Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719201644
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3719201644.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Anovčina a členiek senátu
JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Márie Vrtochovej, v spore žalobkyne Obec Lednické Rovne, so sídlom
Lednické Rovne, Námestie slobody 32, IČO: 00 317 462, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou
LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Nemocničná 979, IČO: 47 253 495, proti žalovaným
1/ A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., A. XXX/XX, 3/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F., G. H.

XXX/X, obom zastúpeným Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom, so sídlom v F. E. I., J. K. XXX/X, o
určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných 1/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k.
PB-13C/20/2019 – 277 zo dňa 3.októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným 1/ a 3/ p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobkyňa

(v rozsudku uvádzané nesprávne žalobca) je podielovou vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej na LV č.
XXXX vedenom pre katastrálne územie C. D., a to pozemku – parcelné číslo E-KN XXX o výmere
1292 m2, druh pozemku orná pôda, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 5/6 k celku, ktorý je doposiaľ
evidovaný vo veľkosti 5/6 na žalovaného 1/. Výrokom II. určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnostievidovanejnaLVč.XXXXvedenomprekatastrálneúzemieC.D.,atopozemku–parcelné
číslo E-KN XXX o výmere 513 m2, druh pozemku orná pôda, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/1

k celku, ktorý je doposiaľ evidovaný vo veľkosti 3/6 na žalovaného 1/ a vo veľkosti 3/6
na právneho predchodcu žalovaného 3/. Výrokom III. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania
voči žalovaným 1/ a 3/ v súvislosti s výrokmi I. a II. tohto rozhodnutia v rozsahu 100
%. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia vlastníckeho
práva k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. C. D., ktoré
sú evidované na LV č. XXXX, pozemok parc. KN „E“ č. XXX - orná pôda o výmere 512 m2 a
na LV č. XXXX, pozemok parc. KN „E“ č. XXX - orná pôda o výmere 1 292 m2, nakoľko tieto nadobudla

titulom vyvlastňovacieho rozhodnutia. Predmetné pozemky sa nachádzajú v areáli Základnej školy L. M.
v C. D. a tieto boli v minulosti vyvlastnené. Titulom Rozhodnutia o vyvlastnení, č. j. Výst. XXXX/XXXX-
XXX-J. zo dňa 27.10.1966 nadobudol Československý štát, zastúpený Krajským investorským útvarom
v Banskej Bystrici nehnuteľnosti označené vo vyvlastňovacom rozhodnutí v k.ú. obce Lednické Rovne,
nakoľko tieto boli potrebné pre výstavbu základnej školy. Reálne v evidencii katastra nehnuteľností
však nedošlo k prepisu vlastníctva titulom vyvlastňovacieho rozhodnutia. Vyvlastňovacie rozhodnutie je

dôkazom toho, že pôvodní vlastníci pozemkov uvedených vo vyvlastňovacom rozhodnutí prestali
byť vlastníkmi týchto pozemkov a skutočným vlastníkom sa stal Československý štát. Tieto pozemky
viac ako 40 rokov slúžia samotnej základnej škole, nakoľko prakticky ich ani nie je možné využiť nainý účel a základná škola patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti Obce Lednické Rovne a táto vlastní aj
budovy základnej školy. V kontexte vyššie uvedených skutočností sa žalobkyňa dôvodne cíti byť aj
vlastníkom pozemkov, na ktorých stoja budovy základnej školy a ktoré sú súčasťou areálu základnej

školy. Z vykonaného dokazovania zistil súd prvej inštancie nasledovný skutkový stav: Z
výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. C. D. zo dňa 12.05.2022 vyplýva, že vlastníkmi parcely KNE č. XXX
o výmere 513 m2 - orná pôda sú: žalovaný 1/ v podiele 5/6 a žalobkyňa v podiele 1/6. Z
výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. C. D. zo dňa 12.05.2022 vyplýva, že vlastníkmi parcely KNE č. XXX o
výmere 1292 m2 - orná pôda sú: žalovaný 1/ v podiele 1 a N. B. v podiele 1. Rozhodnutím Okresného

národného výboru - odboru výstavby v Považskej Bystrici č. k. Výst. XXXX/XXXX-XXX-J. zo dňa
27.10.1966 boli vyvlastnené za náhradu v prospech Československého štátu, zastúpeného
Krajským investorským útvarom v Banskej Bystrici nehnuteľnosti v k. ú. obce Lednické Rovne, potrebné
pre výstavbu X/XX tr. školy podľa predloženého Výkazu plôch ku geometrickému plánu, vyhotovenému
SGaK v Púchove dňa 22.09.1966 pod č. XXX-XXXX-X a to okrem iného aj pozemok parc.
č. XXX vo vlastníctve K. B. o výmere 1400 m2 a vo vlastníctve N. B. o výmere 136 m2 a

taktiež pozemok parc. č. XXX vo vlastníctve N. B., N. K., K. K. a K. B. o výmere 706 m2. V čestnom
prehlásení J. F., D. I., nar. XX.XX.XXXX prehlásila a svojim vlastnoručným podpisom potvrdila, že bývalé
MNV v Lednických Rovniach, ktorého bola zamestnankyňou, uzatváralo s pôvodnými vlastníkmi, resp.
užívateľmi pozemkov na základe rozhodnutia bývalého ONV v Považskej Bystrici kúpne zmluvy a
dohody o náhradných pozemkoch, všetko súvisiacich s výstavbou novej základnej školy,

v súčasnosti Schreiberova ulica. Taktiež potvrdila, že za vyvlastnené a odkúpené
pozemky dostali bývalí vlastníci, resp. užívatelia pozemkov určených na výstavbu novej základnej školy
finančné náhrady, ktoré im boli fakticky vyplatené. Toto čestné prehlásenie urobila dobrovoľne, bez
nátlaku, pri plnom vedomí ako svojprávna osoba a v tomto znení ho pred matričným úradom i podpísala.
Zo zápisnice zo zasadnutia komisie pre obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim

pre obec Lednické Rovne zo dňa 15.11.2012 vyplýva, že žalobkyňa predložila námietku - pripomienku
k obnoveniu vlastníckych práv na pôvodných vlastníkov okrem iného k pozemkom parc. č. L.
XXX J. XXX, ktoré sú súčasťou oploteného areálu základnej školy. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sa tohto konania
nezúčastnili. Žalovaný 2/ ako pôvodný evidovaný vlastník 1/6 predmetných parciel namietal, že pozemky
boli užívané obcou pod základnou školou a zároveň potvrdil, že jeho rodičia odpredali predmetné

pozemky v roku 1956 manželom B., ktorí dostali pod výstavbu ZŠ náhradný pozemok. Žalovaný 1/ sa k
návrhu nadobudnutia vlastníctva obce k predmetným nehnuteľnostiam nevyjadril. Žalovaný 3/ odpredal
svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach žalovanému 1/, avšak jeho právnemu predchodcovi
boli poskytnuté náhradné pozemky za pozemky pod školou. Prítomní účastníci komisie a svedkovia
(p. F. a E.) potvrdili, že uvedené pozemky užíva obec už viac ako 40 rokov, sú zastavané budovami

školy, oplotené a využívané pre účely školy. Za pozemky a porasty bola pôvodným evidovaným
užívateľom, vlastníkom, poskytnutá náhrada a všetky pozemky boli vyplatené. O. K. vysvetlila, že
súčasný stav evidovaných vlastníkov vznikol nezapracovaním právnych listín do katastra nehnuteľností /
vyvlastňovacieho rozhodnutia, kúpnych zmlúv a dohôd o náhradných pozemkoch/. Komisia na záver
zaujala stanovisko, že k pozemkom boli doložené súhlasy od evidovaných vlastníkov a súhlas SPF na

nezistených vlastníkov a tým boli podmienky na vydržania vlastníckeho práva zo strany navrhovateľa
- žalobkyne splnené. Súčasťou zápisnice bola prezenčná listina s podpismi, výpis z LV č. XXXX zo
dňa 27.06.2012, Osvedčenie o dedičstve Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 4D/335/98, námietka
žalovaného 2/ a emailová komunikácia medzi žalobkyňou a SPF. Z predložených dohôd o usporiadaní
vlastníckeho práva a zámenných zmlúv je zrejmé, že žalobkyňa sa snažila usporiadať si

vlastnícke práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa pri základnej škole. Rozhodnutím Správy katastra
Púchov číslo P. XXX/XXXX zo dňa 30.11.2012 bol schválený ROEP v k. ú. C. D., obec C. D., Q. R.,
spracovaný zhotoviteľom GEOMETRA, s.r.o., ktorý je prílohou tohto rozhodnutia. Zo žiadosti Krajského
investorského útvaru Banská Bystrica o vyvlastnenie pozemkov zo dňa 13.10.1966 adresovaného
Okresnému národnému výboru, odboru výstavby Považská Bystrica vyplýva, že podľa rozhodnutia S

KNV v Banskej Bystrici zaháji sa výstavba X/XX tr. školy v Ledn. Rovniach už v budúcom mesiaci. Za
účelomzískaniapozemkovpotrebnýchkvýstavbehoreuvedenejškolypreviedliponukovékonaniepodľa
§ 43 odst. 6 vyhl. č. 144/59 Úr. v. a ustanovenia § 18 odst. 2 zák. č. 87/58 Zb. Vzhľadom k tomu, že
pokus o dobrovoľnú dohodu - výkup nehnuteľností sa tunajšiemu útvaru nevydaril, žiadal o zahájenie
vyvlastňovacieho konania podľa zák č. 87/58 Zb. zák. a nar. a vyhl. č. 144/59 Úr. v. v spojitosti s vyhl. č.

73/64,ktorájeuverejnenávZb.zák.anar.čiastkač.31/64.Vyvlastniťžiadalvrozsahuzáberupozemkov
podľa priloženého geometrického plánu a výkazu plôch č. XXX-XXXX-X, ktorý vypracovalo Stredisko
geodézie v Púchove. Ponúkané ceny boli v tomto prípade navrhované vlastníkom pozemkov na úrovni
cien podľa vyhl.č. 73/64 Min. fin. Na základe uvedeného žiadal o okamžité zahájenie vyvlastňovaciehokonania tak, aby nedošlo k narušeniu postupu výstavby. Z potvrdenia právoplatnosti vyvlastňovacieho
rozhodnutia zo dňa 03.01.1967 je zrejmé, že Okresný národný výbor - odbor výstavby v Pov. Bystrici
týmto potvrdil, že vyvlastňovacie rozhodnutie, vydané dňa 27.10.1966 pod č. j. Výst.

XXXX/XXXX-XXX-J., ktorým boli vyvlastnené pozemky pre výstavbu školy, nadobudlo právoplatnosť
dňom 30.12.1966 a je vykonateľné. Potvrdenie obsahuje podpis vedúceho odboru za Okresný národný
výbor, odbor výstavby Považská Bystrica a pečiatku. Zo žiadosti o prijatie sumy do depozitu
a žiadosti o prevedenie rozvrhového konania zo dňa 07.02.1967 od Krajského investorského útvaru
Banská Bystrica adresovanej Štátnemu notárstvu v Považskej Bystrici vyplýva, že Krajský investorský

útvar Banská Bystrica oznámil štátnemu notárstvu, že ešte v tomto mesiaci poukáže ich učtáreň
v ich prospech do depozitu do Štátnej sporiteľne v Považskej Bystrici obnos KSč 36
116,- na pokrytie rozhodnutia o vyvlastnení č. Výst. XXXX/XXXX-XXX-J. zo dňa 27.10.1966 od ONV
odbor výstavby v Považskej Bystrici, ktoré sa stalo právoplatným dňa 30.12.1966. V danom prípade ide
o náhradu škody za vyvlastnené ovocné stromky, ktoré prekážali pri výstavbe tr. školy v Ledn. Rovniach.
Vzhľadom na uvedené žiadal o prijate uvedenej sumy do depozitu a o prevedenie rozvrhového

konania v prospech bývalých majiteľov. Rozvrh žiadali previesť v zmysle vyhl. č. 72/64Zb.
Min. fin. na voľné účty bývalých majiteľov, pričom všetky potrebné údaje boli uvedené v pripojenom
vyvlastňovacom rozhodnutí. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 137 CSP, § 3 ods. 3 písm.
h) zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov
na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991

Zb. o majetku obcí, § 2 písm. g) bod 3.1 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých
pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, § 6 ods.
1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, § 131 ods. 2, § 135
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 30.06.1969, § 18 ods. 4
zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku. Uviedol, že určovacia žaloba je procesným inštitútom, pre

ktorý nie je rozhodujúca hmotnoprávna legitimácia účastníkov, ale danosť naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení proti označenému žalovanému, ktorý v podstate nahrádza vecnú legitimáciu
účastníkov. Keďže v danej veci sa žalobkyňa domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností, vo
vzťahu ku ktorým sú v katastri nehnuteľností zapísaní okrem samotnej žalobkyne ako vlastníci žalovaný
1/ a právny predchodca žalovaného 3/, nepochybne vo vzťahu k nim má žalobkyňa naliehavý

právny záujem na ňou požadovanom určení vlastníckeho práva, a to s prihliadnutím na význam zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a na jeho právne účinky. Správne teda žalobkyňa smerovala
svoju žalobu voči žalovaným 1/ a 3/ ako vlastníkom, resp. právnym nástupcom vlastníka dotknutých
nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené súd posúdil žalobu v zmysle
§ 137 písm. c) CSP a mal za to, že existuje naliehavý právny záujem na požadovanom

určení. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že k vyvlastneniu
nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX pre k. ú. C. D., a to pozemku - parcelné číslo: E-KN XXX o
výmere 1292 m2, druh pozemku: orná pôda, a nehnuteľnosti evidovanej na LV č.
XXXX pre k. ú. C. D., a to pozemku - parcelné číslo: E-KN XXX o výmere 513 m2, druh pozemku: orná
pôda: parc. č. XXXX došlo. Rozhodnutím Okresného národného výboru - odboru výstavby v Považskej

Bystrici č. k. Výst. XXXX/XXXX-XXX-J. zo dňa 27.10.1966 boli vyvlastnené za náhradu v prospech
Československého štátu, zastúpeného Krajským investorským útvarom v Banskej Bystrici nehnuteľnosti
v k. ú. obce Lednické Rovne, potrebné pre výstavbu X/XX tr. školy podľa predloženého Výkazu plôch ku
geometrickému plánu, vyhotovenému SGaK v Púchove dňa 22.09.1966 pod č. XXX-XXXX-X a to okrem
iného aj pozemok parc. č. XXX vo vlastníctve K. B. o výmere 1400 m2 a vo vlastníctve N. B. o výmere

136 m2 a taktiež pozemok parc. č. XXX vo vlastníctve N. B., N. K., K. K. a K. B. o výmere 706 m2, t. j.
vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných. Právoplatnosťou tohto rozhodnutia dňa 30.12.1966 o
vyvlastnení prešlo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle § 135 OZ v znení účinnom
do 30.06.1969 a § 18 ods. 4 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku na štát a zanikli práva
tretích osôb k tejto nehnuteľnosti. Hoci žalovaní spochybnili hodnovernosť potvrdenia právoplatnosti

vyvlastňovacieho rozhodnutia, tieto svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázali. Z predložených
verejných listín - Potvrdenia právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia vydaného vedúcim odboru
výstavby Okresného národného výboru ako aj zo Žiadosti o prijatie sumy do depozitu a
žiadosti o prevedenie rozvrhového konania zo dňa 07.02.1967 Krajského investorského útvaru Banská
Bystrica adresovanej Štátnemu notárstvu v Považskej Bystrici jednoznačne vyplýva, že predmetné

vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.1966, a že Krajský investorský útvar
Banská Bystrica zložil do depozitu Štátneho notárstva v Považskej Bystrici sumu 36 616,- Kčs na
pokrytie predmetného vyvlastňovacieho rozhodnutia. Obe tieto listiny majú právny status verejných listín
(nakoľko sú vydané správnymi orgánmi), u ktorých platí predpoklad o ich pravosti aoriginalite, pričom opak by mal preukazovať účastník konania spochybňujúci jej obsah, t. j. v danom
prípade žalovaní a nie účastník konania túto listinu predkladajúci, t. j. žalobkyňa. Tvrdenia žalobkyne
o vyvlastnení predmetných nehnuteľností podporujú aj ďalšie skutočnosti vyplývajúce aj z čestného

prehlásenia J. F. (bývalej zamestnankyne MNV v Lednických Rovniach), zo Zápisnice zo zasadnutia
komisie pre obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim pre obec Lednické Rovne zo
dňa 15.11.2012 ako aj z vyjadrenia žalovaného 2/ zo dňa 10.06.2020. Na základe
vyššie uvedeného je potom správna argumentácia žalobkyne, že právni predchodcovia žalovaných
po tomto vyvlastnení už neboli vlastníkmi predmetných parciel, a preto tieto nehnuteľnosti nemohli

byť predmetom dedičského konania po nich. Aplikujúc ustanovenie § 3 ods. 3 písm. h) zákona č.
518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce,
ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy a následne § 2 ods. 2 a 7 zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí, predmetné nehnuteľnosti prešli dňom účinnosti tohto zákona, t. j. dňa
01.05.1991 na obec, t. j. na obec Lednické Rovne, ktorá má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie
predmetnej žaloby. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom nesporné, že obec Lednické Rovne sa stala

vlastníkom sporných nehnuteľností priamo zo zákona - ex lege a je tak výlučným vlastníkom sporných
nehnuteľností,kuktorýmsapodanoužaloboudomáhaurčeniavlastníckehopráva.Žalovanípoukazovali
na skutočnosť, že nadobúdacím titulom spoluvlastníckeho podielu žalobkyne o veľkosti 1/6 na parcele
KNE č. XXX - orná pôda o výmere 513 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. C. D. je rozhodnutie
Správy katastra Púchov o schválení ROEP zo dňa 30.11.2012. Vo vzťahu k správnosti údajov v ROEP

podľa ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (R 71/2018), rozhodnutie o schválení
ROEP v zásade nezakladá účinky tak „prejudiciality“, ako aj „k viazanosti súdu inými rozhodnutiami“ (§
193 a § 194 CSP) a to jednak z dôvodu (iba) deklaratívneho charakteru verejnej listiny, ktorou je
rozhodnutie o schválení ROEP a jednak z dôvodu priamo zákonom predpokladanej možnosti „práva
na začatie konania podľa osobitného predpisu“ podľa § 137 CSP v prípade, ak dotknutá osoba s

obsahom verejnej listiny nesúhlasí. Žalobou o určenie vlastníckeho práva možno vlastnícke právo
zapísané na základe rozhodnutia o schválení ROEP kvalifikovaným spôsobom
spochybniť. Pri vypracovaní ROEP totiž dochádzalo v dôsledku nedostatočne zistených podkladov k
chybám a právny stav vyplývajúci z listu vlastníctva založeného v rámci ROEP nezodpovedal stavu
skutočnému. Keďže v katastri nekontrolujú správnosť a úplnosť podkladov pre vyhotovenie ROEP,

kvalita vyhotovenej evidencie nie je spoľahlivá, preto je na riešenie týchto pochybení daná príslušnosť
súdov v civilnom konaní (Uznesenie NS SR sp.zn.4 Mcdo/12/2014 zo dňa 29.09.2015). Avšak v prípade
určenia vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti bolo toto rozhodnutie Správy katastra
Púchovsprávne,nakoľkosavňomodzrkadľovalovlastníckeprávožalobkyne,ktorévtomčaseskutočne
existovalo.Vzhľadomnavyššieuvedenésasúdvrámcitohtokonaniazaoberalibaurčenímvlastníckeho

práva k predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu zvyšného spoluvlastníckeho podielu 5/6.
Námietky žalovaných, že žalobkyňa sa pokúšala odkupovať spoluvlastnícke podiely na susedných
nehnuteľnostiach, resp. na predmetných nehnuteľnostiach, sú podľa názoru súdu irelevantné, nakoľko
žalobkyňa sa snahou o odkúpenie nehnuteľností (či už susedných alebo predmetných) snažila iba
zosúladiť skutočný (právny) stav so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Rovnako tak námietky o

tom, že žalobkyňa nepreukázala, že je vlastníčkou stavieb na predmetných nehnuteľnostiach, sú v tomto
konaní irelevantné, nakoľko predmetné konanie sa týka určenia vlastníctva k pozemkom a nie k stavbám
na týchto pozemkoch a zároveň právny poriadok pripúšťa, že vlastník pozemku nemusí
byť vlastníkom stavby. Vzhľadom na vyššie uvedené súd určil, že žalobkyňa je podielovou vlastníčkou
nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX vedený pre k.ú. C. D., a to: pozemku - parcelné číslo: E-

KN XXX, o výmere 1292 m2, druh pozemku: orná pôda, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 5/6 k
celku, ktorý je doposiaľ evidovaný vo veľkosti 5/6 na žalovaného 1/ A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, a že
žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX vedený pre k. ú. C. D.,
a to: pozemku - parcelné číslo: E-KN XXX o výmere 513 m2, druh pozemku: orná pôda, v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, ktorý je doposiaľ evidovaný vo veľkosti 3/6 na žalovaného 1/ A.

A. B., nar. XX.XX.XXXX a vo veľkosti 3/6 na právneho predchodcu žalovaného 3/ N. B.. Súd nevyhovel
návrhu právneho zástupcu žalovaných na výsluch O. K., nakoľko jej výsluch považoval v konaní za
nadbytočný s tým, že by sa konanie len umelo predlžovalo, keďže zo všetkých dostupných listinných
materiálov mal súd dostatok dôkazov pre to, aby spravodlivo a hodnoverne rozhodol. Rovnako tak
právny zástupca žalovaného bol zo strany súdu dňa 30.06.2023 vyzvaný na to, aby v lehote 15 dní

navrhol doplnenie dokazovania a v tejto lehote nenavrhol vykonanie nijakých dôkazov (tento
výsluch navrhol až na pojednávaní dňa 03.10.2023). O trovách konania súd rozhodol
v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal voči žalovaným 1/ a 3/
nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania žalovaní 1/ a 3/. Vzhľadom k tomu, že
odvolacie námietky oboch žalovaných sú takmer totožné, uvádza ich odvolací súd spoločne. Žalovaní

v podaných odvolaniach uviedli, že napadnutý rozsudok vychádza z nedostatočne
zisteného skutkového stavu, skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a rovnako tiež
právne závery sú bez opory v ustanoveniach právnych predpisov, pričom napadnuté rozhodnutie je tiež
nepreskúmateľné a nezrozumiteľné pre nedostatočné zdôvodnenie resp. nevykonanie navrhovaných
dôkazov. Podľa žalovaných k žiadnemu vyvlastneniu dotknutých parciel v roku 1966 nedošlo. Žalobkyňa

totiž predložila súdu rozhodnutie bývalého ONV - odbor výstavby v Považskej Bystrici zo dňa 27.10.1966
bez vyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného správneho aktu. Pokiaľ sa
jedná o listinu označenú ako „potvrdenie právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia“, tak uvedený
dokument a jeho hodnovernosť žalovaní namietli v celom rozsahu. Z predloženej listiny nebolo a nie je
vôbec zrejmé, ktorý orgán uvedenú listinu vydal, rovnako nie je známa ani totožnosť osoby, ktorá túto
listinu podpisovala. Z predloženej kópie nie je možné tieto podstatné náležitosti vôbec zistiť, a preto je

predmetný dokument nepreukazný a nehodnoverný. Ak rozhodnutie vydané
príslušným orgánom nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, tak táto právna skutočnosť
(teda dátum, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť) by musela byť vyznačená
priamo na rozhodnutí samotnom. Pretože súd vychádzal z takéhoto rozhodnutia a tvrdil, že vyvlastnenie
pozemkov prebehlo na základe tejto písomnosti, tak toto nie je pravdou a súd uvádzal ako

nesporné skutkové závery, ktoré nemali a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko nebolo
preukázané, že vyvlastnenie bolo ukončené právoplatným rozhodnutím príslušného správneho orgánu
vtedajšieho Okresného národného výboru v Považskej Bystrici, a že vlastníkom pozemkov sa
stal Československý štát. Uvedené potvrdenie nespĺňa požiadavky § 205 CSP. Rozpornosť a účelovosť
tvrdení žalobkyne potvrdzuje aj tá skutočnosť, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 15.11.2023

poslanci schválili na základe žiadosti starostu obce A. B. odkúpenie spoluvlastníckeho
podielu 1/6 na parcele KNE č. XXX/X, orná pôda, o výmere 1/6 priamo žalobkyňou od S. B., byt. M.,
XXX/XX, C. D. za kúpnu cenu 1 924,- eur. Už dňa 16.11.2023 podala žalobkyňa v tejto veci návrh na
katastrálny úrad Púchov, kde je konanie vedené pod V XXXX/XXXX. Parcela KNE č. XXX/X sa
nachádza v priamom susedstve parciel KNE č. XXX J. XXX k.ú. C. D., teda sa jedná o susedné parcely.

Naviac, a to je s poukazom na predmet tohto súdneho konania to najpodstatnejšie, parcela č. XXX je
priamo uvedená v rozhodnutí Okresného národného výboru – odboru výstavby v Považskej Bystrici
č.k.Vyst.XXXX/XXXX-XXX-J. zo dňa 27.10.1966, kde je špecifikovaná pod poradovým číslom 5
(parcelaENXX),atoakovlastníctvoN.K..Žalobkyňatedapočkalanavynesenienapadnutéhorozsudku
dňa 03.10.2023 a vzápätí v mesiaci november 2023 spustila zákonom predpísaný postup na

nadobudnutie podielu na susednej parcele KNE č. XXX/X, a to formou kúpnej zmluvy za
odplatu, teda v úplnom rozpore so všetkými jej tvrdeniami v tomto súdnom konaní. Aj z
uvedeného je zrejmý účelový postup a tvrdenia žalobkyne v danej právnej veci. Údaje uvedené v
čestnom prehlásení J. F. z 10.06.2016 (narodenej v roku 1936), ktoré podpísala vo veku 80-tich rokov,
nie sú pravdivé, nakoľko podľa tohto Miestny národný výbor v Lednických Rovniach mal uzatvárať kúpne

zmluvy resp. dohody o náhradných pozemkoch s pôvodnými vlastníkmi pozemkov a títo mali dostať za
vyvlastnené a odkúpené pozemky aj finančné náhrady. Pri prehlásení J. F. je podstatné konštatovanie
uvedené v predloženom neprávoplatnom a nevykonateľnom vyvlastňovacom rozhodnutí z
27.10.1966, kde sa uvádza „o pridelenie náhradných pozemkov môžu si bývalí vlastníci požiadať ONV
- odbor finančný v Pov. Bystrici, ktorý im tieto pridelí zo štátnej pôdy“. Z uvedeného

jednoznačne vyplýva, že bývalý Miestny národný výbor Lednické Rovne v danej veci nekonal a ani konať
nemohol. V prípade, že by aj predmetné rozhodnutie o vyvlastnení bolo právoplatné a vykonateľné,
nie je pravdou, že predmetné nehnuteľnosti mali prejsť účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí, teda dňom 01.05.1991, na žalobkyňu v zmysle ustanovení § 2 ods. 2 a 7 tohto zákona resp. s
odkazom na § 3 ods. 3 pís. h) zák. č. 518/1990 Zb. V zmysle § 3 ods. 3 pís. h) zák. č. 518/1990 Zb. na

príslušný orgán miestnej štátnej správy prechádzajú všetky školy a školské zariadenia. Samosprávne
obce zriadené zákonom č. 369/1990 Zb. už z podstaty veci neboli a doteraz nie sú orgánom miestnej
štátnej správy. Obce môžu v presne zákonom určených prípadoch vykonávať prenesený výkon štátnej
moci, školy a školské zariadenia a ich správa však v roku 1990 takto prenesené na obce neboli. Podľa
§ 2 ods. 2 a 7 zák. č. 138/1991 Zb. veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom,

rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým
prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z
majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné
práva a povinnosti upravia zmluvne. Veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúdaobec dňom účinnosti tohto zákona. Žiadna zakladateľská resp. zriaďovateľská funkcia k základnej
škole k 01.05.1991 na obec neprešla, toto rozhodne nie je pravdou. Žalobkyňa v tomto smere súdu
nepredložila žiaden dôkaz, a ak súd takéto niečo tvrdí, tak jeho záver nemá vôbec žiadnu oporu vo

vykonanomdokazovaní.PrechodkompetenciízMinisterstvaškolstvaSlovenskejrepublikynažalobkyňu
bolrealizovanýnazákladezákonač.416/2001Z.z.Slovenskárepublikapredmetnépozemkynemalaani
v majetku a teda ich nemohla delimitovať a nemala na ne ani žiadne majetkové práva. V súdnom spise
absentuje akákoľvek právoplatná listina, ktorá by preukazovala opak, pričom sa v tomto nenachádza ani
žiadna listina, ktorá by potvrdzovala, že vlastníkom predmetných pozemkov bol bývalý Československý

štát ako právny predchodca Slovenskej republiky. Skutočnosť, že vyvlastnenie nebolo realizované tak
po formálnej ako aj vecnej stránke, potvrdzuje aj to, že Správa katastra Púchov ako príslušný orgán v
zmysle zák. č. 180/1995 Z.z. rozhodnutím z 30.11.2012 pod číslom konania C193/2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 05.12.2012, schválila register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území C.
D. a potvrdila vlastníctvo vlastníkom zapísaným na listoch vlastníctva. Všetky osoby evidované ako
vlastníci pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX k. ú. C. D. majú zapísané ako titul

nadobudnutia Rozhodnutie č. C 193/2012 Správy katastra Púchov z 30.11.2012 o schválení ROEP
v k. ú. C. D.. Ak žalobkyňa spochybňuje spoluvlastnícke práva ostatných účastníkov konania, potom
by muselo byť rovnako spochybnené aj spoluvlastnícke právo žalobkyne 1/6 na parcele KNE č. XXX.
Súd tvrdí, že uvedené rozhodnutie správneho orgánu v prípade žalobkyne je zákonné a v prípade
vlastníctva žalovaných 1/ a 3/ má byť nezákonné. Na základe rozhodnutia Správy katastra Púchov o

ROEP boli pri budovách základnej školy potvrdené vlastnícke práva k pozemkom aj ďalším osobám,
napríklad Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosti Lednické Rovne, A. K. P. a L. G., ktorá svoj podiel nadobudla
od M. K., ktorý bol právnym nástupcom N. K. a ďalších. Žalobkyňa po rozhodnutí Správy katastra
Púchov v roku 2012 následne začala odkupovať a zamieňať spoluvlastnícke podiely od ich vlastníkov
pri budovách základnej školy. Takto žalobkyňa nadobudla na základe zámennej zmluvy v roku 2016

nehnuteľnosť od Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosti Lednické Rovne (parcela KNE č. XXX a KNE č.
X), na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v roku 2017 od A. K. P.
(parcela KNE č. XXX/X a parcela KNE č. XXX) a na základe dohody o usporiadaní vlastníckeho práva
v roku 2017 od L. G. (parcela KNE č. XXX/X). V uvedenej činnosti žalobkyňa pokračuje aj naďalej,
ako je tomu v prípade odkúpenia spoluvlastníckeho podielu na parcele KNE č. XXX/X, a to napriek

tomu, že parcela č. XXX mala byť vyvlastnená podľa rozhodnutia z 27.10.1966. Žalobkyňa doručila
žalovanému 1/ list z 30.08.2017, zn. LR/03/2017 - Výzvu k riešeniu právneho usporiadania vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v prospech Obce Lednické Rovne pozemky E XXX a E XXX, v ktorom uvádza
“v plnej miere rešpektujeme skutočnosť, že zápis na príslušnom LV svedčí Vám ...”. Žalovaný 1/ sa
chcel dohodnúť na zámene pozemkov, čo bolo zo strany žalobkyne zamietnuté a bolo mu ponúknuté

odkúpenie jeho podielov na predmetných pozemkoch, ktoré skončilo podanou žalobou. Žalobkyňa síce
v podanej žalobe tvrdila, že má na podaní žaloby a vedení súdneho sporu naliehavý právny záujem,
svoje tvrdenie však nepreukázala a pri výsluchu jej štatutárneho zástupcu tento ani nevedel objasniť
základné skutočnosti ohľadne tvrdeného nadobudnutia vlastníctva k pozemkom. Samotné tvrdenia, že v
minulosti mal štát vyvlastniť predmet sporu, alebo že na príslušnom pozemku sa nachádza budova školy

vo vlastníctve žalobkyne, sú nepravdivé. Slovenská republika v zastúpení Slovenským pozemkovým
fondom uznala uvedené rozhodnutie Správy katastra Púchov, pričom v zastúpení nebohých vlastníkov
vedených v tom čase na listoch vlastníctva požadovala od žalobkyne podpísanie nájomnej zmluvy
za používanie pozemkov, ktoré sú predmetom napadnutého rozsudku, a následne žalobkyni oznámila
výšku kúpnej ceny týchto pozemkov, ktorú stanovila Kancelária námestníka generálneho riaditeľa SPF.

Žalobkyňa pritom nepredložila žiadny dôkaz, že by štát bol vedený v evidencii nehnuteľností ako vlastník
predmetných parciel. Žalobkyňa Obec Lednické Rovne ako subjekt práva vznikla až účinnosťou zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, teda dňom volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 1990, preto
nemohla byť v tom čase vlastníkom budov základnej školy a tieto užívať viac ako 40 rokov. Žalobkyňa
pozemky pri budovách školy skupovala, prípadne zamieňala spoluvlastnícke podiely od ich majiteľov.

Parcely tvoriace predmet sporu neboli zastavané budovou základnej školy, pričom ich predchádzajúci
vlastníci užívali podobne ako aj ďalší užívatelia nezastavaných parciel, ktorí pozemky kosili resp. oberali
úrodu z ovocných stromov. Aj na tomto základe boli v celom rozsahu dobromyseľnými vlastníkmi právni
predchodcovia žalovaných nepretržite aj po roku 1966, ktorí parcely užívali ako vlastné, a preto je aj
žalovaný 1/ dobromyseľným vlastníkom resp. spoluvlastníkom predmetných pozemkov, ktoré zákonne

a riadne nadobudol a v prípade akýchkoľvek pochybností o jeho nadobúdacom titule by tiež splnil všetky
náležitostivydržaniavlastníckehopráva.Osobneodroku2012užívaltietopozemkyaodK.T.nadobudol
kúpnou zmluvou z 21.02.2012 všetky jeho podiely na pozemkoch v obci Lednické Rovne, čo bolo cca
28 parciel, takže v žiadnom prípade sa z jeho strany nejednalo o žiadnu špekulatívnu kúpu. Kúpnouzmluvou z 24.02.2012 kúpil podiely v cca 19 parcelách od A. B. a kúpnou zmluvou z 07.01.2014 podiely
na 13 parcelách od M. M.. Aj po podaní žaloby došlo k zákonným prevodom podielov na predmetných
parcelách, čo svedčí o potvrdení vlastníckych práv (aj vydržaním) nových vlastníkov. Súd nevykonal

navrhovaný dôkaz, a to výsluch O. K. v rozpore s tým, že výsluch uvedenej svedkyne navrhovala
samotná žalobkyňa a žalovaní sa neskôr s týmto návrhom stotožnili a žiadali vypočutie menovanej
svedkyne. Tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v záujme riadneho zistenia skutočného
stavu veci. Žalovaní vyjadrili nesúhlas aj s výrokom III. rozsudku okresného súdu, nakoľko žalobkyňa
v priebehu konania niekoľkokrát menila okruh žalovaných, čím vyrábala ďalšie zbytočné právne úkony,

z ktorých bude mať finančný profit. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd žalobu voči ním v celom rozsahu
zamietol a zaviazal žalobkyňu na náhradu všetkých trov konania.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného 1/ nevyjadrila, podala však dve takmer totožné vyjadrenia
k odvolaniu žalovaného 3/. V písomných vyjadreniach k odvolaniu žalovaného 3/ uviedla, že žalovaný 3/
vo svojom odvolaní opisuje odvolacie dôvody, avšak tieto neuvádza odkazom na konkrétne ustanovenia.

Podľa názoru žalobkyne žalovaný 3/ svojim odvolaním nenaplnil literu zákona a odvolanie postráda
náležitosti v zmysle ustanovenia § 363 CSP. Z dôvodu vyššie uvedených formálnych nedostatkov
žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd k obsahu samotného odvolania neprihliadal. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a dostatočne
zrozumiteľne odôvodnený, pričom v žiadnom prípade sa nemôže stotožniť s právnym názorom

žalovaného 3/, že by rozsudok napĺňal akýkoľvek odvolací dôvod. Žalobkyňa namieta tvrdenia
žalovaného 3/, že k žiadnemu vyvlastneniu nedošlo, pretože predložila ako ďalší písomný dôkaz
potvrdenie právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 03.01.1967. Z potvrdenia právoplatnosti
vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 03.01.1967 je zrejmé, že Okresný národný výbor - odbor výstavby
v Považskej Bystrici potvrdil, že vyvlastňovacie rozhodnutie, vydané dňa 27.10.1966 pod č. j. Výst.

XXXX/XXXX-XXX- J., ktorým boli vyvlastnené pozemky pre výstavbu školy, nadobudlo právoplatnosť
dňom 30.12.1966 a je vykonateľné. Potvrdenie obsahuje podpis vedúceho odboru za Okresný národný
výbor, odbor výstavby Považská Bystrica a pečiatku. Tvrdenia o nedostatkoch tejto listiny sú nedôvodné,
nemajúce oporu v reálnom vyhotovení listiny a už vôbec nie v historických súvislostiach. Z potvrdenia
právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia je zrejmý dátum vydania, t.j. dňa 03.01.1967. Nepochybne

je čitateľne uvedené a špecifikované rozhodnutie, ktoré listina potvrdzuje a jednoznačne je uvedené,
že vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 30.12.1966 a je vykonateľné. Z listiny je
zrejmé, aký orgán ju vydal - Okresný národný výbor, Odbor výstavby Považská Bystrica - a podpísaný
vedúcim odboru. Z uvedenej listiny je teda zrejmé, že v kontexte historicko-právnych reálií vydal listinu
orgán k tomu oprávnený vo forme zodpovedajúcej vtedajším normám a teda nie je jediný dôvod

akceptovať výhrady žalovaného 3/. Tvrdenia žalovaného 3/, že právoplatnosť a vykonateľnosť mali a
museli byť vyznačené priamo na rozhodnutí samom, nie sú podložené žiadnym relevantným dôkazom
alebo textom zákonného ustanovenia vtedy platného, ktoré by ním tvrdenú skutočnosť osvedčovalo.
Pokiaľ žalovaný 3/ uvádza, že forma vyznačenia právoplatnosti bola možná len jedným spôsobom,
mal o tom predložiť relevantný dôkaz, teoretické negovanie nepostačuje. Žalobkyňa sa jednoznačne

stotožňuje so záverom súdu, že k vyvlastneniu došlo na základe právoplatného rozhodnutia, čo dokladá
a o tomto svedčí potvrdenie právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 03.01.1967. Za
absurdné a nelogické považuje žalobkyňa konštatovanie žalovaného 3/, že potvrdenie právoplatnosti
vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 03.01.1967 nespĺňa požiadavky Civilného sporového poriadku.
Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016. Je teda viac ako logické a vysoko

pravdepodobné, že listina vydaná v roku 1967, čiže takmer pred 60 rokmi, nebude spĺňať požiadavky
zákona z roku 2016 a veľmi nepravdepodobne bude s týmto zákonom súladná. Námietky žalovaného
3/ ohľadne odkúpenia spoluvlastníckeho podielu 1/6 na parc. č. L. XXX/X nesúvisia s rozsudkom
a rovnako ani s meritom veci, a preto sa k ním žalobkyňa nebude v ďalšom vyjadrovať. Tvrdenia
žalovaného 3/, ktorými namieta pravdivosť údajov uvedených v čestnom prehlásení J. F. z 10.06.2016,

žalobkyňa rozporuje. Žalovaný 3/ namieta pravdivosť čestného prehlásenia len z dôvodu, že obsah
a vyhlásenia vykonané v namietanej listine, podporujú skutočnosti uvádzané žalobkyňou. J. F. v
čase podpísania čestného prehlásenia bola plne spôsobilá, mala dôkladný prehľad o kauzách v
obci a na úrade. Práve vzhľadom na jej vek, funkciu bývalej zamestnankyne obecného úradu, je
čestné prehlásenie dôveryhodným a dôležitým dôkazom, ktorého pravdivosť ani objektívnosť nie je

možné spochybňovať. Tvrdenia žalovaného 3/, že ak by aj predmetné rozhodnutie o vyvlastnení
bolo právoplatné a vykonateľné, nie je pravdou, že predmetné nehnuteľnosti mali prejsť účinnosťou
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí na žalobkyňu, sú špekulatívne a svoje tvrdenia nepodložil
reálnymi argumentami majúcimi oporu v zákone. Sporné nehnuteľnosti boli vyvlastnené za náhradu vprospech Československého štátu, rozhodnutím o vyvlastnení prešlo vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku na štát a dňom
nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí prešli predmetné nehnuteľnosti na

žalobkyňu - obec. Čo sa týka námietok žalovaného 3/ ohľadom vykonaného ROEP-u, žalobkyňa sa
v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným v rozsudku. V prípade určenia vlastníckeho
práva žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti bolo toto rozhodnutie Správy katastra Púchov správne,
nakoľko sa v ňom odzrkadľovalo vlastnícke právo žalobkyne, ktoré v tom čase skutočne existovalo.
Predmetom konania nie je spoluvlastnícke právo iných osôb, ktorým bolo na základe rozhodnutia

ROEP, čiže akékoľvek argumenty žalovaného 3/ nesúvisia s konaním a nemôžu predstavovať náležité
odôvodnenie odvolania. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu žalobkyne, tento bol potvrdený v
predmetnom konaní Krajským súdom v Trenčíne zo dňa 30.05.2023, sp. zn. 6Co/82/2022 – 249.
Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení a preukázala na základe predložených dôkazov
svoje právom chránené záujmy a práva. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa ako
zriaďovateľka a vlastníčka budov základnej školy predmetné pozemky užíva už viac ako 40 rokov

ako oprávnený a dobromyseľný držiteľ na základe právneho titulu. K nevykonaniu výsluchu O. K.
vzniesol žalovaný 3/ námietku z neznámych a nelogických príčin, keďže výsluch svedka navrhla vykonať
žalobkyňa na preukázanie jej tvrdení. Od tohto zámeru neskôr upustila, a to práve z dôvodu, že po
vyhľadaní listín z archívov už nepovažovala za nevyhnutné produkovať ďalšie dôkazy, ktoré by len
potvrdili existenciu listinného dôkazu, ktorý považovala žalobkyňa za esenciálny. Právny zástupca

žalovaných na poslednom pojednávaní navrhol sám výsluch p. K., ktorej výsluch by pravdepodobne
nevedel ani zabezpečiť. Žalobkyňa považovala tento úkon za pokus o ďalšiu obštrukciu a nedôvodne
vznesený procesný návrh. Žalobkyňa sa v tomto smere stotožňuje s argumentáciou súdu. Vyjadrenia
žalovaného 3/ k výroku III. napadnutého rozsudku považuje žalobkyňa za absurdné. Rozhodne nebolo
zámerom žalobkyne umelo predlžovať konanie a jej jediným záujmom bolo rýchlo a hospodárne vyriešiť

spor.Žalobkyňaoznačilažalovanýchvčasepodaniažalobyvzmysleinformácievyplývajúcejzevidencie
katastra nehnuteľností, príslušných LV. Po začatí konania spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k celku
na pozemku parc. č. L. XXX, ktorý bol v čase začatia konania zapísaný na N. T. titulom dedenia
nadobudol K. T., nar. XX.XX.XXXX - žalovaný 2/. Rovnako v čase podania žaloby bol ako podielový
spoluvlastník evidovaný N. B.. Z dôvodu, že žalobkyňa podala podnet na vykonanie dodatočného

dedičského konania, bolo súdne konanie prerušené do skončenia konania vedeného na Okresnom súde
PovažskáBystricapodspisovouznačkou5D/137/2020.VzmysleoznámeniaOkresnéhosúduPovažská
Bystrica zo dňa 15.02.2022 žalobkyňa navrhla pripustenie na strane žalovaného 3/ právneho nástupcu
N. B. - A. B.. Argumentácia žalovaného 3/, že súd z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, ktoré následne viedli k nesprávnemu právnemu posúdeniu sporu, je mylná a

neopodstatnená, naviac tieto konštatovania nepodložil žiadnym logickým argumentom. Súd právne
relevantným spôsobom vyhodnotil komplexne všetky vykonané dôkazy a prijal správne rozhodnutie,
ktoré netrpí žiadnou vadou a je zákonné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

4. Žalovaní 1/ a 3/ v písomnej k replike k vyjadreniu žalobkyne uviedli, že v celom rozsahu trvajú na nimi
podaných odvolaniach. Tvrdenia žalobkyne v podanom vyjadrení nie sú v súlade so skutočným stavom
veci a žalobkyňa uvádza účelovo niektoré argumenty v rozpore s preukázaným skutkovým stavom
a jeho právnym posúdením. Žalobkyňa spomína žalovanými uvádzané odkúpenie spoluvlastníckeho

podielu 1/6 na parcele KNE č. 623/1 zo strany žalobkyne od doterajšej vlastníčky S. B., ktorá svoj
podiel na uvedenej parcele nadobudla dedením v roku 2015. Pritom predmetná parcela KNE č. 623/1
bola rovnako tiež uvedená vo vyvlastňovacom rozhodnutí. Žalobkyňa k tomuto tvrdeniu uvádza, že
toto namieta, nakoľko to nemá súvisieť s meritom veci, a preto sa k tomu ani nebude v ďalšom
vyjadrovať. Jedná sa jednoznačne o účelové vyjadrenie žalobkyne, ktoré priamo spochybňuje ňou

tvrdený a uvádzaný naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby. Ak by boli pravdivé tvrdenia
uvádzané žalobkyňou v tomto súdnom konaní, tak nie je žiaden právny dôvod na odkúpenie podielu 1/6
na parcele KNE č. 623/1 od S. B., keďže táto parcela mala byť rovnako tiež vyvlastnená rozhodnutím
z 27.10.1966, ako to žalobkyňa tvrdí vo vzťahu k parcelám KNE č. 622 a KNE č. 625. Preto buď má
žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníctva tak k parcelám KNE č. 622, 625 a

623/1, alebo tento naliehavý právnym záujem mať nemôže ani k jednej z týchto parciel. Účelovosť
postupu žalobkyne je zrejmá aj z jej konania v danej veci, nakoľko čakala na vynesenie napadnutého
rozsudku dňa 03.10.2023 a hneď vzápätí v novembri 2023 odkúpila uvedený podiel na susednej parcele
KNE č. 623/1. Ak by sa žalobkyňa skutočne cítila ako oprávnený vlastník v zmysle vyvlastňovaciehorozhodnutia z 27.10.1966, potom by nemala žiaden vecný a ani právny dôvod platiť kúpnu cenu
za odkúpenie pozemkov už raz vyvlastnených resp. poskytovať náhradné pozemky (ako v prípade
rímskokatolíckej farnosti). Takýto postup je v rozpore so zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorý v

§ 7 ods. 1, ods. 2 prvej vety určuje, že orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom
obce v prospech rozvoja obce a jej občanov, pričom sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť
a zhodnocovať ho. Žalovaní zopakovali ich argumentáciu prečo nedošlo k žiadnemu vyvlastneniu
a doplnili, že skutočnosť, že rozhodnutie z 27.10.1966 nenadobudlo právoplatnosť, potvrdzuje aj fakt,
že proti nemu podali v zákonnej lehote odvolania viacerí dotknutí účastníci, okrem iného aj K. B., nar.

X.X.XXXX a zomrelý X.X.XXXX, ktorú skutočnosť potvrdil jeho syn K. B., nar. XX.XX.XXXX, na dôkaz
čoho žalovaní predložili jeho čestné prehlásenie. Odvolanie voči rozhodnutiu z 27.10.1966 podával
aj právny predchodca žalovaného 3/ N. B., nar. XX.X.XXXX a zomrelý XX.X.XXXX. Neexistenciu
právoplatnéhovyvlastňovaciehorozhodnutiapotvrdzujeajskutočnosť,ževpríslušnomlistinnomoperáte
vtedajšej geodézie sa nenachádza žiadna takáto listina a už tobôž nie zápis vlastníctva pozemkov v
prospech Československého štátu. Z uvedených dôvodov žiadali žalovaní ich odvolaniam vyhovieť.

5. Žalobkyňa v písomnej duplike k replike žalovaných uviedla, že nepovažuje svoje vyjadrenie ohľadom
odkúpenia spoluvlastníckeho podielu 1/6 na parcele KNE č. 623/1 od S. B. za zmätočné. Žalobkyňa
nemá dôvod vyjadrovať sa k činnosti obecného zastupiteľstva v tomto prípade. Predmetom konania
je určenie vlastníctva ku konkrétnym parcelám z konkrétnych titulov, preto je absolútne odôvodniteľné,

že v predmetnom štádiu konania reaguje a vyjadruje sa k podstatným skutočnostiam, ktoré sú
predmetom tohto konania. K danosti naliehavého právneho záujmu poukázala na bod 45 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, ako aj na fakt, že s touto námietkou v tejto veci sa už vysporiadal odvolací
súd v uznesení sp. zn. 6Co/82/2022 – 249 zo dňa 30.05.2023, ktorým bol v konaní prvý rozsudok
zrušený a vrátený na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z vyššie uvedených dôvodov má žalobkyňa za to,

že jednoznačne preukázala naliehavý právny záujem a nebude k tomu produkovať ďalšie argumenty,
ktoré boli uvedené v predošlých písomných podaniach a aj rozhodnutiach. Argumenty žalovaných v
tomto smere považuje za nedôvodné. Podľa žalovaných, ak by sa žalobkyňa cítila ako oprávnená
vlastníčka v zmysle vyvlastňovacieho rozhodnutia, nemala by dôvod platiť kúpnu cenu za odkúpenie
pozemkov, resp. poskytovať náhradné pozemky. Logika žalovaných v tomto smere je absolútne mimo

bežnú prax a skutočnú logiku uvažovania žalobkyne. Skutočnosť, že žalobkyňa aj napriek tomu, že je
oprávnená vlastníčka, zvolí vyriešenie veci mimosúdnou cestou, čo je hospodárnejšie a častokrát aj
ekonomickejšie a v konečnom dôsledku to neznamená, že sa necíti byť vlastníčkou. Opätovne ale treba
prihliadnuť najmä na merito veci súdenej, čo je daný prípad, konkrétne dôkazy a okolnosti. Námietky
žalovaných vo vzťahu k potvrdeniu o právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia nie sú podložené

relevantnýmidôvodmi,dôkazmiopakualebotextomzákonnéhoustanoveniavdanejdobeplatným,ktoré
by tieto námietky potvrdzovali. Na námietky žalovaných, že ide o kópiu listiny, žalobkyňa poukázala na
judikatúru, kedy sa ako spôsobilý dôkazný prostriedok považuje aj fotokópia (Rozhodnutie Najvyššieho
súdu sp. zn. 3Obo/61/2009).

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolania žalovaných 1/ a 3/ boli podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/,

f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu
bol boli oznámené v súlade s § 219 ods. 3 CSP na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke najmenej
päť dní pred jeho vyhlásením.

7. Súd prvej inštancie výrokmi I. a II. napadnutého rozsudku vyhovel žalobe na tom právnom závere,
že na požadovanom určení existuje naliehavý právny záujem, sporné nehnuteľnosti boli vyvlastnené
za náhradu v prospech Československého štátu, rozhodnutím o vyvlastnení prešlo vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam na štát a dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o

majetku obcí prešli predmetné nehnuteľnosti na obec Lednické Rovne.

8.Hocžalovaní1/a3/odvolaciedôvodyvpodanýchodvolaniachneoznačiliichzákonnýmioznačeniami,
pomenovali ich slovne a z ich odvolaní je zrejmé, že uplatnili odvolacie dôvody spočívajúce v tom,že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP). Pre absenciu označenia
zákonných ustanovení, pod ktorými sú uvedené odvolacie dôvody uvedené, nemožno na odvolania
neprihliadať. Takýto žalobkyňou navrhovaný postup nemá oporu v Civilnom sporovom poriadku a bol by
v rozpore s princípom posudzovania každého podania podľa jeho obsahu (čl. 11 CSP).

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

10. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP ide o vadu skutkovú, keď strana
navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto
dôkaz nevykonal.

11. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

12. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Pokiaľ ide o odvolania žalovaných 1/ a 3/ voči napadnutému rozsudku, odvolací súd po preskúmaní
veci konštatoval, že sú dôvodné, keď bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.

j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto bolo
potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmeniť a žalobu zamietnuť.

14. V danej veci sa žalobkyňa domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým
sú v katastri nehnuteľností zapísaní okrem samotnej žalobkyne ako podieloví spoluvlastníci žalovaný

1/ a právny predchodca žalovaného 3/. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,
že žalobkyňa má na požadovanom určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem, keď v prípade,
že by jej žalobe bolo vyhovené, môže tým dosiahnuť zmenu zápisov vlastníckych práv v katastri
nehnuteľností a tým aj odstrániť stav, ktorý by nezodpovedal skutočnosti, čím by sa jej právne postavenie
zmenilo. Na existencii naliehavého právneho záujmu nič nemenia ani žalovanými uvádzané okolnosti

ohľadne schválenia ROEP-u príslušnou správou katastra a ani žalobkyňou rôznymi prevodmi (napr.
kúpnou zmluvou, zámennou zmluvou) nadobudnuté iné nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely
na nehnuteľnostiach, ktoré mali byť súčasťou vyššie uvedeného rozhodnutia o vyvlastnení. Pokiaľ
žalobkyňa tvrdí a cíti sa byť vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, ku ktorým je
v katastri ako spoluvlastník zapísaná aj iná osoba, niet dôvodu spochybňovať existenciu naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení, ak žalovaní jej vlastnícke právo spochybňujú a mimosúdne
riešenie daného stavu je vzhľadom na postoje strán nemožné, resp. jeho podmienky či už zo strany
žalobkyne alebo zo strany žalovaných sú pre druhú stranu neprijateľné.15. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k tým skutkovým a právnym záverom, že sporné nehnuteľnosti
boli vyvlastnené za náhradu v prospech Československého štátu, považuje odvolací súd tieto závery za
správne a v tomto smere odvolacie námietky žalovaných za nedôvodné.

16. Z rozhodnutia Okresného národného výboru - odboru výstavby v Považskej Bystrici č. k. Výst.
XXXX/XXXX-XXX-J. zo dňa 27.10.1966 je jednoznačné, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto
konania, boli vyvlastnené za náhradu v prospech Československého štátu, zastúpeného Krajským
investorským útvarom v Banskej Bystrici, a to z dôvodu ich potreby pre výstavbu školy, pričom z

potvrdenia právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 03.01.1967 je zrejmé, že Okresný
národný výbor - odbor výstavby v Pov. Bystrici týmto potvrdil, že vyvlastňovacie rozhodnutie, vydané dňa
27.10.1966 pod č. j. Výst. XXXX/XXXX-XXX-J., ktorým boli vyvlastnené pozemky pre výstavbu školy,
nadobudlo právoplatnosť dňom 30.12.1966 a je vykonateľné. Potvrdenie obsahuje podpis vedúceho
odboru za Okresný národný výbor, odbor výstavby Považská Bystrica a pečiatku. Argumenty žalovaných
o tom, že k vyvlastneniu nedošlo, neobstoja.

17. Rozhodnutie o vyvlastnení bolo vydané v roku 1966 a potvrdenie o jeho právoplatnosti v roku
1967, obe listiny boli vydané orgánmi verejnej moci a s výnimkou mena a priezviska osoby, ktorá
podpísala potvrdenie o právoplatnosti, je z tohto zrejmé, ktorý orgán uvedenú listinu vydal, pričom
to bol ten istý orgán, ktorý vydal aj vyvlastňovacie rozhodnutie, a zároveň je v uvedenom potvrdení

jednoznačneidentifikovanévyvlastňovacierozhodnutie,kuktorémusapotvrdenievzťahuje.Žalovanítak
relevantne tieto verejné listiny nespochybnili a vzhľadom na obdobie, kedy boli vydané, sú ich námietky
o tom, že právoplatnosť a vykonateľnosť musela byť vyznačená priamo na rozhodnutí samotnom, ničím
nepodložené a na uvedené listiny je potrebné nazerať a hodnotiť ich z hľadiska času, kedy boli vydané
a nie z hľadiska súčasnej praxe vyznačovania právoplatností rozhodnutí orgánov verejnej moci.

18. Uvedené dva dôkazy dostatočne preukazujú skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti boli vyvlastnené
v prospech Československého štátu, ktorý ich nadobudol dňom právoplatnosti vyvlastňovacieho
rozhodnutia v súlade s vtedy účinným ustanovením § 135 Občianskeho zákonníka, t. j. dňa 30.12.1966.

19. Súd hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a uvedené dôkazy
(rozhodnutie o vyvlastnení a potvrdenie právoplatnosti uvedeného rozhodnutia) aj v súvislosti s ďalším
dôkazom, a to s listinou označenou ako „Žiadosť o prijatie sumy do depozitu a žiadosť o prevedenie
rozvrh. konania“ zo dňa 07.02.1967 (ďalej aj len „žiadosť“), jednoznačne preukazujú, že sporné
nehnuteľnosti boli vyvlastnené, keď aj z tejto žiadosti Krajského investorského útvaru Banská Bystrica

adresovanej Štátnemu notárstvu v Považskej Bystrici vyplýva, že uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, keď Krajský investorský útvar Banská Bystrica oznámil štátnemu notárstvu, že ešte
v tomto mesiaci poukáže ich učtáreň v ich prospech do depozitu do Štátnej sporiteľne v Považskej
Bystrici obnos KSč 36 116,- na pokrytie rozhodnutia o vyvlastnení č. Výst. XXXX/XXXX-XXX-J. zo dňa
27.10.1966.Ztýchtodôkazovjejednoznačneabezrozumnýchpochybnostípreukázané,žerozhodnutie

o vyvlastnení nadobudlo právoplatnosť, a teda sporné nehnuteľnosti boli na jeho základe vyvlastnené
a jeho právoplatnosťou sa stal ich vlastníkom štát.

20. V týchto súvislostiach bolo dokazovanie výsluchom svedkyne O. K. nadbytočné a nebolo potrebné
ho vykonať, pretože relevantné skutočnosti pre rozhodnutie boli preukázané inými dôkazmi, a tak nie

je naplnený ani žalovanými namietaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Strany sporu
majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, t. j. na preukázanie svojich skutkových tvrdení sú povinné
navrhnúť dôkazy, avšak súd nie je povinný ich vykonať a na vykonanie dôkazu neexistuje právny
nárok. Súd je však povinný svoje rozhodnutie o nevykonaní dôkazu odôvodniť, čo súd prvej inštancie
dostatočne urobil. Nad rámec odôvodnenia nevykonania uvedeného dôkazu zo strany súdu prvej

inštancie odvolací súd uvádza, že uvedený dôkaz v prvom rade navrhovala žalobkyňa na preukázanie
ňou tvrdených skutočností a pokiaľ od tohto návrhu upustila, nebolo možné ho vykonať na návrh
žalovaných len z toho dôvodu, že zástupca žalobkyne nevedel reagovať na otázky z pojednávania dňa
10.06.2022 a sami žalovaní neuviedli skutočnosti, ktoré majú byť týmto dôkazom preukázané. Pokiaľ
žalovaní spochybňujú čestné prehlásenie pani J. F., tak vzhľadom na vyššie uvedené listiny, ktorými je

vyvlastnenie preukázané, sú tieto odvolacie námietky irelevantné.

21. Pokiaľ žalovaní argumentovali tým, že vyvlastňovacie rozhodnutie z 27.10.1966 nenadobudlo
právoplatnosť aj z dôvodu, že proti nemu podali v zákonnej lehote odvolania viacerí dotknutí účastnícia ako dôkaz predložili čestné prehlásenie o podanom odvolaní, tak toto tvrdenie a dôkaz o ňom použili
žalovaní až v replike k vyjadreniu žalobkyne, ktoré podala voči odvolaniu. Uvedený argument a dôkaz
o ňom je doplnením odvolacích dôvodov a tieto bolo možné v zmysle § 365 ods. 3 CSP uplatniť iba do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Keďže žalovaní tak v podaných odvolaniach neučinili, nemožno
na uvedené tvrdenia a dôkazy o nich prihliadať. Okrem toho ani prípadné odvolania oprávnených osôb
voči vyvlastňovaciemu rozhodnutiu nevylučujú a nespochybňujú, že toto nadobudlo právoplatnosť tak,
ako zistil súd prvej inštancie.

22. Na základe uvedených dôvodov tak odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej
inštancie sú správne, a preto nebolo potrebné doplniť a ani zopakovať dokazovanie a správny bol aj
právny záver súdu prvej inštancie o tom, že k vyvlastneniu sporných pozemkov došlo a ich vlastníkom sa
stalštát.Nauvedenomzávereničnemeníanitáskutočnosť,žesarozhodnutieovyvlastnenínepremietlo
do evidencie nehnuteľností.

23. Pokiaľ však súd prvej inštancie dospel k záveru, že vlastníčkou sporných nehnuteľností je žalobkyňa
a tá tieto nadobudla priamo zo zákona, aplikujúc ustanovenia § 3 ods. 3 písm. h) zákona č. 518/1990
Zb. a § 2 ods. 2 a 7 zákona č. 138/1991 Zb., a to dňom nadobudnutia účinnosti druhého z uvedených
zákonov, t. j. 01.05.1991, je tento záver nesprávny. Tento právny záver nie je podložený žiadnym
skutkovým zistením, ktoré by bolo nielenže preukázané, ale pre ktoré nebol ani len navrhnutý žiadny

dôkaz. Z tohto dôvodu neboli ani splnené podmienky na uskutočnenie pojednávania na odvolacom súde,
keďnebolonielenžepotrebnédoplniťalebozopakovaťdokazovanie,alevkonaníanilennebolnavrhnutý
dôkaz na preukázanie takých skutočností, ktoré by bolo možné právne posúdiť podľa uvedených
zákonných ustanovení spôsobom, ako to uskutočnil súd prvej inštancie. Uvedený právny záver súdu
prvejinštancienemáoporuvovykonanomdokazovaníajenesprávny.Nazákladeuvedenýchzákonných

ustanovení sa vlastníčkou sporných nehnuteľností žalobkyňa nestala a ani stať nemohla.

24. Podľa § 3 ods. 3 písm. h) zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej
funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy,
na príslušný orgán miestnej štátnej správy prechádzajú všetky školy a školské zariadenia.

25. Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že na jeho základe prešli všetky školy a školské
zariadenia na príslušný orgán miestnej štátnej správy. Obec nie je orgánom miestnej štátnej správy.
Obec je samostatným územným samosprávnym a správnym celkom, nie však orgánom miestnej
štátnej správy, a preto zo zákona č. 518/1990 Zb. nemohli na ňu prejsť všetky školy a následne

účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí aj nehnuteľnosti slúžiace na prevádzku školy. Žiadna
zakladateľská resp. zriaďovateľská funkcia k základnej škole k 01.05.1991 na žalobkyňu ako obec
zo zákona č. 518/1990 Zb. neprešla, takýto právny záver a následný právny záver o nadobudnutí
vlastníctva obcou zo zákona č. 138/1991 Zb. je zo strany súdu prvej inštancie nesprávny, nemajúci oporu
vskutkovýchzisteniach,kuktorýmnazákladevykonanéhodokazovaniadospel.Vtomtosaodvolacísúd

stotožnil s odvolacími námietkami žalovaných. Na úseku školstva bol prechod kompetencií z orgánov
štátnej správy na obce realizovaný až na základe zákona č. 416/2001 Z. z., avšak zo zákona nenastal
žiaden prechod vlastníckeho práva štátu k vyvlastneným pozemkom na obec.

26. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že ako zriaďovateľka a vlastníčka

budovzákladnejškolypredmetnépozemkyužívaužviacako40rokovprerovnakýúčel-prevádzkovanie
základnejškoly,akooprávnenýadobromyseľnýdržiteľnazákladeuvedenéhorozhodnutiaovyvlastnení,
tak ani na základe tohto tvrdenia nemohlo byť žalobe vyhovené a vec nemohla byť právne posúdená
inak, a to podľa ustanovení o vydržaní, pretože na základe skutkových tvrdení o vydržaní vlastníckeho
práva žalobkyne žaloba podaná nebola a pre takéto závery absentujú tak skutkové tvrdenia žalobkyne,

ako aj rozhodnutie o zmene žaloby, ako aj dokazovanie.

27. Na základe uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je založený na nesprávnom právnom posúdení nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou
k sporným nehnuteľnostiam zo zákona, a preto podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že

žalobu zamietol.

28. Keďže odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol podľa § 396 ods. 2
CSP o trovách celého konania (prvoinštančného, ako aj odvolacieho), a to v zmysle § 255 ods. 1 CSP.Odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol,
v dôsledku čoho boli žalovaní 1/ a 3/ v konaní plne úspešní, a preto im priznal voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).