Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 21, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-4C/456/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513213445
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Búliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3513213445.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Alenou Búlikovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C., D. XX, štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom
so sídlom v Nitre, Farská 40, proti žalovaným: 1/ Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so
sídlom Bratislava, Kutuzovova 8, IČO: 30 845 572; 2/ Slovenská republika - Ministerstvo obrany
Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Kutuzovova 8, IČO: 30 845 572, o zaplatenie 1.121.485,42
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nahradiť trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 20.12.2013 sa žalobca proti žalovanému 1/ domáhal zaplatenia sumy
107.675,31€spolus9%úrokomzomeškaniaod01.01.2012dozaplateniaanáhradytrovkonania. Dňa
16.06.2014 žalobca podanú žalobu rozšíril aj voči žalovanému 2/: Slovenská republika – Ministerstvo
obrany SR, pričom sa domáhal, aby mu žalovaný 1/ a žalovaný 2/ spoločne a nerozdielne zaplatili sumu
107.675,31 € s 9 % úrokom z omeškania od 01.01.2012 do zaplatenia. Dňa 20.10.2014 žalobu opätovne
rozšíril, pričom v konečnom dôsledku sa voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ domáhal spoločného
a nerozdielneho zaplatenia sumy 1.121.485,42 € s 9 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 107.675,31 €

od 01.01.2012 do zaplatenia a s 5,58 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 1.013.810,11 € od 22.10.2013
do zaplatenia.

2. Pôvodne dôvodil tým, že Kúpnou zmluvou uzatvorenou so Slovenskou republikou – MO SR Bratislava
dňa 06.07.2010, ktorej vklad do katastra bol povolený pod č. E., nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosti
v k.ú. C. F. C. E., zapísané na LV č. XXXX. Predmetom prevodu boli pozemky o celkovej výmere
56.990 m2 a stavby (bez súpisného čísla aj so súpisnými číslami) vrátane ich príslušenstva, ktoré

boli popísané v znaleckom posudku č. XX/XXXX znalkyne G. H. D. zo dňa 31.08.2009. K prevzatiu
a odovzdaniu nehnuteľností malo dôjsť podľa dohody účastníkov prvý krát dňa 31.03.2011. K prevzatiu
však nedošlo z dôvodu, že sa tam našlo značné množstvo odpadu, v ktorom bola zamiešaná munícia.
Našlo sa viac ako 11.000 ks voľne nahádzanej munície asi 30 m od budovy súp. č. XXXX. Malo ísť
o cvičné protitankové a protipechotné míny, usmernené trhavé nálože a priebojné nálože, rozbušky,
roznecovače. O náleze munície a jej následnom likvidovaní bol spísaný dňa 01.04.2011 záznam KR
PZ Trenčín. Žalovaný sa následne viackrát pokúšal odovzdať žalobcovi areál, avšak pri každom

pokuse bola opätovne nájdená munícia. Žalobca viackrát žalovaného žiadal o vyčistenie areálu od
munície a odpadu a upozorňoval ho na to, že pre nemožnosť prevzatia areálu z hľadiska garantovania
bezpečnosti (ktorú žalovaný odmietol garantovať) nemôže zabezpečiť stráženie svojho majetku a vyzval
žalovaného, aby stráženie do možného prevzatia nehnuteľností zabezpečil sám. Napriek opakovanýmnálezom munície sa žalovaný snažil zbaviť zodpovednosti za protiprávne konanie poukazom na to,
že išlo o cvičnú muníciu, priestory boli vyčistené od pyrotechnických nálezov a nemá vedomosť
o prípadnom ďalšom vojenskom materiáli v priestoroch bývalého vojenského objektu „Muničné sklady

I.“. Po tomto jeho prípise zo dňa 24.08.2011 bolo v októbri a novembri 2011 nájdených 61 ks munície
a pri každom pokuse žalobcu o vstup bola vždy munícia nájdená. V máji 2012 žalovaný vyviezol
z nehnuteľnosti 7.000 kg odpadu, pyrosanáciu však doposiaľ nevykonal a žalobca pre nemožnosť
garancie bezpečnosti svojej a ním poverených osôb do areálu vstúpiť nemohol. Preto podal dňa
05.02.2013 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom žalobu o náhradu za nemožnosť užívania

nehnuteľností (konanie bolo vedené pod sp. zn. 4C/41/2013). Navyše, dňa 29.03.2012 bolo zistené,
že žalovaným nezabezpečený a nestrážený areál je rozkrádaný, ním zakúpené stavby sú úplne alebo
čiastočne rozkradnuté a znehodnotené, prípadne úplne chýbajúce, o čom bola upovedomená aj polícia,
ktorástavvareálizdokumentovala.Dňa16.04.2013vykonalsprávcadaneznehnuteľností–F.C.F.C.E.
miestne šetrenie ohľadne stavu nehnuteľností a taktiež zistil poškodenia a rozkradnutie stavieb. Rozsah
rozkradnutých alebo poškodených stavieb bol zistený pri obhliadkach areálu aj políciou v súvislosti

so zistenými a oznámenými krádežami. Vyšetrovania boli vedené ORPZ Nové Mesto nad Váhom
pod ČVS: J. XXX/XXX-XX-XXXX, J. XXX/XXX-XX-XXXX, J. XXX/XXX-XX-XXXX, J./XXXX. Žalovaný
ponechaním munície v areáli, ktorý ako prebytočný majetok štátu predal, porušil všeobecne záväzné
predpisy o nakladaní so zbraňami (zák. č. 190/2003 Z.z. o zbraniach a strelive) a o nakladaní s odpadmi
(zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch), ako aj ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka (OZ). V príčinnej

súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovaného je vznik škody na majetku žalobcu. Žalobca tento
majetok nemohol účinne zabezpečiť proti rozkrádaniu ani ho strážiť, pričom žalovaný vzniku tejto škody
nezabránil napriek upozorneniam a výzvam žalobcu na stráženie objektu do jeho riadneho odovzdania.
Keď žalovaný mal vedomosť o postupnom rozkrádaní a nezabezpečil stráženie objektu alebo možnosť
jeho prevzatia (vykonaním pyrosanácie), konal minimálne v rozpore s dobrými mravmi a zodpovedá

preto spoločne a nerozdielne s páchateľmi krádeží za škodu takto vzniknutú v zmysle § 424 OZ. Pri
vyčíslení výšky škody v žalobe žalobca vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne G. H.
D.. Poškodené alebo úplne zničené (rozkradnuté) boli sklady na parc. č. XXXX/XX, XX, XX, XX, XX, XX,
XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX.
Prvé rozšírenie žaloby žalobca odôvodnil tým, že žalovaný 1/ ako správca majetku štátu porušil svoje

povinnosti v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, predpisov o evidencii,
skladovaní a likvidácii munície, predpisov o odpadoch a interných predpisov žalovaného 1/. Prichádza
však do úvahy aj zodpovednosť žalovaného 2/ ako vlastníka prevádzaných nehnuteľností v zmysle §
590 OZ. Poukázal na to, že je obtiažne rozlíšiť povinnosti vlastníka nehnuteľností a povinnosti správcu
tohto majetku. Ak by predávajúcim bola Slovenská republika, mohla by byť daná aj jej zodpovednosť

za škodu podľa § 590 vety druhej OZ.
Druhé rozšírenie žaloby žalobca odôvodnil tým, že v priebehu tohto konania bolo Krajským riaditeľstvom
PZ, odborom kriminálnej polície Trenčín pod ČVS: K./X-XXX-XX-XXXX začaté trestné stíhanie vo
veci obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 a 5 Trestného zákona, pretože došlo
k ďalšiemu rozkradnutiu a poškodeniu stavieb v areáli bývalého muničného skladu I. E. C. F. C.

E.. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vypracovaným dňa 15.07.2014 v trestnom konaní znalcom z
odboru stavebníctvo G. H. L., bola zistená výška škody. Žalobca pri vyčíslení výšky škody vychádzal z
ocenenia nehnuteľností, ktoré bolo vykonané v roku 2009 znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalkyne
G. H. D., ako aj zo znaleckého posudku Ing. Andreja Gálika číslo XXX/XXXX. G. L. vychádzal pri
stanovení výšky škody z rozdielu v technickej hodnote nehnuteľností pred 21.10.2013 v porovnaní

so stavom k 21.10.2013. Takýto výpočet náhrady škody však nie je správny, pretože skutočnú škodu
treba /v súlade so stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 6 Cdo 174/2010, ktoré
prevzalo Nález Ústavného súdu Českej republiky II.ÚS 2221/07/ počítať ako náklady na opravu
poškodenej veci, ktorá vedie k nadobudnutiu pôvodných vlastností, ktoré mala vec pred vznikom
škody. Poskytnutím náhrady škody vo forme rozdielu medzi technickou hodnotou nehnuteľností pred

vznikom škody a po vzniku škody totiž nezabezpečí možnosť užívať v rovnakom rozsahu a na rovnaký
účel nehnuteľnosti, ako pred vznikom škody. Podľa § 442 odsek 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda
a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 443 Občianskeho zákonníka sa pri určení výšky
škody na veci vychádza z ceny v dobe poškodenia. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho
výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. V danom prípade je zmyslom a účelom

ustanovenia, priznávajúceho poškodenému právo na náhradu škody, zabezpečiť, aby mu v plnej miere
bola kompenzovaná majetková ujma. Rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku nákladov
potrebných k uvedeniu do pôvodného stavu. Skutočnou škodou na veci je nutné rozumieť takú ujmu,
ktoráznamenázmenšeniemajetkovéhostavupoškodenéhooprotistavupredškodnouudalosťouaktorápredstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Podľa
citovaného nálezu Ústavného súdu ČR, z hľadiska zohľadnenia opotrebovanosti poškodenej veci nie je
vylúčené, že poškodený môže byť i v dôsledku účelne vykonanej opravy obohatený oproti stavu pred

škodnou udalosťou, avšak nemožno prehliadnuť, že poškodenému je tzv. zhodnotenie veci protiprávnym
konaním zodpovednej osoby v podstate vnútené. Nepriznanie takejto škody, teda nákladov potrebných
na privodenie stavu pred poškodením by predstavovalo extrémny rozpor s princípmi spravodlivosti,
ktoré by porušovali právo poškodeného na spravodlivý proces, garantované článkom 36 odsek 1 Listiny
základných práv a slobôd. Pri stanovení výšky škody žalobca vychádzal z východiskovej hodnoty

nehnuteľnostípred21.10.2013,ktorúznalecstanovilvovýške3.166.053,37€prišpecifikáciijednotlivých
stavieb a rozsahu ich poškodenia a z východiskovej hodnoty týchto vecí po 21.10.2013, stanovenej
vo výške 2.124.157,55 €. Rozdiel týchto hodnôt činí 1.041.895,82 €. Skutočnú škodu predstavujú tiež
náklady potrebné pre uvedenie stavieb do pôvodného stavu (z hľadiska možností účelne vykonanej
opravy resp. výstavby), ktoré predstavujú náklady na projektové práce a inžinierske činnosti a ktoré boli
vyčíslené priemernou cenou 32.043 € bez DPH, čo s DPH platnou v tomto čase predstavuje 38.451,60

€. Okrem znalcom ocenených poškodených alebo odcudzených vecí došlo k odcudzeniu ďalších vecí,
a to transformátora a dvoch podzemných hliníkových nádrží o objeme 20.000 l a 60.000 l, ktoré slúžili
ako požiarne nádrže nevyhnutné pre užívanie hlavných stavieb, teda ako príslušenstvo týchto stavieb.
Pri ocenení transformátora vychádzame zo stanovenia ceny transformátora typu 100 kVA Úradom pre
reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorá činí 5.115,- € bez DPH a sumu 6.138,- € s DPH. Náklady

na obstaranie hliníkovej nádrže o objeme 20.000 l predstavujú 10.000 € a nádrže o objeme 60.000 l
sumu 25.000 €. Celkové náklady tak predstavujú sumu 1.121.485,42 €. Od tejto sumy bola odpočítaná
suma 107.675,31 €, ktorá bola už skôr uplatnená. Výška škody pri tomto výpočte predstavuje sumu
1.013.810,11 €. Z tejto sumy si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,58 % od 22.10.2013 do
zaplatenia, hoci predchádzajúca škoda bola do 21.10.2013 uplatnená spolu s príslušenstvom.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil najmä Kúpnu zmluvu č. 691/2010 zo dňa 16.06.2010
s prílohami, LV č. XXXX pre k.ú. C. F. C. E., Záznam KR PZ Trenčín zo dňa 01.04.2011, Záznam
Obvodného úradu životného prostredia v Novom Meste nad Váhom z ohliadky skládky v areáli
muničného skladu I. zo dňa 22.11.2012, list žalobcu žalovanému 1/ zo dňa 21.06.2012, e-mailovú

komunikáciu strán zo dňa 30.03.2012, Zápisnicu F. C. F. C. E. o miestnom zisťovaní zo dňa 16.04.2013,
Upovedomenie o začatí trestného stíhania zo dňa 20.06.2012 ČVS: J./C., Odpoveď ORPZ odboru
kriminálnej polície, oddelenia všeobecnej kriminality zo dňa 24.09.2012, Upovedomenie o začatí
trestného stíhania ČVS: K. zo dňa 30.07.2012, Zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 25.06.2012,
Potvrdenie OOPZ Nové Mesto nad Váhom vo veci č.p.: J./XXXX zo dňa 25.06.2012, tabuľku výpočtu

škody, Znalecký posudok č. XX/XXXX G. H. D., Zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 15.05.2013 vo
veci nelegálneho ukladania komunálneho odpadu a odpadu zo starej cvičnej munície, Uznesenie ČVS:
M. N./J., Znalecký posudok č. XX/XXXX znalca G. H. L.; Uznesenie útvaru Vojenskej polície Topoľčany
zo dňa 4.3.2014, Znalecký posudok č. XXX/XXXX, Výpočet projektových prác a inžinierskych činností
O. - P. 'XX O. zo dňa 17.10.2014, Merné investičné náklady M. XXX.

4. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že Kúpna zmluva o prevode
nehnuteľnéhomajetkuštátuč.XXX/XXXX,ktoroudošlokprevoduvlastníckehoprávaknehnuteľnostiam
tvoriacim areál „MS I.“ bola uzatvorená medzi predávajúcim Slovenská republika - správca Ministerstvo
obrany SR a žalobcom ako kupujúcim. V súlade so zaužívanou praxou sa označenie „Slovenská

republika - Ministerstvo obrany SR“ používa v prípade, ak je zmluvnou/sporovou stranou štát zastúpený
svojou rozpočtovou organizáciou, pričom v predmetnej veci z označenia zmluvnej strany výslovne
vyplýva, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky má len postavenie správcu majetku štátu. Je
potrebné rozlišovať, či v právnom vzťahu vystupuje ako jedna zo strán Slovenská republika konajúca
prostredníctvom niektorej zo svojich rozpočtových organizácií, alebo či je stranou v právnom vzťahu

priamo niektorá z rozpočtových organizácií štátu (konkrétne Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
je právnickou osobou v súlade s § 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti
vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ako také má právnu
subjektivitu). V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2 Cdo 11/2005, z ktorého vyplýva, že nie je možné zamieňať ako účastníka konania štát a jeho

jednotlivé rozpočtové organizácie. Vzhľadom na označenie žalovaného v žalobe zo dňa 19.12.2013
je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody od Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Zo
samotného znenia kúpnej zmluvy pripojenej žalobcom k jeho návrhu však jednoznačne vyplýva, že
žalobca uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy vstúpil do právneho vzťahu so Slovenskou republikouzastúpenou Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a nie so samotným Ministerstvom obrany.
Žalobca tak žaluje nesprávnu právnickú osobu, ktorá v predmetnom právnom vzťahu nebola zmluvnou
stranou, a teda nie je možné od nej požadovať náhradu škody z dôvodu porušenia povinností

súvisiacich s predajom nehnuteľnosť tvoriacich areál „MS I.“. Ďalej žalobca vo svojej žalobe uviedol,
že na základe Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľného majetku štátu č. XXX/XXXX a následného
povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nadobudol dňa 14.03.2011 vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam - „Areál MS I.“ nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. F. C. E., obec
C. F. C. E., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Samotné nadobudnutie vlastníckeho práva

žalobcom k predmetným nehnuteľnostiam nie je medzi účastníkmi konania sporné. V bode 4.1 článku
IV Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľného majetku č. XXX/XXXX zo dňa 16.06.2010 je výslovne
uvedené, že žalobca sa oboznámil zo skutočným stavom kupovaných nehnuteľností, a že sa s týmto
stavom nehnuteľnosti oboznámil obhliadkou nehnuteľností. Žalobca tieto skutočnosti potvrdil podpisom
predmetnej zmluvy. Je teda zrejmé, že žalobca bol od samého počiatku oboznámený so stavom
nehnuteľnosti, v čase uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy mal vedomosť o stave nehnuteľností,

rovnako ako aj o prípadnej enviromentálnej záťaži v podobe odpadu či cvičnej munície spočívajúcej
na predmetných nehnuteľnostiach. Ďalej žalobca vo svojom návrhu uvádza, že „Dňa 29.03.2012 bolo
zistené,žeodporcomnezabezpečenýanestráženýareáljerozkrádaný,mnouzakúpenéstavbysúúplne
alebo čiastočne rozkradnuté a znehodnotené, prípadne úplne chýbajúce, o čom bola upovedomená
aj polícia, ktorá stav v areáli zdokumentovala.“. Žalovaný 1/ je ústredným orgánom štátnej správy,

pričom článok 2 Ústavy Slovenskej republiky v odseku 2 stanovuje rozsah konania štátnych orgánov
nasledujúcim spôsobom: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády
a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov vymedzuje okruhy pôsobnosti
Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Tento zákon, ani žiaden iný právny predpis, neumožňuje

Ministerstvu obrany Slovenskej republiky vykonávať, resp. zabezpečovať, fyzickú ochranu objektov
vo vlastníctve súkromných osôb, najmä ak Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ani samotná
Slovenská republika, nemajú žiaden právny vzťah k takýmto nehnuteľnostiam. Je zrejmé, že od
MinisterstvaobranySlovenskejrepublikyakoodústrednéhoorgánuštátnejsprávyspôsobnosťounajmä
v oblasti obrany štátu nemôže podnikajúca fyzická osoba oprávnene požadovať zabezpečenie ochrany

majetku v jej vlastníctve. Zároveň si opätovne dovoľujeme zdôrazniť, že žalobca požaduje náhradu
škody od subjektu, s ktorým nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu. Obhliadkou predmetných nehnuteľností
vykonanou žalovaným bolo zistené, že vlastník nehnuteľností žiadnym spôsobom nezabezpečil prístup
k nehnuteľnostiam. Jedna kovová brána tvoriaca súčasť prístupu k budove bývalej vrátnice je „zaistená“
len prekríženým drôtom, kovová brána tvoriaca prístup k panelovej skladovacej ploche je otvorená

dokorán a zhrdzavená natoľko, že manipulácia s jej krídlami je značne namáhavá. Je zrejmé, že
vlastník nehnuteľností sa žiadnym spôsobom nestaral o vonkajšie oplotenie svojho majetku a nevykonal
žiadne úkony na jeho zabezpečenie proti rozkradnutiu. V tejto súvislosti chceme poukázať aj na
skutočnosť, že s vlastníctvom sú spojené nielen práva, ale aj povinnosti. V prípade, ak má vlastník
záujem zabezpečiť svoj majetok proti odcudzeniu, je samotný vlastník povinný vykonať všetky potrebné

úkony smerujúce k zabezpečeniu. Žalobca však nechal nehnuteľnosti schátrať, nevykonával k nim
žiadne práva ani povinnosti napriek tomu, že vlastnícke právo nadobudol už v roku 2011. Dikcia zákona
obsiahnutá v čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky výslovne stanovuje, že vlastníctvo zaväzuje.
Žalobca však po nadobudnutí vlastníctva nechal schátrať oplotenie, aj prístupové brány, nezabezpečil
žiadnym spôsobom vstup do areálu bývalého muničného skladu „MS I.“, pričom na bráne nie je ani

reťaz so zámkou zabraňujúca jej otvoreniu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nebol schopný a
ochotný udržiavať ani len vonkajšie oplatenie areálu „MS I.“, je jeho požiadavka, aby sa žalovaný 1/
podieľal na úhrade škody spôsobenej tretími osobami na majetku žalobcu požiadavkou, ktorá nemá
opodstatnenie v právnom poriadku platnom a účinnom na území Slovenskej republiky. Akékoľvek
plnenie poskytnuté žalovaným 1/ žalobcovi z titulu náhrady škody spôsobenej protiprávnou činnosťou

tretích osôb by bolo plnením bez právneho titulu a bolo by v príkrom rozpore s právnymi predpismi
upravujúcimi nakladanie s majetkom štátu. Nie je možné stotožniť sa ani s argumentáciou žalobcu,
že na nehnuteľnostiach sa nachádza munícia, ktorá mu znemožňuje zabezpečenie majetku a jeho
stráženie. Samotný žalobca v inej právnej veci žalobcu: A. B. proti žalovanému: Slovenská republika
- Ministerstvo obrany SR, o zaplatenie 135.635,- € s príslušenstvom vedenej Okresným súdom Nové

Mesto nad Váhom pod č. k. 4C/41/2013, predložil k žalobe záznamy Krajského riaditeľstva Policajného
zboru Trenčín zo zaisťovania munície v objekte bývalého muničného skladu „MS I.“. Z predmetných
záznamov jednoznačne vyplýva, že munícia nájdená na nehnuteľnostiach je cvičná a neobsahuje
výbušniny. Cvičná munícia je zhotovená z rovnakého materiálu ako munícia ostrá, t.j. kov, plast adrevo, avšak na rozdiel od ostrej munície neobsahuje žiadnu výbušnú zložku. Od ostrej munície sa
líši aj farebným označením. Podľa vyjadrenia pyrotechnikov cvičná munícia uvedená v záznamoch
priložených k žalobnému návrhu je plnená betónom, cementom a nevýbušnou zmesou v pomere

zodpovedajúcom hmotnostnému ekvivalentu ostrej munície. Z faktického hľadiska teda ide o bežný
odpad, ktorý nie je nebezpečný. Vzhľadom aj na tieto skutočnosti je zrejmé, že tvrdenia žalobcu ohľadom
nemožnosti zabezpečiť stráženie nehnuteľností sú v príkrom rozpore so skutočnosťou, a keďže žalobca
mal v čase podávania žaloby k dispozícii predmetné záznamy, je zrejmé, že ide zo strany žalobcu o
tendenčné a účelové tvrdenia. Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že pri vyčíslení škody „vychádzal z

ocenenia nehnuteľností, ktoré zadal v roku 2009 odporca a ktoré bolo vykonané znaleckým posudkom
č. XX/XXXX znalkyne G. H. D.“. Napriek tomu, že žalovaný žiadnym spôsobom nezodpovedá za škodu
spôsobenú žalobcovi neznámymi páchateľmi, považujeme za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že
zo žalobcovho návrhu nie je zrejmé, akým spôsobom dospel k vyčísleniu škody vo výške 107.675,31 €.
Z návrhu ani z jeho príloh totiž nie je zrejmé, či jednotlivé budovy boli poškodené, alebo úplne zničené,
rovnako nie je možné posúdiť, či náhrada škody predstavuje náklady na ich opravu alebo stratu hodnoty.

Pri určovaní akejkoľvek hodnoty predmetných nehnuteľností nie je možné vychádzať zo znaleckého
posudku č. XX/XXXX, keďže pri ponukovom konaní, ktoré vyústilo do odpredaja nehnuteľností žalobcovi
bolo jasne preukázané, že trhová hodnota nehnuteľností je niekoľkonásobne nižšia než cena určená
podľa znaleckých tabuliek. Znalecká cena bola určená vo výške 570.000,- €, avšak k odpredaju
nehnuteľností došlo za cenu 181.000,- €. Žalobca sa teda svojou žalobou domáha náhrady škody

vo výške cca 60 % kúpnej ceny za všetky pozemky a všetky stavby na týchto pozemkoch tvoriace
areál „MS I.“, pričom trhovú hodnotu 181.000 € mali tieto nehnuteľnosti v čase predaja, t.j. pred tým,
ako ich žalobca nechal svojou nečinnosťou schátrať. Je pochopiteľné, že takéto konanie vzbudzuje u
žalovaného 1/ oprávnene pochybnosť o účelovosti konania žalobcu. Z vyššie uvedených skutočností
jednoznačne vyplýva, že žalovaný 1/ v predmetnom súdnom spore nemá dostatok pasívnej legitimácie,

keďže nevstúpil so žalobcom do žiadneho zmluvného vzťahu a zároveň mu žiaden právny predpis
neumožňuje vykonávať stráženie majetku podnikajúcej fyzickej osoby. Z uvedených skutočností je tiež
zrejmé, že žalobca nevykonával k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo, neudržiaval ich a
nechal ich nezabezpečené proti svojvoľnému vniknutiu tretích osôb, pričom tento stav trvá do dnešného
dňa, čo je možné preukázať aj obhliadkou predmetných nehnuteľností. Navyše, žalovaný 1/ sa žiadnym

spôsobom nepodieľal na vzniku škody na nehnuteľnostiach, pričom žalobca by si mal uplatniť náhradu
vzniknutej škody u tretích osôb, ktoré predmetnú škodu spôsobili svojím protiprávnym konaním. Zo
žaloby žalobcu tiež nie je možné jednoznačne určiť postup, na základe ktorého žalobca dospel k výške
žalovanej náhrady spôsobenej škody. Z uvedeného dôvodu žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť.

5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný 1/ súdu predložil najmä Záznam KR PZ Trenčín zo dňa
01.04.2011,ZáznamKRPZTrenčínzodňa04.04.2011, ÚradnýzáznamOOPZNovéMestonadVáhom
zo dňa 22.11.2012.

6. V reakcii na písomné vyjadrenie žalovaného 1/ žalobca uviedol, že pokiaľ mal byť žalobca v čase

ohliadky nehnuteľností oboznámený s ich stavom a aj s ich prípadnou enviromentálnou záťažou v
podobe odpadu či cvičnej munície, takúto vedomosť potom musel mať aj žalovaný 1/. Ak tam žalovaný 1/
ponechal odpad a cvičnú muníciu, rozhodne porušil základné povinnosti správcu majetku štátu. O tom,
žežalovaný1/jepôvodcomtohtoodpadu,svedčíajzápisnicazústnehopojednávaniaObvodnéhoúradu
životného prostredia zo dňa 15.05.2013, v ktorej je konštatované, že skládka komunálneho odpadu

zmiešaného s muníciou vznikla v čase prevádzkovania Ministerstvom obrany SR a Ministerstvo obrany
SRjezodpovednézajejvznikanáslednéodstránenie.Žalovaný1/bolupozornený,žemuakopôvodcovi
odpadu v prípade neodstránenia nelegálnej skládky bude uložená pokuta až do výšky 16.596,95 €.
Taktiež je žalovanému 1/ známe, že Útvar vojenskej polície Topoľčany pod ČVS: M. N./XXXXXX-XXXX
začal trestné stíhanie za prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. l Trestného

zákona. Uznesením zo dňa 04.03.2014 bolo trestné stíhanie prerušené, pretože sa zatiaľ nezistili
skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe zo zamestnancov žalovaného 1/.
V súvislosti s tvrdením, že žalobca nezabezpečil svoj majetok proti rozkradnutiu s poukazom na jeho
povinnosti vlastníka poukázal žalobca na § 590 OZ, podľa ktorého ak kupujúci nadobudne vlastníctvo
skôr, než dôjde k odovzdaniu predmetu kúpy, má predávajúci až do odovzdania práva a povinnosti

uschovávateľa. K neodovzdaniu predmetu kúpy došlo z dôvodov na strane predávajúceho a tento bol
zodpovedný za plnenie svojich povinností v zmysle § 590 OZ, ako aj § 749 OZ (ako uschovávateľ).
Žalovaný 1/ popiera, že na nehnuteľnostiach sa nachádzala (a zrejme stále nachádza) munícia, pretože
nájdená munícia je cvičná a neobsahuje žiadnu výbušnú zložku a od ostrej munície sa líši aj farebnýmoznačením.Opomenulvšakuviesť,žeakákoľvekmunícia,pokiaľsapodlhšiudobunachádzazahrabaná
v odpadoch a zemine, nemá zrejmé farebné označenie a bez neho ani odborník nie je schopný
jednoznačne určiť druh munície. Okrem toho, aj cvičná munícia môže obsahovať roznecovač a len

pyrotechnik môže zistiť, o aký druh munície ide. Preto je zákonom uložená povinnosť ohlásiť nález
akejkoľvek munície polícii a aj v tomto prípade záznam o náleze munície mohol byť vypracovaný až
po jej prezretí pyrotechnikom, ktorý napokon podľa oznámenia polície túto muníciu likvidoval riadeným
výbuchom! Je otázkou, či je možné od občana - laika požadovať, aby vstupoval na územie s muníciou
bez jej bližšej identifikácie, vykonával tu činnosť a garantoval ním povereným osobám ich bezpečnosť

na zdraví a živote. Rovnako bude potrebné zaoberať sa otázkou ako žalovaný 1/ evidoval túto muníciu,
skladoval ju, likvidoval ju podľa všeobecne záväzných a vlastných interných predpisov a požadovať
od neho túto evidenciu. Žalovaný 1/ neuviedol, že okrem tisícov kusov cvičnej munície zaistených dňa
04.04.2011 bola pri opakovaných pokusoch o prevzatie objektu vždy nájdená ďalšia munícia. Keď
žalovaného 1/ žalobca žiadal, aby mu vydal prehlásenie, že z hľadiska nálezov munície garantuje
bezpečnosť osôb v tomto objekte, odmietol ho poskytnúť a rovnako odmietol vykonanie pyrotechnickej

sanácie.

7. Pristúpenie Slovenskej republiky – Ministerstvo obrany SR ako ďalšieho účastníka na stranu
žalovanéhoazmenužalobyzodňa16.06.2014 súdpripustiluznesenímnapojednávanídňa08.07.2014.
Druhá zmena žaloby, navrhnutá dňa 20.10.2014, bola pripustená uznesením č.k. 4C/456/2013-279 zo

dňa 16.12.2014.

8. Súd vykonal dokazovanie najmä výsluchom žalobcu, výsluchom svedka Q. F. F., ohliadkou sporných
nehnuteľností, Kúpnou zmluvou č. XXX/XXXX zo dňa 16.06.2010 s prílohami, LV č. XXXX pre k.ú.
C. F. C. E., Záznamom KR PZ Trenčín zo dňa 01.04.2011, Záznamom Obvodného úradu životného

prostrediavNovomMestenadVáhomzohliadkyskládkyvareálimuničnéhoskladuI.zodňa22.11.2012,
listom žalobcu žalovanému 1/ zo dňa 21.06.2012, e-mailovou komunikáciou strán zo dňa 30.03.2012,
Zápisnicou Mesta Nové Mesto nad Váhom o miestnom zisťovaní zo dňa 16.04.2013, Upovedomením
o začatí trestného stíhania zo dňa 20.06.2012 sp. zn. R.: J./C., Odpoveďou OR PZ odboru kriminálnej
polície, oddelenia všeobecnej kriminality zo dňa 24.09.2012, Upovedomením o začatí trestného stíhania

R.: K. zo dňa 30.07.2012, Zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 25.06.2012, Potvrdením OO PZ
Nové Mesto nad Váhom vo veci sp. zn. č.p.: J./XXXX zo dňa 25.06.2012, tabuľkou výpočtu škody,
Znaleckým posudkom č. XX/XXXX G. H. D., Zápisnicou z ústneho pojednávania zo dňa 15.05.2013 vo
veci nelegálneho ukladania komunálneho odpadu a odpadu zo starej cvičnej munície, Uznesením sp.
zn. R.: M. N./J., Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX znalca G. H. L.; Uznesením útvaru Vojenskej polície

Topoľčany zo dňa 4.3.2014, Výpočtom projektových prác a inžinierskych činností O. - P. 'XX O. zo dňa
17.10.2014, Mernými investičnými nákladmi ÚRSO 2013, Záznamom KR PZ Trenčín zo dňa 01.04.2011,
Záznamom KR PZ Trenčín zo dňa 04.04.2011, Úradným záznamom OO PZ Nové Mesto nad Váhom zo
dňa 22.11.2012, Metodickým pokynom žalovaného 1/ č.p.: O./XXXX, Metodickým usmernením č.p.
O. XXX-X/XXXX-J., pripojeným spisom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 4C/41/2013,

ako aj ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný stav veci:

9. Žalobca nadobudol sporné nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre k.ú. C. F. C. E. dňa 14.03.2011
na základe Kúpnej zmluvy č. XXX/XXXX uzatvorenej dňa 16.06.2010 medzi žalovaným 2/: Slovenskou
republikou - správca Ministerstvo obrany SR ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim. Predmetom

tejto Kúpnej zmluvy bolo 47 pozemkov o celkovej výmere 56.990 m2, 7 stavieb bez súpisného čísla
a 45 stavieb so súpisným číslom, vrátane ich príslušenstva, nachádzajúcich sa v areáli bývalých
muničných skladov I.. Prevádzané nehnuteľnosti boli v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy
vedené na LV č. XXX pre k.ú. C. F. C. E., pričom malo ísť o prebytočný majetok Slovenskej republiky v
správe Ministerstva obrany SR. Všeobecná hodnota prevádzaného majetku bola stanovená znaleckým

posudkom č. 28/2009 zo dňa 31.08.2009 vypracovaným znalkyňou G. H. D., znalkyňou v odbore
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností na sumu 570.000,- €. Žalobca
uvedené nehnuteľnosti nadobudol v rámci ďalšieho osobitného ponukového konania, a to za kúpnu cenu
181.010,- €.

10. V kúpnej zmluve sa v bode 4.1 uvádza, že kupujúcemu je známy skutočný stav kupovanej
nehnuteľnosti, o ktorom sa presvedčil na mieste samom a tiež z predložených dokladov. V bode
4.3 je uvedené, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe právoplatnéhorozhodnutia Správy katastra Nové Mesto nad Váhom o povolení vkladu. Iné právne významné
dojednania vo vzťahu k prevodu vlastníckeho práva kúpna zmluva neobsahovala.

11. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že na ohliadke objektu bol v roku 2009 v zime, kedy bolo nasnežené,
preto nebolo možné prípadnú muníciu vidieť. Celý areál bývalých muničných skladov má cca 70
hektárov, pričom žalobca nadobudol pozemky o výmere cca 5,6 hektára. Zároveň sa stal vlastníkom
všetkých stavieb, vrátane oplotenia celého areálu. Po zavkladovaní jeho vlastníckeho práva do katastra
v marci 2011 mu žalovaný oznámil termín odovzdania objektu. Dňa 31.03.2011 sa uskutočnilo

preberacie konanie predmetu kúpy, pričom už vopred mu boli zaslané predpripravené zápisy o fyzickom
odovzdaníaprevzatíobjektu„skladyBzince“.Dňa31.03.2011keďprechádzalijednotlivéobjekty,ktorých
je tam veľmi veľa, narazili na muníciu, čo znamenalo, že preberanie bolo okamžite ukončené zo strany
žalovaného 1/ a oni boli poslaní preč. Neskôr sa dozvedel, že žalovaný 1/ privolal na miesto Vojenskú
políciu, ktorá v súčinnosti so žalovaným 1/ identifikovala, že munícia sa nachádza aj na pozemkoch
nového vlastníka - žalobcu, preto odstraňovanie nerobila sama, ale ihneď privolala zložky civilnej polície,

o čom svedčí záznam KR PZ Trenčín z 01.04.2011 č. K./XXXX, kde sa výslovne konštatuje, že munícia
je na pozemku A. B.. V nasledujúcich dňoch (04.04.- 06.04.2011) prebiehalo zaisťovanie munície, ktorej
bolo viac ako 11.000 ks. Žalovaný 1/ aj v ďalších mesiacoch so žalobcom konal ako s vlastníkom
pozemkov, na ktorých je munícia.

12. Zo záznamu KR PZ Trenčín zo dňa 01.04.2011 sp. zn. K./XXXX vykonaného pyrotechnikom C.
Q. J. vyplynulo, že dňa 31.03.2011 sa v areáli bývalého objektu muničných skladov v C. F. C. E., na
pozemku vo vlastníctve A. B., pri preberaní objektov, za účasti pracovníkov Posádkovej správy budov
Trenčín zistilo, že sa v objekte nachádzala voľne nahádzaná munícia, a to vo vzdialenosti cca 30 metrov
od budovy s.č. XXXX. Pracovníci správy budov sprístupnili objekt a ohliadkou bolo zistené, že sa tu

nachádza presne nezistený počet cvičných protitankových mín, protipechotných mín, nezistený počet
usmernených trhavých náloží, priebojných náloží a ďalšie. Uvedená munícia sa nachádzala v strmom
svahu na ploche asi 25x50 metrov, pričom niektorá munícia bola sčasti pod zeminou a nebolo možné
začať s okamžitou asanáciou územia a preverenia všetkej munície, či sa jedná iba o cvičnú muníciu.

13. Zo záznamu sp. zn. K. S./XXXX zo dňa 04.04.2011 súd zistil, že bolo vyhľadané a zaistené v
zázname uvedené množstvo cvičnej munície, ktorá bola odvezená k následnej likvidácii vykonanej dňa
07.04.2011.

14. Dňa 22.11.2012 Obvodný úrad životného prostredia v Novom Meste nad Váhom v zázname

zohliadkyskládkyvareálimuničnéhoskladuI.vk.ú.C.F.C.E.uviedol,ževobjektesanachádzaskládka
komunálneho odpadu zmiešaného so starou vojenskou muníciou o ploche 30 x 15 m na svahovitom
teréne. Uvedenej obhliadky sa zúčastnili zástupcovia žalobcu aj žalovaného 1/.

15. Dňa 21.06.2012 žalobca zaslal žalovanému 1/ list, v ktorom konštatuje, že doposiaľ nedošlo

k prevzatiu objektu muničného skladu I. pre opakované nálezy veľkého množstva munície, naposledy
30.03.2012. Poukázal na to, že bol upozornený na to, že v objekte dochádza k značnému rozkrádaniu
majetku, pričom pri obhliadke dňa 20.06.2012 bolo zistené, že v podstate celý objekt je vykradnutý,
stavby znehodnotené a v objekte sa stále nachádza odpad a zvyšky munície. Žalobca poukázal na to,
že 15 mesiacov nemôže prevziať svoje vlastníctvo, pričom žalovaný 1/ mu pre neodstránenie munície

znemožňuje prevzatie a stráženie objektu. Stráženie objektu žalovaný 1/ nezabezpečil, v dôsledku čoho
vznikla žalobcovi obrovská škoda, ktorú si mieni uplatniť.

16. Zo zápisnice správcu dane - Mesto Nové Mesto nad Váhom z miestneho zisťovania dňa 16.04.2013
vyplynulo, že pri obhliadke v spornom objekte je 19 stavieb prázdnych, poškodených odcudzením okien,

dverí, vrát a niektorých kovových konštrukcií, avšak po bežnej oprave a doplnení konštrukcií môžu slúžiť
danému účelu. Ďalších 14 stavieb bolo zdevastovaných do takej miery, že rozsah poškodenia ani po
väčšej oprave neumožňuje ďalšie užívanie a dané objekty nemožno považovať za stavby pre daňové
účely.

17. Listom zo dňa 05.09.2014 žalobca žalovaného 1/ žiadal o vyčistenie objektu bývalých muničných
skladov a vykonanie ich pyrotechnickej sanácie z dôvodu, že dňa 02.09.2014 bola v tomto objekte po
šiestykrát nájdená munícia. O pyrotechnickú sanáciu objektu žiadal opakovane aj dňa 02.04.2019.18. Dňa 18.09.2015 súd vykonal ohliadku sporných nehnuteľností, pričom bolo zistené, že v minulosti
bol celý objekt strážený najskôr zamestnancami pôvodného vojenského útvaru, neskôr pracovníkmi
SBS, pričom títo vykonávali strážnu službu obchôdzkami najmä po obvode objektu. Objekt je obohnaný

dvojitým oplotením (bežné drôtené pletivo), pričom strážna služba sa pohybovala medzi týmito plotmi.
Medzi vonkajším pletivom a vnútorným pletivom je šírka cca 4-6 metrov. Sudkyňa si overila existenciu
dvojitého oplotenia v úseku cca 300 metrov, vpravo od vstupnej brány. Priestor medzi oplotením
bol zarastený náletovými porastmi, evidentne bol dlhodobo neupravovaný, nekosený, neklčovaný.
V oplotení, cca 200 m od vstupnej brány, sa nachádzala diera vytvorená prestrihnutím pletiva. Vnútorné

pletivo malo na vrchnej časti natočený ostnatý drôt. Vstupná brána pozostávala z dvoch častí,
veľkej brány (pre motorové vozidlá), uzamknutej reťazou s visiacim zámkom, ktorý podľa vyjadrenia
zúčastnených nepatril ani jednej zo strán. Malá brána bola uzamknutá kľúčom a otvorila ju pracovníčka
správy budov žalovaného. Vľavo od vstupnej brány bola ďalšia brána, uzamknutá, podľa vyjadrenia
strán, nie nimi a na pravej strane od brány bola časť oplatenia opravená. Obe tieto časti boli tvorené
iným druhom pletiva (oká 10x10 cm) ako ostatné časti oplotenia. Opravu pôvodne poškodeného

pletiva nevykonávala, podľa ich vyjadrenia, žiadna zo strán. Po vstupe do objektu sudkyňa prešla
úsek od vstupnej brány po roklinu, v ktorej boli zistené nálezy munície ( na pláne označené krížikom ).
Cesta od vstupnej brány bola v dĺžke cca 300 metrov asfaltová, ďalšie úseky boli vysypané asfaltovo
štrkovou zmesou. Celá cesta k rokline bola narušená popraskaná vplyvom náletových rastlín, bola však
priechodná. Budovy bývalých skladov, ktoré boli na trase, boli rozobrané, najmä chýbali ich kovové časti

(napr. plechové strechy), murované časti boli zdevastované. Ani jedna z budov, ktoré sudkyňa videla,
nebola užívania schopná. Objekt nebol užívaný ani jednou zo strán sporu, napriek tomu bola asi 100
m za vstupnou bránou na odstavnej betónovej ploche nájdená zložená veľká kopa cukrovej repy, ktorá
tam musela byť dovezená nákladným motorovým vozidlom. Bolo zjavné, že priestor objektu užíva tretia
osoba.

19. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vypracovaným dňa 06.07.2014 znalcom z odboru stavebníctvo,
odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností G. H. L. bola stanovená výška škody na
nehnuteľnostiachzapísanýchnaLVč.XXXXvk.ú.C.F.C.E.preúčelytrestnéhokonaniavedenéhopod.
sp. zn. K./X-XXX-XX-XXXX. Výška škody na stavbách a príslušenstve predstavujúca rozdiel v technickej

hodnote pred dátumom 21.10.2014 a k dátumu 21.10.2014 predstavovala sumu 281.870 €.

20. Z výsluchu svedka Q. F. F. - právnika agentúry správy majetku, vyplynulo, že spisoval Kúpnu zmluvu
medzi žalobcom a žalovaným na nehnuteľnosti – bývalé muničné sklady I.. Uzavretiu kúpnej zmluvy
predchádzalo ponukové konanie, ktoré má predpísané postupy. Predtým ako ponúkne záujemca kúpnu

cenu má možnosť si predávané nehnuteľnosti prezrieť. Ohliadku muničného skladu on nezabezpečoval,
na starosti to mali technici ich oddelenia - G. N. a ďalší pracovník, ktorý u nich už nepôsobí. Zápisy
sa z takýchto ohliadok nevykonávali. Záujemca mal možnosť vidieť aj znalecký posudok, v ktorom
bol stav jednotlivých nehnuteľností popísaný, pričom v tomto prípade vyhotovovala znalecký posudok
G. D.. Svedok bol prítomný pri prvom aj druhom pokuse o odovzdanie nehnuteľností žalobcovi. Pri

prvom pokuse o prebratie a odovzdanie objektu prešli celý rozľahlý 70 ha areál tak, že išli po ceste
a nahliadli do každého objektu – budovy. Tie boli odomknuté práve z dôvodu ich sprístupnenia žalobcovi.
K záveru našli skládku ženijného odpadu, ktorý prítomní kolegovia označili za cvičnú muníciu kvôli
čomu boli privolaní pyrotechnici. Po zistení nálezu munície sa budovy spätne nezamykali, pričom
kľúče zostali u pracovníčky zo správy budov z C. F. C. E.. Ak by došlo k prevzatiu objektu, kľúče by

sa odovzdali žalobcovi. V tom čase bolo pletivo zdvojeného plotu neporušené na vrchu bolo ženijné
bezpečnostné pletivo tzv. žiletkové. Brána bola uzamknutá. Privolaní pyrotechnici nasledujúce dni
odstraňovali a odvážali cvičnú muníciu. Presne si už nepamätá dátumy, ale na preberaní bol minimálne
3 krát. Asi pri treťom pokuse svedok zistil, že sa tam stráca materiál príp. materiál z jednotlivých
budov. Bolo evidentné poškodenie stavieb a v blízkosti brány si všimol veľkú dieru v pletive, cez ktorú

kradli materiál. Raz tam dokonca chytili dvoch miestnych mužov, ktorých polícia zadržala. Nevie presne
uviesť dokedy sa dala tamojšia brána odomknúť kľúčom, ktorý mala k dispozícii ich pracovníčka z C.
F. C. E., avšak na bráne bol neskôr iný zámok, do ktorého kľúče ich pracovníčky už nesedeli. Pokiaľ
ide o preberací protokol, ten bol pripravovaný na každé stretnutie, keďže predmetom prevodu boli
budovy. Išlo o tlačivo z minulých čias. Bol to len formálny podklad pre zaznačenie odpisov energii

v tomto objekte, čo sa bežne robilo keď boli objekty tzv. živé. Prechod vlastníckeho práva na žalobcu
podpísaním protokolu nebol podmienený. Z preberacieho protokolu nevyplývali v danom konkrétnom
prípade žiadne práva ani povinnosti. Keď sa objekt tzv. dočisťoval, žiadali od žalobcu súhlas so
vstupom ich pracovníkov do objektu. Dočisťovanie spočívalo len v odvezení komunálneho odpadu a totovykonávali civilní pracovníci Ministerstva obrany. Muníciu odvážali výhradne policajti, ktorí im dali dva
súpisy nájdenej munície. Toto dočisťovanie trvalo asi tri dni. Počas tohto obdobia sme navrhovateľovi
objekt nestrážili. Žalobca od nich opakovanie žiadal, aby mu poskytli garanciu, že sa v areáli už žiadna

munícia nenachádza.

21. Podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

23. Podľa § 590 OZ, ak nie je dohodnuté inak, prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo náhodnej
skazy a náhodného zhoršenia predmetu kúpy, včítane úžitkov, súčasne s nadobudnutím vlastníctva. Ak

kupujúci nadobudne vlastníctvo skôr, než dôjde k odovzdaniu predmetu kúpy, má predávajúci až do
odovzdania práva a povinnosti uschovávateľa.

24.Podľa§415OZ,každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,
na prírode a životnom prostredí.

25. Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
26. Žalobca svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému 1/ zakladal na tom, že v súvislosti s
výskytommunícievobjekte,kdesanachádzajúnehnuteľnostinadobudnutéžalobcom,astýmspojeným
protokolárnym neodovzdaním prevádzaných nehnuteľností žalobcovi, žalovaný 1/ ako správca majetku
štátu porušil svoje právne povinnosti v zmysle zák. č. 3 ods. 2 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku

štátu, zák. č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive, zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, ako i
interné predpisy žalovaného 1/. V príčinnej súvislosti s tým vznikla žalobcovi škoda. Žalobca navyše
tvrdil, že žalovaný 1/ protokolárne neodovzdaný majetok žalobcu riadne nestrážil až do jeho riadneho
odovzdania žalobcovi, napriek tomu, že vedel o tom, že je rozkrádaný. Tým konal v rozpore s dobrými
mravmi a založil tak svoju zodpovednosť aj podľa § 415 OZ. V prípade žalovaného 2/ žalobca

videl porušenie právnej povinnosti prevádzané nehnuteľnosti starostlivo opatrovať podľa § 590 ods. 2
v spojení s § 749 ods. 1 OZ a § 588 OZ. Podľa presvedčenia žalobcu si práve túto povinnosť žalovaný vo
vzťahu k prevádzaným nehnuteľnostiam nesplnil a v dôsledku toho vznikla škoda. V každom prípade je
potrebné uviesť, že z argumentácie žalobcu v priebehu konania nebolo vždy zrejmé, na ktorého z dvoch
žalobcov sa táto vzťahuje, hoci právne postavenie jednotlivých žalobcov v tomto konaní je diametrálne

odlišné.

27. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným právnym záverom:

28. Pokiaľ ide o žalovaného 1/ - Ministerstvo obrany SR, ten mal pri uzatváraní spornej Kúpnej zmluvy

č. 691/2010 zo dňa 16.06.2010 postavenie správcu majetku štátu v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 278/1993
Z.z. o správe majetku štátu. Podľa uvedeného ustanovenia, správca majetku štátu vykonáva právne
úkony pri správe majetku štátu v mene štátu, pričom koná v mene štátu aj pred súdmi a inými orgánmi
vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje. To znamená, že pri uzatváraní tejto Kúpnej
zmluvy žalovaný 1/ konal na základe zákona v mene Slovenskej republiky - žalovaného 2/, pričom práva

a povinnosti z tohto právneho úkonu vznikali priamo Slovenskej republike a nie Ministerstvu obrany SR
ako zástupcovi. V súvislosti s touto kúpnou zmluvou preto nevznikol medzi žalobcom a žalovaným 1/
žiaden právny vzťah a žalovanému 1/ tak nemohli z tejto zmluvy vzniknúť žiadne práva ani povinnosti
vo vzťahu k osobe žalobcu a už vôbec mu nemohla vzniknúť zodpovednosť za škodu z titulu tvrdeného
porušenia právnej povinnosti vo vzťahu k žalobcovi. Žaloba bola preto voči žalovanému 1/ podaná

v celom rozsahu nedôvodne.

29. Z uvedeného dôvodu súd žalobu voči žalovanému 1/ v celom rozsahu zamietol, a to pre zjavný
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného 1/.30. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody voči žalovanému 2/, základným predpokladom pre
vznik zodpovednosti za škodu je preukázanie:

a) porušenia právnej povinnosti na strane žalovaného,
b) existencie škody,
c) príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody
d) zavinenia.

31. Vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti bolo úlohou žalobcu preukázať, že žalovaný 2/ porušil
svoju právnu povinnosť, ktorá mu vyplývala buď zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo
z uzatvorenej kúpnej zmluvy prípadne iných právnych úkonov. Porušenie právnej povinnosti podľa
žalobcu malo spočívať v tom, že žalovaný 2/ nebol schopný ani niekoľko rokov po uzatvorení predmetnej
kúpnej zmluvy protokolárne odovzdať žalobcovi predmetné nehnuteľnosti z dôvodu, že sa v ich priestore
opakovane našla munícia, čo bolo v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi nakladanie so zbraňami

aj odpadmi (zák. č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive, zák. č. 223/2001 Z.z. o odpadoch), ako
aj internými predpismi žalovaného 1/. Žalobca vytýkal aj to, že hoci žalovaný 1/ (ako správca majetku
štátu) nebol schopný žalobcovi garantovať bezpečnosť daného objektu, nevykonával riadne stráženie
nehnuteľností patriacich žalobcovi, v dôsledku čoho došlo k významnému rozkradnutiu majetku žalobcu
tretími osobami, a teda vzniku škody uplatnenej v tomto konaní.

32. V konaní nebolo sporné, že v objekte muničných skladov došlo po uzatvorení a zavkladovaní
vlastníckeho práva žalobcu opakovane k nálezu cvičnej munície, ktorá sa nachádzala na skládke
odpadu, konkrétne v rokline, mimo komunikácií, resp. hospodárskych budov.

33. Na strane druhej však bolo preukázané, že v čase, keď žalobca tieto nehnuteľnosti kupoval, bol s
ich stavom oboznámený, čo výslovne vyhlásil aj v kúpnej zmluve. Žalobca vedel, na aký účel kupované
nehnuteľnosti pôvodne slúžili, že išlo o muničné sklady, pričom vizuálne objekty aj skontroloval. Mal
k dispozícii znalecký posudok G. H. D., z ktorého sa vychádzalo pri stanovení kúpnej ceny, kde boli
objekty popísané. K určeniu kúpnej ceny (zníženie kúpnej ceny na 30% ich hodnoty) došlo s ohľadom

na stav nehnuteľností a možnosť ich využitia.

34. Pre právne posúdenie veci je v tomto smere rozhodujúce najmä to, že žalovanému 2/ žiadny
právny predpis a ani samotná Kúpna zmluva neukladala povinnosť nehnuteľnosti žalobcovi protokolárne
odovzdávať ani mu ich dovtedy strážiť, ani mu vystavovať potvrdenie o tom, že sa na kúpených

nehnuteľnostiach nenachádza munícia. V tomto smere žalobca žiadal od žalovaného 2/ niečo, na čo
nemal nárok ani podľa zmluvy, ani podľa zákona. Žalovaný 2/ preto neporušil žiadnu zo svojich právnych
povinností, keď predmet prevodu žalobcovi protokolárne neodovzdal.

35. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nadobúda na základe zloženej (komplexnej) právnej skutočnosti

t.j. zmluvy a vkladu do katastra nehnuteľností, pričom tradíciu (odovzdanie veci) v prípade nehnuteľností
zákon vôbec nevyžaduje (§ 133 ods. 2 OZ). Z právneho hľadiska teda neexistovala žiadna objektívna
prekážka, ktorá by žalobcovi bránila v užívaní nadobudnutých nehnuteľností, pričom toto jeho právo
v plnom rozsahu vzniklo okamihom nadobudnutia vlastníckeho práva vkladom do katastra, t.j. v marci
2011 (§ 123 OZ). S momentom nadobudnutia vlastníckeho práva k veci zákon zároveň spája aj prechod

nebezpečenstva náhodnej skazy a náhodného zhoršenia predmetu kúpy (zničenie, strata, odcudzenie,
poškodenie predmetu kúpy) na kupujúceho (§ 590 OZ).

36. Za situácie, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v marci 2011,
kedy na neho prešlo aj nebezpečenstvo náhodnej skazy alebo zhoršenia veci, nič mu v skutočnosti

nebránilo, aby svoj nadobudnutý majetok /napriek určitým vadám veci/ primerane užíval resp. si ho
aspoň primerane chránil, poťažmo, ak bol vlastníkom oplotenia areálu bývalých muničných skladov.
Pokiaľ sám žalobca nepovažoval za bezpečné nadobudnuté nehnuteľnosti užívať kvôli opakovaným
nálezom munície, nič mu nebránilo chrániť svoj majetok aspoň riadnym udržiavaním dvojitého oplotenia
areálu, ktoré, ako vyplynulo z dokazovania, bolo už v roku 2012 úmyselne poškodené, čo umožnilo

rozsiahle rozkradnutie a poškodenie majetku žalobcu. Aj počas ohliadky súdom bolo zistené, že tento
areál neznáma osoba využívala na skladovanie repy, ktorú tam musela dopraviť nákladným vozidlom, čo
sú už extrémne zásahy do vlastníckeho práva, ktoré žalobca nemal ignorovať, resp. riešiť len vyzývaním
žalovaného 2/ na protokolárne odovzdanie predmetu kúpy. Pokiaľ za tejto situácie došlo k rozkradnutiualebo poškodeniu majetku žalobcu, nemožno to pričítať na vrub žalovaného 2/ ako pôvodného vlastníka,
ale výhradne na vrub žalobcu.

37. Keďže požiadavka žalobcu na protokolárne odovzdanie predmetu kúpy nemá oporu ani v zákone
ani v obsahu uzatvorenej kúpnej zmluvy, je právne úplne irelevantné, že týmto spôsobom strany sporu
v minulosti postupovali pri obdobných kontraktoch, ako i to, že protokolárne odovzdanie nehnuteľností je
upravené v interných predpisoch žalovaného 1/. Interné predpisy totiž nie sú všeobecne právne záväzné
normy. Vo všeobecnosti možno povedať, že ide o normy určené k riadeniu interných procesov a činností

určitého subjektu, pričom smerujú dovnútra a sú zaväzné len pre pracovníkov daného subjektu. Ich
prípadné nerešpektovanie nemá žiaden vplyv na platnosť, inak perfektných, právnych úkonov, čo je
prípad aj prejednávanej veci.

38. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadne
preukázania porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného 2/, čo je základný predpoklad pre

priznanie náhrady škody. Za situácie, kedy súd dospel k záveru, že za znehodnotenie majetku nesie
zodpovednosť sám žalobca ako vlastník a nie žalovaný 2/, súd považoval za nadbytočné zaoberať sa
otázkou existencie škody, príčinnej súvislosti i zavinenia. Pokiaľ k porušeniu právnej povinnosti zo
strany žalovaného 2/ nedošlo, nemožno žalovanému 2/ ani pričítať zavinenie za prípadnú škodu, ktorá
žalobcovi mala údajne vzniknúť. Za škodu si v tomto prípade zodpovedá žalobca sám, keďže sa o

ochranu nadobudnutých nehnuteľností náležite nestaral.

39. Súd len pre úplnosť dodáva, že otázka povinnosti žalovaného 2/ ako predávajúceho protokolárne
odovzdať žalobcovi nehnuteľnosti nadobudnuté na základe Kúpnej zmluvy č. zo dňa 16.06.2011
bola vyriešená súdmi vyšších inštancií v súbežne vedenom konaní OS NMNV 4C/41/2013, kde ju

vyčerpávajúcim spôsobom riešil Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 17Co/106/2019-578. V ňom
uviedol, že ustanovenie § 588 je základným všeobecným ustanovením vymedzujúcim kúpnu zmluvu
ako vzájomnú povinnosť odovzdať predmet kúpy oproti povinnosti predmet kúpy prevziať a zaplatiť
zaň kúpnu cenu. Povinnosť predávajúceho odovzdať predmet kúpy kupujúcemu podľa citovaného
ustanovenia nemožno interpretovať ako formalizované prenechanie faktickej moci nad vecou formou

jej fyzického odovzdania (hnuteľnosti) alebo iným formálnym úkonom, ako v tomto prípade žalobcom
požadovaným protokolom o odovzdaní. Povinnosť predávajúceho odovzdať predmet kúpy kupujúcemu
podľa citovaného ustanovenia obsahuje v širšom význame prenechanie (prevod) vlastníckeho práva v
úplnom spektre jeho zložiek (disponovať, držať, užívať a brať plody a úžitky). Len v prípade predaja
hnuteľnej veci predstavuje faktické odovzdanie a prevzatie veci všeobecne tiež spôsob nadobudnutia

vlastníckeho práva, ak nie je stanovené alebo dohodnuté inak (§ 133 ods. 1 OZ). Iba v prípade hnuteľnej
veciapriabsenciiinejprávnejúpravy(zákonnejčizmluvnej)bymohlabyťlenzosamotnejkúpnejzmluvy
dovodzovaná aj povinnosť predávajúceho vec formálne fakticky kupujúcemu odovzdať. V takomto
prípade by to bolo totiž nevyhnutné pre prevod vlastníckeho práva ako samotnú podstatu kúpnej zmluvy.
Vprípadenehnuteľnosti,tedaajvposudzovanomprípade,tovšaktaknieje,pretožekzmenevlastníctva

predávanej nehnuteľnosti tu nedochádza prevzatím veci, ale zápisom do katastra nehnuteľností (§
133 ods. 2 OZ). Zo zákonnej právnej úpravy kúpnej zmluvy podľa § 588 OZ teda v prípade kúpy
nehnuteľnosti povinnosť formalizovaného faktického odovzdania predávanej nehnuteľnosti nevyplýva
a kupujúci vstupuje do všetkých zložiek vlastníckeho práva v zásade nadobudnutím vlastníctva. Tak
aj žalobca počnúc zápisom jeho vlastníckeho práva k predmetu predaja bol oprávnený prevedené

nehnuteľnostiužívaťaabsenciaichformálnehoodovzdaniazostranyžalovanéhotomutoužívaniubrániť
nemohla. Argumentácia žalobcu o povinnosti žalovaného nehnuteľnosti žalobcovi formálne odovzdať
bola preto neopodstatnená. Rovnako bola neopodstatnená aj argumentácia žalobcu, že táto povinnosť
bola medzi stranami sporu založená ako zaužívaná prax vyplývajúca z predchádzajúcich prevodov.
Zaužívaná prax ako termín obchodného práva (zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník) nie je sama

o sebe spôsobilá založiť práva a povinnosti zmluvnej strany, v tomto prípade povinnosť žalovaného
faktickyodovzdaťpredmetkúpy.Obchodnýzákonníkpripisujezaužívanejpraxileninterpretačnývýznam
(ust. § 266) alebo jej pripisuje význam v špecifických situáciách (§ 201d, § 275, § 369d, § 415 a § 421),
z ktorých ani jedna sa nevzťahuje na posudzovaný prípad. K otázke existencie povinnosti žalovaného
2/ predmet kúpy fakticky odovzdať žalobcovi je potrebné uviesť, že jej existenciu nemožno dovodiť

ani z opakovaných pokusov o protokolárne odovzdanie, pretože pokiaľ táto povinnosť nevyplýva zo
zákona alebo nebola založená zmluvne, nemohla ju založiť samotná snaha strán sporu o realizáciu
takéhoto formálneho úkonu, pretože tejto aktivite chýbajú podstatné znaky právneho úkonu, teda, že
by snaha o protokolárne faktické odovzdanie ako prejav vôle mala smerovať ku vzniku zmena alebozániku práv a povinností (§ 34 OZ). Následne aj Najvyšší súd SR v uznesení č.k. 9Cdo/112/2021
vo vzťahu k otázke porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného 2/ ako predávajúceho, ktorá
mala spočívať v tom, že nedošlo k (protokolárnemu odovzdaniu veci) uviedol, že v prejednávanom

spore žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 OZ, ktorý žalobca odvodzoval
od porušenia povinnosti žalovaného odovzdať mu predmet kúpy v zmysle § 588 OZ, nakoľko povinnosť
žalovaného ako predávajúceho previesť vlastnícke právo k predávaným nehnuteľnostiam bola splnená
okamihom zápisu vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností. Dojednania o podmienkach
odovzdania predmetu kúpy netvoria podstatné zákonné náležitosti kúpnej zmluvy, mohli byť zmluvnými

stranami dohodnuté ako vedľajšie dojednania, túto možnosť však zmluvné strany nevyužili. Ak si
teda zmluvné strany nedohodli žiadne bližšie podmienky odovzdania predmetu kúpy, ktorých prípadné
porušenie by znamenalo porušenie zmluvnej povinnosti, nemožno považovať za porušenie zákonnej
povinnosti vyplývajúcej z ust. § 588 OZ skutočnosť, že nedošlo k faktickému odovzdaniu prevedených
nehnuteľností žalobcovi.

40. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že žalobu aj vo vzťahu k žalovanému 2/ v celom rozsahu
ako nedôvodnú zamietol.

41. Obom plne procesne úspešným žalovaným 1/ a 2/ súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, a to s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.