Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/158/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122204872
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:5122204872.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v spore žalobcu IBV Diakova
s.r.o., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 48 149 047, v konaní zastúpený Mgr.
Michaela Jakubcová, advokátka, so sídlom Nová 333/32, 010 03 Žilina, proti žalovanému J a J, s.r.o., so
sídlom 038 03 Sklabinský Podzámok 70, IČO: 46 476 768, v konaní zastúpený JUDr. Vladimír Kašuba,
PhD., advokát, so sídlom Holubyho 51, 036 01 Martin, o zaplatenie 12.019,23 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/28/2022-186 zo dňa 25.05.2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Cb/28/2022-186 zo dňa 25.05.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v prvej výrokovej vete žalobu zamietol a v druhej
výrokovej vete žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2.Súdprvejinštancievodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiauviedol,ževzájomnoužaloboudoručenou

dňa 02.06.2022 do konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 18Cb/39/2022 sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 12.019,23 Eur spolu s úrokmi z omeškania a paušálnej
náhradytrovkonania.Podaniežalobyodôvodniltým,žestranyuzavrelizmluvuodielo,ktorejpredmetom
bolo vybudovanie cestného telesa - príprava komunikácie v objekte stavby. K dnešnému dňu dielo
nebolo riadne odovzdané v súlade so zmluvou. Počas prác bolo zistené, že zo strany zhotoviteľa došlo
k viacerým vadám a pochybeniam, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu stavby a aj k poškodeniu
vodovodu a kanalizácie, ktorých vybudovanie bolo predmetom inej zmluvy o dielo uzavretej medzi

stranami. Žalobca v dôsledku časovej tiesne pristúpil k „urýchlenej dohode“, na základe ktorej vady na
diele odstránil tretí subjekt, ktorý vystavil žalobcovi faktúru na sumu 12.019,23 Eur, ktorú si žalobca
uplatňuje ako náhradu škody voči žalovanému. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/39/2022
zo dňa 02.06.2022 došlo k vylúčeniu vzájomnej žaloby na samostatné konanie.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vzájomná žaloba bola zmätočná, keď v nej boli uvedené rôzne
sumy, ktorých sa žalobca domáhal. Podanie bolo označené o zaplatenie 12.019,23 Eur, z obsahu

podania vyplýva takáto suma, avšak v petite žalobca uviedol sumu 8.259,32 Eur, ktorému petitu
predchádzal odsek, v ktorom žalobca poukazoval na nedostatočne zrozumiteľné zápočty. Žalobca
vzájomnej žaloby toto podanie opravil na pojednávaní tak, že uviedol, že žiada sumu 12.019,23Eur, pričom poukázal na zmätočný postup predchádzajúceho právneho zástupcu. Súd prvej inštancie
konštatoval, že nešlo o zmenu žaloby, ale o odstránenie vád vzájomnej žaloby.

4. Žalovaný žiadal vzájomnú žalobu zamietnuť. Potvrdil uzatvorenie zmluvy o dielo dňa 11.05.2020,
ktorej predmetom bolo zhotovenie cestného telesa - príprava komunikácie s dohodnutým ukončením
dňa 10.06.2020. Dielo bolo rozdelené na 4 etapy. Fakturácia bola realizovaná vždy po ukončení etapy a
kontrole vykonaných prác stavebným dozorom investora p. A. podpisom v stavebnom denníku. Žalobca
uhradil prvé 3 faktúry po prvých troch etapách odsúhlasených stavebným dozorom. Dňa 22.07.2020

žalovaný prerušil práce na diele, nakoľko mu žalobca v telefonickom rozhovore oznámil, že nie je
možné pokračovať vo výkone prác na diele, nakoľko nemá dostatočné finančné krytie. Na základe
telefonickej výzvy žalobcu zo dňa 12.06.2021 žalovaný opätovne nastúpil na pokračovacie práce a ako
termín ukončenia diela bol dohodnutý deň 30.06.2021. Práce k tomuto dátumu žalovaný aj ukončil,
odovzdal a odsúhlasil so stavebným dozorom investora p. A.. Dielo spoločnosť žalovaného odovzdala
bez poškodení. Do dátumu 30.06.2021 zhotoviteľ zodpovedal za zabezpečenie diela proti poškodeniu.

Objednávateľ následne povolil prejazd ťažkých mechanizmov pre individuálnu bytovú výstavbu po diele.
Žalovaný upozornil žalobcu, že pri prejazde ťažkých mechanizmov po cestnom telese sa poškodzujú
vodovod a kanalizácia. Žalovaný nebol zo strany žalobcu obvinený z toho, že by tieto poškodenia mal
spôsobiť, žalobca ho nevyzval na ich odstránenie, neuplatnil si reklamáciu, naopak dňa 30.08.2021 si
u žalovaného objednal opravy poškodení na diele vodovod a kanalizácia. Z uvedeného jednoznačne

vyplýva, že žalobca si bol vedomý, že žalovaný mu žiadnu škodu nespôsobil a ani nezavinil žiadne vady
diela.

5. Žalobca v ďalšom priebehu konania poukázal na skutočnosť, že v zmysle čl. 4 bod 4.7 zmluvy
o dielo sa dielo považuje za riadne vykonané a riadne odovzdané dňom podpisu preberacieho protokolu

stavby bez akýchkoľvek vád a nedorobkov obidvoma zmluvnými stranami. Dielo zo strany žalovaného
nebolo do dnešného dňa riadne odovzdané aj s ohľadom na vady diela, ktoré bolo potrebné odstrániť.
Počas vykonávania stavebných prác bolo zistené, že zo strany žalovaného došlo k viacerým vadám
a pochybeniam, ktoré spočívali najmä v nedostatočnom zabezpečení stavby. V dôsledku príčinnej
súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy a nerešpektovaním pokynu

stavebného dozoru došlo k poškodeniu stavby cestného telesa v plnom rozsahu. Žalobca poukázal na
mail z 09.07.2021, ktorým stavebný dozor žalobcu B. A. vytkol vady diela tak, že cestné teleso malo byť
zabezpečené, aby tam cudzí subjekt nemohol vstúpiť, teda stavba nebola zabezpečená pred vstupom
cudzieho subjektu. Taktiež sa tam uvádza, že cestné teleso konštrukčné vrstvy majú byť zhutnené a
zároveň, že žalovaný má zabezpečiť, aby nedošlo k poškodeniu, t.j. zakázať vstup pre všetkých, stavba

nie je odovzdaná investorovi. Z tohto mailu podľa žalobcu vyplýva, že dňa 09.07.2021 došlo k písomnej
reklamácii, oznámeniu vád na diele, v dôsledku ktorých môže vzniknúť škoda. Žalobca ďalej zdôraznil,
že B. C. A. nebol osobou oprávnenou na prevzatie diela. Žalobca vzhľadom na časovú tieseň, ktorá
mu vyplývala z kúpnych zmlúv uzavretých medzi ním ako predávajúcim a jednotlivými záujemcami o
kúpu za účelom dodržania zmluvných lehôt pristúpil k urýchlenej dohode a opravu cestného telesa

vykonal tretí subjekt, ktorým bola obchodná spoločnosť BelMaS s.r.o.. Obchodná spoločnosť BelMaS
s.r.o. vykonala kompletnú opravu cestného telesa v plnom rozsahu jeho poškodenia. Na objasnenie
príčinvádvzniknutýchnacestnomtelesebolivypracovanéčestnévyhláseniaD.E.,konateľaspoločnosti
BelMaS s.r.o., ktorý opísal vady a dôvody vád na diele. Žalobca preto v rámci reklamácie vyúčtoval
žalovanému vzniknutú škodu v rovnakom rozsahu, t.j. v rozsahu vykonaných stavebných prác v sume

12.019,23 Eur na základe faktúry č. 20220033 zo dňa 11.03.2020. Rozsah uplatnenia nárokov žalobcu
je len v rámci vád poškodenia cestného telesa.

6. V ďalšom priebehu konania žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že dielo nebolo
riadne odovzdané. Takéto tvrdenie žalobcu je v rozpore s čl. 8 bod 8.3 zmluvy o dielo. Nesúhlasil s

tvrdením žalobcu, že by došlo k poškodeniu stavby pochybením žalovaného, nakoľko práve žalobca bol
ten, ktorý povolil prejazd ťažkých mechanizmov napriek tomu, že žalovaný mal výhrady proti takémuto
konaniu a upozorňoval žalobcu na poškodenie časti diela, zasielal mu fotodokumentáciu, ktorú vyhotovil
a ktorú žalobca predložil ako dôkaz vo svojom vyjadrení. Poprel tvrdenie žalobcu, že p. B. A. bol
osobou oprávnenou reklamovať vady diela. Predložené vyjadrenie D. E. žalovaný označil za účelové

a zavádzajúce.

7. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nespornú skutočnosť uzatvorenie zmluvy o dielo č. 02/05/2022
IBV Diaková - Slnečné Lány dňa 11.05.2020 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným akozhotoviteľom. Predmet zmluvy bol špecifikovaný v čl. 2 a 3, a to IBV Diaková - Slnečné Lány - cestné
teleso - príprava komunikácie podľa projektovej dokumentácie. Súd prvej inštancie mal preukázané
vystavenie faktúry č. 20220005 spoločnosťou BelMaS s.r.o., žalobcovi dňa 10.03.2022 so splatnosťou

24.03.2022 na sumu 12.019,23 Eur s označením položky stavebné práce v Diakovej - oprava ciest.
Súd prvej inštancie z predloženého stavebného denníka považoval za zistené, že dňa 30.06.2021 je
v ňom vykonaný zápis, v ktorom sú uvedené práce a tento zápis je potvrdený podpisom p. A.. Je ním
potvrdené, že uvedené práce sú v zmysle požiadaviek investora dokončené. Príprava pre spevnené
konštrukčné vrstvy cestného telesa sú ukončené a odovzdané. Stavebný denník nebol medzi stranami

sporný. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že p. A. bol stavebný dozor žalobcu a
podľa čl. 8 bod 8.3 zmluvy o dielo stavebno-technický dozor bol povinný kontrolovať a preberať práce
a zároveň zabezpečoval v mene žalobcu aj zastupovanie pri preberaní a odovzdávaní prác a dodávok.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že p. A. bol oprávnenou osobou prevziať dielo, keďže strany sporu
si to zmluvne dojednali. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný dielo vykonal, odovzdal ho a
ukončil podľa požiadaviek žalobcu, čo potvrdil stavebný dozor žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval,

že v rozsudku vydanom v konaní vedeným pod sp. zn. 18Cb/39/2022 bolo skonštatované ukončenie a
odovzdanie diela, teda táto otázka bola vyriešená už v inom konaní, a záver, že dielo bolo odovzdané,
potvrdil aj odvolací súd, čo súd prvej inštancie zohľadnil aj v tomto konaní. Tento postup odôvodnil tým,
že neboli zistené iné skutočnosti, ktoré by vyvrátili už vyslovený záver a toto súdne konanie vychádza
z konania vedeného pod sp. zn. 18Cb/39/2022, z ktorého bola vylúčená vzájomná žaloba na samostatné

konanie

8. Súd prvej inštancie k tvrdeniu žalobcu, že reklamoval vady diela emailom z 09.07.2021, vykonal
dokazovanie predloženým emailom z 09.07.2021, z ktorého považoval za zistené, že pochádza od p. A.
a je adresovaný žalovanému. Z obsahu emailu vyplýva konštatovanie p. A., že cestné teleso, a to časť

budúcej komunikácie, malo byť zabezpečené, aby tam cudzí subjekt nemohol vstúpiť s tým, že nebola
stavba zabezpečená pred vstupom cudzieho subjektu. Cestné teleso - nespevnené konštrukčné vrstvy
majú byť zhutnené. Zároveň si kladie otázku, či to bola firma BelMaS s konštatovaním, že aj keby to bol
BelMaS, nebola stavba zabezpečená a označená, ďalej uviedol, že: „Firma J a J je potrebné zabezpečiť,
aby nedošlo k poškodeniu. Zakázať vstup pre všetkých. Stavba nie je odovzdaná investorovi.“ Súd

prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že p. A. žalovanému nevytkol žiadne vady,
žiadny nedostatok, žiadne poškodenie. Z obsahu emailu nevyplýva žiadne konkrétne poškodenie,
nevyplýva z neho žiadna vada, neobsahuje ani žiadnu výzvu na odstránenie vád a nevyplýva z nej
ani uplatnenie akéhokoľvek nároku z vád. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že zo zmluvy
nevyplýva povinnosť žalovaného zabezpečiť dielo po jeho ukončení, a preto požiadavka žalobcu v maile

z 09.07.2021 zabezpečiť dielo pred vstupom cudzieho subjektu je bez právneho, resp. zmluvného
základu, keďže dielo bolo ukončené a odovzdané bez vád žalobcovi dňa 30.06.2021. Zároveň označil
tvrdenie o takejto povinnosti za nelogické, keďže nebolo sporné, že po žalovanom sa pokračovalo
na ďalších prácach iným subjektom, čo vyplýva aj z predmetu diela vykonaného žalovaným, a to
prípravné práce. Súd prvej inštancie zistil, že tomuto mailu od p. A. predchádzal mail od žalovaného, z

ktoréhovyplývakonštatovanie,žejezničenécestnételesofirmouBelMaS.Najprvtedažalovanýoznámil
žalobcovi poškodenie cestného telesa spoločnosťou BelMaS a následne na to emailom odpovedal p.
A. žalovanému, a teda ide o komunikáciu, ktorá je iniciovaná zo strany žalovaného. Ďalej súd prvej
inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že podľa čl. 8 bod 8.3 zmluvy p. A. ako stavebno-
technický dozor bol oprávnený zastupovať žalobcu pri odovzdaní diela ako aj pri jeho kontrole, z daného

ustanovenia však nevyplýva, že bol oprávnený dielo reklamovať, jeho oprávnenie uplatňovať nároky z
vád zo zmluvy nevyplýva. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na rozpor v tvrdeniach žalobcu, ktorý na
jednej strane tvrdil, že p. A. nie je oprávnený konať za žalobcu, avšak následne tvrdil, že bol oprávnený
uplatňovať si voči žalovanému nároky z vád diela. Súd prvej inštancie ďalej poukázala na to, že podľa čl.
12 bod 12.3 zmluvy, resp. čl. 12 bod 12.4 zmluvy bol objednávateľ povinný reklamáciu uplatniť písomnou

formou do 10 dní po zistení vady, súd však žiadne také písomné uplatnenie vád nezistil. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že email zo dňa 09. 07. 2021 nepredstavuje riadnu a písomnú reklamáciu vád
diela, pretože nebola uplatnená oprávnenou osobou, neobsahuje konkretizáciu vád a neobsahuje ani
riadne uplatnenie nárokov z vád. Súd prvej inštancie považoval za nezrozumiteľné a nelogické tvrdenie
žalobcu o časovej tiesni pre opravu tvrdených vád tretím subjektom, keď z ničoho nevyplýva, že by

žalobca vôbec žiadal od žalovaného opravu vád. Ak by aj boli vady, za ktoré by zodpovedal žalovaný,
žalovanému nebola daná možnosť ich odstrániť.9. Súd prvej inštancie tiež zdôraznil rozpory v tvrdeniach žalobcu, ktorý si najprv v žalobe uplatnil vady
vzniknuté počas vykonávania prác, teda do 30.06.2021, a následne pred súdom na pojednávaní tvrdil
nezabezpečenie diela pred cudzími subjektmi. Žalobca uviedol dva rôzne okamihy a spôsoby vzniku

škody, zároveň však neuviedol žiadnu konkrétnu vadu či škodu. Z predložených fotografií nie je zrejmé,
o aké vady alebo poškodenie by sa malo jednať. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na skutočnosť, že
žalobca si uplatňuje náhradu škody z dôvodu, že mu bola vystavená faktúra spoločnosťou BelMaS za
opravu nedostatkov spôsobených konaním, resp. nekonaním žalovaného, avšak z predloženej faktúry
podľa zistení súdu prvej inštancie nie je zrejmé, či skutočne išlo o opravu vád spôsobených žalovaným a

čo konkrétne bolo opravované na prácach vykonaných žalovaným. Žalobca podľa súdu prvej inštancie
nepreukázal konkrétnu výšku nároku, pretože predložená faktúra č. 20220005 nešpecifikuje, ktoré
nedostatky žalovaného boli odstraňované opravou, zároveň žalobca nepreukázal ani to, že túto faktúru
skutočne vedie v účtovníctve a že ním bola skutočne uhradená. Súd prvej inštancie preto dospel k
záveru, že nebol preukázaný samotný vznik škody, výška škody a ani žiadna príčinná súvislosť medzi
konaním žalovaného a vznikom škody.

10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca do konania predložil čestné vyhlásenie D.
E., ktorý je spoločníkom a konateľom spoločnosti BelMaS, zo dňa 01.06.2022, z daného čestného
vyhlásenia D. E. nevyplývajú totožné nedostatky ako tvrdil žalobca. Žalobca totiž tvrdil, že nebolo
zabezpečené dielo po jeho ukončení a odovzdaní a nikde žalobca nešpecifikoval vady, ktoré mali

byť spôsobené žalovaným, resp. ktoré mali byť spôsobené v dôsledku prípadného nezabezpečenia
diela. Pokiaľ D. E. v predloženom čestnom prehlásení tvrdil nejaké nedostatky, z ničoho nevyplýva,
že ide o nedostatky spôsobené žalovaným alebo v dôsledku nezabezpečenia diela po jeho odovzdaní
a nevyplýva z neho ani to, že oprava bola fakturovaná v danej faktúre z 03/2022. D. E. je konateľom
spoločnosti BelMaS, ktorá spolupracuje so žalobcom, pričom medzi stranami nebolo sporné tvrdenie

žalovaného,žespol.BelMaSmalavykonaťfinálnepráce.Podľasúduprvejinštancienebolopreukázané,
že je odborne spôsobilou osobou potvrdzovať vady, poškodenia, zodpovednosť iného. Preto súd prvej
inštancie jeho čestné vyhlásenie posúdil ako nehodnoverné, neobjektívne a neobjasňujúce príčiny vád
diela.

11. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že pokiaľ žalobca navrhol dokazovanie výsluchom p.
A. a p. E., súd prvej inštancie dospel k záveru, že p. E. skutočnosti, o ktorých mal vedomosť, uviedol
v predloženom čestnom prehlásení, preto súd prvej inštancie posúdil jeho výsluch ako nehospodárny.
Vo vzťahu k návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom p. A. súd prvej inštancie poukázal na to, že
emailová komunikácia zo dňa 09.07.2021 neobsahuje žiadnu reklamáciu a ani žiadne uplatnenie práv

z vád vykonané na to oprávnenou osobou s poukazom na čl.8. zmluvy o dielo. Nebol tak dôvod ani na
výsluch tohto svedka.

12. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol konštatujúc, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno v žiadnom smere, a to ani vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného za vady a ani vo

vzťahu k vzniku nároku na náhradu škody, v dôsledku čoho musí znášať procesné následky v podobe
zamietnutia žaloby. Svoj záver odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal riadne uplatnenie nárokov z
vád, ktoré ani nekonkretizoval a ani nepreukázal ich existenciu. Žalobca nepreukázal ani zodpovednosť
žalovaného za škodu, keď nepreukázal vznik škody, t.j. že skutočne zaplatil vystavenú faktúru za údajnú
opravupoškodenízavinenýchžalovaným,porušeniepovinnostizostranyžalovaného,ktorébyzakladalo

jeho zodpovednosť za škodu, nepreukázal opravu nedostatkov zavinených žalovaným tretím subjektom
resp. príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

13. Súd prvej inštancie priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

14. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie
odvolania odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšieprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písmeno
h) CSP.

15. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia niekoľkokrát
odkázal na konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18Cb/39/2022, ktoré bolo právoplatne
skončené v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.03.2023. Súd prvej inštancie v tomto
prípade nesprávne postupoval, keď odkázal na toto skončené konanie, nakoľko v tomto konaní súd prvej

inštancie nepripustil dôležitý dôkaz na pojednávaní, a to zmluvu o dielo a preto nemôže v tomto konaní
odkazovaťnatotokonanieauvádzať,žeodvolacísúdsastotožnilsrozsahomvykonanéhodokazovania.

16. Podľa žalobcu súd prvej inštancie rozhodol na základe svojvôle o tom, že dielo bolo riadne
odovzdané podpisom stavebného denníka. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ust. § 46d zákona č.
50/1976 Zb. stavebného zákona a tiež na čl. 4. bod 4.7 zmluvy o dielo, podľa ktorého sa zmluvné strany

dohodli, že na účely tejto zmluvy sa dielo považuje za riadne vykonané a odovzdané dňom podpisu
preberacieho protokolu stavby bez akýchkoľvek vád a nedorobkov obidvoma zmluvnými stranami.
Žalobca zdôraznil, že do konania bol predložený preberací protokol - zápis o odovzdaní a prevzatí na
kanalizáciu a vodovod, ktorý žalovaný zhotovoval na základe rovnakej zmluvy o dielo. Žalobca týmto
chcel preukázať, ako mala vyzerať forma preberacieho protokolu. Stavebný denník ani podpis v ňom

nemôže nahrádzať písomný preberací protokol podpísaný obidvoma zmluvnými stranami. Dôležitou
skutočnosťou je práve to, že v zmysle zmluvy o dielo mal byť preberací protokol podpísaný obidvoma
zmluvnými stranami. Pokiaľ potom žalovaný tvrdí, že dielo odovzdal prostredníctvom stavebného
denníka, absentuje jeho podpis na predmetnom stavebnom denníku. Súd prvej inštancie túto skutočnosť
pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď konštatoval, že nikde nie
je stanovená forma protokolu a nemožno aplikovať striktný formalizmus, keďže žalobca potvrdil v
stavebnom denníku ukončenie a prevzatie diela.

17. Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dospel

k neprávnemu záveru, že údržba a kontrola diela prešla odovzdaním diela dňa 30.06.2021 na
žalobcu a z ničoho nevyplýva povinnosť žalovaného zabezpečiť dielo pred vstupom cudzích
subjektov aj po 30.06.2021, pokyny dané po tomto dátume (teda aj pokyn p. A. dňa 09. 07. 202)
žalovaného nezaväzovali. Žalobca namietal, že vo svojom prednese na pojednávaní dňa 25.05.2023
prostredníctvom právnej zástupkyne poukázal na čl. 20 bod 20.16 zmluvy o dielo, podľa ktorého

aj po skončení zhotovovania diela podľa zmluvy sa zhotoviteľ zaväzuje poskytnúť objednávateľovi
požadovanú súčinnosť tak, aby objednávateľovi nevznikli škody a ďalší priebeh zhotovovania diela
nebol žiadnym spôsobom dotknutý a/alebo znemožnený. V opačnom prípade zhotoviteľ zodpovedá
objednávateľovi za škodu, ktorá mu tým vznikla. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, že žalovaný
ako zhotoviteľ nebol zodpovedný za škodu spôsobenú na diele aj po skončení zhotovovania diela je v

rozpore s čl. 20 bodom 20.16 zmluvy o dielo, súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, nesprávne posúdil skutkový stav a priam až ignoroval vo svojom rozhodnutí čl. 20 bod 20.16
zmluvy o dielo. Zdôraznil, že pokiaľ dielo bolo zhotovené, avšak nebolo odovzdané žalobcovi v zmysle
zmluvy o dielo, žalovaný ako zhotoviteľ zodpovedal za škodu spôsobenú na diele aj po ukončení jeho
zhotovovania.

18. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že zmluva o dielo neurčuje, že opravu poškodenia
musí vykonať žalovaný a ani to, že žalobca si nemôže dať poškodenia opraviť tretím subjektom. Tento
fakt súd prvej inštancie nezobral pri svojom rozhodovaní do úvahy a opomenul ho.

19. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z predloženého
mailu z 09.07.2021 nevyplýva žiadna výzva a ani konštatovanie nejakej vady, či poškodenia, je tam
konštatovanie, že je potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k poškodeniu - zákaz vstupu pre všetkých, stavba
nie je odovzdaná investorovi. Žalobca poukázal na skutočnosť, že z predmetného emailu vyplýva, že
stavebný dozor zreteľne určil a špecifikoval poškodenie - cestné teleso nespevnené konštrukčné vrstvy

majú byť zhutnené. Z predmetného emailu zároveň vyplýva, že je v ňom označený konkrétny subjekt
- žalovaný, aby dielo zabezpečil a tiež, že dielo nie je odovzdané investorovi. Súd prvej inštancie opäť
pri svojom rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
záverom, ktoré sú v rozpore so spravodlivým súdnym konaním.20. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že emailu zo dňa 09.07.2021 od p. A. adresovanému
žalovanému predchádzal mail od žalovaného dňa 09.07.2021, tento záver je nelogický a ani v

nadväznosti na text emailu nedáva zmysel. Email ako prvý odoslal B. C. A., túto skutočnosť mohol
preukázať aj pri svojom výsluchu, k čomu však nedošlo. Prvý email vyvolaný je vždy prvý v poradí a nie
ako druhý, resp. uvedený nižšie. Nesprávnemu hodnoteniu a záveru mohol súd prvej inštancie podľa
žalobcu zaviesť aj možný zmenený čas odoslania emailu žalovaného, iné časové pásmo, čo je možné
nastaviť pri odoslaní.

21. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie tiež to, že do konania zabezpečil fotografické snímky
poškodeného diela, ktoré počas pojednávania súd prvej inštancie riadne nevykonal. V napadnutom
rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že žalobca síce do konania predložil fotografie, z ktorých ale nie
je zrejmé, čo konkrétne je poškodené, čo konkrétne vykonal žalovaný. Podľa žalobcu je zrejmé, že ide
o poškodenie cestného telesa, ktoré nebolo spevnené a zhutnené a začali vznikať vážne poškodenia,

čo je zrejmé aj z doložených fotografií a preto nie je zrejmé, na základe akých vedomostí a podkladov
dospel súd prvej inštancie k takémuto záveru.

22. Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca nepreukázal,
že došlo ku škode, a teda že faktúru skutočne tretiemu subjektu uhradil. Žalobca uviedol, že samotný

žalovaný rozporoval túto skutočnosť až počas súdneho pojednávania, predtým túto faktúru nerozporoval
a ani jej uhradenie. Žalobca predmetnú faktúru vedie v účtovníctve, dňa 21.03.2022 uhradil sumu
vo výške 10.000,- Eur a dňa 28.04.2022 sumu vo výške 2.019,23 Eur, teda vykonal úhradu v sume
12.019,23 Eur.

23. Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch svedkov stavebného dozoru B. C. A.,
ktorého výsluch bol v tomto konaní veľmi podstatný, nakoľko on by mohol potvrdiť tvrdenia žalobcu a aj
zo strany žalovaného bol jeho výsluch navrhovaný a jeho meno počas vyjadrovaní ako aj na samotnom
pojednávaní padlo niekoľkokrát aj zo strany žalovaného. Okrem iného nebol vypočutý D. E., konateľ
spoločnosti BelMaS s.r.o., ktorého spoločnosť vykonávala opravy po žalovanom. Súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich zistení, čím došlo k porušeniu práva
žalobcu na spravodlivý proces.

24. Žalobca vyjadril presvedčenie, že jeho nárok je dôvodný, nakoľko dielo nebolo riadne odovzdané v
zmysle zmluvy, malo poškodenia, ktoré spôsobil žalovaný a to tým, že dielo - cestné teleso - príprava

komunikácie - bolo nespevnené, konštrukčné vrstvy neboli zhutnené a taktiež dielo žalovaný riadne
nezabezpečil pred jeho poškodením tak, ako je to v zmluve uvedené a tým vznikla žalovanému škoda,
ktorú musel opraviť po žalovanom tretí subjekt -spoločnosť BelMaS s.r.o..

25. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu

prvejinštanciepotvrdil.Uviedol,žežalobcavpodanomodvolaníobchádzaviacerépodstatnéskutočnosti
z dôvodu, aby mohol vystavať odvolaciu argumentáciu. Pri zameraní sa na podstatné skutočnosti sa
relevantný obsah podaného odvolania začína strácať. Žalobca pripája v prílohe k podanému odvolaniu
celú sériu listinných dôkazov a určitá časť odvolacej argumentácie narába s týmito listinnými dôkazmi
ako podkladmi pre odvolacie skutkové tvrdenia. Z obsahu týchto príloh však vyplýva, že všetky boli k

dispozícii žalobcovi už pred podaním žaloby. Pokiaľ žalobca uviedol, že žalovaný až na pojednávaní
namietal, že žalobca nepreukázal vznik škody, t.j. zaplatenie žalovanej sumy, to je pravdou, avšak
žalobca na tieto skutkové tvrdenia nereagoval nijakým prostriedkom procesného útoku napr. dôkazným
návrhom. Na výzvu zákonnej sudkyne uviedol, že okrem už prednesených návrhov nemá žiadne návrhy
na doplnenie dokazovania. Z uvedeného dôvodu tieto prostriedky procesného útoku, resp. obrany proti

skutkovým tvrdeniam žalovaného už nie je možné použiť v odvolacom konaní a žalobca sa tak domáha
porušenia ust. § 366 CSP. Pokiaľ žalobca spochybnil použiteľnosť záverov rozhodnutí súdov oboch
inštancií v konaní, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 18Cb/39/2022, faktom zostáva, že ako súd prvej inštancie,
tak aj odvolací súd v tomto konaní dospeli k skutkovým a právnym záverom, ktoré nie je možné ignorovať
priposudzovanípredmetutohtokonania,atoskutkovýzáver,žežalovanýprevzaldokončenédielopodľa

svojich požiadaviek. Súdne inštancie vychádzali z toho, že dielo bolo vykonané, odovzdané a ukončené
podľapožiadaviekžalovaného.Oprotistavu,zktoréhovychádzacitovanérozhodnutie,nedošlokžiadnej
zmene, akurát v konaní sp. zn. 18Cb/39/2022 žalobca v procesnom postavení žalovaného tvrdil, že
žalovaný nemá nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny za zhotovenie diela a v tomto konaní tvrdí,že musel zaplatiť opravu za reklamované vady, čím došlo ku vzniku škody na jeho strane, neexistuje
žiadna rozumná prekážka, ktorá by bránila súdu prvej inštancie poukázať na závery, ku ktorým dospeli
súdy oboch inštancií v konaní 18Cb. V ďalšej časti podaného odvolania žalobca podsúva vykonanému

dokazovaniu iný ako skutočný obsah. Žalovaný zotrval na názore, že je správny záver súdu prvej
inštancie o tom, že obsah emailu zo dňa 09.07.2021 nie je možné vykladať ako reklamáciu a ani ako
dôkaz o vzniku škody a tento záver je absolútne správny. Žalobca prešiel do špekulatívnej roviny v
prípade nových skutkových tvrdení, ktoré sa neobjavili v konaní pred súdom prvej inštancie (tvrdenia o
zmene času odoslania mailu, zmene časového pásma). Faktom však zostáva, že súd prvej inštancie

mal k dispozícii všetky relevantné dôkazy, ktoré mu umožnili prijať tie závery, ktorými odôvodnil výroky
napadnutého rozhodnutia, žalovaným zhotovené dielo žalobca užíva a k žiadnym reklamáciám od
žalobcu nedošlo. Rozsudok, ktorého sa podanou žalobou žalobca domáha, by bol nespravodlivým a
nezákonným riešením vzájomných vzťahov.

26. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 16.09.2023

uplynutím úložnej lehoty [§ 110 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), § 29 zák. č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)] s tým, že
súd umožnil žalobcovi, aby sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu vyjadril v lehote 10 dní. Žalobca sa
k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu už nevyjadril. Strany sporu v ďalšom priebehu konania nepodali

žiadne ďalšie písomné vyjadrenia.

27.KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolací(§34CSP)pozistení,žeodvolaniebolopodanévčas
(§ 362 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), viazaný

rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné. Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval
to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1
CSP) a rozsudok verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 CSP)

a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

28. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie na podklade odvolania žalobcu
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne
zistil skutkový stav, vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi

za preukázané, vo svojom rozhodnutí dal zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky významné pre
rozhodnutie sporu, ako ho strany v priebehu konania vymedzili a s podstatnou argumentáciou
strán sporu sa v preskúmavanom rozhodnutí aj primeraným spôsobom vysporiadal. Na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie výlučne vo väzbe na obsahové vymedzenie odvolania
odvolací súd uvádza a dopĺňa nasledovné skutočnosti.

29. Keďže odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie, vychádzal zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).

30. Z obsahu spisu vyplýva, že vzájomnou žalobou doručenou dňa 02.06.2022 do konania vedeného

Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 18Cb/39/2022 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy12.019,23Eurspolusúrokomzomeškaniaapaušálnejnáhradytrovkonania.Svojnárokodôvodnil
tým, že strany uzavreli zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vybudovanie cestného telesa - príprava
komunikácie v objekte stavby. Dielo nebolo riadne odovzdané v súlade so zmluvou. Počas prác bolo
zistené, že zo strany zhotoviteľa došlo k viacerým vadám a pochybeniam, v dôsledku čoho došlo k

poškodeniu stavby a aj k poškodeniu vodovodu a kanalizácie, ktorých vybudovanie bolo predmetom
inej zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami. Žalobca v dôsledku časovej tiesne pristúpil k „urýchlenej
dohode“, na základe ktorej vady na diele odstránil tretí subjekt, ktorý vystavil žalobcovi faktúru na sumu
12.019,23 Eur, ktorú si žalobca uplatňuje ako náhradu škody voči žalovanému. Uznesením Okresného
súdu Žilina sp. zn. 18Cb/39/2022 zo dňa 02.06.2022 došlo k vylúčeniu vzájomnej žaloby na samostatné

konanie. Žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že žalovaný odovzdal dielo žalobcovi dňa 30.06.2021,
ktorý týmto dňom prevzal údržbu a kontrolu diela. Žalobca následne povolil prechod ťažký mechanizmov.
Žalovaný niekoľkokrát upozorňoval telefonicky žalobcu, že prejazdy ťažkých mechanizmov po cestnom
telese poškodzujú časti diela vodovod a kanalizácia. Žalobca žalovaného neupozornil ani neobvinil ztoho, že tieto poškodenia spôsobil a nevyzval ho na ich odstránenie a ani si neuplatnil reklamáciu,
u žalovaného si objednal opravy poškodení diela vodovod a kanalizácia, ktorého zhotovenie bolo
predmetom inej zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami.

31. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako
zhotoviteľom došlo dňa 11.05.2020 k uzatvoreniu zmluvy o dielo č. 02/05/2022 IBV Diaková - Slnečné
Lány (ďalej len „zmluva o dielo“). Predmet zmluvy bol špecifikovaný v čl. 2 a 3, a to IBV Diaková -
Slnečné Lány - cestné teleso - príprava komunikácie podľa projektovej dokumentácie. V článku 4 bod

4. 7 zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že na účely tejto zmluvy sa dielo považuje za riadne
vykonanéaodovzdanédňompodpisupreberaciehoprotokolustavbybezakýchkoľvekvádanedorobkov
obidvoma zmluvnými stranami. Medzi stranami nebol sporný zápis v stavebnom denníku zo dňa 30.
06. 2021 potvrdený podpisom technického stavebného dozoru žalobcu p. A., že práce a príprava pre
spevnené konštrukčné vrstvy cestného telesa sú ukončené a odovzdané.

32.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobca,ktorýbolvcelompriebehusúdnehokonaniaprávnezastúpený,
si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť z dôvodu, že poškodenia
na diele, ktorým bolo podľa zmluvy o dielo „cestné teleso - príprava komunikácie podľa projektovej
dokumentácie“ (ďalej len „dielo“), ktoré zavinil žalovaný porušením povinnosti vykonať dielo riadne
a zabezpečiť dielo pred vstupom tretích osôb, musela odstrániť spoločnosť BelMaS, s.r.o., ktorá

vystavila žalobcovi faktúru na sumu 12.019,23 Eur, správne sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou,
či žalovanému vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške 12.019,23 Eur porušením jeho
povinnosti zo záväzkového vzťahu. Keďže z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu zmluvu o dielo
uzavreli ako podnikatelia pri ich podnikateľskej činnosti, medzi stranami došlo k vzniku obchodného
záväzkového vzťahu [§ 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“)], a preto správne súd prvej inštancie posudzoval vznik
zodpovednosti žalovaného za škodu podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

33. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

34. Z ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka vyplýva, že zodpovednosť za škodu je objektívnou
zodpovednosťou, kde sa pre vznik zodpovednosti nevyžaduje zavinenie. Predpokladmi pre vznik
zodpovednosti za škodu podľa § 373 je porušenie povinnosti zo záväzku alebo inej právnej povinnosti

stanovenejvObchodnomzákonníku,vznikškodyapríčinnásúvislosťmedzivznikomškodyaporušením
povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený, ktorým bol v danom prípade
žalobca. Aby mohol byť žalobca v tomto spore úspešný, bolo jeho procesnou povinnosťou tvrdiť
a preukázať všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu.

35. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal zodpovednosť žalovaného za škodu, keď škodu nešpecifikoval a nepreukázal vznik škody
v žalovanej výške, t.j. že skutočne zaplatil vystavenú faktúru za údajnú opravu poškodení zavinených
žalovaným, nepreukázal opravu nedostatkov zavinených žalovaným tretím subjektom resp. príčinnú
súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, teda žiadny zo zákonných predpokladov vzniku

zodpovednosti za škodu

36. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že škodu konkretizoval a žalobca v podanom odvolaní tiež
vytýkal súdu prvej inštancie, že do konania zabezpečil fotografické snímky poškodeného diela, avšak
súd prvej inštancie konštatoval, že z nich nie je zrejmé, čo konkrétne je poškodené. Žalobca v odvolaní

opätovne uviedol, že ide o poškodenie cestného telesa, ktoré nebolo spevnené a zhutnené a začali
vznikať výrazné poškodenia, čo má byť zrejmé aj z doložených fotografií a namietal, že nerozumie, na
základe akých vedomostí a podkladov dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie je zrejmé, čo konkrétne
má byť poškodené.

37. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že základnou povinnosťou žalobcu (domáhajúceho sa
náhrady škody) bolo opísať vzniknutú škodu, teda tvrdiť (aj laickým popisom) priebeh škodovej udalosti
a presne popísať negatívne dôsledky, ktoré sa v jej dôsledku prejavili na majetku žalobcu. Pokiaľ sa
žalobca obmedzil len na konštatovanie „poškodení“, ktoré mala odstrániť spoločnosť BelMaS, s.r.o.,bez toho, aby súdu objasnil, čo presne bolo poškodené, teda čo presne musela uskutočniť spoločnosť
BelMas, s.r.o., aby škodu odstránila, v tomto smere žalobca neuviedol rozhodujúce skutočnosti
umožňujúce preskúmať zo strany súdu dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu z titulu náhrady škody,

ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie. Žalobca neuviedol konkrétne poškodenie ani
v podanom odvolaní, v ktorom opätovne použil pojmy ako „poškodenie diela“ a „značné a viditeľné
poškodenia na diele“, avšak nešpecifikuje, v čom má poškodenie spočívať. Odvolací súd preto dospel
k záveru, že žalobcovi sa v celom priebehu konania nepodarilo konkretizovať škodu, ktorú mu mal
žalovaný spôsobiť, napriek tomu, že povinnosťou žalobcu, pokiaľ sa domáha nároku na náhradu škody,

je uviesť konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých je pre konajúci súd zrejmé, aká škoda na jeho strane
vznikla a túto špecifikovať. Odvolací súd poukazuje na § 132 ods. 1, ods. 2 CSP, podľa ktorého v
žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh s tým, že opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Pod pojmom rozhodujúce
skutočnosti sa rozumejú údaje, ktoré sú celkom nevyhnutné k tomu, aby bolo jasné nielen to, o čom

má súd rozhodnúť, ale aj na akom skutkovom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe
uviesť také skutočnosti, ktorými popíše skutok (skutkový dej), na ktorého základe si uplatňuje svoj
nárok, a to v takom rozsahu a v takej kvalite, ktoré umožňujú súdu jeho jednoznačnú individualizáciu. Z
týchto zákonných ustanovení vyplýva, že bolo povinnosťou žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce
skutočnosti, a teda aj pravdivo a úplne opísať škodu. Pokiaľ žalobca v celom priebehu konania

poukazoval len na to, že došlo k výraznému poškodeniu diela, prípadne k poškodeniu diela v celom
rozsahu, ani z pohľadu odvolacieho súdu nie je zrejmé, v čom malo takéto poškodenie spočívať.
Odvolací súd preto považuje za potrebné zdôrazniť, že je síce pravdou, že žalobca do konania predložil
fotografie, neuviedol však, aké relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia sa majú na ich podklade
v spore preukázať, keď v celom priebehu konania neopísal konkrétny škodlivý následok, ktorý sa prejavil

na diele. Súd vychádza pri posudzovaní uplatneného nároku zo žalobných tvrdení a nie z listín, ktorými
sú žalobné tvrdenia preukazované. V zmysle § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Nebolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie hádať,
aké poškodenia cestného telesa by mohli prípadne z týchto fotografií vyplývať. Naviac odvolací súd
pripomína, že súdy nedisponujú odbornými vedomosťami na to, aby bolo z ich strany možné výlučne

z predložených fotografií identifikovať škodu na diele (či sú konštrukčné vrstvy dostatočne zhutnené
a pod.). Neunesenie bremena tvrdenia zo strany žalobcu malo potom za následok, že skutočnosti,
ktoré netvrdil, ani nemohli byť predmetom dokazovania, napríklad aj prostredníctvom fotografií. Bolo
povinnosťou žalobcu všetky relevantné skutkové okolnosti týkajúce sa poškodenia diela súdu ozrejmiť
v rámci konania pred súdom prvej inštancie a až na ich preukázanie predložiť dôkazné prostriedky, túto

procesnú povinnosť si však žalobca nesplnil.

38. Odvolací súd dopĺňa, že pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že existenciu poškodení
na Okresnom súde Žilina sp. zn. 18Cb/39/2022 uznal aj samotný žalovaný, keď na pojednávaní dňa
02. 06. 2022 uviedol, že medzi stranami došlo k riešeniu vád diela a spôsob ich odstránenia ústnou a

sprostredkovanou komunikáciou, ide o neprípustné novoty, ktoré nebolo možné žalobcom v odvolacom
konaní použiť (§ 366 CSP), keďže z hľadiska ich časového vymedzenia sa jedná o skutočnosti, ktorá
museli byť žalobcovi známe a mohol ich tak uplatniť pre súdom prvej inštancie (opak z podaného
odvolania nevyplýva). Naviac opätovne toto tvrdenie žalobcu nevysvetľuje, aké konkrétne poškodenia
mal vlastne žalovaný uznať a akým spôsobom.

39. Žalobca v podanom odvolaní tiež spochybnil správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom,
že nepreukázal vznik škody v žalovanej výške. Žalobca argumentoval, že faktúru vystavenú tretím
subjektom za opravy poškodení skutočne uhradil. Doplnil, že samotný žalovaný rozporoval túto
skutočnosť až počas súdneho pojednávania, predtým faktúru vystavenú spoločnosťou BelMaS, s.r.o. a

jej uhradenie nerozporoval. Ďalej v odvolaní uviedol, že žalobca predmetnú faktúru vedie v účtovníctve a
spoločnosti BelMaS s. r. o. dňa 21.03.2022 uhradil sumu vo výške 10.000,- Eur a dňa 28.04.2022 sumu
vo výške 2.019,23 Eur., t.j. celkom 12.019,23 Eur. Za účelom potvrdenia preukázania tejto skutočnosti
žalobca k odvolaniu pripojil Knihu záväzkov žalobcu podľa stavu ku dňu 12. 07. 2023.

40. Z obsahu spisu vyplýva, že spoločnosť BelMaS, s.r.o. ako dodávateľ vystavila žalobcovi ako
odberateľovi faktúru č. 20220005 dňa 10.03.2022 s dátumom splatnosti dňa 24.03.2022 znejúcu na
sumu 12.019,23 Eur s označením predmetu plnenia stavebné práce v Diakovej - oprava ciest.41. Žalovaný na pojednávaní dňa 25. 05. 2023 namietal, že v celom súdnom spise nie doklad o tom,
že faktúra bola uhradená.

42. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ žalobca až v odvolaní
tvrdil, že faktúru spoločnosti BelMaS, s.r.o. č. 20220005 zo dňa 10.03.2022 s dátumom splatnosti dňa
24.03.2022 znejúcu na sumu 12.019,23 Eur uhradil dňa 21.03.2022 sumou vo výške 10.000,- Eur a dňa
28.04.2022 sumu vo výške 2.019,23 Eur a za účelom preukázania svojich tvrdení predložil v odvolacom
konaní Knihu záväzkov žalobcu podľa stavu ku dňu 12. 07. 2023, jedná sa o prostriedky procesného

útoku, ktoré žalobca uviedol až v podanom odvolaní, a preto odvolací súd uvádza, že tieto nebolo možné
v odvolacom konaní použiť (§ 366 CSP), pretože sa jedná o tzv. neprípustné novoty. Odvolací súd
je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov ak dokazovanie
zopakuje alebo doplní. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok
uvedených v § 366 CSP. Odvolací súd je počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité len vtedy, ak sa týkajú procesných

podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní
došlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutievovecialeboichodvolateľbezsvojej
viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žiadne takéto okolnosti odvolateľ netvrdil
a ani nevyplývajú z obsahu spisu, preto prostriedky procesného útoku medzi ktoré patria aj skutkové
tvrdeniaanávrhynavykonaniedôkazov(§149CSP),ktoréžalobcaneuplatnilvkonanípredsúdomprvej

inštancie,nebolomožnévodvolacomkonaníuplatniťajednalosaotzv.neprípustnénovotytak,akonato
správne poukázal v odvolacom konaní aj žalovaný. Čiastočné úhrady mal žalobca podľa svojich tvrdení
realizovaťvroku2022,poslednépojednávanievovecibolouskutočnenédňa25.05.2023,naktorombol
vyhlásené napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom súčasťou odvolania žalobcu nie je žiadne
vysvetlenie, prečo žalobca tieto skutkové tvrdenia alebo prípadne dôkazy na ich preukázanie vzhľadom

na procesnú obranu žalovaného o nepreukázaní úhrady spornej faktúry nepredložil už v konaní pred
súdom prvej inštancie. Odvolací súd už len pre úplnosť poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ žalobca za
účelom preukázania úhrady sumy 12.019,23 Eur spoločnosti BelMaS s.r.o. predložil v odvolacom konaní
knihu záväzkov žalobcu, jedná sa o listinný dôkazný prostriedok vyprodukovaný samotným žalobcom,
a teda sa nejedná o listinný dôkazný prostriedok objektívnej povahy preukazujúci úbytok v majetkovej

sfére žalobcu, takýmto dôkazným prostriedkom by mohol byť napr. výpis z účtu žalobcu, prípadne
potvrdenie o úhrade vystavené zo strany spoločnosti BelMaS s.r.o. Odvolací súd preto konštatuje, že
v podanom odvolaní sa žalobcovi nepodarilo spochybniť ani záver súdu prvej inštancie, že žalobca v
konaní nepreukázal vznik škody na strane žalobcu v sume 12.019,23 Eur.

43. Neušlo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že žalobca v podanom odvolaní žiadnym spôsobom
nespochybnil záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal opravu nedostatkov zavinených
žalovaným tretím subjektom, teda príčinnú súvislosti medzi vznikom škody a porušením konkrétnej
povinnosti zo strany žalovaného. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú
otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Následným právnym posúdením je

vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou tejto ujmy) má byť
príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam
otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada požadovaná a medzi konkrétnou ujmou
poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu sa potom zisťuje príčinná súvislosť. Pritom
je rozhodujúce sa zaoberať práve vecnou súvislosťou príčiny a následku, pričom pri posudzovaní vecnej

súvislosti môžu napomôcť aj časové súvislosti (R 21/1992). Odvolací súd k tomu dopĺňa, že žalobca
v celom priebehu neprodukoval žiadne také skutkové tvrdenia, ktoré by bolo možné preskúmať na
podklade predložených listinných dôkazných prostriedkov o tom, že práce, ktoré vykonal tretí subjekt,
sú skutočne práce, ktoré boli vykonané v príčinnej súvislosti s opravou nedostatkov, resp. poškodení,
ktorých vznik mal zaviniť žalovaný porušením svojej povinnosti. V konaní absentuje zo strany žalobcu

vôbec popis toho, aké konkrétne náklady na aké konkrétne práce bolo nutné vynaložiť na vrátenie diela
do stavu pred jeho poškodením. Takéto komplexné a časovo na seba nadväzujúce skutkové tvrdenia
žalobca v celom priebehu konania neuviedol.

44. Odvolací súd preto na tomto mieste pripomína, že povinnosťou žalobcu v konaní o náhradu škody

bolo preukázať kumulatívnu prítomnosť všetkých atribútov vzniku nároku žalobcu na náhradu škody,
keď nepreukázanie čo i len jedného znamená, že žalobca nemohol byť v konaní o žalobe na náhradu
škody úspešný. Pokiaľ sa žalobcovi v podanom odvolaní nepodarilo presvedčiť odvolací súd o tom,
že je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že žalobca nešpecifikoval konkrétne poškodenie (škodu)a ani nepreukázal úbytok na majetku, t.j. konkrétnu výšku škody, a to v príčinnej súvislosti s konkrétnym
(ne)konaním žalovaného, už v tejto fáze odvolacieho prieskumu bolo možné prijať záver, že záver
súdu prvej inštancie, na ktorom založil napadnuté rozhodnutie, a to že v konaní žalobca nepreukázal

vznik zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka, je nutné považovať
za správny. Žiadna ďalšia odvolacia argumentácia žalobcu už nemohla zvrátiť výsledok odvolacieho
prieskumu vo vzťahu k správnosti tohto záveru a to vrátane odvolacej argumentácie žalobcu vo vzťahu
k (ne)preukázaniu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným.

45. Odvolací súd sa potom už len pre úplnosť vysporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu
vzťahujúcimi sa na porušenie povinnosti žalovaného.

46. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že obe strany sporu za rozhodujúci moment pre prevzatie
vzniku zodpovednosti za škodu na diele považovali moment odovzdania a prevzatia diela. Súd prvej
inštancie založil svoje rozhodnutie okrem iného aj na závere, že zo skutočností uvedených v stavebnom

denníku nesporne vyplýva, že žalobca prevzal dokončené dielo podľa svojich požiadaviek a podľa
požiadaviek investora, t.j. bez vád a že dielo je v užívaní nových vlastníkov. Zdôraznil, že medzi stranami
nebola stanovená forma protokolu a v tomto smere nemožno aplikovať striktný formalizmus, keďže
samotný žalobca potvrdil v stavebnom denníku ukončenie a prevzatie diela. Súd prvej inštancie tiež
poukázal na to, že v rozsudku prijatom v konaní vedeným týmto súdom pod sp. zn. 18Cb/39/2022,

z ktorého bola vzájomná žaloba žalobcu vylúčená na samostatné konanie, bolo rovnako skonštatované
ukončenie a odovzdanie diela, čo súd prvej inštancie zohľadnil aj v tomto konaní s odôvodnením, že
nezistil iné skutočnosti, ktoré by vyvrátili už vyslovený záver v konaní, z ktorého bola vylúčená táto
vzájomná žaloba na samostatné konanie.

47. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď v odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázal na toto konanie, nakoľko v tomto konaní súd prvej inštancie nepripustil dôležitý
dôkaz na pojednávaní, a to zmluvou o dielo. V článku 4 bod 4. 7 zmluvy o dielo je uvedené, že
preberací protokol má byť podpísaný obidvoma zmluvnými stranami. Dôležitou skutočnosťou preto je,
že v zmysle zmluvy o dielo mal byť preberací protokol podpísaný obidvoma zmluvnými stranami. Na

stavebnom denníku absentuje podpis žalovaného. Stavebný denník ani podpis na ňom nemôže nahradiť
písomný preberací protokol, ktorý má byť podpísaný obidvoma zmluvnými stranami. Zmluvné strany
majú vzájomne odsúhlasený stavebný denník iba zo strany stavebného dozoru B. C. A., ktorý skutočne
dňa 30. 06. 2021 potvrdil ukončenie stavebných prác na diele skôr, ako sa na diele objavili značné
a viditeľné poškodenia, ktoré sú viditeľné na fotografických snímkach tvoriacich súčasť súdneho spisu.

Súd prvej inštancie túto skutočnosť podľa žalobcu pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy a na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci.

48. Vo vzťahu k tejto odvolacej argumentácii odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že strany

sa v článku č. 4 bod. 4.7 zmluvy o dielo dohodli, že na účely tejto zmluvy o dielo sa dielo považuje
za riadne ukončené a odovzdané dňom podpisu preberacieho protokolu stavby bez akýchkoľvek vád
a nedorobkov obidvoma zmluvnými stranami. Strany tak v tomto ustanovení prejavili svoju vôľu v rámci
zachovania právnej istoty v ich vzťahoch z tejto zmluvy spísať deklaratórny zápis preukazujúci riadne
vykonanie, odovzdanie a prevzatie diela, teda o tom, že žalovaný ako zhotoviteľ dielo odovzdal a

žalobca dielo prevzal (bez vád). To však neznamená, že pokiaľ takýto zápis nepodpíše zhotoviteľ,
ktorým je v tomto prípade žalovaný, je tým spochybnené písomné potvrdenie objednávateľa, v tomto
prípade žalobcu, že tento dielo prevzal bez vád. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že sa
nejedná o dvojstranný právny úkon ako je to napr. pri dvojstranných zmluvách, kde sú pre ich platné
uzavretie potrebné zhodné prejavy vôle oboch zmluvných strán napríklad v podobe pripojenia podpisu

na ich písomnom vyhotovení na znak súhlasu s ich obsahom. Z charakteru protokolu o odovzdaní a
prevzatí diela vyplýva, že zhotoviteľ v ňom potvrdzuje odovzdanie diela objednávateľovi a objednávateľ
v ňom potvrdzuje prevzatie diela v určitom stave od zhotoviteľa, teda každý z nich deklaruje svojím
podpisom iné skutočnosti. Žalobca v danom prípade prehliada, že osoba konajúca za žalobcu podpisom
v stavebnom denníku potvrdila, že dielo - príprava pre spevnené konštrukčné vrstvy cestného telesa

bolo dňa 30. 06. 2021 ukončené a odovzdané a žalobca sa v tomto konaní na tento zápis odvoláva ako
na pravdivé deklarovanie uvedených skutočností. Žalobca tento zápis nijakým spôsobom nespochybnil,
jeho nedostatky vidí v tom, že k tomuto zápisu nepripojil svoj podpis žalovaný, avšak nepripojenie
jeho podpisu ani podľa odvolacieho súdu nič nemôže zmeniť na tom, že samotný žalobca potvrdilvykonanie a odovzdanie diela bez konštatácie vád a nedorobkov a potom nemôže namietať, že dielo
neprevzal, keď túto skutočnosť potvrdila osoba oprávnená konať v jeho mene. Celkom iná situácia
by bola vtedy, ak by na preberacom protokole absentoval podpis za objednávateľa ako preberajúcej

osoby, čo však nie je tento prípad. Žalobca aj v podanom odvolaní potvrdil, že jeho stavebný dozor B.
C. A. skutočne dňa 30. 06. 2021 potvrdil ukončenie diela k spokojnosti žalobcu, keď správne v tejto
súvislosti súd prvej inštancie upriamil pozornosť aj na skutočnosť, žalobca nerozporoval, že dielo je už
v užívaní nových vlastníkov. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukázal aj na to, že pri obsahovo
totožnej inej zmluve o dielo bol medzi stranami podpísaný odovzdávací a preberací protokol, zároveň

nespochybnil záver súdu prvej inštancie o tom, že strany si v zmluve o dielo nedohodli osobitnú formu
preberacieho protokolu a ani netvrdil, že by sa malo jednať o obchodnú prax v podobe konkrétnej formy
protokolárneho odovzdania diela. Preto aj prejav vôle žalobcu zachytený v písomnej forme opatrený
jeho podpisom (osobou konajúcou za žalobcu) v stavebnom denníku o ukončení diela bez vád postačuje
v konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu pre záver o zachovaní podmienky písomného
potvrdenia (písomného protokolu) o prevzatí riadne vykonaného diela bez ohľadu na znenie § 46d

zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona upravujúceho stavebný denník. Tento záver odvolacieho
súdu umocňuje aj skutočnosť, že nebolo povinnosťou žalobcu resp. osoby konajúcej za žalobcu takéto
potvrdenie podpísať, pokiaľ nezodpovedalo deklarovanej skutočnosti. Ani odvolaciu argumentáciu
žalobcu, že dielo nie je možné považovať za riadne ukončené a odovzdané dňom podpisu preberacieho
protokolu stavby bez akýchkoľvek vád a nedorobkov obidvoma zmluvnými stranami v zmysle článku č.

4 bod. 4.7 zmluvy o dielo a žalovaný tak naďalej zodpovedá za poškodenie diela, nepovažuje vzhľadom
na okolnosti súdenej veci za správnu.

49. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tou odvolacou námietkou žalobcu, podľa ktorej si rozhodnutie súdu
prvej inštancie a jeho závery navzájom odporujú, keď súd prvej inštancie na strane jednej konštatoval,

že medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný už mal dielo odovzdané dňom 30.06.2021 aj keď
nie formálne cez preberací a odovzdávací protokol a zároveň súd prvej inštancie uviedol, že nikde
nie je stanovená forma protokolu ani možnosť aplikovať striktný formalizmus, keď žalobca potvrdil v
stavebnom denníku ukončenie a prevzatie diela. Žalobca takéto odôvodnenie považoval za v rozpore
s princípmi práva na spravodlivý súdny proces, keď odôvodnenie súdu prvej inštancie si má v tejto

časti navzájom odporovať, čo žalobca považuje za neprijateľné, v rozpore s jeho právom na spravodlivé
súdne konanie. Odvolací súd k tomu uvádza, že súd prvej inštancie na viacerých miestach napadnutého
rozhodnutia jasne vyjadril svoj názor, že aj keď nie je súčasťou spisového materiálu osobitný listinný
dokument s názvom preberací a odovzdávací protokol, zároveň poukázal na to, že strany si medzi sebou
neustanoviliosobitnúformutakéhotoprotokolu,apretopokiaľžalobca,resp.natentoúkonnímpoverená

osoba, potvrdil v stavebnom denníku ukončenie a prevzatie diela bez vád, takéto potvrdenie o ukončení
a prevzatí diela v stavebnom denníku je možné považovať za súladné s článkom 4.7 Zmluvy o dielo.
Odôvodnenie súdu prvej inštancie preto neobsahuje vnútorné rozpory, je konzistentné, a preto sa s touto
odvolaciu námietku žalobcu odvolací súd nestotožnil.

50. Súčasťou spisového materiálu je i rozsudok Okresného súdu Žilina v konaní sp. zn.
18Cb/39/2022-112 zo dňa 2. júna 2022, z ktorého vyplýva, že strany tohto konania v ňom vystupovali
v opačnom procesnom postavení. Spoločnosť J a J, s.r.o. si ako žalobca uplatnila voči spoločnosti IBV
Diakova s.r.o. ako žalovanému nárok na zaplatenie sumy 7281,26 Eur s príslušenstvom predstavujúcu
neuhradenú cenu vykonaného diela. Z obsahu tohto súdneho rozhodnutia vyplýva, že súd sa

v tomto súdnom konaní za účelom posúdenia uplatneného nároku žalobcu zaoberal otázku ukončenia
o odovzdania diela v zmysle § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom dospel k záveru, že žalobca
vykonal dielo dňa 30.06.2021, odovzdal ho a ukončil podľa požiadaviek žalovaného, čo potvrdil stavebný
dozor žalovaného zápisom v stavebnom denníku (ods. 28, 29). Súčasťou spisového materiálu je
i rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/95/2022 zo dňa 30. 03. 2023, ktorým odvolací súd

konajúci o odvolaní žalovaného rozsudok Okresného súdu Žilina v konaní sp. zn. 18Cb/39/2022-112 zo
dňa 2. júna 2022 ako vecne správny potvrdil. Z obsahu konštatovaných súdnych rozhodnutí vyplýva, že
do tohto súdneho konania nebola ako listinný dôkazný prostriedok predložená zmluva o dielo.

51. Podľa názoru odvolacieho súdu správne postupoval súd prvej inštancie, keď sa na účely

tohto súdneho konania zaoberal aj výsledkami konania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn.
18Cb/39/2022. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že súd prvej inštancie v danom
prípade považoval rozhodnutia súdov prijaté v konaní vedenom pod sp. zn. 18Cb/39/2022 za záväzné
pre posúdenie daného prípadu. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštanciev súdenej veci poukázal na záver vyslovený súdmi v inom súdnom konaní vedenom medzi stranami
na podklade totožnej zmluvy o dielo, že dielo bolo zo strany žalovaného riadne vykonané a vzniklo
mu tak právo na zaplatenie ceny diela. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že v súdenej veci

došlo k vyčleneniu vzájomnej žaloby žalobcu na samostatné konanie práve z tohto konania. Jedná sa
o argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorou súd prvého stupňa zdôraznil správnosť svojho rozhodnutia
v rámci svojej povinnosti dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé. Súd prvej inštancie sa
však neobmedzil len na poukázanie na svoje závery prijaté v inom súdnom konaní, ale uviedol aj svoje
skutkové zistenia a závery vo vzťahu k posúdeniu otázky riadneho vykonania diela zo strany žalovaného

v súvislosti s povinnosťou žalovaného zabezpečiť dielo pred poškodením.

52. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že pre súdy je výrok právoplatného
súdneho rozhodnutia v iných ako statusových veciach záväzný len vtedy, ak vo výroku právoplatne rieši
otázku medzi rovnakými stranami, ktorej vyriešenie ako otázky predbežnej je nevyhnutné pre správne
posúdenie inej ich veci (§ 228 CSP). Riešenie otázky, ktorá nebola priamo predmetom sporu medzi

stranami konania v inom súdnom konaní a preto o nej iný súd v inej veci nerozhodoval priamo vo
výroku, len sa s ňou ako otázkou predbežnou vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, pre súd
prvej inštancie záväzná nebola (§ 218 ods. 1, 228 ods. 1 CSP). V konaní Okresného súdu Žilina sp.
zn. 18Cb/39/2022 súd konajúci vo veci pre potreby posúdenia žaloby o zaplatenie ceny diela posúdil
ako otázku predbežnú, či bolo dielo vykonané riadne a preto vyriešenie tejto otázky pre posudzovaný

prípad záväzné nie je. Odvolací súd však zároveň pripomína, že stabilitu práva, právnu istotu jednotlivca
a v konečnom dôsledku tiež mieru dôvery občanov v právo a v inštitúcie právneho štátu ako takého
ovplyvňuje aj to, akým spôsobom orgány aplikujúce právo, teda predovšetkým súdy, ktorých základnou
úlohou je poskytovať ochranu právam, pristupujú k výkladu právnych noriem, zmluvných ustanovení
a k rozhodovaniu sporov. Princíp predvídateľnosti rozhodovania v podstate znamená, že účastníci

právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že súdne orgány budú skutkovo a právne v porovnateľných
prípadoch rozhodovať rovnako. Iba takýto postup totiž rešpektuje právnu istotu a nie je možné opomínať
to, že dôsledné dodržiavanie tohto princípu sa významne pozitívne prejavuje i v rámci celkového
nazerania spoločnosti na význam a rolu práva. Predvídateľnosť súdneho rozhodovania patrí rovnako
medzi základné zásady spravodlivého procesu, takže porušenie princípu predvídateľnosti súdneho

rozhodovania a ochrany legitímneho očakávania účastníkov predstavuje porušenie práva na spravodlivý
proces, ktoré predstavuje ústavne chránené právo strany sporu.

53. Ani z pohľadu odvolacieho súdu nebolo možné v posudzovanom prípade prehliadnuť, že v danom
prípade sú v zásade posudzované tie isté sporné otázky dokonca medzi tými istými sporovými stranami

z rovnakého zmluvného vzťahu, ktoré boli zodpovedané aj v konaní vedenom pod sp. zn. 18Cb/39/2022.
Bolo potom povinnosťou súdu prvej inštancie a aj odvolacieho súdu zobrať do úvahy prípadné legitímne
očakávania strán sporu oboch konaní, že rovnaká otázka riadneho ukončenia diela bude v oboch
súdnych konaniach posúdená rovnako, keď dôvera občanov v právo je podmienená aj požiadavkou na
celkovú harmóniu súdnych rozhodnutí. Vzhľadom k princípu predvídateľnosti súdneho rozhodovania je

spravidla neprípustné, aby súdy rozhodovali inak o skutkovo či právne totožných otázkach, aj keď tieto
otázky posudzujú ako otázky predbežné. Pokiaľ aj skôr prebiehajúce konanie pred súdom prvej inštancie
pod sp. zn. 18Cb/39/2022 medzi rovnakými stranami nevyriešilo spornú otázku ukončenia a odovzdania
diela záväzne, nepochybne založilo legitímne očakávania strán tohto konania (najmä žalovaného), že
rovnaké otázky budú v tomto konaní zodpovedané rovnakým spôsobom. Súdy by totiž mali skutkovo

a právne v porovnateľných prípadoch rozhodovať v zásade rovnako, okrem prípadu, ak nesvedčí pre
iný postup dôležitý dôvod.

54. Pokiaľ potom žalobca namietal, že prihliadnutiu na závery iného súdneho konania vedeného medzi
stranami pod sp. zn. 18Cb/39/2022 o žalobe o zaplatenie ceny diela, bránila skutočnosť, že v tomto

konaní nebola ako listinný dôkaz vykonaná zmluva o dielo, kde bolo určené, ako sa má dielo odovzdať,
súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že otázka ukončenia a odovzdania
diela bola vyriešená v inom konaní, čo súd prvej inštancie zohľadnil aj v tomto konaní, keďže „neboli
zistené iné skutočnosti, ktoré by vyvrátili už vyslovený záver.“ Pokiaľ potom súd prvej inštancie za
účelom zdôraznenia správnosti ním prijatého rozhodnutia takýmto spôsobom odkázal na závery súdov

v konaní vedeným pred týmto súdom pod sp. zn. 18Cb/39/2022, ktorých správnosť v tomto konaní
vysloviliodvolacísúd,azároveňuviedolvlastnúargumentáciuvovzťahukukončeniuaodovzdaniudiela
zohľadniac aj samotnú zmluvu o dielo, ktorá už bola do tohto konania predložená, takýto postup súduprvej inštancie je v súlade s princípom predvídateľnosti súdneho rozhodovania a ochrany legitímnych
očakávaní účastníkov tohto konania.

55. Z tohto dôvodu odvolací súd vyhodnocuje argumentáciu žalovaného o nesprávnom procesnom
postupe súdu prvej inštancie v podobe odkázania na iné súdne konane v podanom odvolaní ako
neopodstatnenú.

56. Žalobca v podanom odvolaní tiež poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie nezohľadnil článok

20 bod 20.16 zmluvy o dielo, podľa ktorého aj po skončení zhotovovania diela podľa zmluvy sa zhotoviteľ
zaväzuje poskytnúť objednávateľovi požadovanú súčinnosť tak, aby objednávateľovi nevznikli škody a
ďalší priebeh zhotovovania diela nebol žiadnym spôsobom dotknutý a/alebo znemožnený. V opačnom
prípade zhotoviteľ zodpovedá objednávateľovi za škodu, ktorá mu tým vznikla. Žalobca vytýkal súdu
prvej inštancie, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesprávne posúdil skutkový stav
a priam až ignoroval vo svojom rozhodnutí článok 20 bod 20.16 Zmluvy.

57. K tejto odvolacej námietke žalobcu odvolací súd dáva opätovne do pozornosti, že bolo povinnosťou
žalobcu skutkovo vymedziť, z akých konkrétnych skutkových okolností vyvodzuje ním uplatnený nárok.
Odvolací súd v tomto smere opätovne pripomína, že žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný
porušil svoju zmluvnú povinnosť tým, že dielo malo vady a žalovaný umožnil tretím subjektom vjazd

na cestné teleso, čím došlo k jeho poškodeniu. Samotný žalobca neuviedol ako rozhodujúcu skutkovú
okolnosť, že žalovaný mu neposkytol požadovanú súčinnosť, ktorá mala prípadne spočívať v tom, že
ho žalobca požiadal o to, aby zabránil tretím osobám vo vstupe na dielo resp. zabezpečiť stavbu pred
poškodením, aby žalobcovi nevznikla škoda, keď v tomto prípade úplne absentujú skutkové tvrdenia
žalobcu o tom, či údajné poškodenie malo vzniknúť ešte pred dátumom odoslania emailu 09. 07. 2021,

v ktorom stavebný dozor žalobcu požiadal žalovaného o to, aby „firma JaJ je potrebné zabezpečiť,
aby nedošlo k poškodeniu – zakázať vstup pre všetkých !!!“, alebo poškodenie malo vzniknúť až po
tomto dátume. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca do konania predložil fotografie, ktoré mali podľa
jeho presvedčenia preukazovať poškodenia diela, avšak nebolo sporné, že sa jednalo o fotografie, na
podklade ktorých p. A. adresoval žalovanému email z 09. 07. 2021 a na základe logickej úvahy mali

zachytávať poškodenie pred odoslaním emailu, ktorým bol žalovaný požiadaný o zabránenie vstupu
ťažkých mechanizmov na dielo. Opätovne vytýka odvolateľ súdu prvej inštancie niečo, čo sám ako
žalobca tohto konania zapríčinil, a to že jednoznačným spôsobom v časových súvislostiach nevymedzil,
kedy a aká mu mala vzniknúť škoda a v súvislosti s akým porušením povinnosti žalovaného a pokiaľ
potom žalobca odkázal na viaceré zmluvné ustanovenia resp. viaceré škodové konania, žiadnym

spôsobom nevymedzil, aká škoda mu vznikla práve v súvislosti s tým ktorým škodovým konaním
žalovaného. Nemôže potom žalobca vytýkať súdu prvej inštancie, že ignoroval zmluvné ustanovenia,
keď žalobca v celom priebehu konania jednoznačne neuviedol, že od žalovaného žiada náhradu
poškodení spôsobených na diele, ktoré vznikli v nejakom konkrétnom čase ako následok konkrétneho
porušenia či už povinnosti žalobcu vykonať dielo riadne, povinnosti zabrániť vstupu osôb do ukončenia

diela, alebo povinnosti na výzvu žalobcu zabrániť vstupu tretích osôb na dielo. Potom nebolo zo
strany odvolacieho súdu ani zrejmé, aké skutkové okolnosti prezentované žalobcom mali zakladať
aplikáciu článku 20 bod 20.16 Zmluvy o dielo na posudzovaný prípad. Žalobca totiž v celom priebehu
konaniatvrdil,žebolopovinnosťoužalovanéhozabezpečiťstavbu,keďžedieloneboloriadneodovzdané
žalobcovi v zmysle Zmluvy o dielo a na druhej strane potom v odvolaní poukazuje na to, že porušením

zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného malo byť porušenie jeho zmluvnej povinnosti v zmysle
článku 20 bod 20.16 Zmluvy, a teda porušenie povinností žalovaného malo spočívať v neposkytnutí
požadovanej súčinnosti, avšak žiadne skutkové tvrdenia zakladajúce potrebu aplikácie tohto článku
Zmluvy o dielo v konaní netvrdil, keď netvrdil, akú konkrétnu súčinnosť od žalovaného požadoval, že
žalovaný mu ju neposkytol a že v príčinnej súvislosti (aj s vymedzením konkrétnych časových súvislostí)

s porušením tejto povinnosti došlo k vzniku konkrétnej škody, v tomto smere je odvolací súd opätovne
nútený poukázať na nedostatok relevantných skutkových tvrdení zdôrazňujúc, že súd prvej inštancie ani
nemohol vykonať dokazovanie a následné právne posúdenie prípadu na základe vlastných domnienok,
mohol vychádzať len zo skutkových tvrdení žalobcu.

58. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukázal aj na článok 16 bod 16.1 zmluvy o dielo, podľa ktorého
zhotoviteľ je povinný nahradiť objednávateľovi škodu, ktorá bola objednávateľovi spôsobená v súvislosti
s vykonaním diela ako aj náklady, ktoré objednávateľ preukázateľne vynaložil na náhradu škody, ktorá
vznikla tretej osobe v súvislosti s vykonaním diela, z čoho vyvodzoval, že bolo povinnosťou žalovanéhonahradiť škodu vzniknutú žalobcovi ako objednávateľovi, aj keď opravy poškodenia diela vykonal tretí
subjekt, odvolací súd konštatuje, že skutkové okolnosti súdenej veci nezakladajú možnosť aplikácie
článku 16 bod 16.1 zmluvy o dielo, keď žalobca v konaní ani len netvrdil, že v prípade žalobou uplatnenej

škody sa jedná o škodu, ktorá vznikla tretej osobe v súvislosti s vykonaním diela žalovaným.

59. Odvolací súd preto uzatvára, že žalobcovi sa v podanom odvolaní nepodarilo spochybniť správnosť
záveru súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti
zo strany žalovaného, ktoré by zakladalo jeho zodpovednosť za žalovanú škodu.

60. Odvolací súd je potom toho názoru, že žalobca nepreukázal zodpovednosť žalovaného za tvrdenú
škodu, keďže nepreukázal porušenie povinnosti zo strany žalovaného ani príčinnú súvislosť medzi
porušením povinností a vznikom škody a ani vznik škody ako takej a v tomto smere žalobca neuniesol
predovšetkým bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno, ako to správne konštatoval aj súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie nemal zohľadniť, že

zmluva o dielo neurčovala, že opravu poškodenia musí vykonať žalovaný a teda žalobca si mohol dať
poškodenia opraviť tretím subjektom, na takomto závere nosné dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani nespočívali.

61. Z obsahu napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že na základe tvrdení žalobcu o vadách diela

reklamovaných žalobcom v emaile z 09.07.2021 podľa súdu prvej inštancie v súdenej veci prichádzalo
do úvahy skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe právne posúdiť aj ako nárok žalobcu z titulu vád diela.

62. Súd prvej inštancie v reakcii na námietku žalovaného, že žalobca u neho nikdy dielo nereklamoval,

vykonal dokazovanie emailom zo dňa 09. 07. 2021 a dospel k záveru, že tomuto mailu od p. A.,
adresovaný žalovanému, predchádzal mail od účtovníčky žalovaného dňa 09.07.2021 o 7.37, z ktorého
vyplýva konštatovanie, že je zničené cestné teleso firmou BelMaS, s.r.o. Podľa zistení súdu prvej
inštancie žalovaný najprv oznámil žalobcovi poškodenie cestného telesa spoločnosťou BelMaS, s.r.o. a
následnenatomailomo8.41hod.odpovedalp.A.žalovanému.Tedazjavneideokomunikáciuvyvolanú

zo strany žalovaného. Podľa čl. 8., bod 8.3 zmluvy o dielo nevyplýva pre p. A. oprávnenie reklamovať
vady. Z daného mailu zároveň nevyplýva žiadny nárok v zmysle reklamácie, nevyplýva z neho ani to,
že by žalobca vyzýval žalovaného na odstránenie vád a taktiež z neho nevyplýva ani riadne označenie
vád resp. ich riadna špecifikácia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania
nie je zrejmé, kedy presne malo dôjsť k vzniku vád a ak skutočne vznikli, či boli počas výkonu diela,

po odovzdaní diela, či vznikli v dôsledku zavinenia žalovaného, a teda nebolo zrejmé, či žalovaný
skutočne zodpovedá za prípadné vzniknuté vady, žalobca žiadnym spôsobom počas celého konania
nešpecifikoval konkrétne vady. Z ničoho nevyplýva ani to, že by bola zo strany žalobcu k žalovanému
adresovaná výzva na odstránenie vád, a teda žalovanému ani nebola daná možnosť na ich odstránenie.

63. Podľa odvolacích tvrdení žalobcu z emailu zo dňa 09.07.2021, konkrétne zo slovného vyjadrenia
„cestné teleso nespevnené konštrukčné vrstvy majú byť zhutnené“, jasne vyplývajú reklamované vady
diela. Podľa žalobcu z predmetného emailu vyplýva, že stavebný dozor zreteľne určil a špecifikoval
poškodenie, t.j. cestné teleso nespevnené, konštrukčné vrstvy majú byť zhutnené.

64. Z obsahu spisu vyplýva, že v emaile z 09.07.2021 zo strany p. A. adresovaného žalovanému sa
uvádza „cestné teleso nespevnené konštrukčné vrstvy majú byť zhutnené“.

65. Z ustanovení § 562 ods. 2 v spojení s § 428 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že súd
nemôže priznať objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného

odkladu po tom, čo ich zistí a zhotoviteľ to namietne v súdnom konaní. Súčasne v zmysle § 560 ods.
1 Obchodného zákonníka platí, že dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému
v zmluve.

66. Aj podľa odvolacieho súdu z konštatovania, že „cestné teleso nespevnené konštrukčné vrstvy majú

byťzhutnené“,niejemožnévyvodiť,žetýmtospôsobombolizostranyžalobcužalovanémureklamované
konkrétne vady diela, keďže tu absentuje porovnanie toho, aký mal byť výsledok podľa zmluvy o dielo
(§ 560 ods. 1 Obchodného zákonníka) a prečo potom žalovaným dodaný výsledok jeho činnosti zmluve
o dielo nezodpovedá. Samotné konštatovanie, že cestné teleso, nespevnené konštrukčné vrstvy majúbyť zhutnené, nemá žiadnu výpovednú hodnotu ohľadom skutočnosti, aké dielo mal žalovaný podľa
zmluvy o dielo dodať a prečo potom ním vykonané dielo nezodpovedá zmluve o dielo, žiadne takéto
porovnanie z tohto konštatovania nevyplýva a nevyplýva ani z iných tvrdení žalobcu. Aj odvolací súd

je potom toho názoru, že žalobca v konaní žiadne vady diela nešpecifikoval a ani nepreukázal ich
riadnu reklamáciu. Správne súd prvej inštancie potom poukázal na to, že pokiaľ si žalobca uplatňuje
nároky z vád diela, musí byť tento prejav určitý a zrozumiteľný, a teda musí byť preukázané, že vady
diela existujú. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne tento email nevyhodnotil ako
reklamáciu prípadne výzvu na odstránenie nejakého konkrétneho nedostatku.

67. Neprípustnou novotou je odvolacie tvrdenie žalobcu o tom, že email zo dňa 09.07.2021 vyvolal
žalobca, a preto záver súdu prvej inštancie, že mail od p. A. adresovaný žalovanému predchádzal mail
od žalovaného dňa 09.07.2021 o 7:37 hod, je nesprávny. Pri emailoch je to vždy tak ako pri ich tlačení,
že prvý email vyvolaný je vždy prvý v poradí a nie nelogicky ako druhý, resp. uvedený nižšie ako prvý sa
vždy zobrazí pôvodný email a pod ním sú odpovede na prvý vyvolaný email tak, ako je to v tomto prípade

a k nesprávnemu záveru mohol súd prvej inštancie zaviesť aj možný zmenený čas odoslania emailu
žalovaného, iné časové pásmo, čo je možné nastaviť pri odoslaní. Žiadne takéto tvrdenia zo strany
žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie produkované neboli, aj keď z hľadiska času existencie
týchto okolností ich mal a mohol uplatniť žalobca už pred súdom prvej inštancie. Z toho dôvodu odvolací
súd na tieto tvrdenia neprihliadol, keďže ich v odvolacom konaní nebolo možné použiť (§ 366 CSP).

Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že z tejto argumentácie žalobcu v podanom odvolaní žiadnym spôsobom
nevyplýva, akým spôsobom by tieto zistenia mohli zvrátiť posúdenie prípadu v prospech žalobcu.

68. V podanom odvolaní žalobca namietal aj to, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch svedkov
stavebného dozoru B. C. A., ktorého výsluch bol v tomto konaní podstatný, nakoľko on by mohlo potvrdiť

tvrdenia žalobcu a nebol vypočutý ani D. E., konateľ spoločnosti BelMaS s.r.o., ktorého spoločnosť
vykonávala opravy po žalovanom, podľa námietok žalobcu súd prvej inštancie v zmysle uvedeného
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a došlo tak k porušeniu
práva žalobcu na spravodlivý proces.

69. Odvolací súd k tomu uvádza, že v odvolacej argumentácii žalobcu absentuje vysvetlenie, z
akého dôvodu bol výsluch týchto osôb podstatný pre správne posúdenie veci, keďže žalobca ani v
podanomodvolaníneuviedol,akékonkrétneskutočnosti,ktorénebolipreukázanéprostredníctvominých
dôkazných prostriedkov, mali tieto osoby preukázať. Inými slovami žalobca v podanom odvolaní súdu
žiadnym spôsobom nevysvetlil, z akých dôvodov je možné sa domnievať, že výsluchy týchto osôb sú

spôsobilé zvrátiť výsledky dokazovania v prospech žalobcu, teda aké pre posúdenie prípadu významné
skutočnosti by tieto osoby svojím výsluchom vedeli preukázať, keď navyše výsledok tohto súdneho
konania je založený práve na tom, že žalobca si v podstatnej miere nesplnil svoju procesnú povinnosť
tvrdiť právne významné skutočnosti.

70. Sumarizujúc odvolaciu argumentáciu žalobcu preto odvolací súd záverom zdôrazňuje, že žalobca
v podanom odvolaní namieta jednotlivé čiastkové závery súdu prvej inštancie, avšak abstrahuje od
podstaty zamietavého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému nároku, ktoré je
založené na tom, že pre absenciu podstatných skutkových tvrdení a na podklade výsledkov vykonaného
dokazovania nebolo možné zo strany súdu prvého stupňa dospieť k záveru o vzniku nároku žalobcu

z vád diela alebo o vzniku nároku na náhradu škody proti žalovanému. Aby bol žalobca v tomto
spore úspešný, nestačilo poukázať len to, že dielo má poškodenia, že adresoval žalovanému email
zo dňa 09. 07. 2021 a spoločnosť BelMaS, s.r.o. mu vystavila faktúru za odstránenie poškodení,
ktoré ani nešpecifikoval, pre jeho úspech v spore bolo potrebné vzhľadom na ním uplatnený nárok
tvrdiť a preukázať všetky atribúty vzniku nároku na náhradu škody z dôvodu porušenia zmluvnej

povinnosti v zmysle zmluvy o dielo, prípadne z dôvodu škody spôsobenej vadným dielom v zmysle §
373 Obchodného zákonníka, prípadne zákonné podmienky pre priznanie peňažného nároku z vád diela
v zmysle § 536 v spojení s § 429 až 431 Obchodného zákonníka.

71. Odvolací súd pripomína, že procesný zmysel dôkazného bremena a bremena tvrdenia je umožniť

súdu vydať rozhodnutie aj v prípade, kedy pre spor významné skutočnosti tvrdené žalobcom neboli
na podklade vykonaného dokazovania preukázané, teda v prípadoch, že výsledky dokazovania súdu
neumožňujú prijať záver o pravdivosti, ani o nepravdivosti skutočností tvrdených zo strany žalobcu,
prípadne právne významné skutočnosti neboli zo strany žalobcu ani len tvrdené. V týchto prípadochnedostatku skutkových tvrdení a tzv. dôkaznej núdze musí potom súd rozhodnúť v neprospech tej strany
sporu, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva tvrdiť a preukázať právne významné skutočnosti. Ten,
kto má povinnosť prostredníctvom označených dôkazov preukázať svoje tvrdenia, nesie tiež procesnú

zodpovednosť za to, že jeho tvrdenia preukázané neboli a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté v jeho
neprospech. Pokiaľ žalobca tvrdil, že má voči žalovanému pohľadávku, ktorú žalovaný nezaplatil, bolo
jeho povinnosťou tvrdiť relevantné skutočnosti, na podklade ktorých by bolo možné dospieť k záveru,
že takáto pohľadávka žalobcovi skutočne vznikla v žalovanej výške a následne tieto tvrdenia preukázať.
V posudzovanom prípade pre nedostatok relevantných skutkových tvrdení a pre nedostatok dôkazov

žalobca v konaní nemohol byť úspešný, keď žalobcovi sa nepodarilo preskúmateľným spôsobom tvrdiť
ani len konkrétnu škodu prípadne konkrétne vady diela.

72. Žalobca v posudzovanom spore ani do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vo veci
skončil dokazovanie (§ 154 CSP), neuplatnil také prostriedky procesného útoku (§ 149 CSP), na
základe ktorých by bolo možné prijať záver o dôvodnosti a preukázaní uplatneného nároku žalobcu, keď

žalobca najmä neuviedol rozhodujúce a úplné skutkové tvrdenia na podporu svojho nároku. Pokiaľ si
potom žalobca dostatočným spôsobom nesplnil svoju povinnosť tvrdenia a na ňu nadväzujúcu dôkaznú
povinnosť, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď dopad núdze tvrdenia a dôkaznej núdze pričítal
žalobcovi, na ktorom ležala povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za tvrdenie a
preukázanieskutočnostívýznamnýchzhľadiskahmotnéhopráva.Dôvodyuvedenéžalobcomvodvolaní

preto odvolací súd nepovažoval za také, ktoré by po skutkovej a právnej stránke boli spôsobilé na
zmenu vecne správneho rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu
zamietol. Zmyslom a účelom civilného procesu je poskytovať ochranu súkromným právam vyplývajúcim
zo súkromného práva hmotného, ktoré je vystavané na autonómii vôle jeho subjektov, ktorá sa potom
premieta aj do súkromného práva procesného v podobe dispozičnej zásady, ktorá ovláda civilné

sporové konanie. V súlade s dispozičnou zásadou je stranám dané, aby slobodne nakladali s konaním
a s jeho predmetom. Dispozičná zásada je procesným vyjadrením princípu ochrany autonómie vôle
a zodpovednosti jednotlivca za presadenie jeho vlastných právnych záujmov. Dispozičná zásada sa
podľa právnej doktríny prejavuje ako v konaní pred súdom prvej inštancie, tak aj pred odvolacím súdom,
ktorého zahájenie je v rukách strán (odvolateľa), preto predmet odvolacieho prieskumu je daný len

rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ v odvolaní vymedzí.

73. Odvolací súd zároveň pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
(nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý
argument strany konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé len všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/ 07).

74. Vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok, a ktoré preskúmava odvolací súd, aj keď neboli
vodvolaníuplatnené(§380ods.2CSP),odvolacísúdvkonanínezistil.Odvolacísúdvtejtosúvislostilen
pre úplnosť poukazuje na skutočnosť, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca písomným podaním zo dňa
2. 6. 2022 do konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 18Cb/39/2022 predložil vzájomnú
žalobu, v ktorej sa na jej prvej strane uvádza, že sa jedná o žalobu na zaplatenie 12.019,23 Eur, na

strane 4 sa v nej uvádzajú skutkové tvrdenia o čiastočnej úhrade 1200,- Eur a dohode o započítaní sumy
2321,35 Eur, pričom nie je zrejmé, či sa týkajú uplatneného nároku, pričom v petite žaloby si žalobca
vzájomnej žaloby uplatnil sumu istiny 8 259,32 Eur, ktorá suma však nezodpovedala žalovanej istine
12.019,23 Eur po zohľadnení čiastočnej úhrady a započítania. Na pojednávaní dňa 2. 6. 2022 žalobca
vzájomnejžalobyuviedol,žesiuplatňujesumu12.019,23Eur,tedapresne,jasneazrozumiteľneuviedol,

akú sumu mu má žalovaný zaplatiť. Aj odvolací súd preto dospel k záveru, že vzájomná žaloba bola
v časti uplatnenej istiny nezrozumiteľná (§ 129 ods. 1 CSP) a pokiaľ potom žalobca túto vadu odstránil
tým, že opravil petit vzájomnej žaloby, predstavoval tento úkon odstránenie vád žaloby (§ 129 ods. 4
CSP) a nie zmenu žaloby, o ktorej pripustení by mal súd prvej inštancie rozhodovať (k tomu strana 517
diela Števček, M., Ficová, S., Baricová , J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1540 s.).75. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku II. o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie
rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

76. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

77.Podľa§262ods.2CSPovýšketrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

78. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).