Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6C/80/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622204817
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6622204817.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobkyne A. B. C., narodená

XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX D., štátna občianka Maďarskej republiky, zast.: Mgr. Andrea
Legényová, advokátka so sídlom Komenského 3, Veľký Krtíš proti žalovanému F. G., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX D., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 15
500,--Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žaloba s a z a m i e t a .

II. Z r u š u j e s a zabezpečovacie opatrenie, ktoré bolo zriadené v prospech žalobkyne

uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 6C/80/2022-138 zo dňa 31.07.2023, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2023 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
spisová značka 15Co/129/2023.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, v lehote do
3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 22.12.2022, doplnenou dňa 28.04.2023 domáhala od
žalovaného zaplatenia sumy 15 500,--Eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 02.01.2020 do

zaplatenia z titulu zmluvy o pôžičke. K žalobe pripojila listinný dôkaz a to Vyhlásenie o uznaní dlhu,
ktoré bolo spísané v maďarskom jazyku za prítomnosti dvoch svedkov, ktorým žalovaný, bývalý druh
žalobkyne uznal svoj dlh voči nej vo výške 15 500,--Eur, a to titulom pôžičky, ktorú mu žalobkyňa
postupne poskytovala v menších finančných čiastkach.

2. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaný súd zavádza, ona súdu predložila listinu, z
ktorej je preukázané, že žalovaný je jej dlžný a súčasne z obsahu tejto listiny vyplýva, že jej prenajal byt,

pričom zároveň vo vyjadrení tvrdí, že ho užíva neoprávnene. Taktiež ju obviňuje za to, že za byt neplatí,
pričom priložil dopis od správcu, ktorý má byť dôkazom o dlžnej sumy nájomného za byt. Žalovaný však
rozdelil byt na dva byty stavebno-technickými úpravami, urobil ďalší vchod do bytu, čím zasiahol aj do
vzhľadu bytového domu. Ona stratila prístup k základným službám spojených s užívaním bytu. V
druhej časti bytu ubytoval rodinu, ktorá má znížený hygienický štandard, z ktorého bytu sa do jej bytu,
ale aj do iných bytov rozliezajú šváby.

3. Žalobkyňa v podaní zo dňa 28.12.2023 uviedla, že v prehlásení o uznaní dlžoby žalovaný dobrovoľne
uznalapodpísalpreddvomasvedkami,žejejejdlžný15500,--Eur.Pripojilaajvyhláseniedvochsvedkov
ako náhradu za ich svedeckú výpoveď vykonanú pred notárom, vzhľadom na ich vysoký vek, resp. so
zohľadnenímichzdravotnéhostavu.To,žežalovanýpoužívalensvojepriezviskopripodpisovaní,ajtojezavádzanie súdu. Ako prílohu poslala jeho vlastnoručne písaný list, v ktorom ju vyzval, aby opustila byt a
tam sa podpísal s priezviskom a menom. Žalovaný sa cíti byť poškodený, pričom za jej usporené peniaze
bola v januári 2016 kúpená nehnuteľnosť, na žalovaného podala aj trestné oznámenie zo spáchania

podvodu, ktoré ešte prebieha. Podľa prehlásenia o uznaní dlhu má neobmedzené užívacie a dispozičné
právo na celý byt.

4. Žalobkyňa prostredníctvom svojej zástupkyne na pojednávaní súdu dňa 21.03.2024 uviedla, že od
žalovaného sa domáha zaplatenia sumy 15 500,--Eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od

02.01.2020 z dôvodu, že 01.01.2020 došlo k uznaniu dlhu zo strany žalovaného. V uznaní dlhu sa
žalovaný zaviazal aj zabezpečiť bývanie žalobkyni a následne po odkúpení bytu na ňu previesť aj
vlastnícke právo k nemu. Žalobkyňa sa dozvedela, že na uvedený byt je množstvo exekúcií, došlo aj k
realizácii výkonu dobrovoľnej dražby, pričom vlastníkom bytu sa stal H. I.. Žalovaného viackrát vyzývala,
aby jej dlh vrátil, pretože nadobudla dojem, že zo strany žalovaného nedôjde k tomu, načo sa zaviazal v
uznaní dlhu, teda k prevodu vlastníckeho práva k bytu na žalobkyňu. Aj keď žalovaný popiera podpísanie

uznania dlhu, poukázala na svedecké výpovede svedkýň, ktoré boli prítomné pri uznaní dlhu.

5. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe a uviedol, že nikdy nepodpísal žiadny doklad, kde by uznal
dlh alebo niečo podobné, a nikdy nebol u notára overiť svoj podpis na podobnom dokumente. Nikdy
sa nepodpisuje priezviskom a menom, len priezviskom. Doklad, ktorý predložila žalobkyňa overený

notárom je podpísaný svedkami, ktorí ani nemajú vedomosť kde sa nachádza mesto D., nikdy neboli
na Slovensku. Svedkovia sú ľudia vo vyššom veku, a nie si je istý, či vôbec majú vedomosť o tom
čo podpisovali. Notár overoval nie pravosť podpisov, ale overil, že kópia súhlasí s originálom, navrhol
v konaní predmetných svedkov vypočuť. Žalobkyňa má obdobný spor aj s predošlým partnerom v
Maďarsku. Byt, v ktorom býva žalobkyňa má v podielovom spoluvlastníctve spoločne s jeho bývalou

manželkou, avšak ho nemôže užívať, pretože mu v tom bráni žalobkyňa, ktorá neplatí nájomné a jemu
vzniká dlh u správcu. Žalobkyňa mu všemožnými spôsobmi bráni v riadnom užívaní bytu pre vymyslený
dlh, pretože on jej nie je nič dlžný. Žalovaný taktiež navrhol vypočuť na pojednávaní svedkov, ktorých
uvádza žalobkyňa a to, pani E. C. a J. I.. Poukázal na to, že písomné vyjadrenia týchto svedkov sú
úplné totožné, čo je nemožné. Okrem toho svedkyňa E. C. je matkou žalobkyne, čiže nie je objektívna

vzhľadom na príbuzenský pomer. Trvá na tom, že nič nepodpisoval, podpis nie je jeho, a preto chce
vypočuť zamestnanca notárskeho úradu, zabezpečiť knihu osvedčovacích podpisov za účelom zistenia
objektívnej pravdy. Navrhol preto žalobu zamietnuť.

6. Žalovaný na pojednávaní súdu dňa 21.03.2024 uviedol, že je proti rozumu, že by mu žalobkyňa

požičala nejaké peniaze a že by niečo podpísal. Poukázal na to, že čo sa týka svedkýň, ktoré sú uvedené
v uznaní dlhu, tieto obidve majú nad XX rokov, pričom jedna svedkyňa je matka žalobkyne a druhá je
ešte jej kamarátka. Oni nikdy neboli vo D. na Silvestra v roku 2020. Taktiež sa on nikdy nepodpisuje G. F.,
ako je na uznaní dlhu. Svoj podpis preto spochybňuje. Jediný jedenkrát sa takto podpísal na papier čo
sa týkalo požičania auta D. K. pre žalobkyňu, pričom má za to, že syn žalobkyni ten jeho podpis prefotil

do toho uznania dlhu. Toto by vedel aj potvrdiť. Taktiež dodal, že byt, na ktorý poukazuje žalobkyňa mal v
BSM so svojou manželkou, bola tam dražba a tento byt už pred siedmymi rokmi získal pán I.. Následne
bolo konanie o neplatnosť dražby, avšak opätovne byt získal pán I., ktorého vo veci navrhol vypočuť ako
aj syna žalobkyne L. A. a jeho partnerku.

7. Žalobkyňa na pojednávaní súdu dňa 17.09.2024 prostredníctvom svojej zástupkyni navrhla vykonanie
dôkazu, a to znalcom z odboru písmoznalectvo a grafológie, za účelom preukázania, či podpis
žalovaného na uznaní dlhu je jeho podpisom vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný trvá na tom, že na
uznaní dlhu nie je jeho podpis, a v rámci záverečnej reči v zmysle § 182 Civilného sporového poriadku
taktiež aj pripojenie trestného spisu 0T/100/2021, Okresného súdu Lučenec, z ktorého vyplýva, že

žalovaný sa snažil pod hrozbou násilia donútiť žalobkyňu predložiť originál predmetnej listiny o uznaní
dlhu. Ďalej uviedla, že z vypočutých svedkov v Maďarsku vyplynulo, že došlo k uznaniu dlhu zo strany
žalovaného voči žalobkyni, svedkovia potvrdili, že pri uznaní dlhu bol prítomný aj žalovaný, ktorý nemal
žiadne výhrady a námietky voči uznaniu dlhu, a že v tom čase žalobkyňa so žalovaným tvorili pár.

8. Žalovaný na pojednávaní súdu dňa 17.09.2024 zotrval na tom, že žiadne uznanie dlhu nepodpísal,
spochybnil,čivôbecexistujeoriginállistinyuznaniadlhu,lebostálesapredkladálenfotokópia.Jedenkrát
sa pre žalobkyňu podpísal na čistý papier, a to pre splnomocnenie, kde ho žiadala žalobkyňa, aby sa
podpísal po maďarsky ako G. F., lebo bežne sa podpisuje iba priezviskom G.. Vtedy sa podpísal naprázdny papier za účelom splnomocnenia pre používanie auta, avšak uznanie dlhu nikdy nepodpísal, a
spochybňuje aj to, že by mu žalobkyňa nejaké peniaze dala za účelom kúpi bytu.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkov H. I., E. C., J. I., A. L.,
prečítaním Vyhlásenia o uznaní dlhu, výzvy na vypratanie bytu, prehlásenia svedka, výpisu z LV č. XXXX
k. ú. D. a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Dňa 01.01.2020 vo D. mal žalovaný podpísať "Vyhlásenie o uznaní dlhu", v ktorom bolo

uvedené, že žalobkyňa mu medzi októbrom 2014 až februárom 2019 poskytovala pôžičky s mesačnou
pravidelnosťou, v rozličných sumách, celkovo vo výške 15 500,--Eur. Žalovaný toto chcel vyrovnať
na základe ich dohovoru odkúpením vlastníckeho práva v podiele 1/1 žalobkyňou, ktoré je čiastočne
vedené na jeho mene, na adrese Slovensko, D., D. E. XXXX/XX. Kým sa tak nestane zabezpečí jej
všestranné bývanie v uvedenej nehnuteľnosti bez akejkoľvek protislužby. Keďže dlh je 15 500,--Eur,
rozdiel medzi ním a kúpnu cenou jej daruje na úroky dlhu, resp. za jej nezištnú starostlivosť, ktorú mu

poskytovala. V súvislosti s nehnuteľnosťou aj motorové vozidlo D. E., ktoré je evidované na jeho mene
a G. E., ktoré je taktiež na jeho mene, môže neobmedzene používať a nakladať s nimi. Prenecháva jej
aj občianske združenie. Ako veriteľ je podpísaná žalobkyňa pri svedkoch sú dva nečitateľné podpisy.

11. Žalovaný výzvou zo dňa 25.10.2022, 03.11.2023 ako aj zo dňa 05.01.2023 (č. l. 254 až 256 spisu)

vyzval žalobkyňu na vypratanie bytu č. XX nachádzajúceho sa na prvom poschodí vo vchode č. 84,
súpisné číslo XXXX, stojaceho na parcele registra C KN č. 2943/4 z dôvodu, že byt užíva bez právneho
dôvodu a za užívanie bytu neplatí.

12. Z prehlásenia svedka (č. l. 273 až 275 spisu) je preukázané, že E. C., nar. XX.XX.XXXX, dňa

22.08.2022 písomne prehlásila, že dňa 01.01.2020 pred ňou ako svedkom bolo podpísané prehlásenie
o uznaní dlžoby, ktoré bolo dobrovoľne podpísané zo strany žalovaného ako príjemcu pôžičky a
žalobkyňou ako poskytujúcou pôžičku. Z jej strany ako svedka ani zo strany žiadneho účastníka nebolo
žiadneovplyvňovanieaninátlak.Totoprehlásenieouznanídlžobybolovyhotovenénazákladevlastného
dobrovoľného rozhodnutia každého s plným súhlasom poskytovateľa pôžičky a príjemcu pôžičky, ktoré

ona ako svedok pri súhlasnom stanovisku strán podpísala. V súvislosti s prípadom viac uviesť nevie.
Rovnaké prehlásenie dala svedkyňa J. I., nar. XX.XX.XXXX, dňa 22.08.2022, pričom tieto prehlásenia
svedka boli písomne podpísané pred notárom v Maďarsku.

13. Žalobkyňa vo svojej výpovedi, pričom išlo o jej výsluch ako dôkaz, na pojednávaní súdu dňa

21.03.2024 uviedla, že so žalovaným sa spoznala niekedy v septembri v roku 2014, pričom už vtedy
mal žalovaný finančné problémy. Vtedy ešte spolu nebývali, avšak ona všetko hradila. Žalovanému
za účelom kúpi bytu v januári 2016 poskytla pôžičku vo výške 12 000,--Eur, ktorú sumu priniesla z
Maďarska, ktorú mala doma v hotovosti. Boli to jej úspory. Žalovaný jej povedal, že dražba jeho bytu
bude niekedy vo februári 2016 a že vyvolávacia cena bude 15 500,--Eur. Dohodla sa so žalovaným,

pričom bol tam aj pán H. I., že ona v tej dražbe kúpi ten byt a záujemcom o byt bol aj pán I.. Keďže
vtedy mala len 12 000,--Eur, tak žalovaný aj s pánom I. a exekútorom vybavili, že bude stačiť, keď dá
12 000,--Eur a zbytok do sumy 15 500,--Eur bude splácať v splátkach. Keď doniesla 12 000,--Eur, túto
sumu žalovaný odniesol pánovi I.. Dňa 16.01.2016 vo D. v kaviarni M. sa stretla ona, žalovaný a pán
I., a 12 000,--Eur ona odovzdala pánovi I., za tým účelom, že po dohode s exekútorom bude byt

zapísaný na pána I., a keď splatí ďalšiu sumu do tých 15 500,--Eur, potom sa to prepíše na jej meno.
V roku 2016 jej ukázali list vlastníctva, z ktorého bolo zrejmé, že byt je naozaj napísaný na pána H. I..
Vtedy sa uspokojila, že všetko ide podľa dohody a vo D. si začala hľadať prácu. Následne od konca mája
2016 do februára 2019 dávala rôzne sumy žalovanému po 50,--Eur až 100,--Eur, aby to dával pánovi
I., pričom pritom nebol nikto prítomný. Vo D. bývala najprv v podnájme, žalovaný sa u nej zdržiaval 24

hodín, a keď v roku 2016 vážne ochorel, nemal zdravotné poistenie, tak všetky výdavky v súvislosti so
zdravotnou starostlivosťou a taktiež aj lieky mu hradila ona. Dňa 01.08.2017 sa nasťahovala do bytu
žalovaného a bývali spoločne. Listinu o uznaní dlhu písala vlastnoručne ona na Silvestra 2019 vo D.,
preto je tam napísané, že bolo to vo D. a následne 01.01.2020 išli k jej matke do Maďarska, kde zobrali
dve vyhotovenia tejto listiny spolu aj so žalovaným. U jej matky všetci štyria, teda ona, žalovaný a dve

svedkyne túto listinu aj podpísali. Originál tejto listiny sa nachádza v Maďarsku v banke, v trezore. O
tom, že poskytovala žalovanému a pánovi I. nejaké peniaze nemá žiadne papiere. Dohodli sa, že keď
splatí zvyšok kúpnej ceny, tak celý byt bude bez tiarch prepísaný na jej meno a týmto mala byť splatená
tá pôžička. Žalobkyňa na pojednávaní súdu dňa 25.04.2024 uviedla, že vypočutému svedkovi, pánoviI. dala v kaviarni M. vo D. rovných 12 000,--Eur, 500,--Eur mu dala ešte pred rokom 2016 a 3 000,--
Eur mu dávala na splátky, ktoré bral žalovaný. Následne uviedla, že nikdy by žalovanému nedala 15
500,--Eur keby sa svedok I. za neho nezaručil.

14. Žalovaný na pojednávaní súdu dňa 21.03.2024, pričom išlo o jeho výsluchu ako dôkaz, uviedol,
že prvýkrát listinu o uznaní dlhu videl v roku 2022 kedy mu ju poslali jeho deti potom čo im ju poslala
žalobkyňa cez Messenger. So žalobkyňou žiadnu zmluvu o pôžičke neuzatvoril, pánovi I. žalobkyňa
nedala žiadne peniaze za jeho prítomnosti a ani jemu osobne žiadne peniaze nepožičala. So žalobkyňou

začalbývaťvroku2018vbytenaD.E.,ktorýaktuálnepatrípánoviI.,pričomnikdyjunebralakopartnerku
len ako upratovačku. Predtým ona bývala v podnájme kde platila 300,--Eur, pričom na čierno zarobila
okolo 400,--Eur. Jediný jedenkrát keď požičiaval auto žalobkyni, tak ho požiadala, aby sa podpísal na
A3 ako G. F., a vtedy sa podpísal tak, ako je to na uznaní dlhu, ale nie za účelom uznania dlhu, bol by
blázon keby to podpísal. Štandardne sa však podpisuje len G..

15. Svedok, H. I. na pojednávaní súdu dňa 25.04.2024 uviedol, že žalovaného pozná asi od roku 2008,
2009, a to z titulu, že žalovaný ako dodávateľ realizoval nejaké práce v rámci obecného úradu, alebo
sa podieľal na jeho vlastných prácach. Žalovaný ho v roku 2016 poprosil, že má nejaké problémy, že
jeho byt ide do dražby. Na tejto dražbe sa zúčastnil a byt kúpil, išlo o byt vo D. N. D. E. O. XX. Po
vzájomnej dohode súhlasil s tým, že žalovaný tam môže bývať, nakoľko je uvedený byt prerobený tak,

tam vedľa seba mohli bývať aj dve domácnosti. Nájomníci, ktorí bývali v druhej časti platili mu nájomné
a žalovaný si nájomné odrábal, väčšinou to započítali za nejaké práce. Niekedy v roku 2019 alebo 2020
sa do bytu nasťahovala aj žalobkyňa, pričom proti tomu nemal absolútne nič. Za práce u neho žalovaný
dostával každý večer nejakých 20,--Eur, 30,--Eur, nejaký proviant, mäso, a podobne, aby vôbec so
žalobkyňou prežili. Takto to fungovalo až do okamihu, kedy bol žalovaný zatknutý na základe udania

žalobkyne. Žalobkyňa mu po zatknutí žalovaného znepríjemňovala život, stále ho prenasledovala,
fyzickyhonapadla.Podľanehožalobkyňanemalažiadnepeniaze,pretožekeďžilasožalovanýmnemali
ani na chlieb, dával im na prežitie 20,--Eur, 30,--Eur a taktiež nejaké mäso. Žalobkyňa na neho podala
trestné oznámenie v roku 2016, že mu dala údajne nejakých 15 500,--Eur v igelitke, keď sa dozvedela,
že ten byt je napísaný na neho. Vyšetrovateľ toto oznámenie odmietol. Celý byt, ktorý aktuálne vlastní

vo D. má hodnotu okolo 50 000,--Eur, obýva ho bez akéhokoľvek súhlasu žalobkyňa, a on musí za byt
platiť všetky náklady. Vlastníkom predmetného bytu je od roku 2016, avšak sa viedol spor o neplatnosť
dobrovoľnej dražby, ktorá bola najprv vyhlásená za neplatnú a nakoniec Najvyšší súd rozhodnutie
krajského súdu zrušil a rozhodnutie vrátil na rozhodnutie Okresnému súdu Lučenec, a bolo rozhodnuté,
že dražba bola platná, takže on je stále vlastníkom tohto bytu. Žalobkyni stále povedal, že je jedno ako

sa o byte dohodla s pánom G., avšak aktuálne je byt v jeho vlastníctve, takže pán G. ako žalovaný môže
rozdávať len to, čo je jeho a nie čo patrí jemu. Žalobkyňa ani žalovaný mu nikdy nedali žiadne peniaze,
žalobkyni povedal, že ak by chcela byt, ktorého je vlastníkom, tak by ho musela z tohto bytu vyplatiť.

16. Svedkyňa, E. C., matka žalobkyne, pred príslušným dožiadaným súdom v Maďarskej republike

uviedla, že žalovaného veľmi dobre nepozná, so žalobkyňou, jej dcérou boli u nej párkrát. Zoznámili
sa okolo roku 2019 až 2020 a pár rokov tvorili pár. Počas ich vzťahu žili na Slovensku, veľa čas trávili
v zahraničí. Nebolo to tak, že by žili v obci I.. Keď prišli na návštevu, buď bývali u nej alebo niekedy
v prenajatom byte. Žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti v obci I.. Bola prítomná ako svedok keď
žalovaný uznal svoj dlh voči žalobkyni, bolo to na Silvestra 2020, kedy priniesli zmluvu a všetci štyria ju

podpísali. Podľa jej vedomostí, pôžička žalovanému bola poskytnutá kvôli nejakej transakcii s bývaním,
pričom vo vyhlásení sa malo písať, že všetko bude patriť žalobkyni. Písal to G. a tiež to prečítal.

17. Svedkyňa, J. I. pred príslušným dožiadaným súdom v Maďarskej republike uviedla, že vzťah medzi
žalobkyňou a žalovaným bol na začiatku veľmi dobrý, pamätá si, že asi 4 roky spolu žili. Žalobkyňa

prišla do ich vzťahu s peniazmi, z ktorých oni žili a potom ako tieto peniaze minuli, zhoršil sa medzi
nimi vzťah. V priebehu ich vzťahu žalovaný v záujme toho, aby nebol dlžníkom voči žalobkyni, nechal
nehnuteľnosť, ktorú vlastnil, a ktorá sa nachádzala v Nemecku prepísať na žalobkyňu. V obci I. strany
sporu žili v nehnuteľnosti žalovaného, kde sa nasťahovala žalobkyňa a potom keď sa ich vzťah zhoršil,
tak sa stadiaľ odsťahovala. Bola prítomná ako svedok pri podpise zmluvy, kde žalovaný uznal svoj dlh

voči žalobkyni. Zmluva už bola podpísaná oboma stranami keď jej ju priniesla žalobkyňa ako svedkovi.
Protiváhou sumy 15 500,--Eur, ktorú žalobkyňa požičala žalovanému bola nehnuteľnosť v Nemecku, kde
žalovaný túto nechal prepísať do vlastníctva žalobkyni a videla aj túto zmluvu o prevode nehnuteľnosti,
ktorú tiež podpisovala ako svedok.18. Svedok, A. L. uviedol, že so žalovaným sa stretol asi 4 alebo 5-krát, bližšie ho nepozná, ani nie je
s ním v kontakte. Žalobkyňa je jeho matkou, pokiaľ vie, spoznali sa okolo roku 2019 a pár tvorili až do

roku 2022. Žili na Slovensku a chodili k nim na návštevy do obce I., kde sa stretávali v dome jeho starej
mamy, E. C.. Nemá vedomosť o poskytnutí žiadnej pôžičky.

19.ZaktuálnehovýpisuListuvlastníctvačísloXXXXk.ú.D.,másúdpreukázané,žeaktuálnevlastníkom
bytu vo D., D. E. O. XX, poschodie prvé, číslo bytu XX, je P. H. I., bytom C. XX, pričom ako titul

nadobudnutia je uvedené Osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby č. N26/2016, Nz1627/2016,
NCR1s1659/2016 z 20.januára 2016.

20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

21. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

22. Podľa článku 8 Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

23. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami

procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky

24. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

25. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku,
Ods. 1: Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Ods. 2: Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.
Ods.3:Aksúdnaprostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedkyprocesnejobranyneprihliadne,uvedie
to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

26. Podľa § 344 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú
primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

27.Podľa§335ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,neodkladnéopatrenienariadenépozačatíkonania

vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta
alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

28. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, tak ako to predpokladá ustanovenie § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP),

mal súd preukázané, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.

29. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jej tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto

skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a
preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo. V prejednávanej veci
malažalobkyňabremenotvrdenia,žesožalovanýmuzavrelazmluvuopeňažnejpôžičke,žetútopôžičkuajreálneposkytla,ažežalovanýjunevrátil.Ztohtobremenatvrdeniamaladôkaznúpovinnosťpreukázať
uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky a jej skutočné poskytnutie v tvrdenej výške.

30. Uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v čase
uznania trval. Z procesného hľadiska tak nastáva výmena úloh procesných strán, na základe ktorej sa
dôkazné bremeno presúva zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný je tak svoju procesnú obranu nútený
viesť v negativistickom smere, a teda vyvrátiť samotnú existenciu dlhu, a zároveň vyvrátiť svoj prísľub,
tento dlh splniť. V zmysle § 192 CSP, akákoľvek skutočnosť, ktorá zakladá domnienku, a pripúšťa dôkaz

opaku, sa má za preukázanú, a to až do momentu kedy sa nepreukáže opak. Na dlžníka sa presúva
dôkazné bremeno trvania záväzku v čase jeho uznania, t. j. ak chce byť dlžník v spore úspešný, musí
preukázať, že uznaný záväzok neexistuje, resp. v čase uznania neexistoval.

31. V konaní bolo sporné, či medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, taktiež spornou
skutočnosťou bolo podpísanie uznania dlhu zo strany žalovaného.

32. Podľa názoru súdu žalobkyňa, na ktorej bolo dôkazné bremeno tvrdenia a preukázanie relevantnými
dôkazminepreukázala,žebyžalovanémuposkytlapôžičkuvovýške15500,--Eur,atožiadnymlistinným
a ani iným dôkazom. Naopak, tvrdenia žalobkyne, pričom súd poukazuje, že išlo o jej výsluch ako
dôkaz, súd považuje za rozchádzajúce sa, keď na pojednávaní konanom dňa 21.03.2024 uviedla, že

16.01.2016 vo D., v kaviarni M. odovzdala svedkovi H. I. sumu 12 000,--Eur, rovnako toto tvrdila aj
na pojednávaní dňa 25.04.2022, avšak vzápätí uviedla, že 15 500,--Eur dala žalovanému, za účelom
následného nadobudnutia bytu vo D., D. E. XX. Taktiež uviedla, že z tohto titulu od konca mája roku
2016 do februára 2019 dávala rôzne sumy 50,--Eur až 100,--Eur žalovanému, aby to dával H. I.. Jej
výpovede sa tak rozchádzajú v tom, či sumu 12 000,--Eur z titulu kúpi bytu dala svedkovi H. I., resp.

sumu 15 500,--Eur žalovanému. Naopak v listine "Vyhlásenie o uznaní dlhu" zo dňa 01.01.2020, ktorú
vlastnoručne písala žalobkyňa je uvedené, že žalovanému poskytovala pôžičky v rozličných sumách
s mesačnou pravidelnosťou, celkom vo výške 15 500,--Eur. Nie je tu ani zmienka o tom, že by
naraz sumu 12 000,--Eur odovzdala, či už svedkovi H. I. alebo žalovanému. Z výpovede svedka H. I.
je preukázané, že nikdy tak od žalobkyni ako aj od žalovaného žiadnu sumu na kúpu uvedeného bytu

nedostal, naopak uviedol, že tak žalobkyňa ako aj žalovaný mali finančné problémy, pričom on sám
vyplácal žalovanému za rôzne práce sumy 20,--Eur až 30,--Eur denne, resp. im dával rôzne potraviny,
aby mali z čoho žiť. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa nikdy nemohla nadobudnúť byt od
žalovaného, nakoľko vlastníkom uvedeného bytu od roku 2016 bol on, a získal ho v dražbe.

33. Žalobkyňa taktiež žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala, že by listinu "Vyhlásenie o uznaní
dlhu" podpísal žalovaný, čo on popieral a teda to bolo sporné. Túto skutočnosť mali potvrdzovať podľa
nej svedkyne J. I. a jej matka E. C.. Túto skutočnosť však nepotvrdila ani svedkyňa J. I., ktorá uviedla,
že listina už bola podpísaná "oboma stranami", keď ju priniesla žalobkyňa na podpis, čo je v rozpore s
výpoveďou uvedenej svedkyne pred notárom (č. l. 274 opak spisu), kde uviedla, že žalovaný dobrovoľne

podpísal pred ňou "Vyhlásenie o uznaní dlhu", čo však v ďalšej svojej výpovedi poprela s tým, že listina
už bola podpísaná oboma stranami, keď jej ju priniesla žalobkyňa na podpis.

34. Svedkyňa, E. C., matka žalobkyne vo výsluchu pred dožiadaným súdom uviedla, že vyhlásenie
podpisovali všetci štyria na Silvestra roku 2020, písal to žalovaný, ktorý to aj čítal. Taktiež je tu rozpor s

výpoveďou žalobkyne, ktorá uviedla, že vyhlásenie písala ona sama, a teda nie žalovaný ako to uviedla
svedkyňa E. C., jej matka.

35. Z uvedených skutočností súd výpovede svedkýň J. I. a E. C. považoval za nedôveryhodné. Čo sa
týka vypočutého svedka A. L., syna žalobkyne, tento sa k predmetu sporu vyjadriť relevantne nevedel

a nemal vedomosť o poskytnutí žiadnej pôžičky žalobkyňou žalovanému.

36. Súd návrh žalovaného na vypočutie partnerky A. L. nevykonal, nakoľko mal za to, že vykonanie
tohto dôkazu by neovplyvnilo žiadnym spôsobom rozhodnutie súdu, žalovaný ani neuviedol k čomu
by mala byť vypočutá partnerka A. L.. Taktiež súd nevykonal navrhnutý dôkaz zo strany žalovaného,

vypočutie pracovníka notárskeho úradu, ohľadne overovania originálu listiny "Vyhlásenia o uznaní dlhu",
nakoľko uvedený notár Q. H. Q. neoveroval podpis žalovaného na uvedenej listine, ale len osvedčoval,
že fotokópia súhlasí s originálom.37. Žalobkyňa na pojednávaní súdu dňa 17.09.2024 navrhla vykonanie dôkazu, a to pribratie znalca z
odboru písmnoznalectvo a grafológie za účelom preukázania, či podpis žalovaného na uznaní dlhu je
jeho podpisom a v rámci záverečnej reči v zmysle § 182 Civilného sporového poriadku navrhla pripojenie

trestného spisu Okresného súdu Lučenec, spisová značka 0T/100/2021. K uvedeným navrhnutým
dôkazom súd v prvom rade v zmysle § 153 Civilného sporového poriadku poukazuje na zásadu
koncentrácie konania. Súd mal za to, že takýto návrh na doplnenie dokazovania nebol zo strany
žalobkyne urobený včas, nakoľko to, že žalovaný spochybňoval svoj podpis na uznaní dlhu bolo
zrejmé už z vyjadrenia žalovaného k žalobe, taktiež by to vyžadovalo odročenie pojednávania, pričom

súd hlavne poukazuje na skutočnosť, že uvedený dôkazný návrh nebol napríklad bezprostrednou
reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Rovnako to platí aj na návrh
žalobkyne na doplnenie dokazovania pripojením trestného spisu Okresného súdu Lučenec, spisová
značka 0T/100/2021.

38. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro

vykonanými procesnými úkonmi. Nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia
alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného
pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Ustanovenie § 153 CSP, o sudcovskej
koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v článku 5 CSP,
podľa ktorého môže súd odmietnuť vykonať procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v

konaní. Ustanovenie § 153 CSP zakotvuje právnu povinnosť v § 153 ods. 1 a sankciu za jej porušenie
v § 153 ods. 2 a ods. 3. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany včas. Súd mal za to, že v prípade, že žalobkyňa chcela dať návrh na
nariadenie znaleckého dokazovania a pripojiť trestný spis, mohla to navrhnúť skôr, a to už po vyjadrení
žalovaného k žalobe, resp. po prvom pojednávaní v predmetnej veci. Súd mal teda za to, že návrh na

doplnenie dokazovania prednesený zo strany žalobkyne na pojednávaní dňa 17.09.2024 bol omeškaný
v zmysle § 153 CSP a na takýto procesný úkon neprihliadol.

39. Súd ďalej poukazuje aj na § 191 Civilného sporového poriadku, z ktorého je zrejmé, že súd hodnotí
dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom bez ohľadu na skutočnosť, či by bol podpis

na vyhlásení o uznaní dlhu žalovaného alebo nie, čo však v konaní nebolo preukázané, z vykonaných
dôkazov a to hlavne z výpovedí svedkov ale aj samotnej žalobkyne tak, ako na to súd poukazuje vyššie,
nebolo preukázané, že by vôbec došlo k poskytnutiu nejakej pôžičky zo strany žalobkyne žalovanému,
a naopak súd mal za to, že žalovaný preukázal dôkazom, a to svedkom H. I., že v čase uznania uznaný
záväzok neexistoval v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak by aj súd nepostupoval v

zmysle § 153 CSP, vykonanie tohto dôkazu znalcom by z tohto dôvodu bolo neúčelné a nehospodárne.

40. Keďže súd mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že žalovanému
poskytla pôžičku, a žalovaný vyvrátil domnienku existencie uznaného záväzku vypočutým svedkom
H. I., teda nebolo preukázané, že v čase uznania dlhu žalovaným nejaký dlh existoval v podobe

pôžičky v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, a okrem výpovedí svedkýň iným žiadnym dôkazom
nepreukázala, že by podpis na uznaní dlhu bol žalovaného, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Žalobkyňa taktiež žiadnym dôkazom nepreukázala, že by žalovaného nejakým spôsobom vyzývala na
vrátenie dlhu.

41. V zmysle § 344 a § 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), súd zrušil aj
zabezpečovacie opatrenie, ktoré bolo zriadené v prospech žalobkyne, uznesením Okresného súdu
Lučenec číslo konania 6C/80/2022-138 dňa 31.07.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2023
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici spisová značka 15Co/129/2023, pričom súd
poukazuje v tomto prípade nielen na ustanovenie § 335 ods. 1 CSP, ale aj na skutočnosť, že aktuálne

vlastníkom sporného bytu nachádzajúceho sa vo D., D. E. XX, na prvom poschodí, číslo bytu XX,
zapísaného na LV č. XXXX k.ú. D., je P. H. I., bytom C. O. XX a nie žalovaný.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP,
Ods. 1: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.Ods. 2: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Súd priznal žalovanému ako úspešnej strane v konaní v rozsahu 100 %. O výške náhrade trov
konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37
Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektorésubjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.