Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B5-29Cb/115/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518204778
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kukučková

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1518204778.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej

veci žalobcu: Lekáreň pri Váhu Piešťany s.r.o., E.Belluša 6936/12, Piešťany 921 01, IČO: 46 231 382,
zastúpený občianskym zástupcom: R.. R. R., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX, Z. XXX XX, proti žalovanému:
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 04,
IČO: 35 937 874, o určenie výšky škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému voči žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobou zo dňa 31.07.2018 doručenou Okresnému súdu Bratislava V sa žalobca domáhal, aby súd

určil, že výška škody zistená pri kontrole žalovaného u žalobcu vykonávanej pod číslom 17101458
za kontrolované obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2016, ktorú žalobca spôsobil tak, že žalovanému
neoprávnene vykázal úhradu za kontrolované lieky, ktoré nenadobudol, je vo výške 8.795,89 eur.

2) Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako poskytovateľ lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni
uzavrel dňa 23.01.2012 so žalovaným Zmluvu č. 11FLEK007012 („Zmluva“), ktorej predmetom bolo
zabezpečenie poskytovania a úhrada lekárenskej starostlivosti a úprava vzťahov vznikajúcich medzi

zmluvnými stranami pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti poistencom. V súlade s touto Zmluvou
vykonal žalovaný u žalobcu v termíne od 24.11.2017 do 22.01.2018 kontrolu za obdobie od 01.01.2015
do 31.12.2016, predmetom ktorej bola kontrola kusovej a finančnej evidencie za vybrané lieky. Žalovaný
vydal dňa 30.01.2018 Protokol o kontrole č. 17101458 („Protokol“) so záverom, že žalobca je povinný
žalovanému nahradiť škodu v celkovej výške 222.371,66 eur. Proti tomuto Protokolu podal žalobca
námietky, ktorými poukázal na nesprávne posúdenie dokladov pri kontrole zo strany žalovaného. Na
základe námietok a po ich čiastočnej akceptácii zo strany žalovaného vydal žalovaný dňa 12.03.2018

zápisnicu o prerokovaní Protokolu o kontrole č. 17101458, v ktorej bola upravená výška škody na sumu
169.652,24 eur. Na základe tejto zápisnice vystavil žalovaný faktúru č. 2015RC61V0000127 zo dňa
04.05.2018, splatnú dňa 04.06.2018 na celkovú sumu vo výške 169.652,24 eur. V čase vystavenia
faktúry zo strany žalovaného tento pristúpil k úhrade ním vyčíslenej škody jednostranným zápočtom
pohľadávok.

3) Ako vyplýva aj zo zápisnice o prerokovaní protokolu o kontrole číslo 17101458S, žalobca si ako

formu úhrady takto ním neoprávnene vyčíslenej škody stanovil zápočet dlžnej sumy s úhradou najbližšie
splatnejfaktúryžalobcuzavykázanúzdravotnústarostlivosť.Vzhľadomnauvedenúskutočnosť,žalobca
nemá možnosť iným spôsobom uplatniť svoje námietky voči takto vyčíslenému rozsahu škody zo stranyžalovaného a jednostrannému zápočtu došlo k vážnemu ohrozeniu existencie žalobcu. Z uvedeného
dôvodu tak existuje naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP.

4) Žalobca k žalobe pripojil listinné doklady : Zmluvu č. 11FLEK007012, Dodatok č. 1, 2, 3, 4, Protokol
o kontrole 17101458 zo dňa 30.01.2018, príloha k protokolu, námietky kontrolovaného subjektu, Zápis
o prerokovaní Protokolu o kontrole zo dňa 12.03.2018, vrátane príloh. Ďalšie návrhy na dokazovanie
neuviedol.

5) Žalovaný vo vyjadrení tvrdil, že pri výkone kontroly žalovaný priamo na mieste nahliadal do
evidenčného systému kontrolovaného subjektu, nakoľko štandard nie kontrolované subjekty nemajú
priamo na prevádzke účtovné doklady, najmä ak sa jedná o dlhšie kontrolované obdobie. Pri kontrole
evidenčného systému zistil žalovaný stavy a pohyby liekov na sklade a následne si k týmto stavom a
pohybom vyžiada od kontrolovaného subjektu doklady. O tom je vypracovaná zápisnica o prerokovaní
protokolu o kontrole, v ktorej sa žalovaný vysporiadal s námietkami kontrolovaného subjektu. Žalobca

bol povinný viesť kusovú evidenciu liekov v súlade s vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR číslo
515/2001 Z.z. Žalovaný sa námietkami žalobcu dôkladne zaoberal, časť z nich uznal a ponížil výšku
neoprávnene vykázanej lekárskej starostlivosti zo sumy 222.371,66 eur, uvedené v Protokole z kontroly
číslo 17101458 na sumu 169.652,24 eur. Následne žalovaný využil svoje právo a započítal časť
zo zistenej neoprávnene vykázanej lekárskej starostlivosti s pohľadávkami žalobcu voči žalovanému.

Zápočet bol doposiaľ vykonaný len v rozsahu 15.450,91 eur, nakoľko žalobca ihneď potom, ako bolo
jasné, že žalovaný si bude uplatňovať neoprávnene vykázanú lekársku starostlivosť v plnom rozsahu,
ukončil svoje podnikanie a zrušil prevádzkovanú lekáreň. Tým dosiahol toho, že žalovaný už nemá ako
vykonávať zápočet, nakoľko žalobcovi už nevznikajú voči žalovanému pohľadávky.

6) Žalobca v replike uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach, kde opakuje, že zistenia kontrolnej
skupiny žalovaného nemožno opierať len o skutočnosti uvedené v informačnom systéme žalobcu,
nakoľko aj sám kontrolovanému subjektu počas kontroly uviedol, že skutočnosti evidované v tomto
systéme nie sú správne, čo bolo spôsobené jednak na strane personálu, ale najmä v dôsledku technickej
poruchy - vírusu. Žalobca ako kontrolovaný subjekt už počas kontroly uznal, že kusová evidencia liekov,

zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín za kontrolované obdobie vykazovala chyby, ktoré však
vznikli hlavne z nepozornosti personálu a technickým problémom - vírus. Žalobca uviedol, že predkladá
nadobúdacie doklady v prílohe. Navrhol, aby súd pripojil vyšetrovací spis Krajského riaditeľstva PZ
Bratislava, ČVS : KRP-239/3-VYS-BA-2018 GP.

7) Žalovaný v duplike, uviedol, že nie je mu známi obsah príloh, ktoré žalobca nepredložil.

8) Súd vo veci nariadil pojednávanie konané dňa 27.11.2024, pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý
neúčasť ospravedlnil v ten deň z dôvodu náhlej prekážky na ceste, požiadal o odročenie pojednávania,
ak by súd neakceptoval žiadosť o odročenie zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach.

9) Žalovaný v záverečnom vyjadrení uviedol : Petit žalobného návrhu podľa názoru žalovaného nie
je správny nakoľko nesprávne vymedzuje predmet konania. Podstatou určovacej žaloby je určenie,
či tu nejaké právo (právny vzťah) je alebo nie je a nie vyčíslenie škody, ktorá bola podľa názoru
žalobcu žalovanému spôsobená jeho neoprávneným vykazovaním úhrady za kontrolované lieky, ktoré

nenadobudol. Žalobca tvrdí, že neexistuje porušenie práva či právneho vzťahu, alebo stav pochybnosti
právneho postavenia žalobcu, ktorý sa nedá odstrániť ináč, len určovacím výrokom súdu. Vzťah
určovacej žaloby a žaloby na plnenie je vzťahom prejudiciality, čo znamená, že ak žalovaný už porušil
právo žalobcu, v podstate určovací návrh nie je dôvodný, nakoľko žalobca má v takom prípade možnosť
podať žalobu na plnenie, avšak len vtedy, ak o tejto otázke nebolo právoplatne rozhodnuté. Civilný

sporový poriadok vyžaduje, aby žalobca pre úspešnosť určovacej žaloby preukázal na požadovanom
určení kvalifikovaný naliehavý právny záujem, ktorý tu existuje v čase začatia konania, ale aj v čase
vyhlásenia rozsudku. Požiadavku naliehavého právneho záujmu ukladá právny predpis z toho dôvodu,
aby sa zabránilo zbytočným sporom, tým pádom bezdôvodným zaťažovaním súdu. Tam, kde právny
vzťah alebo právo bolo porušené, nastupuje namiesto určovacej žaloby žaloba na plnenie, preto má

určovacia žaloba charakter preventívnej ochrany práv tým, že zabezpečuje vniesť istotu do neistých
právnych vzťahov. Na to, či tu je naliehavý právny záujem sa hľadí ex offo, teda z úradnej povinnosti.
Súd prihliada v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania na absenciu predpokladu určovacej žaloby.
V zmysle § 85 g) ods. 12 zákona č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach „Pohľadávku zdravotnejpoisťovne na poistnom alebo za neoprávnene vyúčtované a uhradené výkony zdravotnej starostlivosti
a pohľadávku štátu v správe poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za neuhradené zmluvne dohodnuté
výkony zdravotnej starostlivosti alebo za neuhradené výkony neodkladnej zdravotnej starostlivosti

poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, s ktorým nemá zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 7, možno vzájomne započítať. Na také započítanie
pohľadávok sa ustanovenia osobitného predpisu nepoužijú (§ 8 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach
štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.). Žalovaný je toho názoru, že v uvedenom prípade už
sám zákon určuje, že v prípade neoprávnene vyúčtovaných a uhradených výkonov ZS ide o pohľadávku

zdravotnej poisťovne a nie o náhradu škody. Zdravotná poisťovňa nevlastní finančné prostriedky, z
ktorých ZS hradí, ale len spravuje odvody od povinných subjektov, ktoré jej za týmto účelom boli zverené
na základe zákona. Žalobca podpisom Dohody o splátkach zo dňa 28.06.2018 uznal existenciu svojej
pohľadávkyvočižalovanémuvcelkovejvýške169.652,24eurasožalovanýmsadohodolnamesačných
splátkach, ktoré budú realizované formou zápočtu vo výške 15.450,91 eur voči pohľadávke, ktorú by
mal žalobca voči žalovanému z titulu vykázanej lekárenskej starostlivosti. Aj z tejto skutočnosti vyplýva,

že žalobca si bol vedomý, že z jeho strany došlo k neoprávnenému vykázaniu lekárenskej starostlivosti,
na ktorú na základe vykonanej kontroly, ktorej výsledkom bol protokol. To, že s uvedenou výškou
neoprávnene vykázanej lekárskej starostlivosti súhlasí, žalovaný potvrdil podpisom Dohody o splátkach.

10) Súd sa oboznámil s listinnými dokladmi tvoriaci obsah spisu, vyjadreniami strán sporu. Žalovaným

predloženým dôkazom na pojednávaní, Dohodou o splátkach dlhu zo dňa 28.06.2018 v ktorom dlžník -
žalobca uznal dlh vo výške 169.652,24 eur. Dlh sa zaviazal žalovanému uhradiť v mesačných splátkach
v sume 15.400,- eur.

11)Podľa§9zák.č.581/2004Z.z.(1)Zdravotnápoisťovňavykonávakontrolnúčinnosťuposkytovateľov

zdravotnej starostlivosti, ktorým uhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Zdravotná
poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť aj v zariadeniach sociálnej pomoci, s ktorými má uzatvorenú
zmluvu podľa § 7a ods. 1. Zdravotná poisťovňa má právo vykonať kontrolu kedykoľvek a bez
predchádzajúceho oznámenia.

12) Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13) Vzhľadom na charakter žaloby, v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP, z hľadiska procesného,

základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie je skutočnosť, že žalobca má na požadovanom
určení naliehavý právny záujem (por. uznesenie ÚS SR zo dňa 06.10.2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017).
Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny
záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol
rozsudok súdu vyhlásený. Samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu bez preukázania

naliehavého právneho záujmu na určení (ne)existencie práva pre úspech v spore nestačí.

14) Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby
bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok jednoznačne bráni tomu, aby sa súd
zaoberal sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku).

15) Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd v prvom rade musel skúmať otázku naliehavého právneho
záujmu žalobcu, pričom súd dospel k záveru, že žalobca naliehavý právny v konaní nepreukázal.

16) Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto

určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu
neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie
povinnosti (§ 137 písm. a) CSP). Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide,
priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé

(nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho
postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti
uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného
práva k predmetu určenia.17) Žalobca tvrdí, že výška škody vyčíslená žalovaným je neoprávnená z dôvodov uvádzaných v
žalobe a v replike. Pokiaľ by však uvedené tvrdenie aj bolo pravdivé (čo súd netvrdí), ani táto

skutočnosť by nepostačovala na to, aby bol žalobca v tomto konaní úspešný. Samotná existencia
pohľadávky (neoprávnený zápočet) nepostačuje na preukázanie naliehavého právneho záujmu a
ani nemôže byť dôvodom, pre ktorý by súd mal vyhovieť žalobe v požadovanom znení. Žalobca v
prípade neoprávneného zápočtu mal možnosť sa žalobou domáhať plnenia z poskytnutej zdravotnej
starostlivosti a ako predbežná otázka v prípade neoprávneného zápočtu by sa posudzoval oprávnenosť

započítanej pohľadávky.

18) Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje žalobcu. Žalobca musí vysvetliť, že práve podaná žaloba je
procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor medzi stranami rieši (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011).

19) Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o
samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Platí, že pokiaľ súd dospeje k záveru, že ten -
ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal

meritom veci (napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 06.11.2007, sp.zn. 17Co/161/2007).
Vzhľadom na uvedené súd nepreskúmal žalobu po vecnej stránke, nakoľko v zmysle ustálenej
judikatúry platí, že ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej strán.

20)Súdnepovažovalzapotrebnévykonaťdôkazvyžiadanímvyšetrovaciehospisu.Vcivilnomsporovom
konaní súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v
rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie sporových strán (§ 185 ods. 1 CSP). Súd hodnotí
predložené dôkazy, resp. vykonáva dokazovanie aj inými dôkazmi, než predložia strany a následne

ich hodnotí podľa svojho uváženia v zmysle zákona. Žalobca ani neuviedol, čo uvedený dôkaz má
preukázať.

21) Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd pre neexistenciu naliehavého právneho
záujmu, zamietol žalobu ako nedôvodnú.

22) O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný nežiadal priznať trovy
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Bratislava III (§ 362 ods. 1 CSP).

Vodôvodnenísamusíokremvšeobecnýchnáležitostípodaniastanovenýchv§127ods.1CSP(ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.