Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 16, 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/174/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311212426
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8311212426.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobkyne: A. B., C. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., zast. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX,
XXX XX F., proti žalovanej: H. I. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. E. XXX/X, XXX XX M. N. G., zast. Mgr.
Marekom Šmidom, advokátom so sídlom Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo
námestie 1, 811 01 Bratislava, o uvedenie stavby a plota do pôvodného stavu a o náhradu nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o uloženie povinnosti pôvodnou technológiou postaviť na mieste samom rodinný
dom súp. č. XXX na parcele G. č. XXX, katastrálne územie M. N. G., z a s t a v u j e.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovanej voči žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanej:
- povinnosť postaviť pôvodnou technológiou na mieste samom rodinný dom č. s. XXX na pozemku G.

č. XXX, kat. územie M. N. G.,
- povinnosť postaviť pôvodnou technológiou na mieste samom pôvodné oplotenie,
- povinnosť odstrániť betónovú plochu realizovanú na pozemku KN č. XXX, kat. územie M. N. G.,
- zaplatiť jej nemajetkovú ujmu za nemožnosť užívať rodinný dom s príslušenstvom č. XXX na pozemku
G. č. XXX a to výške 100,- eur mesačne odo dňa zistenia odstránenia stavby, t.j. XX.XX.XXXX, do
odovzdania k opätovnému užívaniu domu s príslušenstvom,
- zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Podaniežalobyodôvodnilatým,žežalovanávpresnenezistenomčasedalaodstrániťstavbyatorodinný
dom s príslušenstvom č. XXX na pozemku KN č. XXX a oplotenia na pozemku č. KN č. XXX v kat. území
M. N. G., bez súhlasu vlastníkov a spoluvlastníkov, čím spôsobila presne nevyčíslenú škodu. Uviedla,
že na pozemku KN č. XXX bolo začaté s výstavbou murovaného oplotenia a s realizáciou betónovej
plochy bez súhlasu spoluvlastníkov.

2. Uznesením č.k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd v konanie v časti o odstránenie
betónovej plochy na pozemku parc. č. XXX v kat. úz. M. N. G. zastavil a to z dôvodu, že na tunajšom
súde sa pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX vedie konanie, predmetom ktorého je totožný nárok žalobkyne a je
v ňom aj totožný okruh strán sporu, t.j. z dôvodu prekážky litispendencie.3. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť.

4.Vpriebehusúdnehokonaniazobralažalobkyňavčastinárokuouloženiepovinnostižalovanejpostaviť
pôvodnou technológiou na mieste samom rodinný dom č. s. XXX na pozemku G. č. XXX, kat. územie
M. N. G., späť.

Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), ak je

žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby vyslovila súhlas a preto súd konanie v časti uloženia
povinnosti žalovanej postaviť pôvodnou technológiou na mieste samom rodinný dom č. s. XXX na
pozemku G. č. XXX, kat. územie M. N. G., zastavil.

5. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to výpismi z LV, písomným

oznámením Obce M. N. G., rozhodnutiami vo veci sp. zn. XXX/XXX/XXXX, XXX/XXX/XXXX, XXX/
XXX/XXXX, XXX/XX/XXXX, XXX/X/XXXX, XXX/XXX/XXXX, uznesením vo veci sp. zn. ČVS: O./F.,
písomnými vyjadreniami strán sporu, výpoveďami strán sporu, prednesmi práv. zást. strán sporu a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

6. Z Listu vlastníctva č. XXXX, okres F., katastrálne územie M. N. G., dátum vyhotovenia XX.XX.XXXX,
vyplýva, že ako vlastníci parciel č. XXX, XXX a XXX, boli zapísaný H. I. K. v podiele 3/4, A. P. v podiele
1/12, Q. D. v podiele 1/12 a A. B. v podiele 1/12. Ako titul nadobudnutia pri spoluvlastníčke H. I. K. je
uvedená kúpna zmluva z XX.XX.XXXX a v poznámke je uvedené, že ohľadom vlastníckeho práva sa
na tunajšom súde vedie konanie pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX.

7. Z Listu vlastníctva č. XXX, okres F., katastrálne územie M. N. G., dátum vyhotovenia XX.XX.XXXX,
vyplýva, že ako podielová spoluvlastníčka domu so súp. č. XXX na parcele č. XXX a so súp. číslom XXX
na parcele XXX, je evidovaná A. B. v podiele 1/2 a 1/12.

Z Listu vlastníctva č. XXX, okres F., katastrálne územie M. N. G., dátum vyhotovenia XX.XX.XXXX,
vyplýva, že ako podielová spoluvlastníčka domu so súp. č. XXX na parcele č. XXX a so súp. číslom XXX
na parcele XXX, je evidovaná A. B. v podiele 1/2 a 10/12.

8. Obec M. N. G. v oznámení o začatí konania vo veci porušenia stavebného zákona zo dňa

XX.XX.XXXX upovedomila žalovanú o tom, že na základe podnetu A. P. vo veci odstránenia rodinného
domu č. XXX na pozemku p.č. KN XXX a č. XXX na pozemku p.č. KN XXX a oplotenia na pozemku
p.č. KN XXX v kat. území M. N. G., bolo vykonané šetrenie, ktorým bolo zistené, že stavebné objekty
boli zbúrané a stavebný materiál po asanovaní stavby sa na pozemku už nenachádza a na pozemku
p.č. KN XXX/X bolo začaté s výstavbou murovaného oplotenia a realizáciou betónovej plochy. Žalovaná

bolo obcou vyzvaná, aby s okamžitou platnosťou zastavila realizáciu všetkých stavebných prác, bola
predvolaná na podanie vysvetlenia a upovedomená o tom, že bolo začaté konanie o priestupku.

9. Pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX sa na základe žaloby žalobkyne A. B. zo dňa 09.2009 voči žalovanej H. I.
J. viedlo konanie, ktorým sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanej pôvodnou technológiou

postaviť na mieste samom rodinný dom s. č. XXX na pozemku č. KN XXX, kat. územie M. N. G., ako
aj pôvodné oplotenie, uloženia povinnosti odstrániť betónovú plochu na pozemku KN č. XXX, v ďalšom
žiadala, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť je nemajetkovú ujmu za nemožnosť užívania domu súp. č.
XXX vo výške 100,- eur mesačne od podania žaloby až do odovzdania k opätovnému užívaniu domu
súp. č. XXX.

Rozsudkom č.k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd žalobu v časti uloženia povinnosti
postaviť pôvodnou technológiou rodinný dom so súp. č. XXX, v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy,zamietol. Uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni náhradu škody za zbúranú časť rodinného domu súp. č.
XXX vo výške 150,- eur a v prevyšujúcej časti vylúčil žalobu na samostatné konanie.

Krajský súd v D. rozsudkom v konaní sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil prvoinštančné
rozhodnutievzamietavýchvýrokoch,odmietolodvolaniežalobkynevočivýrokuovylúčenívprevyšujúcej
časti nárokov na samostatné konanie a zrušil rozsudkov v časti priznania nároku na náhradu škody vo
výške 150,- eur. Odvolacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2013.

10. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX viedlo konanie na základe žaloby žalobkyne A.
B. proti žalovaným: 1. H. I. K., 2. A. R., 3. C. R., 4. H. R., 5. D. R., 6. I. R., o neplatnosť kúpnych zmlúv
uzatvorených dňa XX.XX.XXXX medzi žalovanou v 1. rade a právnym predchodcom žalovaných v 2.
až 5. rade H. R. a I. R..

Rozsudkom č.k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd určil, že zmluvy uzatvorená dňa

XX.XX.XXXX medzi predávajúcim H. R., predávajúcim I. R. a kupujúcou H. I. K., predmetom ktorých
bol odpredaj podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, kat. územie M. N. G., sú neplatné.
Predmetom predaja boli podiely predávajúcich k pozemkom parc. č. XXX, XXX a XXX.

Krajský súd rozsudkom č.k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil prvoinštančné

rozhodnutie. Konanie sp. zn. XXX/XXX/XXXX bolo právoplatne skončené dňa XX.XX.XXXX.

11. Žalovaná na tunajšom súde podala návrh na povolenie obnovy konania vedeného pod sp. zn. XXX/
XXX/XXXX a konanie bolo vedené pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX. Prvoinštančný súd rozsudkom č.k. XXX/
XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX návrh na povolenie obnovy konania zamietol a toto rozhodnutie

bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v D. č.k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

12. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. XXX/XX/XXXX-24 zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil rozhodnutie
Správy katastra v F. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým rozhodol o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľnosti vedenom pod č. S./XXXX zo dňa XX.XX.XXXX účastníkov kúpnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a to Q. D. ako predávajúcej a H. I. K. ako kupujúcej.

Krajský súd v D. rozsudkom č.k. XXX/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil rozhodnutie Správy
katastra v F. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým rozhodol o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľnosti vedenom pod č. S./XXXX zo dňa XX.XX.XXXX účastníkov kúpnej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX a to A. P. ako predávajúcej a H. I. K. ako kupujúcej.

13. Pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX sa na základe žaloby žalobkyne A. B. proti žalovaným: 1. H. I. J. K.,
2. A. P., 3. Q. D., viedlo konanie o neplatnosť kúpno-predajných zmlúv uzatvorených dňa XX.XX.XXXX,

na základe ktorých žalovaná v 1. rade mala od žalovaných v 2. a 3. rade nadobudnúť ich podiely na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXXX, katastrálne územie M. N. G.. Rozsudkom zo
dňaXX.XX.XXXXprvoinštančnýsúdžalobuzamietolaKrajskýsúdvD.rozsudkomzodňaXX.XX.XXXX,
toto rozhodnutie potvrdil. Konanie bolo vedené na odvolacom súde pod sp. zn. XXX/X/XXXX.

14. Na obvodnom oddelení PZ v F. bolo vedené pod sp. zn. ČVS: O./F. konanie týkajúce sa podozrenia
z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a to na základe oznámenia
A. B. zo F., podľa ktorého v presne nezistenej dobe, v priebehu roka 2009, v obci M. N. G., došlo bez
vedomia a súhlasu vlastníkov k odstráneniu stavieb a to domu súp. č. XXX a súp. č. XXX, kde domy boli
odstránené a stavebný materiál po asanovaní stavieb bol z pozemkov odvezený na neznáme miesto

a tým oznamovateľke mala vzniknúť škoda najmenej 500,- eur. Uznesením zo dňa 21.04.2010 bola vec
postúpená Obecnému úradu v M. N. G. na prejednanie priestupku.

V konaní ako svedok bola vypočutá žalobkyňa a vo veci uviedla, že po nebohom manželovi sa stala
spoluvlastníkom rodinných domov súp, č. XXX a č. XXX. V letných mesiacoch 2009 zistila, že žalovaná

na pozemkoch, na ktorých stáli domy, začala vykonávať stavebné práce. Zistila, že rodinné domy
boli zbúrané a stavebný materiál z nich odvezený na neznáme miesto a na voľných pozemkoch bol
postavený betónový plot a betónová platňa. K stavebným úpravám ona a ani ostatní spoluvlastníci nedalisúhlas. Pokiaľ sa jedná o rodinné domy uviedla, že boli staršie, postavené z hlinených váľkov a v nich
už 15 rokov nikto nebýval a v čase ich zbúrania neboli obývateľné.

V konaní ako svedok bola vypočutá aj žalovaná a tá uviedla, že dňa XX.XX.XXXX odkúpila
spoluvlastnícke podiely k pozemkom par. č. KN XXX, XXX a XXX ako aj k stavbám a to k rodinným
domom súp. č. XXX a XXX v obci M. N. G.. Pokiaľ sa jedná o domy, tak v tom čase z predného domu
stála zadná stena a drevené, spráchnivené hranoly zo strechy, ktoré sa spolu s plechom zvažovali do
dvora, kde býva. Zadná stavba v roku 2009 už nestála, dom bol rozobratý ešte v roku 2001.

15. V písomných vyjadreniach žalovaná uviedla, že p. B. predával parcely, čo jasne preukazuje, že na
nich už v roku 2007 sa nenachádzali nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že stavby mala odstrániť
v roku 2009, tak stavby na pozemkoch v tom čase už dávno nestáli. Poukázala, že ani zo žaloby
a ani z písomných podaní žalobkyne nie je zrejmé, čoho sa vlastne domáha. Poukázala, že zo strany
žalobkyne nie sú splnené nároky na náhradu škody a navrátenie do pôvodného stavu, teda postavenie

pôvodného rodinného domu súp. č. XXX by bolo neúčelné. Pokiaľ sa jedná o zaplatenie nemajetkovej
ujmy uviedla, že žalobkyňa nepreukázala výšku uplatňovanej náhrady a tiež nebolo preukázané, že ak
by aj dm ešte stále existoval, či bol v stave spôsobilom na akékoľvek užívanie zo strany žalobkyne.

16. V konaní žalobkyňa uviedla, že zhruba niekedy po termíne 27.10.2009 boli odstránené stavby a to

jedna so súp. č. XXX a druhá so súp. č. XXX. Na základe zámennej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX ona
nadobudla7/12týchtonehnuteľností.Žalovanápostavilaoplotenieaonasanapozemoknemôžedostať.
Uzavrela bránu a je to úplne nedostupné. Bolo jej znemožnené sa na pozemok dostať. Ponúkla jej
materiál, aby pôvodnou technológiou nehnuteľnosti postavila. Žiada uviesť všetko do pôvodného stavu,
nakoľko nehnuteľnosti sú stále evidované na listoch vlastníctva a bez búracieho povolenia sa nedajú

z evidencie odstrániť a spoluvlastníci na to nedali súhlas. Ak by to žalovaná neuviedla do pôvodného
stavu, bola by škodná a na parcela by nemohla zrealizovať stavbu, lebo by musela dodržať zákonné
stavebné postupy, ako na nové stavby.

V ďalšom uviedla, že pokiaľ sa jedná o predmet sporu, už netrvá na žalobe v časti uloženia povinnosti

pôvodnou technológiou postaviť rodinný dom a nepožaduje ani odstránenie betónovej plochy, ktorá je
predmetom iného konania.

17. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvy, na základe ktorých nadobudla podiel
knehnuteľnostiamodpánaH.aI.R.súneplatnéaonatedanieježiadnouspoluvlastníčkoupredmetných

nehnuteľností. Poukázala, že je tam plot, o ktorom sa vedie iné súdne konanie o jeho odstránenie a aj
konanie o odstránenie betónovej plochy. Má vyjadrenie p. H. R., od ktorého odkupovala nehnuteľnosti,
že domy so súp. č. XXX a č. XXX už v čase XX.XX.XXXX neboli, teda neexistovali, aj keď na LV boli
uvedené. V skutočnosti tam žiadne domy neboli.

18. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody
a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda

nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

19. Súd je toho názoru, že žaloba v časti o uloženie povinnosti žalovanej na mieste samom postaviť
pôvodnou technológiou oplotenie je žalobou o náhradu škody naturálnou formou v zmysle § 442 ods. 3
Obč. zák.. Podľa tohto ustanovenia škoda sa uhrádza v peniazoch. Ak však o to poškodený požiada a

ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Takáto naturálna reštitúcia je prípustná len vtedy, ak sú súčasne splnené obidve zákonom stanovené
podmienky, t. j. že o to výslovne požiada poškodený v podanej žalobe, ako aj za podmienky, že uvedenie
dopôvodnéhostavujefyzickymožnéajeajúčelné.Podmienkymožnostiaúčelnostinaturálnejreštitúcie

zákon bližšie neurčuje. Možnosť tejto formy náhrady škody sa dá vyložiť prostredníctvom ustanovení §
37 ods. 2 a § 575 Občianskeho zákonníka, ktoré ponúkajú postup pri posudzovaní nemožnosti plnenia
(neplatnosť právneho úkonu, resp. zánik povinnosti dlžníka plniť). Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho
možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase (§ 575
ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Účelnosť sa posudzuje z hľadiska hospodárnosti a možnosť z hľadiska objektívnosti, ktorá vylučuje
uvedenie do predošlého stavu tam, kde tomu bráni prekážka objektívnej povahy. Náhrada škody nebude
možná ani účelná, ak medzi účastníkmi panujú veľmi konfliktné vzťahy, ktoré zabraňujú v súčinnosti,
ktorá je nevyhnutná medzi poškodeným a škodcom pri reparácii náhrady škody do pôvodného stavu

(rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XX G.).

Uvedením do predošlého stavu sa má vytvoriť stav, aký tu bol pred spôsobením škody. O naturálnu
reštitúciu ide predovšetkým vtedy, ak došlo k zničeniu alebo strate druhovo určenej veci, ktorá môže
byť nahradená vecou rovnakého druhu a akosti. Naturálna reštitúcia spočíva spravidla v tom, že škodca

odstráni poškodenie na veci, opraví poškodenú vec alebo doplní úbytok na poškodenej veci o to, čo
sa poškodením z veci stratilo zničilo alebo poskytne náhradu za poškodenú vec v podobe novej alebo
rovnakej veci, ako bola poškodená vec tak, aby mal majetok poškodeného rovnakú hodnotu, akú mal
pred vznikom škody.

20. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v tejto časti žalobe nie je možné vyhovieť.
V konaní bolo preukázané, že už minimálne 15 rokov pred vznikom sporu v roku 2009, kedy žalovaná
na základe kúpnych zmlúv ( ktoré neskôr boli rozhodnutím súdu určené za neplatné) odkúpila pozemky,
na ktorých bol plot postavený, nehnuteľnosti neboli zo strany žalobkyne užívané. Plot bol odstránený
a následne žalovaná vybudovala nový betónový plot o odstránenie ktorého žalobkyňa voči žalovanej na

tunajšom súd vedie osobitné konanie. Súd je toho názoru, že nebolo by vzhľadom na okolnosti prípadu
účelné, aby bola žalovanej uložená povinnosť pôvodnou technológiou postaviť pôvodné oplotenie.

V konaní žalobkyňa netvrdila a ani neosvedčila, na ktorom mieste bolo pôvodné oplotenie umiestnené
a z čoho bol plot postavený. Dôkazná povinnosť v tomto smere bola na žalobkyni a na jej strane nedošlo

k uneseniu dôkazného bremena.

21. Súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná ani v časti o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobkyni nemajetkovú ujmu za nemožnosť užívania rodinného domu súp. č. XXX a to vo výške 100,-
eur mesačne.

V konaní bolo preukázané, že predmetný dom už cca 15 rokov pred rokom 2009 nebol žalobkyňou
užívaný a v roku 2009 bol už v takom stave, že nebol obývateľný.22. V zmysle § 442 ods. 1 sa uhrádza skutočná škoda. Skutočnú škodu možno vymedziť, ako majetkovú
ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, v resp. škodovej udalosti
v zničení, strate, zmenšení, znížení, či inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného (jeho

veci či jeho iných práv, ako aj hodnôt oceniteľných peniazmi, ako sú pohľadávky, duševné vlastníctvo) a
ktorápredstavujemajetkovéhodnotynevyhnutnénauvedenievecidopôvodnéhostavu.Podľarozsudku
Najvyššieho súdu SR R 55/1971 je skutočnou škodou ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou a reprezentuje
majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.

Poškodenému vlastníkovi, či spoluvlastníkovi odstránením stavby vzniká právo na úhradu nákladov
účelne vynaložených na vyváženie majetkových dôsledkov toho, že uvedenie do pôvodného stavu
nebolo uskutočniteľné, pretože to nebolo dobre možné alebo účelné, napr. ak by náklady na úpravu
prevýšili časovú hodnotu veci k momentu vzniku škody). V tejto súvislosti Najvyšší súd v ČR v rozsudku
zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XXXXX/XXXX/XXXX zaujal názor, podľa ktorého výška škody na dome, ktorý

bol protiprávne čiastočne demolovaný, sa určí sumou zodpovedajúcou nákladom na uvedenie domu do
stavu pred vykonaním čiastočnej demolácie. Nie je podstatné, či, za akú sumu a v akom stave vlastník
neskôr dom predal. Takúto náhradu škody žalobkyňa si neuplatnila, ba ju dokonca aj odmietne.

23. Žalobkyňa sa však podanou žalobou nedomáha náhrady škody vzniknutej odstránením rodinného

domu, či škody vzniknutej nemožnosťou jeho užívania (§ 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka), ale sa
domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala vzniknúť neužívaním predmetnej stavby.

24. Súd poukazuje, že nemajetková ujma v peniazoch sa uhrádza v prípadoch škody spôsobenej
trestným činnom korupcie, či porušením alebo ohrozením práva duševného vlastníctva (§ 442 ods. 2 a

§ 442 a Občianskeho zákonníka). Podobne právo na náhradu nemajetkovej ujmy vzniká v prípadoch,
kedy výšku majetkovej ujmy je nemožno peňažne vyčísliť, keď sa hradí tzv. fiktívna náhrada škody.
Jedná sa o prípady ujmy a zdraví vo forme bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, či ujmy na
ochranu osobnosti. Nemajetková ujma má poškodenému vykompenzovať vzniknutú majetkovú stratu do
tej miery, aby sa eliminovali všetky negatívne dôsledky spôsobené vznikom škody. To sa týka aj škody

na veciach.

V praxi ide o majetkovú stratu spôsobenú obmedzením alebo zánikom možnosti vykonávať určité
majetkové právo súvisiace s tým, že majetok poškodeného nie je možné uviesť do pôvodného
stavu pred vznikom škody, pričom náhrada majetkovej ujmy nevykompenzuje majetkovú stratu za

neužívanie veci do tej miery, aby sa eliminovali všetky negatívne dôsledky spôsobené vznikom škody vo
forme odstránenia stavby. Dôkazné bremeno na vzniku takejto nemajetkovej ujmy je na poškodenom.
Žalobkyňa toto dôkazné bremeno neuniesla.

Keďže Občiansky zákonník obmedzuje možnosť priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch len na

taxatívne uvedené prípady v ňom stanovené nie je možné priznať takéto nemajetkové právo popri práve
na náhradu majetkového práva na náhradu škody vzniknutej nemožnosťou užívania odstránenej stavby.
Naviac priznanie takejto nemajetkovej ujmy v peniazoch neprichádza do úvahy do budúcnosti, ale len
za obdobie, za ktoré preukázateľne takáto nemajetková ujma poškodenému vznikla.

25.Súdtiežpoukazuje,žežalobkyňavžalobeaanipočasceléhosúdnehokonaniaaninekonkretizovala,
z čoho pozostáva nemajetková ujma, ktorej náhrady v peniazoch sa domáha, neuviedla žiadne
skutočnosti, ktoré by zdôvodňovali výšku uplatnenej náhrady. Nepreukázala, že na základe dohody
spoluvlastníkov stavby súp. č. XXX bola oprávnená túto stavbu užívať a akým spôsobom a v akom
rozsahu. Neužívanie tejto stavby žalobkyňou po dobu cca 15 rokov pred jej údajným zbúraním

žalovanou, vedie súd aj k záveru, že priznanie takejto nekonkretizovanej a preto aj nepreukázanej
nemajetkovej ujmy by v konečnom dôsledku bolo aj v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovania, preto súd žalobu vo

zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol.

27. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd konanie o žalobe v časti o uloženie povinnosti žalovanej postaviť pôvodnou

technológiou dom so súp. č. XXX a v časti o uloženie povinnosti žalovanej odstrániť betónovú plochu
zastavil. V tejto časti z procesného hľadiska žalobkyňa zavinila zastavenie konania. Vo zvyšnej časti súd
žalobu zamietol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná
a preto súd žalovanej voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.