Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200558
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1017200558.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M.ačlenovsenátuJUDr.IngridyHudecovej(sudkyňaspravodajkyňa)aJUDr.LukášaGalla,vprávnej
veci žalobcu: Mesto Žilina, IČO: 00 321 796, so sídlom: Námestie obetí komunizmu 3350/1, 010 01
Žilina, právne zastúpeného: HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 47 249 722, so
sídlom: Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, za ktorú koná JUDr. Emil Hadbábny, advokát a konateľ, proti
žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, IČO: 31 797 903, so sídlom: Ružová dolina 606/10, 821 09
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2031-9000/2017 zo dňa 16.03.2017,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Úradu pre verejné obstarávanie, Rady Úradu pre
verejné obstarávanie č. 2031-9000/2017 zo dňa 16.03.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe podnetu, doručeného žalovanému dňa 05.08.2016, ktorý sa týkal preverenia postupu
žalobcu ako verejného obstarávateľa na predmet (podlimitnej) zákazky „Osobné motorové vozidlo“,
vyhlásenejdňa15.07.2016prostredníctvomElektronickéhokontraktačnéhosystémupodidentifikátorom
Z201617812, žalovaný začal konanie o preskúmanie úkonov žalobcu ako kontrolovaného po uzavretí
zmluvy podľa § 169 a nasl. zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“), a to na základe Oznámenia
o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy č. 15123-7000/2016-OK/5

z 09.11.2016.

2. Po uskutočnení konania, v rámci ktorého sa žalobca k veci vyjadril podaním z 08.12.2016, doručeným
žalovanému dňa 16.12.2016, vydal žalovaný Úrad pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu II (ďalej
aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutie č. 15123-7000/2016-OK/8 z 20.12.2016 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým podľa § 175 ods. 4 ZVO vyslovil, že žalobca ako kontrolovaný porušil § 10 ods.
2 ZVO, a to princíp transparentnosti a nediskriminácie hospodárskych subjektov tým, že technické

požiadavky stanovené v technickej špecifikácii predmetu zákazky v súvislosti so stanovením stavu
najazdených kilometrov max. 5 000 km a stanovením požiadavky na prvé prihlásenie vozidla min. rok
2015 nezabezpečujú hospodársku súťaž, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného
obstarávania.3. Žalobca prvostupňové rozhodnutie napadol odvolaním, ktoré bolo žalovanému doručené dňa
05.01.2017.

4. Rozhodnutím žalovaného č. 2031-9000/2017-P zo dňa 01.02.2017 došlo k prerušeniu konania
o odvolaní podľa § 173 ods. 8 v spojení s § 177 ods. 3 ZVO za účelom získania odborného stanoviska.
Žalovaný dospel k záveru, že bez odborného stanoviska viažuceho sa k posúdeniu odborných otázok
nemôže o podanom odvolaní kvalifikovane rozhodnúť.

5. Žiadosť o poskytnutie odborného stanoviska zo dňa 01.02.2017 žalovaný adresoval nasledujúcim
subjektom:
- Porsche Bratislava
- T.O.P. AUTO Slovakia, a.s.
- Mercedes-Benz Slovakia s. r. o.

- BMW Group Slovakia
- Cech predajcov a autoservisov SR.
Odpovede zo strany uvedených subjektov boli žalovanému doručené v dňoch 08.02.2017, 14.02.2017,
15.02.2017, 24.02.2017. Žalobca sa k zisteným skutočnostiam vyjadril podaním doručeným žalovanému
dňa 06.03.2017.

6. Úrad pre verejné obstarávanie, Rada Úradu pre verejné obstarávanie dňa 16.03.2017 vydal
rozhodnutie č. 2031-9000/2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 177 ods. 12 ZVO
zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že podľa § 175 ods. 4 ZVO konštatoval, že žalobca
ako kontrolovaný porušil § 10 ods. 2 ZVO, a to princíp rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie

hospodárskych subjektov, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti tým, že stanovil
neprimerané technické požiadavky na predmet zákazky, neprimerane krátku lehotu na dodanie
osobného motorového vozidla a taktiež neprimerane krátku lehotu na predkladanie ponúk, čím
neumožnil účasť v predmetnom verejnom obstarávaní tým potenciálnym uchádzačom, ktorí boli schopní
predložiť prípadne výhodnejšiu ponuku na nové osobné motorové vozidlo priamo z výroby, čo mohlo

mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

II.
Žaloba

7. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 12.04.2017 v zákonom stanovenej lehote na Krajský
súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“), vedenou pôvodne pod sp. zn. 6S/77/2017, sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom
uplatnil žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda nesprávne právne

posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nedostatočne zistený skutkový stav.
Žalobu obsahovo odôvodnil s poukazom na to, že bol ukrátený na svojich právach, pretože bol v rozpore
s právnym poriadkom označený ako subjekt porušujúci právo. Podľa žalobcu nezákonnosť vydaného
rozhodnutia spočíva v skutočnosti, že je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, a že skutkový
stav, ako bol zistený a vyhodnotený žalovaným, neobstojí, pričom z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia odôvodnenie rozhodnutia nemôže byť podkladom pre jeho výrok. Tvrdenia žalovaného sú
založené na nepravde, nemajú oporu v zákone a vychádzajú z neprimerane extenzívneho výkladu
ZVO, ako aj z nesprávneho vyhodnotenia skutkových okolností. Žalovaný na jednej strane uvádza,
že definovanie predmetu zákazky je plne v kompetencii verejného obstarávateľa, za predpokladu, že
stanovené podmienky bezdôvodne neobmedzujú určitý okruh potenciálnych uchádzačov, na strane

druhej tento záver sám neguje, keď žalobcom zadané technické požiadavky a stanovené lehoty bez
zohľadnenia skutkovej stránky veci a osobitosti trhu s motorovými vozidlami vyhodnocuje vágnym
a neurčitým spôsobom ako porušenie princípov verejného obstarávania.

8. Žalobcanamietalpostupazáveryžalovanéhovovzťahukukonštatovaniuneprimeranostitechnických

podmienok, ktoré boli založené na odborných stanoviskách vypracovaných dovozcami značiek.
Dotknuté spoločnosti sú podľa žalobcu potenciálnymi uchádzačmi vo verejnom obstarávaní, teda môžu
mať záujem na výsledku konania. Podľa žalobcu ich rozhodne nemožno považovať za osoby oprávnené
a schopné spracovať nezávislé, nestranné a odborné stanovisko. S uvedenými osobami mohol odvolacíorgán konať ako so svedkami, nemal ich však postaviť do úlohy subjektu, ktorý je špeciálne odborne
spôsobilý vypracovať odborné stanovisko na účely konania. Žalovaný sa mal obrátiť na tretiu osobu
s potrebnou odbornou kvalifikáciou, napríklad tovaroznalca z príslušného odvetvia, nie na potenciálnych

uchádzačov.

9. Na trhu pôsobí viacero obchodníkov s motorovými vozidlami, preto nie je podľa žalobcu postačujúce
vyhodnocovať pomery na trhu a možnosť realizácie dodávky motorového vozidla len podľa vyjadrenia
troch distribútorov, ktorí sa k veci vyjadrujú ako subjekty pôsobiace na trhu zo svojho vlastného pohľadu

a výlučne v rozsahu výkonu vlastnej činnosti, a v tomto prípade nejde o náležité zistenie skutkového
stavu. Skutočnosť, že distribútori uvedených značiek nemali k dispozícii motorové vozidlo spĺňajúce
požadované kritériá, podľa žalobcu neznamená, že takým vozidlom nedisponovali iní predajcovia ako
vozidlom na sklade, v tzv. showroome, či ako predvádzacím vozidlom. Tento záver podľa žalobcu
vyplýva i z toho, že rôzni distribútori sa k možnosti dodať obstarávané motorové vozidlo v požadovanej
lehote vyjadrili odlišne. Žalobca mal za to, že v odvolacom konaní mali byť oslovení aj distribútori

alebo predajcovia iných značiek, napríklad Jaguar, Volvo, Aston Martin, Porsche, Maserati a pod., ktoré
ponúkajú vozidlá považované na trhu za konkurenčné produkty k značkám Audi, Mercedes a BMW.
Podľa žalobcu záver o tom, že technickým požiadavkám zodpovedali len vozidlá od dvoch výrobcov,
nebol spoľahlivo preukázaný.

10. Podľa žalobcu posúdenie skutočnosti, či motorové vozidlá značky Mercedes spĺňali žalobcom
zadané kritériá, je pre posúdenie primeranosti technických požiadaviek právne irelevantná. Obaja
výrobcovia, Audi aj BMW, majú len na území Slovenskej republiky širokú sieť predajcov, teda nemôže
obstáť argument, že došlo k neprimeranému obmedzeniu uchádzačov. Každý z týchto predajcov –
subjektov odlišných od distribútora, sa totiž mohol do súťaže zapojiť, pričom do úvahy prichádzali aj

individuálni predajcovia, ako napríklad spoločnosti zaoberajúce sa dovozom predvádzacích/jazdených
vozidiel zo zahraničia. Tieto skutočnosti žalovaný vôbec nepreveroval a spoľahol sa len na vyjadrenia
distribútorov.

11. Žalobca ďalej vytýkal, že žalovaný v rámci odvolacieho konania označil za nepreukázané tvrdenie

o dostupnosti 93 vozidiel spĺňajúcich požadované technické špecifikácie, ktoré bolo súčasťou vyjadrenia
žalobcu z 08.12.2016 spolu s prílohou, v ktorej sa tento dôkaz nachádzal. Prvostupňový orgán žalobcu
neupozornil na neúplnosť podania v časti prílohy a túto skutočnosť nijakým spôsobom nerozporoval,
pričom podanie zo dňa 08.12.2016 bolo súčasťou administratívneho spisu a podkladom rozhodnutia.
Ak teda označený dôkaz nie je obsahom administratívneho spisu, nie je to vinou žalobcu. Žalovaný ako

odvolací orgán mal túto skutočnosť preveriť, nielen konštatovať, že ju považuje za nepreukázanú. Ide
o pochybenie žalovaného, ktoré má vplyv na posúdenie prejednávanej veci.

12.Napadnutérozhodnutiepodľažalobcuvôbecneuvádza,prečožalobcomzadanépožiadavkymalibyť
neprimerané.Obmedzujesalennakonštatovanie,žetietopožiadavkynesplnilivozidláznačkyMercedes

adoúvahyprichádzalitrimodelyznačkyAudiajedenmodelznačkyBMW.Napadnutérozhodnutietakvo
vzťahu k žiadnej individuálnej požiadavke neuvádza, prečo by mala byť neprimeraná. Žalobca poukázal
na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-513/99 zo 17.09.2002 (Concordia Bus Finland
Oy Ab), podľa ktorého skutočnosť, že podmienky účasti, prípadne požiadavky na predmet zákazky
alebo kritériá na vyhodnotenie ponúk vie splniť len obmedzený počet uchádzačov, nie je porušením

princípu rovnakého zaobchádzania a samotné prísne nastavenie podmienok verejného obstarávania
nie je samo osebe porušením tohto princípu, ak sú tieto podmienky nastavené na objektívnom princípe.
Napadnuté rozhodnutie neuvádza, prečo stanovené technické požiadavky neboli určené na objektívnom
princípe.Neprimeranosťtechnickýchpožiadavieknemožnoposúdiťnazákladetoho,ženiektorévýrobky
na trhu ich prípadne nespĺňajú. Žalobca konštatoval, že technické požiadavky neboli robené na mieru

tej – ktorej značke, ale vychádzali z nestranných požiadaviek. Žiadna z ním stanovených technických
požiadaviek nebola diskriminačná alebo neobjektívna a odvolací orgán nepreukázal opak. Nie je preto
ani odôvodnený záver o porušení princípu proporcionality, keďže nebolo preukázané, že by niektorá
stanovená podmienka nesledovala cieľ obstarať moderné, ekonomické, bezpečné a reprezentatívne
vozidlo pre najvyšších predstaviteľov mesta.

13. Podľa žalobcu neobstojí ani tvrdenie, že technická špecifikácia bola neprimerane podrobná, keďže
výrobcovia motorových vozidiel poskytujú v dnešnej dobe zákazníkom širokú ponuku personalizácie
s rozsiahlym množstvom voliteľnej výbavy. Určené technické požiadavky obsahovali 12 základných
technických parametrov, ktoré podľa žalobcu boli nevyhnutné pre špecifikovanie motorového vozidla,a 19 prvkov výbavy vozidla. Žalobca dodal, že napríklad výbava pri vozidle Audi A8 podľa dostupného
cenníka obsahuje cca 70 položiek. Tvrdenia žalovaného o podrobnej špecifikácii preto vyznievajú
nedôveryhodne.

14. Výhrady voči lehote na predkladanie ponúk žalobca považoval za nedôvodné, nemajúce oporu
v zákone s poukazom na § 109 ods. 5 ZVO, podľa ktorého lehota musí byť najmenej 72 hodín, čo
bolo z jeho strany dodržané. Pokiaľ bola splnená minimálna zákonom vyžadovaná lehota, nemožno
tvrdiť, že ide o porušenie zákona. Žalobca dal do pozornosti fakt, že vypracovanie cenovej ponuky

na motorové vozidlo nie je časovo ani obsahovo náročnou úlohou, predajcovia motorových vozidiel
často disponujú špecializovaným softvérom, ktorý umožňuje ponuku vypracovať na počkanie. Takéto
aplikácie sú podľa žalobcu dostupné aj na internetových stránkach v podobe rôznych konfigurátorov.
Keďže verejné obstarávanie bolo zamerané na zakúpenie cenovo zvýhodneného motorového vozidla
(skladové, jazdené, predvádzacie), je podľa žalobcu isté, že vypracovanie ponuky na takéto vozidlo,
ktorým by už uchádzač v čase predloženia ponuky reálne disponoval, si nevyžadovalo poskytnutie dlhšej

ako minimálnej lehoty na predloženie ponúk.

15. Za právne irelevantný žalobca označil údaj o priemernom počte súťažiacich v iných výberových
konaniach, keďže tento údaj má len štatistickú povahu. Rovnako žalobca nepovažoval nízku účasť za
porušenie zákona ani princípov verejného obstarávania, podľa neho ide len o neprimerane extenzívny

a absurdný pohľad na vec bez opory v zákone a judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Žalobca
zdôraznil, že nákup motorového vozidla bol medializovaný, a to aj v médiách s celoštátnou pôsobnosťou,
je teda nepochybné, že verejnosť vrátane potenciálnych uchádzačov bola dostatočne informovaná.

16. Vo vzťahu k neprimeranej lehote na dodanie motorového vozidla žalobca zdôraznil primárny

cieľ kúpy, a to vozidlo cenovo zvýhodnené, ktoré je spravidla možné dodať vo veľmi krátkej lehote,
pretože ním predajca už disponuje, a tiež zákonnú lehotu na prvú registráciu vozidla i pridelenie
evidenčného čísla príslušným orgánom na počkanie. Dodal, že dodávka vozidla v čo možno najkratšom
termíne vyplývala z jeho prevádzkových potrieb, keďže dovtedy využívané vozidlo bolo z hľadiska jeho
prevádzkovania neekonomické. Tvrdenie distribútora značky Audi, ktoré bolo zabezpečené v rámci

odvolacieho konania, je podľa žalobcu v priamom rozpore s tým, že úspešný uchádzač dodal vozidlo
značky Audi, a reálnu možnosť dodania v stanovenom čase potvrdil aj distribútor značky BMW, teda
závery žalovaného nie sú pravdivé. Žalobca sa bránil proti tvrdeniu, že obmedzil súťaž, keďže dodanie
nových vozidiel napriek primárnej požiadavke na zvýhodnené vozidlá nevylúčil.

17. Žalobca mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vyznieva nelogicky, keď žalovaný na
jednej strane uvádza, že došlo k rozšíreniu súťaže a na druhej strane k jej zúženiu, resp. obmedzeniu,
pričom sám žalobca konal s dôrazom na hospodárnosť. Odvolací orgán podľa žalobcu vykladá tento
princíp príliš zjednodušene, keď má za to, že súťaž s veľkým počtom uchádzačov automaticky vedie
k nízkej cene, ktorá je hlavným cieľom pri verejnom obstarávaní. Cieľom verejného obstarávania je totiž

získať najvýhodnejšiu ponuku, teda najlepšiu hodnotu a plnenie vrátane kvality, úplnosti a včasnosti
dodávky.

18. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec žalovanému
vrátil na ďalšie konanie, a súčasne aby žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

III.
Vyjadrenie žalovaného

19. V rámci reakcie na súdom doručenú správnu žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným

krajskému súdu dňa 28.06.2017. S argumentáciou žalobcu nesúhlasil a žalobe vytkol nesprávne
označenie žalovaného, resp. nedostatok jeho pasívnej žalobnej legitimácie. Podľa žalovaného Radu
Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „Rada“) nemožno považovať za subjekt disponujúci právnou
subjektivitou, a teda ani za správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Žalovaný ďalej namietal
nedostatok aktívnej pasívnej legitimácie žalobcu s poukazom na ustanovenie § 178 ods. 1 SSP, keďže

žalobca nepreukázal, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich subjektívnych právach,
vyplývajúcichzprávnehopredpisu.Napadnutérozhodnutielenkonštatuje,žežalobcasasprávalprávom
reprobovaným spôsobom, ale samotné rozhodnutie nijako priamo nezasahuje do subjektívnych právžalobcu. Byť označený za subjekt porušujúci právo nie je zásah do subjektívnych práv. Vzhľadom na
uvedené navrhol žalobu odmietnuť.

20. K meritu veci žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie je správne a zákonné a vychádza zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Zdôraznil, že z dôvodu potreby zodpovedania otázok odborného
charakteru si vyžiadal odborné stanoviská, pričom požiadavky žalobcu spĺňali len dvaja výrobcovia,
nie traja, ako žalobca tvrdil. Namietanie žalobcu v žalobe, že samotní výrobcovia BMW a Audi majú
v Slovenskej republike širokú sieť predajcov (subjektov odlišných od distribútora), ktorí sa mohli do

súťaže zapojiť, nehovoriac o individuálnych dovozcoch, nie je podľa žalovaného relevantná, pretože
žalobca zúžil okruh výrobcov, a tým aj distribútorov/individuálnych predajcov iných značiek. V rámci
ďalšej argumentácie žalovaný trval na tom, že tvrdenie žalobcu o existencii 93 vozidiel rôznych značiek
nie je ničím podložené.

21. Žalovaný zotrval aj na záveroch napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa neprimerane krátkej lehoty

na predkladanie ponúk a na dodanie vozidla. Z odborných vyjadrení podľa žalovaného jednoznačne
vyplýva, že 20 dní nie je dostatočná lehota – podľa Mercedesu a Audi, podľa BMW je neštandardne
krátka, ale teoreticky možná. Táto lehota by umožnila dodať nové vozidlo len takému dodávateľovi,
ktorý ho má momentálne na sklade. Argumentácia žalobcu podľa žalovaného nie je pravdivá, nakoľko
nezohľadnil dodaciu dobu nového vozidla priamo z výroby a de facto tak potenciálnym uchádzačom

neumožnil dodanie vozidla v ním stanovenej lehote. Navyše potreba obstarania vozidla nebola v danom
verejnom obstarávaní urgentná a aj v predchádzajúcom verejnom obstarávaní žalobcu predložili ponuku
len uchádzači BMW a Audi. Podľa žalovaného nie je ďalej pochopiteľné ani tvrdenie, že nie je
zdôvodnenáneprimeranosťlehôt,keďženapadnutérozhodnutieobsahujepodrobnézdôvodnenievtejto
časti. Za účelové žalovaný označil spochybňovanie počtu a relevantnosti odborných vyjadrení, keďže

podľa neho je podstatné, čo je ich obsahom, navyše bol oslovený aj distribútor značky Volvo. Žalovaný
uzavrel, že bolo oslovených dostatok distribútorov a je nad rámec potreby, aby žalovaný oslovoval všetky
subjekty, na ktoré si žalobca spomenie. Ak by mal žalobca skutočný záujem byť čo najhospodárnejší,
umožnilbyširokúhospodárskusúťažaneskracovalbylehotudodaniavozidlaanilehotunapredkladanie
ponúk. Žalovaný vzhľadom na uvedené zotrval na svojich záveroch prezentovaných v napadnutom

rozhodnutí a žalobu ako neodôvodnenú žiadal zamietnuť.

IV.
Replika žalobcu

22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 26.07.2017
a dňa 02.10.2017 (replika). V prvom vyjadrení v reakcii na argumentáciu žalovaného uviedol, že vo
veci je nutné akcentovať správnoprávnu subjektivitu konajúceho orgánu ako orgánu verejnej správy,
ktorý rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch právnických a fyzických osôb, pričom
tento pojem nemožno stotožňovať s pojmom právnická osoba. Navyše podľa jeho názoru nesprávne

označenie žalovaného nie je dôvodom na odmietnutie žaloby, keďže takéto ustanovenie procesný
predpis nepozná. Skutočnosť, kto je žalovaným subjektom, vyplýva priamo zo zákona. Vo vzťahu
k porušeniu subjektívnych práv žalobca vysvetlil, že zásah sa týka ochrany dobrej povesti a dobrého
mena. Navyše aj nesprávne rozhodnutie vo veci zasahuje do subjektívnych práv. Zo zákona nevyplýva
povinnosť vymedziť všetky práva, do ktorých bolo napadnutým rozhodnutím zasiahnuté, a súd je

v zmysle zásady iura novit curia spôsobilý túto skutočnosť zistiť. Opačný záver by bol prejavom
neudržateľného formalizmu. Zo zákona nevyplýva, že by nemali byť predmetom súdneho prieskumu
rozhodnutia, ktorými sa len konštatuje porušenie zákona. Takéto rozhodnutie je možné považovať
za „výrok o vine“, ktorý vplýva na postavenie účastníka konania, keď ho stavia do pozície, s ktorou
právny poriadok spája ďalšie následky. Žalobca v ďalšej časti argumentácie zotrval na svojich žalobných

tvrdeniach a upriamil pozornosť na to, že žalovaný opakovane vychádzal zo skutočnosti, že jeho jediným
cieľom bolo zakúpenie nového motorového vozidla, a v tomto duchu vykonal aj následné obmedzené
dokazovanie, v rámci ktorého oslovil troch dovozcov vybraných značiek s dopytom, či by bolo možné
vstanovenejlehotemožnédodaťnovémotorovévozidlo.Žalobcazdôraznil,žepredmetomobstarávania
však bolo zakúpenie jazdeného, predvádzacieho či skladového vozidla z dôvodu výhodnosti cenových

podmienok. Žalovaný v rámci svojho rozhodovania vôbec nezohľadnil osobitosti trhu s motorovými
vozidlami a neprejavil záujem vykonať dokazovanie tak, aby pomery na trhu s vozidlami správne zistil.
Žalovaný nepostupoval správne, ak za dostačujúce považoval len vyjadrenia troch subjektov, navyše
dovozcov špecializujúcich sa prevažne na predaj a dovoz nových vozidiel. Podľa žalobcu neobstojí aninázor žalovaného, že lehota na predkladanie ponúk bola neprimerane krátka, keďže bola v súlade so
zákonom.Taktiežvypracovaniecenovejponukyniejezáležitosťou,ktorábybolačasovonáročná,zvlášť,
ak má ísť o vozidlo, ktoré má už predávajúci k dispozícii. Ani tieto skutočnosti žalovaný nepreveroval,

a to ani v rámci kontaktu s ním oslovenými distribútormi. Žalovaný neoslovil ani žiadny subjekt, ktorý
by sa špecializoval na predaj použitých vozidiel, resp. dovoz takých vozidiel zo zahraničia, rovnako
nepreveril, aké použité vozidlá boli na trhu k dispozícii. Pokiaľ by žalovaný bral do úvahy špecifiká
nákupu motorových vozidiel, zvlášť tých použitých, musel by dôjsť k záveru, že žalobcom určené
podmienky neboli špecifikované tak, aby bola obmedzená súťaž. Žalobca doplnil, že určenie predmetu

obstarávania je výlučne v kompetencii obstarávateľa, ktorý sa môže rozhodnúť pre konkrétne parametre
predmetu obstarávania, ako aj pre skutočnosť, že z dôvodu hospodárnosti obstará kúpu použitej veci.
Prísne nastavenie podmienok verejného obstarávanie nie je porušením jeho princípov, ak sú podmienky
nastavené objektívne. Žalobca uzavrel, že žiadna z ním nastavených podmienok nebola bezdôvodná,
bez objektívneho základu, ani cielene vylučujúca konkrétnych uchádzačov či výrobcov. S prihliadnutím
na uvedené žalobca zotrval na žalobe a jej petite.

23. V druhom vyjadrení žalobca spresnil svoju žalobnú argumentáciu tým, že poukázal na rozhodnutie
žalovaného vydané v inej právnej veci, s obdobnými skutkovými okolnosťami, v ktorej vyslovil, že
k porušeniu zákona zo strany verejného obstarávateľa nedošlo. V tejto veci žalovaný vykonal aj
znalecké dokazovanie, teda požiadal znalca o odborné vyjadrenie, cieľom ktorého bolo posúdiť, aké

motorovévozidláspĺňajúpožiadavkyzadanévoverejnomobstarávaní.Vprípadežalobcužalovanýtakto
nepostupoval. Žalovaný neúplne zistil skutkový stav, keď na jednej strane v právne a skutkovo obdobnej
veci žiadal o vyjadrenie znalca a vykonal rozsiahle dokazovanie, na strane druhej vo veci žalobcu sa
uspokojil s vyjadrením troch predajcov. Návrhy na doplnenie dokazovania žalovaný ignoroval. Takýmto
postupom vzniká značná disparita v postupoch žalovaného, ktorá je s prihliadnutím na princíp právnej

istoty a právneho štátu neakceptovateľná. Žalovaný nezisťoval dostupnosť predmetu obstarávania ani
prostredníctvom internetu. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil e-mailovú komunikáciu so
subjektom Porsche Slovakia, spol. s r.o. z 27.09.2017, v ktorom tento subjekt potvrdil, že v roku 2016
mali 9 autorizovaných predajcov na predaj vozidiel z programu Audi, a že v júli 2017 bolo v Slovenskej
republike k dispozícii 5 kusov požadovaných vozidiel. Žalobca predložil aj rozhodnutie žalovaného

č. 11609-9000/2017 zo 17.08.2017, ktorým žalovaný vyslovil, že vo vzťahu k obstarávaniu vozidiel
Sociálnou poisťovňou nedošlo k porušeniu zákona.

24. K podaniam žalobcu sa žalovaný ďalej nevyjadroval.

V.
Rozsudok krajského súdu, kasačné konanie a konanie po vrátení veci

25. Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 6S/77/2017-70 zo dňa 17.10.2018 (ďalej aj „rozsudok“),
ktorým žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania
nepriznal. Podľa krajského súdu neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu
alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, žalovaný nepochybil
a postupoval v súlade so zákonom.

26. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS
SR“) rozsudkom sp. zn. 10Sžfk/1/2019 zo dňa 29.01.2020, právoplatným 07.02.2020, zrušil rozsudok
krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu porušenia práva účastníkov konania
na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením rozsudku, ktorý nedával odpoveď na skutkové

a právne otázky súvisiace s predmetnou vecou. Krajskému súdu uložil v ďalšom konaní opätovne
rozhodnúť, svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť a vysporiadať sa so žalobnými
námietkami s tým, že krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania v zmysle
§ 467 ods. 3 SSP.

27. Po vrátení veci krajskému súdu došlo k prideleniu novej spisovej značky 6S/27/2020.

VI.
Relevantná právna úprava28. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

29. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

30. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

31.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

33.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy

alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

34. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie
konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

35. Podľa § 467 ods. 1 SSP ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie.

36. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

37. Podľa § 10 ods. 2 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého
zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp
proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

38. Podľa § 175 ods. 4 ZVO ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy

zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv
na výsledok verejného obstarávania, v rozhodnutí uvedie taxatívny výpočet ustanovení tohto zákona,
ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného
obstarávania.

39. Podľa § 177 ods. 11 ZVO Rada preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to potrebné,
doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

40. Podľa § 177 ods. 12 ZVO Rada v odvolacom konaní rozhodne vždy vo veci samej, pričom ak sú pre
to dôvody, rada rozhodnutie zmení a v opačnom prípade odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

41. Podľa § 185 ods. 1 ZVO všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na konania podľa
tohto zákona, okrem konania podľa § 151, § 154, § 156 ods. 6, § 158 ods. 2 prvej vety, § 182 a o proteste
prokurátora.42. Podľa § 185 ods. 2 ZVO na konanie podľa § 169 ods. 1 až 4, § 177 až 179 sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 14, § 18, § 19, §

23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 36, § 49, § 50, § 60 a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

43. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal
Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej
aj „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych
súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená

pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/27/2020, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.
BA-6S/27/2020.

44. Účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania a nebol daný ani iný dôvod na jeho nariadenie
podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd preto vec preskúmal bez nariadenia pojednávania a rozsudok vo
veci verejne vyhlásil dňa 28.11.2024 (§ 137 ods. 2 SSP). Termín a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 03.09.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).

45. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1
SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté
rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a pri viazanosti právnym
názorom NSS SR, vysloveným v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/1/2019 zo dňa 29.01.2020 (§ 469 SSP), dospel

k záveru, že žalobné námietky sú natoľko relevantné, že žaloba je dôvodná, a napadnuté rozhodnutie
je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) SSP pre jeho nepreskúmateľnosť a existenciu
vady, spočívajúcej v nedostatočnom zistení skutkového stavu žalovaným.

46. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým

v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy na predmet podlimitnej zákazky
„Osobné motorové vozidlo“, vyhlásenej dňa 15.07.2016 prostredníctvom Elektronického kontraktačného
systému pod identifikátorom Z201617812, v rámci zmeny prvostupňového rozhodnutia uskutočnenej
v súlade s § 177 ods. 12 ZVO, žalovaný na základe § 175 ods. 4 ZVO vyslovil, že žalobca porušil §
10 ods. 2 ZVO, a to:

- princíp rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov,
- princíp proporcionality, hospodárnosti a efektívnosti,
tým, že stanovil:
- neprimerané technické požiadavky na predmet zákazky,
- neprimerane krátku lehotu na dodanie osobného motorového vozidla a

- neprimerane krátku lehotu na predkladanie ponúk,
čím neumožnil účasť v predmetnom verejnom obstarávaní tým potenciálnym uchádzačom, ktorí by boli
schopní predložiť prípadne výhodnejšiu ponuku na nové osobné motorové vozidlo priamo z výroby, čo
mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

47. Správny súd pred preskúmaním veci v jej merite považoval za potrebné v prvom rade sa vyjadriť
k námietkam žalovaného, vzneseným v rámci podaného vyjadrenia k žalobe (bod III. rozsudku), ktoré
spočívali v nedostatku aktívnej a pasívnej žalobnej legitimácie účastníkov konania. V tejto súvislosti
správny súd poukazuje na judikatórne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého
„...nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu

nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo
samotnej žaloby...“ (R 110/2012). Predmetom tohto konania je napadnuté rozhodnutie, ktoré vydal
žalovaný ako orgán verejnej správy v odvolacom konaní, pričom tento orgán ako celok má právnu
subjektivitu. Z obsahu administratívneho spisu aj z obsahu žaloby je zrejmé, proti komu podanážaloba smeruje, preto správny súd konštatuje, že boli splnené podmienky podľa § 180 ods. 1 SSP.
Rovnako vo vzťahu k žalobcovi boli splnené podmienky podľa § 178 ods. 1 SSP, keďže napadnuté
rozhodnutie bolo spôsobilé zasiahnuť do jeho subjektívnych práv ako účastníka konania o preskúmanie

úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, keď došlo k vysloveniu porušenia zákona, teda ku
konštatovaniu protiprávneho konania postupom žalobcu v rozpore so zákonom. Bez ohľadu na to, že
v predmetnom administratívnom konaní nedošlo k uloženiu žiadnej sankcie, ktorá by predstavovala
konkrétny, merateľný zásah do (majetkových) práv žalobcu, správny súd zastáva názor, že napadnuté
rozhodnutie nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu v zmysle § 7 SSP, pretože sa nejedná o rozhodnutie

predbežnej, procesnej ani poriadkovej povahy, ktoré by bolo nespôsobilé mať za následok ujmu na
subjektívnych právach žalobcu. Opačným postupom súdu v neprospech účastníka konania by došlo
k odňatiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Správny súd sa teda nestotožnil s námietkami žalovaného
a uzatvára, že v prejednávanej veci neexistuje nedostatok žalobnej legitimácie na strane účastníkov
konania.

48. Žalobca v správnej žalobe uplatnil žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e)
SSP. Správny súd sa v prvom rade zameral na preskúmanie existencie žalobného dôvodu podľa § 191
ods. 1 písm. d) SSP, ktorý je predpokladom pre riadne posúdenie ďalších žalobných dôvodov, a dospel
k záveru, že žalovaný svoje rozhodnutie zaťažil vadou nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d)
SSP, ktorá má za následok jeho zmätočnosť.

49. Nepreskúmateľnosť je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie vydané
v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje zistiť
účastníkom konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následne uplatniť možnosť sa proti
jeho dôvodom brániť, ale znemožňuje i jeho prieskum správnym súdom a porušuje princíp právnej istoty

a legitímnych očakávaní účastníkov konania. Za nepreskúmateľné sa považuje najmä také rozhodnutie,
ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, alebo také, z ktorého nie je možné jednoznačne
zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov
v ňom vyjadrených riadil. NSS SR sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už vyjadril ku kvalite rozhodnutí
orgánov verejnej správy, keď vyslovil, že je potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite dbal na

dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych
odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o
to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný
podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu....Úlohou súdu v správnom
súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí,

teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Kasačný súd ďalej dáva
do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované
ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne
vysvetlením prijatých záverov v kasačnej sťažnosti, napr. vo vzťahu k dôkazom predloženým žalobcom
v odvolacom konaní...) a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať,

resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich
závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia
jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň
zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom...“ (rozsudok NSS
SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022, body 37., 41.). Taktiež bolo v tejto súvislosti judikované, že

„...za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné
iba pre správny orgán, ktorý ho vydal...“ (R 3/2014).

50. V predmetnej veci žalovaný ako odvolací orgán rozhodol tak, že na základe vlastnou činnosťou
vykonaného dokazovania zmenil prvostupňové rozhodnutie. Zmena spočívala v odlišnom vymedzení

objektívnej stránky protiprávneho konania žalobcu, pri zachovaní konštatovania porušenia § 10 ods.
2 ZVO. Takúto zmenu v záveroch žalovaného síce umožňuje ustanovenie § 177 ods. 11, ods. 12
ZVO,aplikáciatýchtoustanovenívšakzároveňvyžadujezvýšenépožiadavkynaodôvodnenievydaného
rozhodnutia, ktoré musí dávať odpovede na všetky nastolené skutkové a právne otázky v danej veci.
Zmeňujúce odvolacie rozhodnutie de facto zbavuje žalobcu možnosti podať proti nemu riadny opravný

prostriedok, a teda i brániť sa v rámci riadneho inštančného postupu proti argumentom odvolacieho
orgánu do ukončenia veci právoplatným rozhodnutím. Je preto nevyhnutné vo zvýšenej miere trvať
na požiadavke zrozumiteľnosti, presvedčivosti a dostatočnej argumentačnej vybavenosti zmeňujúcehorozhodnutia, najmä za situácie, že ako podklad rozhodnutia slúži najmä dokazovanie vykonané až
v odvolacom konaní.

51. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné jednak pre
jeho nezrozumiteľnosť, jednak pre nedostatok dôvodov, na ktorých je založené. Nezrozumiteľnosť
rozhodnutia a jeho zmätočnosť spočíva podľa správneho súdu v tom, že žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia vyslovil dva protichodné závery o zúžení súťaže zo strany žalobcu vo
vzťahu k stanoveným podmienkam verejného obstarávania. Podľa názoru žalovaného, vyjadreného

v bode 61. napadnutého rozhodnutia, dve z požiadaviek stanovených žalobcom v časti III. „Technická
špecifikácia predmetu zákazky“, konkrétne požiadavka na maximálne 5 000 najazdených kilometrov
a požiadavka na prvé prihlásenie vozidla minimálne v roku 2015 „skupinu potenciálnych osobných
motorových vozidiel, ako aj potenciálnych dodávateľov, resp. uchádzačov rozširujú“ a podľa žalovaného
„kontrolovaný prostredníctvom definovania požiadaviek na vek vozidla a počet najazdených kilometrov
nezúžil hospodársku súťaž, práve naopak, v porovnaní s obstarávaním výlučne nových osobných

motorových vozidiel hospodársku súťaž rozšíril aj o možnosť predkladania ponúk na predvádzacie
a skladové osobné motorové vozidlá, čo súčasne umožnilo znížiť cenu obstarávaného predmetu
zákazky v porovnaní s obstarávaním výlučne nového osobného motorového vozidla.“ Napriek
uvedenému konštatovaniu o rozšírení súťaže vo vzťahu k dvom technickým požiadavkám žalovaný
v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že žalobca porušil § 10 ods. 2 ZVO tým, že stanovil neprimerané

technické požiadavky na predmet zákazky a neumožnil účasť vo verejnom obstarávaní niektorým
uchádzačom, teda že súťaž de facto zúžil. Neprimeranosť technických požiadaviek pritom nevysvetlil
a technické požiadavky, ktoré mali byť neprimerané, nekonkretizoval ani vo výroku napadnutého
rozhodnutia, ani v jeho odôvodnení, kde sa obmedzil len na dôvetok, že „v súvislosti s technickými
požiadavkami na predmet zákazky konštatuje, že ich považuje za neprimerané. Kontrolovaný okrem

toho, že požadoval limuzínu vyššej strednej triedy, stanovil aj ďalšie podrobné technické požiadavky na
predmet zákazky (bod 22 tohto rozhodnutia), kombinácia ktorých prirodzene vyraďuje množstvo iných
modelov a zužuje skupinu osobných motorových vozidiel, ktoré bolo možné dodať.“ Tieto protichodné
závery vo vzťahu k zúženiu súťaže, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, spôsobujú jeho
vnútornú rozpornosť a zmätočnosť, keďže neumožňujú jednoznačne zistiť stanovisko žalovaného k tejto

otázke a dozvedieť sa, v čom spočívala nesprávnosť postupu žalobcu, zakladajúceho protiprávnosť jeho
konania.

52. Z napadnutého rozhodnutia taktiež nevyplývajú jasné dôvody, pre ktoré zo strany žalobcu malo
dôjsť k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní, žalovaný dostatočne nevysvetlil, v čom spočíva

neprimeranosť stanovených technických požiadaviek a lehôt na predkladanie ponúk a dodanie vozidla,
ani v čom konkrétne spočíva porušenie princípov verejného obstarávania, z ktorých každý princíp
má svoj vlastný obsah. Pokiaľ ide o neprimeranosť stanovených technických požiadaviek, žalovaný
v napadnutom rozhodnutí nešpecifikoval, o ktoré technické požiadavky malo ísť a v čom konkrétne
spočívala ich neprimeranosť, žalobcovi vytkol v podstate len to, že požadoval limuzínu vyššej strednej

triedy a stanovil ďalšie podrobné technické požiadavky na predmet zákazky, čo však samo osebe, bez
bližšieho odôvodnenia, vrhá pochybnosti na záver o porušení § 10 ods. 2 ZVO.

53. V nadväznosti na absenciu špecifikácie neprimeranosti technických požiadaviek vozidla je potom
nejednoznačné aj vymedzenie neprimeranosti lehôt. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedáva

jasnú a definitívnu odpoveď na to, z akého dôvodu sú tieto lehoty neprimerané, ak boli určené v súlade
so zákonom tak, ako to konštatoval sám žalovaný, pri zohľadnení možností a podmienok elektronického
trhoviska, umožňujúceho predkladanie ponúk aj cez víkend, a s ohľadom na predmet zákazky, ktorým
malo byť prioritne vozidlo, ktoré je ihneď k dispozícii, bez ohľadu na to, či ide o vozidlo z výroby alebo
zo skladu, nové či jazdené, pri zachovaní požiadaviek na jeho technické parametre. Z napadnutého

rozhodnutia vyplýva, že žalovaný svoj záver o neprimeranosti lehôt založil len na neprimeranosti
stanovenej technickej špecifikácie predmetu zákazky (bez bližšej konkretizácie) a na skutočnosti, že
ponuku predložili len dvaja uchádzači, čo však z pohľadu správneho súdu nie je postačujúce.

54. Správny súd podotýka, že požiadavka na dostatočné odôvodnenie uvedených skutočností nie

je samoúčelná, ale vyplýva okrem iného aj podstaty ustanovenia § 10 ods. 2 ZVO, ktorý ukladá
verejnémuobstarávateľovipovinnosťdodržaťprincíprovnakéhozaobchádzania,princípnediskriminácie
hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti
a efektívnosti. Označené ustanovenie je možné považovať za tzv. generálnu klauzulu, obsahujúcuvšeobecné pravidlo správania sa, v ktorom však nie je zadefinovaná presná skutková podstata
protiprávneho konania, najmä jeho objektívna stránka. Tá sa formuje až následne, v konkrétnej veci,
v ktorej dôjde k zisteniu porušenia zákona, a je vyjadrená v tzv. skutkovej vete vydaného rozhodnutia,

ktorá musí korešpondovať s jeho odôvodnením. Neznamená to však, že vymedzenie objektívnej stránky
môže byť neurčité, práve naopak, od presného a jednoznačného vymedzenia konkrétneho konania
závisí aj posúdenie existencie porušenia podľa § 10 ods. 2 ZVO, čo však napadnuté rozhodnutie
nespĺňa, keďže konštatovanie neprimeranosti podmienok súťaže žalovaný stavia na všeobecných,
nekonkrétnych tvrdeniach, bez zohľadnenia okolností danej veci.

55. Rovnako všeobecné a nedostatočne odôvodnené sú i tvrdenia žalovaného týkajúce sa porušenia
princípov verejného obstarávania vymedzených v § 10 ods. 2 ZVO (princíp rovnakého zaobchádzania
a nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp proporcionality, hospodárnosti a efektívnosti),
ktoré nadväzujú na všeobecné konštatovanie o neprimeranosti určených podmienok súťaže zo strany
žalobcu. Porušenie žalovaný ustálil bez bližšej špecifikácie, nereflektujúc na obsahové vymedzenie

jednotlivých princípov. Správny súd poukazuje na to, že princíp rovnakého zaobchádzania znamená,
že verejný obstarávateľ pristupuje ku všetkým záujemcom rovnako a žiadneho z nich priamo
či nepriamo, vedome či nevedome, neznevýhodňuje oproti inému záujemcovi. Princíp rovnakého
zaobchádzania vyžaduje, aby sa porovnateľné situácie riešili rovnako, s výnimkou, ak je odchýlka
objektívne odôvodnená. Tento princíp je zameraný na zachovanie neutrality verejného obstarávania,

vylúčenie akejkoľvek subjektivity a nežiaducich faktorov pri súťaži. Na uvedený princíp nadväzuje
ďalší, spočívajúci v nediskriminácii hospodárskych subjektov. Tento princíp zakazuje diskrimináciu na
základe určitých ukazovateľov, najmä štátnej príslušnosti, postavenia, lokality obchodu a podobne.
Podstatou princípu proporcionality je vhodnosť a potrebnosť prijatých opatrení. Vyžaduje, aby
všetky opatrenia verejného obstarávateľa boli vhodné na dosiahnutie konkrétneho cieľa vo verejnom

obstarávaní a zároveň aby neprekročili hranicu potrebnosti. Je pritom na verejnom obstarávateľovi, aby
posúdil vhodnosť a potrebnosť konkrétneho opatrenia tak, aby čo najmenej obmedzil súťaž. Princíp
hospodárnosti a efektívnosti je založený na zabezpečení čo najširšej súťaže pri čo najmenšej finančnej
a administratívnej náročnosti procesu verejného obstarávania. Tento princíp však nemožno redukovať
len na zabezpečenie čo najväčšieho počtu súťažiteľov, keďže ten nie je bez ďalšieho ukazovateľom

kvality, a teda ani efektivity verejného obstarávania a nakladania s verejnými prostriedkami. Princíp
hospodárnosti a efektivity znamená zabezpečiť najlepšiu hodnotu za najvýhodnejšiu cenu s dôrazom
na kvalitu a zohľadnenie celoživotných nákladov. Podľa Dôvodovej správy k ZVO, Osobitná časť,
K § 10: „Účel princípu hospodárnosti a efektívnosti vo verejnom obstarávaní nie je možné vnímať
čisto gramaticky, t. j. tieto princípy nesledujú cieľ, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vždy

nakupoval len najlacnejšie predmety zákaziek, práve naopak, verejný obstarávateľ a obstarávateľ by
mal za vynaložené verejné finančné prostriedky/finančné prostriedky získať najlepšiu hodnotu, ktorá
sa generuje v prostredí hospodárskej súťaže. Predmetné princípy by mali zabezpečiť hospodárne,
efektívne a transparentné nakladanie s verejnými peňažnými prostriedkami/finančnými prostriedkami,
nakoľko hlavným cieľom verejného obstarávania je efektívnosť vynakladania peňažných prostriedkov

a ich priama či nepriama úspora a zabezpečenie účinnej konkurencie. Ďalším cieľom verejného
obstarávania je zabezpečovanie voľnej hospodárskej súťaže hospodárskych subjektov o zákazky
financované z verejných rozpočtov, ktorá je založená na princípoch efektívnej konkurencie a
samozrejme, záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov.“

56. Žalovaný nereflektoval na uvedené špecifiká a neposudzoval ich v kontexte s okolnosťami danej
veci, najmä s ohľadom na predmet zákazky vymedzený požiadavkami verejného obstarávateľa, dôvody
verejného obstarávania, predmet činnosti žalobcu a potrebu zabezpečiť jeho fungovanie, objektívnosť
žalobcom stanovených požiadaviek, a to aj v kontexte s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie,
či ďalšie argumenty uvádzané žalobcom v priebehu administratívneho konania, ktorými vysvetľoval

dôvody svojho postupu pri verejnom obstarávaní. Žalovaný nezohľadnil podstatu a účel princípov, najmä
vo vzťahu k princípu proporcionality, hospodárnosti a efektívnosti, pri ktorých je potrebné klásť dôraz
najmä na posúdenie cieľa a prostriedkov k nemu smerujúcich, dosiahnutie najlepšej hodnoty pri cenovo
najvýhodnejšej ponuke a pri zachovaní dlhodobo udržateľnej kvality získaného predmetu verejného
obstarávania s tým, že princíp hospodárnosti a efektivity majú širší rozmer než je len číselná kalkulácia,

či už vo vzťahu k počtu prihlásených ponúk alebo k výške ponúknutej ceny.

57. Žalovaný zároveň pochybil, keď skutkový stav v danej veci nezistil dostatočne, pri zohľadnení
osobitostítrhusosobnýmimotorovýmivozidlami,medziktorépatríokreminéhoajrôznorodosťsubjektovna tomto trhu pôsobiacich (predajcov, distribútorov, dovozcov a podobne) a ich vysoký počet, pričom
nezohľadnil ani možnosti dovozu zo zahraničia. Vykonané dokazovanie obmedzil len na vyjadrenia
subjektov, ktorých počet a konkrétny výber nepokrýva reprezentatívnu vzorku trhu s motorovými

vozidlami, navyše bez riadneho odôvodnenia takéhoto výberu (z akého dôvodu boli oslovené práve tieto
konkrétne subjekty a z akého dôvodu v takomto počte) a bez komplexného vyhodnotenia konkrétnych
odborných vyjadrení, ktoré v rámci žiadostí o poskytnutie odborného stanoviska zabezpečil (bod 5.
rozsudku).

58. Správny súd konštatuje, že hodnotenie odborných vyjadrení žalovaný vykonal bez bližšieho
odôvodnenia v neprospech žalobcu (napríklad bod 71. napadnutého rozhodnutia), hoci vyjadrenia
obsahujú odpovede na viacero otázok a majú rôznorodý charakter. V kontexte s obsahom
odbornýchstanovísk,obsiahnutýchvadministratívnomspise,potomargumentáciažalovanéhovyznieva
selektívne. V tejto súvislosti správny súd poukazuje napríklad na vyjadrenie BMW Group Slovakia
z 24.02.2017, v ktorom oslovený subjekt uviedol, že lehota 20 dní na dodanie nového vozidla nie je

nemožná, pričom dodal, že v prípade, ak by v dobe vyhlásenia výberového konania predajcovia na
Slovensku nedisponovali novým vozidlom s potrebnou špecifikáciou, neznamená to, že by bolo potrebné
vozidlo objednať do výroby, ale požiadavku by bolo možné jednoducho splniť tak, že by vozidlo objednali
u iného predajcu v rámci Európskej únie, ktorý ho mal k dispozícii. V súvislosti s otázkou štandardnosti
určených technických parametrov je ďalej potrebné poukázať na vyjadrenie BMW Group Slovakia zo

14.02.2017, z ktorého vyplýva, že oslovený subjekt nedisponuje žiadnou metodológiou pre určenie
pojmu „bežná konfigurácia“, pričom je možné kúpiť auto s požadovanou technickou konfiguráciou bez
toho, aby sa špeciálne zadávalo do výroby. Poukázal práve na možnosti predvádzacích vozidiel, ktoré je
možné okamžite dodať zákazníkovi. Táto časť vyjadrení, ktoré korešpondujú s argumentáciou žalobcu,
sa však už do úvah žalovaného nedostala. Navyše žalovaný sa vo vzťahu k zabezpečeniu zodpovedania

odborných otázok nezaoberal ani skutočnosťou, či dopytované subjekty sú spôsobilé riadne zodpovedať
nastolené otázky, a nezvážil možnosť vykonania znaleckého dokazovania.

59. Neušlo pozornosti správneho súdu, že žalovaný v odvolacom konaní nezohľadnil dôkaz predložený
žalobcom dňa 16.12.2016, ktorý bol prílohou jeho podania datovaného 08.12.2016 označeného ako

„Výzva na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného
po uzavretí zmluvy - odpoveď“, a riadne sa s ním nevysporiadal, keď v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia len konštatoval, že takýto dôkaz sa v dokumentácii nenachádza, pričom žalobcom tvrdené
skutočnostipovažoval zanepreukázané.Tentodôkaz- záznamobrazovkyzinternetovejstránkyopočte
93nájdenýchvozidielvrozsahuzadanýchtechnickýchparametrov-jesúčasťouadministratívnehospisu

i argumentácie žalobcu v predmetnom administratívnom konaní a žalovaný bol povinný sa ním zaoberať.
Správny súd podotýka, že nie je povinnosťou rozhodujúceho orgánu akceptovať každú námietku či
dôkaz predložený účastníkmi a je výlučne na jeho zvážení, ktoré z nich bude považovať pre rozhodnutie
v danej veci za podstatné, avšak s každým návrhom je povinný sa vysporiadať a dať odpoveď na to,
z akého dôvodu nie je pre rozhodnutie vo veci relevantný. V nadväznosti na uvedené správny súd

podotýka, že žalovaný sa pri zisťovaní skutkového stavu nezaoberal ani možnosťou preveriť dostupnosť
vozidiel podľa požadovaných technických parametrov cez internetové stránky, ktoré takéto vyhľadávanie
umožňujú v pomerne krátkom časovom úseku, čím by bolo zároveň možné overiť časovú náročnosť
úkonov verejného obstarávania.

60. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť
podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) SSP a vec žalovanému vrátiť na ďalšie konanie podľa § 191 ods.
4 SSP. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom vysloveným správnym
súdomvtejtoveci,budeodstrániťvytknuténedostatky,postupovaťvsúladesozákonomazistiťskutkový
stav tak, aby bol postačujúci na riadne posúdenie veci, a v prípade vydania nového rozhodnutia, toto

náležite, teda zrozumiteľne a dostatočne, odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a presvedčivé.

61. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu
v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.62. Pokiaľ ide o žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd uvádza, že posúdenie
právnejstránkyvecibybolovzhľadomnavytknutévadynapadnutéhorozhodnutiavtomtoštádiukonania
predčasné.

63. O trovách konania vo vzťahu k úspešnému žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP,
keď tomuto účastníkovi v súlade so zásadou celkového úspechu v konaní tak pred kasačným súdom,
ako i správnym súdom, priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania vrátane trov kasačného
konania, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným

uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).

64. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),
a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo

ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.