Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/112/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721203957
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:5721203957.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdBanskejBystriciakosúdodvolacívsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Miroslavy

Púchovskej, členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci
žalobcu iNet LTD, s.r.o., so sídlom Malý rad 59/28, 962 71 Dudince, IČO: 50 867 849; právne zastúpený:
Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o., so sídlom Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 53 556 798 proti žalovanému: Predator888, s. r. o., so sídlom Socovce 105, 038 43 Socovce, IČO:
47 134 151; právne zastúpený SKLENAR & SKLENAR s.r.o., so sídlom Dunajská 30, 811 08 Bratislava
– mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 407 730 v konaní o zaplatenie 71.600,- € s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 17 Cb 67/2021 - 436 zo dňa 20. októbra

2022 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/67/2021-436 zo dňa 20. októbra 2022 v napadnutej
prvej a tretej výrokovej vete potvrdzuje.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 43.600,--Eur spolu s úrokom z omeškania v sume 922,90 Eur a úrokom z omeškania 9
% ročne zo sumy 33.600,--Eur od 30.07.2019 do zaplatenia a 9 % úrok ročne zo sumy 10.000,--Eur od
08.08.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou vo zvyšku

žalobu zamietol. Treťou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na 20,24 %
náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.12.2021 domáhal zaplatenia
sumy 71.600,-€ s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca, ako objednávateľ so žalovaným
ako poskytovateľom uzatvorili dňa 8.3.2018 Zmluvu na výkon inžinierskej činnosti podľa ustanovenia
§ 566 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal vykonať pre žalobcu.

Inžinierske činnosti pre stavbu „Polyfunkčný komplex LEOPOLIS“. Podľa čl. II., bod 3 Zmluvy a žalobca
sazaviazalzaplatiťžalovanémuodmenu98.000,-€.Vsúvislostisozmluvoužalobcauhradilžalovanému
na účty vedené konateľkou A. B.
- 9.3.2018 sumu 28.000,- € na účet C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
- 9.3.2018 sumu 30.000,- € na účet C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
- 3.4.2018 sumu 33.600,- € na účet C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
Dňa 15.7.2019 žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu, že:

a) Dňa 28.1.2018 vydal A. D. A. nesúhlasné stanovisko k dokumentácii pre územné povolenie
„Polyfunkčný komplex LEOPOLIS“ z dôvodu nedodania projektovej dokumentácie týkajúcej sa
dopravného napojenia stavby.b) Ani do 15.7.2019 nesplnil žalovaný druhý časť predmetu zmluvy spočívajúcu v získaní záverečných
stanovísk EIA a právoplatných územných rozhodnutí. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené
29.7.2019.

3. Poukázal na čl. II., bod 9 Zmluvy, podľa ktorého v prípade nedodržania lehoty na vykonanie
predmetu zmluvy alebo nedodržania povinnosti na včasné odovzdanie dokladov po zániku zmluvy podľa
predchádzajúcej vety zo strany poskytovateľa, je objednávateľ oprávnený požadovať od poskytovateľa
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- € so splatnosťou 10 dní od doručenia písomnej výzvy.

4. Žalobca uviedol, že mu vzniká nárok na vrátenie poskytnutého plnenia s tým, že celkovo poskytol
plnenie vo výške 91.600,- €, žalovaný ale vrátil len 30.000,- € a nevrátil 61.600,- € a ďalej má žalobca
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- €, úrokov podľa § 502 Obchodného zákonníka
a úrok z omeškania.

5. Podľa súdu prvej inštancie vykonaným dokazovaním bolo preukázané a ani medzi stranami nebolo
sporné, že strany sporu uzavreli medzi sebou zmluvu na výkon inžinierskej činnosti a to zmluvu
mandátnu podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom v zmysle čl. II, bod 3 sa žalovaný ako
mandatár zaviazal pre žalobcu ako mandanta vykonať činnosti, ktoré boli rozdelené na tri časti.

6. V prvej časti mala byť vypracovaná PD na napojenie cesty I. triedy na pozemky tam špecifikované a
vypracovanie architektonickej štúdie, pričom táto časť zmluvy mala byť v zmysle čl. II., bod 7 realizovaná
do 30. pracovných dní od účinnosti zmluvy.

7. Druhá časť predmetu zmluvy bolo získanie záverečných stanovísk k EIA a získanie právoplatných

územných rozhodnutí, ktorá časť mala byť v zmysle čl. II., bod 7 realizovaná do 8 týždňov od schválenia
vypracovanej architektonickej štúdie.

8.Časťtripredmetuzmluvyspočívalavzískaníprávoplatnýchstavebnýchpovolení,povoleníozmenách
stavby pred jej dokončením a kolaudačných rozhodnutí súvisiacich s realizáciou stavby, ktorá časť mala

byť realizovaná v zmysle čl. II., bod 7 do 14 týždňov od schválenia vypracovanej architektonickej štúdie.
O tejto časti zmluvy nebol medzi stranami spor.

9. Sporná medzi stranami bola účinnosť zmluvy, pretože žalobca predložil do spisu Zmluvu, ktorá je
datovaná8.3.2018,ideokópiuzmluvyatátozmluvajepodpísanáobidvomizmluvnýmistranami.Naproti

tomu žalovaný predložil do spisu kópiu zmluvy, ktorá rovnako obsahuje po poslednom článku text „ ...
v Martine 8.3.2018“, avšak vedľa priestoru, kde má byť podpis poskytovateľ je rukou písaný dátum
20.3.2018 a podpis poskytovateľa, teda mandatára a súčasne žalovaného chýba, napriek tomu, že túto
zmluvu predložil práve žalovaný. V kontexte iných dôkazov, predovšetkým podľa SMS komunikácie na
čl. 14 zo dňa 9.3.2018 vyplýva, že je to práve žalobca, ktorý v tejto komunikácii tvrdí, že zmluvu v utorok

prejde s právnikom a potom pošle. Je teda zrejmé, že ešte 9.3.2018 samotný žalobca sa vyjadruje,
že zmluvu ešte musí prejsť s právnikom, teda ešte nie je odsúhlasená a teda logicky ani podpísaná.
9.3.2018 bol piatok a samotný žalobca sa vyjadril, že zmluvu prejde s právnikmi v utorok, teda 13.3.2018
a potom ju pošle. Z tohto je zrejmé, že 8.3.2018 nemohlo dôjsť k podpisu zmluvy tak, ako tvrdí žalobca
a preto súd ustálil, že ku dňu podpísania zmluvy a teda nadobudnutiu jej účinnosti došlo až 20.3.2018

tak, ako tvrdí žalovaný.

10. Súd ďalej uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 71.600,- €, úroku s poukazom
na ustanovenie § 502 Obchodného zákonníka s použitím § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka a tiež
úroku z omeškania. Istina, teda suma 71.600,- € pozostávala zo sumy 61.600,- € a zmluvnej pokuty vo

výške 10.000,- €. Svoj nárok žalobca odôvodňoval tak, že na plnenie zmluvy zaplatil žalovanému celkom
sumu 91.600,- € a to tak, že 9.3.2018 zaplatil sumu 28.000,- €, v ten istý deň 9.3.2018 zaplatil sumu
30.000,- € a 3.4.2018 zaplatil sumu 33.600,- €, pričom z dôvodu nedodania projektovej dokumentácie v
zmysle čl. II., bod 3, 1. časť zmluvy a nezískaní záverečných stanovísk EIA a právoplatných územných
rozhodnutí v zmysle čl. II., bod 3, časť 2. zmluvy , žalobca od zmluvy odstúpil, ktoré odstúpenie bolo

žalovanému doručené 29.7.2019. Odstúpenie od zmluvy tiež nebolo medzi stranami sporné. Práve z
dôvodu odstúpenia od zmluvy sa žalobca domáhal vrátenia finančných prostriedkov, ktoré podľa jeho
tvrdenia plnil práve na zmluvu s tým, že z tejto sumy vrátil žalovaný len sumu 30.000,- €. S poukazom
na ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plneniedruhá strana, toto plnenie vráti. Žalobca tvrdil, že poskytol žalovanému ako plnenie na zmluvu sumu
91.600,- €. Žalovaný sa bránil, že na zmluvu bolo reálne poskytnuté plnenie len vo výške 33.600,- €
a sumy 30.000,- € a 28.000,- € boli súkromného charakteru a neboli plnením zo zmluvy, preto bolo

relevantné, aby súd skúmal, ktoré plnenia v skutočnosti žalobca poskytol ako plnenie na samotnú
zmluvu.

11. Aj v kontexte s ďalšími dôkazmi a to, že bolo ustálené, že zmluva nadobudla účinnosť až 20.3.2018,
tak tieto plnenia súd ustálil, že neboli poskytnuté ako plnenia na zmluvu a to aj s poukazom na samotné

znenie zmluvy, konkrétne čl. III, bod 4, kde sa okrem iného hovorí o tom, že prvá časť odmeny bude
zaplatená v lehote troch dní od podpisu zmluvy, teda potom až 23.3.2018 a druhá časť odmeny bude
vyplatená 10 dní potom, ako budú vydané a právoplatné príslušné územné rozhodnutia na stavbu a
objednávateľ schváli znenie vydaných príslušných územných rozhodnutí pre stavbu. Súd teda ustálil, že
platby 28.000,- € a 30.000,- € realizované 9.3.2018 zo súkromného účtu E. F. na súkromný účet A. B.
nie sú plnením zo zmluvy a preto žalobca ako právnická osoba, podnikateľ s označením iNet LTD s.r.o.

nemôže požadovať od žalovaného ako právnickej osoby Predator 888 s.r.o. vrátenie týchto súm.

12. Jediné plnenie, ktoré bolo poskytnuté na zmluvu bolo podľa názoru súdu plnenie uskutočnené dňa
3.4.2018 na sumu 33.600,- €, ktorá platba odišla z účtu žalobcu na účet žalovaného. Bolo preto dôležité
skúmať, či vznikol žalobcovi nárok na vrátenie tejto sumy 33.600,- € ako plnenia poskytnutého na

zmluvu. Nebolo medzi stranami sporné, že došlo zo strany žalobcu k odstúpeniu od zmluvy, ktoré bolo
žalovanému doručené 29.7.2019, kedy teda nadobudlo účinnosť. V zmysle čl. II., bod 7, posledná veta
bolo dojednané, že v prípade, ak poskytovateľ nevykoná predmet zmluvy v uvedenej lehote, tak bude
objednávateľ oprávnený jednostranne od zmluvy odstúpiť s účinnosťou odo dňa doručenia oznámenia
o odstúpení od zmluvy poskytovateľovi. Prvá časť predmetu zmluvy a to vypracovanie PD na napojenie

cesty I. triedy a vypracovanie architektonickej štúdie mala byť v zmysle čl. II, bod 7 vyhotovená najneskôr
do 30. pracovných dní od účinnosti zmluvy. Keďže bolo ustálené, že zmluva nadobudla účinnosť
20.3.2018, potom 30. dňová lehota na vyhotovenie 1. časti predmetu zmluvy uplynula 19.4.2018.
Žalovaný tvrdí, že túto časť predmetu zmluvy splnil a projektovú dokumentáciu, aj architektonickú štúdiu
dodal a odvolával sa pritom na mailovú korešpondenciu zo dňa 10.4.2018 a 18.5.2018 na čl. 62 –

66 spisu, avšak práve z tejto mailovej korešpondencie vyplýva, že žalovaný žalobcovi ešte 18.5.2018,
keď už projektová dokumentácia mala byť hotová ( 19.4.2018 ), že „na základe osobného stretnutia ti
preposielam všetko, čo sme spracovali, poprosím ťa popremýšľaj nad tým a v pondelok by sme to už
mohli doklepnúť“ Z uvedeného je zrejmé, že k tomuto dátumu ešte projektová dokumentácia hotová
nebola, ani architektonická štúdia. Z listiny žurnalizovanej na čl. 126 a nasl. vyplýva, že projektová

dokumentácia Polyfunkčný objekt LEOPOLIS predkladaná k žiadosti o vydanie územného rozhodnutia
je z augusta 2018 napriek tomu, že mala byť hotová do 19.4.2018. Dňa 28.1.2019 mesto Martin ako
cestný správny orgán pre miestne a účelové komunikácie vydal stanovisko k DUR (dokumentácia k
územnému rozhodnutiu ), v ktorom uvádza, že: „s predloženou DUR nesúhlasíme z dôvodu, že je v
rozpore s platným územným plánom sídelného útvaru mesta Martin v znení všetkých jeho zmien a

doplnkov schváleným uznesením mestského zastupiteľstva v Martine dňa 23.9.1999 pod č. 105/99 a
jeho záväzných častí vyhlásených Všeobecne záväzným nariadením č. 38 v znení všetkých jeho zmien
a doplnkov a to hlavne v časti dopravné stavby a dopravné napojenie. Je zrejmé, že DUR zabezpečoval
práve žalovaný a preto mal povinnosť oboznámiť sa ten, kto DUR zhotovoval, teda ten, kto zhotovoval
projektovú dokumentáciu k územnému rozhodnutiu oboznámiť sa s územným plánom sídelného útvaru

mesta A. a túto vypracovať v súlade s týmto plánom.

13. Útvar hlavného architekta dňa 20.6.2018 čl. 143 vydal súhlasné stanovisko, avšak pod podmienkou
doloženia architektonicko-dispozičnej štúdie, pričom toto súhlasné stanovisko vydané pod podmienkou
doloženia tejto štúdie je z 20.6.2018, pričom v zmysle čl. II., bod 3 a bod 7, mala byť táto architektonická

štúdia vypracovaná do 19.4.2018.

14. Aj zo spisu mesta Martin ako príslušného cestného správneho orgánu spisu č. Dopr.31729/2019/
Ži vyplýva, že požiadané o stanovisko k stavbe Polyfunkčný objekt LEOPOLIS pre vydanie územného
rozhodnutia zo strany žalovaného v mene žalobcu bolo mestu Martin doručené 10.9.2018 s tým, že

22.1.2019 mesto Martin ako príslušný cestný správny orgán oznámilo Ministerstvu životného prostredia
SR, že so zámerom navrhovanej činnosti Polyfunkčný objekt LEOPOLIS nesúhlasí z dôvodu, že nie je v
súlade s územným plánom sídelného útvaru mesta Martin a ďalej sa tam uvádza: „Zároveň navrhované
dopravné napojenie z miestnej komunikácie A. Stodolu a cesty I/65 D je z hľadiska dopravnéhousporiadania úplne nevyhovujúce, pričom návrh riešenia dopravných stavieb nerešpektujú existujúce
dopravné stavby, pričom tieto projektant ani do situácie nezakreslil (viď Príloha č. 2) nehovoriac o tom,
že v zámere Príloha č. 1 – Zákres umiestnenia navrhovaného objektu je príloha, ktorá nekorešponduje

so situáciou, ku ktorej bolo vydané vyjadrenie útvaru hlavného architekta mesta Martin z 20.6.2018 ...“
Práve tento list mesta Martin ako príslušného cestného správneho orgánu súvisí s druhou časťou
predmetu zmluvy a to zabezpečenie záverečných stanovísk k EIA a získanie právoplatných územných
rozhodnutí. Zo spisu mesta Martin ako príslušného cestného správneho orgánu č. ES31729/2019
vyplýva, že bol do tohto konania predložený aj zámer v zmysle Zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý je

zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, teda jednoznačne sa jedná o zámer v súvislosti
so získaním záverečných stanovísk EIA a tento zámer je datovaný november 2018, pričom v zmysle čl.
II., bod 7 tento mal byť hotový 8 týždňov od schválenia vypracovanej architektonickej štúdie, pričom ako
z vyššie uvedeného vyplýva, táto architektonická štúdia nikdy ani vypracovaná nebola.

15. Je teda zrejmé, že žalovaný nezrealizoval prvú, druhú, ani tretiu časť zmluvy a teda odstúpenie od

zmluvy zo strany žalobcu, ktoré nadobudlo účinnosť 29.7.2019 súd posúdil ako platné a teda žalobcovi
vznikol nárok, aby mu bolo vrátené to, čo na základe zmluvy plnil žalovanému, pričom v zmysle skôr
uvedeného plnením na zmluvu bola výlučne suma 33.600,- €. V tejto časti považoval súd nárok za
dôvodný a preto túto sumu žalobcovi aj priznal. V časti ostatných platieb 30.000,- € a 28.000,- € bola
žaloba zamietnutá.

16. Ďalšou sumou, ktorú si žalobca uplatňoval bola suma 10.000,- € ako zmluvná pokuta dojednaná v
čl. II., bod 9 pre prípad nedodržania lehoty na vykonanie predmetu zmluvy alebo nedodržania povinnosti
na včasné odovzdanie dokladov po zániku zmluvy. Podľa predchádzajúcej vety zo strany poskytovateľa
je objednávateľ oprávnený požadovať od poskytovateľa zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,-

€ so splatnosťou 10 dní od doručenia výzvy. Zmluvná pokuta bola dojednaná v písomnej forme tak, ako
to požaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia s tým, že v zmysle
§ 300 Obchodného zákonníka, o okolnosti vylučujúce zodpovednosť podľa § 374 nemajú vplyv na
povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Bolo teda zrejmé, že pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, ktorou

povinnosťou bolo dodržanie lehoty na vykonanie predmetu zmluvy bola písomne dojednaná zmluvná
pokuta vo výške 10.000,- €. Z vykonaného dokazovania tak, ako bolo uvedené vyššie je zrejmé, že
lehoty na vykonanie predmetu zmluvy dodržané neboli a preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- € zo strany žalovaného, preto súd žalobcovi aj túto časť uplatneného
nároku priznal. Súd teda priznal celkom istinu vo výške 43.600,- € ( 33.600,- € + 10.000,- € ).

17. Spolu so zaplatením istiny súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, a to zo sumy 33.600,--eur od
30.07.2019, teda od dátumu dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy až do zaplatenia a
zo sumy 10.000,--eur od 08.08.2019 v súlade s článkom II. bod 9 zmluvy, podľa, ktorého je zmluvná
pokuta splatná 10 dní od doručenia výzvy s tým, že aj z tejto sumy si uplatnil žalobca úrok z omeškania

vo výške 9 % ročne v súlade s ustanovením § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka s použitím § 1 ods.
1 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. Súd zároveň priznal žalobcovi aj úrok vo výške 922,90 eur.

18. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru
úspechu. Podľa súdu prvej inštancie úspech žalobcu predstavuje 60,12 %, úspech žalovaného 39,88

%, potom čistý úspech žalobcu predstavoval 20,24 % (60,12 % - znamienkom 39,88 %).

19. Proti rozsudku včas časti výroku I. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a
navrhol, aby odvolací súd rozsudok v odvolaním napádanom rozsahu zrušil a vrátil vec prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie. V prípade, ak bude mať odvolací súd za to, že nie sú splnené podmienky na
zrušenierozsudku,navrhol,abyodvolacísúdrozsudokzmenil,žalobuvcelomrozsahuzamietolapriznal
žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaný
uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP.

20. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie súd nesprávne posúdil (ne)platnosť odstúpenia od zmluvy.
Medzi žalobcom a žalovaným prišlo k uzatvoreniu Zmluvy o výkone inžinierskej činnosti, pričom táto
skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Spornou bol dátum uzatvorenia Zmluvy, pričom okresný súd
sa v tomto prípade správne vysporiadal so skutkovým stavom a na základe vykonaných dôkazov dospelk záveru, že Zmluva bola uzatvorená dňa 20.03.2018, tak ako tvrdí žalovaný. V tejto časti žalovaný
považuje postup súdu za správny, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, ktorý je týmito
dôkazmi riadne podoprený. V súvislosti so zmluvou boli spornými aj nasledovné skutočnosti : a/ či na

základe Zmluvy prebehlo plnenie zo strany žalovaného, ako poskytovateľa a v akom rozsahu; b/ či na
základe Zmluvy prebehlo plnenie zo strany žalobcu ako objednávateľa a v akom rozsahu; c/ či prišlo
na základe odstúpenia žalobcu k platnému ukončeniu zmluvy.

21. Ad a/ Plnenie zo strany žalovaného na základe zmluvy

V priebehu súdneho konania bolo vykonané dokazovanie, z ktorého celkom jednoznačne vyplynulo,
že zo strany žalovaného prišlo na základe Zmluvy k reálnemu a preukázateľnému plneniu. Existencia
výstupu, teda dokumentácie spracovanej žalovaným pre žalobcu, ale aj samotné zastupovanie žalobcu
zo strany žalovaného v konaní pred mestom Martin, ako príslušným orgánom na základe Zmluvy bola
v súdnom konaní preukázaná okrem iného viacerými dôkazmi, ktoré následne v odvolaní žalovaný
uviedol.

22. Žalobca pri výpovedi v inom konaní výslovne potvrdil, že dokumentáciu vypracovanú žalovaným mal
kdispozícii,čobolopreukázanézápisnicouovýsluchusvedkaA.E.F.zodňa12.03.2019.Dokumentácia
bola predložená žalovaným aj priamo do spisu, a teda bolo možné oboznámiť sa s jej obsahom; aj
samotný okresný súd napokon na viacerých miestach rozsudku priamo odkazuje na dokumentáciu

spracovanú žalovaným a dokumenty odkazujúce na dokumentáciu spracovanú žalovaným, ktorá sa
nachádza v súdnom spise (vo väčšine prípadov okresný súd vo vzťahu k tejto dokumentácii uvádza, že
bola vypracovaná oneskorene alebo že mala vady, pre ktoré ju ani samotné mesto Martin neakceptovalo
v rámci správneho konania). Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný vykonával reálne úkony
pri zastúpení žalobcu v konaniach pred príslušnými orgánmi (napr. pred mestom Martin ako príslušným

cestným správnym orgánom), čo bolo preukázané dôkazmi. Na dokumentáciu predloženú žalovaným
odkazuje hneď niekoľko dokumentov vypracovaných tretími osobami, najmä orgánmi verejnej správy.
23. Podľa žalovaného zásadnou skutočnosťou, ktorú je potrebné zdôrazniť, a ktorú okresný súd
z nepochopiteľných dôvodov nezohľadnil pri kreovaní svojho rozhodnutia je reálna a preukázaná
existencia plnenia Zmluvy zo strany žalovaného pred odstúpením od Zmluvy. Ďalšie skutočnosti,

a to či plnenie bolo poskytnuté včas a či malo vady už sú odlišnými právnymi skutočnosťami a
spôsobujú zásadne odlišné právne následky; rozhodne nie je možné stotožňovať neplnenie Zmluvy,
teda neposkytnutie plnenia s oneskoreným plnením zo Zmluvy alebo vadným plnením zo Zmluvy tak,
ako to chybne vykonal okresný súd. Posúdenie existencie plnenia zo strany žalovaného je zásadné
z dôvodu, že práve neplnenie zmluvy zo strany žalovaného malo byť dôvodom, pre ktorý žalobca od

zmluvy odstúpil; žiadny iný dôvod odstúpenia od zmluvy nebol žalobcom v samotnom úkone odstúpenia
uplatnený, a teda ani nemohol byť zo strany súdu posudzovaný bez ohľadu na to, či akýkoľvek iný dôvod
na odstúpenie v danom čase existoval alebo nie.

24. Ad b/ Plnenie zo strany žalobcu na základe Zmluvy

Okresný súd správne posúdil a v rámci rozsudku správne odôvodnil, že jedinou sumou, respektíve
plnením žalobcu na účet žalovaného, ktorú je možné považovať za plnenie podľa zmluvy je suma
33.600,--eur. Uvedená suma teda je jediným plnením zo strany žalobcu, vo vzťahu ku ktorému bolo
ďalejpotrebnéposudzovaťpotencionálnynárokžalobcunajehovráteniezdôvodutvrdenéhoodstúpenia
od zmluvy

25. Ad c/ Platnosť odstúpenia od Zmluvy
Žalobca odstúpil od Zmluvy listom zo dňa 15.07.2019 - doručené žalovanému dňa 29.07.2019, a to
z dôvodu nevypracovania a nedodania projektovej dokumentácie týkajúcej sa dopravného napojenia
stavby a nesplnenia ani časti 2 etapy predmetu Zmluvy.

26. Zo záverov okresného súdu vyplýva, že súd v rámci viacerých vykonaných dôkazov jednoznačne
zistil a mal za preukázané, že žalovaný ako poskytovateľ zo zmluvy spracoval nejakú dokumentáciu
dopravného napojenia vrátane projektu, táto sa jednoznačne aj nachádza v spisoch na príslušných
úradoch - mesto Martin a žalobca o nej reálne aj mal vedomosť a bola mu odovzdaná, keďže napríklad aj

navrhovaljejúpravyatoeštevčasepredodstúpenímodzmluvy.Okresnýsúdzuvedenéhovyvodilzáver
že odstúpenie od Zmluvy zo strany žalobcu je platné a účinné. Ak súd posudzoval platnosť odstúpenia
od Zmluvy z dôvodu neplnenia žalovaného zo Zmluvy, pričom zistil, že žalovaný preukázateľne plnil,
nemohol bez ďalšieho dospieť k tomu, že odstúpenie je platné. Pochybenie súdu pri posúdení platnostiodstúpenia nastalo z dôvodu, že súd svoje posudzovanie sústredil nie na to, či k plneniu ako takému
prišlo, ale na to, či k nemu prišlo v lehote dohodnutej v Zmluve. Takéto posúdenie plnenia s ohľadom na
plynutie času však nie správne a zakladá zásadnú vadu rozsudku.

27. Ak okresný súd v rámci konania dospel k záveru a z vykonaného dokazovania vyplýva, že prvá
časť predmetu zmluvy bola žalobcom vykonaná, aj keď s možnými vadami alebo omeškaním, mal
pristúpiť k posúdeniu toho, či bola vykonaná ešte pred samotným odstúpením žalobcu od Zmluvy,
keďže toto je zásadnou skutočnosťou pre posúdenie platnosti odstúpenia. Takéto posúdenie okresný

súd vôbec nevykonal, naopak len jednoducho konštatoval, že plnenie zo Zmluvy žalobcu bolo vykonané
s omeškaním oproti termínu dohodnutého v Zmluve, a teda odstúpenie od Zmluvy je platné a účinné.

28. Podľa žalovaného na to, aby bolo možné považovať odstúpenie od Zmluvy za platné, bolo
nevyhnutné posúdiť splnenie toho, či predmet Zmluvy bol alebo nebol vykonaný; ak predmet Zmluvy bol
vykonaný, kedy sa tak stalo. Z dôkazov vykonaných zo strany okresného súdu vyplýva, že odstúpenie od

Zmluvy bolo vyhotovené žalobcom dňa 15.07.2019, doručené žalovanému dňa 29.07.2019. Z viacerých
dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise zároveň vyplýva, že plnenie žalovaného v tomto čase už
bolo poskytnuté, minimálne v prvej časti predmetu plnenia, dokumentácia bola odovzdaná žalobcovi,
bola z jeho strany pripomienkovaná, respektíve boli navrhované jej úpravy, bola predložená príslušným
úradom a tieto úrady sa k nej vyjadrovali a pod. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 324 ods. 2,

§ 349 ods. 2 Obchodného zákonníka a uviedol, že v rámci právnej úpravy je celkom jasne stanovené,
jednoznačnetovyplývazodbornejliteratúryaajzpočetnejrozhodovacejpraxesúdovSR,žeodstúpenie
od Zmluvy zo zákonných dôvodov alebo dôvodov dohodnutých medzi stranami v Zmluve je možné
vykonať len do času, kedy neprišlo k splneniu povinnosti, ktorej porušenie má byť dôvodom odstúpenia.
Uvedené zodpovedá samotnému účelu inštitútu odstúpenia od Zmluvy a akýkoľvek výklad odporujúci

danej zásade je v rozpore so zákonom a účelom právnej úpravy. Vzhľadom na to, že žalovaný pred
odstúpením od Zmluvy zo strany žalobcu plnil zo Zmluvy, žalobca už nemohol platne odstúpiť od Zmluvy.
Zásadným nedostatkom rozsudku je nielen to, že súd uvedenú skutkovú situáciu nesprávne právne
zhodnotil, ale aj to, že sa posúdením plnenia žalovaného vo vzťahu k času odstúpenia od Zmluvy
žalobcom vôbec nezaoberal.

29. K nesprávnemu posúdeniu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaný uviedol, že aj v tejto časti
sa súd nedostatočným spôsobom vysporiadal so skutkovým stavom a vec nesprávne právne posúdil.
Podľa žalovaného je z vykonaných dôkazov zrejmé, že po uzatvorení Zmluvy prišlo zo strany žalobcu k
zásadnejzmenevýchodiskovýchpodkladovpreplnenie,ktorémalobyťposkytnutézostranyžalovaného

s tým, že k uvedenej zmene prišlo na základe osobnej aj emailovej dohody strán Zmluvy, pričom z
konania oboch strán je zrejmé, že aj v čase po uplynutí lehoty na splnenie prvej časti predmetu Zmluvy
žalobca so žalovaným aktívne komunikoval ohľadom plnenia Zmluvy, o čom svedčia dokumenty, ktoré
sú súčasťou súdneho spisu (v odvolaní žalovaným uvedené). Takáto zásadná zmena rozsahu a obsahu
plnenia spolu s preukázaným konaním žalobcu mala podľa žalovaného nepochybne za následok zmenu

podmienok plnenia podľa zmluvy; opačný výklad a síce, že aj napriek výslovnej dohode medzi stranami
Zmluvy a napriek tomu, že z konania oboch strán je zrejmý súhlas a akceptácia predĺženia lehoty na
plnenie, by bol vo výslovnom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a z tohto dôvodu by
nebol akceptovateľný.

30. Podľa názoru žalovaného sa súd v nadväznosti na zmenu rozsahu plnenia nedostatočne vysporiadal
s tým, aká konkrétna časť plnenia bola vôbec poskytnutá zo strany žalovaného v lehote dohodnutej
podľa Zmluvy. Rovnako súd žiadnym spôsobom nezohľadnil a nevysporiadal sa s tým, že na základe
Zmluvy bola zmluvná pokuta viazaná na „nedodržanie lehoty na vykonanie predmetu Zmluvy“, pričom
predmetom zmluvy bolo celé (komplexné) plnenie žalovaného špecifikované v Zmluve, nielen jeho prvá

časť, ktorá mala byť splnená do 30 pracovných dní od účinnosti Zmluvy. Ak by súd vychádzal z dohody o
zmluvnej pokute tak, ako vyplýva zo znenia Zmluvy, potom by mal dospieť k tomu, že nárok na zmluvnú
pokutu bol uplatnený žalobcom predčasne a je dôvodný, keďže v čase podania žaloby ešte neuplynula
lehota na vykonanie predmetu Zmluvy (táto lehota dokonca v časti týkajúcej sa plnenia druhej a tretej
časti predmetu Zmluvy ani nikdy nezačala plynúť, teda logicky nemohla ani uplynúť). Ak mal súd za to,

že zmluvná pokuta sa mala vzťahovať aj na porušenie termínu len vo vzťahu k čiastočnému plneniu
predmetu Zmluvy, potom mal takýto postup a záver v rozsudku dostatočne právne odôvodniť, čo však
nespravil.31. Vo vzťahu k vykonaným dôkazom i k plneniu druhej časti predmetu Zmluvy okresný súd uzavrel,
že „zámer je datovaný november 2018, pričom v zmysle článku II. bod 7 tento mal vyhotovený 8
týždňov od schválenia vypracovanej architektonickej štúdie, pričom ako z vyššie uvedeného vyplýva,

táto architektonická štúdia nikdy ani vypracovaná nebola“. Záver okresného súdu trpí podľa žalovaného
zásadnýmilogickýminedostatkamianezodpovedáanizistenémuskutkovémustavu,pretožeakokresný
súd dospel k tomu že architektonická štúdia nebola nikdy vypracovaná, potom celkom logicky nemohla
nikdy uplynúť lehota 8 týždňov od schválenia vypracovanej architektonickej štúdie. Aj napriek tomu súd
zmätočne uviedol v odôvodnení, že architektonická štúdia síce nebola vypracovaná, avšak zároveň

uzavrel aj to, že odstúpenie je platné a účinné aj z dôvodu nesplnenia Zmluvy zo strany žalovaného
v rozsahu druhej časti predmetu Zmluvy. Obdobné závery sa vzťahujú aj na tretiu časť predmetu
Zmluvy, vo vzťahu ku ktorej okresný súd vyjadril rovnaký záver. Teda okresný súd nie len nesprávne
zhodnotilskutkovýstav,aleajpritakto nesprávnevytvorenompredpokladenesprávnevyložilnesplnenie
povinnosti žalovaného zo zmluvy. Na základe týchto nesprávnych záverov potom založil odôvodnenie
rozhodnutia vo veci.

32. Podľa žalovaného sa súd nevysporiadal so zásadnými argumentmi žalovaného. Žiadnym spôsobom
sa nevyjadril k argumentácii žalovaného uplatnenej v priebehu konania, a to, že splnenie druhej časti
predmetu Zmluvy sa stalo vzhľadom na okolnosti vzniknuté v čase po uzatvorení Zmluvy nemožné;
vzhľadom na zamietavé stanovisko Mestského úradu Martin zo dňa 28.01.2019 k DUR Stavby č. Dopr

31729/2019/Ži nebolo možné zo strany žalovaného celkom logicky zabezpečiť napríklad právoplatnosť
územného rozhodnutia ako integrálnu súčasť druhej časti predmetu Zmluvy. Aj napriek tomu, že súd
založil odôvodnenie rozsudku a posudzoval platnosť odstúpenia aj s ohľadom na plnenie druhej časti
predmetu Zmluvy, žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s týmto argumentom, ktorý je celkom zásadným
nielen pre plynutie lehoty na splnenie tejto povinnosti žalovaného, ale aj všeobecne pre jej trvanie ako

také.

33. Podľa žalovaného sa okresný súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalovaného
ako aj predloženými dôkazmi o tom, že po uzatvorení Zmluvy prišlo na základe požiadaviek žalobcu

k zásadnej zmene zadania (východiskových predpokladov na plnenie zo strany žalovaného), ktorá so
sebou priniesla aj potrebu zásadnej zmeny požiadaviek na dokumentáciu, čo malo zásadný vplyv na
rozsahu obsah dokumentácie, ktorá mala byť spracovaná žalovaným. Podľa žalovaného z vykonaných
dôkazov, vrátane komunikácie medzi sporovými stranami výslovne vyplynulo, že k takýmto zmenám
prišlo a že žalovaný tieto zmeny v rámci dokumentácie aj reálne reflektoval a do nej zapracovával.

Zároveň bolo preukázané, že žalobca aj po uplynutí lehoty na plnenie dohodnutej v Zmluve so
žalovaným ďalej komunikoval ohľadom poskytnutého plnenia, navrhoval jeho zmeny a doplnenia, ale
najmä akýmkoľvek spôsobom nenamietal omeškanie s plnením povinností žalovaného; aj z uvedeného
je zrejmé, že žalobca si bol vedomý, respektíve súhlasil a akceptoval v tom čase predĺženie lehoty na
poskytnutie plnenia zo strany žalovaného. Podľa žalovaného zmena podmienok plnenia po uzatvorení

Zmluvy je v rámci právnej úpravy riešená osobitne pri niektorých zmluvných typoch, ako je napríklad
ustanovenie § 549 Obchodného zákonníka. Teda priamo právna úprava predpokladá, že v prípade, ak
sa strany dohodnú po uzatvorení Zmluvy na zmene rozsahu diela, má to automaticky vplyv aj na iné
podmienky zmluvy - napríklad na cenu diela, ale nepochybne aj na pôvodne dohodnutú lehotu plnenia.
Aj samotnú Zmluvu v časti týkajúcej sa vypracovania dokumentácie je potrebné posudzovať primerane

podľa zákonných ustanovení Zmluvy o dielo - teda sa na ňu v tomto rozsahu nepochybne uplatňuje aj
ustanovenie § 549 Odchodného zákonníka. Uvedené je pre posúdenie včasnosti plnenia žalovaného
podľaZmluvyzásadnouskutočnosťou,ktorámánepochybnezásadnývplyvajnaakýkoľvekzáverotom,
či prišlo alebo neprišlo k porušeniu povinnosti žalovaného podľa Zmluvy, a teda či mohlo prísť k platnému
odstúpeniu od Zmluvy alebo či vznikol nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu omeškania žalovaného s

plnením podľa zmluvy.

34.Podľažalovanéhookresnýsúdnezohľadnilprávnuúpravutýkajúcusa nárokovzvadnéhoplneniaod
Zmluvystým,žeakbyajpripustil,žeposkytolnazákladeZmluvyžalobcovivadnéplnenie,načookresný
súd opakovane poukazuje v rámci odôvodnenia rozsudku, potom mohol žalobcovi vzniknúť nárok len v

súvislosti s takýmto vadným plnením, a to v niektorých stanovených prípadoch aj nárok na odstúpenie
od Zmluvy z dôvodu vadne poskytnutého plnenia. Žalobca však nikdy neuplatnil voči žalovanému svoje
nároky z vadného plnenia a ani zo Zmluvy neodstúpil z dôvodu vád plnenia žalovaného. Ak mal súd
za preukázané, že plnenie zo strany žalovaného bolo poskytnuté, pričom si osvojil záver, že boloplnenie vadné, potom je otázne z akého dôvodu nepristúpil k posudzovaniu odstúpenia od Zmluvy v
rozsahu nárokov z vadného plnenia a namiesto toho poskytnuté, ale podľa názoru súdu vadné plnenie
posudzoval v rozsahu nárokov z neposkytnutého plnenia. V prípade, že objednávateľ (žalobca) si riadne

a včas nesplní notifikačnú povinnosť, t. j. neoznámi vady diela, prípadne ich neoznámi včas, nielenže
nemôže vymáhať práva zo zodpovednosti za vady, ale zaniká a jeho právo odstúpiť od Zmluvy v
tých prípadoch, kedy by inak mohol odstúpiť od Zmluvy pre podstatné porušenie Zmluvy alebo pre
nepodstatnéporušenieZmluvyprisplnenípodmienokuvedenýchv§437ods.5Obchodnéhozákonníka.

35.Podľažalovanéhookresnýsúdnezohľadnilnedodržaniezákonnýchpodmienoknaplatnéodstúpenie
od Zmluvy. Právna úprava umožňuje odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených výslovne v právnej
úprave, ako aj z dôvodov dohodnutých medzi zmluvnými stranami v Zmluve. V tejto súvislosti poukázal
žalovaný na ustanovenie § 345, § 346 Obchodného zákonníka a uviedol, že žalobca pri svojom
odstúpení síce využil dôvod na odstúpenie, ktorý bol dohodnutý v Zmluve, avšak spôsobom akým
postupoval pri odstúpení od Zmluvy trpí zásadnými vadami a spôsobuje neplatnosť odstúpenia. Ak mal

žalobca za to, že žalovaný mal splniť svoju povinnosť, respektíve prvú časť plnenia predmetu Zmluvy v
lehote do 30 pracovných dní od účinnosti Zmluvy a zároveň mal za to, že v tejto lehote žalovaný riadne
neplnil, potom zmysle právnej úpravy mal odstúpiť od Zmluvy bezodkladne po tom ako sa o porušení
dozvedel; v zmysle judikatúry sa bezodkladným odstúpením v obdobných prípadoch považuje lehota
zhruba 7 dní, rozhodne nie lehota trvajúca týždne alebo mesiace. Keďže žalobca od Zmluvy neodstúpil

bezodkladne po zistení porušenia, potom tak mohol vykonať výlučne v prípade splnenia podmienky, že
poskytol žalovanému primeranú dodatočnú lehotu na plnenie, čo však splnené a ani preukázané nikdy
nebolo. Aj z tohto dôvodu je možné odstúpenie od Zmluvy zo strany žalobcu považovať za absolútne
neplatné. Okresný súd absolútne nereflektoval pri posúdení platnosti odstúpenia znenie súvisiacej
právnej úpravy a ani nijako neodôvodnil, prečo sa odchýlil svojím výkladom od výslovného znenia

právnej úpravy.

36. Podľa žalovaného okresný súd nezohľadnil predloženie dôkazov. Žalovaný vo svojom podaní zo
dňa 13.10.2022 poukázal na to, že pri nahliadnutí do spisu v inej právnej veci narazil na výpoveď
konateľa žalobcu, ktorá jeho tvrdenia uvádzané v priebehu konania priamo vyvracia. Aj napriek tomu, že

tento dokument priamo vyvrátil tvrdenia žalobcu uvádzané v priebehu súdneho konania a má zásadný
vplyv na posúdenie a rozhodnutie v tejto veci, súd sa s ním žiadnym spôsobom nevysporiadal a ani
ho nijako nezohľadnil a ani žiadnym spôsobom takýto svoj postup neodôvodnil v rámci rozsudku. V
tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu sp. zn. II. D. XXX/XXXX z 21. novembra 2019. K
odôvodneniu rozhodnutia na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu

Slovenskej republiky (napr. II. D. XXX/XX, m.m III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06, III. D. XXX/XX.

37. Žalovaný v odôvodnení odvolania namietol, že sa súd nevysporiadal so synalagmatickou povahou
nároku žalobcu uplatneného v tejto veci, keď právna úprava v prípadoch odstúpenia od Zmluvy upravuje
vzájomnú povinnosť strán Zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia. Ide o synalagmatický záväzok strán,

s ktorým sú spojené určité osobitosti, a to aj pre prípad ich uplatnenia v rámci súdneho konania.
Poukázal na to, že právna úprava a súdna prax v tomto ohľade konštatujú, že synalagmatický záväzok,
teda vzájomnosť plnenia oboch strán vyplývajúci z ukončenia Zmluvy, je nevyhnutné zo strany žalobcu
premietnuť do žalobného petitu (teda priamo žalobný petit formulovať tak, že bude obsahovať vzájomnú
previazanosť plnení žalobcu a žalovaného). V rámci žalobného petitu v tejto veci však synalagmatická

povaha záväzkov medzi žalobcom a žalovaným zohľadnená nebola, a teda takýto žalobný návrh bol
od počiatku v rozpore so zákonom. Ak okresný súd v rámci posúdenia tejto veci dospel k záveru, že
odstúpenie od Zmluvy zo strany žalobcu bolo platné a účinné, potom zároveň mal súd posúdiť charakter
záväzku žalobcu, ktorý takýmto odstúpením vznikol; priamo zo zákona totiž vyplýva, že tento záväzok
je synalagmatickým vo vzťahu k záväzku druhej zmluvnej strany, ktorá poskytla plnenie (žalovaného).

Okresný súd zároveň v rámci priebehu konania mal za preukázané, že žalovaný na základe Zmluvy
skutočne plnil, teda poznal skutkové okolnosti a mal vedomosť o tom, že plnenie prebehlo zo strany
oboch strán tak žalobcu ako aj žalovaného. Poukázal na to, že v prípade, ak v rámci rozhodnutia súdu
nebol zohľadnený synalagmatický charakter záväzku, respektíve sa týmto súd ani nezaoberal a ani
neodôvodnil, prečo v danom prípade túto osobitosť nezohľadnil, predstavuje to vadu rozsudku (jednak

nesprávne právne posúdenie aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia). Nie je pritom podstatné, či žalovaný
počas prvostupňového konania na túto skutočnosť aj reálne poukázal alebo nie, keďže ide o právnu
stránku veci a určitý spôsob vysporiadania strán sporu vyplýva priamo zo zákona. V tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. G. D. XXX/XXXX z 19.marca 2014.38. Žalovaný má za to, že rozsudok z uvedených dôvodov trpí zásadnými skutkovými a právnymi
vadami, je arbitrárny, vo veľkej časti odôvodnenia zmätočný a vnútorne rozporný. Súd sa nezaoberal

niektorými zásadnými skutkovými okolnosťami a argumentami žalovaného, k týmto sa nijako nevyjadril
a neodôvodnil, prečo sa rozhodol neakceptovať ich alebo ich prípadne vyložil iným spôsobom, teda
v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný. Žalovaný poukázal na judikatúru Ústavného súdu ohľadne
odôvodnenia rozhodnutia.

39. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 02. februára 2023. Uviedol,
že rozhodnutie okresného súdu považuje v rozsahu napadnutom odvolaním, t.j. čo do výroku I., ktorým
súd žalobe v časti vyhovel a čo do výroku III., ktorým súd priznal žalobcovi čiastočnú náhradu trov
konania za vecne správne a riadne odôvodnené.

40. K posúdeniu platnosti odstúpenia od Zmluvy uviedol, že listina, ktorú žalovaný predložil do konania,

a na ktorú sa odvoláva na strane 3 bod (iv) odvolania nie je Architektonickou štúdiou, ale Urbanisticko
- architektonickým konceptom riešenia ako vyplýva aj z jeho samotného označenia a nespĺňa kritériá
architektonickej štúdie zmysle Zmluvy o dielo alebo požiadaviek Útvaru hlavného architekta mesta
Martin. Poukázal na znenie článku II. bod 5 Zmluvy v súlade s ktorým platí, že „Pri plnení predmetu
Zmluvy sa poskytovateľ zaväzuje dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, technické normy

a dojednania tejto zmluvy. Bude sa riadiť východiskovými podkladmi objednávateľa, odovzdanými ku
dňu uzavretia a po uzavretí tejto Zmluvy, jeho pokynmi, zápismi a dohodami zmluvných strán na
štatutárnej úrovni, vyjadreniami verejnoprávnych orgánov a organizácií“. Vzhľadom na uvedené nie
je podľa názoru žalobcu možné považovať za splnenie zmluvy predloženie akéhokoľvek dokumentu,
aj keby niesol označenie Architektonická štúdia a nie Urbanisticko - architektonický koncept riešenia,

ale len takej architektonickej štúdie, ktorá spĺňa podmienky kladené na jej obsah Zmluvou, všeobecne
záväznými právnymi predpismi, technickými normami a vyjadreniami verejnoprávnych orgánov a
organizácií. Takúto listinu žalovaný do konania nepredložil a ani ju pre žalobcu nevypracoval. Na vyššie
uvedenom podľa žalobcu nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný so žalobcom komunikoval ohľadne
obsahu a architektonickej štúdie. Samotná komunikácia o obsahu štúdie nezakladá predpoklad, že

táto štúdia bola spracovaná riadne, v rozsahu určenom v Zmluve. Uvedené platí o to viac, že z hľadiska
projektu dopravného napojenia stavby spracovateľa H. C., ktorý bol spracovaný pre stavbu „Čerpacia
stanica BENZINOL v Martine v júli 2017, teda pre úplne inú stavbu a ešte pred uzatvorením Zmluvy
o dielo. Projekt dopravného napojenia stavby čerpacej stanice BENZINOL nie je možné považovať za
projekt dopravnéhonapojeniastavby„PolyfunkčnýobjektLEOPOLIS–Záturčie“, ktorámalapozostávať

z obchodnej galérie a bytov a mala mať 26 nadzemných podlaží.

41. Žalovaný na strane 3 bod (v) odvolania tvrdí, že splnenie Zmluvy o dielo v rozsahu vypracovanie
architektonickej štúdie a spracovanie dopravného napojenia stavby preukazuje skutočnosť, že žalovaný
vykonával pracovné stretnutia v súvislosti s výkonom inžinierskej činnosti. Nie je však zrejmé ako

má táto skutočnosť preukazovať vypracovanie architektonickej štúdie a projektu dopravného napojenia
stavby. Žalovaný si zjavne zamieňa vykonávanie činností s vykonávaním činnosti (spracovanie
architektonickej štúdie, spracovanie projektovej dokumentácie dopravného napojenia stavby), ktorým je
jej riadne dokončenie.

42. Pokiaľ žalovaný na strane 3 v bode (vi) odvolania tvrdí, že vypracovanie architektonickej štúdie
preukazuje hneď niekoľko dokumentov, pričom sa odvoláva na Vyjadrenie Útvaru hlavného architekta
mesta Martin zo dňa 20.06.2018 a Stanovisko mesta Martin ako cestného správneho orgánu k DUR
(PFO LEOPOLIS) zo dňa 28.01.2019 je potrebné uviesť, že vyjadrenie Útvaru hlavného architekta
mesta Martin zo dňa 20.06.2018 je vyjadrením k zámeru, nie vyjadrením k architektonickej štúdii,

pričom v samotnom vyjadrení na strane 2 Útvar hlavného architekta mesta Martin požaduje predloženie
architektonicko - dispozičnej štúdie na odsúhlasenie, a teda uvedený dokument nielenže nepreukazuje
predloženie architektonickej štúdie, ale z jeho obsahu priamo vyplýva, že predložený zámer nemá
vlastnosti a obsah architektonickej štúdie. Stanoviskom mesta Martin ako cestného orgánu k DUR
(PFO LEOPOLIS) zo dňa 28.01.2019 je nesúhlasné z dôvodu rozporu s platným Územným plánom

sídelného útvaru mesta Martin. Uvedený dokument tak nielenže nepreukazuje spracovanie projektu
dopravného napojenia stavby, ide o vyjadrenie k dokumentácii pre územné rozhodnutie. Zhotovenie
projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie v rozpore s územným plánom je zjavným porušením
tejto zmluvnej povinnosti.43. K tvrdeniu žalovaného, že vypracovanie architektonickej štúdie priznal samotný žalobca v inom
konaní, poukazuje na skutočnosť, že k uvedenému sa žalobca vyjadril tak, že v inom konaní bol

štatutárnemu orgánu žalovaného predložený Urbanisticko - architektonický zámer so žiadosťou, aby sa
vyjadril, či je s touto listinou oboznámený, pričom štatutár žalovaného uviedol, že áno, uvedenú listinu
pozná. Žalobca však počas celého konania netvrdil, že mu Urbanisticko - architektonický zámer nebol
doručený, od počiatku však tvrdí, že uvedený zámer je zámerom a nie architektonickou štúdiou, že
nespĺňa kvalitatívne a obsahové požiadavky na to, aby ho bolo možné považovať za architektonickú

štúdiu a za taký ho nepovažoval ani Útvar hlavného architekta mesta Martin.

44. Tvrdeniu žalovaného, že plnenie podľa Zmluvy žalovaný poskytol a otázka prípadných vád plnenia
alebo jeho oneskoreného dodania je otázkou odlišnou od toho, či bolo plnenie poskytnuté, podľa žalobcu
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a zistenom skutkovom stave. Žalovaný nikdy žalobcovi nedodal
projekt dopravného napojenia stavby Polyfunkčný objekt LEOPOLIS. Žalovaný tvrdí, že žalobcovi dodal

projekt dopravného napojenia stavby čerpacej stanice BENZINOL. Uvedené však nie je poskytnutím
vadného plnenia, ale poskytnutie úplne iného plnenia. Uvedené platí aj o architektonickej štúdii a
urbanisticko - architektonickom zámere. Pokiaľ je predmetom plnenia dodanie motorového vozidla a
predávajúci dodá kupujúcemu bicykel, nejde o vadu, ale o dodanie inej veci. Uvedené v celom rozsahu
platí aj pre tento prípad. Pokiaľ by aj išlo o dodanie vadného plnenia, žalobca poukázal na skutočnosť,

že závery žalovaného o tom, že nemožno stotožňovať neplnenie Zmluvy s oneskoreným plnením zmluvy
alebo vadným plnením zo Zmluvy sú v priamom rozpore so znením ust. § 365 ods. 1 v spojení s § 344
a § 345 Obchodného zákonníka. V odstúpení od Zmluvy zo dňa 15.07.2019 žalobca uviedol prípady
porušenia Zmluvy, poukázal na omeškanie žalovaného s plnením jednotlivých etáp Zmluvy a následne
v súlade s ustanovením článku II. bod 7 Zmluvy, od Zmluvy odstúpil. Omeškaním dlžníka, a teda

aj žalovaného sa rozumie nesplnenie záväzku riadne a včas. Teda oneskorené plnenie a rovnako ako
vadné plnenie znamenajú omeškanie dlžníka, ktoré zakladá právo veriteľa od Zmluvy odstúpiť, pričom
z odstúpenia žalobcu nevyplýva, že by dôvodom odstúpenia bolo neplnenie Zmluvy, naopak vyplýva
z neho, že dôvodom odstúpenia je porušovanie povinností žalovaného vyplývajúcich zo Zmluvy, a to
povinností v odstúpení konkrétne uvedených, okrem iného nevypracovanie Projektovej dokumentácie

na napojenie stavby z cesty I. triedy a omeškanie s výkonom inžinierskych činností, čo zakladá právo
na odstúpenie od Zmluvy podľa ustanovenia článku II. bod 7 Zmluvy.

45. Žalobca ďalej poukázal na bod 41 odvolaním napadnutého rozhodnutia s tým, že žalovaný tvrdí,
že posúdenie Okresného súdu Martin, v zmysle ktorého sa súd nezameral na posudzovanie toho, či k

plneniu došlo, ale toho kedy k plneniu došlo, keďže je zrejmé a aj súd mal za preukázané, že žalovaný
spracoval „nejakú“ dokumentáciu dopravného napojenia stavby.

46. Uviedol, že v 1. etape mal žalovaný spracovať architektonickú štúdiu a Projekt dopravného napojenia
stavby Polyfunkčný objekt LEOPOLIS z cesty 1. triedy. Zmluva bola uzatvorená podľa ustanovenia

§ 506 a nasl. Obchodného zákonníka, teda ako mandátna zmluva, kde v súlade s ustanovením §
571 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že „Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi
nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla
očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú
mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí Zmluvy primeraný preddavok."

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný ako mandatár nevykonal činnosti podľa Zmluvy riadne, keďže ním
dodané dokumenty Urbanisticko - architektonický zámer a Projekt dopravného napojenia stavby na
cestu 1. triedy neboli dodané vôbec, alebo v prípade, ak by mali byť dokumenty predložené žalovaným
považované za dodanie podľa Zmluvy, potom neboli dodané riadne, teda bez vád; a v každom prípade
neboli dodané včas, teda v termíne dohodnutom v zmluve.

47. Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, podľa ktorého sa súd nezaoberal tým, či žalovaný dodal
plnenie podľa Zmluvy, hoci s vadami a omeškaním pred odstúpením od Zmluvy alebo po ňom. Plnenie
je totiž dodané v okamihu, keď je dodané plnenie bez vád, nie v okamihu poskytnutia plnenia s vadami.
Len poskytnutím plnenia bez vád možno Zmluvu považovať za splnenú. V tejto súvislosti poukázal na

uznesenie I. C. J. 09. januára 2006 sp. zn. XXXXX/XXXX/XXXX.

48. Analogicky je aj zabezpečenie architektonickej štúdie a projektu dopravného napojenia na cestu
1. triedy, ktoré trpia vadami porušením povinnosti žalovaného ako mandatára vykonávať činnostis odbornou starostlivosťou a riadne. Uvedené preto zakladá právo na odstúpenie od Zmluvy podľa
ustanoveniačlánkuII.bod7Zmluvyaajvprípade,akbytakétoosobitnédojednaniaprávanaodstúpenie
od Zmluvy v Zmluve nebolo dohodnuté, mal by žalobca právo od Zmluvy odstúpiť podľa ust. § 365 ods. 1

spojení s ust. § 344 a § 345 Obchodného zákonníka. V prípade, ak by porušenie povinnosti žalovaného
znamenalo nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti platí, že od 19.04.2018, kedy mala byť Zmluva
splnená do 15.07.2019, kedy žalobca od Zmluvy odstúpil mal žalovaný dostatok času na poskytnutie
riadneho plnenia, teda plnenia bez vád.

49. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že aj dodaním Architektonickej štúdie s vadami a Projektu
dopravného napojenia stavby na cestu 1. triedy s vadami (hoci žalobca trvá na tom, že nejde ani
tak o vady, ako skôr o dodanie úplne inej veci), bola splnená jeho povinnosť zabezpečiť dodanie
architektonickej štúdie a projektu dopravného napojenia stavby na cestu 1. triedy.

50. S nesprávnym posúdením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, kde má žalovaný názor, že súd

nesprávne posúdil vznik tohto nároku, nakoľko došlo k zásadnej zmene obsahu a rozsahu plnenia a
tým aj k akceptácii predĺženia lehoty na plnenie žalobca nesúhlasí. Predovšetkým obsah a rozsah
plnenia bol zmluvným stranám známy už pred uzatvorením Zmluvy. Žalovaný mal vedomosť o tom, že
zámerom žalobcu je postaviť stavbu Polyfunkčný objekt LEOPOLIS, ktorá bude mať 26 nadzemných
podlaží. Stavba takéhoto rozsahu vyplýva aj z Urbanisticko - architektonického zámeru, ktorého návrh

bol zasielaný emailom zo dňa 10.04.2018, pričom žalovaný v konaní tvrdil, že táto bola dodaná dňa
18.05.2018, hoci z komunikácie vyplýva, že nebola dokončená ani dňa 14.06.2018. Podľa žalobcu
žiadna dohoda o zmene obsahu a rozsahu plnenia a už vôbec nie dohoda o zmene času plnenia
z predložených dôkazov nevyplýva. K zmluve nebol uzatvorený dodatok a ani z komunikácie medzi
žalobcom žalovaným nevyplýva, že by bol žalobca upozornený na potrebu zmeniť termín plnenia alebo

že by so zmenou termínu dokonca súhlasil.

51. Žalovaný v odvolaní celkom nesprávne vykladá závery Okresného súdu Martin, keď tvrdí, že
„Argumentácia súdu si logicky odporuje, keď tvrdí, že architektonická štúdia nebola nikdy vypracovaná
a súčasne tvrdí, že uplynula lehota 8 týždňov od schválenia vypracovanej architektonickej štúdie".

Podľa žalobcu súd takéto tvrdenie nikdy nevzniesol, len poukázal na skutočnosť, že do dnešného dňa
neboli získané záverečné stanoviská EIA, ktorých získanie mal zabezpečiť žalovaný do 8 týždňov od
schválenia vypracovanej architektonickej štúdie, hoci žalovaný tvrdí, že architektonickú štúdiu odovzdal
18.05.2018, (hoci dňa 14.06.2018 zasielal na schválenie Urbanisticko - architektonický zámer) a
existenciu schválenej architektonickej štúdie odvodzuje od vyjadrenia útvaru hlavného architekta mesta

Martin z 20.06.2018. Okresný súd tu logicky absolútne správne poukázal na skutočnosť, že ak žalovaný
tvrdí, že najneskôr 20.06.2018 bola architektonická štúdia schválená a do dnešného dňa neboli získané
záverečné stanoviská k EIA, je nepochybné, že dňa 15.07.2019, kedy došlo k odstúpeniu od Zmluvy bol
žalovaný v omeškaní s plnením druhej etapy. Žalobca ďalej uviedol, že okresný súd sa so žalovaným
tvrdenou nemožnosťou plnenia vysporiadal bude 41 odôvodnenia rozsudku.

52. K nezohľadneniu nárokov z vadného plnenia Zmluvy žalobca uviedol, že medzi ním a žalovaným
nebola uzatvorená Zmluva o dielo, ale mandátna zmluva. Vzhľadom na uvedené tvrdenie žalovaného o
tom, že obsah záväzku sa mení tak, ako to zodpovedá právam objednávateľa a povinnostiam zhotoviteľa
zo zodpovednosti za vady diela nezodpovedá dojednanému právnemu vzťahu. Predovšetkým vadné

plnenie nie je plnením poskytnutým riadne a včas. Úvahy žalovaného uvádzané v odvolaní na
strane 9 a 10 ohľadom neoznámenia vád diela včas vychádzajúc z ustanovenia § 562 ods. 2
Obchodného zákonníka upravujúceho uplatňovanie nárokov z vád. Medzi žalobcom a žalovaným však
bolauzatvorenámandátnazmluva, niezmluvaodieloahociniektoréustanoveniaZmluvymôžuzvádzať
k tomu, že predmetom plnenia podľa Zmluvy bolo vyhotovenie diela - architektonická štúdia a projekt

dopravného napojenia na cestu 1. triedy, uvedené nezodpovedá dojednaniu strán a ani ich predmetu
činnosti. Žalovaný mal ako mandatár zastupovať žalobcu ako mandanta pri zariadení obchodných
záležitosti, výkon inžinierskych činností, ktorých predmetom bolo aj vypracovanie architektonickej štúdie
aprojektudopravnéhonapojeniastavbyzcesty 1.triedy.Vrámcivýkonutýchtočinnostížalovanýzrejme
uzatvoril Zmluvy o dielo so spoločnosťou K., C., ktorá zhotovila urbanisticko - architektonickú štúdiu a

subjektom DZ architekti, ktorí vytvorili L. H. M. A., Architectural study. V rámci konania síce žalovaný
predbežne menil svoju argumentáciu ohľadom toho, ktorý dokument má byť tou architektonickou
štúdiou, hoci z hľadiska svojho obsahu sú oba dokumenty prakticky totožné a ani jeden z nich nespĺňa
kritéria architektonickej štúdie. Ani projekt dopravného napojenia stavby na cestu 1. triedy nebolspracovaný žalovaným, tento spracovala spoločnosť H. C., a to ešte pred uzatvorením Zmluvy medzi
žalobcom a žalovaným. Žalovaný teda nemal postavenie zhotoviteľa, ale postavenie mandatára.

53. Aj v prípade, pokiaľ by bol akceptovaný výklad žalovaného o tom, že medzi žalobcom a žalovaným
bola uzatvorená Zmluva o dielo, hoci ide o nový výklad, ktorý nezodpovedá obsahu zmluvy a jej
označeniu neaplikovali by sa na tento prípad ustanovenia § 560 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko
nejde o dielo vykonané a odovzdané, keďže nikdy nedošlo k riadnemu vykonaniu a odovzdaniu a
prevzatiu diela ako celku, - ani žiadnej jeho časti. Vzhľadom na uvedené platí, že v čase odstúpenia

od Zmluvy bolo dielo stále vykonávané, a teda aj na posúdenie platnosti odstúpenia by sa aplikovalo
ustanovenie § 550 Obchodného zákonníka. Súčasne, ak má byť Zmluva medzi žalobcom a žalovaným
Zmluvou o dielo, potom argumentácia žalovaného o nemožnosti plnenia z dôvodu rozporu s územným
plánom nedáva vôbec žiadny zmysel. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 551 ods. 1
Obchodného zákonníka.

54. Pokiaľ žalovaný v odvolaní argumentuje ustanovením § 346 Obchodného zákonníka o nevyužití
práva na odstúpenie od Zmluvy v lehote bez zbytočného odkladu, teda o tom, že žalobcovi patrilo
právo na odstúpenie od Zmluvy ako pri nepodstatnom porušení Zmluvy, pričom žalobca neposkytol
žalovanému primeranú dodatočnú lehotu na plnenie, vyvstáva podľa žalobcu otázka akú dlhú dodatočnú
lehotu žalovaný žiada, keďže za svoje povinnosti zo Zmluvy nesplnil ani viac ako po roku od uplynutia

dohodnutej lehoty na plnenie. Ustanovenie § 346 Obchodného zákonníka je ustanovením dispozitívnym,
od ktorého sa možno odchýliť dohodou zmluvných strán. Zmluvné strany si v článku II. bod 7 dohodli
právo žalobcu od Zmluvy odstúpiť pre omeškanie žalovaného s výkonom inžinierskych činností podľa
zmluvy. Ustanovenie článku II. bod 7 zmluvy neobsahuje žiadnu úpravu lehoty, dokedy tak má žalobca
urobiť a neupravuje ani povinnosť žalobcu poskytnúť žalovanému primeranú dodatočnú lehotu na

plnenie.

55. K nezohľadneniu predložených dôkazov poukázal žalobca na to, že dôkazný prostriedok - zápisnica
o výsluchu A. E. F. zo dňa 12.03.2019 bola súdu predložená v rozpore s ustanoveniami § 153
ods. 1 CSP s tým, že k uvedeným skutočnostiam sa žalobca vyjadril tak, ako je uvedené aj v bode 8

tohto vyjadrenia. Uvedené nemá a nemôže mať žiadny vplyv na zákonnosť rozsudku alebo jeho vecnú
správnosť.

56. Žalobca ďalej uviedol, že nerozumie požiadavke žalovaného na vrátenie plnenia z dôvodu
synalagmatickej povahy nároku žalobcu uplatneného v žalobe. Záväzkom žalovaného bolo vykonávať

inžiniersku činnosť, teda záväzok na výkon činnosti, ktorá už zo svojej povahy vylučuje možnosť vrátenia
prijatého plnenia. Súčasne nemožno tvrdiť, že povaha tohto záväzku je synalagmatická. Nie každý
dvojstranný právny úkon má povahu synalagmatického právneho úkonu. Synalagmatický záväzok je
vzájomný záväzok, pri ktorom sú vzájomné práva a povinnosti veriteľa a dlžníka vo vzájomnej v korelácii,
teda právu jednej zmluvnej strany zodpovedá vždy povinnosť druhého účastníka právneho vzťahu.

Takýmto právnym vzťahom je typicky kúpna zmluva. Takýto vzťah vzájomnej korelácie však neexistuje
v prípade mandátnej zmluvy, kedy to vylučuje ustanovenie § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka a
v prejednávanom spore aj ustanovenie článku III. Zmluvy. Uviedol, že Obchodný zákonník osobitne
upravuje nároky mandatára pri skončení mandátnej zmluvy v ustanovení § 574 ods. 4 Obchodného
zákonníka.Právonavráteniezaplatenejodplatyaprávonaúhradunákladovanaprimeranúčasťodplaty

nie sú navzájom podmienené a žalovaný počas konania svoj prípadný nárok na náhradu nákladov a na
primeranú časť odplaty žiadnym spôsobom nevyčíslil. Ak by ich aj vyčíslil platí, že tieto nároky mu patria
lenvýlučnezačinnosťriadneuskutočnenú,pričomžalovanýžiadnučinnosťriadneneuskutočnil, naopak
celá jeho činnosť pre žalobcu trpí vadami a omeškaním. Pokiaľ má byť vzájomne nepodmieneným
plnenímArchitektonickáštúdiaa Projektnapojenianacestu1.triedy,ktorýchvypracovaniemalžalovaný

zabezpečiť, potom uvedenými dokumentmi, ktoré vydáva za predmet svojho plnenia podľa Zmluvy už
disponuje. Žalobca poukázal na to, že žalovaný ani v samotnom odvolaní nešpecifikoval, čo by malo
byť tým nárokom žalovaného, ktorého vrátením je podmienené priznanie nároku žalobcovi, a to podľa
názoru žalobcu jednoducho preto, že žiadne takéto vzájomne podmienené plnenie neexistuje.

57. Pokiaľ žalovaný uvádza, že rozsudok trpí zásadnými skutkovými a právnymi vadami, že je
arbitrárny vo veľkej časti odôvodnenia zmätočný a vnútorne rozporný, žalobca sa s uvedeným tvrdením
žalovaného nestotožňuje, naopak rozsudok je podľa jeho názoru riadne odôvodnený a hoci žalobca
nesúhlasí s niektorými závermi súdu, má za to, že rozsudku nemožno vyčítať arbitrárnosť, naopakdôvody rozsudku sú uvedené jasne a zrozumiteľne, vrátane vykonaného dokazovania a skutkového
stavu, ako ho ustálil súd prvej inštancie.

58. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil a rozhodol, že
žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

59. K vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 11. apríla 2023 vyjadril žalovaný. Uviedol,
že argumentácia žalobcu v označenom bode vyjadrenia - posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy

je podľa názoru žalovaného účelovým zastieraním nesprávneho postupu žalobcu pri uplatnení jeho
nárokov týkajúcich sa uzatvorenej zmluvy. Aj samotný žalobca opakovane vo svojej podstate dôvodí
skutočnosťami, ktoré vedú len k záveru o tom, že predmet Zmluvy nie že dodaný nebol, ale bol podľa
názoru žalobcu dodaný s vadami, ktoré si však žalobca riadnym spôsobom neuplatnil. Žalobca teda
fakticky v priebehu celého konania žalovanému vyčíta vady diela spočívajúce najmä v obsahových
a kvalitatívnych nedostatkoch spracovanej dokumentácie, ako aj v omeškaní žalovaného s dodaním

predmetu Zmluvy. Žalovaný má za to, že ani argumentácia žalobcu uvedená vo vyjadrení, nielenže
akýmkoľvek spôsobom nepodporuje ním uplatnený nárok, ale naopak samotný žalobca opakovane
dôvodí existenciou vád dodanej dokumentácie. Takéto vady dodanej dokumentácie však zo strany
prvostupňového súdu ani len neboli posudzované, nebolo posudzované to, či spracovaná dokumentácia
napĺňa obsahové náležitosti vyplývajúce zo Zmluvy alebo právnej úpravy a neboli posudzované ani iné

skutočnosti bez posúdenia, ktorých nebolo možné vyvodiť záver súdu o tom, či odstúpenie od Zmluvy
bolo alebo nebolo platným právnym úkonom.

60. Podľa žalovaného okresný súd v rámci konania dospel k záveru a z vykonaných dôkazov vyplýva, že
prvá časť predmetu Zmluvy bola žalobcom vykonaná aj keď s možnými vadami alebo s omeškaním, ako

tvrdí žalobca, mal potom pristúpiť k posúdeniu toho, či bola vykonaná ešte pred samotným odstúpením
žalobcu od Zmluvy, keďže toto je zásadnou skutočnosťou pre posúdenie platnosti odstúpenia. Takéto
posúdenievšakokresnýsúdvôbecnevykonal,naopak on jednoducho konštatoval, žeplneniezostrany
žalobcu bolo vykonané s omeškaním oproti termínu dohodnutého v Zmluve - hoci ešte pred odstúpením
od Zmluvy, teda podľa názoru súdu odstúpenie od Zmluvy je platné a účinné. K týmto nedostatkom

postupu súdu sa žalobca žiadnym relevantným spôsobom nevyjadruje a opakuje len svoju argumentáciu
o vadách dodaných podkladov a omeškaní s ich dodaním; teda žalobca žiadnym spôsobom nereflektuje
na podstatu argumentu, a to, že súd vôbec neposudzoval pre rozhodnutie vo veci zásadné skutočnosti,
ale len opakuje svoju argumentáciu o vadách plnenia a omeškaní s plnením.

61. Uviedol, že pozornosti žalobcu uniká skutočnosť, že pokiaľ by aj žalobcovi nárok na odstúpenie od
Zmluvy vznikol, právo odstúpiť od Zmluvy bol žalobca povinný realizovať právne korektným spôsobom;
zároveň ak k takémuto postupu zo strany žalobcu neprišlo, potom ani nemohli nastať následky platného
odstúpenia od Zmluvy. Ďalej poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR rozsudok NS SR z
15.03.2011 sp. zn. XXXXX X/XXXX; alebo na NS SR sp. zn. XXXXXX/XXXX z 15.marca 2011.

62. Podľa žalovaného žalobca nemohol odstúpiť od Zmluvy z dôvodu omeškania s plnením, ktoré
žalovaný preukázateľne poskytol ešte pred samotným odstúpením žalobcu od Zmluvy, pričom ani
uvedenú skutočnosť okresný súd vo svojom rozhodnutí nezohľadnil a žalobca vo vyjadrení na toto
v podstate nijako nereaguje, len sa snaží výkladom vniesť zmätočnosť do tejto veci, keď tvrdí, že

omeškanie s plnením a neplnenie malo k odstúpeniu od Zmluvy rovnaký základ v tom, že nebolo
možné odstúpiť od Zmluvy po tom ako bolo poskytnuté plnenie - žalovaný netvrdí a ani nik netvrdil, že
omeškanie s plnením nie je porušením Zmluvy. Ďalej uviedol, že odstúpenie od Zmluvy bolo podpísané
právnym zástupcom žalobcu, ktorý disponoval len procesným plnomocenstvom a nie plnomocenstvom
na vykonanie hmotnoprávneho úkonu - odstúpenia od Zmluvy, teda aj z tohto dôvodu nemohlo takéto

odstúpenie nikdy spôsobiť žiadny želaný právny účinok.

63. K nesprávnemu posúdeniu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaný uviedol, že aj v odvolaní
poukazoval na to, že z vykonaných dôkazov je zrejmé, že po uzatvorení Zmluvy prišlo zo strany
žalobcu k zásadnej zmene východiskových podkladov pre plnenie, ktoré malo byť poskytnuté zo strany

žalovaného, ku ktorej zmene prišlo na základe osobnej a emailovej dohody strán Zmluvy, pričom z
konania oboch strán je zrejmé, že aj v čase po uplynutí lehoty na splnenie prvej časti predmetu Zmluvy
žalobca so žalovaným aktívne komunikuje ohľadom plnenia Zmluvy. Podľa žalovaného bolo preto
potrebné aplikovať § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje pravidlo, respektíve spôsobakým sa majú v prípade posúdenia prejavu vôle hodnotiť všetky okolnosti vykonania tohto úkonu. Je
potrebné ex lege prihliadať nielen navonok prejavenú vôľu, ale na všetky okolnosti súvisiace s prejavom
vôle, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy, prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli a ako aj následné

správanie strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.

64. Podľa žalovaného zmluvná pokuta bola viazaná na nedodržanie lehoty na vykonanie predmetu
Zmluvy, pričom predmetom Zmluvy bolo celé komplexné plnenie žalovaného špecifikované v zmluve,
nie len jeho prvá časť. Ak mal súd za to, že zmluvná pokuta sa mala vzťahovať aj na porušenie termínu

len vo vzťahu k čiastočnému plneniu predmetu Zmluvy, hoci to tak zo znenia zmluvy nevyplývalo, potom
mal takýto postup a záver rozsudku dostatočne právne odôvodniť, čo však nespravil. Absentuje tiež
vysporiadanie sa súdom so skutočnosťou, aká konkrétna časť plnenia bola vôbec poskytnutá zo strany
žalovaného v lehote dohodnutej podľa Zmluvy. V súvislosti s uplatňovanou zmluvnou pokutou poukázal
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 15.10.2012 sp. zn. XXXXX X/XXXX.

65. K nezohľadneniu nárokov z vadného plnenia a Zmluvy má žalovaný za to, že Zmluvu je bez ohľadu
na jej označenie potrebné posudzovať ako zmiešanú Zmluvu, ktorá obsahuje prvky tak mandátnej
zmluvy ako aj zmluvy o dielo. Zo znenia Zmluvy výslovne vyplývajú záväzky žalovaného vypracovať
projektovú dokumentáciu, vypracovať architektonickú štúdiu a pod., a teda v tomto rozsahu celkom
jednoznačne zmluvný záväzok smeruje k hmotne zachytiteľnému výsledku činnosti žalovaného. Ak

ide o činnosť, ktorá smeruje k nehmotnému výsledku, nepôjde o činnosť subsumovateľnú pod pojem
dielo podľa Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalobca argumentuje, že ustanovenie § 560 Obchodného
zákonníka sa na prejednávanú vec aplikovať nebude z dôvodu, že nejde o dielo vykonané a odovzdané,
keďže nikdy nedošlo k riadnemu vykonaniu a odovzdaniu a prevzatiu diela ako celku - žalovaný uvádza,
že s prihliadnutím na uvedené je aplikácia označeného ustanovenia nielen dôvodná, ale aj potrebná,

pretože označené ustanovenie sa aplikuje na faktické vady diela, keď predmet diela nezodpovedá
výsledku určenému v Zmluve, čo žalobca opakovane tvrdil, to znamená zhotoviteľ porušil povinnosť
vykonať a odovzdať dielo v súlade so zmluvou - bez vád.

66. K synalagmatickej povahe nároku žalovaný uviedol, že v rámci odvolania argumentoval

nesprávnosťou rozsudku vo veci z dôvodu, že právna úprava a súdna prax v tomto ohľade konštatujú,
že synalagmatický záväzok, teda vzájomnosť plnenia oboch strán vyplývajúci z ukončenia Zmluvy je
nevyhnutné zo strany žalobcu premietnuť do žalobného petitu (teda priamo žalobný petit formulovať tak,
že bude obsahovať vzájomnú previazanosť v plnení žalobcu a žalovaného). V rámci žalobného petitu
v tejto veci však synalagmatická povaha záväzkov medzi žalobcom a žalovaným zohľadnená nebola,

a teda takýto žalobný návrh bol od počiatku v rozpore so zákonom. Ak súd v rámci posúdenia tejto
veci dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu bolo platné a účinné, mal zároveň
posúdiť charakter záväzku žalobcu, ktorý takýmto odstúpením vznikol; priamo zo zákona totiž vyplýva,
že tento záväzok je synalagmatickým vo vzťahu k záväzku druhej zmluvnej strany, ktorá poskytla plnenie
(žalovaného). Okresný súd v rámci priebehu konania mal za preukázané, že žalovaný na základe

Zmluvy skutočne plnil, teda poznal skutkové okolnosti a mal vedomosť o tom, že plnenie prebehlo zo
strany oboch strán - tak žalobcu ako aj žalovaného. Argumentácia žalobcu v tejto časti je však zmätočná
a len veľmi ťažko je možné na ňu reflektovať. K tvrdeniu neuplatnenia si protinároku žalovaným uviedol,
že nie je podstatné, či žalovaný počas prvostupňového konania na synalagmatickú povahu vzťahu aj
reálne poukázal alebo nie, keďže ide o právnu stránku veci a určitý spôsob vysporiadania strán sporu

vyplýva priamo zo zákona.

67. Zdôraznil, že ak by aj argumentácia žalobcu v tejto veci bola pravdivá, súd vo viacerých
ohľadoch, najmä z dôvodu nedostatočného posúdenia skutkového stavu, nesprávneho vyvodenia
záverov zo zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia založil nezákonnosť a

nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto veci.

68. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu na vedomie.

69. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania

podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2, CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bolv zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219
ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

70. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia.

71. Odvolací súd po preštudovaní spisu konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k svojim záverom

na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Náležite vysvetlil, prečo po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 43.600,--Eur
s príslušenstvom a podrobne opísal, akými úvahami sa pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu
riadil.

72. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa s námietkami žalovaného zaoberal v rozsahu,
ktorý postačuje na konštatovanie, že žalovaný v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné
okolnosti prípadu. Odvolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,

ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m.m IV. D. XXX/XX,
G. D. XXX/XX).

73. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti výroku napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie, ktorý zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 43.600,-- eur s príslušenstvom
a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20,24 %.

74. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy
71.600,--eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že podľa jeho tvrdenia dňa 08.03.2018

uzatvoril so žalovaným Zmluvu na výkon inžinierskej činnosti podľa ust. § 566 a nasl. Obchodného
a zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok poskytovateľa na výkon inžinierskej činnosti v súlade
s ustanoveniami tejto zmluvy pre stavbu : „Polyfunkčný komplex LEOPOLIS“, ktorých podoba,
usporiadanie a podobne sú vytvorené odborným projektantom a tvoria prílohu č.1 tejto Zmluvy.

75. V zmysle čl. II, bod 3 sa žalovaný ako mandatár zaviazal pre žalobcu ako mandanta vykonať činnosti,
ktoré boli rozdelené na tri časti.

76. V prvej časti mala byť vypracovaná PD na napojenie cesty I. triedy na pozemky tam špecifikované a
vypracovanie architektonickej štúdie, pričom táto časť zmluvy mala byť v zmysle čl. II., bod 7 realizovaná

do 30. pracovných dní od účinnosti zmluvy.

77. Druhá časť predmetu zmluvy bolo získanie záverečných stanovísk k EIA a získanie právoplatných
územných rozhodnutí, ktorá časť mala byť v zmysle čl. II., bod 7 realizovaná do 8 týždňov od schválenia
vypracovanej architektonickej štúdie.

78. Časť tri predmetu zmluvy spočívala v získaní právoplatných stavebných povolení, povolení o
zmenách stavby pred jej dokončením a kolaudačných rozhodnutí súvisiacich s realizáciou stavby,
ktorá časť mala byť realizovaná v zmysle čl. II., bod 7 do 14 týždňov od schválenia vypracovanej
architektonickej štúdie.

79. V zmysle článku II. bod 7 Zmluvy v prípade, ak poskytovateľ nevykoná predmet Zmluvy v uvedenej
lehote, tak bude objednávateľ oprávnený jednostranne od Zmluvy odstúpiť s účinnosťou odo dňa
doručenia oznámenia o odstúpení od Zmluvy poskytovateľovi.

80. V zmysle článku II. bod 9 Zmluvy v prípade nedodržania lehoty na vykonanie predmetu Zmluvy alebo
nedodržania povinnosti na včasné odovzdanie dokladov po zániku Zmluvy podľa predchádzajúcej vety
zo strany poskytovateľa je objednávateľ oprávnený požadovať od poskytovateľa zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 10.000,--eur so splatnosťou 10 dní od doručenia písomnej výzvy na jej zaplatenie.81. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zmluva medzi žalobcom a
žalovaným bola podpísaná a k nadobudnutiu jej účinnosti došlo až 20.03.2018, nie 08.03.2018, s
ktorým záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odseku 40 napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd

stotožnil. Stotožnil sa aj so záverom súdu prvej inštancie, že jediné plnenie, ktoré bolo poskytnuté na
Zmluvu bolo plnenie uskutočnené 03.04.2018 na sumu 33.600- eur.

82. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že prvá časť predmetu Zmluvy -
vypracovanie architektonickej štúdie a vypracovanie projektovej dokumentácie na napojenie cesty 1.

triedy bol poskytovateľ - žalovaný povinný vykonať do 30 pracovných dní od účinnosti Zmluvy a
teda, ak súd v rozsudku stanovil účinnosť Zmluvy na 20.03.2018, uviedol, že táto prvá časť predmetu
zmluvy mala byť hotová do 19.04.2018. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že strany
sporu si v Zmluve dohodli 30 pracovných dní. Od 20.03.2018, teda od účinnosti Zmluvy uplynulo 30
pracovných dní dňa 04.05.2018. Uvedená skutočnosť však nič nemení na závere súdu prvej
inštancie, ktorý správne poukázal na emailovú komunikáciu medzi stranami sporu (č. l. 62 - 66 spisu), z

ktorej vyplýva, že žalovaný žalobcovi ešte dňa 18.05.2018, keď už projektová dokumentácia mala byť
hotová aj podľa záverov odvolacieho súdu (04.05.2018) žalobcovi oznamuje že „na základe osobného
stretnutia ti preposielam všetko, čo sme spracovali, poprosím ťa popremýšľať nad tým a v pondelok
by sme to už mohli odklepnúť“. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že ani v lehote 30 pracovných dní
predmetná projektová dokumentácia a architektonická štúdia hotová nebola, keďže ešte dňa 18.05.2018

preposielalžalobcažalovanémuto,čospracovalstým,žežiadalžalobcu,abynadtýmeštepopremýšľal.
Nepochybne podľa Zmluvy mala byť prvá časť predmetu Zmluvy hotová do 30 pracovných dní od
uzatvorenia Zmluvy a odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný žiadnu
finálnu verziu tejto prvej časti Zmluvy žalobcovi nedodal a že táto architektonická štúdia nikdy ani
vypracovaná nebola.

83. O uvedenom svedčí aj emailová komunikácia medzi žalovaným a žalobcom zo dňa 14.06.2018,
kde žalovaný oznamuje žalobcovi, že mu preposiela upravenú verziu a žiada o jej odsúhlasenie (nie je
zrejmé, čo mu zasiela), aby mohol začať pracovať na dokumentácii na územné povolenie s tým, že mu
žalobca oznamuje, že súhlasí tak ako sa včera dohodli. Na uvedenú emailovú komunikáciu reagoval

žalobca, ktorý namietal, že by uvedená komunikácia predstavovala zmenu v architektonickom riešení
stavby, prípadne zmenu architektonickej štúdie s tým, že odsúhlasoval zmenu v napojení a trasovaní
inžinierskych sietí (vodovod, kanalizácia, teplo) a schémy 1 a 2 nadzemného podlažia, na ktorých sa
menilo technické zázemie, k čomu predložil a schémy 1 - 4 NP. Odvolací súd konštatuje, že z emailovej
komunikácie nie je zrejmé k odsúhlasovaniu čoho dochádzalo.

84. Odvolací súd zároveň poukazuje na email žalovaného žalobcovi z 08.08.2018, v ktorom mu
oznamuje, že mu preposiela sľúbené podklady. O tom, že architektonická štúdia nebola vyhotovená
v Zmluve dohodnutej lehote 30 pracovných dní, svedčí aj vyjadrenie Útvaru hlavného architekta
mesta Martin z 20.06.2018, v ktorom žalobcovi oznámil, že „Územie je určené pre výstavbu stavieb na

bývanie a občianskej vybavenosti a služieb, navrhovaná stavba Polyfunkčného objektu - Záturčie nie
je svojim funkčným využitím v rozpore s platnou UPD, s výstavbou objektu môže mesto súhlasiť za
podmienky, že na ÚHA mesta Martin predložíte odsúhlaseniu vypracovanú architektonicko-dispozičnú
štúdiu, s tým, že po schválení architektonicko-dispozičného riešenia polyfunkčného objektu na D. A.
A. bude vydané súhlasné stanovisko s výstavbou“. Aj z predmetného listu je zrejmé, že ešte ani dňa

20.06.2018 nemohla byť žalovaným vyhotovená architektonická štúdia, keďže nebola k odsúhlaseniu
Úradu hlavného architekta mesta Martin predložená.

85. Odvolací súd zároveň zistil, že v spise sa nachádza urbanisticko-architektonický koncept riešenia
- alternatíva 1, alternatíva 2, nákresy urbanisticko-architektonickej štúdie, alternatíva A, B, C, ďalej

zámer - polyfunkčný objekt LEOPOLIS vypracovaný v zmysle zákona číslo 24/2006 Z.z. vypracovaný
dňa 26.10.2018.

86. Odvolací súd poukazuje aj na Zápisnicu o pojednávaní z 05.08.2022, kde súd dal žalobcovi a
jeho právnemu zástupcovi k nahliadnutiu dokumentáciu pre územné rozhodnutie - čerpacia stanica

BENZINOLvMartine(čl.235anasl.spisu),žalobcauviedol,žejetoprojektovádokumentácianapojenia
účelovej komunikácie a nie napojenia cesty 1. triedy. Uviedol, že táto projektová dokumentácia je stará
s tým, že on uzatváral Zmluvu a jednania ohľadne Zmluvy prebiehali od marca 2018. Naopak, žalovaný
uviedol, že z tejto projektovej dokumentácie vyplýva, že ide o napojenie cesty 1. triedy, čím považujeprvú časť Zmluvy za splnenú. Na predmetnej dokumentácii je ako objednávateľ uvedený žalovaný
a dátum 07/2017; je na nej uvedené „situácia napojenia účelovej komunikácie“. Keďže Zmluva na
výkon inžinierskej činnosti bola uzatvorená až v marci 2018, odvolací súd konštatuje, že predmetná

dokumentácia pre územné rozhodnutie - čerpacia stanica Benzinol v Martine, ktorej objednávateľom
bol žalovaný, nemôže predstavovať splnenie prvej časti predmetu Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.
Na pojednávaní zároveň súd predložil žalobcovi k nahliadnutiu urbanisticko-architektonický koncept
riešenia alternatíva 1 polyfunkčný objekt Záturčie na č. l. 196 a nasl. spisu, kde žalobca zdôraznil,
že sa jedná len o koncept, nie je to finálna verzia tak, ako bolo dohodnuté v Zmluve, na čo reagovala

konateľka žalovaného, ktorá uviedla, že právnemu zástupcovi zaslala 50 stranovú štúdiu, teda výslednú,
kompletnú, aby ju predložil do spisu. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že takáto finálna verzia
architektonickej a urbanistickej štúdie sa v spise nenachádza.

87. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel po preskúmaní veci odvolací súd k záveru, že
žalovaný prvú časť predmetu Zmluvy nesplnil. V spise sa nachádzajú rôzne alternatívy, prípadne časti

urbanisticko-architektonickej štúdie, avšak žalovaný nepredložil a nepreukázal dostatočným dôkazným
prostriedkom, že by predmetnú architektonickú štúdiu v zmysle Zmluvy v stanovenej lehote vypracoval,
túto v celosti predložil a odovzdal žalobcovi. Pokiaľ sa v spise nachádza emailová komunikácia medzi
žalobcom a žalovaným, odvolací súd konštatuje, že z tejto čiastkovej emailovej komunikácie nie je
možné zistiť, čo bolo jej predmetom, preto ak aj 14.06.2018 žalovaný oznamuje žalobcovi, že mu

preposiela upravenú verziu a žiada o jej odsúhlasenie, aby mohol začať pracovať na dokumentácii na
územné povolenie, prípadne dňa 06.júna 2018 oznamuje, že mu preposiela doklady k stavbe s tým,
že nerozumie jeho komentáru zo včera, nie je možné z takejto emailovej komunikácie podľa názoru
odvolacieho súdu dospieť k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným sa aj po lehote 30 pracovných
dní jednalo o architektonickej štúdii, ktorá mala byť už v tom čase vypracovaná a touto emailovou

komunikáciou žalovaný nepreukázal, že by žalobcovi niečo v zmysle prvej časti Zmluvy aj odovzdal.

88. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobca od Zmluvy odstúpil oneskorene, odvolací súd
konštatuje, že podľa článku II. bod 7 Zmluvy bol žalobca oprávnený od Zmluvy odstúpiť v prípade,
ak poskytovateľ nevykoná predmet Zmluvy v uvedenej lehote. Keďže predmet Zmluvy bol rozdelený

na slovom časti a strany si dohodli možnosť odstúpenia od Zmluvy zo strany objednávateľa v prípade,
ak poskytovateľ nevykoná predmet Zmluvy v uvedenej lehote (to znamená nemienila sa predmetom
Zmluvy len prvá časť), bol žalobca aj podľa názoru odvolacieho súdu oprávnený odstúpiť aj v lehote,
v ktorej od Zmluvy odstúpil, pretože možnosť odstúpenia od Zmluvy sa vzťahovala na celý predmet
Zmluvy. Takto si to aspoň účastníci Zmluvy v Zmluve dohodli.

89. Odvolací súd sa preto s názorom žalovaného, že odstúpenie od Zmluvy je neplatné, nestotožnil.
Zároveň poukazuje odvolací súd na predmetné odstúpenie od Zmluvy, kde žalobca uviedol, na základe
čoho od Zmluvy odstupuje, teda presne vyšpecifikoval jednak nedodanie projektovej dokumentácie a
vzhľadom k tomu aj nesplnenie časti druhej a tretej etapy Zmluvy.

90. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že predmetné odstúpenie od Zmluvy podpísal za žalobcu len
jeho vtedajší právny zástupca B. E. N., odvolací súd konštatuje, že žalobca predložil k odstúpeniu
od Zmluvy aj plnomocenstvo udelené spoločnosti N. & F. C. dňa 11.07.2019, teda pred odstúpením
od Zmluvy, z ktorého plnomocenstva vyplýva, že toto bolo udelené na zastupovanie vo veci

vysporiadania všetkých práv a nárokov spojených s ukončením Zmluvy na výkon inžinierskej činnosti
zo dňa 08.03.2018. Predmetná námietka žalovaného je z uvedeného dôvodu irelevantná.

91. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalovaného uvedenom v odvolaní, ktorý namietol, že
žalobca sa mohol oboznámiť so štúdiou, ktorá sa nachádza v súdnom spise, avšak ako už bolo vyššie

uvedené žiadna ucelená a finálna verzia architektonickej štúdie nebola do spisu doložená. Nestotožnil
sa ani s názorom žalovaného, že okresný súd z nepochopiteľných dôvodov nezohľadnil vo svojom
rozhodnutí reálnu a preukázanú existenciu plnenia Zmluvy zo strany žalovaného pred odstúpením od
Zmluvy keď, ako už bolo vyššie uvedené, žiadna finálna verzia architektonickej štúdie v zmysle
prvej časti predmetu Zmluvy nebola zo strany žalovaného skutočne ani predložená. Keďže žalobca

predmet Zmluvy preukázateľne nesplnil, bol žalobca v zmysle Zmluvy od tejto oprávnený odstúpiť.
Odvolací súd nesúhlasí ani s názorom žalovaného, že vzhľadom na to, že pred odstúpením od Zmluvy
zo strany žalobcu zo Zmluvy plnil, tak žalobca už od Zmluvy nemohol platne odstúpiť, pretože odvolací
súd už viackrát zdôraznil, že žalovaný predmet Zmluvy nesplnil a ak aj čiastočne plnil, nepreukázalkonečnú a finálnu verziu architektonickej štúdie, ktorá by vypovedala o riadnom splnení prvej časti
predmetu Zmluvy.

92. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadne nesprávneho posúdenia nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty zo strany súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na znenie článku II. bod 9 Zmluvy na
výkon inžinierskej činnosti, kde si zmluvné strany dohodli v prípade nedodržania lehoty na vykonanie
predmetu Zmluvy dohodli možnosť objednávateľa požadovať od poskytovateľa zaplatenia zmluvnej
pokuty vo výške 10.000,--eur. Odvolací súd konštatuje, že zmluvná pokuta bola v súlade s § 544

ods. 2 Občianskeho zákonníka dojednaná v písomnej forme, z predmetného článku Zmluvy jasne a
zrozumiteľne vyplýva, kedy si môže žalobca nárokovať od žalovaného zaplatenie zmluvnej pokuty,
v akej výške, keď mali strany dohodnuté okrem iného, že je to aj v prípade nedodržania lehoty na
vykonanie predmetu Zmluvy. Tak ako už bolo vyššie uvedené, aj na odstúpenie od Zmluvy mal žalobca
nárok v prípade, ak žalovaný nevykoná predmet Zmluvy v uvedenej lehote tak aj na zmluvnú pokutu mal
žalobca nárok v prípade nedodržania lehoty na vykonanie predmetu Zmluvy. Odvolací súd konštatuje,

že ani v jednom prípade si strany nedohodli možnosť, či už odstúpenia od Zmluvy, prípadne nároku na
zmluvnú pokutu len v prípade nedodržania alebo nevykonania niektorej z troch častí predmetu Zmluvy,
ale len na predmet Zmluvy ako celok. Preto súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru,
že nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 10.000,--eur je oprávnený, pretože predmet Zmluvy v
stanovených lehotách nebol vykonaný.

93. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

94. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade

s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

95. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej

porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

96. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla

plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

97. Podľa vyššie citovaného ust. § 351 základným právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zánik

všetkých práv a povinností zo zmluvy, ak v tomto alebo v iných ustanoveniach nie je ustanovené inak.
Ustanovenie § 349 ako právny dôsledok odstúpenia od zmluvy uvádza zánik zmluvy. Odsek 2 ust. § 351
upravuje vysporiadanie plnenia, ktoré bolo poskytnuté na základe zmluvy pred jej odstúpením. Každá
zmluvná strana je povinná vrátiť to plnenie, ktoré pred odstúpením prijala. Pri peňažnom plnení sa platí
aj úrok z omeškania vo výške dojednanej v zmluve, inak vo výške ustanovenej v § 502. Ak plnenie vracia

tá strana, ktorá od zmluvy odstúpila, má právo na náhradu nákladov s tým spojených.

98. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal so synalagmatickou
povahou nároku žalobcu uplatneného v tejto veci, odvolací súd konštatuje, že v zmysle ust. § 351
Obchodnéhozákonníkakaždázmluvnástrana je povinná vrátiťplnenie,ktoré predodstúpenímprijala,

a ktoré predstavuje synalagmatický záväzok, avšak v tomto prípade, pokiaľ dospel súd prvej inštancie
k zhodnému záveru s odvolacím súdom, že žiadna architektonická štúdia žalovaným vypracovaným
a odovzdaná žalobcovi nebola, nemohol si žalobca v súdenom prípade splniť svoju povinnosť
vyplývajúcu mu z ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, a podmieňovať zaplatenie dlžnej sumy od
žalovaného vrátením architektonickej štúdie, ktorá však vo finálnej verzii žalobcovi odovzdaná nebola.

99. Odvolací súd zdôrazňuje, že predkladanie dôkazov a unesenie dôkazného bremena je v sporovom
konaní úlohou a zodpovednosťou strán. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na článok 8 CSP,
v zmysle ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vecia podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Tým je vymedzená základná povinnosť sporovej strany predkladať
skutkové tvrdenia aj dôkazy. Strana konania má najprv rozhodujúce skutočnosti tvrdiť a následne
dôkazmi má byť ich pravdivosť preukázaná, teda až vykonanými dôkazmi majú byť tieto skutkové

tvrdenia potvrdené alebo vyvrátené. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že prvú časť Zmluvy splnil
a architektonickú štúdiu vypracoval a odovzdal žalobcovi, dôkazné bremeno ohľadne tejto skutočnosti
zaťažovalo žalovaného. Podľa odvolacieho súdu žalovaný v tomto smere svoje dôkazné bremeno
neuniesol.

100. Na základe uvedeného odvolací súd po preskúmaní veci uzavrel, že námietky žalovaného
uvedené v odvolaní nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so všetkými aspektmi
zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia, ktoré je zrozumiteľné a
presvedčivé.

101. Vzhľadom na vyššie konštatovanie odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej prvej a tretej výrokovej vete je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

102. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 a § 262 ods. 1 a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanému nárok na
náhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100% stým,žeovýšketrovodvolaciehokonaniarozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods. 2 CSP.

103. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

-+Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).