Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14P/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124201459
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124201459.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX,

D., v konaní zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa
rodičov – matka: E. F., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX, B., otec: D. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C.
XXX, D., t.č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, o
návrhu navrhovateľky: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D., na zverenie maloletého do náhradnej
osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletého A., nar. XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke G. H.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorá je povinná vykonávať sústavnú osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu

a všestranný vývoj maloletého, zastupovať ho v bežných veciach a spravovať jeho majetok namiesto
rodičov.

II. Matka je povinná s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku prispievať na výživu maloletého A. sumou
100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny.

Otec je povinný s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku prispievať na výživu maloletého A. sumou vo
výške 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

III. Súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 14P/14/2022-49 zo dňa 18.10.2022 v časti
zverenia a výživy maloletého dieťaťa.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 20.2.2024 domáhala, aby jej súd zveril maloletého
A. do náhradnej osobnej starostlivosti. Uviedla, že je partnerkou otca maloletého dieťaťa, ktorý od
29.1.2024 vykonáva trest odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov a z uvedeného dôvodu zabezpečuje
starostlivosť o maloletého A. sama. Maloletý je zverený do osobnej starostlivosti otca a pred jeho
zadržanímzabezpečovalispolusotcomodieťariadnustarostlivosť.Matkamaloletéhonemávyhovujúce
podmienkynavýchovumaloletého.Maloletýnavrhovateľkurešpektuje,navrhovateľkahomáveľmirada,
s jej deťmi si rozumie veľmi dobre, preto chce A. zabezpečiť riadnu starostlivosť.

2. Otcovi maloletého dieťaťa bol návrh doručený dňa 15.4.2024, k tomuto sa vyjadril písomným podaním
a uviedol, že s návrhom súhlasí.3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, matky dieťaťa a procesného opatrovníka,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci,
na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na

pojednávaní v neprítomnosti otca maloletého, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené,
na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania z
vážnych dôvodov.

4. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že s otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti štyri roky,

spolu vychovávali tak maloletého A., ako aj jej tri maloleté deti. A. navštevuje 4. ročník Základnej školy
v Ružindole. Výdavky na maloletého sú bežného charakteru, nemá žiadne zvýšené potreby. S deťmi
býva v prenajatom rodinnom dome, spoločnú domácnosť nevedie s nikým.

5. Matka maloletého na pojednávaní s návrhom súhlasila. S maloletým sa stretáva podľa toho, ako jej
to časovo vyjde, majú spolu dobrý vzťah. Je zamestnaná, s priemerným príjmom okolo 758 eur v čistom,

ďalší príjem nemá. Matka súhlasila aj s výškou výživného.

6. Procesný opatrovník odporučil návrhu navrhovateľky vyhovieť, maloletého zveriť do jej náhradnej
osobnej starostlivosti a určiť výživné v možnostiach a schopnostiach oboch rodičov.

7. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú

starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase
trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.

8. Podľa § 45 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené
predpoklady.

9. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných

skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

10. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti
vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby

súd.

11. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali

počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné
dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič,
súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhejvety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží
povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti.

12. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem

maloletého dieťaťa. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby
ako rodiča, je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov a
prichádza do úvahy v prípade, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu
výchovu dieťaťa.

16. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci, sledujúc v prvom rade záujem maloletého
dieťaťa, vyvodil súd ten záver, že momentálne je v najlepšom záujme maloletého A. jeho zverenie
do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. V danom prípade navrhovateľka prejavila záujem o
zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko otec maloletého v súčasnej dobe
nezabezpečuje o dieťa starostlivosť. Navrhovateľka sa už od januára 2024 riadne stará o maloletého,

poznápotrebydieťaťa,aajzdravotnýstavnavrhovateľkyjejdovoľujenaďalejzabezpečovaťstarostlivosť
o dieťa. Vo svojej domácnosti má navrhovateľka vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa,
spĺňa predpoklady pre zverenie aj po psychickej stránke.

17. Spolu s rozhodovaním o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej

osoby než rodiča je potrebné rozhodnúť aj o výživnom pre maloleté dieťa (§ 81 ods. 1 Zákona o rodine),
a to v zmysle zásad určených v ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine, teda s ohľadom na schopnosti
možnosti, majetkové a príjmové pomery povinného rodiča, ako aj potreby maloletého dieťaťa. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom plnenie vyživovacej povinnosti rodičov je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť a má prednosť pred

inými výdavkami rodičov.

18. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku,
keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd

nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového
poriadku, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov
konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje, okrem osôb, ktoré sa tohto práva vzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný

dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).