Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 9, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010822
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3823010822.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov

JUDr. Michala Eliaša a JUDr. Milan Straku v trestnej veci proti obžalovanej A. B., nar. XX.X.XXXX
v Partizánskom, trvale bytom C., D. XXXX/XX, prechodne bytom C. XX/XX, E., stíhanej pre zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 9.10.2014
prejednal odvolanie obžalovanej A. B. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 25T/28/2023
zo dňa 7.2.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výrokoch o vine, treste

a spôsobe výkonu trestu týkajúcich sa obžalovanej A. B..

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. poriadku o b ž a l o v a n á A. B., nar.XX.XX.XXXX v Partizánskom,
trvale bytom C., D. XXXX/XX

j e v i n n á , ž e

od presne nezistenej doby až do dňa 24.05.2023 v Partizánskom a všade tam, kde sa pohybovala
neoprávnene pri sebe prechovávala psychotropnú látku metamfetamín v podobe:

- 9 ks plastových vreciek s obsahom bielej kryštalickej látky s prítomnosťou metamfetamínu a
dimetylsulfónuscelkovouhmotnosťou5,762g,čozodpovedáminimálne87bežnýmjednotlivýmdávkam
drogy,každásobsahomminimálne10mgabsolútnehometamfetamínu,ktorésúpoaplikovaníspôsobilé
ovplyvniť psychiku užívateľa,

- pokrčenej hliníkovej fólie s obsahom 7 ks plastových vreciek s obsahom bielej kryštalickej látky
s prítomnosťou metamfetamínu a dimetylsulfónu s celkovou hmotnosťou 4,015 g, čo zodpovedá
minimálne 59 bežným jednotlivým dávkam drogy, každá s obsahom minimálne 10 mg absolútneho
metamfetamínu, ktoré sú po aplikovaní spôsobilé ovplyvniť psychiku užívateľa a
- pokrčenej hliníkovej fólie s obsahom 7 ks plastových vreciek s obsahom bielej kryštalickej látky
s prítomnosťou metamfetamínu a dimetylsulfónu s celkovou hmotnosťou 4,069 g, čo zodpovedá
minimálne 61 bežným jednotlivým dávkam drogy, každá s obsahom minimálne 10 mg absolútneho

metamfetamínu, ktoré sú po aplikovaní spôsobilé ovplyvniť psychiku užívateľa,

pričom uvedené psychotropné látky obžalovaná prechovávala až do dňa 24.05.2023 do času 14:58
hod., kedy jej bola obmedzená osobná sloboda na Námestí SNP v Partizánskom policajtmi operatívneho
oddelenia Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Partizánskom podľa § 85 ods.
2 Trestného poriadku, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny

psychotropných látok,t e d a :

neoprávnene prechovávala inú omamnú látku alebo psychotropnú látku ako omamnú látku alebo

psychotropnú látku z rastliny rodu konopa vo väčšom množstve,

č í m s p á c h a l a :

zločin neoprávneného prechovávania omamnej látka a psychotropnej látky podľa §

171 ods. 2 a ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného od 15.3.2024 (ďalej len Trestný zákon).

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 171 ods. 4, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 20

(dvadsať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanej podmienečne o d k l a d á
trest odňatia slobody na skúšobnú dobu 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 25T/28/2023 zo dňa 7.2.2024 bola obžalovaná A. B.
uznaná za vinnú zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby až do dňa 24.05.2023 v Partizánskom a všade tam, kde sa pohybovala
neoprávnene pri sebe prechovávala psychotropnú látku metamfetamín v podobe:

- 9 ks plastových vreciek s obsahom bielej kryštalickej látky s prítomnosťou metamfetamínu a

dimetylsulfónuscelkovouhmotnosťou5,762g,čozodpovedáminimálne87bežnýmjednotlivýmdávkam
drogy,každásobsahomminimálne10mgabsolútnehometamfetamínu,ktorésúpoaplikovaníspôsobilé
ovplyvniť psychiku užívateľa,
- pokrčenej hliníkovej fólie s obsahom 7 ks plastových vreciek s obsahom bielej kryštalickej látky
s prítomnosťou metamfetamínu a dimetylsulfónu s celkovou hmotnosťou 4,015 g, čo zodpovedá

minimálne 59 bežným jednotlivým dávkam drogy, každá s obsahom minimálne 10 mg absolútneho
metamfetamínu, ktoré sú po aplikovaní spôsobilé ovplyvniť psychiku užívateľa a
- pokrčenej hliníkovej fólie s obsahom 7 ks plastových vreciek s obsahom bielej kryštalickej látky
s prítomnosťou metamfetamínu a dimetylsulfónu s celkovou hmotnosťou 4,069 g, čo zodpovedá
minimálne 61 bežným jednotlivým dávkam drogy, každá s obsahom minimálne 10 mg absolútneho

metamfetamínu, ktoré sú po aplikovaní spôsobilé ovplyvniť psychiku užívateľa,

pričom uvedené psychotropné látky obžalovaná prechovávala až do dňa 24.05.2023 do času 14:58
hod., kedy jej bola obmedzená osobná sloboda na Námestí SNP v Partizánskom policajtmi operatívneho
oddelenia Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Partizánskom podľa § 85 ods.

2 Trestného poriadku, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny
psychotropných látok.

Za to bola obžalovaná odsúdená podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného

zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého
bola podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne okresný súd obžalovanú A. B. a obžalovaného F. B., nar. XX.X.XXXX podľa § 285 písm.

a/ Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske pod č. k. Pv156/23/3305-97 zo dňa 31.10.2023, doručenej tunajšiemu súdu dňa 31.10.2023, v časti obžaloby na
skutkovom základe, že

pričom obžalovaná A. B. sediac na jednej z lavičiek nachádzajúcej sa na Námestí SNP v Partizánskom
odovzdala obžalovanému F. B. 1 ks plastové vrecko s obsahom omamnej a psychotropnej látky
metamfetamín o nezistenej hmotnosti a nezisteného obsahu metamfetamínu za účelom jej predaja, po
čom obžalovanej A. B. zostalo vo faktickej držbe a dispozícii vyššie uvedené množstvo metamfetamínu a
obžalovaný F. B. s uvedeným plastovým vreckom odišiel z uvedeného miesta smerom k hlavnej vlakovej

stanici v Partizánskom, kde sa stretol s odberateľom G. C. H., ktorému vyššie uvedené plastové vrecko
s obsahom metamfetamínu odovzdal za peňažnú odplatu 10,- Eur, s ktorou sa následne obžalovaný F.
B. vrátil na Námestie SNP v Partizánskom za A. B., ktorej uvedenú finančnú hotovosť odovzdal,

ktorý bol právne posúdený ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona vo

forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal
skutok pre ktorý sú obžalovaná A. B. a obžalovaný F. B. stíhaní.
Rozsudok okresného súdu nenadobudol v celosti právoplatnosť, pretože proti nemu v zákonnej lehote
obžalovaná A. B. podala odvolanie proti výroku o treste. Obhajoba v úvode písomného odôvodnenia
odvolania poukázala na výrokovú časť napadnutého rozsudku a ďalej uviedla nasledovne :

„Podľa môjho názoru okresný súd pri uložení druhu a výmery trestu, nedostatočne zohľadnil zásady
ukladania trestov, uvedené v ustanovení § 34 Trestného zákona, keď neprihliadol na spôsob spáchania
činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa ako
aj na možnosť jeho nápravy. Trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Súd má prihliadnuť tiež

nato, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený, čo najmenší vplyv na jeho rodinu
a jemu blízke osoby. Uložený trest je z týchto dôvodov, podľa môjho názoru v rozpore so zásadami na
ukladanie trestov. Mám zato, že i miernejší trest bude v prípade mojej klientky, dostatočne plniť výchovnú
i represívnu funkciu trestu, ako aj individuálnu a generálnu prevenciu.
Pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj individuálnu a trest má teda

spĺňať nielen represívnu funkciu ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Pritom je nutné
poukázať na postoj obžalovanej k spáchanej trestnej činnosti, jej úprimné doznanie a oľutovanie, čo sa
týka prechovávania drog. Ako som už uviedol, podľa ustanovenia § 34 ods. 3 TZ, má trest postihovať iba
páchateľa tak, aby bol zabezpečený, čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Poukazujem
vtejtosúvislostinaskutočnosť,žeobž.A.B.jematkouštyrochdetí,oktorésapríkladnestará,najmenšiu

dcéru ešte pred vzatím do väzby kojila. Obžalovaná sa stará o dcéry A. A. - 18 rokov, I. A. - 16 rokov,
H. A. - 11 rokov a A. J. - 5 rokov. Deti majú k obžalovanej vytvorené silné emocionálne puto, sú na
nej závislé. Je nepochybné, že pomerne dlhým, nepodmienečným trestom odňatia slobody, budú deti
obžalovanej, nepriaznivo zasiahnuté a negatívne ovplyvnené. Poukazujem aj nato, že obžalovaná pred
vzatím do väzby riadne pracovala u G. K. L., nar. XX.XX.XXXX v Pekárňach Chynorany, mala prenajatý

byt spolu s druhom, na sídlisku Šipok v Partizánskom.
Obžalovaná A. B., sa ku skutku podľa § 172 ods. 3 Tr. zák. priznala už do zápisnice o výsluchu
obvineného, zo dňa 25.05.2023, kde uviedla že sa priznáva k držaniu a prechovávaniu omamných a
psychotropných látok, tak ako je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, tieto však nedržala za
účelom ďalšieho predaja. To čo u seba držala nikto o tom nevedel, jak to do ruky dostala, tak to aj

odovzdala polícii, malo tam byť 23 sáčkov ale ich nepočítala. O tých drogách F. B. nevedel, ona mu do
rúk nič, žiadne drogy nedala. V časti vznesenia obvinenia týkajúceho sa predaja drog jej osobou ako
aj prostredníctvom F. B., podáva sťažnosť, táto časť uznesenia sa nezakladá na pravde. Na hlavnom
pojednávaní obž. A. B., využila svoje právo a k veci nevypovedala, držbu omamných látok však priznala
a oľutovala. Obžalovaná bola v situácii, keď sa musela brániť proti nedôvodné vznesenému obvineniu

a neskôr obžaloby pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, podľa § 172 ods. 4 písm. c) Trestného zákona, vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, z ktorého bola oslobodená spod obžaloby. Mám zato,
že aj keď prvostupňový súd obžalovanú pre tento skutok spod obžaloby oslobodil, stále ostala po tomto
skutku určitá mentálna intoxikácia, ktorá sa premietla do výšky trestu ohľadom držby drog. Mám zato,

že ak by obžalovaná bola od počiatku stíhaná len pre držbu drog a nie aj pre predaj omamných látok,
malo by to vplyv na výšku odsudzujúceho rozsudku, ktorý by bol nižší ako v súčasnosti. Obhajoba má
zato, že obžaloba v časti predaja drog, mala negatívny vplyv na samotný rozsudok a to aj napriek tomu,
že v tejto časti bola obžalovaná nakoniec oslobodená.Prvostupňový súd len čiastočne aplikoval zásadu in dubio pro reo, keď síce obžalovanú oslobodil spod
obžaloby pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi, podľa § 172 ods. 4 písm. c) Trestného zákona, vo forme

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, avšak ostal týmto zločinom ovplyvnený, čo premietol
do výšky trestu. Tejto úvahe nasvedčuje samotná argumentácia prvostupňového súdu, v odôvodnení
odvolania, na str. 10 rozsudku. Prvostupňovému súdu v podstate neostávalo nič iné, ako v dôkaznej
núdzi, obžalovanú spod obžaloby chtiac/nechtiac oslobodiť. §úd však obžalovanej vyčíta určité
skutočnosti, spojené s predajom drog, napriek tomu, že ju z predaja drog oslobodil. Podľa názoru

obhajoby, tieto výčitky sú nedôvodné hypotézy, ktorými nie je udržateľné odôvodňovať, prečo súd
neukladal nižší trest. Predovšetkým súd nedôvodné subjektivizuje a psychologizuje. Súd obžalovanej
nepriznal poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. 1), písm. n) Tr. zák., nakoľko obe vyššie uvedené
okolnosti predpokladajú okrem priznania sa, aj istú formu sebareflexie, resp. jej postoj v tom zmysle,
že napomôže pri objasnení celej trestnej činnosti. Súd konštatuje, že v danom
prípade, sa obžalovaná priznala len k tomu, čo jej aj bolo jednoznačne preukázané a to k prechovávaniu

psychotropných látok (metamfetamínu), ktoré vydala pri osobnej prehliadke. Ďalej súd argumentuje, že k
prechovávaniu týchto látok uviedla len to, že ako ich dostala, tak ich aj odovzdala, bez toho aby uviedla,
odkiaľ sa k tejto látke dostala. Z jej postoja súd nenadobudol dojem, žeby obžalovaná svoje konanie
úprimne oľutovala, jej priznanie súd hodnotil ako formálne gesto, aby získala poľahčujúcu okolnosť. Čiže
z uvedeného podľa názoru obhajoby vyplýva, že aby obžalovanej bola priznaná poľahčujúca okolnosť,

táto sa zrejme mala priznať aj ku skutku, z ktorého bola súdom oslobodená spod obžaloby. Inak ťažko
možno interpretovať výrok súdu ” napomôže pri objasnení celej trestnej činnosti”. Obžalovaná má právo
sa neusvedčovať, resp. má právo sa obhajovať a realizácia tohto práva sa jej nemôže vytýkať a nemôže
byť dôvodom na nepriznanie poľahčujúcich okolnosti. Je vecou OČTK objasniť ako ten, ktorý obžalovaný
nadobudol drogy. Právo neusvedčovať sám seba, resp. právo obhajoby, je realizované aj vtedy, keď

obžalovaný neuvedie ako získal drogy. Ale by teoreticky obžalovaný uviedol, že si drogy kúpil, privodil
by si stíhanie na vyššom odseku ako keď ich len prechováva a to podľa § 172 ods. 4 písm. c Tr. zák.
Obžalovaný nemá povinnosť, usvedčovať sa nad rámec toho, čo sa mu kladie za vinu. Navyše ako
súd dospel ku konštatovaniu, že obžalovaná nespravila sebareflexiu a jej priznanie bolo len formálne
gesto? Obžalovaná sa k držbe priznala už pri výsluchu v procesnom postavení obvinenej v prípravnom

konaní. Nie je pravdou, že sa priznala len k tomu, čo jej bolo nespochybniteľné preukázané. V súdnej
praxi existuje nejeden prípad keď obžalovaný bol oslobodený aj v takomto prípade, cez namietanie
procesných úkonov. Súd ďalej odôvodňuje uložený trest, poukazom nato, že obžalovaná prechovávala
nie malé množstvo psychotropnej látky metamfetamínu, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynula
taká skutočnosť, že by samotná obžalovaná, mala byť na tejto látke závislá, nebolo potvrdené žeby sa

v jej tele nachádzali omamné a psychotropné látky, teda táto skutočnosť evokuje podozrenie, že tieto
látky mohli slúžiť na ich ďalšiu distribúciu. Tu je jasne vidieť, ovplyvnenosť súdu, obžalobou podanou pre
zločin podľa § 172 ods. 4 písm. c) Trestného zákona a myšlienkový kauzálny nexus - množstvo drogy -
nedelegované omamné látky v tele - predaj. Súd aj keď obžalovanú z predaja drog oslobodil, podozrenia
sa však nezbavil. Ostal ovplyvnený obžalobou, podanou pre zločin predaja drog. Pervitín je zakázaná

látka, ktorá sa používa na nabudenie, napr. pri veľkej pracovnej záťaži, prekonanie únavy, pocitu spánku
ale i pri chudnutí. Obžalovaná túto látku mohla mať u seba z mnohých dôvodov, pracovala, starala sa o 4
deti.Nemyslímsivšak,žejenamiestedomýšľaťskutkovýdej,podtieňomakéhosinejasnéhopodozrenia
z predaja, v situácii keď práve z predaja bola oslobodená. Nepovažujem za dôvodné, nepriznanie
poľahčujúcich okolností a nezníženie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby a to aj v súvislosti s

novelou Trestného zákona, ktorej jedným zo zámerov, je práve zníženie drakonických trestov.
Prvostupňový súd obžalovanej nepriznal poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. 1) písm. n) Tr. zák.,
napriek tomu že obžalovaná sa k držbe drog priznala už do zápisnice o výsluchu obvineného a túto
časť skutku nijako nespochybňovala, čím výrazne napomohla orgánom činným v trestnom konaní
objasniťtrestnúčinnosť.Mámzato,žeprvostupňovýsúdnemalžiadnydôvod,abyobžalovanejnepriznal

poľahčujúce okolnosti, čím ju znevýhodnil oproti iným obžalovaným, ktorým tieto poľahčujúce okolnosti
v obdobných prípadoch, priznané boli. Táto skutočnosť potom mala vplyv na ukladanie trestu, ktorý sa
premietol do jeho výšky. Iná je situácia, keď súd ukladá trest, keď sú poľahčujúce a priťažujúce okolnosti
vyrovnané a iná je situácia, keď poľahčujúce okolnosti, prevyšujú priťažujúce. V prípade obžalovanej,
priťažujúce okolnosti neboli zistené. Obhajoba má zato, že uloženie trestu, aj na samej spodnej hranici

trestnej sadzby, je v tomto prípade vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, neprimerane prísne. Ak súd
v ústnom odôvodnení uviedol, že obžalovaná neurobila vyhlásenie o vine k držbe drog, tak obhajoba
poukazuje nato, že hlavné pojednávania by sa aj tak museli vykonať a to celkom nedôvodné, ku skutku
predaja drog, z ktorého obžalovaná bola nakoniec spod obžaloby oslobodená. Vyhlásenie viny, ohľadomdržby drog, by teda súdu nijako neuľahčilo procesnú situáciu, ohľadom dokazovania a dokazovanie by
muselo byť aj tak vykonané, ohľadom predaja drog.
Na základe uvedeného navrhujem, aby odvolací súd po náležitom posúdení skutkového a právneho

stavu odvolaniu obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Prievidza,
pracovisko Partizánske, sp. zn. 25T/28/2023-371, zo dňa 07.02.2024, čo do výroku o treste vyhovel a
podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., rozsudok v tejto časti (v tomto výroku) zrušil a v spojení s § 322 ods.
3 Tr. por., sám rozsudkom vo veci rozhodol tak, že podľa § 172 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. 1), písm. n),
Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, uložil trest odňatia slobody vo výmere

36 (tridsaťšesť) mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., výkon trestu odňatia
slobody, podmienečne odložil a určil probačný dohľad nad správaním obžalovanej v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák., určil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov,
alternatívne uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, alternatívne
podľa § 322 ods. 1 Tr. por., vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal
a rozhodol.“

Prokurátor po vyhlásení napadnutého rozsudku proti nemu nepodal odvolanie. Ku dnu rozhodnutia
o podanom krajský súd neobdržal vyjadrenie odvolaniu obžalovanej.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovanej, prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok

v celom rozsahu s poukazom na novelu Trestného zákona č. 40/2024 Z.z., uznať obžalovanú za vinnú zo
spáchania trestného činu podľa § 171 ods. 2 a 4 písm. b) Tr. zákona a uložiť obžalovanej nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 3 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia. Obhajca obžalovanej sa pripojil k návrhu prokurátora s tým rozdielom, aby bol obžalovanej
uložený primeraný podmienečný trest odňatia slobody s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti podľa

§ 36 písm. l) a n) .

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovanej podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
podklade podaného odvolania obžalovanej podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je dôvodné z iných ako v odvolaní uvádzaných dôvodov.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovanej
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o treste, z obsahu dôvodov odvolania vyplýva, že
v odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v
postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovanej, ktorá na hlavnom
pojednávaní nevyužila právo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. por., smeruje len voči
výroku o treste. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu na podklade odvolania obžalovanej

sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovanej, ale predmetom posudzovania
správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním napadnuté výroky o treste a spôsobe jeho výkonu.

Z písomného odôvodnenia podaného odvolania obžalovanej vyplýva, že obhajoba v zmysle § 321 ods.
1 písm. d) Tr. por. namietala porušenie Trestného zákona s poukazom na nepriznanie poľahčujúcich

okolností podľa § 36 písm. l) a n) Tr. zák.

Pokiaľ ide o námietku obhajoby o potrebe aplikovania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) a n) Tr.
zák. pri rozhodovaní o výške trestu, s uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožnil. Z odpisu registra
trestov k osobe obžalovanej sú zrejmé jej sklony k porušovaniu záujmov chránených Trestným zákonom,

ktoré vyvolávajú dôvodné pochybnosti o úprimnom oľutovaní trestnej činnosti obžalovanou. Z tohto
dôvodu ani odvolací súd nemohol priznať obžalovanej poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s úvahami odvolateľky o potrebe priznania ďalšej poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. n) Tr. zákona. Priznanie uvedenej poľahčujúcej okolnosti prichádza do úvahy v prípade,ak by obžalovaná vyhlásením o svojej vine, resp. o nepopieraní spáchania trestného činu napomáhala
príslušným orgánom pri objasňovaní veci. V preskúmavanom prípade obžalovaná neurobila ani jedno
z uvedených vyhlásení, z ktorého dôvodu jej nebolo možné priznať požadovanú poľahčujúcu okolnosť

podľa § 36 písm. n) Tr. zákona. Na základe uvedených úvah odvolací súd nemá čo vytknúť okresnému
súdu, ak nepriznal obžalovanej ňou požadované poľahčujúce okolnosti.

Na základe preskúmania obsahu trestného spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd
nad rámec odvolania obžalovanej zistil ďalšiu vadu v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., ktorá nebola

odvolaním obžalovanej vytýkaná, avšak by odôvodňovala podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vyššie zistenú vadu nemožno pričítať okresnému súdu,
ktorý pri rozhodovaní vo veci postupoval v súlade s vtedy účinným Trestným zákonom. V čase po vydaní
napadnutého rozhodovania však nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým bol novelizovaný
Trestný zákon, a ktorého ustanovenia sú rozhodujúce pre posúdenie prejednávanej veci.

Odvolací súd s poukazom na obsah novej právnej úpravy konštatuje, že na prejednávaný prípad je
potrebné aplikovať Trestný zákon v znení zákona č. 40/2024 Z.z., pretože ustanovenia novelizovaného
Trestného zákona sú ako celok pre obžalovanú oproti právnemu stavu účinnému v čase spáchania činu
a vydania napadnutého rozhodnutia priaznivejšie. Podľa novej právnej úpravy sa konanie obžalovanej,

ktorej sa kladie za vinu neoprávnená držba metamfetamínu vo väčšom množstve podľa § 135d písm.
b) Tr. zák., ďalej právne posudzuje ako zločin podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) Tr. zák. účinného od
15.3.2024, za ktorý Trestný zákon účinný od 15.3.2024 ustanovuje trest odňatia slobody od 1 roka do
6 rokov oproti pôvodnej trestnej sadzbe v rozpätí od 3 rokov do 10 rokov. Povinnosť odvolacieho súdu
aplikovať vo veci novú, pre obžalovanú priaznivejšiu, právnu úpravu vychádza z čl. 50 ods. 6 Ústavy

Slovenskej republiky a z § 2 ods. 1 Tr. zák. Obe tieto právne ustanovenia ukladajú súdu povinnosť použiť
neskorší zákon, ak je neskorší zákon ako celok z hľadiska posudzovania trestnosti činu a ukladania
trestu pre páchateľa priaznivejší, čo je aj prejednávaný prípad.

Ako už bolo uvedené, nové znenie Trestného zákona postihuje konanie obžalovanej trestom odňatia

slobody, ktorý sa vymeriava z nižšej trestnej sadzby v rozpätí od 1 roka do 6 rokov oproti pôvodnej vyššej
trestnej sadzbe od 3 rokov do 10 rokov. Preto konanie obžalovanej, ktoré bolo predmetom podanej
obžaloby a pre ktoré bola uznaná vinnou napadnutým rozsudkom, nemožno už ďalej právne posudzovať
ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona účinného do 14.3.2024, ale pri zachovaní

totožnosti skutku už len ako zločin neoprávneného prechovávania omamnej látka a psychotropnej látky
podľa § 171 ods. 2 a ods. 4 písm. b) Tr. zák. účinného od 15.3.2024.

Vzhľadom na potrebu nového právneho posúdenia konania obžalovanej podľa nového znenia Trestného
zákona účinného od 15.3.2024, ktorý je pre obžalovanú ako celok priaznivejší, rešpektujúc požiadavku,

aby o celom predmete konania, teda aj o vine a aj o treste, bolo rozhodnuté tým istým Trestným zákonom
účinným k rovnakému dátumu, odvolací súd konštatuje prítomnosť ďalšej, v odvolaní obžalovanej
nevytýkanej vady v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), ktorá by odôvodňovala podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. i) Tr. poriadku. Preto odvolací súd bol povinný zrušiť napadnutý rozsudok v
celom jeho rozsahu, vrátane výroku o vine, ktorý aj keď nebol napadnutý odvolaním obžalovanej,

obsahuje právne posúdenie stíhaného konania obžalovanej ešte podľa Trestného zákona účinného do
14.3.2024,ktoréjepreobžalovanúnepriaznivejšie.Zatohtostavuodvolacísúdpriviazanostiskutkovými
zisteniami okresného súdu, ktoré neboli predmetom odvolania obžalovanej, vychádzal zo skutkového
stavu ustáleného okresným súdom v skutkovej vete napadnutého rozsudku, ktorý naďalej zostáva
rozhodný na posúdenie otázky viny a ďalších nadväzujúcich výrokov. Preto boli splnené podmienky na

postup, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol vo veci.

S poukazom na skutkové zistenia okresného súdu prezentované v odôvodnení napadnutého
rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaná mala v neoprávnenej držbe metamfetamín a
dimetylsulfón o celkovej hmotnosti 13,846 g. Uvedené množstvo zodpovedná väčšiemu množstvu drogy

definovanému v ustanovení § 135d písm. b) Tr. zák. účinného od 15.3.2024. Preto odvolací súd uznal
obžalovanú vinnou zo spáchania zločinu neoprávneného prechovávania omamnej látka a psychotropnej
látky podľa § 171 ods. 2 a ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného od 15.3.2024.Pri rozhodovaní o druhu a výške trestu odvolací súd prihliadol na doterajší spôsob života obžalovanej,
ktorej všetky doterajšie odsúdenia sú už zahladené. Tiež bral ohľad na absenciu poľahčujúcich
a priťažujúcich okolnosti, na množstvo zaistenej drogy u obžalovanej, úmyselnú formu konania

obžalovanej, skutočnosť, že sa fakticky k neoprávnenej držbe drog priznala, ako aj k tomu, že trest sa
ukladal v novej nižšej trestnej sadzbe. Vzhľadom k týmto okolnostiam odvolací súd dospel k záveru,
že ochranu spoločnosti a nápravu obžalovanej možno dosiahnuť uložením trestu odňatia slobody vo
výmere 20 mesiacov, ktorý nebude spojený s jeho reálnym výkonom. Pri ukladaní skúšobnej doby
odvolací sú prihliadol aj na zistené sklony obžalovanej k páchaniu trestnej činnosti, pre ktoré odvolací

súd vymeral obžalovanej dlhšiu skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Takto uložený trest podľa názoru
odvolacieho súdu zodpovedá účelu trestu vyjadrenému v § 34 ods. 1 Tr. zák. tak z pohľadu potreby
ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, ako aj z pohľadu potreby nápravy obžalovanej.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je
dôvodné z iných, v odvolaní nevytýkaných dôvodov, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.