Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/158/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221205707
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1221205707.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov

JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci manželky: A. B., C. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Angelika Bůžek,
advokátka so sídlom Björnsonova 14, Bratislava, proti manželovi: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. XXXX/XX, E., štátny občan Nigérijskej federatívnej republiky, zastúpený splnomocnencom: Mgr.
Ján Jeseňák, advokát so sídlom Tupého 12246/25, Bratislava, o úpravu výkonu práv a povinností
rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: H. I. B., nar. XX.XX.XXXX a J. H. B.,
nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí

a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní manžela proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava II č.k. 28P/168/2021-272 zo dňa 28.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. m e n í tak, že zročné výživného otca na maloletú
H. I. B. za obdobie od 22.04.2023 do 31.05.2024 predstavuje sumu 375,77 eura, ktorú je otec povinný
zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zročné výživné otca na maloletú J.

H. B. za obdobie od 22.04.2023 do 31.05.2024 činí sumu 251,03 eura, ktorú je otec povinný zaplatiť
k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom otca zaviazal
prispievať na výživu maloletej H. I. sumou 130,- eur mesačne od 06.04.2023 a na výživu mal. J. H.
sumou 110,- eur mesačne od 06.04.2023, a to vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky (I. výrok). Zročné
výživné otca na maloletú H. I. za obdobie od 06.04.2023 do 31.05.2024 vyčíslil vo výške 440,- eur, ktorú

sumu povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom jún
2024 pod následkom straty výhody splátok (II. výrok). Zročné výživné otca na maloletú J. H. za obdobie
od 06.04.2023 do 31.05.2024 vyčíslil vo výške 290,- eur, ktorú sumu povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom jún 2024 pod následkom straty
výhody splátok (III. výrok). Vo zvyšku návrh matky zamietol (IV. výrok). O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (V. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 24 ods. 1, 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1
Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“) a mal za to, že výživné vo výške 130,- eur na maloletú H. I. (ďalej
aj ,,H.“) a vo výške 110,- eur na maloletú J. H. (ďalej aj ,,J.“) je odôvodnené potrebám maloletých
detí, a to aj s poukazom na Metodiku pre výpočet výživného, podľa ktorej u dieťaťa vo veku do 12rokov (navštevujúce 2. stupeň základnej školy) predstavuje 13 % z príjmu povinného rodiča pri troch
vyživovacích povinnostiach a u dieťaťa vo veku 7 rokov je to 12 %, preto vychádzajúc z príjmu otca vo
výške 996,- eur netto predstavuje 13 % sumu 129,48 eura a 11 % sumu 109,56 eura mesačne. Napriek

Metodike, ktorá má odporúčací charakter k maximálnej sume výživného pristúpil preto, pretože otec
má relatívne nízky príjem, z čoho vyplýva, že nízky je aj percentuálny podiel a už maximálna suma
výživného v zmysle Metodiky je na pomyselnej dolnej hranici vzhľadom na výdavky maloletých detí.
Argumentáciu otca ohľadne zdôvodnenia jeho príjmu v dôsledku nadčasov nezohľadnil a poukázal na
tri vyživovacie povinnosti otca, ktorého povinnosťou bude využívať aj prácu nadčas, prípadne mať ďalší

príjem okrem hlavného pracovného pomeru, a tiež prihliadol na právo detí podieľať sa na životnej úrovni
rodičov, pričom je nutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky detí. Matkou požadované výživné
považoval za neprimerane vysoké a nezohľadňujúce príjem otca, jeho odôvodnené výdavky. Aktuálne
otec už výživné neplatí ani vo výške 190,- eur mesačne tak, ako bolo určené prvým rozhodnutím.
Za odôvodnené výdavky u maloletej H. ustálil sumu 450,- eur mesačne a u maloletej J. sumu 400,-
eur mesačne, pričom prihliadol aj na prídavky na deti a daňový bonus, spolu vo výške 200,- eur na

každé dieťa, pričom povinnosť prispievať na výživu maloletých detí rozložil viacmenej rovnomerne na
obidvoch rodičov. Prihliadol na okolnosť, že otec je cudzí štátny príslušník, neovláda slovenský jazyk
a v dôsledku toho je hendikepovaný pri hľadaní si pracovného miesta, ako aj pri využití pomoci od
príbuzných nežijúcich na Slovensku, avšak nemožno bremeno výživy ponechať len na matku maloletých
detí. Otcom navrhované výživné spolu vo výške 150,- eur mesačne považoval za neprijateľné, vzhľadom

na výdavky maloletých detí ako aj príjem otca, ktorému síce v priebehu konania pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť, avšak častejšie vyskytujúci sa názor, že je vecou povinného rodiča, pokiaľ
má záujem mať viac detí, ako si zabezpečí dostatočné príjmy, aby tieto deti mohol v primeranom a
v požadovanom rozsahu zabezpečiť a nie znižovať životnú úroveň jedného dieťaťa na úkor ďalších detí
(rozhodnutieKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.11CoP/15/2017).Tiežmalzapreukázané,žemaloletáH.nie

je biologickým dieťaťom otca a je nespravodlivé ho obviňovať z nezodpovedného plodenia detí, ak jedno
z detí, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť, nie je jeho biologickým dieťaťom, avšak toho nezbavuje
povinnosti prispievať na jeho výživu. Výživné stanovené rozhodnutím, následne zrušeným odvolacím
súdom, spolu vo výške 190,- eur mesačne, ktoré otec považoval za súčasnej situácie za nezvládnuteľné,
vyhodnotil súd prvej inštancie tak, že otcovi sa príjem oproti obdobiu, kedy rozhodoval prvýkrát, zvýšil,

znížil sa mu náklad na bývanie a zvýšili sa aj výdavky maloletých detí, s ktorými sa otec navyše stretáva
veľmizriedkavoanadrámecvýživnéhoneprispieva.Ohľadnezročnéhovýživného,vyčíslilhozaobdobie
od 06.04.2023 do 31.05.2024, a to za 13 mesiacov + alikvotná časť za mesiac apríl 2023 u maloletej H.
I. vo výške 1 793,20 eura, pričom otec uhradil sumu 1 353,20 eura, preto mu vznikol dlh na výživnom
vo výške 440,- eur a u maloletej J. H. predstavoval dlh vo výške 290,- eur, pretože mal zaplatiť sumu

1 502,- eur, zaplatil sumu 1 212,- eur, pričom podľa § 232 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)
rozhodol o povinnosti otca dlžné výživné zaplatiť v splátkach, čo by sa nemalo uplatňovať automaticky
a ide o výhodu povinného proti oprávnenému, avšak vzhľadom na príjem otca a jeho ďalšiu vyživovaciu
povinnosť ako i výšku určeného výživného vzhliadol dôvodnosť na povolenie splátok.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že ho zaviaže k vyživovacej povinnosti na maloletú H. vo výške 100,-
eur mesačne a na výživu maloletej J. sumou 90,- eur mesačne s tým, že zročné výživné vo výške 40,-

eur na H. a na J. mu súd povolí splácať v splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným. Uviedol, že od
jesene roku 2021 až do rozsudku prvoinštančného súdu, ktorý nenadobudol právoplatnosť, prispieval
na výživu maloletých detí sumou 170,- eur až 200,- eur mesačne podľa jeho schopností, s prihliadnutím
na jeho pohyblivý príjem závislý od počtu nadčasových hodín alebo práce v noci, či práce cez sviatky.
Od 24.04.2023 kedy nastala zmena pomerov na jeho strane, a to v súvislosti s narodením ďalšieho

dieťaťa, nebolo v jeho schopnostiach prispievať na výživu detí sumou 100,- eur mesačne a 90,- eur
mesačne. Namietal nesprávne posúdenie prvoinštančným súdom jeho možnosti a schopnosti podľa
preukázanéhopríjmusprihliadnutímnajehonutnévýdavky,akoajvšetkyvyživovaciepovinnosti,pričom
nikdy na seba nebral žiadne riziká, neinvestoval. Poukázal na vyjadrenie matky v bode 3. napadnutého
rozsudku, podľa ktorého všetky výdavky maloletých detí sú vo výške minimálne 200,- eur, preto nie je

možné, aby sa tak radikálne počas jedného roka zvýšili na sumu 544,- eur mesačne na H. a 439,- eur
mesačne na J., pričom matka súhlasila s určeným výživným spolu vo výške 190,- eur. Podľa neho sa
prvoinštančný súd s daným vyjadrením matky nevysporiadal a neprihliadol na pokrytie výdavkov detí
aj zo strany štátu, keďže matka poberá rodinné prídavky vo výške 60,- eur mesačne a daňový bonusvo výške 140,- eur mesačne na každé dieťa. Tiež namietal nesprávne a neúplné zistenie skutočného
stavu týkajúceho sa odôvodnených výdavkov maloletých detí, ktoré nesprávne vyhodnotil. Poukázal
na právny záver vyjadrený odvolacím súdom, ktorý predchádzajúci rozsudok zrušil, pričom súd prvej

inštancie si svoju povinnosť riadne nesplnil, keďže z odôvodnenia jeho rozsudku nie je jasné z akých
presných odôvodnených výdavkov a v akej výške vychádzal s prihliadnutím na skutočný stav veci,
keďže matka uvádzala nepravdivé výdavky, ale ich navýšila, čo bolo počas konania preukázané. Tiež
si nesplnil svoju povinnosť zistiť príjem matky, ani príjem jej nového partnera, s ktorým žije v spoločnej
domácnosti, preto nedospel k správnym skutkovým zisteniam a nezohľadnil aj jeho ďalšiu vyživovaciu

povinnosť a pohyblivý príjem. Poukázal na príjem matky za rok 2023 vo výške 1 322,65 eura mesačne,
na rodinné prídavky vo výške 120,- eur mesačne a daňový bonus spolu vo výške 280,- eur mesačne.
Podľa vyjadrenia matky, táto vykonávala práce na základe dohody o pracovnej činnosti, s ktorou sa súd
prvej inštancie nezaoberal a nezistil tak jej skutočný príjem. Navyše jeho príjem v priemere dosahuje
sumu 874,- eur netto mesačne, počas mesiacov október až december mal vyšší príjem vo výške
996,- eur netto, mimo ktorých mesiacov bude nútený žiť na dlh, keďže nebude schopný pokryť súdom

určené výživné. Jeho priemerný zárobok za rok 2023 vo výške 996,- eur mesačne bol z dôvodu veľkého
množstva nadčasov, prác v noci a cez sviatky a ak mu zamestnávateľ neumožní takto prácu vykonávať,
vjehomožnostiachnebudedosiahnuťanipríjem874,-eurmesačne,pretosúdprvejinštancienesprávne
vychádzal z jeho príjmu vo výške 996,- eur mesačne, ale mal vychádzať z príjmu 874,- eur mesačne.
V porovnaní s jeho príjmom, je príjem matky o 50 % vyšší, v čom sa odzrkadľuje aj jej vyššia životná

úroveň. Taktiež z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, aké jeho výdavky a v akej výške zohľadnil súd
prvej inštancie. Namietal matkou vyčíslené výdavky na maloletú H. vo výške 544,- eur mesačne a na
maloletú J. vo výške 439,- eur mesačne, keďže v konaní boli preukázané tieto výdavky, a to na obedy
a olovranty, neboli preukázané výdavky na stravu a drogériu vyčíslené matkou vo výške 150,- eur,
ani výdavky na oblečenie a obuv či nadhodnotené neprimerané výdavky na mobil k veku maloletých

detí. Matka taktiež klamala o výške výdavku na karate pre maloleté deti od začiatku súdneho sporu,
keď skutočnosť preukázala, že až od februára 2024 uhrádza za krúžok karate pre obe deti sumu 80,-
eur mesačne. Rovnako neboli preukázané výdavky maloletých v roku 2024 na výlety a tábory a tiež
navýšila výdavky na lieky na alergiu pre maloletú H., nebol preukázaný ani náklad na družinu u maloletej
J.. Pokiaľ matka tvrdila, že jej súčasný partner jej neprispieva na bývanie, pričom sa v jej domácnosti

zdržiava14dní,prvoinštančnýsúdpochybil,keďnezistilskutočnýstavtýkajúcisaschopnostíamožností
matky, nezohľadnil príjem jej nového partnera, ktorý zvyšuje jej životnú úroveň. Prvoinštančným súdom
ustálené odôvodnené výdavky na maloleté deti vo výške 450,- eur na maloletú H. a vo výške 400,- eur
na maloletú J. považoval za nesprávne, a neodzrkadľujúce skutočné odôvodnené výdavky detí, keď
od týchto výdavkov majú byť odpočítané ešte výdavky na výlety a tábory, na stravu a drogériu, na

oblečenie a obuv, na mobil, na karate a na lieky na alergiu. Podľa jeho výpočtov by mala byť ustálená
výška odôvodnených výdavkov u maloletej H. vo výške 284,- eur mesačne a u maloletej J. vo výške
241,- eur mesačne, preto po novoustálenej výške výdavkov a odrátaní príspevku na dieťa a daňového
bonusu ním navrhovaná výška výživného vo výške 100,- eur mesačne a 90,- eur mesačne pokryje
výdavky maloletých detí. Súd ho nemôže zaťažiť takým vysokým výživným, ktoré nielenže prevyšuje

jeho životnú úroveň, ale ho dostáva pod psychický tlak, keďže ho vystavuje riziku trestného stíhania pre
trestný čin zanedbania povinnej výživy a aj metodika pre výpočet výživného určuje výživné vo výške
33 % z čistého príjmu povinného a podľa zaužívanej súdnej praxe sa výživné určuje vo výške 20 % až
30 % z čistého príjmu, pričom súd sa vzhľadom na okolnosti prípadu a jeho schopnosti mal odchýliť od
metodikyaurčiťvýživnépodľasúdnejpraxenaspodnejhranicivovýške20%zjehočistéhopríjmu,resp.

25 %. stanoveným výživným znevýhodnil jeho tretie dieťa. Vzhľadom na špecifiká prípadu, keďže on má
hendikep cudzinca, jeho oprávnené výdavky a tri vyživovacie povinnosti neumožňujú platiť stanovené
výživnéaajpodľametodikyrozdielymedzivýživnýmnadetipritrochvyživovacíchpovinnostiachsúlen2
%nieskoro50%.Určenévýživnéniejevpomerejehoživotnejúrovni,alevýrazneprevyšujejehoživotnú
úroveň na jeho úkor ako aj na úkor jeho syna F. a keďže jeho schopnosti a možnosti sú obmedzené,

a teda odôvodnené potreby pre maloleté deti budú len bežné a nepresahujú obvyklú základnú mieru
potrieb,nemôžesúhlasiťsostanovenýmvýživným,pričomdetisamajúpodieľaťnaživotnejúrovnioboch
rodičov,akeďžejehoživotnáúroveňnedosahujematkouuvedenévýdavky,jepotrebnéichznížiťašetriť,
kde je možné. Poukázal na matkou zvýšený príjem a tým aj zvýšenie jej životnej úrovne, ktorú jej zvyšuje
aj jej nový partner, ktorý jej prispieva nielen na stravu, ale aj na bývanie, keďže s ňou žije minimálne

pol mesiaca, teda matka klamala o svojom príjme a reálnych výdavkoch na maloleté deti, v dôsledku
čoho má vážnu pochybnosť o priznaní sumy, ktorú jej nový partner prispieva na bývanie. Na rozdiel
od matky sa jeho životná úroveň znížila, pretože i keď sa mu zvýšil príjem cca o 100,- eur mesačne,
pribudla mu vyživovacia povinnosť k novonarodenému synovi a tiež k jeho partnerke ako nevydatejmatke bez príjmu len s rodičovským príspevkom. Navyše sa matka neštítila klamať ohľadom výdavkov
na maloleté deti a nie je vylúčené, že od biologického otca H. poberá výživné, ktorá skutočnosť nebola
v konaní dokazovaná. V jeho výdavkoch na bývanie je aj úver na byt, v ktorom žije so svojou partnerkou

a maloletým synom a ak o byt prídu, tak výdavky na bývanie pre trojčlennú rodinu budú oveľa vyššie ako
len 500,- eur mesačne. Podľa neho predchádzajúce rozhodnutie prvoinštančného súdu bolo správne,
keďže výživné vtedy stanovené vo výške 100,- eur a 90,- eur pokrylo odôvodnené potreby maloletých
detí a tiež daná výška výživného vychádzala aj zo súdnej praxe ohľadne určovania výživného vo výške
25 % z čistého príjmu otca, čo je presný stred medzi 20 % až 30 %. V doplnení odvolania otec doplnil, že

šetriť na strave a oblečení má túto možnosť predovšetkým matka, keďže je zamestnaná v supermarkete
K., a teda má možnosť nakupovať potraviny a oblečenie za nižšiu cenu a najmä v akciových cenách aj
v 50 % zľavách, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie nezohľadnil.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca sa pridržiaval ústnych a písomných vyjadrení, ktoré
súdu predložil.

6. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 CMP), vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku a v závislom V. výroku o trovách konania podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, avšak vo výrokoch II. a III. ho zmenil podľa § 388 CSP.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Po oboznámením sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštanšného súdu
odvolacísúdkonštatuje,ženapadnutérozhodnutiesúduprvejinštanciejevnapadnutýchvýrokochI.aV.
vecne správne. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie argumenty otca a dospel k záveru,
že tieto nie sú opodstatnené pre zmenu rozhodnutia okresného súdu vo výroku I.

10. Pokiaľ ide o posúdenie vecnej správnosti II. a III. výroku ohľadne zročného výživného, odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v časti zročného výživného dospel k nesprávnemu výpočtu, preto
v tejto časti napadnuté rozhodnutie zmenil.

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, v poradí druhým rozhodnutím, rozhodol o vyživovacej
povinnosti otca k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom č.
k. 28P/168/2021-97 zo dňa 31.01.2023, právoplatným vo výroku o rozvode manželstva dňa 22.04.2023
a vo výroku o zverení maloletých detí do starostlivosti matky, o ich zastupovaní a o styku otca (II.
výrok) dňa 06.04.2023, keďže v danej časti bola uzavretá rodičovská dohoda a vo výroku o vyživovacej

povinnosti vyznačil súd prvej inštancie právoplatnosť dňa 22.04.2023.

12. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, rozsudok súdu prvej inštancie v poradí prvý vo výrokoch III.,
IV. a V. ako závislých výrokoch zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že uviedol právny záver
v odôvodnení predmetného uznesenia a tiež poukázal na povinnosť prvoinštančného súdu postupovať

v intenciách vyjadrených v bode 29. odôvodnenia predmetného uznesenia.

13. Súd prvej inštancie v rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas
po rozvode manželstva skúmal odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré zdôvodnil v bode 24.
odôvodnenia napadnutého rozsudku a vyjadril ich pokiaľ ide o maloletú H. vo výške 450,- eur mesačne

a u maloletej J. vo výške 400,- eur mesačne. Taktiež prihliadol na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca
k dieťaťu, ktoré sa narodilo počas konania a vzhliadol priemerný mesačný zárobok otca vo výške 996,-
eur mesačne. Pokiaľ ide o príjem matky, tak tento vyjadril súd prvej inštancie v bode 11. napadnutého
rozsudku, a to za rok 2022 vo výške 998,15 eura a za rok 2023 vo výške 1 322,65 eura netto mesačne,
a tiež uviedol, že matka mala nepravidelný príjem vo výške 10,- až 15,- eur netto mesačne. V čase

rozhodovania prvoinštančného súdu navštevovala maloletá H. 6. ročník základnej školy a maloletá J. 1.
ročník základnej školy, bývajú s matkou v domácnosti a medzi ich odôvodnené potreby aktuálne patria aj
výdavky na mimoškolskú činnosť v súvislosti s návštevou karate, ako aj s doučovaním cudzieho jazyka
a matematiky.14. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15.Podľa§62ods.1až5ZoR,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

17. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z

rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Zároveň pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na
schopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinného.Jepotrebnézdôrazniť,ženaschopnosti,možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je

zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá
telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako
aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých
životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke
fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je

rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj
jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť
len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej
životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor,

ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce
sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním,
skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť
pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na
druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové

riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho
zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne
skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr.
zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo
schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov,

ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v
takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať
zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo.

18. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, s týmito sa odvolací súd absolútne nestotožňuje a má

za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vec správne právne
posúdil a tiež rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti otca správne, s poukazom na jeho zistený
priemerný mesačný zárobok vo výške 996,- eur mesačne. V uvedenom smere odvolací súd poukazuje
na odporúčací charakter Metodiky MS SR, pričom otcova argumentácia o rozhodovacej činnosti súdovpri vyživovacej povinnosti vo výške 20 % až 30 % čistého príjmu povinného je už dávno prekonaná
a aj s poukazom na danú Metodiku, ktorá sa aktuálne, avšak nie paušálne, uplatňuje pri rozhodovaní
o vyživovacej povinnosti, predstavuje 13 % z príjmu otca sumu stanovenú súdom prvej inštancie na

maloletú H. vo výške 130,- eur mesačne a u maloletej H. vychádzajúc z danej Metodiky, kedy by
malo predstavovať výživné 12 % z príjmu povinného rodiča, súd prvej inštancie aplikoval iba 11 %
zjehopríjmu,čovšaknezakladánesprávnosťpredmetnéhorozhodnutia.Jenepochybné,ževyživovaciu
povinnosť k deťom si plní aj matka, ktorej vyšší príjem s porovnaním s príjmom otca, a to aj za
predpokladu finančného príspevku na bývanie či stravu, jej aktuálne nového partnera, však nemá vplyv

na rozsahu vyživovacej povinnosti otca, ale nepochybne sa tým zvyšuje životná úroveň maloletých detí,
u ktorých v takom prípade môžu byť aj odôvodnené potreby vyššie, než sú základné. Odvolací súd nevidí
dôvod na znižovanie vyživovacej povinnosti otca vzhľadom na jeho argumentáciu, a to ani z dôvodu jeho
ďalšej vyživovacej povinnosti, keď k matke jeho tretieho novonarodeného dieťaťa nemá otec vyživovaciu
povinnosť a už vôbec nie sú jeho náklady na bývanie vo výške 500,- eur mesačne, keďže na týchto
nákladoch je povinná sa podieľať aj partnerka otca, a navyše otec nemá povinnosť podieľať sa na

platení úveru svojej partnerky za predmetný byt, takže tieto odvolacie námietky nemožno zohľadniť.
Otcom prepočítavané výživné a ponižované z hľadiska ustálenia odôvodnených potrieb maloletých detí
považoval odvolací súd za neadekvátne a rovnako nemožno mu dať za pravdu, že jeho príjem, vyšší
vďaka nadčasom či prácou za sviatky a v noci, by sa nemal pri určovaní výživného zohľadňovať, je
nesprávny argument, keď relevantný je vždy posledný priemerný mesačný zárobok, ustálený z pravidla

za posledných 12 mesiacov, čo bolo v danom prípade. Otec by si mal uvedomiť, že matka si z časti
vyživovaciu povinnosti k maloletým deťom plní aj osobnou starostlivosťou, keďže sa deti nachádzajú
trvale v jej osobnej starostlivosti, navyše sa otec s deťmi aktuálne stretáva veľmi sporadicky, preto ak
k výživnému od otca budú aj pripočítané rodinné prídavky a daňový bonus, ktorý je súčasťou príjmu
matky a jeho výška je závislá od aktuálnej zákonnej úpravy a plus výživné od matky, tak budú pokryté

nielen základné odôvodnené potreby maloletých detí, ale je tu priestor aj na zvyšovanie ich životnej
úrovne a na uspokojovanie aj ich ďalších potrieb, medzi ktoré patria záujmová činnosť, úspory, výlety
a pod.

19. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, pokiaľ ide o stanovenie výšky

vyživovacej povinnosti otca podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil.

20. Ohľadne zročného výživného, v uvedenom smere súd prvej inštancie pochybil, keď stanovil počiatok
vyživovacejpovinnostiotcaod06.04.2023,ktorývšakniejedátumomprávoplatnostirozsudkuorozvode
manželstva a v prejednávanej veci išlo o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým

deťom na čas po rozvode manželstva, teda počiatok vyživovacej povinnosti bolo potrebné ustáliť od
22.04.2023, ktorým dňom nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva rodičov maloletých
detí.

21. Z daného dôvodu odvolací súd zmenil výroky II. a III. napadnutého rozsudku a vyčíslil zročné výživné

otca u maloletej H. za obdobie od 22.04.2023 do 31.05.2024 (deň rozhodnutia súdu prvej inštancie) na
sumu 1 728,97 eura (13 mesiacov x 130,- eur + 9 dní x 4,33 eura výživné na deň) mínus zaplatené
výživné otcom vo výške 1 353,20 eura = 375,77 eura, ktorú sumu zaviazal odvolací súd zaplatiť otca
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keďže nevzhliadol výnimočné dôvody na povolenie
plnenia splátok podľa § 232 CSP, a to napriek tomu, že to otec v odvolaní požadoval, pričom výška jeho

príjmu a suma dlžného výživného ako aj dobu, ktorá uplynula od právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva s tým, že otec si mal byť vedomý adekvátnej sumy, ktorú bol povinný platiť na výživu
maloletých detí, nepredstavuje dôvody pre povolenie splátok otcovi.

22. Zročné výživné u maloletej J. za obdobie od 22.04.2023 do 31.05.2024 predstavuje sumu 251,03

eura (13 mesiacov x 110,- eur + 33,03 eura ako alikvotná časť za 9 dní mesiaca apríl 2023 po 3,67 eura
výživné denne) mínus zaplatené výživné vo výške 1 212,- eura = predmetný rozdiel, ktorú sumu má otec
rovnako povinnosť zaplatiť jednorazovo, čo je štandardná lehota na plnenie a taktiež nebolo možné mu
povoliť splátky pre neexistenciu dôvodov pre plnenie v splátkach podľa § 232 CSP.

23. V ďalšom odvolací súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a

podobne).

24. CMP v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese,
podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich
ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu)

rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka (§ 57 CMP). Odvolací súd však vzhľadom na
charakter daného konania považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy konania sám
a v súlade so všeobecnou zásadou náhrady trov v mimosporovom konaní a s poukazom na ustanovenie
§ 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.

2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).