Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2023

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122486215
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2023:6122486215.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXXX/X, právne zastúpeného Šoltýs & Šoltýsová advokátska
kancelária, so sídlom Spišská Nová Ves, Nad Medzou B-16 proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. XXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.,
D. XXX/X, v konaní o zaplatenie 4.368,25 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške

tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 22.11.2022 pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica v rámci
upomínacieho konania v znení jej písomnej opravy podanej na uvedenom súde domáhal, aby súd
zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu 4.368,25 EUR s príslušenstvom.

2.Žalobcatútosvojužalobuodôvodniltým,žeakoveriteľažalovanáakodlžníčkavsúlades§657anasl.
Občianskeho zákonníka uzavreli dve zmluvy o pôžičke, predmetom ktorých bolo poskytnutie finančných

prostriedkov v celkovej výške 4.836,29 EUR. Žalobca prvú pôžičku odovzdal k rukám žalovanej v troch
častiach v priebehu mesiaca január 2017, a to prvú časť pôžičky v sume 3.162,40 EUR, druhú časť
pôžičky v sume 468,04 EUR a tretiu časť pôžičky v sume 695,85 EUR. Žalovaná sa písomne zaviazala
vrátiť žalobcovi dlžnú sumu z prvej pôžičky v celkovej sume 4.326,29 EUR v lehote do 31.12.2019.
Následne žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzavreli dňa 03.09.2019 druhú zmluvu o pôžičke
vo výške 510,- EUR, ktorú žalobca odovzdal k rukám žalovanej pri podpise uvedenej zmluvy. Dňa
09.01.2019 žalovaná vrátila žalobcovi časť dlhu v sume 468,04 EUR. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške

4.368,25 EUR žalovaná do dňa spísania žaloby žalobcovi neuhradila, a to aj napriek tomu, že je po
dobe splatnosti. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v predžalobnej výzve vyzval žalovanú na
zaplatenie zvyšnej časti dlhu zo zmlúv o pôžičke v sume 4.368,25 EUR, kedy žalovaná na predžalobnú
výzvu, ktorá jej bola doručená dňa 24.08.2022, nereagovala a zvyšok dlhu neuhradila. Na základe
vyššie uvedených skutočností, dlh žalovanej voči žalobcovi ku dňu spísania žaloby pozostáva z istiny v
sume 4.368,25 EUR a príslušenstva. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania s tým, že v prípade prvej
pôžičky za deň jej splatnosti určil dátum 31.12.2019 dohodnutý v zmluve o pôžičke, a tak za prvý

deň omeškania určil u tejto pôžičky deň 01.01.2020, a v prípade druhej pôžičky za deň splatnosti určil
dátum 27.08.2022 určený v predžalobnej výzve ako tretí deň po dni doručenia predžalobnej výzvy, a tak
za prvý deň omeškania určil u tejto pôžičky deň 28.08.2022.3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v písomnom odpore, v ktorom poprela tvrdenia žalobcu tvrdiac, že
nárok žalobcu nie je dôvodný a že ním uvádzané tvrdenia sa nezakladajú na pravde a nie sú podložené
žiadnymi relevantnými dôkazmi. Uviedla, že jej prejavom vôle nebolo uzatvárať žiadnu zmluvu o pôžičke

peňažných prostriedkov so žalobcom. Namietala, že tzv. prvá zmluva o pôžičke nespĺňa podstatnú
náležitosť a to určenie predmetu zmluvy, teda o akú pôžičku konkrétne ide, či má ísť o peňažnú alebo
nepeňažnú pôžičku, teda čo sa má danou pôžičkou požičať. Z jej obsahu taktiež nevyplýva, čo a v akej
výške má povinnosť dlžník veriteľovi vrátiť. Zároveň žalobca nijakým spôsobom nepreukázal a teda
neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že k ním v žalobe tvrdenej pôžičke vo výške 4.326,29 EUR reálne

došlo a teda že reálne odovzdal finančné prostriedky v uvedenej výške žalovanej, čo je základným
predpokladom vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, či už ide o zmluvu uzatvorenú ústne alebo
písomne. V prípade tzv. druhej zmluvy o pôžičke namietala, že táto zase nespĺňa podstatnú náležitosť a
to označenie zmluvných strán. Z jej obsahu nevyplýva, kto mal komu peňažné prostriedky požičať a kto
ich mal komu vrátiť a taktiež z jej obsahu nevyplýva čas plnenia, teda kedy majú byt' peňažné prostriedky
vrátené. Ak by malo ísť o pôžičku žalovanej, tak nijakým spôsobom túto v zmysle ustanovení § 563

žalobca o jeho vrátenie nepožiadal. Zároveň, takisto ako v prvom prípade, žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že k ním v žalobe tvrdenej pôžičke vo výške
510,00 EUR reálne došlo a teda že reálne odovzdal finančné prostriedky v uvedenej výške žalovanej.

4. Žalobca v písomnej replike zo dňa 25.04.2023 zotrval na podanej žalobe, kedy zopakoval, že

medzi ním a žalovanou došlo k platnému uzatvoreniu zmlúv o pôžičke s jasne daným predmetom
pôžičky, ktorými boli peniaze, ktoré žalobca ako veriteľ prenechal žalovanej ako dlžníčke a rovnako s
jasne formulovanou povinnosťou žalovanej vrátiť žalobcovi predmetné pôžičky. Dohoda strán sporu na
uvedených podstatných náležitostiach zmlúv o pôžičke je zrejmá zo žalobcom predloženého listinného
dôkazu, teda zo zmlúv o pôžičke, ktoré sú podpísané žalovanou. Uviedol, že postupne plnil tieto pôžičky

žalovanej, pričom žalovaná si peniaze požičiavala od žalobcu za účelom vyplatenia jej rôznych dlhov,
čo vyplýva z predloženého dôkazu - zmlúv o pôžičke, kde je uvedený účel, na ktorý si žalovaná
peniaze požičiavala, teda napríklad zakúpenie tovaru do jej prevádzky, úhrada úveru a pod. K argumentu
žalovanej, že druhá zmluva o pôžičke nie je splatná, nakoľko žalobca o jej vrátanie nepožiadal, poukázal
na predžalobnú výzvu, ktorou žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zápisom
v zošite vykonaným žalobcom a opatreným podpismi strán sporu, s prípisom zo dňa 18.08.2022
označeným ako „Predžalobná výzva na zaplatenie“ a doručenkou k nemu, a zistil tento skutkový stav
veci :

6. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že tento žil v spoločnej domácnosti so žalovanou asi tak dva-
tri roky, pričom sa od nej odsťahoval asi pred rokom, kedy ho žalovaná požiadala, aby opustil jej
bydlisko. Zároveň žalobca tvrdil, že kým u žalovanej býval, tak jej požičiaval peniaze, nakoľko táto stále
mala nejaké problémy, či už ohľadne úverov, alebo sociálky. Zároveň tiež uvádzal, že pokiaľ prebýval

u žalovanej mohol sa tak u nej zdržiavať týždeň, lebo zvyšok času trávil mimo domova.

7. Žalobca vypovedal, že peniaze boli žalovanej odovzdané väčšinou v hotovosti, a to jednak do jej rúk
bez prítomnosti iných osôb, lebo musela zaplatiť úver, ktorý mala, sociálku, a jednak tiež tým, že jej
spravil aj nejaké nákupy, a v čase , kedy pracoval v zahraničí, tak jej ich posielal cez banku.

8. Žalobca súdu predložil rukou písaný text na piatich stranách riadkovaného zošitu formátu A5. Podľa
účastníckej výpovede žalobcu, ďalej nižšie uvádzaný text do predmetného zošita písal samotný žalobca,
pričom podľa jeho tvrdení ho písal pred žalovanou, ktorá to videla. Podľa jeho tvrdení uvedený text
mal byť písaný v čase, kedy už mal opustiť domácnosť žalovanej, zároveň však tvrdil, že to bolo ešte

predtým ako ho žalovaná na tento odchod vyzvala.

9. Pokiaľ ide o samotné zápisy v predmetnom zošite na prvej z týchto piatich strán uvedeného
predmetného zošita je rukou písaný text (slovo) „ Pôžička“ bez akéhokoľvek podpisu.

10. Následne na druhej strane z týchto piatich strán uvedeného zošita je rukou postupne pod seba
písaný text , resp. zoznam v tomto znení „ A. – 120,-- - Niké , - 100,- elektrika , - 480,- soc. , 38,- - metro
–nanuky , 85,4 – cig. , 120- D. ( tu je tento napísaný text v riadku podčiarknutý – poznámka súdu ) ,
943,40 eur, 1000,-- - úver ( tu je aj tento napísaný text opäť v riadku podčiarknutý – poznámka súdu ),1943,40 79,- bateria , 120,- elektrina , 150,- - úver ( tu je tento napísaný text v riadku podčiarknutý –
poznámka súdu ), 2.292,40 – eur , 170,- H. , 100,- hyp. ,100,-- hyp. , 2.662,40 , +500 ; soc ( tu je tento
napísaný text v riadku podčiarknutý – poznámka súdu ) , 3.162,40 eur“ .

11. Na tretej z týchto piatich strán uvedeného zošita je rukou ďalej pod seba písaný text , resp. zoznam
v tomto znení „ Na opravu baru . , Zvonček – 74; Michal – 25; Materiál – 19,60 – , stav. gel. 18,20-,
Hornbach – 24,40-, Omietka – 4,80-, Michal – 20 – , Beton – 7- , Michal – 15- , Hornbach – 44,60 –,
Michal – 30 – 26.1.2017, Farba – 13,65-, Farba – 11,99-, Farba – 9,80-, Bateria – 22-, J. – 10- ( tu je

tento napísaný text v riadku podčiarknutý – poznámka súdu ), 468,04 eur , Zaplatené 9.1.2019 468,04
eur“ , pričom k poslednej sume „468,04 eur“ je pripojený nečitateľný podpis, ktorý však súd identifikoval
ako podpis žalobcu.

12. V tejto súvislosti žalobca vypovedal, že ním tvrdené nákupy, ktoré mali tvoriť pôžičku pre žalovanú,
predstavujú tieto ním vyššie popísané položky na vyššie uvedenej druhej strane zošita počnúc položkou

označenou ako „38,- - metro –nanuky“ vrátane položiek na tretej strane zošita vedenými pod označením
„Na opravu baru“ a to komplet všetky až po sumu „468,04 Eur“. K položkám uvedeným na strane tretej
zošita pod označením „Na opravu baru“, uviedol, že tam označený materiál chodil nakupovať on sám,
a rovnako tak aj osobu, ktorá je v uvedenom texte označená ako „H.“ vyplácal on sám na ruku.

13. K sume „468,04 Eur“ uvedenej na záver tretej strany zošita žalobca vypovedal, že na konci týždňa,
kedy mal odísť z domácnosti žalovanej , mu táto ešte dovolila ostať dlhšie, ale musel jej za tento pobyt
zaplatiť sumu 500,- Eur , pričom podľa jeho tvrdenia tá suma je vlastne vyššie uvedená čiastka „468,04
Eur“, ktorá je napísaná v predmetnom zošite na vyššie uvedenej tretej strane tohto zošita (ako posledný
záznam) a ktorú žalobca podľa jeho tvrdení stiahol žalovanej z tohto jej dlhu voči jeho osobe.

14. Na štvrtej z týchto piatich strán uvedeného zošita je rukou postupne pod seba písaný text, resp.
zoznam v tomto znení „ Január 2017 Zásobenie baru . , Cigarety – 148,60 – eur, Metro – 12,-, K. – 41- ,
Kaufland - 14,40-, K. – 428,80 ; K. 51,09 ; ( tu je tento napísaný text v riadku podčiarknutý – poznámka
súdu ) , 695,85 eur“ . Nasleduje voľný riadok, po ktorom ide nasledovný text „ Pôžičku od A. B. , nar.

– XX.X.XXXX, L. XX.XX.XX./XXXX, trvalé bydlisko – D. X XXX XX C. . Túto pôžičku vrátim do konca
roku 2019 . Meno – E. F., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXX XXX XXXX, D. M.: XXX. G.“, za ktorým na jeho
konci nasleduje nečitateľný podpis.

15. Pri porovnaní voľným okom tohto podpisu s podpisom žalovanej na jej písomnom podaní -odpore sa

javia byť oba tieto odpisy rovnaké, pričom v rámci súdom prezentovaných sporných, resp. nesporných
skutkových tvrdení, súd uvedený podpis vyhodnotil ako podpis žalovanej, čo z jej strany v priebehu
sporového konania nebolo popreté, a preto uvedenú skutočnosť súd vyhodnotil ako nespornú.

16. Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi uvádzal, že v čase keď u žalovanej prebýval tak kupoval

stravu do domácnosti. Tiež uvádzal, že v tom čase žalovanej tiež nakúpil tovar do krčmy, resp. baru,
ktorý mala, a to bol tiež z jeho príspevkov pre žalovanú, nakoľko táto totiž bola dosť finančne slabo na
tom a takto jej podľa jeho slov pomáhal. Uviedol tiež , že žalovanej spravil celý bar zadarmo spoločne
s jedným pánom, a tiež jej dával do poriadku byt, ktorý jej vybielil, dal jej komplet nové dvere, a nikdy
od nej nezobral ani žiaden halier. Všetky tieto činnosti podľa jeho tvrdení robil dobrovoľne.

17. Napokon na poslednej piatej strane z týchto piatich strán uvedeného zošita je rukou postupne pod
seba písaný text, resp. zoznam v tomto znení „ Pôžička ( toto slovo je napísané nad všetky riadky, teda
mimo riadkov na vrchu uvedenej strany – poznámka súdu), Dňa 3.1.2019 , úhrada 140 ,- dlh. soc. ,
120,- drevo , 250,- práčka ( tu je tento napísaný text v riadku podčiarknutý – poznámka súdu ),510,-“.

18. Za týmto textom nasledujú dva nečitateľné podpisy, z ktorých prvý z nich pri jeho porovnaní voľným
okom s podpisom žalovanej na jej písomnom podaní - odpore sa javia byť oba tieto podpisy rovnaké,
pričom v rámci súdom prezentovaných sporných, resp. nesporných skutkových tvrdení, súd uvedený
podpis vyhodnotil ako podpis žalovanej, čo z jej strany v priebehu sporového konania nebolo popreté,

a preto uvedenú skutočnosť súd vyhodnotil ako nespornú. Druhý podpis súd považoval za podpis
žalobcu, čo rovnako nebolo popreté.19. Následne pod týmito dvoma nečitateľnými podpismi na uvedenej strane pokračuje rukou postupne
pod seba písaný text , resp. zoznam v tomto znení „ 3.162,40 eur , 468,04 eur, 695,85 eur , 510,- eur
( tu je tento napísaný text v riadku podčiarknutý – poznámka súdu), 4.836,29 eur, - 468,04 eur ( tu je

tento napísaný text v riadku podčiarknutý – poznámka súdu), 4.368,25 eur DLH E.“ .

20. Žalobca vo svojej výpovedi uvádzal, že pokiaľ ide o poskytnutie pôžičky žalovanej formou prevodu
na jej účet, túto mali predstavovať peniaze, ktoré na vyššie uvedených stranách zošita označoval ako
hypotéka 1000,- eur, úver 150,- eur, elektrika 120,- eur, sociálka 140,- eur, hypotéka 2x po 100,- eur,

sociálka 500,- eur, ďalšia 480,- eur sociálka. Podľa jeho tvrdení tieto peniaze všetky posielal na účet
žalovanej, ktorý však nevedel bližšie špecifikovať, pričom sa to malo diať z jeho účtu vedeného v N.
N., č. účtu je N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia však súdu
nepredložil žiaden iný dôkaz.

21. Prípisom zo dňa 18.08.2022 označeným ako „Predžalobná výzva na zaplatenie“ adresovaným

žalovanej žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovanú , aby táto v lehote 3
dní odo dňa doručenia tejto výzvy zaplatila žalobcovi sumu vo výške 4.368,25 EUR spolu s úrokom z
omeškania v sume 575,05 EUR a trovami právneho zastúpenia. Podľa doručenky uvedená výzva bola
žalovanej doručená dňa 24.08.2022.

22. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ako „ Občiansky zákonník“),
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

23. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

24. Podľa § 658 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto
úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

25. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

26. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď

je to obvyklé.

27. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

28. Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú
podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny
úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

29. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

30. Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh

veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

31. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca nepreukázal, že ním požadovaný nárok
v tomto spore voči žalovanej je daný.

32. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.33. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým

určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.
6. 2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009, tiež uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/403/2014 zo dňa 16.12.2015).

34. Žalobca sa prvom rade snažil preukázať, že medzi ním a žalovanou došlo k uzavretiu ním tvrdených
zmlúv o pôžičkách písomnou formou, ktorú mali predstavovať ním predložené zápisy vykonané
samotným žalobcom v ňom predloženom zošite formátu A5. Súd však vykonaným dokazovaním v
danom spore dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou k uzavretiu takýchto zmlúv o pôžičkách
v danej písomnej forme nedošlo.

35. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú pôžičku, ktorú mal žalovanej poskytnúť v priebehu mesiaca
január 2017 v celkovej výške 4.836,29 EUR, a ktorá mala byť podľa žalobcu zrejme zaznamenaná
v predloženom zošite na prvých štyroch stranách z piatich strán záznamu v uvedenom zošite (ďalej
aj ako „tzv. prvá pôžička“), v jej prípade z jej písomného prevedenia je zrejmé, že u tejto absentuje

predovšetkým podpis samotného žalobcu ako veriteľa, ktorý z hľadiska § 40 ods. 3 Občianskeho
zákonníka je obligátornou náležitosťou pre platnosť písomného právneho úkonu. Za takýto podpis súd
nepovažoval podpis žalobcu na strane tretej predmetného zápisu v uvedenom zošite, nakoľko u tohto
z hľadiska jeho umiestnenia je zrejmé, že len potvrdzoval, že žalobcovi podľa jeho zápisu mala dňa
09.01.2019 byť zaplatená suma 468,04 EUR. Z hľadiska formulácie textu zápisov v uvedenom zošite

je zrejmé, že pokiaľ by mal tento jeho podpis pokrývať text , o ktorom bol žalobca presvedčený, že je
textom zmluvy o pôžičke, mal byť tento jeho prípadný podpis umiestnený na rovnakom mieste, na akom
bol umiestnený podpis žalovanej , t.j. na štvrtej strane záznamu v zošite pod vypísanými identifikačnými
údajmi žalobcu tak, ako to bolo realizované pri identifikačných údajoch žalovanej. V tejto časti však
podpis žalobcu absentuje.

36. Navyše v prípade tejto tzv. prvej pôžičky absentuje aj presné určenie predmetu pôžičky. Na uvedenej
štvrtej strane sa uvádza len text „Pôžičku od A. B. “, bez bližšej identifikácie v čom má spočívať pôžička
a následne po identifikačných údajoch žalobcu nasleduje text „Túto pôžičku vrátim do konca roku 2019“,
po ktorom nasledujú identifikačné údaje žalovanej s jej podpisom a z ktorého textu opäť nie je možné

samotnú pôžičku identifikovať.

37. Nad vyššie uvedenými textami na danej štvrtej strane sa síce ešte nachádza text, resp. pod sebou
písaný zoznam položiek v znení „ Január 2017 Zásobenie baru . , Cigarety – 148,60 – eur, Metro –
12,-, K. – 41- , Kaufland - 14,40-, K. – 428,80 ; K. 51,09 ; 695,85 eur“, avšak z tohto zoznamu nijako

nevyplýva, že by mal tvoriť predmet tzv. prvej pôžičky pre žalovanú, a už vonkoncom sa to nedá povedať
o textoch spísaných na druhej a tretej strane predmetného zošita.

38. Okrem toho v prípade zoznamu položiek v znení „Január 2017 Zásobenie baru“ na uvedenej štvrtej
stranezošitažalobcasvojetvrdenia,žezjehostranyšloopôžičkuprežalovanúsámspochybnilvosvojej

účastníckej výpovedi, kedy tvrdil, že v čase kedy prebýval u žalovanej tejto prispieval do domácnosti
aj tým, že jej nakúpil tiež tovar do krčmy, resp. baru, ktorý mala, a to predstavovalo tiež jeden z jeho
príspevkov do tejto domácnosti žalovanej.

39. Rovnako tak žalobca vo svojej účastníckej výpovedi spochybnil aj svoje tvrdenia o tom, že pôžičku

pre žalovanú majú predstavovať položky zapísané na tretej strane zápisu v zošite a označené ako „Na
opravubaru“,nakoľko uvádzal,žev časekedyprebývalužalovanej tejtovypomáhalajtak,že jejspravil
celý bar spoločne s jedným pánom a to dobrovoľne a zadarmo. Pokiaľ uvedené činnosti vykonával ako
sám tvrdí zadarmo a dobrovoľne, je logické, že peňažné prostriedky na činnosti a materiál vynaložený
na „opravu baru“ nemohli predstavovať predmet pôžičky pre žalovanú.

40. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú pôžičku, ktorú mal žalovanej poskytnúť dňa 03.09.2019 vo výške
510,- EUR, a ktorá mala byť podľa žalobcu zrejme zaznamenaná v predloženom zošite na jeho piatej
strane (ďalej aj ako „tzv. druhá pôžička“), v jej prípade v samotnom písomnom texte absentuje akýkoľvekzáväzok (povinnosť) žalovanej na vrátenie pôžičky (t.j. povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu
(peňazí) ako obligatórna náležitosť takejto zmluvy), ako aj označenie jej zmluvných strán. Už len preto
uvedený spísaný text nemôže potvrdzovať, že medzi stranami došlo k uzavretiu tejto tzv. druhej pôžičky

v jej písomnej forme.

41. Odhliadnuc od vyššie uvedených nedostatkov písomnej formy žalobcom uvádzanej tzv. prvej pôžičky
ako aj tzv. druhej pôžičky, vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani to , že by k uzavretiu týchto
pôžičiek medzi sporovými stranami došlo prípadne len ústne alebo konkludentným spôsobom. Ako

vprípadetzv.prvejpôžičky takajvprípadetzv.druhejpôžičkyžalobcatotižnepreukázal,žezjehostrany
došlo predovšetkým aj k reálnemu odovzdaniu nimi uvádzaných peňažných súm žalovanej. Samotná
žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení (ako aj v prednese svojej splnomocnenej zástupkyne) reálne
odovzdanie peňazí, ktoré podľa tvrdení žalobcu mali predtavovať predmet pôžičky, poprela.

42. V danom spore samotný žalobca tvrdil, že k odovzdávaniu ním žalobou uplatňovanej sumy peňazí

žalovanej dochádzalo celkovo troma spôsobmi, a síce priamo na ruku žalovanej bez prítomnosti
akýchkoľvek svedkov (tretích osôb), nákupom určitých vecí pre žalovanú a napokon poukázaním určitej
sumy peňazí priamo na bližšie neurčený účet žalovanej.

43. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou)

sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých
a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom
konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie
absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej
núdze, dopad (neúspech) sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva

dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva).
Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje
hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom
dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/403/2014 zo dňa 16.12.2015).

44. Zmluva o pôžičke je v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka tzv. reálnym kontraktom, to znamená,
že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Ak sa
tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (k tomu porovnaj napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2010 sp. zn. 3 Cdo 325/2009), a to aj

kebyvšetkynáležitostitohtoprávnehoúkonu(vrátanenáležitostívôle)bolidané.Skutočnosťposkytnutia
pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ, v danom prípade žalobca. Musí sa pritom preukázať skutočné
odovzdaniepredmetupôžičkyveriteľomdlžníkovi,niepreukázaťmožnosťveriteľadisponovaťpríslušnou
peňažnou sumou (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/403/2014 zo dňa 16.12.2015).

45. V prípade nákupu vecí, či poukázania peňazí na účet žalovanej žalobca okrem svojej účastníckej
výpovede súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz, že sa tak dialo (napr. nákupné bločky, výpisy z účtu
a pod.). Za takýto dôkaz súd nepovažoval vyššie uvedené samotným žalobcom rukou písané záznamy
v hore uvedenom zošite vzhľadom na vyššie uvádzané nedostatky, ktoré súd týmto záznamom vytkol.
Okrem toho súd opätovne v súvislosti s nákupmi či už vecí do baru, ako aj s nákupmi materiálu na

rekonštrukciu baru žalovanej poukazuje na tvrdenia samotného žalobcu o tom, že tieto činnosti mal
vykonávať dobrovoľne a nezištne ako jeho príspevok do domácnosti žalovanej, ktorú v danom období
spoločne so žalovanou zdieľal. U týchto položiek tak vôbec absentovala aj samotná vôľa strán sporu,
aby peňažné prostriedky na tieto položky vynaložené (ak by sa vôbec ich vynaloženie v takom objeme,
ako to uvádzal samotný žalobca preukázalo ), tvorili predmet pôžičky medzi sporovými stranami a teda

skutočne mali byť prípadným „ predmetom reálneho odovzdania“ žalobcom žalovanej.

46. V prípade reálneho odovzdania peňazí na ruku žalovanej, žalobca zase nepreukázal presne v akých
sumách ( čiastkach) sa to stalo a na tú-ktorú z ním uvádzaných položiek bola tá-ktorá suma použitá,
kedy boli tieto jednotlivé čiastky žalobcom žalovanej na ruku vyplatené (a to aj v kontexte jeho tvrdenia,

že sa v domácnosti žalovanej zdržiaval len zhruba týždeň a ostatný čas počas ich spolužitia trávil na
pracovných cestách v zahraničí, odkiaľ mal žalovanej posielať peniaze) a že vôbec v čase odovzdávania
ním tvrdených jednotlivých peňažných čiastok na ruku žalovanej, takýmito objemami poskytnutých
peňazí aj vôbec reálne disponoval.47. Súd opätovne zdôrazňuje, že pri zmluve o pôžičke zaťažuje veriteľa dôkazné bremeno na
preukázanie skutočného odovzdania peňazí dlžníkovi, a len v prípade ak skutočné odovzdanie sumy

bolo preukázané radou nepriamych dôkazov svedčiacich o skutočnom odovzdaní spornej sumy, teda
veriteľ unesie dôkazné bremeno, a následne prejde dôkazné bremeno na dlžníka na vyvrátenie
skutočného odovzdania spornej sumy.

48. V danom spore žalobca však žiaden ucelený rad nepriamych dôkazov na preukázane ním

uvádzaných tvrdení o odovzdaní ním uvádzaných peňažných súm žalovanej neuviedol, a tak súd
vzhľadom na vyššie uvedené ustálil, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že tento bol býval so
žalovanou uzavrel zmluvy o pôžičkách, ktoré uvádzal, a že by bol býval žalovanej reálne odovzdal
ním požadovanú, resp. akúkoľvek prípadne aj menšiu ako požadovanú sumu peňazí žalovanej a preto
uvedenú žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

49. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

50. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

53. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a žalobcu zaviazal povinnosťou
zaplatiť náhradu trov konania žalovanej v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jej úspechu v tomto spore,
čo znamenalo v plnom rozsahu.

55. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším

súdom SR v uznesení sp.zn. 6 Cdo/65/2017 zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. 6
Cdo 222/2016 zo dňa 23. marca 2017, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má
zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená
požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím

o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné
vynútenie ním uloženej povinnosti.

56. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.