Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 27, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124011098
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124011098.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci obžalovaného

A. B., stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 27.09.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v Bratislave,
trvale bytom C. – D., A. E. F.
XXXX/X,

sa uznáva vinným, že:

akovodičdňa24.07.2024včaseo00:28hviedolvmesteTopoľčany,pouliciG.osobnémotorovévozidlo
továrenskej značky Chevrolet Lacetti, evidenčné číslo C., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou
príslušníkov OO PZ Topoľčany, pričom lustráciou bolo zistené, že vozidlo viedol v čase, keď mal takúto
činnosť zakázanú a to Rozhodnutím o priestupku ORP-P-149/BAV-OBCP-2024 vydaným Okresným
dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, dňa 15.05.2024

a dátumom právoplatnosti 17.06.2024, kedy mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na
dobu 10 mesiacov do 17.04.2025,

teda:
maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,

tým spáchal:
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá:

Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l), písmeno
n) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa §
38 odsek 2 Trestného zákona a podľa § 56 odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 1.500

(tisícpäťsto) eur.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovuje sa náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch č. Pv 277/24/4406, prejednal Okresný súd
Nitra trestnú vec proti obžalovanému A. B. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom

obžalovaného k jeho osobným pomerom a prečítaním listinných dôkazov založených v spise.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b)

Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu vo vyššie označenej
obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c),
d), f), g), h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora,
súd jeho vyhlásenie o vine prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku
podľa obžaloby sa na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie

obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu,
že protiprávnym úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona po
stránkesubjektívnejajpostránkeobjektívnej.Takýmtopostupombolodostatočnepreukázané,žeskutok
spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok

aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste.

Potrebné dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal výsluchom obžalovaného k jeho osobným
pomerom a prečítaním listinných dôkazov zabezpečených do spisu.
Z výsluchu obžalovaného súd zistil, že momentálne pracuje na štyroch pracovných pozíciách u troch

rôznych zamestnávateľov, v hlavnom pracovnom pomere pracuje ako rušňovodič a vo vedľajších
pracovných pomeroch ako rušňovodič u iného prepravcu, ďalej ako metodik premávky a ako projektový
manažér. Je ženatý, má jedno dieťa, s rodinou býva v Topoľčanoch, avšak všetky pracovné pozície
má v Bratislave, teda nepretržite dochádza medzi Topoľčanmi a Bratislavou a nakoľko pracuje ako
rušňovodič, tak jeho nástupné časy do práce sú v rôznych časoch v priebehu 24 hodín. Žije relatívne

normálnym životom, celkovo zarobí v týchto pracovných pozíciách cca 2500 eur. Snaží sa byť čo
najviac doma s rodinou, jeho dieťa má 7 rokov, manželka pracuje v nepretržitej prevádzke na železnici
ako predajca cestovných lístkov v Topoľčanoch, pri starostlivosti o dieťa im pomáhajú svokrovci. Majú
samozrejme aj náklady pri spravovaní domácnosti, na hypotéku, na dochádzanie do zamestnania, na
dieťa, teda celkovo majú náklady cca 2000 eur mesačne.

Z evidenčnej karty vodiča (čl.31) súd zistil, že obžalovaný sa dopustil viacerých priestupkov v doprave,
za ktoré bol blokovo postihnutý (za porušenie povinností vodiča dňa 13.08.2023-pokuta vo výške 10
eur, dňa 03.04.2021-pokuta vo výške 20 eur za nerešpektovanie dopravného značenia, za prekročenie
povolenej rýchlosti dňa 28.03.2022- pokuta vo výške 150 eur, dňa 30.01.2022 – pokuta vo výške
20 eur, za porušenie povinnosti účastníka cestnej premávky závažným spôsobom, dňa 04.03.2020-

pokuta vo výške 100 eur za nerešpektovanie dopravného značenia.) Rozhodnutím OR PZ Bratislava V.
č.ORP-P-348/BAV-OBCP-2023 právoplatným 18.10.2023 bola obžalovanému uložená sankcia zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá na 12 mesiacov a pokuta vo výške 500 eur za vedenie vozidla bez
príslušného vodičského oprávnenia dňa 13.08.2023 (bez oprávnenia na vedenie autobusu, škodová
udalosť). Rozhodnutím OR PZ Bratislava V. č.ORP-P-149/BAV-OBCP-2024 právoplatným 17.06.2024

bola obžalovanému uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 10 mesiacov a pokuta
vo výške 300 eur za vedenie vozidla bez príslušného vodičského oprávnenia dňa 05.04.2024 (bez
absolvovania povinného preskúšania po upustení od výkonu zvyšku od predchádzajúcej sankcie).
Podľa evidenčnej karty vozidla (čl. 34) je vozidlo Chevrolet Laccetti Klan/NN3/134 EČV BL 323 AR
v evidencii motorových vozidiel evidované na A. B. (otca obžalovaného). Podľa správy MV SR - Avízo

(čl. 35) obžalovaný nemá záznam v OTE. Podľa ORT (čl. 36) má obžalovaný evidované odsúdenie
Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 0T/225/18, právoplatné 10.10.2018 pre prečin poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, kde mu bol uložený trest odňatia slobody 3 mesiace
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 rok do 10.10.2019, odsúdený sa v skúšobnej dobe
osvedčil, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV

SR (čl. 37) má obžalovaný okrem hore uvedených dopravných priestupkov evidovaných v karte vodičaevidovaný aj priestupok zo dňa 04.07.2023 riešený napomenutím, ďalej priestupok zo dňa 17.01.2022
riešený MsP Bratislava pokutou vo výške 20 eur, priestupok zo dňa 11.06.2021 riešený MsP Bratislava
pokutou vo výške 20 eur- státie na parkovisku bez zaplatenia, priestupok zo dňa 03.06.2020 riešený

MsP Topoľčany pokutou vo výške 10 eur- státie na verejnej zeleni.

Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zhodnotil vykonané dôkazy nezávisle, podľa
svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom základné zásady Trestného poriadku.

Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní a tiež na základe vyhlásenia
obžalovaného o vine, mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený
v skutkovej vete obžaloby, bolo tiež preukázané, že skutok vykazuje znaky žalovaného trestného činu
a že skutok zavinene spáchal obžalovaný. Obžalovaný vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahovalo

rozhodnutie štátneho orgánu o zákaze činnosti, takýmto konaním porušil objekt chránený zákonom,
ktorým je riadny a nerušený výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci a maril takto výkon rozhodnutia
orgánu verejnej moci. Marenie výkonu rozhodnutia spočívalo v úmyselnom konaní obžalovaného, ktorý
svojím aktívnym konaním vytvoril prekážku v riadnom výkone rozhodnutia, pretože pozitívne vedel, že
mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V. o priestupku č. ORP-P-149/BAV-OBCP-2024
zo dňa 15.05.2024, právoplatné dňa 17.06.2024, ktorým mu bol v správnom konaní uložený zákaz
činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 10 mesiacov do 17.04.2025 a napriek tomu tento zákaz
vedome porušil tým, že vykonával činnosť (vedenie motorových vozidiel), ktorá mu bola právoplatným
rozhodnutím štátneho orgánu zakázaná. Obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písmeno

a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť záujem chránený zákonom
(jednota vedomosti a vôle).

Z hľadiska posúdenia použitia materiálneho korektívu súd obligatórne vyhodnocoval aj závažnosť
žalovaného prečinu (spôsob spáchania - aktívna povaha konania, následok - ohrozenie chráneného

záujmu, okolnosti spáchania skutku - nadradenie osobnej potreby voči úradne uloženému zákazu,
mieru zavinenia – vedomosť o protiprávnosti konania, priamy úmysel, pohnútku - dešpekt k rozhodnutiu
správneho orgánu) a po komplexnom vyhodnotení týchto kritérií neaplikoval na konanie obžalovaného
materiálny korektív (§ 10 odsek 2 Trestného zákona), ale ustálil, že závažnosť konania obžalovaného
bola vyššia ako nepatrná, teda z hľadiska závažnosti išlo o trestný čin.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 33a Trestného zákona a
§ 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného
činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa
a možnosť jeho nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd zobral do úvahy základné pravidlá pri ukladaní
trestu. Ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
(represia), vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (rehabilitácia) a súčasne

iných odradí od páchania trestných činov; pričom ukladaný trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou(retribúcia).

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa
s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti -

potencionálnym páchateľom, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu
naostatnýchčlenovspoločnosti).Ochranaspoločnostisataktouskutočňujeprvkomdonútenia(represie)
a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom pri ukladaní trestu
je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. V
treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a

to tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný kspáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na
základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu, pri náležitom zhodnotení osoby

páchateľa. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má význam celkový spôsob jeho života a
jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967).
Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým
trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných
činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

V posudzovanom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd prihliadol na osobné
pomery obžalovaného a jeho predchádzajúci život, keď zistil, že obžalovaný bol doposiaľ opakovane
priestupkovo postihovaný za priestupky spáchané na úseku dopravy, a jedenkrát súdne trestaný pričom
sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Z výpovede obžalovaného súd zistil, že obžalovaný je riadne
zamestnaný, jeho celkový príjem z viacerých pracovných úväzkov dosahuje sumu vo výške cca 2500,-

eur, náklady na živobytie dosahujú podľa jeho vyjadrenia výšku 2000 eur, má jedno neplnoleté a jeho
manželka je zamestnaná. Druh trestu bol jednoznačne určený ustanovením § 348 Trestného zákona,
ale vzhľadom na výmeru základnej trestnej sadzby (0-2 roky) mohol súd s ohľadom na ustanovenie §
34 odsek 6 Trestného zákona ukladať aj iný alternatívny trest, než trest odňatia slobody v súlade so
zámerom zákonodarcu podporiť zásadu humánnosti pri ukladaní trestov. Obžalovaný sa na hlavnom

pojednávaníkuskutkupriznalaúprimnehooľutoval,urobiltakajvprípravnomkonaní,ztohodôvodusúd
obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno l) Trestného zákona. Obžalovaný
tiež na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine k žalovanému skutku, čím prispel k efektívnemu
skráteniu trestného konania na hlavnom pojednávaní a postupoval tak aj v prípravnom konaní uvedením
všetkých rozhodujúcich skutkových okolností trestného činu orgánom činným v trestnom konaní, čím

napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti jednak OČTK a jednak súdu, preto mu súd priznal aj
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno n) Trestného zákona. Pri určovaní trestu súd prihliadal
na vymenované poľahčujúce okolnosti, nezistiac u obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú
v § 37 Trestného zákona, prihliadajúc na ich pomer (2:0) a nepopierateľný význam pri prejednaní veci,
aplikujúc tak ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 56 odsek 2 Trestného zákona

ukladal obžalovanému peňažný trest vo výške 1500 eur, berúc do úvahy tak aj ustanovenie § 33a
Trestného zákona a finančné možnosti obžalovaného (zamestnaný, primeraný príjem). Pri určovaní
trestu zobral súd do úvahy jednak druh trestnej činnosti a tiež prihliadal aj na postavenie obžalovaného
pri výkone jeho práce (rušňovodič), ktoré si vyžaduje dôsledné rešpektovanie predpisov a predpokladá
zvlášť zodpovedný prístup k vedeniu dopravných prostriedkov, ktorý by sa mal plne prejavovať aj pri

vedení motorových vozidiel, preto súd nemohol pri hodnotení jeho osoby prehliadať ani jeho opakovaný
priestupkovýpostihakoúčastníkacestnejpremávky.Berúctakdoúvahydruhtrestnejčinnostiaokolnosti
prípadu dospel súd k záveru, že vhodným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu bude vzhľadom
na stupeň spoločenskej závažnosti spáchaného prečinu uloženie peňažného trestu v súdom určenej
výmere (t.č. dvojnásobok minimálnej mzdy na rok 2024), ktorý postihne majetkovú sféru obžalovaného

a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu súd uložil náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 3 mesiace. Vzhľadom na skutočnosť, že súd ukladal obžalovanému trest za
trestný čin spáchaný v doprave, tzn. v súvislosti s činnosťou, na ktorú je potrebné osobitné povolenie,
ukladal obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 18
mesiacov, zohľadniac aj predchádzajúci spôsob správania obžalovaného pri vedení motorových vozidiel

v cestnej premávke (laxný prístup pri dodržiavaní zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov).

Taktouloženýtrestsúdkomplexnepovažovalzadostatočnýaprimeranývzhľadomnamenšiuzávažnosť
stíhaného trestného činu, s ohľadom na osobu a predchádzajúci život obžalovaného a dočasnú

potrebu jeho eliminácie v oblasti vedenia motorových vozidiel s presvedčením, že uložený trest je pre
jeho prevýchovu a nápravu postačujúci, napĺňa účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného
zákona, tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie, zohľadňuje proporcionalitu trestu vo
vzťahu k narušeniu zákonom chráneného záujmu, kedy súd pri ukladaní trestu hodnotil nielen osobu
obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy, dbal na to, aby trest bol uložený so

zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti obžalovaného a zároveň tak, aby usmernil
obžalovaného viesť riadny život, pričom plní aj zákonom požadovanú ochrannú funkciu spoločnosti a
bude signálom smerom k občanom, že konanie presahujúce rámec zákona s dešpektom k rozhodnutiamorgánov verejnej moci nie je v rámci občianskej spoločnosti prípustné ani tolerovateľné, nakoľko také
konanie narúša demokratické princípy.

Vzhľadom na všetky podrobne uvedené skutočnosti a okolnosti prípadu súd o vine a o treste
obžalovaného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.