Uznesenie – Ostatné ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722200111
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8722200111.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX C. XXX, občan SR, právne zastúpená: JANČI & Partners s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti
žalovanému: D. E. - D. F., s miestom podnikania G. H. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr.

Dávid Hoffman, advokát so sídlom AK Hlavné námestie 80, 060 01 Kežmarok, IČO: 43 207 073, o návrhu
na zaplatenie sumy 970,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad, č.k. 19C/2/2022-126 zo dňa 01.03.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. 19C/2/2022 –
165 zo dňa 27.09.2023 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 19C/2/2022-165 zo dňa 27. septembra 2023 a
vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 970,- eur s 5% úrokom z omeškania
ročne od 24.03.2021 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods.
1 až 3, § 597 ods. 1 a 2, § 623 ods. 1 a 2, § 631, § 632, § 633 ods. 1 a 2, § 637 ods. 1 a 2, § 645 ods.
1, 2, § 648 ods. 1, 2, § 649 Občianskeho zákonníka, podľa § 2 písm. k/ a u/, § 3 ods. 1 a 5, § 4 ods. 1,

2 a 8, § 7 ods. 2, § 10a ods. 1, § 11 ods. 1 a 3 a § 18 ods. 4 Zákona č. 250/2007 Z.z.. Výrok o trovách
konania odôvodnil podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).

3. Opravným uznesením č.k. 19C/2/2022 – 165 zo dňa 27.09.2023 súd prvej inštancie opravil záhlavie
rozsudkuOkresnéhosúduPopradč.k.19C/2/2022–126zodňa01.03.2023tak,žesprávnejeoznačenie
adresy právneho zástupcu žalovaného: „Hlavné námestie 80, 060 01 Kežmarok“.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že z výsledkov vykonaného dokazovania, z Odborného posudku č.
X/X/XXXX zo dňa 22.2.2021 I. J. - I. H., z Reklamačného protokolu z 27.11.2020, z fotodokumentácie,
z faktúry vystavenej žalovaným žalobkyni dňa 28.4.2020, z príjmového pokladničného dokladu zo
dňa 7.9.2020, z vyrozumenia poisťovne KOOPERATIVA, a.s. zo dňa 1.7.2021 k oznámeniu škodovej
udalosti, z technického listu opláštenia - Geberit Duofix sadrokartónová doska, zo Zápisu o vykonaných

skúškach inštalácií K. - C., H.. H. L., z Oznámenia o vzniku škodovej udalosti z poistenia zodpovednosti
za škodu, z ďalších listinných dôkazov v spise, z vyjadrení strán sporu, z výpovedí svedkov, malza preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o dielo ústnou formou. Žalobkyňa v postavení
objednávateľa a žalovaný v postavení dodávateľa. Predmetnú zmluvu súd prvej inštancie vyhodnotil
ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko žalovaný konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo preukazuje

okrem samotného popisu strán aj Výpis zo živnostenského registra M. N. D., číslo živnostenského
registra XXX-XXXXX a žalobkyňa je v predmetnom zmluvnom vzťahu spotrebiteľom, fyzickou osobou,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, objednala si práce od dodávateľa na svojom byte. Žalovaný (a ani
žalobkyňa) síce súdu nepredložil výpis zo živnostenského registra ohľadom svojej osoby (čo mal), súd

prvej inštancie si ho ale zabezpečil v rámci svojej činnosti, na čo má zákonné oprávnenie, keďže ide o
údaje z verejných registrov (§ 185 ods. 2 CSP). Predmetný spor vyplývajúci z uzavretej Zmluvy medzi
stranami sporu je teda bez akýchkoľvek pochýb sporom spotrebiteľským a na jeho riešenie je nutné
použiť zákonné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľov, a to tak podľa Občianskeho zákonníka, ak aj
Zákona o ochrane spotrebiteľov. Čiže okrem zákonných ustanovení o Zmluve o dielo (mimochodom
žiadna zo strán v konaní neuviedla, podľa akého práva, či podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka

alebo podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka sa ich zmluvný vzťah spravuje, podľa súdu prvej
inštancie ale v zmysle tvrdení strán treba aplikovať Občiansky zákonník) je nevyhnutné na daný zmluvný
vzťah teda aplikovať aj príslušné zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa zmluvy o
diele a o zhotovení veci na zákazku a Zákona o ochrane spotrebiteľa.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že nárok žalobkyne uplatňovaný žalobou v rámci tohto prebiehajúce
súdneho konania je dôvodný. Žalobkyni nebolo zo strany žalovaného dodané v zmysle uzavretej zmluvy
riadne vykonané dielo, ale dielo s vadami, tak ako to vyplýva z vykonaného dokazovania a to s vadami
neodstrániteľnými, resp. odstrániteľnými s vysokými nákladmi a nebolo dodané ani včas.

6. Analogicky súd prvej inštancie poukázal aj na to, že vybavenie reklamácie v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľov presiahlo dobu viac ako 30 dní. Podľa § 18 ods. 4 cit. zák., po uplynutí lehoty na vybavenie
reklamácie (30 dní) má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový
výrobok. Pritom predchádzajúce znenie zákona stanovilo, že ak vybavenie reklamácie odstrániteľnej
vady predanej veci trvá dlhšie ako 30 dní, má kupujúci (spotrebiteľ) v zmysle § 19 ods. 4 zákona č.

634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa) rovnaké práva, akoby išlo o vadu neodstrániteľnú... (napr. R
126/2014).

7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný ako dodávateľ zo spotrebiteľskej zmluvy si
nesplnil riadne svoje zákonné povinnosti. Nevykonal a nedodal dielo riadne s odbornou starostlivosťou

a v bežnej kvalite so zachovaním všetkých podstatných vlastností diela, ktoré podmieňujú jeho
bezprostredné používanie a spĺňajú predpokladané očakávania spotrebiteľa, žalobkyne v tomto súdnom
konaní, rovnako ani reklamáciu žalovaný nevybavil v súlade so zákonom na ochranu spotrebiteľa a v
zákonnej lehote. Žalobkyňa totiž vady diela (a veci zhotovenej na zákazku), ktoré sa vyskytli v záručnej
dobe riadne v záručnej dobe aj uplatnila. Ako už súd prvej inštancie vyššie uviedol, medzi stranami

sporu bola uzavretá zmluva o dielo v ústnej forme, čo zákon pripúšťa, ale v každom prípade zhotoviteľ
mal objednávateľovi, teda žalovaný žalobkyni, vydať v súlade s § 632 Občianskeho zákonníka písomné
potvrdenie o prevzatí objednávky, ktoré malo, muselo v súlade so zákonom, obsahovať označenie
predmetu diela, jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia, to bola zákonná
povinnosť žalovaného, ktorú si nesplnil. Toto je ďalším pochybením žalovaného v rámci zmluvného

vzťahu so žalobkyňou, keďže žiadne takéto potvrdenie vydané nebolo a žalovaný dielo nevykonal ani
v súlade s ustanovením § 633 Občianskeho zákonníka.

8. Pre prípad, že by materiál dodaný žalobkyňou (napr. lišty) mal nedostatky brániace riadnemu
vyhotoveniu diela, alebo žalobkyňa ako objednávateľ žiadala dielo vykonať podľa nevhodných pokynov,

bol žalovaný povinný ju na to bez zbytočného odkladu upozorniť, a v prípade, že by trvala na svojich
nevhodnýchpokynoch,maldodávateľprávoodZmluvyodstúpiťvzmysle§637Občianskehozákonníka.
Brániť sa v súdnom konaní ako žalovaný, ktorý svoje tvrdenia ohľadom upozorňovania žalobkyne napr.
na potrebu rezania podlahy vodným kotúčom a pod., nijako nepreukázal, je pre rozhodnutie súdu právne
irelevantné, pretože ak žalovaný toto svoje právo nevyužil, nesie následne zodpovednosť za vady diela

v súlade s § 645 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Brániť sa tiež nejakým cenovým stropom žalobkyne,
čo naviac takisto nebolo v konaní preukázané a žalobkyňa to poprela, je rovnako právne irelevantné. Aj
keby mala žalobkyňa určitý vymedzený obnos peňazí, ktorý chcela použiť na prerábku bytu, samozrejme
to neznamená, že si za svoje peniaze objednáva nekvalitu, že chcela mať práce vykonané tak, aby malamať napr. v kúpeľni cestoviny, ktoré sa jej dostanú do odtoku v kuchyni, že chce mať ďalšie zásadné
vady na diele tak, ako sú popísané v odbornom posudku a ako vyplynuli aj zo svedeckých výpovedí
svedkov J. a O.. V súvislosti s uvedeným súd prvej inštancie poukázal na R 12/1989, z ktorého citoval.

9. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu si po vypracovaní odborného posudku I. J.-
I. H. uplatnila listom zo dňa 18.3.2021 u žalovaného nárok na primeranú zľavu z ceny diela v sume
rovnajúcej sa žalovanej istine. Následne síce prebiehali mimosúdne rokovania, výsledkom ktorých malo
byť uplatnenie si nároku na náhradu škody v poisťovni žalovaného (KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.),

avšak poisťovňa ukončila škodovú udalosť bez poskytnutia plnenia a z jej písomného podania zo
dňa 1.7.2021 adresovaného žalobkyni vyplýva, že v danom prípade škodová udalosť napĺňa výluky
z poistenia, preto nie je možné pristúpiť k poistnému plneniu. Poisťovňa poukázala na článok III ods.
2 všeobecných poistných podmienok k poistnej zmluve, podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na
zodpovednosť za škodu prevzatú nad rámec stanovený právnymi predpismi alebo spôsobenú (podľa
písm. e) na veciach dodaných poisteným alebo na ktorých poistený vykonával objednanú činnosť,

pokiaľ ku škode došlo preto, že dodané veci boli vadnej akosti alebo objednaná činnosť bola vadne
vykonaná. Prečo žalovaný zodpovedá za vady aj v tomto prípade, súd prvej inštancie uviedol v bode 24
odôvodnenia rozsudku. Zistené vady žalobkyňa v záručnej dobe žalovanému vytkla a zároveň konkrétne
uviedla, aké právo si z tohto dôvodu uplatňuje, teda že si uplatňuje nárok na zľavu z ceny diela vo výške
970,- €. „Za vadu veci sa v zmysle § 597 Občianskeho zákonníka považuje neexistencia takej vlastnosti

veci, ktorá sa pri veci určitého druhu, veku a ceny všeobecne predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť
využitia veci podstatne znížená. Pri rodinnom dome možno za takú vadu spravidla považovať nefunkčné
kúrenie, kanalizáciu, nevhodnú izoláciu a obvodové múry s konštrukčnými chybami“ (JUD32573SK -
NS SR)

10. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní bolo preukázané, že predmetné dielo bolo vykonané s
vadami, čo okrem tvrdení žalobkyne preukázal tak odborný posudok, ktorý jednotlivé vady podrobne
popisuje, preukázali to aj svedecké výpovede odborníkov v danej oblasti, a tiež fotodokumentácia, z
ktorej neodborne a nekvalitne vykonané práce sú tiež zjavné. Pokiaľ ide o výšku zľavy z ceny diela, tu
súd prvej inštancie vychádzal z predloženého odborného posudku, ktorý relevantne popretý nebol, a ak

sa žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu bránil poukazovaním na výpoveď svedka J., že
ku všetkému sa vyjadriť nemohol, lebo po zabudovaní kúpeľne (obklad..) to nebolo viditeľné, muselo by
sa to odkryť, tak toto bolo podľa názoru súdu prvej inštancie len na ťarchu žalovaného. Svedok popísal
a ohodnotil náklady na opravu diela len z tohto, čo bolo viditeľné a možno predpokladať, že po rozobratí
diela by vád bolo viac, v každom prípade nie menej. Čo sa týka charakteru vád, tieto sú aj podľa súdu

prvej inštancie neodstrániteľné, resp. odstrániteľné, ale za použitia vysokých finančných nákladov, čo
faktickyiprávnerobívaduneodstrániteľnou.Vtejtosúvislosticitovalzrozhodnutia3Cdo/4/2005-35/2007
ZSP.

11. To, že žalobkyňa dielo užíva po dobu cca dvoch rokov v žiadnom prípade v danej veci neznamená,

že dielo vady nemá. Užíva ho so značnými obmedzeniami a tiež napr. pod hrozbou spadnutia časti steny
v kúpeľni, podlahy sú vyduté.., jednoznačne zhotovená vec má vady, aj podľa súdu prvej inštancie je
to zrejmé a je to evidentné aj z priloženej fotodokumentácie, a vady podľa nej nie sú len funkčného
charakteru, ale aj estetické. Súd prvej inštancie dodal, že žalobkyňa nakoniec uhradila žalovanému za
vykonanie diela sumu 3100,- eur.

12. Z Odborného posudku č. X/X/XXXX I. J. - I. H. zo dňa 22.2.2021 je zrejmé, že stavebné práce
vykonané žalovaným v období od 7.9.2020 do 19.10.2020 nezodpovedajú dnešným normám (ani
pracovný čas) a štandardom v danom odvetví. Predmetný byt, v ktorom žalovaný práce vykonával je
novostavbou v kvalitnom prevedení a nejednalo sa o prerábku. Firma žalovaného si vyžiadala nemalé

finančné ohodnotenie, ktoré nezodpovedá kvalite prác a bežným štandardom. Teda v posudku nie je
konštatované, že by cena prác bola kvôli finančnému stropu žalobkyne obmedzená, že „zaplatila málo
a preto má nekvalitu“, ako sa to žalovaný snažil prezentovať.
Pokiaľ ide o kúpeľňovú stenu ako aj Geberit (zástena WC), tá bola vytvorená zo sadrokartónových
(ďalej len „SDK“) profilov, čo nezodpovedá normám o montovaní nosných častí, ako aj podkladovej

plochy pre pokládku obkladu, ktorá by mala byť montovaná na 2 vrstvy. Keďže bola montovaná na
jednu, postupom krátkeho času praskol roh obloženej časti. Šetrením sa zistilo, že podkladová plocha
SDK nebola dostatočne osieťkovaná tak, ako osieťkovanie uvedeného rohu a je nemysliteľné, aby bol
podklad (tehla) vyrovnaný stavebným lepidlom, akoto bolo vykonané. Nebol použitý správny materiálna vyrovnávanie stien, aj keď ide o novostavbu, je to bežná prax. V kúpeľni je viacero nedostatkov od
zlého a nepresného obkladania obkladu zle zvoleným rezacím strojom na delenie (rezanie) obkladu,
čím žalovaný poškodil a znehodnotil vizuálne značné množstvo obkladu a dlažby.

Montáž listel a rohových líšt je v zmysle odborného posudku nepresne, zle zamerané, je tam zlé
osilikónovanie, alebo vyšpárovanie okrajov a medzier, zlé osadenie a zlé vyšpárovanie danej časti listely,
aj je zlé rezanie zanecháva nielen estetický, ale aj funkčný problém. Listely sa nesmú rezať v časti,
kde je prístup vody, pokiaľ nie je inak modifikovaná, čo tento druh nie je. Pri montáži boli v niektorých
častiach pretlačené, vtlačené hlbšie, alebo dokonca krivo osadené.

Škárovačka na väčšine miest nie je poriadne dotiahnutá, niekde je jej viac, ako by bolo správne,
niekde dokonca zlým technickým postupom bola škárovačka vyplavená vodou bežným používaním.
Je nemysliteľné, aby bola hrúbka medzery polovicou hrúbky obkladu, vizuálne to nesedí a vytvorením
veľkých medzier dosiahli nezhodný výrobok, ktorý neslúži objednávateľovi tak, ako má. Silikónovanie je
na 80 % veľmi neodborne odvedená práca, silikóny majú veľké hrúbky, nemajú vo veľkých častiach svoju
funkčnosť, bola zle zvolená metóda silikónovania, ako aj zle zvolené pomôcky, čo bude mať postupom

času za následok odpadávanie a odlupovanie jeho častí. K estetike finálnej funkčnosti sa v posudku p.
J. radšej ani nevyjadroval.
SDK strop je po obvodoch popraskaný z jednoduchého dôvodu, že nebol použitý správny pracovný
postup montáže a finalizácie stropnej časti (nesprávne, resp. žiadne previazanie steny so stropnou
časťou). Vada bude mať za následok postupom času zavlažovanie priestoru nad stropom, kde sa časom

prejaví plesňou a zápachom. Oprava bude nákladná, keďže bude potrebné to potom rozobrať a urobiť
odznova. Taktiež ceny za stavbu SDK steny a stropu sú privysoké z dôvodu, že neboli dodržané ani
stavebné postupy určené výhradne výrobcami SDK komponentov.
Z dôvodu použitia nesprávneho pracovného postupu, nedôkladného očistenia, neodmastenia podkladov
a zle zvolenej metódy silikónovania, nedôkladného prepočítania spádu a dopadovej zóny sprchovacej

hadice dochádza k zatekaniu vody cez a okolo sklenenej steny. Je to síce užívateľné, ale nie dlhodobo,
pretože voda tečie tam, kam nemá a postupom času sa to bude zhoršovať.
Hlučnosť batérie je spôsobená výberom tovaru, ako aj použitým vodoinštalatérskym materiálom, taktiež
v dôsledku tenkej stenovej vrstvy SDK. V dôsledku neodbornej montáže bola žalobkyňa nútená zavolať
inštalatéra, ktorý musel opraviť už značne ohnutú a predĺženú trúbku vodovodného prívodu studenej

vody, kde montáž previedol žalovaný. Táto oprava stála žalobkyňu samozrejme peniaze, ktoré jej
žalovaným neboli vrátené.
Montáž plávajúcej podlahy prebehla rovnako, ako väčšina prác žalovaného na predmetnej stavbe.
Žalobkyni vydulo podlahu v dvoch miestach pri dverách a taktiež odtrhlo po celej dĺžke krajové spoje,
samozrejme po prebratí a nasťahovaní majiteľky. Zisťovaním sa prišlo na to, že žalovaný nedodržal

povinné normy, a to povinné medzery medzi stenou a podlahou. Z tohto dôvodu podlahu vydúva a
odtrhávajú sa okraje. Lišty sú montované na stavebné lepidlo, oprava bude nákladná, keďže je potrebné
daťdolecelúpodlahu,podorezávaťokrajeanásledneznovapoložiť.Lištysamusiapovytrhávať,nebudú
použiteľné. Poškodí sa pritom aj stena, bude potrebné opraviť aj tú, pretože nebola dodržaná medzerová
norma.

13. S poukazom na uvedené nedostatky odborný posudok konštatuje, že firma D. F. - D. E. nedokáže
používať bežne zaužívané normy a postupy, ako aj základné, ale pritom dôležité náradie na vykonanie
bytovej stavby. Poškodila, znehodnotila obklad a materiály použité na stavbu, ale nemá dostatočné
vedomosti na výkon takejto činnosti. Svojím konaním spôsobila značnú finančnú škodu, ako aj

nemajetkovú ujmu z dôvodu značného posunu odovzdania prác. Svojou neodbornosťou spôsobila, že
majiteľka bude musieť nanovo prerobiť určité časti kúpeľne, WC a podlahy, ktoré bude treba najskôr
odstrániť a nanovo urobiť a záver odborného posudku je taký, že menovaná firma nevie a nemá
možnosť túto stavbu opraviť. Dňa 27.11.2020 zhotoviteľ priznal určitú časť pochybení, o čom bol spísaný
reklamačný protokol. I. J. - I. H. s poukazom na popísané vady diela vypočítal sumu, ktorú by mal

žalovaný žalobkyni vrátiť (rovnajúcu sa žalovanej istine) s tým, že ide len o práce, ktoré bude treba riešiť
neodkladne. K odbornému vyjadreniu pripojil tiež o. i. aj fotodokumentáciu preukazujúcu vady tak, ako
boli v jednotlivých bodoch odborného posudku uvedené. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené mal
za to, že zľava z ceny diela, ktorú si žalobkyňa v súdnom konaní uplatnila je len minimum, na čo by
mala v skutočnosti nárok.

14. Aj svedok O. uviedol, že do bytu žalobkyne bol zavolaný kvôli vytápaniu, lebo vytekala voda na
spodný byt. Hlavnou príčinou bola neodborná montáž pripojenia, kde nebol použitý spoj, ktorý musí tam
byť, bolo to natvrdo urobené, čiže tam, kde malo byť tesnenie, nebolo a bol použitý závit, proste to bolozle urobené. Tým pádom unikala voda a vytápalo a znehodnocovalo to ďalšie byty. Išlo o fušerinu a
muselo dôjsť k oprave a výmene celého kusu. Opravu vykonal svedok, pričom spoločnosť, ktorá údajne
mala robiť tlakové skúšky potrubia ich vykonala zle, spôsobom, ako je už vyššie v rozsudku uvádzané,

asi to ani nerobili.

15. V súvislosti s charakterom vád súd prvej inštancie aj v súlade s judikatúrou súdov uviedol,
že predmetné vady na diele vykonávanom žalovaným pre žalobkyňu treba považovať za vady
neodstrániteľné, pretože takými vadami sú nielen vady, ktoré sa skutočne nedajú odstrániť a v ich

dôsledkuvecniejemožnéužívaťbežnýmspôsobom,aleajvady,ktorésícesúodstrániteľné,alenáklady
na opravu veci sú neúmerne vysoké..

16. Vznik zodpovednosti za vady predpokladá 1.porušenie zmluvnej právnej povinnosti odporcu ako
zhotoviteľa prenechať navrhovateľovi ako objednávateľovi dielo bez vady, 2.výskyt alebo prejavenie sa
vady v čase odovzdania diela alebo v záručnej dobe, 3. príčinnú súvislosť medzi porušením právnej

povinnosti a vadou. Za vadu podľa Občianskeho zákonníka možno považovať nedostatky veci, ktoré
vznikli v tomto prípade žalobkyni tým, že jej žalovaný neprenechal taký predmet plnenia, ktorý podľa
Zmluvy (či zákona) a z nej vyplývajúcej právnej povinnosti prenechať mal. Za neodstrániteľnú vadu veci
treba považovať vadu, ktorú buď vôbec nemožno technicky odstrániť, alebo, ktorú síce možno odstrániť,
ale bolo by to pre neprimerane vysoké náklady ekonomicky neúčelné alebo časovo neúmerne zdĺhavé.

Záver o tom, či zistené prejavy takejto vady bránia alebo nebránia riadnemu užívaniu diela je nielen
otázkou odbornou, ale aj právnym posúdením zistených skutočností, pričom toto posúdenie vychádza
predovšetkým z účelu, ktorému má dielo slúžiť.

17. Podľa § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka, posledná veta, ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá

však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu,
tento druh nároku je daný charakterom zmluvného typu zmluvy o dielo, pretože pri neodstrániteľnej vade
diela logicky nie je možné vadu zároveň odstraňovať opravou a zároveň výmenou, pretože v takom
prípade by išlo už o zhotovenie iného (ďalšieho) diela. V danom prípade vzhľadom na stav opráv diela
pred podaním žaloby a vzhľadom na uplynulý čas od začatia užívania diela, sa preto javilo aj ako najviac

logickým nárokom vzhľadom na uzavretý zmluvný typ a na predmet plnenia práve uplatnenie si nároku
na primeranú zľavu z ceny.

18. Za neodstrániteľnú vadu veci treba považovať vadu, ktorú buď vôbec nemožno technicky odstrániť,
alebo ktorú síce možno technicky odstrániť, avšak bolo by to pre neprimerane náročné náklady

ekonomicky neúčelné alebo časovo neúmerne zdĺhavé a pod., pričom záver o tom, či zistené prejavy
takejto vady bránia alebo nebránia riadnemu užívaniu predanej veci nie je otázkou znaleckou, ale
aj právnym posúdením zistených skutočností, ktoré patrí výlučne súdu, ktorý si pre tento záver
musí zaobstarať potrebné podklady vykonaním dôkazov o charaktere a rozsahu vád (vady). Pritom
toto posúdenie vychádza predovšetkým z účelu, ktorému má predaná vec slúžiť. Ak je vada

neodstrániteľná (nielen technicky) a vec nemožno v dôsledku tejto vady užívať dohodnutým spôsobom
alebo riadne (napr. vec má konštrukčnú vadu a pod.), možno sa domáhať aj zrušenia zmluvy (actio
redhibitoria). Obdobne kvalifikuje neodstrániteľnú vadu napr. aj rozsudok Okresného súdu Trenčín,
sp. zn. 24C/58/2005. Následne citoval z R 22/1983 strana 138, strana 139, R 12/1989 strana 63
a 40/1996ZSP.

19. Práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú jednostranným právnym úkonom, ktorým objednávateľ
vytkne konkrétnu vadu, t.j. označí vadné vlastnosti alebo popíše prejav vady a zároveň si uplatní
jeden z nárokov, prípadne viac nárokov vedľa seba alternatívne pre prípad, že primárne požadovaný
nárok nebude uznaný za dôvodný. Práva zo zodpovednosti za vady veci zhotovenej na objednávku sa

uplatňujú u zhotoviteľa. Ak si objednávateľ práva zo zodpovednosti za vady u zhotoviteľa neuplatní v
záručnej dobe, tieto práva zanikajú.

20. Ak ide o odstrániteľnú vadu, objednávateľ má tieto práva: 1. právo na odstránenie vady, 2. právo na
odstúpenie od zmluvy. Právo na odstránenie vady je základným nárokom objednávateľa a umožňuje mu

domáhať sa bezplatného, včasného a riadneho odstránenia vady. Ak bolo právo uplatnené dôvodne, je
zhotoviteľ povinný vadu odstrániť bez zbytočného odkladu. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, objednávateľ
má tieto práva: 1. právo na odstúpenie od zmluvy, 2. právo na primeranú zľavu z ceny. Kritériom je, či
vada bráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky alebo nebráni, a ak neodstrániteľná vada brániužívaniu veci ako veci bez vady, má objednávateľ právo na odstúpenie od zmluvy. V opačnom prípade
sa môže domáhať zľavy z ceny diela, primeranej vzhľadom ku zníženiu obvyklej ceny veci, najmä s
prihliadnutím k rozsahu vady a možnostiam, pri ktorých možno vec s vadou užívať. Právo odstúpiť od

zmluvy je identické s obsahom práva na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Ide rovnako o jednostranný
právny úkon objednávateľa adresovaný zhotoviteľovi, ktorým sa zmluva o dielo okamžikom, kedy prejav
vôle dôjde zhotoviteľovi, ruší od počiatku. Súhlas alebo súčinnosť zhotoviteľa s týmto právnym úkonom
objednávateľa sa nevyžaduje.

21. Pri uplatňovaní si nárokov z vád diela súd prvej inštancie považoval za potrebné zdôrazniť, s
poukazom na rozhodovaciu prax súdov, v ktorej sa ustálilo, že z právneho úkonu, ktorým sa uplatňuje
právozodpovednostizavady,musívyplývať,ktorékonkrétnevadyobjednávateľvytýkaaktorékonkrétne
právo voči zhotoviteľovi uplatňuje. Bez uvedenia týchto okolností je uplatnenie práva zodpovednosti za
vady neplatné pre neurčitosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka. K tomu,
aby nedošlo k preklúzii práva zo zodpovednosti za vady, nestačí, že objednávateľ v záručnej dobe vytkol

zhotoviteľovi vadu diela jej popisom, ale je nutné, aby v danej lehote konkrétne uviedol, aké právo si
z tohto dôvodu u zhotoviteľa uplatňuje. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že v tomto prípade to
bolo naplnené a žalobkyňa si svoje práva uplatnila riadne a včas.

22. Zákonodarca jednoznačne uvádza, že zodpovednosť za vady vzniká, ak vec nemá vlastnosti

vyslovene vymienené alebo obvyklé, nemožno ju použiť podľa povahy a účelu zmluvy. „Je na mieste
otázka, či vadou veci rozumieme len nedostatok vlastnosti, alebo s nedostatkom vlastnosti musí
byť splnená súčasne aj podmienka nepoužiteľnosti. Oddelením uvedených charakteristík sa vytvoria
dve samostatné vady, ktoré môžu vznikať a pôsobiť samostatne, ale aj spoločne. Odborná literatúra
disponuje s oddelenými samostatnými vadami, čiže jednu predstavuje nedostatok vlastností a ďalšiu

nepoužiteľnosť.“(Ondrášiková,2011,s.35).Akonámzuvedenéhojednoznačnevyplýva,charakteristika
vady ako takej vychádzajúc z ust. § 499 Občianskeho zákonníka vychádza z použiteľnosti veci a jej
kvality. Vlastnosti, ktorých nedostatok sa za chybu posudzuje, môžu byť rôzneho charakteru, podobne
ako aj závažnosť chýb a ich celkový vplyv na vec môže byť rôzny. Tieto skutočnosti ale neovplyvňujú
vadnosť veci z pohľadu, či vadu má alebo nemá. Je rozdiel, či vec má inú farbu, ako bolo vopred

dojednanéajeinouvadou,akveciúplnechýbaniektorásúčasť,prípadnejezlezmontovanáaodpadáva.
V oboch prípadoch však hovoríme o vade veci (diela). A., ako skonštatovala i K. B., predstavuje
nedokonalosť veci. Jedná sa pritom o tú nedokonalosť, ktorá má na vec (dielo) vplyv, a to či už z pohľadu
estetického alebo funkčného a súčasne je nežiadaná. Pri skúmaní vád, ako nedokonalostí, je potrebné
danú vec skúmať zo všetkých pohľadov, z toho, čo je bežné, čo bolo požadované, na aký účel má vec

slúžiť, akým spôsobom by mala fungovať a podobne.

23. Otvorený trh priniesol širokú konkurenciu, ktorá sa postupne mení na tvrdý boj o konečného
zákazníka. Tvrdá konkurencia však môže podľa súdu prvej inštancie priniesť i nekalé praktiky smerujúce
až do tzv. nekalej súťaže v zmysle ust. § 44 a nasl. Obchodného zákonníka. Zhotoviteľ tak môže

skĺznuť do prezentovania svojej práce klamlivým spôsobom, resp. preukazovaním vadného diela za
dielo bezvadné. Dodávanie vadného diela, najmä čo do akosti, zhotoviteľom v podnikateľských vzťahov
v hospodárskej súťaži je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom a súčasne je
možnéhopovažovaťzarozporujúcedobrýmmravomvsúťaži.Vzhľadomnataktovymedzenúgenerálnu
klauzulu nekalej súťaže za určitých okolností sa súd prvej inštancie aj domnieval, že dodávanie vadných

diel je nie len inštitútom podliehajúcim zodpovednosti za vady, ale súčasne i nekalou súťažou, resp.
nekalou praktikou podľa ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa.

24.Povinnosťtvrdiťapovinnosťpreukázaťtvrdenéjepovinnosťoustrán.Žalobkyňatototvrdenieuniesla,
a aj preto súd prvej inštancie, keďže boli splnené aj ostatné zákonné náležitosti, jej žalobe vyhovel.

V tejto súvislosti poukázal napríklad na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.09.2010
sp.zn. 3MCdo/6/2010. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie v zmysle ust. § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech súd prvej inštancie jej priznal aj nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

25. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný, a to voči výrokom I. a II. teda voči obom
výrokom. Právne odôvodnil svoje odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Nesúhlasil
s rozsudkom prvoinštančného súdu, pričom v prvom rade poukázal na samotnú výpoveď žalobkyne,ktorá uviedla, že kúpeľňu riadne používa dva roky. Pravidelne kontrolovala vykonávanie diela v priebehu
jeho zhotovenia. Žalovaný dielo vykonával podľa jej pokynov. Žalobkyňa dodala materiál, ktorý sa
mal použiť. Ďalej uviedla, že žalovaný bol jedenkrát opraviť nedostatky na diele. Na otázku, či si

po tejto oprave ešte uplatnila odstránenie vadu žalovaného uviedla, že si už nespomína, že by ho
ešte kontaktovala. Z výpovede samotnej žalobkyne, ale aj z doloženej komunikácie medzi žalobkyňou
a žalovaným vyplýva, že táto žiadala o odstránenie nedostatkov diela iba jedenkrát. Túto skutočnosť
považuje žalovaný za veľmi podstatnú pre vyriešenie otázky vzniku práva na primeranú zľavu z diela.
Podľa názoru žalovaného z uvedených dôvodov nemá žalobkyňa právo požadovať od žalovaného

primeranú zľavu z ceny diela. Prvoinštančný súd vychádzal najmä z odborného vyjadrenia č. X/X/XXXX
subjektu J. I. – I. H., v ktorom bola určená výška vyrovnania škôd na majetku a vykonanej práci v celkovej
sume 970,- eur. Samotný pán J., ktorý poskytol odborné vyjadrenie pred súdom vypovedal, že ak by
mal naceniť vykonanie diela v čase jeho realizácie tak túto ponuku by nacenil na hodnotu 5.000,- eur.
Žalovaný dal do pozornosti, že toto nacenenie je o 1.900,- eur vyššie ako skutočná cena za dielo, ktorú
uhradila žalobkyňa žalovanému. Aj tento fakt len potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa mala

na zhotovenie diela len určitý nízky rozpočet a žalovaný sa jej snažil vykonať dielo tak, aby vykonanie
diela nepresiahlo túto sumu alebo len v minimálnej miere. Vzhľadom na určenie hodnoty škôd, ktoré sú
vyčíslené v odbornom vyjadrení, a to v celkovej výške 970,- eur nie je možné v danom spore vyhodnotiť
vady diela aj keď ich výskyt namietal žalovaný v celom rozsahu. Takže sa jedná o neodstrániteľné vady,
a to vzhľadom na to, že sa má jednať o odstrániteľné vady, ale za použitia vysokých finančných nákladov

čo fakticky i právne má robiť vady neodstrániteľnými. K tomu žalovaný uviedol, že v žiadnom prípade
sa nemôže jednať o vadu, ktorá by sa mala posudzovať ako neodstrániteľná. Pokiaľ by matematicky
vypočítali výšku podielu škody k celkovej cene za dielo tak by dosiahli hodnotu 31,29% (970/3.100) čo
nepredstavuje ani tretinu nákladov za cenu diela. Pri takto určenej výške škody, ktorá nedosahuje ani
tretinu nákladov ceny diela nie je v žiadnom prípade možné posúdiť takéto vady ako neodstrániteľné,

a to z toho dôvodu, že odstrániteľné vady sa dajú opraviť iba za použitia vysokých finančných nákladov.
Pokiaľ by žalovaný zobral do úvahy a matematickému výpočtu zahrnul skutočnú cenu diela, ktorú
uviedol pán J., a to vo výške 5.000,- eur, výška podielu škody by predstavovala 19,40% (970/5.000)
zo skutočnej ceny diela čo predstavuje menej ako 1/5. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení rozsudku
odvolávalnarozhodnutienajvyššiehosúdupodsp.zn.3Cdo/4/2005publikovanéhovčasopiseZosúdnej

praxe 35/2007, pričom žalovaný mal za to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a percentuálnu
mieru výšky škody nie je možné vyhodnotiť uvedené vady ako neodstrániteľné. Náklady na opravu
diela vo výške 970,- eur v porovnaní s cenou za dielo vo výške 3.100,- eur respektíve ak by zobrali
do úvahy skutočnú cenu diela vo výške 5.000,- eur nemožno vyhodnotiť ako neúmerné a ekonomicky
neúčelné, keďže sa nejedná ani o tretinu nákladov respektíve ani o pätinu nákladov. Žalovaný mal

za to, že uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu plne podporuje jeho tvrdenie, že v danom spore sa
nejedná o neodstrániteľné vady diela. K odbornému vyjadreniu ďalej uviedol, že toto nepreukazuje nárok
žalobkyne. Vo vyjadrení je uvedené, že vykonanie diela nezodpovedá normám o montovaní nosných
častí ako aj podkladovej plochy pre pokládku obkladu, pričom v celom vyjadrení pán J. neuviedol
na aké normy sa odvoláva. Tieto normy prvoinštančný súd nezahrnul do svojho rozhodnutia a jeho

odôvodnenia. Doteraz nie je zrejmé sporovým stranám ani samotnému prvoinštančnému súdu, že podľa
akých noriem by malo byť dielo vykonané a podľa čoho ohodnotil pán J. prácu žalovaného, keďže
ju s ničím neporovnával. Takisto pán J. nevedel uviesť presný rozsah vád, nakoľko by potreboval
rozobrať čas uvedenej steny a zisťovať stav, ktorý sa nachádza pod vrstvou obkladu. Vzhľadom aj
na tieto skutočnosti poukázal žalovaný na fakt, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a bremeno

tvrdenia v konaní, ktoré je na jej strane, pričom pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou sa toto
dôkazné bremeno nepresunulo na stranu žalovaného a u neho nenastala tzv. vysvetľovacia povinnosť.
V žiadnom prípade žalovaný sa nemôže stotožniť s názorom prvoinštančného súdu obsiahnutým v bode
35 rozsudku, kde uviedol, že svedok J. sa nemohol vyjadriť ku všetkému, pretože by musel odkryť
obklad a tak sa vyjadril iba k tomu čo videl, pričom iné vady nemal preskúmané ani preukázané. Túto

skutočnosť prvoinštančný súd vyhodnotil tak, že je na ťarchu žalovaného, pričom žalovaný má za to,
že toto jeho posúdenie je absolútne nesprávne. Ak žalobkyňa namietala vady, tieto mala v konaní
riadne preukázať a nielen predpokladať. Prvoinštančný súd nemôže vychádzať z predpokladov, ale
len z reálne dokázaných faktov a skutočností pre odôvodnenie rozsudku, ktoré sa zakladá len na
predpoklade samotného prvoinštančného súdu je nepreskúmateľným, arbitrárnym a svojvoľným. Pokiaľ

prvoinštančný súd poukazuje na skutočnosť, že vybavenie reklamácie v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľovpresiahlodobuviacako30dnítakktomukonštatovaniužalovanýuviedol,žeprvoinštančný
súd pri riešení tejto otázky nijako nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa odoprela prístup žalovanému
na opravu diela, pričom žalovaný tak chcel učiniť, ale samotná žalobkyňa ho už nepustila do bytu, abymohol nedostatky odstrániť. Túto skutočnosť potvrdila žalobkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní
dňa23.01.2023.Vprvomradejepodľanázoružalovanéhopotrebnézaoberaťsavýpoveďamisporových
strán a svedkov, ktorí boli vypočutí prvoinštančným súdom a predloženými dôkazmi. Preto žalovaný

namietal, že prvoinštančný súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 191 a dôkazy nevyhodnotil
správne. Pokiaľ ide o predloženú kompletnú fotodokumentáciu vykonávania celého diela, tak mal
žalovaný za to, že táto fotodokumentácia preukazuje dostatočnú kvalitu spracovania diela ako aj celý
postup zhotovenia. Z tejto fotodokumentácie vyplýva napríklad, že vodovodné potrubie má izoláciu
a nie ako tvrdí žalobkyňa, že táto izolácia na vodovodnom potrubí chýba. Takisto z nej vyplýva aký

pracovný postup bol zvolený, ako prebehla montáž diela a že táto spĺňa všetky potrebné predpoklady
na riadne vykonanie diela. Súd sa touto žalovaným predloženou fotodokumentáciou nijako nezaoberal,
pričom pri dôkladnom preštudovaní by došiel k záveru, že tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde
a sú v rozpore s touto fotodokumentáciou. Túto fotodokumentáciu nijako žalobkyňa v celom konaní
nerozporovala. Právna úprava neustanovuje ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska ich pravdivosti.
Žalovaný mal za to, že prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku nesprávne vyhodnotil zistený

skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil, keďže vady diela vyhodnotil ako neodstrániteľné, pričom
z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že ak by sa aj vady na diele vyskytovali, jednalo by sa
o odstrániteľné vady a z toho dôvodu nemohlo vzniknúť žalobkyni právo na primeranú zľavu z ceny diela.
Žalobkyni mohlo vzniknúť jedine právo na odstránenie vád vykonaného diela, aj keď výskyt týchto vád
rozporuje žalovaný v celom konaní od samého začiatku. Pokiaľ sa jedná o vytýkanú vadu vzhľadom na

uloženie podlahy, tak k tomu žalovaný uviedol, že samotná žalobkyňa potvrdila skutočnosť, že nalepenie
líšt podlahy a zásad do uloženej podlahy vykonal tretí subjekt, ktorý neuviedla, pričom ani od tohto
subjektu nevyžadovala, aby postupoval tak, aby nedochádzalo ku škodám. Žalobkyni bolo ľahostajné
ako tretí subjekt lišty nalepí, ona chcela iba, aby uvedené lišty nalepil. Žalovaný nenesie zodpovednosť
za osadenie líšt podlahy ani za pokládku podlahy, nakoľko do týchto prác zasiahol po jeho vykonaných

prácach tretí subjekt, čo potvrdila samotná žalobkyňa. Z toho dôvodu nie je žalovaný zodpovedný
za vadu položenej podlahy, nakoľko v konaní nebolo preukázané kto je zodpovedný za škodu na
položenej podlahe. Keďže aj v odbornom vyjadrení bolo určené, že tieto lišty sú namontované nesprávne
a je potrebné ich odstrániť, pričom môže dôjsť ku škodám na samotných lištách ako aj na stene
omietky, keďže lišty boli o stenu prilepené lepidlom. Namietaným vadám ohľadne zlého vyšpárovania

a presilikónovania žalovaný uviedol, že takáto oprava mu nebola umožnená. Jedná sa o jednoduchú
opravu, keď následne by došlo k preškárovaniu a presilikónovaniu potrebných miest, pričom takáto
opravabyvyšlananiekoľkoeur,nakoľkoškárovačkaasilikónniesúnejakoveľminákladnýmipoložkami.
Preto navrhol rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie eventuálne zmeniť a rozhodnúť o zamietnutí žaloby v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil

trovy prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100%.

26. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Odvolanie žalovaného namietala, keďže mala za to,
že nie je odôvodnené v zmysle ustanovenia § 365 CSP respektíve na jeho podanie nie sú dané dôvody.
Rovnako tak odvolanie považuje za účelné (zrejmé účelové) s cieľom vyhnúť sa plneniu žalovanej sumy

žalobkyni. Podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie správne zistil a vyhodnotil predmetnú vec tak po
skutkovej stránke ako aj po právnej stránke. V odôvodnení sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami,
ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie, pričom je zrejmé ako vec právne posúdil a ktoré zákonné
ustanovenia použil. Rovnako tak súd prvej inštancie jasne a presne poukázal na úvahy, ktorými sa pri
svojom rozhodovaní spravoval a presne označil rozhodné zákonné ustanovenia, ktoré boli podkladom

na jeho zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci. Rozsudok je podľa názoru žalobkyne vecne
správny, riadne odôvodnený, a preto ona považuje rozhodnutie za spravodlivé. Žalovaný po právnej
stránke rozporuje respektíve uvádza, že v predmetnej právnej veci sa nejednalo o neodstrániteľné vady
diela. Podľa názoru žalobkyne na súde prvej inštancie bolo vo veci jasne preukázané, že sa jedná
o neodstrániteľné vady diela. Vychádzajúc z odborného vyjadrenia vypracované I. J. na to, aby žalovaný

mohol odstrániť vzniknuté vady diela spomínané v odbornom vyjadrení, musela by byť odstránená celá
stavebná časť kúpeľne. Je zrejmé, že keď žalovaný použil nesprávny stavebný technický postup, už
pri začiatku zhotovovania diela nemôže byť dielo zhotovené riadne a vzniknuté vady nie je možné toho
času odstrániť. Podľa odborného vyjadrenia sú vady takého rozsahu, že žalobkyňa bude nútená v blízkej
dobe úplne nanovo vymeniť časti kúpeľne, WC a podlahy. Celá stena v kúpeľni sa odpája s obkladom

a drží ju sprchová zástena WALKIN, a to z dôvodu nevhodne zvoleného postupu pri zhotovovaní diela zo
strany žalovaného. Nehovoriac o tom, že v prípade, že by bolo z akéhokoľvek dôvodu potrebné sprchovú
zástenu demontovať, celá stena v kúpeľni by z dôvodu zlého technologického postupu pri realizácií
diela mohla spadnúť. Z uvedeného jasne vyplýva, že sa v danom prípade jedná o neodstrániteľnévady, ktoré však zatiaľ nebránia riadnemu užívaniu veci. Následne poukázala žalobkyňa na znenie
ustanovenia § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré citovala. Žalovaný namietal, že jeho práca
zodpovedala rozpočtu na dielo, ktorý mu mala žalobkyňa predostrieť pred začatím realizácie diela.

Uvedenétvrdeniesanezakladánapravde,nakoľkožalobkyňanikdyžalovanémupredzačatímrealizácie
diela neuviedla, aký rozpočet má na vykonanie diela. Takéto tvrdenie žalovaného nebolo v konaní z jeho
strany žiadnym spôsobom preukázané. Pokiaľ by sa javil takýto rozpočet ako nízky poukazujúc na
postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa, je to vo vzťahu k žalobkyni irelevantné, nakoľko žalovaný ako
odborne zdatná osoba má upozorniť žalobkyňu respektíve uviesť jej ešte pred zhotovením diela výšku

ceny za realizáciu diela. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno, jedná
sa o nepravdivé tvrdenie, nakoľko je to práve žalobkyňa, ktorá dostatočným spôsobom uniesla dôkazné
bremeno jednak predloženým odborným vyjadrením, výsluchom I. J., výsluchom P. O. a nakoniec aj
predloženou fotodokumentáciou. Napríklad svedok P. O. na pojednávaní uviedol, že disponuje 30-
ročnou praxou v odbore stavebníctvo a takú „fušerinu ešte nevidel“, čím vysvetlil kvalitu odvedených
prác žalovaného na diele. Naopak žalovaný na svoju obranu nepredložil žiaden relevantný dôkaz, či

už nejaké odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok, pričom jeho obrana v konaní spočívala len na
jeho jednostranných ničím nepodložených tvrdeniach, ktoré nijakým spôsobom dostatočne nepreukázal.
Nič nebránilo žalovanému, aby si pred súdom prvej inštancie zabezpečil odborné vyjadrenie alebo aby
navrhol vypočuť svedkov, jeho zamestnancov, ktorí zhotovovali kúpeľňu žalobkyni. Žiaden takýto návrh
navykonaniedokazovaniazostranyžalovanéhonezaznel,čosavdanomprípadejavíakoneštandardné

a potvrdzujúce skutočnosť, že žalobkyňa v konaní uniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa sa stotožnila
aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie čo do trov konania a navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny
a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

27. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému prostredníctvom jeho

právneho zástupcu. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

28. Odvolací súd uznesením č.k. 5Co/42/2023-162 zo dňa 11.07.2023 vrátil vec súdu prvej inštancie
na postup podľa § 224 CSP z dôvodu, že v záhlaví rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je uvedená
správna adresa právneho zástupcu žalovaného, čím došlo k chybe v písaní. Zároveň uložil súdu prvej

inštancie tento nedostatok odstrániť tak, aby u právneho zástupcu žalovaného bola uvedená správna
adresa jeho sídla.

29. Opravným uznesením č.k. 19C/2/2022-165 zo dňa 27.09.2023 súd prvej inštancie opravil v záhlaví
rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 19C/2/2022-126 zo dňa 01.03.2023 tak, že správne je označenie

adresy právneho zástupcu žalovaného: „Hlavné námestie 80, 060 01 Kežmarok“. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2023.

30. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených

v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385
CSP a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

31. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

32. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. II.ÚS 78/05).

33. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom aich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie

skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal

odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka bola naplnená.

34. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný ako dodávateľ zo
spotrebiteľskej zmluvy si nesplnil riadne svoje zákonné povinnosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie
nevykonal a nedodal dielo riadne s odbornou starostlivosťou a v bežnej kvalite so zachovaním všetkých

podstatných vlastností diela, ktoré podmieňujú jeho bezprostredné používanie a spĺňajú predpokladané
očakávanie spotrebiteľa teda žalobkyne v tomto súdnom konaní rovnako ani reklamáciu žalovaný
nevybavil v súlade so zákonom na ochranu spotrebiteľa a v zákonnej lehote. Súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobkyňa vady diela a veci zhotovenej na zákazku, ktoré sa vyskytli v záručnej dobe
riadne v záručnej dobe aj uplatnila. Medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo v ústnej forme

čo zákon pripúšťa, ale v každom prípade zhotoviteľ mal objednávateľovi teda žalovaný žalobkyni vydať
v súlade s § 632 Občianskeho zákonníka písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, ktoré malo, muselo
v súlade so zákonom obsahovať označenie predmetu diela, jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie
diela a čas jeho zhotovenia. To bola zákonná povinnosť žalovaného, ktorú si podľa názoru súdu prvej
inštancie tento nesplnil. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný dielo nevykonal ani v súlade

s ustanovením § 633 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že pre prípad, že by materiál dodaný
žalobkyňou mal nedostatky brániace riadnemu vyhotoveniu diela alebo žalobkyňa ako objednávateľ
žiadala dielo vykonať podľa nevhodných pokynov bol žalovaný povinný ju na to bez zbytočného odkladu
upozorniť a v prípade, že by trvala na svojich nevhodných pokynoch mal dodávateľ právo od zmluvy
odstúpiť v zmysle § 637 Občianskeho zákonníka. Žalovaný toto svoje právo nevyužil, preto nesie

zodpovednosť za vady diela v súlade s ustanovením § 657 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň
súd prvej inštancie vyslovil názor, že brániť sa nejakým cenovým stropom žalobkyne, čo naviac nebolo
v konaní preukázané a žalobkyňa to poprela je rovnako právne irelevantné. Žalobkyňa mala určitý
vymedzený obnos peňazí, ktorý chcela použiť na prerábku bytu. Samozrejme to neznamená, že si za
svoje peniaze objednávala nekvalitu a že chcela mať práce vykonané tak, aby mala mať napríklad

v kúpeľni cestoviny, ktoré sa jej dostanú do odtoku v kuchyni, že chce mať ďalšie zásadné vady na diele
tak, ako sú popísané v odbornom posudku a vyplynuli aj zo svedeckej výpovede svedkov J. a O..

35. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa si prostredníctvom svojho právneho zástupcu po
vypracovaní odborného posudku I. J. – I. H. uplatnila listom zo dňa 18.03.2021 u žalovaného nárok na

primeranú zľavu z ceny diela v sume rovnajúcej sa žalovanej istine. Následne prebiehali mimosúdne
rokovania, výsledkom ktorých bolo uplatnenie si nároku na náhradu škody v poisťovni žalovaného.
Poisťovňa ukončila škodovú udalosť bez poskytnutia plnenia a z jej písomného podania zo dňa
01.07.2021 adresovaného žalobkyni vyplýva, že v danom prípade škodová udalosť napĺňa výluky
z poistenia. Poisťovňa poukázala na článok III. ods. 2 všeobecných poistných podmienok v poistnej

zmluve, podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na zodpovednosť za škodu prevzatú nad rámec
stanovený právnymi predpismi alebo spôsobenú (podľa písm. e/) na veciach dodaných poisteným
alebo na ktorých poistený vykonával objednanú činnosť, pokiaľ ku škode došlo preto, že dodané
veci boli vadnej akosti alebo objednaná činnosť bola vadne vykonaná, preto žalovaný zodpovedá za
vady aj v tomto prípade. Podľa názoru súdu prvej inštancie zistené vady žalobkyňa v záručnej dobe

žalovanémuvytklaazároveňkonkrétneuviedlaaképrávosiztohodôvoduuplatňujeteda,žesiuplatňuje
nárok na zľavu z ceny diela vo výške 970,- eur. Súd prvej inštancie uzavrel, že dielo bolo vykonané
s vadami a pokiaľ ide o výšku zľavy z ceny diela vychádzal z predloženého odborného posudku,
ktorý podľa názoru žalobcu relevantne popretý nebol ak sa žalovaný prostredníctvom svojho právnehozástupcu bránil poukazovaním na výpoveď svedka J., že ku všetkému sa vyjadriť nemohol, lebo po
zabudovaní kúpeľne to nebolo viditeľné, muselo by sa to odkryť tak súd prvej inštancie bol názoru,
že uvedené bolo len na ťarchu žalovaného. Keď svedok popísal a ohodnotil náklady na opravu diela

len z toho čo bolo viditeľné a možno predpokladať, že po rozobratí diela by vád bolo viac, v každom
prípade nie menej. Súd prvej inštancie uzatvoril čo do charakteru vád, že tieto sú podľa jeho názoru
neodstrániteľné respektíve odstrániteľné, ale za použitia vysokých finančných nákladov čo ich fakticky
i právne robí vadami neodstrániteľnými. V tejto súvislosti vychádzal z rozhodnutia 3Cdo/4/2005-35/2007
ZSP. Zároveň k námietke, že žalobkyňa dielo užíva po dobu cca 2 rokov konštatoval, že to v žiadnom

prípade neznamená, že dielo vady nemá. Užíva ho so značnými obmedzeniami a tiež napríklad pod
hrozbou spadnutia časti steny v kúpeľni. Tiež podlahy sú vyduté. Zároveň konštatoval, že žalobkyňa
uhradila 3.100,- eur žalovanému za vykonanie diela.

36. S názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade sa jedná o neodstrániteľné vady
respektíve odstrániteľné, ale za použitia vysokých finančných nákladov čo fakticky i právne robí vadu

neodstrániteľnou odvolací súd v tomto štádiu konania nemôže súhlasiť. Názor súdu prvej inštancie
považuje vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania odvolací súd za predčasný. Súd prvej
inštancie vychádzal z odborného posudku Q. X/X/XXXX I. J. – I. H. zo dňa 22.02.2021, ale aj z výpovedí
svedkov na pojednávaní. Z odborného posudku vyplýva, že firma D. F. – D. E. nedokáže používať bežne
zaužívané normy a postupy ako aj základné, ale pritom dôležité náradie na vykonanie bytovej stavby.

Mala poškodiť, znehodnotiť obklad a materiály použité na stavbu, ale nemá dostatočné vedomosti
na výkon takejto činnosti. Svojím konaním mala spôsobiť značnú finančnú škodu ako aj nemajetkovú
ujmu z dôvodu značného posunu odovzdania prác. Svojou nedbanlivosťou mala spôsobiť, že majiteľka
bude musieť nanovo prerobiť určité časti kúpeľne, WC a podlahy, ktoré bude treba najskôr odstrániť
a nanovo urobiť. Súd prvej inštancie stavebné práce vykonané žalovaným v tom období od 07.09.2020

do 19.10.2020 tak ako ich popísal v odbornom posudku č. X/X/XXXX I. J. – I. H. v bode 12 odôvodnenia
rozsudku podrobne popísal aj s vadami, ktoré mal žalovaný spôsobiť.

37. Žalovaný namietal, že priznal určitú časť pochybení o čom bol spísaný reklamačný protokol. Vady
chcel opraviť, ale samotná žalobkyňa odoprela prístup žalovanému na opravu diela, pričom ho nepustila

do bytu a túto skutočnosť mala potvrdiť pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 23.01.2023. Z výpovede
žalobkyne na tomto pojednávaní z č.l. 109 vyplýva, že na otázku či po odovzdaní diela si uplatnila nejaké
vady u žalovaného a on ich potom prišiel opraviť uviedla, že prišiel vymeniť jednu kachličku, pretože
bola úplne oskubaná a natiahol nový silikón na trikrát. Na otázku, že čo má ešte opraviť uviedla, že čo sa
týka kúpeľne mal ešte opraviť podlahu, ale nechcela, aby to bola znehodnotená robota, aby to poškodil

viac ako to bolo poškodené, ako to poškodené je. Poukazovala na podlahy, keď tam ešte nikto nebýval
a nebol tam nábytok. Ona na to upozornila, keď to bolo v kuchyni a on to ďalej kládol v detskej izbe.
Na otázku prečo povolila osadenie líšt tretím subjektom a neupozornil ju na vady podlahy uviedla, že
to nebolo predmetom jeho práce, on mal osadiť lišty v zmysle objednávky. Zároveň na otázku či chcela
ešte odstrániť nejaké vady uviedla, že sú vady, ktoré sa odstrániť nedajú napríklad ten sprchový kút

a v sprchovacom kúte stojí voda, musí s tým žiť každý deň, ten odpad je nonsens, v žľabe v kúpeľni sa
nachádzajú rezance. Preto položila otázku, že ako by ich chcel odstrániť. Zároveň či ešte nejaké vady
po opravách, ktoré opravil, od žalovaného, aby ich odstránil uplatnili, uviedla, že si nespomína, že by
ho ešte kontaktovala. Zároveň bolo konštatované, že k vyjadreniam bola predložená fotodokumentácia,
z ktorej vyplýva, že tento obklad zo Sika je štiepený úplne bežne, preto nevedia prečo to uvádza ako

reklamáciu alebo vadu diela. Zároveň z výpovede žalobkyne vyplýva, že užíva byt dva roky, užíva sprchu
a kúpeľňu celú.

38. Z výsluchu svedka I. J. vyplýva (č.l. 110, druhá strana), že sa spravoval normami SR a svojimi
skúsenosťami s tým, že sa ešte s takýmito nedostatkami nestretol. Zároveň odpovedal na otázku, či je

možné používať kúpeľňu, že áno, ale je tam trhlina kde sa dostane voda a môže časom vyvolať ďalšie
chyby a budú sa znásobovať. Na ďalšiu otázku, či by vady vedel opraviť uviedol, že áno, ale za dnešné
peniaze nie. Roh musí ísť celý dole. Keď prišiel na ohliadku prasklina bola menšia, pri druhej ohliadke
bola väčšia. Čisto opraviť ten roh sa nedá, musí ísť celá kúpeľňa dole. Zároveň uviedol, že uňho by
urobenie takejto kúpeľne stálo vo vtedajšom čase okolo 5.000,- eur.

39. Na základe vyššie uvedeného sa javí odvolacia námietka žalovaného ako dôvodná. Podľa názoru
odvolacieho súdu v danom prípade je v prvom rade potrebné vyporiadať sa riadne s otázkou či sa jedná
o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Tak ako bolo uvedené vyššie záver súdu prvej inštancie nazáklade výsledkov vykonaného dokazovania, že ide o vady neodstrániteľné, a preto má žalobkyňa nárok
na zľavu z ceny diela podľa ust. § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka je predčasný a spochybniteľný.
Možno prisvedčiť žalovanému, že v odbornom vyjadrení chýba na aké normy, ktoré mal žalovaný porušiť

sa pán J. odvoláva. Aj keď sa súd prvej inštancie pýtal o aké normy ide, svedok J. riadne na túto
otázku nezodpovedal a skutočne súd prvej inštancie tieto normy nezahrnul do svojho rozhodnutia a jeho
odôvodnenia. Podľa názoru odvolacieho súdu obstojí námietka žalovaného, že pán J. nevedel uviesť
presný rozsah vád, keď konštatoval, že by potreboval rozobrať časť steny a zisťovať stav, ktorý sa
nachádza pod vrstvou obkladu. Skutočne dôkazné bremeno je na strane žalobkyne. Možno súhlasiť

s názorom žalovaného, že dôkazná povinnosť sa v danom prípade naňho nepresunula. Ak žalobkyňa
namietala vady, mala v konaní tieto riadne preukázať a nielen predpokladať ako to vyplýva zo stavu
zisteného súdom prvej inštancie. Ten musí skutočne vychádzať z výsledkov vykonaného dokazovania.
Zároveň súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil skutočnosť, že žalovaný chcel vady
odstrániť a žalobkyňa mu odoprela prístup na opravu diela. Táto skutočnosť čiastočne vyplýva z jej
výsluchu na pojednávaní dňa 23.01.2023 ako namietal žalovaný.

40. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že na základe reklamačného protokolu
zo dňa 27.11.2020 žalobkyňa reklamovala dolu uvedené vady s popisom závady. Zhotoviteľ k tomu
uviedol, že prijal reklamáciu a podľa jeho názoru bola táto reklamácia opodstatnená a chyby boli uznané.
K tomuto boli pripojené aj fotografie. Z odborného posudku vyplýva, že žalovaný svojou neodbornosťou

spôsobil, že majiteľka v najbližšej dobe bude musieť nanovo prerobiť určité časti kúpeľne, WC a podlahy,
ktoré samozrejme bude treba najprv odstrániť a nanovo urobiť, čoho dôsledkom budú ďalšie finančné
náklady na majiteľke, a preto došiel k záveru, že firma D. F. nevie a nemá možnosť túto stavbu opraviť.
Zhotoviteľ 27.11.2020 priznal určitú časť pochybení, o čom bol spísaný a podpísaný reklamačný
protokol. Z týchto dôvodov vypočítal náhradu škodu aj s prihliadnutím na správne vykonanú prácu

a vypočítal materiál zakúpený klientom: 1.986,14 eur s DPH, fakturovaná suma firmy bola: 3.096,24 eur
s DPH, spolu 5.076,38 eur s DPH. Zároveň bol započítaný aj odborný posudok v sume 60,- eur s DPH
a spolu táto suma činila 5.136,38 eur s DPH. Vyrovnanie škôd na majetku a vykonanej práce, polovica
kúpeľne obkladu + nová SDK stena, polovica steny práce 429,- eur, nové stropy (oprava) polovica ceny
práce 183,- eur, rozobratie a oprava plávajúcej podlahy a následné položenie polovica ceny práce 188,-

eur, odškodné za zlé škárovanie a silikónovanie 1/4 ceny práce 120,- eur, odškodné za zlé nalepenie
listel a rohových líšt 1/4 ceny práce 50,- eur, spolu požadovaná suma na vrátenie 970,- eur. Ide len
o práce, ktoré bude treba neodkladne riešiť.

41. Odvolaciemu súdu nie je z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie jasné, či skutočne žalobkyňa

zakúpila materiál za 1.986,14 eur s DPH. Fakturovaná suma bola v konaní preukázaná. Z posudku
vyplýva, že ide o vyrovnanie škôd na majetku a vykonanej práce. Odvolací súd k tomu uvádza, že
možno prisvedčiť námietke uvedenej v odvolaní žalovaného, že 970,- eur nie je možné v danom
spore vyhodnotiť ako vady diela, zároveň možno prisvedčiť žalovanému, že pri matematickom výpočte
výšky podielu škody k celkovej cene za dielo by hodnota dosahovala zo sumy 3.100,- eur 31,29% čo

nepredstavuje ani tretinu nákladov za cenu diela. Preto je naozaj sporným či tieto vady je možné posúdiť
ako vady neodstrániteľné z dôvodu, že odstrániteľné vady sa dajú opraviť iba za použitia vysokých
finančných nákladov tak ako to uzatvoril súd prvej inštancie. Žalovaný namietal v odvolaní, že suma,
ktorú uviedol pán J. by bola vo výške 5.000,- eur, tu by výška škody predstavovala 19,4% zo skutočnej
ceny diela, čo predstavuje menej ako 1/5. Odvolací súd k tomu poznamenáva, že sa javí, že cena diela

skutočne predstavovala 5.076,38 eur. Pokiaľ by žalobkyňa nakúpila materiál za 1.986,14 eur s DPH ako
uviedol pán J. vo svojom posudku a fakturovaná suma firmy bola 3.090,24 eur s DPH. V tejto súvislosti
i odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/4/2005,
z ktorého sa skutočne javí vzhľadom na vyššie uvedené, že podporuje tvrdenie žalovaného uvedené
v priebehu celého konania i v jeho odvolaní, že v danom prípade možno spochybniť, že či sa jedná

o neodstrániteľné vady diela.

42. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska

ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I.ÚS 97/97). (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. 3Cdo/204/2009)

43. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Aj táto
odvolacia námietka bola naplnená.

44. Vo veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v nedostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy nedostatočne vyhodnotil a zo zistených skutočností vyvodil i nesprávny právny

záver.

45. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb
domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne
inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo

na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre
procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych
predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo
procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 252/04, I.ÚS 50/04, a II.ÚS 251/03). Podľa
ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), súdy musia v rozsudkoch jasne a
zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími
argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto
argumentov; nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces.

Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry
ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie
spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý
proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva

strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá
všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu.
Porušenímuvedenéhoprávastranysporunajednejstraneapovinnostisúdunastranedruhej, sa strane
sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)
odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia

prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

46. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. I.ÚS 226/03). Právo na spravodlivý proces je porušené aj v takom prípade ak rozhodnutie súdu
nie je riadne odôvodnené (k tomu porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Cdo/57/2019, 2Cdo/100/2018, 4Cdo/3/2019, 4Cdo/125/2019, 4Cdo/120/2019, 1Obdo/7/2018,
či rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 559/2018, II.ÚS 120/2020, I.ÚS
235/2020).

47. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci nezaujal k vyššie uvedeným relevantným právnym otázkam
a skutkovým zisteniam tak ako ich popísal odvolací súd vyššie dostatočne zrozumiteľné a právne
obhájiteľné stanovisko, čo vylučuje akýkoľvek iný záver odvolacieho súdu než ten, že došlo k zaťaženiu
rozhodnutia súdu prvej inštancie vadou jeho nepreskúmateľnosti. Absencia vyporiadania sa súdu prvej

inštancie v jeho rozsudku s takými tvrdeniami, ktoré bez ďalšieho nejde označiť za nepodstatné, je tak
závažným nedostatkom rozhodnutia, ktorého intenzita zakladá porušenie práva na spravodlivý proces.48. Po vykonanom prieskume napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje nepreskúmateľnosť
dôvodov, na základe ktorých bolo vo veci žalobkyne rozhodnuté spôsobom uvedeným v enunciáte
napadnutého rozhodnutia a tým aj naplnenie odvolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods.

1 písm. b/ CSP. V dôsledku uvedeného odvolaciemu súdu neostávalo iné iba rozhodnutie súdu prvej
inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a s použitím ustanovenia § 391 CSP vrátiť vec
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

49. V záujme eliminácie akýchkoľvek ďalších pochybení potenciálne vedúcich k vade nového

rozhodnutia vezme súd prvej inštancie zreteľ na to, že v rozpore s ustanovením § 220 ods.
2, 3 CSP a právom na spravodlivý proces je, ak neposúdi podstatné skutkové tvrdenia a
argumenty strán, nevyhodnotí dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, nedá odpoveď na podstatné právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom ochrany, t.j. s uplatnením nároku a obranou
voči nemu v zmysle účelu odôvodnenia rozhodnutia ako to výstižne vyjadril Európsky súd
pre ľudské práva v rozhodnutí z 1. júla 2003 Suominen v/ Fínsko, sť. č. 37801/97, § 37: „účelom

odôvodnenia rozhodnutia je dať stranám najavo, že boli vypočuté“. Ústavný súd Slovenskej republiky
taktiež uviedol, že právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní
dôkazov a ich vyhodnotení)skutkový stav a po využití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za
predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (sp. zn. III.ÚS

236/2014 zo dňa 01.04.2014).

50. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím
súdom, vyporiadať sa s otázkou či skutočne sa jedná alebo nejedná o neodstrániteľné vady diela tak
ako ich popísal súd prvej inštancie aj s ohľadom na skutočnosti namietané žalovaným v priebehu

prvoinštančného i odvolacieho konania teda čo sa týka otázky podľa akých noriem boli posudzované
dané vady, či skutočne žalobkyňa bránila odstráneniu týchto vád, aké vady boli reklamované, aké
boli odstránené, v akom časovom úseku, či je alebo nie je namieste v danom prípade aplikácia
ustanovenia § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň sa súd prvej inštancie dôsledne bude
zaoberať matematickým výpočtom výšky podielu škody k celkovej cene za dielo, potom čo zistí, aké

boli skutočné náklady na vykonanie diela teda materiál a cena práce. Na riadne zistený a vyhodnotený
skutkový stav je následne potrebné aplikovať správnu právnu normu tak, aby bol naplnený princíp
právnejistoty,t.j.abybolsporrozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyššíchsúdnych
autorít. K relevantnej argumentácii žalobkyne aj žalovaných, produkovanej už v konaní pred súdom prvej
inštancie je zároveň potrebné poskytnúť dostatočnú a logicky nerozpornú právnu odpoveď. Až potom,

akobudekonanievnaznačenomsmeredoplnené,môžesúdprvejinštancievoveciopätovnerozhodnúť.

51. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

52. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).