Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/92/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123207151
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3123207151.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej

a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Lucie Prčovej, v právnej veci navrhovateľky A. A.
B. C., D. C., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom E. XXXX/XX, F., právne zastúpenej
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martin BARTKO - JUDr. Silvia BARTKOVÁ, so sídlom Piaristická
6667, 911 01 Trenčín, IČO: 42 021 626, a manžela navrhovateľky G. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátneho
občana SR, trvale bytom E. XXXX/XX, F., právne zastúpeného LAW FIRM s.r.o., so sídlom Špitálska 10,
811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 867 209, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: H. B., nar. XX.XX.XXXX, v

konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, o odvolaní
navrhovateľky a manžela proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/110/2023 - 231 zo dňa
13.12.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozviedol manželstvo účastníkov konania, p o t v r
d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým otcovi určil vyživovaciu povinnosť, z r u š u j e a vec

mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými upravil styk otca s maloletým dieťaťom, m e n
í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou H.:
- každý utorok a štvrtok v čase od 15:30 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky, kedy si otec dieťa
na styk prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku ho matke v mieste jej bydliska odovzdá,
- každý nepárny kalendárny týždeň v roku v nedeľu od 13:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti matky
v mieste posledného spoločného bydliska rodičov maloletého dieťaťa.

Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi ho v stanovenom čase a mieste
odovzdať.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov a na čas po rozvode
upravil ich rodičovské práva a povinnosti k maloletému („mal.“) dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva
tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky a obom rodičom ponechal právo zastupovať ho
a spravovať jeho majetok. Otcovi určil povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 350 eur
mesačne vopred k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci. Styk otca s dieťaťom upravil každý utorok,

stredu a štvrtok v čase od 16. hod do 18. hod a každú nepárnu nedeľu od 13. hod. do 18. hod. s tým,
že si otec mal. dieťa prevezme na styk v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho matke v mieste
jej bydliska odovzdá.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1, 2, 3, § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1 ž 3, § 24
ods. 1, 5 a 6, § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z.).

3. Pri rozhodnutí mal za to, že manželské vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené, manželstvo je
hlboko a trvalo rozvrátené a neexistuje reálny predpoklad zlepšenia ďalšieho manželského spolužitia,
vychádzajúc predovšetkým z postoja navrhovateľky. Za príčinu rozvratu manželstva považoval rozdielne
povahové vlastnosti účastníkov, ich rozdielne názory a narodenie dieťaťa s ťažkým zdravotným
postihnutím. Mal za to, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií a svoj spoločenský účel a pokiaľ

manželia nedokážu vytvárať zdravé rodinné prostredie, je aj pre dieťa pochádzajúce z manželstva
vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.
Preto nebol podľa súdu prvej inštancie rozvod manželstva ani v rozpore so záujmom mal. dieťaťa.

4. Mal. dieťa pochádzajúce z manželstva zveril na základe vzájomnej dohody rodičov do osobnej
starostlivosti matky, keďže v zabezpečovaní starostlivosti oň zo strany matky neboli zistené nedostatky.

Pri rozhodnutí o styku otca s dieťaťom prihliadol na blízkosť bydlísk oboch rodičov, nepriaznivý zdravotný
stav dieťaťa a z toho vyplývajúce špeciálne požiadavky a denný režim. Stretávanie s maloletou upravil
bez prítomnosti matky, keďže považoval za potrebné, aby mal otec zabezpečený aspoň minimálny
kontakt s maloletou, keďže do augusta 2023 s ňou žil v spoločnej domácnosti a so starostlivosťou o ňu
matke aktívne pomáhal.

5. Výšku vyživovacej povinnosti otca určil s ohľadom na súčasné odôvodnené potreby mal. dieťaťa
vzhľadom na jej vek a zdravotný stav, nepovažujúc výživné požadované matkou v sume 800 eur
mesačne za adekvátne. V tomto smere mal preukázané, že maloletá je dieťaťom s ťažkým
zdravotným postihnutím vzniknutým pri pôrode, je ochrnutá na všetky 4 končatiny, trpí epilepsiou,
zaostáva vo vývoji, nechodí, nesedí a vyžaduje celodennú starostlivosť. Je dispenzarizovaná

v neurologickej, logopedickej, kardiologickej, metabolickej, gastroenterologickej, pneumologickej,
ortopedickej ambulancii a v ambulancii rizikových novorodencov. Pravidelne absolvuje rôzne terapie
a procedúry ako hipoterapia, kraniosacrálna terapia, logopédia, fyzioterapia. Užíva množstvo liekov
na predpis a voľnopredajných liekov ako probiotiká a vitamíny. Stále je plienkovaná, je iba mixovanú
stravu a netoleruje mliečne jedlá. Potrebuje špeciálne zdravotné pomôcky a pomôcky pri cvičení;

niektoré jej už boli zakúpené, a to čiastočne z finančných prostriedkov zadovážených prostredníctvom
občianskeho združenia založeného za týmto účelom. Aj mnohé terapie a procedúry sú hradené
z prostriedkov z občianskeho združenia. V dôsledku zdravotného postihnutia má špeciálny denný
režim, ktorý musí zohľadňovať jej zdravotný stav, potrebu kontrol v špecializovaných ambulanciách
a terapie, ktoré pravidelne absolvuje. Odôvodnené potreby mal. dieťaťa teda podľa súdu prvej inštancie

predstavujú okrem bežných potrieb dieťaťa jej veku ako strava, oblečenie, obuv a hygiena aj zvýšené
potreby na terapie, lieky a návštevu lekárov špecialistov v minimálnej výške 636,67 eur mesačne.
Doteraz zakúpené zdravotné pomôcky boli vo výške minimálne 1.860 eur (súčet nákladov nad rámec
bežných potrieb uvedených v ods. 22 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).

6. Ďalej súd prvej inštancie zohľadnil aj možnosti a schopnosti otca a jeho výdavky. Ohľadom príjmov
a majetkových pomerov otca mal preukázané, že žije sám v byte, ktorý má vo výlučnom vlastníctve.
Okrem toho sú spolu s matkou podielovými spoluvlastníkmi ďalšieho bytu, ktorý mienia prenajímať.
Otec je samostatne zárobkovo činnou osobou a spoločníkom v dvoch obchodných spoločnostiach, OP
International, s.r.o. a COFFEE Mania s. r. o. Privyrába si prostredníctvom predaja rôzneho tovaru, z čoho

má províziu. Súd prvej inštancie považoval za preukázaný jeho celkový čistý mesačný príjem do 1.200
eur, tvorený príjmom zo spoločnosti OP International, s.r.o. vo výške 850 eur (ročne), rodičovským
príspevkom v období od augusta 2022 do novembra 2023 v celkovej výške 6.610 eur, províziou za predaj
bratovho bytu vo výške 7.500 eur a platbami od klientov pražiarne v celkovej výške 3.821 eur. Zistil,
že otec je vlastníkom osobného motorového vozidla výrobnej značky Mercedes GLK, rok výroby 2013,

a motocykla. Výdavky manžela mal preukázané v celkovej výške minimálne 924 eur (súčet položiek
v ods. 24 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), a to výdavky na byty, splátky hypotekárneho
úveru,internet,telefón,pohonnéhmotyastravu.Uplatňujesidaňovýbonusaprispievamatkenapotreby
dieťaťa.

7. Pri určení výšky výživného prihliadol na to, že sa matka nemôže riadne zamestnať, je na predĺženej
rodičovskej dovolenke a jej príjem pozostáva iba z rodičovského príspevku vo výške 345 eur mesačne
a prídavkov na dieťa 60 eur mesačne; rodičovský príspevok do rozhodnutia poberal manžel s tým,
že do 17.07.2023 navrhovateľke z neho vyplácal 300 eur a sumu 112,60 eur si ponechával na nájomné.Po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti v auguste 2023 jej zasielal 400 eur mesačne
a ponechával si 73,30 eur; posledný mesiac pred rozhodnutím súdu prvej inštancie jej poslal celý
rodičovský príspevok. Matka žije v byte svojich rodičov, ktorým na bývanie dosiaľ neprispievala.

8. Proti výrokom IV. (o výživnom), V. a VI. (o styku) tohto rozsudku podala v zákonnej lehote
odvolanie navrhovateľka z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a podľa § 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „CMP“), Podstatou námietok proti rozhodnutiu o výživnom bolo, že podľa
navrhovateľky v manžel - otec v konaní pred súdom prvej inštancie náležite nepreukázal svoj príjem

zinej,nežzávislejčinnosti,apretomalsúdpriurčenívyživovacejpovinnostiaplikovaťprávnudomnienku
vyplývajúcu z § 63 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorej výška jeho priemerného mesačného príjmu
predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Poukázala pritom na rozhodnutia Krajského súdu
v Trenčíne a Krajského súdu v Trnave, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/107/2022
z 29.09.2022, podľa ktorého sa použitie právnej domnienky podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine viaže
aj na prípady, kedy existujú pochybnosti o tom, že výška zdanených príjmov rodiča zodpovedá výške

reálnych príjmov, teda kedy si povinný rodič síce splní edičnú povinnosť, ale hodnoverne nepreukáže
celý skutočný príjem.

9. Poukázala na to, že hoci otec má pozastavené živnostenské oprávnenie, ktoré vykonával
pod obchodným menom G. A. B. – ROYAL MANAGEMENT, a to vo všetkých štrnástich predmetoch

podnikaniavrátanesprostredkovaniaobchodu,výrobyaslužiebvrozsahuvoľnýchživnostíakúpytovaru
na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi v rozsahu voľných živností, nakupuje a predáva tovar
so ziskom, z ktorého iba časť kúpnej ceny mu je poukazovaná na súkromný účet. Okrem toho má však
aj príjmy v hotovosti, ktoré mu na účet poukazované nie sú. Tvrdila, že v spoločnosti COFFEE Mania s.
r. o. otec nevedie riadne účtovníctvo a príjmy spoločnosti nie sú poukazované na jej účet, ale na jeho

súkromný účet, čo otec v konaní odôvodnil tým, že si ich ponechával ako výplatu. Podľa nej otec riadne
v konaní nepreukázal svoje príjmy z podnikateľskej činnosti a je evidentné, že jeho daňové priznanie
neodráža jeho reálne príjmy z podnikateľskej činnosti. Uviedla, že aj keď spoločnosť COFFEE Mania s.
r. o. bola v rokoch 2021 aj 2022 v strate, otec sa riadne nezamestnal a v januári 2023 kúpil obchodný
podiel v ďalšej obchodnej spoločnosti za 5.000 eur. Namietala, že pokiaľ jeho podnikateľská činnosť nie

je dlhodobo, po dobu niekoľkých rokov zisková, má otec povinnosť riadne sa zamestnať, aby si mohol
plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť v zodpovedajúcej miere.

10. Ďalej podľa matky je vzhľadom na odôvodnené potreby dieťaťa zvýšené v dôsledku jeho
nepriaznivého zdravotného stavu dôvodné určiť otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 800 eur

mesačne. Zdôraznila svoju nemožnosť zamestnať sa. Tvrdila, že svojim rodičom od januára 2004 už
uhrádza sumu 200 eur mesačne na náklady spojené s bývaním. Mala za to, že na týchto výdavkoch,
ktoré sú súčasťou vyživovacej povinnosti, by sa mal podieľať aj otec.

11. Za nesprávny matka považovala napadnutý rozsudok aj v časti úpravy styku otca s dieťaťom,

keď z dôvodu potreby prakticky každodenne navštevovať odborné ambulancie a absolvovať fyzioterapie
i cvičenia Vojtovej metódy 4 až 5 krát denne je nevyhnutné, aby otec prispôsobil svoj denný režim
dieťaťu, a nie naopak. Za styk vhodný považovala každý utorok a štvrtok v čase od 16:00 hod. do 18:00
hod. v jej prítomnosti. Počas víkendov navrhla styk otca s dieťaťom neupravovať z dôvodu, že už počas
spoločného života s otcom trávili víkendy na chalupe v G., kde je maloletá zvyknutá, a tento jej režim

by nemal byť podľa matky narušovaný.

12. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj manžel a to do výroku I. o rozvode manželstva
a do výroku V. a VI. o styku s maloletým dieťaťom, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.
Navrhol, aby odvolací súd zamietol návrh matky na rozvod manželstva, alternatívne, aby rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, respektíve ak rozsudok v časti výroku
o rozvode manželstva potvrdí, aby rozsudok zmenil v časti úpravy styku tak, že je oprávnený stýkať sa
s maloletou bez prítomnosti matky každý utorok, stredu a štvrtok v čase od 15. hod. do 18. hod. a každú
nepárnu sobotu v čase od 15. hod. do 18. hod. a nepárnu nedeľu v čase o 10. hod. do 18. hod.

13. V odvolaní uviedol, že s rozvodom nesúhlasil a má záujem o obnovenie manželského spolužitia, čo
uviedol na pojednávaní dňa 20.11.2023, ako aj v záverečnej reči. Nepovažoval za správny právny záver
súdu prvej inštancie, podľa ktorého sú splnené podmienky na rozvod manželstva účastníkov, nakoľko
v konaní nebol preukázaný vážny a trvalý rozvrat manželstva, čo je podľa neho zrejmé zo skutočnosti,že navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti 10.08.2023 a návrh na rozvod podala 21.08.2023.
Poukázal na to, že vzťah účastníkov pritom trval takmer 13 rokov a pred podaním návrhu na rozvod
účastníci spolu nehospodárili a neviedli intímny život iba približne 2 mesiace. Mal za to, že súd prvej

inštancie nedostatočne prihliadol na záujem mal. dieťaťa pochádzajúceho z manželstva, keďže rozvod
nie je v jeho záujme práve z dôvodu jeho zdravotného stavu.

14. Voči úprave styku s dieťaťom otec namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil
skutočnosť,žeobajarodičiamajúprávonaosobnústarostlivosťodieťavzásadevrovnakejmiereakoaj,

že dieťa má právo na starostlivosť oboch rodičov v takej istej miere. Podľa neho je úprava jeho styku
s maloletou nepostačujúca a v rozpore s jej najlepším záujmom. Tvrdil, že má vo svojej domácnosti
vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa a je schopný sa oň
riadne postarať. Podľa otca mu matka dobrovoľne neumožňuje s dcérou tráviť dostatočne dlhý čas a
odkedy opustila spoločnú domácnosť, nebolo mu umožnené s dcérou stráviť ani jeden víkend, stretnúť
sa s ňou na jej narodeniny, ani počas Vianoc.

15. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu rozporovala, že by ich manželstvo do opustenia
spoločnej domácnosti bolo šťastné a harmonické, nakoľko už v minulosti dochádzalo medzi manželmi
k vzájomnému násiliu. Poukázala na to, že hádky sa časom, po narodení maloletého dieťaťa, keď sa
ona rozhodla na niektoré veci reagovať inak, zmenili na jednostranné a stupňujúce sa výbuchy zúrivosti

manžela. Vyčítal jej, že je úplne neschopná, keď má na starosti iba jedno dieťa a ani domácnosť
nezvláda, ako aj, že s ním dlhodobejšie neviedla intímny život. Tvrdila, že sa jej vyhrážal rozvodom
s tým, že sa postará, aby s maloletým dieťaťom nebola. Uviedla, že s maloletou žili pri manželovi
v takej miere stresu, že im to spúšťalo zdravotné problémy, preto od neho napokon ušli, s tým, že
s opustením spoločnej domácnosti jej pomohla rodina, pretože sa bála, ako manžel zareaguje. Tvrdiac,

že ide o zlomok z toho, ako s manželom žili, nepovažovala za možné manželstvo zachrániť a na rozvode
manželstva trvala.

16. Pripustila, že keď bol otec doma, dcérku nakŕmil a napojil, respektíve jej vymenil plienku alebo s ňou
zaspával, no bolo to veľmi málo v pomere k tomu, akú celkovú starostlivosť bolo potrebné maloletej

zabezpečiť.

17. Poukázala na to, že v stresových situáciách otec nevie adekvátne reagovať, ako aj na schválnosti,
keď jej odmietol vydať chodítko, ktoré dcéra využíva potrebuje, ako aj, že jej stále nesprístupnil heslá
k účtu občianskeho združenia, takže nemôže disponovať finančnými prostriedkami, ktoré sa na ňom

nachádzajú.

18. Manžel - otec sa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky - matky proti rozsudku súdu prvej
inštancie s rozsudkom v časti vyživovacej povinnosti stotožnil a považoval ho za náležite odôvodnený.
Konštatoval, že výživné vo výške určenej súdom prvej inštancie navrhol aj kolízny opatrovník.

Argumentoval, že v konaní pred súdom prvej inštancie riadne uviedol všetky svoje príjmy, popísal svoju
majetkovú situáciu a predložil všetky podklady týkajúce sa jeho príjmov a majetkových pomerov. Poprel,
že by získaval nelegálne príjmy v hotovosti a pokiaľ deklaroval svoj príjem vo výške 1.200 eur, tento
bol aj preukázaný vykonaným dokazovaním. Navrhovateľkou požadované výživné vo výške 800 eur
mesačne podľa neho nezodpovedá jeho reálnym príjmom a ani potenciálnemu príjmu, ktorý by mohol

dosahovať v prípade, že by sa zamestnal. Poukázal na metodiku výpočtu výživného vypracovanú
Ministerstvom spravodlivosti SR, podľa ktorej pri príjme 1.200 eur by výška vyživovacej povinnosti
na jedno dieťa v predškolskom veku mala predstavovať 18 % príjmu, teda sumu 216 eur mesačne.
Pri zvýšených požiadavkách z dôvodu nepriaznivého stavu maloletého dieťaťa je preto správna výška
výživného 350 eur mesačne, čo je približne 29 % jeho príjmu. Uviedol, že počas spolužitia navrhovateľka

nikdy nenavrhovala, aby podnikanie ukončil a zamestnal sa.

19. Vo vyjadrení ďalej otec podrobne opisoval jeho aktuálne aktivity v rámci podnikateľskej činnosti,
aktivity pri prerábaní bytu v podielovom spoluvlastníctve manželov a budúce plány s týmto bytom,
podrobne sa vyjadroval k jednotlivým príjmom z podnikateľskej činnosti, ako aj z predaja hnuteľných

vecí, ktoré vyplynuli z dokazovania pred súdom prvej inštancie, a k svojím ďalším majetkovým
pomerom. Taktiež sa podrobne vyjadroval k tomu, aké všetky pomôcky pre maloletú zabezpečil
prostredníctvom zriadeného občianskeho združenia. K vyjadreniu pripojil potvrdenia o úhradách
vykonaných z občianskeho združenia.20. Navrhovateľka a manžel podali vyjadrenia k vzájomným vyjadreniam k odvolaniam, v ktorých
v zásade zotrvali na všetkých svojich dovtedajších tvrdeniach a argumentoch.

21. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 ods. 1 CSP a § 3 ods. 5 písm. a/
CMP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nielen v rozsahu dôvodov vymedzených v
odvolaní (§ 65 a § 66 CMP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku o rozvode manželstva podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vo výroku o úprave styku podľa § 388 CSP zmenil, keďže nebol

dôvod na jeho zrušenie, ale neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, a vo výroku o výživnom
podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

22. Odvolací súd má za to, že vo vzťahu k rozhodnutiu o rozvode manželstva účastníkov vykonal
súd prvej inštancie dostatočné dokazovanie a náležite zistil skutočný stav veci v rozsahu potrebnom

pre rozhodnutie a tento i správne právne posúdil. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, podľa ktorého v konaní bol preukázaný vážny a trvalý rozvrat manželských vzťahov
účastníkov.

23. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, manželstvo je zväzkom dvoch osôb, muža a ženy,

a vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia. Odvolací súd k uvedenému dopĺňa, že
ako pre vznik manželstva je potrebný dobrovoľný a slobodný súhlas budúcich manželov, tak aj trvanie
manželstva je možné iba v prípade, ak s tým súhlasia obaja manželia. Podľa práva Slovenskej republiky
nikoho nemožno nútiť zotrvať v manželstve proti jeho vôli. Je pravdou, že Zákon o rodine umožňuje
zrušenie manželstva rozvodom iba v prípadoch vážne a trvalo narušených vzťahov medzi manželmi,

kedy nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia; o takúto situáciu však ide vždy vtedy, keď je
zrejmé, že jeden z manželov v manželstve zotrvať nechce a tento jeho postoj je trvalý a nemenný. Na
zachovanie manželstva nie je postačujúce, ak oň má záujem iba jeden z manželov, resp. ak iba jeden
z manželov nepovažuje rozvrat manželských vzťahov za vážny, majúc za to, že je možné manželské
vzťahy do budúcnosti obnoviť a manželstvo zachovať.

24.Odvolacísúddospelkzáveru,podľaktoréhovprejednávanejvecijenarušeniemanželskýchvzťahov
a manželský rozvrat vážny a hlboký. Nie je pravdou, ako to uvádzal manžel v odvolaní, že manželstvo
účastníkov bolo prakticky až do opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľkou harmonické.
Z konštantných a nemenných tvrdení navrhovateľky v priebehu celého konania jednoznačne vyplynulo,

že ešte aj pred narodením maloletého dieťaťa vznikali medzi účastníkmi konflikty, ktoré sa po jeho
narodení ešte prehĺbili. Nemožno vylúčiť, že navrhovateľka v snahe o zachovanie manželstva svoje
výhrady nedávala najavo navonok, resp. v obave z reakcií manžela nedávala najavo, do akej miery ju
konflikty s ním zasahujú a ako negatívne na ňu vplývajú, čo mohlo u manžela vyvolať subjektívny pocit,
že situácia medzi manželmi nie je až taká vážna. Je potrebné pripustiť aj to, že manžel zo svojho pohľadu

vnímal a vníma situáciu v manželstve inak, menej negatívne, než navrhovateľka. Avšak už samotná
skutočnosť, že sa navrhovateľka spolu s ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom, ktoré si vyžaduje
dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť a pomoc pri všetkých základných životných činnostiach, v situácii,
keď nie je objektívne možné, aby sa zamestnala, majúc príjem pozostávajúci len z rodičovského
príspevku a prídavku na dieťa, rozhodla opustiť manžela a žiť s dcérou osamote, je dôkazom toho,

že manželské vzťahy účastníkov neboli harmonické a manželstvo malo na navrhovateľku (subjektívne)
veľmi negatívny vplyv. Preto odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom
manželstvo účastníkov rozviedol, za vecne správny a v tejto časti ho potvrdil.

25. Obaja účastníci napadli rozsudok vo výroku, ktorým bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom.

Odvolací súd mal ohľadne tejto časti rozhodnutia za to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie a riadne zistil skutočný stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o úprave styku.
Bol však názoru, podľa ktorého s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú (čl. 5 Zákona o rodine), teda
aj v otázke styku dieťaťa s rodičom, je potrebné rozsah styk otca s maloletou H. upraviť inak, a to

v užšom rozsahu, ako to urobil súd prvej inštancie, ale v širšom rozsahu, než to navrhovala matka.
Za zodpovedajúci najlepšiemu záujmu maloletej odvolací súd považoval styk v rozsahu každý utorok
a štvrtok v čase od 15.30 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky a každý nepárny kalendárny týždeň
v roku v nedeľu od 13.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky v mieste posledného spoločnéhobydliska rodičov. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou matky v tom, že je to otec, ktorý sa musí
prispôsobiť programu a časovému harmonogramu dieťaťa, vyplývajúcemu z rôznych terapií a iných
aktivít, ktoré maloletá musí absolvovať vzhľadom na jej zdravotný stav. Preto považoval styk v rozsahu

troch dní v pracovnom týždni po dve hodiny za príliš frekventovaný, a teda narúšajúci týždenný
harmonogram maloletého dieťaťa.
26. Na druhej strane odvolací súd súhlasí s názorom otca, podľa ktorého je jeho právom ako aj právom
dieťaťa, aby s otcom trávilo súvisle dlhší čas, najmä počas víkendu. Rozsah víkendových stretávaní,
ako bol upravený súdom prvej inštancie, teda každú nepárnu nedeľu v čase od 13.00 hod. do 18.00

hod., považoval aj odvolací súd za primeraný, a preto ho ponechal nezmenený.

27. Pokiaľ matka žiadala, aby styk otca s dieťaťom bol upravený výlučne za jej prítomnosti, odvolací súd
sa s touto požiadavkou nestotožňuje. Má za to, že počas kratších stretnutí v priebehu pracovného týždňa
otec dokáže zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa aj bez prítomnosti matky. Pokiaľ ide o potrebu
cvičiť s maloletou Vojtovu metódu štyri až päťkrát do dňa, rozsah styku počas pracovného týždňa nie

je taký, že by matke neumožnil cvičenie s maloletou vykonať v zostávajúcej časti dňa. Keď sa otec
dostatočne naučí Vojtovu metódu s maloletou cvičiť, čo sa už možno medzičasom aj stalo, bude uvedený
argument bezpredmetný. Podľa názoru odvolacieho súdu počas dlhšie trvajúceho styku v nedeľu však je
v najlepšom záujme dieťaťa, keď tento bude realizovaný za prítomnosti matky, nakoľko otec s maloletou
osamote taký dlhý čas súvisle ešte netrávil.

28. Miesto stretávania otca s dieťaťom počas nedele odvolací súd určil v mieste posledného
spoločného bydliska rodičov, keďže toto je aj dieťaťu dôverne známe. Odvolací súd nepovažoval
za náležitú požiadavku matky tráviť s maloletou každý víkend na chalupe v Bošáci. Aj keď je maloletá
na takýto spôsob trávenia víkendov zvyknutá, právo maloletého dieťaťa na styk s otcom má prednosť

pred pravidelným trávením víkendov na chalupe. Nič však nevylučuje, aby sa na základe dohody rodičov
styk realizoval aj tam.

29. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o výživnom na mal. dieťa, považoval odvolací
súd odvolanie matky za dôvodné. Súd prvej inštancie dospel v konaní ku skutkovému zisteniu, podľa

ktorého čistý mesačný príjem otca je 1.200 eur. Toto svoje skutkové zistenie však v rozhodnutí riadne
neodôvodnil, pretože z rozhodnutia nie je zrejmé, konkrétne z ktorých dôkazov a akým hodnotením
týchto dôkazov k tomuto záveru dospel. Rozsudok súdu prvej inštancie je pre nedostatok dôvodov v tejto
časti nepreskúmateľný, a preto odvolací súd musel pristúpiť k jeho zrušeniu. Okrem toho považuje
odvolací súd za dôležité uviesť, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie za účelom

preukázania príjmu otca a jeho majetkových pomerov nie je možné vyššie uvedený skutkový záver
o príjme otca vyvodiť, a to z nasledovných dôvodov:

30. Otec ako spoločník a konateľ spoločnosti COFFEE Mánia s.r.o. neviedol riadne účtovníctvo a časť
tržieb spoločnosti si dlhodobo nechával zasielať na svoj súkromný účet a nevykazoval ich ako príjmy

spoločnosti; je teda zrejmé, že neboli ako príjmy uvedené ani v daňových priznaniach spoločnosti.
Konštatovanie otca, podľa ktorého tržby zasielané vybranými zákazníkmi na jeho súkromný účet sú
jeho výplatou, neobstojí, pretože takýto spôsob vyplácania konateľa je v rozpore s predpismi o vedení
účtovníctva. Naviac nebolo preukázané, či otec ako konateľ mal so spoločnosťou COFFEE Mánia,
s. r. o. uzavretú pracovnú zmluvu, a ak áno, aká bola výška jeho mesačnej mzdy. Z vykonaného

dokazovania tiež vyplynulo, že okrem súkromného účtu otca v E. E. I. mal otec aj sporiaci účet v E.
E., I. (E., I.), účet v A. a. s. a účet vo J. banke, a. s. Medzi účtami v E., a. s. ako aj účtom v A., a. s.
otec v priebehu skúmaného obdobia vykonával rôzne prevody, o ktorých uviedol, že ich robil z dôvodu
splácania hypotekárneho úveru. Toto jeho konštatovanie však nebolo zo strany súdu prvej inštancie
bližšie preverené a ani jednotlivé prevody medzi účtami neboli bližšie skúmané.

31. Ďalej dáva odvolací súd do pozornosti, že na výpisoch z jednotlivých účtov vedených na meno otca
bol zaznamenaný príjem finančných prostriedkov od rôznych osôb, ktorý nebol v konaní pred súdom
prvejinštanciepodrobenýbližšiemuprieskumu.Súdprvejinštancie,napriektomu,ženazákladelustrácií
bánkmalpreukázané,žeotecmávedenýúčetajvoJ.G.,I.,sinevyžiadalvýpisztohtoúčtuzaprimerané

obdobie (napr. za posledných 12 mesiacov, respektíve aj za obdobie pred podaním návrhu), aby zistil
či, a ak áno, tak v akom rozsahu je na tomto účte zaznamenaný príjem otca.32. Odvolací súd musí ďalej vytknúť súdu prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie v tom smere,
odkiaľ mal otec k dispozícii peňažné prostriedky na rekonštrukciu bytu v podielovom spoluvlastníctve
a kaviarne, pričom podľa tvrdenia otca iba časť finančných prostriedkov na to použitých pochádzala

z pôžičky od jeho rodičov. Pokiaľ otec tvrdil, že na to minul svoje úspory, toto tvrdenie riadne
nekonkretizoval a neuviedol v akej výške, nepreukázal ich a súd prvej inštancie od neho preukázanie
tohto tvrdenia ani nepožadoval.

33. Odvolací súd ďalej považuje dosiaľ vykonaným dokazovaním (výpismi zo súkromných účtov otca

a výpisu zo živnostenského registra) za preukázané tvrdenie matky, podľa ktorého otec so ziskom
nakupuje a predáva rôzny tovar, aj keď v oblasti nákupu a predaja tovaru konečnému spotrebiteľovi má
pozastavené živnostenské oprávnenie. Pritom zo žiadnych dôkazov nevyplynulo, že by túto činnosť
vykonával v rámci podnikania jeho obchodných spoločností. S touto okolnosťou sa súd prvej inštancie
v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nijako nevysporiadal. Rovnako tak sa nevysporiadal
s preukázaným nesprávnym vyplácaním tržieb spoločnosti COFFEE Mania, s. r. o. na súkromný účet

otca, ani s tvrdením matky, podľa ktorého okrem príjmov zaznamenaných na účte disponuje otec z týchto
činností aj príjmom v hotovosti, ktorý na účtoch zaznamenaný nie je. Aj keď otec túto skutočnosť poprel,
súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo prípadne uveril jeho tvrdeniu, a nie tvrdeniu matky, hoc podľa
vykonaného dokazovania vznikli pochybnosti o tom, že otec riadne dokladuje a zdaňuje svoje príjmy
a tržby obchodných spoločností.

34. Odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého bez objasnenia vyššie uvedených skutočností nemožno
považovať príjem otca a jeho majetkové pomery za náležite zistené. Pritom vzhľadom na rozsah
dokazovania,ktoréjepotrebnévovecidoplniť,niejeúčelné,abytakurobilodvolacísúd,pretonapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výške vyživovacej povinnosti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie (§ 62 ods. 1 CMP a § 389 ods. 1 písm. c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP).

35. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie zabezpečením výpisov zo všetkých účtov
otca, ktoré náležite preskúma a vyhodnotí všetky obraty na nich, pričom na ozrejmenie jednotlivých
obratov na účtoch, ak to bude potrebné, vykoná podrobný výsluch otca. Vzhľadom na odstup času a

zmenu pomerov, ku ktorej mohlo dôjsť od jeho pôvodného rozhodnutia, vykoná aj ďalšie dokazovanie
potrebné na zistenie aktuálnych príjmov a majetkových pomerov otca, ale aj matky a aktuálnych
odôvodnených potrieb mal. dieťaťa a vo veci opätovne rozhodne.

36. Ak sa ani doplneným dokazovaním nepodarí riadne zistiť príjem otca alebo ak bude mať súd prvej

inštancie dôvodné pochybnosti o tom, že dokazovaním zistený príjem je úplným príjmom, ktorý otec
dosahuje, zváži aplikáciu ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, v súlade so záverom Najvyššieho súdu SR
vysloveným v uznesení sp. zn. 6Cdo/107/2022 zo dňa 29.09.2022.

37. Odvolací súd ďalej prízvukuje, že pri novom určení výživného je potrebné, aby súd prvej inštancie

dôsledne prihliadol k odôvodneným potrebám dieťaťa tak, ako dosiaľ boli (resp. budú) preukázané.
Taktiež musí vziať do úvahy, že matka zo svojho príjmu nie je schopná pokryť zvýšené výdavky
nazdravotnúaterapeutickústarostlivosťodieťa,anisisvojpríjemnemôžezvýšiťvlastnouprácou,keďže
zabezpečuje dieťaťu celodennú osobnú starostlivosť. Podotýka, že pokiaľ sú niektoré rehabilitačné
pomôcky a terapie hradené z prostriedkov občianskeho združenia založeného pre mal. H., týmto

nemožno nahradiť zákonnú povinnosť otca vyživovať svoje dieťa podľa jeho možností a schopností.
Naviac, ako správne matka uviedla v odvolaní, tieto prostriedky nie sú právne nárokovateľné a nie je
isté, či sa aj v budúcnosti podarí cez občianske združenie finančné prostriedky vyzbierať, resp. v akom
rozsahu. Je potrebné sa tiež vysporiadať s okolnosťou, či a za akých podmienok má matka (prípadne aj
otec) prístup k účtu občianskeho združenia a kto rozhoduje o použití finančných prostriedkov združenia.

38. Pri svojom ďalšom rozhodnutí je súd prvej inštancie viazaný vyššie uvedenými právnymi názormi
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

39. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie

končí (§ 396 ods. 3 CSP).

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaní v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).