýval v častom kontakte, lebo keď sa k nim chodili ostatní stretávať, tak ku ním nechodila. I. je
rovnakého veku ako svedok, neboli v nejakom kontakte, keď mali odlišné záľuby a ona k nim nechodila
vôbec, iba na oslavy. Čo sa týka K. tá bola buď s dospelými alebo s deťmi a potom ku nim nechodí vôbec

posledných 5 rokov. Nechodila nielen ku nim, nechodila nikdy na oslavy a bola už len doma. Nevšimol
si na nich nič zvláštne. Keď bývali oslavy, ocko bol vždy v obývačke s dospelými, chodieval do kuchyne,
napríklad pre vodu, nevšimol si nijaký zvláštny vzťah medzi obžalovaným a poškodenými. Chodievali
na výlety na chaty v roku 2021 boli naposledy 2 krát, bola tam celá rodina, nikto nemal s ničím problém,
boli tam F., J., M.. Myslí, že tam nikto nechýbal, iba keď bol v práci.

Svedkyňa H. F. C. F., klinický psychológ a psychoterapeut uviedla, že D. E. pozná od septembra 2021,
je to jej klientka, ktorá si ju zvolila ako súkromnú psychoterapeutku. Mala ťažkosti celkom vážneho
druhu, chcela sa pokonať s vecami z detstva. Na prvom stretnutí vyšlo najavo, o čo sa jednalo a začalo
to od 7. roku jej života. Spočiatku si nebola vedomá, o čo ide, jednalo sa o manipuláciu s jej osobou

v oblasti genitálií, hladenia. Neskôr vyšlo najavo, čo sa stalo. Osoba, ktorá bola pritom prítomná bol
jej strýko, manžel sestry jej mamy, meno nespomínala. Nemohla o tom s nikým hovoriť, okrem jednej
kamarátky, nakoľko by sa to v prostredí jej rodiny, ktorá bola konzervatívne ladená nepochopilo. Skončilo
to v období puberty. Obťažovanie jej bránilo vyzrieť, bola depresívna, plačlivá, rezonantná, afektívna
a nevyrovnaná. Mala problémy ako matka, keď sa jej dcéra dostala do veku, kedy bola ona sama

obťažovaná. D. E. ku nej prišla ako 30-ročná s týmito udalosťami s tým, že sa s tým musela vyrovnať,
pokonať a prijať to. Počas vysokej školy sa vydala a má 3 deti. Čo sa týka podrobností, boli to penetrácie
v oblastí genitálií, svedkyňa nevie akým spôsobom. Bývali oproti sebe v byte, často spolu trávili čas, boli
navzájom spolu s jej sestrami strážené. D. si na to pamätá od 7 rokov a trvalo to 5-6 rokov približne.
Malo tam byť hladkanie, nepamätá si akých oblastí, slovné presviedčanie, že sa o nič nejedná, slovné

presviedčanie, že to ako sa k nej strýko správa, nie je nič zlé, a nemá o tom hovoriť. Vzhľadom na obsah,
čo bola schopná na prvom stretnutí povedať, svedkyňa jej psychický stav pokladala za vážny. Mala
znaky posttraumatickej stresovej poruchy. Začali ihneď s terapiou, ktorá bola v prvých mesiacoch každé
3 týždne, vzhľadom na počet jej klientov. Spolupráca s pani E. bola dobrá, vnímala ju, že je v skľúčenom
stave, súca na lieky, ale nakoniec od toho upustili, čakali ako sa vyvinie jej depresívna úzkostná

symptomatika a aké bude jej správanie v rodine, keďže vtedy bola doma na materskej dovolenke.
Aktuálne je tiež jej pacientkou.
K zmenám jej stavu od kedy ju prvý krát navštívila uviedla, že vzhľadom na to, že sprevádza ľudí dosť
dlho, tak aj v tomto prípade, nepovažuje takmer dvojročné obdobie, za nejak príliš dlhé, pretože keďsa niečo stalo pred 20 rokmi tak je približne potrebný polovičný aritmetický čas na efektívnu zmenu,
na uzdravujúce procesy v organizme toho človeka, čiže zatiaľ sú na začiatku, ale D. sa darí udržať sa
v harmonizácii, v kvalite života, deti chodia do školy, to najmladšie začalo chodiť do škôlky, udržalo sa

manželstvo. To, čo je zatiaľ v opatrnom posudzovaní, to je eventuálne užívanie liekov prechodne kvôli
rozvíjaniulatentnejdepresie,čovprvopočiatku,prvom3rokunebadala.E.sarozrozprávala,rozhovorila,
čiže sa jej prirodzene uľavilo, ale teraz s odstupom času v súvislosti so súdnym procesom tak, sú
v postoji pozorovania či nebude treba zvážiť aj liekovú farmakologickú liečbu. Ostatné veci sú v takom
uspokojujúcom stave s tým, že má kontakt, vie čo robí, kde je, že sa jej nedeje nič zlé, a vo väčšine

prípadov rozprávame o detailoch jej života, je to taký kvalitný psychoterapeutický vzťah terapeut – klient.
Symptómy sa v jej živote prejavovali tak, že jednak to boli rôzne situácie bežných životných udalostí,
neboli schopní doopravovať dom, nebola schopná sa sústrediť, bohatosť snovej produkcie, vracanie sa
k flashbackom. U týchto ľudí je známe, že veľmi dlho odporujú spomienkam na túto tému, ale potom
v istom období, keď to v nich praskne začínajú tie flashbacky pôsobiť, takže to bolo aj u nej, čiže čas od
času spomínala detaily, na ktoré si spomenula, písali denník z toho obdobia, aby to mali v pozornosti,

nestratili nič, dotkli sa kvality manželského vzťahu. Dochádzalo k hádkam medzi manželmi, tým pádom
sa paralizoval aj ekonomický profit rodiny, pretože sa ťažko pracovalo. Ona vtedy bola na materskej
dovolenke, sa to točilo trošku okolo ich domu, že ho nedokázali dokončiť, kde sa presťahovali pred
nejakým časom. Bol to ako kameň hodený do vody, ktorý rozčerí kružnice do veľmi širokého prostredia,
čiže vrátane manželstva a D. bola veľmi prepäto sústredená na najstaršiu dcéru, ktorá má už teraz 9

rokov. Keď začala mať 7 rokov v tom čase tak bola vo veľkej pozornosti voči nej, ako sa bude rozvíjať,
vyvíjať, lebo medzi ňou a dcérou bola projekcia vlastného životného osudu. Problémy so starostlivosťou
o domácnosť boli tie, že sa jej ťažšie udržiaval poriadok, ťažšie sa sústredila na domáce práce, bola
v takom chvate, nevedela si rozdeliť činnosť v bežnom režime dňa.
K hádkam v rodine uviedla, že vzhľadom na 10 ročné manželstvo, boli približne po prvej kríze tak ako

hovorí teória vývinu manželstva, tak mohlo sa to dotýkať aj bežných problémov zvykania si na prvú etapu
v manželstve, ale keďže sa svedkyňa rozprávala aj s jej manželom niekoľkokrát predmetom hádok,
nespavostí, jej snov, bolo aj to, že to prenášala na manžela. Ten jej nebol schopný za každých okolností
robiť „zdravotnú sestričku“ a počúvať ju. Myslí, že ťažkosti v manželskom vzťahu boli potencované jej
stavom.

Nevie,kedysajejťažkostizačaliprejavovať,lebojupredtýmnepoznala,takželenzjejopisuboliťažkosti
pravdepodobne už aj na vysokej škole aj počas začiatku manželstva, ale keďže prirodzene prišli deti na
svet a nasťahovali sa do nového obydlia tak tie povinnosti a činnosti okolo domu odtlačili problémovosť,
ale keď už to bolo všetko ustálené, tak to potom bolo na bežnom poriadku, rozprávať sa o tom. Tie
problémy určite nastali skôr, ako ju E. začala navštevovať.

K prejavom obetí sexuálneho zneužívania, patrí veľmi dlhé čakanie na vyznanie sa z toho, čo sa stalo,
racionálne priznanie, že sa jej stalo to a to, vedomé priznanie, nielen napríklad maľovanie obrázka,
písanie poézie, alebo básničiek, čiže časový aspekt je veľmi dôležitý u týchto ľudí. K ďalším prejavom
patrí problematickosť pri dozrievaní v adolescencii a mladej dospelosti, ťažkosti zaujať zdravý normálny
heterosexuálny vzťah, flashbacky v podobe snov, neuróz, dotykových strachov o seba a o svoje telo,

predikcia tých problémov, teda, že môže ísť do vyriešenia viacerých vecí, avšak minulostná pamäť
tá bude vždy, akurát to nebude možno až také emočne rezonujúce v prítomnosti u tej danej ženy.
V spomienkovej pamäti to bude vždy, možno nie úplne ako taký strašiaci mechanizmus, ale bude to tam
vždy a ešte nevieme, ako sa bude rozvíjať v podobe osoby vychovávateľky svojich dcér, špecificky- väčší
strach ako o syna, plus je tam blokácia vzťahov s rovesníkmi, s kamarátmi, také bátie sa, ustráchanie sa,

ustráchané vytváranie interpersonálnych vzťahov v societe, v ktorej žije, je taká pozorujúca taká niekedy
so strachom, so sociálnou fóbiou ako keby, nedôverujúca.
O žiadnej inej príčine, ktorá by mohla spôsobiť jej symptómy sa nedozvedela. Zneužívanie v útlom
detstve je absolútne postačuje na tieto symptómy. Ak by sa na začiatku dohodli na farmakologickej
liečbe, keďže iba psychiater predpisuje lieky – tak by tam bola odoslaná, zatiaľ to neurobili, zatiaľ

nepotrebovalaintervenciupsychiatra,alevprvých3-4mesiacoch otomotvorenehovorili,čisanerozvíja
nejaká taká tichá latentná depresia, jednak po tých dvoch rokoch maratónu pojednávaní, vyšetrení,
posudkov. Títo ľudia sú veľmi často liečený psychiatrom, podľa úsudku svedkyne, keby bola v tom čase
september 2021 navštívila psychiatra rozhodne by bola na liekoch. Intenzita jej prežívania bola stredne
ťažká, keby bola vtedy pracovala, ak by nebola na materskej dovolenke, tak by to bolo ťažšie.

Z jej 39 ročných skúseností je bežné, že po dlhom časovom období sa vyhľadala lekárska pomoc,
ale keďže v dnešnej dobe sú tieto témy sexuálneho obťažovania cez rôzne kanály odtabuizované tak
v niektorých prípadoch sa to udeje trochu skôr alebo na základe nejakých iných trestných činov sa z boku
v tom začne niekto vŕtať. Je veľmi časté brzdiť a odďaľovať priznanie problému. Čo sa týka predpokladu, aby príznaky postraumatickej stresovej poruchy odzneli bez intervencie,
uviedla, že to môže absolútne poprieť, neodzneli by, mohli by narasť, by sa prekonvertovali do nejakej
inej podoby či už manželského nesúladu alebo neprístojného správania k deťom neskôr v budúcnosti,

nevýkonnosť v práci. V krízových obdobiach senzitívnych na citovú harmóniu človeka, by sa to prejavilo.
Jej prípad by nebol bez pomoci absolútne vyriešený.
Medzi symptómy D. E. patrilo to, že na prvom stretnutí bola otvorená, plačlivá, rezonantná (do nej
pichnete so špendlíkom alebo s niečím a všetko povie), v skľúčenom stave, ako keby mala tú vec
na povrchu, ako prvú a poslednú vec, afektívna, depresívna. Jej prvá veta bola o tom, že sa chce

vyrozprávať - pokonať o tom, čo sa jej stalo v detstve, jej zámer bol prvoplánový, presne vedela, čo chce
povedať. Hovorila to s odstupom dlhého času, čo je typické pre posttraumatický syndróm, pre tento
súbor príznakov, držala to ako keby pod pokrievkou dlho a už mala v tom čase flashbacky v podobne
snov, v podobe plačlivosti, hádavosti, osobnostného nesúladu. Čo sa týka plačlivosti E. uvádzala, že
to máva často, že sa bez zjavného podnetu rozplače, aj vtedy plakala. Čo sa týka častosti k tomu
sa svedkyňa vyjadriť nevie, nie že by to bolo 4 krát do dňa alebo 7 krát v týždni, ale bola to taká

častosť, ktorá bola pre toho nositeľa - človeka vyrušujúca. Čo sa týka osobnostného nesúladu, to boli
problémy v osobnostnom sebarozvoji, v kvalite života, primeranosti reakcií v povahovom nesúlade. Čo
sa týka primeranosti reakcií to bola podoba netrpezlivosti, rýchleho rozrušenia, popudlivosti, dráždivosti,
predráždenosť – neprimeranosť reakcií, tam kde by mal človek niečo povedať, tak nepovedala nič alebo
naopak tam, kde nebolo treba niečo povedať, tak povedala viac. D. konala v rámci etikety a spoločenskej

morálky. Čo sa týka problému v osobnostnom sebarozvoji to znamená, že existovali také partikulárne
zdetinštenia v niektorých reakciách, čo jej to bránilo byť adekvátnou veku v ktorom bola, infantilizmus,
ktorý nebol jej veku primeraný. Vybuchla tam, kde nemusela a spätne si uvedomila, že to nemusela
urobiť. Konala pod úroveň svojich inteligenčných schopností, také seba neodhadnuté správanie, ktoré si
spätne uvedomila. Svedkyňa nevie, čo bolo podnetom na jej návštevu. Nenavštívila ju ani pod vplyvom

nejakých komunikácii so známymi, ktorí ku nej chodili. Bolo to vyslovene nájdenie cez slobodnú voľbu
lekára a jednoducho na objednaný čas prišla. Nebola jej sprostredkovaná cez dôveryhodnú osobu.

Svedkyňa doc. Mgr. ThDr. Slávka Karkošková, PhD., uviedla, že C. E., sa v marci 2022 na ňu obrátila
mailom a požiadala o konzultácie, ktoré sa týkali sexuálneho zneužívania s tým, že bola v detstve

sexuálne zneužívaná. O dva dni na to, ju požiadala o urgentnejšiu konzultáciu mailom, kde uviedla,
že páchateľ je jej strýko a v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním ju chcú opätovne vypočuť
za prítomnosti obhajcu, kde chcela vedieť, či je to v poriadku. Vysvetlila jej, čo je to sekundárna
viktimizácia a aj právo na kontradiktórnosť, a tiež, že má právo sa k tomu vyjadriť a odporučila jej
aby mala zastúpenie, teda uplatňovala si svoje práva prostredníctvom zástupcu. Odporučila jej A. E.

ako splnomocnenkyňu a toto bola celá komunikácia s ňou, viac sa o tejto veci nebavili. Problematike
sexuálneho zneužívania sa venuje dlhodobo, čím si vysvetľuje, že sa naňu obrátila.
Z medzinárodných výskumov vyplýva, že asi 1/3 detských obetí sexuálneho zneužívania odhaľuje to
sexuálne zneužívanie v čase, keď je ešte čerstvé, ďalšia tretina obetí sa zdôveruje ešte v priebehu
detstva, ale so značným časovým odstupom, ktorý sa ráta na roky a posledná tretina obetí sexuálneho

zneužívania zachováva mlčanie dlhodobo až do neskorej dospelosti, teda do dospelosti, niekedy až do
staroby.
Tá skupina dlhodobo mlčanlivejších to nakoniec začne prezentovať, pretože je to zvyčajne niečo, čo
nie je ošetrené, ukončené. Často krát vonkajšie impulzy tomu môžu pomôcť, ale často krát je to úplne
prirodzený proces, ktorý veľmi úzko súvisí s tým, koľko vnútorných síl alebo aj vonkajšej opory má obeť

na to, aby sa mohla s touto témou konfrontovať. Keď je medzi obeťou a páchateľom nerovnováha moci,
čo je vlastne u detských obetí zákonite vždy, tak až keď sa tá moc začne nejako vyrovnávať, tak vtedy sa
mení kontext, že to, čo nebolo možné v detstve v tom zmenenom kontexte už možné je. To znamená, že
keď je obeť dospelá, jej hlas má inú váhu, ako má váhu hlas dieťaťa. Ďalšia vec, ktorá je podstatná je to,
že dieťa nemá ešte toľko zdrojov, informácií na zorientovanie sa v situácií, ale tým ako rastie, dospieva

má možnosti si vyhľadať aj zdroje, ktoré neboli k dispozícií v detstve, čo je ďalšia ako keby súčasť toho
vyrovnávania moci, že zmocňuje obeť k tomu, aby mohla prehovoriť o tom, o čom sa skôr nedalo hovoriť,
lebo na to nebolo dostatok síl. Konfrontácia môže mať aj takú podobu, že o tom začne hovoriť.
Pri intrafamiliárnom type sexuálneho zneužívania je veľmi bežný jav, že sa môže v bežnom živote
stretávať s páchateľom a jednoducho „tváriť sa že sa nič nedeje“ fungovať tak, ako by sa nič nedialo.

Je to veľmi podmienené tým, ako je nastavené sociálne okolie obete, ako je nastavené vysporiadať sa
s informáciou, ktorá nie je vítaná. To znamená, že pokiaľ to detská obeť navníma, že ľudia, ktorí sú pre
ňu dôležití, majú dobré vzťahy s osobou páchateľa, tak si netrúfne detská obeť vynášať tento problém,
prehovoriť o ňom, pretože tuší a často krát veľmi správne, že to nebude vítané, že to nebude prijaté, že tobude buď popreté alebo bagatelizované alebo že sa to ešte obráti proti tej obeti. Takže to, čo je kľúčové
je, že aké vzťahy má najbližšie sociálne okolie s osobou páchateľa. Pokiaľ sú tie vzťahy pozitívne, a sú
tam pevné väzby tak tá detská obeť si netrúfne, ako keby ísť hlavou proti múru. Pokiaľ má detská obeť

dôvodnú obavu, že ju najbližšie sociálne okolie nepodrží, nebude na jej strane, tak do toho nepôjde. Čo
je priamo prepojené aj s tým správaním, že môže sa správať v sociálnych interakciách, ako keby sa nič
nedialo, to znamená, stretávať sa s tou osobou páchateľa aj na nejakých rodinných stretnutiach, aj pri
nejakých výletoch, pri hrách, proste všetky bežné interakcie, ktoré sú na očiach aj iným ľuďom v tom
blízkom okolí, je schopná realizovať to detská obeť častokrát tak, že to vyzerá, ako keby sa nič nedialo.

Pre sexuálne zneužívanie je príznačné, že vo väčšine prípadov prebieha v skrytosti, to znamená, že
si páchateľ netrúfne zneužívať dieťa pred zrakmi ostatných ľudí, ale deje sa to v skrytosti. Čo je ešte
dôležité je, že často krát blízke okolie môže zažívať situácie, kedy im blikajú kontrolky, možno majú
nejaké podozrenie, ale sú ovplyvnení zvyčajne tým, čo odborná výskumná literatúra nazýva grooming.
Grooming znamená, že páchateľ alebo páchateľka sa pokúša získať si dôveru jednak obetí a jednak
sociálneho okolia. Ak tú dôveru získa, tak potom si môže robiť čokoľvek. V tom kontexte problematiky

sexuálneho zneužívania to znamená, že sociálne okolie, keď si všimne niečo možno podozrivé, tak vplyv
groomingu zafunguje tak, že začnú sa tí ľudia, ktorí by mohli chrániť obeť sa spochybňovať a stavať
sa na stranu toho podozrivého v zmysle, že my mu predsa veríme, to sa nám, asi len niečo zlé zdalo,
to sme si asi len niečo zle vysvetlili, to asi to dieťa nejako niečo zveličuje alebo preháňa. Každopádne
sociálne okolie, ak má dobré vzťahy s osobou páchateľa, dalo by sa to metaforicky nazvať ako keby

mali zastretý zrak, i keby z varovných signálov bolo prítomných v tom prostredí, tak ich nevidia alebo
ich význam varovných signálov podceňujú.
Výskumná literatúra, všetky definície sexuálneho zneužívania hovoria, že tá nerovnováha moci, ktorú
má ten páchateľ nad tou obeťou, znemožňuje, aby sme to mohli nazývať, že to je vzťah. To nie je
intímny vzťah, to je zneužívanie, a keď osoba, ktorá má prevahu moci, nadefinuje nejakú verziu reality

tomu dieťaťu alebo dospievajúcej osobe, tak to je stále nevyvážené. Je veľa prípadov, kde tínedžeri
a tínedžerky sa zaľúbia do pedagogických pracovníkov, do animátorov voľného času a môžu sa správať
nejako sexuálne provokatívne, ale ten dospelý je tým, kto má strážiť hranice, má povedať, že toto nie je
v poriadku. Sú prípady, kde obeť sexuálneho zneužívania roky aj desaťročia má intímny vzťah s osobou
páchateľa, ale to nie je vzťah dvoch rovnocenných ľudí. Stáva sa, že sexuálne zneužívanie začalo v 12

rokoch a pokračovalo do dospelosti, ale spôsob akým začal, nebol rovnocenný vzťah. Ten vzťah môže
aj na fyzickej aj na psychickej rovine nejako fungovať, ale prejde ďalších 5 alebo 10 rokov a tá kedysi
„detská obeť“ si to bude riešiť v psychoterapii, keďže sa jej povie, že to nebol rovnocenný vzťah.

Svedkyňa M. I. uviedla, že K. F., je jej pacientka od 21.10.2021. Svedkyňa pracuje ako psychológ

v ambulancii klinickej psychológie H.. Prvý krát prišla so svojou matkou a popisovala ťažkosti, ktoré
má od detstva, dvanástich rokov. Uvádzala, že má silné úzkosti, panické úzkosti, flashbacky, strach
z prenasledovania, nočné mory a disociatívne stavy. Uviedla, že tieto stavy má od svojich 12 rokov, keď
bola sexuálne obťažovaná strýkom. Tiež uvádzala, že chcela navštíviť psychológa predtým, ale bolo
covidové obdobie, ambulancie boli zatvorené. O sexuálnom obťažovaní v 12. rokoch jej povedala na

prvom sedení, nikdy neuviedla žiadne podrobnosti bližšie.
Na prvom sedení jej dala vypracovať dotazníky na úzkosť a depresiu a z tých vyšla stredne ťažká úzkosť
a stredne ťažká depresia. Následne s ňou pracovala terapeuticky na viacerých sedeniach a keďže to
nestačilo, odporučila jej psychiatričku. V tých dotazníkoch zaškrtala ako sa u nej prejavovali jednotlivé
príznaky. Na terapeutických sedeniach jej radila techniky, ktoré môže proti úzkosti a depresii používať.

Tiež, keďže trpela silnou nespavosťou, preberali zásady spánkovej hygieny. Následne, keď začala
chodiť k psychiatričke tak po niekoľkých týždňoch začala badať, že lieky u nej začali zaberať. Pri
antidepresívach trvá 2-3 týždne, keď účinky začnú zaberať. To pozorovala tak, že sa bola schopná
už aj usmiať a hovoriť už aj o iných veciach ako o úzkostiach, dovtedy mala mimiku chudobnú. Teraz
po viac ako roku pozoruje výraznú zmenu jej stavu, priebežne sa jej stav zhoršoval najmä, keď mala

byť vypočutá políciou, keď čítala výpovede sesterníc a podobné veci. V súčasnosti už nepopisuje také
príznaky ako na začiatku, jej stav je zlepšený, ale ďalej sú veci, ktoré chce zlepšovať, rieši aj iné veci
ohľadne svojej budúcnosti. V súčasnosti, keď sa nič nerieši ohľadne tejto veci, tak je bez príznakov, ak
sa niečo rieši, tak sa jej to vracia. Tiež jej uviedla, že keď bola chvíľu bez liekov, keďže ich nemala na
isté obdobie predpísané, tak sa jej tie symptómy úzkosť, depresívne prepady, nespavosť vrátili.

Jejpríznaky,negatívneprejavyovplyvňujújejbežnýživot,dosťvýraznenakoľko,keďnespítoovplyvňuje
jej fungovanie v škole, že sa nemôže sústrediť. Takisto, keď mala obavy z prenasledovania uvádzala,
že sa bojí chodiť vonku, lebo sa bojí, že ju niekto prenasleduje. Vie, že ešte predtým mala také obdobia,že sa bála chodiť von a takisto, keď sa jej stav zhoršil, tak sa bála sama chodiť vonku. Tento strach z
prenasledovania bol aj počas jej terapie, vo vlnách sa vracal. Nevie, kedy sa jej naposledy vrátil.
Je úplne bežné, že sa na ňu obrátila až po 5 rokoch, má viacero pacientov, ktorí prišli po niekoľkých

rokoch. V prvom rade nevyhľadávajú lekársku pomoc hneď, keďže je im o tom ťažko hovoriť, pritom
v detskom veku, nie sú schopný vyhľadať pomoc lebo potrebujú zákonného zástupcu, takisto sa
stretla s tým, že vytesnili nepríjemnú udalosť a tiež mala pacientku, ktorá si na to vôbec nespomínala,
spomenula si až vtedy, keď ju začala vypočúvať polícia. Jej predchádzajúcu zdravotnú dokumentáciu
nemala.

Nezistila u nej inú udalosť, ktorá by jej problémy mohla spôsobiť. Takisto ani matka nič iné nespomenula.
Menotohočloveka,sktorýmmalamaťtenzážitoknespomenula,ibavysvetľovalarodinnéstavy.Uviedla,
že je to manžel jej tety, ktorá je mamina sestra. Nevie, či predtým navštívila iného psychológa.
Čo sa týka frekvencie symptómov, zo začiatku to bol permanentný stav, bola depresívna, úzkostná, mala
flashbacky. Tie flashbacky popisovala iba tak, že keď bola depresívna, že sa jej vracajú spomienky,
neuvádzala nič konkrétne. Konkrétne sa svedkyňa nepýta, čo sa stalo, nakoľko nechce pacientov

redeprivovať. Zo začiatku ku nej chodila raz za dva týždne prvé dve mesiace a teraz chodí ku nej
chodí raz mesačne. Čo sa týka toho permanentného stavu, ten sa začal meniť po nasadení liekov
u psychiatričky. Čo sa týka toho strachu z prenasledovania, to bolo o tom, že keď išla vonku sama,
stále mala pocit, že za ňou niekto ide, že jej niečo hrozí. V súčasnosti ten terapeutický proces pokračuje
a riešia témy, s ktorými chce ona pomôcť, ktoré prináša. Čo sa týka tých príznakov, tak tie rieši u nej

prechodne, a to vtedy, keď sa niečo rieši na súde. Nevie uviesť aké percento ľudí sa vie z tých stavov
dostať samo. Vo flashbackoch sa jej vracia to, čo sa jej stalo so strýkom. Flashbacky sú akoby živé
spomienky, že to vidí pred očami, že to nie je o tom, že nad tým premýšľa.

Svedkyňa G. I., uviedla, že K. F., je pacientka kolegyne M. I.. Nemá bližšie informácie, kedy prišla,

meno eviduje z evidenčného systému, zdravotnú starostlivosť jej neposkytovala. Tiež jej nehovorí nič
meno D. E..

Svedkyňa F. Q., lekárka z odvetvia detskej psychiatrie uviedla, že K. F. prišla v marci 2022 k nej
v sprievode matky kvôli jej symptómom, to je úzkosti a depresie, a bola u nej liečená. Potom ku nej

chodila približne každý mesiac na kontroly. Čo sa týka poznatkov o nej, na vstupnom rozhovore ako aj
v ďalších rozhovoroch, jej popisovala symptómy, zmeny nálad, ktoré pociťovala, ďalej zhoršený spánok,
poruchy spánku, nočné mory, zhoršená nálada, tiež poruchy identity, že prestala nosiť ženské oblečenie
a začala nosiť chlapčenské, ako aj problémy s fyzickým kontaktom s jej priateľom. Uvedené dávala
do súvislosti s traumatickou udalosťou, ktorú nebola schopná dopodrobna popísať. S týmto pracovali,

nasadili jej antidepresívnu medikáciu, lieky na zlepšenie spánku, pričom jej stav bol kolísavý a od 19
rokov prešla do starostlivosti psychiatra pre dospelých.
Čo sa týka tej traumatickej udalosti, opísala jej to ako sexuálne obťažovanie od jej strýka, viac o tom
rozprávať nechcela a svedkyňa ju do toho nenútila. Tiež uviedla, že sa to týkalo viacerých dievčat a bola
traumatizovaná aj tým, že dlho o tom mlčala, nikomu to nepovedala. Dávala si za vinu, že to neriešila,

a žeby ostatné dievčatá, potom menej trpeli.
K. v rámci symptómov vykazovala úzkostno-depresívnu poruchu, ktorú diagnostikovali na
posttraumatickú stresovú poruchu a vykazovala známky poruchy identity, ktoré môžu súvisieť
s narušeným vývinom osobnosti.
Uvedené symptómy sú akceptovateľné ako dôsledok tej traumatickej udalosti, ale môžu súvisieť aj

narušením procesu vývinu osobnosti. Narušenie procesu vývinu osobnosti môže súvisieť s danou
traumatickou udalosťou, ale takisto to mohlo spôsobiť aj viac vplyvov. Iné vplyvy sa nedajú špecifikovať,
vo všeobecnosti to mohli byť vplyvy z výchovy, z ranného detstva, konkrétne nevie povedať, či boli
zistené.
K. nespomenula konkrétne meno osoby, s ktorou mala mať traumatickú udalosť, spomenula iba strýka.

Podľa jej znalostí predtým nebola psychiatricky liečená, navštevovala predtým psychologičku I., ale jej
záznamy nepozná.
Postraumatický stresový syndróm ovplyvňoval K. náladu, takisto školskú dochádzku a jej vzťah
s priateľom. Tiež mala poruchy spánku, v dôsledku čoho bola unavená.
Poruchu K. vnímala asi ako stredne ťažkú, bola schopná fungovať, nebola vyradená zo života, ale

kvalitu života mala zníženú. Ambulanciu navštevovala necelý rok, asi v prvých mesiacoch a vplyvom
medikácie sa to začalo zlepšovať. K. bola liečená ambulantne od marca 2022 do januára 2023, kedy
prešla do ambulancie dospelých. Ambulantná starostlivosť postačovala, nebola nutná hospitalizácia, tak
to vyhodnotili.Je veľmi ťažko povedať či sa vyskytol moment, že by bola potrebná ústavná starostlivosť, nakoľko
kapacity v nemocnici sú veľmi obmedzené, čiže sa tam posielajú len najťažšie stavy. Keby taký moment
nastal, tak by som ju poslala. Ak by boli dostatočné kapacity možno na začiatku by ju odoslala na ústavnú

liečbu, keď je to najdôležitejšie. Vzhľadom na to, že kapacity nie sú, tak tam posielajú osoby iba v prípade
ohrozenia zdravia a života.
Užívala antidepresíva, fluoxetin, vortioxitin, krátko brala triticco, ktorý vysadila, lebo ho netolerovala.
Uvedené lieky jej boli predpisované počas celej doby, ako navštevovala jej ambulanciu, deklarovala, že
ich užíva.

Kolísavosť jej stavu znamená, že zo začiatku sa jej stav zlepšil, popísala 40 % zlepšenia, neskôr sa
niektoré symptómy vrátili, došlo k zmene, preto zmenili medikáciu, a pri posledných kontrolách bol jej
stav zlepšený a niektoré symptómy pretrvávali- problémy so spánkom, tie už neboli intenzívne ako
na začiatku a ešte úzkostné symptómy boli v menšej intenzite ako na začiatku. Na úvod boli poruchy
spánku intenzívnejšie, narušovali jej chod, školskú dochádzku. Čo sa týka nočných môr, tie na začiatku
boli obťažujúce, neskôr ich už nepopisovala ako výrazne obťažujúce. Čo sa týka zhoršenia nálad tie

sa prejavovali v uzatvorenosti, skľúčenosti, plačlivosti, v zmene obliekania, v sociálnych kontaktoch
bola viacej uzatvorenejšia. Nápadné na Nine bolo obliekanie, kde sa najskôr obliekala chlapčensky,
neskôr excentricky žensky, jej vystupovanie bolo apatické, skľúčené. Čo sa týka problémov so školou,
popisovala zhoršený výkon, zhoršenú sústredenosť. Čo sa týka problému s fyzickým kontaktom mala
problémsbežnýmidotykmispriateľom.Postupne,keďužbolanastavenánaliečbuaabsolvovalaliečbu,

popisovala v tejto oblasti mierne zlepšenie.
V čase, keď bola nastavená medikamentózna liečba sa prejavilo zmiernenie symptómov, keďže
v tom čase to tak popisovala, nie je vylúčené, že tam boli aj iné vplyvy absolvovanie psychoterapie
a možno nejaké okolnosti. Nevie posúdiť do akej miery sú zlepšenia spôsobené medikamentóznou
liečbou, terapiou, väčšinou je to súbeh viacerých faktorov. Subjektívne udávala, že jej pomáhala

medikamentácia.Ajvčase,keďodchádzalazjejambulancie,bolanastavenánamedikamentóznuliečbu
a jej lieky predpisovala. Frekvencii symptómom ako často poruchy spánku, nočné mory, boli u nej bolo
takmer denne. Pokles tejto frekvencie nevie presne, asi po takých 2-3 mesiacoch uvádzala, že sa jej
stav zlepšil o 30-40%.

V trestnom oznámení zo dňa 06.10.2021 C. D. E. uviedla, že asi v 6-7 rokoch, keď obžalovaný býval
v bytovke L. N. XXX a ona so sestrami oproti v bytovke č. 254, ich často volával k sebe domov. Stretnutia
boli pod zámienkou pozerania na akvárium, hrania PlayStation, nejakej zábavy. Na prvých stretnutiach
sa nedialo nič, neskôr začalo obchytkávanie. Medzi nohami a rukami pod tričko. Prvú chvíľu, ktorú si
s tým spája, je, že čupí pri skrini s krmivom pre rybky a obžalovaný je za ňou a sa tvári, že idú kŕmiť rybky

a siaha jej do nohavičiek do intímnych partií. Stalo sa to viackrát jej aj sestrám. Potom, keď bola v 4
ročníku základnej školy, si pamätá, ako ju orálne uspokojoval a dal jej zato hrsť mincí. Tam niekde začalo
to, že to má byť ich tajomstvo, aby mamka nezistila, že má peniaze. Pokračovalo to na základe toho, že
jej dával peniaze, uvádzal jej, že je medzi nimi obchodný vzťah, že keď dovolí viac, dá jej viac peňazí.
V období roku 2002-2003 došlo k bozkávaniu. Mala aj prednášku na škole o sexuálnom zneužívaní,

kedy to kývla učiteľke a povedala jej, že sa jej to stalo s ujom. Už si uvedomovala, že sa to nesmie, že sa
to nerobí, ale pokračovalo to ďalej. Povedala to mamke, ktorá reagovala tak, že tam nemá chodiť a nech
to nepovie otcovi, lebo by ho zabil. Matka jej povedala, že ho bola konfrontovať, a on uviedol, že si to
dievčatá zle vysvetľujú. V roku 2004-2005 dostala od neho tajne mobil, ktorý mu splácala viackrát formou
stretnutí. Neskôr sa to dialo v pivnici, kde už to nebolo obchytkávanie, ale začal to robiť aj prstami, a tiež

začala ona orálne uspokojovať jeho. V 9. ročníku šla so zborom do zahraničia a povedal, že jej dá viac
peňazí, ale musí si to odpracovať. Na strednej škole začal meniť rétoriku, že je zaľúbený. V roku 2008
došlo v pivnici k prvému sexuálnemu styku. Vždy jej počítal plodné dni, nepoužíval ochranu a v dni, kedy
bola plodná uspokojovala ona jeho. Popri pivnici sa to sem tam dialo u neho v byte, keď bola príležitosť.
Nenápadne popri rodinných oslavách, keď bol byt plný rodinou, si ju zavolal do manželskej izby, kde

mal poličku s CD a povedal jej, aby si čupla, že si pozerá CD a počas toho ju prstoval a obchytkával.
V tom byte asi v roku 2008 vymyslel, že urobí fotky a videá jej obnaženého tela, kameroval sexuálny
akt. K sexuálnemu styku dochádzalo 10-15 krát za rok. V 18. rokoch mu napísala SMS na konci so
slovami, že ho ľúbi, načo si našla zmeškaný hovor od jeho ženy, ktorá sa naňu potom vyvrieskala, že
zvádza jej manžela. Nejak si to obžalovaný s manželkou vydiskutovali a pokračovalo to ďalej. Potom si

našla priateľa a ešte vtedy medzi nimi prebehol asi 3 x sexuálny styk. Má sestru, ktorá má 18 rokov,
ale pred mesiacom jej povedala, že si tiež niečo zažila a tiež má podozrenie na 16 ročnú sesternicu,
že tam niečo bolo. Rozhodla sa, že to už ukončí a nebude nič tajiť, preto podala trestné oznámenie.
Otec jej povedal, že to vôbec netušil, ale už chápe, prečo sa so sestrami odsťahovali. Cez leto bola jej8 ročná dcéra pri rodičoch na víkend a vravela, že boli v byte uja, sa zabávali a šteklil ich, srandoval
s nimi, pripomína jej to detstvo.

Zo znaleckého posudku č. 3/2022 znalkyne PhDr. Karin Štiffelovej, z odboru psychológia vo vzťahu
k obžalovanému vyplýva, že aktuálny neverbálny intelektový výkon obžalovaného sa pohybuje v
pásme ľahkého nadpriemeru, vcelku zodpovedá jeho najvyššie dosiahnutému vzdelaniu. Jeho osobnosť
je anomálne štruktúrovaná, emočne nezrelá osobnosť, schizoidne nastavená, adaptabilná, t.č. so
zachovaným zmyslom pre objektívnu realitu. Správanie je aktívne, v popredí sklon ku zvýšenej

autospekcii a somatizácii, nadmerne pozitívna sebaprezentácia, sklon ku impulzivite, viacnásobne
zaznamenaná potláčaná agresivita. Vo vzťahových väzbách egocentrizmus a potreba uznania, pasívna
závislosť, direktívne a manipulatívne tendencie, neosobnosť, paranoidné nastavenie. V prežívaní znaky
neurotickej symptomatiky, predovšetkým znaky depresie, anxiety, vnútorného napätia a OCD. Viaceré
použité psychodiagnostické metódy poukazujú na problematickú sexuálnu oblasť. U obvineného boli
zistené znaky chudobnej afektivity, nemá sklon k výrazným afektívnym prejavom, keďže u neho boli

zaznamenané i črty schizoidity.
U obžalovaného v rámci jeho výsledkov komplexného psychodiagnostického vyšetrenia osobnosti,
bol zaznamenaný sklon ku impulzivite, teda oslabenej sebakontrole. Agresívne reakcie, resp.
agresivita vo vyššej miere, neboli v rámci súdnoznaleckého psychologického vyšetrenia osobnosti
obžalovaného, zistené. Agresívne správanie je t.č. málo pravdepodobné, nakoľko predovšetkým

v použitých projektívnych testoch osobnosti, bolo preukázané, že má výraznú tendenciu potláčať
agresívne tendencie. Toto potláčanie agresivity sa môže u neho prejavovať konverznou symptomatikou
alebo somatickými príznakmi/somatizáciou ako telesné vyjadrenie psychických konfliktov, napr. u neho
zistených pocitov viny. Tieto prejavy sú už i v súčasnej dobe prítomné v jeho osobnosti, čo preukázali
výsledky psychologického vyšetrenia.

Charakter činu, resp. vyšetrovanej udalosti zodpovedá osobnosti obvineného, nakoľko u neho boli
zistené:-anomálne črty osobnosti, -schizoidná štruktúra osobnosti,-celková, najmä však emočná
nezrelosť osobnosti,-nadmerne pozitívna sebaprezentácia, teda naivný pohľad na seba a snaha javiť
sa pred okolím v lepšom svetle, snaha o obdiv zo strany okolia,-vo vzťahových väzbách egocentrické,
neosobné, vzťahovačné a citovo inhibované nastavenie, sklon ku direktivite a manipulácii,-v správaní

impulzivita a potláčaná agresivita,-neurotická symptomatika,- problematická sexuálna oblasť.

Znalkyňa M. U. uviedla, že problematická sexuologická oblasť sa prejavila vo všetkých použitých
projektívnych metódach, či už v kresbách, v testoch rorshach a hand. Keďže takéto prejavy sa
štandardne nevyskytujú môže konštatovať, že to svedčí o určitom paradoxnom sexuálnom správaní.

Psychologickým vyšetrením sa zaznamenali odklony od noriem v oblasti sexuality, ktoré minimálne je
nutné riešiť.

Zo znaleckého posudku č. 1/2022 znalkyne PhDr. Karin Štiffelovej, z odboru psychológia vo vzťahu
k poškodenej D. E. vyplýva, že poškodená je v plnej miere schopná vnímať a chápať zmysel

trestného konania, nakoľko úroveň jej kognitívnych schopností sa pohybuje v pásme nadpriemeru.
Celkové pamäťové schopnosti poškodenej sú nadpriemerné, nebola u nej zistená kvalitatívna porucha
pamäti- konfabulácie, teda tendencia ku nevedomej lži. Taktiež neboli preukázané fabulačné tendencie.
Snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech je vysoko nepravdepodobná. U poškodenej taktiež
nebol preukázaný sklon ku skresľovaniu vyšetrovaných udalostí, či už v zmysle ich bagatelizácie

alebo zveličovania. U poškodenej bola preukázaná, vo výsledkoch jej psychologického vyšetrenia,
vyššia miera ovplyvniteľnosti, resp. sugestibility, vo všeobecnosti. Nie je však reálny predpoklad, aby
poškodená bola, vo veci vyšetrovanej udalosti ovplyvňovaná, príp. nahováraná zo strany iných osôb.
Je vysoko nepravdepodobné, aby poškodená interpretovala skutočnosti, ktoré sa stali, beztoho, aby
ich ako také prežila. Nebol zaznamenaný žiadny zmysluplný dôvod, ktorý by akýmkoľvek spôsobom

spochybňoval výpovede poškodenej v tom zmysle, žeby si ňou uvádzané skutočnosti poškodená
vymyslela. Skóre lži, v širokospektrálnom písomnom dotazníku osobnosti bolo v norme. Zo znaleckého
hľadiska sa preto jej opis vyšetrovaných udalostí javí, v podstatnej miere, ako opis skutočne prežitého.
Poruchy vnímania neboli u poškodenej preukázané, mala by byť preto schopná správne vnímať prežité
udalosti. Celkové pamäťové i intelektové schopnosti menovanej sa pohybujú v pásme nadpriemeru,

preto by poškodená mala byť schopná zapamätať si prežité udalosti i správne a neskreslene ich
reprodukovať, vo všeobecnosti, nakoľko jej vtom výkonovo nič podstatné nebráni.
Osobnosť poškodenej je diferencovaná, sociálne introvertovaná, vcelku adaptabilná, s nižšou
sebadôverou, sugestibilná, t.č. so zachovaným zmyslom pre objektívnu realitu. Správanie je zúžené,egocentrickejšie, aktívne. Vo vzťahových väzbách nedôverčivosť, značné závislé tendencie na okolí.
V prežívaní znaky neurotickej symptomatiky, možný je i rozvoj psychosomatických prejavov, frustračná
tolerancia je značne oslabená. Vo viacerých použitých testových metódach, písomnej i projektívnych,

boli preukázané znaky posttraumatickej stresovej poruchy. Poškodená nemá, v sociálnom kontakte,
významný sklon ku konfliktom, taktiež u nej nebola zaznamenaná tendencia ku agresívnemu správaniu.
S ohľadom na výsledky komplexného psychodiagnostického vyšetrenia poškodenej, v rámci ktorých
boli zistené i príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, doporučuje vyšetrenie znalcom z odboru
zdravotníctva, odvetvie psychiatria.

Ako motivácia ku jej výpovedi, zo dňa 22.10.2021, resp. v rámci ňou podaného trestného oznámenia
dňa 06.10.2021, sa javí snaha o:
-predídenie prípadného ďalšieho sexuálneho zneužívania maloletých dievčat, predovšetkým v rámci
najbližšieho príbuzenstva, zo strany obvineného,
-tlak svedomia a pocity viny z možného vlastného morálneho zlyhania, ak by vyšetrovanú udalosť nikdy
neoznámila na polícii,

-nevyhnutnosť konať podľa určitej morálnej normy, ktorú pociťovala ako svoju povinnosť, teda morálnu
povinnosť,
- abreakciu ako špecifickú formu odreagovania potlačených afektov, ktorej cieľom je uvoľnenie
emočného napätia,
- dosiahnutie spravodlivosti a adekvátneho trestu pre osobu obvineného.

Poškodená má čiastočne zábrany presne reprodukovať prežité skutočnosti, ako možné dôvody sa javia:
-opis vyšetrovaných udalostí má intímny a dôverný charakter a rozhovor o nich by mohol byť pre
poškodenú nepríjemný,
-obvineným je relatívne blízky príbuzný poškodenej a zrejme je zo strany jej pôvodnej rodiny, na ňu
vyvíjaný určitý tlak.

S poškodenou je možné vykonávať ďalšie vyšetrovacie úkony, avšak len v prípade, keď by to bolo
nevyhnutné,resp.kebytomalovýznamnenapomôcťvecisamotnej.Aktuálnypsychickýstavpoškodenej
je t.č. neurotický dekompenzovaný, tento stav môže priamo súvisieť s vyšetrovanou udalosťou, teda s
popisovaným, protizákonným konaním obvineného voči osobe poškodenej.

Znalkyňa M. U. uviedla, že sklon klamstva je u poškodenej D. E. málo pravdepodobný. V rámci
širokospektrálneho dotazníka osobnosti boli v oboch škálach postraumatická stresová porucha zistené
pozitívne sklony, zvýšené ako je norma. Taktiež v projektívnych testových metódach najmä v testovej
metóde hand test v rámci škály posudzovania posttraumatických stavov a v súvislosti s traumou, ktoré sú
u dievčat, žien sexuálne zneužívaných prítomné boli zistené zvýšené hodnoty v jednotlivých oblastiach,

teda poškodená v nich skórovala pozitívne, taktiež v projektívnej testovej metóde test farieb boli zistené
sexuálne problémy v zmysle odmietania sexuality, alebo tzv. psychická impotencia v tomto smere.
Zároveň v oboch kresbách boli zistené znaky, ktoré poukazujú na dopad vyšetrovanej udalosti na
osobnosť vyšetrovanej a na základe týchto výsledkov sa znalkyňa vyjadrila, že boli preukázané znaky
PTSD.

K otázke čo bolo príčinou týchto znakov PTSD uviedla, že do úvahy môžu čiastočne prichádzať
i iné faktory, ktoré prežila počas doterajšieho života. Subjektívne počas rozhovoru s poškodenou, ona
samotná neudávala závažné záťažové alebo stresové situácie vo svojom živote, ktoré by mohli spôsobiť
rozvoj PTSD. Ak sa tie príznaky prejavili už pred psychologickým vyšetrením minimálne mohli zhoršiť
kvalitu života poškodenej, a to tak v súkromnej najmä sexuálnej oblasti, ale i v pracovnej oblasti. Nie

je možné odhadnúť presnú dĺžku trvania tejto poruchy, ktorá sa môže rozvinúť cca 6 mesiacov po
vyšetrovanej udalosti, alebo po skutku, ale môže sa prejaviť aj niekoľko rokov po skutku. Je vysoko
pravdepodobné, že vyšetrovaním daného skutku mohlo dôjsť k prehĺbeniu neurotickej symptomatiky
v zmysle jatrenia rán po dlhej dobe. Pojmom minimálne myslí, že je to to najmenej, čo to mohlo spôsobiť,
lebo táto porucha sa vždy prejaví v osobnosti človeka, v rámci jeho prežívania a správania. Prežité

udalosti určite zasiahli do života a znížili kvalitu jej života minimálne v určitej miere a viac. Čo sa
týka intenzity zásahu do života uviedla, že každý máme iné prežívanie, takže ide o to ako konkrétne
poškodená tento stav prežívala. Táto porucha sa prejavuje rôznym spôsobom u ľudí a závisí od ich
prežívania, to znamená od ich afektivity. Ak má niekto intenzívne prežívania, tak aj tá intenzita dopadu
tejto poruchy je vyššia. Nevie odhadnúť intenzitu na nejakej škále, ide stále o subjektívny popis daného

človeka.Zo znaleckého posudku č. 2/2022 znalkyne PhDr. Karin Štiffelovej, z odboru psychológia vo vzťahu
k poškodenej I. J. vyplýva, že poškodená je v plnej miere schopná vnímať a chápať zmysel trestného
konania, nakoľko úroveň jej kognitívnych schopností sa pohybuje v pásme nadpriemeru.

Celkové pamäťové schopnosti poškodenej sú nadpriemerné, nebola u nej zistená kvalitatívna porucha
pamäti- konfabulácie, teda tendencia ku nevedomej lži. Taktiež neboli preukázané fabulačné tendencie.
Snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech je vysoko nepravdepodobná. U poškodenej taktiež
nebol preukázaný sklon ku skresľovaniu vyšetrovaných udalostí, či už v zmysle ich bagatelizácie alebo
zveličovania.

U poškodenej nebola preukázaná, vo výsledkoch jej psychologického vyšetrenia, vyššia miera
ovplyvniteľnosti, resp. sugestibility. Nie je teda reálny predpoklad, aby poškodená bola, vo
veci vyšetrovanej udalosti, ovplyvňovaná, príp. nahováraná zo strany iných osôb. Je vysoko
nepravdepodobné, aby poškodená interpretovala skutočnosti, ktoré sa stali beztoho, aby ich ako také
prežila. Nebol zaznamenaný žiadny zmysluplný dôvod, ktorý by akýmkoľvek spôsobom spochybňoval
výpovede poškodenej v tom zmysle, žeby si ňou uvádzané skutočnosti poškodená vymyslela. Skóre lži,

v širokospektrálnom písomnom dotazníku osobnosti bolo v norme.
Zo znaleckého hľadiska sa preto jej opis vyšetrovaných udalostí javí, v podstatnej miere, ako opis
skutočne prežitého. Poruchy vnímania neboli u poškodenej preukázané, mala by byť preto schopná
správne vnímať prežité udalosti.
Celkové pamäťové i intelektové schopnosti menovanej sa pohybujú v pásme nadpriemeru, preto

by poškodená mala byť schopná zapamätať si prežité udalosti a správne a neskreslene ich
reprodukovať, vo všeobecnosti, nakoľko jej vtom výkonovo nič podstatné nebráni. Osobnosť poškodenej
je diferencovaná, sociálne introvertovaná, emočne nezrelá, vcelku adaptabilná, s nižšou sebadôverou,
t.č. so zachovaným zmyslom pre objektívnu realitu, je „zaplavená“ emóciami. Správanie je zúžené,
aktívne rigidné, pasívne závislé. Vo vzťahových väzbách nedôverčivosť, neistota a ambivalentné

postoje. V prežívaní znaky neurotickej symptomatiky, možný je i rozvoj psychosomatických prejavov,
zistené prejavy afektívnej lability, predovšetkým masívna úzkosť. Vo viacerých použitých testových
metódach, písomnej i projektívnych, boli preukázané znaky posttraumatickej stresovej poruchy- PTSD.
Poškodená nemá, v sociálnom kontakte, významný sklon ku konfliktom, taktiež u nej nebola
zaznamenaná tendencia ku agresívnemu správaniu.

S ohľadom na výsledky komplexného psychodiagnostického vyšetrenia poškodenej, v rámci ktorých
boli zistené i príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, doporučuje vyšetrenie znalcom z odboru
zdravotníctva, odvetvie psychiatria.
Ako motivácia ku jej výpovedi sa javí snaha o:
-predídenie prípadného ďalšieho sexuálneho zneužívania maloletých dievčat, predovšetkým v rámci

najbližšieho príbuzenstva, zo strany obvineného,
-tlak svedomia a pocity viny z možného vlastného morálneho zlyhania, ak by vyšetrovanú udalosť nikdy
neoznámila na polícii,
-nevyhnutnosť konať podľa určitej morálnej normy, ktorú pociťovala ako svoju povinnosť, teda morálnu
povinnosť,

- abreakciu ako špecifickú formu odreagovania potlačených afektov, ktorej cieľom je uvoľnenie
emočného napätia,
- dosiahnutie spravodlivosti a adekvátneho trestu pre osobu obvineného.
Poškodená má čiastočne zábrany presne reprodukovať prežité skutočnosti, ako možné dôvody sa javia:
-opis vyšetrovaných udalostí má intímny a dôverný charakter a rozhovor o nich by mohol byť pre

poškodenú nepríjemný,
-obvineným je relatívne blízky príbuzný poškodenej a zrejme je, zo strany jej pôvodnej rodiny, na ňu
vyvíjaný určitý tlak.
S poškodenou je možné vykonávať ďalšie vyšetrovacie úkony, avšak len v prípade, keď by to bolo
nevyhnutné,resp.kebytomalovýznamnenapomôcťvecisamotnej.Aktuálnypsychickýstavpoškodenej

je t.č. neurotický dekompenzovaný, tento stav môže priamo súvisieť s vyšetrovanou udalosťou, teda s
popisovaným, protizákonným konaním obvineného voči osobe poškodenej.

Znalkyňa M. U. uviedla, že u všetkých vyšetrovaných poškodených bola použitá tá istá testová batéria,
ktorá komplexne zachytáva osobnosť človeka a ako už tu bolo uvedené, tie závery sú veľmi podobné,

nakoľko v tých istých testových metodikách boli zistené znaky PTSD, opätovne v dotazníku osobnosti,
v obidvoch škálach, ktoré poukazujú na PSTP, v teste ruky alebo hand teste. V škále, ktorá poukazuje
na možnosť práve sexuálneho zneužívania bolo taktiež zaznamenané pozitívne skóre, v teste farieb
opätovne poukaz na sexuálne problémy a odmietanie sexuality a takisto v kreslených testoch, preto nieje možné, aby tieto znaky nezasahovali do kvality života poškodenej a určitou aj významnou mierou
ovplyvňovali jej správanie a prežívanie. Dá sa povedať, že u všetkých vyšetrovaných poškodených
boli výsledky veľmi podobné, v niektorých prípadoch až identické. U písomného dotazníka osobnosti

ide o subjektívnu výpoveď vyšetrovaného, nakoľko si ho vyplňuje sám, podľa toho čo si myslí, ako
prežíva a preto hovoríme skôr o subjektívnom hľade. Avšak pri projektívnych testových metodikách,
ktoré prevažovali v tejto testovej batérii, vyšetrovaný nepozná ich význam a pozadie, nie je možné sa na
nich dopredu pripraviť a vedieť ako majú odpovedať a preto ich výsledky sa považujú za objektívnejšie
ako dotazníky. Tieto testové metódy v plnej miere odrážajú osobnosť menovaného, či už je to aktuálny

stav alebo trvalejšie črty osobnosti.
Vzhľadom k tomu, že v rámci dostupných informácií jej poškodená počas rozhovoru s ňou
neudávala významné záťažové situácie doteraz prežité v rámci jej života je vysoko pravdepodobné, že
jej stav alebo znaky PTSD môžu priamo súvisieť s vyšetrovaným skutkom. Ani jedna z poškodených
neudávala také prežité udalosti, ktoré by mohli mať za následok rozvoj PTSD. Bežné záťažové situácie
prežívame dennodenne, avšak situácie, ktoré môžu vyvolať PSTP majú hlbší charakter, môže ísť

o nejaké týranie, autonehodu, rozvod, stratu zamestnania, pričom poškodené neudávali, že by niečo
také v živote prežili. Ani jedna z nich neudávala doteraz prežitie tak závažnej stresovej situácie, ktorá
by mohla mať trvalé dôsledky na ich psychiku okrem vyšetrovanej udalosti.

Zo znaleckého posudku č. 23/2022 znalkyne PhDr. Karin Štiffelovej, z odboru psychológia vo vzťahu

k poškodenej K. F. vyplýva, že jej celkové pamäťové schopnosti sú slabo priemerné, nebola u nej zistená
kvalitatívna porucha pamäti- konfabulácie, teda tendencia ku nevedomej lži. Taktiež neboli preukázané
fabulačné tendencie.
Snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech je vysoko nepravdepodobná. U poškodenej taktiež
nebol preukázaný sklon ku skresľovaniu vyšetrovaných udalostí, či už v zmysle ich bagatelizácie

alebo zveličovania. U poškodenej nebola preukázaná, vo výsledkoch jej psychologického vyšetrenia,
vyššia miera ovplyvniteľnosti, resp. sugestibility, vo všeobecnosti. Reálny predpoklad, aby poškodená
bola, vo veci vyšetrovanej udalosti ovplyvňovaná, prípadne nahováraná zo strany iných osôb, je preto
nepravdepodobný. Ako motivácia ku jej výpovedi, zo dňa 01.02.2022, sa javí snaha o:
-tlak svedomia a pocity viny z možného vlastného morálneho zlyhania, ak by vyšetrovanú udalosť nikdy

neoznámila na polícii,
-abreakciu ako špecifickú formu odreagovania potlačených afektov ktorej cieľom je uvoľnenie emočného
napätia,
-dosiahnutie spravodlivosti a adekvátneho trestu pre osobu obvineného.
Je vysoko nepravdepodobné, aby poškodená interpretovala skutočnosti, ktoré sa stali, bez toho, aby

ich ako také prežila. Nebol zaznamenaný žiadny dôvod, ktorý by akýmkoľvek spôsobom spochybňoval
výpovede poškodenej v tom zmysle, žeby si ňou uvádzané skutočnosti poškodená vymyslela. Skóre lži
v písomnom dotazníku osobnosti bolo v norme. Zo znaleckého hľadiska sa preto jej opis vyšetrovaných
udalostí javí v podstatnej miere, ako opis skutočne prežitého.
Poruchy vnímania neboli u poškodenej preukázané, mala by byť preto schopná správne vnímať prežité

udalosti. Celkové pamäťové i intelektové schopnosti menovanej sa pohybujú v pásme priemeru, preto by
poškodená mala byť schopná zapamätať si prežité udalosti i správne a neskreslene ich reprodukovať,
vo všeobecnosti, nakoľko jej v tom výkonovo nič podstatné nebráni.
Poškodená má čiastočne zábrany presne reprodukovať prežité skutočnosti, ako možné dôvody sa javia:
-opis vyšetrovaných udalostí má intímny a dôverný charakter a rozhovor o nich by mohol byť pre

je t.č. neurotický dekompenzovaný, tento stav môže priamo súvisieť s vyšetrovanou udalosťou, teda s
popisovaným, protizákonným konaním obvineného voči osobe poškodenej.
Jej osobnosť je so schizoidne sa vyvíjajúcou štruktúrou, vcelku adaptabilná, s nižšou sebadôverou,
t.č. so zachovaným zmyslom pre objektívnu realitu. Správanie je zúžené, aktívne, značne rígídné,
subjektivistický nastavené, s tendenciou ku impulzivite. Vo vzťahových väzbách nedôverčivosť,

neosobnosť, citová inhibovanosť, sklon ku konfliktnosti a závislosti na okolí. V prežívaní znaky
emočnej nestability, neurotická symptomatika, frustračná tolerancia je oslabená. U poškodenej sa
môže vyskytnúť, v sociálnom kontakte, sklon ku konfliktom, v zmysle opozičných tendencií, vysoko
pravdepodobne korešpondujúci jednak s aktuálne dosiahnutým kalendárnym vekom - obdobímadolescencie, a taktiež s výskytom emočne nestabilných prejavov. Konfliktnosť preto nemusí mať
závažný charakter. Aktuálne u poškodenej, v rámci jej vyšetrenia osobnosti, bolo zistené agresívne
nastavenie, presnejšie zaujatie agresiou, ktoré môže byť dôsledkom impulzivity, príp. i vnútorného

napätia. Vysoko pravdepodobne však môže ísť o určitú formu akútnej reakcie/abreakcie na súčasnú
životnú situáciu, v rámci ktorej sa riešia vyšetrované udalosti. U poškodenej sa nejedná o agresivitu ako
trvalú / premennú črtu osobnosti.

Znalkyňa M. U. uviedla, že u poškodenej boli zistené znaky neurovegetatívnej lability, úzkostnej

poruchy osobnosti a emočnej nestability, v projektívnych testových metódach boli zistené znaky
PTSD. Poškodená je od roku 2021 ambulantne sledovaná u pedopsychiatričky a taktiež navštevuje
psychologičku, v rámci psychoterapeutického vedenia. Zároveň užíva psychofarmaká, čiže ešte pred
vyšetrovaním udalosti, bol psychický stav mladistvej poškodenej narušený. Taktiež matka udávala
u dcéry významnú zmenu v správaní, ktorú si všimlo aj okolie, predovšetkým v škole.
Ako možné dôvody zábran reprodukovať prežité skutočnosti sa okrem iného javí vyvíjaný určitý nátlak

zo strany jej pôvodnej rodiny, maloletá si plne uvedomovala, že ide o príbuzného, taktiež v tomto veku
si je už vedomá dôsledkov takéhoto konania voči osobe obžalovaného a hoci jej matka dôverovala,
obe spomínali, že vyšetrovaná udalosť sa preberá v rámci užšej aj širšej rodiny, v dôsledku čoho boli
narušené vzťahy.
Nátlak bol prezentovaný poškodenej tak, že v prvom rade išlo o tlak poškodenej samej na seba, ale

nemôže vylúčiť ani tlak v rámci užšej rodiny na jej výpoveď, pričom hoci ide o závažné udalosti, bežne sa
stretáva s tým, že si ľudia neuvedomujú ich dôležitosť a závažnosť. Takže nejaké tie poznámky v rodine
typu rozmysli si, čo povieš, ten človek môže ísť do väzenia, hovoríš naozaj pravdu a podobné veci, sú
prípustné.

Zo znaleckého posudku č. 7/2022 znalkyne PhDr. Karin Štiffelovej, z odboru psychológia vo vzťahu
k poškodenej G. J. vyplýva, že poškodená je v plnej miere schopná vnímať a chápať zmysel trestného
konania, nakoľko úroveň jej kognitívnych schopnosti sa pohybuje v pásme priemeru až nadpriemeru.
Celkové pamäťové schopnosti poškodenej sú nadpriemerné, nebola u nej zistená kvalitatívna porucha
pamäti- konfabulácie, teda tendencia ku nevedomej lži. Taktiež neboli preukázané fabulačné tendencie.

Snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech je vysoko nepravdepodobná. U poškodenej taktiež
nebol preukázaný sklon ku skresľovaniu vyšetrovaných udalostí, či už v zmysle ich bagatelizácie alebo
zveličovania. U poškodenej nebola preukázaná, vo výsledkoch jej psychologického vyšetrenia, vyššia
miera ovplyvniteľnosti, resp. sugestibility. Nie je teda reálny predpoklad, aby poškodená bola vo veci
vyšetrovanej udalosti ovplyvňovaná, prípadne nahováraná zo strany iných osôb. Ako motivácia ku jej

výpovedi zo dňa 26.11.2021 sa javí snaha o:
-predídenie prípadného ďalšieho sexuálneho zneužívania maloletých dievčat, predovšetkým v rámci
najbližšieho príbuzenstva, zo strany obvineného,
-tlak svedomia a pocity viny z možného vlastného morálneho zlyhania, ak by vyšetrovanú udalosť nikdy
neoznámila na polícii,

-nevyhnutnosť konať podľa určitej morálnej normy, ktorú pociťovala ako svoju povinnosť, teda morálnu
povinnosť,
-abreakciuakošpecifickúformuodreagovaniapotlačenýchafektov,ktorejcieľomjeuvoľnenieemočného
napätia,
-dosiahnutie spravodlivosti a adekvátneho trestu pre osobu obvineného.

Je vysoko nepravdepodobné, aby poškodená interpretovala skutočnosti, ktoré sa stali, bez toho, aby
ich ako také prežila. Nebol zaznamenaný žiadny zmysluplný dôvod, ktorý by akýmkoľvek spôsobom
spochybňoval výpovede poškodenej v tom zmysle, žeby si ňou uvádzané skutočnosti poškodená
vymyslela. Skóre lži, v širokospektrálnom písomnom dotazníku osobnosti bolo v norme. Zo znaleckého
hľadiska sa preto jej opis vyšetrovaných udalosti javí, v podstatnej miere, ako opis skutočne prežitého.

Poruchy vnímania neboli u poškodenej preukázané, mala by byť preto schopná správne vnímať prežité
udalosti. Celkové pamäťové i intelektové schopnosti menovanej sa pohybujú v pásme priemeru, preto by
poškodená mala byť schopná zapamätať si prežité udalosti i správne a neskreslene ich reprodukovať,
vo všeobecnosti, nakoľko jej v tom výkonovo nič podstatné nebráni.
Poškodená má čiastočne zábrany presne reprodukovať prežité skutočnosti, ako možné dôvody sa javia:

-opis vyšetrovaných udalosti má intímny a dôverný charakter a rozhovor o nich by mohol byť pre
poškodenú nepríjemný,
-obvineným je relatívne blízky príbuzný poškodenej a zrejme je, zo strany jej pôvodnej rodiny, na ňu
vyvíjaný určitý tlak.S poškodenou je možné vykonávať ďalšie vyšetrovacie úkony, avšak len v prípade, keď by to bolo
nevyhnutné,resp.kebytomalovýznamnenapomôcťvecisamotnej.Aktuálnypsychickýstavpoškodenej
je t.č. neurotický dekompenzovaný, tento stav môže priamo súvisieť s vyšetrovanou udalosťou, teda s

popisovaným, protizákonným konaním obvineného voči osobe poškodenej.
Jej osobnosť je diferencovaná, sociálne introvertovaná, vcelku adaptabilná, s nízkou sebadôverou a
sebaúctou, t.č. so zachovaným zmyslom pre objektívnu realitu. Racionálna kontrola správania je nízka,
uniká do sveta denného snenia. Správanie je zúžené, rigidné, pasívne závislé. Vo vzťahových väzbách
nedôverčivosť, egocentrické nastavenie, empatia. V prežívaní znaky neurotickej symptomatiky, možný

je i rozvoj psychosomatických prejavov, zistené prejavy afektívnej lability, predovšetkým úzkosť, znaky
depresie a vnútorné napätie. Vo viacerých použitých testových metódach, písomnej i projektívnych,
boli preukázané znaky posttraumatickej stresovej poruchy- PTSD. Poškodená nemá, v sociálnom
kontakte, významný sklon ku konfliktom. Aktuálne u poškodenej, v rámci jej vyšetrenia osobnosti, bolo
zistené agresívne nastavenie, presnejšie zaujatie agresiou, ktoré môže byť dôsledkom impulzivity, príp.
i vnútorného napätia. Vysoko pravdepodobne však môže ísť o určitú formu akútnej reakcie/abreakcie

na súčasnú životnú situáciu, v rámci ktorej sa riešia vyšetrované udalosti. U poškodenej sa nejedná o
agresivitu ako trvalú /premennú črtu osobnosti.

Znalkyňa M. U. uviedla, že ani u tejto poškodenej nezistila, žeby doteraz prežila tak významné emočne
vypäté situácie, ktoré by mohli u nej vyvolať alebo spustiť PTSD okrem vyšetrovanej udalosti. K otázke,

keď znalkyňa v odpovedi uvádza, že je možné, že so strany pôvodnej rodiny, je na poškodené
vyvíjaný určitý tlak, či vie uviesť, ktorým smerom má byť ten tlak vyvíjaný, čo by sa tým tlakom malo
sledovať, uviedla, že všetky poškodené uvádzali, že ich prekvapil postoj ich matky, ktorý nepovažovali
za adekvátny v tom zmysle, že by im dôverovala a podporovala ich v úsilí o dosiahnutie spravodlivosti.
Skôr vnímali tlak na to, aby sa udalosť nejakým spôsobom ošetrila tak, aby nemala významný dopad

na rodinu. Samozrejme narušili sa vzťahy medzi matkou a jej sestrou manželkou obvineného, ktorá
poškodeným dávala najavo, že im neverí alebo ak sa aj vyšetrované udalosti stali, nechcela, aby sa
takýmtospôsobomriešili.Poškodenéinapriektomutoudávali,žeipotakejdlhejdobemajúpotreburiešiť
to. Vzťahy v tejto rodine boli určitým spôsobom individuálne alebo zvláštne, nakoľko všetky poškodené
spomínali, že ani jedna nevedela o druhej v tom zmysle, že sa vyšetrované udalosti diali. A až po udaní

pani E., ktorá podala trestné oznámenie si sestry sadli a každá udávala, že niečo také alebo podobné
sa jej stalo, čo predtým ani jedna druhej nepovedala.
Je vysoko pravdepodobné, že medzi matkou alebo rodičmi, ale predovšetkým matkou nebola voči jej
dcérambezpečnávzťahováväzba,ktorejzákladomjevzájomnádôvera.Matkanevedelaresp.čiastočne
vedela vychádzajúc z jej výpovede, že niečo také sa deje v jej rodine, ale zjavne tomu neprikladala

morálne dôležitosť, ako tomu prináleží. V rodine neboli emočne vrelé väzby opäť vychádzajúc
z rozhovoru s poškodenými, a preto ani medzi sestrami zjavne nebola ukotvená dôvera. Samozrejme
jedným z možných dôvodov bolo aj to, že sa báli jedna druhej povedať, nakoľko si minimálne čiastočne
uvedomovali dôsledky toho, ako by sa táto situácia začala riešiť a v rámci ochrany rodiny si to nechali
pre seba.

Zo znaleckého posudku č. 8/2022 znalkyne PhDr. Karin Štiffelovej, z odboru psychológia vo vzťahu
k poškodenej P. Q. vyplýva, že poškodená je v plnej miere schopná vnímať a chápať zmysel trestného
konania, nakoľko úroveň jej kognitívnych schopnosti sa pohybuje v pásme priemeru až nadpriemeru.
Celkové pamäťové schopnosti poškodenej sú priemerné, nebola u nej zistená kvalitatívna porucha

pamäti- konfabulácie, teda tendencia ku nevedomej lži. Taktiež neboli preukázané fabulačné tendencie.
Snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech je vysoko nepravdepodobná. U poškodenej taktiež
nebol preukázaný sklon ku skresľovaniu vyšetrovaných udalosti či už v zmysle ich bagatelizácie alebo
zveličovania.
U poškodenej nebola preukázaná, vo výsledkoch jej psychologického vyšetrenia vyššia miera

ovplyvniteľnosti, resp. sugestibility. Nie je teda reálny predpoklad, aby poškodená bola, vo veci
vyšetrovanej udalosti, ovplyvňovaná, prípadne nahováraná zo strany iných osôb.
Ako motivácia ku jej výpovedi zo dňa 21.12.2021 sa javí snaha o:
-predídenie prípadného ďalšieho sexuálneho zneužívania mal. dievčat, predovšetkým v rámci
najbližšieho príbuzenstva, zo strany obvineného,

-tlak svedomia a pocity viny z možného vlastného morálneho zlyhania, ak by vyšetrovanú udalosť nikdy
neoznámila na polícii,
-nevyhnutnosť konať podľa určitej morálnej normy, ktorú pociťovala ako svoju povinnosť, teda morálnu
povinnosť,-abreakciuakošpecifickúformuodreagovaniapotlačenýchafektov,ktorejcieľomjeuvoľnenieemočného
napätia,
-dosiahnutie spravodlivosti a adekvátneho trestu pre osobu obvineného.

Je vysoko nepravdepodobné, aby poškodená interpretovala skutočnosti, ktoré sa stali, beztoho, aby
ich ako také prežila. Nebol zaznamenaný žiadny zmysluplný dôvod, ktorý by akýmkoľvek spôsobom
spochybňoval výpovede poškodenej v tom zmysle, žeby si ňou uvádzané skutočnosti poškodená
vymyslela. Skóre lži, v širokospektrálnom písomnom dotazníku osobnosti, bolo v norme. Zo znaleckého
hľadiska sa preto jej opis vyšetrovaných udalosti javí, v podstatnej miere, ako opis skutočne prežitého.

Poruchy vnímania neboli u poškodenej preukázané, mala by byť preto schopná správne vnímať prežité
udalosti. Celkové pamäťové i intelektové schopnosti menovanej sa pohybujú v pásme priemeru, preto by
poškodená mala byť schopná zapamätať si prežité udalosti i správne a neskreslene ich reprodukovať,
vo všeobecnosti, nakoľko jej vtom výkonovo nič podstatné nebráni.
Poškodená má čiastočne zábrany presne reprodukovať prežité skutočnosti, ako možné dôvody sa javia:
-opis vyšetrovaných udalostí má intímny a dôverný charakter a rozhovor o nich by mohol byť pre

je t.č. mierne neurotický dekompenzovaný, tento stav môže priamo súvisieť s vyšetrovanou udalosťou,
teda s popisovaným, protizákonným konaním obvineného voči osobe poškodenej.
Osobnosť poškodenej je diferencovaná, sociálne introvertovaná, nezrelá, vcelku adaptabilná, s nízkou
sebadôverou a sebaúctou, t.č. so zachovaným zmyslom pre objektívnu realitu. Racionálna kontrola
správania je nízka, v popredí sú emócie. Správanie je zúžené, pasívne závislé, subjektivistický

nastavené. Vo vzťahových väzbách nedôverčivosť, hostilita, citová inhibovanosť. Vysoký počet
agresívnych tendencii vysoko pravdepodobne odráža vnútorné napätie i možnú impulzivitu, V prežívaní
rozvoj psychosomatických prejavov, zistené prejavy afektívnej lability, predovšetkým neistota, znaky
depresie. U poškodenej sa v sociálnom kontakte, môže vyskytnúť i konfliktnosť, avšak bez závažného
charakteru. Aktuálne u poškodenej, v rámci jej vyšetrenia osobnosti, bolo zistené agresívne nastavenie,

presnejšie zaujatie agresiou, ktoré môže byť dôsledkom impulzivity, prip. i vnútorného napätia. Vysoko
pravdepodobne však môže ísť o určitú formu akútnej reakcie/abreakcie na súčasnú životnú situáciu, v
rámci ktorej sa riešia vyšetrované udalosti. U poškodenej sa nejedná o agresivitu ako trvalú / premennú
črtu osobnosti.

Znalkyňa M. U. uviedla, že v rámci písomného dotazníka osobnosti sama menovaná
subjektívne nepozoruje u seba znaky PTSD, nakoľko v obidvoch škálach PTSD to bolo skoro v norme.
V rámci projektívnych testových metód boli zistené tieto znaky vo všetkých týchto použitých metódach.
Čiže rozdiel bol zaznamenaný medzi subjektívnym vnímaním a objektívnymi výsledkami testov. Preto
doporučila psychiatrické vyšetrenie aj u tejto poškodenej. Poškodená okrem vyšetrovanej udalosti

neudávala u seba tak zvlášť závažnú záťažovú situáciu, ktorej dôsledkom by mohli byť prejavy PTSD.
K vysvetleniu rozdielu v projektívnych metódach a v časti písomného dotazníka uviedla, že
dotazník odráža skôr vnútornú realitu toho človeka a môže svedčiť o vytesňovaní určitých vecí v zmysle
vedomého zabúdania na minulosť, avšak ak tieto znaky, alebo táto porucha rezonuje v tom človeku
tak sa objektívne preukáže v tých technikách, na ktoré vyšetrovaná nemá dosah. Je aj možné, že

menovaná doteraz neriešila túto situáciu, žila štandardným spôsobom života a narušené prežívanie
mohla pripisovať iným faktorom. Vypĺňanie dotazníka je vedomá záležitosť a projektívne testové metódy
sú odrazom nevedomých zložiek osobnosti, ktoré môžu byť v hĺbke skryté a navonok sa nemusia určitú
dobu manifestovať. Tento rozpor je častý pri vyšetrení a vypovedá skôr o tom, že vnútorná realita
a vonkajšia realita spolu nekorešpondujú. Vedomé vytesňovanie môže byť v zmysle toho „nechcem

o tom hovoriť, nechcem na to myslieť, chcem na to čím skôr zabudnúť“. A nevedomé vytesňovanie je
jeden zo základných obranných mechanizmov osobnosti, kedy človek nevedome vytesňuje udalosti,
ktoré sú preň nepríjemné, nechce na nich myslieť, ale dejú sa pri vedomý.
Vnútorná realita je to čo človek prežíva, čo si myslí, v tom smere, že má nejaké predstavy niečo by chcel,
ale tá vonkajšia realita s tým nekorešponduje. To, čo sa deje okolo neho, nie je v súlade s tým, že to by

chcel. Zdravé je to, ak to korešponduje, ak to tak nie je tak človek má tú tendenciu znásilňovať vonkajšiu
realituvosvojprospech,čiževtomtoprípade,vyšetrovanáudalosťsastala,savyšetruje,alejasatvárim,
že sa ma to netýka alebo sa snažím od toho držať nejaký odstup, nechcem byť do toho zatiahnutý.Zo znaleckého posudku č. 21/2022 MUDr. Beáty Husárovej (predtým Kantorovej), z odvetvia psychiatria
týkajúci sa poškodenej D. E. vyplýva, že poškodená trpí duševnou poruchou Posttraumatickou
stresovouporuchou,ktoráunejvznikla,akonásledoktraumatickéhosprávania-sexuálnehozneužívania

obžalovaným.
Konanie obžalovaného u svedkyne poškodenej viedlo k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy,
ktorá patrí do skupiny úzkostných porúch a u svedkyne ide o jej chronickú formu. Rozvinula sa postupne
po emocionálne ťažkej, stresujúcej, traumatickej udalosti - sexuálnom zneužívaní obžalovaným od
detstva, ktoré svojou závažnosťou presahuje zvyčajnú ľudskú skúsenosť a chápanie. PTSD u nej vznikla

a prehlbovala sa v priebehu rokov tým, že bola vystavená od detstva až do dospelosti zo strany
obžalovaného sexuálnemu zneužívaniu.
Konanie obžalovaného u nej vyvolávalo ťažkosti, ktoré negatívne ovplyvňovali a aj ovplyvňujú život
svedkyne. Posttraumatickú stresovú poruchu u nej doprevádzajú stavy úzkosti, strachu, ľakavých
reakcií, postupne s poklesom nálady do depresívnej symptomatológie. Opakovane prežíva epizodické
stavy,kedysajejvracajútraumatickéudalostidoživota,pričommajúpodobunáhlych,živýchspomienok,

a sú spojené s bolestivými pocitmi, výčitkami a pocitmi beznádeje. Objavujú sa u nej flashbacky.
O PTSD svedčí tiež vyhýbavé správanie, pri ktorom je zjavné vyhýbanie sa blízkym emóciám, hlavne
neschopnosť pociťovať emócie voči svojim blízkym, emócie sa u nej striedajú v zmysle prudkých emócií
anáslednesneschopnosťoupociťovaťavyjadrovaťemócie,čojeajdôvodommanželskýchnezhôd.Trpí
pocitmi viny, že nekonala skôr, že v dôsledku jej nečinnosti sú aj ďalšie obete sexuálneho zneužívania.

Dlhodobo sú u nej prejavy vyhýbavého správania, pri ktorom sa snažila vytesniť a vyhýbať sa
myšlienkam na stresujúcu traumatickú udalosť, sama počas vyšetrenia udáva, že niektoré udalosti si
nie je schopná vybaviť, nechcela si ich zapamätať.
U svedkyne poškodenej sa jednalo o závažné obmedzenie na obvyklom spôsobe života, trvalo od
detstva do súčasnosti s prejavmi PTSD a pridruženými príznakmi, čo si vyžiadalo psychologickú

intervenciu formou psychoterapeutických-sedení, ktoré navštevuje od 09/2021 v intervaloch raz do
mesiaca.

Zoznaleckéhoposudkuč.20/2022MUDr.BeátyHusárovejzodvetviapsychiatriatýkajúcisapoškodenej
I. J. vyplýva, že poškodená trpí duševnou poruchou Posttraumatickou stresovou poruchou, ktorá u nej

vznikla ako následok správania- sexuálneho zneužívania obžalovaným A. B..
Konanie obžalovaného u poškodenej viedlo k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá patrí
do skupiny úzkostných porúch a u svedkyne ide o jej chronickú formu. Rozvinula sa postupne po
emocionálne ťažkej, stresujúcej, traumatickej udalosti - sexuálnom zneužívaní obžalovaným od detstva,
ktoré svojou závažnosťou presahuje zvyčajnú ľudskú skúsenosť a chápanie.

Poškodená trpí Posttraumatickou stresovou poruchou, ktorá u nej vznikla a prehlbovala sa v priebehu
rokov tým, že bola vystavená od detstva až do dospelosti zo strany obžalovaného sexuálnemu
zneužívaniu. Konanie obžalovaného u nej vyvolávalo ťažkosti, ktoré negatívne ovplyvňovali a aj
ovplyvňujú život poškodenej. Posttraumatickú stresovú poruchu u nej doprevádzajú stavy úzkosti,
strachu, depresívne ladená nálada, ktorú počas vyšetrenia nepriznáva, pri otázke, či má nejaké ťažkosti,

neskôr však udáva, že trpela stavmi smútku, strachu, obavami, a aj v súčasnosti jej kolíše nálada do
smútku. Pri psychiatrickom vyšetrení je zjavný smútok, vháňajúci jej slzy do očí, odpovede prerušuje
pre zvieravé pocity v hrdle, sú prítomné stavy hnevu, strachu. Je u nej aj zjavný strach z odcudzovania
inými,čobolotieždôvodom,prečoskôrnehovorilaaneriešilasexuálnezneužívanie.Opakovaneprežíva
epizodické stavy, kedy sa jej vracajú traumatické udalosti do života, pričom majú podobu náhlych, živých

spomienok, a sú spojené s bolestivými pocitmi, výčitkami a pocitmi beznádeje.
Objavujú sa u nej flashbacky, znovuprežívanie stresujúcich udalostí, vyhýbavé správanie. Snažila sa
odchodom na Strednú školu - čo sama popisuje ako útek z domu, aby nestretávala obžalovaného -
vyhýbať situáciám, ktoré jej spôsobovali traumu. Je úzkostná, ostražitá, priznáva, že v čase, keď sa
zdržiavala doma bola neustále v strehu, v napätí, mala časté ľakavé reakcie na minimálne podnety.

Doteraz trpí poruchami spánku, v zmysle sťaženého zaspávania, plytkého a nedostatočného spánku,
čo súvisí s tým, že jej organizmus je neustále v strehu, akoby jej neustále hrozilo nebezpečenstvo. Trpí
pocitmi viny, že nekonala skôr, že v dôsledku jej nečinnosti sú aj ďalšie obete sexuálneho zneužívania.
O PTSD svedčí tiež vyhýbané správanie, pri ktorom je zjavné vyhýbanie sa blízkym emóciám, hlavne
neschopnosť pociťovať a vyjadrovať emócie, čo jej sťažuje aj sociálne kontakty, priznáva, že je pre ňu

ťažké si niekoho pripustiť, nevie vyjadrovať city, celkovo potláča v sebe emócie, sama sa v nich nevyzná.
Snaží sa vytesniť a vyhýbať sa myšlienkam na stresujúcu traumatickú udalosť, vyhýba sa pocitom,
alebo konverzácii o traume. U svedkyne poškodenej sa jednalo o závažné obmedzenie na obvyklom
spôsobe života, trvalo od detstva do súčasnosti s prejavmi PTSD a pridruženými príznakmi a preto bybolo vhodné započať s individuálnou psychoterapiou, ktorá by jej pomohla zmierniť negatívny dopad
prežitých udalostí na jej psychický stav, prežívanie, emócie, ako aj osobnosť, so zvýšením sebaúcty,
sebakontroly a obnovení pocitu osobnej hrdosti.

Zoznaleckéhoposudkuč.33/2022MUDr.BeátyHusárovejzodvetviapsychiatriatýkajúcisapoškodenej
G. B., E. J. vyplýva, že poškodená trpí duševnou poruchou Posttraumatickou stresovou poruchou,
ktorá u nej vznikla ako následok traumatického správania- sexuálneho zneužívania obžalovaným A.
B.. Konanie obžalovaného u svedkyne poškodenej viedlo k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy,

ktorá patrí do skupiny úzkostných porúch a u svedkyne ide o jej chronickú formu. Rozvinula sa postupne
po emocionálne ťažkej, stresujúcej, traumatickej udalosti - sexuálnom zneužívaní obžalovaným od
detstva, ktoré svojou závažnosťou presahuje zvyčajnú ľudskú skúsenosť a chápanie. Poškodená trpí
Posttraumatickou stresovou poruchou, ktorá u nej vznikla a prehlbovala sa v priebehu rokov tým, že
bola vystavená od detstva zo strany obžalovaného sexuálnemu zneužívaniu.
Konanie obvineného v nej vyvolávalo ťažkosti, ktoré negatívne ovplyvňovali a aj ovplyvňujú život

svedkyne. Posttraumatickú stresovú poruchu u nej doprevádzajú stavy úzkosti, strachu, panické ataky,
depresívne ladená nálada. Pri panických atakoch ide o náhlu epizódu intenzívneho strachu, ktorá sa
objaví náhle a doprevádza ho množstvo telesných a psychických príznakov ako sú hyperventilácia,
búšenie srdca, tras, celková nevoľnosť, nadmerná ľakavosť, a pocit straty kontroly nad svojím telom. U
poškodenej panické ataky boli a sú aj keď t.č. v miernejšej forme, spojené s bolestivými spomienkami.

Pri psychiatrickom vyšetrení je zjavný smútok, zvýšená citlivosť, napätie. Opakovane prežíva epizodické
stavy, kedy sa jej vracajú traumatické udalosti do života, pričom majú podobu náhlych živých spomienok,
sú spojené s výčitkami a pocitmi beznádeje. Objavujú sa u nej flashbacky, znovuprežívanie stresujúcich
udalostí, vyhýbavé správanie. Je úzkostná, ostražitá pri kontaktoch, opatrná, uzavretejšia.
Správanie je vyhýbavé, so zjavným vyhýbaním sa blízkym emóciám, hlavne neschopnosťou pociťovať

a vyjadrovať emócie, čo jej sťažuje aj sociálne kontakty, ťažko vyjadruje city, celkovo potláča v sebe
emócie, priznáva, že jej je veľmi nápomocný partner a z toho dôvodu, chce podstúpiť psychoterapiu
u psychológa, aby sa posunula ďalej. Uvedomuje si, v niektorých blízkych situáciách s partnerom
citový chlad, napriek tomu, nie je schopná v týchto situáciách zmeniť svoj postoj, čo súvisí s prežitými
traumatickými udalosťami. Snaží sa vytesniť a vyhýbať sa myšlienkam na stresujúcu traumatickú

udalosť, vyhýba sa pocitom, alebo konverzácii o traume. Pre zníženú toleranciu na stres a záťaž
nedokáže primerane zvládať negatívne zážitky, trpí pocitmi viny. U svedkyne poškodenej sa jednalo
o závažné obmedzenie na obvyklom spôsobe života, trvalo od detstva do súčasnosti s prejavmi
PTSD a pridruženými príznakmi a preto by bolo vhodné započať s individuálnou psychoterapiou, ktorá
môže zmierniť negatívny dopad prežitých udalostí na jej psychický stav ako aj osobnosť, so zvýšením

sebaúcty, sebakontroly a obnovení pocitu osobnej hrdosti, čoho si je vedomá a počas vyšetrenia udáva,
že uvažuje nad touto možnosťou.

Zoznaleckéhoposudkuč.34/2022MUDr.BeátyHusárovejzodvetviapsychiatriatýkajúcisapoškodenej
P. Q., E. J. vyplýva, poškodená trpí duševnou poruchou Posttraumatickou stresovou poruchou, ktorá

u nej vznikla ako následok traumatického správania- sexuálneho zneužívania obv. A. B.. Konanie
obvineného u svedkyne poškodenej viedlo k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá patrí
do skupiny úzkostných porúch a u svedkyne ide o jej chronickú formu. Rozvinula sa postupne
po emocionálne ťažkej, stresujúcej, traumatickej udalosti — sexuálnom zneužívaní obžalovaným
od detstva, ktoré svojou závažnosťou presahuje zvyčajnú ľudskú skúsenosť a chápanie. Konanie

obžalovaného v nej vyvoláva ťažkosti, ktoré negatívne ovplyvňovalo a aj ovplyvňujú život poškodenej.
Posttraumatickú stresovú poruchu u nej doprevádzajú stavy úzkosti, strachu, depresívne ladená nálada,
v emočne nabitých situáciách s impulzívnejším reagovaním, čo súvisí s jej vnútorným neodreagovaným
napätím.
Pri psychiatrickom vyšetrení je u poškodenej smútok, zvýšená citlivosť, napätie, ktoré sa snaží skrývať,

nálada kolíše zo smútku do neprimeranej veselosti, čím chce maskovať svoje pocity hanby, trpí výčitkami
a pocitom zlyhania, ktoré súvisia s tým, že ona, ako prvá poškodená mala niečo urobiť, aby tým zabránila
zneužívaniu ostatných sestier. Berie to osobne, ako svoju chybu. Opakovane prežíva epizodické stavy,
kedy sa jej vracajú traumatické udalosti do života, pričom majú podobu náhlych, živých spomienok, sú
spojené s výčitkami a pocitmi beznádeje. Objavujú sa u nej flashbacky, znovuprežívanie stresujúcich

udalostí, vyhýbavé správanie.
Je úzkostná, ťažšie sa adaptuje, je závislá na okolí, emočne nezrelá, zvýšene sugestibilná, potrebuje
oporuvniekomsilnejšom.Správaniejeunejvyhýbavé,sneschopnosťoupociťovaťavyjadrovaťemócie,
pritom je sociálne citlivá, potláča v sebe emócie, priznáva, že vedome zatlačila spomienky zo strachu čozistí. Uvedomuje si, v niektorých blízkych situáciách s manželom neprimerané emočné situácie a citový
chlad, aj pri snahe zmeniť svoj postoj, to nedokáže, čo súvisí s prežitými traumatickými udalosťami. Pre
zníženú toleranciu na stres a záťaž nedokáže primerane zvládať negatívne zážitky, trpí pocitmi viny. U

svedkyne poškodenej sa jednalo o závažné obmedzenie na obvyklom spôsobe života, trvalo od detstva
do súčasnosti s prejavmi PTSD a pridruženými príznakmi a preto by bola u nej vhodná psychoterapia,
ktorá by zmiernila negatívny dopad prežitých udalostí na jej psychický stav ako aj osobnosť, so zvýšením
sebaúcty, sebakontroly a obnovení pocitu celistvosti. Poškodená si je toho vedomá, no napriek tomu zo
strachu, čo všetko zistí zo zatlačených spomienok to v súčasnosti odmieta. Súvisí to s jej pocitom viny

voči sestrám, ktoré by sa mohli prehĺbiť.

Zo znaleckého posudku č. 62/2022 MUDr. Beáty Husárovej z odvetvia psychiatria týkajúci sa
poškodenej K. F. vyplýva, že poškodená trpí duševnou poruchou Posttraumatickou stresovou
poruchou, doprevádzanou zmiešanou úzkostne depresívnou poruchou so stavmi úzkosti, strachu,
depresívnou náladou, celkovou zvýšenou unaviteľnosťou a panickými atakami, ktorá u nej vznikla ako

následok traumy - sexuálneho zneužívania obžalovaným A. B.. Konanie obžalovaného u svedkyne
poškodenej viedlo k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy a zmiešanej úzkostne depresívnej
poruchy, ktoré patria do skupiny úzkostných porúch a rozvinuli sa postupne po emocionálne
ťažkej, stresujúcej, traumatickej udalosti - sexuálnom zneužívaní obvineným od detstva, ktoré svojou
závažnosťou presahuje ľudskú skúsenosť a chápanie. Konanie obžalovaného u svedkyne viedlo k

rozvoju Posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá je doprevádzaná—zmiešanou úzkostne depresívnou
poruchou so stavmi úzkosti, strachu, depresívnou náladou, celkovou zvýšenou unaviteľnosťou a
panickými atakami. Ako posttraumatická stresová porucha tiež aj zmiešaná úzkostne depresívna
porucha vedú u nej k horšiemu zvládaniu interpersonálnych problémov, k obavám zo zvládania bežných
životných situácií. Pri panických atakách ide u nej o náhlu epizódu intenzívneho strachu, ktorá sa

objaví náhle, a doprevádza ho množstvo telesných a psychických príznakov ako sú hyperventilácia,
búšenie srdca, tras, celková nevoľnosť, ku ktorej udáva napínanie na zvracanie, zvracanie, nadmerná
ľakavosť, čo aj počas znaleckého vyšetrenia popisuje. U poškodenej panické ataky boli a sú, aj keď
t. č v miernejšej forme vplyvom psychoterapie a pravidelnému užívaniu psychofarmák, a sú spojené s
prežitýmispomienkami/sexuálneobťažovanie/.Opakovaneprežívaepizodickéstavy,kedysajejvracajú

traumatické udalosti do života, pričom majú podobu náhlych, živých spomienok, sú spojené s výčitkami
a pocitmi beznádeje. Objavujú sa u nej flashbacky, znovuprežívanie stresujúcich udalostí, vyhýbavé
správanie, potláčanie emócií /udáva, že má vyblokované emócie, akoby ich ani nemala/. Nedokáže
emócie vyjadriť, celkovo ich v sebe potláča. Snaží sa vytesniť a vyhýbať sa myšlienkam na stresujúcu
traumatickú udalosť, vyhýba sa pocitom, alebo konverzácii o traume. Počas vyšetrenia veľmi obtiažne

zdeľuje informácie z dôvodu zhoršovania úzkostných a panických aták, aj s fyzickými prejavmi následne
po zdeľovaní údajov.
Jej tolerancia na stres a záťaž sú znížené, v dôsledku čoho nedokáže primerane zvládať negatívne
zážitky. U svedkyne poškodenej sa jednalo o závažné obmedzenie na obvyklom spôsobe života, trvalo
od detstva do súčasnosti s prejavmi PTSD a zmiešanou úzkostne depresívnou poruchou a panickými

atakami, ktoré nedokázala zvládnuť a preto pravidelne absolvuje psychoterapiu u klinického psychológa
v intervaloch dvakrát do mesiaca a raz do mesiaca kontrolu v pedopsychiatrickej ambulancii s užívaním
psychofarmák zo skupiny antidepresív a anxiolytík /lieky na zmiernenie a potlačenie strachu a úzkosti/.
Bodového ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovila na 1300 bodov, kde sťaženie
spoločenského uplatnenia u poškodenej spočíva v obmedzení spoločenského, osobného života, pričom

následky sú dlhodobé s nepriaznivou a neistou prognózou.

Zo znaleckých posudkov z odvetvia psychiatria týkajúcich sa poškodených vyplýva, že pri
Posttraumatickej stresovej udalosti sa jedná o duševnú poruchu, pri ktorej je plne zachovaná schopnosť
správne vnímať a vypovedať.

Pre posttraumatickú stresovú poruchu, príznaky ktoré musia byť splnené podľa diagnostických kritérií
MKCH – 10 sú nasledovné:
-postihnutý musel byť vystavený stresovej udalosti alebo situácii, krátkeho alebo dlhého trvania,
výnimočne nebezpečného alebo katastrofického charakteru, ktorá by pravdepodobne spôsobila hlboké
rozrušenie takmer u kohokoľvek /okrem iných je sem zaradená aj autonehoda/

-je prítomné neodbytné vybavovanie si alebo znovu prežívanie stresu v podobe rušivých „flashbackov“,
živých spomienok či opakujúcich sa snov, alebo prežívanie úzkosti pri expozícii okolnostiam
pripomínajúcim alebo spojeným so stresorom-postihnutý sa musí vyhýbať alebo dáva prednosť vyhýbaniu sa okolnostiam, ktoré pripomínajú alebo
sú spojené so stresorom, pričom toto vyhýbanie nebolo prítomné pred expozíciou
- musí byť prítomné niektoré z nasledujúcich kritérií:

-neschopnosť vybaviť si buď čiastočne, alebo kompletne niektoré dôležité momenty z obdobia traumy
-sú prítomné ktorékoľvek dva z nasledujúcich príznakov zvýšenej psychickej citlivosti a vzrušivosti, ktoré
neboli pred expozíciou stresoru:
a/potiaže so zaspávaním alebo udržaním spánku
b/podráždenosť alebo návaly hnevu

c/potiaže s koncentráciou
d/hypervigilita
e/prehnané ľakavé reakcie
Pri Posttraumatickej stresovej udalosti sa jedná o duševnú poruchu, pri ktorej je plne zachovaná
schopnosť správne vnímať a vypovedať.

Znalkyňa F. B. L. v prípravnom konaní bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia určila
na 1300 bodov u poškodených a spočíva v obmedzení spoločenského života, v obmedzení ich
plnohodnotných životov pri hľadaní a voľbe partnera. Následky sú dlhodobé s nepriaznivou a neistou
prognózou, majú preukázateľne nepriaznivý vplyv na uplatnenie poškodených v osobnom živote.
PTSD je v príčinnej súvislosti so sexuálnym obťažovaním od detského veku. PTSD vzniká, ak jedinec

a jeho celistvosť je ohrozená závažnou udalosťou, medzi ktoré môže patriť aj sexuálne zneužívanie.
PTSD vzniká len na základe vonkajších závažných činiteľov. Všetky poškodené neboli obmedzované
vobvyklomspôsobeživota,čosatýkanávštevyškôl,dochádzokplneniasipovinností,išlooobmedzenie
v citovom živote v spoločenských aktivitách, zlyhávali vo vyššom veku v partnerských vzťahoch, trpeli
prejavmi PTSD -jednalo sa o vysokú intenzitu, čo je popisované v ich výpovediach a znaleckých

posudkoch. Obmedzenia trvajú od okamihu, kedy boli obťažované a postupne si uvedomili, čo sa deje.
Doba trvania je individuálna, nedá sa povedať ako dlho môžu prejavy PTSD pretrvávať, je dôležité,
aby jedinec navštevoval psychológa, psychiatra, aby sa vedel s prekonanou životnou situáciou lepšie
vyrovnať. Poškodená D. E. uvádzala, že intenzita sa zmierňuje z dôvodu návštevy psychologičky
a pomáha jej manžel. U K. F. sa príznaky zmierňujú pri psychoterapii a užívaní psychofarmák, cíti sa

byť istejšia, začala sa primeranejšie obliekať jej veku a pohlaviu, ktoré predtým zakrývala a teraz sa
nebojí dať si užšie oblečenie, kedy vidno krivky postavy. U I. J. ťažkosti pretrvávajú, návštevu psychológa
a psychiatra odmieta. U G. J. a P. Q., ktoré majú trvalé partnerské vzťahy sa intenzita zmierňuje.

Znalkyňa F. B. L. uviedla, že pri poškodenej K. F. aj naďalej v súčasnosti prebieha psychiatrická liečba

suvedenýmidiagnózami,ktorúabsolvujevjejambulancii,nakoľkopodosiahnutí18.rokuživotanemohla
byťnaďalejošetrovanávpedopsychiatrickejambulancii.Naďalejabsolvujeajindividuálnupsychoterapiu
u psychológa. Jej stav sa pri užívaní psychofarmák a psychoterapii postupne zlepšuje, stavy úzkosti,
strachu, flashbacky sa zmierňujú, tiež si našla priateľa, čo je pozitívne pre prognózu v budúcnosti.
U ostatných poškodených by bolo tiež vhodné, aby sa podrobili minimálne individuálnej psychoterapii,

ktorá by im pomohla zmierniť dôsledky prežitých udalostí.
K otázke, či je možné, aby u ostatných 4 poškodených okrem K. F. vymizli príznaky PTSD bez
návštevy odborníka, lekára, psychológa, psychiatra uviedla, že ide o veľmi individuálny postoj, závisí
to od štruktúr osobnosti, od spoločenského, sociálneho, partnerského zaradenia, ale nevylučuje
to, môže sa to stať. Prognóza pretrvávania príznakov PTSD v čase vyšetrení nebola dobrá,

v súčasnosti sa k tomu nemôže vyjadriť. Nebola priaznivá v zmysle pretrvávania stavov strachu, úzkosti,
spoločenského zlyhávania, emočnej a afektívnej lability, so zvýšenou dráždivosťou v minimálnych
situáciách, podnetoch. V partnerských vzťahoch môžu zlyhávať, vzhľadom na to, že udávali citovú
chladnosť, nedostatok empatie.
Dĺžka pretrvávania príznakov PTSD závisí od jedinca, ako sa dokáže vyrovnávať s touto poruchou, môže

to byť rok, 10, celý život, nedá sa to presne a jednoznačne určiť.
Vprípade,akbysapoškodenépodrobililiečeniupsychiatrickémualebopsychologickémutrvalobyurčite
viac ako jeden rok. O ustálenosti stavu sa môže hovoriť tak po troch rokoch liečby, to znamená, že buď
sa stav plne upravil alebo ťažkosti ešte pretrvávajú.
V prípade liečby poškodených by bola vhodná kombinácia psychiatrickej liečby t.j. farmakami zo

skupiny antidepresív, ktoré zmierňujú stavy úzkosti, flashbacky, emočnú labilitu, dráždivosť v kombinácii
s klinickou psychoterapiou individuálnou, ale ak je aj možnosť skupinovou terapiou s klientami, ktorí
prežívajú tiež prejavy PTSD. Psychiatrická liečba farmakami je potrebná minimálne v priebehu jedného
roka.Kvantifikovať intenzitu následkov sa u poškodených nedá. Ako uvádzala v znaleckých posudkoch
prežívalisilnéstavyúzkosti,strachu,obavy,ukaždejznichtoboloindividuálneainejintenzity,alepresne
sa to kvantifikovať nedá. Pôsobilo to obmedzujúco hlavne pri spoločenských a sociálnych kontaktoch

a partnerských vzťahoch. Všetky chodili do práce, do školy, dokázali v týchto činnostiach fungovať, ale
napríklad aj v práci pri niektorých situáciách hlavne pri dotykoch, náhlych osloveniach plakali, čo mohlo
vyvolávaťflashbackyaznovuprežívanietraumatickejudalosti,ovplyvňovaloichtohlavnevpartnerských
vzťahoch, kde sa nedokázali odosobniť úplne od prežitého.
U poškodených iné príčiny vzniku PTSD neboli zistené.

Ďalšie úkony s poškodenými by mohli zhoršiť ich psychický stav.
K otázke či vo veku od 7 do 14 rokov boli poškodené nejakým spôsobom obmedzované na ich
obvyklom spôsobe života, či si vedeli zaobstarať bežné záležitosti, potreby, znalkyňa uviedla, že neboli
obmedzované, chodili do školy, vedeli sa umyť, najesť, obliecť, ale určite od času, kedy začali byť
zneužívané a pochopili o čo sa jedná, začali sa vyhýbať návštevám u obvineného alebo sa aspoň snažili,
aby s ním neboli v blízkom kontakte a tiež nevylučuje, že boli obmedzované na obvyklom živote, čo sa

týka kamarátov a spoločnosti vrstovníkov.
K otázke, ako vysvetliť, že ak by z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodené mali kamarátov,
navštevovali krúžky ich matka ako najbližšia osoba si na nich nič negatívne nevšimla, znalkyňa uviedla,
že to mohlo byť spôsobené tým, že poškodené pre pocity hanby, strachu z narušenia rodinných vzťahov
ťažkosti zakrývali, avšak u poškodenej F. tým, že nebola plnoletá si predvolala aj matku, ktorá uviedla,

že v 12 rokoch si u dcéry všimli zmenu správania, obliekania, bola veľmi tvrdohlavá, obliekala si veľmi
veľké veci, ak sa jej snažila dohovoriť a usmerniť ju, hádali sa, dcéra bola veľmi tvrdohlavá, uzatvorená,
nechcela komunikovať, snažila sa s ňou rozprávať, pripisovala to puberte, až potom ako im v 14 rokoch
napísala list, v ktorom im povedala, čo sa deje si uvedomili, že kvôli čomu bolo jej správanie iné. Pýtala
sa dcéry, že či to chce riešiť, že ju podporia vo všetkom, ale dcéra to odmietla s tým, že majú v rodine

veľmi dobré vzťahy, nechce ich rozhádzať, bála sa, že by jej nikto neveril. Tak to neriešili a ak išli na
návštevu, kde bol aj pán B., tak dcéru strážili, nenechali ani na chvíľu samu, a ak nechcela ísť, zostala
doma. Teraz sa rozhodli to riešiť aj z toho dôvodu, že dcérina sesternica a jej neter má dcérku, ktorá je
vo veku, že by už aj ju mohol zneužívať a dcéru to veľmi trápilo, čo je aj uvedené v znaleckom posudku.
Z toho vyplýva, že matka pani F. si všimla zmenu správania.

K otázke či zistila u poškodených vo veku 7-14 rokov nejakú návštevu psychológia či psychiatra alebo
nejaké obdobie, počas ktorého si 42 dní a viac nevedeli zaobstarávať obvyklé potreby uviedla, že ani
jedna to počas znaleckého vyšetrenia neuvádzala, iné by to bolo, ak by ich vyšetrovala v danom veku.
Vedela by sa k tomu konkrétnejšie vyjadriť či áno, alebo nie, či boli obmedzované v obvyklom spôsobe
života.

Na otázku či poškodené s výnimkou K. F. v období ich 14 -18 rokov neboli schopné nadväzovať sociálne
kontakty či zaobstarávať si svoje životné obvyklé potreby, či ich správanie sa vymykalo norme uviedla,
že nie, navštevovali školu, krúžky, snažili sa bežne fungovať.
K otázke, či zistila počas aktuálneho obdobia, aby neboli poškodené schopné nadväzovať nejaké
kontakty kamarátske alebo či sa stránili nejakých mimoškolských aktivít alebo podobne uviedla, že

vzhľadom k pocitom hanby, za to čo sa im dialo sa snažili zapadnúť.
K otázke, či tam mohla byť aj iná motivácia ako pocity hanby uviedla, že poškodené, sa určite snažili
zapadnúť, určite sa snažili to prekonať a snažili sa aj zapadnúť mať motiváciu aby fungovali v živote
normálne, ale pocity hanby určite skrývali. Pocit hanby nemá zásadný vplyv na to, aby si poškodené
zaobstarávali obvyklé záležitosti.

K otázke, ak by došlo k nejakému správaniu, ktoré by vybočovalo z normy, či by si to všimlo to najbližšie
okolie, otec, matka, iný príbuzný uviedla, že vo všeobecnosti každý môže mať z nejakej situácie pocity
hanby, ktoré proste nie sú viditeľné. Závisí to od toho, aké by boli zmeny správania a ak sú to nejaká
nervozita, podráždenosť, zmeny nálad, úzkosti, strachu môžu byť pripisované aj iným situáciám, ak
okolie nevie a nemá potuchy, čo sa deje.

Na otázku, či má vedomosť, že poškodená D. E. v 18. rokoch nadviazala trvalý vzťah až do súčasnosti
uviedla, že poškodená E. udávala, že po odchode z domu na vysokú školu sa akoby odtrhla z reťaze,
došlo u nej k narušenému postoju k sebe samej, našla si priateľa zároveň súčasného manžela,
podvádzala ho, čo jej zhoršovalo depresie, výčitky, ako sama udávala nedokázala porozumieť svojmu
správaniu, nedokázala riešiť stresujúce udalosti, ale nakoniec keď sa zverila manželovi - vtedajšiemu

priateľovi tak sa stav začal postupne upravovať, priznávala, že jej správanie bolo v tom čase nemorálne.
K otázke či v období od 18 rokov do súčasnosti si vedeli poškodené obstarať obvyklé potreby s tým,
že I. J. mala v čase vykonania znaleckého vyšetrovania 18 rokov, uviedla, že poškodená F. chodí do
školy, tento rok maturuje, má priateľa, takže dokáže si zabezpečovať obvyklé aktivity. Pani E. v časeznaleckého vyšetrenia bola na rodičovskom príspevku, má 3 deti, zabezpečuje sebe aj svojim deťom
obvyklé bežné potreby života a tiež ostatné navštevovali školu. Pani Q. chodila do práce, bola 5 rokov
zamestnaná v jednej firme a žila s partnerom v podnájme, pričom si zabezpečovali v tom čase vlastné

bývanie, dokázala si to zabezpečiť.
Na otázku, aby ozrejmila, keď uvádza, že si poškodené vedeli zabezpečiť obvyklý spôsob života
a na druhej strane uvádza, že ich život bol v dôsledku konania obžalovaného obmedzený závažným
spôsobom uviedla, že poškodené dokázali ráno vstať z postele, dokázali ísť do školy, do práce, dokázali
nakúpiť, postarať sa o hygienu, o seba, ale trpeli stavmi PTSD, ktorá ich na obvyklom spôsobe života

obmedzovala v tom zmysle, že všetky tieto aktivity, ale hlavne aktivity, čo sa týka spoločnosti, sociálneho
zázemia, partnerského vzťahu vyžadujú nadmerne veľa energií a sily, aby tieto aktivity zvládali, aby
neboli voči okoliu, voči kolektívu, kolegom agresívne, výbušné, aby dokázali ráno vstať a plniť tie aktivity.
Nezistila, že by sa poškodené neboli mohli samé o seba postarať po dobu viac ako 42 dní.
Počas vykonávania znaleckej činnosti sa stretla s prípadmi zmrzačenia, mučivými útrapami, alebo
s podstatným znížením pracovnej schopnosti.

Na otázku či možno následky na psychike v prípade mučivých útrap a zmrzačenia možno nejakým
určitým spôsobom porovnať s prejednávaným prípadom uviedla, že aj sexuálne zneužívanie je mučivá
útrapa a najmä v detskom veku.
Na otázku či ste počas znaleckého dokazovania zistili, aby boli u poškodených mimoriadne
vystupňované bolesti uviedla, že bolesti sú z medicínskeho hľadiska fyzického rázu. Duševné útrapy

boli maximálne vystupňované tým, čo prežívali. Stálo ich to veľa úsilia, aby normálne obvykle fungovali,
keď nechceli, aby okolie videlo alebo vedelo aj vzhľadom na to, že obvinený pochádza z rodiny, nechceli
narušiť rodinné vzťahy, tak ich to stálo nadmerne veľa úsilia.
Po troch rokoch liečby možno hodnotiť, či je zdravotný stav ustálený, to znamená, či je v poriadku, či
je stabilizovaný alebo či je potrebná ešte ďalšia liečba, ďalšia konzultácia. Aktuálne to u poškodených

nie je možné hodnotiť. U K. F. je stav vzhľadom na liečbu, ktorú vykonáva u nej psychológ, pri užívaní
psychofarmák je upravený.
PTSD sa môže vyvíjať aj určitý čas nebadane, takým spôsobom, že si jej príznaky nevšimne okolie
poškodeného ani samotný poškodený si nemusí uvedomovať, že ho zasiahla nejaká psychická porucha,
hlavne ak PTSD začne vznikať v detstve, tak si to takýto jedinec nemusí uvedomiť.

Obete sexuálneho zneužívania sa snažia fungovať tak aby nebolo zjavné, že majú problémy, nezriedka
aj sami seba obviňujú, že oni zlyhali a preto sa im niečo podobné stalo, alebo oni sami svojím správaním
majú výčitky, že naviedli iných k takémuto správaniu.
Poškodené vykazovali prejavy sexuálneho zneužívania.
Najtypickejšie príznaky obetí sexuálneho zneužívania sú výčitky, pocity hanby, nedôvery v samých

seba, depresie, vyhýbanie sa otázkam na danú tému, snaha vyhnúť sa odpovediam, nechcieť rozoberať
prežité udalosti.
Pri dlhodobom užívaní psychofarmák aj po ich vysadení sa určitý čas stav osoby nemení, a to v dôsledku
dlhodobého dodávania serotonínu, ktorý je v dostatočnej hladine, ale po určitej dobe, u každého je to
individuálne, môže sa jednať o týždeň, o mesiac, o 2 roky by sa stav zhoršil a to aj z toho dôvodu, že

aj keď je u osoby stav upravený, stále pocity sebaistoty, sebadôvery absentujú, sú u nej menej výrazné
flashbacky, strachy, úzkosti.
Na otázku aká je pravdepodobnosť u obetí sexuálneho zneužívania a u poškodených v tejto
veci osobitne, že po absolvovaní terapie, užívaním psychofarmák budú jedného dňa z hľadiska
psychiatrického úplne zdravými osobami, bez psychofarmák, bez príznakov PTSD, uviedla, že je to

veľmi individuálne, v tomto momente sa nevie vyjadriť či v budúcnosti budú alebo nebudú mať prejavy
PSTP, sú jedinci, ktorý dokážu sa dostať do plne kompenzovaného stavu.

Zo znaleckého posudku č. 45/2022 MUDr. Danice Caisovej – Škultétyovej z odvetvia sexuológia vyplýva,
že ňou posudzované fotografie a videá majú jednoznačný erotický obsah, zobrazujú detailne mužský

a ženský/dievčenský genitál a dievčenské prsia ako aj súlož. Je to materiál, pomocou ktorého sa
môže aktivovať sexuálna túžba so vzrušením s následným uspokojovaním až do orgazmu/ejakulácie.
Fotografie s osobami ženského pohlavia mladších ako 18 rokov sú súbory 000058 až 000061,
000064,000070,000076,000080,000082,000086,000092,000095,000099,000100,000108,000109,
000112, 000116, 000118, 000124, 000125, 000126, 000139, 000143, 000144, 000195. Video s osobou

podľa Tannerovej stupnice IV je súbor 0000146, kde Tannerovej stupnici IV zodpovedajú pohlavné
znaky pubescentky/adolescentky, nie dospelej ženy. Posudzovanie zhody tvári, osôb musí zhodnotiť
antropológ.K otázke či osoby vyššieho veku môžu zodpovedať inej škále z tannerovej stupnici než vo všeobecnosti
zodpovedá ich veku, znalkyňa MUDr. Danica Caisová – U. uviedla, že takéto prípady sa nedajú vylúčiť,
ide však spravidla o hormonálnu poruchu rôzneho charakteru, že osoba 18 ročná vyzerá na 10-11

rokov. Na otázku, či sa dá rozlíšiť, či má osoba na fotografiách niekedy 17 a niekedy 18 rokov uviedla,
že s istotou nie. Tannerova stupnica 4, zodpovedá veku 15-17 rokov vrátane a Tannerova stupnica 5
zodpovedá dospelému človeku. Sexuologicky významné je, že hebefilne orientovaní muži, to znamená
muži preferujúci dievčatá v puberte sú orientovaní na skorú a strednú pubertu vo veku od 12-14,15 rokov.
Neskoro adolescentné dievčatá od 15-18 rokov sú pre hebefilne orientovaných mužov už nepríťažlivé.

Toto rozdelenie je dôležité aj z hľadiska toho, že zákonná hranica na začiatok pohlavného života
v našich zemepisných šírkach je 15 rokov. Tannerova stupnica je pomôcka, ktorá je určená na to, aby
sa dokázalo zaradiť 80% populácie do jednotlivých vekových kategórii a stupňov. U zdravého jedinca
je pravdepodobnosť 80-90%.

Zo znaleckého posudku č. 27/2022 MUDr. Danice Caisovej – Škultétyovej z odvetvia psychiatria a

sexuológia vyplýva, že obžalovaný je duševne zdravý, netrpí psychiatrickým ochorením a ani nim
netrpel v čase skutku. V čase skutku trpel sexuálnou deviáciou, kde ide o kombinovanú formu poruchy
sexuálneho systému, t.j. porucha obsahovej náplne, kedy je preferovaným objektom dieťa a tínedžerka
a jednak koordináciou systému, kedy jeho sexualita nevyžaduje, aby apetovaný erotický objekt, t.j.
aby osoba ženského pohlavia bola eroticky vyladená, túžila a dávalo najavo, že po milostnom akte

túži. Obžalovaný bol v čase skutku schopný rozpoznať nebezpečnosť svojho konania, vzhľadom na
zistenú deviáciu boli jeho ovládacie schopnosti znížené do polovice, t.j. nepodstatne. Zmysel trestného
konania chápe v plnom rozsahu. Z pohľadu sexuálnej deviácie, obžalovaného možno považovať za
nebezpečného pre spoločnosť, k deviácii nemá kritický postoj, svoje deviantné správania bagatelizuje
a racionalizuje. Navrhuje ochrannú sexuologickú liečbu ústavnou formu. PPG vyšetrenie potvrdilo

preferencie ženských objektov s tým, že apetované boli najmä detské objekty – Tannerova stupnica
I a boli pozitívne reakcie na sexuálne agresívne podnety. Hodnotiac sexuálny život obžalovaného,
znalkyňa poukázala na podstatné rozdiely oproti väčšinovej sexualite – chýbajúce akékoľvek pubertálne
erotické aktivity a túžby, čo racionalizuje záujmom o prírodu, chýbajú akékoľvek neskoro pubertálne
perovacie stratégie a aktivity, mimokoitálne aktivity s akceptujúcou partnerkou, chýbanie autoerotických

aktivít v puberte, veľmi neskorý začiatok koitálneho života, absencia zamilovanosti či iných napr.
flirtujúcich aktivít, schopnosť na tieto vábenia reagovať, napr. v situácii, keď ako diskdžokej mal veľa
príležitostí na prirodzené, nezáväzne flirtovanie, dvorenie, zbližovanie. V rámci PPG vyšetrenia dosiahol
obžalovaný najnižšiu aktivitu na expozície dospelých žien, pozitívne boli reakcie na detské a juvenilné
objekty, apetuje nezrelé objekty a agresívne sexuálne správanie.

Znalkyňa MUDr. Danica Caisová – Škultétyová uviedla, že obžalovaný by sa skutku asi nedopustil, keby
mu bolo jasné, že je deviantný. Možno by si dokázal sám nájsť realizáciu deviantnej sexuality v medziach
zákona. Počet semenníkov u obžalovaného by nemal vplyv na výsledky znaleckého posudku.
PPG vyšetrenie je pomocná metóda, pomocou ktorého nie je možné rozhodnúť o tom, či je osoba

deviantná alebo nie je. PPG vyšetrenie má pomôcť examinátorovi získať diagnostickú istotu o tom, či ide
o príslušníka väčšinovej alebo menšinovej sexuality. Kľúčovou metódou sexuálnej diagnostiky je cielený
rozhovor.
Šípky v podkladoch PPG znázorňujú stúpanie a klesanie objemu kavernenózneho telesa, kde si treba
všimnúť aj prechody medzi jednotlivými obrázkami. Samotné PPG vyšetrenie nemení závery jej zistení

a závery znaleckého posudku. K otázke, či rozdiely oproti väčšinovej sexualite uvedené na čl. 24
znaleckého posudku sami o sebe svedčia o nejakej konkrétnej odchýlke alebo vo všeobecnosti o nejakej
odchýlke uviedla, že sú to špecifické odchýlky pre deviantov. Za kľúčové pre normu je schopnosť zaľúbiť
sa,devianttúschopnosťnemá.To,čonapísala,odlišnostiodnormysatýkajútemervšetkýchsexuálnych
deviantov. 90% ľudí v našich zemepisných šírkach má prvý pohlavný styk vo veku od 16 do 19 rokov.

Samozrejme, že asi 5% začína pohlavne žiť pred 15 rokom veku, ale sú to často aj sexuálny agresori.
A tých, 10% čo sa zvýši môže byť deviantných alebo ovplyvnených kade čím. Deviácia sa s osobnosťou
len dotýka, to znamená aj veľmi charakterný, morálny, veľmi inteligentný a vzdelaný človek môže byť
deviantný, rozdiel je len v tom, že sú muži, ktorí zistia svoju odchýlku od normy a naučia sa sami
realizovať svoju deviantnú sexualitu v medziach zákona.

Zo záznamu z PPG vyšetrenia vyplýva, že je v ňom uvedený dátum 16.03.2022 začiatok vyšetrenia
o 09:51 a jeho koniec po 44 minútach a 10 sekundách, kde možno badať pozitívne reakcie na agresívne
podnety a hebefilné podnety.Znalkyňa MUDr. Danica Caisová – Škultétyová uviedla, že listiny dokumentujú reakcie obvineného na
expozíciu v rámci PPG vyšetrenia. Vyšetrovaný pôsobil ostražito a viackrát spomínal, že by tam mal byť

jeho obhajca. Jeho ostražitosť sa dotýkala iba keď sa mal vyjadrovať ku skutku, z ktorého je obžalovaný,
keď preberali anamnézu, vyjadroval sa bez ostražitosti. Spoľahlivosť PPG vyšetrenia je vo všeobecnosti
okolo 80 % každým ďalším vyšetrením klesá, nakoľko vyšetrovaná osoba už vie, akým spôsobom sa
správať a dokáže to ovplyvniť alebo sa o ovplyvnenie bude snažiť, preto sa nerobia PPG vyšetrenia
častejšie ako po roku.

K rozdielnemu času uvedenom v listinách o PPG vyšetrení a v znaleckom posudku uviedla, že sa
k tomu vyjadriť nevie, ale môže to byť spôsobené tým, že sa mení čas a možno na PPG prístroji
nebol tento čas zmenený. Možno sa zmenili hodiny už v októbri a neprestavili hodiny. V deň vyšetrenia
obžalovaného v Ústave na výkon väzby poobede vykonávala garantovanú činnosť. Celé vyšetrenie za
účelomznaleckéhoposudkutrváod90minútdodvochhodín.Čosatýkastúpaniaobjemukavernózneho
telesa v čase expozície rybičiek a D., tak v danom prípade nejde o stúpanie, kvôli týmto obrázkom,

ale ide o dojazd reakcie na predchádzajúcu expozíciu. Kým podnet cez zrak a mozog sa prenesie do
kavernózneho telesa má to istú latenciu, ktorú zachytávame tým, že im premietame neutrálne obrázky.
Ku skutočnosti, že obžalovaný bol viackrát na rekreačných pobytoch aj s inými rodinami, ktoré
mali malé deti a k ničomu nedošlo uviedla, že to, že je niekto deviantný neznamená, že túto
deviáciu bude realizovať stále, mnoho aj deviantných mužov realizuje svoju sexualitu aj väčšinovým

spôsobom. Rovnako aj iní deviantní muži sa snažia žiť väčšinovo, uvedomujú si spoločenskú závažnosť,
spoločenský postoj voči deviantným mužom. To, čo je však dôležité povedať, akákoľvek iná aktivita,
než preferovaná, je náhražkou, spravidla to býva tak, že títo muži majú veľmi chudobný milostný život
s nepreferovanou ženou, mužom. Nie každý deviantný muž sa za života dopustí deviantného skutku.
Naučia sa realizovať svoju deviantnú sexualitu v medziach zákona aj bez našej pomoci. Pomáha sa

tým, ktorým sa to nepodarilo.
PPG sa vždy vyhodnocuje v kontexte získaných údajov o tom, čo muž porozpráva o svojom
psychosexuálnom živote, o svojej minulosti, o tom ako žil v puberte sexuálne, či žil alebo nežil, ku ktorým
priradíme výsledky PPG vyšetrenia. K ovplyvneniu PPG vyšetrenia uviedla, že muži vo vyšetrovacej
väzbe si často odovzdávajú skúsenosti z vyšetrenia, ktoré absolvovali a hľadajú spôsob ako vyšetrenie

ovplyvniť najmä tým, že sa trebárs dívajú bokom alebo sa snažia myslieť na niečo iné a neregistrovať
tie obrázky.

Zo znaleckého posudku č. 80/2021 znalca Ing. Stanislava Štefaniska z odboru elektrotechnika vyplýva,
že v mobilnom telefóne Sony Ericsson K850i na jeho pamäťovej karte boli zistené a obnovené súbory

obrazové a video, ktoré by mohli súvisieť s predmetom vyšetrovania.

Znalec C. D. U. v prípravnom konaní uviedol, že obnovením predmetných súborov neboli zistené ďalšie
parametre, t.j. pôvodný dátum vzniku, ktorý tak nie je možné zistiť, tiež nie je možné zistiť ani dátum
a čas ich odstránenia.

Znalec C. D. U. uviedol, že údaj dátum vyhotovenia súborov sa nedá zistiť, čím mal na mysli vytvorenie
súboru, čo je údaj, ktorý hovorí o uložení súborov na pamäťové médium, ktorý nebol obnovovacím
softvérom v telefóne obžalovaného zistený. Dátum nasnímania uvedený vo vlastnostiach jednotlivých
súborov je iný parameter, ktorý sa nemusí zhodovať s uložením súboru na pamäťové médium, avšak

môže byť totožný s dátumom uloženia. Dátum nasnímania predstavuje dátum a čas vytvorenia snímku
a vychádza z času nastaveného v telefóne, ktorý nemusí byť reálny.

Na CD, na ktorom sú umiestnené obnovené súbory z pamäťovej karty, ktorá sa nachádzala v mobilnom
telefóne Sony Ericsson K850i, získaný u obžalovaného, pri domovej prehliadke, vtedy označený ako

SONY Ericson CYBER-SHOT čiernej farby so SIM kartou Eurotel a kartou zn. SANDISK, sa nachádzajú
okrem iného fotografie 000058 až 000061 nasnímané 25.04.2007, 000064 nasnímaná 25.04.2007,
000070 nasnímaná 25.06.2007, 000076 nasnímaná 06.07.2007, 000080 nasnímaná 06.07.2007,
000082 nasnímaná 06.07.2007, 000086 nasnímaná 06.07.2007, 000092 nasnímaná 12.07.2007,
000095 nasnímaná 12.07.2007,000099 nasnímaná 03.08.2007, 000100 nasnímaná 03.08.2007,

000108 nasnímaná 03.08.2007, 000109 nasnímaná 03.08.2007, 000112 nasnímaná 03.08.2007,
000116 nasnímaná 09.08.20007, 000118 nasnímaná 09.08.20007, 000124 nasnímaná 30.09.2007,
000125 nasnímaná 30.09.2007, 000126 nasnímaná 30.09.2007, 000139 nasnímaná 02.04.2009,
000143 nasnímaná 02.04.2009, 000144 nasnímaná 02.04.2009, 000195 nasnímaná 18.11.2009, ktorézobrazujú obnažené pohlavné orgány a videá 000146, 000181, 000200, ktorých obsahom je orálne
uspokojovanie muža, pohlavný styk a prstovanie osoby ženského pohlavia. Dátum nasnímania je
uvedený vo vlastnostiach predmetnej snímky.

V lekárskych správach zaslaných Nemocnicou Poprad, a.s. zo dňa 25.03.2022 sa uvádza, že K.
F. je pacientkou pediatrickej psychiatrickej ambulancie od 11.03.2022. Vyšetrená bola 1x, v pláne
sú psychiatrické kontroly s frekvenciou 1x do mesiaca. Bola jej diagnostikovaná posttraumatická
stresová porucha s úzkostne depresívnym syndrómom. Ordinovaná je psychofarmakologická liečba

a psychoterapia, ktorú navštevuje pravidelne. V lekárskej správe zo dňa 11.03.2022 z pediatrickej
psychiatrickej ambulancie vyplýva v rámci terajších ochorení, že u K. F. nastal zlom pred 4-5 rokmi,
predtým bola veselé, živé dievča, uzatvorila sa, zmenil sa vizuálny prejav, začala sa obliekať, nosiť voľné
skôr chlapčenské oblečenie. Nevedeli si to vysvetliť až neskôr začala rozprávať o obťažovaní strýkom.
Začala sa izolovať od ľudí, nemá rada dotyky. Prežíva stavy intenzívnejšej úzkosti, nemôže spávať, má
živé sny, nočné mory. Objektívne boli diagnostikované traumatické flashbacky, nočné mory, nespavosť,

únavnosť, autoakuzácie a negatívne sebahodnotiace myšlienky. Bola jej predpísaná liečba: oxazepan
a fluoxetine.
V náleze zo dňa 23.03.2022 z ambulancie klinickej psychológie sa uvádza, že K. F. je pacientkou
ambulancie od 21.10.2021, navštevuje ju pravidelne za účelom podpornej psychoterapie, doteraz 8x.
Nakoľko sa jej stav nezlepšoval, bola jej odporúčaná pedopsychiatrická starostlivosť.

Z odpovede spoločnosti Falke Slovakia s.r.o. s dochádzkou a výplatných pások vyplýva, že obžalovaný
pracoval na 3 smeny, rannú, nočnú, poobednú, kde ranná smena sa vykonávala v čase 05:50 do 13:50,
poobedná smena od 13:50 do 21:50 a nočná smena od 21:50 do 05:50.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky vyplýva, že dňa 08.11.2021 bola vykonaná u obžalovaného
na adrese L. M. XXX domová prehliadka, pri ktorej obžalovaný dobrovoľne vydal mobilný telefón D. W.,
cyber shot so Sim kartou eurotel, kartou zn. SANDISK, pričom uvedený telefón s kartami je fotograficky
zdokumentovaný a bol predložený stranám.

Z odpovede od F. C. F. vyplýva, že obžalovaný bol PN od 12.02.2014 do 26.02.2014, od 01.12.2014 do
23.12.2014, od 07.01.2015 do 02.02.2015, od 03.03.2015 do 13.04.2015 od 28.05.2015 do 01.07.2015
od 19.10.2015 do 02.11.2015 a od 11.03.2021 do 01.06.2021. Hospitalizovaný bol od 09.06.1999 do
15.06.1999, od 17.03.2000 do 30.03.2000 od 10.01.2001 do 15.01.2001 od 19.03.2021 do 24.03.2021.

Na fotografiách č.l. 1664 -1666 sú zachytené oslavy, na ktorých je K. F. v prítomnosti iných osôb
pozerajúca do mobilu.

Z odpovede ÚVTOS Košice-Šaca vyplýva, že obžalovaný sa 16.03.2022 nenachádzal v ich ústave.

Z odpovede ÚVV Košice vyplýva, že odsúdený prišiel do ústavu za účelom lekárskeho vyšetrenia dňa
15.03.2023 o 17:35 a odišiel z ústavu dňa 22.03.2022 o 07:20.

Z odpovede ÚVTOS Košice –Šaca vyplýva, že znalkyňa MUDr. Caisová-Škultétyová vstúpila do ústavu
o 07:51 a vystúpila 13:38. Ústav nedisponuje kamerovým záznamom z vyšetrenia.

Z potvrdení od lekárov vyplýva, že S. B., manželka obžalovaného, bola práceneschopná od 02.07.1999
do 16.10.1999 s dg. O20 a od 27.11.2000 do 01.03.2001 s dg. E07.

Z lustrácii registra obyvateľov vyplýva, že D. E. sa narodila XX.XX.XXXX a súčasťou údajov sú fotografie

jej tváre z 12.04.2006, 27.10.2010, 31.7.2013, 05.09.2014, 27.06.2019, 16.02.2021.

Z lustrácií registra obyvateľov vyplýva, že K. F. sa narodila XX.XX.XXXX, P. Q. E. J. XX.XX.XXXX, D.
E., E. J. XX.XX.XXXX, G. B. E. J. XX.XX.XXXX, I. J. 15.04.2003.

Z lustrácií registra obyvateľov vyplýva, že obžalovaného deti sa narodili XX.XX.XXXX a 26.05.2008.
Trvalý pobyt mal na adrese L. XXX od 10.06.1998 do 08.09.2003, po 08.09.2003 na adrese L. XXX.Z hodnotení obžalovaného vypracovanými FALKE Slovakia s.r.o. vyplýva, že obžalovaný je u nich
zamestnaný od 05.10.2015, mal spoľahlivú dochádzku, bol spoľahlivý zamestnanec s vysokou mierou
zodpovednosti, pracovitosti, ústretovosti, kolegiálny a priateľský.

Zo správ o povesti vypracovanými obcou Hôrka vyplýva, že obžalovaný sa správa slušne, obcou riešený
nebol.

Z hodnotení ÚVV Prešov a skrátených výpisov klienta vyplýva, že obžalovaný je vo výkone väzby od

08.11.2021, správa sa na požadovanej úrovni, od 01.01.2023 je zaradený v oddiely so zmierneným
režimom. Disciplinárne potrestaný nebol, dňa 03.10.2023 mu bola uložená disciplinárna odmena.
Prejavil záujem o prácu a od 18.12.2022 pracuje ako chodbár.

V centrálnej evidencii priestupkov nemá obžalovaný žiaden záznam.

V odpise registra trestov nemá obžalovaný žiaden záznam.

K bodu 1.
Skutočnosť, že obžalovaný od presne nezisteného dňa roku 1998 najneskôr do 18.11.2006 v
nepravidelných intervaloch vykonával na rôznych miestach bytových domov č. 253 a č. 257 v obci L., N.

M., O. H. s C. D. E., E. J., nar. XX.XX.XXXX rôzne sexuálne praktiky tak, že ju pod rôznymi zámienkami
pozýval k sebe do bytu, ako aj do pivnice prislúchajúcej k bytu na adrese L., M. N. XXX a na týchto
miestach ju postupne počas celého uvedeného obdobia najprv ohmatával na prsiach a pohlavných
orgánoch, neskôr aj orálne uspokojoval a prstami vnikal do jej pohlavných orgánov a taktiež sa od nej
nechával sám orálne uspokojovať, pričom v tomto konaní pokračoval aj po tom, čo menovaná dovŕšila

pätnásty rok svojho veku a to až do 18.11.2009, kedy s ňou okrem uvedených sexuálnych praktík
opakovane vykonával aj pohlavný styk, pričom jej zato tiež poskytoval majetkové výhody, čím ju takto
úmyselne zvádzal k nemravnému spôsobu života je preukázaná výpoveďou poškodenej C. D. E., ktorá
uviedla, že okolo jej siedmich rokov veku ju volal k nim kŕmiť rybičky, kde pri otvorenej komode kľačala,
išli dávať rybkám jesť a vtedy si pamätá prvé obchytkávanie, ktoré bolo už na genitáliách v nohavičkách.

Ujo bol zaujímavý, mal doma leguána, korytnačky, PlayStation. Keď bola štvrtáčka na Základnej škole,
došlo k jej orálnemu uspokojeniu z jeho strany, orálne sa ju snažil uspokojiť, pamätá si hlavu medzi jej
nohami, k čomu došlo v bytovom dome číslo XXX u nich na gauči. Vtedy jej dal zato hrsť drobných mincí.
Ujo ju obchytkával v oblasti genitálií, aj na prsiach pri rôznych situáciách, vedel využiť nepozornosť ľudí
naokolo.

Keď sa obžalovaný presťahoval do bytu na číslo XXX (rok 2003), tak na tom byte boli rodičia na káve,
všetci sedeli v obývačke a obžalovaný ju volal do jeho spálne, do ich izby. Hneď za dverami mal 4 vysoké
stojany s CDčkami, nakoľko bol dídžej a vkuse jej povedal, že si má čupnúť za dvere, že si akože pozerá
cédečka a pomedzi to mal ruku v jej nohaviciach zozadu. To nebolo len chytanie, ale bol prstami vnútri.
Vekovo mohla mať 12, 13 rokov. V štvrtom, piatom ročníku raz vravel, že je medzi nimi obchodný vzťah,

že ona mu niečo dá a on jej dá za to peniažky, s čím súhlasila. Bývalo to často, nevie si vybaviť každé
stretnutie, zároveň to vytesňuje jej hlava. Môže sa povedať, že to bolo asi 1 krát za týždeň, asi v trinástich
rokoch, bolo to často. Potom v sedemnástich, osemnástich rokoch to už bolo naozaj na týždennej báze.
Predtým to bývalo tiež pravidelne, ale asi na dvojtýždennej báze. V tom 6. ročníku to potom prešlo do
toho, že to bolo pravidelne za peniaze.

Prvý styk bol medzi nimi, keď mala 16 rokov. Chodila so speváckym zborom na zájazdy a jej povedal,
že keď bude chcieť viac peňazí, že bude zato chcieť od nej niečo viac. Ten pohlavný styk, bola tá vyššia
hodnota, fotky a videá boli tiež za vyššiu odmenu pre ňu. Keď boli takéto udalosti, keď išli na zájazd do
Q. tak, aby jej dal viac peňazí, tak musela urobiť viac. Potom prvom pohlavnom styku sa stretávali na
týždennej báze s tým, že vedel, kedy má svoje dni, kedy má plodné dni, čiže vtedy nebol styk, vtedy bolo

orálne uspokojenie jeho, bolo tam 10 Eur za stretnutie, ktoré trvalo okolo hodiny. Najprv sa rozprávali,
na záver bolo niečo sexuálne a potom ju vždy išiel odprevadiť domov. Takto intenzívne to trvalo do
osemnástich rokov, potom sa to krátilo a intenzita sa zmenšovala. V 19. rokoch jej veku sa to skončilo.
Hodnovernosť jej výpovede vyplýva aj z toho, že aj pri svojej prvej výpovedi učinenej o 5 mesiacov
skôr vypovedá o týchto skutočnostiach zhodne uvádzajúc, že obžalovaného si spája s jej životom so

zlými vecami, keď mala približne 6-7 rokov. Okolo roku 1997 sa ujo s tetou nasťahovali vedľa. Mal veľké
akvárium na skrinke, pod ním mal krmivo pre rybičky a tam jej kázal si čupnúť ku skrinke a v tej chvíli
siahol rukou do nohavičiek, šiel úplne pod nohavičky. Pamätá si ako ju na ich gauči orálne uspokojoval
ako štvrtáčku na Základnej škole, má k tomu spomienku, že jej dal za to hrsť mincí. Potom jej už dával zatopeniazepravidelne,žeprišla,žesaniečodialo.Okološtrnástichrokovvekuzačalaorálneuspokojovať
jeho. Do roku 2003 jej obchytkával genitálie, prsia, orálne ju do dvanástich, trinástich rokov uspokojoval.
Nevie uviesť, ako často sa stretávali. Obžalovaný sa presťahoval, dieťa sa mu narodilo a sa to presunulo

aj do iného bytu. Už aj v tom byte si pamätá orálne uspokojovanie na ich manželskej posteli, jeho žena
bola s dieťaťom nevie kde u doktorov, tak dokázal využiť prázdny byt a volal ju tam a svedkyňa tam hneď
išla. Potom to už bolo vždy o peniazoch, začalo to v 4. ročníku s tými mincami. Potom to už išlo skoro
vždy za niečo. Vždy sa to dialo v byte XXX a potom v byte XXX a potom to prešlo do pivnice bytového
domu č. 257. Vtedy orálne uspokojovala aj svedkyňa obžalovaného, tak už to bolo zabehnuté, bolo to

niečo obyčajné v tom zmysle iba ona jeho orálne uspokojiť alebo on ju, čo bolo za 300 korún a bolo to už
také normálne. Keď chcel niečo navyše, tak aj on musel, niečo navyše. V tom čase išla so speváckym
zborom do zahraničia a chcel jej dať viac peňazí, aby si to užila tak musela prísť na viackrát a dal jej
viac peňazí. K sexu došlo asi v šestnástich rokoch, keď bola prváčka na strednej škole s tým, že sa jej
opýtal, či miesto palcov, môže do nej strčiť niečo iné. V dvanástich rokoch začalo bozkávanie a vkladanie
prstov. Vkladanie prstov bolo po orálnom uspokojovaní, mohlo to byť v dvanástich jedenástich rokoch.

Hodnovernosť jej výpovede je podporená aj záverom znalkyne z odvetvia psychológie, ktorá konštatuje,
že u poškodenej sa opis vyšetrovaných udalostí javí, v podstatnej miere, ako opis skutočne prežitého.
Snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech je vysoko nepravdepodobná. U poškodenej taktiež
nebol preukázaný sklon ku skresľovaniu vyšetrovaných udalostí, či už v zmysle ich bagatelizácie alebo
zveličovania.

Skutočnosti uvádzané poškodenou sú čiastočne preukázané aj výpoveďou obžalovaného z prípravného
konania zo dňa 08.11.2021, kde uviedol, že to čo je uvedené v uznesení sa zakladá na pravde, snaží sa
bojovaťsnutkanímpripohľadenadievčatávnižšomveku,ktoréhozrušujúakosexuálneobjekty,ktorých
sa chce dotýkať. Nespomína si na celý priebeh ich vzťahu, ale bolo to tak ako je to uvedené v uznesení o
vzneseníobvinenia,kdesauvádza,žeodpresnenezistenéhodňavroku1998najneskôrdonezisteného

dňa v roku 2010 na rôznych miestach bytového domu číslo XXX a číslo XXX v M. zneužíval maloletú D.
E. tak, že ju pod rôznymi zámienkami pozýval k sebe do bytu alebo pivnice, kde ju počas celého obdobia
najprv ohmatával na prsiach, pohlavných orgánoch, neskôr ju orálne uspokojoval a potom aj ona jeho,
svojimi prstami jej vnikal do pohlavných orgánov, vo veku šestnástich rokov mal s ňou pohlavný styk.
Ďalej uvádzal, že ich stretnutia prebiehali asi raz za týždeň. Za to, že D. ku nim domov prišla jej dával aj

finančnú odmenu v rôznych výškach, ich vzťah s ním skončila, keď o tom, čo medzi ním a D. dochádzalo,
povedala svojmu priateľovi, kedy mala 18 rokov.
Skutočnosti uvádzané poškodenou preukazuje čiastočne aj výpoveď obžalovaného, ktorý uvádzal, že
so D. sa začal bližšie stýkať v roku 2005, keď mala 14 rokov. V tomto roku ju začal ohmatávať na prsiach
a na vrchu pohlavných orgánov a orálne uspokojovať. Prstami vnikol do pohlavných orgánov, keď

mala 15 rokov. Pohlavný styk s ňou mal, keď mala 16 rokov, myslí tak vo februári a následne orálne
uspokojenie bolo takisto v 16. rokoch v auguste. Toto pokračovalo do roku 2009, v októbri ukončili úplne
komunikáciu.
Hodnovernosť svedkyne preukazuje aj výpoveď svedka A. E. manžela poškodenej, ktorému poškodená
uvádzala v podstate rovnaké údaje ako uviedla vo svojej výpovedi a to, že mu v roku 2010 uviedla, že

bola sexuálne zneužívaná a neskôr, že sexuálne žila so svojim ujom, čo sa malo diať v M. a dával jej zato
peniaze. Poškodená mu uviedla, že celé to začalo dotykmi, že sa jej dotýkal na genitáliách a to v období,
kedy mali chodiť do spodného bytu, keď bola mladšia. S tým dotýkaním, obťažovaním, to pokračovalo
ďalej až sa to dostalo k tomu, že mali pohlavný styk. Obťažovanie zo strany obžalovaného malo začať
na prvom stupni základnej školy.

Tiež hodnovernosť a sexuálne zneužívanie poškodenej D. E. preukazuje aj výpoveď svedkyne I., triednej
učiteľky poškodenej, ktorá uviedla, že v roku 2003 poškodená za ňou prišla na chodbu na margo vety,
že sa nikto nemá právo dotknúť jej tela, čo oznámila jej mame, pričom v prípravnom konaní uvádzala,
že jej D. povedala, že sa jej stala nepríjemnosť s blízkym človekom, pričom jej výpoveď z prípravného
konania v časti označenie bližšej osoby pokladá súd za hodnovernejšiu, keďže bola rozrušená, keď

z predvolania zistila, že obžalovaný je otec jej žiaka, ktorý má aktuálne veľké osobnostné problémy.
Uvedenú komunikáciu okrem výpovede poškodenej preukazuje aj výpoveď matky poškodenej, že keď
mala D. 11 rokov rozprávala sa s učiteľkou I. v škole na rodičovskom združení, keďže si ich volala
po jednom a učiteľka sa jej pýtala, či to Stanka povedala svedkyni, a či s tým niečo robila, na čo jej
povedala, že bola za švagrom, a myslela si, že sa to už viac nebude opakovať, myslela si, že to má pod

kontrolou. Aj samotná matka uvádza, že D. prišla na bicykli, že v škole bola s učiteľkou, že sa také veci
dejú a učiteľka povedala, že to má svedkyni-mame povedať. D. povedala, že obžalovaný ju obchytkával,
šteklil, videla v jej očiach bolesť, a hneď jej uverila, jej doplo to obchytkávanie, to šteklenie.Hodnovernosť poškodenej preukazuje aj výpoveď svedkyne F. H., ktorej poškodená povedala, že v 16.
rokoch mala pohlavný styk s obžalovaným prvý krát. Postupne jej prezradila, že sa k nej správal
nevhodne od malička, podrobnosti si už nepamätá. Bolo jej podozrivé, že stále mala so sebou peniaze,

pričom nikto z kamarátov nevedel, odkiaľ ich má, ale potom jej prezradila, že mala pomer s jej ujom A.
B.. Skutočnosť, že peniaze dostávala aj za sexuálny kontakt s obžalovaným vyplýva tiež z toho, že P.
Q., jej setra vnímala poškodenú, s ktorou chodila von v jednej kamarátskej skupine tak, že má peniaze,
čomu sa čudovala a nejakým spôsobom jej vtedy doplo. Bavili sa o tom, či má tie peniaze od B. alebo
ako sa k nim dostala, pričom nevie či jej to povedala, ale myslí, že aj tak vedela, že peniaze má od neho.

D. bola z toho nervózna nechcela sa o tom rozprávať, čím jej podozrenie potvrdila, uvedené sa mohlo
stať, keď už boli na strednej škole. Skutočnosť, že konanie obžalovaného voči D. E. začalo v roku 1998,
t.j. v šiestom –siedmom roku jej veku vyplýva aj z výpovede obžalovaného, že do L. sa presťahoval
v roku 1998, čomu zodpovedá aj dátum pobytu uvedený v registri obyvateľov.
Čo sa týka spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví obžalovaným, tá je preukázaná znaleckým dokazovaním
F. B. L., kde zo znaleckého posudku vyplýva, že poškodená trpí duševnou poruchou - Posttraumatickou

stresovou poruchou, doprevádzanou zmiešanou úzkostné depresívnou poruchou so stavmi úzkosti-
strachu, depresívnou náladou, celkovou zvýšenou unaviteľnosťou a panickými atakami, ktorá u nej
vznikla ako následok traumy - sexuálneho zneužívania A. B., pričom u poškodenej nebola zistená
žiadna udalosť okrem predmetného skutku, ktorá mohla spôsobiť PTSD. Znalkyňa konštatovala
liečenie minimálne počas jedného roka, vrátane potreby užívania liečiv po túto dobu. U svedkyne

poškodenej sa jednalo o závažné obmedzenie na obvyklom spôsobe života, trvalo od detstva do
súčasnosti s prejavmi PTSD a pridruženými príznakmi, čo si vyžiadalo psychologickú intervenciu
formou psychoterapeutických-sedení, ktoré navštevuje od 09/2021 v intervaloch raz do mesiaca.
Posttraumatickú stresovú poruchu u nej doprevádzajú stavy úzkosti, strachu, ľakavých reakcií, postupne
s poklesom nálady do depresívnej symptomatológie. Opakovane prežíva epizodické stavy, kedy sa jej

vracajú traumatické udalosti do života, pričom majú podobu náhlych, živých spomienok, a sú spojené s
bolestivými pocitmi, výčitkami a pocitmi beznádeje. Objavujú sa u nej flashbacky.
Existenciu PTSD podporuje znalecký posudok PhDr. Karin Štiffelovej, v ktorom konštatuje, že
u poškodenej boli zistené znaky PTSD.
Existenciu PTSD s konkrétnymi príznakmi preukazuje aj výsluch psychologičky D. E. - H. F. C. F.,

z ktorej výsluchu vyplýva, že D. E. pozná od septembra 2021, je to jej klientka, ktorá si ju zvolila ako
súkromnú psychoterapeutku. Jej ťažkosti boli celkom vážneho druhu. Jej psychický stav pokladala za
vážny. Obťažovanie jej bránilo vyzrieť, bola depresívna, plačlivá, rezonantná, afektívna a nevyrovnaná.
Mala problémy ako matka, keď sa jej dcéra dostala do veku, kedy bola ona sama obťažovaná. Začali
ihneď s terapiu, ktorá bola v prvých mesiacoch každé 3 týždne. Vnímala ju, že je v skľúčenom stave,

súcu na lieky, ale nakoniec od toho upustili, čakali ako sa vyvinie jej depresívna úzkostná symptomatika
a aké bude jej správanie v rodine. Symptómy sa v jej živote prejavovali tak, že jednak to boli rôzne
situácie bežných životných udalostí, neboli schopní doopravovať dom, nebola schopná sa sústrediť,
mala bohatosť snovej produkcie, vracanie sa k flashbackom. Dochádzalo k hádkam medzi manželmi,
tým pádom sa paralizoval aj ekonomický profit rodiny, pretože sa ťažko pracovalo. Problémy so

starostlivosťou o domácnosť boli tie, že sa jej ťažšie udržiaval poriadok, ťažšie sa sústredila na domáce
práce, bola v takom chvate, nevedela si rozdeliť činnosť v bežnom režime dňa. Intenzita jej prežívania
bola stredne ťažká. V čase, keď k nej poškodená prišla mala flashbacky v podobne snov, v podobe
plačlivosti, hádavosti, osobnostného nesúladu. Objavovali sa u nej sny so sexuálnym obsahom, ako
podoby obrazov z detstva a pritom už mala dospelý vek. Čo sa týka plačlivosti poškodená uvádzala,

že to máva často, že sa bez zjavného podnetu rozplače, aj vtedy plakala. Čo sa týka častosti k tomu
sa svedkyňa vyjadriť nevie, nie že by to bolo 4 krát do dňa alebo 7 krát v týždni, ale určite to bola taká
častosť, ktorá bola pre toho nositeľa - človeka vyrušujúca. Čo sa týka osobnostného nesúladu, to boli
problémy v osobnostnom sebarozvoji, v kvalite života, primeranosti reakcií v povahovom nesúlade. Čo
sa týka primeranosti reakcií to bola podoba netrpezlivosti, rýchleho rozrušenia, popudlivosti, dráždivosti,

predráždenosť – neprimeranosť reakcií, tam kde by mal človek niečo povedať tak nepovedala nič alebo
naopak tam, kde nebolo treba niečo povedať tak povedala viac. Vybuchla tam kde nemusela a spätne
si uvedomila, že to nemusela urobiť. Konala pod úroveň svojich inteligenčných schopností, také seba
neodhadnuté správanie, ktoré si spätne uvedomila.
Existencia daných príznakov tiež vyplýva z výpovede manžela poškodenej A. E., ktorý uviedol že, keď

mu poškodená vravela o tom, čo sa stalo medzi ňou a obžalovaným, vravela to postupne, lebo sa vždy
zložila, rozplakala sa, pri niektorých stretnutiach ušla, nerozprávala, bola akoby bez duše, plakala. Nie
vždy reagovala rovnako, niekedy plakala, niekedy sa k nemu schúlila, niekedy odišla a niekedy sa o tom
nechcela rozprávať. Zrútenia u D., bývali viackrát ročne a to od leta 2010 a pokračujú. Pokračujú doteraz,vždy keď sa niečo deje, keď mala vypovedať na polícii, bola niekoľko dní bez seba, to znamená, že
chodí ako človek bez duše, nedá sa s ňou rozprávať, preleží pol dňa, nemá záujem sa o tom rozprávať,
plače. Ten stav bez duše si všíma odvtedy, čo sú manželia, niekedy trvá dlhšie, niekedy kratšie, ale ako

boli v tomto období na polícii, to bolo rozsiahlejšie. Tie zrútenia bývali zvyčajne, keď sa išlo na oslavy,
svadby alebo aj počas vysokej školy, keď mala toho veľa. Keď utiekla z domu, ju išiel za 10-15 minút
hľadať, zvyčajne nebola ďaleko od domu a s plačom ju priviedol domov. K stavu bez duše uviedol, že sa
to striedalo, počas jedného zrútenia sa u nej striedal stav bez duše, plač, apatickosť, niekedy to trvalo
deň, inokedy 3 dni. Naposledy tento stav mala po druhej výpovedi na polícii v H.. Keď mu rozprávala

o tom, čo sa dialo medzi ňou a obžalovaným prejavovalo sa tak, že to bývalo počas tých zrútení, plakala,
niekedy ušla, schúlila sa, bolo ju treba ratovať. Ratoval ju tak, že sa ju snažil naviesť na iné myšlienky,
pritúliť, ukľudniť, keď išli do M. a nebol tam obžalovaný správala sa normálne a keď prišiel tak odišli,
alebo odišiel obžalovaný. Takisto sa aj vyhýbali oslavám, na ktorých mal byť prítomný obžalovaný. D.
za túto dobu, čo sa poznajú, tak počas tých zrútení nevedela zaspať, preležala noc na mobile, takisto
ju niekedy nenašiel vedľa seba spať, bola vo vedľajšej miestnosti, niekedy, keď ju išiel hľadať, buď bola

na mobile alebo bola bez mobilu, pozerala pred seba.
V období rokov 2012 až do podania trestného oznámenia sa neliečila, ale mala svoje stavy, obdobia
3-dňové aj týždňové periódy. Preležala celý deň v posteli, nespala, bola nervózna – za každú volovinu
sa dokázala vytočiť, vrieskať, nebola v normálnom stave, striedanie nálad. Na jednej strane, keď sa to
snažil riešiť tak na neho kričala, niečo mu vyčítala, že všetko bolo zlé, deti si tiež zažili svoje- krik od

matky. Nevie ako často boli tieto vytočenia, ale boli spojené s tým, keď si spomenula na obžalovaného.
Teraz, keď navštevuje psychologičku už to lepšie zvláda, keď príde k takým situáciám. Jej prejavy už
nie sú také markantné, ale keď šiel na pojednávanie, jej správanie je iné – smutná, plačlivá, vystrašená.
D. mala v stavoch zrútenia aj také epizódy, že bola aj týždeň bez seba, niekedy to bolo aj kratšie, ale
nevie presne povedať, lebo to nebolo useknuté, že hneď máte dobrú náladu. Tie týždňové bývali tak

raz, dvakrát do roka.
To, že vrieskala, kričanie na deti, súviselo s konaním obžalovaného, vyvodzuje z toho, že to nebolo
také normálne kričanie, ako keď deti robia niečo zlé, to bolo kričanie pre maličkosti, keď to schytávali
všetci, väčšinou tomu predchádzal rozhovor o tom, čo sa dialo s obžalovaným, a následne dni sa takto
prejavovala.

Na stresové situácie zvyčajne reagovala tak, že sa zložila alebo utiekla z domu, manžel ostal sám s
deťmi a zvyčajne sa to stávalo vtedy, keď mali ísť na nejakú rodinnú oslavu alebo na návštevu do M..
Tiež sa snažil brániť a nechcel chodiť s deťmi na návštevy do M., pričom v týchto stavoch, keď mali ísť na
návštevu na ňu prišli tie zrútenia, keďže nesúhlasil, aby D. išla s deťmi do M.. To že toto bolo impulzom
zrútení bolo to, že svedok nechcel ísť do M. s deťmi vyvodzuje z toho, že D. tiež nechcela ísť na tie

oslavy, ale bol tam nejaký tlak od rodiny. Takto to pokračovalo, až kým nepodala trestné oznámenie, až
kým nevyhľadala psychologickú pomoc.
Táto posttraumatická porucha tak spĺňa kritéria, poruchy zdravia trvajúcou dlhší čas, nakoľko si vyžaduje
liečenie, ktoré trvá najmenej jeden rok, pričom závažne ovplyvňuje život poškodenej a to tak, že sa
prejavuje v jej živote úzkosti, strachu, ľakavých reakcií, pokles nálady do depresívnej symptomatológie,

opakovanéprežívanieepizodickýchstavov,bolestivépocity,výčitkyapocitybeznádeje,kdeobmedzenie
trvalo od detstva s prejavmi PTSD.

Skutočnosť, že obžalovaný od presne nezisteného dňa roku 1999 najneskôr do bližšie nezisteného dňa
roku 2001 v nepravidelných intervaloch približne raz do týždňa vykonával so P. Q. sexuálne praktiky tak,

že ju pod rôznymi zámienkami, ako napríklad hrou na playstation, pozýval k sebe do bytu a na týchto
miestach ju postupne počas celého uvedeného obdobia hladkal a stimuloval na vonkajších pohlavných
orgánoch na pyskoch ohanbia, je preukázaná výpoveďou poškodenej P. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorá
uviedla, že obžalovaný sa jej dotýkal na intímnych miestach hlavne okolo vagíny, že sa jej to nepáči
začala vnímať okolo 3. alebo 4. ročníka základnej školy. Pamätá si, že sedela na okraji sedačky,

obžalovaný si sadol za ňu a rukami ju objímal tak, že rukami siahal do oblasti vagíny, hladkal ju okolo
pyskov ohanbia. Pohladkanie bolo až také, že nebolo, akoby po povrchu a už to bolo aj viacej dozadu
bola to taká stimulácia, kde k ukončeniu týchto úkonov muselo dôjsť aspoň na 2. stupni základnej školy,
čo vyvodzuje z toho, že sa jej pýtal či jej chýbajú peniaze a či možno nechce niekde chodiť von a von
začala chodiť až asi v 6. ročníku. Obťažovanie sa stávalo približne raz do týždňa. K obžalovanému išli

preto, aby mali tú hru, nakoniec niekto odtiaľ odišiel a ostala tam sama. K B. chodili sami, bola s ním
sranda, mal PlayStation. Tiež uviedla, že spala u nich v obývačke na gauči a obžalovaný tam ostal
pozerať televízor, kedy vstal a išiel po baterku a dvíhal jej perinu a svietil si baterkou a videl ako spí a
cítila presne, že ju hladká, dvíha jej pyžamo. Veľmi sa bála ako ďaleko zasiahne, a čo sa bude diať. Nato prišla S., čo počul asi aj on a stihol sa dať do nejakého kľudového režimu a S. mu povedala, že už
je veľa hodín, že má ísť spať a nemá pri nich pozerať telku.
Hodnovernosť jej výpovede je podporená aj záverom znalkyne z odvetvia psychológie, ktorá konštatuje,

že u poškodenej je snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech vysoko nepravdepodobná. U
poškodenej taktiež nebol preukázaný sklon ku skresľovaniu vyšetrovaných udalosti, či už v zmysle
ich bagatelizácie alebo zveličovania. Je vysoko nepravdepodobné, aby poškodená interpretovala
skutočnosti, ktoré sa stali, beztoho, aby ich ako také prežila. Nebol zaznamenaný žiadny zmysluplný
dôvod, ktorý by akýmkoľvek spôsobom spochybňoval výpovede poškodenej v tom zmysle, žeby si ňou

uvádzané skutočnosti poškodená vymyslela. Aj skóre lži, v širokospektrálnom písomnom dotazníku
osobnosti bolo v norme. Zo znaleckého hľadiska sa preto jej opis vyšetrovaných udalosti javí, v
podstatnej miere, ako opis skutočne prežitého.
Hodnovernosť svedkyne preukazuje aj výpoveď svedka B. Q., manžela poškodenej, ktorému poškodená
uvádzala v podstate rovnaké údaje ako uviedla vo svojej výpovedi, keď mu okolo roku 2016 povedala,
že ju neznámy muž obchytkával, tiež, že keď bola menšia ju obťažoval nejaký muž, vtedy neuviedla

či z rodiny, alebo z dediny. Čo sa týka obchytkávania, vie od svojej manželky, že keď chodievala k
obžalovanému na návštevu do vedľajšej bytovky od nich tak, keď sa tam hrala zozadu ju objímal,
nakláňal sa stimuloval ju, obchytkával ju na citlivých miestach prstoval ju a hovorila, že to musel mať
premyslené, nakoľko to robil pritom, ako ju objímal, takže ak by aj niekto aj ďalší prišiel by si nič nevšimol.
Pamätási,akomupotomztohosmrdeliruky. Tiežmuspomínala,žesatvárila,žespí,keďjejobžalovaný

nadvihoval perinu a svietil tam baterkou a že ju zachránila S., ktorá po obžalovaného prišla s tým, že
je veľa hodín, aby sa Zuzka vyspala.
Spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, je preukázané znaleckým dokazovaním F. B. L., kde zo znaleckého
posudku vyplýva, poškodená trpí duševnou poruchou Posttraumatickou stresovou poruchou, ktorá u
nej vznikla ako následok traumatického správania- sexuálneho zneužívania obžalovaným A. B., pričom

u poškodenej nebola zistená žiadna udalosť okrem predmetného skutku, ktorá mohla spôsobiť PTSD.
Znalkyňa konštatovala liečenie minimálne počas jedeného roka, vrátane potreby užívania liečiv po túto
dobu. Konanie obvineného v nej vyvoláva ťažkosti, ktoré negatívne ovplyvňovalo a aj ovplyvňujú život
poškodenej. Posttraumatickú stresovú poruchu u nej doprevádzajú stavy úzkosti, strachu, depresívne
ladená nálada, v emočne nabitých situáciách s impulzívnejším reagovaním, čo súvisí s jej vnútorným

neodreagovaným napätím.
Opakovane prežíva epizodické stavy, kedy sa jej vracajú traumatické udalosti do života, pričom majú
podobu náhlych, živých spomienok, sú spojené s výčitkami a pocitmi beznádeje. Objavujú sa u nej
flashbacky, znovuprežívanie stresujúcich udalostí, vyhýbavé správanie.
U svedkyne poškodenej sa jednalo o závažné obmedzenie na obvyklom spôsobe života, trvalo od

detstva do súčasnosti s prejavmi PTSD a pridruženými príznakmi a preto by bola u nej vhodná
psychoterapia.ExistenciuPTSDpodporujeajvyjadrenieznalkyneU.,že vrámciprojektívnychtestových
metód boli zistené znaky u poškodenej PTSD vo všetkých týchto použitých metódach.
Existencia daných príznakov tiež vyplýva z výpovede manžela poškodenej B. Q., ktorý uviedol, že
si všímal výkyvy v správaní poškodenej, mala zlý spánok, častejšie upadala do depresií, precitlivene

a podráždene reagovala na dotyk. Bolo jej nepríjemné, keď ju objímal okolo ramien alebo keď ju objímal
zozadu, dosť sa premáhala. Bola taká strnulá, zamrazená. Bývala smutnejšia, mávala výkyvy nálad
z nadšenia do depresie, mala zlý spánok, zlú náladu, ťažko zaspávala alebo niekedy nespávala vôbec,
keď rozmýšľala nad vecami, ako aj plakala. V tom čase nevedel, čo bolo príčinou. Bolo to dosť časté,
keď mala zlú náladu, väčšinu týždňa to je 4 dni, asi 3 x do mesiaca. Zlá nálada sa prejavovala tak, že

nereagovalanaotázky,čisaniečostalo.Bolanáchylnásajednoduchorozplakať,chcelabyťsama,sama
sa odťahovala, pričom niektoré stavy pretrvávajú, ale už nie v takej intenzite. Pretrváva tá plačlivosť,
väčšia uzatvorenosť. Takisto mala výbuchy hnevu, ktoré smerovala na seba samú, nadávky, výčitky
a sebaobviňovanie, k tomu plaču pridávala aj svoje sebatrýznenie, že sa škrabala po nociach, čo si prv
nevšímal, až neskôr ju prichytil, keď mu o tom povedala, vtedy ešte nevedel o príčinách. Takisto nebola

schopná každodenných činností, teda nebola schopná domácich prác, lebo častokrát bola vyčerpaná
z toho, že nespala a bola akoby bez života, tiež mala problémy so socializovaním sa. Čo sa týka tých
frekvencií zo začiatku to bolo dosť často, nevie sa vyjadriť ako často, postupne to začalo ustupovať a
akoby sa u nej obrátil vypínač, a práveže sa moc zapracovávala, dosť dlho pracovala, aby prišla asi na
iné myšlienky, čo ju tiež unavovalo. K záveru, aby prišla na iné myšlienky dospel preto, že si nabalila

toľko práce, aby nič iné neriešila iba prácu, v tom čase ani akoby nekomunikovali. Keď bola v zlej nálade
si dokázala vyčítať hocičo. Úplne najjednoduchšia vec bola ako nedokázala navariť obed, si vyčítala ako
to má s ňou ťažké, že to nevie urobiť. Výbuchy boli záchvaty hnevu, napríklad búchanie príborníkom, ak
to bolo v kuchyni, alebo jej zrútenie, keď utekala z kuchyne do kúpeľne, kde sa schúlila na zem, triaslasa a plakala. Tieto stavy boli odkedy začali spolu bývať, pretrvávajú doteraz, avšak nie tak často. Čo sa
týka prejavu zlého spánku a nespavosti uviedol, že nespávala, väčšinou nad niečím premýšľala a ako
mu sama neskôr uviedla, sa škrabávala po rebrách. To, že nad niečím premýšľala vyvodil z toho, že

keď sa zobudil nespala a nebola ani vôbec ospalá, pričom mu uvádzala, že sa jej nedá zaspať z toho
vyvodil, že nad niečím premýšľa, neskôr mu uviedla, že mala výčitky a to najmä vtedy, keď sa ukľudnila,
nebolo nad ničím iným rozmýšľať tak vtedy takto premýšľala, väčšinou sa to dalo aj fyzicky spozorovať,
že si dávala nohy k hrudi, že sa dávala do fetálnej polohy, alebo si dávala prikrývku cez hlavu. Väčšinou
počas súlože nemávala P. dobré stavy a museli to prerušiť, neskôr bola plačlivá.

Keď do bytu prišiel obžalovaný tak sestry mali stále potrebu niečo robiť. U P. to bolo také, že keď prišiel
obžalovaný a sadol si k nej na gauč tak neobsedela, prípadne keď sa zvrhla téma a mala o niečom
hovoriť, hovorila s takým odstupom, obžalovaného sa snažila ignorovať.
Tiež aj samotná poškodená uvádzala, že keď je smutná alebo večer nevie zaspať, tak sa jej to vynára
v hlave ako sa jej obžalovaný dotýka. Komplikovalo jej to život, vždy mala problém pri novom vzťahu
prejsť do nejakých intímnych vecí alebo celkovo už len začať vzťah.

Táto posttraumatická porucha spĺňa kritéria, poruchy zdravia trvajúcou dlhší čas, nakoľko si vyžaduje
liečenie, ktoré trvá najmenej jeden rok, pričom závažne ovplyvňuje život poškodenej a to tak, že sa
prejavuje v jej živote doprevádzajú stavy úzkosti, strachu, depresívne ladená nálada, v emočne nabitých
situáciách s impulzívnejším reagovaním a opakovane prežíva epizodické stavy, kedy sa jej vracajú
traumatické udalosti do života, pričom majú podobu náhlych, živých spomienok, sú spojené s výčitkami

a pocitmi beznádeje. Objavujú sa u nej flashbacky, znovuprežívanie stresujúcich udalostí, vyhýbavé
správanie, kde obmedzenie trvalo od detstva s prejavmi PTSD.

Skutočnosť, že obžalovaný od presne nezisteného dňa roku 2003 najneskôr do 02.07.2008 v
nepravidelných intervaloch vykonával s G. B. sexuálne praktiky tak, že ju pod rôznymi zámienkami, ako

napríklad hrou na playstation, pozýval k sebe do bytu a na týchto miestach, ako aj v mieste bydliska G.
B., E. J. nar. XX.XX.XXXX na adrese L., časť M. č. XXX ju postupne počas celého uvedeného obdobia
najprv ohmatával na prsiach cez tričko a neskôr aj rukou na nahých prsiach pod tričkom, na pohlavných
orgánoch a v dobe keď mala jedenásť rokov svojim prstom vnikal do jej vnútorných pohlavných orgánov,
je preukázaná výpoveďou poškodenej G. B., ktorá uviedla, že po presťahovaní sa obžalovaného do

domu č. XXX ich zvykol občas na seba pritlačiť vie, že im tisol pusy na líca. Vždy ich volal, hľadal si
zámienky, že sa majú ísť hrať na PlayStation alebo zbieral cédečka a tvrdil, že jeho dodávateľ mu ich
vie dať zadarmo, a že on už má všetky cédečka aké chce, a že aké by chceli. Okolo 10 rokov jej veku jej
začal chodiť rukou pod tričko. Často k nemu chodili. Keď ich volal na hru vedela, že to bude obnášať aj
nejaké chytanie, robieval to totiž pravidelne, že ju objímal alebo niekde chytal. Dotýkal sa jej na prsiach,

čo prišlo po tlačení na seba, hladkal ju po pod tričko, hladkal ju po prsiach.
Keď mala asi 11 rokov, sadol si k nej, nejako zboku, hovoril to najhoršie, čo v živote počula, že má uvoľniť
nôžky, silou sa dobíjal, nemôže povedať, že by sa jej podarilo ubrániť, ale skončilo to iba pritom. Snažil
sa dostať do jej pošvy, pričom jej vošiel pod gaťky, jedným prstom vošiel do pošvy. Snažil sa tam aj niečo
robiť, vie, že na ňu tlačil celý čas, snažila sa držať nôžky, potom prestal, trvalo to asi polhodinu. Následne

to bolo stále pri nejakom objímaní a hladkaní pŕs. Myslí, že to trvalo do jej pätnástich alebo štrnástich
rokov, nakoľko na strednej škole to už nebolo. Tiež chodil v kuse k nim do bytu a aj vtedy ju obťažoval.
Hodnovernosť jej výpovede je podporená aj záverom znalkyne z odvetvia psychológie ktorá konštatuje,
že u poškodenej je vysoko nepravdepodobné, aby poškodená interpretovala skutočnosti, ktoré sa stali,
bez toho, aby ich ako také prežila. Nebol zaznamenaný žiadny zmysluplný dôvod, ktorý by akýmkoľvek

spôsobom spochybňoval výpovede poškodenej v tom zmysle, žeby si ňou uvádzané skutočnosti
poškodená vymyslela. I skóre lži, v širokospektrálnom písomnom dotazníku osobnosti bolo v norme. Zo
znaleckého hľadiska sa preto jej opis vyšetrovaných udalosti javí, v podstatnej miere, ako opis skutočne
prežitého.
Hodnovernosť svedkyne preukazuje aj výpoveď svedka C. B. manžela poškodenej, ktorému poškodená

uvádzala v podstate rovnaké údaje ako uviedla vo svojej výpovedi a to, že okolo roku 2017 mu uviedla,
že bola obťažovaná ujom, keď bola malá. Neskôr mu uvádzala, že to bolo obchytkávanie na intímnych
miestach - prsia a vagína.

Spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, je preukázane znaleckým dokazovaním F. B. L., kde zo znaleckého

posudku vyplýva, že poškodená trpí duševnou poruchou Posttraumatickou stresovou poruchou, ktorá
u nej vznikla ako následok traumatického správania- sexuálneho zneužívania obžalovaným A. B.,
pričom u poškodenej nebola zistená žiadna udalosť okrem predmetného skutku, ktorá mohla spôsobiť
PTSD. Znalkyňa konštatovala liečenie minimálne počas jedného roka, vrátane potreby užívanialiečiv po túto dobu. Konanie obvineného v nej vyvoláva ťažkosti, ktoré negatívne ovplyvňovalo a aj
ovplyvňujú život poškodenej. Posttraumatickú stresovú poruchu u nej doprevádzajú stavy úzkosti,
strachu, depresívne ladená nálada, v emočne nabitých situáciách s impulzívnejším reagovaním, čo

súvisí s jej vnútorným neodreagovaným napätím. Opakovane prežíva epizodické stavy, kedy sa jej
vracajú traumatické udalosti do života, pričom majú podobu náhlych, živých spomienok, sú spojené
s výčitkami a pocitmi beznádeje. Objavujú sa u nej flashbacky, znovuprežívanie stresujúcich udalostí,
vyhýbavé správanie. U svedkyne poškodenej sa jednalo o závažné obmedzenie na obvyklom spôsobe
života, trvalo od detstva do súčasnosti s prejavmi PTSD a pridruženými príznakmi a preto by bola u nej

vhodná psychoterapia. Existenciu PTSD podporuje znalecký posudok PhDr. Karin Štiffelovej, v ktorom
konštatuje, že u poškodenej boli zistené znaky PTSD.

Existencia daných príznakov tiež vyplýva z výpovede manžela poškodenej C. B., ktorý uviedol, že pri
získavaní informácii, čo sa deje, poškodená plakala. Keď sa o tom rozprávali, prejavovalo sa to plačom
a úzkosťou. Bola schúlená na gauči, bola uplakaná, nevydala ani hlásku. Počas pobytu na internáte

zvykla plakať, mala problémy v priestoroch, kde bolo veľa ľudí, napr. v autobuse, v obchodoch, dostávala
panické ataky, ktoré sa prejavovali dýchavičnosťou, vie, že museli aj z autobusu vystúpiť. Tiež jej prišlo
zle, tak museli nájsť miesto, kde bolo menej ľudí. Vo všeobecnosti od začiatku vzťahu, mala problém s
nevyžiadanými dotykmi, napríklad zdvorilostnými, keď na ňu niekto položil ruku, to výslovne nemá rada
a sa tak stránila, pričom naznačil odvrátenie sa, odtiahnutie sa, čo sa deje aj teraz. Vždy mala problém

nadväzovať nové vzťahy, nakoľko nevie ako sa v takýchto sociálnych situáciách správať, vtedy nevydá
ani hlásku. Čo sa týka starostlivosti o domácnosť, väčšinou je to taká nevôľa alebo ľahostajnosť, potom
sa tie veci nakopia, čo spôsobuje stres a to potom na nich tlačí. Mala problém aj s dotykmi svedka.
V podstate na nečakaný dotyk jej pŕs sa odtiahla, čo si predtým nevedel dať do súvisu, nakoľko nevedel
v akom rozsahu sa to dialo, čo sa týka vagíny, tak tam sa jej v podstate nedotýka, keďže vie, že to nemá

rada ani od neho. Počas toho ako spolu chodili aj do rodiny G. a bol tam niekedy aj obžalovaný, G. bola
rozrušená, neprejavovala žiaden kontakt, nepozerala sa naň, nenadväzovala kontakt, nálada jej upadla.
V ich vzťahu dochádza u nej k odsúvaniu nejakých povinností, čo potom spôsobuje stres u svedka aj
u nej, ako aj hádky, ovplyvňuje to ich manželstvo spolunažívanie.

Táto posttraumatická porucha spĺňa kritéria, poruchy zdravia trvajúcou dlhší čas, nakoľko si vyžaduje
liečenie, ktoré trvá najmenej jeden rok, pričom závažne ovplyvňuje život poškodenej a to tak, že sa
prejavuje v jej živote tak, že ju u nej doprevádzajú stavy úzkosti, strachu, depresívne ladená nálada, v
emočne nabitých situáciách s impulzívnejším reagovaním opakovane prežíva epizodické stavy, kedy sa
jej vracajú traumatické udalosti do života, pričom majú podobu náhlych, živých spomienok, sú spojené

s výčitkami a pocitmi beznádeje. Objavujú sa u nej flashbacky, znovuprežívanie stresujúcich udalostí,
vyhýbavé správanie, kde obmedzenie trvalo od detstva s prejavmi PTSD.

Obžalovaný tak tým, že iným spôsobom sexuálne zneužil - obchytkávaním a hladkaním po prsiach
a genitáliách, strkaním prstov do vagíny a orálnym uspokojovaním – osoby mladšie ako 15 rokov naplnil

všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu sexuálneho zneužívania.
Zároveň naplnil aj znak závažnejší spôsob konania - po dlhší čas, čo vyplýva z doby spáchania trestného
činu od 1998 do 2008 v spojení s frekvenciou približne raz do týždňa v prípade P. Q., resp. ako vyplýva
z výpovede poškodenej G. B., tá často v predmetnom období chodila k nemu do bytu vediac, že to
bude obnášať obchytávanie. Z výpovede D. E. je preukázané, že sexuálne obťažovanie bývalo často

- na dvojtýždennej až týždennej báze. Zároveň obžalovaný naplnil aj kvalifikačný vzťah závažnejším
spôsobom konania – na viacerých osobách, keďže tohto trestného činu sa dopustil na troch osobách,
kde skutok voči každej poškodenej predstavuje čiastkový útok, nakoľko ho spája spôsob konania,
osoba páchateľa, miesto a zároveň páchanie skutku v prekrývajúcom sa resp. na seba nadväzujúcom
období. Zároveň spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, ktorá bolo v príčinnej

súvislosti s jeho konaním.

Navyše vo vzťahu k poškodenej D. E. sa dopustil aj trestného činu ohrozovania mravnej výchovy
mládeže, keďže ju vydal nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej opakovane poskytoval majetkové
výhody- najmä peniaze, za účelom vykonávania sexuálnych praktík, a to pred 15 rokom jej veku ako aj

pred 18 rokom jej veku, pričom naplnil znak závažnejší spôsob konania po dlhší čas, keďže z výpovede
D. E. je preukázané, že za vykonávanie sexuálnych praktík jej v 6. ročníku pravidelne dával peniaze, za
pohlavný styk, fotky a videá boli tiež za odmenu, ale vyššiu. Ďalej uviedla, že po prvom pohlavnom styku
sa stretávali na týždennej báze za 10 Eur za stretnutie s tým, že býval pohlavný styk a ak nebýval, orálneho uspokojovala, vtedy to bolo orálne uspokojenie. Uvedené korešponduje s výpoveďou obžalovaného
z 08.11.2021, že ich stretnutia prebiehali asi raz za týždeň. Za to, že D. ku nim domov prišla jej dával
aj finančnú odmenu, pričom to trvalo do dosiahnutia 18 rokov jej veku. Znak vydania nebezpečenstva

spustnutia je naplnený, ak si osoba v dôsledku konania páchateľa osvojuje škodlivé povahové črty či
návyky, ktoré vedú k morálnemu úpadku, pričom vykonávanie sexuálnych praktík za odmenu, resp.
umožnenie vykonávania sexuálnych praktík na jej osobe za odmenu toto napĺňa a sex za odmenu
navyše s príbuzným, pri nevere jeho manželky predstavuje aj pojem nemravný život. Obžalovaný konal
úmyselnou formou zavinenia, keďže bol uzrozumený s tým, že si poškodená osvojuje tieto škodlivé

návyky.

K bodu 2. Skutočnosť, že obžalovaný od roku 2016 najneskôr do 08.11.2019, v nepravidelných
intervaloch približne však raz mesačne poškodenú K. F. sexuálne zneužíval tak, že využil jej návštevy
s rodičmi v bytovom dome, kde túto volal do spálne a tam ju zozadu chytal, pod zámienkou zistenia
materiálu trička a ukážky korytnačiek na prsiach a neskôr aj pod tričkom za nahé prsia je preukázaná

výpoveďou poškodenej K. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá uviedla, že obžalovaný ju začal v čase, keď mala
11 alebo 12 rokov obchytkávať po prsiach, keď jej uvádzal, kde pracuje a skúmal jej materiál na tričku,
čo sa stávalo na chodbách medzi dverami a neskôr ju ťahal k sebe do spálne, kde ju chytal po prsiach,
pričom ju zatiahol do spálne pod zámienkou ukážky korytnačiek. Udalosti v spálni sa mohli udiať medzi
jej 12-14 rokom. Obchytkávanie sa stávalo asi vo frekvencii približne raz do mesiaca.

Hodnovernosť jej výpovede je podporená aj záverom znalkyne z odvetvia psychológie, ktorá konštatuje,
že u poškodenej sa jej opis vyšetrovaných udalostí javí, v podstatnej miere, ako opis skutočne prežitého.
Snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech je vysoko nepravdepodobná. U poškodenej taktiež
nebol preukázaný sklon ku skresľovaniu vyšetrovaných udalostí, či už v zmysle ich bagatelizácie alebo
zveličovania.

Zároveň sa o týchto udalostiach mala zveriť svojim rodičom, kde tí v zhode s poškodenou opisujú, že
sa to malo udiať prostredníctvom listu, v ktorom o sexuálnom zneužití písala, pričom otcovi uviedla, že
ju obžalovaný chytal za prsia, čo mu uviedla aj manželka, že obžalovaný chytával dcéru za prsia. F.
G. F. uviedla, že v 13.-14. možno v 12. rokoch K. napísala list, v ktorom uvádzala, že ju obžalovaný
chytal za prsia. Svedok A. F. tiež v zhode s poškodenou opísal, ako sa poškodená dostala do spálne

obžalovaného, keď uvádzal, že raz ju zobral ukazovať korytnačky a raz kvety, K. povedala, že ide
s A. pozrieť na korytnačky alebo kvety. Zhodnosť týchto výpovedí preukazuje hodnovernosť výpovede
poškodenej a tak aj zistený skutkový stav.
Čo sa týka spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví, tá je preukázaná znaleckým dokazovaním F. B. L., kde
zo znaleckého posudku vyplýva, že poškodená trpí duševnou poruchou Posttraumatickou stresovou

poruchou, doprevádzanou zmiešanou úzkostne depresívnou poruchou so stavmi úzkosti- strachu,
depresívnou náladou, celkovou zvýšenou unaviteľnosťou a panickými atakami, ktorá u nej vznikla ako
následok traumy - sexuálneho zneužívania obvineným A. B., pričom u poškodenej nebola zistená
žiadna udalosť okrem predmetného skutku, ktorá mohla spôsobiť PTSD. Znalkyňa konštatovala liečenie
minimálne počas jedného roka, vrátane potreby užívania liečiv po túto dobu. U svedkyne poškodenej sa

jednalo o závažné obmedzenie na obvyklom spôsobe života, trvalo od detstva do súčasnosti s prejavmi
PTSD a zmiešanou úzkostné depresívnou poruchou a panickými atakami, ktorú nedokázala zvládnuť a
preto pravidelne absolvuje psychoterapiu u klinického psychológa v intervaloch dvakrát do mesiaca a raz
do mesiaca kontrolu v pedopsychiatrickej ambulancii s užívaním psychofarmák zo skupiny antidepresív
a anxiolytík. Opakovane prežíva epizodické stavy, kedy sa jej vracajú traumatické udalosti do života,

pričom majú podobu náhlych, živých spomienok, sú spojené s výčitkami a pocitmi beznádeje. Objavujú
sa u nej flashbacky, znovuprežívanie stresujúcich udalostí, vyhýbavé správanie, potláčanie emócií /
udáva, že akoby ich ani nemala/. Existenciu PTSD podporuje znalecký posudok PhDr. Karin Štiffelovej,
v ktorom konštatuje, že u poškodenej boli zistené znaky PTSD.
Existenciu PTSD s konkrétnymi príznakmi preukazuje aj výsluch psychologičky a psychiatričky

poškodenej K. F.. Z výsluchu M. I., ktorej pacientkou je poškodená od 21.10.2021 je preukázané, že
poškodená mala od detstva - silné úzkosti, panické úzkosti, flashbacky, strach z prenasledovania, nočné
mory, disociatívne stavy, ťažkú nespavosť, pričom psychologičke z vypracovaných dotazníkov vyšla
stredne ťažká úzkosť a stredne ťažká depresia. Keď začala poškodená chodiť k psychiatričke, tak po
niekoľkých týždňoch začala psychologička badať, že lieky u nej začali zaberať. Pri antidepresívach trvá

2-3 týždne, keď účinky začnú zaberať. Čo sa týka frekvencie symptómov uviedla, že zo začiatku to
bol permanentný stav, bola depresívna, úzkostná, mala flashbacky, ktorý sa začal meniť po nasadení
liekov u psychiatričky. F. Q. ktorej pacientkou bola poškodená od marca 2022 uviedla, že poškodenej
nasadili antidepresívnu medikáciu, lieky na zlepšenie spánku, pričom jej stav bol kolísavý a od 19 rokovprešla do starostlivosti psychiatra pre dospelých. Poruchu poškodenej vnímala ako stredne ťažkú, bola
schopná fungovať, nebola vyradená zo života, ale kvalitu života mala zníženú. Asi v prvých mesiacoch
a vplyvom medikácie sa to začalo zlepšovať. Užívala antidepresíva, fluoxetin, vortioxitin, krátko brala

triticco, ktorý vysadila, lebo ho netolerovala. Uvedené lieky jej boli predpisované počas celej doby,
ako navštevovala jej ambulanciu. Popisovala symptómy, zmeny nálad, ktoré pociťovala, ďalej zhoršený
spánok, poruchy spánku, nočné mory, zhoršené nálady, tiež poruchy identity, že prestala nosiť ženské
oblečenie a začala nosiť chlapčenské ako aj problémy s fyzickým kontaktom s jej priateľom. Na úvod
boli poruchy spánku intenzívnejšie, narušovali jej chod, školskú dochádzku. Frekvencia symptómom,

porúch spánku, nočné mory, boli u nej takmer denne. Pokles tejto frekvencie nastal asi po takých 2-3
mesiacoch, kedy uvádzala, že sa jej stav zlepšil o 30-40%. Tieto výpovede preukazujú, že si liečba
poškodenej vyžaduje psychoterapiu u klinického psychológa a liečbu u psychiatra. Uvádzané údaje sú
v súlade s lekárskymi správami Nemocnice Poprad, že poškodená je ich pacientkou od 21.10.2021
(psychologička), resp. od marca 2022-psychiatria.
Existencia daných príznakov tiež vyplýva z výpovedí rodičov poškodenej, kde otec uviedol, že dcéra

sa mu zdala čudná, odťahovala sa od neho ako od otca, dovtedy to tak nebolo, mali spolu veľmi dobrý
vzťah. To odťahovanie bolo keď mala 12-13 rokov. Obliekala si oblečenie, nohavice, tričká veľkosti XXL.
Neskoro chodila v noci spať, to si všimol, keď sa zobudil v noci napiť alebo na WC, a keď sa jej pýtal,
tak uviedla, že jej nejde spať. Jej matka uviedla, že okolo 11 až 12 roku jej veku došlo u nej k zmene
v správaní ako aj vo výzore, ako aj vo vzťahu k nim, odvtedy nebola k nim už taká otvorená. Vnímala

dokedy svieti a odkedy svieti, cez deň bola unavená, sa jej snažila na to kupovať nejaké čaje. Toto začala
vnímať okolo 12-13 rokov jej veku. Nesledovala či spí alebo nespí, svedkyňa chodí spať skôr, ale keď
sa zobudila, tak videla, že svieti napr. o 22, o 1 a 2 hodine, a zas ráno svedkyňa skoro vstáva okolo 4
hodine a už videla, že je hore, svieti, chodí na toaletu a nespí.
Táto posttraumatická porucha tak spĺňa kritéria, poruchy zdravia trvajúcou dlhší čas, nakoľko si vyžaduje

liečenie, ktoré trvá najmenej jeden rok, pričom závažne ovplyvňuje život poškodenej a to tak, že sa
prejavuje v jej živote stavmi úzkosti- strachu, depresívnou náladou, celkovou zvýšenou unaviteľnosťou
a panickými atakami, kde obmedzenie trvalo už od detstva s danými prejavmi PTSD. Symptómy sa
u poškodenej prejavovali permanentne počas poskytovania zdravotnej starostlivosti u psychologičky,
ktorá ju poskytovala od 21.10.2021 a to až do kým nezačala zaberať medikácia (vrátane oxazepanu)

nasadená psychiatričkou, ku ktorej začala chodiť od marca 2022, pričom medikácia sa prejavila až po
minimálne dvoch mesiacoch, kedy sa jej stav zlepšil o 30-40 %, čo vyplýva z ich výsluchu.

Skutočnosť, že obžalovaný od roku 2012 do 14.04.2018, v nepravidelných intervaloch vykonával s I. J.
sexuálne praktiky, a to tak, že sa jej rukami opakovane dotýkal tela na prsiach a genitáliách a neskôr jej

aj strkal prsty do vagíny je preukázaná výpoveďou poškodenej I. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorá uviedla, že
to začalo postupne, keď sa presťahovali do nového bytu, obžalovaný prišiel ku nim, skontroloval kvety,
potom prišiel za ňou, a keď niečo robila, napríklad sa hrala na tablete tak sa postavil k nej a sa pýtal, čo
robí, vtedy mala okolo 9,10 rokov, tu už jej dal ruku na plece a na koleno. Obchytkával jej prsia cez tričko
najskôr zhora, neskôr jej išiel rukou aj pod tričko a pod podprsenku, začiatok síce nevie presne uviesť,

ale vie, že keď mala 14-15 rokov, tak to bolo niečo, čo sa dialo v kuse a v tom veku to už bolo také, že
už jej neobchytkával len prsia, ale prešiel aj rukou aj prstami do rozkroku, stál nad ňou a obchytkával ju.
Prsty jej strkal do vagíny, vytiahol a potom ich tam dal znova. Väčšinou ku nej chodil tak, že sedela v izbe
a prišiel za ňou, sa jej pýtal, čo robí a pomaly jej dal ruky na plece, tak potom pokračoval na prsia alebo
išiel do vagíny. Najčastejšie sa to stávalo v jej izbe, ale stalo sa to raz aj v dome u babky, kedy ju začal

obchytkávať, že jej ohmatával prsia, keď ležala v posteli prikrytá perinou, pričom prítomná bola aj jej
sesternica K.. Predtým ako išla na strednú školu tak sa to stávalo každý deň, niekedy neprišiel, pretože
bol v práci. Čo sa týka obdobia na Základnej škole má pocit, že to bolo viac dní, kedy za ňou prišiel ako
neprišiel. Začalo sa to pred štrnástym rokom, čo ju ohmatával na prsiach a genitáliách a strkal prsty
dovnútra. Dotyky po kolenách a pleciach boli, keď mala približne 9 rokov a rozhodne nie hneď, ale po

nejakých pár mesiacoch to prešlo na prsia a genitálie. Obdobia, že by to nerobil si nepamätá.
Hodnovernosť jej výpovede vyplýva z toho, že aj pri svojej prvej výpovedi učinenej o 5 mesiacov skôr
vypovedá o týchto skutočnostiach zhodne uvádzajúc, že keď už mala 12-13 rokov jej šiel obžalovaný
pod tričko. Neskôr začal chodiť do nohavičiek, čo mohlo byť okolo trinástich rokov. Vtedy jej došiel až na
kožu a strkal prsty spredu, čo mohlo byť v trinástich rokoch. Ešte si pamätá, že boli na rodinnej oslave

u babky, kde na pôjde bola 1 izba a kde bola so svojou sesternicou, ležali v posteli a pozerali telku a
prišiel tam obžalovaný a ako ležala v posteli si čupol využil situáciu aj vtedy ju obchytkával, takže vopchal
svoje ruky pod perinu, chytil ju na prsiach. Kvôli tomuto chovaniu odišla do Košíc, aby od neho bola čo
najďalej. Na M. školu odišla asi v 15 rokoch.Hodnovernosť jej výpovede je podporená aj záverom znalkyne z odvetvia psychológie, ktorá konštatuje,
že u poškodenej sa opis vyšetrovaných udalostí javí, v podstatnej miere, ako opis skutočne prežitého.
Snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech je vysoko nepravdepodobná. U poškodenej taktiež

nebol preukázaný sklon ku skresľovaniu vyšetrovaných udalostí, či už v zmysle ich bagatelizácie alebo
zveličovania.
Skutočnosti uvádzané poškodenou sú čiastočne preukázané aj výpoveďou obžalovaného z prípravného
konania zo dňa 08.11.2021, kde uviedol, že to čo je uvedené v uznesení sa zakladá na pravde, keď mala
I. asi 10 až 11 rokov tak prišiel k nim domov, kde v tom čase bola I. sama doma, keďže jej sestry boli preč

z domu v školách. Prišiel do jej izby, kde sedela na stoličke pred počítačom, postavil sa za ňu, doniesol
jej hudobné CD a povedal či môže ísť pod tričko a tiež do nohavičiek. Nevie, či mu na to niečo povedala
a tak jej rukou vošiel pod tričko, začal ohmatávať prsia a druhou rukou pod nohavičky, kde hladil, čo
trvalo asi 10 až 15 minút, prsty do vagíny nevopchal. Len sa vzrušil a odišiel preč. Uvedené sa opakovalo
viackrát od tej doby, kde už potom jej rukami nevošiel pod tričko, ale hladil ju cez tričko po prsiach. To
sa stávalo pravidelne asi raz za 3 týždne. Skutočnosti uvádzané poškodenou preukazuje čiastočne aj

výpoveď obžalovaného, ktorý uvádzal, že medzi 14-15 rokom alebo 13.05.2018, ju chytil jednou rukou
za prsia a druhou vošiel do nohavičiek a začal ju hladiť po vagíne, dnu do pohlavných orgánov nevošiel.
Tiež hodnovernosť výpovede poškodenej preukazuje to, že aj sesternica K. F. bola svedkom ako mal
obžalovaný I. J. pod perinou obchytkávať, teda také konanie, o ktorom vypovedá poškodená I. J. mu
nebolo cudzie. Výpoveď poškodenej je podporená výpoveďou matky v častiach, že obžalovaný chodil

kontrolovať rastliny.

Čo sa týka spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví, tá je preukázaná znaleckým dokazovaním F. B. L., kde
zo znaleckého posudku vyplýva, že poškodená trpí duševnou poruchou Posttraumatickou stresovou
poruchou, ktorá u nej vznikla ako následok správania- sexuálneho zneužívania obžalovaným A. B.

pričom u poškodenej nebola zistená žiadna udalosť okrem predmetného skutku, ktorá mohla spôsobiť
PTSD. Znalkyňa konštatovala liečenie minimálne počas jedného roka, vrátane potreby užívania liečiv
po túto dobu.
Posttraumatickústresovúporuchuupoškodenejdoprevádzajústavyúzkosti,strachu,depresívneladená
nálada. Opakovane prežíva epizodické stavy, kedy sa jej vracajú traumatické udalosti do života, pričom

majú podobu náhlych, živých spomienok, a sú spojené s bolestivými pocitmi, výčitkami a pocitmi
beznádeje.
Objavujú sa u nej flashbacky, znovuprežívanie stresujúcich udalostí, vyhýbavé správanie. Snažila sa
odchodom na Strednú školu, aby nestretávala obžalovaného, aby sa tak vyhýbala situáciám, ktoré jej
spôsobovali traumu. Je úzkostná, ostražitá, priznáva, že v čase, keď sa zdržiavala doma bola neustále

v strehu, v napätí, mala časté ľakavé reakcie na minimálne podnety. Doteraz trpí poruchami spánku, v
zmysle sťaženého zaspávania, plytkého a nedostatočného spánku, čo súvisí s tým, že jej organizmus
je neustále v strehu, akoby jej neustále hrozilo nebezpečenstvo. U svedkyne poškodenej sa jednalo o
závažné obmedzenie na obvyklom spôsobe života, trvalo od detstva do súčasnosti s prejavmi PTSD
a preto by bolo vhodné započať s individuálnou psychoterapiou, Existenciu PTSD podporuje znalecký

posudok PhDr. Karin Štiffelovej, v ktorom konštatuje, že u poškodenej boli zistené znaky PTSD.
Táto posttraumatická porucha spĺňa kritéria poruchy zdravia trvajúcej dlhší čas, nakoľko si vyžaduje
liečenie, ktoré trvá najmenej jeden rok, pričom závažne ovplyvňuje život poškodenej a to tak, že
sa prejavuje v jej živote stavmi úzkosti, strachu, depresívne ladených nálad, opakované prežívanie
epizodických stavov, bolestivé pocity, výčitky a pocity beznádeje, kde obmedzenie trvalo od detstva

s uvedenými prejavmi PTSD, pričom jej organizmus je neustále v strehu, akoby jej neustále hrozilo
nebezpečenstvo.

Obžalovaný tak tým, že iným spôsobom sexuálne zneužil, a to obchytkávaním po prsiach a genitáliách
a strkaním prstov do vagíny – osoby mladšie ako 15 rokov naplnil všetky znaky skutkovej podstaty

trestného činu sexuálneho zneužívania. Zároveň naplnil aj znak závažnejší spôsob konania - po dlhší
čas, čo vyplýva z doby spáchania trestného činu od roku 2012 do roku 2019 s frekvenciou približne
raz mesačne v prípade K. F., pričom svedkyňa poškodená I. J., si dlhšie obdobia, že by to obžalovaný
nerobil nepamätá. Zároveň im spôsobil ťažkú ujmu na zdraví - poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, ktorá
bolo v príčinnej súvislosti s jeho konaním.

Ku skutku v bode 3.
Skutočnosť, že obžalovaný vyhotovoval svojim telefónom fotografie s erotickou tematikou, zobrazujúce
obnažené pohlavné orgány vtedy osoby mladšej ako osemnásť rokov C. D. E., E. J., ktorých názvy súuvedené v skutkovej vete rozsudku a zároveň vyhotovil 3 ks obrazovo-zvukových videí zobrazujúcich
pohlavný styk a iné spôsoby sexuálnych praktík s názvami 000146, 000181, 000200, z ktorých najmenej
jedno zobrazuje obvineného A. B. s vtedy osobou mladšou ako osemnásť rokov C. D. E., E. J., je

preukázané výpoveďou poškodenej D. E., ktorá uviedla, že vytváranie fotiek a videí začalo v časoch,
keď začala mať väčšie výdavky, keď chodila na výlety a podobne. Vtedy obžalovaný uviedol, že jej
dá viac peňazí, keď mu dovolí, aby si ju odfotil a kameroval. Fotiť ju začal približne v 9. ročníku
základnej školy a fotil si intímne partie, pričom jej ich aj ukázal. Tiež jej ukazoval ako to má uložené
na pamäťovej karte v telefóne. Videí aj fotiek bolo viac. Uvedené preukazuje aj výpoveď obžalovaného

z 08.11.2021, kde obžalovaný uviedol, že je pravdou vyhotovovanie fotografií nahých intímnych partií,
pŕs a genitálií D. E., kde fotiť ju mal od 13 rokov až dokým nemala 18 rokov, kde fotky ukladal do svojho
mobilného telefónu. Tiež si na mobilný telefón nahrával aj videá ako ju orálne uspokojuje alebo ako
ona jeho orálne uspokojuje. Pravdivosť ich tvrdení preukazuje aj CD s obsahom obnovených súborov
z pamäťovej karty v telefóne Sony Ericsson K850i, kde pri v skutkovej vete uvedených fotografiách
a videách znalkyňa konštatuje, že ide o osoby mladšie ako 18 rokov, čo korešponduje s výpoveďami

obžalovaného a poškodenej a slúžili na vzrušenie pomocou ktorého sa môže aktivovať sexuálna túžba
so vzrušením s následným uspokojovaním až do orgazmu. Samotným obsahom fotografií a videí sú
sexuálne praktiky a nahé postavy resp. nahé pohlavné orgány osoby ženského pohlavia. Skutočnosť,
že sa na nich nachádza D. E. a v prípade videa spolu s obžalovaným je preukázaná okrem ich výpovedí
aj z porovnania predmetných fotografií a videí s fotografiami D. E. so systému registra obyvateľov

ako aj videonahrávky z jej výsluchu. Fotografie uvedené v skutkovej vete rozsudku boli vyhotovované
priebežne v čase od 25.04.2007 do 18.11.2009, čo vyplýva z dátumu nasnímania uvedených pri
vlastnostiach súboru jednotlivých fotografií, kde znalec uviedol, že čas nasnímania zodpovedá času,
ktorý je nastavený na mobilnom telefóne, a nakoľko tento čas zodpovedá časovým údajom uvádzanými
obžalovaným a poškodenou preukazuje, že sa jedná o skutočné dátumy vyhotovenia.

Obžalovaný tak tým, že vyhotovil predmetné fotografie a videá D. E., vtedy mladšej ako 18 rokov,
vrátene orálneho styku, kde fotografie smerujú k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty trestného činu výroby detskej pornografie a vzhľadom na obdobie vytvárania snímok
a videí uvádzanými obžalovaným a poškodenou vrátane konkrétnych časov nasnímania od 25.04.2007

do 18.11.2009, naplnil aj znak závažnejší spôsob konania - po dlhší čas. Na prísnejšie posúdenie skutku
bol v priebehu hlavného pojednávania upozornený.

Nad rámec súd udáva, že ani prípadná dobrovoľnosť poškodenej s vyhotovovaním snímok a videí nemá
vplyv na trestnú zodpovednosť, nakoľko zákonodarca pre daný prípad nestanovil výnimky, kde táto

možnosť mu vyplývala z čl. 3 ods. 2 písm. b/ Rámcového rozhodnutia rady 2004/68/SVV z 22. decembra
2003 o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii, pričom trestný čin výroby detskej
pornografie je trestným bez ohľadu na súhlas poškodenej, čo vyplýva zo samotného znenia skutkovej
vety, kde možno napr. získať osobu na výrobu pornografie napríklad skrz odmenu.

Skutky voči poškodeným D. E., G. B. a P. Q. na jednej strane a voči I. J. a K. F. na druhej strane sa
posudzujú ako samotný trestný čin, nakoľko medzi ukončením konania – sexuálneho zneužívania u D.
E., G. B. a P. Q. a začatím konania sexuálneho zneužívania u I. J. a K. F. prešla doba viac ako 3 roky
a preto vzhľadom na absenciu blízkej časovej súvislosti sa jedná o dva samostatné pokračovacie trestné
činy sexuálneho zneužívania, kde každý z týchto samostatných trestných činov spája v ňom uvedených

čiastkových útokoch osobu páchateľa, miesto, totožný rodinný vzťah ku poškodeným ako aj obdobný
spôsob sexuálneho zneužívania.

U ostatných poškodených nebolo preukázané, že by im obžalovaný poskytoval odmeny za účelom
umožniť mu vykonávať s nimi/na nich sexuálne praktiky, či inak vydal nebezpečenstvu spustnutia tým, že

ich zvádzal k nemravnému životu. Zo skutkovej vety obžaloby týkajúcich sa poškodených I. J., K. F., G.
J., P. Q. vyplýva, že zvádzanie k nemravnému životu má spočívať v samotnom vykonávaní sexuálnych
praktík pri ich pasívnej účasti na nich, resp. okrem I. J., v pozývaní pod rôznymi zámienkami do bytu.
Je potrebné odlišovať, či obžalovaný si uvedeným konaním (vytváraním zámienok-napríklad pozývania
hrania na PlayStation) len vytváral príležitosť na sexuálne praktiky, alebo či podmieňoval možnosť

napr. hrania na PlayStation tým, že mu musia dovoliť vykonávať sexuálne praktiky, čo preukázané
nebolo. Navyše poškodená K. F., G. J., tiež pasívne zúčastnené, nič o nejakom poskytovaní odmien,
či inom zvádzaní za účelom vykonania sexuálnych praktík neuvádzali. P. Q. uviedla, že sa jej pýtal,
že či by si nechcela nejako privyrobiť, avšak z uvedeného nevyplynul spôsob, akým si mala privyrobiť,teda absentuje či otázka smerovala k privyrobeniu poskytovaním sexuálnych praktík. Z vyjadrení
poškodených teda nevyplýva, že by dochádzalo k osvojovaniu škodlivých návykov, teda k vydaniu
nebezpečenstvu spustnutia v dôsledku tohto konania obžalovaného. Takisto nemožno hovoriť ani

o zvádzaní, ktoré je úmyselným konaním smerovaným k vedeniu nemravného života a ktoré sa podobá
návodu. Také konanie by malo mať potenciál, že u dieťaťa vyvolá záujmy, ktoré spravidla vedú k
nemravnému životu, keďže deti napodobňujú chovanie dospelých, čo v danom prípade neprichádza do
úvahy, keďže z výpovedí ostatných poškodených vyplýva opak toho, žeby sa im to páčilo.
UpoškodenejI.J.vydaniunebezpečenstvuspustnutiakosvojovaniuškodlivýchnávykovnedošlo,keďže

tá jeho ponukám (prijatiu kartičiek a albumov) nikdy nepristúpila.
Z uvedeného dôvodu súd túto vetu zo skutku pri ostatných poškodených vypustil a skutok nekvalifikoval
vo vzťahu k ostatným poškodeným aj ako trestný čin ohrozovanie mravnej výchovy mládeže.

Skutočnosť, že obžalovaný mal vedomosť, že v čase sexuálneho zneužívania mali poškodené 15 rokov
a vedomosť o tom, kedy mala poškodená D. E. 18 rokov je preukázaná z toho, že ich rodiny si boli

blízke, obžalovaný žil v ich blízkosti už od roku 1998, pričom sa zúčastňovali spoločných osláv, a v tomto
blízkom vzťahu musel vnímať aj vek poškodených, resp. narodenie I. J. a K. F..

Obžalovaný spáchal trestné činy úmyselne, čo vyplýva z toho, že poškodené priamo svojím konaním
sexuálne zneužíval, nešlo o náhodné dotyky, či poškodenú D. E. nahú a pri vykonávaní sexuálnych

praktík fotografoval a kameroval, pričom v prípade ohrozovania mravnej výchovy mládeže musel byť
uzrozumený s tým, že jeho konanie môže viesť a viedlo k osvojeniu nesprávnych návykov, čo sexuálne
praktiky, navyše s blízkym príbuzným a zároveň manželom jej tety, za odmenu sú. Tiež musel vnímať,
že tak koná po dlhší čas, na viacerých osobách, keďže tieto informácie musel prijímať cez svoje
zmysli. Tiež obžalovanému možno pričítať aj zavinenie ťažkej umy na zdraví z nedbanlivosti, ktorú

mohol predpokladať a to vzhľadom nato, že poškodené v čase začatia konania boli vo veku 9-12
rokov, teda období ich rozvoja vo všetkých oblastiach. Zároveň musel vnímať, že poškodeným sa
konanie obžalovaného nepáči a nie sú s ním stotožnené, keď poškodená P. Q. uvádzala, že sa jej to
nepáči , dotyky boli neželané, G. J. mala stuhnuté nohy pri ohmatávaní, bolo jej to nepríjemné, I. E. ho
odstrkovala, a tiež aj slovne mu uvádzala, aby šiel preč. K. F. stuhla od strachu a D. E. mu uvádzala, že

to nie je správne, že je to sexuálne zneužívanie, nech jej dá pokoj.

Súd z právnej kvalifikácie skutku vypustil kvalifikačný znak na chránenej osobe-osobe blízkej, nakoľko
nebolo preukázané, že by obžalovaný ujmu jednej poškodenej pociťoval ako svoju vlastnú. Samotné
hranie sa s deťmi, šalenie či iné venovanie sa deťom nevylučuje, že blízkosť vzťahu nebola len

predstieraná za účelom kontaktu s poškodenými. Zároveň tieto skutočnosti nie sú spôsobilé preukázať,
či by ujmu na strane poškodených pociťoval obžalovaný ako svoju vlastnú. Okrem totižto objektívne
javiacich sa znakov blízkosti, vzhľadom na formuláciu „pociťovať ako svoju vlastnú“, musí k týmto
objektívnym znakom pristúpiť aj subjektívny pocit, ktorý nebol preukázaný.

Čo sa týka poukazu na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky pri posudzovaní posttraumatickej
stresovej poruchy ako ťažkej ujmy na zdraví, tak súd nimi nie je viazaný, avšak aj najnovšie ich
rozhodnutia (napr. rozhodnutie 6 Tdo 63/2023 zo dňa 28.02.2023) nevylučujú, ale naopak potvrdzujú
správnukvalifikáciuskutkusospôsobenímťažkejujmynazdravíajvprípade,žepoškodenávškolemala
výborný prospech, nemala výchovné problémy, bola sústredená, či mala priateľa, poukazujúc nato, že vo

všeobecnosti sa sexuálne zneužívané dieťa dostáva do závažného vnútorného konfliktu, ktorý so sebou
nesie také zvýšené napätie, úzkosť, až úzkostnosť, ktorá sa nemusí prejavovať žiadnym spoločensky
závadným konaním, t.j. navonok.
V tomto zmysle sa vyjadrila i znalkyňa B. L., ktorá uviedla, že poškodené neboli obmedzované v tom
zmysle, že chodili do školy, vedeli sa umyť, najesť, obliecť, ísť na nákup, chodili do práce, dokázali

vtýchtočinnostiachfungovať,čoichvšakstáloveľaenergie.Aktivity,čosatýkajúspoločnosti,sociálneho
zázemia, partnerského vzťahu vyžadujú nadmerne veľa energie a sily, aby tieto aktivity zvládali, aby
neboli voči okoliu, voči kolektívu, kolegom agresívne, výbušné, aby dokázali ráno vstať a plniť tie aktivity.
Ako však vyplýva z vykonaných dôkazov, ktorých obsah je uvedený pri zdôvodnení ťažkej ujmy na zdraví
tak každá poškodená aj tak trpela symptómami PTSD, čo ju vážne obmedzovalo najmä v ich súkromnej

sfére t.j v ich vlastnom prežívaní, ako aj v partnerských vzťahoch, čo sa prejavovalo závažným
spôsobom. Existenciu závažného vnútorného konfliktu, tak možno badať v tom, že fungovanie vo
vonkajšom svete, t.j svete mimo ich vlastného vnútra a najbližších partnerov zvládali, keďže na to
spotrebovávali svoju energiu, no v súkromnej sfére to nedokázali, keďže na to už neostávala energia,čo vyplýva z výpovedí partnerov poškodených, ako aj rodičov K. F., či jej psychologičky a psychiatričky,
o tom ako sa chovali v domácnosti, resp. čo prežívali mimospoločenskej sféry vo svojom vnútri.

Súd nevypočul poškodené na hlavnom pojednávaní z dôvodu zamedzenia ich opätovnej viktimizácii,
pričom vzhľadom nato, že obžalovaný nenavrhol ich osobný výsluch po doručení obžaloby a výzvy, boli
splnené podmienky na ich čítanie podľa § 263 ods. 2 Tr. poriadku. Zároveň ich výsluch bol vykonaný
kontradiktórne. K možnosti ich opätovného výsluchu súd uvádza, že výsluch poškodených neodporučila
znalkyňa L., ktorá uviedla, že ďalšie úkony s poškodenými by mohli zhoršiť ich psychický stav, pričom

aj z výpovedí blízkych osôb vyplýva, že ich vzťah sa zhoršuje v súvislosti s trestným konaním a úkonmi
s tým spojenými.

K námietke premlčania trestného stíhania súd uvádza, že pri pokračovacom trestnom čine začne
premlčanie plynúť okamihom nie dokonania čiastkového útoku, ale dokončenia celého skutku, pričom
premlčacia doba sa prerušuje a začína odznova, v prípade spáchania trestného činu v danej dobe,

v tomto prípade napr. výroba detskej pornografie. Teda 20 ročná, či 5 ročná premlčacia doba neuplynula.

K obrane obžalovaného súd uvádza, že jeho hospitalizácie neboli po takú dlhú dobu a nepretržité,
aby k sexuálnemu zneužívaniu nedochádzalo, to isté platí aj pre ochorenia jeho manželky, čo vyplýva
z potvrdení od lekárov. Uvedené nevylučujú ani materské dovolenky manželky obžalovaného, ktorá

uvádzala,žepočasoboch chodiladopráce,avšakbolotolenpárdníasamozrejmematerskádovolenka
neznamená, že matka s deťmi sa nachádza stále doma, či že by pri starostlivosti o dieťa obžalovaný
nemal možnosť tak konať.
Skutočnosť, že obžalovaný pracoval v dvojsmennej, neskôr v štvorzmennej prevádzke nie je spôsobilá
vyvrátiť, že k sexuálnemu zneužívaniu nedochádzalo, keďže aj v takýchto prípadoch je pracovný čas

osem hodín, kde ako vyplýva z potvrdenia Falcke Slovakia, s.r.o. sa u obžalovaného tieto zmeny
striedali aj počas víkendov, teda v práci musel byť raz v noci, raz poobede a raz doobeda, teda mu to
nebránilo zúčastniť sa osláv, či prípadných návštev u neho v M.. Ani obžalovaným uvádzaná nemožnosť
zneužívania z dôvodu veľa osôb u nich v byte, či spoločných návštev detí nespôsobuje nemožnosť
sexuálne zneužívať poškodené, keď tie uvádzali, že si vždy našiel nato príležitosť, pričom svedkovia

uvádzajú, že sa deťom venoval často, čo si všimla i babka, ako i G. F., ktorá uviedla, že obžalovaný býval
stále s deťmi, čo jej bolo divné, a raz sa aj mama svedkyne pýtala či to nie je divné, že je stále obklopený
deťmi. Obžalovaný si vedel nájsť príležitosť aj v takýchto prípadoch, keď bol schopný potiahnuť do inej
izby K. F. vytvárajúc domnienku, že chce ukázať zvieratká, čo potvrdzuje aj jej otec, ktorý uviedol, že
bral k sebe do spálne dievčatá za účelom ukázania zvieratiek, navyše K. F. chodievala k I. aj prespávať,

čo tiež vytváralo príležitosti na zneužívanie, pričom k obmedzeniu návštev došlo až v neskoršom čase.
Schopnosť zneužívať deti aj v prítomnosti iných osôb v jeho blízkosti vyplýva z výpovedi D. E., že vedel
využiť nepozornosť ľudí naokolo, v týchto prípadoch vykonával zneužívanie tak, že kŕmia rybičky, ruku
z nohavičiek vedel rýchlo vytiahnuť, prípadne sa tak dialo pri akože pozeraní CD a pomedzi to mal ruku
v jej nohaviciach zozadu, a keby niekto vošiel do miestnosti tak neprejde, kvôli jeho nohe, či vedel takto

využiť hranie sa na schovku, čo vyplýva z výsluchu P. Q.. Čo sa týka namietania častosti návštev K.
F. súd uvádza, že problém s bytom po babke poškodených nebol vôbec tak významný, aby intenzívne
narušil vzťahy v rodine, čo vyplýva z výsluchu rodičov poškodených. F. K. F. uvádzala, že do M. chodili
často, možno 3 x za mesiac, keď už bola u mamy tak išla navštíviť jednu alebo druhú sestru alebo oni
prišli k mamke. K. F. tiež počas prázdnin prespávala u I. J., pričom si tiež otec K. F. pamätá, že ju volal

ukázať korytnačky a k častosti návštev uviedol, že na návštevy do M. chodili často, k jej mame, jednej
sestre, druhej sestre alebo k švagrovi D..
Okrem dôvodov o hodnovernosti výpovedí poškodených už uvedených vyššie súd uvádza, že aj
znalkyňa z odboru psychológie sa vyjadrila k osobnosti obžalovaného tak, že charakter činu,
resp. vyšetrovanej udalosti zodpovedá osobnosti obvineného, kde je prítomná nadmerne pozitívna

sebaprezentácia, teda naivný pohľad na seba a snaha javiť sa pred okolím v lepšom svetle. Sexuálna
deviácia je preukázaná znaleckým dokazovaním z odvetvia sexuológie.
Zároveň aj sám obžalovaný sa v prípravnom konaní priznal ku dvom čiastkovým útokom, pričom uviedol,
že bojuje s nutkaním pri pohľade na dievčatá nižšom veku, ktoré ho vzrušujú ako sexuálne objekty,
ktorých sa chce dotýkať. Je si vedomý toho, že tieto dievčatá vo veku 9 až 11 rokov ešte nevedeli

povedať, či to čo od nich chce, chcú aj oni. Obranu voči tejto výpovedi, že skutočnosti tam uvedené
uviedla vyšetrovateľka, či že bol v strese, je nehodnoverná, keďže táto jeho výpoveď, a to aj v tom,
že si D. E. fotil, filmoval do 18 rokov jej veku, a neskôr to vymazal korešponduje s údajmi telefónu,ktoréhoobsahbolzískanýažneskôr,akoajsostatnýmidôkazmivtomtokonanívykonanýmiodvýsluchu
poškodených a ich blízkych až do znaleckého dokazovania z odvetvia sexuológia.
Čo sa týka výpovede svedka E. B., ten uviedol, že si oslavy pamätá od 5 – 8 rokov jeho veku. V čase

páchania skutku voči P. Q. ešte nežil, v čase páchania skutku voči G. B. bol len vo veku 1 – 5 rokov,
v čase páchania skutku sexuálneho zneužívania u D. E. bol do 5 rokov veku, teda si na tie udalosti
nemôže riadne pamätať. Tiež potvrdzuje, skutočnosť, že K. F. prestala navštevovať M., čo sa zhoduje
s jej výpoveďou, že tak bolo kvôli sexuálnemu obťažovaniu. Skutok voči I. J. prebiehal najmä nie
v jeho byte, kde nebol prítomný. Ním uvádzanú skutočnosť, že počas osláv bol otec vždy v obývačke

s dospelými, chodieval do kuchyne, je v rozpore s výpoveďou K. F. i jej otca a matky.
Skutočnosť, že S. B. nepostrehla zmeny v správaní u poškodených je ozrejmená v časti, kde sa súd
vyjadruje k námietke premlčania, kde súd uvádzal, prečo si okolie nič nemuselo všimnúť. Zároveň
manželka obžalovaného nebola schopná vnímať postupne a do značnej intenzity sa rozvíjajúci „vzťah“
obžalovaného so D. E., čo vypovedá o tom, že o to viac jej mohli unikať menej nápadné konania
obžalovaného.

Obžalovaný sa dopustil dvoch obzvlášť závažných zločinov, jedného zločinu a jedného prečinu,
z uvedeného dôvodu sa mu ukladá úhrny trest podľa prísnejšie trestaného činu, ktorým je sexuálne
zneužívanie so sadzbou dvanásť až pätnásť rokov, kde sa horná hranica, nakoľko obžalovaný spáchal
samotnými skutkami zločiny zvyšuje o jednu tretinu, teda trestná sadzba je v prípade obžalovaného

12-20 rokov. U obžalovaného bola zistená poľahčujúca okolnosť vedenie riadneho života a priťažujúca
okolnosť spáchanie viacerých trestných činov. S prihliadnutím na doterajší riadny život obžalovaného,
ako aj nato, že absolvovanie ústavného liečenia, môže napomôcť k tomu, aby sa stíhanej trestnej
činnosti nedopúšťal, pričom k iným trestným činnostiam nemal sklony je primeraný trest blízko dolnej
hranice trestnej sadzby 13 rokov. Dĺžka tohto trestu dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

a súčasne je schopná odradiť aj iných od páchania trestnej činnosti.

V súlade s § 48 ods. 4 Tr. zákona súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia s ohľadom nato, že v ostatných sférach viedol riadny život, keďže nebol trestne ani
priestupkovopostihnutý,vzamestnaníbolhodnotenýveľmipozitívneatiežajvovýkonetrestusasprával

riadne.

Súd uložil prepadnutie veci – mobilného telefónu zn. Sony ERIKSON, CYBER-SHOT čiernej farby so
SIM kartou Eurotel a kartou zn. SANDISK vydané obžalovaným pri domovej prehliadke dňa 08.11.2021,
nakoľko išlo o vec, ktorá bola na spáchanie trestného činu výroby detskej pornografie použitá.

Súd uložil obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou, nakoľko mu bola
konštatovaná sexuálna deviácia a túto formu odporúčala znalkyňa za účelom lepšej kontroly výsledku
liečenia.

Súdobligatórneuložilobžalovanémuochrannýdohľadatovtrvaní3roky,t.j.nahornejhranicivzhľadom
nato, že trestné činy boli páchané dlhodobo v priebehu 20 rokov, a celkovo bolo poškodených 5 osôb,
pričom vzhľadom na zistenú sexuálnu deviáciu je potrebné sledovať v záujme predídenia obdobnej
činnosti život obžalovaného po prepustení z výkonu trestu po najdlhšiu možnú dobu.

Poškodené si uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do práva na ochranu
osobnosti a z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom tieto nároky sú od seba
nezávislé. Možnosť priznania nemajetkovej ujmy spočívajúcej v zásahu do práv na ochranu osobnosti
upravuje § 13 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má fyzická osoba tiež právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v prípade, ak by iné zadosťučinenie nebolo dostatočné.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že u každej poškodenej došlo k zásahu do jej osobnostných práv
a to do práva na súkromie a do práva na ochranu ľudskej dôstojnosti, konkrétne do práva rozhodovať
o svojom sexuálnom živote a práva na ochranu detí pred sexuálnym zneužívaním, kde všetky z nich v
dôsledkukonaniaobžalovanéhoutrpelidlhodobúposttraumatickústresovúporuchusvyššiepopísanými
prejavmi, kde k sexuálnemu zneužívaniu dochádzalo po dlhú dobu. Navyše v prípade D. E. boli

obžalovaným vyhotovované pornografické videá a snímky, a tiež zasiahol do jej dôstojnosti tým, že
jej poskytoval majetkové plnenia za sexuálne služby. Z uvedeného dôvodu nepostačuje primerané
zadosťučinenie, ale je potrebné poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd určil výšku
tejto sumy analogicky v zmysle § 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z., podľa ktorého pri trestnom činesexuálneho zneužívania má obeť násilného trestného činu voči štátu nárok na vyplatenie odškodnenia
za spôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy avšak s tým, že za základ
nároku zobral minimálnu mzdu 750 Eur za rok 2024, keďže náhrada nemajetkovej ujmy titulom

ochrany osobnosti má konštitutívny charakter, a preto je správne odvodzovať jej výšku k vzhľadom na
infláciu k času rozhodovania súdu, nie k času spáchania skutku, keďže pri skutkoch páchaných dávno
v minulosti, by zadosťučinenie nebolo dostatočným.
Z uvedeného dôvodu priznal poškodeným G. B., P. Q., I. J., K. F. po 7.500 Eur titulom ochrany
osobnosti a D. E. 15.000 Eur, nakoľko voči jej osobe došlo k spáchaniu viacerých trestných činov okrem

sexuálneho zneužívania tiež výroby detskej pornografie a ohrozovania mravnej výchovy mládeže, a to
zvlášť závažným konaním - platením za vykonávanie sexuálnych praktík, čo je zjavne citeľný zásah do
ľudskej dôstojnosti. So zvyškom nároku súd poškodené odkázal na civilný proces, keďže za primeranú
sumu považuje sumu priznanú.
Pri stanovení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá má deklaratórny charakter a jej
nárok vychádza z § 444 Občianskeho zákonníka, súd vychádzal z počtu bodov uvedených znalkyňou

1300, čo zodpovedá vážnosti následkov posttraumatickej stresovej poruchy. Hodnotu bodu určil k času
dokonania skutku sexuálneho zneužívania u každej z poškodených, pri G. B. k roku 2008 - 402,92 Sk,
pri I. J. k roku 2018 - 19,08 Eur, pri K. F. k roku 2019- 20,26 Eur, pri D. E. k roku 2006 - 345,48 SK a pri
P. Q. k roku 2001- 60 Sk a to z dôvodu, že znalkyňa uviedla, že až po troch rokov liečby možno hovoriť
o ustálenosti zdravotného stavu, pričom žiadna poškodená sa ku dňu vyhlásenia rozsudku takto dlho

neliečila. Uvedené nebraní priznaniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, keďže je zrejmé,
že skutočná výška bude vyššia, keďže hodnota bodu je viazaná na priemernú mesačnú mzdu, ktorá
každoročne stúpa. Výšky súm za sťaženie spoločenského uplatnenia sú uvedené vo výrokovej časti
rozsudku, a keďže nedošlo k ustáleniu stavu odkázal aj s týmto zvyškom nároku poškodené na civilný
proces.

Súd na námietku premlčania k nároku na náhradu škody neprihliadal, nakoľko jej uplatnenie je výkon
práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a preto nepožíva právnu
ochranu. Uplatnenie premlčania je v rozpore dobrými mravmi, pretože poškodené v čase konania
obžalovaného boli maloleté, teda neboli schopné sa brániť ako dospelý jedinec. Pre poškodené bolo
veľmi náročné sa riadne brániť v takom rodinnom prostredí, v ktorom vyrastali a ktoré vytváral aj

obžalovaný, a ktorý bol súčasťou najbližšej rodiny, keď na jednej strane si boli vedomé nesprávnosti
jeho konania, no na druhej strane mali vnútorné zábrany to ďalej riešiť a to práve pre prostredie
v rodine, jednak preto, aby rodine vrátane kmeňovej rodiny obžalovaného neublížili, a jednak preto, že
sa domnievali, že by im práve preto, ako sa obžalovaný javil, akú dôveru si vybudoval, že by im nikto
neuveril. Uvedené vyplýva z výsluchu znalkyne z odvetvia psychológie, ktorá uviedla, že poškodené

si aspoň čiastočne uvedomovali dôsledky toho, ako by sa táto situácia začala riešiť a v rámci ochrany
rodiny si to nechali pre seba. Z výsluchu poškodenej K. F. vyplývala, že tá otáľala povedať o zneužívaní
rodičom, lebo sa bála, že rodine to poškodí, že jej neuveria a, že by to uškodilo tete, ktorá sama pracuje
ako predavačka a tak by to uškodilo aj deťom, nemali veľa peňazí tak rozmýšľala, aby ich uživila, keď
obžalovaný nepracuje. Ochrana rodiny obžalovaného vyplýva aj z výsluchu matky poškodených, ktorá

uviedla, že to riešila iba s obžalovaným, nakoľko sa bála o svoju sestru, že si toho veľa vytrpela a potom
si myslela, že ho má pod kontrolou. Z výsluchu D. E. vyplýva, že „obžalovaný sa totiž v rodine prejavoval
tak, ako ten čo to s deťmi vie“, pričom tak došlo k utváraniu dôvery, aby tú následne využil na páchanie
trestnej činnosti. P. Q. uvádzala, že mala strach, že keď to niekomu povie, že jej nikto neuverí a tiež
jej nikto neuverí ani preto, lebo obžalovaného má každý rád, že sa to nikomu inému okrem nej nedeje,

akoby to mohla dokázať. I. J. o tom rodičom hovoriť nechcela, keďže tam bol veľmi blízky rodinný vzťah,
mala pocit, že ju nepochopia, alebo povedia, že si vymýšľa. V takomto prostredí je nepochybne náročné,
obzvlášť pre maloletých sa adekvátne brániť.
Zároveň ďalším dôvodom pre neakceptáciu námietky premlčanie je to, že aj PTSD, ktorú obžalovaný
poškodeným spôsobil, má ako jeden z prejavov aj to, že poškodený nechce rozoberať prežité udalosti,

čo vyplýva z výpovede znalkyne L., kde aj tento následok má nepochybne vplyv na nevčasné uplatnenie
nároku poškodených, či na iniciovanie trestného konania z ich strany.

Uplatnený nárok na náhradu škody bol riadne oboznámený, čo vyplýva tiež zo zvukovej nahrávky.

Súd odmietol návrh na vykonanie nového znaleckého dokazovania z odvetvia sexuológia, nakoľko
znalecký posudok vypracovaný v prípravnom konaní bol použiteľný, nebola zistená jeho vecná
nesprávnosť, pričom záver o deviácii obžalovaného je podporený aj jeho samotným priznaním v časti
skutkov týkajúcich sa D. E. a I. J., pričom obžalovaný v prípravnom konaní uvádzal, že bojuje s nutkanímpri pohľade na dievčatá v nižšom veku, ktoré ho vzrušujú ako sexuálne objekty, ktorých sa chce dotýkať.
Je nepochybné, že obžalovaný absolvoval aj PPG vyšetrenie, čo okrem iného vyplýva z jeho vyjadrenia,
pričom čas uvedený v jeho začatí nemá vplyv na vecnú správnosť, keďže mohol vyplývať z nesprávne

nastaveného času v počítačovom programe. Navyše ide o pomocnú metódu, kde hlavnou metódou
je diagnostický rozhovor, pričom znalkyňa dostatočne odôvodnila, čím sa sexualita obžalovaného
odlišuje od väčšinovej populácie. Neprítomnosť obhajcu pri znaleckom skúmaní je postup súladný
s trestným poriadkom, samotné šetrenie znalcom vykonávané za účelom vypracovania znaleckého
posudku nepredstavuje vyšetrovací úkon, ale je podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku, ako

dôkazného prostriedku, ktorým je až výsluch znalca resp. samotný znalecký posudok.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, dôvodov odvolaní odvolateľov ako aj dôkazov, ktoré
vykonal okresný súd v štádiu hlavného pojednávania a orgány činné v trestnom konaní v prípravnom
konaní a dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak ako
to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. poriadku a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle

ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku odôvodnil.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu na ktoré v
konkrétnostiach poukazuje.

Naviac krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že ak obžalovaný uviedol, že nespáchal trestný čin
závažnejším spôsobom konania, je potrebné uviesť, že obžalovaný priznal časť konania vo vzťahu
k poškodenej C. D. E. a priznal aj jedno konanie vo vzťahu k poškodenej P. Q., pričom odmietol, aby
nejaké praktiky vykonával s G. B., I. J. a K. F.. Taktiež uviedol, že natáčal na mobilný telefón a fotil akty
spolu so D. E..

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na obranu obžalovaného, pričom dospel k záveru, že obrana
nie je dôvodná. Je potrebné poukázať v prvom rade na výsluchy poškodených, z ktorých je zrejmé
akým spôsobom, v akom časovom rozmedzí a v akom veku boli poškodené, keď obžalovaný mal
s nimi vykonávať sexuálne praktiky. Tieto výpovede poškodených boli na hlavnom pojednávaní prehraté

zo zvukového záznamu, pričom zo záverov znaleckých posudkov znalkýň z odvetvia psychiatrie
a psychológie jednoznačne vyplýva, že znalkyne uvádzali, že tieto výpovede si nemohli poškodené
vymyslieť a skutočnosti v nich uvádzané museli prežiť.

Ani krajský súd nemal dôvod neveriť výpovediam poškodených, pričom poukazuje na tú skutočnosť, že

v časti obžalovaný aj priznáva spáchanie žalovaného skutku.

K námietkam obžalovaného, že predmetný skutok nespáchal závažnejším spôsobom konania, nakoľko
u poškodených neboli zistené také poruchy na zdraví, ktoré by odôvodňovali takúto kvalifikáciu konania,
je potrebné poukázať jednak na výpovede samotných poškodených, rodičov poškodených, manželov

poškodených ako aj na znalecké dokazovanie, ktoré jednoznačne preukázali, že všetky poškodené
trpia posttraumatickou stresovou poruchou, ktorá má jednoznačne odozvy v ich súkromnom a verejnom
živote.

Okrem výpovedí poškodených a znaleckých posudkov a výpovede znalcov na hlavnom pojednávaní je

potrebné poukázať, že túto diagnózu potvrdili u jednotlivých poškodených aj psychológovia a psychiatri
a to svedkyne F. Q., M. I., H. F. C. F., ktoré taktiež vo svojich výpovediach a po vyšetrení poškodených
uvádzali, že bola zistená posttraumtická stresová porucha, ktorá pretrváva aj v súčasnom období života
u poškodených.
K osobe obžalovaného bol vypracovaný znalecký posudok znalkyne MUDr. Danice Caisovej-

Škultétyovej, ktorá v záveroch znaleckého posudku jednoznačne uviedla, že u obžalovaného zistila
kombinovanú poruchu sexuálnomotivačného systému- preferencia nezrelých erotických objektov,
porucha koordinácia sexuálneho systému, v čase skutku bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo
svojho konania, ovládacie schopnosti vzhľadom na zistenú deviáciu boli znížené na polovicu, možno
ho považovať za nebezpečného pre spoločnosť. K deviácii nemá kritický postoj, svoje správanie

bagatelizuje a racionalizuje. Navrhuje znalkyňa uložiť ochrannú sexuologickú liečbu ústavnou formou.
PPG vyšetrenie potvrdilo erotické preferencie ženských objektov s tým, že apetované boli najmä detské
objekty.Toto znalecké dokazovanie namietal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, uvádzal, že znalecký
posudok nie je v súlade so zákonom a okresný súd má na skúmanie duševného stavu obžalovaného
pribrať do konania ústav a nie znalca. Správne však okresný súd uviedol, že nie je povinnosťou súdu

do konania, resp. orgány činné v prípravnom konaní do konania priberať ústav keď je možné zistiť
skutočnosti, ktoré potrebujú pre posúdenie duševného stavu aj skúmaním jedným znalcom. Namietal
obžalovaný aj tú skutočnosť, že znalkyňa ho nemohla vyšetriť v ústave na výkon väzby, nakoľko tam
v tom čase ani nemala byť. Táto námietka však bola jednoznačne nepreukázaná s tým, že okresný súd
vykonal dôkaz z knihy návštev ÚVV Prešov, kde je uvedené jednoznačné kedy znalkyňa bola v tomto

ústave a kde vyšetrovala obžalovaného. Ďalšie námietky obžalovaného k znaleckému posudku ústavu
je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že v trestný proces na Slovensku je kontradiktórne konanie pri
ktorom môže dôkazy, resp. majú dôkazy navrhovať strany v konaní, pokiaľ obžalovaný a jeho obhajca sa
nestotožňujú so znaleckým posudkom F. T.- U., mohli si dať vypracovať aj na ich objednávku znalecký
posudok o duševnom stave obžalovaného, čo však neurobili. Krajský súd považuje tento znalecký
posudok za zákonný a je preto možné z neho vyvodiť závery o osobe obžalovaného.

Vo vzťahu k náhrade škody namietal aj tú skutočnosť, že náhrada škody už bola premlčaná. V tejto
súvislosti poukazuje krajský súd na odôvodnenie tejto námietky v dôvodoch odvolania okresného súdu
s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania v prvom rade namietal tú skutočnosť, že okresný
súd neuznal obžalovaného za vinného aj v súvislosti s tým, že mal spáchať trestný čin na blízkej osobe.
Tu poukazuje krajský súd na ustanovenie § 127 ods. 4 Tr. zákona podľa ktorého blízkou osobou na
účely tohto zákona sa rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel;
iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by

ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Je teda zrejmé z tohto ustanovenia, že osoby, ktoré sú v inom vzájomnom rodinnom pomere než
príbuzný v priamom pokolení osvojenec a osvojiteľ, súrodenci a manželia (bratranci, strýko a neter),
alebo v obdobnom pomere (teda hocijaký vzťah spĺňajúci ďalej uvedené kritéria napr. silné kamarátstvo)

sa považuje za osoby sebe navzájom blízke iba v prípade ak sú psychický natoľko spriaznené (rodinné
puto sa nevyžaduje), žeby ujmu ktorú čo i hypoteticky utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala
ako ujmu vlastnú (minimálne by z takejto ujmy bolo v značnom nepriaznivom psychickom rozpoložení).
V súvislosti s vyššie uvedenou skutočnosťou je však potrebné uviesť, že v tomto konkrétnom prípade
sa jedná o špecifický vzťah medzi obžalovaným a poškodenými z ktorého vyplýva, že práve to bol

obžalovaný, ktorý poškodeným ako svojim neteriam spôsoboval ťažké príkorie a ťažkú ujmu na zdraví,
teda nemohol obžalovaný ujmu u poškodených pociťovať ako svoju vlastnú ujmu. Preto krajský súd
dospel k záveru v súlade s názorom okresného súdu, že sa nejedná o konanie medzi blízkymi osobami
a preto správne rozhodol okresný súd, keď konanie nekvalifikoval ako konanie voči osobám blízkym.

Čo sa týka námietky prokurátora, že podľa jeho názoru mal kvalifikovať okresný súd konanie
obžalovaného u všetkých poškodených ako aj prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa §
211 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona je potrebné sa stotožniť
s názorom okresného súdu, ktorý je uvedený v skutkovej vete rozsudku v bode 1 vo vzťahu k C. D. E.
aj keď toto konanie nenašlo odozvu u P. Q. a G. B. v skutkových vetách, avšak v právnej vete je toto

konanie uvedené. Tu však dospel krajský súd k záveru, že nemožno na základe vykonaných dôkazov
dospieť k záveru, že možno kvalifikovať konanie obžalovaného aj u poškodených P. Q., G. B., I. J. a K.
F. ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, nakoľko neboli splnené podmienky, resp. zistené
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali takúto právnu kvalifikáciu. U týchto poškodených totižto nevyplýva,
aby obžalovaný im ponúkal nejakú odmenu za sexuálne praktiky, resp. ich navádzal na nebezpečenstvo

spustnutia, resp. zvádzal k nemravnému životu, pričom je potrebné uviesť, že u poškodených G. B., I.
J. a K. F. sa v čase spáchania skutku jednalo o osoby mladšie ako 15 rokov.

K ďalšej námietke prokurátora vo vzťahu k poškodenej K. F., že v skutkovej vete nie je dostatočne
preukázané konanie obžalovaného, ktoré malo viesť k posttraumatickej stresovej poruche tak ako je to

uvedené v obžalobe okresného prokurátora dospel krajský súd k záveru, že okresný súd dostatočným
spôsobom v skutkovej vete k K. F. popísal konanie obžalovaného u tejto poškodenej.Splnomocnenkyňa poškodených F. E. podala odvolanie vo vzťahu k výroku o náhrade škody, kde
namieta výrok o náhrade škody, považuje ho za nezákonný, nakoľko na základe tohto výroku bude plniť
náhradu škody poškodeným štát, pričom odvolania podala za poškodené C. D. E., F. G. B., poškodenú

I. J. a poškodenú K. F.. Navrhovala, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku ktorým
boli odkázaní so zvyškom nároku náhrady škody na civilný proces a navrhla, aby krajský súd priznal
poškodeným nemajetkovú ujmu u C. D. E. vo výške 45.000 Eur, u F. G. B. 18.000 Eur, u I. J. 25.000 Eur
a u K. F. 25.000 Eur, pričom uvádzala aj v záverečnom návrhu na verejnom zasadnutí, že boli vykonané
všetky dôkazy, ktoré by odvodňovali takýto postup.

V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na tú časť dôvodov rozhodnutia okresného súdu, ktorými
sa týmito návrhmi splnomocnenkyni poškodenej zaoberal, pričom aj krajský súd dospel k záveru,
že neboli vykonané také dôkazy, ktoré by mohli odôvodniť postup, ktorý navrhuje splnomocnenkyňa
poškodených. Neboli zisťované finančné ani majetkové pomery obžalovaného a možnosť či by bolo
možné v prípade rozhodnutia, v medziach navrhovaných splnomocnenkyňou poškodených nejakým

spôsobom predmetné sumy od obžalovaného vymôcť.

Správne potom podľa názoru krajského súdu okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaného v bode
1/ z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2
písm. a/, ods. 3 Tr. zákona v znení do 31.12.2020, s poukazom na § 138 písm. d/, písm. j/, § 123 ods.

3 písm. i/ Tr. zákona, v súbehu s prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona. V bode 2/ pokračovacieho
obzvlášť závažného zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr.
zákona v znení do 31.12.2020, s poukazom na § 138 písm. b/, § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zákona. V bode 3/
zločinu výroba detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138

písm. b/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný v bode 1/ pokračovacím konaním osobou mladšou ako 15 rokov
iným spôsobom sexuálne zneužil a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania po dlhší čas na
viacerých osobách a takýmto činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví- poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas.
Pochybenie okresného súdu zistil krajský súd v druhej časti konania obžalovaného uvedeného v bode
1/ napadnutého rozsudku, keď uvádzal okresný súd, že úmyselne vydal osobu mladšiu ako 18 rokov

nebezpečenstvu spustnutia tým, že ju zvádzal k nemravnému životu a takýto čin spáchal závažnejším
spôsobom konania po dlhší čas. Tu mal konkretizovať okresný súd, že takéto konanie mal obžalovaný
vykonať iba vo vzťahu k poškodenej C. D. E.. Toto pochybenie okresného súdu však nemá za následok,
aby krajský súd zrušoval napadnutý rozsudok, nakoľko konanie obžalovaného je zrejmé a popísané
v skutkových vetách u jednotlivých poškodených a hlavne u poškodenej C. D. E..

V bode 2/ pokračovacím konaním osobou mladšou ako 15 rokov iným spôsobom sexuálne zneužil
a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania- po dlhší čas a takýmto činom spôsobil ťažkú ujmu
na zdraví- poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas. V bode 3/ využil dieťa na výrobu detskej pornografie, taký
čin spáchal závažnejším spôsobom konania- po dlhší čas.

Pri rozhodovaní o výroku o treste a jeho výmere nepochybil okresný súd keď pri trestnej sadzbe za
najzávažnejší obzvlášť závažný zločin sexuálneho zneužívania podľa ods. 3 je trestná sadzba 12 až 15
rokov, keď uložil obžalovanému pri existencii poľahčujúcich okolností § 36 písm. j/ Tr. zákona, že viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život a pri existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/

Tr. zákona, že spáchal viac trestných činov, kde dospel k záveru, že na nápravu vzhľadom aj na jeho
doterajší život a to, že nemá záznam v evidencii priestupkov a ani v odpise z registra trestov, keď uložil
obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov. Aj podľa názoru krajského súdu takáto výmera
trestu bude postačovať na individuálnu ako aj generálnu prevenciu a na nápravu obžalovaného.

Vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život nepochybil okresný súd keď v zmysle § 48 ods.
4 Tr. zákona obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

JezrejméajzoznaleckéhoposudkuznalcaIng.StanislavaŠtefaniskazodboruelektrotechnika,odvetvie

riadiaca technika, že na výrobu detskej pornografie použil obžalovaný mobilný telefón značky Ericson,
CYBEr-SHOT čiernej farby so SIM kartou Eurotel a kartou zn. SANDISK, pričom okresný súd zistil, že
toto zariadenie slúžilo na výrobu detskej pornografie a preto v súlade so zákonom rozhodol v zmysle §
60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, uložil aj trest prepadnutia tohto mobilného telefónu.V súlade so zákonom rozhodol okresný súd keď v zmysle ustanovenia § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona
uložil obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou. Takéto liečenie odporučila po

vyšetrení obžalovaného znalkyňa MUDr. Caisová-Škultétyová.

Trestný zákon ukladá ustanovenie § 76 ods. 1 Tr. zákona povinnosť súdu pri uložení nepodmienečného
trestu odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin ochranného dohľadu, pričom ochranný dohľad sa
ukladá podľa § 78 na 1 až 3 roky. Okresný súd správne dospel k záveru, že vzhľadom na závažnosť

konania obžalovaného a na to, že mu bol uložený nepodmienečný trest za obzvlášť závažný zločin je
potrebné uloženie ochranného dohľadu v trvaní 3 rokov.

Vo vzťahu k adhéznemu konaniu, teda náhrade škody nezistil krajský súd pochybenie okresného
súdu keď rozhodol tak, ako je to uvedené v tejto časti rozsudku okresného súdu, pričom na námietky
splnomocnenkyni poškodenej krajský súd reagoval vo vyššie uvedenom texte tohto uznesenia.

Vzhľadom na tieto skutočnosti potom krajský súd rozhodol tak, že odvolanie obžalovaného, okresného
prokurátora, poškodených C. D. E., F. G. B., H. I. J. a K. F. v zastúpení splnomocnenkyňou poškodených
JUDr. Ivetou Rajtákovovou v zmysle ustanovenia § 319 Tr. poriadku zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
jednohlasný

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Dec 4, 2025. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť , Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2024

Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2024