Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/92/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120207374
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3120207374.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v spore žalobcu A. B., narodeného dňa XX.XX.XXXX,
bytom C. D., E. C. D. XXX, zastúpeného Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom so sídlom v Dubnici
nad Váhom, A. Kmeťa 358/2, proti žalovanému F. D., narodenému dňa XX.XX.XXXX, bytom C. D., E.
C. D. XXX, zastúpenému Mgr. Petrou Hrubovou, advokátkou so sídlom v Ilave, Mierové námestie 93,

o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 8. augusta 2023, č. k. 17C/28/2020-125, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím v poradí druhým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobca
s poukazom na ust. § 126 ods. 1 a § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhal, aby žalovanému bola

uložená povinnosť zdržať sa zásahov do jeho práv ako vlastníka parciel KNE č. XXXX/X, orná pôda o
výmere 74 m2, KNE č. XXXX/X, orná pôda o výmere 85 m2 a KNE č. XXXX/X, orná pôda o výmere 233
m2 zapísaných na LV č. XXXX k. ú. E. C. D., Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor, parcele KNE
č. XXXX/X, orná pôda o výmere 96 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. E. C. D.
Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor, parcele C. G. XXX/XX, orná pôda o výmere 36 m2 zapísanej
na LV č. XXX k. ú. E. C. D. Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor a parcele C. G. XXX/XXX,

H. D. H. E. 81 m2 zapísanej na LV č. XXX k. ú. E. C. D. Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor, a to
tak, že žalovaný nesmie umiestniť stavbu "Rodinný dom s príslušenstvom" vrátane elektrickej prípojky,
o ktorých umiestnenie požiadal obec C. D. dňa 03.07.2020 v konaní č. OcÚ/105/2020-005-TS1-A/20, na
vyššie uvedených parcelách žalobcu. Žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom
rozsahu (výrok II.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoju žalobu odôvodnil

tým, že žalovaný podal dňa 03.07.2020 na obec C. D. ako stavebný úrad návrh na vydanie územného
rozhodnutia o umiestnení stavby „Rodinný dom s príslušenstvom“ na parcele KNC č. XXX/X, KNE č.
XXXX a XXXX/X a prístup cez parcele KNE č. XXXX/X, KNC č. XXX/X, všetko v k. ú. E. C. D. s tým,
že žalovaný plánuje osadiť svoj rodinný dom tak, že má okrem iného stáť na parcele KNC č. XXX/X,
na ktorú nie je založený list vlastníctva, a ktorej súčasťou sú parcele KNE č. XXXX/X, KNE č. XXXX/
X a KNE č. XXXX/X v k. ú. E. C. D., ktorých je žalobca výlučným vlastníkom. Žalovaný súčasne

plánuje viesť elektrickú prípojku k svojmu rodinnému domu cez parcely KNE č. XXX/
XX a KNE č. XXX/XXX v k. ú. E. C. D., ktorých je žalobca výlučným vlastníkom, pričom žalovanému
nedal žiaden súhlas, aby umiestnil svoj rodinný dom s príslušenstvom vrátane elektrickej prípojky natýchto pozemkoch v jeho výlučnom vlastníctve. Umiestnenie stavby žalovaného v stavebnom konaní
na stavebnom úrade namietal, nakoľko stavba žalovaného s príslušenstvom priamo zasahuje do jeho
pozemkov, nerešpektuje priebeh hraníc pozemkov, a preto nesúhlasil s vydaním územného rozhodnutia

v prospech žalovaného. Obec C. D. ako stavebný úrad ho svojím rozhodnutím č.
OcÚ/105/2020-005-TS1-A/20 z 18.09.2020 odkázala na súd a prerušila konanie o vydanie územného
rozhodnutia o umiestnení stavby. Žalovaný tvrdil, že plánovaná výstavba, jej osadenie, v žiadnom
prípade nezasahuje do výlučného vlastníctva žalobcu. Parcela C. XXX/X je vo vlastníctve SPF, s ktorým
má uzavretú zmluvu o jeho zámere. K prípojke elektriky im bol určený napájací bod z parcely XXXX/

X vo vlastníctve brata žalovaného, I. D. a jeho manželky, s ktorými má uzavretú nájomnú zmluvu na
realizáciu elektrickej prípojky. Potvrdil, že žalobca namietal hranicu medzi parcelou KNC XXX/X a jeho
pozemkami, a na daný problém bol vyzvaný stavebným úradom na riešenie súdnou cestou.

3. Na základe vykonaného dokazovania a na základe nesporných skutkových okolností súd prvej
inštancie zistil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov v kat. území E. C. D., a to KNE

parc. č. XXXX/X, KNE parc. č. XXXX/X a KNE parc. č. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX,
pozemku KNE parc. č. XXXX/X zapísanom na LV č. XXXX, a výlučným vlastníkom pozemku KNE parc.
č. XXX/XX zapísanom na LV č. XXX a pozemku KNE parc. č. XXX/XXX zapísanom na LV č. XXX, ktoré
sú vedené Okresným úradom Ilava, katastrálny odbor. Na stavebnom úrade obec C. D. prebieha na
základe návrhu žalovaného konanie o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby Rodinného

domu s príslušenstvom na pozemku parcela registra "C" č. XXX/X, a pozemku parcela registra
"E" parc. č. XXXX, XXXX/X v katastrálnom území E. C. D.. V konaní uplatnili námietky účastníci konania:
A. B. (teda žalobca) a B. J.. Námietka sa týka priebehu hraníc a výmery pozemkov register "C" parc. č.
XXX/X, register "E" parc. č. XXXX, G. XXXX/X, na ktorých sa navrhovalo umiestnenie stavby,
vo vzťahu k pozemkom vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve vyššie uvedených účastníkov konania.

Rozhodnutím č. OcÚ/105/2020-005-TSI-A/20 z 18.09.2020 (na č. l. 19 spisu) stavebný úrad odkázal
podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona namietajúcich na podanie návrhu na súd a konanie prerušil.
Z uvedeného rozhodnutia ďalej vyplýva, že námietky sa týkali priebehu hraníc a výmery pozemkov.
Stavba rodinného domu s príslušenstvom žalovaného doposiaľ nestojí, ani sa nezačala stavať.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že nárok žalobcu na súdnu ochranu nemožno založiť na
ustanovení § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka (viď bod 14 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie
– poznámka odvolacieho súdu), ale tento nárok treba vyvodiť z § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V ustanovení § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytuje zákonodarca vlastníkovi
ochranu pred akýmkoľvek neoprávneným zásahom. V danom prípade ide o tzv. zapieraciu (negatórnu)

žalobu, podstatou ktorej je, že vlastník sa domáha ochrany proti zásahom do jeho vlastníckeho práva,
ktoré spočívajú v inom rušení než v neoprávnenom zadržovaní jeho veci (ochranu proti neoprávnenému
zadržovaniu veci poskytuje iná vlastnícka žaloba - žaloba vindikačná). Rozhodujúca je už samotná
protiprávnosť (nedovolenosť) zásahu, pričom sa však musí jednať o existujúci zásah. Bez existujúceho
zásahu ipso facto nie je možná ani súdna ochrana.

5. Medzi stranami nebolo sporné, že stavba žalovaného doposiaľ nestojí, ani sa nezačala stavať.
Zatiaľ sa v stavebnom konaní rozhoduje o umiestnení predmetnej stavby, pričom konanie je prerušené
a žalobca, ako jeden z dvoch namietajúcich účastníkov územného konania, bol stavebným úradom
odkázaný na podanie žaloby na súd, ktorou sa má vyriešiť spornosť priebehu hraníc a výmery

predmetných pozemkov. Aj na posledne vykonanom pojednávaní obe sporové strany uviedli, že v
priebehu konania ku skutkovým zmenám na predmetných pozemkoch nedošlo.

6. Keďže ani medzi samotnými sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný doposiaľ nič stavať ani
len nezačal, nemohlo dôjsť na pozemkoch žalobcu k žiadnemu zásahu. Aj

zo znenia žaloby priamo vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou bráni proti plánovanej (budúcej)
stavbe. K tomu však vôbec nemusí dôjsť, a to z rôznych dôvodov - napr. nebude vydané stavebné
povolenie, stavebník upustí od svojho zámeru (z rôznych dôvodov), stavebník zomrie, sporové strany
sa medzičasom dohodnú a pod.. Ak by súd žalobe vyhovel, prevzal by tak na seba fakticky právomoc
a úlohu stavebného úradu, ktorý rozhoduje o umiestnení stavby podľa príslušných právnych noriem.

Z rozhodnutia stavebného úradu je zrejmé, že je sporný priebeh hranice medzi pozemkami, resp. ich
výmera a tam má stavebný úrad problém v tomto územnom konaní. Žalobca však nepodal žalobu,
na ktorú bol s ďalšou účastníčkou územného konania odkázaný, čo je takisto významnou okolnosťou.Žaloba je tak od základu nedôvodná, nakoľko chýba základná premisa úspešnosti žaloby, resp. na
vyhovenie žalobnému návrhu, a to existujúci zásah do vlastníctva pozemkov žalobcu.

7. Voči budúcim imisiám, resp. správnejšie budúcemu zásahu do vlastníckeho práva žalobcu k jeho
predmetným pozemkom, by mohol žalobca požadovať súdnu ochranu podľa § 417 ods. 2
Občianskeho zákonníka (Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať,
aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.). Takúto žalobu
však žalobca nepodal a z okolností daného prípadu pre súd nevyplývajú také skutkové okolnosti, ktoré

dobre dopadajú na použitie tejto právnej normy.

8. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie oboznámením sa s ostatnými predloženými listinnými
dôkazmi (najmä nákresmi, technickou správou, nájomnou zmluvou, geometrickým plánom č. K.),
nakoľko ich oboznámenie by neprivodilo iné rozhodnutie súdu, a teda vzhľadom na ich obsah, nemali
žiadnu procesnú hodnotu. Podstatnou skutočnosťou v spore pre rozhodnutie súdu bola absencia

exitujúceho zásahu do predmetných pozemkov žalobcu. Rovnako tak to platí aj o navrhovanom výsluchu
sporových strán a o administratívnom spise H. L. C., ktorý sa týka predmetného územného konania, a
ktorý navrhol pripojiť žalobca. Medzi stranami nebola sporná pre rozhodnutie súdu podstatná okolnosť,
a to absencia vyššie uvedeného zásahu. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol, právne
svojerozhodnutieodôvodnilust.§137CSP,§126ods.1,§127ods.1Občianskehozákonníka,otrovách

konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie a prizná mu náhradu
trov konania. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, vychádzal tak z nedostatočne zisteného skutkového stavu a jeho závery
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku a rovnako
právne závery prvoinštančného súdu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal
na skutočnosť, že súd nevypočul strany sporu, a to napriek výslovnému návrhu na ich výsluch,
neoboznámil všetky listinné dôkazy pripojené k žalobe, kde oboznámil len listy vlastníctva a nepripojil ani

navrhovaný administratívny spis obce Košecké Podhradie ako stavebného úradu. Zdôraznil, že rodinný
dom žalovaného s príslušenstvom má na základe jeho žiadosti v územnom konaní o vydaní územného
rozhodnutia o umiestnení stavby byť osadený i na parcele KNC č. XXX/X, na ktorú nie je založený list
vlastníctva, a ktorej súčasťou sú nehnuteľnosti (pozemky), ktorých je výlučným vlastníkom a súčasne
plánuje viesť elektrickú prípojku k rodinnému domu cez pozemky, ktoré sú tiež jeho výlučným majetkom,

pričom mu nedal súhlas, aby umiestnil rodinný dom spolu s elektrickou prípojkou na pozemkoch v jeho
výlučnom vlastníctve. Umiestnenie stavby žalovaného namietal v stavebnom konaní a bol stavebným
úradom odkázaný na súd a on v zhode so svojimi písomnými námietkami na súd žalobu podal. Citoval
ust. § 126 ods. 1 a § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dôvodil, že ich použitie prichádza v danej veci
do úvahy, nakoľko žalovaný v rozpore s vlastníckymi pomermi plánuje výstavbu na nehnuteľnostiach,

ktoré sú v jeho vlastníctve bez jeho súhlasu. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že k zásahu
žalovaného do jeho pozemkov vôbec nemusí dôjsť z rôznych dôvodov – nevydanie stavebného
povolenia, upustenie od zámeru stavebníkov, úmrtie stavebníka, dohoda sporových strán a pod. (bod
č. 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Keďže práve rozhodnutím stavebného úradu bol odkázaný
na podanie žaloby na súd, zdôraznil, že ak by boli podklady predložené žalovaným na stavebný úrad

nedôvodné, resp. v rozpore s normami stavebného zákona, tak by ho ako účastníka stavebného konania
stavebný úrad neodkazoval na podanie žaloby na súd, ale by žiadosť žalovaného bez ďalšieho zamietol.
Skutočnosť, že stavebný úrad vo veci konal a práve jeho odkázal na podanie návrhu na súd, je nesporná
a bez ďalšieho spôsobuje vážnu hrozbu pre jeho vlastnícke práva. Neobstojí preto tvrdenie okresného
súdu, že ak by súd žalobe vyhovel, tak by na seba fakticky prevzal právomoc a úlohu stavebného

úradu, čo nie je pravdou. Práve skutočnosť, že ho stavebný úrad odkázal na podanie občiansko-právnej
žaloby na súd, potvrdzuje jeho posúdenie žiadosti žalovaného o vydanie územného rozhodnutia ako
oprávnenej, teda z pohľadu stavebného úradu to mám byť práve ja, kto je účastníkom so slabším právom
k veci, ak by som žalobu na súd nepodal, tak stavebný úrad by vydal územné rozhodnutie, ktoré by bolo
jednoznačne v jeho neprospech a vážne by zasahovala do jeho vlastníckeho práva k jeho pozemkom.

10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobca nebol odkázaný stavebným úradom na
podanie tzv. negatórnej žaloby, stavebný úrad žalobcu vyzval v stavebnom konaní na iný typ žalobytýkajúci sa spornosti hraníc pozemkov a výmery pozemkov. Ďalej uviedol, že rodinný dom stavať nezačal
a nemohol tak žiadnym spôsobom zasiahnuť do práv žalobcu. Žalobca sa tak domáhal hypotetického
zásahu do jeho vlastníckych práv, ktorý doteraz nenastal. Súd nemohol rozhodnúť o tom, čo neexistuje

v čase rozhodovania vo veci samej. Bolo na žalobcovi, aby si ustrážil podanie žaloby, na ktorú ho
stavebný úrad odkázal.

11. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd

prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil pre svoje rozhodnutie
významné dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti,
zdôvodnil, z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané a ktoré nie,
uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne
právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám

ust. § 220 CSP. Námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní sú totožné s námietkami uplatnenými
pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa s nimi dostatočne vysporiadal, preto nemohli privodiť
zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli žalobcom tvrdené ani
preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto
dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach

na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie všeobecného súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu
tvorí jedno konanie a vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca v podanom odvolaní žiadne nové námietky,
s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal, neuviedol, považoval za potrebné na zdôraznenie

správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uviesť len nasledovné:

15. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom závere, že v danej veci chýba základná premisa
úspešnosti žaloby o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, a to existujúci zásah do vlastníckeho
práva žalobcu žalovaným s tým, že žalobca nepodal žalobu, na ktorú bol stavebným úradom odkázaný

na základe jeho námietky o spornosti priebehu hranice medzi pozemkami a ich výmery.

16. Žalobca uplatnil odvolacie námietky podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), g), h) CSP.

17. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, podľa ktorého súd prvej

inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Naplnenie tohto
odvolacieho dôvodu videl v tej skutočnosti, že súd nevypočul strany sporu napriek výslovnému návrhu
na ich výsluch, neoboznámil všetky listinné dôkazy pripojené k žalobe, oboznámil len listy vlastníctva
a nepripojil ani navrhovaný administratívny spis obce Košecké Podhradie ako stavebného úradu.

18. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP spočíva v tej skutočnosti, že ak
strana sporu navrhla vykonanie dôkazu, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktoré
treba odstrániť.

19. Súd prvej inštancie žalobcom navrhované dôkazy nevykonal z dôvodu, že ich oboznámenie by
neprivodilo iné rozhodnutie súdu a vzhľadom na ich obsah nemali žiadnu procesnú hodnotu. Podstatnou
skutočnosťou v spore pre rozhodnutie súdu bola absencia existujúceho zásahu do predmetných
pozemkov žalobcu. To platí i o navrhovanom výsluchu sporových strán a o administratívnom spise
obecného úradu Košeca, ktorý sa týka predmetného územného konania, a ktorý navrhol žalobca pripojiť.

Medzi stranami nebola sporná pre rozhodnutie súdu podstatná okolnosť, a to absencia
vyššie uvedeného zásahu (viď bod 19 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie).20.Odvolacísúdzdôrazňuje,žezozneniaust.§365ods.1písm.e)CSPvyplýva, žecitovaný
dôvod na odvolanie nie je daný v prípade každého opomenutia vykonania navrhnutých dôkazov, ale len
v prípade, pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

teda dôkazy, ktoré by mohli byť spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo
veci samej.

21. Odvolací súd dôvody pre oboznámenie listinných dôkazov navrhovaných žalobcom – nákresov
technickej správy, nájomnej zmluvy, geometrického plánu č. K./XXXX, ako i administratívneho spisu

obecného úradu Košeca, rovnako v danej veci nepovažoval za potrebné vykonať a nezistil
dôvody pre ich oboznamovanie vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby. V konaní boli nesporné zistené
vlastnícke vzťahy strán sporu a nesporne bol zistený i priebeh konania o vydanie územného rozhodnutia
o umiestnení stavby rodinný dom s príslušenstvom žalovaného. Z rozhodnutia obce Košecké Podhradie,
č. spisu: OcÚ/105/2020-005-TS1-A/20 zo dňa 18.09.2020 vyplýva, že rodinný dom s príslušenstvom
žalovaného mal byť umiestnený na pozemku parcely registra „C“ č. XXX/X, parcely registra „E“ č. XXXX

M. G. XXXX/X s prístupom cez pozemky registra „E“ č. XXXX/X, parcely registra „C“ č. XXX/
X v k. ú. E. C. D.. Námietky žalobcu sa týkali priebehu hraníc a výmery pozemkov parcely registra „C“ č.
XXX/X, parcely registra „E“ č. XXXX M. G. XXXX/X vo vzťahu k pozemkom parcele registra
„E“ č. XXXX, č. XXXX/X, č. XXX/XX v k. ú. E. C. D.. Z tohto dôvodu stavebný úrad s poukazom na § 137
ods. 2 stavebného zákona odkázal žalobcu na podanie žaloby v súvislosti s určením priebehu hraníc

a výmery predmetných pozemkov. Otázky, ktoré mienil žalobca riešiť oboznámením ním priložených
listinných dôkazov, geometrickým plánom, administratívnym spisom obecného úradu, príp. výsluchom
strán sporu, neboli spôsobilé akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť skutkové zistenia súdu významné pre
jeho rozhodnutie v tomto spore o zdržaní sa žalovaného zásahov do vlastníckych práv
žalobcu tak, že nesmie umiestniť stavbu „ Rodinný dom s príslušenstvom“ na pozemkoch vo vlastníctve

žalobcu a nebol preto žiaden dôvod tieto dôkazy vykonávať.

22. V konaniach podľa stavebného zákona sa môžu vyskytnúť občiansko-právne a iné námietky,
o ktorých podľa právneho poriadku prináleží rozhodovať súdu, čo je i prípad v danej veci. Sú to
predovšetkým námietky týkajúce sa vlastníckych a užívacích práv k pozemkom a stavbám. Stavebný

úrad sa pri ich uplatňovaní v konaní musí pokúsiť o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi a pokiaľ
k dohode nedôjde, odkáže účastníkov na konanie pred súdom s určením lehoty a konanie preruší.
Prihliada na aktívnu legitimáciu podľa Občianskeho zákonníka, pričom musí dôsledne vyhodnotiť
charakter námietok, či ide skutočne o občiansko-právne námietky alebo námietky územno-technického,
príp. stavebno-technického charakteru, ktoré sú upravené inými právnymi predpismi.

23. Odvolací súd zastáva zhodný názor so súdom prvej inštancie, že v danej veci nebola žaloba
žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa zásahov do jeho vlastníckych
práv tak, že nesmie umiestniť svoju stavbu na žiadaných pozemkoch z dôvodu spornosti priebehu
hraníc a výmery jednotlivých pozemkov dôvodná, keď prípadným vyhovením žalobe v tomto znení

by súd na seba fakticky prevzal úlohu stavebného úradu, ktorý jediný je oprávnený v územnom
konaní podľa stavebného zákona rozhodnúť o povolení/nepovolení umiestnenia stavby. Stavebný
úrad tiež rozhoduje o územno-technických a stavebno-technických námietkach účastníkov v priebehu
stavebného konania a o občiansko-právnych námietkach, t. j. o vlastníckych právach
a iných vecných právach k nehnuteľnostiam rozhoduje súd. Niet pochýb o tom, že námietky žalobcu

v územnom konaní o umiestnenie stavby žalovaného vedené na stavebnom úrade (Obec Košecké
Podhradie) sa týkali priebehu hraníc sporných pozemkov a ich výmery, ktoré námietky
sú námietkami občianskoprávnymi, ktorých riešenie prináleží súdu. Významnou tak pre ďalšie konanie
stavebného úradu v konaní o umiestnenie stavby bola výlučne otázka hraníc pozemkov parcely registra
„C“ č. XXX/X, parcely registra „E“ č. XXXX a parcely registra „E“ č. XXXX/X v k. ú. E. C. D., na ktorých

žalovaný žiadal o povolenie umiestnenia stavby vo vzťahu k parcele registra „E“ č. XXXX, G. XXXX/X,
G. XXX/XX v k. ú. E. C. D. vo vlastníctve žalobcu, a tým i určenie záväznej výmery
týchto pozemkov. Žalobca však takúto žalobu, na ktorú bol s poukazom na ust. § 137 ods. 2 stavebného
zákona stavebným úradom odkázaný, nepodal, ale domáhal sa zdržania sa žalovaného zásahov do
jeho vlastníckeho práva tak, že žalovaný nesmie umiestniť stavbu „Rodinného domu s príslušenstvom“,

vrátane elektrickej prípojky na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. V konaní však bolo preukázané
a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný žiadnu stavbu stavať nezačal a žiadnym spôsobom do
vlastníckych práv žalobcu nezasiahol, ktoré skutkové zistenia boli postačujúce pre
rozhodnutiesúduožalobnomnávrhužalobcu.Vykonaniedôkazovnavrhovanýchžalobcompretonebolospôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie súdu v danej veci . Je potrebné tiež
zdôrazniť, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP).

24. K námietke žalobcu o nevykonaní výsluchu strán sporu, odvolací súd udáva, že
v civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom, ktorý súd môže vykonať vtedy,
ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. Súd nariadi dôkazný prostriedok výsluchom strany iba
vtedy, ak to strana sporu navrhne na preukázanie tvrdených skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo,
preukázanie ktorých nemožno preukázať iným spôsobom ( § 195 ods. 1 CSP) .

25. Odvolací súd opakuje, že výlučne súd rozhodne o tom, ktoré z dôkazov navrhovaných stranami
sporu budú v konaní vykonané, pričom dokazovanie vykoná vždy na pojednávaní. Medzi týmito
dôkaznými prostriedkami je nesporne i výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré nie je možné
preukázať inak. S ohľadom na nesporné skutkové zistenia – neexistencia zásahu do vlastníckych práv
žalobcu, nepodanie žaloby, na ktorú bol žalobca stavebným úradom odkázaný a charakter námietok

žalobcu v územnom konaní (spornosť hraníc pozemkov, výmery pozemkov), nebol i podľa názoru
odvolacieho súdu výsluch strán sporu v danej veci relevantným dôkazom na preukázanie skutočností,
ktoré nie je možné preukázať iným spôsobom, a ktorý by bol spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť pre rozhodnutie v danej veci. Pokiaľ súd prvej inštancie nenariadil v danej veci výsluch strán
sporu, bol jeho procesný postup legitímny.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP daný nebol.

27. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), uplatnený žalobcom spočíva predovšetkým
v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je,
že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené,
prípadneneprihliada naskutočnosti,ktorébolipreukázanéalebovyplynulizprednesovstrán
sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov

s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za
skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní je potrebné považovať taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 191 CSP. Podľa citovaného
zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania

najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by
si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, ak hodnotenie
dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť

výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo
spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie,
čo je i prípad danej veci, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi (žalovaný do
vlastníckych práv žalobcu do rozhodnutia súdu v danej veci nezasiahol, žalobca nepodal žalobu, na
ktorú bol stavebným úradom odkázaný), ktoré odvolací súd považuje za správne a žalobcom žiadnym

relevantným spôsobom spochybnené neboli.

28. Žalobca uplatnil i odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a tvrdil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citovaný odvolací
dôvod spočíva v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej

normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok,
otázokžalovateľnostinárokuadodržiavanieprocesnýchpredpisovupravujúcichotázky,ktorémajúvplyv
na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

29. Súd prvej inštancie na danú vec aplikoval ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vysporiadal

sa s tým, že ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka v danej veci nie je možné aplikovať (bod 14
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie) a žalobu v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka
žalobca nepodal (bod 18 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie). Žalobca síce uvedený odvolací
dôvod deklaroval, žiadne relevantné tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení súdom prvej inštancienekonkretizoval a neuviedol, v čom nesprávne právne posúdenie v danej veci videl. Pokiaľ v danej veci
bolo predmetom konania zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, bolo právne posúdenie danej veci
súdom prvej inštancie podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka správne. Odvolací súd preto dospel

k záveru, že právne posúdenie danej veci súdom prvej inštancie bolo správne a odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP daný nebol.

30. Žalobcom bol uplatnený i odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, keď dôvodil, že
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené.

31. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol poučený podľa § 153 ods. 1 CSP o sudcovskej
koncentrácii konania, a tým povinnosti uplatniť včas prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnejobrany(najmäskutkovétvrdenia,popretieskutkovýchtvrdeníprotistrany,návrhynavykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotno-právne námietky) vo

výzve zo dňa 17.12.2020, ktorá bola jeho zástupcovi doručená v rovnaký deň. Žalobca až do
opakovaného rozhodnutia súdu prvej inštancie (v poradí druhý rozsudok) žiadne nové návrhy na
doplnenie dokazovania, ani prostriedky procesného útoku a procesnej obrany neuviedol. Trval na
pôvodnom návrhu na vykonaní dokazovania, vrátane zadováženia spisu zo stavebného konania, ktoré
návrhy súd prvej inštancie nevykonal a riadne sa s ich nevykonaním vysporiadal. Na pojednávaní

dňa 08.08.2023 rozhodol o návrhu žalobcu na zmenu žaloby, o návrhu žalobcu na pripustenie ďalších
žalovaných do konania, o návrhu žalobcu na pripustenie vstupu ďalšej žalobkyne do konania tak, že
uvedené návrhy žalobcu zamietol, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, ktorý procesný postup súdu prvej
inštancie bol rovnako súladný so zákonom. Odvolací súd nezistil dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. g) CSP.

32. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane
výroku o trovách konania, ktorý odvolateľom vecne spochybnený nebol.

33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §

262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal náhradu trov
odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

34. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).