Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321200422
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8321200422.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: Slovenská republika -
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mlynské Nivy 44/a, 827 15 Bratislava proti žalovaným: v
1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený: 1. JUDr. Valéria
Brečková, advokátka, so sídlom Daľkovská 4710/14, 069 01 Snina, 2. Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, v 2. rade: F. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX H. C. D., právne zastúpený: JUDr. Peter Gdovin, advokát,
so sídlom Kalininova 675, 066 01 Humenné, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o

odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 12C/6/2021-316 zo dňa
23.11.2023 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. P r i z n á v ažalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1. rade v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné, ako súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
I. Súd určuje, že vlastníkom pozemku reg. C KN parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 2491 m2, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. E., pozemku reg. C KN parc. č. XXXX/XXX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 485 m2, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. E., pozemku reg. C
KN parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 1683 m2, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. E., pozemku
re. C KN XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 41m2 zapísaného na LV č. XXXXX, k.ú. E. je Slovenská
republika, v správe Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

II. Súd priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %

s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z obsahu žaloby a vyjadrenia žalobcu vyplýva, že v súvislosti
s privatizáciou spoločnosti Vihorlat, š. p., časť pozemkov a ďalších nehnuteľností predmetného podniku

nebolo zahrnutých v privatizačnom projekte a štátny podnik bol následne vymazaný z obchodného
registra. V zmysle § 47c ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby v znení neskorších predpisov „Majetok podniku alebo tie časti tohto majetku, ktoré nebolo možné
z akýchkoľvek dôvodov privatizovať a podnik bol zrušený a vymazaný z obchodného registra, je v správeministerstvasvýnimkoumajetku,ktorýspravujeSlovenskýpozemkovýfondpodľaosobitnéhopredpisu.“
Ministerstvomsavzmysle §3ods.3citovanéhozákonarozumieMinisterstvohospodárstvaSlovenskej
republiky. Vzhľadom na to, že časť pozemkov nebola zahrnutá v privatizačnom projekte a následne bol

tento podnik vymazaný z obchodného registra, mali podľa žalobcu tieto pozemky podľa § 47c ods. 1
zákona č. 92/1991 Zb. prejsť do majetku štátu, pričom ich správcom malo byť Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej republiky.
Na základe rozhodnutia vtedajšieho Obvodného pozemkového úradu Humenné č. XXXX/
XXXXX-XX zo dňa 16.10.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.2007 došlo k pochybeniu, keď

bol do katastra nehnuteľností ako správca parcely reg. E KN parc. č. XXXX, ako aj ďalších nehnuteľností
vo vlastníctve bývalého podniku Vihorlat, š. p. zapísaný Slovenský pozemkový fond. Toto porušenie
zákona bolo následne napravené na základe žiadosti o opravu chyby v katastrálnom operáte zo dňa
15.02.2019, a to opravou chyby v katastrálnom operáte ako záznam č. XXXX/XX, ktorým bolo vlastnícke
právo k pôvodnému pozemku reg. E KN parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43.977
m2 z ktorého boli odčlenené sporné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, prevedené na

Slovenskú republiku, v správe Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Kým však došlo k náprave vyššie uvedeného pochybenia, boli z pôvodného pozemku reg. E KN parc. č.
XXXX vo vtedajšej správe Slovenského pozemkového fondu, odčlenené novovytvorené pozemky reg.
C KN parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.491 m2, parc. č. XXXX/XXX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 485 m2 a parc. č. X.XXX/X - ostatná plocha o výmere 1.683

m2, ktoré boli podľa žalobcu nezákonne prevedené do vlastníctva spoločnosti GRIMEN s.r.o., ktorá ich
následne predala svojmu jedinému spoločníkovi a konateľovi A. B., teda žalovanému v 1. rade.

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že dňa 26.04.2017 bola medzi Slovenským pozemkovým fondom,
so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, ako predávajúcim a spoločnosťou GRIMEN

s.r.o., sídlom Stakčínska 4516, 4090, 069 01 Snina, IČO: 44 202 300, ako kupujúcim uzavretá zmluva o
prevode vlastníctva č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX/XX.XX. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníctva
k pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. E., a to pozemku reg. C KN parc. č. XXXX/XXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 2.491 m2 a pozemku reg. C KN parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 485 m2, ktoré boli vytvorené na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-

XX/XXXX zo dňa 21.11.2016 z pôvodného pozemku reg. E KN parc. č. XXXX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 43.977 m2, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. E., ktoré za právnickú osobu s
majetkovou účasťou štátu VIHORLAT NÁRODNÝ PODNIK, ako „neznámeho vlastníka“ spravoval v
celosti Slovenský pozemkový fond. Podľa čl. IV zmluvy bolo dôvodom prevodu vlastníckeho práva k
predmetným pozemkom usporiadanie „vlastníctva k pozemkom zastavaným inými stavbami a primerane

priľahlým pozemkom v zmysle § 19 ods. 3 písm. f) zákona č. 180/1995 Z.z.“ o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Všeobecná hodnota pozemkov bola stanovená znaleckým
posudkom znalca I. J. K. č. XXX/XXXX zo dňa 26.11.2016 vo výške 19,23 eur za 1 m2, čo pri výmere
prevádzaných pozemkov 2.976 m2 predstavuje celkovo sumu 57.228,48 eur, čo bola aj dohodnutá
kúpna cena.

Následne došlo dňa 27.02.2018 medzi Slovenským pozemkovým fondom, ako predávajúcim a
spoločnosťou GRIMEN s.r.o., Snina, ako kupujúcim k uzavretiu ďalšej zmluvy o prevode vlastníctva
č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX/XX.XX. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníctva k pozemku
nachádzajúceho sa v k. ú. E., a to pozemku reg. C KN parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 1.683
m2, ktorý bol vytvorený na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-X/XXXX zo dňa 27.06.2017

z pôvodného pozemku reg. E KN parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39.907 m2,
zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. E., ktorý za právnickú osobu s majetkovou účasťou štátu VIHORLAT
NÁRODNÝ PODNIK opäť ako „neznámeho vlastníka“ spravoval v celosti Slovenský pozemkový fond.
Podľa čl. IV zmluvy bolo dôvodom prevodu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku usporiadanie
„vlastníctva k pozemkom na zabezpečenie nevyhnutného prístupu k pozemkom iných vlastníkov v

zmysle § 19 ods. 3 písm. h) zákona č. 180/1995 Z.z.“ o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom. Všeobecná hodnota pozemku bola stanovená znaleckým posudkom znalca I.
J. K. č. XXX/XXXX zo dňa 04.07.2017 vo výške 7,12 eur za 1 m2, čo pri výmere prevádzaného pozemku
1.683 m2 predstavuje celkovo sumu 11.982,96 eur. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá kúpna
cena vo výške 32.431,41 eur, čo predstavuje sumu 19,27 eur za 1 m2.

4. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že Slovenský pozemkový fond, ktorý zastupuje v zmysle zákona
„neznámych vlastníkov“ pozemkov nepostupoval pri uzatváraní uvedených zmlúv v súlade so zákonom
č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ako aj ďalšímivšeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj internými predpismi fondu a tým spôsobil Slovenskej
republike, ktorá má majetkovú účasť v právnickej osobe VIHORLAT NÁRODNÝ PODNIK ako vlastníkovi
týchto pozemkov značnú škodu na majetku.

Ďalej poukázal na ust. § 19 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. podľa ktorého „Fond alebo správca 30aa)
môže previesť vlastníctvo k pozemkom podľa § 16 ods. 1 písm. b) a c), ak dôvodom prevodu je
f) usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným inými stavbami, ako sú uvedené v písmenách c) až
e), a zabezpečenie nevyhnutného prístupu k nim, g) usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným
stavbami vo vlastníctve obcí alebo vyšších územných celkov, ktoré prešli do ich vlastníctva podľa

osobitných predpisov,39c) kúpnou zmluvou alebo zámennou zmluvou,
h) usporiadanie vlastníctva k pozemkom na zabezpečenie nevyhnutného prístupu k pozemkom iných
vlastníkov.“

5. Žalobca poukázal na to, že v prípade zmluvy o prevode vlastníctva č. 00256/2017-PKZP-
K40014/17.00 bol ako dôvod jej uzavretia uvedený v § 19 ods. 3 písm. f) zákona č. 180/1995 Z. z., t. j.

bola uzavretá za účelom usporiadania vlastníctva k pozemkom zastavaným inými stavbami a primerane
priľahlým pozemkom. Predmetom prevodu boli dva pozemky, a to pozemok reg. C KN parc. č. XXXX/
XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2491 m2 a pozemok reg. C KN parc. č. XXXX/XXX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 485 m2. Podľa výpisu z LV č. XXXX ide o pozemky na ktorých sa
nachádza hospodársky dvor, resp. sa tam nachádzajú spevnené plochy, ale nejde o pozemky zastavané

žiadnymi stavbami, ako to vyžaduje citované ustanovenie zákona. V zmluve síce nie je explicitne
vyjadrený ako dôvod jej uzavretia zabezpečenie prístupu k vlastným pozemkom, ale z celého kontextu
zmluvy je ho možné vyvodiť. Aj v tomto prípade sa však mala byť podľa žalobcu dodržaná litera zákona a
malo ísť len o prevod pozemkov na zabezpečenie nevyhnutného prístupu k vlastným nehnuteľnostiam.
V zmluve o prevode vlastníckeho práva č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX/XX.XX je ako dôvod jej

uzavretia uvedený v § 19 ods. 3 písm. h) zákona č. 180/1995 Z.z., t. j. usporiadanie vlastníctva k
pozemkom na zabezpečenie nevyhnutného prístupu k pozemkom iných vlastníkov, avšak je značne
diskutabilné či ide o nevyhnutný prístup. A práve absencia splnenia tejto zákonnej podmienky
spôsobila, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam v takom rozsahu a
za takých okolností, ktorý vyvoláva podozrenie z protiprávneho a vyslovene nehospodárneho konania

predávajúceho, ktoré spôsobilo značnú škodu na majetku Slovenskej republiky, ktorá má majetkovú
účasť v právnickej osobe VIHORLAT NÁRODNÝ PODNIK, ako vlastníkovi týchto pozemkov a ktoré
Slovenský pozemkový fond len v zmysle zákona spravuje.

6. Podľa žalobcu geometrické plány č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 21. 11. 2016 a č. XXXXXXXX-

X/XXXX zo dňa 27.06.2017, ktorými boli z pôvodného pozemku reg. E KN parc. č. XXXX - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 43.977 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. E. postupne vytvorené a
odčlenené pozemky reg. C KN parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.491
m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 485 m2 a parc. č. XXXX/X - ostatná
plocha o výmere 1.683 m2 je potrebné považovať za účelové. Pri pohľade na tieto geometrické plány

je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že boli vyhotovené účelovo a tak, aby odôvodňovali predaj
predmetných pozemkov podľa § 19 ods. 3 písm. f) a h) zákona č. 180/1995 Z.z. Predovšetkým
geometrický tvar pozemku reg. C KN parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 1.683 m2 jasne
ukazuje skutočný zámer zmluvných strán, nakoľko je vytvorený tak, aby bolo možné odôvodniť jeho
predaj, pričom vôbec nebolo nevyhnutné, aby jeho hranice susedili s novovytvoreným pozemkom reg.

C KN parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2.491 m2. Je zrejmé, že účel, ktorý
sa mal uvedenými zmluvami o prevode vlastníctva naplniť, t. j. zabezpečenie prístupu k pozemkom
a stavbám vo vlastníctve spoločnosti GRIMEN s.r.o. bolo možné dosiahnuť aj inak, a to jednoduchou
prístupovou cestou, ktorá by bola pokračovaním prístupovej cesty nachádzajúcej sa na pozemku reg. C
KN parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 950 m2, vedúcej od štátnej komunikácie

k železničnej stanici, ktorý bol podľa vedomostí žalobcu tiež súčasťou pôvodného pozemku reg. E KN
parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43.977 m2, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú.
E.. Nebolo preto nevyhnutné predmetnými geometrickými plánmi vytvoriť tri celkom nové pozemky o
celkovej výmere 4.659 m2 na zabezpečenie prístupu kupujúceho k jeho nehnuteľnostiam, zapísaným
na LV č. XXXX, k. ú. E., ktorých tvar len dokresľuje účelovosť a nezákonnosť uzavretých zmlúv. Tým

neboladodržanázákonnápodmienkazabezpečenialen„nevyhnutnéhoprístupu“kupujúcehokvlastným
pozemkom. Pokiaľ by Slovenský pozemkový fond postupoval v súlade so zákonom a ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi, nikdy by nemohol súhlasiť s rozdelením pôvodného pozemku reg.
E KN parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43.977 m2 na nové pozemky, ktorénásledne previedol do vlastníctva kupujúceho, ale na dosiahnutie zamýšľaného účelu, t. j. zabezpečenie
nevyhnutného prístupu kupujúceho k vlastným pozemkom a stavbám na nich stojacim postačovalo
zriadiť na pozemku reg. E KN parc. č. XXXX vecné bremeno v zmysle § 19 ods. 5 zákona č. 180/1995

Z.z. spočívajúce v práve prístupu, resp. prechodu cez tento pozemok v prospech každého vlastníka
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. E., t. j. zriadenie vecného bremena „in rem“. Uzavretie
predmetných zmlúv o prevode vlastníctva k predmetným pozemkom je preto ničím neodôvodnené a v
rozpore s platným právnym stavom.
Žalobca má za to, že kúpne zmluvy ktorými došlo k prevodu sporných pozemkov na kupujúceho sú

absolútne neplatné od počiatku podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko boli uzavreté v
rozpore s ust. § 19 ods. 3 písm. f) a h) zákona č. 180/1995 Z. z. a preto sa spoločnosť GRIMEN s.r.o.
nikdy nemohla stať vlastníkom týchto nehnuteľností.
Podľa žalobcu pokiaľ sú kúpne zmluvy, ktorými bolo prevedené vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú
predmetom tohto konania zo Slovenského pozemkového fondu na spoločnosť GRIMEN s.r.o. absolútne
neplatné, nemohlo dôjsť ani k platnému prevodu vlastníckeho práva z tejto spoločnosti na pána A. B.

a to ani v prípade jeho dobromyseľnosti.

7. Žalobca uviedol, že Slovenský pozemkový fond, ktorý pri uzatváraní zmlúv o prevode vlastníctva
vystupoval ako predávajúci, nemal mať v zmysle platnej legislatívy predmetné nehnuteľnosti v správe a
tietomalibyťsícevovlastníctveSlovenskejrepubliky,alevspráveMinisterstvahospodárstvaSlovenskej

republiky.TedaSlovenskýpozemkovýfondnemalprávomoctakétozmluvyuzavrieťapreviesťvlastnícke
právo k uvedeným pozemkom na spoločnosť GRIMEN s.r.o. Ďalej uviedol, že preukázal naliehavý
právny záujem na podanej žalobe, pretože jedine určovacou žalobou možno odstrániť právnu neistotu
žalobcu v danej veci. Taktiež mal za to, žalobca je vecne aktívne legitimovaný v tomto konaní, pretože
v danej veci ide o pozemky, ktoré neboli zahrnuté do tzv. privatizačného projektu podniku Vihorlat n.p.,

ktorý bol vymazaný z obchodného registra.

8. Žalovaný v 1. rade k podanej žalobe namietal, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem,
ktorý je podmienkou pre podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva, pričom medzi stranami sporu
neexistuje žiadna právna neistota ohľadne vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú predmetom sporu.

Ďalej žalovaný v 1. rade uviedol, že spoločnosť GRIMEN s.r.o. Snina a následne aj žalovaný v 1.
rade nadobudli vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú predmetom sporu dobromyseľne, v dobrej viere
v ich právnu bezvadnosť a bez akýchkoľvek pochybností o oprávnenosti Slovenského pozemkového
fondu disponovať s týmito nehnuteľnosťami. Žalovaný v 1. rade konštatoval, že na základe žiadostí
zo dňa 22.11.2016 a 23.05.2017 požiadal SPF o odpredanie predmetných parciel, ktoré boli vytvorené

geometrickým plánom a kúpna cena bola stanovená na základe znaleckých posudkov, pričom
SPF postupoval pri prevode sporných nehnuteľností v súlade s platnými právnymi predpismi. Tieto
nehnuteľnosti boli následne zo spoločnosti GRIMEN s.r.o. Snina prevedené na žalovaného v 1. rade
kúpnou zmluvou zo dňa 17.05.2018. Zmenu správy k sporným nehnuteľnostiam s odstupom rokov
nemožno sankcionovať absolútnou neplatnosťou právnych úkonov pre rozpor so zásadou „memo plus

iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“. Žalovaný v 1. rade nesúhlasil s tvrdením žalobcu,
že na majetku Slovenskej republiky bola spôsobená značná škoda, pretože na základe kúpnych zmlúv
bola zaplatená kúpna cena vo výške 89.719,89 eur. Poukázal aj na správnu aplikáciu § 20 ods. 2
Občianskeho zákonníka, pričom v danom prípade bola kúpna zmluva uzavretá medzi štátom, ktorý
v súkromnoprávnych vzťahoch vystupuje ako právnická osoba a takéto konanie bez ohľadu na to, kto

konal v mene štátu, je potrebné pripočítať Slovenskej republike, a teda v danej veci vznikol platný právny
úkon.

9. Žalovaný v 2. rade nepoprel skutočnosť, že so žalovaným v 1. rade uzavrel dňa 13.03.2019 zámennú
zmluvu, na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k parcele CKN XXXX/XX – ostatná plocha

o výmere 41 m2. Uviedol, že nemal, ani nemohol mať žiadnu vedomosť o tom, ako nadobudol vlastníctvo
žalovaný v 1. rade a rozhodnutie ponechal na úvahe súdu.

10. Z obsahu listu Slovenského pozemkového fondu (SPF) Bratislava zo dňa 14.01.2019 súd prvej
inštancie zistil, že predmetným listom bola žalobcovi zaslaná odpoveď na základe jeho žiadosti o

poskytnutie informácie, pričom z neho vyplýva, že zápis na LV č. XXXX v k. ú. E. na ktorom bola
zapísaná správa SPF k parcele E KN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 38.224 m2
je nesprávny. SPF nebude zabezpečovať prevod tohto majetku do správy ŽSR, pretože tento majetokpatrí do správy MH SR, a preto je potrebné zabezpečiť nadobudnutie majetku do vlastníctva MH SR a
následne zabezpečiť prevod správy na ŽSR. (čl. 184).

11. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca má v prejednávanej
veci naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, pretože jedine touto žalobou možno odstrániť
právnu neistotu a právne postavenie žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom sporu. Žalobca
preukázal, že v zmysle § 47c ods.1 zákona č. 92/1991 Zb. spravuje majetok, ktorý nebolo možné
privatizovať a ktorý predtým patril podniku, ktorý bol vymazaný z obchodného registra. V konaní je

nepochybnou skutočnosťou, že pôvodná parcela E KN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 43.977 m2 bola zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. E. vo vlastníctve Vihorlatu národný podnik
Snina, pričom v súvislosti s privatizáciou tohto podniku tento pozemok nebol zahrnutý v privatizačnom
projekte a následne došlo k výmazu Vihorlatu národný podnik ( š.p.) z obchodného registra. Vzhľadom
na túto skutočnosť mal tento pozemok č. E KN č. 2280 prejsť podľa § 47c ods.1 zákona č.92/1991
Zb. do vlastníctva štátu a správcom malo byť Ministerstvo hospodárstva SR, tak ako to vyplýva z ust.

§ 3 ods.3 zákona č. 92/1991 Zb. Taktiež nespornou skutočnosťou je to, že na základe rozhodnutia
vtedajšieho Obvodného pozemkového úradu Humenné č.: XXXX/XXXXX-XX zo dňa 16.10.2007, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.2007 došlo k pochybeniu, keď bol do katastra nehnuteľností ako
správca parcely E KN č. XXXX, ako aj ďalších nehnuteľností vo vlastníctve bývalého Vihorlat národný
podnik, zapísaný Slovenský pozemkový fond. Toto porušenie zákona bolo následne napravené na

základe žiadosti o opravu chyby v katastrálnom operáte zo dňa 15.02.2019, a to opravou chyby v
katastrálnom operáte ako záznam č. XXXX/XX, ktorým bolo vlastnícke právo k pôvodnému pozemku E
KN parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 43.977 m2, z ktorého boli odčlenené sporné
nehnuteľnosti,atopozemokreg.CKNparc.č.XXXX/XXX-zastavanáplochaanádvorieovýmere2.491
m2, pozemok reg. C KN parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 485 m2 a pozemok

reg. C KN parc. č. 4587/9 - ostatná plocha o výmere 1.683 m2 prevedené na Slovenskú republiku,
v správe Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, pričom samotný Slovenský pozemkový fond
vo svojom liste zo dňa 14.01.2019 adresovanom žalobcovi uviedol, že zápis správy Slovenského
pozemkového fondu k pozemku E KN č. XXXX bol nesprávny.

12. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že počas obdobia keď bol v katastri nehnuteľnosti
ako správca k parcele E KN č. XXXX zapísaný Slovenský pozemkový fond bola dňa 26.04.2017
uzavretá kúpna zmluva medzi Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, ako predávajúcim a
spoločnosťou GRIMEN s.r.o., Snina, ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k
pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. E. a to pozemku reg. C KN parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 2.491 m2 a pozemku reg. C KN parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 485 m2, ktoré boli vytvorené z pôvodného pozemku reg. E KN parc. č. XXXX zastavaná plocha
a nádvoria zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. E.. Dňa 27.02.2018 bola uzavretá ďalšia kúpna zmluva
medzi Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, ako predávajúcim a spoločnosťou GRIMEN s.r.o.,
Snina ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k pozemku reg. C KN parc. č. XXXX/X -

ostatná plocha o výmere 1.683 m2, ktorý bol vytvorený z pôvodného pozemku reg. E KN parc. č. XXXX
- zastavaná plocha a nádvorie zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. E..
Je teda nepochybné, že Slovenský pozemkový fond, ktorý bol zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako
správcanehnuteľnosti-pozemkuEKNč.XXXXvk.ú.E.odpredalkúpnymizmluvamizodňa26.04.2017
a dňa 27.02.2018 spoločnosti GRIMEN s.r.o. Snina novovytvorené parcely C KN XXXX/XXX, C KN

XXXX/XXX a C KN XXXX/X, ktoré boli vytvorené z parcely E KN XXXX.
Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že tak ako to vyplýva z ust. § 47c ods. 1 zákona č. 92/1991
Zb. správcom pozemku E KN XXXX v k. ú. E. malo byť správne Ministerstvo hospodárstva SR a nie
Slovenský pozemkový fond, čo nakoniec Slovenský pozemkový fond konštatuje aj vo svojom liste zo
dňa 14.01.2019 na čl. 184. Podľa názoru súdu prvej inštancie v mene štátu - Slovenskej republiky pri

uzatvorení kúpnych zmlúv dňa 26.04.2017 a dňa 27.02.2018 konal orgán - Slovenský pozemkový fond,
ktorý nemal právomoc takéto zmluvy uzatvoriť a preto je potrebné predmetné zmluvy považovať za
neplatné pre rozpor so zákonom.

13. Žalovaný v 1. rade poukázal aj na zásadu „ memo plus iuris ad alium transferre potest quam

ipse habet“ (nikto nemôže platne previesť vlastnícke právo ako sám má) s tým, že právny predchodca
žalovaného v 1. rade spoločnosť GRIMEN s.r.o. nadobudol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam od
osoby, ktorá bola v čase uzavretia kúpnych zmlúv a povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnosti správcom prevádzaných nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal nauznesenie NS SR z 27.04.2021 sp.zn. 1VObdo/2/2020, z ktorého vyplýva, že „na základe absolútne
neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že
na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Dobrá viera

nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobudol od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie
vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho
práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava
de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa
neumožňuje. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov
katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri
nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.“

14. Súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko zákon č. 181/1995 Z.z. výslovne neupravuje nadobudnutie
vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa, nemohla teda spoločnosť GRIMEN s.r.o.

Snina nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v dobrej viere, a preto je potrebné
považovať kúpne zmluvy zo dňa 26.04.2017 a dňa 27.02.2018 považovať za neplatné. Následne teda
nemohla ani spoločnosť GRIMEN s.r.o. Snina platne previesť vlastnícke právo na žalovaného v 1. rade,
ktorý je navyše jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti GRIMEN s.r.o. Snina.

15. V súvislosti s námietkami žalovaného v 1. rade, ktorý namietal aj vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu
v tomto konaní, a to aj poukázaním na skutočnosť, že v súčasnej dobe je ako správca parcely E KN
XXXX na LV č. XXXX k. ú. E. zapísaná Slovenská správa ciest, súd prvej inštancie uviedol, že zmluvou
o prevode správy majetku štátu č. 1/2020 SSC č. 1495/3300/2020 uzavretej medzi Ministerstvom
hospodárstva SR ako odovzdávajúcim a Slovenskou správou ciest, ako preberajúcim, došlo odovzdaniu

správy k pozemku E KN č. 2280 zapísaného na LV č. XXXXX v k. ú. E., teda nie k pozemkom, ktoré
boli predmetom tohto sporu a ktoré boli vyčlenené z pôvodného pozemku E KN č. XXXX. Správa nebola
teda odovzdaná k pozemkom ku ktorým žiadal žalobca určiť vlastnícke právo.

16. V súvislosti s námietkou žalovaného v 1. rade, že spoločnosť Vihorlat a.s. Snina je v dodatočnej

likvidácii, súd prvej inštancie uviedol, že pozemok E KN č. XXXX nebol zaradený do tzv. privatizačného
projektu, tento prešiel do vlastníctva štátu a nestal sa vlastníctvom Vihorlatu a.s. Snina. Nakoniec
dodatočná likvidácia tejto spoločnosti neznamená navrátenie právnej subjektivity, ktorú stratila výmazom
z obchodného registra dňa 08.03.2004.

17. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Pretože vyššie uvedené dôvody postačujú
na vyslovenie neplatnosti kúpnych zmlúv a určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcu, súd
prvej inštancie sa už nezaoberal ďalšími dôvodmi neplatnosti kúpnych zmlúv uvádzanými žalobcom s
poukázaním na porušenie ust. § 19 ods. 3 písm. f), h) zákona č. 180/1995 Z.z.

18. O trovách konania žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd prvej inštancie rozhodol podľa §
255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v rozsahu
100 %, z dôvodu, že žalobe bolo vyhovené.
O trovách konania žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257
CSP a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal, pričom ako dôvod

hodný osobitného zreteľa považoval tú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade nebol účastníkom zmluvných
vzťahov, ktoré boli predmetom žaloby, okrem zámennej zmluvy podľa ktorej si žalovaný v 2. rade zamenil
časť svojho pozemku s pozemkom žalovaného v 1. rade nadobudnutého od spoločnosti GRIMEN s.r.o.
Snina.

19. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Poukázal na to, že mu svedčí právo na
ochranu dobromyseľného nadobúdateľa, nakoľko jeho právny predchodca nemôže niesť zodpovednosť
za to, že žalobca prípadne aj konal prostredníctvom inej štátnej organizácie, než tej, ktorá ho bola
oprávnená ho zastupovať. Uviedol, že súd prvej inštancie odôvodnil svoj právny názor o neoprávnenosti
SPF a oprávnenosti MH SR konať za štát, prostým poukazom na ustanovenie § 47c zákona č. 92/1991

Zb. Opomenul však skutočnosť, že toto ustanovenie určuje nielen možnosť správy štátneho majetku
MH SR, ale rovnako aj možnosť správy prostredníctvom SPF. Z tohto ustanovenia teda nevyplýva,
že správcom štátneho majetku privatizovaného subjektu, ktorý zanikol môže byť výlučne MH SR, alevýslovne pripúšťa, že ním za určitých okolností môže byť aj SPF. Teda, ak súd prvej inštancie dospel k
názoru, že správcom malo byť MH SR, mal súčasne uviesť, z akého dôvodu ním nemal byť SPF.
Uviedol, že s ustanovením § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., ktoré zakladá oprávnenie SPF

konať za štát a na ktoré žalovaný v 1. rade od začiatku konania poukazuje, sa súd prvej inštancie
nijako nevyporiadal, t.j. neuviedol, z akého dôvodu by mala byť aplikácia tohto ustanovenia vylúčená.
Uvedeným postupom súdu prvej inštancie sa jeho rozhodnutie stalo nepreskúmateľným, nakoľko
neobsahuje odpoveď na najpodstatnejšiu hmotnoprávnu obranu žalovaného v 1. rade.
Žalovaný v 1. rade má za to, že SPF bol na základe vyššie uvedeného ustanovenia v rozhodnom čase

oprávnený konať za štát. To, že neskôr sám fond svoj právny názor zmenil a to, že zmenu právneho
názoru akceptovala aj správa katastra, nie je pre súd záväzné. Súd je orgán, ktorý nie je stavom
katastra viazaný a rovnako nie je viazaný ani právnym názorom žiadneho iného štátneho orgánu, okrem
Najvyššieho súdu a Ústavného súdu.

20. Žalovaný v 1. rade sa ďalej vyjadril, že v prejednávanej veci je úplne najpodstatnejšia zásada právnej

istoty a zásada ochrany dobromyseľného nadobúdateľa, pričom nehnuteľnosti prevádzal vlastník, nie
nevlastník a sporné je len jeho zastúpenie, teda oprávnenie za neho konať. Osoba oprávneného nie je
sporná, pretože vlastníkom pozemkov bol nepochybne štát bez ohľadu n to, či bol zastúpený SPF alebo
Ministerstvom hospodárstva SR (MH SR). Žalovaný v 1. rade vychádzal zo stavu katastra a nadobudol
pozemky od predávajúceho, ktorý bol zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník. Ďalej uviedol,

že nemal akýkoľvek vplyv na voľbu osoby správcu – štátneho orgánu, ktorý ma konať v mene štátu
a pokiaľ skutočne išlo o nesprávne označenie správcu, tak na tom nesie 100 %-tný podiel zavinenia
samotný predávajúci, teda štát, ktorý to zavinil. Taktiež uviedol, že riadne zaplatil kúpnu cenu určenú
podľa znaleckého posudku. Všetky tieto okolnosti považuje žalovaný v 1. rade za typický príklad
dobromyseľnosti nadobúdateľa. Žalovaný v 1. rade citoval z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS

549/2015,ktorýjepodľajehonázorupotrebnéaplikovaťnaprejednávanúvec,pričomsúdprvejinštancie
sa úplne nesprávne vysporiadal s námietkou bona fide tým, že poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 1VObdo/2/2020 z 27.04.2021. V tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ sa má aplikovať
tzv. judikát, tak je nevyhnutné najprv dôsledne porovnať skutkový stav, pričom v tomto rozhodnutí
Najvyššieho súdu išlo o prípad, kedy kupujúci nadobudol vec v konkurze, pričom sa neskôr zistilo, že

vlastníkom veci nebol úpadca, išlo teda o prípad nadobudnutia veci od nevlastníka. Poukázal na to, že
jednotlivé prípade nie je možné posudzovať paušálne, ale jednotlivo vzhľadom na ich skutkové okolnosti.

21. Žalovaný v 1. rade taktiež poukázal na to, že nikto sa nemôže dovolať neplatnosti právneho úkonu,
ktorého neplatnosť sám spôsobil. Poskytnutie súdnej ochrany takémuto subjektu je v hrubom rozpore

s dobrými mravmi. Žalovaný v 1. rade v tejto súvislosti žiada, aby odvolací súd ustálil, ktorá zmluvná
strana nesie zodpovednosť za nesprávne označenie správcu. Uviedol, že ak je pravdou, že správcom
majetku malo byť MH SR, a nie SFP, tak potom štát pochybil hneď štyrikrát, a to rozhodnutím obvodného
pozemkového úradu, rozhodnutím správy katastra, konaním SPF a nekonaním MH SR, pričom štát sa
za týchto okolností domáha neplatnosti právneho úkonu, ktorý má byť práve v dôsledku jeho konania

neplatným. Žalovaný v 1. rade považuje za neuveriteľné, že súd prvej inštancie poskytol za týchto
okolností súdnu ochranu žalobcovi, nehovoriac už o tom, že túto súdnu ochranu mu poskytol aj voči
žalovanému v 2. rade, pri ktorom jeho dobromyseľnosť platí dvojnásobne.

22. Žalovaný v 1. rade zároveň poukázal na to, že nakoľko odvolací súd v skoršom rozhodnutí vyslovil

právny názor, ktorý je v neprospech žalovaného v 1. rade, s ohľadom na predpokladané odvolacie
konanie, vymedzuje tieto hlavné odvolacie otázky:
1. Ak v prípade zmlúv medzi štátom a spoločnosťou GRIMEN konal za štát neoprávnený štátny orgán,
zavinil tento stav predávajúci, alebo kupujúci?
2. Má na prejednávanú vec vplyv zásada vigilantibus iura a ak áno, potom ktorá zmluvná strana bola v

prípade zmlúv medzi štátom a spoločnosťou GRIMEN neopatrnou zmluvnou stranou?
3. Mali spoločnosť GRIMEN a žalovaný 1./ reálnu možnosť konať s iným správcom štátneho majetku,
in concreto, boli oprávnení nerešpektovať stav katastra, rozhodnutie pozemkového úradu a samotné
konanie SPF?
4. Platí v danom prípade zásada hodnovernosti údajov katastra? Je osoba vychádzajúca zo stavu

katastra dobromyseľná pri vzniku právneho úkonu, ak súčasne nemá žiadnu vedomosť o tom, že je
tento stav nesprávny?
5. Je právnická alebo fyzická osoba dobromyseľná, ak pri súkromnoprávnych vzťahoch vychádza z
právnej skutočnosti nastolenej právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu?6. Vzťahuje sa na vec ustanovenie 20 ods. 2 OZ, in concreto vzťahuje sa toto ustanovenie aj na štát
ako právnickú osobu a ak nie, z akého dôvodu?
7. Je na vec aplikovateľný Nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 549/2015 a ak nie, tak z akého dôvodu?

8. Je na zmluvy uzavreté medzi žalobcom a spoločnosťou GRIMEN aplikovateľné rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. apríla 2021, sp. zn. 1VObdo/2/2020 a ak áno, tak z akého dôvodu?
9. Platí zásada, podľa ktorej sa nikto nemôže domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorú sám spôsobil
aj na štát a ak nie, z akého dôvodu má štát požívať takúto súkromnoprávnu imunitu? 10. Je správne
vykladať zásadu znalosti práva tak, že osoba, ktorá vstupuje do súkromnoprávneho vzťahu so štátom je

povinná poznať všetky kompetenčné právne normy jednotlivých štátnych orgánov, správne ich aplikovať
a následne opravovať, usmerňovať a korigovať štátne orgány pri vzniku právnych úkonov?
Na základe vyššie uvedených dôvodov svojho odvolania žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby vo veci sám
rozhodol tak, že žalobu zamietne.

23. Žalobca k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím súdu
prvej inštancie, v ktorom sú dostatočne vysvetlené a preukázané dôvody rozhodnutia súdu, pričom má
za to, že žalovaný v 1. rade nepredložil žiadne podstatné argumenty a skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
tomu, že v predmetnej veci existujú odvolacie dôvody vyplývajúce z § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného v celom rozsahu odmietol

resp. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

24. Žalovaný v 2. rade k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že má za to, že zmluvy o prevode
vlastníctva uzavreté medzi predávajúcim SPF a kupujúcim GRIMEN s.r.o. sú absolútne neplatné právne
úkony, a to pre ich rozpor so zákonom. Považuje za nepochopiteľné ako mohol SPF previesť na firmu

GRIMEN s.r.o. nehnuteľnosti, ktoré nemali ani spoločnú hranicu s pozemkami tejto firmy a dokonca
pozemok, na ktorom sa nachádzali stavby a zariadenia vo vlastníctve Železníc SR, a to konkrétne
parcelu CKN č. XXXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 485 m2, kde sa nachádzajú
všeobecné nákladkové a výkladkové koľaje Železníc SR. Z geometrických plánov je zrejmé, že
odčlenené pozemky boli vytvorené účelovo, aby odôvodňovali ich prevod do vlastníctva GRIMEN s.r.o.,

a to napriek tomu, že na ich prevod neboli splnené zákonné dôvody. Predmetom boli aj pozemky,
na ktorých sa síce nachádzal hospodársky dvor resp. spevnené plochy, ale nejedná sa o pozemky
zastavané žiadnymi stavbami, ako to vyžaduje zákon č. 180/1995 Z.z. Aj napriek tomu, že v zmluve
nie je jednoznačne vyjadrený dôvod jej uzavretia, z kontextu tejto zmluvy možno vyvodiť, že dôvodom
malo byť zabezpečenie prístupu k vlastným pozemkom. Ani v tomto ohľade však nebol naplnený

zákon, nakoľko malo ísť iba o prevod pozemkov na zabezpečenie nevyhnutného prístupu, čo v danom
prípade nebolo splnené a navyše parcela CKN č. XXXX/XX ani len priamo nesusedí s pozemkami
vo vlastníctve spoločnosti GRIMEN a ani v tomto prípade nebol naplnený zákon, nakoľko sa ani pri
tomto prevode nejednalo o zabezpečenie nevyhnutného prístupu k pozemkom žalovaného v 1. rade.
Uvedené konanie vyvoláva podozrenie z protiprávneho a nehospodárneho konania predávajúceho,

ktoré spôsobilo značnú škodu na majetku Slovenskej republiky. Kúpne zmluvy, ktorými došlo k prevodu
sporných pozemkov, sú absolútne neplatné od počiatku podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka,
nakoľko boli uzavreté v rozpore s § 19 ods. 3 písm. f) a h) zákona č. 180/1995 Z.z., a preto spoločnosť
GRIMEN s.r.o. sa nikdy nemohla stať vlastníkom týchto nehnuteľností.
Žalovaný v 2. rade taktiež poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že SPF nemal

právomoc uzavrieť predmetné zmluvy, a preto sú neplatné pre rozpor so zákonom. Vzhľadom na
uvedené preto žalovaný v 2. rade navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne.

25. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý poukázal na to, že je nanajvýš
neštandardné, aby žalovaná strana podporovala stranu žalobcu, pričom právny záujem žalovaného

by mal byť na zachovaní právneho stavu, ktorý sám svojimi právnymi úkonmi spôsobil a nie opačne.
Žalovaný v 1. rade považuje tvrdenie žalovaného v 2. rade za úplne irelevantné, pričom to, či prevedené
pozemky mali alebo nemali spoločnú hranicu s inými pozemkami v správe SPF nemôže samé osebe
byť dôvodom na neplatnosť scudzovacieho právneho úkonu. Uviedol, že aj okolnosť, či bolo potrebné
prvou zmluvou previesť celý pozemok alebo len jeho časť, nie je podstatná pre rozhodnutie vo veci.

Predmetom sporu je výlučne to, či iná osoba správcu štátneho majetku spôsobuje alebo nespôsobuje
neplatnosť právneho úkonu pri predaji štátneho majetku. Pokiaľ žalobca a žalovaný v 2. rade poukazujú
na nevýhodnosť predaja pre štát, tak ani jeden z nich netvrdí a už vôbec nepreukazuje, v čom táto
nevýhodnosť mala spočívať. Uviedol, že cena nebola nikdy ani len napadnutá. Poukázal na to, ženeexistuje žiadny dôvod na vyslovenie neplatnosti kúpnych zmlúv a ak by aj existoval, nie je možné
poskytnúť ochranu tomu, kto neplatnosť sám spôsobil. Žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd
rozhodol v zmysle jeho odvolacieho petitu.

26. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
(CSP)) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenýmsubjektom(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné(§355CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich

z § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

27. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

28. Žalovaný v 1. rade uviedol, okrem iného, to, že predmetom sporu je výlučne to, či iná osoba
správcu štátneho majetku spôsobuje alebo nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu pri predaji štátneho

majetku. Odvolací súd ale poukazuje na to, že okrem tejto skutočnosti sú pre posúdenie prejednávanej
veci oveľa podstatnejšie dôvody, ku ktorým sa, ale práve žalovaný v 1. rade vôbec nevyjadril, a to
ustanovenia § 16 ods. 1, § 19 ods. 2 písm. f) a h) zákona č. 180/1995 Z.z., pričom aj keď žalovaný v 1.
rade odkazoval na § 16 ods. 1 citovaného zákona, tak k obsahu tohto zákonného ustanovenia sa vôbec
nevyjadril a uviedol iba to, že SPF môže konať za štát. Neuviedol už ale to, že fond na základe tohto

ustanovenia môže nakladať iba s pozemkami:
- vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v paragrafe 14 ods. 1 (§ 16 ods. 1 písm. a)
cit. zákona),
- s pozemkami nezistených vlastníkov (§ 16 ods. 1 písm. b) cit. zákona),
- s pozemkami, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore

geodetických informácií a v súbore popisných informácií (§ 16 ods. 1 písm. c) cit. zákona).
Odvolací súd, má rovnako ako žalovaný v 1. rade za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne právne
nevysporiadal s citovaným zákonným ustanovením, preto odvolací súd k tomu dopĺňa, že v danom
prípade sa nejedná ani o jeden zo zákonných dôvodov, ktorý by oprávňoval Slovenský pozemkový fond
nakladať s pozemkami, ktoré sú predmetom tohto konania, nakoľko sa nejedná o pozemky, ktoré sú

uvedené v osobitnom predpise, nejedná sa o nezistených vlastníkov, ani o pozemky, ktorých vlastníctvo
nie je evidované. Odvolací súd má nepochybne za to, že Slovenský pozemkový fond konal v rozpore so
zákonom, preto sú uzavreté kúpne zmluvy s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka
neplatné.

29. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že z kúpnych zmlúv explicitne nevyplýva, že predávajúcim bola
Slovenská republika, keďže v zmluve je ako predávajúci označený Slovenský pozemkový fond, ktorý
pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, odvolací súd však
opätovne zvýrazňuje, že v danom prípade sa nejedná o pozemky uvedené v § 16 ods. 1. cit. zákona.
Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň poznamenáva, že Slovenský pozemkový fond je právnickou

osobou, ktorá sa zapisuje do podnikového registra a svoju činnosť vykonáva podľa zákona č. 330/1991
Zb. a citovaného zákona č. 180/1995 Z.z., a to vo verejnom záujme a z jeho činnosti mu vznikajú práva
a záväzky. Odvolací súd nepochybuje o tom, že SPF má konať v záujme štátu, pričom ale v danom
prípade nemôže konštatovať, že uzavretie kúpnych zmlúv bolo v záujme štátu.
Pokiaľ žalovaný v 1. rade poukazoval na to, že nie je právne významné, ktorý orgán konal za štát, tak

odvolacísúdpoukazujenato,žetátoskutočnosťvtomtokonanínezohráva zásadnúúlohuazazásadné
považuje odvolací súd to, že Slovenský pozemkový fond, či už by bol braný za samostatný subjekt, resp.
za subjekt, ktorý zastupuje štát, konal protizákonne.

30. Súd prvej inštancie na strane 4 svojho rozsudku citoval § 19 písm. f) a písm. h) zákona 180/1995

Z.z., avšak keďže zmluvy považoval za neplatné z iných dôvodov, k tomuto zákonnému ustanoveniu sa v
tomto rozsudku nevyjadril, napriek tomu, že vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 24.03.2022
sa k tejto problematike jasne vyjadril. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že v zrušujúcom rozhodnutí
zodňa08.06.2023mudalzaúlohu,abysapodrobnejšiezaoberalcitovanouprávnouúpravousohľadomna argumentáciu žalovaného v 1. rade, ktorý tvrdil, že citované zákonné podmienky boli v danom
prípade naplnené (zabezpečenia nevyhnutného prístupu k stavbám, vrátane priľahlého pozemku, resp.
zabezpečenia nevyhnutného prístupu k pozemkom). Odvolací súd mal za to, že aj keď sa súd prvej

inštancie k týmto skutočnostiam jasne vyjadril, teda že v danom prípade tieto zákonné podmienky neboli
splnené, vzhľadom na to, že rozhodnutie zrušil z iných dôvodov, dal za úlohu súdu prvej inštancie,
aby podrobnejšie reagoval na námietky žalovaného v 1. rade, avšak keďže v poradí svojom druhom
rozhodnutí sa k týmto skutočnostiam už nevyjadril, je potrebné, aby sa k tomu podrobnejšie vyjadril
odvolací súd.

31. Zo žiadosti spoločnosti GRIMEN s.r.o. Snina zo dňa 22.11.2016 vyplýva, že táto spoločnosť
požiadala o odkúpenie pozemkov, ktoré boli vytvorené na základe ňou objednaného geometrického
plánu, z dôvodu zabezpečenia nevyhnutného prístupu k jej nehnuteľnostiam, nakoľko je vlastníkom
budov a výrobnej haly súp.č. XXXX postavenej na parcele č. XXXX/XX a sociálnej budovy súp.č. XXXX
postavenej na parcele č. XXXX/XXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, k.ú. E.. Ako dôvod uzavretia

kúpnych zmlúv je hneď v úvode týchto zmlúv uvedené že sa uzatvárajú podľa § 19 ods. 3 písm. f), resp.
písm. h) zákona č. 180/1995 Z.z., totožne je to uvedené aj v článku IV. týchto zmlúv, kde je uvedené, že
pozemky sú odpredávané za účelom usporiadania vlastníctva k pozemkom zastavaným inými stavbami
a primerane priľahlým pozemkom v zmysle § 19 ods. 3 písm. f) zákona č. 180/1995 Z.z., resp. za
účelom usporiadania vlastníctva k pozemkom na zabezpečenia nevyhnutného prístupu k pozemkom

iných vlastníkov v zmysle § 19 ods. 3 písm. h) zákona 180/1995 Z.z.
Z predložených geometrických plánov je ale úplne zrejmé, že v danom prípade sa nejednalo o vyššie
uvedené dôvody, teda dôvody spočívajúce v usporiadaní vlastníctva k pozemkom zastavaným inými
stavbami, ako sú stavby uvedené v písm. c) až e), a nejednalo sa ani o zabezpečenie nevyhnutného
prístupu k nim a ani dôvody spočívajúcej v usporiadaní vlastníctva k pozemkom na zabezpečenie

nevyhnutného prístupu k pozemkom iných vlastníkov. Predmetom týchto geometrických plánov bolo
neodbudnutie samostatného vlastníctva bez splnenia týchto zákonných podmienok, preto sú tieto
prevody podľa § 39 Občianskeho zákonníka, aj z týchto dôvodov, neplatnými právnymi úkonmi, keďže
odporujú zákonu.

32. Z uzavretých kúpnych zmlúv, čl. III. bod 1, taktiež vyplýva, že predávajúci na základe § 16 ods.
1 písm. b) a c) zákona č. 180/1995 Z.z. nakladá s pozemkami nezistených vlastníkov, alebo ktorých
vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií
a v súbore popisných informácií. Ďalej z tohto článku vyplýva, že v zmysle § 17 ods. 1 tohto zákona,
predávajúci pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene. Odvolací

súd k tomu opätovne uvádza, že v danom prípade sa nejednalo o pozemky nezistených vlastníkov, ani
o vlastníctvo, ktoré nie je evidované, preto SPF nebol oprávnený uzavrieť takúto zmluvu, ako už odvolací
súd konštatoval vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, pričom ani z ďalších súvisiacich predpisov, a to
zo zákona č. 229/1991 Zb. resp. 330/1991 Zb., nevyplýva oprávnenie SPF nakladať s nehnuteľnosťami,
ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv zo dňa 26.04.2017 a 27.02.2018.

33. V súvislosti s predmetnými zmluvami o prevode vlastníctva odvolací súd taktiež poukazuje na to, že
v článku II. týchto zmlúv je uvedené že prevodom vlastníctva sú nehnuteľnosti, ktoré za „ neznámeho
vlastníka (Vihorlat národný podnik)“ spravuje SPF v celosti. Odvolací súd k tomu uvádza, že považuje za
paradoxné,akpredávajúcivzmluveuvádza,žesajednáoneznámehovlastníka,alevzátvorkevlastníka

konkretizuje. Uvedené tvrdenie je, podľa názoru odvolacieho súdu nepravdivé, zavádzajúce a účelové,
rovnako ako geometrické plány na základe, ktorých došlo k prevodu vlastníctva, nakoľko v danom
prípade sa jednoznačne nejednalo o neznámeho vlastníka, keďže sa jedná o neprivatizovaný majetok
subjektu, ktorý bol vymazaný z obchodného registra, v takomto prípade sa vlastníkom tohto majetku
stáva štát a jeho správcom je ministerstvo hospodárstva. Rovnako v článku V. bod 5 je uvedené, že

„ nezistenému vlastníkovi“ prináleží kúpna cena, pričom sa opätovne jedná o nepravdivé a zavádzajúce
tvrdenie, ktoré boli v zmluve uvedené pravdepodobne z dôvodu navodenie dojmu, že v danom prípade
sa jedná o neznámeho vlastníka v súlade s § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z..

34. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že žalovaný v 1. rade sa vyjadril, že predmetom sporu je výlučne

iba to, či iná osoba správcu štátneho majetku spôsobuje alebo nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu
pri predaji štátneho majetku. Uvedené tvrdenie je opätovne potrebné vyhodnotiť ako zavádzajúce, keďže
žalovaný 1. rade si podstatné okolnosti prejednávanej veci zúžil iba na skutočnosť týkajúcu sa správy
štátneho majetku a vôbec nebral do úvahy vyššie citované ustanovenia zákona 180/1995 Z.z., pričombez ohľadu na to, či Slovenský pozemkový fond bol, alebo nebol oprávnený konať za Slovenskú
republiku, sú predmetné zmluvy neplatné z vyššie uvedených dôvodov, teda pre rozpor s § 16 ods. 1
a § 19 ods. 3 písm. f) a písm. h) zákona 180/1995 Z.z.. Tento záver, teda nie je v danom prípade ani

v rozpore so žalobcom namietaným ust. § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, navyše s ohľadom na
špecifické postavenie Slovenského pozemkového fondu.

35. Žalovaný v 1. rade nastolil množstvo otázok, na ktoré má, podľa jeho názoru, odvolací súd
odpovedať. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, tak ako uviedol vyššie (bod 27 odôvodnenia tohto

rozhodnutia) na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní.

36. Odvolací súd si dovoľuje napr. poznamenať, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného v 1. rade o tom,
že kúpna cena nebola nikdy napadnutá, pretože žalobca už v samotnej žalobe tvrdil, že: "kupujúcemu

z uzavretých zmlúv o prevode vlastníctva nešlo o dosiahnutie účelu deklarovanou deklarovaného
v čl. IV predmetných zmlúv, t.j. usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaným inými stavbami a
zabezpečenia nevyhnutného prístupu k nim, resp. zabezpečenie nevyhnutného prístupu k vlastným
pozemkom, ale jeho jediným zámerom bolo získať uvedené pozemky do svojho výlučného vlastníctva,
a to za cenu nižšiu ako je obvyklá na trhu v meste Snina, za účelom získania neoprávnenej majetkovej

výhody a vykonávania svojej podnikateľskej činnosti v neposlednom rade aj za účelom znemožnenia
užívania týchto pozemkov železnicami Slovenskej republiky a ostatnými právnickými a fyzickými
osobami,ktorétakabsolútnestratilimožnosťvyužívaťvšeobecnénákladovéavýkladovékoľajeŽelezníc
Slovenskej republike nachádzajúcej sa pri pozemku reg.. C KN parc. Č. XXXX/XXX“.
Uvedené tvrdenie žalobcu nemožno, vzhľadom na dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, ktoré

odvolací súd považuje za dostatočné, ako aj s ohľadom na právne posúdenie veci, ktorého odôvodnenie
doplnil aj odvolací súd, považovať za nerelevantné.

37. Odvolací súd si taktiež dovoľuje poznamenať, že z katastrálnej mapy, ktorá je voľne prístupná na
internete, je úplne zrejmé ako a kde sú situované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 1. rade

(podľa kontextu sa ma na mysli aj jeho právny predchodca), ktoré nadobudol na základe predmetných
kúpnych zmlúv, pričom pokiaľ by ich skutočným účelom bolo zabezpečenie nevyhnutného prístupu k
pozemkom, resp. stavbám, tak je bez akýchkoľvek pochybností úplne jednoznačné, že na takýto účel
určite nebolo potrebné prevádzať parcely C KN č. XXXX/XXX a XXXX/X a určite ani nie celú parcelu
XXXX/XXX, ale geometrickým plánom vytýčiť prípadnú prístupovú cestu v nevyhnutne potrebnom

rozsahu. Odvolací súd má, vzhľadom na účel deklarovaný zmluvách, rovnako ako žalobca za to, že v
danom prípade by sa účel bol jednoznačne dosiahol postupom podľa § 19 ods. 5 zákona č. 180/1995
Z.z., teda zriadením vecného bremena. Z katastrálnej mapy vyplýva, že prístup k nehnuteľnostiam
žalovaného v 1. rade je možný cez cestu, ktorá sa nachádza na parcele XXXX/XX (Stakčínská) a
následne táto kolmo odbočuje cez cestu na parcele XXXX/XX a cez parcelu XXXX/XXX je možné dostať

sa k nehnuteľnostiam žalovaného v 1. rade, resp. jeho právneho predchodcu. Odvolací súd taktiež
poznamenáva, že pokiaľ sa žalobca vyjadril, že takýmito prevodmi sa jednalo o protiprávne konanie tak
je nepochybné, že v danom prípade sa jednalo minimálne o protizákonné konanie, tak ako to sú už súd
odvolací súd uviedol vyššie.

38. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že samotný žalovaný v 1. rade sa vyjadril, že v danom
prípade došlo k pochybeniu Obvodného úradu Humenné, čo je pravdou, avšak nemožno prisvedčiť
jeho konštatovaniu, že pokiaľ tento štátny orgán pochybil, tak štát sa už nemôže domáhať určenia
vlastníckeho práva z dôvodu, že jeho štátny orgán takéto pochybenie spôsobil. Práve naopak, keďže
došlo k pochybeniu je potrebné ho napraviť.

39. Žalovaný v 1. rade taktiež žiadal, aby odvolací súd ustálil, ktorá zmluvná strana nesie zodpovednosť
za nesprávne označenie správcu. Odvolací súd k tomu uvádza, že z vykonaného dokazovania
nevyplynulo ktorá zo zmluvných strán pripravovala predmetné zmluvy, pričom táto okolnosť nie je, s
poukazom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti týchto zmlúv, podstatná pre rozhodnutie v tejto veci.

40. Žalovaný v 1. rade poukázal aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie opomenul v zmysle § 47c
zákona č. 92/1991 Zb., že nesprivatizovaný majetok môže spravovať aj Slovenský pozemkový fond a
ak dospel k názoru, že správcom malo byť MH SR, mal súčasne uviesť, z akého dôvodu ním nemal byťSPF. Odvolací súd k tomu uvádza, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s tým, z akých dôvodov má
za to, že správcom nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv je ministerstvo hospodárstva
a nie SPF, ak teda mal žalovaný v 1. rade za to, že týmto správcom má byť práve SPF, bolo v jeho

záujme preukázať, že týmto správcom má byť práve SPF a neprenášať takto dôkazné bremeno, ktoré
zaťažuje stranu sporu, na súd.

41. Žalovaný 1. rade poukazoval aj na ochranu dobromyseľného nadobúdateľa ktorým mal byť jeho
právny predchodca resp. on sám. Odvolací súd k tomu uvádza, že kupujúci a ani jeho právny nástupca

(jedinýspoločníkakonateľkupujúceho-žalovanýv1.rade)nemoholbyťdobromyseľný,pokiaľskutočne
jeho úmyslom malo byť zabezpečenie nevyhnutného prístupu k jeho nehnuteľnostiam, nakoľko mu
muselo byť absolútne jasné, že pokiaľ chce dosiahnuť tento účel tak na dosiahnutie účelu deklarovaného
v kúpnych zmluvách absolútne postačovalo zriadenie vecného bremena a nie zakúpenie aj takých
pozemkov, ktoré s prístupovou cestou nemali absolútne nič spoločné. Odvolací súd považuje za úplne
absurdné pokiaľ by takýto subjekt mal byť považovaný za dobromyseľného nadobúdateľa.

42.Žalovanýv1.radekvyjadreniužalovanéhov2.radeuviedol,žepovažujezananajvýšneštandardné,
ak žalovaná strana podporuje žalobcu. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na to čas pokiaľ žalovaný
v 2. rade v priebehu súdneho konania zistil skutočnosti, ktoré ho viedli k takémuto vyjadreniu nemožno
to považovať za neštandardné, ale práve naopak za chvályhodné.

43. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
a na takto zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy (odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu tvorí jeden celok), odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

44. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, s použitím § 262 ods.
1 a 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému
v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške týchto trov
rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).