Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 4, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/138/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200787
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200787.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej,

LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: Nadácia
Viery Gallovej, so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO: 50 816 179, právne zastúpeného JUDr.
Marínou Gallovou, advokátkou so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra
vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-2020/003929 zo dňa 29.04.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-2020/003929 zo dňa
29.04.2020 a rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor

všeobecnej vnútornej správy č. 203/Na-2002/1161 zo dňa 18.12.2019 zrušuje a vec vracia orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Listom č. 203/Na-2002/1161 zo dňa 18.06.2018 žalovaný poučil žalobkyňu o povinnosti podľa §

35 ods. 1 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka (ďalej len „zákon
o nadáciách“), v zmysle ktorého je nadácia po skončení kalendárneho roka povinná vypracovať výročnú
správu v lehote určenej správnou radou alebo nadačnou listinou najneskôr do 30. júna nasledujúceho
kalendárneho roka. Zároveň žalovaný žalobkyňu poučil o povinnosti podľa § 35 ods. 4 zákona
o nadáciách, podľa ktorého nadácia uloží výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok
najneskôr do 15. júla. Súčasne boli žalobkyni týmto listom poskytnuté webové adresy Finančnej správy
Slovenskej republiky, týkajúce sa postupu registrácie, vrátane Dohody o elektronickom doručení, ako aj

odkaz na webovú stránku Ministerstva financií Slovenskej republiky, na ktorej sa nachádza metodický
pokyn na uloženie výročnej správy do registra. Predmetný list bol žalobkyni doručený dňa 22.06.2018.

2. Žalovaný listom zo dňa 16.09.2019, doručeným žalobkyni dňa 25.09.2019, oznámil žalobkyni, začatie
konania podľa § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) vo
veci uloženia pokuty za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 4 zákona o nadáciách, podľa
ktorého mala žalobkyňa v lehote do 15. júla 2018 uložiť výročnú správu za rok 2017 do verejnej časti

registra účtovných závierok. Žalovaný poukázal na § 36 ods. 1 zákona o nadáciách (v znení účinnom do
31. decembra 2018), podľa ktorého, ak nadácia neuloží výročnú správu podľa § 35 ods. 4, ministerstvo
uloží nadácii za porušenie tejto povinnosti pokutu v sume od 331 eur do 3319 eur. Zároveň žalovaný
podľa § 33 ods. 2 zákona o nadáciách umožnil žalobkyni vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jehopodkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia
tohto oznámenia.

3. Žalobkyňa sa vyjadrila podaním zo dňa 04.10.2019, doručeným žalovanému dňa 07.10.2019, ku
ktorému predložila potvrdenie o predložení výročnej správy spolu s príslušnými prílohami zo dňa
16.07.2018 Daňovému úradu Žilina – pobočka Martin, potvrdenie o podaní žiadosti o zriadenie
elektronickej autorizácie, plnú moc na elektronické podanie výročnej správy nadácie za rok 2017,
elektronické podanie pre finančnú správu – Daňový úrad Martin a výročnú správu.

4. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy
rozhodnutím č. 203/Na-2002/1161 zo dňa 18.12.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa §
36 ods. 1 zákona o nadáciách (v znení účinnom do 31.12.2018) uložilo žalobkyni pokutu 331 eur
za porušenie povinnosti ustanovenej § 35 ods. 4 zákona o nadáciách, podľa ktorého mala nadácia
uložiť výročnú správu za rok 2017 do verejnej časti registra účtovných závierok v lehote najneskôr do

15.07.2018. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že kontrolou v registri bolo zistené, že nadácia
nesplnila povinnosť uložiť výročnú správu za rok 2017 do registra v lehote podľa § 35 ods. 4 zákona
o nadáciách. Povinnosť uložiť výročnú správu do registra v lehote ustanovenej zákonom o nadáciách je
povinnosťou nadácie ako právnickej osoby a nevykonávanie nadačnej činnosti nemá vplyv na splnenie
zákonnej povinnosti. Výročná správa sa ukladá prostredníctvom portálu finančnej správy. Tvrdenie

nadácie, že v lehote na podanie výročnej správy nemala elektronickú autorizáciu neobstojí, pretože
nadácia bola o tejto povinnosti riadne a včas upovedomená listom žalovaného č. 203/Na-2002/1161 zo
dňa18.06.2018,ktorýjejboldoručenýdňa22.06.2018.Povinnosťuložiťvýročnúsprávudoregistrauložil
zákonodarca nadácií ako právnickej osobe. Uloženie výročnej správy za nadáciu fyzickou osobou na
základe plnej moci, nie je splnením povinnosti podľa zákona o nadáciách. Žalovaný vyhodnocuje obsah

výročnej správy prostredníctvom registra verejne prístupného na webovej adrese www.registeruz.sk
vyhľadaním príslušnej nadácie, a preto nemá možnosť zistiť, že výročnú správu za nadáciu do registra
uložila fyzická osoba. Ďalej žalovaný uviedol, že zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (ďalej len „zákon
č. 431/2002 Z. z.“) v § 23 ods. 2 jednoznačne ustanovuje, ktoré dokumenty sa ukladajú do registra.
Jedným z týchto dokumentov je aj individuálna výročná správa, ktorá sa podľa § 23a ods. 2 zákon č.

431/2002 Z. z. povinne ukladá v elektronickej podobe. Nepredkladá sa, ani nezasiela v listinnej podobe
príslušnému daňovému úradu. Z registra jednoznačne vyplýva, že výročná správa za rok 2017 bola
do registra uložená dňa 27.08.2018, teda po lehote ustanovenej zákonom o nadáciách. Vzhľadom na
túto skutočnosť a jednoznačné porušenie § 35 ods. 4 zákona o nadáciách, na nariadenie ústneho
pojednávania podľa § 21 správneho poriadku nebol podľa žalovaného dôvod, keď ústne pojednávanie

sa musí uskutočniť, ak to vyžaduje osobitný zákon. V súvislosti s výškou uloženej pokuty žalovaný
uviedol že vzhľadom na skutočnosť, že ide o prvé porušenie zákonnej povinnosti zo strany nadácie,
uložil žalobkyni pokutu na spodnej hranici zákonom ustanoveného rozpätia v sume XXX eur.

5. Minister vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. KM-OLVS-2020/003929 zo dňa 29.04.2020

podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol rozklad žalobkyne a rozhodnutie Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odboru všeobecnej vnútornej správy č. 203/Na-2002/1161
zo dňa 18.12.2019 potvrdil. V odôvodnení uviedol, že z registra jednoznačne vyplýva, že výročná správa
za rok 2017 bola nadáciou do registra uložená dňa 27.08.2018 a opakovane dňa 18.12.2018. Tvrdenie
nadácie, že v čase, kedy mala splniť predmetnú povinnosť, nemala pridelené DIČ, pretože nebola

povinná registrovať sa ako daňový subjekt, je právne irelevantné z hľadiska zákona o nadáciách, a táto
skutočnosť nemá vplyv na plnenie povinnosti uložiť výročnú správu do registra zákonom predpísanou
formou. Poukázal na to, že za predpokladu, ak by sa aj akceptovalo podanie v listinnej podobe, lehota
na vloženie nebola dodržaná, keďže ide o hmotnoprávnu lehotu, ktorá sa považuje za zachovanú,
pokiaľ je adresátovi určitý úkon doručený v stanovenej lehote. K otázke právneho zastúpenia nadácie

a splnomocnenia advokátky na podanie výročnej správy za rok 2017, uviedol, že z prílohy k rozkladu
„Všeobecné podanie pre finančnú správu“ vyplýva, že JUDr. Marína Gallová, advokátka uskutočnila
dňa 13.07.2018 na portáli finančnej správy podanie do Registra servisných organizácií. V texte podania
advokátka uviedla, že prílohou tohto podania je výročná správa nadácie. Z registra je však zrejmé, že
dňa16.07.2018boldoregistraúčtovýchzávierok(nievšakverejnejčasti)prifyzickejosobeJUDr.Marína

Gallová, advokátka a konkurzná a reštrukturalizačná správkyňa vložený súbor označený ako „Účtovná
závierka“, ktorého obsah však nie je možné zistiť a teda ani overiť, či toto podanie obsahovalo výročnú
správu za rok 2017, keďže dáta nie sú vzhľadom na povahu subjektu verejne dostupné. V registri nie je
uvedené žiadne podanie zo dňa 13.07.2018. V odôvodnení je ďalej uvedené, že druhostupňový správnyorgán nespochybňuje právo nadácie splnomocniť inú právnickú alebo fyzickú osobu na uskutočňovanie
právnych úkonov, avšak je vždy nevyhnutné, aby boli pri splnomocnení zohľadňované všetky aspekty
toho ktorého právneho úkonu. V tomto prípade bolo potrebné, aby splnomocnená osoba disponovala

prihlasovacími údajmi nadácie. Splnomocnená osoba uskutočnila podanie prostredníctvom svojich
prihlasovacích údajov. Takto uskutočnené podanie bolo preto finančnou správou pridelené tejto fyzickej
osobe a nie právnickej osobe – nadácií, bez možnosti zistenia obsahu podania zo strany žalovaného.
Zregistravyplýva,žedňa16.07.2018boladoregistrauloženálenúčtovnázávierkazarok2017.Nadácia
je podľa zákona povinná vypracovať výročnú správu a následne ju v ustanovenej lehote uložiť do registra

bez ohľadu na akékoľvek objektívne a subjektívne okolnosti. V závere sa minister stotožnil aj s výškou
uloženej pokuty.

II.
Žaloba

6. Správnou žalobou zo dňa 22.05.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.05.2020,
sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č. KM-
OLVS-2020/003929 zo dňa 29.04.2020, ako aj prvostupňového rozhodnutia žalovaného č. 203/
Na-2002/1161 zo dňa 18.12.2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, z dôvodov podľa § 191
ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“).

7. V dôvodoch uviedla, že nadácia začala svoje fungovanie v marci v roku 2017, pričom počas celého
obdobia roka 2017 nevykonávala žiadnu činnosť, pre ktorú bola založená, v dôsledku čoho nemala
žiadne príjmy a zo zákona jej nevznikla povinnosť registrovať sa na daňovom úrade a mať pridelené
daňové identifikačné číslo. Nadácia teda ako subjekt verejného sektora bola oprávnená komunikovať

sFSSRlenpísomnealeboosobne(nieelektronicky).Správkyňanadáciepodalaosobnedňa16.07.2018
napobočkeFSSR–DaňovémuúraduŽilina,pobočkaMartinvýročnúsprávuspolusúčtovnouzávierkou,
pričom požiadala FSSR o jej uloženie a zverejnenie vo verejnej časti registra. Zákonná lehota bola
nadáciou zachovaná, nakoľko 15.07.2018 pripadol na nedeľu, čo je deň pracovného pokoja, a teda
sa lehota posunula na najbližší pracovný deň, t. j. pondelok 16.07.2016. Žalobkyňa má za to, že si

uvedeným podaním splnila povinnosť podľa § 35 ods. 4 zákona o nadáciách a žalovaný nesprávne
právne posúdil vec, keď vyhodnotil, že písomné podanie nadácie zo dňa 16.07.2018 bolo urobené po
lehote.

8. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nemala pridelené DIČ a nemohla elektronicky komunikovať

s finančnou správou, z opatrnosti splnomocnila advokátku JUDr. Marínu Gallovú na elektronickú
komunikáciu s finančnou správou v mene nadácie. Nadácia teda podala výročnú správu aj elektronicky
do systému finančnej správy prostredníctvom splnomocnenej advokátky, pričom tá podala výročnú
správu cez všeobecnú agendu finančnej správy dňa 13.08.2018. Následne po komunikácií s finančnou
správou dňa 16.07.2018 podala advokátka výročnú správu opakovane podľa pokynov prostredníctvom

podania účtovnej závierky.

9. Podľa žalobkyne žalovaný nesprávne vyhodnotil podanie nadácie prostredníctvom splnomocnenej
advokátky zo dňa 13.07.2018 a zo dňa 16.07.2018 ako podanie fyzickej osoby, a nie ako podanie
nadácie. Advokátka v týchto prípadoch robila podanie v mene a na účet nadácie, a preto je nutné tieto

podania vyhodnotiť ako podanie nadácie. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na čl. 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. Pokiaľ sa teda žalovaný neoboznámil s obsahom listín podaných advokátkou
nadácie do elektronického systému FSSR za účelom splnenia si povinnosti podľa § 35 ods. 4 zákona
o nadáciách s poukazom na skutočnosť, že sa jedná o podanie fyzickej osoby, potom nepochybne upiera
žalobkyni právo dať sa právne zastúpiť a právo na využívanie právnej pomoci.

10. Ďalej žalobkyňa namietala, že pri zistení skutkového stavu vychádzal žalovaný len z údajov
získaných z verejného registra, pričom sa neoboznámil s obsahom listín predkladaných nadáciou
do konania, ktoré preukazujú splnenie povinnosti podľa § 35 ods. 4 zákona o nadáciách a sú
súčasťou administratívneho spisu. Nič na tom podľa žalobkyne nemení ani skutočnosť, že finančná

správa podanie nepriradila do registra verejne prístupného na webovej stránke www.registeruz.sk.
Nezosynchronizovanie podaní smerovaných finančnej správe elektronicky s webom nemôžu byť na
ťarchu tretieho subjektu, ktorý nemá na to žiadny dosah. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný mal posúdiť
celý skutkový stav v kontexte so všetkými predloženými listinami a následne zhodnotiť, či výročnáspráva bola nadáciou alebo ňou poverenou osobou uložená v elektronickom systéme FSSR v zákonom
stanovenej lehote, čo však neurobil. Žalovaný sa v rámci odôvodnenia nedostatočne vysporiadal
s tvrdeniami a dôkazmi predloženými nadáciou a neposkytol jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky

právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom veci.

11. V závere žalobkyňa namietala, že vo veci orgány verejnej správy nevykonali navrhnutý dôkaz
výsluchom štatutára nadácie a vo veci nevykonali pojednávanie. Práve pojednávaním bolo podľa
žalobkyne možné riadnym spôsobom reagovať na nesprávne dielčie závery orgánu verejnej správy

a zároveň náležite opísať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci. Na základe uvedeného, keď
orgány verejnej správy navrhovaný dôkaz nevykonali a s obsahom dôkazov predložených žalobkyňou
sa náležite nevysporiadali, má žalobkyňa za to, že rozhodnutie žalovaného je nutné považovať za
nezrozumiteľné, čo v konečnom dôsledku spôsobuje porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces.

III.

Vyjadrenie žalovaného

12. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 27.08.2020, doručeným Krajskému
súdu v Bratislave dňa 04.09.2020. Vo vyjadrení žalovaný zhrnul priebeh administratívneho konania.
K námietkam žalobkyne uviedol, že z registra jednoznačne vyplýva, že výročná správa za rok 2017 bola

nadáciou do registra uložená dňa 27.08.2018 a opakovane dňa 18.12.2018, teda po lehote ustanovenej
zákonom o nadáciách. Žalobkyňa ako právnická osoba je povinná podľa zákona o nadáciách vypracovať
výročnú správu a následne ju v lehote ustanovenej zákonom uložiť do registra bez ohľadu na akékoľvek
objektívne resp. subjektívne okolnosti. Súčasne uviedol, že portál finančnej správy je prístupný 24 hodín
denne, vrátane sobôt a dní pracovného pokoja.

13. Žalovaný ďalej uviedol, že z prílohy k rozkladu „Všeobecné podanie pre finančnú správu“ vyplýva,
že advokátka JUDr. Marína Gallová uskutočnila dňa 13.07.2018 na portáli finančnej správy podanie do
Registra servisných organizácií. V texte podania advokátka uviedla, že prílohou tohto podania je výročná
správa nadácie. Z registra je však zrejmé, že dňa 16.07.2018 bol do registra účtových závierok (nie

však verejnej časti) pri fyzickej osobe JUDr. Marína Gallová, advokátka a konkurzná a reštrukturalizačná
správkyňa vložený súbor označený ako „Účtovná závierka“, ktorého obsah však nie je možné zistiť
a teda ani overiť, či toto podanie obsahovalo výročnú správu za rok 2017, keďže dáta nie sú vzhľadom
na povahu subjektu verejne dostupné. V registri nie je uvedené žiadne podanie zo dňa 13.07.2018.
Žalovaný poukázal na to, že v tomto prípade bolo potrebné, aby splnomocnená osoba pri uložení

výročnej správy do registra disponovala prihlasovacími údajmi žalobcu. Splnomocnená osoba však
uskutočnila podanie prostredníctvom svojich prihlasovacích práv.

14. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že sa neoboznámil s obsahom ním predložených listín.
Po oboznámení sa s listinami bolo zistené, že žalobkyňa predložila dňa 16.07.2018 výročnú správu

v listinnej podobe Daňovému úradu Žilina – pobočka Martin. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že
v zmysle § 23 ods. 2 a § 23a ods. 2 zákon č. 431/2002 Z. z. sa individuálna výročná správa povinne
ukladá do registra v elektronickej podobe. Súčasne žalovaný s odvolaním sa na list č. 203/Na-2002/1161
zo dňa 18.06.2018 uviedol, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že je povinná výročnú správu uložiť do
registra v elektronickej podobe. Žalovaný mal za to, že pri vydaní rozhodnutia sa riadne oboznámil so

všetkými predloženými listinami, tvrdeniami a dôkazmi žalobkyne a dostatočne spoľahlivo zistil skutočný
stav veci. Keďže z registra jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa porušila povinnosť podľa § 35 ods. 4
zákona o nadáciách, na nariadenie ústneho pojednávania nebol dôvod.

15. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Replika žalobkyne, duplika žalovaného

16. Žalobkyňa v replike zo dňa 23.09.2020 zotrvala na všetkých tvrdeniach uvedených v žalobe

a uviedla, že v rámci predložených dôkazov jednoznačne preukázala opakované podanie výročnej
správy v zákonom stanovenej lehote v listinnej a elektronickej forme na zverejnenie do registra.

17. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.V.
Konanie na správnom súde

18. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom
v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/138/2020.

19. Správny súd listom zo dňa 05.09.2024 podľa § 196 SSP vyzval žalobkyňu a žalovaného, aby sa
v lehote v 15 dní písomne vyjadrili k možnej vade trestania (§ 195 písm. d/ SSP). Správny súd vo výzve

uviedol, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej
správy rozhodnutím č. 203/Na-2002/1161 zo dňa 18.12.2019 podľa § 36 ods. 1 zákona o nadáciách ,
v znení účinnom do 31.12.2018, uložilo žalobkyni pokutu 331 eur za porušenie povinnosti podľa § 35
ods. 4 zákona o nadáciách, podľa ktorého mala nadácia uložiť výročnú správu za rok 2017 do verejnej
časti registra účtovných závierok v lehote najneskôr do 15.07.2018. Minister vnútra Slovenskej republiky

rozhodnutím č. KM-OLVS-2020/003929 zo dňa 29.04.2020 zamietol rozklad žalobkyne a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Správny súd zároveň poukázal na § 36 ods. 1 zákona o nadáciách, účinného od
01.01.2019, na čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a na § 2 ods. 1 Trestného zákona.

20. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 12.09.2024 uviedla, že v preskúmavanej veci je daná vada trestania

podľa § 195 písm. d) SSP, keď zákon o nadáciách, v znení účinnom od 01.01.2019, je pre žalobkyňu
priaznivejší ako zákon o nadáciách v znení účinnom do 31.12.2018.

21. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.10.2024 uviedol, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade
s príslušnými ustanoveniami zákona o nadáciách. Výška pokuty bola uložená na spodnej hranici

v zmysle príslušného ustanovenia zákona o nadáciách účinného v čase vydania rozhodnutia o uložení
pokuty. Žalovaný mal za to, že preskúmavané rozhodnutia sú riadne odôvodnené, vychádzajú zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu a netrpia vadou trestania podľa § 195 písm. d) SSP.

VII.

Relevantné právne predpisy

22. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie.

23. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

24. Podľa čl. 40 ods. 6 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv

a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.
Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

25. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona

účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší.

26. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna

2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.27. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

28.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

29. Podľa § 195 písm. d) SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné

použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.

30. Podľa § 196 SSP ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195,
oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.

31. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,

môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.

32. Podľa § 35 ods. 1 zákona o nadáciách, v znení účinnom do 31.12.2018, nadácia je po skončení
kalendárneho roka povinná vypracovať výročnú správu v lehote určenej správnou radou alebo nadačnou

listinou najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

33.Podľa§35ods.4zákonaonadáciách,vzneníúčinnomdo31.12.2018,nadáciauložívýročnúsprávu
do verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 15. júla.

34. Podľa § 36 ods. 1 zákona o nadáciách, v znení účinnom do 31.12.2018, ak nadácia neuloží výročnú
správu podľa § 35 ods. 4, ministerstvo uloží nadácii za porušenie tejto povinnosti pokutu v sume od 331
eur do 3319 eur.

35. Podľa § 35 ods. 1 zákona o nadáciách, v znení účinnom od 01.01.2019, nadácia je po skončení

kalendárneho roka povinná vypracovať výročnú správu v lehote určenej správnou radou alebo nadačnou
listinou najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

36.Podľa§35ods.4zákonaonadáciách,vzneníúčinnomod01.01.2019,nadáciauložívýročnúsprávu
do verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 15. júla.

37. Podľa § 36 ods. 1 zákona o nadáciách, v znení účinnom od 01.01.2019, ak nadácia neuloží výročnú
správu podľa § 35 ods. 4, ministerstvo môže uložiť nadácii za porušenie tejto povinnosti pokutu do 1
000 eur.

38. Podľa § 36 ods. 2 zákona o nadáciách, v znení účinnom od 01.01.2019, pri ukladaní pokuty
a rozhodovaní o jej výške ministerstvo prihliada na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho
konania a opakované neplnenie alebo porušovanie povinností.

39. Podľa § 23 ods. 2 písm. h) zákona č. 431/2002 Z. z. do registra sa ukladajú individuálne výročné

správy.

40. Podľa § 23a ods. 2 prvá veta zákona č. 431/2002 Z. z. v elektronickej podobe sa povinne ukladajú
dokumenty podľa § 23 ods. 2 písm. c) až j) a dokumenty, ktoré sa účtovná jednotka rozhodla uložiť v
cudzom jazyku.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

41. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10, § 13 ods.

1 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, vrátane
administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako
aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho ich vydaniu a vo veci rozhodol na pojednávaní
dňa 04.11.2024.42. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. KM-
OLVS-2020/003929 zo dňa 29.04.2020, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol rozklad

žalobkyneapotvrdilrozhodnutieMinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky,sekcieverejnejsprávy,odboru
všeobecnej vnútornej správy č. 203/Na-2002/1161 zo dňa 18.12.2019, ktorým bola žalobkyni podľa §
36 ods. 1 zákona o nadáciách, v znení účinnom do 31.12.2018, uložená pokuta 331 eur za porušenie
povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 4 zákona o nadáciách, podľa ktorého mala nadácia uložiť výročnú
správu za rok 2017 do verejnej časti registra účtovných závierok v lehote najneskôr do 15.07.2018.

43. Podstatou žalobných námietok bolo, že žalobkyňa si povinnosť podľa § 35 ods. 4 zákona o
nadáciách splnila včas, a to podaním výročnej správy nadácie elektronicky do systému finančnej správy
prostredníctvom splnomocnenej advokátky dňa 13.07.2018 a dňa 16.07.2018. Zároveň správkyňa
nadácie podala výročnú správu spolu s účtovnou závierkou aj osobne Daňovému úradu Žilina, pobočka
Martin dňa 16.07.2018.

44. Zo zákona o nadáciách je zrejmé, že nadácie majú povinnosť po skončení kalendárneho roka
vypracovať výročnú správu v lehote určenej správnou radou alebo nadačnou listinou najneskôr do 30.
júna nasledujúceho kalendárneho roka (§ 35 ods. 1 zákona o nadáciách) a túto uložiť do verejnej časti
registra účtovných závierok najneskôr do 15. júla (§ 35 ods. 4 zákona o nadáciách).

45. V zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. sa individuálna výročná správa povinne ukladá do registra
v elektronickej podobe (§ 23 ods. 2 písm. h) zákona č. 431/2002 Z. z. v spojení s § 23a ods. 2 prvá
veta zákona č. 431/2002 Z. z.).

46. K tvrdeniu žalobkyne, že povinnosť podľa § 35 ods. 4 zákona o nadáciách si splnila už dňa
13.07.2018, správny súd uvádza, že z verejne dostupného registra účtovných závierok (ďalej aj
„register“) vo vzťahu k žalobkyni vyplýva, že v tomto sa nenachádza žiadne podanie predložené
nadáciou dňa 13.07.2018, a to ani v časti individuálne účtovné závierky a ani v časti výročné správy.
Pokiaľ žalobkyňa v konaní predložila potvrdenie o odoslaní Všeobecného podania pre finančnú správu

zo dňa 13.07.2018, z uvedených dokumentov vyplýva, že daňový subjekt JUDr. Marína Gallová, J.
Kronera 3952/23, Martin, IČO: 42 214 297 ako fyzická osoba pod daňovým identifikačným číslom
1083151443, uskutočnila dňa 13.07.2018 na portáli finančnej správy podanie do Registra servisných
organizácií a v texte podania uviedla, že jeho prílohou je výročná správa nadácie. Správny súd v tejto
súvislosti uvádza, že povinnosť uložiť výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok

uložil zákonodarca priamo nadácií (§ 35 ods. 4 zákona o nadáciách). Preto uloženie výročnej správy
nadácie fyzickou osobou na základe plnej moci, avšak prostredníctvom identifikačných údajov tejto
fyzickej osoby, nemožno považovať za splnenie povinnosti podľa § 35 ods. 4 zákona o nadáciách.
Správny súd, rovnako ako žalovaný, nespochybňuje právo žalobkyne splnomocniť inú právnickú alebo
fyzickúosobunauskutočňovanieprávnychúkonov,avšakjenevyhnutné,abybolizohľadňovanéaspekty

právneho úkonu, na uskutočnenie ktorého bolo plnomocenstvo udelené. V tomto prípade bolo potrebné
uložiť výročnú správu do registra prostredníctvom identifikačných údajov žalobkyne. Uvedené platí aj
pre žalobkyňou predložené potvrdenie o odoslaní Všeobecného podania pre finančnú správu zo dňa
16.07.2018, z ktorého taktiež vyplýva, že daňový subjekt Marína Gallová pod daňovým identifikačným
číslom 1083151443, uskutočnila dňa 16.07.2018 na portáli finančnej správy podanie s názvom Riadna

zostavená účtovná závierka NO v sústave jednoduchého účtovníctva. Navyše z registra vo vzťahu
k žalobkyni vyplýva, že dňa 16.07.2018 bola do registra uložená len účtovná závierka nadácie za rok
2017 a nie výročná správa nadácie za rok 2017.

47. K námietkam žalobkyne, že svoje fungovanie začala v marci v roku 2017, pričom počas tohto

roka nevykonávala žiadnu činnosť, v dôsledku čoho nemala žiadne príjmy a zo zákona jej nevznikla
povinnosť registrovať sa na daňovom úrade a mať pridelené daňové identifikačné číslo a teda bola
oprávnená komunikovať s finančnou správou len písomne alebo osobne, správny súd uvádza, že tieto
sú právne irelevantné. Nevykonávanie nadačnej činnosti nemá vplyv na splnenie povinnosti podľa § 35
ods. 4 zákona o nadáciách. Nadácia je podľa zákona povinná vypracovať výročnú správu a následne

ju v ustanovenej lehote uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok bez ohľadu na akékoľvek
objektívne a subjektívne okolnosti. Zároveň, ako už bolo uvedené vyššie, v zmysle zákona č. 431/2002
Z. z. sa individuálna výročná správa povinne ukladá do registra v elektronickej podobe (§ 23 ods. 2 písm.
h) zákona č. 431/2002 Z. z. v spojení s § 23a ods. 2 prvá veta zákona č. 431/2002 Z. z.). Z uvedenéhodôvodu, keď zákon výslovne ustanovuje nadácií ako účtovnej jednotke povinnosť uložiť výročnú správu
do registra v elektronickej podobe, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú aj námietku žalobkyne, že
výročnú správu nadácie spolu s účtovnou závierkou doručila Daňovému úradu Žilina, pobočka Martin

aj osobne v listinnej podobe dňa 16.07.2018.

48. Z registra vyplýva, že výročná správa nadácie za rok 2017 bola nadáciou do registra predložená až
dňa 27.08.2018 a opakovane dňa 18.12.2018.

49. Na základe uvedeného správny súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že v danom prípade
bolo dostatočne preukázané porušenie povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 4 zákona o nadáciách, keď
výročnú správu nadácie za rok 2017 neuložila žalobkyňa do verejnej časti registra účtovných závierok
v lehote najneskôr do 15.07.2018, ale až následne dňa 27.08.2018 a opakovane dňa 18.12.2018.

50. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobkyne, že pri zistení skutkového stavu vychádzal

žalovaný len z údajov získaných z verejného registra a neoboznámil sa s obsahom listín predkladaných
žalobkyňou do konania. Z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že orgány verejnej správy vychádzali
nielen z údajov z verejného registra, ale náležite sa vysporiadali aj s tvrdeniami žalobkyne, že výročnú
správu nadácie za rok 2017 predložila do registra nadáciou splnomocnená JUDr. Marína Gallová dňa
13.07.2018 a dňa 16.07.2018, ako aj so skutočnosťou, že výročná správa nadácie bola dňa 16.07.2018

predložená Daňovému úradu Žilina - pobočka Martin v listinnej podobe.

51.Knámietkežalobkyne,žeorgányverejnejsprávyvovecinenariadiliústnepojednávanie,správnysúd
poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej orgán verejnej
správy nie je s odkazom na § 21 ods. 1 Správneho poriadku povinný nariaďovať ústne pojednávanie,

je však limitovaný zistiť presne a úplne skutočný stav veci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Sžo 1/2013 zo dňa 24.09.2014, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 8Sžo 6/2013 zo dňa 20.11.2014). Správny súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci nebolo
nariadenie ústneho pojednávania na účely administratívneho konania potrebné, keď v danom prípade
bolo, vzhľadom na vykonané dokazovanie, dostatočne preukázané porušenie povinnosti ustanovenej v

§ 35 ods. 4 zákona o nadáciách.

52. Vo vzťahu k uloženej pokute však správny súd poukazuje na to, že s účinnosťou od 01.01.2019
došlo zákonom č. 346/2018 Z. z. k novelizácii ustanovenia § 36 ods. 1 zákona o nadáciách (na základe
ktorého bola žalobkyni uložená pokuta 331 €), a to tým spôsobom, že za rovnaké porušenie povinnosti

ustanovenej v § 35 ods. 4 zákona o nadáciách môže ministerstvo uložiť pokutu do 1 000 eur.

53. V porovnaní s právnou úpravou účinnou do 31.12.2018, ktorá ustanovovala obligatórnu povinnosť
ministerstva uložiť pokutu za porušenie povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 4 zákona o nadáciách v
sume od 331 eur do 3319 eur, vyššie zmieňovanou novelou došlo k podstatnej zmene v možnostiach

sankcionovania nadácie za porušenie povinnosti podľa § 35 ods. 4 zákona o nadáciách (stanovením
zjavne výhodnejšej právnej úpravy pre páchateľa). Z dôvodovej správy k zákonu č. 346/2018 Z. z.
vyplýva „Navrhuje sa zmena obligatórnej povinnosti ministerstva uložiť pokutu na fakultatívnu povinnosť,
čím sa odstraňuje tvrdosť zákona v povinnosti uložiť ministerstvom pokutu podľa § 36 ods. 1. Dôvodom
je skutočnosť, že mnohé nadácie vznikajú koncom kalendárneho roka, prípadne existujú len jeden deň,

pričom povinnosť vypracovať výročnú správu po skončení kalendárneho roka a uložiť ju do verejnej
časti registra účtovných závierok sa vzťahuje aj na tieto subjekty a uloženie pokuty týmto nadáciám
je tvrdým postihom vzhľadom na krátku dobu existencie a nevykonávanie verejnoprospešného účelu,
pre ktorý bola založená. Ďalším dôvodom zmeny je aj skutočnosť, že pokuta je ukladaná aj malým
nadáciám, ktorých verejnoprospešným účelom je rozvoj a ochrana kultúrnych a duchovných hodnôt,

prípadne podporovanie a rozvoj vzdelávacej, výchovnej a umeleckej činnosti, ako aj podpora a ochrana
zdravia. Tieto nadácie hospodária s nízkym rozpočtom, pričom uloženie pokuty aj na spodnej hranici
zákonom ustanoveného rozpätia býva pre ne často likvidačné.“ Zároveň boli v § 36 ods. 2 zákona
o nadáciách s účinnosťou od 01.01.2019 stanovené okolnosti, na ktoré ministerstvo pri ukladaní pokuty
a rozhodovaní o jej výške prihliada.

54. Správny súd uvádza, že predmetná novela bola účinná od 01.01.2019, teda už v čase vydania
prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dňa 18.12.2019.55. V súlade s ustálenou judikatúrou možno konštatovať, že správne trestanie sa analogicky riadi
základnými zásadami platnými v trestnom práve. Modifikácia zásady zákazu spätnej časovej pôsobnosti
práva sa prejavuje pri trestaní, pre ktoré sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa,

vyplývajúca priamo z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods.
6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 05.11.2019, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Asan/9/2017 zo dňa 21. februára 2018).

56. Z uvedeného vyplýva, že nemožno trestať podľa starého práva v dobe účinnosti práva nového, ak
nová právna úprava konkrétnu skutkovú podstatu neprevzala, resp. ak nová právna úprava stanovuje
miernejšie sankcie za rovnaké porušenie povinnosti. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 6 A 126/2002 zo dňa 27.10.2004,
podľa ktorého ústavná záruka vyjadrená v článku 40 ods. 6 in fine Listiny základných práv a slobôd

a spočívajúca v prípustnosti trestania podľa nového práva, ak je takáto úprava pre páchateľa
priaznivejšia, platí aj v konaní o sankcií za správny delikt. Rozhodnutie správneho orgánu, ktoré trestá
podľa starého práva delikt v čase platnosti a účinnosti práva nového, sa nemôže zaobísť bez toho,
aby dôsledne porovnalo nové a staré skutkové podstaty deliktov, doložilo, že aj podľa nového práva
ide vo všetkých prípadoch o konanie trestné a že postih podľa nového práva nie je pre delikventa

výhodnejší. Uvedené vo svojich dôsledkoch znamená, že rozhodnutie, ktoré za účinnosti nového práva
ukladá trest podľa práva starého, sa musí vo svojich dôvodoch vysporiadať s otázkou, či nové právo
vôbec prevzalo staré skutkové podstaty, a pokiaľ áno, či tresty za ne ukladané sú podľa nového práva
miernejšie alebo prísnejšie než podľa práva starého. Rozhodnutie, ktoré sa s touto otázkou vôbec
nevysporiada je nepreskúmateľné, pretože dôvody, ktoré viedli k uloženiu konkrétnej sankcie, z neho

nemožno rozpoznať.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené a so zreteľom na základnú zásadu vyjadrenú v čl. 50 ods. 6 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 40 ods. 6 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. a § 2 ods. 1 Trestného zákona
bolo povinnosťou orgánov verejnej správy vysporiadať sa s relevantnou právnou úpravou, účinnou

v čase ich rozhodovania, nakoľko došlo k podstatnej zmene v možnostiach sankcionovania nadácie
za porušenie povinnosti podľa § 35 ods. 4 zákona o nadáciách, stanovením zjavne výhodnejšej
právnej úpravy pre žalobkyňu. Správny súd dospel k uvedenému záveru vychádzajúc zo zistenia,
že príslušné ustanovenie právneho predpisu, o ktoré sa orgány verejnej správy pri ukladaní pokuty
a rozhodovaní o jej výške opierali (§ 36 ods. 1 zákona o nadáciách), bolo v období od porušenia

povinnosti do rozhodnutia orgánov verejnej správy nahradené ustanovením zjavne priaznivejším pre
žalobkyňu, keď došlo k zmene z obligatórnej povinnosti ministerstva uložiť pokutu za porušenie
povinnosti podľa § 35 ods. 4 zákona o nadáciách na fakultatívnu možnosť uloženia pokuty do 1 000
eur, umožňujúc orgánu verejnej správy primerane aplikovať svoju správnu úvahu a zohľadniť špecifiká
konkrétneho prípadu, predovšetkým pokiaľ ide o okolnosti podľa § 36 ods. 2 zákona o nadáciách

(závažnosť, dĺžka trvania a následky protiprávneho konania a opakované neplnenie alebo porušovanie
povinností) a tiež s prihliadnutím na skutočnosti, na ktoré poukazovala žalobkyňa (doba existencie
nadácie, nevykonávanie verejnoprospešného účelu, pre ktorý bola založená).

58. Na veci by nič nemenil ani (v rozhodnutiach neučinený) prípadný odkaz na prechodné ustanovenie

§ 42d ods. 1 zákona o nadáciách, nakoľko uvedené ustanovenie je intertemporálnym ustanovením
a má teda dosah v procesnej rovine. Zmyslom intertemporálnych ustanovení nie je a ani nemôže
byť úprava hmotnoprávnych otázok. Intertemporálne ustanovenie nemôže predstavovať prekážku pre
aplikáciu zásady zaručenej v čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej sa pri ukladaní
trestu použije neskorší zákon, ak je pre páchateľa priaznivejší, ako zákon účinný v čase, keď došlo

k porušeniu povinnosti. Procesná úprava na zákonnej úrovni totiž nemôže prelomiť ústavný princíp
(obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/60/2016 zo dňa 26.02.2018,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/72/2016 zo dňa 28.06.2018, rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 6 A 126/2002 zo dňa 27.10.2004, rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 As 9/2008 zo dňa 13.06.2008).

59. Na základe uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie ministra
vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-2020/003929 zo dňa 29.04.2020 a ako aj rozhodnutie
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správyč. 203/Na-2002/1161 zo dňa 18.12.2019 je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec
vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude postupovať
v intenciách tohto rozsudku, v súlade s charakterom konania ako správneho trestania a rešpektujúc

zásady správneho trestania, vysporiadať sa pri ukladaní pokuty a rozhodovaní o jej výške za porušenie
povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 4 zákona o nadáciách s novou právnou úpravou, a svoje rozhodnutie
aj náležite odôvodniť.

60. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je

orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

61. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal

úspešnej žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o
ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa §
175 ods. 2 SSP.

62. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.