Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119200018
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tore Janíčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5119200018.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 6C/1/2019

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tore Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E. B., právne zastúpený Mgr. Miroslav Hanec,
advokát, so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, IČO 37 976 486, proti žalovaným: 1/ Mesto Kysucké
Nové Mesto, Námestie slobody 94, 024 01 Kysucké Nové Mesto, 2/ KYSUCA s.r.o., so sídlom Matice

slovenskej 620, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO 31 593 488, právne zast.: JUDr. Jozef Pikuliak,
advokát, so sídlom 023 14 Skalité 1374, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

2 6C/1/2019

I. Žalovaný1/ je povinný zaplatiťžalobcovisumuvovýške20.620,-eurspolusúrokomzomeškania
vovýške5%ročnezosumy20.620,-eurod14.04.2019dozaplatenia,atodotrochdníodprávoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žaloba sa v časti smerujúcej voči žalovanému 2/ zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania
v rozsahu 100 %.

IV. Žalovaný 2/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania

v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

19 6C/1/2019

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 02. 01. 2019 sa žalobca domáhal proti žalovaným 1/,
2/ uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 20.620,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.01.2016 utrpel úraz v Dome služieb v D. E. B., na ulici
F. v dôsledku pádu zo schodov, ktoré neboli upravené a utrpel poranenia: - úplné prerušenie šliach
ohýbačov a vystieračov prsta a ruky v zápästí viacerých šliach so suturou šliach - poranenie periférnehonervu /n.mediamus/ - poranenie dôležitého periférneho nervu n. ulnaris, prerušenie úplné - poranenie
magistrálnych tepien - exartikulácia v ramennom kĺbe v dôsledku čoho bol hospitalizovaný na úrazovej
chirurgii v NsP G. od 21. 1. 2016 do 25. 1. 2016, kedy sa podrobil aj operačnému zákroku, PN

žalobcu trvala do 6. 3. 2017. Úraz žalobcu mal vzniknúť v dôsledku nedostatočne zabezpečeného
riadneho užívania budovy a jej vonkajšieho priestranstva tak, aby sa dalo vzniku úrazu predísť v objekte
domu služieb v D., ktorého vlastníkom je žalovaný v rade 1/ a údržbu mal zabezpečovať žalovaný
v rade 2/. Uviedol, že v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka ide o všeobecne formulovanú
povinnosť, ktorá sa uplatní najmä vtedy, ak nie je vydaná všeobecná právna úprava upravujúca danú

činnosť. Adresátom všeobecne formulovanej povinnosti je každý, čo má za následok, že povinnou
osobou môže byť každý kto prevenčnú povinnosť „správať sa tak, aby nedochádzalo ku škodám
poruší“. Vo vzťahu k ustanoveniam zákona upravujúcom všeobecnú zodpovednosť za škodu má mať
ustanovenie § 415 OZ ten význam, že jeho porušenie má za následok naplnenie jedného z predpokladov
všeobecnej zodpovednosti za škodu, ktorým je protiprávnosť. Pre všeobecnú zodpovednosť konajúceho
za škodu však musia byť naplnené aj ďalšie predpoklady vyžadované ustanovenia § 420 OZ. Žalovaní si

nedostatočnemalisplniťaopomenúťsvojepovinnostianezabezpečiťčinnostislúžiacenazabezpečenie
riadneho užívania priestorov domu kultúry. Toto protiprávne konanie malo privodiť škodu na zdraví
žalobcu.VlastníkomnehnuteľnostiDomuslužiebvD.E.B.naul.F.ježalovanývrade1/asprávuobjektu
mal zabezpečovať žalovaný 2/. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi nemal byť v čase podania žaloby známy
rozsah zmluvného vzťahu medzi žalovaným 1 a 2/, z opatrnosti žaloval vlastníka aj správcu objektu.

Žalobcovi mala vzniknúť škoda, a to titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorých
výška má byť stanovená v Lekárskom posudku o bolestnom zo dňa 13. 6. 2017 a Lekárskom posudku
o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 15. 12. 2017 vypracovanom znalcom MUDr. B. G.. Výška
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa má určovať sumou 2%
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej štat. úradom SR za kalendárny

rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu, v roku 2016 je hodnota bodu 17,66,- Eur a v
roku 2017 je hodnota bodu 18,24 Eur. Žalobca si uplatňuje: - bolestné v zmysle Lekárskeho posudku zo
dňa 13. 6. 2017 – počet bodov 300 x 17,66 Eur, teda bolestné predstavuje sumu 5.298,- Eur - sťaženie
spoločenského uplatnenia v zmysle Lekárskeho posudku zo dňa 15. 12. 2017 - počet bodov 840 x 18,24
Eur, teda náhrada predstavuje sumu 15.322,- Eur. Celkový nárok žalobcu predstavuje sumu 20.620,-

Eur.

3. Žalovaný 1/ sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 11. 01. 2019 (doručenka na č. l. 23 spisu)
vyjadril vo vyjadrení zo dňa 23. 01. 2019 (na č. l. 25 – 26 spisu), v ktorom uviedol, že má za to, že
žalobný návrh je neúplný, nepresný a zmätočný. Žalobca mal podať žalobný návrh takmer po troch

rokoch od údajného incidentu, ale doteraz sa nemal pokúsiť o mimosúdny zmier so žalovaným 1/, a
tiež nemal informovať žalovaného 1/ o údajnej škode, ktorá mu vznikla tak, ako má tvrdiť v žalobnom
návrhu. S odstupom času sa mala znížiť možnosť žalovaného 1/ zabezpečenia relevantných dôkazov.
Žalobca v žalobnom návrhu nemá uvádzať detailný popis vzniku škody, ku ktorej malo dôjsť v objekte vo
vlastníctve žalovaného 1/ a z toho dôvodu má byť žaloba nedôveryhodná. Uvádzal, že žalobca uvádzal

ako miesto vzniku škody dom kultúry, pričom v predchádzajúcom článku I mal uviesť, že ku škode došlo
v dome služieb. V tejto časti má byť žaloba zmätočná, sám žalobca nemal vedieť, či spadol v priestoroch
domu služieb alebo dome kultúry. Žalobca nešpecifikoval, akú právnu povinnosť žalovaný 1/ vlastne
porušil, ani skutkové okolnosti príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaného 1/ a
vznikom škody žalobcovi, teda neuviedol kauzálny nexus. Žalobca odôvodňoval podanie žaloby proti

obom žalovaným 1/, 2/, proti ktorým si uplatňuje náhradu škody solidárne. K uvedenému žalovaný
1/ uviedol, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uzatvorili dňa 09.11.1993 mandátnu zmluvu, v zmysle ktorej
žalovaný2/akomandatárzabezpečujeprežalovaného1/akomandantačinnostibytovéhohospodárstva
na území Mesta D. E. B., pričom obsahom spravovania tohto nehnuteľného i hnuteľného majetku mesta
má byť zabezpečenie služieb a činností, potrebných k prevádzkovaniu bytového a nebytového fondu,

uvedeného v čl. I a tepelných zariadení, uvedených v článku 2 tejto zmluvy v prospech vlastníka –
Mesto D. E. B. a na jeho účet. Z bodu II. Predmet zmluvy, čl. 1., bod 8 má vyplývať, že mandatár
zabezpečuje požiarnu ochranu, bezpečnú prevádzku podľa platných ČSN a súvisiacich predpisov.
Doložená Príloha č. 7 má byť dôkazom, že Dom služieb (ak sa teda v predmetnom prípade nemá jednať
o dom kultúry) je v správe žalovaného 2/. Na základe tejto skutočnosti namietal pasívnu legitimáciu

žalovaného 1/ a žiadal, aby súd proti žalovanému 1/ zastavil, prípadne v plnom rozsahu zamietol
predmetný žalobný návrh. Ďalej uvádzal, že žalobca mal použiť nejasné a vágne prostriedky útoku a
dôkazné bremeno nemal uniesť. Právne relevantným spôsobom nemal preukázať príčinnú súvislosť
medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalovaného. Zo žaloby nemá byť jasné a zrozumiteľné,na ktorom mieste došlo k údajnej škode na zdraví žalobcu, keď v žalobe sa uvádza, že ku škode
došlo v dome služieb i v dome kultúry. Žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania nároku na náhradu
škody na zdraví z dôvodu márneho uplynutia dvojročnej subjektívnej lehoty. V prípade, že súd žalobu

nezamietne, pre úplné zistenie skutkových okolností žalovaný 1 žiadal, aby žalobca doplnil žalobný
návrh: - lekárske potvrdenie z 21.01.2016 o tom, že v čase škodovej udalosti žalobca nebol pod
vplyvom žiadnych omamných látok (alkohol, iné omamné, či psychotropné látky), - výsluch obvodného
lekára žalobcu za účelom zistenia, kedy sa zdravotný stav žalobcu po páde ustálil a či žalobca nemá
v zdravotnej dokumentácii prípadný záznam o požívaní omamných látok (údaje o svojom obvodnom

lekárovi zabezpečí na výzvu súdu žalobca), - údaje potrebné k určeniu, kedy začala plynúť žalobcovi
subjektívna lehota na uplatnenie náhrady za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia, -
znalecké dokazovanie ohľadne poškodenia zdravotného stavu žalobcu, spôsobenej údajnou škodovou
udalosťou. Žalovaný 1/ nemal evidovať žiadnu škodovú udalosť, ktorá by vznikla v dome služieb alebo v
dome kultúry. Navrhoval, aby súd žalobný návrh v časti proti žalovanému 1/ zamietol v plnom rozsahu.
4. Žalovaný 2/ sa k doručenej žalobe vyjadril vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 30. 01. 2019

(na č. l. 75 – 76 spisu), v ktorom uviedol, že žalobca má uvádzať skutočnosti, ktoré vytvárajú neurčitosť a
zameniteľnosť rozhodujúcich skutočností a nemá byť zrejmé, kde sa mu mal stať úraz. Poukazoval na to,
že na jednom mieste žalobca uvádza miesto vzniku úrazu Dom služieb a na inom mieste priestory domu
kultúry. Obe budovy majú mať viacero schodísk. Nemal uviesť, o ktoré schody ide. Žalobca má uvádzať
iba všeobecné tvrdenie, že schody boli neupravené. Nemal uviesť, ako boli neupravené. Žalobca mal

uviesť, že žalovaní porušili povinnosť dostatočne riadne užívať budovu a zabezpečiť činnosti slúžiace
na zabezpečenie riadneho užívania budovy. Nemalo byť zrejmé, ktorú konkrétnu povinnosť tým porušili,
resp. ktoré konanie jej porušením opomenuli. Bez uvedenia, čo znamená neupravené schody sa nemá
dať usúdiť ich stav, a či ich stav znamenal také porušenie právnej povinnosti žalovaných, ktoré viedlo ku
vzniku následku – úrazu žalobcu, za ktorý by mali právne zodpovedať. Neurčitosť a neúplnosť žaloby sa

nemá dať odstrániť ani dôkazmi, ktoré žalobca predložil. Predložené lekárske posudky majú obsahovať
ako údaj o mieste, kde vzniklo poškodenie na zdraví Dom služieb v D. E. B., ale majú byť v tomto
nepreskúmateľné, pretože sa nedá zistiť zdroj takýchto údajov a tak zistiť ich správnosť. V dôsledku
uvedenej namietanej neurčitosti, resp. neúplnosti žaloby žalovaný v 2/ rade uvádza, že neuznáva svoju
právnu zodpovednosť za škodu, ktorú si voči nemu žalobca uplatňuje, pretože sa zo žaloby nemá

dať zistiť a. kde presne malo dôjsť ku vzniku úrazu, v ktorej budove, na ktorých schodoch b. čo bolo
príčinou vzniku pádu zo schodov, či neupravené schody, pretože túto príčinu uviedol iba neurčito, bez
toho, aby opísal ich stav, resp. ich „neupravenosť“. Žalovaný 2/ namietal vadu žaloby, ktorú predstavuje
neúplnosť rozhodujúcich skutočností, ktoré majú predmet žaloby po skutkovej stránke a týkajú sa a.
konkrétneho miesta, kde malo dôjsť k úrazu b. príčiny vzniku škody, tj. ktoré konkrétne konanie, či

omisívne konanie žalovaného v 2/ rade žalobca uvádza ako príčinu vzniku škody c. príčinnej súvislosti
medzi príčinou a následkom, ktorá súvisí s tvrdením o neupravených schodoch, pretože z toho sa vôbec
nedá usúdiť, či neupravené schody boli skutočnosťou, ktorá je v príčinnej súvislosti medzi konaní, či
omisívnym konaním žalovaného v 2/ rade a následkom. Uvádzal, že neupravené schody sami osebe
nikdy nemôžu byť príčinou pádu z nich, pretože, ak nie sú napr. v pohybe, ako napr. pohyblivé schody,

majú sa správať pasívne. Ak žalobca tvrdí, že spadol zo schodov, nemal uviesť, prečo zo schodov
spadol (hoci by aj boli neupravené, ako tvrdí). V dôsledku uvedenej neurčitosti a neúplnosti žaloby v
rozhodujúcich skutočnostiach žalovaný v 2/ rade neuznával svoju právnu zodpovednosť za vznik škody.
Z uvedeného dôvodu namietal aj nedostatok tvrdení rozhodujúcich skutočností. Za tohto stavu navrhoval
zamietnuť žalobu pre neunesenie bremena tvrdenia rozhodujúcich skutočností a dôkazného bremena

žalobcom. Žalobca k tvrdeniu o poranení, ktoré utrpel nemal predložiť dôkaz, kedy, kde a ako utrpel
tvrdené poranenia. Z predložených lekárskych posudkov tieto skutočnosti nemajú vyplývať. Majú byť v
nich síce uvedené údaje o dátume, mieste, príčine i čase, resp. dobe liečby, ale nemá byť uvedený ani
zdroj týchto údajov, ani lekárske posudky nemajú obsahovať dokumenty, ani iné skutočnosti, ktoré by
preukazovali pravdivosť uvedených skutočností. Znalecký posudok, v danej veci žalobcom predložené

lekárske posudky nemajú byť dôkazmi, ktoré by preukazovali skutkové okolnosti - kedy, kde a ako došlo
k tvrdenému poškodeniu zdravia žalobcu. Má byť v rozpore s obsahom lekárskych posudkov, ktoré k
žalobe predložil, že žalobca utrpel poranenie predstavujúce exartikuláciu v ramennom kĺbe. Tým, že
žalobca k žalobe nepripojil, ani neoznačil dôkazy, z ktorých by vyplývalo, kedy, kde a ako došlo ku
vzniku tvrdeného poranenia, mal porušiť aj procesnú povinnosť uloženú ustanovením § 132 ods. 1 Csp.

Žalovanému v 2/ rade tým mal znemožniť uplatňovať jeho právo vyjadriť sa k žalobe, pretože nemôže
posúdiť oprávnenosť a dôvodnosť žalobcom uplatneného práva. Niektoré z lekárskych ošetrení majú
byť uvedené aj v predložených lekárskych posudkoch, teda žalobca ich dal k dispozícii lekárovi, ktorých
lekárske posudky vyhotovil. Žalovaný v 2/ rade namietal aj vadu predložených lekárskych posudkovpre ich neúplnosť, pretože nemajú obsahovať údaje a dôkazy, z ktorých lekár vychádzal a v dôsledku
toho sa nemá dať overiť ani ich správnosť. Navrhoval, aby súd žalobu zamietol z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena žalobcu k tvrdeniam, kedy, kde a ako došlo ku vzniku jeho poranenia. Za situácie,

keď žalobca nepredložil listinné dôkazy, ktoré sa týkajú lekárskeho ošetrenia, a z ktorých možno usúdiť
na okolnosti vzniku poškodenia zdravia a mechanizmus vzniku úrazu, a namiesto toho navrhne vypočuť
k týmto okolnostiam svedkov, má vznikať pochybnosť, čo je príčinou takéhoto postupu. Všeobecná
skúsenosť i odborné poznatky majú „hovoriť“, že po takomto dlhom časovom odstupe osoba, ktorá niečo
vnímala svojimi zmyslami nevie riadne reprodukovať vnímanú skutočnosť. Pochybnosti žalovaného 2/

mali súvisisť aj s otázkou, v akom stave bol žalobca v čase, keď mu vzniklo tvrdené poranenie. Nemalo
ísť iba o skutočnosť, že ľudia vo veku ako je žalobca obvykle zo schodov nepadajú, hoci by aj schody
neboli upravené. A prečo potom z neupravených schodov nespadli iné osoby, keď oba objekty obvykle
často navštevujú obyvatelia mesta aj v oveľa staršom veku, kedy je predpoklad, že by spadli oveľa väčší
ako v prípade žalobcu. Za týchto okolností má vznikať otázka, ak k poraneniu došlo spôsobom, ktorý
žalobcatvrdí,činebolpodvplyvomomamnýchapsychotropnýchlátok,jedovaleboprekurzorov,ktoréby

ovplyvnili jeho chôdzu. Tieto skutočností majú odôvodňovať požiadavku žalovaného v 2/ rade, aby bolo
vykonané dokazovanie listinami, ktoré sa týkajú v žalobe uvedené poranenia. Uviedol, že žalovaný v 2/
rade nemá k dispozícii, ani nemá možnosť obstarať listiny, najmä zo zdravotnej dokumentácie žalobcu,
ktoré sa týkajú poranenia uvedeného v žalobe od prvého kontaktu, kedy ku vzniku poranenia došlo.
Nemá preto ani možnosť zistiť, či obsahujú údaje o stave žalobcu. Navrhoval vykonať dokazovanie

listinami, ktoré vyhotovili lekári, resp. zdravotnícke zariadenia pri lekárskom ošetrení poranení žalobcu,
ktoré vznikli pravdepodobne dňa 21.1.2016, keď žalovaný v 2/ rade vychádza z tohto dátumu, ktorý
považoval v tomto štádiu dokazovania za vierohodný. K zisteniu, kde sa takéto listiny nachádzajú
navrhoval, aby súd vyzval žalobcu, v ktorom zdravotníckom zariadení, alebo u ktorého lekára sa
nachádza jeho zdravotná dokumentácia a následne u tohto lekára zistiť, prípadne od neho priamo

vyžiadať uvedené listiny. Vzhľadom na pochybnosti, za akých okolností došlo ku vzniku poranenia
žalobcu navrhoval, aby súd vykonal dokazovanie obstaraním informácie z okresných súdov H. a v G.,
či, kedy a s akým výsledkom bolo voči žalobcovi vedené trestné stíhanie v súvislosti s omamnými
a psychotropnými látkami, jedmi alebo prekurzormi. Uvedené návrhy na dokazovanie mali objasniť
okolnosti vzniku poranení žalobcu, vrátane objasnenia zdravotného stavu žalobcu, či nemohol mať vplyv

na vznik jeho poranenia. Navrhoval, aby súd žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena a
priznal mu právo na náhradu trov konania.

5. Dňa 15. 02. 2019 bolo na súd doručené vyjadrenie žalobcu (na č. l. 88 spisu), v ktorom uviedol,
že dňa 21. 01. 2016 utrpel žalobca úraz v Dome služieb v D. E. B., na ulici F. v dôsledku pádu na

schody, ktoré neboli upravené, t.j. mal sa na nich nachádzať sneh, poškodená dlažba, v dôsledku pádu
na neupravených schodoch a poškodenej dlažbe si žalobca mal spôsobiť poranenia, ktoré majú byť
uvedené v žalobe a predložených lekárskych posudkoch. K poškodeniu zdravia malo dôjsť pred Domom
služieb v D. E. B., ul. F., žalobca nemal byť pod vplyvom alkoholu, čo má byť preukázané z lekárskych
posudkov.Námietkapremlčaniamábyťprávneirelevantnáspoukazomnaustanovenie§100anasl.OZ.

6. Žalovaný 1/ sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril vo vyjadrení zo dňa 28. 02. 2019, doručené súdu
dňa 01. 03. 2019 (na č. l. 104 – 105 spisu), v ktorom uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení
nedoplnil a neuviedol ďalšie právne relevantné informácie a údaje, nevyhnutné k dôkazu príčinnej
súvislosti predmetnej škodovej udalosti. Až z obsahu tohto vyjadrenia sa žalovaný 1/ mal dozvedieť,

že údajná škodová udalosť mala vzniknúť na vonkajších schodoch Domu služieb, keďže v Dome
služieb sa nachádzajú schody v interiéri i v exteriéri pred vstupom. Pred Domom služieb majú byť
len dva a pol schodu, teda nemá ísť o zvlášť rizikové neprehľadné miesto, kde by musel žalobca
vyvinúť zvýšenú námahu na pozornosť a opatrnosť. Z januára 2016, resp. za celý rok 2016, žalovaný
1/ nemal disponovať žiadnou žiadosťou o náhradu škody na zdraví. Má byť zrejmé, že žalobca mal

sám porušiť ust. §-u 415 OZ. Z dôkazov predložených žalobcom ku dňu podania dupliky žalovaným
1/ nemá vyplývať žiadna zodpovednosť žalovaného 1/, žalovaný 1/ považoval za jednoznačné, že
sám žalobca nepredchádzal dôsledne vzniku údajnej škody. Uviedol, že pokiaľ aj mal spadnúť, nemal
venovať pozornosť svojej chôdzi, povrchu a klimatickej situácii, a predmetná škoda mohla vzniknúť len v
dôsledku nepozornosti a nedbanlivosti žalobcu, to znamená pod vplyvom jeho subjektívneho správania.

Z dostupných podkladov, doručených žalovanému 1/ nemá vyplývať žiadna informácia o tom, že žalobca
nebol pod vplyvom alkoholu, resp. iných omamných látok. Tento údaj nemá vyplývať ani z Operačného
protokolu, ani Prepúšťacej správy, ktoré žalobca pripojil k vyjadreniu ako dôkaz. Žalobca tiež nepredložil
dôkaz o invalidite, tzn. právoplatné Rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a písomné potvrdeniepríslušného orgánu, či invalidita trvá. Z uvedených skutočnosti mal žalovaný 1/ za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, ako dôkaz navrhoval len výsluch svedkov, pričom obsah výpovedí je
žalovanému 1 / neznámy a teda nemá možnosť sa k neznámemu obsahu výpovedí svedkov vyjadriť.

Žalobca nemal vytvoriť pre žalovaného 1/ priestor pre skutkovú, ani právnu argumentáciu. Uvádzal,
že Občiansky zákonník viaže premlčanie práva na náhradu škody uplynutím subjektívnej dvojročnej
premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o škode - majetkovej ujme určitého druhu
a rozsahu vyčísliteľnej v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody
uplatniť aj na súde; b/ o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Poukazoval na viaceré rozhodnutia

súdov SR v otázke premlčania. Žalovaný 1/ má byť vedený na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. D. E. B.
ako výlučný vlastník stavby č.s. XXX, t.j. Domu služieb a zastavaného pozemku pod touto stavbou 286/2
v 1 /1-ine. V prípade, že súd rozhodne, že žalovaný 1/ je v tejto sporovej veci pasívne legitimovaný, a že
uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný, navrhoval, aby žalobca predložil: - právoplatné rozhodnutie
o priznaní invalidného dôchodku, ako aj potvrdenie príslušného orgánu, či invalidita trvá, - hodnovernú
fotodokumentáciu stavu schodov zo dňa a v čase vzniku údajnej škody, - uviedol čo najkonkrétnejší

časový údaj momentu vzniku údajnej škodovej udalosti. Navrhoval súdu prvej inštancie, aby žalobný
návrh žalobcu zamietol v plnom rozsahu ako nedôvodný.

7. Žalovaný 2/ sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 15. 02.
2019 (na č. l. 108 – 110 spisu), v ktorom uviedol, že žalobca k tvrdeniu o mieste vzniku poranení

nepredložil dôkaz. Nemá sa dať vychádzať ani z lekárskych posudkov k ohodnoteniu bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia. Tie majú obsahovať ako údaj o mieste, kde vzniklo poškodenie
na zdraví Dom služieb v D. E. B., ale lekárske posudky nemajú byť v tomto preskúmateľné, nemajú
obsahovať nič, z čoho by sa dal uvedený údaj o mieste vzniku poškodenia zdravia vyvodiť. Za tohto
stavu žalovaný v 2/ rade namietal tvrdenie žalobcu, že miesto vzniku poranení bol Dom služieb v D.

E. B., ul. F.. Uvádzal, že žalobca oproti tvrdeniu v žalobe mal zmeniť v replike čiastočne tvrdenie k
príčine vzniku poranení, keď namiesto tvrdenia, že úraz utrpel v dôsledku pádu zo schodov uviedol,
že to bolo v dôsledku pádu na schody. Nemal uviesť, prečo tvrdenie zmenil. Rozdiel medzi pádom zo
schodov a pádom na schody môže vytvoriť rozdiel v odpovedi na príčinu vzniku poranení. Skutočnosť,
ktorá sa týka určenia príčiny sa týka podmienky vzniku právnej zodpovednosti za škodu, preto má ísť

o skutočnosť, ktorá má mať podstatný význam pre výsledok sporu. Žalovaný v 2/ rade namietal, že
žalobca nesplnil povinnosť pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, keď v žalobe tvrdil, že
spadol zo schodov a v replike, že spadol na schody, resp. na schodoch. Žalovaný v 2/ rade namietal
tvrdenie o poškodenej dlažbe, o neupravených schodoch a o snehu na schodoch. Takéto tvrdenia majú
byť nekonkrétne v spojitosti s neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou tvrdení, či spadol zo schodov, alebo na

schody, resp. na schodoch. Majú spôsobovať takú mieru neurčitosti uvedených tvrdení o príčine vzniku
poranení, že z nich možno vyvodiť 15 rôznych príčin vzniku poranení. Pre určenie príčinnej súvislosti
medzi škodou a príčinou, ktorá ju spôsobila má byť nevyhnutné určiť príčinu vzniku poranení. Neurčitosť
a nezrozumiteľnosť tvrdení žalobcu, ktorá zo skutočností – pád zo schodov, pád na schody, pád na
schodoch, poškodená dlažba, neupravená dlažba, sneh na schodoch, a v akej miere boli samy osebe,

alebo v spojitosti s ostatnými príčinou vzniku poranení má mať vplyv aj na zistenie príčinnej súvislosti
medzi tvrdenou príčinou a vznikom poranení. Z operačného protokolu, prepúšťacej správy a lekárskych
posudkov má vyplývať, že žalobcovi vznikli viaceré poranenia dolnej končatiny na úrovni zápästia, ktoré
predstavovalikompletné(resp.úplné)prerušeniaviacerýchšliach(ajhlbokej),nervovatepien.Operačný
protokol i prepúšťacia správa k poraneniam má uvádzať, že ide o rezné poranenie, resp. reznú ranu. Aj

bezodbornéhoposúdenia,ibanazákladevšeobecnýchskúsenostímábyťmožnéurobiťzáver,žetakéto
poranenia s veľkou pravdepodobnosťou nevznikli pádom zo schodov, na schody, resp. na schodoch,
hoci aj na neupravených schodoch, či na poškodenej dlažbe, alebo ak sa na schodoch nachádzal
sneh, pretože pri takomto páde má byť veľmi nízka pravdepodobnosť vzniku reznej rany s takýmito
rozsiahlymi poraneniami. Pri páde zo schodov, na schody, či na schodoch majú vznikať iné druhy

poranení, najmä pomliaždeniny, vyvrtnutia, alebo zlomeniny. Rezná rana, ako mal žalobca má vznikať
ostrým predmetom, ktorý smeruje naprieč cez zápästie silnou intenzitou, zvyčajne ostrým nožom, alebo
sklom. Mala vzniknúť otázka, prečo žalobca nepredložil lekársku dokumentáciu k lekárskym ošetreniam,
ktoré mu boli poskytnuté ešte pred privezením do G.. Žalovaný v 2/ rade namietal, že tvrdenia žalobcu o
vzniku poranení na schodoch v Dome služieb v D. E. B., ul. F. sú nepravdivé. Žalovaný v 2/ rade navrhol

vykonať dokazovanie ku skutočnosti, či žalobca nebol pod vplyvom omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ktoré by ovplyvnili jeho chôdzu. Ide o zistenie skutočností, ktoré sa môžu týkať
príčiny a príčinnej súvislosti vzniku škody. Žalobca sa v replike k tomu nemal vyjadriť. Namiesto toho
mal tvrdiť, že nebol pod vplyvom alkoholu, čo má byť preukázané aj z lekárskych posudkov. Nemázodpovedať obsahu lekárskych posudkov ani tvrdenie žalobcu, že obsahujú údaj, že nebol pod vplyvom
alkoholu. Z tvrdenia žalobcu o nedostatočne zabezpečovanom riadnom užívaní budovy a jej vonkajšieho
priestranstva nemá vyplývať skutočnosť, že žalovaný v 2/ rade porušil nejakú konkrétnu zmluvnú, alebo

zákonnúpovinnosť.Žalobcaaninetvrdilžiadnuskutočnosť,ktorásadásubsumovaťpodprávnunormuo
povinnosti generálnej prevencie v ustanovení § 415 OZ. Uvádzal, že povinnosť generálnej prevencie sa
nedá porušiť bez vedomosti osoby o skutočnosti, na základe ktorej v konkrétnej situácii a s dostatočnou
mierou pravdepodobnosti hrozí vznik škody. Iba zo všeobecného tvrdenia o porušení povinnosti podľa
§ 415 OZ, prípadne o porušení povinnosti vec udržiavať, bez tvrdenia o konkrétnej situácii, z ktorej by

vyplýval záver o vedomosti osoby o pravdepodobnosti hrozby vzniku škody a o možnosti osoby škode
zabrániť, nemá byť možné urobiť záver o vzniku právnej zodpovednosti za vznik škody, ak takáto osoba
nekonala, hoci konať mala. Žalobca mohol – a mal povinnosť po predložení mandátnej zmluvy v replike
doplniť tvrdenie, na základe akých skutočností si uplatňuje právo voči žalovanému v 2/ rade. Žiadal,
aby žalobca predložil úplnú lekársku dokumentáciu, ktorá obsahuje údaje o poraneniach, ktoré uvádza
v žalobe a o ich ošetrení. Takéto listinné dôkazy sa môžu nachádzať u ošetrujúceho lekár žalobcu, v

Kysuckej nemocnici s poliklinikou v G., v lekárskom zariadení, ktoré žalobcovi poskytlo rýchlu zdravotnú
pomoc, ak ho priviezla do chirurgickej ambulancie v D. E. B., alebo ktoré ho previezla do G., alebo
v chirurgickej ambulancii v D. E. B., ak sa všetky nenachádzajú v zdravotnej dokumentácii žalobcu a
navrhoval vypočuť žalobcu. Žalovaný v 2/ rade dopĺňal odôvodnenie návrhu na zamietnutie žaloby aj z
dôvodu nesplnenia povinnosti tvrdenia skutočností, na základe ktorých si žalobca uplatňuje právo voči

nemu.

8. Dňa 09. 06. 2020 sa v predmetnej veci konalo pojednávanie, a to za účasti žalobcu, jeho právneho
zástupcu, zástupcu žalovaného a právneho zástupcu žalovaného 2/ (zápisnica o pojednávaní na č.
l. 132 – 143 spisu), na ktorom bol vypočutý žalobca. Na pojednávaní konanom dňa 30. 11. 2021 za

účasti žalobcu, zástupcu žalovaného 1/ a právneho zástupcu žalovaného 2/ (zápisnica o pojednávaní
na č. l. 280 – 293) boli vypočuté svedkyne I. B. a J. B.. Nasledujúce pojednávanie sa v predmetnej veci
konalo dňa 12. 04. 2022, a to za účasti žalobcu, jeho právneho zástupcu a zástupcov žalovaných 1/, 2/
(zápisnica o pojednávaní na č. l. 409 – 415 spisu), na pojednávaní bola vypočutá svedkyňa B. D..

9. Súd v predmetnej veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 07. 06. 2022, a to za účasti právnej
zástupkyne žalobcu a zástupcov žalovaných 1/, 2/ rozsudkom zo dňa 07. 06. 2022, ktorým výrokom
I. žalobu v časti smerujúcej voči žalovanému 1/ zamietol, výrokom II. uložil povinnosť žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 20 620 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 20 620 eur od 14. 04. 2019 do zaplatenia, výrokom III. žalovanému 1/ nárok na náhradu trov

konania nepriznal, výrokom IV. priznal žalobcovi voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % (ďalej označený ako Rozsudok 1“, na č. l. 472 – 493 spisu).

10. Proti výroku I. Rozsudku 1 podal žalobca dňa 21. 07. 2022 na Okresný súd Žilina odvolanie
(odvolanie na č. l. 499 – 500 spisu).

11. Proti Rozsudku 1 podal dňa 08. 08. 2022 odvolanie žalovaný 2 (odvolanie na č. l. 507 – 580 spisu).

12. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. 07. 2023, sp. zn. 7Co/5/2023-582 bol Rozsudok
1 zrušený a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline v uznesení

uložil okresnému súdu, aby opätovne posúdil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných 1/, 2/ s poukazom
na uzatvorenú mandátnu zmluvu medzi nimi, v tej súvislosti podrobnejšie vyhodnotil miesto vzniku úrazu
žalobcu ako aj podrobnejšie vyhodnotil listinné dôkazy, najmä lekársku správu MUDr. K..

13. Okresný súd Žilina opätovne vo veci rozhodol na pojednávaní, ktoré sa vo veci konalo dňa 21.

09. 2023, a to za účasti právneho zástupcu žalobcu, zástupkyne žalovaného 1/ a právneho zástupcu
žalovaného 2/.

Súd v tomto spore zistil nasledujúci skutkový stav:

14. Dňa 21. 01. 2016 došlo na schodoch pri vstupe do Domu služieb na ulici F. v D. E. B. (ďalej
označený ako „Dom služieb“) k úrazu žalobcu. Pri vstupe do Domu služieb sa nachádzajú tri schody,
pričomžalobcaspadolľavourukounarozbitúdlaždicu,ktorásanachádzalapredželeznoumrežou,ktorá
sa nachádza pred vchodom do budovy. V dôsledku uvedeného úrazu žalobca utrpel viaceré poraneniaruky – poranenie magistrálnych tepien, poranenie dôležitého periférneho nervu. Žalobca bol následne
ošetrený v chirurgickej ambulancii MUDr. K. v D. E. B., ktorá sa nachádzala v blízkosti miesta úrazu.
ZtejtochirurgickejambulanciebolžalobcaodoslanýrýchlouzdravotnouslužboudoKysuckejnemocnice

s poliklinikou G., kde bol dňa 21. 01. 2016 v čase od 19,10 hod – 21:40 hod (podľa operačného
protokolu na č. l. 153 spisu) operovaný. V uvedenej nemocnici bol žalobca v dôsledku uvedeného úrazu
hospitalizovaný do 25. 01. 2016 (podľa prepúšťacej správy na č. l. 183 spisu).

15. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom B. B. G. zo dňa 13. 06. 2017 (na č. l. 8 spisu) bola výška

náhrady za bolesť žalobcu v dôsledku predmetného úrazu stanovená na 5 298 eur.

16. Podľa lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. B. G. (na č. l. 9 spisu) bola
výškanáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniažalobcuvdôsledkupredmetnéhoúrazustanovená
na 15 322 eur.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi
sa v súdnom spise a predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení príslušných právnych
predpisov:

17. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej označený len

„OZ“), právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a
o tom, kto za ňu zodpovedá.

18. Podľa ustanovenia § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda

vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

19. Podľa ustanovenia § 106 ods. 3 OZ, právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným
činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať

rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

20. Podľa ustanovenia § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

21. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

22. Podľa ustanovenia § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

23. Podľa ustanovenia § 444, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a
sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

24. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 písm. f) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec pri

výkone samosprávy najmä zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií,
verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení,
kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce,.
25. Podľa ustanovenia § 29a zákona o obecnom zriadení, ak sa v tomto zákone alebo osobitnom
predpise používa slovo „obec“, rozumie sa tým aj mesto, ak z tohto zákona alebo z osobitného predpisu

nevyplýva, že ich ustanovenia sa vzťahujú len na obec alebo len na mesto.

26. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej

zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovnívzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„ZoNzBaSSU“),bolesťjeujmaspôsobenápoškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je
stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životnéúkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho
spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

27. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 písm. a), b), c), d) ZoNzBaSSU, poškodenie na zdraví je poškodenie
zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, poškodený je
osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia (ďalej len „poskytovateľ náhrady“) je osoba, ktorá je povinná poskytnúť
náhradu podľa osobitných predpisov, posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v

súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické
pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho
zariadenia.

28. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 ZoNzBaSSU, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

29. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 ZoNzBaSSU, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho
posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

30. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 ZoNzBaSSU, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia

sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a
8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1
v II. a IV. časti.

31. Podľa § 5 ods. 1, 2, 4 ZoNzBaSSU, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8 ). Výška náhrady za bolesť a výška
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za
kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a
výslednásumasazaokrúhlinanajbližšieceléeurosmeromnahor.MinisterstvozdravotníctvaSlovenskej
republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením

oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

32. Podľa ustanovenia § 8 ods. 4 ZoNzBaSSU, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

33. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

34. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

35. Podľa ustanovenia § 566 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, mandátnou zmluvou
sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť
uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa
zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

36. Podľa ustanovenia § 8 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
označený ako „zákon o ZS“), o poskytnutí špecializovanej ambulantnej starostlivosti je ošetrujúci lekárpovinný bezodkladne vyhotoviť pre všeobecného lekára alebo lekára, ktorý odporučil osobu na ďalšie
poskytovanie zdravotnej starostlivosti, správu o poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ktorá obsahuje
údaje podľa § 21 ods. 3 písm. a), c) až g) a stanovenie choroby vrátane jej kódu; to neplatí pre

špecializovanú ambulantnú starostlivosť podľa § 7 ods. 1 písm. a) druhý bod. Rovnako je ošetrujúci
lekár povinný bezodkladne vytvoriť elektronický záznam o poskytnutej ambulantnej starostlivosti v
elektronickej zdravotnej knižke.8b) Na základe dohody s pacientom ošetrujúci lekár po vytvorení
záznamuoposkytnutejambulantnejstarostlivostisprávuoposkytnutejzdravotnejstarostlivostivlistinnej
podobe nevyhotoví; o tejto možnosti je ošetrujúci lekár povinný informovať pacienta. O poskytnutí

špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu podľa osobitného
predpisu6) je ošetrujúci lekár povinný vyhotoviť záznam o poskytnutí zdravotnej starostlivosti pre súd
v lehote, ktorú určil súd.

37. Podľa ustanovenia § 21 ods. 3 zákona o ZS, zápis do zdravotnej dokumentácie podľa §
20 ods. 2 a 3 obsahuje a) dátum a čas zápisu, b) spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie

poučenia, informovaný súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu,
c) dátum a čas poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ak je odlišný od dátumu a času zápisu, d)
rozsahposkytnutejzdravotnejstarostlivostiaslužiebsúvisiacichsposkytovanímzdravotnejstarostlivosti
vrátane predpísaných alebo podaných humánnych liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických
potravín v rozsahu podľa § 19 ods. 2 písm. d), e) výsledky iných vyšetrení, ak sú súčasťou poskytovanej

zdravotnej starostlivosti, o ktorej sa vykonáva zápis, f) identifikáciu ošetrujúceho zdravotníckeho
pracovníka, g) identifikáciu osoby, ktorej sa zdravotná starostlivosť poskytla.

38. Súd v nadväznosti na usmernenie Krajského súdu v Žiline v jeho uznesení zo dňa 26. 07. 2023
žalobu smerujúcu voči žalovanému 2/ výrokom II. tohto rozsudku zamietol. Súd prvej inštancie bol

viazaný právnym názorom vysloveným v uznesení Krajského súdu v Žiline zo dňa 26. 07. 2023 podľa
ust. § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, a to v otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaných
1/, 2/. V nadväznosti na prezentované stanovisko Krajského súdu v Žiline, podľa ktorého žalovaný 1/
nemohol preniesť zodpovednosť za škodu spôsobenú na majetku v jeho vlastníctve na mandatára,
ktorým bol žalovaný 2/, s ktorým mal za účelom údržby a správy majetku v jeho vlastníctve uzatvorenú

mandátnu zmluvu, je pasívne vecne legitimovaný v tomto spore žalovaný 1/. Opätovne s poukazom na
uznesenie Krajského súdu v Žiline, ktorého právnym názorom je tento súd viazaný je potrebné uviesť,
že škodu, ktorá vznikne žalovanému 1/ z dôvodu, že musí/musel plniť poškodenému z titulu náhrady
škody si môže regresne uplatňovať od mandatára, s poukazom na porušenie zmluvnej povinnosti. Súd
k uvedenému uvádza, že zodpovednosť za škodu nesie ten subjekt, ktorému zodpovednosť vyplýva zo

zákona, túto nie je možné zmluvne previesť na iný subjekt, čiže uzatvorenie mandátnej zmluvy je bez
právnej relevancie vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu na zdraví z dôvodu nedostatočnej
údržby schodov pred Domom služieb v D. E. B.. Z dôvodu, že vlastník Domu služieb, žalovaný 1/
nemohol preniesť svoju zodpovednosť podľa ustanovenia § 4 ods. 3 písm. f) zákona o obecnom zriadení
vykonávať údržbu kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení na svojho mandatára, bolo

potrebné žalobu voči žalovanému 2/ z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane
zamietnuť. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 10. 2022, sp.
zn. 1 Cdo/155/2020, ktoré riešilo otázku, ktorá dovtedy nebola dovtedy v rozhodovacej praxi dovolacieho
súdu riešená, kde Najvyšší súd SR dospel k záverom, že zodpovednosť za škodu nesie ten subjekt,
ktorému zodpovednosť vyplýva zo zákona, túto nie je možné zmluvne preniesť na iný subjekt, čo

znamená,žeprípadnéuzavretiezmluvyjebezprávnejrelevancievovzťahukzodpovednostižalovaného
za škodu na zdraví spôsobenú v dôsledku závad v schodnosti priľahlých chodníkov.

39. Súd prvej inštancie mal podľa znenia uznesenia Krajského súdu v Žiline podrobnejšie vyhodnotiť
miesto vzniku poranenia žalobcu, ako aj listinné dôkazy. Súd k uvedenému uvádza, že k úrazu žalobcu

došlo na schodoch umiestnených pri vstupe do Domu služieb na ulici F. v D. E. B.. Pri vstupe do
domu služieb sa nachádzajú tri schody, pričom žalobca spadol ľavou rukou na rozbitú dlaždicu, ktorá sa
nachádzala pred železnou mrežou, ktorá sa nachádzala pred vchodom do budovy.
Skutočnosť, že rozbitá dlaždica sa nachádzala pred vstupom do Domu služieb potvrdzuje aj fotografia
na č. l. 371 spisu, ktorá podľa informácií z elektronického súdneho spisu, kde sa táto fotografia nachádza

v el. formáte bola vyhotovená 20. 02. 2016, teda necelý mesiac po tom, ako sa žalobcovi stal na
predmetnom mieste úraz.Podľa názoru súdu posúdením výsluchu žalobcu a svedkov nevznikajú rozpory v opise udalosti zo strany
žalobcu, ako ani o mieste vzniku úrazu žalobcu. Podstatný obsah výpovedí žalobcu, ako aj svedkov
bude opísaný nižšie v nasledujúcich bodoch odôvodnenia tohto rozsudku.

Vovzťahukmiestuúrazužalobcujepotrebnéuviesť,žekeďžalobcauvádza,žepadaldoľava,zkontextu
otázky a odpovede žalobcu produkovaných na pojednávaní konanom dňa 09. 06. 2020 vyplýva, že
žalobca nemal na mysli, že miesto pádu malo byť vľavo, ale že padal do boku, vľavo (podľa výpovede
žalobcu v zápisnici o pojednávaní na č. l. 140 spisu). Žalobca spadol na sneh, ruka sa mu pošmykla
a ruku si rozrezal na rozbitej dlaždici (podľa jeho výpovede na pojednávaní konanom dňa 30. 11. 2021,

v zápisnici na č. l. 288 spisu). Podľa výpovede svedkyne B. D. na pojednávaní konanom dňa 12. 04.
2022, krv bola rozprsknutá po ľavej strane ako vchádzala do domu služieb, krv mala byť stečená aj dolu
z vrchného schodu (podľa zápisnice o pojednávaní na č. l. 414 spisu). Svedkyňa D. zároveň potvrdila,
že ten stav ktorý videla po úraze žalobcu je zobrazený na fotografii na č. l. 372 spisu (zo zápisnice
o pojednávaní na č. l. 414 spisu).
Svedkyňa B. na pojednávaní konanom dňa 30. 11. 2021 uviedla, že našla žalobcu sa zbierať v pravom

rohu pod schodmi (podľa zápisnice o pojednávaní na č. l. 292 spisu). Keďže svedkyňa našla žalobcu
„sa zbierať“, aj z logiky veci nemožno predpokladať, že žalobca po páde zotrval na tom istom mieste.

40. K ostatným fotografiám predloženým zo strany žalobcu súd uvádza, že matka žalobcu miesto
úrazu fotila podľa jej výpovede na pojednávaní konanom dňa 30. 11. 2021 vo štvrtok 21. 01. 2016

(zápisnica o pojednávaní na č. l. 285 spisu), čo zodpovedá fotografiám predloženým žalobcom na
č. l. 371 – 374 spisu, kedy podľa informácií z elektronického súdneho spisu, kde sa tieto fotografie
nachádzajú v el. formáte boli tieto vyhotovené dňa 21. 01. 2016. Svedkyňa B. D. výslovne opísala, že
v predmetný deň videla pred vchodom do Domu Služieb v D. E. B. stekať krv. Súd v neposlednom rade
uvádza, že pokiaľ žalobca v rámci svojej výpovede na pojednávaní konanom vo veci dňa 09. 06. 2020

uvádza, že na fotografiách, ktoré predložil „môže byť aj kečup“ (zo zápisnice na č. l. 140 spisu), súdu
z kontextu predmetnej výpovede žalobcu, ako aj v nadväznosti na spôsob jeho odpovedania na kladené
otázky na predmetnom pojednávaní bolo zrejmé, že táto odpoveď žalobcu vyplynula z jeho emočného
rozpoloženia a zjavnej iritácie z položenej otázky a jednoznačne bola myslená ironicky, čo vyplynulo aj
z tónu hlasu a kontextu odpovede žalobcu. To, že sa krv nachádzala aj na iných miestach ako na mieste

úrazu žalobcu vypovedá jedine o tom, že žalobca sa z miesta úrazu musel premiestniť k lekárovi za
účelom ošetrenia, ako aj potvrdzuje výpoveď žalobcu, že krv po predmetnom úrazu mu z ruky striekala.

41. K lekárskej správe vyhotovenej B. K. na č. l. 149 spisu súd dopĺňa, že náležitosťami zápisu do
zdravotnej dokumentácie podľa ustanovenia § 8 ods. 6 v spojení s ustanovením § 21 ods. 3 zákona č.

576/2004 o zdravotnej starostlivosti citovaného vyššie v tomto odôvodnení rozsudku nie je opis udalostí
predchádzajúcich návštevu lekára, resp. miesto úrazu pacienta. Je všeobecne známe, že lekári sa
nezameriavajú na presný opis miesta úrazu, resp. udalostí predchádzajúcich ošetreniu pacienta, ale
opisu zdravotného stavu pacienta a následnej liečbe. Žiaden ďalší dôkaz v spore nenasvedčuje tomu,
že úraz sa stal žalobcovi doma. Naopak, v konaní bolo preukázané, že úraz žalobcu sa stal pred

Domom služieb v D. E. B.. Nepresné označenie miesta úrazu v lekárskej správe, najmä za situácie, kedy
nebolo objasnené, z akého konkrétneho dôvodu bolo v správe miesto úrazu uvedené iné, ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania, nemôže zvrátiť závery súdu o mieste úrazu žalobcu.

42. Vo vzťahu k žalovanému 1/ a jeho vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku súd zhodne

ako aj v Rozsudku 1 pre úplnosť uvádza, že nárok uplatnený žalobcom premlčaný nie je. Žaloba bola
podaná dňa 02. 01. 2019, úraz sa žalobcovi stal dňa 21. 01. 2016, teda žalobca si uplatnil nárok
v rámci objektívnej trojročnej premlčacej lehoty. Vo vzťahu k dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote
súd uvádza, že v prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia
poškodenéhosapoškodenýdozvieoškodevčase,kedymožnoobjektívnevykonaťbodovéohodnotenie

bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia, od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba.
Výška bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva z lekárskeho
posudku, a to až v čase, kedy sa ustáli zdravotný stav poškodeného. Súd poukazuje na to, že podľa
zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, lekársky posudok sa vydáva,
len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského

uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Z lekárskych posudkov
predložených žalobcom vyplynulo, že žalobca ukončil liečenie dňa 06. 03. 2017, a že stabilizáciu
zdravotného stavu je možné hodnotiť až v roku 2017 (na č. l. 14, 15 spisu). Z uvedeného vyplýva, že
tým, že žalobcov zdravotný stav bolo možné hodnotiť až v roku 2017 (teda po uplynutí cca. jednéhoroku od úrazu žalobcu zo dňa 21. 01. 2016), a v predmetnom roku boli vypracované aj oba lekárske
posudky (na ohodnotenie výšky bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu), súd
hodnotí nárok žalobcu ako uplatnený v rámci subjektívnej dvojročnej premlčacej doby (plynúcej odo dňa,

kedy sa žalobca dozvedel o vzniku takej ujmy). Otázku, kedy sa z hľadiska bolestí zdravotný stav ustálil
závisí pritom od vyjadrenia lekára a nie od úvahy súdu, ide totiž o skutočnosti, na ktoré treba odborné
znalosti. Zároveň súd dopĺňa, že otázka času ustálenia zdravotného stavu žalobcu v predmetnom spore
nebola spornou.

43. Súd v ďalšom opätovne konštatuje, že v spore nebolo preukázané zavinenie žalobcu na škode
(ujme), ktorá mu bola v dôsledku pádu pred Domom služieb spôsobená. Z lekárskej dokumentácie,
ktorá bola súdom vyžiadaná od lekárov ošetrujúcich žalobcu (na č. l. 149 – 170 spisu, na č. l. 182
– 198 spisu) nevyplynuli žiadne skutočnosti smerujúce k záveru o zavinení žalobcu na jeho úraze.
Súd vo vzťahu k námietke žalovaného 2/ týkajúcej sa prípadného užitia alkoholu žalobcom pred
predmetným úrazom poukazuje na výsledky predoperačných vyšetrení žalobcu zo dňa 21. 01. 2016,

kedy sa žalobcovi stal úraz (na č. l. 158 rub spisu), z ktorých vyplynulo, že hladina etanolu žalobcu v krvi
bola pod stanovenou normou. Bez relevancie k predmetnej veci bolo aj skúmanie, či voči žalobcovi sú
na Okresnom súde Žilina alebo Okresnom súde Čadca vedené trestné konania v súvislosti s užívaním
omamných a psychotropných látok. V spore nebolo preukázané, že príčinou úrazu žalobcu bolo jeho
vlastné zavinenie, žalovaný 2/ navyše okrem vyššie uvádzaných námietok a prípadných jeho úvah (ktoré

však nemali oporu vo vykonanom dokazovaní) relevantným spôsobom nespochybnil , že žalobca mal
podiel na zavinení svojho úrazu zo dňa 21. 01. 2016.

44. Následne okresný súd skúmal základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu
vzniknutú žalobcovi. Súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu

je protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Pre
vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých týchto predpokladov a pri
neexistenciičoilenjednéhoznichzodpovednosťzaškoduniejedaná.Poškodenýmusípreukazovať,že
došlo k protiprávnemu konaniu, t.j. k porušeniu právnej povinnosti a že vznik škody a následne jej výška
je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky

viny naopak nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že škodu nezavinil.
Žalovaný 1/ mal podľa zákona povinnosť zabezpečiť údržby majetku vo svojom vlastníctve, t.j. Dom
služieb a vstup do tejto nehnuteľnosti. Súd mal v spore preukázané, že táto povinnosť zo strany
žalovaného 1/ bola porušená, keďže v čase úrazu žalobcu boli schody do Domu služieb neodhrnuté
(sneh zo schodov nebol odhrabaný) a dlažba na schodoch bola poškodená (žalobca spadol na rozbitú

dlaždicu).
Tento stav schodov do Domu služieb mal súd preukázaný z výpovede žalobcu, ako aj ostatných svedkov
vypočúvaných v predmetnom spore, ktorí potvrdili, že na schodoch do Domu služieb bola odbitá dlaždica
(dlaždice), ako aj to, že schody v čase úrazu neboli odhŕňané a ani odhrnuté napriek tomu, že v deň
úrazu husto snežilo a sneh sa následne topil. Stav dlaždíc na schodoch potvrdzuje aj fotografia na č. l.

371 spisu vyhotovená necelý mesiac po úraze žalobcu.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 21. 01. 2016 okolo obeda ako išiel po schodoch, bol tam
sneh na schode, bola tam rozbitá kachlička, žalobcovi sa šmyklo a zápästím ľavej ruky spadol rovno na
rozbitú kachličku. Hneď ako sa mu to stalo, videl veľkú kopu krvi, nechápal, odkiaľ tá krv strieka, keď
sa pozrel na ruku, videl, že to strieka z ruky a utekal rovno ku B. K. na ošetrenie, ktorý má ambulanciu

v blízkosti Domu služieb, na C. L.. Uvádzal, že nedokázal udržať balans na tej šmykľavej zmesi, ktorá
sa nachádzala na dlažbe. Žalobca uviedol, že v okamihu šmyku sa nachádzal na vrchnej platforme
predtým, ako sa ošuchávajú nohy o železnú mrežu. Žalobca uviedol, že na schodoch bola súvislá vrstva
snehu (podľa jeho výpovede na pojednávaní dňa 09. 06. 2020 v zápisnici o pojednávaní na č. l. 141
a 142 spisu). Ďalej súd poukazuje aj na výpoveď žalobcu na pojednávaní konanom v predmetnej veci

dňa 30. 11. 2021, na ktorom uviedol, že spadol rukou na sneh, pričom ruka sa mu pošmykla a rozrezal
si ju na tej dlaždici (zo zápisnice na č. l. 288 spisu).

45. Z výpovede svedkyne I. B. na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 30. 11. 2021 vyplynulo,
že žalobca bol dňa 21. 01. 2016 po nočnej, pričom sa naraňajkoval a išiel do Domu služieb si dať zašiť

turistickú topánku, nakoľko na druhý deň mal ísť na turistiku, následne jej mal majster z Iny doniesť
domov žalobcovu topánku a povedať jej, že žalobca je na pohotovosti, že si urezal ruku v Dome služieb
na schodoch a šije mu to K., chirurg (zo zápisnice na č. l. 282, 283 spisu). Svedkyňa uvádzala, že v ten
deň husto snežilo a trikrát odhŕňala sneh. Keď svedkyňa ráno vstala, odhrabávala sneh, cez obed užmalo svietiť slnko, keď fotila predmetné miesto nesnežilo. Svedkyňa uviedla, že keď žalobca išiel do
Domu služieb nesnežilo, svietilo slnko. Pamätala si, že pani M., upratovačka jej povedala, že schody
umyla až v sobotu, aby videli, v akom to bolo stave. Ďalej uvádzala, že dlažba, ktorá bola umiestnená

na predmetných schodoch bola určená na vnútorné dláždenie, pričom dlaždica, na ktorú mal spadnúť
žalobca, mala byť 10 rokov už odbitá a mali to opraviť tak, že sa na to dala zámková dlažba v roku
2016, a to v lete. Dlažba sa mala znova odbiť, pričom to následne mali dať do železných líšt. Svedkyňa
uvádzala,ženapredmetnýchschodochsašmýkalo,naschodymaliumiestňovaťdrevenúrohožnazimu,
avšak len na polovicu schodov, pričom dlaždica nemala byť pod rohožou, ale vedľa rohože. Dodala, že

tam nie je zábradlie, ako aj to, že na schodoch sa nachádzal sneh, neboli odhrnuté, boli celé zasnežené,
a aj na predmetnej dlaždici bol sneh. Svedkyňa ďalej uvádzala, že miesto úrazu bola fotiť vo štvrtok
približne o 16tej, a zrejme miesto bola znova fotiť ešte v sobotu. Svedkyňa vypovedala, že vedomosť
o tom, že žalobca mal spadnúť na odbitej dlaždici mala mať od nevesty, ktorej to povedal žalobca (podľa
zápisnice na č. l. 286, 287 spisu).

46. Podľa výpovede svedkyne J. B. na pojednávaní dňa 30. 11. 2021 svedkyňa v deň úrazu išla
z autobusu, videla, ako si žalobca držal ruku a vstával zo schodov a svedkyňa žalobcovi povedala, aby
išiel na chirurgiu, ku B. K., svedkyňa uviedla, že v tom čase mohlo byť 14 hodín. Svedkyňa našla žalobcu
sa zbierať v pravom rohu pod schodmi. V predmetnom čase malo mrznúť a bolo nasnežené, sneh mal
padať celú noc, mala kvôli tomu problém prejsť na autobus, ale keď vystupovala z autobusu chodníky

mali byť poodhŕňané, avšak predmetné schody mali byť mokré a na časti schodov, po ktorých ľudia
nechodili mala byť kopa snehu a tam, kde ľudia chodili boli schody vyšliapané a neodhrnuté. V čase
úrazu mali poletovať malé vločky, malo svietiť slnko. Na schodoch mala byť vyštiepená dlaždica, jeden
jej roh mal byť nebezpečne situovaný, ktorý mal žalobca trafiť. Na schodoch nemalo byť umiestnené nič
na zabránenie šmyknutiu sa na nich.

Svedkyňa vypovedala, že roky rokúce tie schody mali byť rozbombardované, X, Y ľudí si na nich malo
dolámať ruky, každý mal na tie schody nadávať a malo to byť hrozné (z výpovede na č. l. 289 spisu).
Svedkyňa uvádzala, že obkladačky na schodoch mali byť vyhotovené z takého materiálu, z ktorého sa
robia obkladačky do kúpeľne. V lete mal byť problém keď zapršalo do budovy vojsť, nakoľko sa tam
šmýkalo a nebola tam umiestnená tabuľa, ktorá by upozorňovala vstup na vlastné riziko. Svedkyňa ďalej

uvádzala, že na schodoch nebola mriežka, teda že na vonkajšej dlažbe sa schody nekončili pásikmi,
ktoré zabraňujú šmýkaniu sa, a že na schodoch nebola dlažba, ale obkladačky a že to bolo jedno
šmykľavé klzisko. (podľa výpovede zo zápisnice na č. l. 289 a 290, 292 spisu).

47. Svedkyňa B. D., ktorá vypovedala v predmetnej veci na pojednávaní konanom dňa 12. 04. 2022,

uviedla, že približne pred 6 – 7 rokmi stála pred prechodom, išli osobné autá, svedkyňa tam čakala a mal
tam byť hlúčik ľudí, pričom svedkyňa mala vidieť, ako chalan beží smerom ku poliklinike, do tváre mu
nevidela. Svedkyňa keď prešli autá prešla cez cestu a na schodov videla kalúžku krvi, malo to byť asi
deci krvi a malo to byť rozprsknuté po ľavej strane ako vchádzala do Domu služieb, nepamätala si, na
ktorom schode to bolo a išla do holičstva. Svedkyňa uviedla, že bola v šoku, videla len tú krv na schodoch

ako sa otvárajú dvere do budovy Domu služieb v D. E. B.. Svedkyňa uviedla, že na schodoch bolo
mokro. Ďalej uvádzala, že zábradlie pri schodoch nebolo, boli tam 3 – 4 schodíky. Svedkyňa uvádzala,
že keď prišla ku kaderníčke, od ostatných žien sa mala dozvedieť, že tam spadol žalobca (B. syn), ženy
u holičky mali podľa počutia svedkyne uviesť, že tam boli rozbité schody a že mu to rozrezalo ruku.
Svedkyňa vypovedala, že schody boli odjakživa rozbité, že ten mramor bol vždy rozbitý. Schody mali

byť odlúpené, pričom roky, čo tam svedkyňa chodila, to malo byť rozbité, až teraz to má byť opravené
(nemala vedomosť, kedy bola oprava realizovaná). Uviedla, že to bolo vždy nepekné a že tie schody
mohol poškodiť aj mráz.(zo zápisnice o pojednávaní na č. l. 411 – 414 spisu).

48. Súd konštatuje, že zo všetkých výpovedí vypočúvaných osôb vyplynulo, že schody pred Domom

služieb boli v čase úrazu v nevyhovujúcom stave (keďže dlažba na nich sa mala na niektorých miestach
odlupovať), a mali byť opravené až následne po tom, ako na nich došlo k úrazu žalobcu. Navyše na
nich nebola vykonaná zimná údržba, keďže napriek tomu, že v deň úrazu snežilo a sneh sa následne
topil, sneh a ani jeho zvyšky neboli zo schodov odhŕňané a ani odhrnuté. Nedostatočnú údržbu vchodu
do Domu služieb možno vyhodnotiť ako zavinené porušenie právnej povinnosti uloženej žalovanému

1/ Občianskym zákonníkom, ako aj zákonom o obecnom zriadení. Je tak na strane žalovaného 1/ daný
a naplnený predpoklad zodpovednosti za škodu a to, protiprávne konanie. Na vyvrátenie takého stavu
potom neobstojí dôkaz produkovaný žalovaným 1/ na č. l. 309 spisu, faktúra vystavená dňa 03. 04. 2012
so splatnosťou 17. 04. 2012 na odberateľa – žalovaného 1/, v ktorej boli fakturované náklady za použitýmateriál na objekte – Dome služieb, a to s poukazom na skutočnosť, že vystavenie faktúry štyri roky
spätne odo dňa, kedy došlo k úrazu žalobcu nepreukazuje stav predmetných schodov ku dňu 21. 01.
2016.

V prípade zlých poveternostných podmienok je nutné zimnú údržbu vykonávať a najmä zabezpečovať
podľa potreby, keď je zároveň nesporné, že konať tak, aby k škodám nedochádzalo, znamená tiež
starať sa o to, aby boli vykonané opatrenia zamedzujúce alebo znižujúce možnosť vzniku škody
v dôsledku námrazy, resp. poľadovice alebo aspoň na možnosť takéhoto nebezpečenstva na danom
mieste upozorniť. (z rozsudku NS SR z 27. 10. 2021 sp. zn. 7Cdo 93/2018).

Súd konštatuje, že v spore žalovaní 1/, 2/ nepopierali, že v čase úrazu bol stav schodov nevyhovujúci,
zároveň ani nepopierali, že v deň úrazu z ich strany ako vlastníka a správcu nebola vykonávaná údržba
schodov napriek zlým poveternostným podmienkam (sneženie a následné topenie snehu). Súd mal
preto túto skutočnosť za nespornú s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Uvedeným opomenutím konania, t.j. nedostatočnou celkovou údržbou ako aj údržbou schodov
v zimných podmienkach žalovaný 1/ porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona, t.j. počínať si tak,

aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí a zabezpečovať
údržbu a vykonávať bezpečnú prevádzku Domu služieb. Z výpovedí svedkov zároveň vyplynulo, že na
mieste úrazu nebolo umiestnené zábradlie a ani upozornenie na možnosť pošmyknutia sa v dôsledku
poveternostných podmienok a nedostatočnej údržby miesta.

49. K výpovediam svedkov je potrebné konštatovať, že nemožno označovať svedkov vypočúvaných
v predmetnom spore bez ďalšieho za nehodnoverných iba na základe tej skutočnosti, že týchto svedkov
označila matka žalobcu, ktorá pracuje v D. E. B. ako kvetinárka a z toho dôvodu sa stretáva so
zákazníkmi, ktorí jej mali uviesť, ktoré osoby videli predmetný úraz. Pokiaľ by totiž matka žalobcu
s týmito osobami nekomunikovala (teda by nebolo možné vykonávať v predmetnom spore dokazovanie

výsluchom svedkov), žalobcova dôkazná pozícia by bola výrazne sťažená. Samotná komunikácia
svedka s matkou žalobcu nezakladá nehodnovernosť výpovede takého svedka, a to aj vzhľadom na
poučenie svedka zo strany súdu, že je jeho povinnosťou vypovedať pravdu a nič nezamlčovať.
Súd ďalej uvádza, že žalobca si nemusel pamätať presný popis udalostí do každého jedného detailu,
vzhľadom na úľak a šok, ktorý pri predmetnej udalosti zažil (čo vyplýva z jeho výpovede na č. l. 138 – 141

spisu). Pokiaľ bolo zo strany svedkov označované iné miesto kde videli žalobcu sa zbierať zo schodov
ako platforma schodov, kde sa žalobcovi stal úraz na základe jeho popisu udalosti (svedkyňa J. B. našla
žalobcu sa zbierať v pravom rohu pod schodmi) uvedené podľa názoru súdu nezakladá nezrovnalosti
jednotlivých výpovedí, keďže z popisu udalosti zo strany žalobcu vyplynulo, že žalobca po tom, ako došlo
k úrazu nezostal nehybne ležať, a zmena miesta po páde žalobcu mohla byť dôsledkom aj jeho straty

rovnováhy pri pošmyknutí sa. Na predmetnom mieste úrazu sa šmýkalo, čo nespochybniteľne ovplyvnilo
aj polohu žalobcu po páde. To, že sa škvrny od krvi nachádzali aj na ľavej strane schodov (ako popisuje
svedkyňa B. D.) taktiež nevylučuje skutočnosť, že úraz sa stal na schodoch pred Domom služieb, ale
naopak, potvrdzuje popis úrazu zo strany žalobcu (t.j. po rozrezaní ruky mu z ruky striekala krv).

50. Súd ďalej uvádza, že medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalobca dňa 21. 01. 2016
utrpel úraz. Nebol tak medzi stranami sporný úraz žalobcu a vznik škody žalobcu. Sporné však bolo
miesto úrazu žalobcu. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že žalobca utrpel úraz na schodoch
vedúcich do Domu služieb v D. E. B. (na vrchnej platforme schodov). Vykonaným dokazovaním bola
preukázaná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného 1/ (nedostatočná údržba

schodov /vstupu/ do Domu služieb) a škodou žalobcu (prerušenie šliach na ruke, poranenie periférneho
nervu, poranenie magistrálnych tepien, následkom ktorých zranení bola obrna stredného nervu, obrna
lakťového nervu so zachovaním funkcie ulnárneho ohýbača zápästia a časti hĺbkového ohýbača prstov).
Bolo preukázané, že v dôsledku nedostatočnej údržby schodov pred vstupom do Domu služieb v
dôsledku ich poškodenia a neodhrnutia snehu, resp. šmykľavej snehovej zmesi zo schodov, žalobca

dňa 21. 01. 2016 stratil rovnováhu a pošmykol sa, pričom utrpel úraz, pri ktorom utrpel zranenia ruky,
ktorých následkom bola obrna stredného nervu a obrna lakťového nervu (podľa lekárskeho posudku na
č. l. 9 spisu). Súd konštatuje, že z lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia (na č. l. 9
spisu), ako aj z lekárskeho posudku o bolestnom (na č. l. 8 spisu) vyplýva, že škoda vznikla žalobcovi
v súvislosti s úrazom žalobcu zo dňa 21. 01. 2016. Nebola pritom v konaní ani preukázaná prípadná

neopatrnosť, resp. podcenenie situácie žalobcom, čo by mohlo viesť k vylúčeniu príčinnej súvislosti
medzi pádom žalobcu na neupravených schodoch a vznikom škody na jeho strane. Žalovaný 2/ síce
viackrát poukazoval na možné iné príčiny vzniku škody na strane žalobcu (t.j. napr. výskok žalobcu,
podľa vyjadrenia žalovaného 2/ na č. l. 436 spisu), avšak súd uvádza, že takéto konanie žalobcubolo zo strany žalovaného 2/ uvádzané iba ako príklad ako mohol úraz žalobcu vzniknúť (teda ako
úvaha žalovaného 2/), a teda bez žiadnej ďalšej opory vo vykonanom dokazovaní. Súd preto nemohol
prihliadať na v spore predostierané úvahy žalovaného 2/, ktoré boli síce uvádzané, ale nemali oporu či už

v zistenom skutkovom stave alebo vo vykonanom dokazovaní. Nemali oporu vo vykonanom dokazovaní
aniúvahyžalovaného2/omechanizmevznikuúrazuakspôsobuvzniknutýchporanenížalobcu,nakoľko
síce žalovaný 2/ zachádzal vo svojich úvahách do konkrétnych lekárskych odborných úvah, avšak súd
na také tvrdenia prednesené stranou sporu, ktorá nie je odborne spôsobilou osobou oprávnenou sa
vyjadrovať k medicínskej problematike a nie je ani znalcom v tejto oblasti, neprihliadol.

Vsporebolojednoznačnepreukázané,žestavschodovbolvčasevznikuúrazunevyhovujúci,ažepráve
na týchto schodoch, (na ich vrchnej platforme) žalobca spadol a rozrezal si ruku. Žiaden ďalší dôvod,
v dôsledku ktorého došlo k pošmyknutiu žalobcu na schodoch v spore nebol zistený ani preukázaný.
Z toho dôvodu bol súd toho názoru, že príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného 1/
a vznikom škody na strane žalobcu bola daná.
Súd tak pri naplnení predpokladov zodpovednosti za škodu, a to protiprávne konanie žalovaného 1/

(zavinená nedostatočná údržba schodov pred Domom služieb), vznik škody žalobcovi (poranenia ľavej
rukyspočívajúcevprerušeníšliach,poranenídôležitýchnervovamagistrálnychtepien,následkyktorých
trvajú u žalobcu aj v súčasnosti a stav je nemenný – podľa posudku na č. l. 9 rub spisu) a príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou dospel k záveru o danosti základu nároku.

51. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku 20 620 eur okresný súd túto považoval za dôvodnú. Výška
nároku je odôvodnená lekárskym posudkom o bolestnom vypracovaným MUDr. B. G., znalcom v odbore
zdravotníctvo a farmácia, traumatológia dňa 13. 06. 2017 (na č. l. 8 spisu) a lekárskym posudkom
o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaným MUDr. B. G., znalcom v odbore zdravotníctvo
a farmácia, traumatológia dňa 15. 12. 2017 (na č. l. 9 spisu). Uplatnená náhrada za bolesť vo výške

5 298 eur je daná počtom 300 bodov x 17,66 eur (2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom
vznikol nárok na náhradu, pričom v roku 2016 je hodnota bodu 17,66 eur) v zmysle zákona o náhrade za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Rovnako náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 15 322 eur je daná počtom 840 bodov x 18,24 eur (v roku 2017 je hodnota bodu 18,24 eur) v

zmysle vyššie citovaného zákona. V danej veci sa výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia spolu vo výške 20 620 eur správne určila, resp. vychádzala z celkového počtu
bodov,ktorýmsabolesťasťaženiespoločenskéhouplatneniaohodnotilovlekárskychposudkoch.Výšku
ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia stanoveného v lekárskych posudkov
žalovaný 1/ nerozporoval. Súd nemal dôvod spochybňovať závery lekárskych posudkov, ktoré boli B. G.

aj písomne odôvodnené. Vychádzajúc z odborných lekárskych posudkov mal súd zistenú a preukázanú
výšku škody 20 620 eur (5 298 + 15 322) ako aj príčinnú súvislosť úrazu žalobcu s uplatnenou výškou
škody 20 620 eur. Súd výrokom II. tohto rozsudku uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
z titulu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 20 620 eur.

52. Súd zamietol návrh na výsluch žalobcu prednesený na pojednávaní konanom v predmetnej
veci dňa 21. 09. 2023, a to z dôvodu, že podľa názoru súdu by bolo vykonanie opätovného výsluchu
žalobcu neefektívne, nehospodárne a neúčelné, a to prihliadnuc aj na zásadu koncentrácie konania a
na skutočnosť, že na prvom pojednávaní v predmetnej veci žalobca už k fotografiám ako aj k ostatným
skutočnostiamuvádzalrozhodujúceskutočnosti(čovyplývazč.l.139–140spisu),akoajnaskutočnosť,

že vykonanie takého výsluchu by bolo bez relevancie vo vzťahu k rozhodnutiu súdu.
Súd na pojednávaní konanom vo veci dňa 21. 09. 2023 zamietol aj návrh na vykonanie dokazovania
produkovaný zo strany právneho zástupcu žalobcu, a to výsluchom B. K. k lekárskej správe, a to
z dôvodu, že vykonanie takého dôkazu by nezvrátilo rozhodnutie súdu o predmetnej veci, keďže
vykonané dokazovanie bolo dostačujúce k tomu, aby súd ustálil miesto vzniku úrazu žalobcu.

Na pojednávaní konanom vo veci 21. 09. 2023 súd zamietol aj návrh na vykonanie znaleckého
dokazovania, ktoré navrhol právny zástupca žalovaného a ktoré malo spočívať v zodpovedaní otázky:
„Na koľko je pravdepodobné, že by mohlo dôjsť k takému zraneniu ako došlo u žalobcu pri takom
spôsobepádu,akýpopisuježalobca?“Súdvprvomradeuvádza,žeodvolacísúdvzrušujúcomuznesení
doplnenie dokazovanie v tomto smere nenaznačil. Žalovaný 2/ nemôže využívať ďalšie konanie po

zrušení rozsudku tak, že bude navrhovať dokazovanie s účelom, aby bola reparovaná jeho (ne)aktivita
vpôvodnomkonanípredprvoinštančnýmsúdom.Súduplatnilzásadukoncentráciekonania,keďžetento
návrh mohol právny zástupca žalovaného 2/ predložiť skôr (minimálne už v rámci pôvodnej časti konania
pred súdom prvej inštancie).Ďalej súd uvádza, že aj keby znalec, ktorého odbor ani odvetvie navyše právny zástupca žalovaného 2/
nešpecifikoval, ustálil nejaké percento pravdepodobnosti vzniku úrazu, uvedené by nemohlo mať dopad
na zistenú príčinnú súvislosť porušenia povinnosti žalovaným 1/ a vznikom škody na strane žalobcu.

V treťom a neposlednom rade súd uvádza, že zrealizovanie takej znaleckej úlohy ku dňu vyhotovenia
tohto rozsudku nie je možné, keďže v súčasnosti už stav schodov tak, v akom boli v roku 2016 bol
zmenený (čo vyplynulo súdu aj z výpovede svedkyne B. D. na pojednávaní konanom dňa 12. 04. 2022,
zo zápisnice o pojednávaní na č. l. 414 spisu).
Súd zároveň poukazuje na to, že v spore vykonal ostatné dokazovanie v rozsahu navrhnutom stranami

sporu, pričom dôkazy, ktoré pôvodne navrhovali vykonať strany sporu, avšak na svojich návrhoch
nezotrvali (čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 21. 09. 2023) nevykonal.

53. Súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z. žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne z dlžnej sumy 20 620 eur
od 14.04.2019 do zaplatenia. Žaloba bola žalovanému 1/ doručená dňa 11. 01. 2019 (doručenka na č.

l. 23 spisu), pričom doručenie žaloby žalovanému 1/ možno považovať za výzvu na plnenie povinnosti
a v zmysle ustanovenia § 563 OZ bol žalovaný 1/ povinný plniť peňažnú povinnosť voči žalobcovi
nasledujúci deň po tom, ako ho o to žalobca požiadal. Súd preto viazaný návrhom žalobcu mu priznal
úrok z omeškania až od 14. 04. 2019 (hoci deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému 1/ nastal
skôr ako deň, od ktorého si žalobca úrok z omeškania uplatnil).

54. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z
uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré

považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.

55. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

56. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

58. Podľa ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

59. Súd o trovách prvoinštančného, ako aj druhoinštančného rozhodoval ako o jednom celkom, ktorého
výsledok bol zavŕšený týmto rozhodnutím súdu prvej inštancie. S ohľadom na výsledok tohto sporu súd

potom vzhľadom na úspech žalobcu v časti žaloby smerujúcej voči žalovanému 1/ žalobcovi výrokom III.
tohto rozsudku priznal voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov provoinštančného a druhoinštančného
konania v rozsahu 100 %. Výrokom IV. tohto rozsudku súd vzhľadom na neúspech žalobcu v časti
žaloby smerujúcej voči žalovanému 2/, keďže táto bola voči nemu zamietnutá, priznal žalovanému 2/
voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

2 6C/1/2019

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno samej, má vadu uvedenú
v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).