Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123201277
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8123201277.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobcu: žalobkyne: A. A.,
nar. XX.X.XXXX, bytom B. B. XX, XXX XX C., právne zastúpená: GARANT PARTNER legal s.r.o.,
so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 36 856 380, proti žalovanému: B. D. E., B., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. XX/XXXX, XXX XX B., právne zastúpený: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o ochranu osobnosti,
o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 16C/20/2023-100 zo
dňa 26.10.2023, v spojení s dopĺňacím rozsudkom sp.zn. 16C/20/2023-113 zo dňa 07.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu I. inštancie spolu s dopĺňacím rozsudkom.

II. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.SúdI.inštancierozsudkomč.k.16C/20/2023-100zodňa26.10.2023vspojenísdopĺňacímrozsudkom
zo dňa 07.11.2023 rozhodol tak, že

I. Žalovaný je povinný v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku písomne sa žalobkyni
ospravedlniť formou doporučeného listu s nasledovným znením ospravedlnenia:

„Vážená pani Majerská. Je mi úprimne ľúto a ospravedlňujem sa Vám za to, že dňa 17.10.2022 som
na www.facebook.com/JanBync.nezavislykandidat/ širokej verejnosti v rámci predvolebnej kampane
vo voľbách na funkciu predsedu Prešovského samosprávneho kraja zverejnil nepravdivé a hrubo
dehonestujúce skutkové tvrdenia, o tom, že ste mala byť ako neplnoletá zneužitá pedagógom, že Vám
mal Pán zobrať zdravý rozum a že ste mala skončiť v zariadení určenom pre narušených ľudí a že
trpíte duševnou chorobou. Za tento môj nezákonný zásah do Vašej cti, súkromného života a za všetky

následky s tým spojené, sa Vám týmto ospravedlňujem.“

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000 eur v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd I. inštancie zistil tento skutkový stav:3. Na facebookovej stránke, www.facebook.com/JanBync.nezavislykandidat/, zriadenej žalovaným,
žalovaný dňa 17.10.2022 zverejnil nasledovný príspevok:

„Pozor na hlavu pani europoslankyňa C., ...toto je už cez čiaru a naozaj hraničí so zdravým rozumom!
Od rána mi vyvolávajú starostovia a primátori Prešovského kraja ohľadne e-mailovej správy pani
europoslankyneA.C.,ktorúsinašlidnesránovúradnejpošte.„Pozornahlavupanieuroposlankyňa,toto
už je za čiaru ...!“ Mňa osobne absolútne nazaujíma spoločný život pani C. s prešovským županom A. a
verím,žeanistarostovia,primátoriaposlancivnašomkraji,ktorýmpanieuroposlankyňaadresovalasvoj

email, by bez takýchto informácii spokojne žili. Mňa skôr zaráža, ako si dokáže pani C. prekrútiť sväté
písmo vo svoj prospech tak, ako jej vyhovuje. Jej názor by som skôr označil za propagáciu pedofílie,
ako za ospravedlnenie toho, že pedagóg zneužije svoju neplnoletú študentku.“ .
A tu je email pani europoslankyne A. C. adresovaný starostom a primátorom.
Urobte si svoj vlastný názor.
.......................Forwarded message .................................

Od: A. C. A.
Date: po 17.10.2022o 1:11
Subject: Neklamte o A. A.
To: G.
„Pani starostka, pán starosta, páni primátori, predseda Prešovského samosprávneho kraja, váš župan

A. A. je môj zákonitý manžel, uzavreli sme sviatosť manželstva nielen pred svetom, ale aj pred E..
Vďaka súhlasu Svätej stolice vo Vatikáne o anulovaní jeho predošlého manželstva s láskou z mladosti
z gymnázia sv. H. I. J. žijeme v cirkvou uznanom požehnanom zväzku a vychovávame v láske k Bohu
jeho deti. Pôsobím ako poslankyňa Európskeho parlamentu, všeličím som si už prešla a hlboko ma
uráža, keď niekto o mojom manželovi šíri klamstvá o tom, že zneužil svoju študentku na gymnáziu.

Nezabúdajme, že koncept dospelosti až v 18 rokoch je kultúrnym rozhodnutím a nie božím, že veľa
svätých žien malo deti, keď tento vek nedosahovali a aj Božia Matka porodila Syna v dvanástich rokoch.
A. prvá manželka so všetkým súhlasila, žili spolu v láske a vychovávala s ním dve deti, až kým jej
Pán nezobral zdravý rozum a neskončila v zariadení, kde sa starajú o podobne narušených ľudí. Za
duševnú chorobu nikto nemôže a je to skúška, v ktorej sme, verím, obstáli. O svoje dve deti sa môj

manžel príkladne stará a ja mám s nimi vzťah ako keby boli moje vlastné. Klamstvo je smrteľný hriech.
Dôrazne vás preto žiadam a upozorňujem, aby ste sa ho zdržali. Ten, kto bude šíriť tieto hnusné
klamstváomojommanželovi,môžepočítaťsprísnymiopatreniamizmojejstrany,týkajúcimisamožností
čerpania eurofondov, medziobecnej, regionálnej aj cezhraničnej spolupráce, ako aj vyvodeniu dôsledkov
zo strany Prešovského samosprávneho kraja voči vašej obci. Ak sa niekto zníži ku klamstvu proti

môjmu manželovi, podniknem kroky aj vo vzťahu k Európskemu parlamentu a Výboru regiónov, ako aj
Ekonomickému a sociálnemu výboru. Toto upozornenie sa týka nielen starostov a primátorov, ale aj ich
obecných či mestských poslancov a členov komisií - neposlancov. Vy, starostovia a primátori si musíte
spraviť poriadok na vlastnom dvore, vyčistiť chlievy a budete niesť zodpovednosť za prípadné následky.
Pretože, “Muž opustí svoho otca i matku a pripojí sa k svojej manželke a dvaja budú jedno telo. Takže

potom už nie sú dvaja, ale jedno telo.” A. 10:7
S porozumením a modlitbou v srdci,
A. A. C.
K. a oddaná manželka Prešovského župana A. A.
poslankyňa Európskeho parlamentu

4. Zo zoznamu zaregistrovaných kandidátov pre voľby predsedu samosprávneho kraja (č. l. 11 spisu)
vyplýva, že žalovaný ako kandidát mal poradové číslo 2.

5. Z printscreenu facebookovej stránky žalovaného www.facebook.com/JanBync.nezavislykandidat/ (č.

l. 12 a nasl. spisu) vyplýva, že žalovaný v pondelok 17.10.2022 o 10:17 hod. na svojej stránke zverejnil
vyššie uvádzaný e-mail spolu s vyššie uvedeným komentárom.

6. Zo sobášneho listu (č. l. 16 spisu) vedeného v knihe manželstiev matričného úradu Poprad vo zväzku
XX, ročník XXXX, strana X, por. č. XXX vyplýva, že na tomto sobášnom liste je ako ženích uvedený A.

A. A. a ako nevesta A. E. (v súčasnosti stále A.).

7. Z čestného vyhlásenia A. A. C. zo dňa 06.02.2023 (č. l. 17 spisu) vyplýva, že táto sa dôrazne
dištancuje od obsahu, ktorý bol zverejnený dňa 17.10.2022 na stránke L. , pričom uviedla, že e-mails adresou A. nepatrí jej osobe a ani nie je autorom
predmetnej e-mailovej správy.

8.Ze-mailovejkomunikáciemedzižalovanýmastarostomobceMlynárovcevyplýva,žežalovanýpotom,
čo mu bol doručený predmetný e-mail od tohto starostu, obratom reagoval e-mailom s textom „Tak toto
je sila, to nemá chybu. Zisti mi prosím, či to dostali aj ostatní starostovia. To bude bomba. Ďakujem. D.“.

9. Žalovaný doručil na Okresnú prokuratúru Prešov dňa 21.10.2022 trestné oznámenie pre trestný

čin ohovárania na neznámeho páchateľa, vo vzťahu k výhražnému e-mailu zaslaného primátorom a
starostom miest a obcí Prešovského kraja.

10. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prešov, odbor kriminálnej polície ČVS:
ORP-1092/2-VYS-PO-2022 zo dňa 18.01.2023 (právoplatné 23.1.2023) bolo toto trestné oznámenie
vyšetrovateľom odmietnuté, pretože neboli zistené podmienky na začatie trestného stíhania.

11. Na č. l. 55 a nasl. spisu sa nachádzajú fotokópie článkov z Periodika Plus jeden deň popisujúce
vo všeobecnosti okolnosti predchádzajúceho aj súčasného manželstva predsedu Prešovského
samosprávneho kraja A. A..

12. Žalobkyňa na pojednávaní predložila fotokópiu článku z periodika MY Východ, v ktorom je
rozoberaný predmetný e-mail, ktorého autorom mala byť europoslankyňa A. C., ktorá to priamo v článku
dôrazne poprela a dištancovala sa od tohto e-mailu.

13. Na pojednávaní konanom 26.10.2023 žalobkyňa uviedla, že je všeobecne známe, že prejsť si

rozvodom a zvlášť s verejne činnou osobou je náročné, nakoľko je to viac sledované ako bežne. Uviedla,
že protistrana sa bráni tým, že iba zdieľa informácie. Uviedla, že nebolo to tak, pričom konštatovala,
že nikto si z jej okolia, alebo ani z médií predtým ani potom nikdy nedovolil takýmto spôsobom klamať.
Chcela poukázať aj na fakty zo života s jej bývalým manželom, pričom uviedla, že je pravdou, že bol
jej učiteľom na strednej škole, avšak nie je pravdou, že ich vzťah začal už na strednej škole a zároveň

zdieľala aj, len pre ilustráciu, intímnu informáciu z ich života, že ako veriaci mali prvý sexuálny styk až
po svadbe. Poukázala na to, že vyjadrenia ohľadom jej mentálneho stavu, ktoré boli uvedené v e-maile,
ktorý zverejnil žalovaný sa jej veľmi dotkli. Poukázala na to, že nikdy nebola hospitalizovaná, ani liečená
vo vzťahu k takýmto okolnostiam. Zdôraznila, že pracuje vo firme na pozícii, kde sa stýka s logistikou,
ide o firmu G. G. G., pričom má pod sebou 10-členný tím. Vypovedala, že bežné články v médiách,

na ktoré sa snaží poukázať žalovaný boli v zásade v poriadku, možno s nejakou štipkou bulvárnosti,
avšak okrem facebooku žalovaného si nikto nedovolil zverejniť absolútne nepravdivé informácie. Čo
sa týka samotného pocitu, resp. ako na ňu dopadlo zdieľanie tohto e-mailu na facebookovej stránke
žalovaného uviedla, že hneď po zverejnení tejto informácie pri prechádzaní cez halu v práci vnímala
zvláštne pohľady kolegov, po príchode do vlastnej kancelárie, kde je jej pracovný tím viacerí stíchli

a musela im dovysvetľovať okolnosti, resp. skutočnosti uvádzané v tomto e-maile. Poukázala na to,
že v tento deň aj v nasledujúce dni jej viackrát zvonil telefón, kde jej telefonovali známi a priatelia s
tým, či je hospitalizovaná, alebo niekde zatvorená. Uviedla, že zdieľať tento e-mail považuje za vrchol
primitivizmu a taktiež konštatovala, že pani C. by si nikdy takýto e-mail nedovolila napísať. Konštatovala,
že toto zverejnenie chápala iba ako cieľ ublížiť jej bývalému manželovi ako kandidátovi, pričom od ich

rozvodu ubehlo už 5 rokov a po takejto dobe si absolútne nezaslúži byť vláčená po sociálnych sieťach.
Uviedla, že zvlášť prvý mesiac po zverejnení týchto informácii to bolo veľmi náročné, keďže mala rôzne
konfrontačné diskusie, či už s kolegami, alebo známymi, kládli jej rôzne nepríjemné otázky. Poukázala
tiež na to, že ju zastavovali aj v obchode ľudia, známi aj neznámi, niektorí s otázkou, prečo nie je
zatvorená. Konštatovala, že to narušilo jej reputáciu v meste, vo firme a aj jej deti boli zo zatiahnutia

do takéhoto zverejnenia informácií, boli z tohto nešťastné. Záverom konštatovala, že protistrana sa to
aktuálne v rámci svojej procesnej obrany snaží zhrnúť zo stola, že sa v podstate nič nestalo, ona to
však takto nevníma. Zdôraznila, že žiadne ďalšie médium si nedovolilo publikovať tento e-mail, pričom
netvrdila, že tento e-mail vyhotovil žalovaný, avšak poukázala na to, že to bol žalovaný, ktorý zverejnil
tento e-mail na svojom facebookovom profile.

14. Žalovaný na tomto pojednávaní vypovedal, že žalobkyňa sa snaží zvaliť vinu na žalovaného za to,
že prepieral jej sexuálny život a pod. Uviedol, že celá situácia ho mrzí. Poukázal na to, že iba zverejnil
mail, ktorého nie je autorom a nemal dôvod pochybovať o jeho pravosti, teda o tom, že ho napísala paniA. C.. Uviedol, že v tomto e-maile boli použité vyhrážky vo vzťahu k čerpaniu eurofondov, pričom tento e-
mail bol adresovaný starostom obcí Prešovského kraja. Uviedol, že nikdy nevyslovil ani nenapísal meno
pani A., t. j. žalobkyne, v nejakom negatívnom kontexte. Poukázal tiež na to, že v žiadnom prípade pani

A. nechcel uraziť, ani ju neurazil. Záverom ešte uviedol, že keď následne pán A. dementoval pravosť e-
mailu,ktorýmalbyťodpaniC.,žalovanýsarozhodolpodaťtrestnéoznámeniepretrestnýčinohovárania
na neznámeho páchateľa.

15. Svedok B. M., starosta obce A., vypovedal, že dňa 17.10.2022 dostali e-mail ohľadom teda s

názvom - Neklamte o A. A., pričom konštatoval, že tento e-mail si ako starosta N. A. overil aj u iných
starostov, či to dostali, pričom títo ďalší starostovia to potvrdili. Následne svedok uviedol, že volal pána
E. (žalovaného), ktorý tiež kandidoval na predsedu PSK. Svedok ešte uviedol, že s týmto e-mailom
oboznámil aj poslancov, keďže sa to de facto týkalo aj ich, z tohto e-mailu bol šokovaný a uviedol, že
trochu ich to ako predstaviteľov obce urážalo, že nemajú vedome klamať, pričom tam bola od autora
alebo autorky tohto e-mailu aj vyhrážka smerom k čerpaniu eurofondov.

16. Svedok O. A. P., primátor mesta G., uviedol, že na adresu mesta, resp. do e-mailovej schránky
mesta G. boli dňa 17.10.2022 zaslané dva e-maily, prvý bol od domnelej pani A. C. a druhý následne
po ňom, od pána A. A., toho času predsedu PSK, pričom svedok uviedol, že zbežne si tieto obidva
maily prečítal, vnímal to ako súčasť predvolebného boja, pričom uviedol, že vnímal e-mail od pani C.

ako e-mail, ktorým obhajuje svojho manžela. Ešte uviedol, že ani jeden ani druhý e-mail neovplyvnil jeho
rozhodnutie ísť voliť. Svedok uviedol, že najskôr predpokladal, že ide o e-mail od A. C., avšak v tomto e-
maile boli skutočnosti, ktoré vnímal ako ,,uletené“, nakoľko vyhrážky starostom vo vzťahu k eurofondom
odosielateľ tohto e-mailu ani nemohol ovplyvniť. Uviedol, že bolo to preňho skôr úsmevné, pretože autor
tohto e-mailu by ani nemal na to, aby mohol takýmto spôsobom ovplyvniť prípadné čerpanie eurofondov.

17. Svedok O. Q., partner žalobkyne, vypovedal, že informácie o jeho partnerke ho zastihli v práci,
pričom kolegovia mu kládli nepríjemné otázky vo vzťahu k tomu, že jeho partnerka by mala byť zatvorená
v ústave, pričom keď prišiel domov, tak musel partnerku upokojovať a ukľudňovať, kde až doma
mu bola celá situácia vysvetlená. Uviedol, že psychicky mu to nerobilo dobre, rovnako tak ani jeho

partnerke, pričom poukázal na to, že nie je síce veľmi aktívny na sociálnych sieťach, avšak poukázal
na to, že je veľmi jednoduché zverejňovať informácie rôzneho typu a neniesť za to následky. Určite
to nikomu neprispeje ani k dobrému fyzickému ani psychickému stavu. Nepriaznivý stav po zverejnení
predmetného e-mailu mohol trvať približne mesiac, dopytovali sa na situáciu známi z práce, priatelia,
rodina, pričom svedok ešte uviedol, že sa snažil ísť na chalupu, zmeniť prostredie, aby sa na to v

kuse nemyslelo. Čo sa týka blízkych priateľov, alebo rodinných príbuzných tak to už nie, ale čo sa týka
nejakého širšieho okruhu známych, ešte stále občas vyskočí nejaká otázka vo vzťahu k tejto téme.

18. Svedok O. F. A. uviedol, že so žalovaným sú dlhoroční kolegovia a bol súčinný vo volebnom tíme
u žalovaného v rámci kampane na predsedu PSK. Uviedol, že je prekvapený z konania, ktoré sa vedie

na tomto súde. Poukázal na to, že v tom rozhodnom čase, zhruba pred rokom, informoval žalovaného o
mediálnych správach, resp. o e-maile, ktorý si následne mal žalovaný overovať u niektorých starostov.

19. Svedok A. R. E. vypovedal, že bol členom volebného tímu svojho otca pred kampaňou na predsedu
PSK, pričom otec na tento post kandidoval. Uviedol, že na nete zachytili takúto informáciu (predmetný e-

mail), pričom konštatoval, že sa domnieva, že to bol jeho brat, ktorý túto informáciu zachytil a následne
informovali o tomto otca, ktorý tento e-mail zverejnil.

20. Svedok E. P. E. uviedol, že v roku 2022 vykonával určitú technickú podporu čo sa týka sociálnych
sietí, teda aj na facebookovej stránke svojho otca, ktorý kandidoval na post predsedu PSK. Poukázal

na to, že niečo našli ako volebný tím na internete, na sociálnych sieťach a teda ohľadom nejaké
upovedomenie starostov z e-mailu, a o tomto e-maile informoval otca, ktorý s tým následne nakladal.
Ešte uviedol, že išlo o informáciu zdieľanú prostredníctvom sociálneho spektra a svedok ju len posunul
smerom k svojmu otcovi - kandidátovi, že niečo také našli. Nevedel presne uviesť ani špecifikovať, na
ktorej webovej stránke našiel informácie vo vzťahu k e-mailu.

21. Právny zástupca žalobkyne vo svojom záverečnom prednese konštatoval, že žalovaný sa domnieva,
že označenie prvá manželka je neidentifikovateľná osoba. Konštatoval, že ako dôkaz slúži v spise
predložený sobášny list, v ktorom je jednoznačne identifikovaná žalobkyňa ako aj jej bývalý manžel,pričom stav oboch snúbencov v tom čase bol slobodný, z čoho jasne vyplýva, že žalobkyňa bola
prvou manželkou pána A.. Zo samotnej podstaty spochybnil autorstvo sporného e-mailu pani A. C..
Poukázal ďalej na to, že žalovaný si overil iba, či bol e-mail doručený starostom, niektorým starostom,

nie však pravosť tohto e-mailu. Uviedol, že je na protistrane, teda na žalovanom, aby dôkazmi preukázal
pravdivosť týchto tvrdení, teda, že Pán mal žalobkyni odobrať zdravý rozum, že mala byť umiestnená v
zariadení pre narušených a že trpí duševnou chorobou, pričom žalobkyňa bola zneužitá v predvolebnom
boji. Záverom navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

22. Právny zástupca žalovaného vo svojom záverečnom prednese zhrnul, že dôstojnosť a česť
žalobkyne boli narušené už dávno pred zverejnením predmetného e-mailu. Už v čase keď prišla za
svojim bývalým manželom, keď vyhral voľby ako primátor C., následne po týchto voľbách došlo k
rozvodu a anulovaniu manželstva žalobkyne a jej bývalého manžela, pána A., a teda odvtedy už bolo na
internete zverejnených viacero negatívnych skutočností. Uviedol, že žalobkyňa nebola identifikovaná v
predmetnom e-maile a to, že sa ona cíti ako zneužitá študentka, to je len jej subjektívny pocit. Poukázal

na to, že sobášny list, na ktorý odkazuje právny zástupca žalobkyne, nie je dôkazom, že ide o prvé
manželstvo žalobkyne a teda u žalobkyne o prvú manželku pána A.. Poukázal na to, že svedok Q.,
teda partner žalobkyne, uviedol, že žalobkyni bol oporou a zobral ju napr. na chatu odreagovať sa, z
čoho dedukoval, že žalobkyňa môže mať psychické problémy a údaje v e-maile tým pádom môžu byť
pravdivé. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného k samotnému e-mailu, toto vyjadrenie považoval za koment

žalovaného, ktorý je možné považovať iba za hodnotiaci úsudok, na ktorý má žalovaný právo. Čo sa týka
výšky požadovanej sumy žalobkyňou túto žalovaný považuje za absolútne neodôvodnenú a nedôvodnú.
Z uvedeného navrhol žalobu zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania a vo vzťahu
k dokazovaniu žiadal doplniť dokazovanie vyžiadaním rodného listu dcéry žalobkyne pani P. A. ako aj
zdravotnej dokumentácie žalobkyne.

23. Takto zistený skutkový stav súd I. inštancie právne posúdil podľa ustanovenia čl. 19 ods. 1, 2, 3,
čl. 26 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 11, § 13 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Súd I. inštancie právne uzavrel,
že žaloba je dôvodná.

24. Predmetné zverejnenie vyššie uvedeného e-mailu, ako aj nad ním uvedeného komentára
žalovaného, mal súd nielen za tvrdené žalobkyňou, ale čo sa týka komentovania a zverejnenia,
nerozporované ani žalovaným, teda za nesporné.

25. Rovnako medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalovaný bol zaregistrovaný ako kandidát
na predsedu Prešovského samosprávneho kraja vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov
uskutočnených dňa 29.10.2022.

26.ĎalejmalsúdI.inštanciezato,žebolotaktiežnesporným,žee-mailbolnapísanýnejakounezistenou

osobou, pričom je už jasné a nesporne preukázané, že touto osobou nebola pani A. C., ktorá k popretiu
autorstva uvedeného e-mailu dala aj čestné prehlásenie.

27. Otázkou, ktorá je podstatná pre samotné meritórne rozhodnutie, nie je, kto je autorom predmetného
e-mailu, ale či samotným zverejnením tohto e-mailu žalovaným na jeho facebookovej stránke, mohlo

dôjsť k ujme na právach žalobkyne.

28. Zarážajúcim je fakt, že žalovaný uviedol, že nikdy predtým sa so žalobkyňou nestretol, pričom súd
aj v tejto okolnosti indikuje, že žalovaný sa neštítil cynicky použiť informácie o inej fyzickej osobe v
predvolebnom súboji so zámerom vytvorenia si lepšej východiskovej pozície pred svojim konkrétnym

protikandidátom.

29. Zo samotného textu v e-maile žalovaného po obdŕžaní e-mailu od starostu M., „Tak toto je sila, to
nemá chybu. Zisti mi prosím, či to dostali aj ostatní starostovia. To bude bomba. Ďakujem. D.“, vyplýva,
že žalovaný bol pozitívne prekvapený z takejto „pikantnej“ informácie, pričom túto zverejnil takpovediac,

nehľadiac na následky. V zásade je nutné tiež uviesť, že u žalovaného ide o osobu s dosiahnutým
vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa, aj preto mal a mohol kritickejšie nahliadať na informácie
uvedené v spornom e-maile. V tomto kontexte musí súd I. inštancie poukázať aj na výpoveď svedka O.A. P., primátora G., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že obsah e-mailu mu prišiel úsmevný až uletený,
pretože tento e-mail bol taký konfrontačný, a aj zo štýlu toho písania bolo zrejmé, že môže ísť o fake.

30. Uvedené si žalovaný mal uvedomiť, pretože v e-maile uvedené informácie sú spôsobilé zasiahnuť
do cti a dôstojnosti človeka - žalobkyne, pretože uvádzať o niekom, že bol zneužitý, že je psychicky
chorý, duševne narušený, to sú tak závažné tvrdenia, ktoré navyše neboli ničím preukázané, že to má
výraznú spôsobilosť ovplyvniť jednak pracovný ako aj rodinný život, vzťahy na pracovisku a pod., k čomu
vzhľadom na výpoveď samotnej žalobkyne ako aj svedka O. Q. nepochybne došlo (viď bod 16 a 20 tohto

rozsudku). Bola to žalobkyňa, ktorá musela vysvetľovať okolnosti zverejneného e-mailu, či už svojim
blízkym, kolegom a známym.

31. Na druhej strane svedkovia A. R. E., E. P. E. a svedok O. F. A., ako členovia volebného štábu
žalovaného, si na konkrétne podrobnosti, ako sa dostali k e-mailu, nevedeli vzhľadom na odstup času
spomenúť, pričom súd poukazuje aj na rozpor tvrdení svedka a žalovaného, kde žalovaný tvrdil, že

predmetný e-mail dostal od starostu M. a svedok P. E. vypovedal, že vo vzťahu k e-mailu išlo o
informáciuzdieľanúprostredníctvomsociálnehospektraasvedokjulenposunulsmeromksvojmuotcovi
- kandidátovi, že niečo také našli.

32. Čo sa týka tvrdenia, že už predtým bola v mediálnej rovine nejakým spôsobom znížená

dôstojnosť, česť, žalobkyne, neboli v rámci procesnej obrany predložené takéto dôkazy, aby bolo
niekde v elektronických médiách alebo v tlači uvádzané, že žalobkyňa trpí psychickou poruchou, že je
psychiatrický pacient.

33. K námietke identifikovateľnosti žalobkyne v predmetnom e-maile má súd I. inštancie za to, že

žalujúcou stranou predložený sobášny list, jasne deklaruje a preukazuje, že vtedy slobodná slečna E.,
následne po sobáši a aj v súčasnosti A., bola prvou manželkou pána A. A., pričom aktuálne sa jednak
v médiách či verejných komentároch uvádza „druhýkrát ženatý“ župan Prešovského samosprávneho
kraja A. A.. Súd I. inštancie mal vzhľadom na predložený dôkaz - sobášny list, ako aj výpovede, za nad
rozumnú pochybnosť preukázané, že prvou manželkou župana Prešovského samosprávneho kraja A.

A. je žalobkyňa a druhou manželkou jeho súčasná manželka A. C., čo sú nielen tvrdené, ale podľa súdu
I. inštancie aj všeobecne známe skutočnosti. Ak žalovaný tvrdí opak, musí svoje tvrdenie preukázať.

34. Súd I. inštancie sa zaoberal tiež tzv. testom proporcionality, ktorým sa posudzuje, ktoré právo má
v okolnostiach konkrétneho prípadu väčšiu váhu, a preto prednosť. Vzhľadom na princíp spravodlivej

rovnováhy sa prednosť bez ďalšieho nepriznáva ani jednému z týchto práv. To však neplatí v prípade
zjavne difamačných nepravdivých skutkových tvrdení, pri ktorých je už na prvý pohľad evidentné,
že predstavujú neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti. Za predpokladu, ak dôjde k
posudzovaniu vzájomného stretu práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti, súd môže
rozhodnúť až na skutkovom základe, ktorý je spoľahlivo zistený ohľadne oboch konkurujúcich si

základných práv a slobôd (rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn.. PL. ÚS25/01, rozsudok ESĽP vo
veci Feldek v. Slovenská republika).

35. V prejednávanej veci ide o stret nielen práv občianskych, ale i práv ústavných, konkrétne práva
na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena ako aj práva na

ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v konkurencii s právom
na slobodu prejavu, resp. s právom vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo
iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na
hranice štátu. Je nevyhnuté uviesť, že hoci je právo slobody prejavu vrátane rozširovania informácii
široko koncipované, nie je bezhraničné. Žiada sa uviesť aj zásada, že práva jednej osoby končia tam,

kde začínajú práva iného, čo bolo premietnuté už v starovekej rímskej zásade „neminem laedere“.

36. Facebooková stránka žalovaného, na ktorej zverejnil e-mail s informáciami o žalovanej, bola v
čase prebiehajúcej volebnej kampane verejnosťou sledovaná, čo je napokon aj jej účelom, pričom o
uvedenom svedčí nielen diskusia na tejto stránke, ale napokon aj dotazy príbuzných, kolegov a ďalších

ľudí smerom k žalovanej. Akcentovať je nutné tiež tú skutočnosť, že žalovaný nielen zverejnil predmetný
e-mail, ale ho aj aj komentoval spôsobom, ktorý je ďaleko od spoločensky prípustného vyjadrovania
(„jej názor (domnelej autorky/autora e-mailu) by som skôr označil za propagáciu pedofílie, ako za
ospravedlnenie toho, že pedagóg zneužije svoju neplnoletú študentku.“)37. Súd I. inštancie teda uložil žalovanému v zmysle žalobného petitu povinnosť ospravedlniť sa
žalovanej formou doporučeného listu tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

38. Nad vyššie uvedené, súd I. inštancie neopomína ani vyjadrenie k obrane žalovaného týkajúce sa
ním podaného trestného oznámenia. Žalovaný podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa s
tým, že „Na facebookových stránkach pána A. A. (protikandidáta v župných voľbách) som bol označený
za možného autora tohto emailu. Keďže to nie je pravda a ja s tým nemám nič spoločné, podávam toto

trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.“ Z uvedeného jasne vyplýva, že podaním tohto trestného
oznámenia žalovaný primárne sledoval záujem, aby zamedzil vzniku čo i len podozrenia voči vlastnej
osobe a bezpochyby tým ani potenciálne nemieril k akémukoľvek spôsobu ochrany práv žalobkyne.

39. Záverom sa súd I. inštancie zaoberal výškou peňažnej náhrady za porušenie práv žalobkyne.
Žalobkyňou požadovanú sumu peňažnej náhrady vo výške 25.000 eur považoval súd I. inštancie za

neprimerané vysokú, pričom použijúc komparatistickú metódu uvádza príkladmo nasledovné:

40. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 15. júna 2011 č. k. 12 C 385/2008-194 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní sumu 23 000,00 € a žalobu vo zvyšku zamietol. Na odvolanie
žalovanej proti výroku uvedeného rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, Krajský súd v Bratislave

rozsudkom zo 4. júna 2012 sp. zn. 6Co 111/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
potvrdil. Rozhodnutia súdov vychádzali zo skutkového stavu, pri ktorom došlo dňa 30. decembra 2005
na diaľnici D1 ku kolízii medzi nákladným motorovým vozidlom s cisternovým návesom a osobným
vozidlom, pričom došlo k smrteľnému zraneniu vodiča osobného motorového vozidla (syna žalobcu),
jeho spolujazdkyne (manželky žalobcu) a k ťažkým zraneniam samotného žalobcu; syn a manželka

žalobcu svojim zraneniam podľahli. Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa tým došlo k zásahu do
osobnostných práv žalobcu (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka).

41. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/30/2012, zo dňa 29. novembra 2012, bola
žalobcovi priznaná suma 30.000 eur (náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v dôsledku úmrtia blízkej

osoby pri dopravnej nehode).

42. Aj keď vo vyššie citovaných konaniach a rozhodnutiach išlo o skutkovo iné okolnosti, ako je
tomu v aktuálne prejednávanom prípade, súd I. inštancie konštatuje, že pri úmrtiach osôb v príkladmo
uvedených prípadoch nemajetková ujma priznaná pozostalým oscilovala od 23.000 eur do 30.000 eur,

pričom súd bez toho, aby devalvoval ujmu žalobkyne, mal za to, že sumu 5.000 eur považuje vzhľadom
na okolnosti prípadu za úplne dostačujúcu (výrok II. tohto rozsudku), a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

43. Čo sa týka zamietnutia návrhov žalovaného na doplnenia dokazovania vyžiadaním rodného listu

dcéry žalobkyne P. A. ako aj zdravotnej dokumentácie žalobkyne, toto dokazovanie súd I. inštancie
zamietol a považuje ich za nedôvodné, neúčelné, majúce tendenciu spôsobiť len prieťahy v konaní, bez
ambície dokázať pre konanie podstatné skutočnosti, všetko vo svetle rýchlosti a hospodárnosti konania.

44. Na základe vyššie uvedeného súd I. inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

napadaného rozsudku.

45. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto má voči neúspešnému

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Pre výpočet trov právneho zastúpenia sa
bude vychádzať z výšky priznanej sumy, pretože žalobkyňa bola úspešná v základe nároku, ktorého
výška záležala na posúdení súdu.

46. Proti rozsudku súdu I. inštancie podala odvolanie žalobkyňa, aj žalovaný.

47. Žalobkyňa podala odvolanie proti II. a IV. výroku rozsudku súdu I. inštancie s tým, že namietala
nesprávnu výšku priznanej nemajetkovej ujmy, ktorá je podľa jej názoru neprimerane nízka. Zaprimeranú považovala priznať náhradu nemajetkovej ujmy v sume 25.000 eur, súčasne si uplatnila nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Svoje odvolanie dôvodila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods.
1 písm. d) CSP, teda , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda, že rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

48. Voči rozsudku súdu I. inštancie podal odvolanie rovnako žalovaný, a to proti I., II. a III. výroku. Ako
odvolacie dôvody uvádzal dôvody vymedzené v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Ako odvolacie

námietky uvádzal, že sa súd I. inštancie nedôsledne vysporiadal s tým, že žalovaný nebol pôvodcom
informácií, ale tieto len šíril z iných verejne dostupných zdrojov.

49. Ďalej uvádzal, že je potrebné vykonať dôkaz pravdy, keďže pri informáciách uvedených v emaily
v podobe skutkových tvrdení je možné overiť ich pravdivosť, pretože len pri nepravdivom tvrdení môže
dôjsť k difamačnému a neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby, preto je podľa neho

potrebné vykonať dôkaz pravdy, overiť pravdivosť tvrdení, a to napríklad okrem iného aj vyžiadaním
výpisu zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne. Súčasne žalovaný ako odvolateľ namietal neprimeranú
výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá je podľa neho priznaná arbitrárne. Postačujúce je
podľa neho ospravedlnenie žalobkyni.

50. K podanému odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa listom zo dňa 14.12.2023, kde k bodu 4,
5 a 7 odvolania žalovaného uviedla:
Žalovaný tvrdí, že svojim komentárom „Jej názor by som skôr označil ako propagáciu pedofílie, ako za
ospravedlnenietoho,žepedagógzneužijesvojuneplnoletúštudentku“knímzverejnenéhoobsahumailu
na jeho Facebookovom profile nie je možné vyvodiť, že tieto mierili proti žalobkyni. Žalovaný tvrdí, že ním

použité slovné spojenie o zneužití neplnoletej študentky je iba hodnotiacim úsudkom. Celý žalovaným
zverejnený článok (zverejnený obsah mailu spolu s komentárom) je potrebné posudzovať komplexne
a vo vzájomných súvislostiach. Nie je možné vytrhnúť z kontextu článku iba niektorú časť a tváriť sa,
že ostatné časti článku neexistujú. Komentár žalovaného reaguje priamo na obsah mailu v ktorom je
žalobkyňa jednoznačne a nezameniteľným spôsobom identifikovateľná. Preto komentár žalovaného

nemôže smerovať voči inej osobe a komentovať inú osobu ako žalobkyňu. Pokiaľ ide o skladbu vety „Jej
názor by som skôr označil ako propagáciu pedofílie, ako za ospravedlnenie toho, že pedagóg zneužije
svoju neplnoletú študentku“, uvádzame, že komentár k obsahu mailu iba dopĺňa obsah žalovaným
zverejneného mailu, pričom v samotnom obsahu mailu je zneužitie študentky (žalobkyne) prezentované
nepochybne v rovine skutkového tvrdenia a nie hodnotiaceho úsudku. Dôvodom podania žaloby je práve

toto skutkové tvrdenie zverejnené žalovaným. Aj úvodný komentár žalovaného toto skutkové tvrdenie
rešpektuje v rovine skutkového tvrdenia a za hodnotiaci úsudok by bolo možné teoreticky považovať iba
názor žalovaného, že by to skôr označil za propagáciu pedofílie. Avšak i tu je potrebné vnímať, že ak
je tzv. hodnotiaci úsudok založený zjavne na nepravdivých skutkových tvrdeniach, stráca svoj právny
základ ako hodnotiaceho úsudku a rovnako ho je možné považovať za skutkové tvrdenie.

51. K bodu 6. odvolania žalovaného uviedla:
Žalovaný sa snaží vzbudiť dojem a presvedčiť súd, že obsah mailu zverejnil vo verejnom záujme.
Vykonaným dokazovaním pred prvostupňovým súdom je jasne preukázané, že tomu tak nebolo. Ak by
žalovaný postupoval s primeranou opatrnosťou a zodpovedne, musel pri úrovni inteligencie bežného

človeka nadobudnúť vážne pochybnosti o obsahu ním zverejneného mailu ako o jeho pochybnom
autorstve (viď napr. posledná veta bodu 44 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia). Z vykonaného
dokazovania nemožno mať pochýb o tom, že účelom žalovaného bol výlučne jeho individuálny záujem
nečestným spôsobom a za každú cenu zvrátiť nepriaznivé preferencie vo voľbách do funkcie predsedu
Prešovského samosprávneho kraja. O tom, že zverejnenie sporného mailu a rozširovanie v ňom

uvedených difamačných informácií malo zabezpečiť pre žalovaného „politický kapitál“ svedčí aj to, že
bol zverejnený práve na jeho facebookovej stránke založenej výlučne na účel volieb. Žalovaný neváhal
poškodiť osobnostné práva žalobkyne a využiť ju ako nástroj pre svoj politický zisk a ciele. Za všetko
stačí spomenúť napr. mailovú komunikáciu medzi ním a p. B. M. starostom obce A.. Z predmetnej
komunikácie vyplýva, že žalovaný sporný mail obdržal dňa 17.10.2022 o 9:01 hod. Reagoval okamžite

po prečítaní mailu o 9:04 odpoveďou: „Tak toto je sila, to nemá chybu. Zisti mi prosím, či to dostali
aj ostatní starostovia, To bude bomba. Ďakujem, D..“ Následne žalovaný email v nezmenenej podobe
prakticky bezodkladne (podľa jeho tvrdení o 10:17 hod) zverejnil na svojej facebookovej stránke. Tovšetko bez toho, že by si overil rozhodné skutočnosti obsiahnuté v spornom emaily u údajnej autorky
emailu ,ako i u osoby ktorých sa skutkové tvrdenia obsiahnuté v emaily zásadným spôsobom týkajú.

52. K bodu 8, 9 a 10 odvolania žalovaného uviedla:
Žalovaný opakovane tvrdí, že informácie uvedené v predmetnom maily už mali byť skôr uverejnené.
Žalovaný mal v procese dokazovania možnosť toto svoje tvrdenie preukázať. Žiadny zo svedkov ani
žiadny iný dôkaz nepotvrdil toto skutkové tvrdenie žalovaného. Ani jeden zo svedkov nebol schopný
povedať kedy a kde mali byť žalovaným zverejnené skutkové tvrdenia uverejnené. Zároveň ako

svedkovia vystupovali osoby synov žalovaného a teda je na mieste vnímať ich výpoveď ako zaujatú.
Žalovaný nepredložil žiadny listinný dôkaz preukazujúci toto jeho skutkové tvrdenia. Jediným dôkazom
o zverejnení žalovaných skutkových tvrdení je facebookový profil žalovaného a teda bol to žalovaný
kto predmetné skutkové tvrdenia zverejnil. K tomu poukazujeme napr. na bod 46 a 47 odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Za zverejnenie skutkových tvrdení nie je možné považovať zaslanie mailu do mailovej niekoľkých

starostov a primátorov. V konaní ani nebolo preukázané že okrem dvoch starostov a primátorov
vystupujúcich v pozícii svedkov mal byť mail s rovnakým obsahom doručený aj iným osobám a prípadne
v akom rozsahu. Už z podstaty veci je pojem „zverejnenie“ nevyhnutné vnímať ako sprístupnenie širokej
verejnosti, čo zaslanie mailu pár starostom resp. primátorom nenaplňuje.

53. Žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Cdo 137/2008:
„Právo na súkromie spočíva v práve fyzickej osoby samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného
uváženia, či a v akom rozsahu majú byť skutočnosti z jej súkromného života sprístupnené iným alebo
zverejnené. O porušenie práva na ochranu súkromia ide nielen v prípade neoprávneného získavania
vedomostí a poznatkov o súkromí fyzickej osoby, ale aj v prípade neoprávneného rozširovania týchto

poznatkov a vedomostí.“ Z uvedeného vyplýva, že nie len zverejnenie, ale i následné neoprávnené
rozširovanie nepravdivých skutkových tvrdení je porušením práva na súkromie fyzickej osoby. Preto
obranažalovanéhoneobstojí.Snámietkouúdajnejneidentifikovateľnostižalobkynevčlánkužalovaného
poukazujeme na bod 48 odôvodnenia súdu prvého stupňa kde sa súd s touto námietkou žalovaného
jednoznačne a presvedčivo vysporiadal.

54. K bodu 12 a nasl. odvolania žalovaného uviedla:
Žalovaný namieta, že v rámci jeho procesnej obrany navrhol vykonanie dôkazu – vyžiadanie zdravotnej
dokumentácie žalobkyne k preukázaniu pravdivosti k ním zverejneným skutkovým tvrdeniam, a že
súd navrhovaný dôkaz nevykonal. Z toho vyvodzuje porušenie práva na spravodlivý proces. Uniklo

zrejme pozornosti žalovaného, že počas celého konania ani raz netvrdil, že zdrojom rozširovania
jeho skutkových tvrdení mala byť zdravotná dokumentácia žalobkyne. Žalovaný pred súdom tvrdil,
že skutkové tvrdenia rozširoval preto, lebo už boli verejne dostupné na inom zdroji – bližšie
nešpecifikovaných článkoch v internetovom prostredí. Ich existenciu však v konaní nepreukázal a
neuniesol tak vlastné bremeno dôkazu. Súd sa preto správne zameral na preukazovanie týchto dôkazov.

Je potrebné si uvedomiť, že obsah zdravotnej dokumentácie podlieha lekárskemu tajomstvu a jej obsah
nebol zverejnený. Ide o mimoriadne citlivé údaje o súkromí fyzickej osoby. Zároveň sa otvára ne/
oprávnenosť požadovania takéhoto „dôkazu pravdy“. Z uznesenia Ústavného súdu SR PL. ÚS 9/96:
Na úvod je potrebné konštatovať, že termín „dôkaz pravdy“ nie je termínom novým, ale v minulosti bol
známy z právnej teórie a až novelou O.s.p. sa dostal do podoby inštitucionálnej. Znamená v zásade

skutočnosti vyjadrujúce pravdivosť tvrdenia osoby, ktorá mala zasiahnu do osobnostných práv druhej
osoby. Pokiaľ sa použil výraz „pravdivosť tvrdenia“, malo to svoj význam, ako bude ďalej ozrejmené.
Problém spočíva v nemožnosti všeobecného použitia dôkazu pravdy, ako bude ďalej na to podrobne
poukázané. Okrem toho „pravdivosť“ difamujúceho tvrdenia nie je jedinou a rozhodujúcou skutočnosťou
pri posudzovaní dôvodnosti žaloby o ochranu osobnosti. Ďalšími skutočnosťami sú spôsobenie ujmy

resp. či zásah bol spôsobilý privodí ujmu na týchto právach. Určitá informácia môže byť pravdivá resp.
môže sa preukázať jej pravdivosť, nemusí to v konečnom dôsledku však znamenať úspešnosť v konaní,
ak by sa preukázalo, že informácia - skutkové tvrdenie nespôsobila zásah do práv resp. nebola spôsobilá
tento zásah privodí. Rovnako pravdivé skutkové tvrdenie môže spôsobiť ujmu resp. môže by spôsobilé
privodiť ujmu alebo naopak nepravdivé skutkové tvrdenie môže privodiť ujmu, ale aj nemusí (resp. môže

alebo nemusí by spôsobilé privodiť ujmu). Ako už bolo poukázané, dôkaz pravdy nebude možné použi
vo všeobecnosti v každom konaní o ochranu osobnosti. Prakticky je dôkaz pravdy vylúčený, ak ide
o skutočnosti súkromného života bez ohľadu na ich pravdivosť, dokonca ani vtedy, ak nejde vôbec o
skutočnosti difamujúce.55. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 10.01.2024, kde uviedol, že v súlade s ust.
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 (v danom prípade písomné ospravedlnenie) najmä preto, že bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

56. Podmienkou pre priznanie peňažnej náhrady je, že zásah do práva na ochranu osobnosti

mal takú intenzitu, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti. Pritom nie sú rozhodujúce subjektívne pocity žalobkyne, ale objektívne hľadisko. Peňažné
zadosťučinenie môže súd priznať, iba v prípade ak dokazovaním dospeje k záveru, že došlo ku
skutočnému zníženiu dôstojnosti, resp. vážnosti žalobkyne v spoločnosti, pričom tento zásah, musí
mať značnú intenzitu. Na priznanie odškodnenia nestačí len možnosť zníženia dôstojnosti alebo
vážnosti v značnej miere. Súd musí mať jednoznačne za preukázané, že k takémuto zníženiu skutočne

došlo. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu, ktorá má procesnú povinnosť preukázať značnú ujmu
prostredníctvom svedeckých výpovedí.

57.Žalobkyňavrámcinárokunazaplatenienemajetkovejujmyibatvrdila,žejejbolaspôsobenázávažná
ujma (subjektívny pocit na ktorý sa neprihliada), avšak v rámci dokazovania ohľadne tejto skutočnosti

dôkazné bremeno neuniesla. Jediným svedkom, ktorý túto skutočnosť tvrdil bol p. O. Q.. Tento svedok je
partner žalobkyne a je zrejmé, že jeho výpoveď nie je úplne objektívna, pričom vykonaním tohto dôkazu
nebolo jednoznačne preukázané, že dôstojnosť žalobkyne a jej vážnosť v spoločnosti bola v značnej
miere znížená. Žalobkyňa v rámci svojej žaloby navrhla vykonať dokazovanie výsluchom p. B. B., ktorý
podľa jej vyjadrenia mal prostredníctvom svedeckej výpovede potvrdiť, že dôstojnosť žalobkyne bola

znížená aj v rámci jej pracovného prostredia, avšak žalobkyňa vykonanie tohto dôkazného prostriedku
nezabezpečila.

58. S poukazom na uvedené je žalovaný toho názoru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné,
keďže v súdnom konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadne skutočností podstatných pre priznanie

nemajetkovej ujmy, pričom tento dôkazný a právny stav neumožňuje vyhovieť žalobkyňou podanému
odvolaniu.

59. Navyše z uverejneného predmetného komentára žalovaného nie je možné žiadnym spôsobom
vyvodiť, že tento smeroval voči žalobkyni. Žalobkyňa nebola žiadnym spôsobom identifikovaná, v

tvrdeniach nebola priamo ani nepriamo označená. Žalovaný vôbec nemieril svoje tvrdenia voči žalobkyni
a necharakterizoval jej osobu s cieľom zasiahnuť do jej cti a dôstojnosti.

60. Napríklad v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 5Cdo 198/2011 bolo žalované periodikum,
ktoré zverejnilo fotografiu žalobcu, žalobcovo meno a označilo ho za vraha, pričom k zásahu došlo

tlačou, celoštátne distribuovaným časopisom vychádzajúcim vo vysokom náklade, šírenom aj cez
internet. Pri výške nemajetkovej ujmy súd zohľadňoval aj skutočnosť, že žalobca stratil zákazníkov a
v dôsledku uverejnenia článku došlo k zníženiu obratu firmy. V tomto konaní je situácia iná, keďže s
komentárom žalovaného sa preukázateľne oboznámilo maximálne 179 osôb (98 lajkov, 52 komentárov,
29 zdieľaní), a teda oboznámenie verejnosti s predmetnými informáciami bolo nepatrné oproti

celoštátnym médiám. Žalobkyňa nebola špecifikovaná fotografiou, ani menom, a naproti žalobkyňou
uvádzanému judikovanému prípadu, jej žiadna škoda nevznikla.

61. Tvrdenia žalobkyne, že konanie žalovaného jej enormne zasiahlo do jej vážnosti a dôstojnosti ostali
iba v rovine tvrdení bez unesenia dôkazného bremena. Žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa neuniesla

dôkazné bremeno v časti nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy, čo má za následok, že jej odvolaniu
nie je možné vyhovieť.

62. K vyjadreniu žalobkyne zo dňa 14.12.2023 zaslal repliku žalovaný listom zo dňa 03.02.2024, kde
uviedol, že žalobkyňa k bodu 4, 5 a 7 odvolania žalovaného uvádza, že v článku bola jednoznačne a

nezameniteľneidentifikovaná.Stýmtonázoromsaniejemožnéstotožniť.Žalovanývosvojomkomentári
nepíše o žalobkyni, ale reaguje na tvrdenia pani A. C., ktoré mala uviesť v predmetnom emaily. Pri
rozhodovaní o porušení osobnostných práv žalobkyne je túto skutočnosť potrebné zohľadniť. V popise
žalovaného nie je žalobkyňa žiadnym spôsobom identifikovaná. Taktiež je potrebné uviesť, že ani vsamotnom emaily nie ja žalobkyňa menovite uvedená. Jediná jej identifikácia je možná zo slovného
spojenia „A. B. A.“, avšak aj tu je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa nebola menovite uvedená, a teda
jej osobná identifikácia bola značne obmedzená.

63. Podľa žalovaného sa žalobkyňa bráni tým, že komentár žalovaného nie je možné vyhodnotiť,
ako hodnotiaci úsudok z dôvodu, že hodnotiaci úsudok založený na zjavne nepravdivých skutkových
tvrdeniach, stráca svoj právny základ. Tu je potrebné sa zamerať na tú skutočnosť, že komentár
a predmetný email neobsahuje zjavne nepravdivé informácie. V konaní pred súdom prvej inštancie

žalovaný predložil novinové články z celoštátnych periodík, ako aj zoznam absolventov S. G. H. I. J.,
z ktorých bolo všeobecne známe, že: a) p. A. A. bol triednym učiteľom a telocvikárom žalobkyne, b)
žalobkyňa sa tesne po absolvovaní gymnázia vo veku 19 rokov s p. A. A. zosobášila a narodila sa
im dcéra P.. Z uvedených všeobecne známych informácii a pravdivých skutkových zistení (preukázané
sobášnym listom), nie je možné žalovanému zazlievať, ak predmetnému emailu uveril a zdieľal ho.
Odhliadnuc od emotívnej stránky daného prípadu je nesporné, že vzťah pedagóga, učiteľa telesnej

výchovy s jeho študentkou možno hodnotiť rôznymi spôsobmi, napríklad aj tak ako to urobil žalovaný. S
poukazom na uvedené je žalovaný toho názoru, že jeho komentár nevychádza zo zjavne nepravdivých
informácii.

64. Podľa žalovaného žalobkyňa k bodu 6 odvolania žalovaného uvádza, že dokazovaním pred

prvostupňovým súdom je jasne preukázané, že obsah emailu žalovaný nezverejnil vo verejnom záujme.
Taktiežžalobkyňauvádza,žeakbyžalovanýpostupovalsprimeranouopatrnosťouazodpovedne,musel
pri úrovni inteligencie bežného človeka nadobudnúť vážne pochybnosti o obsahu ním zverejneného
emailu ako aj o jeho pochybnom autorstve. S poukazom na argumentáciu uvedenú v predošlom bode
žalovaný opätovne uvádza, že dostupné informácie odôvodňovali postoj žalovaného o nadobudnutí

pravdivosti, ohľadne tvrdení uvedených v emaily. Vzťah žalobkyne s p. A. A. bol predmetom mnohých
článkov a internetových diskusii. Žalobkyňa sa hlásila ku svojmu manželovi a akonáhle vyhral voľby na
predsedu Prešovského samosprávneho kraja, dobrovoľne, z vlastného rozhodnutia sa stala mediálne
známou. Keďže p. A. A., ako politik hlása kresťanské hodnoty je pochopiteľné, že v rámci politického
boja je ohľadne ich dodržiavania konfrontovaný.

65. Podľa žalovaného žalobkyňa k bodu 8, 9 a 10 odvolania žalovaného uvádza cit.: „Žalovaný
opakovane tvrdí, že informácie uvedené v predmetnom maily už mali byť skôr uverejnené. Žalovaný
mal v procese dokazovania možnosť toto svoje tvrdenie preukázať.“ Žalovaný v rámci dokazovania
preukázal, že predmetný email bol pred tým, ako ho zdieľal na svojej facebookovej stránke žalovaný,

rozposlaný na emailové adresy starostov obcí a primátorov miest.

66. Podľa žalovaného žalobkyňa v rámci dokazovania v konaní pred prvostupňovým súdom neuniesla
dôkazné bremeno ohľadne toho, že jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti bola v značnej miere znížená.
Priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch je podmienené unesením dôkazného bremena ohľadne tejto

skutočnosti. Žalovaný je toho názoru, že vykonané dokazovanie uvedené nepreukázalo a rozhodnutie
prvoinštančného súdu je v uvedenej časti arbitrárne.

67. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 377 ods. 1, 2

CSP potvrdil ako vecne správny. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

68. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky potrebné
dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové zistenia, dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach a takto zistený skutkový stav aj náležite posúdil podľa relevantných právnych noriem
vzťahujúcich sa na danú vec. Súd dal odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré sa vzťahujú

k posúdeniu uplatneného nároku žalobkyne.

69. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj s napadnutým rozhodnutím okresného súdu odvolací
súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, je dostatočne podrobné a presvedčivéa je jasné a zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami
a aspektami, teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP a je aj
v súlade s relevantnou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky, ako aj príslušnou judikatúrou.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Okresný súd ich správnym spôsobom posúdil a v celom rozsahu aj náležite vyhodnotil
rešpektujúc formálnu logiku. Okresný súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami strán sporu

a vo veci rozhodol spravodlivo a zákonne.

70. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 07.07.2009 pod sp.zn. III. ÚS 199/2009: „Za úplné
a dostačujúce možno považovať také odôvodnenie rozsudku, ktoré dostatočným spôsobom informuje
účastníka konania o skutkových zisteniach a právnych záveroch, na základe ktorých súd meritórne
posúdil vec a rozhodol. Pokiaľ teda odôvodnenie obsahuje základné prednesy a návrhy účastníkov

konania, výpočet vyhodnotených dôkazov a skutočnosti, ktoré súd považoval za preukázané, ako aj
zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení,
spĺňa v plnej miere požiadavku § 157 Občianskeho súdneho poriadku.“

71. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že sa dovolateľ s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR
z 08.06.2006 sp.zn. I. ÚS 188/2006).

72. K jednotlivým odvolacím námietkam sporových strán (žalobkyne a žalovaného) odvolací súd uvádza

nasledovné:

73. K odvolacej námietke žalovaného, pokiaľ ide o slobodu prejavu na jednej strane a vznik právneho
vzťahu z titulu zásahu do osobnostných práv na strane druhej , odvolací súd uvádza, že doktrínu
hodnotenia zásahu do osobnostných práv prezentuje Ústavný súd SR napríklad vo svojom náleze II. ÚS

439/2016, kde uviedol: „Dôvodom obmedzenia slobody prejavu môže byť, okrem iného, ochrana práv
iných,tedaajzákladnéprávonačesťpodľačl.19ods.1Ústavy,resp.čl.16ods.1Ústavykonkretizované
v§11anasl.zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchpredpisov.Naúrovnizákona
chráni teda ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka osobnosť súkromných osôb pred neoprávnenými
zásahmi zo strany iných súkromných osôb alebo štátu. Takýmto zásahom do osobnostných práv môže

byť aj zverejnenie nepravdivých a poškodzujúcich údajov o určitej osobe. Teória a súdna prax preto
rozlišuje medzi skutkovými tvrdeniami, o ktorých možno zisťovať ich pravdivosť a hodnotovými súdmi.
V prípade, že orgány verejnej moci rozhodli, že dotknutá osoba výkonom slobody prejavu porušila
povinnosť (teda ústavné a zákonné obmedzenie slobody prejavu) uloženú podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy,
resp.čl.16os.1Ústavykonkretizovanúv§11anasl.Občianskehozákonníkaadotknutáosobanamieta,

že tento zásah do jej slobody prejavu zo strany orgánov verejnej moci nebol ústavný, alebo ústavne
proporcionálny, Ústavný súd skúma v prípade zásahu do slobody prejavu dotknutej osoby v záujme
orgánmi verejnej moci tvrdenej ochrany ústavnosti:
- Či druh predmetného prejavu dotknutej osoby je chránený v zmysle čl. 26 Ústavy a čl. 10 Dohovoru,
- či došlo k zásahu do slobody prejavu,

- či uvedený zásah mal zákonný základ a následne skúma samotný prejav perspektívou odpovedí na
otázky najmä kto (aké médium, resp. či redaktor, účastník diskusie, verejný funkcionár, súkromná osoba
a pod.),
- o kom, na akú tému,
- o kom bol príspevok a do koho osobnostnej sféry zasiahol.“

74. Žalovaný bol kandidát v rámci regionálnych volieb a k uverejneniu článku vo vzťahu k žalobkyni
(bývalej manželke protikandidáta v regionálnych voľbách) došlo cca dva týždne pred regionálnymi
voľbami, teda v čase vrcholiacej predvolebnej kampane. Žalovaný bol teda v regionálnom rozmere
aktívny v rámci politickej súťaže. Žalobkyňa v rámci politickej súťaže aktívna nebola, jedná sa o osobu,

ktorá na verejnosti nevystupuje, avšak je v pozícii bývalej manželky protikandidáta v rámci regionálnych
volieb.
Ďalej sa skúma
- Čo (aké názory, myšlienky a idei),- kde (v rámci akého publikačného nástroja),
- kedy (či v rámci napr. jedného článku alebo opakovane vo viacerých článkoch) a
- ako (spôsob, rozsah, formulácia a podobne uviedol, uverejnil, povedal), pričom na základe odpovedí

na dané otázky možno zistiť, či došlo ku kolízii dvoch Ústavou chránených záujmov (sloboda prejavu
c/a ochrana osobnosti) a pri kladnej odpovedi na otázku, či došlo ku kolízii týchto dvoch chránených
záujmov bolo ústavne proporcionálne zasiahnuť zo strany orgánov verejnej moci do slobody prejavu
dotknutej osoby v prospech ochrany osobnosti inej osoby. Je potrebné upozorniť, že tento dôležitý,
avšak nie vždy jednoznačný nástroj je jednou z pomôcok pri skúmaní difamácie a slobody prejavu. Tento

spomínaný test proporcionality vykonal súd I. inštancie v bode 49. odvolaním napádaného rozsudku. Na
doplnenie odvolací súd uvádza, že rovnako ako súd I. inštancie skúmal v rámci odvolacieho konania, či
sú naplnené kritériá testu proporcionality, a to pri hľadaní odpovedí na otázky kto, o kom, čo, kde, kedy
a ako v danom prípade „hovoril“ (uverejnil informáciu) :

- Kto zásah do práva na ochranu osobnosti, čiže práva na súkromie vykonal. Z dokazovania, ktoré

vykonal súd I. inštancie nebolo medzi stranami sporné, že súdne konanie vyvolal príspevok, ktorý
žalovaný zverejnil na svojej facebookovej stránke.
- Čo bolo obsahom príspevku. Pri posudzovaní proporcionality medzi slobodou prejavu a právom na
ochranu osobnosti je nevyhnutné posúdiť obsah prejavu žalovaného, ktorý mal spôsobiť neprípustný
zásah do osobnostných práv žalobcu. Z obsahu zverejneného príspevku je zrejmé, že žalovaný šíril

email,ktorýmalpochádzaťodaktuálnejmanželkyprotikandidátavregionálnychvoľbáchA.A.C.,pričom
však táto pravosť tohto emailu poprela, jednalo sa o nepravdivý email, ktorý od A. A. C. nepochádzal.
Žalovaný tento email šíril s tým, že k nemu pridal na svojom osobnom profile na facebooku osobný
komentár vo vzťahu k europoslankyni A. A. C.. Obsahom šírenej informácie bolo ako skutkové tvrdenie,
ktoré vyplýva z obsahu falošného emailu, že žalobkyňa je umiestnená v zariadení, kde sa starajú

o duševne chorých pacientov, pričom identifikáciu, že sa jedná o žalobkyňu bolo možné vyvodiť z celého
kontextu emailu („A. B. A.“). Súčasne email obsahoval aj hodnotiaci úsudok, podľa ktorého by žalovaný
názor p. C. uvedený v nepravdivom emaily označil skôr za propagáciu pedofílie, ako za ospravedlnenie
toho, že pedagóg zneužije svoju neplnoletú študentku.
- K otázke, kde bol inkriminovaný príspevok uverejnený odvolací súd v zhode s doktrínou ústavného

súdu uvádza, že užitočným kritériom pri posudzovaní zásahu do slobody prejavu je miesto zaznenia, či
uverejnenia sporných výrokov. Vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým
vyššia je ochrana osobnostných práv. Inkriminovaný príspevok bol uverejnený na facebookovom profile
žalovaného. Tento jeho profil mohol byť sledovaný minimálne v regionálnom rozsahu širokým okruhom
záujemcov o informácie. Facebookový profil žalovaného nie je možné považovať za masmédium, čiže

nebol dostupný až v takom rozsahu ako publikácia článku v rámci masmediálneho prostredia, avšak na
druhej strane, ktokoľvek kto sledoval predvolebnú kampaň a je prítomný na sociálnej sieti facebook, sa
so žalovanýmzverejnenouinformácioumoholoboznámiť.Nejdetedaoprintovémédiásceloslovenskou
pôsobnosťou, kde ich „public impact“ je výrazne vyšší ako pri facebookovom profile žalovaného, na
druhej strane však je možné pripustiť, že z pohľadu regiónu, t.j. voličov obývajúcich daný región môže

sa jednať o významný publikačný nástroj, ktorý má potenciál osloviť obyvateľov daného regiónu, ktorí
si aj na základe statusov alebo príspevkov na sociálnych sieťach môžu spoluutvárať názor na osoby
spomínané v rámci uverejneného príspevku.
- Kedy bol príspevok uverejnený. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania k uverejneniu príspevku
na facebookovom profile žalovaného došlo približne dva týždne pred regionálnymi voľbami, ktorých sa

žalovaný zúčastnil ako kandidát. K tomu treba uviesť, že jednalo o obdobie „vrcholiacej“ predvolebnej
kampane.
-Ako boli informácie v rámci príspevku formulované - k tomuto odvolací súd uvádza, ako bolo vyššie
uvedené, že vlastný komentár žalovaného je možné považovať za hodnotiaci úsudok resp. polemiku
s domnelým emailom od europoslankyne A. C., ktorý sa ukázal neskôr ako nepravdivý. Na druhej

strane žalovaným šírený podvodný email obsahoval už skutočnosti prezentované ako skutkové tvrdenia,
z ktorých kontextu bolo možné vyvodiť skutkové fakty týkajúce sa duševného zdravia žalobkyne a jej
umiestnenia v zariadení pre duševne choré osoby. Z celého kontextu zverejneného príspevku je zjavný
značný difamačný charakter tohto príspevku vo vzťahu k osobe žalobkyne.

75. Uvedený „kto, o kom, čo, kde, kedy a ako“ - test je kľúčový pre posúdenie proporcionality medzi
slobodou prejavu a ochranou osobnosti, keďže z odpovedí na tieto otázky jednoznačne vyplýva, že
došlo k stretu slobody prejavu žalovaného a ochrany osobnosti žalobkyne. Primeranosť zásahu potom
skúma ústavný súd na základe trojstupňového testu proporcionality, ktorý je založený na troch krokoch.Prvým krokom je test dostatočne dôležitého cieľa, teda test vhodnosti, či zásah smeruje k cieľu, ktorý je
dostatočne dôležitý na ospravedlnenie zásahu. Druhým krokom je test nevyhnutnosti, či nebolo možné
použiť šetrnejší zásah a tretím krokom je test proporcionality v užšom zmysle slova. V uvedenom

prípade vyplývajúc z jeho podstaty nebolo možné zachovať obidve práva popri sebe. V uvedenej veci
bola intenzita zásahu do práva žalobkyne podstatná, išlo o difamačný útok. Odvolací súd sa stotožnil
s právnym posúdením veci súdom I. inštancie a dal prednosť ochrane osobnostných práv žalobkyne
v predmetnej veci, pretože žalovaný nepreukázal kritériá na to, že by bolo potrebné zvážiť poskytnutie
ochrany slobode jeho prejavu.

76. K tomuto odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky pod sp.zn. I. ÚS
1586/2009, z ktorého vyplýva, že ochranu slobody prejavu nemožno poskytnúť, ak bola dominantne
motivovaná túžbou poškodiť difamovanú osobu, ak šíriteľ informácií sám jej neveril, alebo ak ju poskytol
bezohľadne bez toho, aby sa riadne staral, či je alebo nie je táto informácia pravdivá. Bez pochýb ma
judikatúra českých súdnych autorít aj v podmienkach Slovenskej republiky doktrinálny prípadne právne

argumentačný význam.

77. Odvolací súd zhodne so súdom I. inštancie považuje preskúmavaný zásah do osobnostných práv
žalobkyne za značne difamačný, slúžiaci v rámci politického boja vo vrcholiacej predvolebnej kampani
s tým, že informáciu, ktorú obdŕžal žalovaný, túto bez základného overovania faktov v krátkej časovej

následnosti (cca 2 hodiny od obdržania informácie) šíril ďalej na svojom facebookovom profile bez
overovaniazákladnýchfaktov.Zuvedenýchdôvodovpretoprevážilvpredmetnejvecizáujemnaochrane
osobnosti žalobkyne.

78. V náleze Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 1879/2011, súd uviedol, že verejne známa osoba

musí znášať väčšiu mieru kritiky, pokiaľ sa týka jeho života, ale táto sa nemôže dotýkať súkromnej sféry,
kam spadajú informácie o intímnej oblasti, tak aj informácie o zdravotnom stave. Argumentom a maiori
ad minus odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ je aj verejne činným osobám priznávaná v oblasti ich
intímnej sféry týkajúcej sa ich zdravotného stavu najvyššia miera ochrany, o to viac je takúto ochranu
potrebné poskytnúť súkromným osobám, ktoré nevystupujú vo verejnom priestore.

79. Odvolací súd uvádza, že v tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi oprávnenou kritikou
a neoprávneným zásahom, pričom rozdiel medzi nimi je potrebné vidieť najmä v miere pravdivosti,
objektívnosti, vecnosti a cieľa, ktorý sa sleduje. Skúma sa pravdivosť informácií, či forma verejnej
prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky.

Napríklad, či primárnym cieľom nie je hanobenie a zneuctenie danej osoby.

80. Zodpovednosť za nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla porušením resp. ohrozením práv spätých
s osobnosťou človeka, je v občianskom práve založená na objektívnom princípe, nevyžaduje sa
existencia subjektívneho zavinenia. Pre poskytnutie ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka nie

je rozhodujúce, či neoprávnený zásah bol spôsobený vedome a zavinene. Aby kritika nevytvárala
znaky neoprávneného zásahu, musí byť vecná, pravdivá a primeraná. Cieľom kritiky má byť náprava
negatívnych javov, nie urážka, poníženie, zosmiešnenie a škandalizácia.

81. K odvolacej námietke odvolateľa , či zverejnené údaje o zdravotnom stave nie je možné podrobiť

testupravdya taktovsúdnomkonaníverifikovať,čisúzverejnenéinformáciepravdivéalebonepravdivé
odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s posúdením súdom I. inštancie, pokiaľ dokazovanie v tomto
smere nepripustil. Neoprávneným zásahom je v zásade každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie,
avšak môže ním byť aj pravdivé tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry osoby. Pre posúdenie zásahu
do osobnostných práv v predmetnej veci teda nie je rozhodujúce, či informácia o duševnej chorobe

žalobkyne je pravdivá alebo nepravdivá. Aj v zhode so súdom I. inštancie odvolací súd uvádza, že túto
informáciu nie je potrebné overovať dokazovaním, pretože či by sa ukázala pravdivá alebo nepravdivá,
takouto informáciou v difamačnom štýle zverejneného profilu na facebookovej stránke došlo k zásahu
do intímnej sféry osoby a je daný dôvod na ochranu tejto intímnej sféry žalobkyne prostredníctvom §
11 Občianskeho zákonníka.

82. Z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp.zn. 28Cdo 2194/2002 súčasne vyplýva, že
na úspešné uplatnenie práva postačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť
práva chránené ust. § 11 Občianskeho zákonníka a nevyžaduje sa vyvolanie následkov. Ten, kto zásahspôsobil, nemôže sa zbaviť zodpovednosti dôkazom ospravedlniteľného omylu, teda že bol v omyle.
Uvedené konštatovanie platí aj vo vzťahu k žalovanému, ktorý v súdnom konaní uvádzal, že bol celý čas
toho názoru, že sa jedná o skutočný a pravdivý autentický email poslankyne Európskeho parlamentu

A. A. C..

83. Rovnako odvolací súd uvádza, že nie je podstatné odkiaľ žalovaný čerpal informáciu, a teda
neobstojí jeho obrana, že len sprostredkúval šírenú informáciu, nie je jej pôvodcom. Podstatné je, že
túto informáciu žalovaný zverejnil. Tento právny záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej

republiky pod sp.zn. 28Cdo 1410/2002, kde česká najvyššia súdna autorita k identickej právnej úprave
(§ 11 Občianskeho zákonníka) uviedla, že sa nedá v súdnom konaní brániť tým, že žalovaný len šíril
informácie,ktorépočul,zaichzverejneniejeplnezodpovednýajenažalobkyni,vočikomubudeiniciovať
súdne konanie na ochranu osobnosti.

84. Ako už bolo vyššie konštatované, manželka verejne činného politika nie je považovaná za verejnú

osobu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo 13/2012 a obdobne aj nález
Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 171/2012.) V prejednávanej veci sa v osobe žalobkyne jedná
o bývalú manželku aktívne činného politika, a teda, keďže sa nejedná o verejnú osobu, prináleží
jej zvýšená miera ochrany jej osobnostných práv, na rozdiel od verejne činných politikov, ktorý
podliehajú prísnejšej verejnej kontrole. Odvolací súd k tomuto na vysvetlenie uvádza, že iste by iné

hodnotiace kritériá použil na situáciu, kedy by v záujme verejnej kontroly aktívnych politikov napríklad
žalovaný zverejnil informáciu o protialkoholickom liečení v ústavnom zariadení aktívneho politika. Takéto
informácie má verejnosť právo poznať vo vzťahu k jednotlivým kandidátom. V posudzovanej veci sa
však jednalo o neverejnú osobu a zverejnenie jej domnelého zdravotného stavu resp. jej umiestnenia
v zdravotnom zariadení pre duševne chorých, bez ohľadu na to, či táto informácia je pravdivá alebo nie

je pravdivá, neslúžilo inému účelu, malo len difamačný charakter vo vzťahu k žalobkyni. Neslúžilo teda
cieľom verejnej kontroly a slobodnej súťaže politických síl.

85. K odvolacím námietkam tak žalobkyne, ako aj žalovaného, ktorí poukazovali na priznanú výšku
nemajetkovej ujmy odvolací súd uvádza, že výška nemajetkovej ujmy súdom I. inštancie v predmetnej

veci bola stanovená v správnej výške, s touto sa stotožňuje a nie je teda dôvod ani na priznanie
vyššej náhrady nemajetkovej ujmy, ako požadovala v odvolaní žalobkyňa a rovnako nie je dôvod ani
spochybňovať priznanú výšku nemajetkovej ujmy ako arbitrárnu, ako to vo svojom odvolaní uvádzal
žalovaný.

86. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení
ÚS SR č. 46/2017 pod sp.zn. III. ÚS 288/2017: „ pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné
súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti
rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej
úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady. V zmysle uvedeného nálezu, ako aj

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva náhrada nemajetkovej ujmy musí byť rozumne primeraná
utrpenej ujme na povesti, pričom pri určovaní výšky náhrady treba vychádzať z dôkazov preukazujúcich
výšku ujmy.

87. V rozhodnutí ESĽP vo veci Iltatehti a Karhuaara v. Fínsko bola posudzovaná primeranosť náhrady

nemajetkovej ujmy v difamačných sporoch s médiami, podľa ktorého pri určovaní výšky náhrady za
porušenie osobnostných práv musí byť zohľadnená výška náhrady, ktorá je priznávaná za telesné
zranenia alebo ktorá je priznávaná obetiam násilných činov, pričom náhrada za porušenie iných
osobnostnýchprávbynemalabezexistenciezávažnýchadostatočnýchdôvodovprevyšovaťmaximálnu
výšku náhrady priznávanú za telesné zranenia alebo násilné činy.

88. Správne teda uvažoval súd I. inštancie v bode 55. rozsudku, kde náhradu nemajetkovej ujmy pri
tragických smrteľných zraneniach, ktorá je priznávaná vo výške cca 20.000 eur, 30.000 eur a pod.
porovnal s ujmou, ktorá vznikla žalobkyni pri zásahu do jej osobnostných práv a túto priznal vo výške
5.000 eur.

89. S týmto posúdením sa aj odvolací súd stotožňuje, keďže náhrada nemajetkovej ujmy priznaná
žalobkyni pri zásahu do jej osobnostných práv musí byť rádovo nižšia, (v tomto prípade cca štyrikrát
nižšia) ako náhrady nemajetkovej ujmy priznávané pri tragických udalostiach s následkom smrti. Pretoaj odvolací súd priznanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy považoval za správnu. Priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy závisí vo veľkej miere na úvahe rozhodujúceho súdu, na druhej strane však takáto
úvaha neznamená priestor na svojvôľu, či arbitrárnosť. Príslušný súd musí uskutočniť dokazovanie

a následne na základe z neho vyplývajúcich skutkových zistení posúdiť, či táto ujma vznikla a ako
bola závažná. Jej vznik pritom musí tvrdiť, doložiť navrhovateľ, ktorý nesie dôkazné bremeno, príslušné
závery súdu musia byť riadne odôvodnené, musia spočívať na logických a legitímnych faktoch. Pri
určovaní nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu
činnosť a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovania v porovnateľných veciach a v ich judikatúre

by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady.
Odvolací súd k tomuto uvádza, že preskúmavaný výrok o náhrade nemajetkovej ujmy tieto kritériá spĺňa.

90. Ako bolo vyššie uvedené, zverejnená difamačná správa nebola publikovaná v masmédiu, preto
nedosiahla intenzitu zásahu vykonaného napr. v celoštátnych novinách, preto ani rozhodovacia
prax súdov a priznané výšky náhrady za difamačné články v týchto médiách nie sú pre danú vec

aplikovateľné. Na druhej strane došlo k zásahu do osobnostných práv verejným spôsobom so širokým
okruhom adresátov správy.

91. Pokiaľ žalovaný ako odvolateľ namietal, že vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy bol vypočutý
iba jeden svedok, a teda nie je zrejmý dopad difamácie zverejneného statusu na osobu žalobkyne,

k tomuto odvolací súd uvádza, že odbornou literatúrou (Občiansky zákonník I, druhé vydanie, 2019,
vydavateľstvo C.H. Beck, komentár k § 13 Občianskeho zákonníka) je kriticky vnímaná doterajšia súdna
prax, kde pokiaľ ide o vyjadrenie miery , ako bola znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti,
treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom, či inom prostredí
fyzickej osoby. Túto mieru bolo podľa doterajšej súdnej praxe potrebné zisťovať dokazovaním a posúdiť

na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie. Dôsledky takejto doterajšej súdnej doktríny boli tie,
že na súde „účelovo“ vypovedali príbuzní, či spolupracovníci, ktorí po prečítaní určitého článku napr.
v bulvárnych novinách stratili o danom človeku dobrú mienku, čím sa značne znížila jeho vážnosť
a dôstojnosť v ich očiach. K tomuto odborná literatúra uvádza, že ak dobre poznáme blízkeho človeka,
jeden príspevok v médiách nemôže zmeniť náš celkový pohľad na túto osobu budovanú množstvo rokov.

Nie je teda nevyhnutné v súdnom konaní dokazovať dôsledky v rodinnom a pracovnom prostredí, nie
je to nevyhnutný a hlavne nie jediný predpoklad priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Dôležité je, či určité vyjadrenie priemerného adresáta správy je objektívne spôsobilé vyvolať zníženie
vážnosti a dôstojnosti fyzickej osoby v spoločnosti.

92. Aj podľa názoru odvolacieho súdu správa publikovaná na facebookovom profile žalovaného takúto
tendenciu mala, mohla objektívne vyvolať zníženie vážnosti žalobkyne v spoločnosti. K tomuto odvolací
súd uvádza, že k vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej
osoby právna úprava v Občianskom zákonníku garantuje fyzickej osobe právo na úhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch za situácie, ak bola v značnej miere znížená vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti,

ale tiež ak bola znížená dôstojnosť fyzickej osoby. Čiže nie je potrebné dokazovanie zníženia vážnosti
v spoločnosti, postačí objektívne zníženie dôstojnosti fyzickej osoby. Toto je možné v preskúmavanom
prípade vyvodiť z doterajšieho dokazovania súdom I. inštancie. Na vznik zodpovednosti pritom stačí už
ohrozenie príslušných chránených práv. Ide teda tak o tzv. súkromnoprávny delikt ohrozovacej povahy.
Zodpovednosť rušiteľa sa posudzuje podľa objektívneho princípu (zavinenie sa neskúma, ani sa nijako

nepredpokladá).

93. Z judikatúry zverejnenej v Zborníku Najvyššieho súdu ČSSR 1964 až 1969 v zväzku III vyplýva
(str. 172 a 173), že neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie,
ktoré zasahuje v právach chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, či pôvodca

zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo či išlo iba o nedbalé preberanie poznatkov
a ich rozširovanie je bezvýznamná. Neoprávneným zásahom môže byť aj pravdivé tvrdenie, ktoré sa
dotýka intímnej sféry života občana, pretože tá je takisto chránená ust. § 11 Občianskeho zákonníka ako
jedna z nemenej významných zložiek osobnosti občana, potrebná na jeho rozvoj a na uplatnenie občana
v spoločnosti. Intímnu sféru netvorí len intímny život občana v najužšom zmysle, ale aj rodinný život.

94. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 1586/2009: „Ľudská dôstojnosť predstavuje
najvyššiu hodnotu stojacu v základe celého slovenského právneho poriadku. Tým sa ľudská dôstojnosť
stáva objektívne ústavnou kategóriou a pôsobí vo vzťahu k ostatným inak nehierarchicky usporiadanýmzákladným právam (klasickým a politickým) ako hodnota nadradená. Pod zorným uhlom vyššie
uvedeného je tak akýkoľvek zásah alebo zásah alebo zníženie ľudskej dôstojnosti skutočne nevyhnutné
vnímať ako zásah veľmi závažný, a teda aj ťažko reparovateľný, lebo ľudská dôstojnosť je hodnotou

horizontálne neporovnateľnou s ostatnými ústavnými hodnotami, či spoločenskými normami, je úplne
nenahraditeľná iným statkom, tým menej je potom hodnotou kvantifikovateľnou, či vyčísliteľnou
v peniazoch. Primerané zadosťučinenie je jednou z občianskoprávnych sankcií, ktorá má odrádzať
rušiteľa chránených osobnostných statkov a jeho možných následovníkov od protiprávneho konania,
a byť tak nástrojom špeciálnej aj generálnej prevencie, čo vyžaduje, aby sa jednalo o sankciu patrične

dôraznú a dostačujúcu (primeranú) aj z tohto hľadiska. V rozhodnutí súdu musí byť preventívne
optimalizovanémedzisatisfakčnýmasankčnýmpôsobenímprimeranéhozadosťučinenia,medziktorými
existuje vzťah komplementarity (navzájom sa dopĺňajú, posilňujú), ako aj vzťah konkurencie (v tom
smere, že výška náhrady nesmie byť exemplárnou civilnou sankciou, t.j. fakticky bezdôvodným
obohatením osoby dotknutej neoprávneným zásahom). Ak by bolo zadosťučinenie zakaždým, či
prevažne len nízke bez ohľadu na okolnosti, mohlo by to viesť k objektívne nežiadúcej myšlienke, že

sa zásahy môžu pôvodcovi vyplatiť, najmä ak nimi docielil svoj priamy alebo nepriami obchodný alebo
iný napr. politický prospech. Náhrada nemajetkovej ujmy neplní iba funkciu satisfakčnú, pretože ak sa
hodnotí pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy aj otázka zavinenia a ak má rozhodnutie súdu čo
do výšky peňažného odškodnenia účinne prispievať k zníženiu resp. k eliminácii nežiadúcej ujmy na
osobnosti fyzických osôb, musí nutne náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch plniť práve aj spomínanú

preventívno-sankčnú funkciu“.

95. Vzhľadom na vyššie citovanú doktrínu a judikatúru najvyšších súdnych autorít považoval odvolací
súd výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v sume 5.000 eur rozsudkom súdu I. inštancie za riadne
odôvodnenú a priznanú v súlade so zákonom.

96. Keďže bola žalobkyňa v konaní pred súdom I. inštancie úspešná, v súlade s ust. § 255 ods. 1
CSP jej súd I. inštancie priznal nárok na náhradu trov konania. Tento výrok preskúmavaného rozsudku
považoval odvolací súd za zákonný a správny.

97. Keďže ani jedna zo sporových strán v odvolacom konaní nebola úspešná, o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § ust. § 255 ods. 2 posledná alinea tak, že
vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

98. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu I. inštancie, vrátane jeho výroku

o trovách konania vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

99. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).